Conference PaperPDF Available

Budovanie komunity a pozitívnej identity, a úloha pozitívnych vzorov ako zdroje aktivizmu v programe Mladí rómski lídri [Building community and positive identity, and a role of positive role models as resources for activism in Young Roma Leaders programme]

Authors:

Abstract

Segregácia a diskriminácia rómskej menšiny na Slovensku je aj napriek antidiskriminačným politikám stále rozšírená, a to najmä v školskom prostredí. Prvým cieľom tejto štúdie bolo identifikovať príklady dobrej praxe medzi intervenciami zameranými na sociálnu zmenu v prospech rómskej menšiny na Slovensku, ktoré boli úplne alebo čiastočne realizované v oblasti výchovy a vzdelávania. Pre výber dobrej praxe sme vychádzali z perspektívy zmocňovania príslušníkov a príslušníčok minoritných skupín, ktorá má najväčší potenciál na dosiahnutie sociálnej zmeny v spoločnosti. Na základe obsahovej analýzy príslušnej projektovej dokumentácie sme identifikovali 23 intervenčných programov, z ktorých iba sedem sa zameralo na zmocňovanie alebo aktérstvo Rómov a Rómiek. V tomto príspevku sa zameriame na program „Mladí rómski lídri“ realizovaný mimovládnou organizáciou Divé Maky ako príklad dobrej praxe. Súčasťou programu bolo nielen zmocňovanie príslušníkov a príslušníčok menšín v zmysle posilňovania kľúčových kompetencií pre občiansku participáciu, ale aj posilňovanie aktérstva v procese sociálnej zmeny. Druhým cieľom nášho výskumu bolo prostredníctvom pološtruktúrovaných rozhovorov s organizátormi a účastníkmi (N=5) tohto programu preskúmať mechanizmy, ktoré sú najdôležitejšie pre aktérstvo účastníkov a účastníčky programu. Zistili sme, že budovanie komunity a pozitívnej identity, a úloha pozitívnych vzorov patria medzi významné zdroje zmocnenia Mladých rómskych lídrov. Tieto jednak prispievajú k vytvoreniu pozitívnej identity členov a členiek minority, a zároveň k aktérstvu v prospech sociálnej zmeny pre svoju komunitu.
1
Institute of Applied Psychology
Faculty of Social and Economic Sciences
Comenius University Bratislava
Community Psychology in Slovakia 2021
Proceedings from 8th Conference of Community Psychology in Slovakia 2021
29th and 30th November 2021 Bratislava
Martina Baránková (Editor)
2021
Bratislava
2
© Comenius University Bratislava 2021
Organizers
Conference committee:
Mgr. Martina Baránková, PhD.
doc. Mgr. Elena Lisá, PhD.
doc. Mgr. Lenka Sokolová, PhD.
Mgr. Karin Černickaja
Mgr. Martin Výboh
Mgr. Michaela Valachová
Cinzia Albanesi, PhD.
prof. Anna Bokszczanin, PhD.
Francesca Esposito, PhD.
Maria Fernandes-Jesus, PhD.
Fortuna Procentese, PhD.
Maria Vargas-Moniz, PhD.
Institute of Applied Psychology, Faculty of Social and Economic Sciences, Comenius University
Bratislava
European Community Psychology Association (ECPA)
The Society for Community and Action Research (SCRA) Division 27 American Psychological
Association
Reviewers:
Mgr. Jana Tencerová, PhD.
Institute of Experimental Psychology, Slovak Academy of Sciences, Bratislava, Slovakia
Mgr. Katarína Křížová, PhD.
Institute of Applied Psychology, Faculty of Social and Economic Sciences, Comenius University
Bratislava, Slovakia
Mgr. Bronislava Strnádelová, PhD.
Institute of Applied Psychology, Faculty of Social and Economic Sciences, Comenius University
Bratislava, Slovakia
The authors of each contribution are responsible for the professional and language design.
The publication did not pass the language correction.
