Epigeické pavúky (Arachnida: Araneae) Národnej prírodnej rezervácie Parížske močiare

Abstract

PURGAT, P., MAJZLAN, O. & GAJDOŠ, P. 2024. Epigeic spiders (Arachnida, Araneae) of the National Nature Reserve Parížske močiare. Entomofauna carpathica, 36(1): 45-58. Abstract: In 2019-2020, we conducted research in the National Nature Reserve (NNR) Parížske močiare in southern Slovakia. The research was carried out on five different wetland sites-ecoton of the riparian zone with scrub and abandoned meadow at the canal spillway, ecoton of reed stands and mown mesophilic meadow, dense scrubby growth of willows, humid meadow and group of old willows. We used pitfall trap method to collect material. We examined 4139 spider specimens and we recorded 102 species belonging to 21 families. Totally 14 species of them are listed in Red (ecosozological) List of Spiders (Araneae) of Slovakia. Here we compared spider fauna and species richness and evaluated species composition and occurrence of threatened species in the study sites. We demonstrated the highest species richness and the highest number of rare and threatened spider species at ecotone sites.

Full text

Entomofauna carpathica, 2024, 36(1): 45-58
45
EPIGEICKÉ PAVÚKY (ARACHNIDA: ARANEAE)
NÁRODNEJ PRÍRODNEJ REZERVÁCIE PARÍŽSKE MOČIARE
Pavol PURGAT1, Oto MAJZLAN1, Peter GAJDOŠ1
1Ústav krajinnej ekológie SAV, v. v. i., Akademická 2, 949 01 Nitra, Slovensko.
E-mail: p.gajdos@savba.sk; pavol.purgat@savba.sk
PURGAT, P., MAJZLAN, O. & GAJDOŠ, P. 2024. Epigeic spiders (Arachnida, Araneae) of the
National Nature Reserve Parížske močiare. Entomofauna carpathica, 36(1): 45-58.
Abstract: In 2019-2020, we conducted research in the National Nature Reserve (NNR)
Parížske močiare in southern Slovakia. The research was carried out on five different
wetland sites – ecoton of the riparian zone with scrub and abandoned meadow at the
canal spillway, ecoton of reed stands and mown mesophilic meadow, dense scrubby
growth of willows, humid meadow and group of old willows. We used pitfall trap method
to collect material. We examined 4139 spider specimens and we recorded 102 species
belonging to 21 families. Totally 14 species of them are listed in Red (ecosozological) List
of Spiders (Araneae) of Slovakia. Here we compared spider fauna and species richness
and evaluated species composition and occurrence of threatened species in the study
sites. We demonstrated the highest species richness and the highest number of rare and
threatened spider species at ecotone sites.
Key words: Araneae, diversity, habitats, nature conservation, southern Slovakia, spiders, wetlands
ÚVOD
Parížske močiare zohrávajú v rámci mokradí Slovenska úlohu významného
biocentra. Z tohto dôvodu bolo potrebné pristúpiť k ich ochrane. Rozsiahle
plochy močiarov v okolí Gbeliec, Novej Viesky a Strekova sú z dôvodu ochrany
biodiverzity chránené už od 60. rokov 20. storočia (MAJZLAN, CSEFALVAY 2001).
Výskum unikátnej biodiverzity Parížskych močiarov má na tomto území dlhú
tradíciu. Dobre preskúmaná je najmä ornitofauna, ktorej sa venovali mnohí
autori, napríklad KUX, RANDÍK (1961), FERIANC (1977), HARVANČÍK, ŠNÍRER (1988) a
TRNKA et al. (2003). V rámci stavovcov možno ešte spomenúť výskumy fauny
drobných zemných cicavcov (DUDICH, STOLLMANN 1988, AMBROS et al. 1999),
obojživelníkov (RYBANIČOVÁ 2005) a plazov, konkrétne korytnačky močiarnej
(JABLONSKI et al. 2015). Z fauny bezstavovcov boli spracované najmä mäkkýše
(ČEJKA et al. 2015), vážky (DAVID, 2000), dvojkrídlovce (HRABINOVÁ, BITUŠÍK 1998),
chrobáky (MAJZLAN 2001, 2002) a pavúkovce, kde možno spomenúť výskumy
koscov (MIHÁL, GAJDOŠ 2005) a pavúkov (GAJDOŠ 2005). Práve na výskum GAJDOŠA
(2005) nadväzuje náš súčasný výskum, ktorým by sme chceli doplniť poznatky
o pavúčej faune Parížskych močiarov.

