Odborné postupy v pedagogickej a poradenskej praxi: Sexuálne zneužívané dieťa v edukačnom aj poradenskom procese – Ako viesť rozhovor so suspektnou obeťou

Full text

Odborné postupy
v pedagogickej a poradenskej praxi
Sexuálne zneužívané dieťa v edukačnom aj
poradenskom procese – Ako viesť rozhovor
so suspektnou obeťou
Kompetenčný rámec:
ZARIADENIE/A
škola / zariadenia poradenstva a prevencie / diagnostické
centrum/ LVS / reedukačné centrum
ODBORNÝ ZAMESTNANEC/CI
školský psychológ / školský špeciálny pedagóg/ sociálny
pedagóg/ školský logopéd / psychológ / špeciálny
pedagóg/sociálny pedagóg/ liečebný pedagóg/ kariérový
poradca/ logopéd
VEKOVÁ KATEGÓRIA
deti všetkých vekových kategórií
FORMA
Individuálna
VYPRACOVAL/A
doc. ThDr. Mgr. Slávka Karkošková, PhD.
KONZULTANT/KA
Mgr. Monika Reitšpís, Mgr. Ivana Fraňová
DÁTUM
December 2022

Odborné postupy v pedagogickej a poradenskej praxi Sexuálne zneužívané dieťa v edukačnom aj
poradenskom procese – Ako viesť rozhovor so
suspektnou obeťou
2
Sexuálne zneužívané dieťa v edukačnom
aj poradenskom procese – Ako viesť
rozhovor so suspektnou obeťou
Úvod do problematiky
Aby sa detským obetiam sexuálneho zneužívania (ďalej len CSA, z angl. child sexual abuse)
poskytla adekvátna pomoc a ochrana, je potrebné ich najskôr identifikovať. Nie je to však
jednoduché. Výskumy preukázali, že neexistuje žiadne správanie alebo symptóm, pozorovateľný
u všetkých alebo u väčšiny detských obetí CSA, neexistuje ani jediná konštelácia psychologických
symptómov alebo behaviorálnych indikátorov, ktorá by mohla potvrdiť, že k CSA došlo. Viac než 1/3
reálnych obetí CSA nevykazuje žiadne vonkajšie symptómy traumy v období, kedy je zneužívanie ešte
čerstvou skúsenosťou alebo aj v dlhšom časovom odstupe od udalostí zneužívania. Väčšina potenciálnych
symptómov, ktoré sa môžu objaviť u obetí CSA, je nešpecifická, teda objavuje sa aj u detí, ktoré zažili iné
druhy traumatických alebo inak náročných životných situácií. Z uvedeného vyplýva, že precenenie
prítomnosti alebo absencie určitého symptómu môže vyústiť k mylne pozitívnym alebo mylne negatívnym
záverom. Pokiaľ sa niekto nestane náhodným svedkom CSA, alebo nepríde do kontaktu s materiálmi, ktoré
by mali charakter jednoznačného dôkazu (napr. fotografie alebo videonahrávky zachytávajúce CSA),
identifikácia prípadov CSA je často závislá na tom, či sa dieťa so svojou skúsenosťou niekomu v rozhovore
zdôverí. Preto je veľmi dôležité, aby profesionáli boli na takúto možnosť pripravení. Správnou reakciou
môžu dieťaťu poskytnúť pomoc a oporu, zatiaľ čo nesprávnou reakciou ho môžu ešte viac raniť.
Základné princípy
Ak prichádzate do kontaktu s dieťaťom a všimli ste si na ňom akékoľvek výraznejšie zmeny
v správaní alebo prežívaní, môže Vás to podnietiť, aby ste iniciovali rozhovor s dieťaťom. Je
dôležité, aby ste do takéhoto rozhovoru vstupovali s otvorenou mysľou – teda uvedomujúc si,
že zo symptómov, ktoré ste si u dieťaťa všimli, nemôžete vyvodiť, čo je ich príčinou. Nič vopred
nepredpokladajte. Aj keď Vám zišla na um hypotéza, že dieťa je možno obeťou CSA, vedome si k tejto
hypotéze postavte alternatívnu hypotézu. Ak by ste tak neučinili, môže sa stať, že rozhovor budete viesť
sugestívnym spôsobom. Dajte dieťaťu najavo, že Vás zaujíma, ako sa mu darí, či ho niečo netrápi a že ste
pripravení vypočuť si čokoľvek, o čom by s Vami chcelo rozprávať.
Pokiaľ sa počas rozhovoru dieťa identifikuje ako obeť CSA, alebo pokiaľ dieťaťom opisované zážitky
a situácie spadajú do spektra foriem CSA, rešpektujte princíp prezumpcie statusu obete, ktorý nie je
podmienený tým, či bol páchateľ identifikovaný, zaistený, stíhaný alebo odsúdený. Uvedený princíp nijako
neneguje princíp prezumpcie neviny. Vyžaduje iba to, aby sme sa k suspektnej obeti správali tak, akoby
obeťou bola a minimalizovali tak riziko druhotnej viktimizácie – teda ujmy, ktorá by mohla vzniknúť
v dôsledku necitlivého prístupu k nej. K preukázaniu, že osoba nie je obeťou trestného činu, môže dôjsť
v priebehu trestného konania, keď je celkom zrejmé, že sa nestal trestný čin (teda ak je vylúčené, že sa stať
mohol), resp. ak skutok nie je trestným činom (teda ak došlo ku konaniu, ktoré môže byť svojou povahou
nevhodné, ale nenapĺňa skutkovú podstatu žiadneho z trestných činov definovaných v trestnom zákone).
Na druhej strane, samotné prehlásenie osoby, že sa necíti byť obeťou trestného činu, nemôže viesť
k ignorovaniu statusu obete.