Comenius University Bratislava
ISBN 978-80-223-5292-5
4
OBSAH
The effect of EFT-SCP on the level of self-compassion and coping style in
situation of COVID-19 pandemic in professional sportswomen 6
Mgr. Martina Baránková, PhD., Mgr. Martin Holubec
Budovanie komunity a pozitívnej identity, a úloha pozitívnych vzorov ako
zdroje aktivizmu v programe Mladí rómski lídri 32
Mgr. Dóra Belán, Mgr. Lucia Hargašová, PhD., Bc. Mária Lesičková,
Mgr. Xenia-Daniela Poslon, Mgr. Barbara Lášticová, PhD.
Je, aj keď nie je: o implicitnosti sexuálnej výchovy 53
Mgr. Andrea Čierna
Polyamória v ohnisku hraničnosti priestor, kde sa konštruujú pravidlá, normy
a očakávania 72
Mgr. Denisa Hnatkovičová, doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc.
Keď jeden chce viac než druhý: ako asymetria v túžbe po partnerovi ovplyvňuje
kvalitu romantických vzťahov počas vynárajúcej sa dospelosti 97
Mgr. Nikola Kallová, PhD., Mgr. Lucia Hargašová, PhD.
Stratégie žien poskytujúcich sexuálne služby na ulici na predchádzanie,
zmiernenie a zastavenie násilia v intímnych i klientských vzťahoch 115
Mgr. Estera Kövérová, PhD., PhDr. Hana Smitková, PhD.
Pravá láska je... 134
prof. PhDr. Ivan Lukšík, CSc., Mgr. Michaela Košútová Guillaume, PhD.
Individuálne faktory v kontexte ekologického modelu a stratégie na zvládanie
násilia na ženách v párových vzťahoch 149
PhDr. Elena Ondrušková, PhD., PhDr. Jana Pružinská, PhD.
5
Efekt tréningu EFT-SCP na úroveň sebakritickosti a sebaobrazu u amatérskych
športovkýň 169
Mgr. Bronislava Strnádelová, PhD., Bc. Dominika Kovácsová
Free associations of trust based on level of vulnerability 199
Mgr. Jana Tencerová, PhD., Mgr. Zuzana Kaššaiová, PhD.,
Mgr. Branislav Uhrecký, PhD.
The entrepreneurial programme evaluation and the role of entrepreneurial
learning 214
Mgr. Andrea Zelienková, PhD., Mgr. et Mgr. Annamária Antalová
Gender equality in research institutions: A case study from the Slovak Academy
of Sciences 231
Mgr. Miroslava Žilinská, Mgr. Barbora Holubová, PhD.,
doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc.
32
Budovanie komunity a pozitívnej identity, a úloha pozitívnych vzorov ako
zdroje aktivizmu v programe Mladí rómski lídri
Mgr. Dóra Belán
Ústav výskumu sociálnej komunikácie, SAV, Bratislava, Slovensko
Email: dora.belan@savba.sk
Bc. Mária Lesičková
Ústav aplikovanej psychológie, Fakulta sociálnych a ekonomických vied, Univerzita
Komenského v Bratislave, Slovensko
Email: lesickova6@uniba.sk
Mgr. Xenia-Daniela Poslon
Ústav výskumu sociálnej komunikácie, SAV, Bratislava, Slovensko
Email: xenia-daniela.poslon@savba.sk
Mgr. Barbara Lášticová, PhD.
Ústav výskumu sociálnej komunikácie, SAV, Bratislava, Slovensko
Email: barbara.lasticova@savba.sk
Mgr. Lucia Hargašová, PhD.
Ústav výskumu sociálnej komunikácie, SAV, Bratislava, Slovensko
Email: lucia.hargasova@savba.sk
Grantová podpora: Príspevok vznikol v rámci projektu 2/0127/19: „Sociálno-psychologické
predpoklady antidiskriminačných intervencií kvalitatívna metaanalýza“ a projektu 963122
ENGAGE REC-RDIS-DISC-AG-2020. Práca Dóry Belán a Xenie Daniely Poslom na tomto
príspevku bola súčasťou ich doktorandského štúdia na Fakulte sociálnych a ekonomických vied
UK.
