INTERPOHLAVNÉ A VEKOVÉ ROZDIELY V PREVALENCII AKADEMICKEJ PROKRASTINÁCIE U ADOLESCENTOV INTERSEX AND AGE DIFFERENCES IN THE PREVALENCE OF ACADEMIC PROCRASTINATION IN ADOLESCENTS

Abstract

Abstrakt: Štúdia skúma rozdiely v akademickej prokrastinácii v závislosti od pohlavia, veku a typu školy u adolescentov. Výskumný súbor tvorí 162 študentov, pričom 96 jedincov je študentmi strednej školy a 66 jedincov je študentmi vysokej školy. Vekové rozpätie participantov je od 16 do 22 rokov a priemerný vek študenta je 18,4 roka. Výskum je uskutočnený dotazníkovou metódou, konkrétne je použitá Škálou prokrastinácie pre študentov-PSS. Výsledky poukazujú na neexistenciu rozdielu medzi akademickou prokrastináciou u študentov vysokých a stredných škôl, rovnako ako neexistenciu rozdielu medzi mužmi a ženami v miere akademickej prokrastinácie. Abstract: The study examines differences in academic procrastination based on gender, age, and school type in adolescents. The research group consists of 162 students, 96 of them are high school students and 66 are university students. The age range of participants is from 16 to 22 years old and the average age of the student is 18.4 years. The research is carried out by a questionnaire method, specifically is used the Procrastination Scale for Students-PSS. The results point to the absence of a difference between academic procrastination in university and high school students, as well as the absence of a difference between men and women in the degree of academic procrastination. Úvod V súčasnej spoločnosti veľmi často dochádza k javu, kedy ľudia odkladajú svoje povinnosti na neskôr, čo je možné označiť ako prokrastinovanie. Takéto správanie ovplyvňuje jednotlivcov v oblastiach ako je napríklad vysoká úroveň stresu, nepokojný spánok, pocit viny a vlastnej neschopnosti, či panika nad nedokončenou prácou. Po zažití týchto negatív si ľudia sľubujú, že už nikdy nebudú svoje povinnosti a úlohy odkladať na poslednú chvíľu, ale znova sa to opakuje (Kagan a kol., 2010). Školské prostredie je najnáchylnejšie k výskytu

Full text

INTERPOHLAVNÉ A VEKOVÉ ROZDIELY V PREVALENCII
AKADEMICKEJ PROKRASTINÁCIE U ADOLESCENTOV
INTERSEX AND AGE DIFFERENCES IN THE PREVALENCE
OF ACADEMIC PROCRASTINATION IN ADOLESCENTS
Dominika Kochanová1
Abstrakt: Štúdia skúma rozdiely v akademickej prokrastinácii v závislosti od pohlavia, veku a typu
školy u adolescentov. Výskumný súbor tvorí 162 študentov, pričom 96 jedincov je študentmi strednej
školy a 66 jedincov je študentmi vysokej školy. Vekové rozpätie participantov je od 16 do 22 rokov a
priemerný vek študenta je 18,4 roka. Výskum je uskutočnený dotazníkovou metódou, konkrétne je
použitá Škálou prokrastinácie pre študentov – PSS. Výsledky poukazujú na neexistenciu rozdielu
medzi akademickou prokrastináciou u študentov vysokých a stredných škôl, rovnako ako neexistenciu
rozdielu medzi mužmi a ženami v miere akademickej prokrastinácie.
Kľúčové slová: adolescencia, akademická prokrastinácia, študenti, vek, pohlavie, typ školy
Abstract: The study examines differences in academic procrastination based on gender, age, and
school type in adolescents. The research group consists of 162 students, 96 of them are high school
students and 66 are university students. The age range of participants is from 16 to 22 years old and
the average age of the student is 18.4 years. The research is carried out by a questionnaire method,
specifically is used the Procrastination Scale for Students - PSS. The results point to the absence of a
difference between academic procrastination in university and high school students, as well as the
absence of a difference between men and women in the degree of academic procrastination.
Keywords: academic procrastination, adolescent, age, sex, students, type of school
Úvod
V súčasnej spoločnosti veľmi často dochádza k javu, kedy ľudia odkladajú svoje povinnosti
na neskôr, čo je možné označiť ako prokrastinovanie. Takéto správanie ovplyvňuje
jednotlivcov v oblastiach ako je napríklad vysoká úroveň stresu, nepokojný spánok, pocit
viny a vlastnej neschopnosti, či panika nad nedokončenou prácou. Po zažití týchto negatív si
ľudia sľubujú, že už nikdy nebudú svoje povinnosti a úlohy odkladať na poslednú chvíľu, ale
znova sa to opakuje (Kagan a kol., 2010). Školské prostredie je najnáchylnejšie k výskytu

