ArticlePDF Available

Mäkkýše Slovanského ostrova pri Bratislave a poznámky ku genéze lokality. (Molluscs of the Slovanský Ostrov Island (Bratislava City, Slovakia) and notes to the site development in the past.)

Authors:

Abstract and Figures

Molluscs of the Slovanský Ostrov Island (Bratislava City, Slovakia) and notes to the site development in the past. The paper brings results of a malacological survey of the Danubian Island in Bratislava City, Slovakia as well as historical survey of the island succession in the past 160 years. Altogether, 40 mollusc species (28 land and 12 freshwater species) have been recorded during the surveys in 2003 and 2012 (representing 67% of the total terrestrial mollusc fauna living in the Bratislava floodplain forest remnants). The most frequent species were Aegopinella nitens, Alinda biplicata, Monachoides incarnatus and invasive slug Arion lusitanicus. In general, the main ecological groups were forest and hygrophilous species. The community of freshwater molluscs was dominated by Bithynia tentaculata, Radix ovata and Galba truncatula.
Content may be subject to copyright.
103
MÄKKÝŠE SLOVANSKÉHO OSTROVA
PRI BRATISLAVE A POZNÁMKY
KU GENÉZE LOKALITY
Juraj Čačaný, Tomáš Čejka, Peter Pišút
Abstract: Molluscs of the Slovanský Ostrov Island (Bratislava City, Slovakia) and notes to the
site development in the past. The paper brings results of a malacological survey of the Danu-
bian Island in Bratislava City, Slovakia as well as historical survey of the island succession in
the past 160 years. Altogether, 40 mollusc species (28 land and 12 freshwater species) have
been recorded during the surveys in 2003 and 2012 (representing 67% of the total terrestrial
mollusc fauna living in the Bratislava oodplain forest remnants). The most frequent species
were Aegopinella nitens, Alinda biplicata, Monachoides incarnatus and invasive slug Arion
lusitanicus. In general, the main ecological groups were forest and hygrophilous species. The
community of freshwater molluscs was dominated by Bithynia tentaculata, Radix ovata and
Galba truncatula.
Key words: Danube River, Slovakia, Mollusca, historical maps
Úvod
Slovanský ostrov patril do roku 1990 do pohraničného pásma, takže vstup na jeho územie
nebol možný. Až do roku 2003 sa výskumu malakofauny tejto lokality nikto nevenoval. Prvý
orientačný prieskum spravili L. Dvořák a T. Čejka v roku 2003 a jeho výsledky sú súčasťou
publikácie Čejka et al. (2012).
Na susednom ostrove Sihoť hodnotili v roku 2000 vegetáciu a mäkkýšov Čejka a Falťan
(2001), známa je aj malakofauna príbrežných vrbín rieky Moravy v úseku Devínska Nová
Ves, ktorá by mohla byť zdrojom imigrantov do malakocenóz Slovanského ostrova (Čejka et
al. 2012).
V záujme zachovalosti územia a ochrany biotopov európskeho významu bol Slovanský
ostrov v roku 2009 vyhlásený za prírodnú rezerváciu. Cieľom nášho výskumu bolo začať
s podrobnou malakozoologickou inventarizáciou územia a vyhodnotiť malakofaunu z faunis-
tického a ekosozologického hľadiska.
Charakteristika územia
Rezervácia má rozlohu takmer 35 hektárov, územie sa rozprestiera v relatívne úzkej ľavo
brežnej inundácii Dunaja, ktorý v týchto miestach prekonáva Malé Karpaty cez tzv. Devínsku
bránu. Od Devínskych Karpát je ostrov oddelený Devínskym ramenom, ktoré v lete a na
jeseň často vysychá, čo umožňuje aj migráciu terestrických živočíchov. Relatívne prirodzené
lužné spoločenstvá, s pomerne vysokým stupňom zachovalosti a s výskytom viacerých chrá-
nených druhov rastlín a živočíchov, sú súčasťou regionálneho biocentra v trase biokoridoru
provincionálneho významu (Dunaj). Územie je spolu s ďalšími piatimi lokalitami obdobného
charakteru zaradené do územia európskeho významu Bratislavské luhy (Krempaský 2010).
Na ostrove tu zastúpené dva hlavné typy biotopov – lužné lesy (prechodné až tvrdé
nížinné lužné lesy, čiastočne aj vŕbovo topoľové luhy) a vodné a močiarne spoločenstvá (pri-
rodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a ponorených cievnatých
Acta Rer. Natur. Mus. Nat. Slov. Vol. LVIII Bratislava, 2012
104 105
rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharion). Lesné porasty majú prevažne polopriro-
dzené druhové zloženie a pod vplyvom občasných povrchových záplav. Miestami de-
gradované, s dominanciou javorovca jaseňolistého (Negundo aceroides). Pri nižších vodných
stavoch sú ovplyvňované kolísajúcou hladinou podpovrchových vôd. Priaznivý stav ekosysté-
mov ostrova je daný aj tým, že do roku 1989 bolo toto územie v hraničnom pásme a aj neskôr
bol voľný pohyb osôb na ostrove obmedzený, ide totiž o pásmo hygienickej ochrany vodného
zdroja (Krempaský 2010).
