ArticlePDF Available

Pravda, klamstvo a ich podoby v politike

February 2024
Politické vedy 26(3):92-122

DOI:10.24040/politickevedy.2023.26.3.92-122

Authors:

Debate over the extent to which political statements are true has always had a place not only in politics. It is mostly argued that truth should be part of political action, yet there is no agreed-upon definition of the term. Unfortunately, politics is also associated with less agreeable phenomena such as various types of misinformation and even lies. We attempted to clarify the current state of affairs by looking into the reasons behind, as well as the implications or impacts of, the proliferation of lies and half-truths in politics and their acceptance. Among other factors, we focused on the linguistic means used by politicians in their effort to win or maintain popularity and/or gain or maintain power, the veracity of information in the digital age and the freedom of expression in the media. To this end, we used qualitative methods of text analysis, adopting a hermeneutic approach. As shown by our analyses, loss of security, coupled with a sense of ephemerality, elusiveness, helplessness and perceived injustice trigger in individuals and groups the most primordial survival mechanisms such as fight-or-flight response with black-and-white vision; this plays into the hands of populist parties, which feed on these sentiments, further polarising society and fuelling the spread of lies and half-truths. How we interpret information depends on many factors; with this in mind, one should make a clear distinction between the former (especially if emotionally charged) and actual facts.

Available via license: CC BY 4.0

Content may be subject to copyright.

POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES

Časopis pre politológiu, najnovšie dejiny, medzinárodné vzťahy, bezpečnostné

štúdiá / Journal for Political Sciences, Modern History, International Relations,

security studies

URL of the journal / URL časopisu: https://www.politickevedy.fpvmv.umb.sk

Author(s) / Autor(i): Elena Klátiková – Norbert Kmeť

Article / Článok: Pravda, klamstvo a ich podoby v politike

Publisher / Vydavateľ: Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov –

UMB Banská Bystrica / Faculty of Political Sciences and

International Relations – UMB Banská Bystrica

DOI: https://doi.org/10.24040/politickevedy.2023.26.3.92-122

Recommended form for quotation of the article / Odporúčaná forma citácie

článku:

KLÁTIKOVÁ, E. – KMEŤ, N. 2023. Pravda, klamstvo a ich podoby v politike. In Politické

Vedy. Vol. 26, no. 3, pp. 92-122. ISSN 1335 – 2741. Available at: https://doi.org/10.24040/

politickevedy.2023.26.3.92-122

By submitting their contribution the author(s) agreed with the publication of the

article on the online page of the journal. The publisher was given the author´s /

authors´ permission to publish and distribute the contribution both in printed and

online form. Regarding the interest to publish the article or its part in online or printed

form, please contact the editorial board of the journal: politicke.vedy@umb.sk.

Poskytnutím svojho príspevku autor(i) súhlasil(i) so zverejnením článku na

internetovej stránke časopisu Politické vedy. Vydavateľ získal súhlas autora /

autorov s publikovaním a distribúciou príspevku v tlačenej i online verzii. V prípade

záujmu publikovať článok alebo jeho časť v online i tlačenej podobe, kontaktujte

redakčnú radu časopisu: politicke.vedy@umb.sk.

Journal Politické vedy is provided under the conditions of Creative Commons Attribution

4.0 International CC BY 4.0. / Časopis Politické vedy je publikovaný na základe podmienok

Creative Commons Attribution 4.0 International CC BY 4.0.

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

PRAVDA, KLAMSTVO A ICH PODOBY V POLITIKE

TRUTH, LIES AND THEIR FORMS IN POLITICS

Elena Klátiková – Norbert Kmeť*

ABSTRACT

Debate over the extent to which political statements are true has always had a place not only

in politics. It is mostly argued that truth should be part of political action, yet there is no agreed-

upon definition of the term. Unfortunately, politics is also associated with less agreeable

phenomena such as various types of misinformation and even lies. We attempted to clarify

the current state of affairs by looking into the reasons behind, as well as the implications or

impacts of, the proliferation of lies and half-truths in politics and their acceptance. Among

other factors, we focused on the linguistic means used by politicians in their effort to win or

maintain popularity and/or gain or maintain power, the veracity of information in the digital age

and the freedom of expression in the media. To this end, we used qualitative methods of text

analysis, adopting a hermeneutic approach. As shown by our analyses, loss of security,

coupled with a sense of ephemerality, elusiveness, helplessness and perceived injustice

trigger in individuals and groups the most primordial survival mechanisms such as fight-or-

flight response with black-and-white vision; this plays into the hands of populist parties, which

feed on these sentiments, further polarising society and fuelling the spread of lies and half-

truths. How we interpret information depends on many factors; with this in mind, one should

make a clear distinction between the former (especially if emotionally charged) and actual

facts.

Key words: Democracy, Freedom of Expression, Lies, Manipulation, Politicians,

Politics, Truth

* PhDr. Elena Klátiková pôsobí ako odborná pracovníčka na Ústave politických vied SAV,

Slovenská akadémia vied v.v.i., Dúbravská cesta č. 9, 841 04 Bratislava, Slovenská

republika, e-mail: Elena.Klatikova@savba.sk.

* Mgr. Norbert Kmeť, CSc. pôsobí ako samostatný vedecký pracovník na Ústave politických

vied SAV, Slovenská akadémia vied v.v.i., Dúbravská cesta č. 9, 841 04 Bratislava,

Slovenská republika,, e-mail: Norbert.Kmet@savba.sk.

DOI: https://doi.org/10.24040/politickevedy.2023.26.3.92-122

Vypracované v rámci projektu APVV 20-0334 Nie je to pravda, ale mohla by byť: Konšpiračné teórie

a hoaxy v modernom vývoji Slovenska v európskom kontexte.

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

Úvod

Súčasťou nielen politiky boli vždy diskusie o tom, do akej miery sú politické

výroky pravdivé. Panuje všeobecné presvedčenie, že pravda by mala byť

súčasťou politického konania. Problém je však zhodnúť sa na jej definícii

a jednoznačne sformulovať pravdivostné kritériá, keďže pravda, na rozdiel od

empiricky overiteľného faktu, zahŕňa aj faktor subjektívneho presvedčenia. Hoci

základným a takmer „povinným“ vybavením rétoriky politikov sú tvrdenia, že im

ide najmä o pravdu, v skutočnosti tento argument neraz využívajú iba ako nástroj

na dosiahnutie svojich mocenských cieľov bez ohľadu na pravdivostnú hodnotu

svojich výrokov. A tak sa v politike stretávame aj s rôznou mierou dezinformácie,

či dokonca klamstva. Spojitosti pravdy a politiky sa venuje neustála pozornosť.

Pravdu je možné bádať samostatne, v tomto zmysle je predmetom výskumu

najmä filozofie. V oblasti politickej vedy sa však skúma predovšetkým v kontexte

s mocou, pretože kto má moc, má aj „pravdu“, ako to rozoberá okrem iných

filozof M. Foucault. (Buraj, 2018) O súvise medzi pravdou a politikou

nachádzame zmienky vo väčšine prác z humanitných a spoločenských vied od

autorov ako H. Arendtová, Aristoteles, N. Machiavelli, J. S. Mill, Platón, A. de

Tocqueville. Zo súčasných E. Eike, A. Michailidou, S. Newmann, F. Merenda,

S. Giusti, či E. Piras. Podnetné sú aj práce T. Jahelku, J. Smolíka alebo R.

Štefančíka.

V súčasnej politike zaznamenávame nárast a zvýšenú mieru prípustnosti

a prijatia nielen poloprávd, ale aj priamych klamstiev tak na strane politikov, ako

aj na strane verejnosti. Pokúsime sa objasniť príčiny tohto stavu a jeho dôsledky

či vplyvy lží v politike, a to najmä opisom konania jednotlivých aktérov z hľadiska

ich cieľov, o ktoré ide predovšetkým. Priblížime, ako sa informácie, ktoré sú do

tej či onej miery manipulované, rôznorodo interpretujú, okrem iného v

prezentovaných politických názoroch, ktoré sa menia v závislosti od

spoločensko-politickej situácie. V pluralitných spoločnostiach zaznamenávame

radikalizáciu nielen vyjadrení, ale aj konania. Sledujeme jednoznačný nárast

popularity politických strán, ktoré využívajú momentálnu nespokojnosť

obyvateľstva. Agresívnym presadzovaním „jediného správneho“ názoru a

potláčaním iného dochádza postupne k oslabovaniu princípov liberálnej

demokracie. Na dokázanie vyššie uvádzaných tvrdení využívame analýzu textov

a sledujeme interpretačné rozpory nielen v rámci pojmov pravda a klamstvo.

Vychádzame pritom z hermeneutiky, z teórie porozumenia a interpretácie. Bez

výkladu textov totiž, ako je známe, nedospejeme k pochopeniu otázok súvisiacich

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

s pravdou. Súčasťou tohto prístupu je kauzálny reťazec, ktorý sa zaraďuje ku

kvalitatívnym metódam a prípadovým štúdiám ako ich podmnožine. Je

prirodzené, že sme sústredili pozornosť na človeka, jeho konanie a zmýšľanie. Z

neexistencie jednej pravdy vyplýva tiež prezentácia viacerých realít v závislosti

od toho, čo presadzujú jednotlivci alebo skupiny osôb zastávajúcich rôzne

politické názory.

1. Jazyk ako nástroj manipulácie a polarizácie verejnosti

Na získanie verejnosti pre jediný „správny“ politický výklad treba mať také

argumenty, s ktorými sa ona stotožní a túto interpretáciu ďalej šíri, čiže

aktívne podporuje. Je nevyhnutné okrem iného sledovať jazykové prostriedky

politikov, akými sa snažia získať a upevniť si svoju popularitu, a tým nadobudnúť,

resp. udržať si moc. (Michael, 2020; Marcuse, 1991; Štefančík, 2016; Štefančík,

Dulebová, 2017) Pritom treba mať na pamäti, že jazyk je systém znakov, ktorých

základnou vlastnosťou je arbitrárnosť ich významu (popri ich určitej

konvenčnosti), a teda kľúčovú úlohu zohráva ich interpretácia adresátom a

prijímateľom správy. Podľa literárneho teoretika K. Burka je slovo tvorené troma

zložkami: hodnotiacou, postojovou a emocionálnou. Vychádzajúc z tohto

predpokladu K. Burke tvrdí, že jazyk ľudí buď zbližuje alebo rozdeľuje. (Eadie,

Goret, 2013). O manipulatívnej sile slova svedčí napr. výsledok experimentu

Elisabeth Loftusovej a Johna Palmera, v ktorej účastníci sledovali film,

zobrazujúci autonehodu; následne im experimentátori kládli otázky o tom, čo

videli. (Dahlman, Sarwar, Bååth, Wahlberg, Sikström, 2016) Pri otázke akou

rýchlosťou išlo auto, ktoré spôsobilo nehodu, udávali účastníci vyššiu rýchlosť,

ak experimentátori v otázke použili výraz “vrazilo” (smashed into), než keď použili

výrazy “došlo k stretu”, narazilo, či ťuklo (collided contacted, bumped), pričom

zdôrazňujeme, že obe skupiny účastníkov sledovali rovnaký film.

Keď sa účastníkov o týždeň neskôr spýtali, či videli aj rozbité sklo, v prvom

prípade odpovedali kladne, hoci vo filme žiadne rozbité sklo nebolo.

Treba však poznamenať, že – ako ukazuje známy Mehrabianov vzorec,

ktorý autor sformuloval na základe dvoch štúdií uskutočnených v r. 1967 - najmä

v prípade komunikácie, ktorej obsahom sú emócie a postoje, samotná verbálna

informácia tvorí iba 7% skutočnej správy, ktorú prijíma poslucháč, pričom 38%

správy tvoria paralingvistické prvky ako výška hlasu, tón, hlasitosť, intonácia,

rytmus, plynulosť reči a pauzy a 55% tvorí výraz tváre a reč tela, a práve tých 93

percent rozhoduje o tom, či poslucháč uverí tomu, čo počuje, a v prípade

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

nekongruentných signálov, t.j., ak sa verbálna informácia nezhoduje s ostatnými

signálmi, vysielanými tvorcom správy, poslucháč verí najmä neverbálnym

signálom, pričom tento proces je podvedomý. (Argyle, 1967)

Naša štúdia sa však sústreďuje najmä na slovné obsahy výpovedí. Rozdiel

medzi prostriedkami uplatňovanými jednotlivými aktérmi v politickom zápase,

napríklad na Slovensku, takmer neexistuje, pričom slovník predstaviteľov

niektorých politických strán, nielen zastúpených v parlamente, je čoraz

radikálnejší. Zaraďujeme ich preto k aktérom populizmu, ktorý sa definuje rôzne.

(Katuninec, 2019; Piterová, Heldáková, Kohoutová, 2021; Urbinati, 2018)

Súčasťou populizmu je polarizácia, čiže neustále vyhrocovanie konfliktov a jasné

delenie na „my“ a „oni“, čo súvisí s tvorbou a obranou identity, najmä v prípade

emócie strachu a subjektívne vnímaného ohrozenia tejto identity. Na dosiahnutie

cieľov a udržanie si moci využíva každý populistický politik, či každá populistická

strana postpravdu. Je to naratív zahmlievajúci, čo je a čo nie je pravda

či klamstvo (Naím, 2022; Newman, 2023; Kalpokas, 2019), pričom ide o prevahu

emócií nad faktami tak u vysielateľa, ako aj u šíriteľa a prijímateľa správy. Podľa

historika T. Snydera „postpravda je predohra fašizmu.“ (Snyder, 2017, s. 59)

Pre zástancov plurality z uvedeného vyplýva jasná obava z možnej likvidácie

liberálnej demokracie. Väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že populisti

prezentujú jednoduché a radikálne spôsoby, ako zlepšiť situáciu ľudí, bez ohľadu

na to, či sa zaraďujú na ideovej osi k pravicovým alebo k ľavicovým politickým

stranám. (Štefančík, 2011; Müller, 2018; Naím, 2022) Polemizuje sa aj o tom, či

spomínané klasické pravicovo-ľavicové delenie používané na rozlíšenie

politických strán má v tomto období ešte zmysel. Zároveň ale väčšinu politických

sporov stále tvoria hodnotové, čiže ideologické spory, vyvolávané najmä tými

politikmi a ich stúpencami, ktorí sú zaraďovaní k radikálnejšiemu pravicovému

konzervativizmu, i keď inklináciu k tomuto typu konzervativizmu už nachádzame

aj u politikov hlásiacich sa k ľavici. Takto môžu konkrétnu politickú stranu

podporovať zástancovia oboch táborov, pričom výsledkom je okrem iného

znejasňovanie ideových pozícií aj prostredníctvom nejednoznačných pojmov,

používaných politikmi a vytváranie zbytočnej spoločenskej a politickej

polarizácie, ktorej zámerom je najmä posilnenie vlastného politického postavenia

voči politickým konkurentom.