prokrastinácie (Solomon, Rothblum, 1984), no podľa Gabrhelíka a kol. (2006) je výskyt
akademickej prokrastinácie v škole problematickým ale prirodzeným javom. Akademická
prokrastinácia je teda pomerne rozšíreným javom a prevládajúcim problémom mnohých
študentov, ktorí počas svojho štúdia čelia veľkému počtu skúšok, semestrálnych prác
a projektov (Solomon, Rothblum, 1984). Jedinec sa venuje namiesto učenia príjemnejším
činnostiam, no postupne sa začnú prejavovať negatívne účinky spôsobené pocitom viny za
vyhýbanie sa úlohám (Lavoie, 2000 in Janssen, 2015). Rovnako je akademická prokrastinácia
typickým príkladom nepriaznivého oneskorenia, ktoré je okrem iného negatívne spojené s
akademickým výkonom, zdravím študentov a emočnou pohodou (Kagan a kol., 2010). Táto
forma prokrastinácie vzniká prevažne pri plánovaní plnenia úloh (Gabrhelík, 2008) a nastáva,
keď je osoba pasívna pri absolvovaní akademických úloh a dobrovoľne sa rozhodne odkladať
tieto úlohy (Solomon, Rothblum, 1984). Napriek tomu, že študent vie o svojich
povinnostiach, uniká pred nimi, a tým sa stáva ľahkovážnym ku svojim povinnostiam. Vo
všeobecnosti teda prokrastinácia v školskom prostredí spôsobuje, že študenti odložia svoju
akademickú prácu alebo sa oneskoria pri odovzdaní svojich úloh. Steel (2007) definuje
akademickú prokrastináciu ako formu samoregulačného zlyhania, kedy jedinec dobrovoľne
oneskorí zamýšľaný postup napriek očakávaniu. Toto oneskorenie bráni študentov dosiahnuť
ich ciele (Steel, 2007). Kagan a kol. (2010) definujú akademickú prokrastináciu ako zvyk
odkladať svoje úlohy, čo je medzi študentmi veľmi bežné. Vzhľadom na toto správanie
študentov nemôžu využívať svoje skutočné výkony v procese učenia, a preto zlyhávajú
(Kagan a kol., 2010). Akademická prokrastinácia je jedným z determinantov v školskom
prostredí, čo je možné pozorovať prostredníctvom vysokého percenta prevalencie. Konkrétne
až 75% študentov sa považuje za prokrastinátorov (Potts, 1987 in Steel, 2007) a takmer
polovica nerobí zadané úlohy dôsledne (Solomon, Rothblum, 1984, Özer a kol., 2009). V
populácii študentov vysokých škôl bola akademická prokrastinácia dokonca opísaná ako
endemický fenomén (Steel, 2007, Janssen, 2015, Steel, Ferrari, 2013). Okrem
vysokoškolských študentov je akademická prokrastinácia problémom pre maturitné ročníky
študentov, či študentov, ktorí sú na strednej škole. V týchto ročníkoch je prevalencia
akademickej prokrastinácie od 10 do 70% (Steel, Ferrari, 2013). Vysoká miera akademickej
prokrastinácie má vážne následky na duševné zdravie predovšetkým tých študentov, ktorí nie
sú schopní zvládať stres a prirodzene sa adaptovať na školské prostredie (Doktorová a kol.,
2020). Viaceré štúdie (Doktorová a kol., 2020, Gabrhelík, 2008) podporujú fakt, že študenti,
pre ktorých sa prokrastinácia stane problémom by mali vyhľadať odborníka, ktorý by im
pomohol prostredníctvom poradenského procesu znížiť jej mieru, tak aby boli ďalej schopní
organizovať si svoj čas a povinnosti lepšie a efektívnejšie. Na znižovanie miery prokrastinácie

