(PDF) SAMUEL JURKOVIČ: 150 ROKOV ŽIVOTA VEČNÉHO. Zakladateľ družstevníctva, prvého slovenského divadla a ľudovýchovy

LUKÁŠ PERNÝ

SAMUEL

JURKOVIČ

150 ROKOV

ŽIVOTA VEČNÉHO

1

2

3

Recenzenti:

JUDr. Marián Gešper, PhD., doc. PaedDr. Július Lomenčík, PhD.,

Mgr. Jaroslav Durec, PhD., Mgr. Radoslav Žgrada

Autori príspevkov: © PhDr. Lukáš Perný, PhD., doc. PaedDr. Pavol Parenička, CSc.,

Ing. Zuzana Lukáčová, Mgr. Jaroslav Durec, PhD. (posudok/epilóg)

Vydala: Matica slovenská, P. Mudroňa 1, 046 01 Martin

Návrh obálky: Martin Kovanič, Kopaničiarske noviny; PaedDr. Eva Čulenová, PhD. (tit. l.)

Fotografie a dokumenty: archív Matice slovenskej, internet, iné

Zostavil, graficky upravil, zalomil: PhDr. Lukáš Perný, PhD.

Matica slovenská 2023

ISBN 978-80-8128-310-9 (pdf)

ISBN 978-80-8128-309-3 (print)

4

PROLÓG / Kto je Samuel Jurkovič...................................................... 5

ÚVODNÁ ČASŤ / Podujatia venované Jurkovičovi............................. 7

HLAVNÁ ČASŤ / Života a dielo / Stopäťdesiat rokov vo večnosti.... 15

Samuel Jurkovič, Spolok gazdovský, družstevníctvo............. 19

Jurkovičov pedagogický odkaz............................................. 30

Osvetár a zakladateľ prvého slovenského divadla................. 35

Jurkovič ako vizionár zdravého environmentalizmu.............. 37

Sociálno-filozofický odkaz Samuela Jurkoviča....................... 40

ŠTÚDIE A PRÍHOVORY

Samuel Jurkovič a Matica slovenská (Pavol Parenička)......... 47

Fenomén družstevníctva (Zuzana Lukáčová)......................... 53

EPILÓG / Záver (Jaroslav Durec)....................................................... 58

POUŽITÁ A ODPORÚČANÁ LITERATÚRA........................................ 64

František Velecký ako Samuel Jurkovič,

Štúrovci

(Jozef Bob, Peter Mikulík, 1991)

5

PROLÓG

Samuel Jurkovič – osobnosť celosvetového významu, vlastenec, národný buditeľ,

priekopník a zakladateľ slovenského a európskeho družstevníctva (založil prvé

európske úverové družstvo, resp. kooperatívu - Spolok gazdovský - s cieľom

svojpomocného boja s všadeprítomným úžerníctvom), bojovník za mravné

a hospodárske povznesenie slovenského ľudu, spolutvorca Nitrianskych žiadostí

slovenského národa, organizátor ochotníckeho divadelníctva (spolu so svojím

zaťom Jozefom Miloslavom Hurbanom založil Slovenské národné divadlo

nitrianske, v ktorom pôsobila aj prvá slovenská herečka Anička Jurkovičová,

Samuelova dcéra), pedagóg a osvetár (nadviazal na Komenského metódy,

organizoval ľudovo-výchovné spolky, nedeľné školy) a priekopník zdravého

environmentalizmu. Názov

Stopäťdesiat rokov života večného

evokuje jednak

transcendentálny rozmer Jurkoviča ako kresťana, ale aj jeho nesmrteľný prínos

v kontexte družstevného odkazu. Odkaz knihy teda je, že smrťou sa to nekončí...

Písal učebnice, bojoval za etablovanie slovenského jazyka, zakladal knižnice

a čitateľské spolky, pomáhal štúrovcom a celému národnému a sociálnemu

hnutiu v 19. storočí.

1

Podobne ako Robert Owen v New Lanark

2

aj Jurkovič

si uvedomil, že ľud sa nemôže rozvíjať, pokiaľ nebude mať zabezpečené základné

životné potreby a voľný prístup ku kvalitnému vzdelaniu a výchove. Inými slovami,

človek sa rozvíja priamo úmerne s vonkajšími okolnosťami, teda s ekonomickými

a kultúrnymi možnosťami. Bez týchto dvoch podmienok je rozvoj a kultivovanie

národa nemožné. Samuel Jurkovič preto prehlásil:

1

BUJNOVÁ, O., KRÁĽOVÁ, M.: Samuel Jurkovič 1796 – 1873. Topolčany : Tríbečská knižnica Topolčany, 2001;

RUTTKAY, F.: Samuel Jurkovič, priekopník slovenského družstevníctva. Bratislava : Osveta, 1963, s. 5 – 7.

2

Porovnaj PERNÝ, L.: Utopisti. Vizionári sveta budúcnosti. Martin : Matica slovenská, 2020.

6

Jurkovič prispieval do Slovenských pohľadov, Obzoru, Cirkevných listov

.

Napísal

niekoľko školských učebníc a písal tiež básne, ktoré mali osvetový charakter

a pripomínali slovenské hrady, Veľkú Moravu, Devín, Nitru, Svätopluka a jeho

synov, Jána Hollého či Jána Šuleka (

Zvestoň, čili: Orel Nitranský Tatry

navštěvující, Slávy navštívení v Sobotišti

).

Jurkoviča možno tak vekovo, ako aj ideovo zaradiť do druhej vlny národného

obrodenia, do tzv. Generácie Všeslávie (Kollár, Šafárik, Kuzmány, Palacký). Svojou

aktívnou činnosťou však prispel k legitimite tretej, teda štúrovskej generácii

(podpora štúrovského kultúrno-politického programu, spisovnej slovenčiny, SNR

a v neposlednom rade aj rodinné väzby s Jozefom Miloslavom Hurbanom).

Monografia, ktorú držíte v rukách – a ktorú posudzovali historici Jaroslav Durec

a Radoslav Žgrada, vysokoškolský pedagóg, literárny kritik a kulturológ

Július Lomenčík, ako aj právnik, esejista, spisovateľ a predseda Matice slovenskej

Marián Gešper – má za úlohu oboznámiť čitateľa s ideovým, ale aj praktickým

odkazom slovenského národného buditeľa Samuela Jurkoviča. Monografia

pozostáva z hlavného textu (život a dielo) a doplnkových textov (reporty

z konferencií, príhovory, štúdia) a z bohatého obrazového materiálu. Jej cieľom je

šírenie osvety o významnej osobnosti európskeho rozmeru.

Čitateľovi sa naskytne otázka, prečo sa v publikácii používa aj neslovenský termín

kooperativizmus, čo je medzinárodné synonymum pre družstevníctvo. Autor si

uvedomuje – na základe rôznych negatívnych konotácií a predsudkov –

problematickosť súčasného vnímania slova družstvo (aj napriek tomu, že ide

o krásne slovo vystihujúce podstatu – družnosť). Pre čitateľa s predsudkami preto

používa aj medzinárodné slovo kooperativizmus, ktoré Jurkoviča stavia do pozície

osobnosti nielen regionálneho a národného, ale aj európskeho významu.

Predložená monografia si nekladie za úlohu vypátrať niečo prevratné a nové

(to už dosiahol vo svojich knihách Fraňo Ruttkay), ale pripomenúť význam Samuela

Jurkoviča v slovenskej, ale aj slovanskej a európskej kultúre.

Význam Jurkovičovského rodu v slovenských dejinách podčiarkujú osobnosti ako

Jurkovičova dcéra Anna Jurkovičová (prvá slovenská herečka) či architekt

Dušan Jurkovič, ktorého matkou je Jurkovičova dcéra Emília.

3

RUTTKAY, F.: Samuel Jurkovič, priekopník slovenského družstevníctva... Bratislava : Obzor, 1965, s. 103.

7

PODUJATIA VENOVANÉ JURKOVIČOVI / ÚVODNÁ ČASŤ

V roku 1996 boli usporiadané celonárodné oslavy

k 200. výročiu narodenia Samuela Jurkoviča.

Napriek tomu, že z podujatia nevznikol žiadny

zborník, ako prílohu k predloženej publikácii

pripájame vzácne pozvánky, faksimile a bulletiny,

ktoré z archívu Matice slovenskej

pripravili Jana Žumarová s docentom Pareničkom.

Súčasťou predloženej monografie je doplnkom dosiaľ nepublikovaný príspevok

docenta Pavla Pareničku práve z uvedenej konferencie.

V roku 1996 vyšla tiež pamätná minca venovaná Samuelovi Jurkovičovi.

8

9

10

V roku 2019 zorganizovali o. z. Slavica, o. z. DAV DVA a obec Sobotište vedecko-

popularizačnú konferenciu Spoločné hospodárenie Slovanov venovanú

zakladateľovi prvého úverového družstva, národnému buditeľovi Samuelovi

Jurkovičovi. Reportáž z konferencie pripravila TV SEN

4

, ale aj Hlavné správy

5

.

Z tejto konferencie mal pôvodne vyjsť zborník, čo sa však z rôznorodých

(ekonomických aj organizačných) dôvodov nepodarilo (čiastočnou nápravou

je predložená publikácia). Konferencii predchádzalo vysadenie LIPY SAMUELA

JURKOVIČA, ktorú zakúpili a pripravili členovia o. z. J. Hrebendovej-Bórikovej,

ktorí sa o lipu dodnes príkladne starajú. Samotné podujatie sa uskutočnilo

v priestoroch Nyáryovského kaštieľa

6

, v centre obce Sobotište.

Vo vstupnom vestibule Nyáryovského kaštieľa pri soche Samuela Jurkoviča

účastníkov konferencie privítal Miloš Zverina a starosta Dušan Horňák, ktorý

porozprával o histórii a súčasnosti obce a činnosti Samuela Jurkoviča v období,

keď tam pôsobil.

Po krátkom hudobnom programe v predvedení miestneho folklórneho súboru

sa účastníci konferencie zúčastnili na prehliadke Družstevného múzea Samuela

Jurkoviča, ktoré sa nachádza v priestoroch kaštieľa. Krátko po 13. hod. sa začala

konferencia Spoločné hospodárenie Slovanov, ktorá bola zameraná prevažne

na témy: družstevníctvo, rodové statky, spoločné hospodárenie, život a činnosť

Samuela Jurkoviča, súčasný stav na Slovensku.

Všetci prednášajúci vyzdvihovali význam družstevníctva, kooperácie, spoločného

hospodárenia ľudí. Účastníci konferencie poukázali na to, že kooperácia,

družstevníctvo sa rozvíjali dávno pred vznikom teórií Marxa a Engelsa.

Prízvukovali, že družstvá úspešne fungujú v súčasnosti v mnohých západných

štátoch – v Nemecku, Španielsku a i.

4

https://www.youtube.com/watch?v=tfpuda1T1D8

5

https://www.hlavnespravy.sk/iba-hlupaci-vyhadzuju-vzacny-poklad-smetisko-samuel-jurkovic-spolocne-

hospodarenie-slovanov-sobotisti/1775690

6

Kaštieľ bol postavený v roku 1631 a v roku 1645 ho zničil požiar. Po požiari bol čiastočne prestavaný a obnovený

v roku 1663. Jeho dnešná podoba je výsledkom stavebných úprav v 80. rokoch 20. storočia. V súčasnosti sa

v kaštieli nachádza múzeum, knižnica, kongresová sála, kde sa konala konferencia, obecný úrad a obradná sieň.

11

V rámci konferencie zazneli príspevky: autora tejto publikácie, ďalej historika

PhDr. Pavla Pánika, CSc.,

7

filozofa a politológa PhDr. Ľuboša Blahu, PhD.,

8

ekonómov Ing. Davida Diczházyho

9

a Ing. Ladislava Lysáka, DrSc.,

10

a aktivist-

ky Sone Ludmily Csiffáry.

11

7

Text Pavla Pánika mal byť pôvodne uverejnený v pripravovanom zborníku (skrátená tlačená verzia, rozšírená

online), avšak autor následne neudelil súhlas na publikovanie z dôvodu krátenia v tlačenej verzii (rozsah celého

zborníka mal byť iba symbolických 20 s.). Text P. Pánika, ktorý mal byť pôvodne vydaný ešte v roku 2019 a zaznel

tiež na konferencii, sumarizuje Jurkovičovo pôsobenie v Sobotišti, vo Vrbovciach; v rámci Gazdovského spolku;

v rámci povolania evanjelického učiteľa a notára v Sobotišti a v rámci povolania notára vo Vrbovciach.

Na konferencii zdôraznil, že bol popredný ľudovýchovný pracovník a mecén, zakladateľ učiteľských a čitateľských

spolkov, školských knižníc a nedeľných škôl. Propagoval nové plodiny a modernizáciu poľnohospodárstva.

Podrobnejšie porozprával o tom, ako v roku 1841 spoluzakladal Slovenské národné divadlo nitrianske, a hlavne o

všetkých okolnostiach založenia Spolku gazdovského v Sobotišti (1845), teda prvého úverového družstva v Európe.

Pripomenul, že sa zaoberal výchovou dospelých, písal učebnice pre slovenské vidiecke školy, rozpracoval metodiku

vyučovania a zaslúžil sa o uplatňovanie didaktických zásad Komenského. Bol autorom básní a článkov v časopisoch.

Napísal historickú prácu Biographie Rectorum. Je autorom kroniky prvého slovenského divadla.

8

Text Ľuboša Blahu Odkaz Samuela Jurkoviča v Európe stále žije – sociálna ekonomika ako alternatíva aktualizuje

myšlienku družstevníctva v súčasných sociálno-filozofických, ekonomických a politologických kontextoch. Rozsiahly

politologicko-sociologicko-filozofický text sa dotkol rôznorodých re-kontextualizačných momentov idey koope-

rativizmu v kontexte myšlienky tzv. ekonomickej demokracie, výrobnej samosprávy, družstevného vlastníctva,

ale aj politických projektov umožňujúcich rozvoj egalitarizmu ako sociálno-demokratický model štátu

so systémom sociálneho zabezpečenia (škandinávsky sociálny štát, švédsky folkhemmet). Autor uvádza

teóriu Gunnara Myrdala (zavedenie univerzálnych dávok pre rodiny s deťmi a príspevok na bývanie), princíp

kodeterminácie (spoluúčasti zamestnancov na riadení podnikov) napr. v kontexte štrajku baníkov v Kirune

a potrebu centralizovaného kolektívneho vyjednávania (odborársky ekonóm Meidner) a projekt robotníckych

fondov. Ďalej uvádza družstevnú korporáciu Mondragon, okupáciu francúzskej hodinkárne LIP v Besancone

či družstevné banky v Nemecku, čím uzatvoril kruh, ktorý začína a končí myšlienkou, ktorú rozvíjal Jurkovič. Autor

zdôraznil, že myšlienka družstevníctva je založená na priamej demokracii a zdôraznil, že aj súčasná politologická,

filozofická a ekonomická literatúra (Walzer, Dahl, Schweickart) túto formu obhajuje. V neposlednom rade uvádza tiež

rozvoj výrobných samospráv v rámci tzv. NEP-u v roku 1922 či juhoslovanský samosprávny socializmus J. B. Tita.

9

Text ekonóma Davida Diczházyho analyzoval osudy súčasných družstiev predovšetkým v európskom kontexte

(družstevný Hotel Bauen a reštaurácie Los Chanchitos, obe v Argentíne; New Era Windows v Amerike; zdravotnícke

družstvo HealthPartners v Minneapolise; výroba čajových vrecúšok pre Lipton Fralib vo Francúzsku, hudobná škola

MusiCop v Španielsku a napokon najúspešnejšie združstvo ČSSR JZD Slušovice, družstvo na výrobu vianočných

ozdôb Okrasa Čadca, zamestnanecká samospráva Dita z Bosy, Kulturní noviny v Česku a Družstvo Živa na

Slovensku). V druhej časti príspevku Diczházy definoval možnosti družstevníctva pre rozvoj Slovenska a dôvody

úspechu zamestnaneckých samospráv.

10

Ladislav Lysák prízvukoval, že slovanstvo je kotva nášho bytia. Hovoril o syntézujúcom pohľade na činnosť

Samuela Jurkoviča, tvorcovi družstevníctva, ktorý bol navyše aj národným buditeľom a úprimne podporoval

12

Oficiálny program sa síce skončil krátko po 17. hodine, ale mnohí prednášajúci

a účastníci konferencie potom ešte dlho debatovali o problémoch družstevníctva,

ako aj ďalších témach pri kávičke a chutnom občerstvení, ktoré pripravili

starostliví zamestnanci obecného úradu a aktivisti. Rozprávali sa viac ako hodinu,

uvádza publikovaný report z podujatia. Súčasťou výstupu z podujatia bola séria

článkov o družstevníctve (s mimoriadne vysokou čítanosťou) publikovaná na

stránkach časopisu DAV DVA. Ich cieľom bolo priblížiť dejiny, súčasnosť, ale aj

potenciál budúcnosti myšlienky družstevníctva.

V roku 2015 si pripomenulo Záhorské múzeum, ktoré sa inak precízne

a podrobne venuje aj Dušanovi Samuelovi Jurkovičovi, spomienkovou slávnosťou

170. výročie založenia Slovenského národného divadla nitrianskeho v Sobotišti,

ktoré založil práve Samuel Jurkovič (súčasťou podujatia bolo aj divadelné

predstavenie a panelová výstava o Samuelovi Jurkovičovi).

12

Vo februári 2021 si pripomenuli 225. výročie narodenia Samuela Jurkoviča na

webe Záhorského osvetového strediska symbolicky textom Samuela Micháleka

z Historického ústavu SAV v Bratislave, keďže pandemická situácia v tom čase

neumožnila usporiadanie podujatia.

13

V tom istom roku vydalo o. z. J. Hrebendovej-Bórikovej pamätnú pohľadnicu.

Jurkoviča si tiež pripomenuli v roku 2023 samostatnou prednáškou Samuel

Jurkovič a jeho stopy v Brezovej priamo v Brezovej pod Bradlom.

Jurkovičov odkaz si každoročne pripomína aj slovenská Družstevná únia (DUSR)

oceňovaním Družstevnou cenou Samuela Jurkoviča.

slovanskú ideu. Porozprával o činnosti nezávislého združenia ekonómov Slovenska – NEZES, ktorého členovia vidia

v družstevníctve budúcnosť rozvoja slovenského, ale aj svetového hospodárstva. Pripomenul, ako dobre fungovali

podniky v bývalom Československu, napríklad v Slušoviciach. Poukázal na cesty obnovenia a úspešného vývoja

družstevníctva na Slovensku a v celej Európe.

11

Záver podujatia spestrila nielen veľmi zaujímavou prednáškou o rodových statkoch, družstevníctve v Európe,

hlavne v Česku a na Slovensku, ale aj vlastnými básničkami Soňa Ludmila Csiffáry. Prezentovala činnosť Živého

Ekologického múzea v Javorníku, porozprávala, akým spôsobom tam vyučujú remeslá a rozvíjajú družstevníctvo.

Poukázala na negatívne javy v súčasnosti, napríklad na kupčenie s pôdou.

