Content uploaded by Vanesa Garová
Author content
All content in this area was uploaded by Vanesa Garová on Dec 13, 2021
Content may be subject to copyright.
Vysoká škola ekonomická v Praze
Fakulta mezinárodních vztahů
Odbor: Mezinárodní studia - diplomacie
Donald J. Trump a populizmus v roku 2020 – verejný
diskurz na Twitteri
Bakalárska práca
Autorka: Vanesa Garová
Vedúci práce: Mgr. Miloslav Machoň, Ph.D.
Rok odovzdania: 2021
Čestné prehlásenie
Prehlasujem, že bakalársku prácu na tému „Donald J. Trump a populizmus v roku 2020 –
verejný diskurz na Twitteri” som vypracovala samostatne, pod vedením pána Mgr. Miloslava
Machoňa, Ph.D. Všetku použitú literatúru a prídavné materiály som riadne vyznačila v
zozname literatúry a zdrojov.
V Prahe dňa 24. 6. 2021 ....................................
Vanesa Garová
Poďakovanie
Týmto by som rada poďakovala vedúcemu mojej práce Mgr. Miloslavovi Machoňovi, Ph.D. za
pomoc pri počiatočnom nasmerovaní, cenné rady a pripomienky. Vážim si jeho neutíchajúcu
ochotu, ľudský prístup a trpezlivosť. V neposlednom rade ďakujem mojej rodine za podporu a
motiváciu počas celého štúdia.
Obsah
Zoznam tabuliek .......................................................................................................................... i
Zoznam schém ............................................................................................................................ ii
Úvod ........................................................................................................................................... 1
1. Verejná diplomacia v digitálnej dobe ................................................................................. 4
1.1 Význam soft power ...................................................................................................... 4
1.2 Konverzia verejnej diplomacie v digitálnej dobe ........................................................ 6
1.3 Twitter a twitterová diplomacia ................................................................................... 8
2. Populizmus ako komunikačný štýl ................................................................................... 10
2.1 Neformálnosť ............................................................................................................. 12
2.2 Emocionalizácia ......................................................................................................... 13
2.3 Negativizmus ............................................................................................................. 14
2.4 Nadmerné zjednodušovanie ....................................................................................... 15
2.5 Vulgárnosť ................................................................................................................. 16
3. Diskurzívna analýza tweetov Donalda J. Trumpa ............................................................ 17
3.1 Politici na Twitteri ..................................................................................................... 17
3.2 Postup analýzy výskytu populizmu v príspevkoch Donalda Trumpa ....................... 18
3.2.1 Neformálnosť ................................................................................................. 21
3.2.2 Emocionalizácia ............................................................................................. 24
3.2.3 Negativizmus .................................................................................................. 27
3.2.4 Nadmerné zjednodušovanie ........................................................................... 29
3.2.5 Vulgárnosť ...................................................................................................... 32
Záver ........................................................................................................................................ 35
Literatúra a použité zdroje ........................................................................................................ 38
i
Zoznam tabuliek
Tabuľka č. 1: Komunikačné štýly populizmu .......................................................................... 11
Tabuľka č. 2: Súbor tweetov venovaných jednotlivým krajinám ............................................ 20
Tabuľka č. 3: Tweet Donalda Trumpa ..................................................................................... 21
Tabuľka č. 4: Tweety Donalda Trumpa ................................................................................... 22
Tabuľka č. 5: Tweety Donalda Trumpa ................................................................................... 22
Tabuľka č. 6: Tweety Donalda Trumpa ................................................................................... 23
Tabuľka č. 7: Tweet Donalda Trumpa ..................................................................................... 23
Tabuľka č. 8: Tweety Donalda Trumpa ................................................................................... 24
Tabuľka č. 9: Tweety Donalda Trumpa ................................................................................... 25
Tabuľka č. 10: Tweety Donalda Trumpa ................................................................................. 25
Tabuľka č. 11: Tweety Donalda Trumpa ................................................................................. 26
Tabuľka č. 12: Tweet Donalda Trumpa ................................................................................... 27
Tabuľka č. 13: Tweety Donalda Trumpa ................................................................................. 28
Tabuľka č. 14: Tweety Donalda Trumpa ................................................................................. 28
Tabuľka č. 15: Tweet Donalda Trumpa ................................................................................... 29
Tabuľka č. 16: Tweet Donalda Trumpa ................................................................................... 29
Tabuľka č. 17: Tweety Donalda Trumpa ................................................................................. 30
Tabuľka č. 18: Tweet Donalda Trumpa ................................................................................... 30
Tabuľka č. 19: Tweet Donalda Trumpa ................................................................................... 31
Tabuľka č. 20: Tweet Donalda Trumpa ................................................................................... 31
Tabuľka č. 21: Tweety Donalda Trumpa ................................................................................. 32
Tabuľka č. 22: Tweety Donalda Trumpa ................................................................................. 33
Tabuľka č. 23: Tweet Donalda Trumpa ................................................................................... 34
Tabuľka č. 24: Tweety Donalda Trumpa ................................................................................. 34
1
Úvod
Diskusia o populistickej komunikácii na sociálnych sieťach sa od nástupu Donalda J. Trumpa
do úradu v roku 2016 značne rozšírila (Oliver a Rahn 2016; Gantt Shafer 2017; de Vreese a kol.
2018; Šimunjak a Caliandro 2019; Bucy a kol. 2020). Od populizmu ako teoretického
východiska, ideológie či politickej stratégie sa pozornosť zo zdieľaného obsahu postupne
presúva na jeho využitie priamo v štýle komunikácie, s akým sa na nás politici na sociálnych
sieťach obracajú (Moffitt 2016). Konverziou verejnej diplomacie za pomoci digitálnych
technológií a nových komunikačných platforiem sa politický diskurz dostáva čoraz viac do
pozornosti širokému publiku, a to vyhovuje práve populistickým lídrom, ktorí sa k svojim
podporovateľom tak dokážu dostať bližšie. V rovnakom kontexte populizmu, ktorým aktéri
obchádzajú tradičné médiá s cieľom priamo komunikovať s publikom cez sociálne siete (v
tomto prípade na Twitteri), je ale potrebné poukázať na skutočnosť, že online komunikácii
takéhoto formátu chýba systematickejšie teoretické východisko alebo väčší počet empirických
štúdií, ktoré by tento vzťah bližšie demonštrovali (Jacobs a Spierings 2019).
Primárnym cieľom tejto práce je odpovedať na výskumnú otázku v znení „Ako sa
v príspevkoch Donalda Trumpa na Twitteri prejavili znaky populistickej komunikácie
v súvislosti so zahraničnopolitickým smerovaním v roku 2020?“. Hypotézou bakalárskej práce
je, že Donald Trump je notoricky známy svojim neformálnym a často nekorektným
vystupovaním, či už na verejnosti alebo na svojom osobnom twitterovom profile, ktorý mu
samotná spoločnosť v januári 2021 po viacerých radikálnych výrokoch napokon zablokovala.
K zodpovedaniu výskumnej otázky a k overeniu platnosti hypotézy bola v tejto práci
uskutočnená kvalitatívna obsahová analýza. Na samotné prevedenie rozboru tweetov
v empirickej časti práce boli využité postupy kvalitatívnej obsahovej analýzy, ktorej účelom je
bližšie vymedziť obsah, štýl, a v konečnom dôsledku aj zámery autora samotných výrokov
(Mullet 2018, s. 4, 5).
V rámci systematického kódovania, ktoré skúmalo vlastnosti a štýl komunikačných správ bola
použitá deduktívna metóda, ktorej predchádzalo nastolenie teoretického rámca, definícií
a vymedzenie základných podkategórií (Bengtsson 2016, s. 11, 12) populizmu, v tomto prípade
znaky neformálnosti, negativizmu, emocionalizácie, nadmerného zjednodušovania
a vulgárnosti. Tie predstavovali konkrétne pravidlá, ktoré sú predmetom následného kódovania
zozbieraných výstupov sledovaného aktéra (Yaqub a kol. 2017, s. 4). Sledovaný súbor dát
pozostáva z 258 tweetov z roku 2020, ktoré sú ohraničené časovým hľadiskom od začiatku roka
2
2020 až po inauguráciu nového amerického prezidenta Josepha R. Bidena, dňa 20. 1. 2021,
resp. po 8. 1. 2021, kedy spoločnosť Twitter Donaldovi Trumpovi jeho profil zablokovala,
a tým mu bolo znemožnené zverejňovať na svojom osobnom účte akékoľvek ďalšie príspevky.
Na základe postupov popísaných v empirickej časti práce sú príspevky rozdelené a filtrované
podľa ich popularity, teda počtu interakcií, ďalej nezahŕňajú často opakované alebo prezdieľané
príspevky či odkazy na webové stránky, ktoré sa nedajú zaradiť do originálnych vyjadrení
autora. Následne sú užším výberom zhromaždené podľa jednotlivých krajín, ktorým boli
venované. Zostupne podľa počtu venovaných tweetov to sú Čína, Irán, India, Mexiko, Irak,
Taliansko a Spojené kráľovstvo. Po zozbieraní tweetov nasledoval proces kódovania podľa
vopred nastaveného teoretického východiska, teda podľa piatich kategórií, ktoré boli použité k
samotnej analýze týchto výrokov.
Bakalárska práca je rozdelená na tri časti. V prvej časti sa práca zaoberá teóriou soft power,
využívanej v oblasti prilákania a ovplyvňovania okolia či k nastoleniu agendy daného aktéra,
a rovnako aj jej realizáciou v rámci zahraničnej politiky jednotlivých štátov. Verejnú
diplomaciu, priamo spojenú s mocou a ako nástroj samotnej soft power práca v tomto kontexte
chápe ako zámernú komunikačnú stratégiu, pri ktorej sú, podobne ako pri soft power, využívané
nástroje presviedčania na ovplyvnenie publika. K tejto podkategórií sú na porovnanie
s populistickým štýlom pridané aj základné komunikačné štýly klasickej verejnej diplomacie,
a to zdvorilosť, formálnosť a vyváženosť. V rovine verejnej diplomacie na internete, tzv.
digitálnej diplomacie či novodobej twitterovej diplomacie, sa teoretické predpoklady
populizmu v online komunikácii nachádzajú v rôznych podobách. To predstavuje druhú časť
práce, ktorá pojednáva o populistickej komunikácii a jej aplikácii na sociálnych sieťach.
Kapitola je primárne zamerané na populizmus ako komunikačnú stratégiu, podporenú piatimi
kategóriami, ktoré podľa výskytu v online diskurze zahŕňajú neformálnosť, negativizmus,
emocionalizáciu, nadmerné zjednodušovanie a vulgárnosť, aby slúžili na konkrétnejšie
porozumenie skúmaného empirického obsahu.
Empirická časť práce približuje fungovanie svetových lídrov a samotného Donalda Trumpa na
Twitteri, nasledované analýzou jeho tweetov. Samotné tweety môžu často prispieť k nastaveniu
globálnej agendy, ale pokiaľ nie sú pre verejnosť dostatočne atraktívne, resp. virálne, nemajú
šancu presadiť a posilniť účinky soft power (Nye 2019, s. 13). Práve z tohto dôvodu sa práca
zaoberá príspevkami Donalda Trumpa na jeho osobnom twitterovom profile a nie na oficiálnom
prezidentskom účte @POTUS, ktorého dosah na publikum bol len zlomkom v porovnaní s jeho
osobným účtom @realDonaldTrump. Zámerom práce nie je posúdiť, či je Twitter užitočným
3
nástrojom na stanovenie agendy pre politikov, ale skôr ako sa použitie tweetov v kontexte
populistickej komunikácie prejaví v témach zahraničnej politiky a verejnej diplomacie v
prevedení bývalého prezidenta USA.
Vzhľadom k tomu, že rozsah práce je limitovaný, na účely rozboru boli vyberané len tie
príspevky, na ktorých sa komunikačné kategórie populizmu dali jasne identifikovať
a preukázať tým výskyt znakov populizmu v diskurze Donalda J. Trumpa na Twitteri. Na tomto
mieste je potrebné poukázať na skutočnosť, že práca sa nezaoberá kontrolou a overovaním
pravdivosti výrokov Donalda Trumpa, ale na spôsob, akým svojimi tweetmi na publikum vo
svete pôsobí a či majú vplyv na zahraničné vzťahy Spojených štátov amerických.
4
1. Verejná diplomacia v digitálnej dobe
Postupy aktérov medzinárodných vzťahov v získavaní pozornosti okolia a lákaní
podporovateľov na svoju stranu súvisia s postupmi lákania a presviedčania v rámci využívania
soft power či s komunikačnými stratégiami verejnej diplomacie, ktorých význam s nástupom
sociálnych sietí v politickom diskurze stále stúpa. Konkretizácia týchto postupov v spojení so
zdieľaním náležitých hodnôt, názorov či presvedčení, na základe rozšírenia online komunikácie
na sociálnych sieťach v prípade politických lídrov prináleží sile sociálnej sieti Twitter. Práve to
napomohlo prelomu vo verejnej, resp. digitálnej diplomacii a používateľom tejto platformy
umožnilo bližšie sa oboznámiť s postupmi politických aktérov pôsobiacich v online prostredí.
Vývoj a stále intenzívnejšie využívanie sociálnych sietí predstavuje dôležitý aspekt
v budúcnosti diplomacie a funkcii soft power.
1.1 Význam soft power
Pojem mäkká moc (soft power), ktorý medzi prvými predstavil a bližšie rozviedol americký
politológ Joseph Nye, je vo všeobecnosti charakterizovaný ako „schopnosť aktéra prilákať
a ovplyvniť okolie vo svoj prospech, bez použitia hrubej sily“ (Nye 2009, s. 5; 2017, s. 2) t.j.
bez potreby vyvolať konflikt. Soft power ako podoba moci predstavuje nadanie formovať vôľu
a rozhodovanie iných vo svoj prospech a nie je výlučne príslušná len štátnym či neštátnym
aktérom. Môžu ju využívať aj iní aktéri, dokonca aj tí mimo oblasti medzinárodných vzťahov
(Nye 2019, s. 10; Ohnesorge 2020, s. 67). Spomínaní aktéri samotnú mäkkú moc vykonávajú
prostredníctvom troch spôsobov, medzi ktoré patrí príťažlivosť, presviedčanie a nastolenie
agendy.
Schopnosť príťažlivosti predstavuje jednoduché vytváranie resp. vynucovanie pozornosti s
prevažne pozitívnym nábojom. Aktívny prístup aktéra prostredníctvom príťažlivosti
reprezentuje jeden z kľúčových aspektov vykonávania soft power. Dosiahnuť pozitívne
výsledky je možné zapojením procesov verejnej diplomacie, šírením kultúrnych hodnôt či
vzdelávania (Ohnesorge 2020, s. 51,106). Ak však nastane situácia, v ktorej sa aktér dopustí
porušenia noriem alebo (demokratických) zásad a jeho kroky sa budú zdať neadekvátne,
zavádzajúce či manipulatívne, takáto forma soft power dokáže vyvolať tiež aj negatívne dojmy
(Nye 2009, s. 20), v závislosti od rozmanitosti záujmov a hodnôt toho-ktorého aktéra voči
cieľovému objektu. Ďalším aktívnym prístupom pri vytváraní soft power je presviedčanie, ktoré
vychádza priamo z príťažlivosti, alebo je s ním blízko prepojené. Zahŕňa použitie argumentov
5
a potenciálneho levelu manipulácie, ktoré sú často najúčinnejšími prostriedkami pri tvorbe soft
power (Ohnesorge 2020, s. 52). Aktér sa nimi snaží docieliť ovplyvnenie hodnôt, názorov alebo
aktivít ostatných, pomocou racionálnych postojov, faktov a techník presviedčania, teda
v skratke pomocou komunikačných stratégií. V tomto prípade môžu byť racionálne argumenty
jednoducho zamenené či doplnené aj o emocionálny charakter, aby pri presviedčaní ešte zvýšili
úroveň príťažlivosti (Gallo 2019). Na druhej strane môže neúprimný prístup či nesúhlasné
smerovanie národných záujmov dosiahnuť negatívne efekty, alebo dokonca pripomínať
podvodné jednanie, čo dokáže oslabiť podstatu soft power (Nye 2009, s. 14; 2012, s. 93).
Proces nastolenia agendy je síce posledný, ale rovnako dôležitý prvok, pomocou ktorého aktéri
určujú smerovanie svojich zámerov k verejnosti a tým môžu ovplyvniť ich presvedčenie,
hodnoty, či dokonca správanie. Takáto agenda je ale priamo ovplyvnená témami a problémami,
ktoré verejnosť vo všeobecnosti považuje za dôležité (Feezell 2018, s. 2). Pri tvorbe agendy
pomocou soft power je podstatný práve proces pozitívnej príťažlivosti a prilákania, bez použitia
hrozieb alebo donucovacích prostriedkov (Nye 2019, s. 8). Tieto metódy sú používané tak, aby
dopomohli cielenému šíreniu soft power, od samotného aktéra až po medzinárodnú verejnosť.