33
Abstrakt: Segregácia a diskriminácia rómskej menšiny na Slovensku je aj napriek
antidiskriminačným politikám stále rozšírená, a to najmä v školskom prostredí. Prvým cieľom
tejto štúdie bolo identifikovať príklady dobrej praxe medzi intervenciami zameranými na
sociálnu zmenu v prospech rómskej menšiny na Slovensku, ktoré boli úplne alebo čiastočne
realizované v oblasti výchovy a vzdelávania. Pre výber dobrej praxe sme vychádzali z
perspektívy zmocňovania príslušníkov a príslušníčok minoritných skupín, ktorá má najväčší
potenciál na dosiahnutie sociálnej zmeny v spoločnosti. Na základe obsahovej analýzy príslušnej
projektovej dokumentácie sme identifikovali 23 intervenčných programov, z ktorých iba sedem
sa zameralo na zmocňovanie alebo aktérstvo Rómov a Rómiek. V tomto príspevku sa zameriame
na program „Mladí rómski lídri“ realizovaný mimovládnou organizáciou Divé Maky ako príklad
dobrej praxe. Súčasťou programu bolo nielen zmocňovanie príslušníkov a príslušníčok menšín v
zmysle posilňovania kľúčových kompetencií pre občiansku participáciu, ale aj posilňovanie
aktérstva v procese sociálnej zmeny. Druhým cieľom nášho výskumu bolo prostredníctvom
pološtruktúrovaných rozhovorov s organizátormi a účastníkmi (N=5) tohto programu preskúmať
mechanizmy, ktoré sú najdôležitejšie pre aktérstvo účastníkov a účastníčky programu. Zistili
sme, že budovanie komunity a pozitívnej identity, a úloha pozitívnych vzorov patria medzi
významné zdroje zmocnenia Mladých rómskych lídrov. Tieto jednak prispievajú k vytvoreniu
pozitívnej identity členov a členiek minority, a zároveň k aktérstvu v prospech sociálnej zmeny
pre svoju komunitu.
Kľúčové slová: intervencie, najlepšia prax, redukcia predsudkov, posilnenie Rómov, budovanie
komunity
Abstract: Despite anti-dicsrimination policies, segregation and discrimination of Roma minority
in Slovakia is still widespread, expecially in school environment. The first aim of the present
study was to identify best practice examples of interventions aimed at social change for the
benefit of Roma people in Slovakia. We focused on interventions fully or partially conducted in
the school environment. Based on the content analysis of the relevant project documentation, we
identified 23 programs that were implemented in 2018. We identified best practice examples,
with the particular focus on those facilitating the empowerment of the Roma, which has the
biggest potential to achieve social change. In this paper we focus on one example of best practice
34
the „Young Roma Leaders“ programme carried out by the NGO Divé Maky. The programme
not only included empowerment of minority members in terms of strenghtening key
competencies for civic participation, but also the agency of participants in the process of social
change. The second goal of our research was to examine the mechanisms that are most important
for empowerment and agency through semi-structured interviews with the organizers and
participants (N=5) of this programme. We found that among the most important sources of
empowerment of Young Roma Leaders were building community and positive identity, and the
role of positive role models. These sources of empowerment contribute to the creation and
maintaining of a positive identity as members of a minority group, while at the same time
motivate the participants to act in fovor of their community and help achieve social change.
Key Words: interventions, best practice, prejudice reduction, Roma empowerment, community
building
Úvod V súčasnosti sa v sociálnej psychológii diskutuje o tom, či navodzovanie
medziskupinovej harmónie prostredníctvom rôznych intervencií na zlepšovanie vzťahov medzi
majoritou a minoritnými skupinami nemá skôr sedatívny efekt a nelegitimizuje spoločenskú
hierarchiu namiesto toho, aby u príslušníkov stigmatizovaných minorít posilňovalo motiváciu ku
kolektívnej akcii a angažovanosti v boji za svoje práva. Inými slovami, sústreďovanie sa na
zmierňovanie predsudkov u majority môže odvádzať pozornosť od hlavných príčin a riešení
problémov ako je rasová, triedna alebo rodová diskriminácia (Dixon et al., 2013; McKeown &
Dixon, 2017). Na druhej strane, intervencie, ktoré mobilizujú znevýhodnené skupiny
prostredníctvom ich zmocňovania majú väčší potenciál pre dosiahnutie spoločenskej zmeny
(napr. Hargašová et al., 2021). Zmocňovanie je sociálny proces, ktorý pomáha jednotlivcom a
komunitám získať moc a kontrolu pre ovplyvnenie vlastného života či života komunity (napr.