12

zahorskemuzeum.sk/oslavy-170-vyrocia-zalozenia-slovenskeho-narodneho-divadla-nitrianskeho-v-sobotisti/

13

https://osveta-senica.sk/225-vyrocie-narodenia-ucitela-notara-a-narodneho-buditela-samuela-jurkovica/

13

Oficiálny výstupný text o. z. J. Hrebendovej-Bórikovej publikovaný na sociálnej

sieti Facebook: „V sobotu 17. júna 2023 sa konala v Sobotišti v rámci spomienky

na 150. výročie úmrtia Samuela Jurkoviča konferencia. Prítomným sa prihovoril

starosta obce Sobotište Vladimír Ján Kružík, zborový farár CZ ECAV Sobotište

Marcel Ištván, zástupcovia Matice slovenskej – tajomník Peter Schvantner

a podpredseda Spolku slovenských spisovateľov, vedeckovýskumný pracovník

Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej; predseda Spoločnosti

Ladislava Novomeského a zástupca šéfredaktora Slovenských pohľadov Lukáš

Perný. Príspevky na konferencii mali farár Ľubomír Batka st. –

Pamätné tabule

a budovy v Sobotišti pripomínajúce život a dielo Samuela Jurkoviča

, Matúš

Valihora –

Samuel Jurkovič a jeho stopy v Brezovej pod Bradlom

, Pavol Vandelia

–

Samuel Jurkovič ako notár vo Vrbovciach

a Zuzana Lukáčová –

Fenomén

družstevníctva

. Podujatie spríjemnil domáci folklórny súbor Sobotište. Ďakujeme

za prípravu podujatia našim členom Ľubke Krištofovej, Broni Šimkovej, Danke

Ševčíkovej a jej mamine, obci Sobotište, CZ ECAV Sobotište a Záhorskému

osvetovému stredisku Senica.“

Propagátorka družstevníctva Ing. Z. Lukáčová s potomkom Jurkoviča (Elena Režuchová je jedna z mnohých

potomkov Jurkoviča, Hurbana a Vajanského a jeho dcéry Viery) a I. Damborskou (MO MS Skalica)

14

Z podujatia mal vyjsť pôvodne aj zborník, ktorý mal byť k dispozícii na podujatí.

Napokon sa však autori a zostavovatelia nezhodli na podobe zborníka. Uvádzame

preto pre históriu aspoň stručný obsah príspevkov (cenné fakty a informácie

bádateľov), ktoré zazneli na konferencii a ktoré by bola škoda neuviesť.

V pripravovanom zborníku mali byť zverejnené texty: RNDr. Ľ. Krištofovej,

14

PhDr. M. Valihoru,

15

Mgr. Ľ. Batku st.,

16

P. Vandeliu

17

a Ing. Z. Lukáčovej.

14

Ľ. Krištofová sa v príspevku zamerala na Jurkoviča ako osobnosť osvety, pričom v kontexte 70. výročia vzniku

miestneho osvetového strediska vyzdvihla práve Jurkovičovu činnosť na poli vzdelávania, osvety a kultúry, tzn.

Jurkovičove zásluhy v kontexte písania učebníc pre dedinské školy, environmentálnej výchovy, zakladanie

divadelných a čitateľských spolkov, dievčenskej školy, nedeľnej školy a knižnice pre chudobné deti.

15

Historik M. Valihora sa zameral na pôsobenie Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom, teda na mieste, kde sa narodil

a taktiež zomrel. Navštevoval tu základnú školu a v polovici 19. storočia tu pôsobil ako notár. Autor v príspevku

predstavil rodinné prostredie, z ktorého Jurkovič pochádzal (otec roľník a remeselník, mestský richtár; brat Štefan

lekárnik a lekár), vzdelávanie sa v Brezovej (kontakt s Jozefom Krupcom). Podľa Valihoru udržiaval kontakt

s Brezovou aj počas pôsobenia v Sobotišti, najmä prostredníctvom Karola Štúra a Tomáša Hroša (ev. farár,

národovec, literát), s ktorými založil "Spolek čtenárský". Valihora tiež priblížil situáciu okolo roku 1848

a Žiadostí slovenského národa v kontexte Jurkovičovej korešpondencie a zainteresovania jeho dcéry Emílie v

divadelnej hre Starý kompán podľa K. Sucháča. Jurkovič mal v povstaní na starosti zásobovanie ranených

povstalcov. Počas pôsobenia na poste brezovského notára usiloval o budovanie ciest a s D. Bórikom

o zavedenie slovenčiny do škôl a úradov. Ďalej uviedol, že u Jurkoviča pracoval aj jeho budúci zať Juraj, otec

architekta Dušana Jurkoviča. Autor upozornil na chybu v monografii F. Ruttkaya. Predstavenie Gróf Beňovský

sa nekonalo v obecnom dome v Brezovej, ale v susednej Myjave. Zaujímavosťou je, že jednou z príčin založenia

Jurkovičovho družstva bolo čelenie neúrodám, epidémiám a nedostatku lacného úveru. Podobný spolok založil

aj Ľudovít Šulek (kaplán, národovec a mučeník revolúcie 1848) v Brezovej s tým, že prevzali aj stanovy. Spolok

sa tiež uzniesol, že nakúpi čítanky učiteľa Jána Kadavého, ktoré rozdá usilovným žiakom. V spolku pôsobila

aj Karolína Pechová, ktorá bola zároveň národovkyňa a divadelníčka. Autor tiež uviedol, že v Brezovej sa zachovali

pamiatky spojené s Jurkovičom. Pamätník stojí pri mieste dnes už nezachovaného rodného domu (odhalený 1996)

spolu s pamätnou tabuľou z roku 1947, ktorá bola pôvodne na Jurkovičovom rodnom dome (Múzeum D. S. Jurkoviča

vlastní jeho model). Zachovaný je aj hrob S. Jurkoviča, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. V rámci štúdie tiež

autor spomenul terasovú záhradu na severovýchodnom svahu vrchu Ostriež, kde bolo v pláne (brezovského

spolku) vysadenie 500 ovocných stromov (dodnes sú tu stopy terénnych úprav).

16

Ľ. Batka st. vo svojom príspevku zosumarizoval aktivity spojené s pamätnými tabuľami a miestami spojenými so S.

Jurkovičom. Zdôraznil, že išlo o hlboko veriaceho človeka, ktorý bol aktívny aj v ekumenickej spolupráci s ľuďmi

iných konfesií. Ďalej ocenil jeho lásku k učiteľskému povolaniu a službu slovenskému ľudu. Pripomenul, že Jurkovič

bol do Sobotišta ako učiteľ evanjelickej a cirkevnej školy povolaný a že bol priamo viazaný na činnosť cirkevného

zboru. Popri funkcii učiteľa mala obec záujem aj o to, aby vykonával honorovanú funkciu notára. Jurkovič bol podľa

Batku st. 4. júla 1833 zbavený poddanstva (vďaka postu notára sa stal slobodným človekom). Jeho nadriadeným

bol Ján Šulek, autor učebníc, propagátor moderných spôsobov hospodárenia, dekan skalického okolia.

Jurkovič so Šulekom tvorili – podľa Batku st. – tandem (snažili sa založiť nedeľnú školu) a znášali podobný osud

(vdovstvo, smrť dvoch manželiek a viacerých detí). Batka st. tiež uvádza, že Jurkovič umiestnil nápis (chronostikon)

na miestnu cirkevnú školu. Uviedol, že cirkev disponuje archívom 21 rukopisných kázní, keďže v zmysle vokátora

mohol Jurkovič kázať na prvé výročie slávností na nešporoch (popoludňajšie kázne). Samotný Batka st. sa zaslúžil

o záchranu budovy cirkevnej školy (1988). Ďalej vyzdvihol Jurkovičov prínos pre pedagogiku, inšpiráciu

Komenským, zhotovovanie učebných pomôcok (zbierky hornín, prírodnín) a učebníc, ktoré sa mu však nepodarilo

vydať ako napr. Dejepis vlasti Uhorskej, alebo: Dejepis Slovákov či Prírodopis pre školy. Spracoval tiež Historický

prehľad učiteľov e. v. a. v. v Sobotišti. L. Batku st. tiež uviedol zoznam pamiatok po S. Jurkovičovi a pamätné tabule,

pričom poukázal aj na niektoré nepresnosti (napr. miesto uskutočnenia prvého divadelného predstavenia).

Celý text je publikovaný: https://e-anjelik.sk/archiv/36114

17

Aktivista P. Vandelia vo svojom príspevku zosumarizoval pôsobenie S. Jurkoviča v obci Vrbovce, pričom

zdôrazňuje, že sa zaslúžil o kultúrny, sociálny a hospodársky rozvoj obce. Kamenný most na námestí dal vybudovať

práve Jurkovič, ktorý tu pôsobil ako notár. V obci budoval a spevňoval cesty (dal vybudovať širokú cestu v časti

Rádek a cestu okolo kostola). Venoval sa tiež zakladaniu štepníc, sadeniu líp (vysadil 100 líp) a vŕb (500 vŕb v

okolí potoka Teplica), ovocných stromov a včelárstvu. Z Vrboviec odišiel ako 63-ročný na Turú Lúku k najmladšej

dcére Emílii. Vandelia zdôraznil, že práve lipy sú prejavom duchovného posolstva, ktoré Jurkovič vo

Vrbovciach zanechal. Spomenul osadenie drevenej podobizne Jurkoviča pri Vrbovčianskej izbe (odhalená 2022).

15

ŽIVOT A DIELO / HLAVNÁ ČASŤ

PhDr. Lukáš Perný, PhD., Slovenský literárny ústav Matice slovenskej

Národný buditeľ, sociálny a kultúrny reformátor, pedagóg a zakladateľ

družstevníctva SAMUEL JURKOVIČ (1796 Brezová pod Bradlom – 1873 Brezová

pod Bradlom) celý život obetoval osvete, no sám dobrovoľne zostával v tieni

a skromnosti. Ako to už pri tých najväčších Slovákoch býva, aj jeho život bol plný

utrpenia, bolesti: zomreli mu tri deti a dve manželky, a tak svoje dcéry musel

v hroznej chudobe vychovávať sám. A vo svojej nekonečnej skromnosti tieto

bolesti znášal s pokorou. Jurkovičovu skromnosť dokresľujú aj jeho vlastné slová:

Vzdelanie získal spočiatku v rodnej obci, pokračoval v dolnozemskom Rábe,

Trnave, Bratislave, Banskej Bystrici (lýceum) a opäť v Bratislave (teológia). Bol

znalý tiež cudzích jazykov, konkrétne maďarčiny, nemčiny a latinčiny, študoval tiež

francúzštinu a jazyk hudby, teda hru na klavíri (k tejto činnosti ho inšpirovala

dcéra Jozefa Krupca). Jurkovič sa údajne rozhodoval medzi štúdiom teológie,

medicíny a učiteľstva. Zaujímavosťou je, že študoval spolu s Jánom Kollárom

a na jeho sociálno-osvetovú činnosť mal vplyv najmä farár Daniel Lichard starší,

ovocinár, znalec poľnohospodárstva a ľudovýchovný pracovník.

19

Učil na cirkevnej škole v Novom Meste nad Váhom, kde založil učiteľský spolok

a knižnicu. Počas pôsobenia v Novom Meste nad Váhom sa tiež oženil

s Katarínou Fialovou, s ktorou mal 6 detí, pričom 3 mu zomreli a zomrela mu tiež

manželka Katarína len ako 29-ročná po presťahovaní do Sobotišťa.

V roku 1832 sa stal učiteľom v Sobotišti, kde začal intenzívne spolupracovať

s farárom Jánom Šulekom, s ktorým podľa Ľ. Batku st. tvorili tandem a spájal ich

podobne smutný osud v podobe úmrtí detí a manželiek. Počas pôsobenia

v Sobotišti si zobral sestru svojej nebohej manželky Júliu, ktorá taktiež zomrela.

Aj napriek všetkému nešťastiu sa Jurkovič nenechal zlomiť. S Jánom Šulekom

zakladali ľudové spolky a pomáhali hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju ľudu.

18

JURKOVIČ, S.: Jurkovič J. M. Hurbanovi. Na Brezovej 11. 7. 1851. Jurkovičova pozostalosť, LAMS, 1851.

19

BUJNOVÁ, O., KRÁĽOVÁ, M.: Samuel Jurkovič 1796 – 1873. Topoľčany : Tríbečská knižnica Topoľčany, 2001.

16

Samuel Jurkovič so svojou druhou ženou a J. M. Hurban;

Anna Hurbanová s otcom Samuelom, synom Svetozárom a dvomi sestrami

– Júliou Jurkovičovou-Svobodovou (vľavo) a Emíliou, dagerotypia z roku 1849

17

Jurkovič nadviazal spoluprácu so Spoločnosťou česko-slovanskou a Ústavom reči

a literatúry česko-slovanskej v Bratislave, kde sa spojil so štúrovcami

20

. Štúrovskú

literatúru podporoval a šíril v Nitrianskej stolici, založil čitateľský spolok

nitrianskeho seniorátu, ktorý sám finančne podporil. Zúčastňoval sa na

zasadnutiach Tatrína, privítal založenie Slovenských národných novín a založil

Slovenské národné divadlo nitranské.

Kľúčovým je založenie Spolku gazdovského v Sobotišti roku 1845 ako prvého

družstva na európskom kontinente. Následne podporil kodifikáciu spisovnej

slovenčiny a pomáhal štúrovcom aj v rámci revolúcie 1848/49 (podporil aj prvú

slovenskú povstaleckú výpravu). Bol prenasledovaný a vypočúvaný. Podporoval

J. M. Hurbana a komunikoval s národnými buditeľmi. Vývoj revolúcie

bol mimoriadne zložitý a do stretu sa dostávali záujmy nacionálne so záujmami

sociálnymi. Jurkovič (podobne ako napríklad Ján Palárik) neveril tomu, že Viedeň

splní národnostné a sociálne požiadavky Slovákov a upozorňoval na to aj pred

revolúciou. Napriek tomu revolúcii pomáhal a neminulo ho ani prenasledovanie.

Hurban unikol pred zatykačom do Prahy a Jurkovičovi písal v komunitárnom

a vlasteneckom duchu list, kde ho prosil o opateru svojej rodiny:

Jurkovič bol pre podporu Hurbana vypočúvaný, no bol príliš silnou autoritou

na to, aby si ho dovolili perzekvovať. Napriek tomu mu Klzsák strpčoval život

do takej miery, že Jurkoviča dostával do depresie, pesimizmu a rezignácie. Znížili

mu príjmy, poštvali proti nemu členov družstva a okrem toho mal obrovské dlhy

po Hurbanovi, ktorého podporoval. Jurkovič sa však nedal zlomiť a pokračoval vo

svojej činnosti. Po úteku zo Sobotišťa do Rusavy odišiel za Hurbanom do Prahy.

V Prahe sa stretával s českými národnými buditeľmi Hankom a Čelakovským.

Ťažko prežíval stroskotanie jari národov a upevňovanie reakčného režimu. V roku

1849 sa vrátil do Brezovej po trištvrteročnom exile. Všetok majetok mu

medzičasom vyrabovali a zničili, na čo reagoval:

„…ale nech si majú. Ja si z toho

veľa nerobím, a spokojný som, keby aj toho nebolo, však iní ešte viac stratili

a horšie im je, ako mne… Len… aby sa národu pomohlo, tú obeť prenesiem.“

22

20

SUCHOŽOVÁ, S. (ed.).: Samuel Jurkovič. „Najstarší kriesiteľ života národného v Nitriansku…“ Zborník referátov z

konferencie Život a dielo Samuela Jurkoviča. Bratislava : Národné osvetové centrum v Bratislave, 1996, s. 5;

RUTTKAY, F.: Samuel Jurkovič, priekopník slovenského družstevníctva. Bratislava : Osveta, 1963, s. 23.

21

HURBAN, J. M.: List S. Jurkovičovi počas revolúcie, 1848.

22

RUTTKAY, F.: Samuel Jurkovič, priekopník slovenského družstevníctva. Bratislava : Osveta, 1963., s. 120.

18

Panoráma obce Sobotište

Po porážke revolúcie vznikol spor v národnom hnutí medzi staroslovákmi

a štúrovcami, ktorý sa Jurkovič snažil zastaviť. Nastala doba prenasledovania

a perzekúcií, ktoré potvrdili Jurkovičovu nedôveru vo falošné austro-slavistické

nádeje. V tom čase sa Jurkovič pokúšal obnoviť svoj spolok, no márne (Bachov

absolutizmus v 50. rokoch 19. storočia dokonca zakázal zakladanie spolkov).

Politická moc sa dostala do rúk cisárskych úradníkov a nastala doba apatie

a sklamania. Jurkovič však prispieval článkami do Hurbanových Slovenských

pohľadov obnovených v roku 1851

23

.

V roku 1857 bol preložený do Vrboviec, kde pôsobil ako notár. Na jeho podnet

tu vznikla nedeľná škola, ďalší gazdovský spolok, sadil tu stromy (300 sliviek, 100

líp, 500 vŕb) a taktiež sa zaslúžil o technické zveľaďovanie obce (most, cesty atď.).

Pre prípad regrúta Pazderu bol pozbavený miesta a penzionovaný, pričom sa

jeho osud presunul do obce Turá Lúka, kde pomáhal zaťovi Jurajovi a napokon

pôsobil v Brezovej. Na sklonku života sa usiloval o železničné spojenie s Brnom a

šíril idey všeslovanskej vzájomnosti. Futtkay uvádza, že Jurkovič podporoval vznik

Matice slovenskej a organizoval zbierky pre tri slovenské gymnáziá

a v Trenčianskej stolici sa usiloval o zavedenie slovenčiny ako úradného jazyka.

Túto informáciu čiastočne vyvrátil po bádaní v archívoch Pavol Parenička (zároveň

vybádal, že podpísal písomné osvedčenie adresované memorandovému

Slovenskému národnému zhromaždeniu v Turčianskom Sv. Martine (viac na s. 46).

Taktiež Parenička vo svojom príspevku (ktorý je v závere tejto knihy), uvádza, že

sa Jurkovič o aktivity Matice slovenskej s vysokou pravdepodobnosťou zaujímal

prostredníctvom Jozefa Miloslava Hurbana, ktorého celý život podporoval.

V tom čase mu najväčšiu radosť robili listy jeho vnuka Vajanského z

vysokoškolských štúdií v Nemecku (ako pripomína Ruttkay, aj Vajanský na jeho

starého otca spomínal celý život v dobrom).

13. júna 1873 ako 77-ročný odišiel do večnosti. Z Jurkovičovho pohrebu sa stala

národná manifestácia. Jurkovičov odkaz dodnes žije a rozvíjajú ho členovia o. z.

J. Hrebendovej-Bórikovej, ale aj mnohé osobnosti z Kopaníc a Záhoria (Vandelia,

Batka, Pánik, Ševčíková, Šimková, Krištofová, Valihora a mnohí ďalší).

23

Tamtiež, s. 12.

19

Družstevný dom S. Jurkoviča v Sobotišti

Spolok gazdovský, prvé družstvo na európskej pevnine bolo založené 9. februára

1845 Samuelom Jurkovičom, Michalom Horňákom, Jánom Kaňom, Jánom

Zatkalíkom a ďalšími

26

za účelom náhrady veľkého peňažného ústavu, ktorý mal

„

úbohé lidi z pazúrov těch vidrigošovích lakomců vidreti a od žrútov ročních

52 grajcarového od jednoho zlatého Interesu osvoboditi

.“

27

Cieľom spolku bolo

sporenie a poskytovanie pôžičiek ako opatrenie proti rozmáhajúcej sa úžere

a vykorisťovaniu slovenských roľníkov a remeselníkov.