História Slovanského ostrova a regulačných úprav
Slovanský ostrov predstavuje relatívne mladý geomorfologický útvar, ktorého vznik mož-
no dobre sledovať na historických mapách. V osemdesiatych rokoch 18. storočia ostrov ešte
vôbec neexistoval. Na jeho mieste sa v tom čase nachádzala nevýrazná zátoka hlavného toku
Dunaja s prúdnicou pri dnešnom devínskom brehu (mapa č. 1 v zozname). Zárodok budúceho
ostrova sa prvý raz objavuje vo forme asi 800 m dlhej a 100 m širokej štrkopieskovej lavice na
mape z roku 1811 (mapa č. 2; obr. 1). V nasledujúcich troch desaťročiach niektoré mapy tento
nános znázorňujú, iné nie (napr. mapa z roku 1831, č. 3), z čoho vyplýva, že sa vynáral len
pri nižších vodných stavoch a porastený bol nanajvýš iniciálnymi spoločenstvami bylín. Tvar
tohto náplavu sa časom mierne menil. V roku 1834 mala lavica na juhozápadnej strane takmer
rovný breh (mapy č. 4, 5). Podľa mapy z roku 1835 na západnom konci postupne zrastala s
devínskym brehom (mapa č. 6), čím sa obvodové rameno stávalo poloprietočným (mapa č. 7
z roku 1839). Mapa z jesene roku 1847 (č. 8), znázorňujúca Dunaj zrejme pri nízkom vodnom
stave už ukazuje lavicu celkom spojenú s ľavým brehom.
Obr. 1. Rekonštrukcia vývoja Slovanského ostrova podľa zákresov na niektorých historických mapách
Fig. 1. Slovanský ostrov Island – reconstructed development based on some historical map depictions
105
Postupným prirastaním sedimentov sa však štrkopiesková lavica časom dostala nad úroveň
priemernej vody a niekedy v päťdesiatych rokoch 19. storočia jej obnažený povrch osídlili
semenáčiky drevín. Tento dátum môžeme pokladať za začiatok primárnej sukcesie lužného
lesa na Slovanskom ostrove. Mapy z konca šesťdesiatych a prelomu sedemdesiatych rokov
19. storočia (č. 9 a 10) totiž ukazujú sihoť porastenú vzrastlým lužným lesom. Súčas-
ne sa obnovil prietok vody bočným ramenom. Podľa mapy č. 9. rástol v roku 1869 (obr. 1)
na ostrove súvislý pás lužného lesa široký 100 m a dlhý 600 m. V tomto období bol tunajší úsek
Dunaja zároveň dlhšie predmetom plánovaných úprav koryta (porovnaj napr. mapu č. 6
z roku 1835). Dunaj napokon na tomto úseku zregulovali v rámci úprav na tzv. strednú vodu
v rokoch 1886 – 1896 (Füry et al. 1986). Počas nich po roku 1884 (mapa č. 11) vybudovali
priamo v koryte Dunaja pozdĺžnu stavbu projektovanú líniu nového ľavého brehu, ktorú
prvý raz ukazuje katastrálna mapa Devína z r. 1896 (obr. 1; mapa č. 12). Ostrov sa tak náhle
ocitol v odstavenej dunajskej zátoke, širokej do 340 m. Za líniou nového brehu sa vzápätí za-
čali usadzovať nové náplavy, osídľované iniciálnymi porastami lužného lesa. V prvej štvrtine
20. storočia na úrovni riečneho kilometra 1879 zriadili v rámci úprav na tzv. malú vodu tri
priečne stavby – výhony.
Okolo roku 1925 (mapa č. 13) už medzi pôvodným ostrovom a novým brehom Dunaja exis-
tovali dve úplne nové sihote na ploche asi 550 x 140 m. Od pôvodného ostrova ich oddeľovalo
ramienko široké približne 40 m (obr. 1). V nasledujúcich desaťročiach zanášanie celej zátoky
pokračovalo, priestory medzi ostrovmi a novým brehom sa postupne vypĺňali nánosmi a po-
rastali ich dreviny lužného lesa. Obvodové rameno bývalo preplachované len počas vysokých
vodných stavov v hlavnom koryte Dunaja (približne pri 400 cm na vodočte v Devíne), takže
dochádzalo k jeho zanášaniu a vyplytčovaniu. Prispeli k tomu aj vysýpanie odpadov, navážky
a zásypy v Devíne od Slovanského nábrežia. Šírka ramena v súčasnosti dosahuje od 16 do 45
m (oproti pôvodným 65 m v roku 1925).
Výsledkom načrtnutého vývoja je súčasná topograa Slovanského ostrova, ktorý pozostáva
z vývojovo a vekovo rozdielnych častí. Geneticky najstaršou časťou ostrova je pretiahnutý
úsek v jeho centrálnej časti (obr. 2), kde sukcesia lužného lesa prebieha už približne 157 rokov.