Zimmerman, 2000).
Cieľom tohto výskumu bolo preto preskúmať intervencie na zlepšovanie
medziskupinových vzťahov medzi majoritnou spoločnosťou a rómskou minoritou z hľadiska ich
potenciálu pre dosiahnutie spoločenskej zmeny a zistiť, či majú zároveň potenciál zvyšovať
aktérstvo a emancipáciu u príslušníkov rómskej minority. Naším ďalším cieľom bolo
35
identifikovať príklady dobrej praxe v tejto oblasti a explorovať, aké sú potenciálne zdroje
aktérstva a aktivizmu u príslušníkov stigmatizovaných minoritných skupín.
Teoretické východiská
Dosahovanie sociálnej zmeny
Navodzovaniu spoločenskej harmónie cez zmierňovanie predsudkov majority voči
minoritám sa venujú výskumníci už dlhé roky. Medzi pokusy o dosahovanie sociálnej zmeny cez
zmierňovanie predsudkov patrí napríklad kontaktná teória (Allport, 1954), ktorá tvrdí, že
pozitívny kontakt medzi skupinami významne prispieva k zníženiu predsudkov a následne k
zlepšeniu medziskupinových vzťahov. Okrem vplývania na všeobecné negatívne postoje sa
takéto intervencie zameriavajú napr. na znižovanie negatívnych pocitov ako je úzkosť a hrozba,
ako aj na podporu pozitívnych pocitov, ako je empatia a súcit, či na zvyšovanie vedomostí o
nečlenskej skupine či minoritách vo všeobecnosti (pozri napr. Pettigrew & Tropp, 2008).
Sociálni psychológovia však zdôrazňujú, že takéto intervencie podporujú predovšetkým
harmonické vzťahy v spoločnosti a nie sociálnu zmenu. Harmonický kontakt totiž môže znížiť
vnímavosť členov a členiek znevýhodnených skupín voči existencii spoločenských nerovností a
tým aj ich motiváciu zapojiť sa do kolektívnej akcie v prospech sociálnej zmeny pre svoju
komunitu (Dixon et al., 2013; McKeown & Dixon, 2017). Práve vnímanie nespravodlivosti a
pocity hnevu často základom pre kolektívnu akciu (van Zomeren et al., 2012). V posledných
rokoch však výskumníci naznačujú, že pozitívny kontakt predsa len podporuje sociálnu zmenu
tým, že sa príslušníci majority stanú spojencami znevýhodnených skupín (napr. Di Bernardo et
al., 2021; Droogendyk et al., 2016; Reimer et al., 2017).
Kým v modeloch zmierňovania predsudkov hlavnými aktérmi skôr členovia
zvýhodnenej skupiny, modely založené na dosahovaní sociálnej zmeny prostredníctvom
kolektívnej akcie (Drury & Reicher, 2009; van Zomeren et al., 2008) vyzdvihujú dôležitosť
aktérstva príslušníkov a príslušníčok znevýhodnených skupín. Intervencie v tejto oblasti potom
mobilizujú znevýhodnené skupiny s cieľom čeliť sociálnej nerovnosti prostredníctvom
zmocňovania, zvyšovania uvedomenia si štrukturálnych nerovností v spoločnosti a budovania
spojenectiev (Dixon et al., 2016). Podľa SIMCA modelu kolektívnej akcie (van Zomeren et al.,
2008) je práve sociálna identita kľúčovým zdrojom aktivizmu. Model zároveň zdôrazňuje pocity
nespravodlivosti, ktoré vyplývajú zo znevýhodnenej skupinovej identity, a pocity skupinovej
účinnosti v mobilizácii príslušníkov minoritných skupín.
36
Drury a Reicher (2009) uvádzajú, že zmocňovanie je nevyhnutnou súčasťou sociálnej
zmeny. Zmocňovanie sa chápe ako sociálny proces, ktorý pomáha jednotlivcom alebo
komunitám získať moc a kontrolu, potrebné zdroje a zručnosti, aby sa mohli stať nezávislým
riešiteľom svojich problémov (Page & Czuba, 1999; Zimmerman, 2000). Zmocňovanie je
multidimenzionálne, keďže sa vyskytuje v sociologických, psychologických, ekonomických,
politických a iných dimenziách. Navyše je viacúrovňové, keďže je možné zmocňovať na úrovni
jednotlivca, skupiny a komunity (Hur, 2006).