Mimochodom, opäť tu máme do činenia s aktivizáciou podvedomých reakcií

a ich „sprimitívnením“, pričom v týchto reakciách prevládajú vzorce správania

evolučne najstarších častí mozgu, keďže racionálne úvahy, narábajúce s celou

škálou argumentov a významových odtienkov, sú potlačené obrannými

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

mechanizmami typu „útek - útok“, teda víťazí apriórne binárne vnímanie druhej

strany buď len ako protivníka, ktorý nás ohrozuje, alebo ako spojenca (agresia

ako opak strachu sa v situácií vnímaného ohrozenia stáva dominantnou

reakciou). Ako uvádza napríklad S. Chandler na základe vlastnej novinárskej

skúsenosti, pre médiá boli vždy dôležité najmä desivé správy. Zámerom je totiž

emocionálne pôsobiť na percipienta, ktorý sa potom stáva ľahkou korisťou

inzerentov.

2. Vierohodnosť informácií, digitálne médiá a politici

Vo vzťahu pravdy a politiky vždy existuje určité napätie. Vyplýva z toho, že

v politike je dôležitejšia mienka  čiže momentálne akceptovaný väčšinový názor

 než pravda. Táto efemérnosť, spolu s ďalšou výraznou črtou, utilitárnosťou, sa

dostáva do popredia najmä v súvislosti s typom médií, ktoré v súčasnosti

prevládajú čoraz viac a ktoré H. Innis vo svojej komunikačnej teórii pomenoval

ako „space-binding“, či „space-biased“ teda také, ktoré spájajú, zväzujú (a tým

„zmenšujú“), priestor, resp. také, v ktorých faktor priestoru prevažuje nad

faktorom času (noviny, rozhlasové a TV správy, a už pár desaťročí aj internet)

a ktoré so sebou nesú o.i. prevahu prvkov ako dočasnosť (včerajšia správa už

nie je zaujímavá, resp. aktuálna), neúcta k tradícii a histórii, či masová

propaganda.

Hodnotiace pojmy majú väčšinou svoje opozitá. Opakom pravdy je klamstvo

či lož. Podľa politického filozofa M. Šimsu by bez nich, alebo k nim priraďovaných

eufemizmov nemala pravda v politike zmysel. (Šimsa, 2018a) V nasledujúcej

časti tejto štúdie poukážeme okrem iného na problematickosť jasnej definície

toho, čo je a čo nie je pravda. Spolu s ňou musia byť skúmané rôzne mocenské

štruktúry, ako na vnútroštátnej, tak aj na medzinárodnej úrovni. Pritom je

nevyhnutné sledovať celkové zmeny v spoločnosti a v politike, čiže vo verejnom

priestore, vyvolané okrem iného digitálnou revolúciou. Vzťah politici – občania -

médiá sa za posledné dve desaťročia zmenil. Okrem iného sa komunikácia

presunula prevažne na sociálne siete.

Čoraz väčší sklon k radikalizmu a extrémizmu, pochopiteľne, oslabuje

spoločensko-politický konsenzus. Neustále prebiehajú diskusie o tom, čo tieto

pojmy znamenajú v politike, pričom, ako sme už uviedli, väčšinou sa spomínajú

politické sily zaraďované k pravicovému politickému spektru. (Nociar, 2021;

Katuninec, 2021; Brhlíková, 2021; Monitorovacia správa 2020) Pluralitné režimy

hľadajú spôsob, ako čeliť narastajúcemu radikalizmu a extrémizmu, a zároveň

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

neobmedziť slobodu vyjadrovania okrem iného aj vo virtuálnom priestore. Na

druhej strane, takéto krajné postoje ohrozujú pluralitný politický systém

a nedôvera k nemu má stúpajúcu tendenciu. Z tohto vyplýva obava zo zvyšujúcej

sa podpory tých politických strán, ktoré sa netaja vôľou, resp. snahou zmeniť

liberálno-demokratické zriadenie. Radikáli a extrémisti totiž vedia aj vo virtuálnom

prostredí využívať komunikáciu obratnejšie než zástancovia liberálnej

demokracie (Fielitz, Marcks, 2022), pričom politické strany, v ktorých sa združujú,

resp. ktoré predstavujú ich záujmy, posilňuje nespokojnosť, či už s oficiálnou

politickou reprezentáciou, alebo so sociálnou a ekonomickou situáciou. Zároveň

dochádza k šíreniu rôznych konšpiračných príbehov či skreslených informácií, na

ktoré je zložité pohotovo reagovať tak, aby ľudia s nimi okamžite nesúhlasili.

Stúpenci liberálnej demokracie apelujú na občanov, aby si takéto nevierohodné

správy najprv analyzovali a nevyjadrovali bez rozmýšľania s nimi súhlas ani

vtedy, keď ich rozširujú väčšinou ich priatelia a politici vo virtuálnom priestore.

V každej dobe sa do určitej miery všetko spochybňovalo. Navyše ľudí od

nepamäti zaujímali rôzne príbehy a z nich preferovali také, čo boli zahalené

nejakým tajomstvom, pričom práve takéto sú, ako poznamenala politická filozofka

H. Arendtová, politicky nebezpečné. (Snyder, 2017) Má sa v nich, jednoducho,

zatajovať skutočnosť, ktorá nemá byť odhalená. Stupeň neurčitosti prijímanej

informácie vždy vyvolával záujem teoretikov viacerých vedných disciplín.

Objektom Matematickej teórie komunikácie P. Shannona a W. Weavera bolo

skúmanie toho, nakoľko informácia slúži na zvýšenie či zníženie entropie, teda

miery neistoty v danom systéme (Eadie, Goret, 2013). Skrývanie objektívnych

faktov, resp. vynechávanie určitej časti obejktívnej informácie totiž vytvára

podmienky pre vznik rozličných mýtov, ktoré sú väčšinou spájané s negatívnymi

udalosťami. Podľa zaužívanej schémy tieto udalosti vždy vyvolávajú a riadia

nejaké individuality alebo skupinky disponujúce údajne neobmedzenou skrytou

mocou. Často sú to napríklad sionisti, kapitalisti, globalisti, liberáli atď. V r.1973

americký spisovateľ N. Mailer vytvoril pojem faktoid, pričom tento termín opísal

ako fakt, ktorý neexistoval, kým sa neobjavil v novinách či časopise.

V Oxfordskom slovníku sa definuje ako nespoľahlivá informácia, ktorá sa opakuje

tak často, až sa začína považovať za fakt. Na rozdiel od fámy, ktorá sa šíri

prevažne ústnou cestou, faktoid vznikol s rozšírením tlače. Publikovanie

faktoidov je o to nebezpečnejšie, že tlačené slovo pôsobí zväčša vierohodne.

K nejednoznačnosti vysielaných a prijímaných správ neraz prispieva aj

technika metafor a všeobecných vyhlásení, ktorú politici často používajú so

zámerom zasiahnuť čo najväčšie masy; tie si potom do metaforicky

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

formulovaných sľubov dopĺňajú svoje vlastné významy. Vysvetliť, prečo sú

uvedené javy v súčasnosti také rozšírené na úkor pravdy, nie je jednoduché.

Jednou z príčin viery v pravdivosť hoaxov a poloprávd môže byť pôsobenie

podobných mechanizmov ako v prípade reklamy. Keďže sú zabalené do

príťažlivejšieho obalu, opäť pôsobia na podvedomie, teda na evolučne staršie

vrstvy nášho mozgu, pričom neprechádzajú kritickým „sitom“ vedomia

a racionality; v dôsledku intenzity a hĺbky tohto podvedomého účinku človeku

zneistenému rýchle sa meniacou dobou a prežívanými strachmi ponúkajú akúsi

ilúziu „opory“ a falošnej istoty. K uveriteľnosti podávaných správ nesporne

prispela aj digitálna revolúcia, ktorej dôležitou súčasťou je vznik sociálnych sietí.

Rýchlosť šírenia správ a masovosť ich dosahu totiž v mnohých vyvoláva

presvedčenie, že ‘toľkí ľudia sa predsa nemôžu mýliť.’

Na druhej strane, narastajúce zneistenie a pochybnosti majú aspoň

čiastočne svoje racionálne opodstatnenie, keďže Internet so sebou priniesol

okrem anonymity aj techniky typické pre virtuálny priestor ako manipulácia

pomocou využitia tzv. behavioural marketing, ktoré je zacielené na jednotlivca

a jeho preferované záujmy, alebo tzv. „deep fake“, t.j. realisticky pôsobiace

videosekvencie s nahrávkami hlasu osôb, ktoré o ich existencii veľakrát nemajú

ani potuchy. Často sa tiež argumentuje nedôverou občanov k politikom

a inštitúciám v dôsledku zhoršujúcej sa ekonomickej situácie, pričom svoju úlohu

tu zohráva faktor vnímanej nerovnosti, či nespravodlivosti. Upozorňuje naň

napríklad sociológ Z. Bauman odvolávajúc sa na R. K. Mertona, W. G.

Runcimana a B. Moora Jr., pričom uvádza, že tieto pocity vyplývajú z akýchsi

spoločenských noriem, ktoré však nie sú ani absolútne, ani univerzálne, no

napriek tomu spôsobujú vedomie krivdy, keďže jednotlivec má zvyčajne

tendenciu - a aj vďaka internetu tiež možnosť - porovnávať sa skôr s tými, čo sú

na tom ekonomicky lepšie (aj v súvislosti s rastúcimi potrebami umelo vyvolanými

reklamou a s nenaplnenými sľubmi politikov či očakávaniami občanov).

Frustrácia občanov vyúsťuje do antipolitiky, čiže odmietania politikov, ktorí sa

podieľajú na moci. Preferovanie antipolitiky môže, ale nemusí prispieť napríklad

k posilneniu populistických politických zoskupení, a teda k polarizácii a tiež

k postpravdivosti, ku klamstvám a i. v spoločnosti. (Naím, 2022) Podľa názoru

tých, čo k nim inklinujú, správny názor na niečo má len osoba, ktorá si ho utvára

na základe zdravého, tzv. sedliackeho rozumu. Je len zrejmé, že takáto

argumentácia je zameraná proti vládnej moci a že je v súlade s tým, čo

presadzujú populisti. (Štefančík, 2022) Dané tendencie sa často označujú ako

kríza demokracie, ktorú, ako pripomína politológ T. Zálešák, treba „presnejšie

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

opísať, pojmovo uchopiť osvetliť jej význam.“ (Zálešák, 2021, s. 11) K príčinám

odmietania liberálnej demokracie sa priraďuje napríklad klesajúca dôvera

občanov v tento politický systém a s ňou spätá obava o jeho budúcnosť. Zároveň

sa tvrdí, že prepojenie liberalizmu a demokracie nie je také pevné, ako sa doteraz

predpokladalo. (Mounk, 2019; Sartori, 1993)

Nárast podpory populistickej politiky v pluralitných spoločnostiach je v

súčasnosti nespochybniteľný. Politici zastávajúci princípy liberálnej demokracie

nevedia ponúknuť občanom také návrhy na vyriešenie politických,

spoločenských, sociálnych a ekonomických problémov, aké prezentujú ich

oponenti. Ich tvrdenia o tom, že jednoduché riešenia neexistujú, sú v protiklade

s tými, čo prezentujú politici zaraďovaní k populistom z radikálnejších či

extrémistickejších politických strán. Sprostredkovávanie nielen politického diania

bez ohľadu na to, či sa zakladá na pravde, alebo na lži, tvorí vždy súčasť každej

spoločnosti. Bolo to tak i v čase pred zavedením sociálnych sietí a iných

platforiem internetovej komunikácie. (Nocun, Lamberty, 2021) Navyše, ako o tom

napríklad písal politický filozof N. Machiavelli, pre ľudí bolo zdanie vždy

dôležitejšie než skutočnosť. (Machiavelli, 1992) U časti populácie vždy splýva

realita s fikciou. (Nocun, Lamberty, 2021) Podľa filozofa K. R. Poppera

rozširovanie konšpiračných príbehov či teórií súvisí okrem iného so

sekularizáciou náboženských povier. (Popper, 1994) Od Francúzskej revolúcie

(1789) nastal rozvoj rôznych politických a občianskych náboženstiev a

sekulárnych ideológií. Filozof D. Hume predpovedal, že vzdanie sa náboženstva

zapríčiní u predstaviteľov politickej moci a politických strán potrebu zdôvodňovať

vlastnú existenciu a dané politické zriadenie ideami vychádzajúcimi z nejakého

systému, možno aj filozofického. V predchádzajúcich dobách pravdu či lož

nebolo potrebné dokazovať, keďže tvrdenia boli prijímané ako axiómy na základe

akejsi viery a zároveň úcty k autoritám a tradíciám, ktoré boli prirodzene

nespochybniteľné, a tak v negramotných masách nevyvolávali odpor. (Gregor,

2015) V súlade s komunikačnou teóriou H. Innisa, v dobách, keď prevládali

klasické médiá, „pretrvávajúce v čase“, boli autority vnímané ako morálne opory.

