Content uploaded by Ján Košč
Author content
All content in this area was uploaded by Ján Košč on Jan 18, 2022
Content may be subject to copyright.
281
Ľavicová politika na Slovensku pred, počas
a po parlamentných voľbách 2020
Ján Košč
In addition to the topic of eliminating corruption, the parliamentary elections in 2020 again
raised the topic of the meaning of identifying political parties on the left-right axis. The au-
thor of this text focuses, in the first chapter, on the description of the left-wing political spec-
trum in Slovakia. The second chapter analyses those attributes of the election programs of all
relevant political parties that could be described as left-wing. In the third chapter, the author
describes the post-election reality in terms of the fulfilment of promises by the parties of
the governing coalition in the context of the left-wing attributes of their pre-election pro-
grammes, as well as the programme statement of the government. The conclusion describes
the disproportions in the self-identification of voters who are misled by the opacity in the
self-identification of political parties and the hegemony of neoliberalism in the media.
Úvod
V rámci politickej a demokratickej súťaže je dôležité, aby politické
strany medzi sebou súťažili nielen na základe ponúkaných riešení
na aktuálne problémy, ale aj svojimi víziami postavenými na ideologic-
kých základoch. A takéto ukotvenie politík jednotlivých politických
strán vychádza zo základného delenia na ľavicové verzus pravicové
ako aj konzervatívne verzus liberálne. V tomto príspevku sa pozrieme
na ľavicovú časť politického ringu na Slovensku a taktiež sa pozrieme
na ľavicové atribúty v programoch a predvolebných sľuboch politic-
kých strán, ktoré sa zúčastnili parlamentných volieb konaných v roku
2020. Za ľavicové atribúty budeme považovať najmä tie, ktoré vyplý-
vajú z pôvodných hodnôt ľavicových strán, tj obhajoba práv a záujmov
nižších a stredných vrstiev spoločnosti. A najmä participácia týchto
vrstiev spoločnosti na tvorbe verejných politík – napr. prostredníctvom
odborov.
282
1. Ľavicové strany
Ľavicové politické spektrum na Slovensku je značne poznačené he-
gemóniou strany SMER-SD a rozdrobenosťou a rozhádanosťou ostat-
ných ľavicových politických strán, ktoré nehľadajú témy, ktoré ich spá-
jajú, ale tie, čo ich rozdeľujú. V tejto kapitole sa zameriame na ľavicové
politické subjekty, ktoré pred parlamentnými voľbami v roku 2020 bolo
v politickom boji najviac vidno a počuť.
SMER-SD – Hegemónom na ľavicovej časti politického spektra sa
na viac ako desaťročie stala strana SMER-SD, ktorá postupne po roku
2000 integrovala všetky relevantné ľavicové strany (Strana demokratic-
kej ľavice, Sociálnodemokratická alternatíva a Sociálnodemokratická
strana Slovenska). Stranu spolu s ďalšími politikmi založil Róbert Fico,
nespokojný s vývojom SDĽ (nástupníckej strany Komunistickej strany
Slovenska), pričom na jej začiatkoch sa inšpiroval tzv. treťou cestou
Tony Blaira
1
. Svoje centristické smerovanie mierne korigovala pridaním
prípony SD (sociálna demokracia) k pôvodnému názvu strany a prebe-
raním ľavicovej agendy vo forme ochrany zamestnaneckého prostredia
(pracovno-právne kódexy a regulácie) a zavádzania sociálnych balíč-
kov. Okrem tejto realizovanej agendy sa strana roky prezentovala aj vy-
hláseniami a plánmi, ktoré mali priniesť vyššiu spravodlivosť do daňo-
vého systému, ako progresívne dane, zdaňovanie majetku, dedenia
a daň z luxusu. Nič z toho, okrem zavedenia tzv. milionárskej dane, sa
v Smere skutočnosti nikdy ani nepokúsila realizovať. Progresivitu za-
viedli postupne. Najprv v roku 2007 zaviedli postupné znižovanie od-
počítateľnej položky z daní, pri príjme nad 1770 €
2
a v roku 2013 za-
viedli vyššiu 25 % sadzbu dane pri príjme nad 176,8 – násobok platného
1
HAY, C.: Third way. [online], [cit. 19/01/2021]. Dostupné na internete:
<https://www.britannica.com/topic/third-way>.
2
OBRADOVIČ, F.: Sulík chce zrušiť milionársku daň. [online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné
na internete: <https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/360071-sulik-chce-zrusit-
milionarsku-dan>.
283
životného minima
1
. Strana sa konečnom dôsledku ukotvila na pomedzí
tretej cesty a sociálnej demokracie so silnými konzervatívnymi a nacio-
nalistickými črtami
2
.
KSS a Úsvit a VZDOR – strana práce – Tieto tri komunistické
strany, ktoré majú marginálne postavenie na slovenskej politickej scéne
sa parlamentných volieb v roku 2020 priamo nezúčastnili. KSS ofi-
ciálne preto, že nezohnala financie na volebnú kauciu vo výške 17 000
€. Slovensko však oblepili billboardmi s komunistickým prezidentom
ČSSR Gustávom Husákom a otázkou „Ako sa vám darí deti moje? 30 rokov
po prevrate?“.
3
KSS okrem iných problémov v poslednej dobe vysvetľo-
vala aj svoje spájanie sa s fašistami a nacionalizácia strany
4
. Stranu
Úsvit, ktorú založil Ivan Hopta (poslanec NRSR za KSS 2002 – 2006)
v roku 2005
5
. Aktuálne je strana aktívna na východe Slovenska v okolí
Humenného, kde pôsobí jej predseda ako mestský poslanec a strana
Úsvit ma niekoľko starostov a poslancov v okolitých obciach. Na celo-
1
KOLLÁROVÁ, Z.: 12 krokov, ktorými Fico bral podnikateľom na sociálne balíčky. [online],
[cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete: <https://www.trend.sk/financie/12-krokov-
ktorymi-fico-bral-podnikatelom-socialne-balicky>.
2
MARUŠIAK, J.: Fenomén strany Smer: medzi „pragmatizmom“ a sociálnou demokraciou.
In: Středoevropské politické studie, 2006, 8(1), s. 19 - 55, ISSN 1212-7817.