Podľa Zimmermana (2000), zmocňovanie na individuálnej úrovni sa nazýva
psychologickým zmocňovaním a zahŕňa intrapersonálne, interakčné a behaviorálne zložky.
Intrapersonálna zložka sa dosahuje cez vnímanú kontrolu alebo presvedčenie o vlastnej
schopnosti ovplyvňovať rozhodnutia. Interakčná zložka sa týka schopnosti porozumieť svojmu
spoločensko-politickému prostrediu. Napokon, behaviorálna zložka zahŕňa účasť na kolektívnej
akcii, zapojenie sa do práce komunitných organizácií alebo iné aktivistické úsilie ovplyvniť svoje
širšie prostredie. Zmocňovanie jednotlivcov je základom pre rozvoj komunít (Zimmerman,
2000).
Cieľom individuálneho zmocňovania je dosiahnuť stav seba-determinácie, ktorý je
dostatočne silný na to, aby ovplyvnil život človeka, komunity a spoločnosti (Hur, 2006). Cieľom
kolektívneho zmocňovania je vytvoriť komunitu, aby členovia pocítili pocit slobody,
spolupatričnosti a moci, aby prekonali prekážky a dosiahli konštruktívnu sociálnu zmenu (Hur,
2006; Staples, 1990). Niektorí autori koncipujú kolektívne zmocňovanie ako budovanie vzťahov
a budovanie komunity (Rossing & Glowacki-Dudka, 2001), kolektívnu spolupatričnosť,
zapojenie do a kontrolu nad organizáciou v komunite (Boehm & Staples, 2004) či budovanie
komunity a kultúry (Fetterman, 2002). Hur (2006) uvádza, že kolektívne zmocňovanie pozostáva
zo štyroch faktorov: kolektívna spolupatričnosť, zapojenie sa do komunity, kontrola nad
organizáciou v komunite a budovanie komunity. Dover (1999) tvrdí, že aby komunita dosiahla
sociálnu zmenu, cieľ individuálneho zmocňovania by mal byť konzistentný s cieľom
kolektívneho zmocňovania.
Postoje voči rómskej minorite na Slovensku
Na Slovensku je prítomná segregácia a marginalizácia Rómov a Rómiek už v rámci
primárneho vzdelávania, predovšetkým vo forme neúmerného umiestňovania rómskych detí do
špeciálnych škôl či do samostatných výlučne rómskych tried (European Commission, 2019).
37
Mnoho štúdií poukazuje aj na negatívne postoje slovenských adolescentov voči rómskej minorite
(napr. Gallová Kriglerová & Kadlečíková, 2009; Rosinský, 2009; Slovíková, 2012; Tomková,
2016). Na prejavy extrémizmu medzi žiakmi a žiačkami slovenských základných a stredných
škôl upozornili aj prieskumy Štátnej školskej inšpekcie (2016). Navyše, v parlamentných
voľbách 2016 aj 2020 práve mladí ľudia tvorili značnú časť voličov pravicovo-extrémistickej
strany, ktorej kampaň obsahovala protirómske a protiimigračné témy (Gyárfášová & Slosiarik,
2016; Hlinčíková & Mesežnikov, 2016; Kern, 2020).