Práve súhlas cieľového objektu s obsahom a legitimitou agendy je to, čo určuje soft power –
schopnosť dosiahnuť želaný výsledok pomocou príťažlivosti, presviedčania a formovania
agendy (Nye 2011, s. 14; Ohnesorge 2020, s. 106).
Podstatným aspektom, na ktorom závisí úroveň soft power, je teda aj legitimita a kredibilita
toho-ktorého aktéra alebo zámerov, ktoré nasleduje. Tvrdenia, dáta či informácie použité za
účelom ovplyvňovania pomocou soft power musia spĺňať určité kritériá dôveryhodnosti. Aktér
dosiahne úspech spravidla vtedy, keď pomocou nástrojov soft power, ktoré používa, bude
schopný vytvoriť potrebný level dôveryhodnosti a zároveň si ho dokáže udržať (Ohnesorge
2020, s. 130; Snow a Cull 2020, s. 158). Ak ale postupy príťažlivosti, presviedčania či tvorby
agendy vo verejnom diskurze nepôsobia dôveryhodne, výsledok pôsobenia soft power to môže
poškodiť, hlavne ak sú pri jej použití vysielané nepravdivé informácie či negatívna propaganda
(Jacobs a kol. 2020, s. 621). Stručne povedané, soft power a jej legitimita spočívajú rovnako
v obsahu a zámeroch, ale aj v štýle a spôsobe, ktorými sú požadované postupy realizované
(Ohnesorge 2020, s. 126–129).
Ak sa realizácia soft power týka výhradne štátnych aktérov, vychádza z 3 hlavných zdrojov:
kultúry, politických hodnôt a zahraničnej politiky (Nye 2009, s. 11). Práve zahraničná politika
a jej tvorba prostredníctvom verejnej diplomacie predstavuje jeden z najrozšírenejších a
najdôležitejších spôsobov pre interpretáciu verejného diskurzu štátu. Soft power vo verejnej
6
diplomacii bola donedávna pomerne nepoznaná, respektíve považovaná za zložitú (Nye 2012,
s. 101; Fadi 2019). Na druhej strane je ale všadeprítomná na všetkých úrovniach ľudského
správania – od štátov až po jednotlivcov. Jej postavenie vo verejnej diplomacii sa zlepšilo
príchodom sociálnych sietí a rozšírením digitálnej diplomacie, ktorá je rozobraná
v nasledujúcich častiach práce. S rozmachom digitálnych kanálov je teda pravdepodobné, že
bude predstavovať dôležitú súčasťou budúcnosti štátnych a neštátnych aktérov, ale aj
jednotlivcov (Nye 2019, s. 10). Práve jednotlivci a exponované osobnosti sú v súčasnosti
považované za významné zdroje soft power. V tejto súvislosti to sú samotní politickí
predstavitelia a lídri na čele príslušných krajín a ich oficiálne, ale i neoficiálne vzťahy
s ostatnými medzinárodnými aktérmi (Ohnesorge 2020, s. 151). Verejná diplomacia
predstavuje kľúčový nástroj v tvorbe zahraničnej politiky pomocou soft power, a preto sú jej
ďalšie prvky opísané v nasledujúcej časti práce.
1.2 Konverzia verejnej diplomacie v digitálnej dobe
Verejnú diplomaciu, priamo spojenú s mocou a ako nástroj samotnej soft power, môžeme
v tomto kontexte chápať ako zámernú komunikačnú stratégiu, pri ktorej sú využívané
prostriedky presviedčania. Môže napomôcť v predchádzaní konfliktov, za podpory aktívneho
dialógu a vzájomného porozumenia medzi aktérmi. Charakter týchto postupov je založený
práve na využívaní prostriedkov soft power aktérmi, ktorými rovnako pre soft power aj verejnú
diplomaciu, môžu byť vládne i nevládne subjekty (Manor 2019, kap. 2; Snow a Cull 2020,
s. 3–11). Verejná diplomacia teda predstavuje termín, ktorý popisuje „Spôsoby a prostriedky,
prostredníctvom ktorých štáty, združenia štátov a neštátni aktéri chápu kultúry, postoje a
správanie, budujú a riadia vzťahy a ovplyvňujú názory a kroky na presadzovanie svojich
záujmov a hodnôt,“ (Gregory 2008, s. 276; Ohnesorge 2020, s. 144). Komunikačný štýl
a spôsoby, ktoré sa v diplomatickej komunikácii používajú, je možné zhrnúť do troch stručných
bodov. Zdvorilosť, teda diplomatický jazyk ako zdvorilá forma komunikácie, s dostatočným
prejavom rešpektu, bez prítomnosti urážok, ohovárania a hanobenia hodnôt či názorov.
Formálnosť, ktorá zahŕňa dodržiavanie predpísaných noriem, opatrnú a konštruktívnu
komunikáciu, ktorá sa vyhýba prejavom nadradenosti či ľahostajnosti. Vyváženosť, alebo
schopnosť vyvarovať sa dramatickým formuláciám aj vo vypätých situáciách, bez explicitného
vyjadrovania emócií (Šimunjak a Caliandro 2019, s. 2).
Počas realizácie verejnej diplomacie sa využívajú tri časové úrovne alebo spôsoby, ktoré sú pre
komunikáciu predstaviteľov štátu kľúčové. Prvou je bezprostredná denná komunikácia, ktorá
7
opisuje každodenné kroky a rozhodnutia v domácej aj zahraničnej politike. Je meraná
v hodinách, dňoch či týždňoch. Druhá úroveň predstavuje komunikáciu strategickú, ktorá si
zväčša osvojuje všeobecné témy a objavuje sa v rámcoch týždňov až mesiacov. Tretiu
a najširšiu kategóriu tvorí budovanie priamych vzťahov počas rokov či dokonca dekád. Jedná
sa o výmenné pobyty študentov, ale aj pravidelné konferencie a semináre na zaistenie
zahraničných vzťahov (Nye 2019, s. 12–13). V informačnej dobe, ktorá v tomto období už nie
je novým pojmom, podmienky rýchleho prenosu informácií poskytujú pre soft power
nespočetne výhod oproti minulosti a napomáhajú práve spomínanej prvej úrovni komunikácie
vo verejnej diplomacii tieto informácie šíriť (Rugh 2017, s. 2–3).
Verejná diplomacia ako prostriedok soft power na získavanie a presviedčanie verejnosti sa teda
stále rozvíja a mení (Nye 2019, s. 9). Tradičná verejná diplomacia, v období pred sociálnymi
sieťami, sa týka rozhovorov vlád s globálnou verejnosťou a zahŕňa úsilie o informovanie,
ovplyvňovanie a zapojenie týchto skupín do podpory národných cieľov a zahraničnej politiky
(Snow a Cull 2020, s. 33). Prehĺbenie použitia termínu verejnej diplomacie v digitálnej dobe
nastalo pomerne nedávno, zväčša pomocou technologického a komunikačného pokroku (Rugh
2017, s. 2; Nye 2019, s. 10). Predstavuje to jeden z transformačných procesov, ktoré dopomohli
verejnej diplomacii v jej rozmachu. Vďaka sociálnym médiám, ktorých význam je v dnešnej
dobe posilnený internetom a digitalizáciou, sa verejná diplomacia postupne transformovala na
diplomaciu digitálnu (Bjola a Holmes 2015, kap. 1; Manor 2019, s. 14,15), či priamo
„diplomatický priestor“ (Snow a Cull 2020, s. 106), v ktorom globálne trendy a zmeny v roli
štátu umožňujú novým aktérom čoraz väčšiu moc pri formovaní diplomatických praktík –
vzniká tak priama bezprostredná interakcia štátov, neštátnych subjektov a verejnosti (Snow a
Cull 2020, s. 97).
Rozvoj internetových komunikačných technológií rovnako rozšíril rozsah aktérov, ktorí majú
vplyv na diplomatické aktivity a sú nimi sami ovplyvnení. Interakcia s cieľovým publikom
prostredníctvom sociálnych médií predstavuje spôsob, akým prekonať obmedzenia tradičnej
diplomacie, pretože zvyšuje vzájomné porozumenie a spoločné záujmy medzi krajinami
a verejnosťou (Park a kol. 2019). Rovnako ako v prípade digitalizácie nás, spoločnosti, tak aj
pri digitalizácii verejnej diplomacie došlo k prechodu aktérov z vecnej argumentácie na verejnú
diplomaciu založenú na naratívoch a komunikačných stratégiách. Manor (2019) uvádza dve
vlny digitalizácie verejnej diplomacie. Prvou je obdobie, kedy diplomati, inštitúcie a aktéri
začali využívať digitálne platformy na vysvetľovanie a komentovanie politických udalostí.
V druhej vlne diplomatické inštitúcie využívajú komunikačné stratégie, ktoré slúžia na
8
demonštráciu vzťahov jednotlivých aktérov a ich vzájomného ovplyvňovania sa. Potenciál
sociálnych platforiem vysielať do sveta pozitívne či negatívne správy tiež znamená, že politickí
predstavitelia a ich verejná diplomacia v jednom momente čiastočne prišli o kontrolu nad tým,
čo ich štát v oblasti medzinárodných vzťahov zdieľa a ako ostatní vnímajú ich krajinu. Vlády
sa tak snažia túto možnosť digitálnej komunikácie naplno využiť a hlavnou platformou, na
ktorej sa stretávajú svetoví lídri sa stala sociálna sieť Twitter (Snow a Cull 2020, s. 134; Jacobs
a Spierings 2019, s. 1684).
1.3 Twitter a twitterová diplomacia
Spojenie tradičnej verejnej diplomacie a digitálnej diplomacie na soc. sieti Twitter dostalo
v posledných rokoch vďaka svojmu rozmachu vlastné pomenovanie, tzv. twitterová diplomacia
(Chhabra 2020, s. 2,3; Šimunjak a Caliandro 2019, s. 1). Mnohí politickí aktéri Twitter
považujú za nástroj pre krízovú komunikáciu, ak sa napríklad v mieste konania konfliktu alebo
určitej udalosti nemôžu fyzicky nachádzať (Manor 2019, s. 32) a služby týchto platforiem tak
môžu využiť na komunikáciu so zahraničným obyvateľstvom. Twitterová diplomacia (viď
Schéma č. 1) sa od tej tradičnej líši v rýchlosti a objeme prenosu správ, a tým neformálnym
výmenám tweetov medzi aktérmi dodáva legitimitu, aj napriek tomu, že medzitým zároveň
potláča vplyv tradičných komunikačných kanálov, ako napríklad oficiálne vyhlásenia
v médiách (Chhabra 2020, s. 3).
Twitter a sociálne média vo všeobecnosti, poskytujú rýchlu a dostupnú formu komunikácie pre
všetkých svojich používateľov - vďaka technologickému pokroku sa náklady na prenos
informácií markantne znížili, či už ide o časové alebo finančné hľadisko (Fadi 2019, s. 13). V
súvislosti s tým je Twitter (a ostatné sociálne platformy) často považovaný za miesto, kde sa
zhromažďujú masy, a je tak možné si ich ľahko získať. Práve preto je na internete
uprednostňovaný obsah, ktorý maximalizuje interakcie (súčet reakcií na určitý príspevok) a
pozornosť používateľov (Klinger a Svensson 2018, s. 4656). Správa či príspevok sa stáva
„virálnym“, teda veľmi rozšíreným v širokom publiku, keď sú v rámci jeho obsahu použité
prvky personalizácie, emocionálny charakter či nové, prekvapivé informácie. Čím je daný
príspevok viac priamy, poburujúci, emotívny či polarizujúci, tým sa zvyšuje šanca, že sa stane
virálnym, a teda aj populisticky účinným (Engesser a kol. 2017, s. 1286; Jacobs a Spierings
2019, s. 1684). Spolu s množstvom interakcií vznikajú aj rizikové účinky plynúce z používania
Twitteru, nakoľko slabé stránky digitálnej diplomacie môžu niekedy prevážiť jej výhody
(Collins a kol. 2019, s. 4), ako napríklad praktikovanie populistických vyjadrení a používanie
9
podobných komunikačných stratégií na ovplyvňovanie publika (Jacobs a kol. 2020, s. 613).
Práve stále sa zvyšujúci záujem ľudí používať sociálne média sa stal jednou z príčin, prečo
žijeme v dobe tzv. novej vlny populizmu (Mudde 2016, s. 28).
Nová vlna populizmu pomocou Twitteru vytvára priaznivý priestor pre rozvoj súčasných
populistických aktérov. Tzv. voliteľná príbuznosť medzi sociálnymi médiami a populizmom
znamená, že sociálne médiá uprednostňujú populistické aktivity pre poskytnutie úderného
komunikačného zdelenia (Gerbaudo 2018, s. 746). Twitterová diplomacia teda populistickým
vodcom poskytuje možnosť uplatniť ich schopnosti prilákať a cez takýto komunikačný
kanál presvedčiť ich publikum. Pokiaľ ide o spôsob, akým sa populistickí vodcovia prezentujú,
tieto politické štýly hrajú dôležitú úlohu. Pochopenie ich stratégií nezáleží len na obsahu, ktorý
prezentujú – nevyhnutnou súčasťou tohto fenoménu je aj skúmanie štýlu, ktorý pri komunikácii
používajú. Z tohto pohľadu je dôležité v nasledujúcich kapitolách chápať populizmus ako
komunikačný štýl (Moffitt 2016, s. 39), ktorý svojim dosahom predstavuje riziko destabilizácie
spoločnosti.
Zdroj: vlastné spracovanie autorky
Tradičná
diplomacia
Digitálna
diplomacia
Twitter
Twitterová
diplomacia
Schéma č. 1 Vznik twitterovej diplomacie
10
2. Populizmus ako komunikačný štýl
Kľúčové prístupy k teórii populizmu zahŕňajú jeho vnímanie ako stratégiu, ideológiu, logiku,
či spôsob diskurzu. Aj keď sa v súčasnosti populizmus často označuje za vyskúmanú tému,
stále neexistuje konsenzus o definícii samotného pojmu (Moffitt 2016, s. 23; Bucy a kol. 2020,
s. 5; Flew a Iosifidis 2020, s. 8). Okrem debaty o ideológii, existuje aj teória populizmu ako
politickej stratégie, respektíve konkrétneho komunikačného štýlu, ktorý definuje diskurz toho-
ktorého politika, politickej strany či jednotlivca. Wirz a kol. (2018, s. 3) uvádza prítomnosť
nižšieho výskytu výskumu štylistických znakov populizmu, ktoré sú súčasne v kontexte
definície populizmu začlenené len zriedka. Na druhú stranu ale zmieňuje, že sústredenie sa na
dielčie prvky populistického štýlu nepredstavuje dostatočný indikátor populistickej
komunikácie. Pri simultánnom skúmaní viacerých prvkov je ale možné určiť vzájomný vzťah
obsahu a populistických tendencií.
Samotná populistická komunikácia bola definovaná ako súbor znakov, ktoré odrážajú
populistickú ideológiu na komunikačnej úrovni (Aalberg a kol. 2017, s. 14). Týkajú sa teda buď
obsahu (otázka Čo?), kedy sú použité zaužívané témy príslušnosti k vybranej skupine ľudí,
diskreditácie elít, či vymedzovaní nežiadúcich spoločenských skupín (Jagers a Walgrave 2007,
s. 324; Engesser a kol. 2017, s. 1284). Pokiaľ sa jedná o formu, akou je obsah podaný (otázka
Ako?), autori sa odvolávajú na emocionálny, dramatický, absolutistický alebo hovorový jazyk
(Bos a kol. 2011, s. 183, 187; Wirz a kol. 2018, s. 2). Termín populizmus teda v kontexte
uvedených znakov a teórie soft power a možno chápať ako „komunikačnú stratégiu za účelom
získania vplyvu, použitím súboru zavádzajúcich podnetov“ (de Vreese a kol. 2018, s. 425; Gil
de Zúñiga a kol. 2020, s. 586). Napríklad polarizácia spoločnosti je témou a zámerom
populizmu ako ideológie, ale rozhodnutie, akým spôsobom je zvolená informácia adresovaná
publiku, je už spojené so štýlom komunikácie. Spôsob a štylistické znaky, ktoré sa pripisujú
populizmu ako komunikačnej stratégii, obsahujú rozsiahle možnosti – hovorový jazyk,
polarizácia, použitie emotívneho tónu v negatívnom aj pozitívnom zmysle, demagógia,
zjednodušovanie, výskyt vulgarizmov a slangových výrazov, moralizovanie, preháňanie
a mnoho ďalších (Engesser a kol. 2017, s. 4; Wirz a kol. 2018, s. 3).