Súčasťou politického zápasu či boja je vyvolávanie v obyvateľstve pocitu

ohrozenia komunity, národa, štátu a pod. V dobe hyperkomunikácie existujú

rôzne politické, spoločenské a ďalšie naratívy, ktoré menia históriu na historky

a ktoré sa opakujú ako fraška alebo tragédia. Z tohto sa vyvodzuje ďalšia etapa

fragmentarizácie spoločenstva, ktorá ponúka rôzne navzájom súperiace deje.

(Bělohradský, 2021) Pritom, ako sme už spomínali, je dôležité najmä zaujať, bez

ohľadu na to, či je obsah informácie reálny alebo fiktívny, avšak prezentuje sa

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

100

ako skutočnosť a pravda.

Na prelome 20. a 21. storočia, najmä pod vplyvom všeobecného rozšírenia

internetu a sociálnych sietí ako alternatívneho komunikačného média začal

výskum venovať sústredenejšiu pozornosť hoaxom, čiže rôznym falošným,

nepravdivým správam. Šírenie informácií o pandémii COVID-19 spôsobilo

u bádateľov enormný záujem o túto problematiku. (Miszewski, Marušiak, 2022;

Drążkiewicz, Panczová, 2022; Augustín, 2020) Nie je to, samozrejme, jediná

téma spätá s podvodmi, polopravdami a klamstvami, proti ktorým sa vždy

namietalo. Je otázne, či úspešne, alebo či to prispievalo len k ďalšiemu

utvrdzovaniu sa daných skupín vo svojej viere, v „pravde“, či subjektívnom

presvedčení. K takýmto témam sú v súčasnosti zaraďované rusko-ukrajinská

vojna, útok na Svetové obchodné centrum z 11. septembra 2001, či chemtrails.

(Kollár, 2022; Marušiak, 2023; Nocun, Lamberty, 2021) Netreba však zabúdať ani

na tzv. tradičné témy, ku ktorým patria napríklad Protokoly sionských mudrcov či

pristátie astronautov USA na Mesiaci. Klamstvo vždy bolo súčasťou ľudského

konania a správania. Menili sa jedine možnosti a podmienky jeho šírenia a vplyvu

na spoločnosť.

Zmanipulované či vymyslené informácie dnes majú rôznu podobu

a zameriava sa na ne, ako už bolo naznačené, každá sociálna a humanitná

vedná disciplína. Väčšina vedeckých výstupov, ako na to poukazuje politológ D.

Kollár, sa snaží identifikovať formu rôznych falošných informácií, opísať príčiny

ich rýchleho šírenia a enormného vplyvu na verejnú mienku. (Kollár, 2022)

Zdrojov k danému predmetu výskumu je mnoho. Platí to aj pre také výskumy,

ktoré sledujú kvantitu klamstiev, hoaxov a „zaručených pravdivých informácií“

najmä vo virtuálnom prostredí. Nižšie poukážeme aj na to, ako sa pravda,

postpravda, klamstvo a pod. využívajú, či skôr zneužívajú v politike, v ktorej

prevažuje trend prezentovať postoje vo vzťahu priateľ – nepriateľ, čo rozdeľuje

(nielen) pluralitnú spoločnosť minimálne na dva znepriatelené tábory. Radikálne

zmeny, ktoré prebehli v posledných desaťročiach, sa spájajú ako s mediálnym,

tak aj s politickým priestorom. Ako uvádza politik a ekonóm N. Moisés,

v súčasnosti sa preferuje zabávačská politika, ktorá zmenila pomer medzi

politikom a občanom na vzťah celebrita a fanúšik. Tento jav sa označuje ako

mediálna konvergencia, čiže „stieranie hraníc medzi politikou a zábavou, medzi

podstatným a banálnym.“ Politika sa vníma „ako zápas nepriateľsky naladených

celebrít o nadvládu.“ Je to jeden zo spôsobov, ako prehlbovať polarizáciu

v spoločnosti. (Naím, 2022, s. 63 - 65) Uvedený trend podkladania sa

konzumentovi v snahe zabaviť a zaujať súvisí s bojom jednotlivých médií

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

101

o diváka či poslucháča. Ďalším príkladom takéhoto splývania je jav, ktorý

v angličtine dostal pomenovanie infotainment, teda podávanie informácií

zábavným spôsobom. Tradičným médiám v súčasnosti „konkurujú“ tzv.

influenceri, ktorí často ešte viac znižujú kvalitu a aj pravdivosť informácií. Gloria

Mark z Kalifornskej univerzity skúmajúca vplyv digitálnych médií na náš

život poukázala na to, že desaťročia výskumov odhalili výrazný pokles

schopnosti sústredenia. Podľa jej zistení sa priemerné rozpätie pozornosti

najmä v našom digitálnom živote údajne skrátilo z 2,5 minúty v r. r. 2004 na

súčasných 45 sekúnd. (Mark, 2023) Nečudo, že v boji o pozornosť diváka

médiá využívajú všetky dostupné nástroje a praktiky.

3. Pravda, realita a nepravda

Na označenie nepravdivej informácie sa dnes používa, ako už bolo načrtnuté,

niekoľko pojmov, medzi ktoré patria konšpirácia, hoax, fake news, fáma,

konšpiračná teória, lož, postpravda, sprisahanie a i. Jasne definovať ktorýkoľvek

z týchto pojmov zatiaľ predstavuje problém. Pojmy nám slúžia na poznávanie a

osvojovanie si vlastností predmetov a javov. Vznikajú na základe konsenzu

a slúžia na pomenovanie reality. Rozlišujeme medzi definitívnymi

a senzitivizujúcimi pojmami. Do druhej skupiny sú zaraďované väčšinou tie, ktoré

sú používané v humanitných a sociálnych vedách. (Hanzel, 2009; Feinberg

2013) Netreba zabúdať na to, že význam pojmu sa môže prispôsobovať

momentálnej interpretácii. Takto nadobúda konkrétny pojem v politike potrebný

obsah, a je teda súčasťou politického zápasu o moc či občana. (Dufek, 2019) Ako

príklad uvedieme výraz konšpiračná teória, ktorý je mierne zavádzajúci, keďže

nie je na mieste povyšovať „akúkoľvek šialenú myšlienku na úroveň vedeckej

teórie.“ (Nocun, Lamberty, 2021, s. 18 - 19) Podľa T. Zálešáka je tento výraz

prijateľný, treba však mať zároveň na zreteli, že ide o „fantazijný príbeh,

formulovaný dostatočne vágnymi termínmi na to, aby jeho testovanie bolo vopred

znemožnené, alebo aby toto zdanlivé testovanie vyprodukovalo vždy taký

výsledok, aký potrebuje autor takejto „teórie“ ten, kto jej oddane verí.“ (Zálešák,

2014, s. 189) Preto je podľa nás vhodnejší výraz konšpiračný príbeh, ktorý – ako

vyplýva z tohto označenia – nie je možné vymedziť tak, aby jeho obsah

nevyvolával pochybnosti. Názory sa však väčšinou zhodujú na tom, že

konšpiračný príbeh vychádza „z toho, že istá skupina ľudí sa spriahla vo svojom

odhodlaní priamo a tajne škodiť druhým ľuďom alebo celej spoločnosti.“ (Nocun,

Lamberty, 2021, s. 15) Každá spoločnosť je rozdelená na skupiny, ktoré rôznym

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

102

konšpiračným príbehom veria a obhajujú ich, kým ďalší ich odmietajú

a spochybňujú. Existuje aj názor, podľa ktorého sú rôzne konšpirácie

v spoločnosti dôležité, a to napríklad pri kontrole demokraticky zvolenej vlády.

(Tvrdý, 2022)

Väčšinou sa konšpiračné príbehy rozdeľujú na globálne, ktoré majú

súvzťažnosť k svetovej ekonomike a politike, a na lokálne, ktoré - v závislosti od

interpretácie - môžu, no nemusia mať priamu súvislosť s globálnymi

konšpiráciami. V operatívnych konšpiračných príbehoch majú hlavnú rolu

zohrávať bezpečnostné orgány štátu, najmä tie spojené s tajnými službami.

Uvedené rozdelenie nie je však uzavreté, pretože väčšinou sa menované skupiny

príbehov prelínajú. Vytvárajú sa rôzne naratívy ovplyvňujúce situáciu nielen

v konkrétnom štáte, regióne či v inak definovaných územných jednotkách, ale tiež

na medzinárodnej scéne a vice versa. (Panczová, 2017; Fielitz, Marcks, 2022)

V súčasnosti sa popri „tradičnej“ hmatateľnej realite, ako ju poznáme,

začínajú presadzovať aj jej iné podoby, vrátane virtuálnej. Problémom je ako

jednotlivec chápe realitu, ako sa s ňou vyrovnáva a či dokáže dospieť

k uzmiereniu seba samého so skutočnosťou, ktorá ho obklopuje. Ak sa to nedarí,

vzniká neustály konflikt so sebou samým a s okolím. Táto subjektivizácia súvisí

s odcudzením sa svetu, čiže realite, s víťazstvom osobného záujmu nad

mravným princípom, ktorý je považovaný za zastaraný, s presadzovaním

vlastného vnímania či iba vkusu. (Arendtová, 2002) Existujú rôzne názory na

príčiny tohto trendu, jedným z ktorých nepochybne je – v zhode s tvrdeniami H.

Innisa – utilitarizmus, ako aj okamžitý prístup k (neraz rýchlo sa meniacim)

informáciám podľa vlastného výberu vďaka prevahe médií, umožňujúcich tento

prístup - tlači, rozhlasu, televízii, ale najmä internetu. „Historicky podmienená

axióma nehierarchizovaného usporiadania tejto supersiete spôsobila, že zatiaľ

prakticky neexistuje formálna autorita, ktorá by ju riadila či ,vlastnilaʼ a základnou

hodnotou pre jej používateľov je právo slobodne vyjadriť svoj názor pred širokým,

sociálne i kultúrne heterogénnym publikom.“ (Klátiková, 2010, s. 81) Do určitej

miery k cenzúre už dochádza; okrem toho sa konzumentovi informácií tieto neraz

predkladajú ako ponuka prispôsobená jeho záujmom. Táto okolnosť je v dejinách

médií novým javom. Podľa sociológa D. Bella sú v postindustriálnej spoločnosti

hlavným transformačným zdrojom informácie, hlavným strategickým zdrojom

vedomosti a hlavnou ,architektúrou’ „hra medzi jednotlivcami a skupinami.“

(Klátiková, 2010, s. 97) Nárast individualizmu v zvláštnom vzťahu príčiny

a následku súvisí aj s prudkým rozmachom individualizovaných komunikačných

nástrojov a prostriedkov informácie a zábavy (mobilné telefóny,

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

103

tablety, počítače), s cielenou reklamou, s prevahou prvkov proxemiky, ktorá je

typická pre individualistickú kultúru, ako aj s inými faktormi, ktoré prehlbujú

priepasť medzi „ja“ a „ne-ja“. Nie náhodou výraz selfie, ktorý vznikol v r. 2012,

Oxford University Press o rok neskôr vyhlásil za slovo roka.

Zároveň však panuje všeobecné presvedčenie, že pravda je najdôležitejšia

pri akejkoľvek činnosti človeka. Platí to, samozrejme, aj pre politiku

a spravodlivosť, ktoré spolu súvisia. Už starogrécky filozof Sokrates pripomínal,

že „kto teda velebí spravodlivé, rozhodne hovorí pravdu, kto však velebí

nespravodlivé, hovorí nepravdu.“ (Platón, 1990, s. 321) Vieme však, že vždy bolo,

je a bude najdôležitejšie dosiahnuť vlastný cieľ, platí teda klasický výrok: účel

svätí prostriedky. H. Arendtová pripomína, že klamstvo slúži ako náhrada

uplatňovania násilnejších mocenských prostriedkov na dosiahnutie politického

cieľa (Arendtová, 2002), preto môžeme túto stratégiu považovať za súčasť

mäkkej moci. Prezentovaný názor je teda v politike rozhodujúcejší než pravda,

lebo ním sa legitimizuje politická moc. (Bělohradský, 2021) Stále však pretrváva

otázka, ako môže byť konkrétna politická moc ohrozená pravdou a ako ju

prezentuje. (Buraj, 2018) Na druhej strane, pravda by mala byť prvoradá, pretože

na jej základe sledujeme a analyzujeme nielen aktivity politických aktérov, ale

aj reakcie na ne. (Arendtová, 2002) Zhoda v tom, čo je pravda, pravdepodobne

nikdy nebude, pretože každý môže vyhlasovať za pravdivé niečo iné, čiže

„pravdou sa stáva spoločná mienka, a to vtedy, keď ju práve máme a kým ju

máme“, na čo upozorňoval už spomínaný Sokrates. (Platón, 1990, s. 467)

Pravda má veľa podôb, je to „výbušný materiál“, ktorý, prirodzene, prekáža

a každému robí problémy. (Šimsa, 2018, s. 9) Na rozdiel od faktu, ktorý je

empiricky overiteľný a merateľný, totiž obsahuje aj aspekt presvedčenia či

hodnotenia. Zároveň však – či o pravdu máme, alebo nemáme záujem – je

súčasťou našej skutočnosti, ktorú si vytvárame a je našou istotou v živote.(Münz,

2002a) Pritom by sa mala tá „naša“ pravda zhodovať s faktom (Münz, 2002),

keďže ten je nespochybniteľný. (Arendtová, 2002; Sedová, 2009) V súčasnosti

však už ani fakt nie je faktom, lebo údajne jestvuje jeho alternatíva. Slovné

spojenie „alternatívny fakt“ sa pripisuje K. Conwayovej, poradkyni D. Trumpa,

45. prezidenta USA, keď tvrdila, že jeho hovorca S. Spicer neklamal v súvislosti

s počtom účastníkov na Trumpovej inagurácii, len poskytol „alternatívny fakt“.