Entomofauna carpathica, 2024, 36(1): 45-58
46
CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA
Parížske močiare sa rozprestierajú juhovýchodne od Nových Zámkov v údolnej
nive regulovaného potoka Paríž (obr 1). Pre územie sú charakteristické prírodné
trsťové močiare, ktoré boli pôvodne charakteristické pre panónsku oblasť, ale
dnes sa vyskytujú už len zriedkavo (SLOBODNÍK, KADLEČÍK 2000). Z dôvodu ochrany
jedinečných mokraďových spoločenstiev podlieha toto územie legislatívnej
ochrane od roku roku 1960, pričom získalo najprv štatút Chránené nálezisko,
neskôr Štátna prírodná rezervácia. Od roku 1995 sú Parížske močiare zaradené
do IV. stupňa ochrany ako Národná prírodná rezervácia (NPR). V roku 1990 boli
zaradené do zoznamu mokradí v zmysle Ramsarskej konvencie. V rámci
implementácie sústavy Natura 2000 bolo tiež územie zaradené do národného
zoznamu vtáčích území Slovenska (PETROVIČ 2005). NPR Parížske močiare patrí do
oblasti panónskej flóry (Pannonicum), čo sa prejavuje zvýšeným zastúpením
teplomilných panónskych a pontických floristických elementov (HALADA, DAVID
2005). Dominantným typom biotopu v území sú druhovo chudobné trsťové
porasty s výraznou dominanciou trste obyčajnej (Phragmites australis).
Z ostatných biotopov sa tu nachádzajú najmä nížinné lužné lesy (HALADA 2005).
Z hľadiska využívania územia sa nachádzajú mokrade v tesnej blízkosti
veľkoblokových polí, ovocných sadov a vinohradov. Špeciálnu aktivitu v území
reprezentovala ťažba trste obyčajnej a jej malovýrobné spracovanie (najmä
výroba ľahkých plotov) v podniku v Novej Vieske, ktorý ale v roku 2005 ukončil
výrobu a výsledkom toho bol prakticky zánik biotopov voľnej hladiny Parížskych
močiarov v dôsledku zarastania expanzívnou trsťou (KIS 2006).
Obr. 1. Lokalizácia študijných plôch PM1 – PM5 na lokalite NPR Parížske močiare (autor Pavol Purgat).
Fig. 1. Location of the study sites PM1 – PM5 in the locality NNR Parížske močiare (author Pavol Purgat).

Entomofauna carpathica, 2024, 36(1): 45-58
47
MATERIÁL A METODIKA
Výskum sme realizovali na 5 študijných plochách: študijnej ploche PM1 (obr. 2),
reprezentujúcej rozhranie pobrežnej zóny s krovinami a opustenej lúky pri
prepadovej hrádzi kanála v severovýchodnej časti rezervácie (súradnice
47°51'39.270"N, 18°31'5.010"E), študijnej ploche PM2 (obr. 3), ktorú tvorilo
rozhranie trsťových porastov a kosenej mezofilnej lúky v severovýchodnej časti
rezervácie (súradnice 47°51'42.702"N, 18°30'37.932"E), študijnej ploche PM3
(obr. 4), ktorá sa nachádzala v hustom krovitom poraste vŕb s absenciou
súvislejšieho bylinného podrastu v severovýchodnej časti rezervácie (súradnice
47°51'52.944"N, 18°30'21.918"E), študijnej ploche PM4 (obr. 5), reprezentujúcej
vlhkú lúku v severovýchodnej časti rezervácie (súradnice 47°52'0.972"N,
18°30'6.528"E) a študijnej ploche PM5 (obr. 6), exponovanej v skupine starých
vŕb v severozápadnej časti rezervácie (súradnice 47°52'13.026"N,
18°28'40.212"E). Z dôvodu porovnania zmien v epigeických araneocenózach
v čase boli vybraté približne rovnaké plochy, na ktorých prebiehal výskum
GAJDOŠA (2005). Na výskum araneocenóz sme použili metódu zemných pascí (5
pollitrových pohárov s priemerom 9 cm v línii umiestnených vo vzdialenostiach 5
m jedna od druhej na každej študijnej ploche). Pasce boli vyberané približne
v mesačných intervaloch a to od 4. 7. 2019 do 17. 9. 2020 (13 odberov za
skúmané obdobie).
Obr. 2.
Rozhranie pobrežnej zóny
s krovinami a opustenej lúky pri
prepadovej hrádzi kanála – PM1 na
lokalite NPR Parížske močiare. Foto
Pavol Purgat
Fig. 2. Ecotone of the riparian zone with
scrub and abandoned meadow at the
canal spillway – PM1 at the locality NNR
Parížske močiare. Photo by Pavol Purgat
Obr. 3.
Rozhranie trsťových porastov
a kosenej mezofilnej lúky – PM2 na
lokalite NPR Parížske močiare. Foto
Pavol Purgat
Fig. 3. Ecotone of reed stands and mown
mesophilic meadow – PM1 at the
locality NNR Parížske močiare. Photo by
Pavol Purgat