Pokiaľ sa hodnoverným spôsobom (vlastným poznatkom alebo z oznámenia obete či inej osoby)
dozviete, že iný pripravuje, pácha alebo spáchal zločin, za ktorý trestný zákon ustanovuje trest odňatia
slobody s hornou hranicou najmenej 10 rokov, vzniká Vám tzv. oznamovacia povinnosť. Môže sa to
vzťahovať na väčšinu foriem CSA, pri ktorých došlo k penetrácii alebo k manipulácii s pohlavnými orgánmi

Odborné postupy v pedagogickej a poradenskej praxi Sexuálne zneužívané dieťa v edukačnom aj
poradenskom procese – Ako viesť rozhovor so
suspektnou obeťou
3
obete. Nie je vašou úlohou posudzovať, či ide o trestný čin alebo o aký trestný čin presne ide. Je
v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní, aby podozrenie preverili. Oznamovateľ nezodpovedá za
to, ak sa aj neskôr pôvodné podozrenie nepreukáže. Nesplnenie oznamovacej povinnosti je späté s rizikom
trestnej sankcie; výnimku tvoria iba situácie, ak jedinec nemohol oznámenie urobiť bez toho, že by seba
alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného
stíhania, alebo ak by oznámením trestného činu porušil spovedné tajomstvo alebo zákonom uznanú
povinnosť mlčanlivosti.
Ciele
Ak rozhovor s dieťaťom iniciujete vy, jeho cieľom by malo byť systematické, ale nenásilné
(nátlak nevytvárajúce) preskúmanie toho, ako sa dieťaťu darí v rôznych oblastiach jeho života
(doma, v škole, v mimoškolskom prostredí, vo vzťahoch s rodičmi, súrodencami, ostatnými
príbuznými, rovesníkmi, autoritami, s ktorými prichádza do kontaktu; ako sa darí jeho domácim
zvieracím maznáčikom, a podobne). V prípade, že dieťa niečo trápi, takýto rozhovor ponúka príležitosť, aby
sa zdôverilo a aby sa mu dostalo potrebnej podpory a pomoci.
Pokiaľ z obsahu rozhovoru vyplynie, že dieťa je suspektnou obeťou CSA, cieľom je:
 poskytnúť dieťaťu emocionálnu podporu (dodržiavaním nižšie opísaného postupu činnosti),
 podniknúť kroky, ktoré môžu prispieť k ochrane dieťaťa (a potenciálne aj iných detí) pred páchateľom
(nejde tu o branie spravodlivosti do vlastných rúk, ale o splnenie oznamovacej povinnosti formou
podania trestného oznámenia na políciu alebo prokuratúru; v prípade vedomosti o konaní, ktoré síce
nedosahuje intenzitu trestného činu, ale indikuje možné porušenie kódexu profesionálneho správania
sa voči klientom, môže upovedomenie nadriadených viesť k prijatiu relevantných inštitucionálnych
opatrení),
 podniknúť kroky, ktoré môžu prispieť k zmierneniu alebo odstráneniu možných negatívnych následkov
CSA (napr. sprostredkovanie psychoterapeutickej pomoci pre dieťa).
Postup riešenia
Plne sa sústreďte na rozhovor s daným dieťaťom
Ak rozhovor iniciuje dieťa, ale vy kvôli neodkladným povinnostiam nemôžete viesť rozhovor
s dieťaťom v danej chvíli, vysvetlite to dieťaťu pokojným tónom a spôsobom, z ktorého bude zrejmé, že
o zrealizovanie rozhovoru stojíte. Naplánujte rozhovor na čo najskorší možný termín, podľa možnosti ešte
v tom istom dni. Inak dieťa môže stratiť motiváciu k rozhovoru.
Počas rozhovoru sa vyhýbajte čomukoľvek, čo by mohlo vzbudzovať dojem, že ste duchom
vzdialený alebo rozptýlený. Ak ste v rušnom alebo hlučnom prostredí, spýtajte sa dieťaťa, či sa môžete
presunúť na miesto, kde ho budete lepšie počuť. Rešpektujte jeho prianie miesta na rozhovor: niektoré
miesta, ktoré sa ako vhodné môžu javiť Vám, môžu obsahovať podnety, ktoré dieťaťu pripomínajú
zneužívanie (napr. byť osamote na tichom, izolovanom mieste s dospelým).
Aktívne počúvajte, nevytvárajte dohady a nesuplujte rolu vyšetrovateľov
Ak dieťa naznačuje, že sa niečo stalo, požiadajte ho, aby vám povedalo, čo sa stalo. Dieťa môže mať
toho veľa na srdci, ale nemusí si byť isté tým, či ste ochotní to počuť. Preto preň môže byť užitočné, ak ho
budete v rozprávaní jemne pobádať otvorenými otázkami typu: „Môžeš mi o tom povedať viac?“ „Je ešte
niečo, čo by si mi chcel/a povedať?“
Nepredpokladajte, že viete, čo má dieťa na mysli alebo čo chce povedať. Nič si nedomýšľajte a
nevkladajte dieťaťu do úst slová, ktoré nepovedalo. Ak sú nejaké vyjadrenia dieťaťa nejasné, overte si, či ste
im porozumeli správne. Spýtajte sa „rozumiem tomu správne, že... ?“

Odborné postupy v pedagogickej a poradenskej praxi Sexuálne zneužívané dieťa v edukačnom aj
poradenskom procese – Ako viesť rozhovor so
suspektnou obeťou
4
Rešpektujte, že dieťa si samo určuje, koľko Vám toho prezradí. Nie je vhodné na dieťa akokoľvek
tlačiť, aby Vám popisovalo detaily. Nezasypávajte ho otázkami. Na účely podania prípadného trestného
oznámenia, stačí mať základné informácie o tom, kto, čo, kedy a kde urobil. Bez ohľadu na to, či údajného
páchateľa poznáte alebo nie, nie je Vašou úlohou stavať sa do role vyšetrovateľa, zisťovať o danej veci čo
najviac podrobností a overovať si pravdivosť informácií. Ak by ste sa o to snažili v rozhovore s dieťaťom,
môžete ho nielen poškodiť neodbornými postupmi, ale ho aj zradiť tým, že vystúpite z roly podpornej
osoby, ktorú Vám prejavením svojej dôvery určilo. S informáciami, ktoré ste sa od dieťaťa dozvedeli, sa
v žiadnom prípade nesnažte konfrontovať údajného páchateľa. Mohli by ste tým potenciálne ohroziť
bezpečie dieťaťa a zároveň zmariť úspešnosť vyšetrovania.