je ale potrebné zamerať sa nielen na behaviorálnu, ale aj na kognitívnu, či emocionálnu
zložku jednotlivca, rovnako ako je potrebné poznať premenné, ktoré môžu ovplyvniť, či
zvýšiť mieru akademickej prokrastinácie (Ferrari a kol.,1995 in Doktorová a kol., 2020).
Výrazný podiel na vzniku akademickej prokrastinácie má aj pohlavie, akademický stupeň, či
vek študentov. V tejto súvislosti Gabrhelík (2008) zistil, že prokrastinácia sa najviac rozvíja
okolo dvadsiateho roku, pričom zvykne klesať až okolo šesťdesiateho roku života (Gabrhelík,
2008).Viaceré štúdie potvrdili prepojenie medzi týmito premennými (Özer a kol. 2009, Khan
a kol. 2014, Steel a Ferrari, 2013). Pri skúmaní vzťahu medzi prokrastináciou a pohlavím
zistili viacerí odborníci (Özer a kol., 2009, Batool a kol., 2017, Khan a kol., 2014, Steel
a Ferrari, 2013), že muži dosiahli výrazne vyššie skóre v miere akademickej prokrastinácie v
porovnaní so ženami. Na druhej strane existujú aj výskumy, ktoré potvrdzujú neexistenciu
signifikantného rozdielu medzi mužmi a ženami (Solomon, Rothblum,1984, Gabrhelík, 2008,
Haycock a kol. 1998, Ziegler a Opdenakker, 2018, Akinsola a kol. 2007). Podľa týchto
výskumov muži aj ženy prokrastinujú podobným spôsobom, v rovnakej miere. Viacerí
výskumníci, ako napríklad Ziegler, Opdenakker (2018), Khan a kol. (2014), Steel a Ferrari
(2013) zistili, že s rastúcim vekom sa zvyšuje miera prokrastinácie, pričom je viac ako
pravdepodobné, že akademická prokrastinácia sa začína skôr ako na vysokej škole, a to
u študentov na stredných školách (Ziegler, Opdenakker, 2018). Autori Haycock a kol. (1998)
zistili, že prokrastinačné tendencie vykazujú vo vyššej miere mladší študenti. Uvádzajú, že
tieto tendencie sa vyskytujú u mladších študentov z dôvodu absencie pracovných návykov,
prostredníctvom ktorých by bolo možné ich regulovať. Napriek tomu, že je dôležité zvažovať
vek pri skúmaní akademickej prokrastinácie, existuje prekvapivo málo štúdií skúmajúcich
prevalenciu prokrastinácie na stredných školách. Je známe, že miera akademickej
prokrastinácie má tendenciu sa zvyšovať, preto je nutné naďalej sa venovať tejto téme
a zisťovať riziká pre život študentov, nakoľko ovplyvňuje ich osobnú, pracovnú, ale aj
akademickú oblasť života. Akokoľvek sa študenti snažia robiť svoje úlohy načas, prevalencia
akademickej prokrastinácie je stále vysoká, čo môžeme vidieť v doposiaľ uskutočnených
výskumoch (Steel 2007, Özer a kol., 2009, a iní ). Z dôvodu nejednoznačnosti doposiaľ
uskutočnených výskumov sme vo výskumných otázkach zisťovali, či existujú interpohlavné
rozdiely v miere akademickej prokrastinácie a ďalej, či existujú rozdiely medzi adolescentmi
podľa typu školy, preto sme si na účely nášho výskumu zvolili dve výskumné otázky, ktoré
znejú nasledovne:
VO1: Existuje štatisticky významný rozdiel v miere akademickej prokrastinácie medzi
mužmi a ženami?

VO2: Existuje štatisticky významný rozdiel v miere akademickej prokrastinácie medzi
skupinou vysokoškolských a stredoškolských študentov?
Výskumná vzorka
Výskumnú vzorku tvorili študenti, ktorí boli vybraní metódou zámerného výberu v
kombinácii s metódou príležitostného výberu. Časť z výskumnej vzorky tvorili študenti
Gymnázia v Topoľčanoch, ďalší žiaci boli z Obchodnej akadémie v Topoľčanoch, Hotelovej
akadémie v Nitre, či Strednej odbornej školy v Topoľčanoch. Poslednú časť tvorili prváci
bakalárskeho stupňa na FF UCM, či prváci z Univerzity Komenského v Bratislave. Vek
participantov bol v rozmedzí od 16 do 22 rokov, pričom priemerný vek bol 18,4 roka.
Výskumný súbor bol zostavený tak, aby bol pomer žien a mužov v ňom približne vyrovnaný.
Pôvodný počet zúčastnených participantov bol 175, no v dôsledku neúplných údajov sme 13
participantov museli vylúčiť. Konečný výskumný súbor tak tvorilo 162 respondentov. Z
celkovej výskumnej vzorky tvorilo 50,6% ženské pohlavie a 49,4% mužské pohlavie. Presné
rozdelenie výskumnej vzorky je uvedené v tabuľke č.1.
Tabuľka 1 Charakteristika výskumnej vzorky
Pohlavie
Počet
Percentá
Muži
80
49,4 %
Ženy
82
50,6 %
Škola
Gymnázium
30
18,5%
Obchodná akadémia
25
15,4 %
Hotelová akadémia
26
16,04%
Stredná odborná škola
13
8,02%
Vysoká škola I. stupeň
66
40,75%
Iná
2
1,23%
Zdroj: autorka práce
Výskumné metódy - Škála prokrastinácie pre študentov- PSS
Škála prokrastinácie pre študentov vznikla na základe prepracovania Škály všeobecnej
prokrastinácie (Lay, 1986). Táto škála je určená pre žiakov stredných a vysokých škôl.
Pomocou nej získame informáciu, či jedinec disponuje a do akej miery disponuje
prokrastináciou. Layova škála prokrastinácie pre študentov obsahuje 20 otázok, ktoré
respondenti hodnotia pomocou 5-stupňovej Likertovej škály. Otázky sa vzťahujú na
odkladanie aktivít súvisiacich nielen so školskými povinnosťami (napr. položky: „Často sa