3
KERN, M.: Komunisti nejdú po 30 rokoch do volieb: vytiahli Husáka, ale nedokázali zaplatiť
17- tisíc eur. [online], [cit. 15/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://dennikn.sk/1672116/komunisti-nejdu-po-30-rokoch-do-volieb-vytiahli-
husaka-ale-nedokazali-zaplatit-17-tisic-eur/>.
4
Pozri: KNIŠ, V.: Záznam z protestov v Bratislave: Rečnili komunisti aj odsúdení extrémisti,
demonštrovalo sa aj pred domom Matoviča (+ foto) [online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné
na internete: <https://refresher.sk/91297-Zaznam-z-protestov-v-Bratislave-Recnili-
komunisti-aj-odsudeni-extremisti-demonstrovalo-sa-aj-pred-domom-Matovica-foto>.
a pozri aj: BLBEConline: JUDr. Miroslav Radačovský, ex sudca - kandidát na poslanca EP /
Posts. [online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://en.blbec.online/blb/1358-judr-miroslav-radacovsky-ex-sudca-kandidat-na-
poslanca-ep/zdielania/6>.
5
IVES.NIMV.SK: Výpis z registra politických strán a politických hnutí. [online],
[cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
<http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153133>.
284
slovenskej úrovní nie je dlhšiu dobu o strane Úsvit vôbec počuť a par-
lamentných volieb v roku 2020 sa nezúčastnila. Asi najaktívnejšou,
hlavne na sociálnych sieťach, z tejto trojice je VZDOR – strana práce.
Táto strana, síce v skromných pomeroch, ale stále aktívne organizuje
rôzne aktivity, ktorými sa snaží ovplyvňovať verejne politiky a verejnú
mienku. Jej členovia sa parlamentných volieb zúčastnili na kandidátke
novovzniknutej strany Socialisti.sk
1
a preto, narozdiel od minulosti, ne-
kandidovali samostatne.
Solidarita – hnutie pracujúcej chudoby – založil riaditeľ Múzea
SNP Stanislav Mičev a dlhoročný regionálny politik, akademik a publi-
cista, tesne pred parlamentnými voľbami, v roku 2019
2
. Strana vznikla
prevzatím politickej strany SKOK – Európski liberálni demokrati
(strana bývalých odštiepencov z SaS). Program strany Solidarita
3
bol
inšpirovaný o. i. Iniciatívou OZ Pracujúca chudoba
4
, no s týmto občian-
skym združením, okrem podobného názvu, nemá inak nič spoločné
5
.
1
VZDORSPIS: VZDOR-strana práce zorganizovala v Pohronskej Polhore mimoriadne vydarené
stretnutie ľavicových subjektov, ktoré sú združené na spoločnej kandidátke Socialistov.sk. [on-
line], [cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete: <http://vzdor.org/?p=5438>.
2
TASR: Stanislav Mičev založil novú stranu. [online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné na inter-
nete: <https://mybystrica.sme.sk/c/22235961/stanislav-micev-zalozil-novu-
strany.html>.
3
TASR: Solidarita - Hnutie pracujúcej chudoby predstavilo svoj program. [online],
[cit. 18/02/2021]. Dostupné na internete: <https://spravy.pravda.sk/volby-
2020/clanok/533324-solidarita-hnutie-pracujucej-chudoby-predstavilo-svoj-pro-
gram/>.
4
PRACUJÚCA CHUDOBA: Iniciatíva pracujúcej chudoby. [online], [cit. 18/02/2021] Do-
stupné na internete: <pracujucachudoba.sk>.
5
PRACUJÚCA CHUDOBA: Pracujúca chudoba hodnotí politické programy z pohľadu dopadu
na zamestnancov. [online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
<http://www.pracujucachudoba.sk/storage/app/media/na_stiahnutie/volby-do-
nrsr-2020-hodnotenie-programov-z-pohladu-dopadu-na-zamestnancov.pdf>.
285
Socialisti.sk – Stranu Socialisti.sk založil v roku 2019 historik, pub-
licista a akademik Eduard Chmelár, neúspešný kandidát na funkciu pre-
zidenta
1
. Socialisti.sk integrovali do svojej kandidátky viacero ľavico-
vých politikov z marginálnych strán a hnutí, ako VZDOR – SP (Miroslav
Pomajdík), alebo Front ľavicovej mládeže (Artur Bekmatov – ex KSS)
a prebehli aj rokovania o spoločnom postupe so stranou Solidarita.
Tieto rokovania stroskotali, pričom obe strany sa vzájomne obviňovali
z nekorektných postupov a neochoty dohodnúť sa. Solidarita a Socia-
listi.sk sa parlamentných volieb v roku 2020 zúčastnili samostatne.
Progresívne Slovensko - je centristické a liberálne hnutie, ktoré za-
radzujeme do tohto prehľadu z viacerých dôvodov. Hnutie býva často
označované ako ľavicové svojimi politickými protivníkmi
2
a niekto-
rými analytikmi
3
. Taktiež pre prítomnosť niektorých ľavicových myš-
lienok/návrhov vo svojom programe. A tretím dôvodom je aj fakt, že
v prehľade je uvedená aj strana SMER-SD, ktorá aj napriek niekoľkým
ľavicovým atribútom je stále viac centristická ako ľavicová.
2. Analýza programov strán
Analýzou predvolebných programov sa pokúsime nájsť ľavicové
atribúty v jednotlivých programoov na základe tejto analýzy vysloviť
hypotézy o zaradení strán medzi ľavicové. Do analýzy, z dôvodu prie-
storu, zaradíme len tie strany, ktoré získali nad 5 % platných hlasov
1
TASR: Chmelár zakladá ďalšiu stranu. Názov musel upraviť. [online], [cit. 18/02/2021]. Do-
stupné na internete: <https://slovensko.hnonline.sk/1978341-chmelar-zaklada-dalsiu-
stranu-nazov-musel-upravit>.
2
PRAUS, L.: Sulík označil Progresívne Slovensko za ľavicu. Štefunka to rozladilo. [online],
[cit. 18/02/2021]. Dostupné na internete: <https://domov.sme.sk/c/20761109/sulik-
oznacil-progresivne-slovensko-za-lavicu-stefunka-to-rozladilo.html>.