Majte svoje emócie pod kontrolou
Ak sa z rozhovoru s dieťaťom dozvedáte o CSA, môže to vo Vás vyvolať celé spektrum emócií. Je
však dôležité, aby ste svoje emócie mali pod kontrolou a neprejavovali ich spôsobom, ktorý by mohol byť
pre dieťa zaťažujúci. Dieťaťu môže byť potrebné vysvetliť, že nie ono, ale téma CSA ako taká, je príčinou
toho, ako sa cítite.
Počas celého rozhovoru by ste mali udržiavať pokojný spôsob komunikácie, hovoriť pomaly,
rozvážne. Je tiež potrebné zdržať sa akýchkoľvek nenávistných vyjadrení na adresu osoby, podozrivej zo
spáchania CSA; dieťa s ňou totiž môže mať aj pozitívne zážitky a nemusí ju vnímať rýdzo negatívne.
Nevzbudzujte v dieťati pocity viny a nedôvery
Nie je namieste klásť dieťaťu otázky, ktoré sú v obsahu alebo spôsobe formulácie vlastne výčitkou.
Ide napr. o otázky typu: Prečo si sa nebránil/a? Prečo si mi to nepovedal/a skôr? Hoci môže počínanie
dieťaťa pred, počas alebo po zážitkoch CSA pôsobiť na prvý pohľad nelogicky, v konkrétnom životnom
kontexte dieťaťa má plné opodstatnenie. Je výsledkom jedinečnej kombinácie vnútorných a vonkajších
vplyvov, ktorým dieťa čelilo a/alebo čelí. Neposudzujte teda reakcie dieťaťa.
Zraňujúco pôsobia aj otázky, ktoré prezrádzajú, že dieťaťu neveríte (napr. Neklameš náhodou?) či
komentáre, ktorými by ste sa zastávali údajného páchateľa (napr. Určite si si to len zle vysvetlil). Pamätajte,
že páchateľom CSA na dieťati môže byť aj osoba, ktorá sa tak v našich očiach vôbec nejaví. Môžete si ctiť
princíp prezumpcie neviny, rovnako dôležité je však rešpektovať aj princíp prezumpcie statusu obete.
S pocitmi viny a zahanbenia môže dieťa už vstupovať do rozhovoru s dospelým. Takéto pocity
bývajú často výsledkom manipulácií, ktorým mohlo byť dieťa zo strany páchateľa CSA vystavené. Ubezpečte
dieťa, že za CSA je vždy zodpovedný páchateľ a nie obeť. Ak si dieťa vyčíta nejaké svoje reakcie (pred, počas
alebo po zážitkoch CSA), ubezpečte ho, že jeho reakcie boli úplne normálne (reakcie traumatizovaného
jedinca sú normálnou reakciou na nenormálnu situáciu).
Oceňte odvahu dieťaťa a ubezpečte ho, že je správne, že o CSA prehovorilo
Ak je CSA skryté, sotva možno zabrániť jeho pokračovaniu a podniknúť kroky smerujúce k
zmierneniu alebo odstráneniu spôsobených škôd. Preto treba dieťa ubezpečiť, že je správne, že o CSA
prehovorilo a oceniť námahu, ktorú vynaložilo k tomuto neľahkému kroku.
Dieťa sa môže trápiť, že prezradením svojich zážitkov ublíži páchateľovi a/alebo ľuďom, ktorí majú
s páchateľom pevný vzťah. V takomto prípade môže dieťaťu prospieť, ak sa mu vysvetlí, že ak v budúcnosti
budú vyvodené sankcie voči páchateľovi, nie je to preto, čo povedalo, ale preto, čo urobil samotný
páchateľ. Iných ľudí, ktorí by sa cítili zasiahnutí tým, že páchateľ nesie následky za svoje skutky, možno
považovať za sekundárne obete. Primárna obeť nijako nemôže za to, že sa sekundárnym obetiam naruší
ilúzia, ktorú si o osobe páchateľa vytvorili, alebo že sa im rozplynie naivné presvedčenie, že na CSA
postačujú súkromné riešenia. Ak budú mať sekundárne obete ťažkosti vyrovnať sa s nepríjemnou realitou,
majú možnosť vyhľadať laickú či odbornú pomoc.

Odborné postupy v pedagogickej a poradenskej praxi Sexuálne zneužívané dieťa v edukačnom aj
poradenskom procese – Ako viesť rozhovor so
suspektnou obeťou
5
Nedávajte dieťaťu sľuby, ktoré nemôžete dodržať
Na začiatku rozhovoru alebo v jeho priebehu od vás dieťa môže žiadať, aby obsah rozhovoru zostal
len medzi vami dvoma. V takomto prípade je vhodné vysvetliť dieťaťu, že existujú rôzne kategórie
problémov; zatiaľ čo niektoré sa môžu prediskutovať a riešiť medzi štyrmi očami, iné vyžadujú konzultáciu
s ďalšími odborníkmi alebo upovedomenie kompetentných osôb či inštitúcií.
Dieťaťu nesľubujte ani hladký a rýchly priebeh riešenia situácie, pretože to vopred nemožno
odhadnúť.
Vysvetlite dieťaťu ďalšie kroky
V dialógu s obeťou CSA je dôležitá čo najväčšia možná transparentnosť a otvorenosť. Zážitky CSA
zanechávajú v obetiach pocit straty kontroly nad životom. Preto ak je dieťa plne informované o každom
kroku, pomáha mu to prechádzať celým procesom s menším stresom a obnovovať pocit kontroly
a bezpečia.
Ak dieťaťu vysvetľujete, čo sa bude po Vašom rozhovore diať, uistite sa, že Vám rozumie. Objasnite
názvy a účel inštitúcií, ktoré spomínate, pokiaľ ich dieťa nepozná.
Ak si myslíte, že okrem polície či prokuratúry sa potrebujete o tom, čo ste sa od dieťaťa dozvedeli,
rozprávať ešte s niekým iným, napr. s riaditeľom školy, dajte o tom dieťaťu vedieť.