pristihnem pri tom, že robím úlohy, ktoré som zamýšľal robiť už pred niekoľkými dňami.“
„Pri práci na úlohe, ktorá je pred odovzdávaním, strácam čas robením iných vecí.“), ale i
tých z bežného života (takéhoto zamerania sú napr. položky: „Často zmeškám koncerty,
športové podujatia a podobné akcie, pretože sa nedostanem k tomu, aby som kúpil lístky
včas.“). Respondenti vyberajú možnosť, ktorá ich situáciu subjektívne najlepšie vystihuje (od
veľmi netypické, po veľmi typické). Súčasťou škály je desať opačne skórovaných položiek.
Na základe hodnoty sumárneho skóre spadá respondent do jednej z troch kategórií. Jedinca s
počtom bodov dosiahnutých do 52 radíme do kategórie ľahkého prokrastinátora, strední
prokrastinátori dosahujú skóre 53-63 bodov a tí, ktorí získali 64 bodov sú ťažkí
prokrastinátori (Gabrhelík, 2008). V prípade nášho výskumu nadobudla reliabilita
prostredníctvom Cronbachovej alfy hodnotu 0,75.
Procedúra výskumu
Na analýzu kvantitatívnych dát sme použili matematicko – štatistické postupy v rámci
štatistického systému SPSS 23 (Statistical Package for Social Science) pre Windows. V tomto
programe sme výsledky spracovali a analyzovali. Databázu sme vytvorili a upravili v Exceli,
kde sme si po nahodení údajov upravili položky, pri ktorých bolo nutné rekódovať položky,
následne sme vypočítali celkové skóre v sledovaných premenných. Potom sme v spracovaní a
analyzovaní pokračovali pomocou softvéru SPSS, kde sme vygenerovali deskriptívne
ukazovatele premenných (priemer, smerodajná odchýlka, medián, minimum a maximum) a
následne sme overili ich normalitu rozdelenia.
Výsledky
V nasledujúcej časti prezentujeme naše zistenia k stanoveným výskumným otázkam. V prvom
rade sa budeme venovať deskripcii testovaných premenných. V tabuľke č. 2 preto uvádzame
deskriptívne charakteristiky testovaných premenných ako sú miery stredu (priemer, medián),
miery variability (štandardná odchýlka), rozsah premenných (minimum, maximum),
medzikvartilové rozpätie, ktoré je rozpätím rozdielu medzi minimálnou a maximálnou
hodnotou a zároveň popisuje rozdiel medzi 1. a 3. kvartilom, čo je 25. a 75. percentil. Ďalej
uvádzame miery tvaru rozloženia súboru (šikmosť, špicatosť).