3
MRVOVÁ, I.: Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko.
[online], [cit. 18/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-
exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/>.
286
v parlamentných voľbách a pre porovnanie zahrnieme aj strany Solida-
rita a Socialisti.sk, pre ich jasné ľavicové ukotvenie.
Analýzou predvolebných programov sa pred voľbami zaoberali
rôzne inštitúcie, ako napr. SEA
1
, INESS
2
, INEKO
3
, OZ Pracujúca chu-
doba
4
a Konfederácia odborových zväzov
5
. Keďže však INEKO hodno-
tilo len zdravotnícku stránku programov a INESS, INEKO a SEA ne-
hodnotili Socialistov.sk a Solidaritu, tak hlavne na základe analýz KOZ
a OZ Pracujúca chudoba budeme stavať naše zistenia.
OĽaNO – Za ľavicové atribúty sa v programe strany dali považovať
sľuby v oblasti prorodinnej politiky, ako 200 eur pre ženu počas teho-
tenstva, bezplatné miesto v škôle, alebo príspevok vo výške 280 eur,
viac dovolenky pre rodičov, poberanie materského až 12 mesiacov.
Za pozitívny sa dal označiť aj sľub v súvislosti vyššou s ochranou za-
mestnancov Inšpektorátom práce. Škoda, že tento sľub sa týkal len za-
mestnancov v zdravotníctve a na druhej strane, v inej časti programu
strany sú Inšpektoráty práce označené ako záťaž pre podnikateľov.
Sľub zaviesť do škôl finančno-občiansku náuku, kde sa študenti budú
učiť o daňovom systéme, rozpočte, demokracii a zákonníku práce sa
nedá jednoznačne označiť ani za ľavicový, ani pravicový, no z hľadiska
1
SEA: Ako hodnotia programy strán pred parlamentnými voľbami špičkoví ekonómovia. [online],
[cit. 18/02/2021]. Dostupné na internete: <https://www.slovakecon.sk/files/TS
%20SES %20Volby %202020.pdf>.
2
INESS: Hodnotenie volebných programov - podnikateľské prostredie. [online],
[cit. 18/02/2021]. Dostupné na internete: <https://iness.sk/sk/hodnotenie-volebnych-
programov-podnikatelske-prostredie>.
3
INEKO: Zdravotnícki analytici spoločne hodnotili zdravotnícke programy. [online],
[cit. 18/02/2021]. Dostupné na internete: <https://www.ineko.sk/clanky/zdravotnicki-
analytici-spolocne-hodnotili-zdravotnicke-programy>.
4
PRACUJÚCA CHUDOBA: Pracujúca chudoba hodnotí politické programy z pohľadu dopadu
na zamestnancov. [online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
<http://www.pracujucachudoba.sk/storage/app/media/na_stiahnutie/volby-do-
nrsr-2020-hodnotenie-programov-z-pohladu-dopadu-na-zamestnancov.pdf>.
5
UHLEROVÁ, M. et al.: Prehľad vybraných oblastí predvolebných programov politických strán
parlamentné voľby 2020. [online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://www.kozsr.sk/wp-content/uploads/2020/02/20200207_PV2020.pdf>.
287
dôležitosti, ktorú ľavica pripisuje sociálnemu štátu, zdaňovaniu bohat-
stva a dôležitosti štátnych zásahov, je pozitívne, aby sa žiaci a študenti
naučili poznať fungovanie daňového a sociálneho systému. Za pozití-
vum sa dá považovať aj prísľub znižovania daňovo-odvodového zaťa-
ženia práce. Tento sľub však bol v predvolebnom programe vágny,
a zároveň rozporný so sľubmi ohľadom nezvyšovania celkového da-
ňového zaťaženia a zároveň dobudovania infraštruktúry (cesty, želez-
nice, energetické a dátové siete). Za úplne rozporný s ľavicovými hod-
notami bol programový bod ohľadom znižovania dávok nezamestna-
nosti a iné pravicové atribúty v programe.
SMER-SD – Program strany
1
sa ani nedal považovať za program,
keďže išlo len o niekoľko viet so základnými sľubmi. Za ľavicové sa
dali považovať len sľuby ohľadom zavedenia 13. dôchodku a 13. ro-
dinného prídavku. Naopak, povinnosť odpracovať 10 rokov pre leká-
rov je v priamom rozpore s ľavicovými hodnotami, ako je univerzálne
právo na vzdelanie a internacionalizmus. Obmedzenie práva vykoná-
vať prácu mimo krajiny, kde lekári študovali by bolo opatrenie, ktoré
by sme mali očakávať od nacionalistických a konzervatívnych politic-
kých strán.
SME Rodina – V programe strany
2
sa nachádzalo množstvo sľubov,
ktoré by bolo možné označiť ako ľavicové. Od skrátenia pracovného
času pre matky, zavedenia otcovskej dovolenky, cez odstraňovanie ne-
rovnosti medzi mužmi a ženami, príspevky na bývanie, zvýšenie ma-
terského, až po zvyšovanie ohodnotenia opatrovateliek, sestier, ošetro-
vateliek, policajtov, hasičov, učiteľov, až po znižovanie DPH a daní
1
SMER-SD: Zodpovedný program. [online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://www.strana-smer.sk/program>.
2
DEBNÁROVÁ, L. et al.: Program pomoci rodinám 2020. [online], [cit. 19/02/2021]. Do-
stupné na internete: <https://hnutie-smerodina.sk/program/>.
288
a odvodov z práce. Za čisto ľavicové opatrenie sa dala označiť sľubo-
vaná výstavba nájomných bytov. Strana sa vo svojom programe prihlá-
sila aj sociálnym balíčkom predchádzajúcej vlády, pričom viackrát vy-
hlásila, že nebudú rušiť žiadne z týchto opatrení.