Na rozdiel od faktu je tento „alternatívny fakt“ vždy niečo iné, čo však v dobe

stručnosti a virtuálnej reality väčšine ani neprekáža. Dôležité je, že je v súlade

s konkrétnym názorom. Stretávame sa tiež s výrazom alternatívne vysvetlenie,

ktoré „vypovedá len o postoji k väčšinovému názoru, no nehovorí nič o jeho

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

104

pravdivostnej hodnote.“ (Nocun, Lamberty, 2021, s. 18; Lehtonen 2018) Takto

jednoducho sa spochybňuje skutočnosť, čiže pravdivé tvrdenie, ktorého overenie

by nemalo predstavovať problém. Napriek tomu sa z politických dôvodov tvrdí

niečo iné, teda vedome sa zavádza, realita sa odmieta, prezentuje sa

subjektívne, čiže ako niečia pravda, čo je už skôr viera než fakt. (Wikforss, 2021)

Z tohto vyplýva, že neexistuje jedna skutočnosť, ale je ich toľko, koľko potrebujú

napríklad politici, aby medzi sebou a v spoločnosti naďalej šírili nenávisť a lož,

a týmto spôsobom rozkladali spoločnosť.

Je prirodzené, že v pluralitnej spoločnosti existuje viacero naratívov, ktoré

medzi sebou súperia. Nemali by však, ako je známe, vyvolávať nepriateľstvo.

Verejný priestor totiž nie je vyhradený len pre jeden názor, ale každý si hľadá pre

svoj výklad dejov modelového čitateľa, ako sa o tom zmieňuje filozof V.

Bělohradský. Neustále je potrebné obhajovať svoju pravdu a byť v konfrontácii

s inou, ďalšou. (Bělohradský, 2021) Napriek verbálnemu podporovaniu

rôznorodosti každý očakáva, že jeho názor bude prijímaný absolútnou väčšinou,

pričom odlišné názory sú vhodné len na to, aby sa nimi demonštrovala rôznosť

postojov, prípadne sa iba dehonestujú. Už spomínaná dichotómia „priateľ versus

nepriateľ“ má do určitej miery mobilizačný účinok na časť podporovateľov

nejakého názoru, no zároveň vyvoláva konflikt s inými náhľadmi. Vyjadrenia,

ktorých cieľom bolo udržať vlastných sympatizantov v akčnosti, môžu spôsobiť

ich iracionálne konanie. Absentuje vzájomná empatia, prehlbuje sa odcudzenie

a spochybňovanie druhého, čiže uzatváranie sa skupín do seba a odmietanie

komunikovať. Formálne existuje snaha o diskusiu, ale reálne sa vedú len

monológy. Neustále sa spochybňuje všetko, čo druhá strana spraví alebo povie,

pričom si vzájomne nedôverujú. (Evans, 2019) Odmietanie konfrontácie s inými

demonštruje absenciu empatie voči nim a tiež stratu súdnosti a schopnosti

samostatne myslieť. (Bělohradský, 2021) Ide tu o známu banalitu zla, ktorú

opisovala H. Arendtová. Netreba zabúdať na prejav pocitu ohrozenia

a aktivizáciu obranného mechanizmu u jednotlivcov a skupín, ako aj na faktor

komunikácie, ktorého funkciou okrem sprostredkovania informácie je aj

ovplyvňovanie mienky týchto jednotlivcov či skupín. Stráca sa verejný priestor,

lebo chýba záujem o akúkoľvek konfrontáciu, následne splýva realita s ilúziou

a vytvára sa akýsi svet, vyhovujúci napríklad určitej politickej skupine, do ktorého

sa nevpúšťa žiaden cudzí, resp. nikto s inými názormi.

Súčasnú situáciu označujeme ako informačný a hodnotový chaos. Fakt ako

taký by nemal podliehať žiadnej ideológii, avšak už jeho interpretáciou sa

premieňa na dôkaz, a takto sa vytvára argument. (Evans, 2019) Terajšie obdobie

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

105

sa často charakterizuje ako postfaktická alebo postpravdivá doba. (Klicperová-

Baker, 2021; Wikforss, 2021) Jej súčasťou je spomínaná postpravda, ktorú

zaraďujeme k pojmom ako sú fake news, konšpiračné teórie atď. Tieto totiž

nahrádzajú prístupy a modely správania, ktoré boli doteraz všeobecne prijímané,

ako cynizmus, nihilizmus, relativizmus či skepticizmus. (Šimsa, 2018) Za vznikom

spomínaných „pseudoteórií“ môže byť aj snaha inovovať, teda zaujať niečím

novým, čiže odlíšiť sa od všetkého predchádzajúceho, pričom na strane adresáta

ide o nasýtenie jednej zo základných ľudských vlastností - zvedavosti. Prvok

novosti či neobvyklosti môže mať priamy dopad na rýchlosť i dosah danej správy.

V tzv. postpravdivej politike sú emócie a presvedčenia dôležitejšie než fakty

(Štefančík, 2022), čím sa strácajú objektívne hodnotiace kritériá pre pravdu.

(Naím, 2022) Označovanie niečoho za „post“ jasne ukazuje, že ide o niečo nové,

čo má ale zároveň kontinuitu s niečím predchádzajúcim.

Jasne odlíšiť pravdu od klamstva je zložité nielen pre množstvo a akosť

informácií o danom probléme, ale možno aj pre tzv. politickú korektnosť vo

verejnom priestore. O tom, ako, kedy a kde ju uplatňovať sa vedú tiež spory.

Otázne je okrem iného, do akej miery politicky korektný jazyk skresľuje konkrétnu

situáciu či dokonca mení význam pojmov. Nie je totiž celkom jasný jeho vzťah

k pravde, ako ani to, čo politická korektnosť vlastne je. Filozofka Š.

Löwensteinová si v tejto súvislosti kladie otázky, či ide „o způsob vyjadřování

a chování, o morální princip, nebo naopak o nástroj manipulace veřejného

mínění či novou ideologii.“ (Löwensteinová, 2018, s. 204) Z tohto vyplýva obava

nielen označiť nejaké vyjadrenie za klamstvo, ale aj prezentovať v dialógu vlastné

názory a obhájiť ich. Vytvárajú sa teda uzavreté komunity či skupiny a iné mienky

sa odmietajú. Pravdepodobne môže ísť tiež o nechuť či neochotu konfrontovať

sa s iným názorom, o nepripustenie inej pravdy a udržanie si vlastnej reality, čo

súvisí aj s už spomínanou obranou vlastnej identity. (Nocun, Lamberty, 2021)

Takýto stav sa zvykne pomenovávať polemickým slovným spojením filtračná

bublina. Opäť nejde len o fenomén súčasnosti, keďže ľudia vždy trávili väčšinu

času s tými, s ktorými mali identické záujmy a názory. (Fielitz, Marcks, 2022)

Takéto vzájomné odmietanie však podnecuje v spoločnosti vznik konfliktov,

útokov na iných, nepriateľstva, ba až nenávisti, čo ohrozuje i pluralitné politické

zriadenie. Nevraživosť voči inému názoru je na vzostupe. Vysvetľuje sa aj čoraz

komplikovanejšou spoločenskou sieťou, v ktorej sa nachádza každý jednotlivec,

keďže musí okamžite prijať, spracovať a interpretovať obrovské množstvo

informácií o ostatných. Prejavy nevraživosti sú najrozšírenejšie na sociálnych

sieťach (Diener, 2021), kde nachádzame rôzne informácie týkajúce sa politiky,

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

106

ktoré podnecujú nenávisť a rozširujú ju medzi jednotlivými skupinami.

Najnavštevovanejšie sú tie odkazy, ktoré sú obsahovo priraďované

prinajmenšom k radikálnym. Podľa filozofky Å. Wikforss v týchto prípadoch nie

je najdôležitejšie pýtať sa, „či je tvrdenie pravdivé, alebo nepravdivé, ale prečo

ho autor vyslovil a aký efekt to vyvolá, ak mu človek uverí.“ (Wikforss, 2021, s.

55)

4. Politici, politika a sloboda vyjadrovania v médiách

V liberálnych demokratických režimoch jestvuje možnosť slobodne

prezentovať akýkoľvek názor, pokiaľ nevyvoláva napríklad nenávisť voči iným.

Niektoré osoby či skupiny žijúce v pluralitnom zriadení však považujú za

prirodzené šíriť a propagovať názory spochybňujúce tento politický systém, ktorý

im umožňuje hlásať svoje myšlienky vyvolávajúce nevraživosť či iné negatívne

emócie. Ak sú za takéto aktivity trestne stíhané, označujú to za snahu umlčať ich.

Takto sa vyjadril M. Kotleba, predseda strany Ľudová strana Naše Slovensko

(ĽSNS) a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) 3. septembra

2019, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky odsúdil M. Mazureka, poslanca NR

SR za ĽSNS, „za hanobenie rasy, národa a presvedčenia“ na peňažnú pokutu

10 000 eur. Týmto odsúdením stratil aj mandát poslanca. (Oravská, 2019;

Mikušovič, 2019) V takýchto prípadoch obvinení či odsúdení väčšinou

argumentujú svojím právom na slobodu prejavu, ktorú však svojimi vyjadreniami

spochybňujú, a to otvorenejšou, resp. skrytejšou obhajobou totalitných, najmä

fašistických a nacistických režimov. Zásah štátnej moci voči nim vždy označujú

za nedemokratický a vyhlasujú sa za obeť vládnucej politickej moci. Na rozdiel

od liberálno-demokratickej moci, totalitná väčšinou potláča akékoľvek verejné

prezentácie iných než provládnych názorov. Tie musia byť schválené

a organizované provládnymi štruktúrami. Autoritárske režimy niektoré aktivity

svojich oponentov tolerujú, iné avšak potláčajú, v závislosti od toho, či sú v súlade

s presadzovanou politikou a do akej miery môžu ohroziť vládnu moc. Zároveň

však totalitné aj autoritárske režimy intenzívne podporujú šírenie ich oficiálnej

politiky v iných štátoch, najmä v tých, čo majú pluralitné zriadenie a ktoré

označujú väčšinou za nepriateľské a snažia sa destabilizovať ich vnútropolitickú

situáciu. Podieľajú sa na tom do určitej miery aj osoby a predstavitelia niektorých

politických strán pôsobiacich v pluralitnom politickom zriadení, a to

prezentovaním názorov veľmi podobných tým, ktoré majú väčšinou pôvod

v totalitných či autoritárskych štátoch, ako aj obhajovaním totalitných režimov, či

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

107

už fašistických, alebo komunistických, pričom využívajú okrem iného tzv.

„spomienkový optimizmus“ (vo východnej časti Nemecka preň dokonca existuje

špeciálny pojem Ostalgie). Rôzne „zaručene pravdivé“ informácie nachádzame

napríklad na profiloch politikov, pričom niekedy nie je jasné, kto a čo na nich

uverejnil, ako sa to stalo v prípade S. Mizíka, poslanca NR SR za ĽSNS. Úradom

špeciálnej prokuratúry bol obvinený „z výroby a šírenia extrémistických

materiálov a hanobenia národa a rasy.“ Špecializovaný trestný súd ho v roku

2018 oslobodil, čo potvrdil v roku 2019 rozsudok Najvyššieho súdu SR. Jeho

obhajoba bola založená na tvrdení, že S. Mizík nevie pracovať s počítačom,

z čoho vyplýva, že daný status nemohol napísať. (Mikušovič, 2017) Obvinený

zároveň využil právo „nevypovedať, nebolo preto od neho možné žiadať

označenie osoby, ktorá status mohla na jeho profil uverejniť.“ (Striško, 2019)

Názory politikov prezentované na sociálnych sieťach sú súčasťou politického

zápasu. Otázne je, či ide len o získanie či udržanie si moci a postavenia v rámci

súperenia politických strán, alebo o zmenu politického pluralitného systému. K jej

vykonaniu treba, aby konkrétna politická strana či koalícia mala dostatok hlasov

v parlamente a tiež vôľu zmeniť volebný systém. Následne môže postupne

dochádzať k takým úpravám, ktoré skutočne zmenia politický systém, čím si ona

upevní moc v štáte. Diskusie o tom, či je súčasný volebný systém pre Slovensko

výhodný, trvajú od roku 1997. (Kubín, Velšic, 1998) Zúčastnené strany majú

prirodzene dostatok argumentov v prospech svojho tvrdenia. Netreba zabúdať na

to, že všetko sa dá zákonom zmeniť a čo bolo prv výhodou, môže sa stať

nevýhodou a opačne. Požiadavka upraviť volebný systém sa občas nastolí,

najmä pred parlamentnými voľbami. Niektoré politické strany ju mali aj vo svojich

volebných programoch. OĽANO pritom argumentovalo tým, že ľud musí mať viac

moci na úkor elít. (Úprimne odvážne pre ľudí, 2020) Po októbrovom straníckom

sneme v roku 2022 a po voľbách do orgánov samosprávy obcí a samosprávnych

krajov sa P. Pellegrini, predseda politickej strany HLAS – sociálna demokracia

a nezaradený poslanec NR SR, opýtal: „Prečo by sme nevytvorili zmiešaný

volebný systém, ktorý profesionálne a odborne zdatným ľuďom umožní dostať sa

do parlamentu?“ (Pellegrini, 2022) Do tejto diskusie sa zapojil okrem iných

politológ S. Abrahám, podľa ktorého je táto požiadavka síce logická, avšak

radikálna a nereálna, pričom sa stačí opäť vrátiť k zákonu, ktorý platil do roku

1997. (Abrahám, 2022) Poslanci NR SR 25. januára 2023 teda odsúhlasili zmenu

v ústave a doplnili ju o „ustanovenie, že poslanci sú volení podľa zásad

pomerného zastúpenia.“ (NR SR: Poslanci schválili, 2023) V súvislosti so

zmenou zákona o volebnom systéme sú obavy z tzv. gerrymanderingu, čiže

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

108

„prekresľovania hraníc volebných obvodov tak, aby zahŕňali čo najviac voličov

preferujúcich danú politickú stranu.“ Stalo sa to napríklad v USA v Severnej

Karolíne alebo v Maďarsku. (Naím, 2022, s. 34)

Spochybňovanie nielen politického systému pluralitnej demokracie tvorí

agendu niektorých politických strán. Časť politikov predkladá občanom

alternatívu k realizovanej politike, vrátane zahraničnej. Je však otázne, či je

skutočne možná a ako by zmenila politický systém a zahraničnú politiku štátu.