Pojem populizmus so sebou vo všeobecnosti nesie negatívny náboj a je často spájaný s určitou
úrovňou radikalizmu konkrétnej politickej strany, či aktéra. Populizmus a politické strany mu
naklonené sa stali neoddeliteľnou súčasťou dnešnej doby a politickej scény, ktorá svojimi
prejavmi ovplyvňuje vzťahy medzi domácimi, ale rovnako aj medzinárodnými aktérmi (Moffitt
11
2016, s. 153). Lídri využívajúci populistickú komunikáciu sa spoliehajú na neustálu potrebu
verejnosti zaoberať sa problémami, a tak je možné ľahšie presadiť prevládanie pocitov
nestability a polarizácie niektorých skupín spoločnosti (Urbinati 2019, s. 66). Populisti sú
nútení zastávať rolu obyčajného človeka z ľudu, a zároveň aj silného lídra s vodcovskými
schopnosťami, aby bolo viditeľné, že majú politické skúsenosti, ale zároveň predstavujú
politických outsiderov (Moffitt 2016, s. 100). Líder, ktorý využíva populistický štýl
komunikácie, môže vo svojom diskurze zakomponovať neočakávané či nekonvenčné spôsoby
ako nevhodné správanie a emocionálne vyjadrovanie, primárne na priamu komunikáciu
s publikom bez sprostredkovania – čomu veľmi napomáha práve online komunikácia, v ktorej
môžu títo aktéri navzájom interagovať (Jacobs a Spierings 2019, s. 613). V online priestore a na
sociálnych sieťach je pre ich používateľov, a o to viac pre populistických lídrov, jednoduchšie
prekročiť isté limity tradičnej komunikácie či politickej korektnosti a svoje myšlienky a postoje
prezentovať bez filtra a očakávaného prístupu profesionálneho politika (Flew a Iosifidis 2020).
Súčasné výskumy naznačujú podobnosť znakov politickej komunikácie, ktorá prebieha
prostredníctvom sociálnych sietí (Engesser a kol. 2017; de Vreese a kol. 2018; Bucy a kol.
2020; Jacobs a kol. 2020). To, čo ich v zásade spája, predstavuje odklon od normatívnej formy
komunikácie, porušenie istých hraníc pre diplomatickú reč, ktoré napríklad zahŕňa prejavy
hnevu, násilia či frustrácie. Engesser (2017, s. 1285) tieto znaky rozdelil do troch základných
kategórií - zjednodušovanie, emocionalizácia a negativita. Tieto vlastnosti populistického štýlu
sú navyše v súlade s hospodárnosťou internetu. Populistické stratégie získavania moci,
zabezpečenia legitimity a mobilizácie podporovateľov sa často zameriavajú na
neinštitucionalizované masy, ktoré sa dajú ľahko nájsť práve na internete (Moffitt 2016, s. 79).
Znaky, vďaka ktorým sa v empirickej časti pokúsim určiť. prejavy populizmu v
online komunikácii Donalda Trumpa, sú rozšírením týchto troch kategórií do piatich znakov
komunikačného štýlu populizmu (viď. Tabuľka č. 1).
Tabuľka č. 1: Komunikačné štýly populizmu
• Neformálnosť
• Emocionalizácia
• Negativizmus
• Nadmerné zjednodušovanie
• Vulgárnosť
Zdroj: vlastné spracovanie autorky
12
2.1 Neformálnosť
Prvú kategóriu predstavuje neformálnosť, do ktorej je možné priradiť komunikáciu priamu,
nenáročnú, takú, ktorá podľa populistov na jednoduché príčiny ponúka priame a jednoduché
riešenia. Vo vybraných prípadoch v kontraste s riešením komplexnejšieho problémom, môže
použité nadmerné zjednodušovanie (Moffitt a Tormey 2014, s. 387). Zjednodušovanie
a znižovanie úrovne politického diskurzu je spôsobené aj jeho transformáciou do verejných
kanálov, teda aj sociálnych sietí (Caiani a Graziano 2016, s. 245). Online platformy, v tomto
prípade Twitter, sa stávajú dostupnejšími hlavne vďaka používaniu neformálneho a osobného
jazyka, ktorému obvykle inklinujú širšie masy ľudí, nakoľko sa ich autor javí bližšie k
obyčajným ľuďom. Populistický neformálny štýl vo svojej podstate zahŕňa krátke frázy,
opakované slová a ďalšie hovorové konštrukty namiesto dlhých viet a komplikovaných
argumentov, ktoré sú považované za zbytočné (Bucy a kol. 2020, s. 637).
Naviac, neformálnosť je prítomná v podobe pravopisných a gramatických chýb, či „preklepov“
(Jamieson a Taussig 2017, s. 624), ale medzi základné rozlišujúce aspekty patrí aj veľmi krátky
charakter jednotlivých viet, ktoré najdôležitejšie poznatky obsahujú väčšinou na konci. Do tejto
kategórie ďalej patria aj jednoduchá čitateľnosť a časté sklony autorov znižovať zložitosť
diskurzu na hovorový štýl s jednoduchým, slangovým či dokonca vulgárnym jazykom. Vďaka
týmto postupom zjednodušenému jazyku rozumie širšie publikum a zároveň v rámci tejto
komunikácie dochádza k istému znehodnocovaniu inteligencie a základných znalostí - tento
rétorický štýl má za cieľ vytvoriť pocit blízkosti medzi kandidátom a publikom a často skrýva
aj formy tzv. anti-intelektualizmu, teda popieranie vedeckých a odborných znalostí (Moffitt a
Tormey 2014, s. 391; Ernst a kol. 2019, s. 4). V kontexte štruktúry a konkrétnej charakteristiky
jednotlivých znakov neformálnej komunikácie je možné predpokladať, že každodenná online
komunikácia obsahuje krátke slová, skrátené frázy a v všeobecnosti menšia rozmanitosť
slovnej zásoby (Oliver a Rahn 2016, s. 194). Medzi ďalšie bežné znaky patria emotikony,
iniciálové skratky, skratkové slová a použitie veľkých a/alebo opakujúcich sa písmen či
interpunkčných znamienok na zvýraznenie obsahu textu (Thelwall a kol. 2010, s. 2545).
V prípade, ak autor na prilákanie pozornosti publika v neformálnom štýle nenájde požadovaný
nástroj pre jeho komunikáciu, rétorika môže nabrať smer silnejších pozitívnych či negatívnych
emócií. Takto nabité informácie ovplyvňujú názory publika oveľa účinnejším spôsobom, ako
informácie zdieľané bez emocionálneho charakteru (Hameleers a kol. 2017, s. 876).
13
2.2 Emocionalizácia
Komunikačná stratégia populizmu je vo všeobecnosti orientovaná na emócie (Aalberg a kol.
2017, s. 16), konkrétne na emócie s negatívnym nábojom, napr. pri zlyhaniach oponentov
(Heiss a kol. 2019, s. 1501). Druhý aspekt populistického štýlu, emocionalizácia, pramení z
rivality medzi spriatelenými ľuďmi a tými druhými, o ktorých sa domnievajú, že vnucujú a
ohrozujú ich spôsob života. Napriek výrazným negatívnym emóciám sa populistická
komunikácia tiež spolieha na emócie pozitívne, vrátane pocitu náklonnosti, príslušnosti
k sociálnym či spoločenským skupinám a hrdosti, napr. zdôraznením príslušnosti k takýmto
skupinám (Aalberg a kol. 2017, s. 361; Engesser a kol. 2017, s. 1282). Dôležitú úlohu v tomto
smere hrajú aj retrospektívne emócie smerujúce do minulosti, ako napríklad pocit nostalgie
alebo pýcha, ktoré sú spojené s minulými úspechmi a spravidla u publika vyvolávajú pocity
dôvery (Brader a Marcus 2013, s. 12;13; Hameleers a kol. 2017, s. 877). Brader a Marcus ďalej
uvádzajú spojitosť medzi nadšením, nádejou či šťastím s javom, pri ktorom sa aktérom
s populistickými sklonmi na základe takejto komunikácie okrem dôvery posilní aj záujem
a motivácia verejnosti, pri ktorom sa spolieha na presvedčenie, že názory a prijaté rozhodnutia
politického činiteľa budú v súlade s jeho predchádzajúcimi činmi.
Tento fenomén môže byť tiež spojený s pojmom „taktický populizmus“, kedy autor
prostredníctvom verejnej platformy komunikuje svoje prvotné emócie, primárne k vlastným
podporovateľom alebo spriateleným lídrom (Blankenship 2020, s. 8). Hlavným cieľom tejto
emočnej príťažlivosti pre publikum v písomnej i ústnej podobe je skreslenie názoru na
konkrétnu záležitosť, ktorý sa výrazne používa na legitimizáciu samotného diskurzu
prostredníctvom emócií (Ross a Rivers 2020, s. 7). Tieto stratégie vytvárajú podvedomé
rozdelenie spoločenských skupín na „my a oni“, čo v konečnom dôsledku vedie k rozšíreniu
prezentácie samého seba v pozitívnom svetle. Zatiaľ čo negatívne emócie vyvolávajú „tí druhí“,
voči ktorým sa formuje skôr nevôľa a nedôvera, pozitívne emócie smerujú práve k danému
populistickému vodcovi (Engesser a kol. 2017, s. 1285). Emocionalizácia je teda priamo
prepojená na tretí aspekt populistického štýlu, negativizmus, ktorý sa vyznačuje vnímaním elít
a ostatných ako hrozieb pre lepší život každodenného občana a stvárňovaním záporných znakov
súčasnosti (Bucy a kol. 2020, s. 637), čo sa premieta do zjednodušenej predstavy rozdelenia
sveta na „dobrý a zlý“, „my a oni“, a pod.
14
2.3 Negativizmus
Charakteristiky populistického prejav sú späté najmä s vyjadrovaním negatívnych podnetov,
pri ktorých sa na šírenie týchto myšlienok využívajú hlavne prvky hnevu, za účelom naplnenia
konkrétnych motivácií ich autora (Rico a kol. 2017, s. 445). Negativizmus v takejto
komunikácii teda predstavuje navádzanie publika pod zámienkou zápornej emócie, ktorá môže
predstavovať: prejavy hnevu, strachu, úzkosti, frustrácie či bezmocnosti, v súvislosti
s akoukoľvek témou (Alvares a Dahlgren 2016, s. 54). Týmto spôsobom sa prirodzene záujem
ľudí zvyšuje, je jednoduchšie ich mobilizovať alebo ovplyvniť všeobecnú mienku použitím
obdobných podnetov (Brader a Marcus 2013, s. 16). Negatívne emócie môžu mať, rovnako ako
tie pozitívne, priamy vplyv na spracovávanie informácií jednotlivcov, ktorí tieto informácie
prijímajú, ale aj vysielajú. To priamo ovplyvňuje ich úsudok a reakciu, ktorá nasleduje, či už
ide o konkrétne situácie, udalosti, ľudí alebo dokonca aj objekty. Najrozšírenejším príkladom
môže byť každodenná diskriminácia, s ktorou sú bežne spájané práve podnecovanie strachu a
hnevu (Rico a kol. 2017, s. 446).
Prejavy strachu je možné rozdeliť na dve kategórie. Sú tu vrodené, človeku prirodzené,
alebo naučené, získané zo skúseností, ktoré sú spôsobené strachom z neznámeho či nového.
Tieto možno aktívne využívať aj v populistickom diskurze a súvisia primárne s hrozbami, ktoré
vyvolávajú znepokojivé vyjadrenia samotných politických aktérov, strach z ohrozenia
vonkajšími, neznámymi a zahraničnými skupinami, správy o teroristických útokoch, či
smrteľných nákazách vírusov (Rico a kol. 2017, s. 448; Brader a Marcus 2013, s. 15), čo už od
roku 2020 predstavuje široko komunikovanú tému.
Ďalším dôležitým znakom populistickej komunikácie je hnev. Vyjadrovanie hnevu je jedným
z pilierov populistického štýlu, ktorý spája dve dimenzie emocionalizácie a negativizmu. Jeho
prejavy vo všeobecnosti predstavujú účinnú mobilizačnú silu, vďaka ktorej dochádza
k podnecovaniu okolia, prípadne konkrétneho publika, aby tolerovalo či podporovalo riskantné
až represívne konanie. Práve sem môžem zaradiť aj vymedzovanie zodpovednosti alebo
interpretáciu obviňovania smerujúce k externému aktérovi, ktorý narúša zaužívaný systém a
bráni v dosahovaní politických cieľov (Vasilopoulou a Wagner 2017, s. 5). Základ negatívnej
populistickej komunikácie teda súčasne predstavuje pripisovanie viny vonkajším zdrojom
a zároveň umožňuje autorom pozbaviť ich zodpovednosti (Hameleers a kol. 2017, s. 877).
15
2.4 Nadmerné zjednodušovanie
Okrem emocionálneho charakteru alebo negativizmu patrí medzi štylistické znaky populizmu
aj nadmerné zjednodušovanie (Moffitt a Tormey 2014, s. 387). Patria sem všeobecné
zjednodušovanie problémov, nastolených mechanizmov, spochybňovanie reality, či aktuálnych
udalostí bez racionálneho odôvodnenia, podporené emóciami strachu a používaním slangu
alebo bulvárneho jazyka (Bracciale a Martella 2017, s. 1315; Caiani a Graziano 2016, s. 244).
Zjednodušovanie ako také môže byť rozdelené do troch základných skupín, ktoré súvisia
s obsahom populistickej ideológie, a to: sociologické zjednodušenie, ktoré definuje spoločnosť
rozdelenú od tzv. „elít“ a oligarchie, ďalej je to inštitucionálne rozdelenie, ktoré v prvom rade
považuje demokraciu za nedostatočný systém, súdy za ľahostajné a zároveň zľahčuje legitímne
zložky moci. Treťou, poslednou skupinou je koncepcia tzv. „sociálnej väzby“, kde opäť ide
o dichotomické rozdelenie spoločnosti – na nás, a tých, ktorí medzi naše sociálne vzťahy
nepatria na základe určitej stigmatizácie, a to napr. migranti, náboženské skupiny, rozdielne
národy, rasy či sexuálne orientácie až po hranice národných záujmov, a pod. (Alvares a
Dahlgren 2016, s. 50–52; Bucy a kol. 2020, s. 9).
Zjednodušenie zodpovedá jadru populizmu, ktoré naznačuje boj ľudu proti skorumpovaným
elitám, nepriateľstvo voči ostatným vonkajším skupinám a používanie jednoduchého bežného
jazyka a súvisiaceho správania na (online) komunikáciu s masami. Leitmotívom zjednodušenej
komunikácie pre populistických vodcov je poskytovanie jednoduchých riešení a výsledkov
politických a krízových situácií, či snaha o obraz silného vedenia krajiny a pohotových
politických krokov, primárne v časoch krízy, na zdanlivo rýchle a účinné odvrátenie tohto stavu
(Engesser a kol. 2017, s. 1286). Počas zjednodušovania ale môže aktér naraziť aj na hranice
daného diskurzu, kedy z politickej debaty môžu často zmiznúť jemné nuansy a podrobnosti,
ktoré spoločnosť rozdeľujú spomínaným dichotomickým spôsobom. Najväčšími hrozbami,
ktoré tento komunikačný štýl predstavuje, sú častá inklinácia ku konšpiráciám,
dezinformáciám, pocit sprisahania elít a tradičných médií a s nimi spojená aj slabá
informovanosť publika, ktorého záujem je poháňaný pohotovými a šokujúcimi prehláseniami
aktéra. Ten sa vďaka zjednodušenému uchopeniu problémov dostáva opäť raz bližšie k ľuďom,
ktorí nemajú záujem, trpezlivosť či dostatočné vzdelanie na to, aby dokázali obsiahnuť
komplexné spoločenské a politické udalosti – práve v tomto zmysle sú vodcovia so
schopnosťou priamo a jednoducho komunikovať s publikom skutočne populistickí, v pravom
zmysle slova (Moffitt 2016, s. 91–131; Manfredi-Sánchez a kol. 2021, s. 90).
16
2.5 Vulgárnosť
Vulgárne výrazy sa väčšinou spájajú s hovorovým štýlom reči, avšak takéto výrazy sa čoraz
viac objavujú aj v politickej komunikácii. V politickom diskurze možno nezdvorilosť vo
všeobecnosti využívať strategicky s konkrétnymi cieľmi, a preto je potrebné ju chápať ako ďalší
nástroj komunikačnej stratégie (Ardila 2019, s. 161). Autori takýchto výrokov používajú
neslušný jazyk hlavne pre jeho zdanlivú schopnosť vyjadrovať autentické emócie a náladu,
prípadne agresívne postoje a dominanciu samotného autora. Neslušné slová a frázy teda
v politickom diskurze fungujú ako rétorické nástroje, ktoré autor používa na zintenzívnenie
diskurzu, na determináciu neformálneho a priateľského vzťahu so svojimi príjemcami (Cavazza
a Guidetti 2014, s. 538) a posilňuje tak sociálne väzby. Naviac, podobné výrazy umožňujú
získať väčšiu pozornosť a priblížiť sa tak, hlavne v oblasti sociálnych sietí, k „obyčajným“
ľuďom (Cosenza 2014, s. 93). Postoje a výroky autora sa v tomto prípade spoliehajú na
používanie tzv. populárneho jazyka, ktorý sa vyznačuje práve vulgárnosťou, politickou
nekorektnosťou (Gantt Shafer 2017, s. 2), rôznymi druhmi výsmechu, ponižovania,
zveličovania, znevažovania či ideologického extrémizmu (Chen 2017), pri ktorých vo všetkých
prípadoch absentuje elementárna slušnosť a politická korektnosť.