Tabuľka 2 Deskriptívna tabuľka pre kardinálne premenné
Min.
Max.
Medián
Priemer
SD
Šikmosť
Špicatosť
1.kvartil
3.kvartil
Vek
15
23
18
18,44
2,09
1,375
4,671
17
20
Prokrastinácia
24
65
42
41,97
8,62
0,067
0,007
35,75
47,25
VO1: Existuje štatisticky významný rozdiel v miere akademickej prokrastinácie medzi mužmi
a ženami ?
Pre testovanie rozdielu v premennej Prokrastinácia medzi mužmi a ženami sme použili
komparačnú analýzu. Prvým krokom bolo testovania normálnej distribúcie, konkrétne
Kolmogorov-Smirnovým testom normality pre väčšie výskumné súbory, premennej
Prokrastinácia naprieč skupinami. Výsledky uvedené v tabuľke (Tabuľka 3) naznačujú, že
testovaná premenná naprieč skupinami má normálnu distribúciu, čo naznačujú aj deskriptívny
charakteristiky premennej v tabuľke č. 2. Vzhľadom na to, že boli splnené nasledovné
podmienky a bola testovaná kardinálna premenná, použili sme parametrickú formu
komparačnej analýzy, teda Studentov t-test pre dva nezávislé výbery.
Tabuľka 3 Kolmogorov-Smirnov test normality premennej Prokrastinácia u mužov a žien
Prokrastinácia
Kolmogorov- Smirnov test
Koeficient
Stupne voľnosti
Sig.
Muži
0,065
76
0,200*
Ženy
0,098
80
0,054
Komparačná analýza, ktorej výsledky uvádzame v tabuľke č. 4 nepreukázala štatisticky
významný rozdiel na hladine významnosti Sig < 0,05 v premennej Prokrastinácia (t= -1,308)
u skupiny mužov a žien. Medzi mužmi a ženami teda neexistuje významný rozdiel
v akademickej prokrastinácií.

Tabuľka 4 Studentov T-test pre dva nezávislé výbery
Muži
Ženy
Priemer
SD
Priemer
SD
T-test
Sig.
Prokrastinácia
41,08
8,64
42,84
8,55
-1,308
0,193
VO2: Existuje štatisticky významný rozdiel v miere akademickej prokrastinácie medzi
skupinou vysokoškolských a stredoškolských študentov?
Výskumnú otázku VO2 sme overovali rovnakým postupom ako v predchádzajúcej výskumnej
otázke. Na základe deskriptívnych charakteristík premennej Prokrastinácia (Tabuľka 2),
konkrétne hodnôt šikmosti a špicatosti usudzujeme, že premenná má vo výskumnom súbore
normálnu distribúciu. Testovanie normality premennej naprieč skupinami stredoškolskými
a vysokoškolskými študentmi Kolmogorov-Smirnovým testom rovnako potvrdilo normálnu
distribúciu (Sig. > 0,05). Pre testovanie rozdielu medzi skupinami sme využili parametrickú
formu komparačnej analýzy, Studentov t-test pre dva nezávislé výbery.
Tabuľka 5 Kolmogorov-Smirnov test normality premennej Prokrastinácia u vysokoškolských
a stredoškolských študentov
Prokrastinácia
Kolmogorov- Smirnov test
Koeficient
Stupne voľnosti
Sig.
Stredoškolskí študenti
0,067
78
0,200*
Vysokoškolskí študenti
0,115
78
0,200*
Komparačná analýza (Tabuľka 6) nepreukázala štatisticky významný rozdiel na hladine
významnosti Sig < 0,05 v premennej Prokrastinácia (t= -1,275) u skupiny stredoškolských
a vysokoškolských študentov. Medzi skupinami študentov teda neexistuje významný rozdiel
v premennej Prokrastinácia. Na základe priemerných hodnôt v tabuľke usudzujeme, že vyššiu
mieru prokrastinácie, aj keď nie štatisticky významnú, majú vysokoškolský študenti
(M=44,09) oproti stredoškolským študentom (M=41,62). Pre naznačenie týchto výsledkov
uvádzame aj bivariačný deskriptívny graf (Graf 1).

Tabuľka 6 Studentov T-test pre dva nezávislé výbery
Stredoškolskí študenti
Vysokoškolskí študenti
Priemer
SD
Priemer
SD
T-test
Sig.
Prokrastinácia
41,62
8,82
44,09
7,03
-1,275
0,204
Graf 1 znázorňuje percentuálne zastúpenie stredoškolských a vysokoškolských študentov
v kategóriách úrovni miery akademickej prokrastinácie. Ako môžeme vidieť v kategórií
nízkej miery prokrastinácie majú vyššie percentuálne zastúpenie stredoškolský študenti
(29,5%) a naopak v kategórií vysokej miery prokrastinácie sú viac zastúpení vysokoškolský
študenti (30,43%).
Graf 1 Percentuálne zastúpenie stredoškolských a vysokoškolských študentov v kategóriách
úrovne akademickej prokrastinácie (Zdroj: autorka práce)
Diskusia a interpretácia výsledkov
Náš výskum bol orientovaný na preskúmanie problematiky akademickej prokrastinácie medzi
adolescentmi. Cieľom bolo zistiť, či existujú rozdiely medzi mierou akademickej
prokrastinácie u vysokoškolských a stredoškolských študentov a taktiež, či existujú rozdiely
medzi mužmi a ženami. Očakávaný vplyv pohlavia na akademickú prokrastináciu je ťažké
predvídať, tvrdí Steel (2007). V rámci komparácie pohlavia je ale možné konštatovať, že
ženy vynakladajú vyššie úsilie pri náročnej úlohe, preto by sme v konečnom dôsledku mohli
očakávať, že prokrastinácia je spätá primárne s mužským pohlavím (Steel, 2007). Mnoho
štúdií (Steel, Ferrari, 2013, Steel, 2007) dospelo k záveru, že prokrastináciu prežíva každé
pohlavie inak a rovnako sa nachádza v rozdielnej miere. Predovšetkým bola vyššia miera
prokrastinácie spájaná s mužským pohlavím (Khan a kol., 2014). V našom výskume sa však
29,5
46,76
23,74
13,04
56,53
30,43
0
10
20
30
40
50
60
nízka úroveň stredná úroveň vysoka úroveň
Akademická prokrastinácia
Stredoškolskí študenti Vysokoškolskí študenti

nepotvrdil signifikantný rozdiel vo výskyte akademickej prokrastinácie medzi mužmi a
ženami. Naopak potvrdilo sa, že ženy rovnako ako muži prokrastinujú bez významného
rozdielu, ako to bolo vyskúmané autormi Somolomovou, Rothblumovou (1984), či Zieglerom
a Opdenakkerom (2018). Gabrhelík (2008) taktiež nezistil štatisticky významný rozdiel medzi
pohlavím v miere akademickej prokrastinácie, a teda podľa neho nemá prokrastinácia žiadnu
spojitosť s pohlavím. Akinsola a kol. (2007) vysvetľujú túto skutočnosť tým, že študenti,
ktorí častejšie prokrastinujú majú tendenciu opísať sa ako ľudia, ktorí si nedôverujú, pričom
obe pohlavia majú vlastný podiel takýchto ľudí, ktorí sa javí ako vyrovnaný, to znamená, že
muži aj ženy prokrastinujú podobne (Akinsola a kol., 2007). Skutočnosť, že ani v našej štúdií
neboli zistené žiadne rodové rozdiely v celkovej miere akademickej prokrastinácie
signalizuje, že tieto zistenia môžu byť ďalej generalizované pre všetkých študentov, bez
ohľadu na pohlavie. Nesignifikantnosť pohlavia je teda dôkazom univerzálneho výskytu
prokrastinácie u všetkých študentov, pričom viaceré štúdie (Özer a kol., 2009, Batool a kol.,
2017, Khan a kol. 2014) zohľadňujú rôzne dôvody pre prokrastinovanie u mužov a žien.
Študentky prokrastinujú zo strachu zo zlyhania, či z lenivosti, no študenti, ktorí uprednostňujú
prácu pod tlakom, prokrastinujú z dôvodu riskovania a postaveniu sa voči autorite (Özer,
a kol., 2009, Batool a kol., 2017). Khan a kol. (2014) uviedli ako hlavnú príčinu
prokrastinácie u mužov behaviorálne a emocionálne procesy, ktoré sú spojené s odvrátením
situácie. Autori Archer a Lloyd (1982 in Özer a kol., 2009) uviedli, že ženy sú v dôsledku
hormonálnej konštitúcie vyhýbavejšie a prežívajú viacej strachu. Na rozdiel od mužov
prežívajú ženy strach zo známych aj neznámych udalostí. Z tohto strachu sa ďalej vyvinie
vyhýbanie sa udalosti, či úlohe. Je potom pravdepodobné, že ak ženy majú z vykonávania
danej úlohy príliš veľký strach, budú sa snažiť vyhnúť sa jej. Študentky sa teda vyhýbajú
výkonu svojich akademických úloh zo strachu z neúspechu. V inej štúdií (Lippa, 2002 in Özer
a kol., 2009) bolo potvrdené, že muži dokážu viacej riskovať ako ženy a rovnako, že muži sa
správajú agresívnejšie ako ženy voči psychologickým a sociálnym tlakom, ktorý je na nich
vyvíjaný na škole. Mužské riskovanie nenaplnením akademických úloh tak môže byť
nepriamym dôvodom vzbury proti kontrole.
Ďalšou skúmanou demografickou premennou, ktorá sa nepreukázala ako jednoznačná pri
výskumoch akademickej prokrastinácie je vek. Už v roku 1991 Tuckman (in Janssen, 2015)
uviedol, že s postupným vývojom detí v škole, rodičia a učitelia nesú menšiu zodpovednosť
za pomoc študentovi pri vykonávaní úloh. Na základe tohto faktu je možné dedukovať, že
keď študent začne navštevovať vysokú školu, bude schopný monitorovať svoje vlastné
výkony, rovnako ako by mal študent mať osvojené funkčné stratégie učenia, vďaka ktorým by
zvládal svoje úlohy a nemal by tendenciu sa im vyhýbať (Steel, 2007). Özer a kol. (2009)

zistili, že vysokoškolskí študenti vykazujú výrazne väčšiu mieru akademickej prokrastinácie
ako študenti stredných škôl. Naopak Khan a kol. (2014) tvrdia, že prokrastinačné správanie
dosiahlo najvyššiu úroveň do konca dvadsiatych rokov a potom postupne klesá (Khan a kol.,
2014) z čoho vyplýva, že najrizikovejšou skupinou pre výskyt prokrastinácie sú stredoškolský
študenti, a nie vysokoškolský. V tejto súvislosti Ziegler, Opdenakker, (2018) zdôrazňujú, že
medzi mladšími študentmi bolo vykonávaných iba veľmi málo štúdií, ktoré by mohli potvrdiť,
že prokrastinácia súvisí s vekom. V našom výskume nebol zistený štatisticky významný
rozdiel v miere akademickej prokrastinácie medzi skupinou stredoškolských
a vysokoškolských študentov. Napriek tomu, že medzi týmito skupinami neexistuje
významný rozdiel, vyššiu mieru prokrastinácie, i keď štatisticky nevýznamnú, majú
vysokoškolskí študenti oproti stredoškolským študentom. Na základe týchto zistení je možné
vyvodiť záver, že je nutné pracovať so študentmi na osvojení si vhodných učebných stratégií,
ktoré slúžia na zabránenie prokrastinačného správanie. Ďalej by vedci mali pristupovať ku
skupine študentov na stredných školách ako ku samostatnej skupine, a nie iba premietať
závery o iných populáciách (Ziegler, Opdenakker, 2018). Naše výsledky zdôrazňujú
dôležitosť zvažovania veku pri výskume akademickej prokrastinácie, avšak je to stále oblasť,
ktorá si vyžaduje ďalšie skúmanie, aby sa plne pochopila dôležitosť, ktorú hrá vek (Steel,
2007).
Je nevyhnuté zmieniť viacero limitov, ktoré mohli zapríčiniť skreslenie výsledkov našej
práce. Prvý z nich sa týka použitých výskumného nástroja, a teda skutočnosť, že údaje boli
zbierané prostredníctvom sebaposudzovacieho nástroja. Študenti nemuseli disponovať
dostatočným sebapoznaním, a teda nehodnotili svoje skutočné správanie, ale udávali skôr
spoločensky žiaduce odpovede, aby vynikni ich kladné vlastnosti, pričom si nepripúšťali tie
záporné, ktorými disponujú naozaj. Túto sebaposudzovaciu škálu sme ale použili z toho
dôvodu, že prokrastináciu nie je jednoduché rozpoznať prostredníctvom pozorovateľného
správania. Podľa niektorých autorov (Steel, 2007) sú sebaposudzovacie škály nespoľahlivé.
Za limit práce považujeme aj nedostatočne preskúmaný pojem prokrastinácia na Slovensku.
Väčšina literatúry zaoberajúca sa týmto javom v súvislosti s inými premennými sa
vyskytovala v anglickom jazyku, je ale potrebné naďalej skúmať tento pojem a nájsť jeho
ukotvenie slovenskými výskumníkmi. Limitujúcim faktorom našej práce je aj skutočnosť, že
nie všetky oslovené školy boli ochotné spolupracovať na výskume, rovnako ako skutočnosť,
že návratnosť vyplnených dotazníkov bola dostatočná, avšak v pár prípadoch šlo o neúplné
vyplnenie. Z tohto dôvodu museli byť vyradené z výskumu.

Záver
Výskyt prokrastinácie sa na školách pozoruje už dlhú dobu, no jeho skúmanie sa začalo iba
nedávno. Prínosom nášho výskumu sú hodnotné poznatky o novodobom fenoméne zvanom
prokrastinácia, ktorá ešte nebola slovenskými výskumníkmi dostatočne preskúmaná.
Výsledky práce značne poukazujú na skutočnosť, že medzi dospievajúcimi je prevalencia
prokrastinácie pomerne vysoká. Dospievanie je obzvlášť zraniteľným obdobím, kedy mladí
ľudia čelia mnohým vývojovým úlohám, preto je nevyhnutné rozvíjať efektívne intervenčné
programy pre študentov vysokých i stredných škôl, aby došlo k eliminácii tohto fenoménu. Je
dôležité znížiť celkovú mieru prokrastinácie, nakoľko prokrastinácia sa nevzťahuje iba na
vysokoškolské, či stredoškolské roky, ale ovplyvňujú život jedinca aj po ukončení školy.
Literatúra
AKINSOLA, M. K. a kol. Correlates of Academic Procrastination and Mathematics
Achievement of University Undergraduate Students. In Eurasia Journal of Mathematics,
Science & Technology Education, ISSN 1305-8223, 2007, roč.3, č.4, s. 363-370.
BATOOL S. S. a kol. Academic Procrastination as a Product of Low Self-Esteem: A
Mediational Role of Academic Self-efficacy. In Pakistan Journal of Psychological Research.
2017, roč.32, č.1, s. 195-211. [cit. 2019-07-28]. Dostupné na
internete:http://www.pjprnip.edu.pk/pjpr/index.php/pjpr/article/viewFile/393/412.
DOKTOROVÁ, D. a kol. The research study of emotional intelligence between academic
procrastination and emotional intelligence among female university students of humanities. In
Journal of interdisciplinary research, 2020, s.55-59. [cit. 2020-09-12]. Dostupné na internete:
http://www.magnanimitas.cz/ADALTA/1001/papers/A_doktorova.pdf.
GABRHELÍK, R. Akademická prokrastinace: Ověření sebeposuzovací škály, prevalence a
příčiny prokrastinace: dizertačná práca. Praha: Masarykova univerzita, 2008, 145 s.
GABRHELÍK, R. a kol. Prokrastinace: validizace sebeposuzovací skály na populaci studentu
vysokých skol. In Československá psychologie, 2006, roč.50, č.4, s. 361-371.
HAYCOCK, L. A. a kol. Procrastination in college students. The role of self-efficacy and
anxiety. In Journal of Counseling and Development. ISSN 0748-9633, 1998, roč. 76, č. 3, s.
317-325.
JANSSEN, J. Academic procrastination: Prevalence among high school and undergraduate
student and relationship to academic achievement: dizertačná práca. Georgia: State
University, 2015, 108 s.
KAGAN, M. a kol. The explanation of the academic procrastination behaviour of university
students with perfectionism, obsessive – compulsive and five factor personality traits. In
Procedia Social and Behavioral Sciences, ISSN 1877-0428, 2010, s. 2121–2125.
KHAN, M. J. a kol. Academic Procrastination among Male and Female University and
College Students. In FWU Journal of Social Sciences. ISSN 1995-1272, 2014, roč. 8, č. 2, s.
65-70.
LAY, C., H. At last, my research article on procrastination. In Journal of Research in
Personality, ISSN 0092-6566, 1986, roč.20, č. 4, s. 474-495.
ÖZER, B.U. a kol. Exploring academic procrastination among Turkish students: Possible
gender differences in prevalence and reasons. In The Journal of Social Psychology. ISSN
0022-4545, 2009, roč.149, č. 2, s. 241–257.

SOLOMON, L. J.- ROTHBLUM, E. D. Academic procrastination: Frequency and cognitive -
behavioural correlates. In Journal of Counselling Psychology, ISSN 0022-0167, 1984 roč. 31,
č.4, s.503 – 509.
STEEL, P. The Nature of Procrastination: A Meta-Analytic and Theoretical Review of
Quintessential Self-Regulatory Failure. In Psychological Bulletin. ISSN 0033-2909, 2007,
roč.133, č. 1, s. 65–94.
STEEL, P. - FERRARI J. Sex, Education and Procrastination: An Epidemiological Study of
Procrastinators’ Characteristics from a Global Sample. In European Journal of Personality.
2013, roč.27, s. 51-58. [cit.2019-09-26]. Dostupné na internete: DOI: 10.1002/per.1851
ZIEGLER, N.- OPDENAKKER, M.CH. The development of academic procrastination in
first-year secondary education students: The link with metacognitive self-regulation,
selfefficacy, and effort regulation. In Learning and Individual Differences. ISSN 1041-6080,
2018, roč. 64, s. 71-82.
Kontaktné údaje:
1Mgr. Dominika Kochanová
Katedra psychológie Filozofickej fakulty
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Nám. J. Herdu 2, 917 01 Trnava
Email: kochanova.dominika@gmail.com