Vyjadreniami nielen na sociálnych sieťach vyvolávajú dohady, do akej miery

propagujú ciele politík iných štátov, ktoré sú nezlučiteľné s národno-štátnymi

záujmami Slovenskej republiky a jej spojencov. V rôznych statusoch totiž niektorí

politici vzbudzujú nedôveru voči liberálnej demokracii, a tým aj voči niektorým

reprezentantom moci a spochybňujú dôležitosť ľudských a občianskych práv.

Výsledkom je, prirodzene, zvyšovanie vlastnej podpory u sympatizantov, týmto

však spôsobujú polarizáciu a vyvolávajú nepriateľstvo a nenávisť k osobám s

inými politickými názormi. Následne si obsahy statusov politikov občania medzi

sebou vymieňajú a tak sa vytvárajú uzavreté skupiny. V rámci nich sa šíria

informácie, ktorých primárny zdroj je niekedy ťažké identifikovať. Takto dochádza,

či už vedome, alebo nevedome, k preberaniu a šíreniu správ, o ktoré má záujem

tiež iný štát snažiaci sa presadiť svoje ciele a tým vyvolávať vnútropolitické

konflikty v danom štáte. V takýchto prípadoch ide jasne o konšpiračný príbeh,

čiže šírenie zavádzajúcich, klamlivých alebo polopravdivých informácií, ktoré sa

majú stať pravdou. Pre ich percipienta je najdôležitejší obsah, s ktorým sa

stotožňuje. Jeho šírenie vzbudzuje dojem väčšinového názoru. Treba však

pripomenúť, že pluralitné režimy podporujú iniciatívy zamerané na eliminovanie

správ, ktoré považujú za nepravdivé, a to najmä vzdelávaním, výchovou

a osvetou. Zároveň už aj sociálne siete pristupujú k blokovaniu nepravdivých

informácií. Pluralitné režimy, či už priamo, alebo prostredníctvom občianskej

spoločnosti, podporujú niektoré skupiny osôb, ktoré vyvíjajú snahy o slobodnejšie

pomery v totalitných a autoritárskych spoločensko-politických systémoch moci.

Totalitné a autoritárske režimy, prirodzene, takéto aktivity potláčajú, považujú ich

za nepriateľské, pričom neustále prebieha hybridná vojna, ktorej cieľom je

postupné rozloženie nepriateľa aj za cenu konfliktu, či už vo vybranom štáte,

alebo v medzinárodnom priestore. (Hajduková, 2021; Ivančík, 2016)

Zásadný rozdiel medzi šírením akýchkoľvek informácií v minulosti

a v súčasnosti spočíva najmä v tom, že dnes si ich milióny ľudí vďaka

dostupnému internetu a sociálnym sieťam vymieňajú veľkou rýchlosťou.

Rozširovanie alternatívnych sociálnych médií a prezentovanie iných informácií

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

109

než poskytovaných mainstreamovými médiami zaznamenávame v zhruba

poslednom dvadsaťročí. Súvisí to s rozvojom internetu a s prudkým poklesom

finančných nákladov na prevádzkovanie médií. Pochybnosti, či až nevraživosť

vzbudzujúce informácie, ako aj extrémne názory nemali kedysi takú publicitu

a dosah na obyvateľstvo ako v súčasnosti, lebo vládna moc majúca rozhodujúci

vplyv na masmédia ich marginalizovala, a preto sa mohla navonok vykazovať

relatívna spoločenská zhoda. Zároveň však bola aj vyššia dôvera v pluralitný

politický systém než v súčasnosti. Rozmach internetu výrazne zmenil nielen

masovú komunikáciu, ale aj politiku. Zástancovia liberálnej, čiže pluralitnej

demokracie do určitej miery ustupujú tým, čo majú záujem radikálne meniť

politické pomery. (Mounk, 2019; Fielitz, Marcks, 2022;) Ide najmä o politikov a ich

prívržencov priraďovaných k populistom. Sledujeme tiež zmeny vo vnímaní času.

Klasické rozdelenie času na minulosť, prítomnosť a budúcnosť prestáva platiť.

Keďže všetko sa deje on-line alebo práve teraz, výrazne sa preferuje

krátkodobosť. Aktuálne udalosti veľmi rýchlo reflektujú rôzne skupiny, pričom v

rámci každej z nich všetci jej členovia prezentujú rovnaké, resp. veľmi podobné

názory na ne. Ich vyjadreniam teda chýba časový odstup aj od udalostí, aj od

reakcií na ne, preto tu nastáva problém ich nestranného hodnotenia. Zároveň

však ide o bezprostredné svedectvo osôb, pre ktoré boli dané udalosti významné

či dôležité, keďže na ne reagovali. (Leduc, 2005) Väčšina udalostí má

v masmédiách a na sociálnych sieťach okamžitý ohlas, pričom ale rýchlo strácajú

svoju aktuálnosť, zaujímavosť či významnosť. Ide o neustále zverejňovanie,

sledovanie a reflektovanie rozmanitého prítomného diania, nevynímajúc

politické, čiže konvenčné udalosti. (Horský, 2009)

Vnímanie internetu sa od 90. rokov 20. storočia výrazne zmenilo. Na začiatku

bol označovaný za pomocníka slobody, dnes sa však najmä prostredníctvom

sociálnych médií stal priestorom na prejavovanie a šírenie nenávisti voči iným.

(Fielitz, Marcks, 2022) V dôsledku toho sa zároveň s rozvojom kybernetického

priestoru počas posledných dvoch desaťročí prijímajú na národnej

a medzinárodnej úrovni rôzne opatrenia na jeho reguláciu. (Národná stratégia,

2021; Akčný plán, 2021) Kybernetický priestor sa stal súčasťou každodenného

života a politického zápasu nielen na vnútroštátnej, ale aj medzinárodnej úrovni.

V Národnej stratégii kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2021

až 2025 sa upozorňuje na fakt, že „niektoré štáty a neštátni aktéri sa stále viac

uchyľujú k presadzovaniu svojich cieľov prostredníctvom nekalých

kybernetických aktivít.“ (Národná stratégia, 2021, s. 5) Politická moc v

demokratických i nedemokratických politických zriadeniach prijíma rozhodnutia,

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

110

ktorými sleduje kybernetický priestor a následne doň zasahuje, napríklad

blokovaním konkrétnych webových stránok slúžiacich na šírenie názorov a

postojov nezlučiteľných s ňou presadzovanou politikou. V Slovenskej republike

tieto opatrenia realizujú orgány verejnej moci, vrátane Národného

bezpečnostného úradu. (Zákon číslo 231, 2022) Najznámejší takýto prípad

v Slovenskej republike sa týka Ľ. Blahu, poslanca NR SR za politickú stranu

SMER – SD, ktorý na sociálnej sieti Facebook uvádzal veľa konfrontačných,

niekedy až dehumanizačných vyjadrení o iných politikoch a verejne známych

osobnostiach, vrátane prezidentky SR Z. Čaputovej. Podľa rozsudku Okresného

súdu Bratislava 1 z marca 2022 mal Ľ. Blaha, podpredseda strany SMER-SD a

poslanec NR SR, zo svojich statusov uverejnených na Facebooku odstrániť

nepravdivé tvrdenia o prezidentke. Rozsudok sa vzťahoval aj na jeho verejné

vystúpenia. (Teluchová, 2022) Zo strany Ľ. Blahu podľa tohto rozsudku išlo „o

vyvolanie silných negatívnych emócii u jeho priaznivcov voči prezidentke, ktoré

nie sú obhájiteľné slobodou prejavu, nakoľko v nich absentuje vecná, racionálna

argumentácia, prípadne akákoľvek snaha o vysvetlenie a preukázanie tvrdených

skutočností. Jeho statusy majú útočnú povahu s cieľom vyvolávať a podnecovať

silné negatívne emócie.“ (Osvaldová, 2022) Rozsudok potvrdil Krajský súd

v Bratislave v júli 2022. (TASR. Tlačová agentúra, 2022) Ústavný súd SR, štvrtý

senát, v októbri 2022 odmietol sťažnosť Ľ. Blahu proti tomuto rozsudku, čo

odôvodnil tým, že „nevyužil všetky právne nástroje, ktoré mal k dispozícii na

ochranu svojich práv.“ (Teluchová, 2022)

Prevádzkovateľ sociálnej siete môže tiež prijať rozhodnutie o blokovaní

konkrétnych účtov. V slovenskej spoločnosti je opäť najznámejším takýmto

prípadom zablokovanie účtu Ľ. Blahu na Facebooku v júni 2022 pre nenávistné

prejavy. (Hodás, 2022) Išlo o jeho „fanúšikovskú stránku, na ktorej bolo 174-tisíc

sledovateľov“. Následne mu, ako 29. júna 2022 na svojej internetovej stránke

informovala strana Smer-SD, Facebook zablokoval aj osobný profil (Blaha sa

sťažuje, 2022). Predtým však  v roku 2017  Facebook zablokoval účty napríklad

politikom z Ľudovej strany Naše Slovensko M. Kotlebovi, M. Mazurekovi a M.

Uhríkovi (Facebook zablokoval, 2017). Celosvetovo známy je prípad D. Trumpa,

ktorého účty mu po útoku jeho priaznivcov na Kongres vo Washingtone 6. januára

2021 zablokovali napríklad Facebook a Twitter. (Paulík, 2022)

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

111

Záver

V liberálnych demokraciách už niekoľko desaťročí pozorujeme radikalizáciu

politického prostredia, ktorá priamo súvisí s nárastom popularity rôznych

populistických politických strán, a to bez ohľadu na ich postavenie v politickom

systéme. Z väčšiny vyjadrení politikov vyplýva, že nepreferujú politický zápas, ale

boj, čiže zlikvidovanie nepriateľa takým spôsobom, aby mal čo najmenší priestor

na ovplyvňovanie občanov. Ide o radikalizáciu, ktorá podporuje  možno

neúmyselne  šírenie rôznych vyššie uvedených zavádzajúcich, lživých

a vymyslených „faktov“ či vyjadrení, čiže rozosievanie nepravdy. Internet

a sociálne siete sa stali priestorom, kde v súčasnosti prebieha nielen prezentácia

názorov politikov a občanov, ale najmä politický zápas o udržanie slobodnej

spoločnosti. (Fielitz – Marcks, 2022)

V slobodných spoločnostiach sa rozvíja diskusia nielen o tom, čo sa

zverejňuje vo virtuálnom priestore vrátane sociálnych sietí, ale aj o tom, či je

vôbec potrebné zaoberať sa touto problematikou. Zavedenie akéhokoľvek

zákazu na tomto poli však situáciu nezmení, skôr skreslené informácie všetkého

druhu iba zatraktívni. Ich ignorovanie môže mať za následok, že sa začne o nich

tvrdiť, že sú pravdivé. Ich šíritelia však už jeden zo svojich cieľov dosiahli, keďže

sa im venuje pozornosť v médiách, vďaka čomu môžu ovplyvňovať tematiku

celospoločenskej diskusie. Vytvára sa tým dojem, že ide o názor väčšiny, a preto

je nespochybniteľný. Problém mlčiacej väčšiny však pretrváva. Každý má sklon

prezentovať svoje stanovisko ako väčšinové, a tak demokratické. Je však

dôležité diskutovať o tom, či vymýšľanie a šírenie rozmanitých neprávd resp.

poloprávd ohrozuje pluralitné zriadenie, či tieto aktivity vychádzajú z potrieb

určitých skupín prejavovať takto nesúhlas so štátnou politikou, alebo či ich

využívajú a financujú iné štáty na presadzovanie vlastných záujmov, čo sa

väčšinou kvalifikuje ako nepriateľský akt, prípadne ako neprimerané zasahovanie

do vnútorných záležitostí.

Neustále sa vedie spor o to, čo sa má a čo sa nemá považovať za

zasahovanie do vnútorných záležitostí iného štátu. Každý má totiž záujem len

o vytváranie pozitívneho obrazu svojej krajiny. Konkrétne konanie daného štátu

môže mať však dosah nielen na jeho vnútornú stabilitu, ale tiež na ďalších aktérov

medzinárodnej politiky. Prirodzene, treba brať do úvahy, akými prostriedkami

presadzuje vlastné ciele, aké dôsledky to zanecháva v medzinárodných

vzťahoch, akým spôsobom, kedy a kto toto konanie interpretuje. Na rôzne

klamstvá šíriace sa najmä na sociálnych sieťach reaguje aj časť politickej scény,

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

112

lebo si uvedomuje z nich vyplývajúce nebezpečenstvo pre liberálnu demokraciu.