Medzi ďalšie prvky tejto kategórie môžeme zaradiť aj satiru a priame osočovanie osôb,
využitím rôznych prezývok, či vymyslených pomenovaní s ofenzívnym nádychom, ktoré
väčšinou smerujú k protivníkom (Jacobs a kol. 2020, s. 615; Kruse a kol. 2018, s. 13).
Populistickí aktéri sa pri vyjadrovaní uchyľujú k zmesi agresívnych obvinení, urážok a
negatívnych označení. Pri tejto príležitosti je obzvlášť výhodné týmto hrubým jazykom zacieliť
nielen na jednotlivcov, ale práve naopak, aj na sociálne skupiny, ktoré sa v tomto kontexte
považujú za akéhosi spoločného nepriateľa (Engesser a kol. 2017, s. 1284). Samostatnou
časťou súvisiacou so sociálnymi skupinami sú aj nenávistné prejavy, predstavujúce jednu z
hlavných foriem urážlivého a vulgárneho diskurzu. Pri ich použití autor zakladá svoje názory a
výroky na segregačnom, rasistickom alebo extrémistickom pôvode, prípadne na stereotypoch
(Watanabe 2018, kap. 2). Výskyt nenávistných prejavov rastie priamo úmerne s rozvojom
internetu a sociálnych sietí, ktoré autorom na realizáciu akéhokoľvek prejavu nenávistných,
vulgárnych alebo ofenzívnych názorov ponúkajú pohodlnú platformu, keďže vzájomné
interakcie s publikom sú nepriame a pravdepodobnosť budúcich následkov je pre autorov
minimálna.
17
3. Diskurzívna analýza tweetov Donalda J. Trumpa
Sociálna sieť Twitter pre svojich používateľov sprístupňuje priamu online komunikáciu, čím
umožňuje zdieľanému obsahu dostať sa ku komukoľvek. Tým zároveň zjednodušuje
komunikáciu aj politickým osobnostiam, ktoré sú schopné priblížiť sa k ľuďom, ktorí ich
sledujú (Jacobs a Spierings 2019, s. 3–4). Je to jednoduchá, dostupná a rýchla možnosť, ako sa
spojiť s okolitým svetom a svoje nápady a názory zdieľať ďalej do sveta. Práve na to je pri
používaní Twitteru potrebná interakcia s publikom vo forme označení „páči sa mi“, komentárov
alebo retweetov, teda zdieľaní príspevkov, či priamo označením ostatných profilov pomocou
znaku @ a následným zadaním názvu profilu daného človeka či organizácie.
3.1 Politici na Twitteri
Vzťahmi medzi populistami a digitálnym svetom, v ktorom majú sociálne siete dôležitú úlohu,
takisto ako v politickej komunikácii, je možné preskúmať samotné použitie Twitteru, a rovnako
aj spôsob, ako toto silné prostredie v skutočnosti funguje. V rôznych politických kontextoch
pomáha sociálna sieť vodcom alebo iným politickým aktérom vytvoriť ilúziu priameho vzťahu
s publikom (Flew a Iosifidis 2020, s. 17). Z dôvodu stručnosti správ, ktoré platforma ponúka
(140 znakov), umožňuje komunikáciu, ktorá často predchádza výmenám neformálnych
výrazov, zjednodušení či irónie. Toto sociálne médium používajú tí, ktorí majú v úmysle
ovplyvňovať verejnosť alebo sprostredkovať informácie svojim stúpencom viery alebo
presvedčenia (Jacobs a Spierings 2019, s. 4–6). Twitter teda možno chápať ako nástroj
nevyhnutný pre komunikačnú stratégiu založenú na rozporuplných výrokoch, ktoré sú
základnými znakmi populistickej komunikácie a dokonale zodpovedajú štýlu online prostredia.
Medzi najznámejšie politické osobnosti (s osobnými profilmi) na Twitteri podľa počtu
odberateľov k februáru 2021 patria:
1. Barack Obama (@BarackObama) 129,4 mil. USA
2. Narendra Modi (@narendramodi) 65,7 mil. India
3. Hillary Clinton (@hillaryclinton) 30,8 mil. USA
4. Joe Biden (@joebiden) 28,2 mil. USA
5. Amit Shah (@amitshah) 24,6 mil. India
Donald Trump (@realDonaldTrump) sa do štatistiky nedostal z dôvodu zablokovania jeho
twitterového profilu v januári 2021. Až do spomínaného momentu mal na svojom profile
približne 88,5 milióna sledovateľov. To by ho zaradilo na druhú priečku.
18
Nástup prezidenta Trumpa k moci priniesol zmenu v mediálnej komunikácii, ktorá spôsobila,
že tradičné médiá a žurnalistika boli z hľadiska informačného toku nahradené sociálnymi
sieťami, najmä Twitterom. Tento fakt sa spája s tým, ako Trump tieto prvky využíval vo svoj
vlastný politický prospech. Na svoje sociálne médiá a vystúpenia už v kampani nastolil
dostatočnú agendu, ktorá jeho profil sprevádzala až konca. Samotný Trumpov twitter
(@realDonaldTrump) priamo komunikoval myšlienku, že prezentovaný obsah je pravý a
nefiltrovaný. Jeho syntaktické spôsoby rovnako podporujú pocit bezprostrednosti a spojenia
s publikom – pravidelne používal adresovanie prvej osoby, sám seba často označoval v prvej
osobe „ja“ a publikum ako „vy“ (Flew a Iosifidis 2020, s. 19). Trump tiež používal slová ako
„spolu“ a „my“ na to, aby načrtol spoločnú zodpovednosť a interakciu medzi ním a jeho
sledovateľmi. Neustále ďakuje svojim podporovateľom v tweetoch, ako napríklad „Ďakujem ti
Amerika!“, používa označenie #MAGA
1
a pod. Trumpove ďakovné príspevky vytvárajú pocit
osobného a priameho spojenia medzi kandidátom a jeho podporovateľmi. Mnohé z jeho postov
sú ale obviňujúce a odsudzujúce, zmerané od reportérov cez médiá, až po bývalých
zamestnancov či politických oponentov ako napr. osočovanie Joe Bidena počas kampane
v prezidentských voľbách.
Jeho tweety nie sú iba slovami a prejavmi - majú v sebe zámery, majú moc, ovplyvňujú názory
a pohľady, vyvolávajú pocity, nenávisť, konflikty a polarizáciu spoločnosti. Sú tiež zasadené
do kontextov, ktoré urážajú a útočia na oponentov, destabilizujú demokratické postupy
a napokon zvyšujú strach a frustráciu. Opäť tu nastáva situácia tzv. „voliteľnej príbuznosti“
(elective affinity) medzi sociálnymi médiami a populizmom, ktorá chtiac či nechtiac
uprednostňuje populistické aktivity poskytnutím vhodného komunikačného kanálu (Gerbaudo
2018, s. 746), a to z Twitteru robí priaznivý priestor pre rozvoj populistických aktérov, v tomto
prípade práve Donalda Trumpa.
3.2 Postup analýzy výskytu populizmu v príspevkoch Donalda Trumpa
Analytická časť práce pozostáva zo zberu a rozboru tweetov Donalda Trumpa počas jeho
posledného roku vo funkcii prezidenta USA. Najvyšší predstavitelia krajiny majú k dispozícii
oficiálne profily na sociálnych sieťach, napríklad @POTUS (President of the United States) pre
hlavu štátu a @FLOTUS (First lady of the United States), pre prvú dámu USA. Aj napriek tomu
je ale na účely analýzy použitý osobný profil Donalda Trumpa, na Twitteri známy ako
1
Make America Great Again! - Aby bola Amerika opäť skvelá!
19
@realDonaldTrump, na ktorom bývalý prezident vykazoval každodennú aktivitu a získaval od
verejnosti najvyššie interakcie.
Zber súboru dát je odkázaný na iné než oficiálne zdroje Twitteru, nakoľko bol osobný účet
Donalda Trumpa dňa 8. 1. 2021 zablokovaný samotnou sociálnou sieťou (Twitter Inc. 2021).
Tieto údaje teda nie sú v rámci samotnej platformy oficiálne dostupné a svedčí o tom i tlačové
vyhlásenie Twitteru (Statt 2021). Spomínaná skutočnosť ale priamo neovplyvňuje výstupy tejto
analýzy. Hlavným zdrojom, z ktorého sú príspevky získané, je verejne dostupná platforma,
online archív s názvom Trump Twitter Archive, na ktorom od roku 2016 jeho autor
zhromažďoval všetky tweety Donalda Trumpa použitím oficiálneho vývojového vyhľadávania
na platforme Twitter API.
2
Výber dát prvotne pozostáva zo 100 príspevkov s najvyššou
interakciou v roku 2020, roztriedených podľa viacerých kritérií, ktoré je možno zvoliť priamo
na stránke archívu.
Prvým, najdôležitejším, je ohraničenie časového hľadiska. Toto kritérium zahŕňa príspevky,
ktoré boli zverejnené od 1. 1. 2020 až po inauguráciu nového amerického prezidenta Josepha
Bidena, dňa 20. 1. 2021, resp. po 8. 1. 2021, kedy spoločnosť Twitter Donaldovi Trumpovi jeho
profil zablokovala a tým mu bolo znemožnené zverejňovať na svojom osobnom účte akékoľvek
ďalšie príspevky. Druhé kritérium zahŕňa počet interakcií, teda počet označení „páči sa mi to“
na jednotlivých príspevkoch. Vďaka tomu sú tweety zoradené zostupne, od najvyššieho po
najnižší počet interakcií. Tretím kritériom je vylúčenie retweetov, teda vylúčenie príspevkov,
ktoré fakticky patria iným používateľom a na danom profile sú len ďalej zdieľané. Do tejto
skupiny sú zaradené aj príspevky, ktoré neobsahujú žiaden text ale len odkazujú na iné webové
stránky. Na tento aspekt je prihliadané hlavne z dôvodu zamerania analýzy, ktorá sa orientuje
len na originálne tweety s textom, ktoré za seba Donald Trump sám zverejnil. Štvrtým
hľadiskom je eliminácia opakovaných príspevkov. Zo súboru dát sú odstránené tweety,
u ktorých sa objavila tendencia viacnásobného opakovania.
Posledným a zároveň kľúčovým krokom po získaní požadovaných príspevkov na základe
predošlých kritérií je konečné zúženie výberu. To znamená, že v súbore 100 vybraných tweetov
boli cielene vyhľadané tie, ktoré obsahovali zmienku o ostatných štátoch či ich predstaviteľoch,
nakoľko zameraním práce sú aj zahraničnopolitické tendencie Donalda Trumpa. Z vybraných
krajín spomenutých v 100 najobľúbenejších tweetoch za rok 2020 to sú Čína, Irán, India,
2
Dostupné na: https://www.thetrumparchive.com/
20
Mexiko, Irak, Taliansko a Spojené kráľovstvo. Ich názvy boli pomocou vyhľadávacieho
nástroja na stránke archívu použité na selekciu tweetov za uvedené časové obdobie roku 2020
a to nasledovne: jadrá slov jednotlivých názvov krajín bez prípon sa použili na vyhľadanie
všetkých zmienok o nich. Napríklad Čína a jej venované tweety boli vybrané na základe
zadania pojmu „chin-“ do vyhľadávacieho nástroja archívu. Vďaka odstráneniu prípony bol
výsledný súbor podstatne širší, zahŕňal totiž všetky príbuzné podstatné aj prídavné mená,
„china“ aj „chinese“. Obdobným postupom vznikli všetky ďalšie zoznamy údajov venované
spomenutým krajinám, z ktorých vznikol analyzovaný súbor dát v celkovom počte 258 (viď
Tabuľka č. 2). Analýza sa po konečnej selekcii zaoberá 258 príspevkami venovanými
spomenutým krajinám v roku 2020, ktoré sú po obsiahlom rozbore postupne priradené
k jednotlivým znakom komunikačného štýlu s populistickými tendenciami (viď Príloha). Podľa
jednotlivých kategórií populistického komunikačného štýlu z teoretickej časti je rozdelenie
nasledujúce (viď Schéma č. 2). V rámci tweetov, ktoré boli analyzované, by kapacitne nebolo
možné obsiahnuť v práci všetky z nich. Táto kapitola teda obsahuje 48 tweetov zvolených zo
základného súboru, na priblíženie Trumpovej komunikácie na Twitteri a aspektov, ktoré súvisia
s populistickými charakteristikami. Ich hlavnou funkciou teda bude priblížiť jeho štýl online
komunikácie a dať čitateľovi možnosť bližšie porozumieť nastoleným teoretickým rovinám.
Tabuľka č. 2: Súbor tweetov venovaných jednotlivým krajinám
Čína
178
Irán
38
India
13
Mexiko
12
Irak
10
Taliansko
4
Spojené kráľovstvo
3
SPOLU
258
Zdroj: vlastné spracovanie autorky
21
Schéma č. 2 Rozdelenie kategórií populizmu vo vybraných tweetoch
Zdroj: vlastné spracovanie autorky
3.2.1 Neformálnosť
Najpoužívanejšia a najrozšírenejšia komunikačná stratégia v online diskurze Donalda Trumpa
na Twitteri zahŕňala priamu, nenáročnú a neformálnu komunikáciu s publikom, ktorú je v rámci
analýzy možné pozorovať naprieč všetkými skúmanými štýlmi. V prvom rade to boli hlavne
krátke slová, frázy, opakované slová a zjednodušené krátke vety bez náznaku širšej slovnej
zásoby (viď Tabuľka č. 3). Znaky neformálnosti celkovo obsahovalo 245 z 258 (95 %)
skúmaných príspevkov, z čoho nad 90 percent podľa rozdelenia samotných krajín mali Čína
(98 %), Irán (95 %) a Mexiko (92 %). Taliansko a Spojené kráľovstvo si vyslúžili 100 %
všetkých príspevkov v neformálnom štýle, čomu ale odpovedá aj fakt, že celkovo im spolu bolo
venovaných len 7 tweetov. Na nižších priečkach v pomere zastúpenia neformálneho štýlu sa
umiestnila India so 77 % a Irak s 60 % neformálnych tweetov (viď Príloha).
Tabuľka č. 3: Tweet Donalda Trumpa
ČÍNA!
– @realDonaldTrump, 29. 05. 2020
Zdroj: https://www.thetrumparchive.com
Žiadne, 4
22
Tento jednoslovný tweet s výkričníkom na konci je prvým a zároveň najstručnejším príkladom
neformálnosti. Svojou popularitou sa však dostal na 11. miesto medzi 100 najrozšírenejšími
príspevkami v roku 2020 z počiatku tejto analýzy. Okrem stručnosti môžeme v príspevku
pozorovať aj prítomnosť použitia veľkých tlačených písmen a výkričníku na zvýraznenie
obsahu textu, ktoré sa budú často objavovať v priebehu celej analýzy. Na rozdiel od klasickej
diplomatickej komunikácie štátnikov je možné považovať za neformálny každý príspevok,
ktorý sa končí výkričníkmi alebo zbytočne používa veľké písmená, iniciálové skratky,
skratkové slová či skrátené tvary slov v anglickom jazyku, ktoré možno pozorovať
v originálnom prevedení (viď Tabuľka č. 4). Obdobne trend pokračuje aj pri Iráne a Spojenom
kráľovstve (viď Tabuľka č. 5).
Tabuľka č. 4: Tweety Donalda Trumpa
MSDNC a FALOŠNÉ SPRÁVY CNN sú nespútaní v snahe chrániť Čínu!
– @realDonaldTrump, 04. 05. 2020
NAJVÄČŠÍM VÍŤAZOM NÁŠHO NOVÉHO ZÁKONA O OBRANE JE ČÍNA !. BUDEM
VETOVAŤ!
– @realDonaldTrump, 13. 12. 2020
2 000 dolárov pre našich skvelých ľudí, nie 600! Oni už trpeli dosť pre Čínsky Vírus!!!
– @realDonaldTrump, 29. 12. 2020
Zdroj: https://www.thetrumparchive.com
Tabuľka č. 5: Tweety Donalda Trumpa
IRÁN NIKDY NEBUDE MAŤ JADROVÚ ZBRAŇ!
– @realDonaldTrump, 06. 01. 2020
Predseda vlády Spojeného kráľovstva @BorisJohnson uviedol: „Mali by sme nahradiť Iránsku
dohodu Trumpovou dohodou.“ Súhlasím!