ĽSNS – Za ľavicové riešenia z ich predvolebných sľubov sa dala po-
važovať formulácia: „minimálnu mzdu a dôchodky určíme v závislosti
od odpracovaných rokov a náročnosti práce“. Tento sľub je však značne ne-
jasný a nereflektujúci fakt, že minimálna mzda aj dôchodky boli v dobe
vydania ich programu takto nastavené (minimálne mzdové nároky
a vzorca na výpočet dôchodkov). Druhým podobným sľubom bol: „dô-
chodkový vek ústavným zákonom stanoviť na 60 rokov“, čo samozrejme znie
dobre, no strana nevysvetľuje, ako by tento sľub chcela financovať,
hlavne, ak v programe tvrdila, že nebude zvyšovať daňové zaťaženie.
Samozrejme, strana patrí medzi ultrapravicové a v tomto kontexte bolo
potrebné vnímať aj tieto „ľavicové atribúty“ v programe strany.
SaS – Program SaS
1
patril medzi najobsiahlejšie z predvolebných
programov strán, drvivá väčšina opatrení sa však dala označiť ako ra-
dikálne pravicové. Za ľavicové atribúty sa dali považovať len sľuby
zvyšovania miezd policajtov, vojakov a učiteľov. Celým programom
SaS sa prelína zavedenie projektu SaS s názvom Daňový bonus, ktorý
významne poškodzuje najchudobnejších a zároveň vyrába obrovskú
sekeru vo verejných financiách
2
. Strana nevysvetľuje, ako by chcela vý-
padok sanovať, keď zároveň sľubuje nezvyšovať celkové daňovo-od-
vodové zaťaženie.
1
VISKUPIČ, M. et al.: 1144 konkrétnych riešení, aby sa tu oplatilo pracovať, podnikať a žiť.
Bratislava: SaS, 376 s.
2
Pozri: JÁNOŠ, M.: Polemika: Kult odvodového kolieska vracia úder. [online],
[cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
289
Za Ľudí – Strana samu seba charakterizovala ako stredo-pravú,
no v jej programe
1
sa našli aj niektoré ľavicové atribúty. Sľubovali vyš-
šie platy pedagogických i odborných zamestnancov regionálneho škol-
stva a aj zamestnancov sociálnych služieb. Zmeny v daňovej a sociálnej
oblasti, ktoré by znížili zaťaženie práce a zvýšili úľavy pre rodičov
a niektoré sociálne dávky. Aj sľub znížiť pracovný čas pre rodičov by
bývalo možné považovať za ľavicový atribút ich programu. Na druhú
stranu, sľuby v súvislosti so zákonníkom práce, odvodmi z dohôd a ne-
legálneho zamestnávania sa dali označiť za čisto pravicové.
Socialisti.sk – Program socialistov
2
sa dal bez akýchkoľvek vý-
nimiek označiť za čisto ľavicový, až radikálne ľavicový. Za revolučné
by bolo možné označiť opatrenia ako zastavenie zbrojenia a presun pe-
ňazí na výstavbu bytov a ochranu proti klimatickej zmene, vysoké
progresívne zdaňovanie i radikálnu demokratizáciu ekonomiky.
Okrem iných ďalších sľubov, spomenieme ešte sľub radikálne sfunk-
čniť Inšpektoráty práce, zároveň zvýšiť minimálnu mzdu na 800 eur
a zaviesť maximálnu mzdu, ako 10 násobok najnižšej mzdy vo firme.
Jedným z najrevolučnejších predvolebných sľubov tejto strany bolo
skrátenie pracovnej doby na 6 hodín denne.
Solidarita – hnutie pracujúcej chudoby – Program strany
3
sa dal
označiť za sociálno-demokratický, k čomu sa táto strana aj hrdo hlásila.
<https://www.aktuality.sk/clanok/595712/polemika-kult-odvodoveho-kolieska-
vracia-uder/>. a pozri aj: RRZ: Stanoviská, podklady. [online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné
na internete: <https://www.rozpoctovarada.sk/svk/fiskalne-
pravidla/costing/1150/odvodovy-bonus>.
1
ZA ĽUDÍ: Základný programový dokument strany Za Ľudí. [online], [cit. 19/02/2021]. Do-
stupné na internete: <https://za-ludi.sk/wp-content/themes/ak/assets/files/ZL-
zakladny-programovy-dokument.pdf>.
2
SOCIALISTI.SK: Politický program 2019. [online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné na inter-
nete: <https://38c9b2ca-5ef3-4b3e-8d90-
e3e3ec056dc8.filesusr.com/ugd/0e9db5_ea8d3c1c085645a4b17e0d9d12b557de.pdf>.
3
SOLIDARITA: Program a Riešenia. Solidarita, 2019.
290
Narozdiel od Socialistov.sk, by bolo možné program tejto strany
do značnej miery označiť aj ako prepracovaný, nakoľko okrem sľubov
popisoval aj spôsoby ako plánovala svoje ciele dosiahnuť. V programe
na jednej strane sľubovali, rovnako ako Socialisti.sk minimálnu mzdu
vo výške 800 eur, no zároveň hovorli aj o 60 % z priemernej mzdy – čo
je logický rozporné. V programe mali aj vyššiu ekonomickú demokra-
ciu, ochranu zamestnancov a navrhovali skrátiť týždenný pracovný čas
na 30 hodín týždenne.
Koalícia Progresívne Slovensko a Spolu - občianska demokracia -
Za ľavicové opatrenia z programu koalície
1
by bolo možné považovať
návrhy ako zvýšenie ochrany zamestnancov v zákonníku práce, od-
strániť prekážky k združovaniu občanov (vrátane odborov). Rovnako
ako Socilaisti.sk a Solidarita vo svojom programe mysleli na posilnenie
a sfunkčnenie Inšpektorátov práce. Dokonca sľubovali aj vylepšenie
definície závislej práce v zákonníku práce. V programe majú taktiež
podporu rodín, zdravotne postihnutým, zníženie daní a odvodov
z práce a zvýšenie daní negatívnych externalít. V programe mali aj zvý-
šenie miezd zdravotníkov a pedagógov, atď. Na určenie výšky mini-
málnej mzdy, ak sa nedohodne bypartita, navrhovali zriadiť odbornú
komisiu, čo bol značne revolučný návrh, ktorý sa bez ďalších podrob-
ností nedal označiť ani za ľavicový, ani za pravicový. Naopak, za čisto
pravicový sa dal označiť návrh na zvýšenie limitov pre rozširovanie
kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Za ľavicový sa naopak dal pova-
žovať návrh na určenie výšku spravodlivej mzdy a navrhovaná pod-
mienka, že verejných obstarávaní sa budú môcť zúčastniť len tie firmy,
ktoré platia svojim zamestnancom najmenej výšku spravodlivej mzdy.