V prípade, že dieťa nikoho z rodičov neuviedlo ako údajného páchateľa CSA, bude potrebné
informovať aj rodičov. Aj na toto by malo byť dieťa vopred pripravené.
Vysvetlite dieťaťu, prečo môže byť potrebná odborná pomoc/sprevádzanie na dlhšiu dobu
To, že sa dieťa zdôverilo o zážitkoch CSA, je iba začiatok procesu riešenia problému a zotavovania sa
z utŕžených rán na jeho psychike. Následky CSA môžu mať rôzne podoby (ako napr. prenasledujúce
spomienky, stavy úzkosti, ťažkosti v sústredení, problémy vo vzťahoch) a nemusia odznieť samovoľne. Čas
sám o sebe rany na duši nevylieči. Dieťa sa môže trápiť tým, že nerozumie, prečo v určitých situáciách
reaguje inak, než by si prialo a nedokáže svoje reakcie korigovať. Je preto potrebné mu vysvetliť, čo je to
psychoterapia a ako môže byť preň užitočná. Taktiež aj prípadný trestno-právny proces môže pre dieťa
predstavovať psychickú záťaž, ktorú s odbornou pomocou môže zvládať omnoho ľahšie.
Výstup činnosti
Písomný záznam o rozhovore s dieťaťom
Je dôležité, aby ste s tým, čo ste sa dozvedeli, zodpovedne naložili. Keďže rýchlo zabúdame,
rozhovor s dieťaťom si čím skôr písomne zdokumentujte. Poznačte si miesto, dátum, čas a dĺžku rozhovoru,
kto bol prítomný, okolnosti vedúce k rozhovoru, čo ste sa od dieťaťa dozvedeli a čo ste sa ho pýtali.
Snažte sa o maximálnu presnosť; nič zámerne nevynechávajte ani nepopisujte inak, než
v skutočnosti zaznelo. V zápise jasne odlíšte vyjadrenia dieťaťa od Vašich vlastných domnienok a názorov.
Takýto písomný záznam môže byť významným dôkazom pri neskoršom objasňovaní prípadu.
Záznam o rozhovore vyhotovte aj vtedy, ak by ste mali dojem, že to, čo ste sa od dieťaťa dozvedeli,
nie je až tak závažné. Niekedy dieťa informácie o násilí dávkuje dospelému postupne, po kúskoch, kým sa
neubezpečí, že daný dospelý ustojí celú pravdu. Okrem toho, k CSA neraz dochádza alebo sa schyľuje aj
vtedy, ak o ňom zatiaľ chýbajú jasné indície. Páchaniu CSA často predchádza grooming (pre viac informácií:
Odborný postup s názvom Dieťa ako objekt groomingu - prevencia sexuálneho zneužívania v organizáciách)
dieťaťa, počas ktorého nemusia byť zámery páchateľa ešte zrejmé, ale dieťa už môže mať z dotyčnej osoby
pocity strachu, nepokoja, zmätku alebo pociťovať emócie podobné zamilovaniu. Grooming môže tiež
zahŕňať viac alebo menej výrazné porušenie kódexu profesionálneho správania sa voči detským klientom
v inštitúciách.
S písomným záznamom o rozhovore s dieťaťom zaobchádzajte diskrétne. Zabezpečte, aby sa k jeho
obsahu nedostali osoby, ktoré na to nie sú oprávnené. Nemal by sa k nemu tiež dostať nik, o kom ste
s dieťaťom nehovorili, že bude informovaný.

Odborné postupy v pedagogickej a poradenskej praxi Sexuálne zneužívané dieťa v edukačnom aj
poradenskom procese – Ako viesť rozhovor so
suspektnou obeťou
6
Podanie trestného oznámenia
Možno ho urobiť ústne na ktorejkoľvek policajnej stanici alebo prokuratúre, kde kompetentný
pracovník spíše zápisnicu. Oznámenie je možné realizovať aj písomne. Hoci tu nie je formálne stanovená
forma a obsah oznámenia, oznamovateľ by sa mal riadiť súborom otázok stanovených už rímskym právom:
 Kedy (k udalosti došlo)?
 Kde (miesto)?
 Kto (totožnosť páchateľa, poškodeného, svedkov)?
 Ako (popis jednania zúčastnených osôb)?
 Čo (následky udalosti)?
 Čím (predmety, nástroje, dôkazy)?
 Prečo (motív jednania páchateľa)?
Pritom platí zásada, že ak oznamovateľ odpoveď na niektorú otázku nepozná, výslovne to v oznámení
uvedie. Bližšie informácie k predmetnej problematike možno nájsť v brožúre „Zodpovednosť za
neoznámenie a neprekazenie trestného činu“, publikovanej na webe Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky https://www.minv.sk/?brozury-a-letaky [citované 2021-06-10].
Upovedomenie osôb zodpovedných za implementáciu inštitucionálnych politík ochrany detí
pred rôznymi formami násilia a zneužívania
Pokiaľ má organizácia/inštitúcia vypracovanú politiku ochrany detí pred násilím/zneužívaním, ktorej
súčasťou je aj nulová tolerancia voči akémukoľvek porušovaniu kódexu profesionálneho správania sa voči
klientom, je dôležité o tejto skutočnosti upovedomiť kompetentnú osobu, resp. osoby.
Informovanie zákonných zástupcov dieťaťa
Pokiaľ zákonní zástupcovia dieťaťa nie sú podozriví zo spáchania CSA, je dôležité, aby boli
informovaní o dôvodnom podozrení, ktoré ste z rozhovoru s dieťaťom nadobudli, ako aj o tom, čo ste
v súvislosti s predmetným podozrením už podnikli alebo podniknete (napr. podanie trestného oznámenia,
upovedomenie osôb zodpovedných za implementáciu inštitucionálnej politiky ochrany detí).
Zákonným zástupcom dieťaťa je vhodné podať tiež informácie o tom, kde môžu hľadať bližšie
informácie o problematike CSA, poradenstvo alebo podporu pre dieťa aj pre seba samých (ako sekundárne
obete, ktoré sa potrebujú vysporiadať so vzniknutou situáciou, aby boli schopné poskytnúť adekvátnu
oporu primárnej obeti).