Na Slovensku boli doposiaľ experimentálne overované intervencie na zmierňovanie
predsudkov mladých ľudí voči rómskej menšine založené na nepriamom kontakte (napr. Dráľ et
al., 2019). Pozitívny kontakt sprostredkovaný cez rovesnícke príbehy zmiernil sociálnu
vzdialenosť, zvýšil dôveru a posilnil inklinácie k pozitívnemu správaniu voči tejto menšine,
avšak nezlepšil postoje ani úzkosť voči Rómom a Rómkam (Dráľ et al., 2019). Na účinnosť
sprostredkovaného kontaktu cez príbehy rovesníkov mala vplyv celková školská klíma, najmä
uplatňovanie noriem podporujúcich toleranciu a rešpekt v živote školy. Na dôležitosť sociálnych
noriem poukazujú aj štúdie, ktoré ukazujú, že v slovenskom kontexte otvorene nepriateľské
prejavy voči Rómom normatívne akceptované (Kende et al., 2017, Findor et al., 2020), čo bráni
procesom sociálnej zmeny v prospech Rómov (Kende et al., 2020). Vo viacerých krajinách
Európy pretrváva protirómsky rasizmus, ktorý je založený na tradičných negatívnych
stereotypoch o Rómoch, presvedčení o nezaslúžených výhodách poskytovaných Rómom, a
neprítomnosti kultúrneho uznania (Kende et al., 2017, 2020). Navyše sú Rómovia väčšinou
vnímaní ako nízko kompetentní a nízko vrelí, a to nielen na Slovensku, ale v iných európskych
krajinách (napr. Findor et al., 2020; Grygoriev et al., 2019; Sayans-Jimenez et al., 2019). Kende
(2020) však zároveň zistila, že najtypickejším postojom majoritných Slovákov a Sloveniek voči
Rómom a Rómkam je ľahostajnosť, ktorá, podobne ako otvorená hostilita, bráni naštartovaniu
procesov sociálnej zmeny.
Cieľ výskumu
Hoci máme na Slovensku množstvo iniciatív v podobe intervencií a programov na
zmierňovanie predsudkov voči rómskej minorite, väčšina z nich zamerané výlučne na
majoritnú spoločnosť a príslušníci minoritných skupín v nich len málokedy vystupujú ako
rovnocenní aktéri (Hargašová et al., 2019). Pre dosiahnutie spoločenskej zmeny a mobilizáciu
zdrojov pre kolektívnu akciu je však rovnako potrebné pracovať nielen s majoritou, ale aj s
38
príslušníkmi a príslušníčkami minoritných skupín. Navyše, množstvo aktivít sa realizuje bez
väzieb na školské prostredie, hoci segregácia a diskriminácia Rómov často začínajú práve vo
vzdelávaní. Školský vek je zároveň kľúčovým obdobím aj z hľadiska formovania postojov
mladých ľudí voči iným skupinám (Raabe & Beelmann, 2011), aj pre budovanie pozitívnej
identity príslušníkov minoritných skupín (Phinney, 1989). Preto považujeme za dôležité venovať
sa tejto téme práve v prostredí vzdelávania a výchovy.
Prvým cieľom nášho výskumu bolo identifikovať príklady dobrej praxe medzi
vzdelávacími intervenciami zameranými na sociálnu zmenu v prospech rómskej minority na
Slovensku. Druhým cieľom výskumu bolo preskúmať mechanizmy, ktoré sú najpodstatnejšie pre
zmocňovanie a aktérstvo členov a členiek minorít.
Metódy výskumu
Priebeh zberu dát
Táto štúdia nadväzuje na projekt VEGA 2/0127/19, ktorého cieľom bolo zmapovať
intervencie na zlepšovanie medziskupinových vzťahov medzi majoritou a minoritou v oblasti
výchovy a vzdelávania. Analýza sa primárne opiera o intervencie realizované v roku 2018, ktorý
bezprostredne predchádzal začiatku projektu, ale presahy aj do nasledujúcich rokov.
Zhromaždili sme dokumenty ako výročné správy organizácií, grantové výzvy špecifických
donorov a grantové schémy relevantných ministerstiev za rok 2018, ktoré boli verejne prístupné.
V snahe zmapovať antidiskriminačné intervencie a aktivity v oblasti výchovy a vzdelávania na
SR sme požiadali Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o
poskytnutie všetkých dokumentov programov k výzve MŠVVaŠ realizovaných v roku 2018
podľa zákona č.211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.
Základný výskumný materiál pre prvú časť výskumu tak tvorili už existujúce dokumenty.