Entomofauna carpathica, 2024, 36(1): 45-58
48
Získaný materiál pavúkov z
jednotlivých študijných plôch sme
zhodnotili z hľadiska početnosti
druhov v epigeických spoločenstvách
podľa STŐCKERA a BERGMANNA (1977) s
nasledovnými triedami dominancie:
31,7-100 % – eudominant; 10,1-31,6
% – dominant; 3,2-10,0 % –
subdominant; 1,1-3,1 % – recedent;
menej ako 1 % – subrecedent.
Zaradenie do IUCN kategórie
ohrozenosti (IUCN 1994) je uvádzané
podľa Červeného zoznamu pavúkov
Slovenska (GAJDOŠ, SVATOŇ 2001).
Kategória ohrozenia: CR – kriticky
ohrozený (critically endangered), EN
– ohrozený (endangered), VU –
zraniteľný (vulnerable), NT – takmer
ohrozený druh (lower risk, near threatened), LC – málo dotknutý druh (lower risk,
least concern), DD – dátovo nedostatočný druh. Materiál pavúkov je deponovaný
v 70 % etylalkohole a je uložený v zbierke na Ústave krajinnej ekológie SAV,
Pobočka Nitra. Nomenklatúra a celkové usporiadanie čeľadí, rodov a druhov
vychádza z nomenklatúry WORLD SPIDER CATALOG (WSC 2024).
Obr. 4. Hustý krovitý porast vŕb – PM3 na
lokalite NPR Parížske močiare. Foto
Pavol Purgat
Fig. 4. Dense scrubby growth of willows
– PM3 at the locality NNR Parížske
močiare. Photo by Pavol Purgat
Obr. 5. Vlhká lúka – PM4 na lokalite NPR
Parížske močiare. Foto Pavol Purgat
Fig. 5. Humid meadow – PM4 at the
locality NNR Parížske močiare. Photo by
Pavol Purgat
Obr. 6.
Bylinný podrast pod skupinou
starých vŕb – PM5 na lokalite NPR
Parížske močiare. Foto Pavol Purgat
Fig. 6. Herbaceous undergrowth under a
group of old willows – PM5 at the
locality NNR Parížske močiare. Photo
by Pavol Purgat

Entomofauna carpathica, 2024, 36(1): 45-58
49
VÝSLEDKY
Na skúmanej lokalite sme počas obdobia trvania výskumu odchytili 4139 jedincov
epigeických pavúkov patriacich k 102 druhom a zaradených do 21 čeľadí. Druhovo
najpočetnejšou čeľaďou tohto územia boli plachtárkovité (Linyphiidae) s počtom 25
druhov. Naopak čeľade Cicurinidae, Dictynidae, Hahnidae, Mimetidae,
Phrurolithidae, Pisauridae, Theridiosomatidae a Zoridae boli zastúpené len jedným
druhom (tab. 1).
Na študijnej ploche reprezentujúcej ekoton pobrežnej zóny s krovinami
a opustenej lúky (PM1) bolo odchytených 774 jedincov zaradených do 50 druhov.
V epigeóne tohto stanovišťa boli dominantne zastúpené strehúňovité pavúky,
konkrétne Pardosa lugubris (29,84 %), Pardosa prativaga (27,42 %) a Pardosa
paludicola (15,46 %). Subdominantne bola zastúpená skaliarka Trachyzelotes
pedestris (4,44 %). Z faunisticky zaujímavých druhov bol na tomto stanovišti zistený
kriticky ohrozený druh Collinsia distincta (CR), ohrozený druh Palliduphantes pilichi
(RN) a málo dotknutý druh Marpissa nivoyi (LC). Zaujímavým je tiež nález
nepôvodného expanzívneho druhu Mermessus trilobatus pôvodom zo Severnej
Ameriky, ktorý však bol na tomto stanovišti zastúpený len jedným jedincom (tab. 1).
V ekotonovom spoločenstve rozhrania trsťových porastov a kosenej mezofilnej
lúky (PM2) bolo odchytených 571 jedincov, patriacich k 45 druhom. Dominantnými
druhmi tu boli Pardosa prativaga (27,85 %), Pardosa paludicola (23,99 %) a Trochosa
terricola (11,56 %). Ďalší zástupcovia strehúňov, Pirata piraticus (8,06 %) a Pardosa
lugubris (6,48 %) sa tu vyskytovali subdominantne. Zo vzácnych a ohrozených druhov
sa tu vyskytovali dva druhy skaliarok rodu Haplodrassus – H. moderatus (CR) a H.
minor (VU), ďalej Heriaeus graminicola (CR), Ero tuberculata (VU), Ozyptila brevipes
(VU) a Walckenaeria alticeps (DD). Funisticky veľmi zaujímavým druhom,
zaznamenaným v počte 6 exemplárov, je sliedič Pardosa maisa, u nás vzácny druh,
ktorý bol na Slovensku doposiaľ zistený len v habitatoch panónskych slanísk (GAJDOŠ
et al. 2019) (tab. 1).
V hustom poraste krovitých vŕb (PM3) bolo odchytených najmenej druhov (34) aj
najmenej jedincov (375), čo je však spôsobené častým poškodzovaním pascí diviačou
zverou, ktorá tieto kroviny hojne využívala ako úkryt. Dominantnými druhmi tohto
stanovišťa boli Pardosa lugubris (26,46 %), Pirata piraticus (14,02 %) a Piratula
hygrophila (13,76 %). Subdominantne zastúpenými druhmi boli Pardosa prativaga
(6,88 %), Diplostyla concolor (6,61 %), Trochosa terricola (6,08 %), Agroeca brunnea
(5,82 %) a Ozyptila praticola (4,76 %). Významným druhom tohto stanovišťa bola
Theridiosoma gemmosum (CR). Druhým zo vzácnych a ohrozených druhov bola
Walckenaeria alticeps (DD). Táto študijná plocha bola ďalšou, kde sa vyskytoval
expanzívny nepôvodný druh Mermessus trilobatus, zaznamenaný opäť v počte len
jedného jedinca (tab. 1).
V epigeóne vlhkej lúky (PM4) bolo zaznamenaných 938 jedincov, zaradených do
44 druhov. Eudominantným druhom bol sliedič Pardosa prativaga (61,41 %).
Dominantne sa tu vyskytoval ďalší druh sliediča a to Pardosa lugubris (13,75 %).