– @realDonaldTrump, 14. 01. 2020
Zdroj: https://www.thetrumparchive.com
Krátke neformálne tweety po obsahovej aj štylistickej stránke stihli aj Indiu a Taliansko,
ktorým je síce venovaných nepomerne menej príspevkov, ale aj napriek tejto zdanlivej
nevýhode môžeme znaky neformálnosti stále pozorovať (viď Tabuľka č. 6). Aj napriek
23
zložitosti a dĺžke niektorých výrokov sa stále dá zaradiť do kategórie neformálnosti vďaka
štylistickým znakom aj tweet písaný výhradne veľkými písmenami (viď Tabuľka č. 7). Do tejto
kategórie ďalej patria aj jednoduchá čitateľnosť a časté sklony znižovať zložitosť diskurzu na
hovorový štýl s jednoduchým, slangovým či dokonca vulgárnym jazykom, ku ktorému bude
možné nahliadnuť v nasledujúcich častiach analýzy. Vďaka postupom zjednodušeného štýlu
jazyku rozumie výrokom D. Trumpa širšie publikum a zároveň má za cieľ vytvoriť pocit
bližšieho vzájomného vzťahu. Nakoľko sú skúmané tweety interpretované, respektíve
v textovej forme prepísané na stránkach archívu, výskyt emotikonov nebolo možné pozorovať.
Tabuľka č. 6: Tweety Donalda Trumpa
Ďakujem ti, môj priateľ. Amerika miluje Indiu!
– @realDonaldTrump, 04. 07. 2020
Chcel by som popriať všetko najlepšie k 70. narodeninám premiérovi Indie @narendramodi.
Všetko najlepšie VEĽKÉMU LÍDROVI a vernému priateľovi!
– @realDonaldTrump, 17. 09. 2020
SPOJENÉ ŠTÁTY MILUJÚ TALIANSKO!
– @realDonaldTrump, 14. 03. 2020
[...] Vakcíny sú na ceste !!!
– @realDonaldTrump, 18. 12. 2020
Zdroj: https://www.thetrumparchive.com
Tabuľka č. 7: Tweet Donalda Trumpa
AK NAŠI POĽNOHOSPODÁRI BUDÚ POTREBOVAŤ ĎALŠIU POMOC, KÝM SA
OBCHODNÉ DOHODY S ČÍNOU, MEXIKOM, KANADOU A INÝMI KRAJINAMI ÚPLNE
NEZAČNÚ, BUDE TÚTO POMOC POSKYTOVAŤ FEDERÁLNA VLÁDA, VYPLÁCANÁ Z
MASÍVNYCH COLNÝCH POPLATKOV PRICHÁDZAJÚCICH DO USA!
– @realDonaldTrump, 21. 02. 2020
Zdroj: https://www.thetrumparchive.com
24
3.2.2 Emocionalizácia
V kontexte všetkých zozbieraných dát je možné konštatovať, že v tweetoch D. Trumpa sa
emocionalizácia jednoznačne nachádzala. Analýza preukázala výskyt emocionalizácie v 139
z celkovo 258 skúmaných príspevkov, čo predstavuje 53,49 %. Pomerné rozdelenie výskytu
emocionalizácie v tweetoch venovaným jednotlivým krajinám bolo 53 % v prípade Číny, 55 %
pre Irán, 69 % pre Indiu, 58 % emocionálnych príspevkov v prípade Mexika, 20 % v prípade
Iránu a nakoniec 75 % pre Taliansko a 67 % pre Spojené kráľovstvo (viď Príloha). Základným
cieľom tejto emočnej príťažlivosti je skreslenie názoru na konkrétnu záležitosť, ktorý sa
výrazne používa na legitimizáciu samotného diskurzu prostredníctvom emócií.
Najvýraznejším príkladom emocionalizácie je India, kde sa tento znak objavuje v 9 z celkovo
13 príspevkov. Zahŕňa primárne prejavy retrospektívnych, resp. súčasných emócií, kedy autor
komunikoval svoju nostalgiu, pýchu či prípadne chválu minulých úspechov. V 100 %
prezentovaných príspevkoch naviac každý svoj výrok ukončuje zvolacími vetami s
výkričníkom, ktoré dopomáhajú vyjadreniu silných pocitov a emócií (viď Tabuľka č. 8). Práve
v druhom príspevku autor prejavuje svoje emócie pýchy a hrdosti, pri ktorých spomína svojich
„priateľov v Indii“ a aj pocit spolupatričnosti, kedy vírus COVID-19 nazval neviditeľným
nepriateľom. Chválu a pýchu prejavoval aj v tweetoch smerujúcich k ostatným krajinám,
pri ktorých boli zahrnuté aj prípady, kedy autor komunikoval svoje prvotné emócie. Vo vzťahu
k Indii to boli aj tweety venované premiérovi Narendra Modimu, či k Taliansku a ich národu,
ktorému vyznal lásku veľkými písmenami, alebo obdobne k Iránu, kedy v jednom príspevku
použil presný príklad prvotnej emócie, citoslovce „Wow!“ (viď Tabuľka č. 9).
Tabuľka č. 8: Tweety Donalda Trumpa
Naše dve národné ústavy sa obe začínajú rovnakými krásnymi slovami: „My ľudia.“ To
znamená, že v Amerike aj v Indii si ctíme, rešpektujeme, dôverujeme, posilňujeme a bojujeme
za občanov, ktorým hrdo slúžime!
– @realDonaldTrump, 24. 02. 2020
S hrdosťou oznamujem, že Spojené štáty americké darujú ventilátory našim priateľom v
Indii. Počas tejto pandémie stojíme s Indiou a @narendramodi. Spolupracujeme tiež na
vývoji vakcín. Spoločne porazíme neviditeľného nepriateľa!
– @realDonaldTrump, 15. 05. 2020
Zdroj: https://www.thetrumparchive.com
25
Tabuľka č. 9: Tweety Donalda Trumpa
Teším sa, až budem so svojimi skvelými priateľmi v INDII!
– @realDonaldTrump, 22. 02. 2020
Ďakujem ti, môj priateľ. Amerika miluje Indiu!
– @realDonaldTrump, 04. 07. 2020
SPOJENÉ ŠTÁTY MILUJÚ TALIANSKO!
– @realDonaldTrump, 14. 03. 2020
Wow! Úžasní Iránski demonštranti odmietli pošliapať alebo akýmkoľvek spôsobom pošpiniť
našu Veľkú Americkú Vlajku. Bola umiestnená na ulicu, aby ju mohli postúpať, ale namiesto
toho ju obišli. Veľký pokrok!
– @realDonaldTrump, 13. 01. 2020
Zdroj: https://www.thetrumparchive.com
Práve posledný z príkladov bol zároveň aj príkladom pozitívnej náklonnosti, či príslušnosti
k sociálnym skupinám a preukázanie spolupatričnosti občanov (domácich či zahraničných),
ktoré v konečnom dôsledku emočnej náklonnosti môžu značiť aj zdanlivú príslušnosť bývalého
prezidenta k rôznym sociálnym skupinám. Spojenie prvotných emócií, navodzovanie pocitu
spolupatričnosti, zjednodušovanie situácie či dokonca nadmerne pozitívne sebahodnotenie
môžeme sledovať najzreteľnejšie v dvoch príspevkoch (viď Tabuľka č. 10). Samostatnú časť
v tomto kontexte predstavuje aj priame venovanie tweetov svetovým lídrom, ktoré som zaradila
práve do kategórie emocionalizácie, konkrétne v prípade Spojeného kráľovstva, Mexika, či
dokonca Číny (viď Tabuľka č. 11). Pozoruhodným zostáva skutočnosť, že takéto vyjadrenia sa
opakujú sporadicky a môžu sa striedať s vyhrážkami či posmešne orientovanými príspevkami
na príkladoch Číny alebo Mexika, ktoré sú rozoberané v ďalších kategóriách.
Tabuľka č. 10: Tweety Donalda Trumpa
Všetko je v poriadku! Rakety vystrelili z Iránu na dve vojenské základne nachádzajúce sa v
Iraku. Odhadovanie obetí a škôd práve prebieha. Zatiaľ je všetko dobré! Máme tú
najmocnejšiu a najlepšie vybavenú armádu na svete!
– @realDonaldTrump, 07. 01. 2020
26
Sme jednotní v našej snahe poraziť neviditeľný Čínsky Vírus a mnoho ľudí tvrdí, že je
Vlastenecké nosiť rúško, keď sa nemôžete izolovať. Nikto nie je Vlasteneckejší ako ja, váš
obľúbený prezident!
– @realDonaldTrump, 20. 07. 2020
Zdroj: https://www.thetrumparchive.com
Tabuľka č. 11: Tweety Donalda Trumpa
[...] Hovoril som tiež s vodcami rôznych krajín, vrátane Poľska, Južnej Kórey a Bahrajnu.
Včera večer sa uskutočnil veľmi dobrý rozhovor s mexickým prezidentom o mnohých témach.
Hranica je veľmi silná!
– @realDonaldTrump, 18. 04. 2020
Práve som hovoril s britským premiérom @BorisJohnson. (Som) Veľmi vďačný za jeho
priateľstvo a podporu, keď som sa zotavil z Čínskeho Vírusu. Teším sa na spoluprácu s ním
na veľa ďalších rokov, skvelý chlap!
– @realDonaldTrump, 07. 10. 2020
Jednou z mnohých skvelých vecí na našej práve podpísanej obrovskej Obchodnej dohode s
Čínou je to, že USA aj Čínu to spojí toľkými ďalšími spôsobmi. Úžasná spolupráca s
prezidentom Si, mužom, ktorý skutočne miluje svoju vlasť. Čaká nás ešte oveľa viac!
– @realDonaldTrump, 22. 01. 2020
Čína veľmi usilovne pracovala na skrotení koronavírusu. USA veľmi oceňuje ich úsilie a
transparentnosť. Všetko dobre dopadne. Najmä v mene Američanov chcem poďakovať
prezidentovi Si!
– @realDonaldTrump, 22. 01. 2020
Zdroj: https://www.thetrumparchive.com
Jedným z najzaujímavejších je tweet venovaný v tom čase prebiehajúcej ozbrojenej situácii
v Iráne, kedy bývalý prezident na jeden strane dokázal prehnane vyzdvihnúť kvality vlastnej
krajiny a zároveň nazvať vojenské príslušenstvo, „novým a krásnym“, ktoré ale v prípade
potreby po útokoch na ich základne alebo občanov bez váhania použijú proti Iránu (viď
Tabuľka č. 12).
27
Tabuľka č. 12: Tweet Donalda Trumpa
USA práve minuli Dva Bilióny Dolárov na Vojenské Vybavenie. Sme najväčší a zďaleka
NAJLEPŠÍ na svete! Ak Irán zaútočí na americkú základňu alebo na akéhokoľvek Američana,
pošleme im do cesty niečo z toho úplne nového krásneho vybavenia ... a bez váhania!
– @realDonaldTrump, 05. 01. 2020
Zdroj: https://www.thetrumparchive.com
3.2.3 Negativizmus
Negativizmus v online diskurze Donalda Trumpa skutočne predstavoval nabádanie publika pod
zámienkou zápornej emócie. Takéto emócie vo všeobecnosti zahŕňali prejavy hnevu, strachu,
úzkosti, frustrácie či bezmocnosti. Skúmané príspevky obsahovali negativizmus v 116 z 258
celkových prípadov, čo percentuálne predstavuje 45 %. Najvyšší podiel príspevkov
obsahujúcich negativizmu podľa jednotlivých krajín získal Irak so 60 %. Po ňom postupne
nasledovali Čína (54 %), Irán (32 %) a Mexiko (17 %). Bez znakov negativizmu obišli India,
Taliansko a Spojené kráľovstvo (viď Príloha).
Tak ako pri vulgárnosti, ktorú v tomto prípade môžeme považovať za akúsi nuansu
negativizmu, sa príspevky zameriavali na pandémiu vírusu COVID-19 v Číne. Už len samotné
pomenovanie „Čínsky vírus“, ktoré bývalý prezident použil mnohokrát, značí snahu o neustále
obviňovanie a pripomínanie, odkiaľ nákaza pochádza, čo na krajinu v každom prípade vrhá
pochybnosti a nedôveru (viď. Tabuľka č. 13). Týmto spôsobom sa prirodzene záujem ľudí
zvyšuje, je jednoduchšie ich mobilizovať alebo ovplyvniť všeobecnú mienku o danej téme.
Nepravdivé a útočné výroky môžu v konečnom dôsledku spôsobiť okrem mylného spracovania
informácií prijímateľov aj ohrozenie verejného zdravia, keďže v tomto prípade išlo o
prebiehajúcu pandemickú situáciu. Strach z „čínskeho vírusu“ a s ním spojené mylné,
zavádzajúce výroky či dezinformácie sa stali každodennou témou, ktorú bývalý prezident
Trump na svojom profile zdieľal. Strach z ohrozenia vonkajšími, neznámymi a zahraničnými
skupinami alebo správy o útokoch sa ako znaky negativizmu prejavili aj v prípade Iraku a Iránu,
kde tieto informácie môžu predstavovať aj účinnú mobilizačnú silu, vďaka ktorej dochádza
k podnecovaniu okolia, aby tolerovalo či podporovalo riskantné až represívne konanie autora
(viď Tabuľka č. 14).
28
Tabuľka č. 13: Tweety Donalda Trumpa
Počet prípadov Čínskeho Vírusu stúpa v dôsledku VEĽKÉHO TESTOVANIA, zatiaľ čo počet
úmrtí (miera úmrtnosti) veľmi klesá. Falošné Správy vám to neradi hovoria!
– @realDonaldTrump, 25. 06. 2020
Čína spôsobila USA a zvyšku sveta veľké škody!
– @realDonaldTrump, 06. 07. 2020
[...]Pamätajte, že to bola chyba Číny!
– @realDonaldTrump, 26. 12. 2020
Lockdowny v štátoch ovládaných demokratmi absolútne ničia životy tak veľa ľudom - oveľa
viac ako škody, ktoré by spôsobil Čínsky Vírus. Prípady v Kalifornii napriek lockdownu
vzrástli, Florida a ďalší sú však otvorení a darí sa im. Prosím zdravý rozum!
– @realDonaldTrump, 26. 12. 2020
Zdroj: https://www.thetrumparchive.com
Tabuľka č. 14: Tweety Donalda Trumpa
[...]ak by Irán zasiahol ktorúkoľvek osobu alebo cieľ Spojených štátov, USA rýchlo a naplno
zasiahnu, možno neprimeraným jednaním. Takéto oznámenie nie je požadované, ale napriek
tomu je vydané!
– @realDonaldTrump, 05. 01. 2020
Poveril som námorníctvo Spojených štátov, aby zostrelili a zničili akékoľvek a všetky iránske
delové člny, ak obťažujú naše lode na mori.
– @realDonaldTrump, 22. 04. 2020
Naše veľvyslanectvo v Bagdade zasiahlo v nedeľu niekoľko rakiet. Tri rakety zlyhali pri štarte.
Hádajte, odkiaľ boli: IRÁN. Teraz počujeme klebety o ďalších útokoch proti Američanom v
Iraku...
– @realDonaldTrump, 23. 12. 2020
Zdroj: https://www.thetrumparchive.com
Práve sem môžeme zaradiť aj vymedzovanie zodpovednosti alebo interpretáciu obviňovania
smerujúce k externému aktérovi, ktorý narúša zaužívaný systém a bráni v dosahovaní cieľov –
29
tým boli v roku 2020 ľudia smerujúci do USA počas pandémie, či Mexičania, proti ktorým D.
Trump roky vedie politický boj (viď Tabuľka č. 15). Jeden z tweetov, v ktorom vyznievajú
prejavy hnevu, strachu z ovplyvňovania externých zdrojov v podobe Číny alebo vnútorných
v podobe demokratov, ktorých označuje za „radikálnu ľavicu“, venoval dokonca aj samotnej
sociálnej sieti Twitter (viď Tabuľka č. 16). Pre Taliansko, Indiu a Spojené Kráľovstvo sa
nenašli znaky negativizmu, ktoré by sa dali do tejto analýzy zaradiť. V ostatných kapitolách sú
široko zastúpené, a to najmä v časti emocionalizácie a neformálnosti.
Tabuľka č. 15: Tweet Donalda Trumpa
Dnes budem podpisovať svoje Výkonné Nariadenie, ktoré zakáže imigráciu do našej Krajiny.
Medzitým, aj bez tohto nariadenia, je naša Južná Hranica, ktorej v podstate pomohlo 170 míľ
nového Hraničného Múru a 27 000 mexických vojakov, veľmi pevná!
– @realDonaldTrump, 22. 04. 2020
Zdroj: https://www.thetrumparchive.com
Tabuľka č. 16: Tweet Donalda Trumpa
Twitter nerobí nič proti všetkým tým klamstvám a propagande zo strany Číny alebo
„Demokratickej Strany Radikálnej Ľavice“. Oni zaútočili na Republikánov, Konzervatívcov
a Prezidenta Spojených štátov. [...]