Spolupráca
Rozhovor so suspektnou obeťou CSA by mal zvládnuť každý, kto sa bude pridržiavať vyššie
uvedených princípov a postupov. S problematikou CSA je však spätých množstvo predsudkov
(mylných presvedčení) o jej povahe, výskyte, dynamike, následkoch, páchateľoch, obetiach,
a riešeniach. Keďže nositeľmi takýchto predsudkov môžu byť aj osoby z radov pomáhajúcich
profesií, odporúča sa, aby vedenie zariadenia oslovilo externých expertov a zabezpečilo pre svojich
zamestnancov pravidelné scitlivovacie školenie o problematike CSA.
Pokiaľ sa z radov pomáhajúcich profesií niekto chystá na rozhovor s dieťaťom (ktoré je suspektnou
obeťou CSA), môže v prípade potreby zamýšľaný postup konzultovať v rámci supervízie. Po supervízii
možno siahnuť aj v situácii, keď sa už rozhovor s dieťaťom realizoval, ale existuje potreba zhodnotiť jeho
priebeh, analyzovať jeho náročné okamihy a zamyslieť sa nad tým, aké poučenia z danej skúsenosti plynú
do budúcna.

Odborné postupy v pedagogickej a poradenskej praxi Sexuálne zneužívané dieťa v edukačnom aj
poradenskom procese – Ako viesť rozhovor so
suspektnou obeťou
7
Úskalia postupu
Zábrany v plnení oznamovacej povinnosti
Príčinou môže byť napr. bagatelizácia problematiky CSA, nedostatočné chápanie spoločenského
významu oznamovacej povinnosti, nedôvera k orgánom činným v trestnom konaní,
uprednostňovanie iných záujmov (napr. ochrana dobrého mena jednotlivca alebo inštitúcie) na úkor
ochrany dieťaťa, obava z možnej pomsty zo strany podozrivej osoby alebo jej zástancov.
K správnemu riešeniu dilemy, či dôvodné podozrenie oznámiť alebo neoznámiť, môže pomôcť
dôsledná etická reflexia vzájomne súperiacich hodnôt a motívov. Odhodlanie splniť si oznamovaciu
povinnosť môže zvýšiť aj vedomie, že legislatíva (§ 62 odsek 2 Trestného poriadku) pozná možnosti, ako
identitu oznamovateľa chrániť. Na žiadosť oznamovateľa sa v trestnom oznámení neuvedú údaje o jeho
totožnosti. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti takého oznamovateľa, sa ukladajú na
prokuratúre. Do spisu sa zakladajú len s jeho súhlasom.
Riziko sprostredkovanej traumatizácie pomáhajúcich profesionálov
Vedomosť o detailoch prípadu alebo viacerých prípadov CSA, môže na profesionálov pôsobiť
sprostredkovane traumatizujúco. Nerozpoznané a neošetrené symptómy sprostredkovanej traumatizácie
môžu negatívne ovplyvňovať kvalitu pracovného aj osobného života. Okrem iného môžu znižovať schopnosť
načúvať obetiam a poskytnúť im adekvátnu oporu. Preto je žiadúce, aby pomáhajúci profesionáli boli o
fenoméne sprostredkovanej traumatizácie edukovaní a aplikovali opatrenia na elimináciu tohto javu.
Čomu sa vyhnúť
Sugestívne vedený rozhovor
Pokiaľ profesionál vstupuje do rozhovoru s dieťaťom s tým, že má v mysli vopred vytvorené
(nesprávne) presvedčenie o tom, čo sa stalo, potom môže štruktúrovať rozhovor (vrátane formulácie
otázok) takým spôsobom, aby získal od dieťaťa informácie konzistentné so svojím vopred vytvoreným
presvedčením, zatiaľ čo ignoruje informácie, ktoré do jeho presvedčenia nezapadajú.
Keď sa snažíte zistiť, či v živote dieťaťa sú nejaké stresujúce podnety, rozhovor môže obsahovať aj
otázky ohľadne akéhokoľvek typu násilia. V tejto situácii „neodkrývate“ CSA, ale iba overujete podozrenia.
Je dôležité, aby negatívne odpovede dieťaťa boli akceptované, a nie ignorované alebo interpretované v línii
s hypotézou, že dieťa vskutku je obeťou, iba to popiera. Väčšina skutočných obetí využije príležitosť na
rozhovor o CSA; menšia skupina reálnych obetí CSA, ktoré viktimizáciu popierajú (false denial), bude
prinajmenšom vedieť, že existuje niekto, s kým môžu o svojich skúsenostiach hovoriť a neskôr sa môžu
vrátiť, aby využili túto príležitosť.
Nezvládnutie vlastných emócií
Informácia o CSA vo vás môže vyvolať celé spektrum emócií, niekedy aj veľmi intenzívnych
a rozporuplných, najmä ak je z páchania CSA podozrivá osoba, ktorú poznáte a doteraz ste ju vnímali
v pozitívnom svetle. Môžete sa napríklad pristihnúť pri tom, že sa cítite informáciou prekvapení, zarazení.
Možno pocítite zneistenie z toho, aký postoj zaujmete pri ďalšom kontakte s podozrivou osobou. Alebo vás
môže zaplaviť aj zahanbenie z toho, že ste dosiaľ danú osobu „neprekukli“ a nejakým spôsobom nezabránili
zneužívaniu dieťaťa skôr, než k nemu došlo. Môžete pociťovať rozochvenie a obavu z toho, aby ste sa pred
dieťaťom nezatvárili a nevyjadrili nejako nevhodne a zraňujúco. Predstava, že dieťa vskutku zažilo CSA,
ktoré popisuje, vás môže napĺňať zmesou hnevu a smútku. Hnevu na to, že sa podozrivá osoba mohla
k dieťaťu správať takto zneužívajúco. A smútku nad tým, že dieťa čomusi takému muselo v živote čeliť
a ešte mu zrejme dlho potrvá, kým sa z takýchto zážitkov zotaví. Možno sa prichytíte aj pri sebaľútosti

Odborné postupy v pedagogickej a poradenskej praxi Sexuálne zneužívané dieťa v edukačnom aj
poradenskom procese – Ako viesť rozhovor so
suspektnou obeťou
8
v súvislosti s tým, že ste mali celkom inú predstavu o danom dni, a to, čo ste sa práve dozvedeli, na vás
kladie zodpovednosť, s ktorou ste vopred nerátali.