Spolok poskytoval lacný úver zo spoločnej pokladne pre členov a výnimočne aj

nečlenov. Kapitál spolku vznikal spoločným sporením, vkladaním úspor. Pôžičky

boli určené napríklad na rozširovanie dielní, zlepšenie výroby, avšak

za konkrétnych podmienok – mravný a čestný život, vyvarovanie sa nočnému

túlaniu, opilstvu a hazardu, teda pôžičku dostal iba človek statočný, usilovný,

pracovitý a šetrný. Zakladajúcu schôdzu tvorilo 12 prvých slovenských

družstevníkov pozostávajúcich najmä z roľníkov, knihárov, pekára, krajčírov

a tkáča.

24

Hovorenie po kútoch, ohováranie.

25

Tamtiež. s. 118.

26

Zoznam zakladajúcich členov spolku (1845): Samuel Jurkovič – prednosta spolku; Anton Nižňánsky – účtovník;

Michal Horňák – pokladník, 1. miesto Spolku družstevného; Ján Zatkalík – účtovník, knihtlačiar spolutvorca Stanov;

Samuel Novotný – protiúčtovník; Tobiáš Pulmann – protiúčtovník (habán); Samuel Zatkalík – starý, protiúčtovník;

Pavel Dobrocký; Michal Jelínek; Pavel Kamenický; Ján Kaňa – roľník, člen, spoluzakladateľ; Jozef Miloslav Hurban –

člen a spolutvorca Stanov. Ďalší členovia: Jura Horňák, Anna Jurkovičová, Jozef Ruth, Jozef Ruth ml.,

Michal Útrata, Anna Horňáková, Ján Slezák, Jura Horňák st., Alojz Nižnianský, Miloslav Sloboda, Ján Závadský,

Ján Talčík, Pavel Lidiak (nerešpektoval stanovy a mravy), Pavel Horňák (neskôr zomrel), Ján Janečka, Ján Serátor,

Anna Pulmannová, Samuel Kaňa, Samuel Kubálek, Ján Dobrocký, Pavel Šimšálek, Katarína Tomančíková,

Matej Šimšálek, Jura Slezák, Pavel Hulka, Pavel Hurbánek (neskôr odstúpil), D. Mandelík, Michal Pakan,

Anna Talčíková, Jozef Veny, Rudolf Dohnányi, Ján Kamenický, Jan Maňák (neskôr vylúčený), Milan Paulíny

(neskôr zomrel), Ján Dohnányi, Jozef Fluchs (vylúčený), Ľudovít Kutkálek, Ján Belohlávek, Pavel Osecký,

Jakub Müller, Pavel Zelenka Mart., Pavel Zelenka Sam., Matej Kleinedler, Jan Birčák, Michal Pekar (odstúpil),

Anton Hanke, Pavel Šebesta (richtár Sobotišťa) (Porovnaj Houdek, 1947, s. 124; Ruttkay, 1965, s. 228).

27

RUTTKAY, F.: Samuel Jurkovič, priekopník slovenského družstevníctva... Bratislava : Obzor, 1965, s. 96, 100.

20

Družstevno-demokratický a samosprávny princíp jeden človek, jeden hlas

28

bol

aplikovaný hneď pri založení družstva, kedy väčšina budúcich členov bola za

založenie, teda za okamžitú realizáciu myšlienky založenia inštitúcie. Rovné boli

taktiež podiely v družstve, čím sa zabránilo získaniu prevahy bohatých roľníkov a

remeselníkov v družstve (družstvo dokonca pomáhalo pôžičkami vo výnimočných

prípadoch aj nečlenom, ktorí boli ohrození úžerníctvom dedinských boháčov).

Na zakladajúcej schôdzi si zvolili pokladníka Horňáka, za účtovníkov Zatkalíka

a Jelínka a za správcu a predsedu Jurkoviča, ktorý svoju úlohu zobral ako cieľ

pomoci všeobecnému dobru. Spolok predložil víziu kontinuity na 6 rokov;

po tejto dobe mali členovia dostať vložený kapitál. Súčasťou organizácie bol tiež

dôraz na dôslednosť.

Gazdovský spolok bol uznaný okresným komisárom Dohnánym, ten do spolku

navrhol aj svojich dvoch synov. Členovia si dali záväzok vykonávať povinnosti

zadarmo a neprijať viac než 30 členov. Spolok mal existovať na základe

dobrovoľnosti a vzájomnej pomoci. Vyhotovené boli členské knižky, obecná

pokladnica. Gazdovský spolok, ktorý, ako uvádzajú stanovy, bol „

dobrovolným

tovariššstom některích zdejších Obivatelov, bez rozdílů

náboženstva, tím cílem

založené, abi sa majetnost, gazdovstvo, remselá a ubec lepší stav gazdovskí

napomoc mohel

.“

29

Družstvo malo vypracované podrobné ekonomické riadenie (časti stanov:

zpúsob

jakovým sa materiálnosť určenia dosiahne; pokladnica, čili Kassa Ústava

Hospodárskeho; Zákony vzťahujúce sa jak na Údov Ústavu tak na Pokladnicu

)

a taktiež organizačnú štruktúru (časti stanov:

O predstavených

). Prostriedky tvoril

podielový kapitál (30 grajc. na člena), povinné vklady členov (3 grajc.) a úhrady

úrokov z pôžičiek (6 %). Inštitúcia družstva bola založená aj na kultúrnom rozvoji,

výchove a mravnom pozdvihnutí členov. Súčasťou stanov bolo

Mravnou určenia

Ústavu

, obsahuje motívy boja s alkoholizmom, podporu vzdelávania, distribúcie

užitočných kníh, podporu nedeľných škôl a taktiež je prítomný rozvoj duchovný

(náboženský) a environmentálny (sadenie stromov).

Pôžičky nedostali ľudia agresívni, opilci a surovci, ale iba ľudia usilovní, statoční,

pracovití a šetrní.

30

Týchto zásad sa družstvo držalo (traja členovia boli vylúčení,

dvaja odstúpili). Jurkovič napísal:

28

Tamtiež, s. 105-106.

29

Stanovy Spolku gazdovského.

30

RUTTKAY, F.: Samuel Jurkovič, priekopník slovenského družstevníctva... Bratislava : Obzor, 1965, s. 108.

21

„Spočiatku ústavu gazdovského zámera jeho bol len číry materializmus, len

peniaze zozbierať a nimi si pomáhať. Ale v dobrých rukách sa aj blato na zlato

premenilo… preto sa údovia napomínali ku šlechetnosti a mravnosti…

k usilovnosti a vernosti v svojom povolaní, ku schranlivosti a opatrnosti, mládež

viedla sa k čistote a k poriadku… vystríhala sa pred nočným túlaním, hraním

v karty… horlivo sa hromžilo na hnusné opilstvo… a tak sa aj budúceme

riadenému verejnému spolku miernosti cesta kliesnila. Ponúkali sa tiež údovia

ku vzdelávaniu samých seba, k čítaniu knižiek atď. …milé bolo okamžite vidieť tie

pohnuté, preniknuté srdcia zhromaždených, ktorí nielen na toto mileradi pristali,

ale to aj hneď za svoj nezmeniteľný mravný zákon prijali a podľa toho

sa spravovať jednomyseľne posľubovali, a hneď i životom svojím ako preporodení

to dokazovali, teda čo sľúbili, to aj splnili a jeden na druhého striehnuť sa strojili,

aby celý ústav zachoval neporušený…“

31

Horňák a Kaňa o Spolku napísali: „

My sme nášmu ústavu gazdovskému dali telo,

Zatkalík

(knihár)

mu pristrojil pekné šaty a učiteľ mu dal dušu…

“

32

Spolok rástol finančne i spoločensky. Nezaobišiel sa však aj bez problémov, keď

museli vylúčiť Hankeho pre porušenie stanov a neskôr Fluchsa a Maňáka pre

neplatenie členského. Príspevky v niektorých prípadoch prepadli v prospech

spolku, inokedy boli vrátené, avšak s úrokmi. Pripájali sa však aj noví členovia

a spolok rástol. Prijímanie nových členov sa stalo všeobecnou slávnosťou. Spolok

vydržal do roku 1848, teda do revolúcie národov, kedy bol spolok donútený

prerušiť svoju činnosť. V tom čase mal spolok už vyše 600 zlatých

33

. Jurkovič

sa spolok pokúsil oživiť po neúspešnej revolúcii, ale spolok v tej dobe upadal

pre nepriaznivé politické pomery, nedostatok peňazí a zlú hospodársku situáciu.

Preto v roku 1851 Gazdovský spolok rozpustil a vyplatil všetkých jeho členov.

Zlyhanie revolúcie prinieslo silnú apatiu, beznádej a rezignáciu kedysi horlivých

členov. Jurkovič napriek tomu prehlásil, že slovenský národ podobné ústavy

potrebuje na zvelebenie materiálneho a duchovného života. Spolok považoval

za prvý kvet, z

„nehož budúcne blahodárne ovoce používate by mohl…“

34

Z posmrtnej večnosti Jurkovič zanechal inšpiráciu, ktorá dokáže ľudí zbaviť

sebectva (individualizmu), intrigánstva (kůtkovitosti) a príklad komunitárnej

spolupráce a svojpomoci, ktorý v praxi realizoval v Spolku gazdovskom.

31

Tamtiež, s. 102.

32

Tamtiež, s. 230.

33

Tamtiež, s. 115, 116.

34

Tamtiež, s. 117.

22

Zápisnice a Stanovy Spolku gazdovského, členovia a články z knihy Fraňa Ruttkaya

35

Voľne k dispozícii tu: https://www.scribd.com/document/410787093/Fra%C5%88o-Ruttkay-Samuel-

Jurkovi%C4%8D-priekopnik-slovenskeho-dru%C5%BEstevnictva-a-jeho-doba-1965

23

Družstevná idea nadchla aj ďalších národovcov (Lichard, Ormis, Bórik, Dobšinský, Francisci či Daxner)

„Do malého mestečka Sobotišťa sa k Jurkovičovi nedostali správy o významnom

čine anglických priekopníkov, a tak realizuje družstevnú myšlienku samostatne,

bez cudzích vplyvov a príkladov, iba na základe naliehavých potrieb slovenského

ľudu...,“

36

píše Ruttkay. Družstvá (spolky) boli formou svojpomoci v časoch

feudalizmu. Ako pripomína O. Virsik, vznikli transformáciou z výroby cechovej,

ktorá vznikala na Slovensku v 13. a 14. storočí a skončila sa v 19. storočí

37

.

Aj keď bol prvým družstvom na Slovensku, aj v celej Európe Jurkovičov

Gazdovský spolok v Sobotišti, už okolo roku 1840 vznikol družstvu

podobný Spolok brdárov v Hostišovciach na Gemeri a v roku 1844 v Prievidzi

Spolok súkenníkov. Netreba však zabúdať, že popri Jurkovičovi stál pri stanovách

aj velikán slovenských dejín Jozef Miloslav Hurban, takže Hurban je hneď

po Jurkovičovi (istým spôsobom) tiež spoluvynálezcom družstevníctva.

Jurkovičovo družstvo-spolok inšpirovalo vznik celého radu ďalších podobných

asociácií, gazdovských a hospodárskych spolkov či svojpomocných sporiteľní,

ktorých úloha bola nielen ekonomická, ale aj ľudovýchovná. A tak začali

vznikať vo vtedajšom Uhorsku ďalšie ľudové hospodárske spolky – potravinové,

spotrebné, výrobné družstvá – a sporiteľne. Inšpiroval napr. Daniela Licharda,

Jána Francisciho a Mikuláša Ferienčíka. Marián Rybárik sumarizuje významných

družstevníkov a inštitúcie podľa charakteru družstiev

38

, resp. duchovných otcov

a kraje vzniku odvetví družstevníctva nasledovne:

36

Tamtiež, s. 77.

37

VIRSIK, O.: V službách národa. Bratislava : Slovenský zväz výrobných družstiev, 1993, s. 23.

38

SUCHOŽOVÁ, S. (ed.).: Samuel Jurkovič. „Najstarší kriesiteľ života národného v Nitriansku…“ Zborník referátov z

konferencie Život a dielo Samuela Jurkoviča. Bratislava : Národné osvetové centrum v Bratislave, 1996, s. 19.

24

Spolky teda začali neskôr vznikať aj v ďalších častiach Slovenska (hneď v okolí

vo Vrbovciach, Brezovej a Myjave) – na Gemeri, Liptove, Turci, na Horehroní

39

či dokonca na území Vojvodiny v Novom Sade. Spolky zachraňovali

hospodárstva, zbavovali ľudí úžery a niektoré sa dostali aj do vysoko plusových

čísel (napr. Brezovský spolok mal údajne za štvrtý rok 15-tisíc zlatých).

Ruttkay sumarizuje Jurkovičov nesmierny vplyv na zakladanie pod. spolkov:



39

Sobotište, Vrbovce, Brezová pod Bradlom, Myjava, Mošovce, Blatnica, Brezno, Vrbica, Rybník, Tisovec, Petrovec,

Banská Bystrica, Zvolen, Banská Štiavnica, Kremnica, Žilina, Trnava, Pitvaroš, Prešov a Kostolné.

25

Medzi najvýznamnejších nasledovníkov Jurkoviča sa radí Daniel Lichard,

zakladateľ vzájomných pomocníc na Slovensku, pričom vychádzal zo skúseností

Jurkoviča, Chleboráda aj Schultzeho-Delitscha. Ďalším slovenským družstevníkom

bol Samuel Ormis, pedagóg, ľudovýchovný pracovník, ktorý založil prvý

Potravinový spolok (1869), predchodca družstevného maloobchodu. Z iniciatívy

Andreja Radlinského vznikli v roku 1869 výrobné družstvá v Kútoch. V roku 1870

sa pokúsil Ján Francisci o vytvorenie Ústredia slovenských družstevných

spolkov

(spojené s menami S. Ormisa, R. Zaymusa, J. Čajdu, J. Mallého a

ďalších), avšak bezvýsledne. Tieto snahy viedli až k uzákoneniu družstiev

ako hospodárskych jednotiek. V roku 1880 bolo v Uhorsku až 271 úverových

a v roku 1900 122 potravinových družstiev

40

. Družstevná tradícia sa preklenula až

do 20. storočia. Už na začiatku 20. stor. bolo 29 družstiev a začali vznikať ďalšie.

Možno konštatovať, že Spolok gazdovský, ktorý založili chudobní roľníci

a remeselníci, je nielen slovenský, ale možno povedať, že aj európsky či dokonca

svetový unikát, keďže išlo o vôbec prvý peňažný ústav takpovediac ľudového

typu. Konkurenciou by mohli byť iba projekty ako družstvo Rochdale, prvá

sociálna fabrika Roberta Owena New Lanark a družstevné pokusy fourieristov.

Tieto projekty sú však od Jurkovičovho nápadu úplne nezávislé. Pohnútky však

mali podobné. Robert Owen taktiež bojoval s všade sa rozmáhajúcou biedou,

nevzdelanosťou a chudobou. Robert Owen už na začiatku 19. storočia

transformoval továreň v New Lanarku na kooperatívne riadený podnik a neskôr

založil kooperatívnu kolóniu New Harmony, ktorá taktiež prijala prvky

družstevného riadenia.

Podobne aj utopista Charles Fourier svoje družstevné vízie spísal najmä z dôvodu

všade sa vyskytujúcej chudoby, biedy a beznádeje. Fourier priamo píše o forme

družstiev fungujúcich ako akciové spoločnosti a taktiež píše o družstevnom ráde

založenom na združovaní ľudí ako novej etape vo filozofii dejín. Fourierovci

zakladali tzv. falanstéry, ktoré boli v mnohom založené na družstevných

princípoch. Taktiež navrhoval družstevné sklady a družstevné banky.

40

HOUDEK, F.: Storočnica slovenského družstevníctva. Dielo Samuela Jurkoviča.

Bratislava : Družstevné vydavateľstvo a kníhkupectvo, 1947, s. 77.

26

Družstevné múzeum v Sobotišti mapuje aj ďalší vývoj družstevníctva

Alexander Dubček pri oslavách založenia Gazdovského spolku v Sobotišti v roku 1965

Plakety, pamätné mince, medaily,

známka a obálka, busty a ocenenia

spojené s menom Samuela Jurkoviča

27

Náznaky myšlienky družstevníctva založenej na spolčovaní a kolektívnej

kooperácii siahajú až kdesi do prehistórie ľudstva. Do čias, kedy bol pračlovek

pre lov zvierat nútený z existenčných dôvodov kooperovať, avšak ak sa bavíme

o myšlienke združovania ľudí v konkrétnych podnikoch založených na sociálnom

podnikaní, priamodemokratickom rozhodovaní a spravodlivom prerozdeľovaní

kolektívne nadobudnutého majetku, túto myšlienku popularizujú až utopickí

socialisti v 18. a 19. storočí. Kooperatíva (

ko-operatívne

) je autonómna asociácia

ľudí spojených za účelom zdieľania ekonomických, sociálnych a kultúrnych

potrieb, ašpirácií prostredníctvom spoločného vlastníctva a demokratických,

kontrolných mechanizmov podľa princípu

jeden človek, jeden hlas

. Kolektívne

prerozdelenie blahobytu nadobudnutého spoločnou prácou a ideu priamej

demokracie nachádzame už v

Utópii

filozofa Thomasa Mora. Oficiálne prvým

družstvom bolo The Rochdale Society of Equitable Pioneers (RCEP, vedené

Charlesom Howarthom, strihačom bavlny) založené rok pred Jurkovičom

a nezávisle od Jurkoviča v roku 1844. Rochdalle bolo viazané na hnutie

tzv. chartistov. Založilo ho 28 pracovníkov s vlnou.

41

Taktiež sa za proto-družstevný spolok považujú šiesti poľnohospodárski robotníci,

Tolpuddlevskí mučeníci (Tolpuddle Martyrs), ktorí založili organizáciu podobnú

odborom (za svoju aktivitu boli popravení). Družstevníctvo podporovali

aj anarchisti ako Proudhon a utopickí socialisti ako Considerant, Blanqui,

Černyševskij a ďalší.

Prvým vyvrcholením dejín družstevného hnutia v 19. storočí bolo

založenie poľnohospodárskeho úverového družstva Reiffeisen po roku 1850,

ktoré ovplyvnilo aj ďalších slovenských družstevníkov ako Licharda, Francisciho,

Ferienčíka

42

. V roku 1847 vznikol

Pražský potravní a úsporný spolek,

no väčšieho

významu nadobudol český družstevník František Chleborád, ktorého podporovali

Palacký, Rieger, Frič, príslušníci pokrokovej aj konzervatívnej buržoázie (v roku

1867 založil

Prvý podnikateľský spolok robotníkov pražských

).

Družstvá a družstevné hnutie sa v 19. storočí začalo postupne rozvíjať (hnutie

Chartistov) a vrcholí Internacionálnou alianciou kooperatív, ktorá vzniká

až na konci 19. storočia.