– @realDonaldTrump, 29. 05. 2020
Zdroj: https://www.thetrumparchive.com
3.2.4 Nadmerné zjednodušovanie
Trump počas posledného roku na Twitteri vo svojich príspevkoch často odkazoval na
prebiehajúcu pandémiu koronavírusu skoro počas celého roku s kratšou prestávkou na jeseň,
venovanou prevažne prezidentským voľbám, v ktorých kandidoval. Aj preto sa táto kategória
zaoberá prevažne tweetmi o pandemickej situácii, ktorá predstavovala vzorovú krízovú
situáciu. Podľa výsledkov analýzy kategória nadmerného zjednodušovania predstavuje tretiu
najrozšírenejšiu s 132 príspevkami, čo predstavuje 51 % skúmaného súboru dát. Najväčšie
zastúpenie pozorujeme v prípade Iraku (70 %), Iránu (66 %), Číny (51 %) a nakoniec Mexika
(50 %). Pre ostatné krajiny bolo zjednodušovanie použité menej, Spojené kráľovstvo získalo
33 %, Taliansko rovných 25 % a India 15 % z príspevkov venovaných jednotlivým krajinám
(viď Príloha).
30
V tomto prípade bolo možné pozorovať viacero znakov, a to konkrétne poskytovanie
jednoduchých riešení politických a krízových situácií, snaha o obraz silného vedenia krajiny
a pohotových politických krokov aby sa krízový stav zdanlivo rýchlo a účinne odvrátil, pričom
najviac zmieňovanou krajinou bola pochopiteľne Čína. Najväčšími hrozbami, ktoré tento štýl
predstavuje, sú častá inklinácia ku konšpiráciám, dezinformáciám, pocit sprisahania elít
a tradičných médií a s nimi spojená aj slabá informovanosť publika, ktorého záujem je
poháňaný pohotovými a šokujúcimi prehláseniami autora (viď Tabuľka č. 17). Pokračuje to aj
pri zmienkach o Taliansku a ďalších európskych krajinách (viď Tabuľka č. 18) alebo o Indii
(viď Tabuľka č. 19).
Tabuľka č. 17: Tweety Donalda Trumpa
Toto nebudete nikdy počuť vo Falošných Správach týkajúcich sa Čínskeho Vírusu, ale v
porovnaní s väčšinou ostatných krajín, ktoré veľmi trpia, sa nám darí veľmi dobre - a urobili
sme veci, ktoré by dokázala máloktorá iná krajina!
– @realDonaldTrump, 21. 07. 2020
Viac testov, čo je dobrá vec (my ich máme najviac na svete), sa rovná viac Prípadov, čo je
Fake News Gold. Oni využívajú tieto Prípady na ponižovanie fantastickej práce, ktorú
odvádzajú skvelí muži a ženy v USA bojujúci proti Čínskej Pliage!
– @realDonaldTrump, 11. 08. 2020
[...]Prečo by politici nechceli dať ľuďom 2 000 dolárov, ale len 600 dolárov? Nebola to ich
chyba, bola to chyba Číny. Dajte našim ľuďom peniaze!
– @realDonaldTrump, 25. 12. 2020
Zdroj: https://www.thetrumparchive.com
Tabuľka č. 18: Tweet Donalda Trumpa
Omyl! Máme viac prípadov, pretože sme testovali oveľa viac ako ktorákoľvek iná krajina, 60
000 000. Keby sme testovali menej, bolo by menej prípadov. Ako dopadli Taliansko,
Francúzsko a Španielsko? Teraz Európa bohužiaľ vzplanula. Väčšina našich guvernérov
pracovala tvrdo a pohotovo. Vrátime sa SILNÍ!
– @realDonaldTrump, 01. 08. 2020
Zdroj: https://www.thetrumparchive.com
31
Tabuľka č. 19: Tweet Donalda Trumpa
V skutočnosti klesá veľmi stabilne a rýchlo. Úmrtia a hospitalizácie klesajú a dokonca aj
prípady klesajú aj napriek omnoho vyššiemu testovaniu ako v ktorejkoľvek inej krajine na
svete. India [je] druhá!
– @realDonaldTrump, 13. 09. 2020
Zdroj: https://www.thetrumparchive.com
Všetky podobné tvrdenia sú vysoko zavádzajúce a nezmyselné, na hranici s ohrozením
verejného zdravia. Počet prípadov koronavírusu v tom čase stále stúpal, pretože vírus sa šíril už
mesiace predtým a bol čiastočne podporený nejednotnou reakciou politických vodcov v USA.
Od polovice roku 2020 stúpal celkový počet nových týždenných prípadov a zvyšovala sa aj
miera pozitívnych výsledkov testov. Rovnaká situácia zjednodušovania sa týkala aj Indie, či už
v spojitosti s pandémiou v poslednom skúmanom príspevku, alebo v súvislosti s konkrétnym
sporom, ktorý sa vyskytol na hranici Číny a Indie. Donald Trump zareagoval neformálnym
a prvoplánovým tweetom, v ktorom sa objavujú znaky zjednodušovania v podobe stavania sa
do pozície lídra, ktorý na politickú „roztržku“ ponúka jednoduché riešenia (viď Tabuľka č. 20).
Tabuľka č. 20: Tweet Donalda Trumpa
Informovali sme Indiu aj Čínu, že Spojené štáty sú pripravené, ochotné a schopné
vyjednávať a urovnávať ich teraz zúriaci hraničný spor. Ďakujem!
– @realDonaldTrump, 27. 05. 2020
Zdroj: https://www.thetrumparchive.com
V odpovedi na tweet z mája 2020, Indická vláda dôrazne odmietla tvrdenie Donalda Trumpa
o tom, že hovoril s premiérom Narendrom Modim o situácii na hranici s Čínou, alebo že spolu
vôbec komunikovali. Napokon aj vládne zdroje uviedli, že India neprijme ponuku na
vyjednávanie pri tomto spore (Haidar 2020). V prípade Iraku, Iránu a Mexika sa preukázala
náklonnosť k jednoduchým prehláseniam, ktoré pre menej informované publikum môžu
pôsobiť šokujúco a zapríčiniť tak silné dichotomické rozdelenie názorov v komplexnejších
politických témach. Autor sa opäť svojimi výrokmi snažil dosiahnuť profil silného
a pohotového lídra (viď Tabuľka č. 21).
32
Tabuľka č. 21: Tweety Donalda Trumpa
Mexiko bohužiaľ zažíva veľmi veľké problémy s KoronaVírusom, a teraz Kalifornia, pochopte
to, nechce, aby ľudia prešli cez Južnú Hranicu. Klasika! Majú ooobrovské šťastie, že ja som
ich Prezidentom. Hranica je veľmi pevná a Múr sa rýchlo stavia!
– @realDonaldTrump, 04. 05. 2020
Na základe informácií a domnienok Irán alebo jeho predstavitelia plánujú tajný útok na
americké jednotky a/alebo majetok v Iraku. Ak sa to stane, Irán skutočne zaplatí veľmi vysokú
cenu!
– @realDonaldTrump, 01. 04. 2020
[...] zdravé priateľské rady pre Irán: Ak bude zabitý jediný Američan, bude za to zodpovedný
Irán. Premyslite si to.
– @realDonaldTrump, 23. 12. 2020
Zdroj: https://www.thetrumparchive.com
3.2.5 Vulgárnosť
Vulgárnosť v online diskurze Donalda Trumpa je úzko spätá s ostatnými kategóriami
komunikačného štýlu, primárne s negativizmom, ktorého charakteristiky sa tu môžu prelínať.
V príspevkoch bývalého prezidenta USA sa nachádza v 70 z celkových 258 prípadov, čo
odpovedá 27 % a túto kategóriu tak umiestňuje na posledné miesto. Najpočetnejšou skupinou
v rozdelení podľa krajín sú tweety venované Číne (35 %). Nasledujú Irán (13 %), Irak (10 %)
a Mexiko (8 %). Pre ostatné krajiny sa znaky vulgarizmu v príspevkoch nenašli, takže Spojené
kráľovstvo, India a Taliansko získali 0% takýchto tweetov (viď Príloha). V prípade opäť
najviac zmieňovanej Číny ale v tejto kategórii ide o príklady, ktoré ilustrujú znevažovanie,
vyjadrovanie agresívnych obvinení, urážok a označení, niekedy rovno v spojení s priamym
osočovaním politických oponentov využitím rôznych prezývok, či vymyslených pomenovaní.
Autor vo svojich príspevkoch tiež neváhal používať výsmech, ponižovanie, zveličovanie,
znevažovanie a pod. Vo všetkých prípadoch chýbali elementárne návyky slušnosti či akékoľvek
náznaky diplomatického správania, ktoré by malo pripadať lídrovi svetovej veľmoci (viď
Tabuľka č. 22).
33
Tabuľka č. 22: Tweety Donalda Trumpa
Šialená Nancy Pelosi povedala, že som urobil chybu, keď som v januári zakázala ľuďom z
infikovanej Číny vstúpiť do USA. [...]
– @realDonaldTrump, 26. 07. 2020
Joe Biden je skorumpovaný politik a JE KOMPROMITOVANÝ. Čína je zúfalá, aby Biden
zvíťazil, pretože ak Biden Vyhrá, ČÍNA VYHRÁ - a Čína bude VLASTNIŤ AMERIKU. Táto
korupcia je PRESNE to, prečo som sa rozhodol kandidovať na prezidenta...
– @realDonaldTrump, 23. 10. 2020
Čína vedie masívnu dezinformačnú kampaň, pretože sa zúfalo snaží o to, aby prezidentský
závod vyhral Ospalý Joe Biden, aby mohli naďalej pustošiť USA, tak, ako to robili celé
desaťročia, kým som neprišiel ja!
– @realDonaldTrump, 20. 5. 2020
Hovorca hovorí hlúpo v mene Číny a snaží sa zúfalo odvrátiť bolesť a krviprelievanie, ktoré
ich krajina rozšírila do celého sveta. Jej dezinformácie a propagandistický útok na USA a
Európu je hanbou ....
– @realDonaldTrump, 20. 05. 2020
Colin Powell, skutočne strnulý človek, ktorý bol veľmi zodpovedný za to, že nás dostal do
katastrofálnych vojen na Blízkom východe, práve oznámil, že bude hlasovať za ďalšieho
strnulého, Ospalého Joe Bidena. Nehovoril Powell, že Irak má „zbrane hromadného
ničenia?“ Oni nemali, ale my sme išli do VOJNY!
– @realDonaldTrump, 07. 06. 2020
Zdroj: https://www.thetrumparchive.com
Neuvážené a zavádzajúce obvinenia postihli aj medzinárodné organizácie, napr. Svetovú
zdravotnícku organizáciu (viď Tabuľka č. 23), alebo médiá, v prípade ktorých boli takisto
použité neslušné a expresívne výrazy či agresívne obvinenia a znevažovanie (viď Tabuľka č.
24). V prípade ostatných krajín, teda Indie, Talianska ani Spojeného kráľovstva sa vulgárne
výroky, osočovanie či obviňovanie použitím expresívneho jazyka neobjavili, v čom je táto
skutočnosť podobná ako v kategórii negativizmu. Rovnako tak sa okrem zacielenia na
konkrétne štáty (napr. v prípade Číny), neobjavili znaky nenávistných prejavov voči sociálnym
skupinám na rasovom, náboženskom, či inom základe.
34
Tabuľka č. 23: Tweet Donalda Trumpa
Svetová zdravotnícka organizácia to naozaj pokašľala.
3
Z nejakého dôvodu financovaná z
veľkej časti Spojenými štátmi, ale stále veľmi zameraná na Čínu. Dobre sa na to pozrieme.
Našťastie som odmietol ich rady týkajúce sa zachovania našich hraníc otvorených pre Čínu.
Prečo nám dali tak chybné odporúčanie?
– @realDonaldTrump, 07. 04. 2020
Zdroj: https://www.thetrumparchive.com
Tabuľka č. 24: Tweety Donalda Trumpa
Takže teraz Falošné Správy @nytimes stopujú pôvod KoronaVírusu späť do Európy, NIE do
Číny. Toto je prvýkrát! Zaujímalo by ma, čo za to Zlyhávajúci New York Times dostal?
Existujú nejaké ZNÁME zdroje? Oni bol nedávno vyhodení z Číny ako psy a zjavne sa chcú
vrátiť späť. Smutné!
– @realDonaldTrump, 11. 04. 2020
Chromé Médiá Radikálnej Ľavice sa spolu so svojím partnerom, Nič-Nerobiacimi
Demokratmi snažia šíriť nový naratív, že Prezident Trump na Covid 19 reagoval pomaly.
Nesprávne, Ja som bol veľmi rýchly, dokonca som zakázal Čínu dávno predtým, ako to
ktokoľvek považoval za nevyhnutné!
– @realDonaldTrump, 27. 05. 2020
A sme tu znova. Falošné Správy @CNN vinia RUSKO, RUSKO, RUSKO. Sú to chorí lúzri s
VEĽMI zlým hodnotením! P.S. Nemôžu obviniť Čínu, pretože potrebujú cash?
– @realDonaldTrump, 30. 05. 2020
Zdroj: https://www.thetrumparchive.com
3
V originálnom znení použitý výraz „blew it“.
35
Záver
Cieľom bakalárskej práce bolo porozumieť populistickým tendenciám komunikácie Donalda J.
Trumpa na Twitteri rozborom hlavných diskurzívnych stratégií a populistických nástrojov,
ktoré na platforme využíval. Prioritu predstavovalo zameranie sa na komunikačný štýl bývalého
prezidenta Spojených štátov amerických, objasniť postupy využívané v online komunikácii,
a rovnako tak aj vyplývajúce zahraničnopolitické smerovanie voči vybraným štátom.
Hypotézou bakalárskej práce bola skutočnosť, že Donald Trump je notoricky známy svojim
neformálnym a často nekorektným vystupovaním ešte z čias pred pôsobením v úrade
prezidenta, či už na verejnosti alebo na svojom osobnom twitterovom profile. V priebehu
rozboru boli vyčlenené tweety venované ostatným krajinám, a to konkrétne tweety pre Čínu,
Irán, Indiu, Mexiko, Irak, Taliansko a Spojené kráľovstvo, ktoré boli ďalej predmetom analýzy.
Na zodpovedanie výskumnej otázky boli využité postupy kvalitatívnej obsahovej analýzy, ktoré
spočívali v určení a zaradení 258 tweetov z výberu základného súboru do vopred vymedzených
piatich znakov populistickej komunikácie – neformálnosti, negativizmu, emocionalizácie,
nadmerného zjednodušovania a vulgárnosti. Na výskumnú otázku v znení „Ako sa
v príspevkoch Donalda Trumpa na Twitteri prejavili znaky populistickej komunikácie,
v súvislosti so zahraničnopolitickým smerovaním v roku 2020?“, je po prevedení rozboru
v empirickej časti práce možné jasne odpovedať. Vykonaná analýza potvrdzuje predpoklad, že
Trumpova online komunikácia narúša tradičné postupy diplomatického jazyka a
zároveň preukázala silné využite stratégií populizmu a jeho komunikačných štýlov. Väčšina
z príspevkov zároveň disponovala viacerými znakmi naraz, čo odkazuje na ich rôznorodosť a
zjavne premyslené zverejnenie.
Neformálnosť sa v diskurze na Twitteri prejavila v najväčšom počte, zo základného súboru 258
príspevkov sa jej znaky objavili v 245 tweetoch, čo predstavuje 95 %. Zahŕňala používanie
zjednodušených výrazov, krátkych viet so základnou slovnou zásobou, skratiek a opakovaných
fráz. Donald Trump nezanedbal ani dostatočné využitie veľkých písmen, otáznikov
a výkričníkov na zvýraznenie jeho výrokov vo forme prikazovacích, zvolacích a opytovacích
viet. Neformálne tweety boli venované všetkým spomenutým krajinám, primárne však Číne,
Iránu a Mexiku. Tieto neformálne príspevky boli mnohokrát doplnené o ostatné znaky
populistického štýlu, hlavne emocionalizácie, negativizmu či vulgárnosti, ktorých výskyt je
v tomto kontexte pripustiteľný na základe ich spoločného znaku, dostať sa bližšie k publiku.
36
Emocionalizácia sa preukázala v 139 z celkovo 258 skúmaných príspevkov, čo predstavuje
53,49 %. Donald Trump ju využíval hlavne vo vzťahu k prebiehajúcej pandémii COVID-19,
kedy komunikoval svoju nostalgiu, pýchu či prípadne chválu minulých úspechov na účet Indie
alebo Číny. Bývalý prezident prejavoval svoje emócie pýchy a hrdosti, pri ktorých spomína
svojich „priateľov v Indii“ a aj pocit spolupatričnosti, kedy vírus COVID-19 nazval
neviditeľným nepriateľom. Samostatnú časť v tomto kontexte predstavovali tweety venované
svetovým lídrom, konkrétne v prípade Indie, Spojeného kráľovstva, Mexika, či dokonca Číny.
Práve Čína bola ale aj cieľom najväčšieho množstva negatívnych príspevkov, tiež v spojení
s pandémiou a predpokladom, že vírus pochádzal práve z tejto krajiny. Donald Trump neváhal
a tieto informácie využil na priamy útok voči Číne, jej postupom, obyvateľom,
a v neposlednom rade na šírenie nepravdivých či zavádzajúcich informácií. Skúmané príspevky
obsahovali negativizmus v 116 z 258 celkových prípadov, čo predstavuje 45 %. Okrem Číny
sa negatívne prejavy vo veľkej miere týkali aj Iraku a Iránu, kedy tieto tweety demonštrovali
účinnú mobilizačnú silu, vďaka ktorej dochádza k podnecovaniu okolia, aby tolerovalo či
podporovalo riskantné až represívne konanie Donalda Trumpa v zahraničných vzťahoch.