Materiál a metódy
Prvý, orientačný malakozoologický prieskum sme realizovali na jeseň roku 2003 (Čejka et
al. 2012) (tab. 1), druhý – oveľa podrobnejší – po deviatich rokoch, konkrétne 18. 10. 2012.
Celkovo sme odobrali dve kvantitatívne vzorky spoločenstiev suchozemských ulitníkov. Jed-
na vzorka pozostávala z preosiateho substrátu (veľkosť ôk sita 1 cm2) – rastlinného odpadu a
príslušnej humusovej vrstvy pôdy. Vzorka vznikla spojením viacerých odberov vykonaných
preferenčne tak, aby bola zachytená čo najväčšia heterogenita stanovíšť a aby inventarizácia
bola čo najobjektívnejšia. Celkový objem preosiatej vzorky bol šesť litrov, čo je dostatočné
množstvo pre daný typ stanovíšť (Cameron a Pokryszko 2003). Objemové vzorky sme do-
plnili individuálnym zberom spod driev, kôry, kameňov alebo priamo z vegetácie či povrchu
pôdy (počet jedincov/1 hod. zberu/2 osoby). Odhad početnosti vodných druhov mäkkýšov
sme vykonali podobne individuálnym zberom z dna, kameňov, ponorených driev a vodnej
vegetácie. Vzorky suchozemských spoločenstiev sme najprv vysušili, potom premyli vo
vode, aby sme ich zbavili ťažších anorganických súčastí. Ulity a zvyšky vegetácie plávajúce
na hladine sme pozbierali kuchynským cedidlom, dali vysušiť, preosiali na tri veľkostné
frakcie, z ktorých sme potom vyberali ulity. Schránky sme determinovali podľa Ložekovho
(1956) kľúča a nahé ulitníky podľa práce Horsáka et al. (2010). Druhy komplexu Arion lusi-
tanicus/rufus boli okrem pitvy determinované aj podľa sfarbenia mláďat.
106 107
Obr. 2. Genetická rekonštrukcia jednotlivých segmentov Slovanského ostrova (na podklade lodníckej
mapy z dvadsiatych rokov 20. storočia). Vysvetlivky: 1 – geneticky najstaršia časť ostrova so začiatkom
sukcesie lužného lesa v päťdesiatych rokoch 19. storočia (vek riečnej nivy asi 157 rokov); 2 – časť terénu,
ktorá vznikla po regulácii Dunaja (vek alúvia ± 122 rokov); 3 – časti terénu, ktoré postupne sedimen-
tovali po roku 1925 (maximálny vek alúvia 87 rokov); 4 – zvyšky vodných plôch horných ústí bočného
ramena; 5 – reliéf ovplyvnený antropickými navážkami a zásypmi.
Fig. 2. Map reconstruction showing developmental stages of Slovanský ostrov Island (projected into the
1920s navigation chart). Legend: 1 – oldest part of the island with earliest stage of vegetation succession
in 1850s (oodplain age ~ 157 years); 2 – part deposited after the Danube channelization (alluvium age
± 122 yr); 3 – oodplain segments deposited since 1925 (maximum age of alluvium 87 yr); 4 – residual
water bodies of former upstream entrance of the side channel; 5 – land relief affected by man (llings,
disturbances etc.).
107
Opis jednotlivých vzorkovaných stanovíšť
Za názvom lokality sú v zátvorke uvedené súradnice v desiatkovej sústave. [E3] – stromová
vrstva, [E2] – krovinová vrstva, [E1] – bylinná vrstva. Za jednotlivými druhmi sa v zátvorke
uvádza ich abundancia podľa BraunBlanquetovej stupnice (BraunBlanquet 1964).
1. Lužný les (48.169599,16.988806)
[E3]: Populus alba (2), Acer campestre (4); [E2]: Swida sanguinea (3), Sambucus nigra (2);
[E1]: Aegopodium podagraria (3), Hedera helix (2), Galium cf. aparine (1), Urtica dioica (+).
Na tejto ploche sme spravili iba individuálny semikvantitatívny zber mäkkýšov.
2. Lužný les (48.16778, 16.99055) [E3]: Populus nigra (4), Ulmus laevis (2), Salix fragilis
(1), Negundo aceroides (2); [E2]: Sambucus nigra (3), Negundo aceroides (2), Swida sangui-
nea (1); [E1]: Rubus caesius (4), Urtica dioica (4), Hedera helix (1), Galium aparine (1),
Glechoma hederacea (1), Lamium maculatum (1), Impatiens glandulifera (1), Swida sangui-
nea (+).
Na tejto ploche sa odobrala kvantitatívna vzorka spoločenstva ulitníkov (pozri Materiál a me-
tódy).