1
PS/SPOLU: Bod Zlomu. Bratislava: progresivnespolu.sk, 2019.
291
3. Povolebná realita
Výsledky parlamentných volieb
1
vyniesli do vlády štyri politické
strany. OĽaNO, SME rodina, SaS a Za Ľudí. V nasledujúcom texte
zhodnotíme, ako sa politické strany postavili k plneniu svojich predvo-
lebných programov v kontexte tzv. ľavicových atribútov.
Samozrejme, akémukoľvek plneniu predvolebných sľubov urobila
zásadný škrt pandémia koronavírusu, ktorá zmenila asi všetko, od pri-
orít vlády, až po rozpočtovú politiku.
Koaliční partneri začiatkom marca 2020 na spoločnej tlačovke po-
tvrdili aj prísľub strany SME Rodina, že „nebudú rušiť zavedené sociálne
opatrenia“
2
. Tento sľub nedodržali pri 13. plate. Zákon, ktorý prijala
predchádzajúca vláda, pri jeho schvaľovaní kritizovali tri strany vlád-
nej koalície, no strana SME Rodina zaň hlasovala. Zákon bol rýchlo no-
velizovaný a tzv. 13. dôchodok bol znížený a zmenený na sociálnu
dávku
3
. Ďalším zrušením sociálnym opatrením boli dotované obedy
pre žiakov, známe skôr pod označením „obedy zadarmo“. Tento bene-
fit bol nahradený dotovanými obedmi pre deti rodičov v hmotnej nú-
dzi a zvýšeným daňovým bonusom pre pracujúcich. Tento nový sys-
tém však, okrem nereflektovania výhod predchádzajúceho systému,
vytlačil mimo ochrannej siete až 47 000 detí
4
. Tretím opatrením pred-
chádzajúcej vlády, ktoré bolo zrušené, sa stali daňové a odvodové
1
STATISTICS.SK: Voľby 2020 do NRSR – definitívne výsledky hlasovania. [online],
[cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data02.html>.
2
TASR: Kollár: Naša prípadná vláda nebude rušiť zavedené sociálne opatrenia. [online],
[cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete: <https://www.teraz.sk/slovensko/kollar-
nasa-pripadna-vlada-nebude/450476-clanok.html>.
3
TA3/TASR: Schválili 13. dôchodky. Koľko seniori dostanú a koho sa to týka. [online],
[cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://www.ta3.com/clanok/1195097/schvalili-13-dochodky-kolko-seniori-
dostanu-a-koho-sa-to-tyka.html>.
4
PREZIDENT.SK: Prezidentka vetovala zákon, tisíce detí by boli bez štátnej pomoci. [online],
[cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vetovala-zakon-tisice-deti-by-boli-
bez-statnej-pomoci/>.
292
úľavy z 13. a 14. platu. Toto opatrenie okrem toho, že sa dá považovať
za zrušenie sociálneho benefitu, išlo aj proti sľubom vlády zjednodušo-
vať podnikateľské prostredie a znižovať daňovo-odvodové zaťaženie.
Štvrtým sociálnym opatrením, ktoré sa síce celkom nezrušilo, ale zme-
nilo, bol vzorec na výpočet minimálnej mzdy 60 % z priemernej mzdy
z pred dvoch rokov – sa znížilo na 57 %
1
.
V čase písania tohto textu predstavilo ministerstvo financií hrubý
náčrt reformy daňového systému
2
. V súlade so sľubmi v programoch
strán a programovým vyhlásením vlády pripravili zníženie daňového
zaťaženia o 3. p. b. do roku 2020 a v súlade s odporúčaniami OECD,
MMF, atď. pripravujú zvýšenie majetkových daní do 2024. Na prvý po-
hľad sa dá táto zmena považovať za ľavicovú, no veľmi záleží na spô-
sobe zavedenia majetkových daní. Budú progresívne, alebo plošné?
Presun zdanenia práce na zdanenie majetku a spotreby pre najchudob-
nejších a strednú triedu nemusí byť vôbec pozitívnou zmenou a v ko-
nečnom dôsledku nakoniec môže ísť o reformu čisto pravicovú.
Sľub strany SME Rodina, ktorý sa dostal aj do programového vy-
hlásenia vlády týkajúci sa výstavby nájomných bytov je na začiatku
roka 2021 ešte stále len sľubom. Aj napriek faktu, že takáto zmena filo-
zofie štátu sa nedá zrealizovať zo dňa na deň, zatiaľ nie sú známe ani
len náznaky legislatívnych zámerov, ktoré by výstavbu čo i len uľahčili
alebo stimulovali.
SME Rodina mala vo svojom programe asi najviac rôznych sľubov,
ktoré sa dali označiť za ľavicové, no mnohé sa do programového vy-
hlásenia vlády nedostali a paradoxne v rozpore s prozamestnaneckou
a proodborárskou rétorikou Milana Krajniaka, aktuálne ministra práce,
sociálnych vecí a rodiny, došlo k paralyzovaniu tripartity, návrhom
1
NIP: Minimálna mzda na rok 2021. [online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://www.ip.gov.sk/minimalna-mzda-na-rok-2021/>.
2
MFSR: Komponent 18: Konkurencieschopný a pro-rastovo orientovaný daňový systém. Brati-
slava: MFSR, 2021.
293
na zmenu legislatívy, ktorá sťaží zakladanie odborov. Akú prioritu mi-
nister Krajniak naozaj prikladá zamestnaneckému prostrediu je možné
vydedukovať aj z nominácií na post generálneho riaditeľa Národného
Inšpektorátu práce
1
a riaditeľa Inštitútu na výskum práce a rodiny
2
.