Podľa výsledkov analýzy kategória nadmerného zjednodušovania predstavuje tretiu
najrozšírenejšiu so znakmi zjednodušenia v 132 príspevkoch, čo predstavuje 51 % skúmaného
súboru dát. Najväčšie zastúpenie je pozorované opäť v prípade Iraku (70 %), Iránu (66 %)
a Číny (51 %). Hrozbami, ktoré tento štýl predstavuje, sú častá inklinácia ku konšpiráciám,
dezinformáciám, pocit sprisahania elít a tradičných médií a s nimi spojená slabá informovanosť
publika, ktorého záujem je poháňaný pohotovými a šokujúcimi prehláseniami. Ani v tomto
prípade Donald Trump svoj populisticky orientovaný diskurz nedokázal skryť a v skúmaných
príspevkoch boli pozorované poskytovanie jednoduchých riešení v politických a krízových
situáciách, snaha o obraz silného vedenia krajiny a pohotových politických krokov, ktoré
hraničili s ohrozením verejného zdravia alebo dokonca vzťahov medzi Indiou a Čínou.
Vulgárnosť bola posledným skúmaným znakom, s výskytom v 70 z celkových 258 tweetov, čo
odpovedá 27 %. Príspevky boli venované Číne (35 %), Iránu (13 %), Iraku (10 %) a Mexiku (8
%). Donald Trump je vo všeobecnosti neslávne známy svojím nevyberaným jazykom voči
ženám, politickým oponentom, demokratickým kolegom, médiám či medzinárodným
organizáciám. Kategória vulgárnosti potvrdila výskyt znevažovania, vyjadrovania agresívnych
obvinení, urážok a osočovania, využitím rôznych prezývok, či vymyslených pomenovaní.
Donald Trump neváhal využiť ani výsmech, ponižovanie, zveličovanie alebo znevažovanie.
37
Výroky bývalého prezidenta USA preukázali prítomnosť populistického štýlu komunikácie
a použitia jej hlavných znakov. Najkontroverznejšími z nich boli tweety venované Číne, ktoré
boli nielen vysoko neformálne so znakmi negativizmu a obviňovania, ale zároveň navzájom
kontrastné so striedaním prejavovania dôvery a chvály smerom k lídrom tejto krajiny. Po
prevedení rozsiahlej analýzy bakalárka práca predstavuje dôkaz nevhodného a nejednotného
smerovania zahraničnej politiky počas posledného roku Trumpovej administratívy, ktoré
spôsobil neuváženým publikovaním príspevkov na internete. Výsledky tejto práce je
nevyhnutné doplniť o skutočnosť, že spoločnosť Twitter jeho osobný profil na základe
poburujúcich výrokov a kvôli riziku podnecovania násilia v úvode roku 2021 zablokovala.
Stalo sa tak potom, čo po množstve Trumpových nepodložených a lživých tvrdení o výsledku
prezidentských volieb v roku 2020, jeho stúpenci 6. januára 2021 vnikli do budovy Kapitolu vo
Washingtone, DC. Hneď na to nasledovalo zablokovanie jeho účtov na ďalších sociálnych
platformách. Pridali sa YouTube, Instagram, Snapchat a aj samotný Facebook. Práve
spoločnosť Facebook na začiatku júna 2021 vydala oficiálne vyhlásenie, v ktorom oznámila, že
Trumpov profil bude zablokovaný minimálne do 7. januára 2023 a obnovený len v prípade, že
obsah jeho vyjadrení nebude predstavovať riziko pre verejnosť (Clegg 2021). Bývalý prezident
však v online interakcii s podporovateľmi a šírením jeho myšlienok chcel pokračovať, a tak bol
dňa 4. mája 2021 spustený blog Donalda Trumpa, ktorý fungoval na internetovej stránke
www.donaldjtrump.com, s názvom Z pracovného stola Donalda J. Trumpa a mal tak nahradiť
priamu online komunikáciu s publikom, ktorú jeho fanúšikovia mohli ďalej zdieľať na
sociálnych sieťach. Tieto príspevky však získavali v priemere len zlomok z pôvodných
interakcií v porovnaní napríklad s jeho predošlým úspechom na Twitteri. Blog bol po 29 dňoch
zrušený (Harwell 2021).
V budúcnosti by predmet ďalšieho výskumu mohol zahŕňať rozbor populistického štýlu
príspevkov Donalda J. Trumpa v oblasti vnútornej politiky Spojených štátov, alebo porovnanie
jeho online komunikácie s verejnými rozhovormi, prejavmi a oficiálnymi vyhláseniami Bieleho
domu počas jeho administratívy. Na základe tejto bakalárskej práce je možné predpokladať
protichodnosť vyjadrení či už v domácej alebo zahraničnej politike tohto aktéra, ktorý svojimi
tweetmi dokázal podnietiť milióny ľudí po celom svete, aj napriek jeho v skutku
nekonvenčným spôsobom komunikácie.
38
Literatúra a použité zdroje
Literatúra
AALBERG, Toril, Frank ESSER, Carsten REINEMANN, Jesper STRÖMBÄCK a Claes
de VREESE, ed., 2017. Populist political communication in Europe. London New York:
Routledge, Taylor & Francis Group. Routledge research in communication studies, 1.
ISBN 978-1-138-61482-6.
ALVARES, Claudia a Peter DAHLGREN, 2016. Populism, extremism and media: Mapping an
uncertain terrain. European Journal of Communication [online]. 31(1), 46–57. ISSN 0267-
3231, 1460-3705. Dostupné z: doi:10.1177/0267323115614485
ARDILA, J.A.Garrido, 2019. Impoliteness as a rhetorical strategy in Spain’s politics. Journal
of Pragmatics [online]. 140, 160–170. ISSN 03782166. Dostupné
z: doi:10.1016/j.pragma.2018.11.017
BENGTSSON, Mariette, 2016. How to plan and perform a qualitative study using content
analysis. NursingPlus Open [online]. 2, 8–14. ISSN 23529008. Dostupné
z: doi:10.1016/j.npls.2016.01.001
BJOLA, Corneliu a Marcus HOLMES, ed., 2015. Digital diplomacy: theory and practice.
London ; New York: Routledge. Routledge new diplomacy studies. ISBN 978-1-138-84380-6.
BLANKENSHIP, Christina M., 2020. President, Wrestler, Spectacle: An Examination of
Donald Trump’s Firing Tweets and The Celebrity Appresident as Response to Trump’s Media
Landscape. Journal of Communication Inquiry [online]. 44(2), 117–138. ISSN 0196-8599,
1552-4612. Dostupné z: doi:10.1177/0196859919833785
BOS, Linda, Wouter VAN DER BRUG a Claes DE VREESE, 2011. How the Media Shape
Perceptions of Right-Wing Populist Leaders. Political Communication [online]. 28(2), 182–
206. ISSN 1058-4609, 1091-7675. Dostupné z: doi:10.1080/10584609.2011.564605
BRACCIALE, Roberta a Antonio MARTELLA, 2017. Define the populist political
communication style: the case of Italian political leaders on Twitter. Information,
Communication & Society [online]. 20(9), 1310–1329. ISSN 1369-118X, 1468-4462. Dostupné
z: doi:10.1080/1369118X.2017.1328522
39
BRADER, Ted a George E. MARCUS, 2013. Emotion and Political Psychology [online]. B.m.:
Oxford University Press [vid. 2021-04-03]. Dostupné
z: doi:10.1093/oxfordhb/9780199760107.013.0006
BUCY, Erik P, Jordan M FOLEY, Josephine LUKITO, Larissa DOROSHENKO, Dhavan V
SHAH, Jon CW PEVEHOUSE a Chris WELLS, 2020. Performing populism: Trump’s
transgressive debate style and the dynamics of Twitter response. New Media & Society [online].
22(4), 634–658. ISSN 1461-4448, 1461-7315. Dostupné z: doi:10.1177/1461444819893984
CAIANI, Manuela a Paolo R. GRAZIANO, 2016. Varieties of populism: insights from the
Italian case. Italian Political Science Review/Rivista Italiana di Scienza Politica [online]. 46(2),
243–267. ISSN 0048-8402, 2057-4908. Dostupné z: doi:10.1017/ipo.2016.6
CAVAZZA, Nicoletta a Margherita GUIDETTI, 2014. Swearing in Political Discourse: Why
Vulgarity Works. Journal of Language and Social Psychology [online]. 33(5), 537–547.
ISSN 0261-927X, 1552-6526. Dostupné z: doi:10.1177/0261927X14533198
CLEGG, Nick, 2021. In Response to Oversight Board, Trump Suspended for Two Years; Will
Only Be Reinstated if Conditions Permit. About Facebook [online]. [vid. 2021-06-18].
Dostupné z: https://about.fb.com/news/2021/06/facebook-response-to-oversight-board-
recommendations-trump/
COLLINS, Stephen D., Jeff R. DEWITT a Rebecca K. LEFEBVRE, 2019. Hashtag diplomacy:
twitter as a tool for engaging in public diplomacy and promoting US foreign policy. Place
Branding and Public Diplomacy [online]. 15(2), 78–96. ISSN 1751-8040, 1751-8059.
Dostupné z: doi:10.1057/s41254-019-00119-5
COSENZA, Giovanna, 2014. Grillo’s communication style: from swear words to body
language. Contemporary Italian Politics [online]. 6(1), 89–101. ISSN 2324-8823, 2324-8831.
Dostupné z: doi:10.1080/23248823.2014.886417
DE VREESE, Claes H., Frank ESSER, Toril AALBERG, Carsten REINEMANN a James
STANYER, 2018. Populism as an Expression of Political Communication Content and Style:
A New Perspective. The International Journal of Press/Politics [online]. 23(4), 423–438.
ISSN 1940-1612, 1940-1620. Dostupné z: doi:10.1177/1940161218790035
ENGESSER, Sven, Nayla FAWZI a Anders Olof LARSSON, 2017. Populist online
communication: introduction to the special issue. Information, Communication & Society
40
[online]. 20(9), 1279–1292. ISSN 1369-118X, 1468-4462. Dostupné
z: doi:10.1080/1369118X.2017.1328525
ERNST, Nicole, Sina BLASSNIG, Sven ENGESSER, Florin BÜCHEL a Frank ESSER, 2019.
Populists Prefer Social Media Over Talk Shows: An Analysis of Populist Messages and
Stylistic Elements Across Six Countries. Social Media + Society [online]. 5(1),
205630511882335. ISSN 2056-3051. Dostupné z: doi:10.1177/2056305118823358
FADI, Salem, 2019. Public Policy for a Digital Future (January 28, 2019). Salem, F. (2019).
Public Policy for a Digital Future: Introducing the Dubai Policy Review. Dubai Policy Review,
1(1), Available at SSRN: https://ssrn.com/abstract=3631927Public Policy for a Digital Future:
Introducing the Dubai Policy Review.
FEEZELL, Jessica T., 2018. Agenda Setting through Social Media: The Importance of
Incidental News Exposure and Social Filtering in the Digital Era. Political Research Quarterly
[online]. 71(2), 482–494. ISSN 1065-9129, 1938-274X. Dostupné
z: doi:10.1177/1065912917744895
FLEW, Terry a Petros IOSIFIDIS, 2020. Populism, globalisation and social media.
International Communication Gazette [online]. 82(1), 7–25. ISSN 1748-0485, 1748-0493.
Dostupné z: doi:10.1177/1748048519880721
GALLO, Carmine, 2019. The Art of Persuasion Hasn’t Changed in 2,000 Years. Harvard
Business Review [online]. Dostupné z: https://hbr.org/2019/07/the-art-of-persuasion-hasnt-
changed-in-2000-years
GANTT SHAFER, Jessica, 2017. Donald Trump’s “Political Incorrectness”: Neoliberalism as
Frontstage Racism on Social Media. Social Media + Society [online]. 3(3), 205630511773322.
ISSN 2056-3051, 2056-3051. Dostupné z: doi:10.1177/2056305117733226
GERBAUDO, Paolo, 2018. Social media and populism: an elective affinity? Media, Culture &
Society [online]. 40(5), 745–753. ISSN 0163-4437, 1460-3675. Dostupné
z: doi:10.1177/0163443718772192
GIL DE ZÚÑIGA, Homero, Karolina KOC MICHALSKA a Andrea RÖMMELE, 2020.
Populism in the era of Twitter: How social media contextualized new insights into an old
phenomenon. New Media & Society [online]. 22(4), 585–594. ISSN 1461-4448, 1461-7315.
Dostupné z: doi:10.1177/1461444819893978
41
GREGORY, Bruce, 2008. Public Diplomacy: Sunrise of an Academic Field. The ANNALS of
the American Academy of Political and Social Science [online]. 616(1), 274–290. ISSN 0002-
7162, 1552-3349. Dostupné z: doi:10.1177/0002716207311723
HAIDAR, Suhasini, 2020. LAC standoff | India says Trump did not talk to Modi on China. The
Hindu [online]. [vid. 2021-06-10]. ISSN 0971-751X. Dostupné
z: https://www.thehindu.com/news/national/govt-officials-deny-trumps-claim-of-talk-with-
modi-on-lac-situation/article31700766.ece
HAMELEERS, Michael, Linda BOS a Claes H. DE VREESE, 2017. “ They Did It”: The Effects
of Emotionalized Blame Attribution in Populist Communication. Communication Research
[online]. 44(6), 870–900. ISSN 0093-6502, 1552-3810. Dostupné
z: doi:10.1177/0093650216644026
HARWELL, Drew, 2021. Trump kills blog after 29 days, infuriated by measly readership - The
Washington Post [online] [vid. 2021-06-23]. Dostupné
z: https://www.washingtonpost.com/technology/2021/06/02/trump-blog-dead/
HEISS, Raffael, Desiree SCHMUCK a Jörg MATTHES, 2019. What drives interaction in
political actors’ Facebook posts? Profile and content predictors of user engagement and political
actors’ reactions. Information, Communication & Society [online]. 22(10), 1497–1513.
ISSN 1369-118X, 1468-4462. Dostupné z: doi:10.1080/1369118X.2018.1445273
CHEN, Abigail, 2017. Why Vulgarity in Politics Matter - Cornell Roosevelt Institute [online]
[vid. 2021-06-09]. Dostupné z: https://www.cornellrooseveltinstitute.org/intl/why-vulgarity-
in-politics-matter
CHHABRA, Radhika, 2020. Twitter Diplomacy: A Brief Analysis. ORF Issue Brief [online].
(335). ISSN 978-93-89094-95-4. Dostupné z: https://www.orfonline.org/wp-
content/uploads/2020/01/ORF_IssueBrief_335_TwitterDiplomacy.pdf
JACOBS, Kristof, Linn SANDBERG a Niels SPIERINGS, 2020. Twitter and Facebook:
Populists’ double-barreled gun? New Media & Society [online]. 22(4), 611–633. ISSN 1461-
4448, 1461-7315. Dostupné z: doi:10.1177/1461444819893991
JACOBS, Kristof a Niels SPIERINGS, 2019. A populist paradise? Examining populists’
Twitter adoption and use. Information, Communication & Society [online]. 22(12), 1681–1696.
ISSN 1369-118X, 1468-4462. Dostupné z: doi:10.1080/1369118X.2018.1449883
42
JAGERS, Jan a Stefaan WALGRAVE, 2007. Populism as political communication style: An
empirical study of political parties’ discourse in Belgium. European Journal of Political
Research [online]. 46(3), 319–345. ISSN 0304-4130, 1475-6765. Dostupné
z: doi:10.1111/j.1475-6765.2006.00690.x
JAMIESON, Kathleen Hall a Doron TAUSSIG, 2017. Disruption, Demonization, Deliverance,
and Norm Destruction: The Rhetorical Signature of Donald J. Trump: RHETORICAL
SIGNATURE OF DONALD TRUMP. Political Science Quarterly [online]. 132(4), 619–650.
ISSN 00323195. Dostupné z: doi:10.1002/polq.12699
KLINGER, Ulrike a Jakob SVENSSON, 2018. The end of media logics? On algorithms and
agency. New Media & Society [online]. 20(12), 4653–4670. ISSN 1461-4448, 1461-7315.
Dostupné z: doi:10.1177/1461444818779750
KRUSE, Lisa M., Dawn R. NORRIS a Jonathan R. FLINCHUM, 2018. Social Media as a
Public Sphere? Politics on Social Media. The Sociological Quarterly [online]. 59(1), 62–84.