41

„…bolo založené na rovnosti členov, nízkych podieloch, ktoré mohli byť postupne splatené, nákupe a predaji iba

za hotovosť, dôslednom dodržiavaní zásad predaja tovaru za stredne tržné ceny, rozdelení zisku na konci roku nie

podľa podielov, ale podľa uskutočnenej tržby; vytváraní rezervného fondu na ďalšiu prevádzku družstva, sústavnej

výchovnej činnosti a znášanlivosti v politických a hospodárskych otázkach...“ ŠORM, V., VĚTVIČKA, M.: Dejiny

československého družstevníctví. díl I. Praha, 1957. O družstevníkoch z Rochdalle vznikol aj samostatný film.

42

RUTTKAY, F.: Samuel Jurkovič, priekopník slovenského družstevníctva... Bratislava : Obzor, 1965, s. 77.

28

Samotný pojem družstvo sa objavuje na Slovensku až v obchodnom zákonníku

roku 1875, ktorý bol zakotvený v legislatíve Uhorska. Používať ho začal až o rok

neskôr Pavel Mudroň a udomácnil sa v Hodžových novinách. Úverové družstvá

a peňažné ústavy mali byť prostriedkom na boj so zadĺžením chudobných dedín.

Úspech úverových družstiev pripomína Miroslav Fabricius na príklade Brezovej,

kde sa podarilo vďaka družstevnej myšlienky zhromaždiť až 14-tisíc zlatých.

Aj preto vtedajší absolutizmus tieto aktivity zakázal. V roku 1919 vzniklo Ústredné

družstvo, v roku 1924 Vzájomné roľnícke pokladne, v roku 1933 CEUZ – družstvo

starajúce sa o obilné skladište a v roku 1934 – Ústredie pre potravinové družstvá.

V 20. storočí sa etablovali družstvá Slovenská majolika Modra, Krištáľ Valaská

Belá, Detva Bratislava, Rezbár Rajec, Ponitran Oslany

43

. V 50. rokoch 20. storočia

sa spojili do Jednoty, oblastného družstva v Skalici. Vývoj družstevníctva po roku

1945 mapuje zaujímavý zborník

Naše družstevníctvo v predvečer kolektivizácie

z roku 1997. Publikácia podrobne mapuje vzťah družstevníctva ku Košickému

vládnemu programu a Benešovým dekrétom (A. Vanko), charakter

poľnohospodárskeho družstevníctva v rokoch 1945 – 1948 (J. Pešek), Nitriansky

roľnícky program (S. Cambel) a tiež mapuje vývoj družstevníctva v Prešove

a Banskej Bystrici. Je tragédiou, že tesne po roku 1989, kedy bolo družstevníctvo

slovami Mariána Rybára,

najaktívnejšie, najstabilnejšie a najúspešnejšie z celého

národného hospodárstva

44

, sme si ho nechali zlikvidovať. Potravinová

sebestačnosť v ČSSR prevyšovala 90 % aj vďaka družstevníctvu (teraz je to menej

než 40 %). Devalvácia družstevníctva bola následkom aj ekonomickej

transformácie zo socialistickej plánovanej na trhovú ekonomiku. Posledné

fungujúce družstvá vyrábajú keramiku, oblečenie, víno, záhradkárske potreby,

čipsy, loďky či vianočné ozdoby. Na stránkach DAV DVA vznikol samostatný seriál

mapujúci súčasný stav družstevníctva v Čadci, Trnave, Trstenej, uskutočnilo sa

niekoľko rozhovorov a tiež verejné diskusie o družstevníctve.

45

V súčasnosti

funguje na Slovensku Družstevná únia, ktorá združuje poľnohospodárske,

obchodné, bytové, výrobné a iné družstvá. Každý rok organizuje v areáli

Agrokomplexu výstavu COOP EXPO, kde sa prezentujú slovenské družstvá.

43

VIRSIK, O.: V službách národa. Bratislava : Slovenský zväz výrobných družstiev, 1993.

44

SUCHOŽOVÁ, S. (ed.).: Samuel Jurkovič. „Najstarší kriesiteľ života národného v Nitriansku…“ Zborník referátov z

konferencie Život a dielo Samuela Jurkoviča. Bratislava : Národné osvetové centrum v Bratislave, 1996, s. 19.

45

https://davdva.sk/stav-sucasneho-slovenskeho-druzstevnictva-cast-1-druzstevne-organizacie/

https://davdva.sk/aj-na-slovensku-uz-mame-moderne-druzstvo/

https://davdva.sk/prehlad-sucasneho-slovenskeho-druzstevnictva-cast-3-fungujuce-druzstva-okrasa-cadca-

tatrachema-trnava/

https://davdva.sk/prehlad-sucasneho-slovenskeho-druzstevnictva-cast-4-fungujuce-slovenske-druzstva-ii-vyrabaju-

lode-oblecenie-ozdobnu-keramiku-vino-aj-zahradkarske-potreby/

http://lucasperny.blog.pravda.sk/2015/11/28/o-druzstvach-sa-opat-zacina-hovorit-konferencia-na-pode-nrsr/

29

Udeľovanie družstevných cien S. Jurkoviča v roku 2023 na dusr.sk

Družstevná únia pravidelne oceňuje cenou Samuela Jurkoviča osobnosti, ktoré

sa zaslúžili o propagáciu družstevníctva, aktívnu činnosť, rozvoj, medzinárodnú

družstevnú spoluprácu či vzdelávanie, výchovu a propagovanie družstevníctva

.“

46

Mnohé družstevné, resp. demokraticko-samosprávne princípy (

princíp jeden

človek, jeden hlas; komunitárna participácia organizovania zdola; sociálny rozmer

v rámci svojpomoci medzi členmi

) aplikuje vo svojej praktickej činnosti aj samotná

Matica slovenská a to tak v regionálnom, ako aj celomatičnom kontexte.

Treba kriticky dodať, že aj družstevné princípy a komunitaristické riešenia majú

svoje limity a obmedzenia, avšak tie majú aj súkromné podniky (

rôznorodosť

záujmov členov, riziko zneužitia družstva na osobné prospechárske ciele, riziká

rozpadu kolektívu v prípade vyhrotenia protichodných záujmov

), napriek tomu sú

v mnohých prípadoch efektívnejšie než individualistické.

Idea družstevníctva je myšlienkou s rozsahom celoeurópskym, ba až celo-

svetovým. Dá sa aplikovať na rôznorodé kontexty, kultúry, filozofie, ekonomické

teórie, praktické riešenia problémov atď. Prínos Samuela Jurkoviča je preto

skutočne celosvetovým unikátom. Presahuje naprieč časom a priestorom,

z malebného Sobotišťa až do celého sveta, z minulosti (19. storočia) cez

súčasnosť až do ďalekej budúcnosti.

46

http://www.dusr.sk/cena-s-jurkovica.php

30

Pamätný Jurkovičov článok zo Slovenských pohľadov 1852 s názvom

Čo je našim školám potrebné?

Okrem zásluh na poli družstevníctva a národného obrodenia je Jurkovičov odkaz

živou inšpiráciou aj v oblasti vzdelávania, ľudovýchovy, pedagogiky, andragogiky

atď. Ľudovýchovu možno charakterizovať ako aktivitu slovenských vzdelancov

v podmienkach hospodárskeho, sociálneho a národnostného útlaku a jej korene

môžeme v slovenských podmienkach nájsť už u Juraja Fándlyho a Jána Kollára,

uvádza Lea Szabová-Šírová s odvolaním na Perhácsa a Pašku.

47

Pedagogickému odkazu Jurkoviča sa venovali v štúdiách F. Ruttkay, ale aj

M. Holečko, J. Golian či Lea Szabová-Šírová.

48

Ruttkay pripomína biedu

a chudobu vo vzdelávacích zariadeniach, ktorú sa snažilo národné hnutie

odstrániť. V týchto ťažkých podmienkach bojovali za osvetu národa, často na úkor

vlastného času aj peňazí.

Samuel Jurkovič sa v týchto ťažkých časoch aktívne podieľal na rozvoji školstva

a nadviazal na tradíciu veľkého vizionára kreatívneho vzdelávania Jana Amosa

Komenského. Komenského vizionárske pedagogické metódy (predovšetkým

škola hrou či využívanie názorných ukážok pri výučbe) sa úspešne praktizujú

dodnes. Pre Jurkoviča však nebol inšpiráciou iba Komenský. Golian uvádza,

že Jurkovič poznal pedagogického vizionára a riaditeľa Českej hlavnej školy (prvý

český učiteľský ústav) Karela Slavoja Amerlinga, ktorý založil vzorovú kreatívnu

školu Budeč (táto škola obsahovala napr. astronomickú pozorovateľňu, chemické

laboratórium či tlačiarenskú dielňu). Ktovie, či by v prípade priaznivých okolností

nezaložil podobnú školu Jurkovič... Amerlingom bol inšpirovaný aj Hurban, ktorý

mu napísal list po založení nedeľnej školy. V liste burcoval k osvieteniu ľudu,

pozdvihnutiu národného sebavedomia, rozhľadenosti. Szabová-Šírová pripomína,

že Hurban po boku Jurkoviča založil v Brezovej 10. apríla 1842 nedeľnú školu,

neskôr knižnicu a čitateľský spolok.

47

SZABOVÁ-ŠÍRKOVÁ, L.: Odkaz ľudovýchovných aktivít Samuela Jurkoviča a Jozefa Miloslava Hurbana pre

andragogiku. In: Acta Andragogica, roč. 5, 2017.

48

GOLIAN, J.:, Samuel Jurkovič – učiteľ za katedrou a kuchynským stolom. In: Sláva šľachetným VI. Učiteľ je okno

do sveta a života, 2020; SUCHOŽOVÁ, S. (ed.).: Samuel Jurkovič. „Najstarší kriesiteľ života národného v

Nitriansku…“ Zborník referátov z konferencie Život a dielo Samuela Jurkoviča. Bratislava : Národné osvetové

centrum v Bratislave, 1996.

31

Komenským inšpirovaný Jurkovič navrhol do Slovenských pohľadov veľký plán

rozvoja slovenskej vzdelanosti, v ktorom navrhoval zabezpečenie učebníc

pre chudobných žiakov nakupované z cirkevnej a obecnej pokladnice,

svojpomocné vyhotovenie učebných pomôcok (

herbárov, vypchatých vtákov,

drobného zverstva, elementárnych prístrojov, chemických a fyzikálnych pokusov,

obrazov, grafov

), návrh exkurzií žiakov do múzeí s prechádzkami do prírody,

do poľnohospodárskych usadlostí, manufaktúr s cieľom osvojenia si remeselníckej

a poľnohospodárskej výroby:

„Potrebné je, aby žiaci videli, kde len k tomu

príležitosti majú, čím najviac prirodzených predmetov, rozličné stroje, obrazy,

zbierky; ale každá vec im má byť dôkladne, obšírne, všestranne vysvetľovaná, aby

ju z pohľadu dokonale pochopili

.“

49

K tomu možno s istotou dodať, že Jurkoviča

možno označiť popri Štúrovi za vizionára inštitucionalizovaného štátneho školstva.

Jurkovič vzdelával chudobný ľud, ale aj inteligenciu. Usiloval sa o zavedenie

slovenčiny v regiónoch. Spolupracoval s farárom Šulekom, taktiež významným

osvetárom, ktorý vydával učebnice. Lea Szabová-Šírová považuje Samuela

Jurkoviča za priekopníka ľudovýchovy. Autorka píše:

„Práve učiteľská práca sa stala pre neho pomyselným mostom k ľudovýchovnému

pôsobeniu. Veľmi dobre poznal každodenné problémy a potreby ľudí a priateľský

vzťah k ľuďom sa stali základom jeho ľudovýchovného pôsobenia. Ľudovýchova

sa mohla stať naplnením jeho života aj vďaka ďalším vlastnostiam jeho osobnosti,

ktorými vynikal. Máme na mysli predovšetkým jeho skromnosť, obetavosť

a pracovitosť

. ...

Veľmi dobre poznal rozličné spoločenské vrstvy slovenského

vidieka a pomoc ľudu sa stalo preňho celoživotným poslaním

. ...

V roku 1837 založili v Sobotišti spoločne čitateľský spolok, ktorý bol vtedy vyššou

formou národnej výchovy a osvety... Spoločne

(s J. Šulekom, pozn. aut.)

organizovali aj nedeľné školy, ktoré predstavovali formu výchovy negramotných

roľníkov. Svojím ľudovýchovným snažením viedli ľudí k samostatnosti,

svojpomoci, spolupatričnosti, snažili sa u ľudí vzbudzovať záujem o veci verejné,

obecné aj národné. Pre osobný a rodinný život sa usilovali u ľudí rozvíjať mravné

vedomie, šetrnosť a striezlivosť. Ako vidíme, nedeľné školy, knižnice, spolky

miernosti a hospodárske spolky boli miestom osvetovej a vzdelávacej činnosti

a ľudovýchovných snáh so širokým záberom (mravná výchova, náboženská

výchova, občianska výchova, výchova k zdraviu, pracovná výchova).“

50

49

RUTTKAY, F.: Samuel Jurkovič, priekopník slovenského družstevníctva... Bratislava : Obzor, 1965, s. 39.

50

SZABOVÁ-ŠÍRKOVÁ, L.: Odkaz ľudovýchovných aktivít Samuela Jurkoviča a Jozefa Miloslava Hurbana pre

andragogiku. In: Acta Andragogica, roč. 5, 2017.

32

Škola v Sobotišti, v ktorej vyučoval Samuel Jurkovič (v tom čase národná škola)

Podoba pamätnej izby Samuela Jurkoviča v šesťdesiatych rokoch

Karnevalový sprievod v Sobotišti na počesť výročia Samuela Jurkoviča a prvého slovenského divadla

33

Jurkovič zdôrazňoval potrebu dobrého vybavenia škôl, prepojenia s praxou,

knižníc, nástenných tabúľ, výstavbu nových školských budov, učiteľských ústavov,

zvýšenie platov učiteľov a najmä zavedenie slovenčiny. Napísal niekoľko

odborných pedagogických kníh (

Prírodopis pre školy, Latinská gramatika

k dobrému slovenské mládeže…, Dejepis cirkevný, Jadrnější výpovědi Písma

svetého

), rukopisnú kroniku

Bibliographiae Rectorum Scholae evangelicae aug.

Conf. Addictorum Szabatistensis

. Zostavil

Historický prehľad učiteľov v Sobotišti

pôsobiacich od najstarších čias

, kde sa naplno osvedčili jeho bádateľské

schopnosti. V mestách, kde pôsobil, sa usiloval o dôkladnú reorganizáciu školstva,

vytváranie ohnísk vzdelanosti. Preto písal a usiloval sa o vydávanie učebníc,

vytváral nové učebné pomôcky (napr. zemepisné tabuľky).

Podľa Goliana sa Jurkovič pri výučbe zameral na pochopenie témy. Svoje

učebnice odoslal na konzultáciu zaťovi Danielovi Slobodovi (jeho návrhy

aj čiastočne akceptoval), K. Štúrovi či M. Dohnánymu

51

. Jurkovič vyzdvihol aspekt

kreativity a iniciatívy učiteľa pri výučbe. Značne sa zaujímal o metódy

poľnohospodárstva, ochranu rastlín, čo taktiež aplikoval vo vyučovaní. Venoval

sa tiež otázkam výchovy žiakov k čestnému občianstvu a kresťanskej zbožnosti;

dbal na správanie žiakov a ich morálku, uvádza Golian. Taktiež uvádza, že učitelia

z okolia tvorili učiteľský spolok, ktorému Jurkovič predsedal.

Sám ako pozorný otec dbal zároveň na vzornú výchovu svojich dcér, ale aj vnuka

Vajanského. Podľa Goliana Jurkovič ťažko niesol stratu svojho milovaného

povolania, keď zobral miesto notára. Neúspešne sa usiloval o návrat k poslaniu

učiteľa (napr. v Hlbokom). Podľa korešpondencie so Zaťom Slobodom sa tiež

usiloval o dokončenie svojich učebníc.

Zdôrazňovanie výchovy a pedagogiky je ďalším spoločným znakom, ktorý

Jurkovič zdieľal s utopistom Robertom Owenom, aj napriek tomu, že autori

o sebe s vysokou pravdepodobnosťou nevedeli. Aj Owen považoval

za najpodstatnejšiu vzornú a kreatívnu výchovu k svornosti, solidarite

a budúcemu povolaniu. Zdôrazňoval materiálne predispozície (zabezpečenie

jedla, ošatenia, dôstojného bývania) a duchovný rast (vzdelanie, výchova,

kultúrne vyžitie) ako dve podmienky pre rozvoju človeka. Owen tieto myšlienky

aplikoval v praxi. Aj on zriadil podobne ako štúrovci a Jurkovič nedeľné školy,

knižnice a ľudovýchovné zariadenia, avšak v úplne odlišnej národnej kultúre.

51

Tomáš Winkler v knihe Čas pred nesmrteľnosťou uvádza, že štúrovský historik Slovenského povstania 1848 –

1849, básnik a prvý slovenský literárny kritik Mikuláš Dohnány sa nešťastne zamiloval do Jurkovičovej dcéry. Tá

ho totiž odmietla, z čoho sa pomiatol a zomrel. Pozri: WINKLER, T.: Čas pred nesmrteľnosťou. BB : Signis, 2022.

34

Je teda fascinujúce, že Owen rovnako ako Jurkovič prišli k tým istým riešeniam,

a to nezávisle od seba. Jurkovič aj Owen bojovali za rovnoprávne a bezplatné

vzdelanie pre všetky deti, bez ohľadu na pôvod. Podporovali nezávisle od seba

nedeľné školy a ľudovýchovné zariadenia, vznik knižníc a spolkov.

Odkaz Jurkoviča a generácie národovcov v oblasti ľudovýchovy je dodnes

nadčasový. Ako pripomína Ruttkay, slovenskí národovci sa snažili pomáhať

vzdelanostnému rozvoju slovenského ľudu. Tak ako Jurkovič, tak i bernolákovci

Štefan Závodník (v nedeľných školách vychovával pospolitý ľud), Juraj Holček

(rozširoval učebnice, na vlastné útraty nakupoval zariadenie školy, zavádzal v

škole systém odmien namiesto trestov) či Ondrej Caban (podobne usiloval o

osvetu, písal a distribuoval učebnice) šírili vzdelanosť vo večerných školách.

Ján Golian píše o Jurkovičovi ako o nadregionálnej osobnosti na základe jeho

tvorby učebníc, podnecovateľa praktických pomôcok, kreatívnych prístupov

k vzdelávaniu. Podľa Goliana predbehol teoretikov školstva o desiatky rokov.

Ak by sa nevydal na učiteľskú dráhu – zamýšľa sa Golian – slovenské dejiny by si

ho možno pamätali určite ako reformátora poľnohospodárstva či lekára. K tomu

možno dodať, že v prípade priaznivých okolností, ktoré teda rozhodne nemal,

sa mohol stať pokojne aj slovenským Amerlingom...

26. júna 1997 bolo v Bratislave po Jurkovičovi pomenované Stredné odborné

učilište obchodné Samuela Jurkoviča, ktoré od roku 2009 nesie názov Stredná

odborná škola obchodu a služieb Samuela Jurkoviča.

Ukážky z Jurkovičovej poézie

35

Oslavy 125. výročia založenia Slovenského divadla nitrianskeho v Sobotišti, 7. august 1966

V neposlednom rade treba pripomenúť Jurkovičov kultúrno-umelecký odkaz,

ktorý je založený predovšetkým na upevňovaní divadelného života a zavádzaní

čitateľských spolkov a knižníc. Samuel Jurkovič usiloval o vzdelanie a kultiváciu

pospolitého a chudobného ľudu. Okrem už spomenutého konceptu vzdelávania

sa Jurkovič angažoval aj pri vzniku ochotníckeho divadla. Kultiváciu slovenskej

verejnosti chcel dosiahnuť aj podporou divadelného života, teda dramatickej

tvorby. Z Jurkovičových aktivít sa zachovala

Zpráva Slovenského národního

divadla nitranského v Sobotišti založeného dne 5. srpna 1841

. Divadelné hry boli

súčasťou osvetových podujatí a divadlo v Sobotišti sa stalo tribúnou novej

spisovnej slovenčiny. Podľa kroniky boli predstavenia úspešné a obľúbené.

Hviezdou divadla sa stala Jurkovičova dcéra Anna. Medzi repertoár divadla patrili

diela:

Starý

vozka Petra třetího

, Týlov

Nalezenec

, Raupachova hra

Izidor

a Oľga,

Kotzebueho

Gróf Beňovský

. V divadelnej činnosti Jurkovičovi značne

pomáhal J. M. Hurban. Je pozoruhodné, že popri pedagogickej a ľudovýchovnej

činnosti, politickej činnosti či hospodárskej a ekonomickej činnosti sa Jurkovičovi

darilo rozvíjať ešte aj slovenské divadelníctvo.

Je žalostné, že Jurkovičovo meno nepoznajú mnohí divadelníci, herci, režiséri,

scenáristi atď. Keďže ide v podstate o spoluzakladateľa slovenského

ochotníckeho divadelníctva, jeho busty by mali zdobiť slovenské divadlá

(od veľkých až po ochotnícke) popri osobnostiach divadla ako Ján Chalupka, Ján

Palárik či Jonáš Záborský.

36

Prvá slovenská herečka Anička Jurkovičová s Jozefom Miloslavom Hurbanom a rodinou

Dom M. Horňáka..., dom Antala Hrebíčka a pamätná tabuľa venovaná prvému slovenskému divadlu

37

Environmentálny rozmer spolku spočíval vo vysádzaní stromov členmi spolku.

Ako pripomína Ruttkay:

Cieľom aktivít členov bolo zvýšiť záujem členov v starostlivosti o kraj,

A taktiež podpora včelstva v kraji. Každý strom dostal meno po tom, kto ho

zasadil. Jurkovič dal na vlastné náklady vysadiť napríklad španielsku bazu, obecné

vŕby, gaštany, jasene, brezy, agáty, osiky a rôzne ďalšie stromy

a stromčeky, a to predovšetkým na dohodnutom mieste pod kalvínskymi

hrobmi. Jurkovič propagoval poľnohospodárstvo, vinohradníctvo a ovocinárstvo

s cieľom rozšíriť nové druhy viniča, ovocných stromov a moderných spôsobov

obrábania pôdy. Ruttkay pripomína významný vplyv Daniela Licharda st.,

52

RUTTKAY, F.: Samuel Jurkovič, priekopník slovenského družstevníctva... Bratislava : Obzor, 1965, s. 108.

53

Tamtiež, s. 112.

38

ovocinára, znalca poľnohospodára, a taktiež Jána Šuleka. Jurkovič kultivoval

okolitú prírodu a vysádzal stromy, zaoberal sa pestovaním nových plodín. Vďaka

pokusom s ničením buriny zvýšil úrodu burgundského, o čom aj napísal

samostatné dielo

Bezpečné zakladanie vinohradov

. V Sobotišti zavádzal nové

druhy plodín, vysádzal ovocné stromy, odvodnil močiar, vyčistil zanedbaný

prameň, upravil celé okolie Sobotišta (ale aj Brezovej, Vrboviec, Turej Lúky)

vysádzaním nových druhov stromov a taktiež masovej výsadby slovanského

symbolu – lipy. Jurkovičovo vysádzanie líp nasledovali aj jeho stúpenci. Ako

uvádza Ruttkay, Spolok gazdovský prijal návrh vysadiť 120 stromčekov a vysadili

ich až 160.

54

Vytvorili háj zvaný Lipnica. Jurkovičov odkaz tak v podobe dodnes

rastúcich stromov žije aj spoza brány večnosti. Má dokonca svojich nasledovníkov

v občianskom združení J. Hrebendovej-Bórikovej (Pavol Vandelia, Dana

Ševčíková, Broňa Šimková a ďalší). Členovia tohto združenia (podobne ako

Jurkovič a členovia Spolku gazdovského) zveľaďujú okolie Sobotišta

a Vrboviec, vysádzajú stromy a šíria v kraji environmentálne povedomie.

Kamenný most na námestí vo Vrbovciach, ktorý dal vybudovať Samuel Jurkovič, foto z roku 1920,

a vrbovčiansky cintorín s lipami, ktoré vysadil Samuel Jurkovič, fotografia z roku 1919

55

54

Tamtiež, s. 111.

55

Fotografie: lp, archív Pavol Jozefák, www.fortepan.hu

39

40

Samuel Jurkovič na dagerotypii vytvorenej počas jeho pražského pobytu v r. 1849, LA SNK SJ 21/14

Filozoficko-ekonomické a sociologické determinanty pre zakladanie spolkov

vychádzali jednak z ideológie slovenského národného hnutia, viazanej na potrebu

kultúrnej a sociálnej obrody národa a jednak ako hľadanie alternatív zo zlej

sociálnej situácie slovenského ľudu. Svojpomoc bola reakciou na úžeru,

zadĺženosť, hladové búrky a stále sa rozširujúcu chudobu, ktorú spôsoboval

vtedajší feudálny režim. Sociálne zlú situáciu dokazujú potlačené roľnícke

povstania na východnom Slovensku (1831), vzbury a nepokoje vo Važci,

v Antone, Kolárovciach a na iných miestach. Sám Jurkovič bol svedkom

podobnej vzbury v Novom Meste nad Váhom. Krízu ešte znásobili neúrodné

roky, keď na Orave boli ľudia nútení jesť tzv. maskale, čo boli pagáče z ľanových

hlávok, sečky a brezových pilín

56

. Ľudia masívne zomierali od hladu. V roku 1847

zomrelo v Šarišskej župe 30 000 ľudí. V tom čase tu hlásili 26 000 žobrákov,

na Kysuciach dokonca až 53 000. Do toho všetkého ešte treba pripomenúť

úžerníctvo a všadeprítomný alkoholizmus. Jurkovičovo družstvo bolo krízové

opatrenie ako posledná šanca pre bedárov s cieľom morálne kultivovať

a na spoluprácu nabádať sociálne a morálne zdecimovaný ľud.

56

RUTTKAY, F.: Samuel Jurkovič, priekopník slovenského družstevníctva... Bratislava : Obzor, 1965, s. 68.

41

Tak ako Robert Owen v Británii, tak aj Jurkovič na Slovensku vytváral spolky

ako alternatívu proti koristníckemu systému, ktorý dostával štvrtý stav do biedy.

Je pozoruhodné, že Owen došiel k rovnakým diagnostikám a podobným

riešeniam.

57

Historik M. Fabricius pripomína, že družstvá vznikali aj ako odpoveď

na monarchiu z pozície osvietenstva a reformnej politiky, ktorá usilovala

o racionalizáciu spoločenského života podriadeného štátu

58

. Ďalším

determinantom rozvoja družstevníctva v neskoršom období (počas ďalšej vlny

už po Jurkovičovej smrti) bola prvá kríza z nadvýroby a krach Viedenskej burzy

v roku 1873. Jurkovič v hľadaní alternatívy nadviazal na romantickú víziu

štúrovského hnutia, ktoré navrhovalo ako opatrenie proti všadeprítomnej

chudobe koncepciu komunitárnej (pospolitej, spolkovej) ľudovýchovy.

Ľudovít Štúr v SNR uverejnil sériu článkov na tému

Dobročinné ústavy

, kde navr-

huje odmietnuť almužny boháčov, namiesto toho predkladá víziu svojpomocných

komunít chudobných a spoločných pokladníc a bánk vytvorených účastinárskym

kapitálom s cieľom odstránenia úžery a tej viazanej na všadeprítomný

alkoholizmus. Aj Štúr navrhoval zakladanie spolkov miernosti, nedeľných

a čitateľských spolkov.

59

Jurkovič túto myšlienku rozšíril na vytváranie spolkov

gazdovských s cieľom hospodárskej sebestačnosti a svojpomoci hospodárom.

Samotný Štúr vznik Spolku gazdovského privítal v Orlovi tatranskom veľkolepo:

Ďalšou významnou inšpiráciou pre rozvoj komunitarizmu mohlo byť náboženské

hnutie habánov, ktorí žili v Sobotišti. Habáni boli súčasťou rovnostárskeho,

protestantského hnutia, ktorého korene vedú k nemeckej sedliackej vojne

a egalitárnej, proľudovej verzii protestantizmu Tomáša Müntzera (ten sa preto

dostal aj do sporu so samotným Lutherom, ktorý sa proti Müntzerovi postavil).

Habáni, ako pripomína Ruttkay, originálnym spôsobom viedli spoločné hospo-

dárstva, čím vytvorili akúsi komúnu

blízku predstavám utopických socialistov.

Nažívajúc v takomto spotrebnom komunizme, potrebovali osobitých hospodárov,

nákupcov, predavačov, skladníkov..

.

Habáni si zakladali svoje typické domy.

57

Zaujímavosťou je, že Owena s Jurkovičom spája aj boj proti alkoholizmu, ktorým aj Owen začal svoju misiu v

projekte New Lanark. Taktiež navrhol systém svojpomoci ako alternatívu proti vykorisťovaniu.

58

Konferencia 170 rokov družstevného hnutia na Slovensku, 2015. Poznámky z podujatia.

59

RUTTKAY, F.: Samuel Jurkovič, priekopník slovenského družstevníctva... Bratislava : Obzor, 1965, s. 65.

60

RUTTKAY, F.: Ľudovít Štúr ako publicista a tvorca slovenskej politickej žurnalistiky. Martin : Matica slovenská,

1982, s. 270/ ŠTÚR, Ľ.: Hospodársky ústav v Sobotišti. In: Orol tatranski 3. 2. 1846, č. 20.

42

Budovy komunitaristov habánov

61

v Sobotišti... inšpirovali Jurkoviča svojím kolektivizmom?

Mali aj, ako sme spomínali, rozsiahle spoločné vlastníctvo – polia, lesy, lúky,

mlyny, dobytok a kone. Tento majetok obrábali a zveľaďovali spoločne,

a tak sa aj delili, čím ich spotrebný komunizmus dosiahol ustálenú a tradičnú

formu.

Jurkovič mal vo svojich záznamoch časté zmienky o finančných

príspevkoch habánov pre slovenské národné hnutie.

62

Ako pripomína

Marián Rybár, habáni prevzali po Jurkovičovi v Sobotišti družstevnícku štafetu:

Podobne zmýšľajúce komunity ako napríklad hutteriti žijú dodnes v USA

a v Kanade, ba dokonca v roku 2023 navštívili samotné Sobotište.

64

Pre vznik slovenského družstevníctva v Sobotišti mohli zohrať dôležitú úlohu:

.

61

Habáni – názov novokrstenských skupín z Nemecka, ktoré žili v novoveku na južnej Morave (cca 1526 – 1622) a

na Slovensku (cca 1529 – 18./20. storočie), kde sa uchýlili pred prenasledovaním v západnej Európe (na Slovensku

neskôr aj pred prenasledovaním na Morave). Napokon pred prenasledovaním v Uhorsku utiekli zo Slovenska do

Sedmohradska, odtiaľ do južného Ruska a do severnej Ameriky, kde žijú dodnes. Žili v oddelených sebestačných

osadách (komúnach, tzv. haushabenoch – odtiaľ názov habáni) s vlastnou cirkevnou, politickou a hospodárskou

samosprávou. Známi boli ako usilovní všestranní remeselníci. (Wiki).

62

RUTTKAY, F.: Samuel Jurkovič, priekopník slovenského družstevníctva... Bratislava : Obzor, 1965, s. 94, 95.

63

SUCHOŽOVÁ, S. (ed.): Samuel Jurkovič. „Najstarší kriesiteľ života národného v Nitriansku…“ Zborník referátov z

konferencie Život a dielo Samuela Jurkoviča. Bratislava : Národné osvetové centrum v Bratislave, 1996, s. 18.

64

Pre zaujímavosť, v utorok 1. 10. 2023 navštívila skupina hutteritov z USA a Kanady bývalé habánske dvory vo

Veľkých Levároch, Sobotišti a tiež Záhorské múzeum v Skalici. Hutteriti veria v absolútny pacifizmus a spoločné

vlastníctvo majetku, boli aj v neskorších dobách prenasledovaní a nakoniec sa rozhodli spolu so skupinou

mennonitov odísť do Severnej Ameriky koncom 19. storočia, a usadili sa v teritóriu Dakoty. Z malej skupiny (asi 400

ľudí) existuje dnes asi 50 000 hutteritov v mnohých štátoch USA aj v Kanade.

Cit podľa KMECOVÁ, A.: Hutteriti navštívili miesta svojich predkov. In: Záhorácka TV, 2023, Dostupné online:

https://zahoracka.tv/hutteriti-navstivili-miesta-svojich-predkov-vo-velkych-levaroch-a-sobotisti/).

43

Jurkovič nebol filozofom ako Štúr a nezanechal po sebe ani významnejší

filozofický traktát, avšak na základe jeho činnosti počas Slovenskej revolúcie 1848

– 1849 môžeme rekonštruovať jeho postoje. Jurkovič bol človek praxe,

za ktorého filozofické postoje hovorili činy. Z postojov a názorov Jurkoviča je

jasne dokázateľné, že išlo o komunitaristu so silným sociálnym, národným

a environmentálnym cítením. Sám však „mudrovanie“, čo môžeme chápať

aj ako filozofovanie, odmietal:

Počas rozkolu v národnom hnutí sa Jurkovič postavil (podľa Ruttkaya) na stranu

ľavého krídla, ktoré reprezentovali Hurban, Francisci a Janko Kráľ

66

.

Hoc vychádzal zo Štúrovho sociálneho kriticizmu (podporoval Štúrove revolučné

prejavy na uhorskom sneme, nadväzoval na zakladanie spolkov), v neskoršej

dobe bol voči Štúrovi kritickejší. V Prahe sa prostredníctvom Hurbana tiež

zoznámil s ľavým krídlom českého národného hnutia (J. V. Friča a Stanka),

u ktorých (Fričovcov) načas aj prebýval.

67

Jurkovičove postoje dokazujú jeho vzdor proti úžere, bohatým kupcom

a úradníkom, statkárom a jeho podpora ľudových protipanských povstaní.

Jurkovič bol sociálny v tom, že vždy stál na strane chudobných roľníkov a tzv.

dedinského proletariátu, ako ho nazýva Ruttkay

68

. Dokazujú to aj nasledujúce

sociálno-kritické vety na adresu systému založenom po páde revolúcie:

Jeho vlastenecké postoje zase dokazuje podpora revolúcie, vydávania tlače,

boj za výučbu slovenského jazyka a napokon aj hmotná aj duchovná podpora

Hurbana, jeho budúceho zaťa.

Zúčastnil sa na zostavovaní

Nitrianskych žiadostí

a taktiež sa zúčastnil na porade

slovenských národovcov na fare v Hlbokom.

70

65

RUTTKAY, F.: Samuel Jurkovič, priekopník slovenského družstevníctva... Bratislava : Obzor, 1965, s. 65.

66

RUTTKAY, F.: Samuel Jurkovič, priekopník slovenského družstevníctva... Bratislava : Obzor, 1965, s. 143.

67

Tamtiež, s. 163.

68

Tamtiež, s. 144.

69

List Danielovi Slobodovi, 1849.

70

SUCHOŽOVÁ, S. (ed.): Samuel Jurkovič. „Najstarší kriesiteľ života národného v Nitriansku…“ Zborník referátov z

konferencie Život a dielo Samuela Jurkoviča. Bratislava : Národné osvetové centrum v Bratislave, 1996, s. 7.

44

Dostával sa do rozporov s protislovenskými aktivistami, s odnárodnenou

buržoáziou či maďarónskymi kňazmi (predovšetkým istým Klszákom, ktorého zlosť

mu slovami Jurkoviča

„života žere, pokoj ruší a strpčuje“

).

Privítal zrušenie poddanstva, v ktorom videl aj splnenie svojich životných snáh

o zlepšenie biedneho postavenia ľudu.

71

Jurkovičove sociálnopolitické postoje dokazujú aj zachované politické body

navrhnuté pre kandidáta do uhorského snemu Zelenaya, kde žiadal prijatie práv a

slobôd pre všetky stavy a národy, zrušenie stavovských práv či vrátenie

do vlastníctva obcí a roľníkov pozemky vlastnené zemanmi. Jurkovič

mal silné environmentálne cítenie, čo dokazujú jeho aktivity smerujúce

ku kultivovaniu okolitej prírody, výsadbe stromov a zveľaďovaniu obce. Postavil

sa proti výrubu lesov a zaberaniu pôdy. Výsadbu stromov zapracoval dokonca

do stanov Gazdovského spolku, čím z neho zároveň urobil prvú družstevnú

organizáciu, ktorá stála aj na environmentálnych pilieroch.

Záverom už treba iba dodať, že význam Samuela Jurkoviča je dodnes inšpiratívny

a aktuálny. Svetové krízy dokázali, že práve družstvá sú najodolnejšie voči

nestabilite finančných trhov. Navyše posilňujú mieru spolupatričnosti a solidarity

medzi ľuďmi. Fourier vo svojej filozofii dejín predpovedal družstevný rád ako

dejinnú etapu založenú práve na princípe bližšieho spájania ľudí v prospech

zjednoteného ľudstva. Družstvo teda nie je iba ekonomická bunka, ako to

dokázal aj Jurkovič. Jeho zmysel spočíva tiež v kultivácii človeka, svojpomoci,

spolupatričnosti, skultúrňovaní človeka a upevnení komunitárnych hodnôt.

Družstevné princípy sú priamo-demokratické, samosprávne (

jeden človek, jeden

hlas

) a opakom autoritatívneho, despotického prístupu. Družstvo (kooperatíva)

je založené na princípe spoločnej práce a rovnakej (podľa zásluh) prerozdelenej

nadhodnoty. Aj súčasné sociálno-filozofické koncepcie (Schweickart, Albert,

Peffer) prezentujú ekonomickú demokraciu a kooperatívnu ekonomiku

ako alternatívu, ktorá je v podstate založená na družstevných princípoch.

Aj keď je ekonomická demokracia či kooperatívna ekonomika prezentovaná ako

relatívne nový fenomén, korene tejto idey sú práve v družstevníctve u Fouriera,

Owena a Samuela Jurkoviča.

72

71

Tamtiež, s. 147.

72

SCHWEICKART, D.: Po kapitalizme – ekonomická demokracia. Bratislava : VSSS, 2011; MICHAEL, A.: Naša

nádej. Život bez kapitalizmu. Bratislava : VSSS, 2009; PEFFER, R.: Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť.

Bratislava : VSSS, 2015; Porovnaj PERNÝ, L.: Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie.

Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2018; PERNÝ, L.: Utopisti. Martin : Matica slovenská, 2020; BLAHA,

Ľ.: Antiglobalista. Bratislava : VEDA, 2018; DICZHÁZY, D.: Ekonomická demokracia. Bratislava : DAV DVA, 2021.

45

Prejdime ešte do praxe. Súčasná úspešná družstevná korporácia Mondragon je

príkladom toho, že moderné družstvá môžu byť reálnou alternatívou pre 21.

storočie. Ruttkay pripomína, že zakladanie ľudových hospodárskych

spolkov

„patrilo medzi najúspešnejšie akcie slovenskej dedinskej inteligencie,

pretože pomáhalo čeliť najhorším prejavom biedy a feudálneho otroctva

ľudových más, učilo ľud organizovanosti a jednotnému postupu. Vytváralo

podmienky pre spájanie sociálnych požiadaviek s požiadavkami národnými.“

73

Družstvo nielenže investuje do svojho rozvoja, zamestnancov, ale stará sa aj

o vzdelávanie, rekreáciu a ďalšie sociálne výdobytky. Budeme sa musieť učiť od

iných to, čo sme kedysi sami Slováci vedeli? Stačí si spomenúť na odkaz našich

predkov, „zaloviť“ v kolektívnej pamäti a znovu objaviť objavené.

Aj 150 rokov po odchode do večnosti Jurkovičov odkaz žije, inšpiruje a ešte

bude inšpirovať! Dôkazom nie sú iba usporiadané konferencie, ale aj táto malá

monografia či dnešné fungujúce družstvá.

73

Tamtiež, s. 119.

46

Pamätné tabule venované Jurkovičovi (detail)

Autor článku s tajomníkom Matice Petrom Schvantnerom

pri sídle Gazdovského spolku v Sobotišti (dom M. Horňáka)

47

ŠTÚDIE A PRÍHOVORY / DOPLNKOVÁ ČASŤ

doc. PaedDr. Pavol Parenička, CSc., Slovenský literárny ústav Matice slovenskej

V starších literárnych, knižných a časopiseckých prameňoch sa stretávame

s tvrdením a údajom, že Samuel Jurkovič patril počas konštituovania a zakladania

Matice slovenskej v miléniovom cyrilo-metodskom roku 1863 k jej

spoluzakladateľom, neskôr k aktívnym matičným členom. Tieto chybné postuláty

si napokon osvojil a zobral za svoje aj dôverný znalec života, diela

a národnobuditeľských aktivít Samuela Jurkoviča Fraňo Ruttkay, ktorý inak

v jedinečnej monografickej práci o tejto osobnosti v kapitole Súmrak života

konštatuje:

„Ani v posledných rokoch života, čo ako chorľavý a nevládny,

nestrácal záujem na národnobuditeľskej i osvetovej práci. Podporoval Maticu

slovenskú v rokoch 1863 až 1873, organizoval zbierky pre tri slovenské

gymnáziá...“

75

Fraňo Ruttkay túto dezinformáciu zopakoval aj v ďalšej svojej

monografii.

76

Preto nieto divu, že aj v našich súvekých univerzálnych

encyklopedických a špeciálnych lexikografických prácach – Encyklopédii

Slovenska

77

a Slovenskom biografickom slovníku

78

– sa v životopisných heslách

Samuel Jurkovič zhodne konštatuje, že bol spoluzakladateľom Matice slovenskej.

Aká je však skutočnosť? Na tento fakt sa pokúsime odpovedať v nasledujúcich

riadkoch tohto príspevku. Prvý tajomník Matice slovenskej Michal Chrástek

v prvom období jej existencie v 60. rokoch 19. storočia úzkostlivo viedol matičnú

agendu aj so súpisom zakladajúcich, riadnych a ročných riadnych členov tejto

našej vrcholnej celonárodnej kultúrnej ustanovizne najmä z ekonomického

dôvodu, aby presne evidoval ich členské finančné príspevky, z ktorých sa tvorila

a vykazovala finančná základina. Tieto štatisticko-evidenčné údaje o matičnom

členstve aj uverejnil v Letopise Matice slovenskej.

79

Žiaľ, tento dôležitý prameň

a dokument je bez mena Samuel Jurkovič, z čoho jasne vyplýva, že nebol

zakladajúcim, riadnym a ani ročným riadnym členom Matice slovenskej.

74

Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia projektu APVV-18-0479 Výskum kľúčových kompetencií pre znalostnú

spoločnosť v kontexte historických, sociálnych a ekonomických špecifík SR.

75

RUTTKAY, F.: Samuel Jurkovič, priekopník slovenského družstevníctva a jeho doba. Bratislava : Obzor (druhé

prepracované a doplnené vydanie), 1965, s. 188.

76

RUTTKAY, F.:Samuel Jurkovič, priekopník európskeho družstevníctva. Praha : Svépomoc – vydavateľský,

nakladateľský a obchodný podnik ÚRD, 1971, s. 225.

77

Kol.: Encyklopédia Slovenska II. Bratislava : Veda, 1978, s. 530.

78

Kol.: Slovenský biografický slovník II. Martin : Matica slovenská, 1987, s. 582.

Chybné tvrdenie o údajnej účasti Samuela Jurkoviča na zakladaní Matice slovenskej sa opakuje aj v reedícii tohto

slovníka. Pozri kol.: Biografický lexikón Slovenska IV. Martin : Slovenská národná knižnica, 2010, s. 332.

79

Menoslov členov Matice slovenskej. Zakladatelia... In: Letopis Matice slovenskej v tisícročnú pamäť

pokresťančenia Slovákov a zavedenia písomnosti slovanskej 1, vo Viedni, tlač Karola Goríška. Matičné spisy č. 1,

1864, s. 60 – 86.

48

Ďalší jej funkcionár, doživotný čestný podpredseda Ján Francisci zasa pravidelne

vykazoval a publikoval údaje o matičných jednateľoch, ktorých poveroval

vykonávať peňažné zbierky pri rozličných podujatiach, napr. na dom Matice

slovenskej.

80

Tieto súpisy tiež nenaznačujú, že by sa Jurkovič oficiálne na akciách

Matice slovenskej tohto druhu zúčastňoval.

Za ďalší dôležitý a určujúci prameň v tomto smere považujeme inventár bývalého

Spisového, resp. Administratívneho archívu Matice slovenskej, v ktorom

je prehľadne zmapovaná a popísaná prehistória od roku 1857, teda od prvých

porevolučných reálnych pokusov o založenie tejto inštitúcie, až po rok 1912,

keď sa ju naposledy v štátnych podmienkach Rakúsko-Uhorska a Uhorského

kráľovstva pokúsili oživotvoriť.

81

Tento Gegušov dôkladne spracovaný súpis

tzv. staromatičného fondu a celej inštitucionálnej činnosti obsahuje relevantné

informácie o archiváliách, spisoch, materiáloch, dokumentoch a korešpondencii

rozličného zamerania, a to aj medzi Maticou slovenskou a matičiarmi. I tento

precízny archívny inventarizačný artefakt nepotvrdzuje prítomnosť Samuela

Jurkoviča na matičnom hnutí. Neexistuje v ňom žiadna zmienka o tom,

že by Jurkovič v niečom oslovil Maticu slovenskú a niet ani spätnej väzby, teda

tiež v opačnom interakčnom vzťahu.

Tieto negativistické zistenia po dôkladnom heuristickom a archívnom výskume

sú o to prekvapivejšie i z toho dôvodu, že ešte tesne pred založením Matice

slovenskej v rokoch 1861 a 1862 sa Samuel Jurkovič angažoval v slovenskom

národnom hnutí. Zachovalo sa totiž písomné osvedčenie obce Stará Turá z 29.

mája 1861, adresované memorandovému Slovenskému národnému zhromaž-

deniu v Turčianskom Sv. Martine, v ktorom sa v štvorbodovej rezolúcii jasne

požadovalo, že:

80

FRANCISCI, J.: Základina Domu Matice slovenskej 1870 – 71. Martin : Kníhtlačiarsky účastinársk y spolok, 1871,

58 s.; FRANCISCI, J.: Základina Matice slovenskej. B. m., 1871/2, 16 s.

81

GEGUŠ, I.: Matica slovenská l. (1857/1863 – 1875/1912). Inventár. Martin : Matica slovenská, 1990, 438 s.

49

Túto národnú petíciu v mene 2 637 obyvateľov obce či mestečka Stará Turá

podpísalo 26 jej vedúcich predstaviteľov a medzi jej signatármi nechýbalo meno

Samuel Jurkovič.

82

Týmto počinom sa aj on ešte pred prijatím Memoranda

národa slovenského transparentne k nemu prihlásil, tak ako ho napokon aj prijala

slovenská politická reprezentácia a Stály národný výbor vyhlásil na memoran-

dovom kongrese, resp. zhromaždení v júni 1861.

Ďalším dôležitým dokumentom, potvrdzujúcim aktívnu účasť Samuela Jurkoviča

na národných pohyboch v memorandovom období je pozdravný list

z 19. augusta 1862 banskobystrickému biskupovi Štefanovi Moysesovi, ktorý mu

adresovali zástupcovia slovenských mestečiek a obcí Senica, Čáčov, Hlboké,

Prietrž, Sobotište, Bzince, Lubina a Turá Lúka. Uverejnili ho 5. septembra 1862 aj

Pešťbudínske vedomosti. Okrem iného sa v ňom uvádza:

„Vaša osvietenosť, postaviaca sa na čelo bratov našich, velikého Vyslanstva

národného k Jeho c. kr. a. Veličenstvu s prosbami a žiadosťami národa nášho,

ako ony vo Sv. Martine 1861 v júni na národnom Kongrese vyslovené boli,

vysloviť ráčila s Mojžišom: - Pôjdem teraz a podívam sa na zjavenie velikej moci

Božej a uvidím, prečo nezhorel ker národa môjho, keď už toľké storočia horí!“

83

Tento dokument slávnostne verejne schválili 8. augusta 1862 na Javorine počas

zasadnutia „národného veselého zhromaždenia“ a hneď pod ním je na prvom

mieste podpísaný nitriansky senior a hlbocký ev. farár Dr. Jozef Miloslav Hurban,

za ním na druhom mieste jeho svokor Samuel Jurkovič. I keď – ako sme

už poznamenali – tento pozdravný list poslali až 19. augusta toho roku zo Senice,

z nášho pohľadu je na tejto akcii Slovákov v západnej časti Nitrianskej župy

a Podjavorinského kraja mimoriadne závažná Jurkovičova účasť. Vyplýva z nej,

že pozorne sledoval memorandové aktivity, podporoval ich a vedel, že Štefan

Moyses v procese národno-zjednocovacieho hnutia preberá na podnet

štúrovcov, najmä predsedu Stáleho národného výboru Jána Francisciho a Jozefa

Miloslava Hurbana, vodcovskú rolu v národe.

Ten istý Štefan Moyses sa o necelý rok po tejto udalosti stáva prvým predsedom

Matice slovenskej, preto nás prekvapuje fakt, lebo Samuel Jurkovič situáciu

v národnom hnutí a pohyboch stále sledoval a dobre poznal,

že už na rozbiehajúcich sa matičných aktivitách výraznejšie člensky neparticipoval.

82

Hlasy úradné... In: Z prameňov národa. Na pamiatku stodvadsiateho piateho výročia vzniku Memoranda národa

slovenského roku 1861. Martin : Matica slovenská, 1988, s. 235.

83

BANÍK, A. A. (ed.).: Pozdravné listy Štefanovi Moysesovi v rokoch 1861 – 1863. Martin : Matica slovenská,

1. vydanie, 1947, s. 106 – 109.

50

Pritom sa od počiatku fungovania slovanských matíc, teda od doby ich vzniku

v 20. a 30. rokoch 19. storočia o túto matičnú problematiku a nadnárodný

kultúrny fenomén živo zaujímal. Sám napríklad privítal organizovanie zbierky

členov štúrovského Slovanského ústavu v Bratislave na prelome rokov 1837

a 1838 na Maticu českú. Za týmto účelom ho štúrovci aj 13. januára 1838

v Sobotišti navštívili. Jurkovič na túto akciu finančne prispel, ba dokonca

ju poeticky spodobil v dlhšej oslavnej básni.

84

V čase konštituovania sa Matice slovenskej Samuel Jurkovič žil šesťdesiaty siedmy

rok svojho požehnaného, aktívneho a plodného života, no najmä zhoršujúci

sa zdravotný stav i majetkový nedostatok v podobe malej učiteľskej a úradníckej

penzie mu výraznejšie nedovoľoval podieľať sa na matičnom hnutí a jeho

finančnej podpore. Túto domnienku môžeme potvrdiť viacerými dokumentmi,

i keď heuristický výskum tejto problematiky pokračuje ďalej a možno vydá ďalšie

svedectvá. Nemožno však tvrdiť, že by sa Samuel Jurkovič o Maticu slovenskú

nezaujímal, veď sa v nej výrazne angažovali z jeho blízkeho okolia, príbuzní

a priatelia, ktorí staručkého učiteľa a osvetára určite o matičných pohyboch

dôverne a detailne informovali. Iste tak činili predovšetkým Jurkovičovi zaťovia

Jozef Miloslav Hurban a Juraj Jurkovič, ale aj jeho druhovia z radov

ev. inteligencie Tomáš Hroš, Gustáv Pivko, Štefan Jurecký, Martin Šaško, Rudolf

Mitták, Ján Štefánik, Ján Danko a Samuel Jurenka, ktorí ako národne uvedomelí

občania Brezovej pod Bradlom a Turej Lúky patrili k zakladateľským osobnostiam

Matice slovenskej. Jednako je nutné vyzdvihnúť Hurbana, ktorý na matičnú

základinu prispel sumou 100 zlatých (vlastnil diplom zakladajúceho člena číslo

80), ale čo bolo dôležitejšie, zaradil sa medzi čelných činovníkov, výborníkov

a jednateľov Matice slovenskej v prvom období jej existencie.

85

Je viac

než pravdepodobné a isté, že bielovlasý starec Jurkovič svojmu milovanému

zaťovi a „otcovi národa“ Hurbanovi v matičnej práci pomáhal a radil, najmä

v ľudovýchovných otázkach.

Pozemské jestvovanie Samuela Jurkoviča sa ukončilo 13. júla 1873 v Brezovej

pod Bradlom. Táto smutná zvesť silno zarezonovala aj matičným sídlom,

keď ústredný tlačový orgán slovenského národného hnutie, resp. národniarov,

turčianskosvätomartinské Národnie noviny sa s ním rozlúčili nekrológom,

v ktorom sa píše:

84

JURKOVIČ, S.: Slávny navštívení v Sobotišti 1838 dne 13. ledna na památku učinené zbírky za to, aby se

Knihovna řeči slovanské bratislavské čili prešpurská údem Matice české stati mohla (báseň venovaná Drahotínovi

Šulekovi, 14 strán). LAMS, sign. 175 D 6. 1838.

85

Jozef Miloslav Hurban a Matica slovenská. In: PARENIČKA, P., MAŤOVČÍK, A.: J. M. Hurban a matiční výtečníci.

Trenčín – Martin : Trenčianske osvetové stredisko – Slovenská národná knižnica, 2008, s. 8 – 19.

51

Pozemský život Samuela Jurkoviča sa teda uzavrel, ale ostala po ňom rozsiahla

rukopisná pozostalosť.

A v tomto momente sa dostávame k ďalšej časti nášho referátu, ktorú by sme

pokojne mohli nazvať Samuel Jurkovič v Matici slovenskej, resp. od roku 2000

v Slovenskej národnej knižnici. Jurkovičovu rukopisnú pozostalosť ako celok

prvotne spracoval na vysokej odbornej úrovni ako erudovaný múzejník, bibliograf

a jeho pravnuk Miloš Jurkovič

87

a od roku 1962 ju postupne odovzdával

Literárnemu archívu Matice slovenskej (ďalej len LAMS) v Martine. Spolu išlo

o úctyhodných 2 276 jednotiek vzácnych archiválií. Tento fond mal takú

dôležitosť, že okamžite po jeho získaní pristúpila Matica slovenská k jeho

spracovaniu, pretože bol odbornou komisiou zaradený medzi 15

najvýznamnejších rukopisných pozostalostí vôbec, pričom tá jurkovičovská dosta-

la aj tomu zodpovedajúcu signatúru – číslo 10.

88

K dispozícii máme aj knižne vydaný inventár rukopisov LAMS-u, v ktorom sa na

19 stranách nachádza súpis rozsiahlej pozostalosti Samuela Jurkoviča.

89

Len pre

zaujímavosť uvádzame, že okrem iného obsahuje tiež bohatú korešpondenciu,

presne 198 listov. Jurkovičovi ich adresovali významné slovenské osobnosti,

napríklad len sám Jozef Miloslav Hurban svojmu milovanému svokrovi napísal 88

listov. Túto skutočnosť zdôrazňujeme preto, že by jej publikovanie určite prispelo

k bližšiemu poznaniu Jurkoviča i Hurbana, ako aj celého národného a možno

i matičného hnutia, keby ich vzájomné listy boli vydané tlačou. V Jurkovičovej

rukopisnej pozostalosti sa popri korešpondencii nachádzajú i jeho literárne práce

rozličného zamerania, z ktorých by sme chceli upozorniť na 116-stranovú Zprávu

Slovenského národného divadla nitranského v Sobotišti založeného dne 5. srpna

1841, podrobne a autenticky približujúcu divadelné aktivity mladých štúrovcov.

86

C. L.: Dopisy. Brezová. In: Národnie noviny, roč. 4, 29. 7. 1873, č. 89, s. 3. Pomenovanie Simeon patrí

novozákonnému prorokovi, ktorý rozpoznal Ježiša Krista, čo bola zjavná analógia na Jurkoviča a Hurbana.

87

Miloš Jurkovič (1900 – 1987), roku 1968 nositeľ Ceny Andreja Kmeťa.

88

MAŤOVČÍK, A.: Miesto Literárneho archívu Matice slovenskej vo vedeckom výskume. In: Matica slovenská

v našich dejinách. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1963, s. 370.

89

Inventár rukopisov Literárneho archívu MS, zv. VII, Fondy 1 – 10. Martin : Matica slovenská, 1978, s. 95 – 114.

52

Z ďalších početných dokladov a dokumentov sa ešte treba zmieniť o Diári

Samuela Jurkoviča z rokov 1837 – 1859, v ktorom si ako vzorový gazda

družstevník a ekonomicky založený človek viedol presnú evidenciu svojich

príjmov a výdavkov.

V LAMS-e sa nachádza aj fotograficko-dokumentačný materiál. Spracovaný fond

Samuela Jurkoviča má signatúru SJ číslo 21 a obsahuje päť obrazových jednotiek,

nespracovaný fond ďalších 38, vzťahujúcich sa na život, dielo a pamiatky

o Samuelovi Jurkovičovi. Aj ďalšie zbierkové pracoviská bývalého Pamätníka

národnej kultúry Matice slovenskej (dnes Slovenskej národnej knižnice) v Martine

evidujú a ochraňujú rôzne materiály a predstavujú solídnu informačnú databázu

o tejto výnimočnej osobnosti. V Národnom biografickom ústave je 164 excerpt,

bio-bibliografických záznamov a archívnych dokumentov o Jurkovičovi, z ktorých

veľkú cenu majú Rodokmeň Samuela Jurkoviča a jeho Opravy a doplnky z pera

už spomínaného Miloša Jurkoviča, ako aj ďalších 15 dobových fotodokumentov.

V Slovenskom národnom literárnom múzeu sú uložené originály výtvarných diel,

a to portréty Samuela Jurkoviča od Emila Pauloviča a Františka Šestáka, ďalej

„jurkovičovské“ diapozitívy, nahrávka rozhlasového pásma Ladislava Janského

Sobotišskí ochotníci a videokazeta televízneho filmu Anička Jurkovičová.

V Slovenskej národnej knižnici uchovávajú aj 40-stranový nábožensko-

pedagogicky motivovaný spis Samuela Jurkoviča Jadrnejší výpovědi Písma

svatého...,

90

ktorý vyšiel knižne roku 1841 v Bratislave, ale tiež tri monografické

práce Fraňa Ruttkaya z rokov 1965, 1971 a 1985 o Samuelovi Jurkovičovi

i katalóg scenára výstavy o tejto osobnosti z roku 1965 od toho istého autora.

Na záver príspevku možno konštatovať, že i keď Samuel Jurkovič priamo na práci

v Matici slovenskej neparticipoval, je v nej zastúpený a celkom dobre viditeľný

aj dnes, pretože jeho pozostalosť a k nej sa viažuce zbierkové fondy (dnes

v Slovenskej národnej knižnici) patria k najvzácnejším zbierkam tejto významnej

kultúrnej inštitúcie s výrazne matičnými koreňmi. Sú v nej uložené pre budúce

slovenské pokolenia, na ktoré bude život, dielo, osvetová práca

a národnobuditeľská činnosť Samuela Jurkoviča pôsobiť inšpiratívne ako trvalá

a nadčasová hodnota. Presne tak ako dnes, keď Matica slovenská vydáva tento

reprezentatívny zborník pri príležitosti 150. výročia úmrtia tejto osobnosti.

90

JURKOVIČ, S.: Jadrnější výpovědi Pisma svatého. Pořádkem písmenným pro školní vyučování . Bratislava :

Pismem urozeného pana Antonína Šmida, 1841, 40 s.

53

Vizuálne zobrazenie utopickej vízie kooperatívnej komunity NEW HARMONY podľa Roberta Owena

Ing. Zuzana Lukáčová, podpredsedníčka Tradičného družstva (www.td-coop.eu)

Určite áno, aj Samuel Jurkovič založil prvé úverové družstvo preto, aby vyriešil

problémy vtedajších roľníkov a remeselníkov. V minulosti sa primárne družstvá

zakladali práve preto, aby vyriešili ekonomické a sociálne problémy významnej

časti obyvateľstva, a to formou svojpomoci, solidarity, spoločenskej rovnosti,

nezávisle od rozdielov náboženských, rasových a ideologických. Družstvo by sme

mohli definovať takto:

„Družstvo je skupina jednotlivcov, ktorí sa rozhodli

pracovať spoločné a zdieľať zodpovednosť za dosiahnutie spoloč

n

ého cieľ

a

a zisku.“

Zakladateľom prvého úverového družstva v kontinentálnej Európe bol Samuel

Jurkovic (1796 – 1873), národný buditeľ, sociálny, pedagogický a kultúrny

reformátor. Družstvo založil v roku 1845 a jeho cieľom bolo vyriešiť otázku

nedostatku kapitálu. Úžera bola vysoká (úroky až 50 %) a pre banky neboli v tej

dobe gazdovia a remeselníci zaujímaví na poskytovanie úverov. Jeho prví

členovia pravidelne (1x do týždňa) platili svoje drobné vklady do spoločnej

pokladnice, z ktorej sa potom pomáhalo, keď to niektorí z členov potrebovali.

Citát z jeho stanov je vyjadrením toho, ako chcel po stránke hospodárskej

pozdvihnúť svoj ľud. Založením úverového družstva poskytol Jurkovič obyčajným

ľuďom riešenie, ktoré mohlo byť implementované ihneď.

54



Od založenia prvého úverového družstva až po dnešok už ubehlo 178 rokov.

Medzitým družstvá prekonali svoje vzlety aj pády. Boli obdobia, kedy sa im darilo

viac, ale aj obdobia, kedy sa im nedarilo vôbec. Vplyv na to mali rôzne okolnosti,

od vojen, sucha, chorôb, ale aj podporovania, či naopak nepodporovania

vládnucich elít, režimu. V každej svojej dobe však mali dôležitú úlohu pri hľadaní

riešenia problémov obyčajných ľudí. Po vzore Gazdovského spolku začali vznikať

ďalšie úverové družstvá, ale aj školské sporiteľne, poisťovacie družstvá, nákupno-

predajné družstvá, potravinárske družstvá… Vo veľkom počte sa zakladali

predovšetkým poľnohospodárske, potravné, skladištné, liehovarnícke,

mliekarenské, ovocinárske a zeleninárske družstvá. V dobových novinách sa

môžeme dočítať, že v roku 1927 sme mali v Československu 15 069 družstiev

československých, 3 262 družstiev nemeckých, 161 ruských, 92 poľských a iných

626. Okrem nich bolo 1 500 družstiev v likvidácii a 62 družstiev v konkurze. ČSR

bola družstevnou veľmocou sveta s takmer 20 000 družstvami.

Uvedieme si niektoré ďalšie príklady z praxe, aby bola zrejmá rozmanitosť

v družstvách:



91

Citát zo Stanov Gazdovského spolku.

55

Jedným z úspešných družstiev pred rokom 1989 bolo družstvo Slušovice, ktoré

malo tržby 7 miliárd korún a zisk takmer 830 miliónov korún. Zamestnanci v ňom

mali nadpriemerné platy, platili platobnými kartami, kupovali oblečenie

tuzexového typu v družstevných predajniach. Družstvo malo systém “Klub

dôchodcov”, ktorý garantoval starostlivosť každému, kto v družstve pracoval

minimálne 10 rokov. Obchodovalo s Európou, Amerikou aj Áziou a malo vlastnú

banku. Produkovalo široký sortiment výrobkov od jogurtov cez pneumatiky,

počítače až po kravíny. Malo vlastnú leteckú spoločnosť. Zamestnávalo 5 000

zamestnancov a malo 7 000 členov. Upadať začalo po zmene režimu v roku 1989,

ktorý družstevníctvu neprial.

Je overený. Je to overený obchodný model, ktorý je stabilný voči vonkajším

vplyvom, možno práve preto prekonal monarchiu, dve svetové vojny, totalitu

a stále je medzi nami.

Je spravodlivý. Družstvo je model podnikania, ktorý predstavuje

najspravodlivejšie usporiadanie ekonomických vzťahov a prerozdeľovanie ziskov.

Samotní členovia vlastnia podnik, riadia ho a kontrolujú.

Je udržateľný. Družstevníctvo je podporované naprieč všetkými ideológiami,

či už to boli komunisti, sociálni demokrati, neomarxisti, anarchisti, liberáli.

Je to racionálny krok k progresívnemu modelu spoločnosti. Družstvá

sú východiskom pre rozvoj lokálnej ekonomiky, podpory zamestnanosti

v regiónoch a v rozvoji sociálnej spravodlivosti. Podporujú princíp udržateľnosti.

Vo svete je miliarda členov družstva.

Ako vníma družstvá EÚ? Družstvo je spoločnosť, ktorá má hlboké sociálne vplyvy

na svojich členov. Blízke vzťahy medzi členmi družstva, vzájomná spolupráca

a solidarita, spoločné rozhodovanie a kontrola podniku sú piliermi pri procesoch

udržateľného rozvoja v hospodárskom, sociálnom, ale aj environmentálnom

rozmere.

Ako vníma družstvá OSN? Rezolúcia OSN zo dňa 18. 4. 2023 o podpore sociálnej

a solidárnej ekonomiky pre udržateľný rozvoj. Rezolúcia obsahuje definíciu

sociálnej a solidárnej ekonomiky (SSE) ako „

podnikov, organizácií a iných

subjektov zapojených do ekonomických, sociálnych a environmentálnych aktivít,

ktoré slúžia spoločnému a / alebo všeobecnému záujmu na základe princípov

56

dobrovoľnej spolupráce a vzájomnej pomoci, demokratického a /alebo

participatívneho riadenia, autonómie a nezávislosti a prednosti ľudí a sociálneho

zámeru pred kapitálom v distribúcii a použití prebytkov a/ alebo ziskov

“.

Rezolúcia uznáva družstvá ako súčasť SSE (spolu s asociáciami, vzájomnými

spoločnosťami, nadáciami, sociálnymi podnikmi, svojpomocnými skupinami

a „inými subjektmi, ktoré fungujú v súlade s hodnotami a princípmi sociálnej

a solidárnej ekonomiky“), ktorá bude existovať s existujúcimi rezolúciami OSN

o kooperatívach v sociálnom rozvoji, ktoré boli prijaté od 50. rokov.

Práve naopak, v zamestnaneckých družstvách je vyššia produktivita. Štúdia, ktorá

porovnávala tieto družstvá s klasickými firmami, zistila, že systém riadenia

v družstve vedie k dosahovaniu vyššej produktivity. V zamestnaneckom družstve

sú totiž zamestnanci viac zainteresovaní na výsledkoch firmy. Sú jednoducho oveľa

viac vnútorne motivovaní. Všetci sú členovia, vlastnia, riadia a kontrolujú družstvo.

Aj zisk si delia medzi sebou. Štúdia tiež ukázala, že existujú odvetvia, v ktorých by

podniky dokázali produkovať ešte oveľa viac, keby boli družstvami.

Zamestnanecké družstvá môžu byť riešením pred likvidáciou spoločnosti.

92

Družstvá sú odolnejšie v čase krízy. Keď sa začne v kríze v bežných firmách ako

prvé prepúšťať, v družstvách si radšej znížia mzdy, než aby prepustili a privodili

tak existenčné problémy svojim členom. Udržanie pracovného miesta je prioritou.

Naopak, keď sa podnikanie rozbehne, sú pripravení reagovať a môžu nahradiť

ušlú mzdu, pretože majú podiel na zisku a vedia si ho rozdeliť. Prax ukazuje,

že družstvá prežijú aspoň tak dlho ako iné podniky a zamestnanci tu majú oveľa

stabilnejšie zamestnanie.

Príkladom je družstvo Mondragon v Španielsku, ktoré v čase krízy, aby

neprepustilo svojich zamestnancov, našlo riešenie. Asi 20 % zamestnancov bolo 1

rok doma a poberali 80 % mzdy (mali možnosť sa aj rekvalifikovať). Po roku sa

vylosovali ďalší (20 %), ktorí išli na 1 rok domov, tí, čo boli doma, sa vrátili naspäť

do práce. Žiadna rodina tak neprišla o príjem. V družstve Mondragon sa do

dôchodku odchádza v priemere v 62 rokoch a s nasporenou sumou v družstve

250 000 eur. Pomer medzi najviac a najmenej zarábajúcim zamestnancom je 1:6.

92

https:// www.uk.coop/sites/default/files/uploads/attachments/ worker_co-op_report.pdf

57

Myslíte si, že družstvá zakladajú len nadšenci v pocte 3-5, ktorí nemajú kapitál,

aby si založili svoju firmu? Podľa štúdie je opak pravdou. Aj keď opomenieme

megadružstvo Mondragon s 80 000 zamestnancami a iné veľké družstvá, ktoré sú

skôr výnimkou, sú družstvá oproti bežným spoločnostiam oveľa väčšie. Priemerný

počet zamestnancov v družstvách je vyšší ako v bežných firmách. Údaje

o zamestnaneckých družstvách vo svete potvrdzujú, že tieto družstvá sú

v skutočnosti väčšie ako iné firmy. Podľa údajov z družstevného monitoru, ktorý

každý rok vydáva Medzinárodná družstevná aliancia (ICA) dosiahlo 300 najväčších

družstiev na svete v roku 2020 spoločný obrat vo výške 2,17 bilióna USD.

Na prvom mieste podľa obratu je Groupe Crédit Agricole z Francúzska (88,97

mld. USD), nasleduje maloobchodná skupina REWE Group z Nemecka (77,93

mld. USD), družstevná finančná sieť z Nemecka (BVR) (58,02 mld. USD),

poľnohospodárske družstvo Zen-Noh z Japonska (57,69 mld. USD) a ACDLEC

Leclerc z Francúzska (54,83 mld. USD).

93

Tiež si myslíte, že družstvá sú vhodné len pre určité odvetvie?

Napríklad poľnohospodárstvo? Prax však ukazuje, že družstvá nájdete v širokom

spektre priemyselných odvetví, od tradičnej výroby až po kreatívny priemysel a

odvetvie špičkových technológií.

Nájdete ich dokonca aj v kapitálovo náročnejších odvetviach. Napríklad už

spomínané družstvo Mondragon podniká vo výrobe domácich spotrebičov,

vo výrobe komponentov pre automobilový priemysel, v distribúcii s obchodným

reťazcom (Eroski), v sektore finančníctva (vlastná banka, poisťovňa), vzdelávania

(vlastná vysoká škola, vlastná výskumná základňa). V Švajčiarsku napr. pôsobí

družstvo Migros, ktoré má 2,3 miliónov členov a je najväčším švajčiarskym

zamestnávateľom. Pre zakladateľa tohto družstva bolo od začiatku najdôležitejšie

to, aby družstvo bolo prospešné pre celú švajčiarsku populáciu. Jedno z jeho

hesiel znelo:

„Srdcom hospodárstva by mali byť ľudia, nie peniaze.

“

Ako družstvo vznikla aj medzinárodná banková spoločnosť SWIFT, vo svete je

veľa bánk a poisťovní, ktoré vznikli ako družstvo. V súčasnosti vznikajú aj družstvá

programátorské, softvérové alebo aj mediálne.

93

https://monitor.coop

58

Z družstva má zisk celá jeho komunita. Kým v bežných spoločnostiach zisk prúdi

mimo, družstvo zadržiava väčšiu časť zisku pre seba a svoju komunitu. Všetci majú

prospech z toho, že kapitál zostáva v družstve. Družstvá tak znižujú nerovnosť vo

svete a môžu byť riešením pred koncentráciou moci v rukách jednotlivcov.

Družstvo môže byť úspešným obchodným modelom, ak pred tvorbou zisku bude

tvorba hodnôt. Úspešne družstvo je také, ktoré dokáže zapojiť všetkých členov

do spolupráce, podmienky musia byť v súlade s cielenou víziou a musia byť

dostupné a splniteľné pre každého člena.

Odkaz Samuela Jurkoviča je stále živý aj po 150 rokoch od jeho úmrtia. Je len

na nás, či ho budeme rozvíjať, zveľaďovať, šíriť povedomie o družstevníctve

aj pre ďalšie generácie.

Družstevná korporácia Mondragon a fungujúce slovenské všestranné družstvo v Trsteníku (zdroj: trstenik.sk)

59

EPILÓG / POSUDOK RECENZENTA

Mgr. Jaroslav Durec, PhD., Slovenský historický ústav Matice slovenskej

V slovenských dejinách nachádzame často osobnosti, ktoré bohatosťou svojho

života a diela zasiahli do niekoľkých oblastí spoločenského diania. Práve touto

nevšednou mnohostrannosťou si zvyšovali svoj sociálny status v kontexte

prebiehajúcich historických udalostí a fenoménov doby. Bezpodmienečne

do skupiny týchto neobyčajne aktívnych ľudí môžeme zaradiť tiež významnú

postavu Samuela Jurkoviča (9. február 1796 Brezová pod Bradlom – 13. júl 1873

Brezová pod Bradlom). Jeho životný príbeh sa niesol v znamení služby

slovenskému ľudu. Z tohto poslania vyplývali rovnako jeho početné pedagogické,

ľudovýchovné a kultúrne aktivity. O týchto a iných charakteristických znakoch

osobnosti Jurkoviča pojednáva nová publikácia s názvom

Samuel Jurkovič:

stopäťdesiat rokov života večného

od kolektívu autorov. Napriek tomu, že táto

uvedená publikácia nie je rozsahovo príliš veľká, ponúka čitateľom kvalitný

prehľad o životnom príbehu a základných oblastiach záujmu Samuela Jurkoviča.

V rámci štruktúry je publikácia rozdelená na niekoľko rozsahovo väčších i menších

kapitol. V úvodnej časti sa venuje pozornosť dvom konferenciám z roku 2019

a 2023. V tomto prípade autor publikácie stručne podáva informácie

o samotnom priebehu oboch konferencií a zároveň parafrázuje obsah

konferenčných príspevkov, pričom vyzdvihuje tie najdôležitejšie skutočnosti

dotýkajúce sa životného diela Samuela Jurkoviča. Dôraz sa kladie zväčša

na druhú konferenciu, ktorá sa uskutočnila v sobotu 17. júna 2023 v obci

Sobotište v rámci spomienky na 150. výročie jeho úmrtia. Týmto úvodným

vstupom, resp. pohľadom do priebehu konferencií chcel dať autor publikácie

jasne najavo, že túto vybranú slovenskú osobnosť nemožno opomenúť

v národných dejinách, ale je potrebné naďalej o nej živo diskutovať v kontexte

problémov doby, pretože idea družstevníctva, ktorá je na viacerých miestach

v texte publikácie často zdôrazňovaná a úzko spájaná s postavou Samuela

Jurkoviča, môže mať zásadný dosah tiež na aktuálnu ekonomickú a hospodársku

stránku Slovenska pri riešení niektorých jej pálčivých otázok. Nasledujúce časti

publikácie sa zaoberajú rôznymi atribútmi zo života a diela Samuela Jurkoviča.

Autor sa rozhodol najskôr stručne podať Jurkovičov životopisný náčrt od jeho

narodenia až po smrť. Okrem iného (získanie vzdelania, pôsobenie vo verejnom

a súkromnom živote...) už na tomto mieste sa pokúsil popri ďalších dôležitých

skutočnostiach (početné aktivity v ľudovýchove a v kultúre) zvýrazniť primárny

charakteristický znak životného diela Samuela Jurkoviča, ktorým bolo bezpochyby

60

založenie Spolku gazdovského v Sobotišti v roku 1945. Išlo v tom čase o vôbec

prvé družstvo v Európe. V rámci určitej sumarizácie v tejto všeobecne

rozpracovanej časti môžeme len dodať, že autor predstavil viaceré okruhy tém,

ktoré postupne v ďalších textoch publikácie podrobnejšie rozanalyzoval a kriticky

zhodnotil. Tento fakt pozorujeme hneď v nasledujúcej kapitole s názvom

Samuel

Jurkovič, Spolok gazdovský, družstevníctvo

. Z toho vychádzajúc pozorujeme,

že autor si prvotne vybral Jurkovičovu kľúčovú životnú tému – Spolok gazdovský

a ideu družstevníctva. Súčasne, ak zoberieme do úvahy celkovú váhu

družstevníctva v koncepte spoločnosti z hľadiska myslenia Samuela Jurkoviča,

tak nie je vôbec prekvapujúce, že autor pozorne sledoval sociálnu štruktúru

obyvateľstva v Sobotišti a podobne v jeho bezprostrednom okolí v kontexte

problémov doby, aby dokázal účinne vyjadriť, čo všetko predchádzalo vzniku

Spolku gazdovského. V nadväznosti na to zase určiť hodnotu spolku, resp.

aký bol spôsob organizácie a v čom spočívala efektivita jeho práce v neľahkej

každodennej realite členov spolku. Na druhej strane autor sa neuchyľuje k žiadnej

idealizácii spolkového života a nebráni sa ani poukázať na niekoľké problémy,

ktoré sa miestami objavili počas existencie Gazdovského spolku.

Organizácia spolkového života sa riadila v zmysle záväzných stanov, ktorých

porušenie sa trestalo. Niekedy dokonca aj vylúčením zo spolku. Členovia spolku

si platili členské. S určitosťou treba pozitívne vyzdvihnúť, že na niekoľkých

miestach v textoch publikácie nachádzame zaujímavé citované úryvky

z písomností Samuela Jurkoviča, ale aj od iných dobových súčasníkov, ktorí boli

s ním v častom kontakte a podieľali sa rôznym spôsobom na zveľaďovaní jeho

aktivít. Práve prostredníctvom nich môžeme hlbšie nazrieť do myslenia Samuela

Jurkoviča z viacerých uhlov nazerania. Samozrejme, nemožno nespomenúť

autorovu analytickú prácu s početnými zdrojmi informácií, medzi ktorými majú

nezastupiteľné miesto publikácie od autora Fraňa Ruttkaya s názvami

Samuel

Jurkovič. Priekopník slovenského družstevníctva

(1963),

Samuel Jurkovič.

Priekopník slovenského družstevníctva a jeho doba

(1965) a

Samuel Jurkovič.

Priekopník európskeho družstevníctva

(1971).

Krátko po založení Spolku gazdovského sa ukázalo, že jeho funkcia sa neobmedzí

len na pôvodne plánovanú ekonomickú a hospodársku rovinu. Je zaiste potrebné

zdôrazniť, že Samuel Jurkovič bol povolaním i srdcom učiteľ a v tomto smere

sa uberalo tiež jeho zmýšľanie a konanie. Na základe toho, ako to sám autor

publikácie vyzdvihuje, spolok mal vyvíjať i činorodú ľudovýchovnú činnosť. Týmto

spôsobom sa z mnohostrannosti aktivít spolku stala inšpirujúca ustanovizeň, ktorá

motivovala tiež ostatných slovenských národovcov.

61

To viedlo k vzniku celého radu podobných inštitúcií. Uveďme len, že autor

v publikácii spomína napr. Samuela Ormisa ako zakladateľa spotrebného

a potravinového družstva, Daniela Licharda ako zakladateľa vzájomných

pomocníc na Slovensku, Ivana Liub z Kraskova ako zakladateľa roľníckych

družstiev a pod. V závere časti o Spolku gazdovskom a idey družstevníctva

sa autor zamýšľa nad podstatou myšlienky družstevníctva v dejinnom priereze

vývoja spoločnosti. Prostredníctvom komparácie stručne porovnáva Jurkovičov

Spolok gazdovský s inými vtedajšími inštitúciami, ktoré mali približne rovnaké

ideové poslanie. Často spomenutými sú napr. družstvo Rochdale alebo prvá

sociálna fabrika Roberta Owena New Lanark.

Z obsahu textu možno vybadať značnú komparáciu Spolku gazdovského s inými

ustanovizňami podobného charakteru za účelom zistenia podobných

a rozdielnych znakov. Je pozoruhodnou zaujímavosťou, ako to dokladá aj sám

autor publikácie, že hlavní zakladatelia organizácií nezávisle od seba založili

približne v rovnakom časovom období na rôznych miestach sveta spolky

s podobnou ideovou stránkou a štruktúrou fungovania. V istom zmysle to mohlo

byť reakciou práve na rozmáhajúce sa myšlienky socializmu, ktoré aj

prostredníctvom nepriaznivých životných podmienok získavali stále väčšie

sympatie najmä zo strany robotníkov a chudobných roľníkov.

Spomenuli sme už na inom mieste, že Samuel Jurkovič bol v prvom rade verný

svojmu učiteľskému povolaniu. Nie je žiadnou novinkou, čo nakoniec dokazuje

tiež prípad Samuela Jurkoviča, že učitelia, najmä ľudových škôl, sa museli okrem

vyučovania na školách aktívne podieľať na ľudovýchovnej práci, ktorá zahŕňala

na jednej strane šírenie osvety v podobe divadelníctva, ovocinárstva,

vinohradníctva, roľníctva a celkovo hospodárstva a na druhej strane pozíciu

rechtora, kostolníka, ale najmä podporovateľa a radcu ľudu. Z toho možno usúdiť,

že učitelia boli skutočne hlavnými nositeľmi vzdelanosti v službe ľudu.

Nie nadarmo, ak hovoríme o dedinskej inteligencii, nachádzame spravidla

tradičné spojenie: kňaz – učiteľ – notár.

Výnimočnou osobnostnou vlastnosťou Samuela Jurkoviča bolo jeho silné

zapálenie pre činorodú prácu, pretože autor publikácie vôbec nehovorí o nechuti

z práce alebo o prepracovanosti, ako sa miestami medzi inteligenciou stávalo.

Jeho životný príbeh podáva pravdivé svedectvo o človeku, ktorý sa usiloval

čo najlepšie vykonávať svoju národne bohatú prácu, či už na poli triedy v škole,

alebo pri zveľaďovaní života na miestach svojho pôsobiska a v jeho blízkom okolí.

62

Podstatu týchto dôležitých oblastí v životnom diele Samuela Jurkoviča

sa rozhodol autor priblížiť v kapitolách publikácie

Jurkovičov pedagogický odkaz

;

Osvetár a zakladateľ prvého slovenského divadla

;

Jurkovič ako vizionár zdravého

environmentalizmu

. S bohatosťou životného diela Samuela Jurkoviča súvisí

taktiež jeho prínos do slovenskej kultúry v oblasti divadelníctva. Vychádzal

z názoru, že pomocou ochotníckeho divadla možno účinne kultivovať osobnostnú

stránku Slovákov v súvislosti s ich národným uvedomením. Za týmto účelom

sa usiloval kulminovať dramatickú tvorbu a všeobecne podporovať rozšírenie

slovenského divadelného života. Ako udáva sám spoluautor publikácie: ,,

Podľa

kroniky boli predstavenia úspešné a obľúbené

.” Samozrejme, že popri tomto

všetkom si kládol Samuel Jurkovič za cieľ zakladať knižnice a čitateľské spolky.

Život a dielo osobnosti Samuela Jurkoviča je charakteristické výnimočnosťou

a nesmiernou pracovitosťou. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť,

že bol obklopený mnohými schopnými spolupracovníkmi, ktorí sa spoločne s ním

spolu-podieľali na začatých dielach. V publikácii sa pomerne podrobne informuje

o týchto väzbách spolupráce a kontaktoch Samuela Jurkoviča s ostatnými

slovenskými národovcami: napr. Hurban, Závodník, Holček alebo Caban.

Jurkoviča možno tak vekovo, ako aj ideovo zaradiť do druhej vlny národného

obrodenia, do tzv. Generácie Všeslávie (Kollár, Šafárik, Kuzmány, Palacký). Svojou

aktívnou činnosťou prispel zvlášť k tretej, tedaštúrovskej generácie (podpora

štúrovského kultúrno-politického programu,spisovnej slovenčiny, SNR atď.).

V inom svetle bol Samuel Jurkovič inšpirovaný dielom Jana Amosa Komenského.

Práve vďaka Komenského zásadám učiť všetkých – všetko – všestranne sa zameral

na všetky spoločenské vrstvy obyvateľstva bez rozdielu. Okrem toho bol dobre

oboznámený aj s pedagogickým dielom Karla Slavoja Amerlinga. V texte sa autor

publikácie zaoberá rôznymi okolnosťami, ako sa Jurkovičovo teoretické

pedagogické poznanie pretavilo do praktickej skúsenosti. Čitatelia sa zároveň

dozvedia, ako sa zasadzoval o reorganizáciu školstva v miestach svojho

pôsobiska a čo to všetko obnášalo. Kapitola

Jurkovičov pedagogický odkaz

má zaiste toho veľa čo povedať i dnešným učiteľom. Navonok možno

jednoducho vyznievajúce každodenné oblasti života: poľnohospodárstvo –

vinohradníctvo – ovocinárstvo boli v čase života Samuela Jurkoviča nesmierne

dôležitou stránkou obživy i zdrojom bohatstva väčšiny slovenského obyvateľstva.

Slovensko malo najmä agrárny rozmer a značná časť populácie boli roľníci.

Samuel Jurkovič sa usiloval propagovať medzi ľuďmi predovšetkým

nové spôsoby moderného hospodárenia vrátane obrábania pôdy, pestovania

nových druhov viniča, ovocných stromov a iných nových druhov plodín.

63

V publikácii sú opísané najdôležitejšie environmentálne aktivity, ktoré inicioval

a uskutočňoval Samuel Jurkovič v spolupráci s tunajším ľuďom. Je potrebné

spomenúť, že autorom časti

Fenomén družstevníctva

je Ing. Zuzana Lukáčová,

podpredsedníčka tradičného družstevníctva. V publikácii sa v kapitole

Sociálno-

filozofický odkaz Samuela Jurkoviča pre 21. storočie, odkaz spoza brány

orientuje

dôraz predovšetkým na životné podmienky historicko-spoločenského kontextu

doby s dôrazom na formovanie idey družstevníctva. Pozorne si všíma

a vyhodnocuje hlavne príčiny, ktoré viedli k potrebe založenia družstiev. V rámci

sociálno-filozofických atribútov družstevníctva porovnáva postupný vývoj

koncepcie Samuela Jurkoviča s ďalšími koncepciami od iných autorov, ktoré

nezriedka zasahovali do hraničných vedeckých oblastí: napr. filozofia dejín.

V záverečnom slove autor zosumarizoval získané informácie a vychádzajúc

z nich, uviedol niekoľko dôvodov, prečo môže mať družstevníctvo cenný význam

aj v modernom 21. storočí. Predposledná kapitola

Fenomén družstevníctva

ponúka čitateľom krátky prehľad o historickom vývoji družstevníctva s dôrazom

na územie Slovenska. Autorka v kapitole na základe konkrétnych téz obhajuje

družstevníctvo ako model hospodárenia a obchodovania, ktorý nepatrí

do minulosti ako prežitok, ale práve naopak, môže toho ešte veľa povedať

dnešnému človeku. Na tomto základe a z dôvodu potvrdenia svojich názorov

sa rozhodla vyvrátiť mýtmi skreslené informácie, ktoré dlhodobo sú ukotvené

v našom vedomí a oslabujú tak celkovú dôveryhodnosť družstevníctva. Autorka

ako podpredsedníčka Tradičného družstva sa usilovala poukázať na fenomén

družstevníctva so zámerom dokázať, že môže mať neustále svoje trvalé miesto

v spoločnosti a to za každých podmienok a v každom čase. Dodatočne doplnená

je štúdia docenta Pavla Pareničku o vzťahu Jurkoviča a Matice slovenskej.

Život a dielo Samuela Jurkoviča boli poznačené fenoménmi a trendmi danej

doby. Spravidla nebol úzko zameranou osobnosťou na konkrétnu oblasť

spoločnosti. Práve naopak. V prvom rade sa usiloval slúžiť zo všetkých síl

slovenskému národu a v druhom rade sa za týmto účelom usiloval preniknúť

do rôznych nevyhnutných stránok každodenného života od pedagogickej

a osvetovej práci cez poľnohospodárstvo a ovocinárstvo až po zakladanie

a vedenie spolkov a ľudových knižníc. Pevne veríme, že táto Jurkovičova

mnohostrannosť zamerania činnosti nebola v žiadnom prípade na škodu, pretože

si myslíme, že rovnako ako v minulosti, tak aj v súčasnosti si nájde veľa

priaznivcov, ktorí prejavia záujem prostredníctvom publikácie podrobnejšie

sa oboznámiť so životným príbehom Samuela Jurkoviča a jeho doby.

64

25 rokov Družstevnej únie Slovenskej republiky

.

Časť: Družstevná únia. Bratislava : DÚSR, 2018.

BATKA, Ľ. st.:

Daniel Jaroslav Bórik - (ne)zabudnutý

hrdina.

(Spomienka pri 200. výročí narodenia). 11. 9.

2014. In: http://www.evanjelik.sk/?p=5644.

BREZINA, P.:

Sobotište. Na pohľadniciach a

fotografiach.

Fototéka dejín mestečka Sobotište.

Sobotište : OcU, 2017.

BODNÁR, J. a kol.:

Myjava

. Myjava : Daniel Pažický

1911.

BUJNOVÁ, O., KRÁĽOVÁ, M.:

Samuel Jurkovič

1796 – 1873

. Biografický leták. Topolčany :

Tríbečská knižnica Topolčany, 2001.

DEVÍN.

Vlastivedný časopis Bratislavy a okresov:

bratislavského, malackého, modranského skalického

a senického. Ročník III. rok 1935, č. 7.

HORVÁTHOVÁ, A.:

Samuel Jurkovič priekopník

slovenského družstevníctva

, 1994.

GÁLIK, J.:

MYJAVA v obrazoch histórie

. Martin :

Neografia, a.s. 2010.

GOLIAN, J.:, Samuel Jurkovič – učiteľ za katedrou a

kuchynským stolom. In:

Sláva šľachetným VI. Učiteľ

je okno do sveta a života

, 2020.

GOLÁŇ, K.:

Revolučné pokolenie 1848-1849.

Príspevky k dejinám slovenského povstania v r.

1848-1849 v podbradlanskom kraji. Časť: Už

Slovensko vstáva!

Myjava: Daniel Pažický, 1926.

HOLEC, R. a kol: 150 rokov slovenského

družstevníctva. Časť: Priekopníci družstevníctva na

Slovensku. Bratislava : DÚSR, 1995.

HOMOLKA, F.: Počiatky československého

družstevníctva. Bratislava 1935. In: RAPANT, D.:

Slovenské povstanie roku 1848-49

. Dejiny a

dokumenty. I. diel. Martin : Matica slovenská, 1937.

HOUDEK, F.:

Storočnica slovenského

družstevníctva. Dielo Samuela Jurkoviča

. Bratislava :

Družstevné vydavateľstvo a kníhkupectvo, 1947.

JAMÁRIK, V.:

Sobotište

, Senica. 2012.

JANŠÁK, Š.:

Brány do dávnoveku

. Bratislava: Tatran,

1986.

JURKOVIČ, S.:,:

Slávy navštívení v Sobotišti 1838

.

Jurkovičovská pozostalosť, LAMS B 3.

JURKOVIČ, S.: Zpr

áva SND nitranského v Sobotišti -

5. srpna 1841

.

JURKOVIČ, S.:

List J. M. Hurbanovi.

Na Brezovej 11.

7. 1851. Jurkovičovská pozostalosť, LAMS.

JURKOVIČ, S.: Čo je našim školám najväčšmi

potrebné. In:

Slovenské pohľady,

28. 7. 1852.

JURKOVIČ, S.: Bezpečné zakladanie vinohradov. In:

Obzor. ro

. 1865.

Naše družstevníctvo v predvečer kolektivizácie

.

Bratislava: Nadácia Ladislava Novomeského, 1997.

Matriky narodení a úmrtí obcí Sobotište a Vrbovce.

MICHÁLEK, J. a kol.:

B

r

ezová pod Bradlom.

Bratislava : Stimul, 1998.

PERNÝ, L.:

Utopisti. Vizionári sveta budúcnosti.

Martin : Matica slovenská, 2020.

RAPANT, D.:

Slovenské povstanie roku 1848-49.

Dejiny a dokumenty

. Diel I. Slovenská jar 1848

Martin : Matica slovenská, 1937.

RUTTKAY, F.:

Samuel Jurkovič, priekopník

slovenského družstevníctva

.

Bratislava : Osveta, 1963.

RUTTKAY, F.:

Samuel Jurkovič, priekopník

slovenského družstevníctva a jeho doba

.

Bratislava : Obzor, 1965.

RUTTKAY, F.: Kvet, ktorý nebol zašliapnutý. Samuel

Jurkovič - priekopník európskeho družstevníctva. HR

4, 1993, č. 1.

OWEN, R.: Kniha o novom mravnom svete. In:

ZAMAROVSKÝ, V.:

Utopisti

. Bratislava : Slovenské

vydavateľstvo politickej literatúry, 1961.

SLÁDKOVIČ, A.:

Omladinám

. Tatran : BA, 1976.

Slovenský biografický slovník

. II. Zv. E-J. Martin :

Matica slov..., 1987.

SUCHOŽOVÁ, S. (ed.):

Samuel Jurkovič. „Najstarší

kriesiteľ života národného v Nitriansku…“

Zborník

referátov z konferencie Život a dielo Samuela

Jurkoviča. Bratislava : Národné osvetové centrum v

Bratislave, 1996.

ŠTÚR, S. Hospodársky ústav v Sobotišti. In:

Orol

tatranski

3. 2. 1846, č. 20.

ŠORM, V., VĚTVIČKA, M.:

Dejiny československého

družstevníctví. Díl I.

Praha, 1957.

TKÁČ, M.: Osobnosti bánk a spoločenského života.

In:

Ľudia, peniaze, banky.

Bratislava : Národná

banka Slovenska, odbor verejných informácií vo vyd.

Academic Electronic Press, 2003.

VIRSIK, O.:

V službách národa

. Bratislava : Slovenský

zväz výrobných družstiev, 1993.

1

2

„V slovenských dejinách nachádzame často osobnosti, ktoré

bohatosťou svojho života a diela zasiahli do niekoľkých oblastí

spoločenského diania. Práve touto nevšednou mnohostrannosťou

si zvyšovali svoj sociálny status v kontexte prebiehajúcich

historických udalostí a fenoménov doby. Bezpodmienečne do

skupiny týchto neobyčajne aktívnych ľudí môžeme zaradiť tiež

významnú postavu SAMUELA JURKOVIČA (1796 – 1873).

Jeho životný príbeh sa niesol v znamení služby slovenskému ľudu.

Z tohto poslania vyplývali rovnako jeho početné pedagogické,

ľudovýchovné a kultúrne aktivity.

O týchto a iných charakteristických znakoch osobnosti Jurkoviča

pojednáva nová publikácia s názvom

SAMUEL JURKOVIČ:

STOPÄŤDESIAT ROKOV ŽIVOTA VEČNÉHO

.

Zakladateľ prvej európskej kooperatívy a prvého slovenského

divadla od autora Dr. Lukáša Perného a kol. Napriek tomu, že

táto uvedená publikácia nie je rozsahovo príliš veľká, ponúka

čitateľom kvalitný prehľad o životnom príbehu a základných

oblastiach záujmu Samuela Jurkoviča.“

Dr. Jaroslav Durec,

Slovenský historický ústav Matice slovenskej

ISBN 978-80-8128-310-9 (pdf)

ISBN 978-80-8128-309-3 (print)

SAMUEL JURKOVIČ: 150 ROKOV ŽIVOTA VEČNÉHO. Zakladateľ družstevníctva, prvého slovenského divadla a ľudovýchovy

Abstract

Recommended publications

The Roots of Slovak Utopianism and Utopian Concepts of 1848

Predseda Matice slovenskej Vladimír Minač v Slovenskom národnom povstaní

(De)tabooing of death in hypermodern times ‒ death in the media and advertising as a form of profit

Reflection of Contemporary Mass Culture in Fredric Jameson and Gilles Lipovetsky