Zdôrazňuje sa to napríklad aj v Otvorenom liste, ktorý 29. marca 2023 adresovali

predsedovia vlád Českej republiky, Estónskej republiky, Litovskej republiky,

Lotyšskej republiky, Moldavskej republiky, Poľskej republiky, Slovenskej republiky

a Ukrajiny riaditeľom spoločností prevádzkujúcich sociálne siete. Podľa názoru

jeho signatárov je nevyhnutná ich spolupráca s vládami, občianskou

spoločnosťou, odborníkmi, akademickou obcou, nezávislými médiami

a overovateľmi faktov na zabránenie šíreniu „propagandy či dezinformácií

podporujúcich vojnu, ospravedlňujúcich vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.“

(Premiér Fiala, 2023) Ďalšia časť politikov, a to tí, čo sú zaraďovaní k populistom,

využívajú nespokojnosť občanov a presviedčajú ich o svojej schopnosti rýchlo

zmeniť politické pomery. Režim liberálnej demokracie sa postupne mení

napríklad na hierarchickú demokraciu, v ktorej neexistuje rešpekt voči nezávislým

inštitúciám a individuálnym právam. (Mounk, 2019)

Zástancovia liberálnej demokracie do určitej miery ustupujú tým, čo žiadajú

zmenu režimu a šíria nepravdy rôzneho druhu a kalibru najmä v digitálnom

prostredí. Chýbajú totiž také argumenty, ktoré by presvedčili obyvateľov

o prospešnosti pluralitného politického režimu. Politické strany strácajú dôveru

občanov aj pre snahu depolitizovať akýkoľvek problém. Tento depolitizačný

proces je však len súčasťou pokračujúcej politizácie spoločnosti. Bez ohľadu na

rozhodovaciu úroveň politici zriadia buď komisiu expertov, alebo prijímajú

odporúčania úradníkov, čiže občanmi nezvolených osôb. Na základe nimi

vypracovaných materiálov politici schvália príslušnú legislatívnu normu

a predtým ju odôvodnia. (Bělohradský, 2021) V dôsledku tzv. demokratického

deficitu, keď väčšinou absentuje širšia diskusia o danom probléme a konkrétna

politická zodpovednosť za jeho riešenie, rastie nespokojnosť občanov a zvyšuje

sa podpora tých politikov, ktorí proti tomuto vystupujú. Liberálno-demokratické

spoločnosti sa v súčasnosti nachádzajú aj v hodnotovej kríze. Pozorujeme ju v

náraste príťažlivosti „primitívnych, ale i sofistikovaných foriem extrémizmu.“

(Katuninec, 2009) Nevhodnými vyjadreniami uvedenú radikalizáciu podporuje

väčšina politikov, i keď toto tvrdenie zásadne odmietajú. Vo vzájomných vzťahoch

medzi politikmi absentuje vyššie spomenutý dialóg, z čoho vyplýva nedostatok

spoločenskej dôvery a prejavov pochopenia.

V súvislosti s radikalizáciou spoločnosti a príklonu k extrémizmu aj vďaka

šíreniu vymyslených alebo skreslených informácií prebieha konflikt medzi

konzervatívnymi a progresívnejšími ideami v politike, spoločnosti, či kultúre.

Dnes je dôležité, ako poznamenal T. Snyder, byť na strane pravdy a akceptovať

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

113

jej viacrozmernosť. (Judt, Snyder, 2021) Bez plurality a snahy väčšiny o dohodu

nenastane toľko požadovaný zmier v spoločnosti. Dôležité je, aby mal každý

rovnaké podmienky na svoju prezentáciu. Vzťah medzi pravdou, politikmi

a občanmi je zložitý. Potrebujeme opäť rozlíšiť, čo je súkromné a čo je verejné,

pretože spoločný virtuálny priestor stiera jasne dané hranice medzi nimi.

Ľudská komunikácia prebieha tak v reálnom, ako aj vo virtuálnom priestore;

človek nemôže nekomunikovať (pretože komunikujeme aj keď mlčíme,

presnejšie, keď nereagujeme slovne, keďže pri priamej, osobnej komunikácii

druhému účastníkovi tejto komunikácie prichádza ako „legenda“ k pochopeniu na

pomoc reč tela, zatiaľ čo pri písomnej komunikácii si aj z mlčania druhej strany

môže vyvodiť isté závery, či už správne alebo nesprávne) a každá komunikácia

má obsahový i vzťahový aspekt a teda zároveň predstavuje aj metakomunikáciu.

V komunikačnom procese sú prítomné nasledujúce zložky a ich vzájomné

vzťahy, ktorých úloha je kľúčová z hľadiska interpretácie správy: vysielateľ

správy, miesto a čas, kde dochádza k vyslaniu a prijatiu správy (ktoré nemusia

byť totožné), médium, slúžiace na prenos správy a samotný prijímateľ správy. Na

interpretáciu správy potom vplýva miera kredibility vysielateľa správy (osoba,

ktorá má v očiach adresáta/adresátov určitú autoritu, či mocenské postavenie),

vzťah medzi vysielateľom a prijímateľom správy (ak je antagonistický, je silný

predpoklad, že prijímateľ správu prijme ako nepravdivú, zatiaľ čo ak vysielateľovi

správy dôveruje, pravdepodobne príjme správu ako pravdivú), médium, ako

prostriedok ovplyvňujúci prenos a interpretáciu správy, ktorý môže danú správu

rôzne skresliť, tzv. kognitívny šum, ktorý definujeme ako súhrn rušivých faktorov

brániacich správnemu prijatiu vyslanej správy: na jednej strane momentálnym

a trvalým emocionálnym naladením, ktoré nesúvisí s komunikatívnou situáciou,

emóciami vyvolanými prostredím, v ktorom sa komunikácia odohráva, emóciami

vyvolanými prítomnosťou spoluúčastníka komunikácie - a na druhej strane

stereotypizáciou, extrapoláciou, nepresnosťou formulácie, zovšeobecňovaním,

rozdielmi v metakomunikačnej rovine atď. Podstatnú úlohu v tom, či a ako sa

daná správa bude ďalej šíriť, však zohráva najmä reakcia prijímateľa správy. Na

tomto mieste chceme zdôrazniť, že z hľadiska jeho roly ako potenciálneho šíriteľa

správy je kľúčom k zmierneniu dopadu nepravdivých informácií či k odstráneniu

nesprávnej interpretácie ovládnutie, či zvládnutie a efektívne využitie

časopriestoru medzi podnetom a reakciou – onej zóny ticha, ktorá vytvára

príležitosť eliminovať, či aspoň zredukovať tento emocionálno-kognitívny šum.

Súčasná informačná explózia totiž dovoľuje nepodľahnúť emócii vyvolanej

prijatou správou, ale so zapojením zdravého rozumu overiť si pravdivosť tejto

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

114

správy vo viacerých, podľa možnosti spoľahlivejších, prameňoch.

Literatúra:

ABRAHÁM, S. 2022. Volebný systém, referendum a „modrá totalita“. Dostupné

na internete: https://dennikn.sk/3097354/volebny-system-referendum-a-

modra-totalita/ [cit. 2023-10-12]

Akčný plán realizácie: Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti 2021 – 2025.

2021. Národný bezpečnostný úrad. Dostupné na internete:

https://www.nbu.gov.sk/kyberneticka-bezpecnost/strategicke-

dokumenty/index.html [cit. 2023-10-12]

ARENDTOVÁ, H. 2002. Mezi minulostí a budoucností. Brno: Centrum pro

studium demokracie a kultury 2002, 264 s. ISBN 80-85959-92-5.

ARGYLE, M. 1967. The Psychology of Interpersonal Behaviour. Harmondsworth:

Penguin Books Ltd., 1967, 223 s. ISBN 0140208534

AUGUSTÍN, M. 2020. Súčasné podoby depolitizačnej praxe v súvislosti s

protipandemickými opatreniami v boji s novým koronavírusom. In:

Medzinárodné vzťahy 2020. Medzinárodná vedecká konferencia.

Medzinárodné vzťahy 2020: Aktuálne otázky svetovej ekonomiky a politiky :

zborník príspevkov z 21. medzinárodnej vedeckej konferencie konanej online

3. - 4. decembra 2020 = Conference Proceedings 21th International Scientific

Conference online 3th - 4th December 2020. Bratislava: EKONÓM publishing,

2020, ISBN 978-80-225-4786-4, ISSN 2585-9412.

AUGUSTÍN, M. 2020. Výskum demokracie v postpozitivistickej vede.

O metodologických otázkach teórií demokracie. In Studia Politica Slovaca, roč.

13, 2020, č. 2, s. 19 - 32, ISSN 2585-8459 (online). DOI:

https://doi.org/10.31577/SPS.2020-2.2

BARŠA, P. a kol. 2009. Dialog teorií. Filozofická dilemata výzkumu

mezinárodních vztahů. Praha: SLON 2009, s. 252 ISBN 978-80-7419-011-7

BAUMAN, Z. 2017. Retrotópia. Bratislava: Artfórum 2017, 168 s. ISBN 978-80-

8150-176-0

BĚLOHRADSKÝ, V. 2021. Čas pléthokracie. Když části jsou větší než celky

a světový duch spadl z koně. Praha: 65. pole 2021, 364 s. ISBN 978-80-88268-

57-4.

BENEŠ, V. – DRULÁK, P. (eds.) 2019. Metodologie výzkumu politiky. Praha:

SLON 2019, 360 s. ISBN 978-80-7419-283-8

BLAHA, Ľ. 2022. Facebook je mnou posadnutý – tentoraz ma vymazali

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

115

kompletne. Dostupné na internete: https://t.me/LubosBlahaSmer/193 [cit.

2023-10-12]

Blaha sa sťažuje, že mu zablokovali ďalší profil. Facebook je mnou posadnutý,

vyhlasuje. 2022. TREND.sk/Správy. Dostupné na internete:

https://www.trend.sk/spravy/blaha-stazuje-mu-zablokovali-dalsi-profil-

facebook-je-mnou-posadnuty-vyhlasuje [cit. 2023-10-12]

BRHLÍKOVÁ, R. 2021. Extrémizmus v oficiálnej rétorike európskych inštitúcií. In:

Kríza demokracie a nárast extrémistických nálad v Európe. Trnava: Universitas

Tyrnaviensis 2021, ISBN 978-80-568-0433-9.

BURAJ, I. 2018. Pravda ako konštrukt alebo realita? (K Foucaultovmu prístupu

a ponímaniu pravdy). In. Relativismus a (post)pravda v demokracii. Se třemi

studiemi Ladislava Hejdánka. Ústí n. Labem: Filosofická fakulta Univerzity J. E.

Purkyně v Ústí n. Labem 2018. ISBN 978-80-7561-109-3.

DAHLMAN, C.– SARWAR, F. – BÅÅTH, R. et al. Prototype Effect and the

Persuasiveness of Generalizations. Rev.Phil.Psych. 7, s. 163–180 (2016). [cit.

2023-11-20], https://doi.org/10.1007/s13164-015-0264-1

DIENER, L. 2021. Hate speech: Prejavy nenávisti v online priestore. In Kríza

demokracie a nárast extrémistických nálad v Európe. Trnava: Universitas

Tyrnaviensis 2021. ISBN 978-80-568-0433-9.

DRĄŻKIEWICZ, E. – PANCZOVÁ, Z. 2022. Conspiracy Theories, Rumours and

Gossip at The Time of Crisis: COVID-19 Emergency in Eastern Europe and

Africa. In: Slovenský národopis / Slovak Ethnology, 2022, vol. 70, no. 3, pp. 320

- 327. ISSN 1339-9357 DOI: https://doi.org/10.31577/SN.2022.3.27

DUFEK, P. 2019. Diverzita v demokratické teorii: důvod k oslavám, nebo

kritickému zamyšlení? In Liberální demokracie v době krize: perspektiva

politické filosofie. Praha – Brno: Sociologické nakladatelství (SLON) v koedici

s Masarykovou univerzitou 2019. ISBN 978-80-210-9528-1

DVOŘÁČKOVÁ, V. 2015. Selfie, selfies, selfíčko. Dostupné na internete:

http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=8382 [cit. 2023-10-12]

EADIE, W.F. – GORET, R. 2013. Theories and Models of Communication:

Foundations and Heritage. [cit. 2023-10-12], s. 24-26. Dostupné na internete:

https://www.researchgate.net/publication/306124856_Theories_and_models_

of_communication_Foundations_and_heritage,

https://doi.org/10.1515/9783110240450.17

EVANS, R. J. 2019. Na obranu historie. Praha: Argo 2019, 333 s. ISBN 978-80-

257-3096-6 (e-kniha).

Facebook zablokoval už aj Kotlebovu stránku. 2017. TREND.sk/Správy.

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

116

Dostupné na internete: https://www.trend.sk/spravy/facebook-zablokoval-aj-

kotlebovu-stranku [cit. 2023-10-12]

FEINBERG, G. J. 2013. Má folklór právo existovať? K teórii a metodológii

ľudového realizmu. In Pierre Bourdieu ako inšpirácia pre sociologický výskum.

Bratislava: Sociologický ústav SAV 2013. ISBN 978-80-85544-77-0

FIELITZ M. – MARCKS H. 2022. Digitálny fašizmus. Sociálne médiá ako motor

pravicového extrémizmu. Bratislava: HADART Publishing 2022, 214 s. ISBN

978-80-99941-61-9.

GIUSTI, S. – PIRAS, E. 2021. Introduction: In search of paradigms:

Disinformation, fake news, and post-truth politics. In Democracy and Fake

News. Information Manipulation and Post-Truth Politics. London – New York:

Routledge 2021. ISBN 978-0-367-47954-1

https://doi.org/10.4324/9781003037385-1

GREGOR, A. J. 2015. Totalitarismus a politické náboženství. Intelektuální

historie. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury 2015, 371 s. ISBN

978-80-7325-361-5.

HAJDUKOVÁ, S. 2021. Konflikty v šedej zóne a hybridná vojna. In Aktuálne

bezpečnostné výzvy a medzinárodné právo. Bratislava: Univerzita

Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2021. ISBN 978-80-7160-617-8.

HANZEL, I. 2009. Kvalitatívne, alebo kvantitatívne metódy v sociálnych vedách?

In Filozofia, roč. 64, 2009, č. 7, ISSN 2585-7061 (online), s. 647 - 648.

HODÁS, M. 2022. Blaha je prvým slovenským politikom, ktorý bol zablokovaný

na FB za nenávistné prejavy. Dostupné na internete:

https://zive.aktuality.sk/clanok/6xFJw0A/blaha-je-prvym-slovenskym-politikom-

ktory-bol-zablokovany-na-fb-za-nenavistne-prejavy/ [cit. 2023-10-12]

HORSKÝ, J. 2009. Dějepisectví mezi vědou a vyprávěním. Praha: ARGO 2009,

340 s. ISBN 978-80-257-0124-9

IVANČÍK, R. 2016. Teoretické východiská skúmania problematiky hybridnej vojny

– vojny 21. storočia. In Medzinárodné vzťahy, roč. 14, 2016, č. 2, ISSN 1339-

2751 (online), s. 130 – 156.