ISSN 0038-0253, 1533-8525. Dostupné z: doi:10.1080/00380253.2017.1383143
MANFREDI-SÁNCHEZ, Juan-Luis, Adriana AMADO-SUÁREZ a Silvio WAISBORD,
2021. Presidential Twitter in the face of COVID-19: Between populism and pop politics.
Comunicar [online]. 29(66), 83–94. ISSN 1134-3478, 1988-3293. Dostupné
z: doi:10.3916/C66-2021-07
MANOR, Ilan, 2019. The Digitalization of Public Diplomacy [online]. Cham: Springer
International Publishing [vid. 2021-04-06]. ISBN 978-3-030-04404-6. Dostupné
z: doi:10.1007/978-3-030-04405-3
MOFFITT, Benjamin, 2016. The global rise of populism: performance, political style, and
representation. Stanford, California: Stanford University Press. ISBN 978-0-8047-9933-1.
MOFFITT, Benjamin a Simon TORMEY, 2014. Rethinking Populism: Politics, Mediatisation
and Political Style. Political Studies [online]. 62(2), 381–397. ISSN 0032-3217, 1467-9248.
Dostupné z: doi:10.1111/1467-9248.12032
MUDDE, Cas, 2016. Europe’s Populist Surge. The Power of Populism. 95(6), 25–30.
ISSN 00157120.
43
MULLET, Dianna R., 2018. A General Critical Discourse Analysis Framework for Educational
Research. Journal of Advanced Academics [online]. 29(2), 116–142. ISSN 1932-202X, 2162-
9536. Dostupné z: doi:10.1177/1932202X18758260
NYE, J. S., 2009. Soft Power: The Means To Success In World Politics [online]. B.m.:
PublicAffairs. ISBN 978-0-7867-3896-0. Dostupné
z: https://books.google.sk/books?id=HgxTIjQHsdUC
NYE, Joseph, 2017. Soft power: the origins and political progress of a concept. Palgrave
Communications [online]. 3(1), 17008. ISSN 2055-1045. Dostupné
z: doi:10.1057/palcomms.2017.8
NYE, Joseph S., 2011. Power and foreign policy. Journal of Political Power [online]. 4(1), 9–
24. ISSN 2158-379X, 2158-3803. Dostupné z: doi:10.1080/2158379X.2011.555960
NYE, Joseph S, 2012. The future of power. New York: PublicAffairs. ISBN 978-1-61039-069-
9.
NYE, Joseph S., 2019. Soft Power and Public Diplomacy Revisited. The Hague Journal of
Diplomacy [online]. 14(1–2), 7–20. ISSN 1871-1901, 1871-191X. Dostupné
z: doi:10.1163/1871191X-14101013
OHNESORGE, Hendrik W., 2020. Soft Power The Forces of Attraction in International
Relations [online]. B.m.: Springer, Cham. 1, 1 [vid. 2021-04-16]. ISBN 978-3-030-29922-4.
Dostupné z: https://doi.org/10.1007/978-3-030-29922-4
OLIVER, J. Eric a Wendy M. RAHN, 2016. Rise of the Trumpenvolk: Populism in the 2016
Election. The ANNALS of the American Academy of Political and Social Science [online].
667(1), 189–206. ISSN 0002-7162, 1552-3349. Dostupné z: doi:10.1177/0002716216662639
PARK, Sejung, Dahoon CHUNG a Han Woo PARK, 2019. Analytical framework for
evaluating digital diplomacy using network analysis and topic modeling: Comparing South
Korea and Japan. Information Processing & Management [online]. 56(4), 1468–1483.
ISSN 03064573. Dostupné z: doi:10.1016/j.ipm.2018.10.021
RICO, Guillem, Marc GUINJOAN a Eva ANDUIZA, 2017. The Emotional Underpinnings of
Populism: How Anger and Fear Affect Populist Attitudes. Swiss Political Science Review
[online]. 23(4), 444–461. ISSN 14247755. Dostupné z: doi:10.1111/spsr.12261
44
ROSS, Andrew S. a Damian J. RIVERS, 2020. Donald Trump, legitimisation and a new
political rhetoric. World Englishes [online]. 39(4), 623–637. ISSN 0883-2919, 1467-971X.
Dostupné z: doi:10.1111/weng.12501
RUGH, William, 2017. American soft power and public diplomacy in the Arab world. Palgrave
Communications [online]. 3(1), 16104. ISSN 2055-1045. Dostupné
z: doi:10.1057/palcomms.2016.104
SNOW, Nancy a Nicholas John CULL, ed., 2020. Routledge handbook of public diplomacy.
2nd edition. New York, NY: Routledge. ISBN 978-0-429-87894-7.
STATT, Nick, 2021. Twitter is opening up its full tweet archive to academic researchers for
free - The Verge [online] [vid. 2021-06-11]. Dostupné
z: https://www.theverge.com/2021/1/26/22250203/twitter-academic-research-public-tweet-
archive-free-access
ŠIMUNJAK, Maja a Alessandro CALIANDRO, 2019. Twiplomacy in the age of Donald
Trump: Is the diplomatic code changing? The Information Society [online]. 35(1), 13–25.
ISSN 0197-2243, 1087-6537. Dostupné z: doi:10.1080/01972243.2018.1542646
THELWALL, Mike, Kevan BUCKLEY, Georgios PALTOGLOU, Di CAI a Arvid KAPPAS,
2010. Sentiment strength detection in short informal text. Journal of the American Society for
Information Science and Technology [online]. 61(12), 2544–2558. ISSN 15322882. Dostupné
z: doi:10.1002/asi.21416
TWITTER INC., 2021. Permanent suspension of @realDonaldTrump [online] [vid. 2021-06-
18]. Dostupné z: https://blog.twitter.com/en_us/topics/company/2020/suspension
URBINATI, Nadia, 2019. Me the people: how populism transforms democracy. Cambridge,
Massachusetts: Harvard University Press. ISBN 978-0-674-24088-9.
VASILOPOULOU, Sofia a Markus WAGNER, 2017. Fear, anger and enthusiasm about the
European Union: Effects of emotional reactions on public preferences towards European
integration. European Union Politics [online]. 18(3), 382–405. ISSN 1465-1165, 1741-2757.
Dostupné z: doi:10.1177/1465116517698048
WATANABE, Hajime, Mondher BOUAZIZI a Tomoaki OHTSUKI, 2018. Hate Speech on
Twitter: A Pragmatic Approach to Collect Hateful and Offensive Expressions and Perform Hate
45
Speech Detection. IEEE Access [online]. 6, 13825–13835. ISSN 2169-3536. Dostupné
z: doi:10.1109/ACCESS.2018.2806394
WIRZ, Dominique S., Martin WETTSTEIN, Anne SCHULZ, Philipp MÜLLER, Christian
SCHEMER, Nicole ERNST, Frank ESSER a Werner WIRTH, 2018. The Effects of Right-
Wing Populist Communication on Emotions and Cognitions toward Immigrants. The
International Journal of Press/Politics [online]. 23(4), 496–516. ISSN 1940-1612, 1940-1620.
Dostupné z: doi:10.1177/1940161218788956
YAQUB, Ussama, Soon Ae CHUN, Vijayalakshmi ATLURI a Jaideep VAIDYA, 2017.
Analysis of political discourse on twitter in the context of the 2016 US presidential elections.
Government Information Quarterly [online]. 34(4), 613–626. ISSN 0740624X. Dostupné
z: doi:10.1016/j.giq.2017.11.001
Zdroje
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (5. 1. 2020). These Media Posts will serve as notification to
the United States Congress that should Iran strike any U.S. person or target, the United States
will quickly & fully strike back, & perhaps in a disproportionate manner. Such legal notice is
not required, but is given nevertheless! [Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (6. 1. 2020). IRAN WILL NEVER HAVE A NUCLEAR
WEAPON! [Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (7. 1. 2020). All is well! Missiles launched from Iran at two
military bases located in Iraq. Assessment of casualties & damages taking place now. So far,
so good! We have the most powerful and well equipped military anywhere in the world, by far!
[Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (13. 1. 2020). Wow! The wonderful Iranian protesters refused
to step on, or in any way denigrate, our Great American Flag. It was put on the street in order
for them to trample it, and they walked around it instead. Big progress! [Tweet]. Twitter.
https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (14. 01. 2020). Prime Minister of the United Kingdom,
@BorisJohnson, stated, “We should replace the Iran deal with the Trump deal.” I agree!
[Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
46
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (22. 1. 2020). China has been working very hard to contain
the Coronavirus. The United States greatly appreciates their efforts and transparency. It will all
work out well. In particular, on behalf of the American People, I want to thank President Xi!
[Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (22. 1. 2020). One of the many great things about our just
signed giant Trade Deal with China is that it will bring both the USA & China closer together
in so many other ways. Terrific working with President Xi, a man who truly loves his country.
Much more to come! [Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (21. 2. 2020). IF OUR FORMALLY TARGETED
FARMERS NEED ADDITIONAL AID UNTIL SUCH TIME AS THE TRADE DEALS
WITH CHINA, MEXICO, CANADA AND OTHERS FULLY KICK IN, THAT AID WILL
BE PROVIDED BY THE FEDERAL GOVERNMENT, PAID FOR OUT OF THE MASSIVE
TARIFF MONEY COMING INTO THE USA! [Tweet]. Twitter.
https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (22. 2. 2020). Look so forward to being with my great friends
in INDIA! [Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (24. 2. 2020 Our two national constitutions both begin with
the same three beautiful words: “We the people.” That means that in America and India alike,
we honor, respect, trust, empower, and fight for the citizens we proudly serve! [Tweet]. Twitter.
https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (14. 3. 2020). THE UNITED STATES LOVES ITALY!
[Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (1. 4. 2020). Upon information and belief, Iran or its proxies
are planning a sneak attack on U.S. troops and/or assets in Iraq. If this happens, Iran will pay a
very heavy price, indeed! [Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (7. 4. 2020). The W.H.O. really blew it. For some reason,
funded largely by the United States, yet very China centric. We will be giving that a good look.
Fortunately I rejected their advice on keeping our borders open to China early on. Why did they
give us such a faulty recommendation? [Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (11. 4. 2020). So now the Fake News @nytimes is tracing
the CoronaVirus origins back to Europe, NOT China. This is a first! I wonder what the Failing
47
New York Times got for this one? Are there any NAMED sources? They were recently thrown
out of China like dogs, and obviously want back in. Sad! [Tweet]. Twitter.
https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (18. 4. 2020). Spending the morning speaking to @fema and
Military relative to CoronaVirus. Also, spoke to leaders of various countries including Poland,
South Korea and Bahrain. Last night had a very gold conversation with the President of Mexico
on numerous topics. Border is very strong! [Tweet]. Twitter.
https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (22. 4. 2020). I have instructed the United States Navy to
shoot down and destroy any and all Iranian gunboats if they harass our ships at sea. [Tweet].
Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (22. 4. 2020). I will be signing my Executive Order
prohibiting immigration into our Country today. In the meantime, even without this order, our
Southern Border, aided substantially by the 170 miles of new Border Wall & 27,000 Mexican
soldiers, is very tight! [Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (4. 5. 2020). Mexico is sadly experiencing very big
CoronaVirus problems, and now California, get this, doesn’t want people coming over the
Southern Border. A Classic! They are sooo lucky that I am their President. Border is very tight
and the Wall is rapidly being built! [Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (4. 5. 2020). MSDNC and FAKE NEWS CNN are going wild
trying to protect China! [Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (15. 5. 2020). I am proud to announce that the United States
will donate ventilators to our friends in India. We stand with India and @narendramodi during
this pandemic. We’re also cooperating on vaccine development. Together we will beat the
invisible enemy! [Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (20. 5. 2020). Spokesman speaks stupidly on behalf of China,
trying desperately to deflect the pain and carnage that their country spread throughout the world.
Its disinformation and propaganda attack on the United States and Europe is a disgrace....
[Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (20. 5. 2020). China is on a massive disinformation campaign
because they are desperate to have Sleepy Joe Biden win the presidential race so they can
48
continue to rip-off the United States, as they have done for decades, until I came along! [Tweet].
Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (27. 5. 2020). We have informed both India and China that
the United States is ready, willing and able to mediate or arbitrate their now raging border
dispute. Thank you! [Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (27. 5. 2020). The Radical Left Lamestream Media, together
with their partner, the Do Nothing Democrats, are trying to spread a new narrative that President
Trump was slow in reacting to Covid 19. Wrong, I was very fast, even doing the Ban on China
long before anybody thought necessary! [Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (29. 5. 2020). CHINA! [Tweet]. Twitter.
https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (29. 5. 2020). Twitter is doing nothing about all of the lies
& propaganda being put out by China or the Radical Left Democrat Party. They have targeted
Republicans, Conservatives & the President of the United States. Section 230 should be revoked
by Congress. Until then, it will be regulated! [Tweet]. Twitter.
https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (30. 5. 2020). Here we go again. Fake News @CNN is
blaming RUSSIA, RUSSIA, RUSSIA. They are sick losers with VERY bad ratings! P.S. Can’t
blame China because they need the cash? [Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (7. 6. 2020). Colin Powell, a real stiff who was very
responsible for getting us into the disastrous Middle East Wars, just announced he will be voting
for another stiff, Sleepy Joe Biden. Didn’t Powell say that Iraq had “weapons of mass
destruction?” They didn’t, but off we went to WAR! [Tweet]. Twitter.
https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (25. 6. 2020). The number of ChinaVirus cases goes up,
because of GREAT TESTING, while the number of deaths (mortality rate), goes way down.
The Fake News doesn’t like telling you that! [Tweet]. Twitter.
https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (4. 7. 2020). Thank you my friend. America loves India!
[Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
49
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (6. 7. 2020). China has caused great damage to the United
States and the rest of the World! [Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (20. 7. 2020). We are United in our effort to defeat the
Invisible China Virus, and many people say that it is Patriotic to wear a face mask when you
can’t socially distance. There is nobody more Patriotic than me, your favorite President!
[Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (21. 7. 2020). You will never hear this on the Fake News
concerning the China Virus, but by comparison to most other countries, who are suffering
greatly, we are doing very well - and we have done things that few other countries could have
done! [Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (26. 7. 2020). Crazy Nancy Pelosi said I made a mistake when
I banned people from infected China from entering the U.S. in January. Tens of thousands of
lives were saved, as she danced in the Streets of Chinatown (SF) in late February. Biden agreed
with her, but soon admitted that I was right! [Tweet]. Twitter.
https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (1. 8. 2020). Wrong! We have more cases because we have
tested far more than any other country, 60,000,000. If we tested less, there would be less cases.
How did Italy, France & Spain do? Now Europe sadly has flare ups. Most of our governors
worked hard & smart. We will come back STRONG! [Tweet]. Twitter.
https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (11.8.2020). More Testing, which is a good thing (we have
the most in the world), equals more Cases, which is Fake News Gold. They use Cases to demean
the incredible job being done by the great men & women of the U.S. fighting the China Plague!
[Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (13. 9. 2020). Actually falling very steadily and fast. Deaths
and hospitalizations way down, and even cases down despite far more Testing than any other
country in the World, by far. India second! [Tweet]. Twitter.
https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (17. 9. 2020). I would like to extend best wishes and a very
happy 70th birthday to the Prime Minister of India, @narendramodi. Many happy returns to a
GREAT LEADER and loyal friend! [Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
50
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (7. 10. 2020). Just spoke with Prime Minister @BorisJohnson
of the United Kingdom. Very thankful for his friendship and support as I recovered from the
China Virus. I am looking forward to working with him for many years to come, a great guy!
[Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (23. 10. 2020). Joe Biden is a corrupt politician and he’s
COMPROMISED. China is desperate for Biden to win because if Biden Wins, CHINA WINS
– and China will OWN AMERICA. This corruption is EXACTLY why I decided to run for
President in the first place... [Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (13. 12. 2020). THE BIGGEST WINNER OF OUR NEW
DEFENSE BILL IS CHINA!. I WILL VETO! [Tweet]. Twitter.
https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (18. 12. 2020). Europe and other parts of the World being hit
hard by the China Virus - Germany, France, Spain and Italy, in particular. The vaccines are on
their way!!! [Tweet]. Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (23. 12. 2020). ...Some friendly health advice to Iran: If one
American is killed, I will hold Iran responsible. Think it over. [Tweet]. Twitter.
https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (23. 12. 2020). Our embassy in Baghdad got hit Sunday by
several rockets. Three rockets failed to launch. Guess where they were from: IRAN. Now we
hear chatter of additional attacks against Americans in Iraq... [Tweet]. Twitter.
https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (25. 12. 2020). Made many calls and had meetings at Trump
International in Palm Beach, Florida. Why would politicians not want to give people $2000,
rather than only $600? It wasn’t their fault, it was China. Give our people the money! [Tweet].
Twitter. https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (26. 12. 2020). The lockdowns in Democrat run states are
absolutely ruining the lives of so many people - Far more than the damage that would be caused
by the China Virus. Cases in California have risen despite the lockdown, yet Florida & others
are open & doing well. Common sense please! [Tweet]. Twitter.
https://www.thetrumparchive.com/
51
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (26. 12. 2020). $2000 + $2000 plus other family members.
Not $600. Remember, it was China’s fault! [Tweet]. Twitter.
https://www.thetrumparchive.com/
Trump, D. [@realDonaldTrump]. (29. 12. 2020). $2000 for our great people, not $600! They
have suffered enough from the China Virus!!! [Tweet]. Twitter.
https://www.thetrumparchive.com/