3. Terénna depresia (48.16781,16.990988)
Terénna depresia neďaleko plochy č. 2, husto porastená vlhkomilnou vegetáciou. [E3]: Ne-
gundo aceroides (2), Populus nigra (1), Populus alba (1); [E2]: Sambucus nigra (2), Negundo
aceroides (1); [E1]: Rubus caesius (4), Phalaroides arundinacea (3), Urtica dioica (2), Gle-
choma hederacea (1), Impatiens glandulifera (1), Carex sp. (1). Množstvo spadnutého roz-
kladajúceho sa dreva, machy. Na tejto ploche sa odobrala kvantitatívna vzorka spoločenstva
ulitníkov (pozri Materiál a metódy).
4. Breh ramena (48.16371,16.996037)
[E1]: Phalaroides arundinacea (4), Impatiens glandulifera (2), Urtica dioica (1). Na tejto
ploche sme vykonali iba individuálny semikvantitatívny zber mäkkýšov.
5. Rameno (48.16371,16.996037)
Preskúmaný bol asi 150metrový úsek pod bývalým vyústením ramena (v súčasnosti ide
o typ plesiopotamál, t.j. rameno dotované vodou, prípadne dočasne prietočné len pri vysokých
stavoch vody v hlavnom toku). Výtok do ramena bol v minulosti od hlavného toku oddelený
kamenným opevnením brehov.
Výsledky a diskusia
Počas inventarizácie sme v roku 2012 zistili na lokalite 40 druhov mäkkýšov, z toho 28
suchozemských a 12 vodných druhov. Druhovo najbohatšie bolo spoločenstvo terénnej depre-
sie (lokalita č. 3), najchudobnejšie zas spoločenstvo tvrdého luhu (lokalita č. 1). Najfrek-
ventovanejšími druhmi, teda druhmi, ktoré sa vyskytovali na všetkých štyroch sledovaných
suchozemských stanovištiach, boli lesné mezohygrolné ulitníky – Aegopinella nitens, Alinda
biplicata, Monachoides incarnatus a invazívny druh Arion lusitanicus. Najpočetnejšie popu-
lácie sme zaznamenali pri druhoch Alinda biplicata, Vitrea crystallina a Cochlicopa lubrica.
Pokiaľ ide o ekologickú štruktúru malakofauny, v rámci celej lokality dominujú lesné druhy
sensu lato, prevažujú lesné eurytopné a lesné hygrolné druhy. Väčší podiel majú aj hygrol-
né až polyhygrolné druhy mäkkýšov, ich výskyt sa však obmedzuje prevažne do terénnych
depresií alebo do brehových častí Devínskeho ramena.
Na susednom ostrove Sihoť sme v minulosti zistili ďalšie dva druhy, ktoré na Slovanskom
ostrove zatiaľ neboli potvrdené (Limax cinereoniger a Columella edentula) (Čejka a Falťan
108 109
2001). V pobrežných vrbinách medzi Devínom a Devínskou Novou Vsou sme potvrdili na-
vyše dva druhy euryekných bezulitnatých mäkkýšov (Deroceras sturanyi a D. reticulatum)
(Čejka et al. 2012).
Keďže v rámci Veľkej Bratislavy sme v rokoch 2003 2011 potvrdili 45 druhov sucho-
zemských ulitníkov (Čejka et al. 2012), na Slovanskom ostrove sa vyskytuje 67 % z celkové-
ho druhového bohatstva suchozemských ulitníkov lužných lesov na území Veľkej Bratislavy.
Okrem slizovca iberského (Arion lusitanicus) sa na lokalite nevyskytujú nepôvodné či inva-
zívne druhy mäkkýšov.
Spoločenstvá vodných druhov Devínskeho ramena nie sú vyhranené. Z ekologického hľa-
diska sa tu vyskytuje pestrá zmes druhov s rôznymi ekologickými nárokmi – od druhov reo-
lných cez limnolné druhy až po druhy temporárne paludikolné. S výnimkou ulitníka Phy-
sella acuta sme v ramene nezistili žiadne ďalšie nepôvodné alebo invazívne druhy vodných
mäkkýšov.
Komentáre k vybraným druhom
Trochulus striolatus danubialis – endemit podunajských lužných lesov. Ložek (1956) uvá-
dza, že podunajské populácie majú nepochybne alpský pôvod. Na Slovensku sa správa ako
kalcilný a vlhkomilný lesný druh, jeho výskyt sa obmedzuje na vlhšie porasty prechodného
až mäkkého lužného lesa (Čejka et al. 2012). Podunajské populácie sa nevyhýbajú topoľovým
lignikultúram, limitujúcimi faktormi podobne ako pri väčšine druhov pôdna vlhkosť
a obsah karbonátov v substráte. Izolovaná populácia, ktorá zodpovedá tvarovo skôr poddruhu
T. s. montanus (Studer 1820), žije vo vlhkých malokarpatských údolných porastoch pri obci
Borinka. Vo Veľkej Británii a západnej Európe sa správa ako typický antropotolerantný druh,
smerom na východ sa však stáva stenotopnejším.
Z bioindikačného hľadiska treba vyzdvihnúť cihu kyjačikovú (Clausilia pumila), ktorá
indikuje v oblasti podunajských lužných lesov relatívne pôvodné, málo narušené aluviálne
stanovištia.