V rozhovore s dieťaťom sa sústreďte na dieťa a nie na svoje vnútorné prežívanie. Váš zjavný
emočný distres môže spôsobiť, že dieťa sa v rozhovore zablokuje. Vzniknuté emočné rozrušenie môžete
ventilovať po skončení rozhovoru, keď budete osamote, alebo v prítomnosti osoby, ktorá Vám môže
poskytnúť podporu alebo usmernenie.
Retraumatizácia a neaplikovanie stabilizačných techník
V reakcii na traumatické podnety sa v organizme spúšťajú inštinktívne obranné reakcie, ktoré sú
riadené odlišnými systémami autonómnej nervovej sústavy. Organizmus je vybudený k boju alebo úteku
(tento stav sa odborne nazýva hyperarousal), alebo sa dostáva do stavu fyzického a psychického
ochromenia (hypoarousal). Tieto reakcie nie sú pod vôľovou kontrolou, a preto nevypovedajú nič
o charakterových či morálnych vlastnostiach jedinca.
Bez ohľadu na to, ako dávno jedinec traumu utrpel, pokiaľ táto nie je dostatočne spracovaná,
potom rôzne podnety, ktoré mu pripomínajú pôvodné traumatické zážitky, môžu viesť k jeho
retraumatizácii. Znamená to, že v organizme opätovne dochádza k aktivácii hyperarousalu alebo
hypoarousalu. Stresové hormóny, ktoré sú pritom vylučované, traumu jedinca ešte viac prehlbujú. Preto je
potrebné vedieť tieto stavy rozpoznať a bezodkladne použiť stabilizačné techniky, ktoré môžu jedincovi
pomôcť upokojiť sa a znovunadobudnúť kontakt s prítomnosťou (tu a teraz).
 Hyperarousal sa prejavuje napr. emočným zaplavením, impulzivitou, agitovanosťou, myšlienkami, ktoré
sú ovládané strachom, hnevom alebo nadmernou ostražitosťou a nedôverou.
 Hypoarousal sa prejavuje napr. emočnou otupenosťou, nevnímaním prítomného diania, zníženou
schopnosťou rozumieť hovorenej reči, myšlienkami, v ktorých dominuje rezignácia.
K retraumatizácii môže dôjsť aj počas rozhovoru s dieťaťom, či už v dôsledku vnútorných podnetov
(spojených s tým, ako si dieťa vybavuje spomienky na zážitky, o ktorých sa v rozhovore zdôveruje), alebo
v dôsledku vonkajších podnetov. Napr. určitá fráza, slovné spojenie, ktoré vyslovíme, alebo prvky
neverbálnej komunikácie na našej strane, môžu dieťaťu tiež pripomínať zážitky CSA. Spúšťačom
retraumatizácie môže byť akákoľvek snaha vytvárať na dieťa nátlak, konfrontačný prístup, spochybňovanie
tvrdení obete, označovanie správania alebo prežívania obete za patologické a pod.
Pokiaľ teda v rozhovore s dieťaťom badáme symptómy hypo alebo hyperarousalu, aplikujeme
stabilizačné techniky, ako sú regulované dýchanie či grounding alebo akokoľvek priťahujeme pozornosť na
tu a teraz (napr. vymenuj mi 5 vecí, ktoré vidíš v miestnosti; vymenuj mi 5 vecí, ktorých sa môžeš okolo
seba dotknúť, zmeníme polohu, podáme pohár studenej vody, a pod.).
Sekundárna viktimizácia dieťaťa
Ide o ujmu obeti, ktorá nebola spôsobená ako priamy následok trestného činu, ale v dôsledku
nevhodného prístupu jednotlivcov, resp. inštitúcií (odlišných od páchateľa), s ktorými prišla obeť do
kontaktu po spáchaní činu. Častou podobou sekundárnej viktimizácie je:
 Neschopnosť pripustiť, že k CSA mohlo dôjsť a následné podozrievanie obete z toho, že klame. Môže
sa objaviť najmä vtedy, ak voči osobe podozrivej zo spáchania CSA z akýchkoľvek dôvodov
prechovávate sympatie, dôveru, citovú náklonnosť, úctu, obdiv, alebo vďačnosť.
 Spochybňovanie závažnosti konania a vzniknutej ujmy. Môže byť podmienené nedostatočným
právnym povedomím a nedostatkom vedomostí o spektre foriem a potenciálnych negatívnych
následkov CSA. Žiadnu z foriem CSA netreba podceňovať; aj zdanlivo menej závažné formy CSA (najmä
ak sa vyskytli opakovane) môžu mať závažné následky na obeť.
 Pripisovanie (čiastočnej) viny obeti. Môže byť spôsobené lipnutímna ilúzii spravodlivého sveta,
tedana presvedčení, že zlé veci sa nedejú len tak, a že si za to, čo sa stalo, obeť môže sama, napr.
preto, že sa správala neopatrne, provokatívne či naivne. Taktiež môže byť živené základnou atribučnou
chybou, teda tendenciou vysvetľovať určité udalosti, ktoré sa stali druhým ľuďom, internými faktormi,
ako napríklad vlastnosťami ich osobnosti, pri súčasnej minimalizácii vplyvu externých faktorov. Alebo

Odborné postupy v pedagogickej a poradenskej praxi Sexuálne zneužívané dieťa v edukačnom aj
poradenskom procese – Ako viesť rozhovor so
suspektnou obeťou
9
môže vyvierať z chyby spätného úsudku, teda mylným predpokladom, že sa vývin udalostí dal
jednoznačne predvídať, že obeť to mala a mohla tušiť a mala prijať patričné preventívne kroky.