JUDT, T. – SNYDER, T. 2021. Intelektuál ve dvacátém století: Tony Judt

v rozhovoru s Timothym Snyderem. Praha: Prostor 2021, 416 s. Druhé

vydanie. ISBN 978-80-7260-513-2.

KALPOKAS, I. 2019. A Political Theory of Post-Truth. Cham: Palgrave Macmillan

2019, 135, ISBN 978-3-319-97712-6. doi.org/10.1007/978-3-319-97713-3 .

KATUNINEC, M. 2021. Demokracia si vyžaduje bdelosť, obetavosť, disciplínu

a kritické myslenie. In Kríza demokracie a nárast extrémistických nálad

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

117

v Európe. Trnava: Universitas Tyrnaviensis 2021. ISBN 978-80-568-0433-9.

KATUNINEC, M. 2019. Úskalia demokracie a nárast extrémizmu a populizmu

v Európe. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave 2019. 122 s. ISBN 978-80-568-

0157-4.

KATUNINEC, M. 2009. Fašizmus, národný socializmus a komunizmus.

K ideovým zdrojom, praxi a možným rizikám návratu totalitarizmu. Bratislava:

VEDA, vydavateľstvo SAV 2009, 450 s. ISBN 978-80-224-1084-7

KLÁTIKOVÁ, E. 2010. Kyberfenomén a ilúzie Matrixu. In Studia Politica Slovaca,

roč. 3, 2010, č. 2, s. 80-104, ISSN 1337-8163 (print)

KLICPEROVÁ-BAKER, M. 2021. Demokracie v krizi: příčiny demokratické eroze

a zdroje demokratické odolnosti. In Demokracie – jak dál. Rizika a výzvy pro

Česko a svět. Praha: Vyšehrad 2021. ISBN 978-80-7601-524-1 (epub).

KOLLÁR, D. 2022 Dezinformácie ako kľúčová bezpečnostná výzva súčasnosti v

kontexte rusko-ukrajinského konfliktu. In: Politické vedy, roč. 25, 2022, č. 3, s.

87 - 109, ISSN 1335–2741 Dostupné na internete:

https://doi.org/10.24040/politickevedy.2022.25.3.87-109

KUBÍN, Ľ. – VELŠIC, M. 1998. Slovensko a jeho volebné pravidlá. Bratislava:

VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1998, 192 s. ISBN 80-224-

0552-3.

KUDRA, B. 2014. Faktoid jako operatywna fikcja w medialnym dyskursie

politycznym. In Oblicza komunikacji. Język politiki – historia i współczesność.

2014, č. 7, s. 103 – 113. Wrocław: Wydawnictwo Universytetu Wrocławskiego

2014, ISSN 0239-6661 (AUWr); ISSN 2083-5345 (OK); ISBN 978-83-229-

3520-0

LEDUC, J. 2005. Historici a čas. Koncepcie, otázky, diela. Bratislava: Kalligram

2005, 360 s. ISBN 80-7149-782-7.

LEHTONEN, T. 2018. The Concept of Alternative Facts. In: Työelämän viestintä:

VAKKI-symposiumi XXXVIII. Vaasa 8.-9.2.2018, 213 - 224. The Concept of

Alternative Facts (vakki.net) [cit. 2023-10-12]

LÖWENSTEINOVÁ, Š. 2018. Pravda versus „politická korektnost“. In

Relativismus a (post)pravda v demokracii. Se třemi studiemi Ladislava

Hejdánka. Ústí n. Labem: Filosofická fakulta Univerzity J. E. Purkyně v Ústí n.

Labem 2018. ISBN 978-80-7561-109-3.

MACHIAVELLI, N. 1992. Vladár, Úvahy o prvej dekáde Tita Livia, Vojenské

umenie. Bratislava: Tatran 1992, 744 s., ISBN 80-222-0326-2.

MARCUSE, H. 1991. Jednorozměrný člověk. Praha: Naše vojsko 1991. 192 s.

ISBN 80-206-0075-2.

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

118

MARK, G. 2023. Speaking of Psychology: Why our attention spans are shrinking.

Dostupné na internete: https://www.apa.org/news/podcasts/speaking-of-

psychology/attention-spans [cit. 2023-10-12]MARSH, D. – STOKER, G. 2002.

Theory and Methods in Political Science. Second Edition. Basingstoke:

Palgrave Macmillan 2002 ISBN 0-333-94855-6

MARUŠIAK, J. 2023. Slovakia: Emergence of an Old-New Pseudo-Pan-Slavism

in the Context of the Conflict Between Russia and Ukraine After 2014,

https://doi.org/10.1007/978-3-031-17875-7_16 . In Pan-Slavism and

Slavophilia in Contemporary Central and Eastern Europe : Origins,

Manifestations and Functions. Cham: Palgrave Macmillan, 2023, ISBN 978-3-

031-17874-0, https://doi.org/10.1007/978-3-031-17875-7

MERENDA, F. 2021. Reading Arendt to rethink truth, science, and politics in the

era of fake news. In Democracy and Fake News. Information Manipulation and

Post-Truth Politics. London – New York: Routledge 2021. ISBN 978-0-367-

47954-1

MICHAILIDIOU, A. – EIKE, E. – TRENZ, J. H. 2023. Journalism, Truth and the

Restoration of Trust in Democracy: Tracing the EU ʼFake Newsʼ Strategy.

https:// doi.org/10.1007 /978-3-031-13694-8_4 In Europe in the Age of Post-

Truth Politics. Populism, Disinformation and the Public Sphere. Cham:

Palgrave Macmillan 2023. ISBN 978-3-031-13696-2. https:// doi.org/10.1007

/978-3-031-13694-8

MIKUŠOVIČ, D. 2019. Mazurek v parlamente končí, súd mu potvrdil vinu za

rasistické reči v rádiu. Dostupné na internete:

https://dennikn.sk/1571676/mazurek-v-parlamente-konci-sud-mu-potvrdil-

vinu-za-rasisticke-reci-v-radiu/ [cit. 2023-10-12]

MIKUŠOVIČ, D. 2017. Kotlebov poslanec Mizík je nevinný, Najvyšší súd zamietol

odvolanie prokuratúry. Dostupné na internete:

https://dennikn.sk/1521980/poslanec-mizik-je-nevinny-najvyssi-sud-zamietol-

odvolanie-prokuratury/?ref=list [cit. 2023-10-12]

MISZEWSKI, M. L. - MARUŠIAK, J. 2022. Skutki społeczne pandemii COVID-19

w Republice Słowackiej. In Rocznik Instytutu Europy Środkowo-Wschodniej,

roč. 20, 2022, č. 3, s. 61-96; DOI: https://doi.org/10.36874/RIESW.2022.3.3. e-

ISSN: 2719-2911

Monitorovacia správa o stave extrémizmu v Slovenskej republike za obdobie

rokov 2020 a 2021 a aktualizácia úloh Koncepcie boja proti radikalizácii a

extrémizmu do roku 2024. In: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/27775/1

[cit. 2023-10-12]

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

119

MOUNK, Y. 2019. Lid versus demokracie. Proč je naše svoboda v ohrožení a jak

ji zachránit. Praha: Prostor 2019, 353 s., elektronická kniha, ISBN 978-80-

7260-420-3.

MÜLLER, Jan-Werner. 2018. Čo je populizmus? Krásno nad Kysucou: Absynt –

Kalligram 2018. 127 s. (elektronická kniha) ISBN 978-80-89916-38-2

MÜNZ, T. 2002: Listy filozofom. Bratislava: Kalligram 2002, 208 s. ISBN 80-7149-

459-3.

MÜNZ, T. 2002a. Pravda a skutočnosť je vždy relatívna. Rozhovor s Teodorom

Münzom, Slovo, 34/2002. In: Kritika&Kontext, roč. VII., 2002, č. 2-3, s. 59-65.

ISSN 1335-1710.

NAÍM, M. 2022. Pomsta moci. Ako autokrati pretvárajú politiku pre 21. storočie.

Bratislava: N Press 2022, s. 310, elektronická kniha, ISBN 978-80-8230-101-

Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti na roky 2021 – 2025. 2021.

Národný bezpečnostný úrad. Dostupné na internete: https://www.sk-

cert.sk/sk/o-nas/zakladne-dokumenty/index.html [cit. 2023-10-12]

NEWMAN, S. 2023. Post-Truth, Postmodernism and the Public Sphere,

doi.org/10.1007/978-3-031-13694-8_2 In: Europe in the Age of Post-Truth

Politics. Populism, Disinformation and the Public Sphere. Cham: Palgrave

Macmillan 2023, ISBN 978-3-031-13696-2. doi.org/10.1007/978-3-031-13694-

NOCIAR, T. 2021. Súčasná krajná pravica a jej vzťah k demokracii. In: Kríza

demokracie a nárast extrémistických nálad v Európe. Trnava: Universitas

Tyrnaviensis 2021, ISBN 978-80-568-0433-9.

NOCUN, K. – LAMBERTY, P. 2021. Falšovaná pravda. O vplyve konšpiračných

teórií na naše myslenie. Bratislava: N Press 2021, 310 s., ISBN 978-80-99925-

82-4.

NR SR: Poslanci schválili zmenu ústavy v súvislosti s predčasnými voľbami.

2023. Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?

sid=udalosti/udalost&MasterID=56287 [cit. 2023-10-12]

ORAVSKÁ, M. 2019. Mazurek prišiel o mandát poslanca: Sudcom ďakujem a vraj

s ním súhlasí väčšina východniarov. Dostupné na internete:

https://plus7dni.pluska.sk/domov/mazurek-prichadza-mandat-poslanca-

sudcom-dakuje-vraj-nim-suhlasi-vacsina-vychodniarov [cit. 2023-10-12]

OSVALDOVÁ, L. 2022. Blaha už nesmie o Čaputovej hovoriť ako o americkej

agentke a vlastizradkyni a má mazať statusy, nariadil súd. Dostupné na

internete: https://dennikn.sk/2781287/blaha-uz-nemoze-o-caputovej-hovorit-

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

120

ako-o-americkej-agentke-a-vlastizradkyni-a-ma-mazat-statusy-nariadil-sud/

[cit. 2023-10-12]

PANCZOVÁ, Z. 2017. Konšpiračné teórie: témy, historické kontexty

a argumentačné stratégie. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo SAV – Ústav

etnológie SAV 2017, 155 s. ISBN 978-80-224-1546-0

https://doi.org/10.31577/2017.9788022415460

PAULÍK, J. 2022. Donald Trump zostáva na Twitteri zablokovaný. Súd jeho

argument o cenzurovaní obsahu neuznal. Dostupné na internete:

https://refresher.sk/114632-Donald-Trump-zostava-na-Twitteri-zablokovany-

Sud-jeho-argument-o-cenzurovani-obsahu-neuzna [cit. 2023-10-12]

PELLEGRINI, P. 2022. Dozrel čas na zmenu volebného systému. Dostupné na

internete: https://strana-hlas.sk/aktuality/peter-pellegrini/dozrel-cas-na-zmenu-

volebneho-systemu/ [cit. 2023-10-12]

PITEROVÁ, I. – HELDÁKOVÁ, L. – KOHOUTOVÁ, K. 2021. "My sme ľud, kto ste

vy?" Storočie populizmu v (Česko)Slovensku. Košice : Spoločenskovedný

ústav CSPV SAV 2021, 86 s. ISBN 978-80-89524-58-7. Dostupné na internete:

https://doi.org/10.31577/2021.9788089524587

PLATON. 1990. Dialógy II. Bratislava: Tatran 1990, 704 s. ISBN 80-222-0126-X.

POPPER, K. R. 1994. Otevřená společnost a její nepřátelé. II. Praha:

OIKOYMENH 1994, 386 s., ISBN 80-85241-54-4.

Premiér Fiala sa připojil k otevřenému dopisu předsedů vlád šéfům

technologickýchj gigantů.

29. 3. 2023. Dostupné na internete: https://www.vlada.cz/cz/media-

centrum/aktualne/premier-fiala-se-pripojil-k-otevrenemu-dopisu-predsedu-

vlad-sefum-technologickych-gigantu--203917/ [cit. 2023-10-12]

SARTORI, G. 1993. Teória demokracie. Bratislava: ARCHA 1993, 512 s, ISBN

80-7115-049-5.

SEDOVÁ, T. 2022. K otázke povahy pojmov v sociálnom a humanitnom poznaní.

In: Filozofia, roč. 77, 2022, č. 7, s. 491-509. ISSN 2585-7061 (online). DOI:

https://doi.org/10.31577/filozofia.2022.77.7.2

SEDOVÁ, T. 2009. K predpokladom a súvislostiam faktu v sociálnom poznaní. In:

Filozofia, roč. 64, 2009, č. 7, s. 613-624. ISSN 2585-7061 (online).

SMOLÍK, J. 2022. Lhaní v politice: psychologie politické lži. In Jazyk a politika.

Na pomedzí lingvistiky a politológie VII. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM

2022. ISBN 978-80-225-4987-5.

SMOLÍK, J. 2018. Populismus je... In Jazyk a politika. Na pomedzí lingvistiky

a politológie III. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM 2018. ISBN 978-80-225-

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

121

4528-0.

SNYDER, T. 2017. O tyranii. Dvadsať ponaučení z 20. storočia. Bratislava:

Premedia 2017, 104 s., ISBN 978-80-8159-465-6.

STRIŠKO, R. 2019. Najvyšší súd definitívne rozhodol v prípade Mizíka z ĽSNS.

Je nevinný. Dostupné na internete: https://www.noviny.sk/slovensko/454413-

obzalovany-poslanec-mizik-z-lsns-sa-na-verejne-pojednavanie-nedostavil [cit.

2023-10-12]

ŠIMSA, M. 2018 Demokracie mezi relativismem, spekulacemi a (post)pravdou.

In Relativismus a (post)pravda v demokracii. Se třemi studiemi Ladislava

Hejdánka. Ústí n. Labem: Filosofická fakulta Univerzity J. E. Purkyně v Ústí n.

Labem 2018. ISBN 978-80-7561-109-3.

ŠIMSA, M. 2018a. Několik poznámek o lhaní a pravdě v demokracii. In

Relativismus a (post)pravda v demokracii. Se třemi studiemi Ladislava

Hejdánka. Ústí n. Labem : Filosofická fakulta Univerzity J. E. Purkyně v Ústí n.

Labem 2018. ISBN 978-80-7561-109-3.

ŠTEFANČÍK, R. 2022. Radikálny populizmus v ére pandémie COVID-19 a vojny

na Ukrajine. Bratislava: EKONÓM 2022, 222 s., ISBN 978-80-225-4955-4.

ŠTEFANČÍK, R. – DULEBOVÁ, I. 2017. Jazyk a politika. Jazyk politiky v

konfliktnej štruktúre spoločnosti. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM 2017,

193 s. ISBN 978-80-225-4414-6.

ŠTEFANČÍK, R. 2016. Politický jazyk. Ako ho definovať? In Jazyk a politika. Na

pomedzí lingvistiky a politológie. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM 2016.

ISBN 978-80-225-4292-0.

ŠTEFANČÍK, R. 2011. Islamofóbny populizmus v straníckej politike. In: Rexter,

časopis pro výzkum radikalismu, extremismu a terorismu, 2011, roč. 9, č. 2,

ISSN 1214-7737, s. 1 – 30.

TÁBORSKÝ, J. 2020. V síti [dez]informací. Proč věříme alternativním faktům.

Praha: Grada Publishing 2020, 224. ISBN 978-80-271-1066-7 (pdf)

TASR. Tlačová agentúra. 2022. Blaha zasahuje do práv prezidentky Čaputovej,

potvrdil súd. Dostupné na internete: https://domov.sme.sk/c/22973965/blaha-

lubos-zuzana-caputova-sud.html

TELUCHOVÁ, V. 2022. Facka pre Ľuboša Blahu. V spore s prezidentkou pohorel

na Ústavnom súde. Dostupné na internete: https://www.startitup.sk/facka-pre-

lubosa-blahu-v-spore-s-prezidentkou-pohorel-na-ustavnom-sude-sr/ [cit. 2023-

10-12]

TIPPLET, H. 2018. Jedenácté přikázání. K psychologickým aspektům

současného relativismu. In Relativismus a (post)pravda v demokracii. Se třemi

══════════════ Politické vedy / štúdie ═════════════

122

studiemi Ladislava Hejdánka. Ústí n. Labem: Filosofická fakulta Univerzity J. E.

Purkyně v Ústí n. Labem 2018. ISBN 978-80-7561-109-3.

TVRDÝ, F. 2022. Bída racionální iracionality: případ konspiračních teorií. In:

Filozofia, roč. 77, 2022, č. 10. ISSN 2585-7061, s. 743 - 755. DOI:

https://doi.org/10.31577/filozofia.2022.77.10.1

Úprimne odvážne pre ľudí. 2020. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti: 2020.

Dostupné na internete: OLANO_program_2020_FINAL_online.pdf

(obycajniludia.sk) [cit. 2023-10-12]

URBINATI, N. 2018. Znetvořená demokracie: Mínění, pravda a lid. Praha:

Karolinum, 337 s. ISBN 978-80-246-3661-0.

WIKFORSS, Å. 2021. Alternatívne fakty. O poznaní a jeho nepriateľoch.

Bratislava: IKAR 2021, 255 s. ISBN 978-80-551-8054-0.

WINCH, P. 2004. Idea sociální vědy a její vztah k filosofii. Brno: Centrum pro

studium demokracie a kultury 2004, 136 s. ISBN 80-7325-035-7

Zákon číslo 231 z 15. júna 2022, ktorým sa mení zákon č. 69/2018 Z. z. o

kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. 2022. Vydavateľ Zbierky zákonov Slovenskej republiky.

Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/pravne-

predpisy/SK/ZZ/2022/231/ [cit. 2023-10-12]

ZÁLEŠÁK, T. 2014. Obec v kríze. Malé pozvanie do politickej filozofie

a sprievodca stavmi živočícha politického. Kraków: Towarzystwo Słowaków w

Polsce, Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Bratislava:

Kalligram, 2014, 280 s. ISBN 978-83-7490-777-4.

ZÁLEŠÁK,T. 2021. Revolúcia bez limitov zabudnutý pôvod, ohrozenie a potreba

rehabilitácie základov konštitúcie slobody. In: Kríza demokracie a nárast

extrémistických nálad v Európe. Trnava: Universitas Tyrnaviensis 2021, ISBN

978-80-568-0433-9.

EXPERIENCES OF UKRAINIAN MIGRANTS WITH INTEGRATION IN SLOVAKIA

Article

Full-text available

Dec 2024

People of Ukrainian origin make up the largest group of migrants living in Slovakia. Because of their cultural and linguistic affinities, they should be easily integrated. Although politicians are interested in implementing laws promoting the integration of Ukrainians, they still face many obstacles. A qualitative method in semi-structured face-to-face interviews with 25 Ukrainian migrants was used. The selected migrants arrived in Slovakia before the Russian invasion of Ukraine, i.e. they did not come to Slovakia as war refugees. Two main conclusions related to the integration of Ukrainian migrants emerged: (1) Due to the similar culture, language proficiency, and favourable conditions in the Slovak labour market, Ukrainian migrants are very well integrated into Slovak society. (2) The state is not well prepared for integrating migrants. Migrants are more dependent on themselves in the integration process, the state does not provide much assistance in the integration process.

Liberal as an Enemy. The Word 'Liberal' in the Language of Slovak Radical Populists

Conference Paper

Full-text available

Dec 2024

Radoslav Štefančík

The paper aims to explain how Slovak radical populists use the word liberal in communication with voters. The corpus of the examined text consists of statements made by representatives of four radical Slovak political parties-Smer-SD, SNS, Republika, and ĽSNS, which were published on social networks such as YouTube, Facebook, and Telegram or as part of a debate in parliament. The main finding is that Slovak populists use the word liberal in a different meaning than its original one. Populists present liberals as enemies of the Slovak people and use the adjective liberal in the sense of evil, hostile, and corrupt. In the language of the populists, a liberal is not a supporter of liberalism and liberal values. Still, the populists present him as a person opposed to the people and the nation. This communication strategy corresponds to the same strategy used by authoritarian rulers in non-democratic regimes.

Skutki społeczne pandemii COVID-19 w Republice Słowackiej

Article

Full-text available

Nov 2022

The article’s main objective is to present the social impact of theCOVID-19 pandemic in the Slovak Republic. It describes its course (from March2020 to April 2022) and the legal regulations introduced at that time to limitits impact. The most critical demonstrations against restrictions to preventthe spread of the coronavirus are described. Special attention is paid to theeffects of the COVID-19 pandemic on the education system and the functioningof churches and religious associations. The analysis uses mainly articlesfrom Slovak Internet portals, but also is based on the public opinion pollsconducted during the pandemic (2020-2022). According to the authors, theanti-pandemic measures taken by the Slovak authorities are characterised bya restrictive approach, which contributed to a deepening of social divisions.As a result, public support for them and vaccination was relatively low, andSlovakia is one of the countries with the lowest percentage of vaccinatedpeople in the European Union.

Lhaní v politice: psychologie politické lži

Conference Paper

Full-text available

Nov 2022

Josef Smolík

Lying in Politics: the Psychology of Political Lies. This text deals with the phenomenon of political lies. The political lie in the context of political communication and propaganda is discussed. The text discusses different types of political lies. It also describes selected cases of political lies. The text also addresses the reasons why political lies are used by specific politicians. Finally, the role of the public and ethical principles in politics are discussed.

Conspiracy Theories, Rumours and Gossip at The Time of Crisis: COVID-19 Emergency in Eastern Europe and Africa

Article

Full-text available

Sep 2022

Radikálny populizmus v ére pandémie COVID-19 a vojny na Ukrajine

Book

Full-text available

Jul 2022

Radoslav Štefančík

In the present publication, I have focused on communication strategies of radical populism, increasing emotions and use of vulgarisms in the lan-guage, and paid attention to the use of conspiracy theories and fake news. I have observed how populists responded to the defence agreement be-tween Slovakia and the USA and to Russian aggression in the Ukraine. Due to the fact that the analysis was based on texts excerpted at the time beginning before the COVID-19 pandemic and ending with Russian military aggression in the Ukraine, most political statements of monitored political entities and their representatives referred to those two topics. They were topics that affected every individual in Slovakia. Either immediately or in the form of direct effects. In particular, regarding the COVID-19 pandemic, both left-wing and right-wing populists had similar views. At the beginning, they either denied existence of the virus or its severity for society. Based on excerpted texts, we can conclude that representatives of both populist margins of the ideol-ogy spectrum use similar communication strategies as well as the same means of expression. An important factor in the way of communication of Smer-SD, ĽSNS, as well as Republika, a party set up after the elections, has been the opposition policy.

Hate Speech: Prejavy nenávisti v online priestore

Chapter

Full-text available

Dec 2021

Lenka Diener

The paper presents the issue of hate speech, which is increasingly affecting the space of social networks. On the one hand, the online environment brings many benefits in communication, in the work and private spheres, or in education, which has been confirmed by the current pandemic. On the other hand, it creates space for a new type of interaction and communication as well as building online platforms for the spread of hate speech against specific social groups. Hate communication can escalate radicalization and create more and more space for extremism, undermining democratic principles and human values based on solidarity, tolerance and empathy. The aim of the study is therefore to map the pitfalls of hate speech in the online environment and to present the research that deals with this issue. At the same time, it aims to define major EU strategies to combat hate speech, which offer possible solutions to reduce tensions in online communications and are effective tools for companies, organizations and individuals in accessing hate speech and reducing its spread online.

Súčasná krajná pravica a jej vzťah k demokracii

Chapter

Full-text available

Dec 2021

Tomas Nociar

The far right is one of the most pressing and at the same time most discussed political topics of the last decades. This is due to two factors. The first is the long-lasting increase in its support, which the far right has been continuously recording since the second half of the 1980s until today. And the second is its perception as a threat to the political rights of certain sections of the population, as well as to democracy itself. The topic of this article is the issue of the contemporary far right as a threat to democracy. The article presents a theoretical overview study, which focuses on the very nature of the contemporary far right and its various types, as well as their relationship to democracy. The aim of the article is to present the conceptualization of the contemporary far right, its various subtypes and central ideological components with regards to their relationship to democracy, and to answer the question of how they pose a threat to democracy.

Výskum demokracie v postpozitivistickej vede. O metodologických otázkach teórií demokracie

Article

Full-text available

Dec 2020

Michael Augustín

The paper presents several remarks on the theoretical-philosophical context on which the research of democracy is based in post-positivits science. It deals with democracy as a phenomenon formed by cognitive processes through language that becomes the subject of scientific research for the purpose of knowledge systematization. The linguistic turn helps us to grasp the knowledge of democracy as historically limited and trapped in the discourses of the time. It is therefore crucial to understand that we can only approach democracy through the ideas that people have created in a given historical period. At the same time, we will look at theories of democracy as part of social science theories. The paper elaborates on Karl Popper’s critique of methodological naturalism and historicism which is applied to theories of democracy, and shows how this perspective can be useful for democracy research.

Bída racionální iracionality, případ konspiračních teorií

Article

Dec 2022

Filip Tvrdý

Disinformation as a Contemporary Key Security Challenge in the Context of the Russian-Ukrainian Conflict

Article

Nov 2022

Dávid Kollár

False information, as well as the actors who spread it, have the power to promote negative narratives about society and discredit the work of serious media, non-governmental organizations, etc. Concerns are growing around the world that international NGOs and civil society organizations are vulnerable to online attacks and disinformation campaigns. These attacks are aimed at instilling fear and confusion, stigmatizing civil society, disparaging targeted organizations and their leaders, or promoting inaccurate views. The deliberately misleading nature of false information can make it difficult to study and analyze this issue. After studying the available professional sources, we can state that most of the studies carried out so far focus on three aspects, namely (1) identification of forms of false information and false content, (2) causes and dynamics of their spread, especially on social networks, and (3) impact to public opinion. An objective of this article was to characterize and clarify all three aspects, while we have tried to apply them to a specific case in the second part of the paper, specifically Russian-Ukrainian war. The main cause, or the motive of the primary creators of disinformation is to cause chaos in society and undermine trust in the state, which is directly related to inciting hatred and distrust towards state institutions. Disinformation has become a hybrid tool as a form of attack on the interests of every democratic state and the security of its citizens. Foreign powers often try to spread their narratives through their own or friendly media, or fictitiously independent activists, while they often communicate differently internally within their own state. Based on our findings, coordination with three key players is crucial in the fight against disinformation: technology companies, civil society and fact-checkers and academic institutions. In addition, strategic communication is one of the key tools in the fight against disinformation and requires a broad approach. Disinformation campaigns are often not limited to spreading fake news, but often focus on building a damaging narrative. This implies a close relationship between the fight against disinformation and strategic communication, public diplomacy and digital communication.

K otázke povahy pojmov v sociálnom a humanitnom poznaní

Article

Sep 2022

Tatiana Sedová

Pravda, klamstvo a ich podoby v politike

Abstract

Recommended publications

MEDIA STRATEGY IN UPHOLDING THE TRUTH IN POST TRUTH ERA

Propaganda Politik Hoaks dalam Pemilihan Presiden Tahun 2019

European Union in the age of post-truth: Developing societal resilience before European Parliament e...

Global Politics in a Post-Truth Age