Euconulus praticola z celoslovenského hľadiska zriedkavý polyhygrolný druh, no na
mokraďových stanovištiach našich veľkých nížin miestami pomerne hojný. Jeho výskyt indi-
kuje poloprirodzené až prirodzené mokraďové stanovištia.
Z faunistického hľadiska je zaujímavý výskyt lesného eurytopného druhu Discus rotun-
datus. Prvé nálezy pochádzajú z roku 1999 (Čejka 2003). V alúviách menších tokov je častý,
väčšinou sa obmedzuje na sekundárne aluviálne spoločenstvá, nie je to však typický aluviálny
druh. Z Podunajska sa v minulosti neuvádza. Je pravdepodobné, že podunajské nálezy majú
malokarpatský pôvod.
Arion lusitanicus invazívny druh. Prvé jedince sme začali nachádzať v bratislavských
luhoch po roku 2003 (Ružinov Vlčie Hrdlo). V súčasnosti je známy v rámci sledovaných
zvyškov bratislavských lužných lesov z ôsmich lokalít, pričom na niektorých je pomerne po-
četný (cf. Čejka et al. 2012). Na lokalitu začal prenikať až po roku 2003.
Poďakovanie
Príspevok vznikol v rámci projektu č. 2/0037/11 a projektu č. 1/0208/12 nancovaných pro
stred níctvom VEGA. Táto práca bola podporovaná aj Agentúrou na podporu výskumu a -
voja na základe zmluvy č. APVV062511.
109
Literatúra
BRAUNBLANQUET, J., 1964: Panzensoziologie, Grundzüge der Vegetationskunde. 3.
Auage. Wien, Springer Verlag, 865 pp.
CAMERON, R. A. D. , POKRYSZKO, B. M., 2005: Estimating the species richness and com-
position of land mollusc communities: problems, consequences and practical advice.
Journal of Conchology, 38:529 – 547.
ČEJKA, T., 2003: Ekologické väzby ulitníkov (Gastropoda) v podunajských lužných lesoch.
97 s., ms. (Kandidátska dizertačná práca, depon in: Prírodovedecká fakulta UK, Bra-
tislava).
ČEJKA, T., ČAČANÝ, J., DVOŘÁK, L., 2012: Zvyšky bratislavských lužných lesov -
znamné refúgium podunajskej malakofauny. Malacologica Bohemoslovaca, 11: 29
38. Online serial. Available: http://mollusca.sav.sk. 3. 10. 2012.
ČEJKA, T., FALŤAN, V., 2001: Hodnotenie stanovištných pomerov podunajských lužných
lesov pri Bratislave na základe štruktúry fytocenóz a malakocenóz (prípadová štúdia).
Sborník Přírodovědného klubu v Uh. Hradišti, 6:38 – 52.
FÜRY, J., DÉCSI, L., STANKOVSKÝ, J., 1986: Povodie Dunaja včera a dnes. Povodie
Dunaja (Informačný spravodaj), 1:15 – 35.
HORSÁK, M., JUŘIČKOVÁ, L., BERAN, L., ČEJKA, T., DVOŘÁK, L., 2010: Komento-
vaný seznam měkkýšů zjištěných ve volné přírodě České a Slovenské republiky [An-
notated list of mollusc species recorded outdoors in the Czech and Slovak Republics].
Malacologica Bohemoslovaca, Suppl. 1:1 – 37. Online serial. Available: http://mollus-
ca.sav.sk. 10. 11. 2007.
KREMPASKÝ, P., 2010: Prírodná rezervácia Slovanský ostrov prvé chránené územie na
Dunaji. Ochrana prírody Slovenska, 1:5 – 6.
LOŽEK, V., 1956: Klíč československých měkkýšů. Bratislava, Vydavateľstvo Slovenskej
akadémie vied, 436 s.
Zoznam citovaných máp a plánov
1. Mapa 1. vojenského mapovania (tzv. jozefínske), 1782– 1785, mapový stĺpec 5 (Collone
V.), mapová vrstva 6 (Sectio VI.), mierka 1 : 28 800.
2. Hydrotechnische Karte des Donau Stroms von der Unter Oesterreichischen Gränze bis...
angefangen den 15ten October 1811. Stanislav Heppe, mierka 1 : 7 200 (152 mm = 600 vie-
denských siah). Maďarský národný archív (ďalej MNA), zbierka máp Miestodržiteľskej rady
(ďalej MR), sign. S 12 Div XI No 0074:1.
3. RECTIFICIRTER HYDROGRAPHISCHTOPOGRAPHISCHER PLAN DES DONAU
STROMS Von dem Markte Petronell in Nieder Ostereich bis unterhalb der Ortschaft Gútor im
Pressburger Comitat Vom Jahre 1831 und der Fortsetzung bis Vének im Raaber Comitat vom
jahre 1834 in 12 Sectionen. 1831. rozmery listov 77,5 x 60 cm. MNA, zb. máp Vodopisného
ústavu, sign. S80 Duna 019.