 Nepochopenie kontraintuitívnych reakcií obetí. Ide o reakcie, ktoré nezodpovedajú našim intuitívnym
očakávaniam o tom, ako by mala osoba reagovať, keď sa stane obeťou násilia/zneužívania. Reakcie
obetí (napr. navonok pasívna reakcia na zneužívanie, oneskorené zdôverenie sa, pozitívne postoje
k páchateľovi) sa môžu na prvý pohľad javiť ako nesprávne, nezmyselné, nelogické. V skutočnosti však
ide o normálne reakcie v nenormálnych okolnostiach, v ktorých sa obete ocitli. Neznalosť príčin
kontraintuitívnych reakcií obetí môže viesť k neopodstatnenému spochybňovaniu ich dôveryhodnosti
a k ich sekundárnej viktimizácii.
Riziko sekundárnej viktimizácie je potrebné reflektovať pri akejkoľvek komunikácii so suspektnou
obeťou CSA. Rany spôsobené sekundárnou viktimizáciou (najmä pocit nespravodlivosti, pocit nedôstojnosti
a pocit sociálnej izolácie) sú pre psychiku obete veľmi zaťažujúce a významne narúšajú proces jej
zotavovania sa.
Stotožňovanie krivých obvinení s obvineniami, ktoré sa nepreukázali
V právnom zmysle je krivé obvinenie vymedzené ako lživé obvinenie iného z trestného činu,
v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie. Prípady podozrení z CSA, ktoré sa nepreukázali, nie sú ekvivalentom
úmyselných krivých obvinení. Skutok sa totiž stať mohol, ale niet o ňom dostatok dôkazov, alebo sú
zhromaždené dôkazy nesprávne interpretované. V trestnom práve platí zásada „in dubio pro reo" (v
pochybnostiach v prospech obvineného), čo znamená, že v neistých prípadoch právny systém preferuje,
aby radšej vinný odišiel slobodný, než by mal riskovať, že azda odsúdi nevinného. Princíp prezumpcie
statusu obete nie je preto nijako menej významný než princíp prezumpcie neviny.
Aj v prípade, že sa podozrenie nezakladá na skutočnosti, nemožno ho automaticky považovať za
zlovoľné, krivé obvinenie. Situácie, kedy sa kvôli podozreniu z CSA do pozornosti úradov dostanú deti, ktoré
reálne nie sú obeťami CSA, môžu vzniknúť z rôznych dôvodov, pričom vedomé klamstvo je len jedným
z nich (a nie je nutne spojené s úmyslom privodiť inej osobe trestné stíhanie).
Kompetenčné limity
Nepokúšajte sa na základe symptómov pozorovaných u dieťaťa „diagnostikovať“ CSA. Zo symptómov
(z ktorých väčšina spadá do kategórie nešpecifických symptómov) nemožno vyvodiť príčinu symptómov.
Nesnažte sa svojvoľne preverovať, čo ste sa od dieťaťa v rozhovore dozvedeli. Preverovanie
podozrení zo spáchania trestného činu a zhromažďovanie dôkazov je v kompetencii orgánov činných
v trestnom konaní.
Nespoliehajte sa na vlastnú intuíciu, pokiaľ ide o schopnosť odhadnúť, či nám niekto hovorí pravdu
alebo klame. Výskumy zamerané na schopnosť ľudí rozlíšiť medzi pravdivými a nepravdivými výpoveďami
dospeli k záverom, že tak laici ako aj profesionáli dosahujú v priemere len 54% mieru úspešnosti, teda
úroveň len málo prekračujúcu hranicu náhody.
Nevynášajte súdy o vine alebo nevine podozrivej osoby. Takúto kompetenciu má iba súd. Rešpektujte
preto tak princíp prezumpcie neviny, ako aj princíp prezumpcie statusu obete.
Doplňujúce informácie
Kvalifikačné predpoklady
- Zvládnutie základných stabilizačných techník (dostupné na: http://www.psychiatria-
casopis.sk/files/psychiatria/4-2007/PSY4-2007-cla19.pdf) [citované 2021-06-10]
- Základné poznatky o vývinových charakteristikách (pamäť, rečový vývin, morálny vývin, sexuálny
vývin a pod.) relevantných období detstva. Pre doplnenie alebo osvieženie poznatkov môžu byť
užitočné napr. publikácie od Delfos (2018), Říčan (2021), Vágnerová a Lisá (2021).

Odborné postupy v pedagogickej a poradenskej praxi Sexuálne zneužívané dieťa v edukačnom aj
poradenskom procese – Ako viesť rozhovor so
suspektnou obeťou
10
Zoznam použitých metód
- aktívne počúvanie
- psychoedukácia
- stabilizačné techniky
- leták o kontraintuitívnych reakciách obetí násilia (dostupný na:
https://detstvobeznasilia.gov.sk/web_data/content/upload/subsubsub/8/prehl-ad-kontraintuiti-
vnych-reakcii-1.pdf [citované 2021-06-10]) môže byť užitočný pri psychoedukácii dieťaťa, rodičov,
ale aj osôb z radov pomáhajúcich profesií
Uvádzame ilustratívny zoznam niekoľkých organizácií, ktoré sa venujú danej
problematike:
- Polícia SR: 158
- Podanie trestného oznámenia elektronickou formou prostredníctvom verejného portálu Generálnej
prokuratúry SR: https://esluzby.genpro.gov.sk/trestne-oznamenie [citované 2021-06-10] (podanie
trestného oznámenia priamo na Generálnu prokuratúru sa odporúča v prípadoch, keď máte
podozrenie, že vzhľadom na spoločenské postavenie osoby podozrivej zo spáchania CSA, by mohli
existovať snahy o ovplyvňovanie vyšetrovania predmetného prípadu)
- Občianske združenie Náruč – pomoc deťom v kríze (Žilina); https://naruc.sk/[citované 2021-06-10]
- Nezisková organizácia Centrum Slniečko, n.o. (Nitra); https://centrumslniecko.sk/[citované 2021-
06-10]
- Ascend, občianske združenie (konzultácie, supervízia, vzdelávanie v problematike CSA);
http://sexualne-zneuzivanie.sk/ [citované 2021-06-10]
- Zoznam subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov:
https://www.justice.gov.sk/Stranky/Registre/Zoznamy-vedene-MS-SR/Register-pomoc-obetiam-
zoznam.aspx [citované 2021-06-10]
- Zoznam absolventov výcviku v terapii psychickej traumy: http://www.emdr-sipe.sk/absolventi-
vycvik-v-emdr.php [citované 2021-06-10]
Použité zdroje
DELFOS, M. F. 2018. Jak vést profesionální rozhovor s dětmi mezi 4-12 lety. Praha: Portál.