Posledným príkladom škrtov v sociálnej oblasti je zároveň príkla-
dom potierania odborov a kolektívneho vyjednávania. Koaliční pos-
lanci odhlasovali, začiatkom februára 2021, poslanecký návrh v dru-
hom čítaní zákona, bez diskusie a analýzy dopadov, ktorý zrušil exten-
ziu kolektívnych zmlúv, zaviedol dožitie 65. roku života ako výpo-
vedný dôvod a zlegálnil detskú prácu od 15. roku života. Sociologička
Zuzana Kusá tento fakt komentovala na sociálnej sieti: „tento pozme-
ňovák lišiaka Viskupiča k novele zákonníka práce by mal zdvihnúť zo stoličky
aj nás neodborárov. Aj keď niet kam ísť.“
3
Záver
Diskusia na Slovensku je zásadne vychýlená z klasickej osi ľavica
a pravica, pričom sa bežne stáva, že aj centristickí a pravicoví politici
sú označovaní za ľavičiarov
4
a radikálne pravicové strany sú považo-
vané za politický stred
5
. Ekonóm a psychológ Marek Dobeš konštatuje,
1
BARIAK, L.: Ďalšia politická nominácia: Krajniak za šéfku inšpektorátu práce vybral kandidátku
Sme rodina. [online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://www.aktuality.sk/clanok/790501/dalsia-politicka-nominacia-krajniak-za-
sefku-inspektoratu-prace-vybral-kandidatku-sme-rodina/>.
2
NJ: Krajniak šokuje, vybral si kontroverzného šéfa: Voliť má vraj iba žena, ktorá má aspoň dve
deti. [online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/krajniak-robi-dalsie-cistky-zbavil-
znamej-odbornicky-dosadil-kontroverzneho-cloveka>.
3
KUSÁ, Z.: Status na sociálnej sieti. [online], [cit. 05/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=4094978563868478&id=1000006912413
17>.
4
SULÍK, R.: Ľavicové Progresívne Slovensko nie je pre nás konkurentom. [online],
[cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete: <https://sulik.sk/lavicove-progresivne-
slovensko-nie-je-pre-nas-konkurentom/>.
5
ŠULKOVÁ, V.: Sloboda a Solidarita – analýza politickej strany z pohľadu liberalizmu. Baka-
larská práca. Brno: Masaryková Univerzita, 2014, 47 s.
294
že súčasný systém financovania predvolebných kampaní znevýhod-
ňuje ľavicové subjekty, ktoré nemajú dostatočné zdroje a ani prístup
do médií prostredníctvom rôznych frontových organizácii a think-tan-
kov
1
.
Túto disproporciu v prístupe do verejnej debaty popisuje Daubner:
„z médií hlavného prúdu len výnimočne zaznieva skutočnosť spochybňujúca
základné koordináty neoliberalizmu, napríklad že každý rast výroby a spotreby
znamená aj prehĺbenie environmentálnej devastácie planéty, zvýšenie množ-
stva odpadu a celkového znečistenia, rovnako ako prehĺbenie dramatických kli-
matických zmien.“
2
Slovenské pravicové a aj stredové strany ešte stále svoje postoje za-
kladajú na základných atribútoch tzv. washingtonského konsenzu
a neoliberalizmu, hoci aktuálne výskumy zisťujú, že ide o zlyhané sys-
témy, ktoré poškodzujú súčasnú spoločnosť a ohrozujú demokraciu.
3
Problémom je však aj fakt, že ani strana SMER-SD sa nedá označiť ako
čisto ľavicová, keďže aj táto strana nemala problém v minulosti s rôz-
nymi neoliberálnymi reformami a politikami
4
.
Politológ a výskumník Ján Ruman hovorí: „Washingtonský konsenzus
možno charakterizovať ako politicko-ekonomickú dohodu medzi MMF, Sveto-
vou bankou a Ministerstvom financií USA, ktorá zosobňuje hlavný inštru-
ment neoliberálnej agendy. Tá má ambíciu zabezpečiť ekonomickú prosperitu
1
DOBEŠ, M.: Aj ja raz budem milionárom: Psychológia politickej manipulácie. In: KOŠČ, J.;
HOMER, Z.; ŽANONY, R. (eds.): Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom alebo ako sa defor-
muje obraz socioekonomickej reality na Slovensku, Bratislava: Friedrich-Ebert-Stiftung e.V.,
zastúpenie v Slovenskej republike, 2020. s. 82 - 91.
2
DAUBNER, P.: Hegemónia neoliberálneho kapitalizmu v diskurzívnej aréne triedneho boja.
In: KOŠČ, J.; HOMER, Z.; ŽANONY, R. (eds.): Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom alebo
ako sa deformuje obraz socioekonomickej reality na Slovensku, Bratislava: Friedrich-Ebert-
Stiftung e.V., zastúpenie v Slovenskej republike, 2020. s. 27.
3
Pozri: KONCZAL, M. et al.: The Empirical Failures Of Neoliberalism. Washington: Roose-
velt Institute, 2020, 17 s. a pozri aj: HOPE D. a LIMBERG, J.: The Economic Consequences of
Major Tax Cuts for the Rich. Londýn: London School of Economics, International Inequa-
lities Institute. 2020, 133 s.
4
SCHMÖGNEROVÁ, B.: Hmotná zodpovednosť Richarda Sulíka. Bratislava: Pravda, 2021.
295
zaostalých rozvojových a postkomunistických krajín a v konečnom dôsledku
naplniť princípy liberálnej demokracie.“
1
Robert Mihály upozorňuje, že výskumy z Čiech a Slovenska upozor-
ňujú na disproporciu medzi názormi obyvateľov a novinárov a záro-
veň na disproporciu medzi presvedčením obyvateľov a výsledkami vo-
lieb.
2
Podľa Mihályho sa v tomto kontexte „nastoľuje otázka miery politic-
kej gramotnosti, ktorá je spojená so schopnosťou alebo neschopnosťou apliko-
vať pri politickej sebaidentifikácii jasné a zrozumiteľné kritériá.“
3
Miera tejto politickej gramotnosti obyvateľov je priamo úmerná
zneprehľadňovaniu politiky zakladaním rôznych politických strán,
ktoré nechcú, prípadne sa boja identifikovať svoje ukotvenie na osi ľa-
vica – pravica. Druhým faktorom, ktorý negatívne ovplyvňuje poli-
tickú gramotnosť obyvateľov sú strany, ktoré do svojich programov in-
tegrujú rôznorodé sľuby, mnohokrát sa vzájomné vylučujúce.
Literatúra:
BARIAK, L.: Ďalšia politická nominácia: Krajniak za šéfku inšpektorátu práce
vybral kandidátku Sme rodina. [online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné
na internete: <https://www.aktuality.sk/clanok/790501/dalsia-
politicka-nominacia-krajniak-za-sefku-inspektoratu-prace-vybral-
kandidatku-sme-rodina/>.
BLBEConline: JUDr. Miroslav Radačovský, ex sudca - kandidát na poslanca
EP / Posts. [online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://en.blbec.online/blb/1358-judr-miroslav-radacovsky-ex-
sudca-kandidat-na-poslanca-ep/zdielania/6>.
1
RUMAN, J: Tragika jedného dogmatizmu. In: KOŠČ, J; HOMER, Z; ŽANONY, R. (eds.):
Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom alebo ako sa deformuje obraz socioekonomickej reality na
Slovensku. Bratislava: Friedrich-Ebert-Stiftung e.V., zastúpenie v Slovenskej republike,
2020, s. 11.
2
MIHÁLY, R.: Od zachovávania status quo k zmene chápania politiky. In: KOŠČ, J.;
HOMER, Z.; ŽANONY, R. (eds.): Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom alebo ako sa defor-
muje obraz socioekonomickej reality na Slovensku. Bratislava: Friedrich-Ebert-Stiftung e.V.,
zastúpenie v Slovenskej republike, 2020, s 104 - 111.
3
Tamtiež, s. 107.
296
DAUBNER, P.: Hegemónia neoliberálneho kapitalizmu v diskurzívnej aréne
triedneho boja. In: KOŠČ, J.; HOMER, Z.; ŽANONY, R. (eds.): Sloven-
ské skúsenosti s neoliberalizmom alebo ako sa deformuje obraz socioekono-
mickej reality na Slovensku. Bratislava: Friedrich-Ebert-Stiftung e.V.,
zastúpenie v Slovenskej republike, 2020, s. 18 - 35.
DEBNÁROVÁ, L. et al.: Program pomoci rodinám 2020. [online],
[cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete: <https://hnutie-
smerodina.sk/program/>.
DOBEŠ, M.: Aj ja raz budem milionárom: Psychológia politickej manipulácie.
In: KOŠČ, J.; HOMER, Z.; ŽANONY, R. (eds.): Slovenské skúsenosti s
neoliberalizmom alebo ako sa deformuje obraz socioekonomickej reality na
Slovensku. Bratislava: Friedrich-Ebert-Stiftung e.V., zastúpenie v Slo-
venskej republike, 2020, s. 82 - 91.
HOPE D.; LIMBERG J.: The Economic Consequences of Major Tax Cuts for
the Rich. Londýn: London School of Economics, International Inequ-
alities Institute. 2020.
INEKO: Zdravotnícki analytici spoločne hodnotili zdravotnícke programy.
[online], [cit. 18/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://www.ineko.sk/clanky/zdravotnicki-analytici-spolocne-
hodnotili-zdravotnicke-programy>.
INESS: Hodnotenie volebných programov - podnikateľské prostredie. [on-
line], [cit. 18/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://iness.sk/sk/hodnotenie-volebnych-programov-
podnikatelske-prostredie>.
IVES.NIMV.SK: Výpis z registra politických strán a politických hnutí. [on-
line], [cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
<http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=15313
3>.
JÁNOŠ, M.: Polemika: Kult odvodového kolieska vracia úder. [online],
[cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://www.aktuality.sk/clanok/595712/polemika-kult-
odvodoveho-kolieska-vracia-uder/>.
297
KERN, M.: Komunisti nejdú po 30 rokoch do volieb: vytiahli Husáka, ale ne-
dokázali zaplatiť 17-tisíc eur. [online], [cit. 15/02/2021]. Dostupné
na internete: <https://dennikn.sk/1672116/komunisti-nejdu-po-
30-rokoch-do-volieb-vytiahli-husaka-ale-nedokazali-zaplatit-17-ti-
sic-eur/>.
KNIŠ, V.: Záznam z protestov v Bratislave: Rečnili komunisti aj odsúdení ex-
trémisti, demonštrovalo sa aj pred domom Matoviča (+ foto) [online],
[cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://refresher.sk/91297-Zaznam-z-protestov-v-Bratislave-
Recnili-komunisti-aj-odsudeni-extremisti-demonstrovalo-sa-aj-
pred-domom-Matovica-foto>.
KOLLÁROVÁ, Z.: 12 krokov, ktorými Fico bral podnikateľom na sociálne
balíčky. [online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://www.trend.sk/financie/12-krokov-ktorymi-fico-bral-
podnikatelom-socialne-balicky>.
KONCZAL, M. et al.: The Empirical Failures Of Neoliberalism. Washin-
gton: Roosevelt Institute, 2020.
KOŠČ, J.; HOMER, Z.; ŽANONY, R. (eds.): Slovenské skúsenosti s neoli-
beralizmom alebo ako sa deformuje obraz socioekonomickej reality na Slo-
vensku, Bratislava: Friedrich-Ebert-Stiftung e.V., zastúpenie v Slo-
venskej republike, 2020.
KUSÁ, Z.: Status na sociálnej sieti. [online], [cit. 05/02/2021]. Dostupné
na internete:
<https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=409497856386847
8&id=100000691241317>.
MARUŠIAK, J.: Fenomén strany Smer: medzi „pragmatizmom“ a sociálnou
demokraciou. In: Středoevropské politické studie,2006, 8(1), 19-55, ISSN
1212-7817.
MFSR: Komponent 18: Konkurencieschopný a pro-rastovo orientovaný da-
ňový systém. Bratislava: MFSR, 2021.
MIHÁLY, R.: Od zachovávania status quo k zmene chápania politiky.
In: KOŠČ, J.; HOMER, Z.; ŽANONY, R. (eds.): Slovenské skúsenosti s
298
neoliberalizmom alebo ako sa deformuje obraz socioekonomickej reality na
Slovensku. Bratislava: Friedrich-Ebert-Stiftung e.V., zastúpenie v Slo-
venskej republike, 2020, s 104 - 111.
MRVOVÁ, I.: Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Prog-
resívne Slovensko. [online], [cit. 18/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-
slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/>.
NIP: Minimálna mzda na rok 2021. [online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné
na internete: <https://www.ip.gov.sk/minimalna-mzda-na-rok-
2021/>.
NJ: Krajniak šokuje, vybral si kontroverzného šéfa: Voliť má vraj iba žena,
ktorá má aspoň dve deti. [online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné na in-
ternete: <https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/krajniak-
robi-dalsie-cistky-zbavil-znamej-odbornicky-dosadil-kontro-
verzneho-cloveka>.
OBRADOVIČ, F.: Sulík chce zrušiť milionársku daň. [online],
[cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/360071-sulik-chce-
zrusit-milionarsku-dan>.
PRACUJÚCA CHUDOBA: Iniciatíva pracujúcej chudoby. [online],
[cit. 18/02/2021]. Dostupné na internete: <pracujucachudoba.sk>.
PRACUJÚCA CHUDOBA: Pracujúca chudoba hodnotí politické programy
z pohľadu dopadu na zamestnancov. [online], [cit. 19/02/2021]. Do-
stupné na internete:
<http://www.pracujucachudoba.sk/storage/app/media/na_stia
hnutie/volby-do-nrsr-2020-hodnotenie-programov-z-pohladu-do-
padu-na-zamestnancov.pdf>.
PRAUS, L.: Sulík označil Progresívne Slovensko za ľavicu. Štefunka to rozla-
dilo. [online], [cit. 18/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://domov.sme.sk/c/20761109/sulik-oznacil-progresivne-
slovensko-za-lavicu-stefunka-to-rozladilo.html>.
299
PREZIDENT.SK: Prezidentka vetovala zákon, tisíce detí by boli bez štátnej
pomoci. [online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vetovala-zakon-
tisice-deti-by-boli-bez-statnej-pomoci/>.
PS/SPOLU: Bod Zlomu. Bratislava: progresivnespolu.sk, 2019
RRZ: Stanoviská, podklady. [online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné na in-
ternete: <https://www.rozpoctovarada.sk/svk/fiskalne-
pravidla/costing/1150/odvodovy-bonus>.
RUMAN, J.: Tragika jedného dogmatizmu. In: KOŠČ, J.; HOMER, Z.;
ŽANONY, R. (eds.): Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom alebo ako sa
deformuje obraz socioekonomickej reality na Slovensku. Bratislava:
Friedrich-Ebert-Stiftung e.V., zastúpenie v Slovenskej republike,
2020, s. 8 - 17
SEA: Ako hodnotia programy strán pred parlamentnými voľbami špič-
koví ekonómovia. [online], [cit. 18/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://www.slovakecon.sk/files/TS %20SES %20Volby
%202020.pdf>.
SCHMÖGNEROVÁ, B.: Hmotná zodpovednosť Richarda Sulíka. Brati-
slava: Pravda, 2021.
SMER-SD: Zodpovedný program. [online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné
na internete: <https://www.strana-smer.sk/program>.
SOCIALISTI.SK: Politický program 2019. [online], [cit. 19/02/2021]. Do-
stupné na internete: <https://38c9b2ca-5ef3-4b3e-8d90-
e3e3ec056dc8.file-
susr.com/ugd/0e9db5_ea8d3c1c085645a4b17e0d9d12b557de.pdf>.
SOLIDARITA: Program a Riešenia. Solidarita, 2019.
STATISTICS:SK: Voľby 2020 do NRSR – definitívne výsledky hlasovania.
[online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data02.html>.
SULÍK, R.: Ľavicové Progresívne Slovensko nie je pre nás konkurentom. [on-
line], [cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
300
<https://sulik.sk/lavicove-progresivne-slovensko-nie-je-pre-nas-
konkurentom/>.
ŠULKOVÁ, V.: Sloboda a Solidarita – analýza politickej strany z pohľadu
liberalizmu. Bakalarská práca. Brno: Masaryková Univerzita, 2014.
TA3/TASR: Schválili 13. dôchodky. Koľko seniori dostanú a koho sa to týka.
[online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://www.ta3.com/clanok/1195097/schvalili-13-dochodky-
kolko-seniori-dostanu-a-koho-sa-to-tyka.html>.
TASR: Chmelár zakladá ďalšiu stranu. Názov musel upraviť. [online],
[cit. 18/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://slovensko.hnonline.sk/1978341-chmelar-zaklada-dalsiu-
stranu-nazov-musel-upravit>.
TASR: Kollár: Naša prípadná vláda nebude rušiť zavedené sociálne opatrenia.
[online], [cit. 19/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://www.teraz.sk/slovensko/kollar-nasa-pripadna-vlada-
nebude/450476-clanok.html>.
TASR: Solidarita - Hnutie pracujúcej chudoby predstavilo svoj program. [on-
line], [cit. 18/02/2021]. Dostupné na internete:
<https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/533324-solidarita-
hnutie-pracujucej-chudoby-predstavilo-svoj-program/>.
TASR: Stanislav Mičev založil novú stranu. [online], [cit. 19/02/2021]. Do-
stupné na internete:
<https://mybystrica.sme.sk/c/22235961/stanislav-micev-zalozil-
novu-strany.html>.
UHLEROVÁ, M. et al.: Prehľad vybraných oblastí predvolebných programov
politických strán parlamentné voľby 2020. [online], [cit. 19/02/2021].
Dostupné na internete: <https://www.kozsr.sk/wp-
content/uploads/2020/02/20200207_PV2020.pdf>.
VISKUPIČ, M. et al.: 1144 konkrétnych riešení, aby sa tu oplatilo pracovať,
podnikať a žiť. Bratislava: SaS, 376 s.
VZDORSPIS: VZDOR-strana práce zorganizovala v Pohronskej Polhore mi-
moriadne vydarené stretnutie ľavicových subjektov, ktoré sú združené na
301
spoločnej kandidátke Socialistov.sk. [online], [cit. 19/02/2021]. Do-
stupné na internete: <http://vzdor.org/?p=5438>.
ZA ĽUDÍ: Základný programový dokument strany Za Ľudí. [online], [cit.
19/02/2021]. Dostupné na internete: <https://za-ludi.sk/wp-
content/themes/ak/assets/files/ZL-zakladny-programovy-
dokument.pdf>.