4. Dunajské mapovanie. Dunaj medzi Devínom a Hamuliakovom, 1834. Rozmery listov
73x57 cm, mierka 1 : 14 400. MNA, zb. máp Vodopisného ústavu, sign. S 80 Duna No 0083/1.
5. HYDROGRAPHISCH HYDROTECHNISCHE ÜBERSICHTS KARTE Von der Donau
Strom Strecke zwischen Theben und Gutor... 1834. Rozmery 214 x 65 cm. MNA, zb. máp MR,
sign. S12 D11 No 0091:2.
6. Situations Plan des Donau Stromes bei Theben an der Ausmündung des March Flusses zur
Ubersicht rücksichtlich des bey Theben beschränkten Anlandungs Platzes nächst dem k. k.
110 111
Zoll und k. h. Dreyzigst Amte. Jozef Berger, 1835, kopíroval I. Haigl, rozmery 71,5 x 50 cm,
mierka 1 : 3 600, 104 mm = 200 siah. MNA, zb. máp MR, sign. S12 D19 No 0041.
7. Hydrographische Uebersichtskarte des DONAU STROMES von Theben bis Gutor nach
dem herbste 1839 stattgefundenen auf 2 Schuch Wasserstandshöhe reducirten Strombestand
in welchen zugleich die kűnstige Strombahn, so wie die ausgefűrten Strom-Corrections Bau-
werke mit carminrother Farbe und ihren betreffenden Numern eingetragen sind. Jozef Lech-
ner a Ludwig Zelenka, 1840, rozmery 214 x 60 cm. MNA, zb. máp MR, sign. S12 D13 No
0655.
8. Vízméret és műnökleti térkép Dévénytől a gutori határ kezdetéigi Duna folyamnak az 1846
ik évi ősszel 0 feletti 2 lábnyi vízállásnál történt felvétel nyomán és ellátva az 1847dik év
tavaszán tett mérések által talált mélységekkel. 1847. Rozmery listu 95 x 67 cm, mierka 1 : 14
500 (233 mm = 1 800 siah). MNA, zb. máp Vodopisného ústavu, sign. S 80 Duna No 0076/1.
9. A DUNA FOLYAM RÉSZLETES TÉRKÉPE DÉVÉNYTŐL CSUNYIG tekintettel á sza-
bályozás szempontjából megállapított meder vonalára. 1869. Béla Grechenek, rozmery listu
34,5 x 47 cm, mierka 1 : 7 200. MNA, zb. máp Vodopisného ústavu, sign. S 80 Duna No
0094/2.
10. UMGEBUNG von PRESSBURG im Jahre 1870. Nach einem Originale der Generalstabs-
Abtheilung der 14Truppen Division. Mapa okolia Bratislavy z roku 1870 podľa originálu
oddelenia Generálneho štábu (14. divízie). Knižnica SNM.
11. Mapa 3. vojenského mapovania, zóna 13, mapový stĺpec 16 (Col XVI.), list Pressburg und
Hainburg, 4758. 1884, mierka 1 : 75 000.
12. DÉVÉNY nagyközség bekebelezett Károlyfalu helységnek együtt Pozsony megyében
1896. Katastrálna mapa obce Devín spolu s Karlovou Vsou v bratislavskej stolici. 1896. Za-
merali hlavní merníci Pavol Draexler a Štefan Hochreiter, merník Henrik Markovics a me-
račský pomocník Hugo Schöner. Signatúra Br 64, spolu 18 listov. Ústredný archív geodézie a
kartograe, Bratislava.
13. ČS. DUNAJ. I. DĚVÍN – ŠAMORÍN KM 1880 – 1844. Lodnícka mapa, dvadsiate roky
20. storočia. Vydal Referát Ministerstva veřejných prací v Bratislave.
Adresy autorov:
Mgr. Juraj Čačaný, Slovenské národné múzeum, Prírodovedné múzeum, Vajanského nábrežie
2, 810 06 Bratislava, e-mail: juraj.cacany@gmail.com
Ing. Tomáš Čejka, PhD., Slovenská akadémia vied, Ústav zoológie, Dúbravská cesta 9, 842 06
Bratislava, e-mail: t.cejka@gmail.com
Ing. Peter Pišút, PhD., Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Katedra fyzickej geo-
grae a geoekológie, Mlynská dolina, 842 15 Bratislava, e-mail: pisut@fns.uniba.s
111
Druh (Species) Lokalita (Site No.)
1 2 3 4 5 C-So C-Dv CF-S
Aegopinella nitens (Michaud, 1831) vh 142 41 z h z vh
Alinda biplicata (Montagu, 1803) h 192 89 z z h h
Anisus spirorobis (Linné, 1758) o
Anisus vortex (Linné, 1758) o
Anodonta anatina (Linné, 1758) z
Arianta arbustorum (Linné, 1758) h 63 114 h vh vh
Arion fuscus (O. F. Muller, 1774) z z
Arion lusitanicus J. Mabille, 1868 vh vh z o h
Bithynia tentaculata (Linné, 1758) vh
Carychium minimum O. F. Muller, 1774 98 30
Carychium tridentatum (Risso, 1826) 101 4 o
Cepaea hortensis (O. F. Muller, 1774) o z z h z o
Cepaea vindobonensis (A. Férussac, 1821) o
Clausilia pumila C. Pfeier, 1828 34 14 h h
Cochlicopa lubrica (O. F. Muller, 1774) 132 97 o o h o
Cochlodina laminata (Montagu, 1803) vh 44 6 o z vh
Columella edentula (Draparnaud, 1805) o
Deroceras laeve (O. F. Muller, 1774) o h
Deroceras reticulatum (O. F. Muller, 1774) z
Deroceras sturanyi (Simroth, 1894) h
Discus rotundatus (O. F. Muller, 1774) h 155 23 h vh
Euconulus praticola (Reinhardt, 1883) o o
Fruticicola fruticum (O. F. Muller, 1774) o z z z
Galba truncatula (O. F. Muller, 1774) 153 h
Helix pomatia Linné, 1758 o 1 o z o
Limax cinereoniger Wolf, 1803 o
Limax maximus Linné, 1758 o o z z o
Lymnaea stagnalis (Linné, 1758) z
Monachoides incarnatus (O. F. Muller, 1774) o 19 18 o h o h
Oxyloma elegans (Risso, 1826) 1 o z o
Petasina unidentata (Draparnaud, 1805) o 9 h h
Physella acuta (Draparnaud, 1805) o
Planorbarius corneus (Linné, 1758) o
Planorbis planorbis (Linné, 1758) o
Pseudotrichia rubiginosa (Rossmässler, 1838) o o vh
Punctum pygmaeum (Draparnaud, 1801) 2 o
Radix ovata (Draparnaud, 1805) vh
Semilimax semilimax (J. Férussac, 1802) 97 4 o vh z
Stagnicola palustris (O. F. Muller, 1774) o
Succinea putris (Linné, 1758) 8 h o vh z
Trochulus hispidus (Linné, 1758) 17 o z o z
Trochulus striolatus danubialis (Clessin, 1874) o o z
Unio pictorum (Linné, 1758) z
Urticicola umbrosus (C. Pfeier, 1828) o h z
Vitrea crystallina (O. F. Muller, 1774) 121 152 vh o
Zonitoides nitidus (O. F. Muller, 1774) 50 z vh o
Počet druhov (No. of species) 12 15 21 15 12 20 25 24
Tab. 1. Prehľad zistených druhov
Table 1. List of recorded species
Vysvetlivky: CSo Čejka et al. (2012), lokalita: Slovanský ostrov; CDv – Čejka et al. (2012), lokalita: Devín – alúvium
Moravy; CFS – Čejka a Falťan (2001), lokalita: Sihoť; h – hojný; o – ojedinelý; vh – veľmi hojný; z – zriedkavý.
Explanations: CSo – Čejka et al. (2012), site: Slovanský ostrov; CDv – Čejka et al. (2012), site: Devín – alluvium of the
Morava River; CFS – Čejka & Falťan (2001), site: Sihoť; h – abundant; o – scattered; vh – very abundant; z – rare.
Article
Full-text available
Anthropologist Milan Thurzo celebrated his 70th birthday on September 10, 2012. He graduated at the Come­ nius University, Faculty of Natural Sciences, Bratislava in 1965; there he prepared his doctor fellowship and associate professorship (1972: RNDr., 1977: CSc., 1998: Doc.). Du­ ring 1966 – 1997 period, he worked in Slovak National Mu­ seum in Bratislava as research worker, curator of anthropo­ logical collection and the head of Department of Anthropol­ ogy. He contributed significantly not only to knowledge of prehistorical and historical populations of Central Europe, but also to publicity of anthropology (e. g. excellent anthro­ pological exhibitions) and greatly enriched the anthropo­ logical collections of Slovak National Museum. It should be also mentioned his publishing activity – more than 100 scientific papers (bibliography is appended). Besides this, he spent much of his free time translating books from English and German, which brought him more awards in this field.
Article
Full-text available
Inventories of land molluscs based on samples are liable to biased sampling error, because species that are present may be missed. Such errors may give a false impression of the degree of difference between faunas from similar sites, and they are confounded with genuine heterogeneity, which has considerable ecological and conservation significance. The statistical properties of such errors are examined briefly in the context of sample size and the frequency distribution of species. The effectiveness of different sampling strategies is assessed, taking account of the different life cycles and behaviour of various mollusc species. Taking random quadrats alone is not an efficient method for inventory; a combination of visual search and extraction from litter and soil is required. A set of practical guidelines is given, and the importance of good inventories, especially in oligotrophic habitats, is underlined.
Article
Full-text available
The paper brings a review of a long-term malacological survey of fragmented urban alluvial woodland, an important refuge of Middle-Danubian terrestrial molluscan fauna. In the area of Bratislava agglomeration we surveyed two softwood and 26 hardwood alluvial forests. Altogether, 52 mollusc species have been recorded during the last 20 years (representing 79% of the total terrestrial mollusc fauna living in the Slovak section of the Danube floodplain). The most frequent species (more than 75% sites) were Aegopinella nitens, Helix pomatia, Monachoides incarnatus (every three species at 27 sites, i.e. 96%), Cochlodina laminata (26 sites, 93%), Petasina unidentata (25 sites), Urticicola umbrosus (24 sites), Alinda biplicata (23 sites), and Clausilia pumila (21 sites). The main ecological groups were forest species in general (45%, mainly eurytopic and slightly hygrophilous), hygrophilous species in general (26%, hygrophilous and riparian), euryecious species (16%), semi-steppe (8%) and open-country species (5%).
Article
Full-text available
In this paper we provide a new list of all the mollusc species recorded outdoors in the Czech and Slovak Republics. This work is a supplement of the Ložek’s key on molluscs of the former Czechoslovakia. For the species recorded after the publishing of the book, publications of their first records in the Czech and Slovak Republics are given. Species which are either not included in this Ložek’s book or whose current taxonomical status highly differs from that published in the book are supplied with Czech commentaries, photographs of their shells or bodies, and drawings of important identification characters. This material is aimed at Czech and Slovak malacologists to provide information, missing or scattered in the literature, on currently known mollusc fauna of the Czech and Slovak Republics. The Ložek’s book and this supplement should provide necessary information on identification, ecology and also distribution of all mollusc species currently known from the Czech and Slovak Republics. If the species names used in this paper differ from the ones used in the Ložek’s book, we mention both. So far 247 species of molluscs, including 219 species of gastropods (50 aquatic and 169 terrestrial) and 28 species of bivalves, have been found outdoors in the Czech Republic. The fauna of Slovakia comprises 247 species, including 219 gastropods (51 aquatic and 168 terrestrial) and 28 bivalves. Altogether 282 species occur in the Czech Republic and Slovakia, 212 of them being common to both countries.
Ekologické väzby ulitníkov (Gastropoda) v podunajských lužných lesoch. 97 s., ms. (Kandidátska dizertačná práca, depon in: Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava)
  • T Čejka
ČEJKA, T., 2003: Ekologické väzby ulitníkov (Gastropoda) v podunajských lužných lesoch. 97 s., ms. (Kandidátska dizertačná práca, depon in: Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava).
Hodnotenie stanovištných pomerov podunajských lužných lesov pri Bratislave na základe štruktúry fytocenóz a malakocenóz
  • T Čejka
  • V Falťan
ČEJKA, T., FALŤAN, V., 2001: Hodnotenie stanovištných pomerov podunajských lužných lesov pri Bratislave na základe štruktúry fytocenóz a malakocenóz (prípadová štúdia).
Povodie Dunaja včera a dnes
  • J Füry
  • L Décsi
  • J Stankovský
FÜRY, J., DÉCSI, L., STANKOVSKÝ, J., 1986: Povodie Dunaja včera a dnes. Povodie Dunaja (Informačný spravodaj), 1:15 -35.
Prírodná rezervácia Slovanský ostrov -prvé chránené územie na Dunaji
  • P Krempaský
KREMPASKÝ, P., 2010: Prírodná rezervácia Slovanský ostrov -prvé chránené územie na Dunaji. Ochrana prírody Slovenska, 1:5 -6.
Klíč československých měkkýšů. Bratislava, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  • V Ložek
LOŽEK, V., 1956: Klíč československých měkkýšů. Bratislava, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 436 s.
Von dem Markte Petronell in Nieder Ostereich bis unterhalb der Ortschaft Gútor im Pressburger Comitat Vom Jahre 1831 und der Fortsetzung bis Vének im Raaber Comitat vom jahre 1834 in 12 Sectionen. 1831. rozmery listov 77,5 x 60 cm. MNA, zb
  • Rectificirter Hydrographischtopographischer
  • Des
  • Stroms
RECTIFICIRTER HYDROGRAPHISCHTOPOGRAPHISCHER PLAN DES DONAU STROMS Von dem Markte Petronell in Nieder Ostereich bis unterhalb der Ortschaft Gútor im Pressburger Comitat Vom Jahre 1831 und der Fortsetzung bis Vének im Raaber Comitat vom jahre 1834 in 12 Sectionen. 1831. rozmery listov 77,5 x 60 cm. MNA, zb. máp Vodopisného ústavu, sign. S80 Duna 019.
Rozmery 214 x 65 cm. MNA, zb. máp MR, sign
  • . Hydrographisch Hydrotechnische Übersichts Karte Von Der Donau Strom Strecke Zwischen Theben Und Gutor
HYDROGRAPHISCH HYDROTECHNISCHE ÜBERSICHTS KARTE Von der Donau Strom Strecke zwischen Theben und Gutor... 1834. Rozmery 214 x 65 cm. MNA, zb. máp MR, sign. S12 D11 No 0091:2.