Epizóda podcastu V ženskom rode: Lucie Hrdá: Kyberšikana, domáce násilie aj stalking sú rodovo
podmienené, páchatelia cielia najmä na ženy. [online]. [citované 2021-06-10]. Dostupné na internete:
https://open.spotify.com/episode/01aVXG7zV5WWaNgta8qpzz.
GOODYEAR-BROWN, P. (ed.). 2011. Handbook of child sexual abuse: Identification, assessment, and
treatment. Hoboken, New Jersey : John Wiley & Sons.
CHEUNG, M. 2012. Child sexual abuse: Best practices for interviewing and treatment. Chicago: Lyceum
Books.
KARKOŠKOVÁ, S. - MIKULÁŠKOVÁ, G. 2018. Rámce a roviny krivých obvinení zo sexuálneho zneužívania
detí. In Časopis pro právní vědu a praxi /Journal of Jurisprudence and Legal Practice, 26(3), 419–452
[online]. [citované 2021-06-10]. Dostupné na internete:
https://www.researchgate.net/publication/327728930_Ramce_a_roviny_krivych_obvineni_zo_sexualneho
_zneuzivania_deti.
KARKOŠKOVÁ, S. - MIKULÁŠKOVÁ, G. 2020. Beliefs of helping professionals within the context of child
sexual abuse assessment. (Presvedčenia pomáhajúcich profesionálov v kontexte posúdenia sexuálneho

Odborné postupy v pedagogickej a poradenskej praxi Sexuálne zneužívané dieťa v edukačnom aj
poradenskom procese – Ako viesť rozhovor so
suspektnou obeťou
11
zneužívania detí) . Človek a spoločnosť [Individual and Society], 23(3), 1–17. [online]. [citované 2021-06-
10]. Dostupné v slovenčine na internete:
https://www.researchgate.net/publication/344992318_Karkoskova_Mikulaskova_SKpdf.
KARKOŠKOVÁ, S. 2012. Sociálna (ne)zodpovednosť zoči-voči prípadom sexuálneho zneužívania detí. In:
Sociálny rozmer človeka v súčasnom svete. Bratislava: VŠZaSP sv. Alžbety, s. 154-179. [online]. [citované
2021-06-10]. Dostupné na internete:
https://www.researchgate.net/publication/280226777_Socialna_nezodpovednost_zoci-
voci_pripadom_sexualneho_zneuzivania_deti.
KARKOŠKOVÁ, S. 2014. Obete sexuálneho zneužívania detí medzi nami. Veľký Šariš – Kanaš : Ascend.
[online]. [citované 2021-06-10]. Dostupné na internete:
https://www.researchgate.net/publication/280227305_Obete_sexualneho_zneuzivania_deti_medzi_nami.
KARKOŠKOVÁ, S. 2015. Sexuálne zneužívanie detí: vzorce kontraintuitívnych reakcií obetí. In Zborník
vedeckých štúdií a odborných článkov z medzinárodnej virtuálnej vedeckej konferencie na tému Mravnostná
kriminalita ako spoločenský fenomén a možnosti jej kontroly. Bratislava : Akadémia Policajného zboru, s.
190-205. [online]. [citované 2021-06-10]. Dostupné na internete:
https://www.researchgate.net/publication/288761716_Sexualne_zneuzivanie_deti_vzorce_kontraintuitivn
ych_reakcii_obeti.
KARKOŠKOVÁ, S. 2021. Nie sme imúnnymi voči utrpeniu, ktorého sme svedkami. [online]. [citované 2021-
06-10]. Dostupné na internete: https://odperinky.sk/nie-sme-imunnymi-voci-utrpeniu-ktoreho-sme-
svedkami/.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (2022). Zodpovednosť za neoznámenie a neprekazenie trestného
činu. [citované 2021-06-10] Dostupné na: https://www.minv.sk/?brozury-a-letaky.
ŘÍČAN, P. 2021. Cesta životem: Vývojová psychologie (4., doplněné vydání). Praha: Portál.
ŠEVČÍKOVÁ, A. 2007. Stabilizačné techniky a ich využitie v psychoterapii. In: Psychiatria-psychoterapia-
psychosomatika. [online]. 14, 2007, č. 4, s. 199-204. [citované 2021-06-10]. Dostupné na internete:
http://www.psychiatria-casopis.sk/files/psychiatria/4-2007/PSY4-2007-cla19.pdf .
VÁGNEROVÁ, M., LISÁ, L. 2021. Vývojová psychologie: Dětství a dospívání. Praha: Karolinum.
VOLBERT, R. 2016. Conversation Techniques and Statements. In: Safeguarding: Our Commitment (E-
learning programme for the prevention of sexual abuse of minors). Rome: Pontificia Universita Gregoriana,
Centre for Child Protection.
Za nikoho by sme nemali dávať ruku do ohňa (Rozhovor so Slávkou Karkoškovou, odborníčkou na
problematiku sexuálneho zneužívania detí). Redaktorka: Zuzana Hanusová. Uverejné: 03. 10. 2018, [online].
[citované 2021-06-10]. dostupné na internete: https://www.postoj.sk/36836/za-nikoho-by-sme-nemali-
davat-ruku-do-ohna.
ZÁHORA, J. 2018. Zákon o obetiach trestných činov: Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer.
Zákon č. 274/ 2017 Z.z. Zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon

Odborné postupy v pedagogickej a poradenskej praxi Sexuálne zneužívané dieťa v edukačnom aj
poradenskom procese – Ako viesť rozhovor so
suspektnou obeťou
12
- Zákon č. 301/ 2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov