Michel Henry: Vidieť neviditeľné. O Kandinskom (doslov prekladu)

Abstract

The Afterword to the Slovak translation of Michel Henry's "Seeing the Invisible. On Kandinsky" (1988). / Postface à la traduction slovaque de Michel Henry « Voir l’invisible. Sur Kandinsky » (1988).

Full text

Michel Henry
Vidieť neviditeľné
O Kandinskom
PreložilLadislav Tkáčik

Obálka: Wassily Kandinsky, Modrý kruh II (1925)
Foto © Adine Sagalyn / akg-images
© Presses Universitaires de France/Humensis, 2005
© Vydavateľstvo Minor, 2023
ISBN 978-80-89888-28-3


Obsah
Úvod ......................................
 Vnútrajšok/vonkajšok: neviditeľné a viditeľné . . . . . . .
 Čo znamená slovo „abstraktný“ vo výraze
„abstraktná maľba“? ...........................
 Forma .....................................
 Čistá obrazová forma ..........................
 Abstraktná forma: teória prvkov . . . . . . . . . . . . . . . . .
 Odhalenie obraznosti ..........................
 Bod .......................................
 Línia ......................................
 Obrazová rovina .............................
 Jednota prvkov ..............................
 Neviditeľné farby ............................
 Formy a farby ...............................
 Ťažkosti týkajúce sa jednoty farieb a foriem . . . . . . . . .
 Kompozícia .................................
 Monumentálne umenie ........................
 Hudba a maľba ..............................
 Bytnosť umenia ..............................
 Všetky maľby sú abstraktné . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
 Umenie a kozmos ............................
Doslov .....................................
Bibliograa .................................
























Doslov
Vzávere sympózia „Michel Henry. L’épreuve de la vie“, ktoré sa kona-
lo nazámku vCerisy-la-Salle od2. do9. septembra vroku 1996, Henry
spomenulsvoju základnú integrujúcu skúsenosť: „Skúsenosti zodboja
amaquis mali hlboký vplyv namoju koncepciu života. Podzemie mi
poskytlo každodenný aprenikavý pocit inkognita. Počas celého tohto
obdobia ste museli skrývať, čo si myslíte, aešte viac, čo robíte. Vďaka
tejto neustálej pretvárke sa mi odhalila podstata skutočného života,
ato, že je neviditeľný. V najhorších chvíľach, keď sa svet stával kru-
tým, som to vsebe pociťoval ako tajomstvo, ktoré treba chrániť akto-
ré chráni mňa.“ Toto základné nahliadnutie viedlo Henryho krok
zakrokom kpochopeniu afektivity, nielen ako obsahu skúsenosti, ale
ako prvotnej podmienky akejkoľvek možnej skúsenosti, ako pôvodnej
sily javenia, ktorá robí zčloveka živú bytosť medzi živými vlone nevi-
diteľného Života.
Charles Bobant vúvode svojejambicióznej práce L’art et le monde
zroku 2021 uvádza, odkazujúc naStrausa, Dufrenna, Merleau-Ponty-
ho čiMeldineyho, že umenie ako umenie azda vždy usiluje ozviditeľ-
nenie neviditeľného. Michela Henryho – nie celkom šťastne – zara-
ďuje dotzv. biofanickej tradície fenomenológie umenia (ontofanickú
tradíciu podľa Bobanta stelesňujú Heidegger či Maldiney a kozmo-
fanickú Husserl, Straus, Merleau-Ponty či Dufrenne). Ako je to teda

Cf. Alain David – Jean Greisch (eds.), Michel Henry. L’épreuve de la vie. Paris:
Les Éditions du Cerf, 2001. Súčasťou zborníka sú aj dva Henryho dovtedy nepubliko-
vané texty (Phénoménologie matérielle et langage [ou: pathos et langage] aDicile
démocratie), bibliograa aautobiogracký rozhovor vedený sRolandom Vaschalde.
 Olivier Salazar-Ferrer – Jean Leclercq – Grégori Jean, Michel Henry. Pour
une phénoménologie de la vie. Entretien avec Olivier Salazar-Ferrer. Clichy: Éditions de
Corlevour, 2010, s. 10 – 11.
 Rozsiahlejšiu biograu Michela Henryho z pera Jeana Leclercqa možno
nájsť vrovnakom zväzku nas. 9 – 27.
 Cf. Charles Bobant, L’art et le monde. Une esthétique phénoménologique. Pa-
ris: Éditions Mimésis, 2021, s. 24n.


spresvedčením, ktoré sHenrym zdieľajú Dufrenne iMaldiney, asíce,
že každé umenie je vo svojej podstate abstraktné? Nakoľko očistený
pojem abstrakcie prekračuje, či snáď až neguje svoj obvyklý význam
sprevádzajúci umenie odzačiatku 20. storočia či dokonca až významy
obvyklé vo lozockej tradícii? Jednu zbrilantných odpovedí nám po-
núkol Henry napráve dočítaných stránkach svojej eseje.
Henry sa oumenie zaujímal kontinuálne, osobitne ostaršie ume-
nie spred 18. storočia aabstraktné umenie 20. storočia. Jeho rozsiahla
esej Vidieť neviditeľné vyšla vroku 1988 uFrançoisa Bourina aonedlho
vP.U.F./Quadrige. Najej pôdoryse Henry rozvíja adomýšľa podnety,
ktoré objavoval súbežne vrozsiahlom korpuse Kandinského umelecké-
ho diela ivjeho precízne koncipovaných teoretických textoch, hlavne
vknihe Oduchovnosti v umení z roku 1911 avdiele Bod, línia, plocha
zroku 1926. Osobitným podnetom kjej premysleniu anapísaniu bola
impozantná akomplexná výstava venovaná Kandinského dielu, uspo-
riadaná vparížskomCentre Georges-Pompidou vBeauborgu vrokoch
1984 – 1985, ktorú Henry navštívil viac než 15-krát, inásledné náhlivé
štúdium jeho diel vGuggenheimovom múzeu vNew Yorku.
Vrozhovore sMichelom Henrym Olivier Salazar-Ferrer pozname-
náva: „Zčítania vašej knihy Vidieť neviditeľné. OKandinskom máme do-
jem, že vás fascinovala estetická teória, ktorá by dokázala odstrániť ja-
zykové skreslenie estetickej skúsenosti.“ AHenry pokračuje: „Súhla-
sím. Vždy som miloval maľovanie. Začal som moderným maliarstvom,
no následne som sa odneho odklonil, pretože som si uvedomil, že iba
staršie maliarstvo vytvára majstrovské diela iného rozmeru. Predovšet-
kým ale, ak milujete maľbu, zaujímate sa ovšetky jej formy, ovšetky jej
školy. Keď som však uvidel niektoré Kandinského obrazy, tie najťažšie,
posledné, tie zparížskeho obdobia, bol som úplne fascinovaný achcel
som svoju skúsenosť pochopiť. Bolo vecou náhody, že som sa pono-
ril doKandinského spisov, ktorý nielenže absolútne brilantným spô-
sobom teoretizoval vlastnú maľbu, ale vytvoril aj všeobecnú estetickú
teóriu. Vtedy som objavil základy estetiky, ktoré by zodpovedali tézam,
ktoré obhajujem vo lozoi. Kandinského demonštrácia bola oslnivá
 Olivier Salazar-Ferrer – Jean Leclercq – Grégori Jean, Michel Henry. Pour
une phénoménologie de la vie. Entretien avec Olivier Salazar-Ferrer, s. 37.


arelatívne prístupná, pretože ťažila zpodpory maliarskej tvorby, ktorá
bola schopná podoprieť tézy, ktoré zjavne odporovali každému existu-
júcemu maliarstvu. Západné maliarstvo bolo totiž vo svojom projekte
maľbou sveta, pokiaľ si zneho požičiavalo gúry, formy afarby. [...]
Kandinský ma presvedčil, že chcel maľovať niečo iné, ato neviditeľ-
ný život, ktorý nazýval dušou – čo je istý druh paradoxu. [...] Nikdy
vžiadnej inej oblasti mi nikto nedal kľúč kodpovediam namoje otáz-
ky tak ako Kandinský.“
Voktóbri 1993 vrozhovore sBogdanom Mandachom pre revue
Cronica sa Henry vracia kproblému zviditeľnenia neviditeľného: „Pri-
znať maľbe, teda výtvarnému umeniu par excellence, naprvý pohľad
prekvapujúcu úlohu maľovať ‚neviditeľné‘, je možné len vtedy, ak,
poprvé, dokážeme postaviť napočiatok tvorivého aktu inú fenome-
nalitu, než fenomenalitu sveta: práve fenomenalitu života; podruhé,
takýto projekt je uskutočniteľný len vtedy, ak sa dotohto neviditeľné-
ho života ponoria aj samotné prostriedky maľby, teda formy ifarby
–
ato preto, že každá forma je silou vo mne akaždá farba dojmom, sama
osebe vnútorným, radikálne subjektívnym. Kompozícia abstraktnej
maľby, asnáď aj každej veľkej maľ by je založená výlučne nasilách
adojmoch, ktoré zodpovedajú tvarom afarbám, ktoré sú naplátne
usporiadané skôr nazáklade emocionálneho dynamizmu, ktorý vy-
jadrujú, než pre ich objektívny význam.“
To, čo zaujíma Henryho teda nie sú vizuálne javy, voľačo javia-
ce sa, ale samotná zjavnosť, samotná manifestácia umeleckého. Asa-
motná zjavnosť, zjavnosť zjavnosti sa nedá vysvetliť intencionalitou,
pretože je sama sebe imanentnou, manifestuje sa sama sebe aosebe.
Odhaľuje sa len vo vnútornom vnímaní, ato ako subjektivita, ako čisté
sebaprežívanie bez noeticko-noematického vzťahu kestetickému ob-
jektu. Umenie podľa Henryho primárne nezobrazuje, ale odhaľuje, od-
krýva, vynáša vnútorné pulzovanie, vnútorný pátos, teda samotný ži-
vot. Umenie exaltuje, zintenzívňuje, sýti, nasycuje prežívaný život.
 Ibid., s. 37 – 38.
 Michel Henry, Entretien avec Bogdan Mihai Mandache, In: id., Entretiens.
La Rochelle: Éditions Sulliver, 2007, s. 90.
 Cf. Michel Henry, Art et phénoménologie de la vie, In: id., Phénoménologie
de la vie III. Paris: Presses Universitaires de France, 2004, s. 259.


Práve Kandinského
teoretické texty poskytli Henrymu mustru kpopisu
rôznych síl avnútorných tonalít patetického sebaprežívania. Keďže však
už nejde onásledky gurácie, zobrazenia viditeľného, ide ofenomeno-
lógiu neviditeľného. Keďže kfarbám aformám náležia neviditeľné sily
atonality samotného života, umenie je vposledku vyjadrením života.
NaSlovensku boli dosiaľ publikované len fragmenty Henryho diela.
Naposledy vročenke Studia Capuccinorum Boziniensia vmojom prekla-
de rozsiahlejšia esej « Le christianisme : Une approche phénomeno-
logique? » nasledovaná vydarenou štúdiou Jana Černého „Michel
Henry onáboženské zkušenosti“. Súčasťou zborníka Michel Henry:
Život ako prelínanie subjektivity aintersubjektivity, ktorý publikoval Filo-
zocký ústav SAV vroku 2009, je aj preklad Henryho state « Pour une
phénoménologie de la communauté »
 zjeho knihy Phénoménologie
matérielle, ktorý vyhotovili Katarína Geréniová aPeter Mačaj. Práve
uvedený zborník editovaný Róbertom Karulom je jedinou významnou
publikáciou dedikovanou výlučne nášmu autorovi, ktorá bola vydaná
naSlovensku. Zborník zahŕňa kvalitné texty venujúce sa rôznym as-
pektom Henryho diela zpera slovenských (Jaroslava Vydrová, Anton
Vydra, Peter Šajda, Jana Tomašovičová, Róbert Karul) izahraničných
autorov (Dan Zahavi, François-David Sebbah, Karel Novotný, Jan Čer-
ný, Rolf Kühn, Michael Staudigl, Mikkel B. Tin aMonika Murawska).
Vroku 2010 publikoval vo Filozoi Ladislav Hohoš štúdiu „Michel Hen-
ry: Reexie oMarxovej lozoi“ avroku 2003 Róbert Karul štúdiu

Cf. Ruud Welten, Michel Henry (1922 – 2002), In: Hens Reiner Sepp – Lest-
er Embree (eds.), Handbook of Phenomenological Aesthetics. Dordrecht – Heidelberg –
London – New York: Springer, 2010, s. 141 – 143.
 Michel Henry, Kresťanstvo. Fenomenologický prístup? In: Studia Capucci-
norum Boziniensia VIII (2023), s. 15 – 30.
 Jan Černý, Michel Henry onáboženské zkušenosti, In: Studia Capuccino-
rum Boziniensia VIII (2023), s. 31 – 53.

Michel Henry, Ofenomenológii spoločenstva, In: Róbert Karul et al., Michel
Henry: Život ako prelínanie subjektivity aintersubjektivity. Bratislava: Filozocký ústav
SAV, 2009, s. 252 – 267.
 Michel Henry, Phénoménologie matérielle. Paris: Épiméthée/P.U.F., 1990.
 Ladislav Hohoš, Michel Henry: Reexie oMarxovej lozoi, In: Filozoa
9 (2010), s.833– 844.


„Vnímanie azachytávanie života (M. Henry oumení)“. So zmienka-
mi oHenrym aanalýzami jeho textov sa možno stretnúť aj uJaroslavy
Vydrovej.
Preklad eseje Vidieť neviditeľné je prvým slovenským knižným
prekladom Henryho diela. Ide odielo, ktoré autor kvôli čitateľskej prí-
stupnosti písal ľahšou avášnivejšou rukou než svoje prísne lozocké
texty. Dúfam, že aj preklad dostojí tejto ambícii. Oproti pôvodine som
sa vpoznámkach pod čiarou rozhodol uviesť aj pôvodné Kandinské-
ho citácie vnemčine, keďže Henry citoval zfrancúzskych prekladov.
Nebolo by totiž vhodné prekladať zprekladu. Akeďže neraz išlo oťaž-
šie dostupné texty, ich uvedenie snáď poteší dôslednejších čitateľov
akunsthistorikov.
Na záver chcem vyjadriť vďaku dedičom práv zaláskavý súhlas
spublikovaním prekladu isjeho doplnením o uvedené poznámky.
Rovnako chcem poďakovať zaveľkorysé odborné recenzovanie prekla-
du profesorke Adriáne Ingrid Koželovej, lologičke atranslatologičke
pôsobiacej na Inštitúte romanistiky Filozockej fakulty Prešovskej
univerzity adocentke Erike Juríkovej, pôsobiacej naPedagogickej fa-
kulte Trnavskej univerzity vTrnave apreklad venovať svojím talen-
tovaným apremýšľavým študentom Vysokej školy výtvarných umení
vBratislave.
Ladislav Tkáčik
Pezinok, jún 2023

Róbert Karul, Vnímanie azachytávanie života (M. Henry oumení), In: Fi-
lozoa 3 (2003), s. 209 – 212.
 Cf. Jaroslava Vydrová, Cesty fenomenológie. Fenomenologická metóda unesko-
rého Husserla. Pusté Úľany: Schola Philosophica, 2010; Id., Stručný úvod dofenome-
nológie. Ofenoméne. Trnava: Filozocká fakulta TU, 2020.