Entomofauna carpathica, 2024, 36(1): 45-58
50
Subdominantným druhom bola skaliarka Trachyzelotes pedestris (8,10 %). Zo
vzácnych a ohrozených druhov sa tu vyskytovali Civizelotes gracilis (LC), Pardosa
alacris (DD) a Walckenaeria alticeps (DD).
Na študijnej ploche situovanej v skupine starých vŕb (PM5) bolo odchytených
najviac jedincov – 1008, patriacich k 43 druhom. Eudominatným druhom bola
Pardosa lugubris (61,31 %), subdominantnými druhmi boli Pardosa prativaga (6,45
%) a Agroeca brunnea (5,54 %). K vzácnym a ohrozeným druhom patria Haplodrassus
moderatus (CR), Walckenaeria alticeps (DD) a Philodromus albidus (DD). Zaujímavý
je nález jedného jedinca veľkého druhu strehúňa Hogna radiata, ktorý patrí medzi
xerotermofilné druhy pavúkov. Jeho nález v habitate podmáčaného bylinného porastu
je pravdepodobne dôsledkom migrácie z neďalekých suchých vinohradov (tab. 1).
Porovnanie skúmaných stanovíšť: Každé zo skúmaných stanovíšť patrí k typickým
mokradným stanovištiam s vysokým stupňom pôdnej vlhkosti a často periodicky
zaplavovaným. Z tohto dôvodu nie je prekvapujúce vysoké zastúpenie hygrofilných
druhov pavúkov, ako sú Pardosa paludicola, Pirata piraticus a Piratula hygrophila.
Geografická poloha v najteplejšej časti Slovenska spolu so zastúpením presvetlených
lokalít lúčneho charakteru umožňuje výskyt druhov otvorených a výslnných
stanovíšť, ako je dominantný druh územia, sliedič Pardosa lugubris, či skaliarka
Trachyzelotes pedestris. Prítomné sú aj euryvalentné druhy, nenáročné na
podmienky prostredia, ako je Trochosa terricola. Každé zo stanovíšť sa však určitým
spôsobom líši, najmä stupňom oslnenia, od čoho sa odvíjajú rozdiely v zložení
araneocenóz. Z celkového počtu 102 druhov je spoločných len 13 druhov, 12 druhov
bolo dokladovaných len na stanovišti PM1, 11 druhov len na stanovišti PM2, 7
druhov len na stanovišti PM3, 9 len na stanovišti PM4 a 10 len na stanovišti PM5.
Najvyššia druhová bohatosť bola zistená na stanovišti PM1, naopak najnižšia na
stanovišti PM3, ktoré vykazovalo aj najnižší počet vzácnych a ohrozených druhov.
Naopak najvyšší počet vzácnych a ohrozených druhov bol zistený na stanovišti PM2,
ktoré vykazovalo aj druhú najvyššiu druhovú bohatosť.
Tabuľka 1. Prehľad zistených druhov a taxónov pavúkov s uvedením ich počtu a ich dominancie v
jednotlivých študijných plochách. Druhy, ktoré neboli zaznamenané počas výskumu GAJDOŠA
(2005) sú označené hviezdičkou.
Vysvetlivky: PM1 – rozhranie pobrežnej zóny s krovinami a opustenej lúky pri prepadovej hrádzi
kanála, PM2 – rozhranie trsťových porastov a kosenej mezofilnej lúky, PM3 – hustý krovitý porast
vŕb, PM4 – vlhká lúka, PM5 – skupina starých vŕb, D % – dominancia v %, RL – Červený zoznam,
skratky kategórie ohrozenia sú uvedené v kapitole „Metodika“
Table 1. Survey of documented species and taxa with numbers of captured taxa and with their
dominance in the study sites. Species that were not recorded during the research of GAJDOŠ
(2005) are marked with an asterisk.
Abbreviations: PM1 – Ecotone of the riparian zone with scrub and abandoned meadow at the canal
spillway, PM2 – Ecotone of reed stands and mown mesophilic meadow , PM3 – dense scrubby
growth of willows, PM4 – humid meadow, PM5 – group of old willows , D % – dominance in %, RL
– Red list, IUCN categories of treats are in the chapter „Methods“

Entomofauna carpathica, 2024, 36(1): 45-58
51
Drassodes pubescens
(Thorell, 1856)
Civizelotes gracilis
(Canestrini, 1868)*
Gnaphosidae
Harpactea rubicunda
(C. L. Koch, 1838)*
Dysdera cechica
Řezáč, 2018*
Dysderidae
Lathys humilis
(Blackwall, 1855)*
Dictynidae
Clubiona phragmitis
C. L. Koch, 1843
Clubiona lutescens
Westring, 1851
Clubionidae
Cicurina cicur
(Fabricius, 1793)*
Cicurinidae
Singa nitidula
C. L. Koch, 1844*
Hypsosinga
sp.*
Gibbaranea
bituberculata
(Walckenaer, 1802)*
Araneus quadratus
Clerck, 1757*
Araneus angulatus
Clerck, 1757*
Araneus alsine
(Walckenaer, 1802)
Araneidae
Urocoras longispinus
(Kulczyński, 1897)*
Tegenaria campestris
(C. L. Koch, 1834)*
Allagelena gracilens
(C. L. Koch
, 1841)
Agelena labyrinthica
(Clerck, 1757)*
Agelenidae
Family, Species
2
1
1
2
1
2
2
PM1
0,27
0,13
0,13
0,27
0,13
0,27
0,27
D%
1
4
2
PM2
0,18
0,70
0,35
D%
1
1
1
1
PM3
0,26
0,26
0,26
0,26
D%
1
1
1
1
2
5
1
PM4
0,11
0,11
0,11
0,11
0,21
0,53
0,11
D%
2
1
1
1
10
PM5
0,20
0,10
0,10
0,10
0,99
D%
1
1
2
1
1
6
1
1
1
6
6
6
1
4
1
12
2
2
Tot.
0,03
0,03
0,05
0,03
0,03
0,13
0,03
0,03
0,03
0,13
0,13
0,13
0,03
0,09
0,03
0,29
0,05
0,05
D%
LC
RL

Entomofauna carpathica, 2024, 36(1): 45-58
52
Mermessus trilobatus
(Emerton, 1882)*
Linyphia hortensis
Sundevall, 1830*
Lepthyphantes
sp.
Gongylidiellum murcidum
Simon, 1884
Gongylidiellum edentatum
Miller, 1951*
Gnathonarium dentatum
(Wider, 1834)
Erigone dentipalpis
(Wider, 1834)*
Diplostyla concolor
(Wider, 1834)
Dicymbium brevisetosum
Locket, 1962*
Collinsia distincta
(Simon, 1884)*
Ceratinella brevis
(Wider, 1834)*
Centromerus sylvaticus
(Blackwall, 1841)*
Bathyphantes gracilis
(Blackwall, 1841)
Bathyphantes approximatus
(Cambridge, 1871)
Agyneta rurestris
(C. L. Koch, 1836)*
Linyphiidae
Antistea elegans
(Blackwall, 1841)
Hahniidae
Zelotes latreillei
(Simon, 1878)
Zelotes apricorum
(L. Koch, 1876)
Trachyzelotes pedestris
(C. L. Koch, 1837)
Micaria micans
(Blackwall, 1858)
Haplodrassus moderatus
(Kulczyński, 1
897)*
Haplodrassus minor
(O.
P.
-
Cambridge,
1879)
Drassyllus lutetianus
(L. K
och, 1866)
Family, Species
1
1
3
2
4
2
2
2
1
3
8
33
3
5
PM1
0,13
0,13
0,40
0,27
0,54
0,27
0,27
0,27
0,13
0,40
1,08
4,44
0,40
0,67
D%
1
1
1
4
5
3
1
1
1
9
PM2
0,18
0,18
0,18
0,70
0,88
0,53
0,18
0,18
0,18
1,58
D%
1
2
1
25
3
1
4
3
1
PM3
0,26
0,53
0,26
6,61
0,79
0,26
1,06
0,79
0,26
D%
13
2
2
1
3
76
1
7
PM4
1,39
0,21
0,21
0,11
0,32
8,10
0,11
0,75
D%
30
1
3
6
20
3
1
1
PM5
2,98
0,10
0,30
0,60
1,98
0,30
0,10
0,10
D%
2
4
1
5
2
1
1
88
2
2
4
5
15
1
3
1
10
16
147
9
2
1
26
Tot.
0,06
0,09
0,03
0,11
0,05
0,03
0,03
2,13
0,05
0,05
0,09
0,11
0,37
0,03
0,08
0,03
0,25
0,38
3,56
0,22
0,05
0,03
0,64
D%
CR
CR
VU
RL

Entomofauna carpathica, 2024, 36(1): 45-58
53
Pardosa maisa
Hippa & Mannila, 1982*
Pardosa lugubris
(Walckenaer, 1802)
Pardosa alacris
(C. L. Koch, 1833)
Pardosa agrestis
(Westring, 1861)
Hogna radiata
(Latreille, 1817)*
Aulonia albimana
(Walckenaer, 1805)
Arctosa lutetiana
(Simon, 1876)*
Arctosa leopardus
(Sundevall, 1833)
Alopecosa pulverulenta
(Clerck, 1757)
Lycosidae
Scotina celans
(Blackwall, 1841)*
Liocranoeca striata
(Kulczyński, 1882)
Agroeca cuprea
Menge, 1873
Agroeca brunnea
(Blackwall, 1833)
Liocranidae
Walckenaer
ia alticeps
(Denis, 1952)
Tenuiphantes flavipes
(Blackwall, 1854)*
Stemonyphantes lineatus
(Linnaeus, 1758)*
Saloca diceros
(O. P.
-
Cambridge, 1871)*
Pocadicnemis pumila
(Blackwall, 1841)*
Palliduphantes pilichi
(Kulczyński, 1915)*
Palliduphantes insignis
(
Cambridge, 1913)*
Oedothorax apicatus
(Blackwall, 1850)
Neriene clathrata
(Sundevall, 1830)
Micrargus subaequalis
(Westring, 1851)*
Family, Species
222
3
3
1
2
1
1
1
13
PM1
29,84
0,40
0,40
0,13
0,27
0,13
0,13
0,13
1,75
D%
6
37
4
6
8
1
12
3
1
1
5
PM2
1,05
6,48
0,70
1,05
1,40
0,18
2,10
0,53
0,18
0,18
0,88
D%
100
1
2
1
22
2
1
1
4
PM3
26,46
0,26
0,53
0,26
5,82
0,53
0,26
0,26
1,06
D%
129
7
9
7
1
1
1
1
3
1
3
4
PM4
13,75
0,75
0,96
0,75
0,11
0,11
0,11
0,11
0,32
0,11
0,32
0,43
D%
618
2
1
2
1
1
1
1
56
5
5
1
PM5
61,31
0,20
0,10
0,20
0,10
0,10
0,10
0,10
5,56
0,50
0,50
0,10
D%
7
1244
8
22
1
20
11
3
17
1
4
2
98
10
1
1
1
1
1
1
3
36
1
Tot.
0,17
30,05
0,19
0,52
0,03
0,49
0,25
0,08
0,42
0,03
0,09
0,05
2,38
0,25
0,03
0,03
0,03
0,03
0,03
0,03
0,08
0,86
0,03
D%
DD
DD
EN
RL

Entomofauna carpathica, 2024, 36(1): 45-58
54
Myrmarachne formicaria
(De Geer, 1778)
Marpissa nivoyi
(Lucas, 1846)*
Heliophanus auratus
C. L. Koch, 1835
Evarcha arcuata
(Clerck, 1757)
Euophrys frontalis
(Walckenaer, 1802)*
Dendryphantes rudis
(Sundevall, 1833)*
Salticidae
Pisaura mirabilis
(Clerck, 1757)
Pisauridae
Phrurolithus festivus
(C. L. Koch, 1835)
Phrurolithidae
Thanatus striatus
C. L. Koch, 1845
Philodromus albidus
Kulczyński, 1911*
Philodromidae
Ero tuberculata
(De Geer, 1778)*
Mimetidae
Xerolycosa miniata
(C. L. Koch, 1834)*
Trochosa terricola
Thorell, 1856
Trochosa ruricola
(De Geer, 1778)
Piratula latitans
(
Blackwall, 1841)
Piratula hygrophila
(Thorell, 1872)
Pirata piraticus
(Clerck, 1757)
Pardosa prativaga
(L. Koch, 1870)
Pardosa palustris
(Linnaeus, 1758)*
Pardosa paludicola
(Clerck, 1757)
Family, Species
1
5
23
1
20
1
204
8
115
PM1
0,13
0,67
3,09
0,13
2,69
0,13
27,42
1,08
15,46
D%
8
6
1
1
1
66
1
9
46
159
137
PM2
1,40
1,05
0,18
0,18
0,18
11,56
0,18
1,58
8,06
27,85
23,99
D%
11
23
52
53
26
7
PM3
2,91
6,08
13,76
14,02
6,88
1,85
D%
1
1
5
9
10
2
1
22
4
576
4
PM4
0,11
0,11
0,53
0,96
1,07
0,21
0,11
2,35
0,43
61,41
0,43
D%
1
1
30
17
1
20
14
26
65
2
PM5
0,10
0,10
2,98
1,69
0,10
1,98
1,39
2,58
6,45
0,20
D%
1
1
6
1
1
1
88
37
1
1
1
1
162
2
2
116
155
116
0
9
307
Tot.
0,03
0,03
0,14
0,03
0,03
0,03
2,12
0,89
0,03
0,03
0,03
0,03
3,92
0,05
0,06
2,80
3,75
28,03
0,22
7,42
D%
LC
NT
DD
VU
RL

Entomofauna carpathica, 2024, 36(1): 45-58
55
Spolu
Zora spinimana
(Sundevall, 1833)
Zoridae
Xysticus ulmi
(Hahn, 1832)
Xysticus cristatus
(Clerck, 1757)*
Ozyptila simplex
(O. P.
-
Cambridge, 1862)
Ozyptila praticola
(C. L. Koch, 1837)
Ozyptila brevipes
(Hahn, 1826)*
Heriaeus graminicola
(Doleschall, 1852)
Thomisidae
Theridiosoma gemmosum
(L. Koch, 1877)
Theridiosomatidae
Theridion
sp.
Robertus lividus
(Blackwall, 1836)
Neottiura bimaculata
(Linnaeus, 1767)
Euryopis flavomaculata
(C. L. Koch, 1836)*
Episinus truncatus
Latreille, 1809*
Episinus angulatus
(Blackwall, 1836)
Theridiidae
Tetragnatha
sp.
Pachygnatha degeeri
Sundevall, 1830
Pachygnatha clercki
Sundevall, 1823
Tetragnathidae
Pseudeuophrys obsoleta
(Simon, 1868)*
Family, Species
744
6
4
2
1
1
1
1
1
18
2
1
PM1
100
0
0,81
0,54
0,27
0,13
0,13
0,13
0,13
0,13
2,42
0,27
0,13
D%
571
4
2
2
1
2
1
1
1
1
3
PM2
100
0,70
0,35
0,35
0,18
0,35
0,18
0,18
0,18
0,18
0,53
D%
378
1
1
18
2
1
4
PM3
100
0,26
0,26
4,76
0,53
0,26
1,06
D%
938
8
1
3
2
2
3
PM4
100
0,85
0,11
0,32
0,21
0,21
0,32
D%
1008
18
2
29
2
2
1
1
2
PM5
100
1,79
0,20
2,88
0,20
0,20
0,10
0,10
0,20
D%
4139
41
9
2
1
59
2
1
3
1
2
2
8
1
2
3
25
16
1
Tot.
100
1,00
0,22
0,06
0,03
1,43
0,05
0,03
0,06
0,03
0,05
0,05
0,19
0,03
0,05
0,08
0,60
0,40
0,03
D%
VU
CR
VU
RL

Entomofauna carpathica, 2024, 36(1): 45-58
56
DISKUSIA
Z hľadiska arachnologických výskumov v NPR Parížske močiare je zaujímavé
porovnanie súčasných výsledkov s prácou GAJDOŠA (2005) na prakticky totožných
študijných plochách v období od mája roku 2000 až do septembra roku 2001.
Počas tohto výskumu bolo odchytených 149 druhov pavúkov. GAJDOŠ (2005) zistil
výskyt 23 vzácnych a ohrozených druhov, zaradených do Červeného zoznamu
pavúkov Slovenska (GAJDOŠ, SVATOŇ 2001). Jedná sa o 9 druhov viac ako preukázal
náš výskum, je však nutné prihliadnuť k tomu, že v prvej etape výskumu bol
okrem odchytu do zemných pascí použitý aj odchyt prostredníctvom Malaiseho
pasce, smýkanie, preosievanie, oklepy a individuálny zber. K druhom
publikovaných GAJDOŠOM et. al. (2005), ktoré sme zaznamenali počas súčasného
výskumu, patria Haplodrassus minor, Heriaeus graminicola, Thanatus striatus,
Theridiosoma gemosum a Walckenaria alticeps. Ďalších 18 druhov, zistených
v prvej etape výskumu, nebolo tentokrát zaznamenaných. Súčasne sme potvrdili
výskyt 9 vzácnych a ohrozených druhov, ktoré neboli počas predošlého výskumu
zaznamenané, konkrétne Civizelotes gracilis, Haplodrassus moderatus, Collinsia
distincta, Ero tuberculata, Palliduphantes pilichi, Pardosa alacris, Philodromus
albidus, Marpissa nivoyi a Ozyptila brevipes. Faunisticky zaujímavým nálezom je
nález sliediča Pardosa maisa, ktorý rozširuje ekologickú valenciu tohto druhu na
Slovensku. Súčasným výskumom celkovo pribudlo v skúmanom území 46 druhov
pavúkov. Vzhľadom na vysokú druhovú diverzitu a vysoký počet vzácnych
a ohrozených druhov práve na ekotonových stanovištiach (PM1, PM2) je
dôležitým faktorom pre zachovanie biodiverzity araneocenóz udržanie
habitatovej rozmanitosti. Bude teda potrebné realizovať manažmentové
opatrenia spočívajúce najmä v letnej kosbe trstiny, aby sa potlačil jej expanzívny
charakter a s tým súvisiaca likvidácia pobrežných habitatov. Taktiež je potrebné
v rámci zachovania charakteru lúk pokračovať v ich kosbe a likvidácii náletových
drevín.
SÚHRN
Počas výskumu sme v NPR Parížske močiare odchytili 4139 jedincov pavúkov
patriacich k 102 druhom. Pre územie sme vyčlenili dominantné, charakteristické
a vzácne a ohrozené druhy, ktoré charakterizujú epigeické araneocenózy.
POĎAKOVANIE
Príspevok vznikol ako výstup vedeckého projektu projekt 2/0115/21 „Dlhodobé
zmeny znečistenia ovzdušia a ich dopad na ekosystémy“ podporený grantovou
agentúrou VEGA.

Entomofauna carpathica, 2024, 36(1): 45-58
57
LITERATÚRA
AMBROS, M., DUDICH, A. & ŠTOLLMANN, A. 1999. Fauna drobných hmyzožravcov
a hlodavcov (Insectivora, Rodentia) vybraných mokraďových biotopov
Južného Slovenska. Rosalia 14: 195-202.
ČEJKA, T., ČAČANÝ, J., HORSÁK, M., JUŘIČKOVÁ, L., BUĎOVÁ, J., DUDA, M., HOLUBOVÁ, A.,
HORSÁKOVÁ, V., JANSOVÁ, A., KOCURKOVÁ, A., KORÁBEK, O., MAŇAS, M., ŘÍHOVÁ, D.
& ŠIZLING, A. 2015. Vodné mäkkýše ochranársky významných lokalít na
Podunajskej nížine. Malacologica Bohemoslovaca 14: 5-16.
DAVID, S. 2000. Vážky (Insecta: Odonata) Ramsarské lokality a Národní přírodní
rezervace Parížske močiare. Rosalia 15: 97-104.
DUDICH, A. & ŠTOLLMANN, A. 1988. Drobné zemné cicavce a parazitické
článkonožce mikromamálií Gbelských močiarov. Zborník odborných prác V.
Západoslovenského TOP-u 4: 79-83.
FERIANC, O. 1977. Vtáky Slovenska 1. Veda, Bratislava, 682 pp.
GAJDOŠ, P. 2005. Pavúky (Aranea), pp. 25-36. In: GAJDOŠ, P., DAVID, S. & PETROVIČ,
F. (eds) Národná prírodná rezervácia Parížske močiare – Krajina, biodiverzita
a ochrana prírody. ÚKE SAV v Bratislave, ŠOP SR Banská Bystrica, Nitra.
GAJDOŠ, P. & SVATOŇ, J. 2001. Červený (ekosozologický) zoznam pavúkov
(Araneae) Slovenska, pp. 80-86. In: BALÁŽ, D., MARHOLD, K. & URBAN, P. (eds)
Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochrana prírody 20, (suppl.).
Štátna ochrana prírody, Banská Bystrica.
GAJDOŠ, P, ČERNECKÁ, Ľ. & ŠESTÁKOVÁ, A. 2019. Pannonic salt marshes revealed six
new spiders to Slovakia (Araneae: Gnaphosidae, Linyphiidae, Lycosidae,
Theridiidae). Biologia 74: 53-64
HALADA, Ľ. 2005. Biotopy územia, pp. 16. In: GAJDOŠ, P., DAVID, S. & PETROVIČ, F.
(eds) Národná prírodná rezervácia Parížske močiare – Krajina, biodiverzita
a ochrana prírody. ÚKE SAV v Bratislave, ŠOP SR Banská Bystrica, Nitra.
HALADA, Ľ., DAVID, S. 2005. Flóra územia, pp. 14 In: GAJDOŠ, P., DAVID, S. & PETROVIČ,
F. (eds) Národná prírodná rezervácia Parížske močiare – Krajina, biodiverzita
a ochrana prírody. ÚKE SAV v Bratislave, ŠOP SR Banská Bystrica, Nitra.
HARVANČÍK, S., ŠNÍRER, L. 1988. Príspevok k poznaniu ornitofauny Parížskych
močiarov pri Novej Vieske na základe krúžkovania vtákov. Zborník odborných
prác 5. západoslovenského TOP-u, 4: 84-95.
HRABINOVÁ, S. & BITUŠÍK, S. 1988. Vodné dvojkrídlovce v NPR Parížske močiare.
Chránené územia Slovenska 37: 27-28.
JABLONSKI, D., HAVAŠ, P., KAUTMAN, J., LENGYEL J., SZALAY, F. & MIKULÍČEK, P. 2015.
Critically endangered European pond turtle (Emys orbicularis)in western
Slovakia: historical and current records with the discovery of a new
reproducing population. Herpetology Notes 8: 617-624.

Entomofauna carpathica, 2024, 36(1): 45-58
58
KIS, R. 2006. Nová Vieska. 285. číslo Malej vlastivednej knižnice. KT s. r. o.,
Komárno, 24 pp.
Kux, Z., RANDÍK, A., 1961. Příspěvek k poznání omithofauny jihoslovenských
bažin u Gbelcu, Čalova a Gabčíkova. Časopis Moravského múzea 46: 203-234.
MAJZLAN, O. 2002. Indikačné chrobáky (Coleoptera) sledované Malaiseho pascou
v rokoch 2000 – 2001 v NPR Parížske močiare (Južné Slovensko). Rosalia 16:
113-122.
MAJZLAN, O. & CSEFALVAY, R. 2001. Vodné chrobáky (Coleoptera aquicola) NPR
Parížske močiare pri Gbelciach. Folia faunistica Slovaca 6: 97-100.
MIHÁL, I., GAJDOŠ, P. 2005. Kosce (Opiliones), pp. 36-37. In: GAJDOŠ, P., DAVID, S. &
PETROVIČ, F. (eds) Národná prírodná rezervácia Parížske močiare – Krajina,
biodiverzita a ochrana prírody. ÚKE SAV v Bratislave, ŠOP SR Banská Bystrica,
Nitra.
PETROVIČ, F. 2005. Legislatívna ochrana územia NPR Parížske močiare, pp. 6-7. In:
GAJDOŠ, P., DAVID, S. & PETROVIČ, F. (eds) Národná prírodná rezervácia Parížske
močiare – Krajina, biodiverzita a ochrana prírody. ÚKE SAV v Bratislave, ŠOP
SR Banská Bystrica, Nitra.
RYBANIČOVÁ, J. 2005. Obojživelníky (Amphibia), pp. 67-70. In: GAJDOŠ, P., DAVID, S.
& PETROVIČ, F. (eds) Národná prírodná rezervácia Parížske močiare – Krajina,
biodiverzita a ochrana prírody. ÚKE SAV v Bratislave, ŠOP SR Banská Bystrica,
Nitra.
SLOBODNÍK, V. & KADLEČÍK, J. 2000. Mokrade Slovenskej republiky. Centrum
mapovania mokradí SZOPK, Neoprint plus, Martin, 148 pp.
STŐCKER, G. & BERGMANN, A. 1977. Ein Modell der Dominanzstruktur und seine
Anwendung. Archiv für Naturschutz und Landschaftsforschung 17: 1-26.
TRNKA, A., ČAPEK, M. JR., KLOUBEC, B. 2003: Vtáky Národnej prírodnej rezervácie
Parížske močiare. Veda, Bratislava, 163 pp.
WSC 2024. World Spider Catalog. Natural History Museum Bern (version 25.0).
Web Service available online at https://wsc.nmbe.ch/