Z výsledkov analýzy dokumentov sme následne vytvorili databázu intervencií, programov a
aktivít, ktoré spĺňali nasledovné kritériá: 1. intervencia sa zameriava na zlepšovanie postojov
voči Rómom a Rómkam alebo na dosiahnutie sociálnej zmeny v prospech Rómov a Rómiek, a 2.
realizuje sa aj v oblasti výchovy a vzdelávania. Pre výber príkladu dobrej praxe sme sa sústredili
na identifikovanie intervencie alebo programu, ktorá má najväčší potenciál na dosiahnutie
spoločenskej zmeny, a teda predovšetkým ktorá sa zameriava nielen na zmierňovanie
predsudkov majority, ale aj na zmocňovanie príslušníkov a príslušníčok minority. Zamerali sme
sa preto na to, či 1. intervencia posilňuje aktérstvo/aktivizmus/kolektívnu akciu v prospech
39
komunity, a či 2. zmocňuje príslušníkov a príslušníčky rómskej minority (napr. nadobúdaním
zručností a kompetencií).
Po identifikovaní kľúčovej organizácie pre prípadovú štúdiu ako príklad dobrej praxe a v
snahe preskúmať mechanizmy, ktoré najpodstatnejšie pre zmocňovanie a aktérstvo členov
minorít, sme realizovali individuálne pološtruktúrované rozhovory s rôznymi aktérmi
zapojenými do vybraného programu. Rozhovor sme uskutočnili s dvomi zástupkyňami vybranej
organizácie, s dvoma účastníkmi programu a s učiteľkou školy, kde sa časť programu realizovala
(N = 5). Vytvorili sme tak tri scenáre interview s pripravenými okruhmi tém podľa typu
participantov. Všetky rozhovory prebiehali vzhľadom na pretrvávajúcu celosvetovú pandemickú
situáciu online, s dodržaním všetkých etických postupov v zmysle etického kódexu ÚVSK SAV.
Všetci participanti súhlasili s vytvorením audiozáznamov, ich anonymizovaním a následným
doslovným prepísaním rozhovorov. Všetci podpísali elektronicky informovaný súhlas.
Analýza dát
Náš výberový súbor tvorila množina textov grantových prihlášok v rámci schémy
MŠVVaŠ, ktorá bola relevantná pre náš výskum (projekty sa týkali inklúzie, zmierňovania
predsudkov voči Rómom a Rómkam alebo iným minoritám). Súbor dokumentov na zmapovanie
intervencií v prostredí formálneho a neformálneho vzdelávania sme spracovali prostredníctvom
induktívno-deduktívnej tematicko-obsahovej analýzy (Joffe & Yardley, 2004). Kódovali sme
nasledovné oblasti: ciele projektu, očakávané výsledky projektu, cieľová skupina, psychologické
mechanizmy, realizátor projektu, finančný podporovateľ/donor, prítomnosť evalvácie,
prítomnosť zmocňovania minoritných členov, a prítomnosť aktérstva minoritných členov.
Pološtruktúrované rozhovory sme doslovne prepísali a analyzovali reflexívnou
tematickou analýzou (Braun & Clarke, 2020), pričom sme sa zamerali na kódovanie a
preskúmanie mechanizmov, ktoré sú podľa participantov najpodstatnejšie pre zmocnenie a
aktivizmus. Keďže táto tematická oblasť sa v jednom rozhovore nevyskytla, vo výsledkoch
uvádzame úryvky iba zo štyroch rozhovorov.
Výsledky
V rámci tematicko-obsahovej analýzy relevantnej projektovej dokumentácie sme
identifikovali 23 programov, ktoré sa v roku 2018 realizovali v školskom prostredí a zameriavali
sa na zlepšovanie postojov majority voči rómskej minorite alebo mali za cieľ dosiahnuť
zlepšenie situácie rómskej minority. Z týchto programov štyri zahŕňali aktérstvo Rómov a
Rómiek pri dosahovaní cieľov a štyri intervencie zmocňovali rómskych participantov a
40
participantky, pričom iba jedna intervencia obsahovala obe kritériá. Ako príklad dobrej praxe
sme preto vybrali program „Mladí rómski lídri“ od občianskeho združenia Divé Maky. Tento
príklad dobrej praxe popíšeme ako prípadovú štúdiu na základe analýzy relevantných
projektových dokumentov, ako aj na základe informácií získaných z pološtruktúrovaných
rozhovorov.
Príklad dobrej praxe
Charakteristika občianskeho združenia Divé Maky
Divé Maky vznikli ako pilotný program v roku 2005 pod mimovládnou organizáciou
PRO DONUM. Z výročnej správy (2005) vyplýva, že tento projekt vznikol so zámerom nabúrať
spoločenské predsudky voči minorite Rómov a zároveň tejto komunite pomôcť. Hlavným cieľom
organizácie bolo v tom čase vytvorenie systému individuálnej starostlivosti a podpory
talentovaných rómskych detí na rozvoj ich vlastných kvalít a vzdelania. Čiastkové ciele sa týkali
predovšetkým majority. Snahou bolo rozširovanie povedomia majority o rómskej problematike,
boj proti stereotypom a predsudkom voči rómskej minorite a oslovovanie širokej verejnosti
podporiť tento program. Dlhodobejšou víziou bolo podporenie rómskej populácie pri riešení
vlastných problémov. Program mal za cieľ poskytovať šancu samotným Rómom a Rómkam
dostať sa zo sociálnej exklúzie. Snahou programu nebolo iba jednorazovo pomôcť rómskym
deťom (finančne), ale poskytnúť im šancu a dlhodobú podporu pre ich rozvoj a vzdelanie
(Výročná správa, 2005). V priebehu roka 2008 sa projekt Divé Maky osamostatnil a
pretransformoval sa na samostatné občianske združenie.
Vďaka podpore a pomoci individuálnych darcov organizácia Divé Maky zabezpečila
viac ako 600 štipendií rómskym deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia (Hlavná stránka -
Divé maky, o.z.). Okrem finančnej podpory je jedným typom podpory aj mentoring s cieľom
poskytnúť dieťaťu rôzne kompetencie. Dôsledný výber mentorov do programu zabezpečuje
organizácia trojstupňovým výberovým procesom. Pre zabezpečenie odbornosti a profesionality
mentorov organizácia organizuje interné školenia a taktiež je im poskytnutá supervízia
(Interview, zástupkyňa organizácie Divé Maky, 10.02.2021). Organizácia má pre mentorov
vypracovaný aj rozsiahly interný programový manuál, ktorý pozostáva z viacerých častí (Chcem
byť mentor - Divé maky, o.z.). Jedným z cieľov organizácie je aj podpora detí v oblasti
vzdelávania, t. j. tútoring. Dobré študijné výsledky detí sú dokonca jednou z podmienok pre
zotrvanie v štipendijnom programe Divých Makov. Organizácia ďalej pre štipendistov a
41
štipendistky usporadúva aj ďalšie aktivity pre ich rozvoj. Od roku 2007 je organizovaná Letná
akadémia, ktorej sa zúčastňujú všetci štipendisti a štipendistky Divých Makov. Taktiež sa počas
rokov fungovania organizácie realizovali viaceré workshopy (letné, zimné, jesenné, jarné) v
rôznych obmenách podľa potrieb štipendistov a štipendistiek a potrieb naplánovania aktivít
organizácie na nasledujúci školský rok. Účastníci a účastníčky počas Letnej akadémie a
workshopov pracovali na svojom talente pod vedením profesionálnych umelcov, lektorov a
pedagógov a absolvovali workshopy zamerané na osobnostný rozvoj. Na podporu rómskych detí
a zároveň v boji proti predsudkom a stereotypom majority organizácia realizuje aj viaceré
kampane, ktorými sa aktívne snaží otvárať tému rómskej problematiky a poukazovať na
štrukturálne nerovnosti v spoločnosti (Verejné zbierky a výročné správy - Divé maky, o.z.).
Program „Mladí rómski lídri“
V tejto časti popíšeme program „Mladí rómski lídri“, ktorý sme vybrali ako príklad
dobrej praxe na základe jeho potenciálu pre sociálnu zmenu v prospech rómskej minority.
Projekt „Mladí rómski lídri“ vznikol zdola, na podnet mladých účastníkov Divých
Makov, čo už samo o sebe poukazuje na potrebu mladých Rómov a Rómiek zapájať sa a
angažovať vo svojej komunite: ,,... proste od nich vyšla taká iniciatíva, že oni sú veľmi vďační za
tú pomoc, ktorú majú od nás a že oni by veľmi radi pomáhali ďalej svojim komunitám a vlastne
robili nejaké aktivity, ktoré by mohli byť prospešné pre ich komunity, že by chceli robiť niečo
viacej...“ (Interview, zástupkyňa organizácie Divé Maky, 23.02.2021).
Aj účastníčka programu si spomína na to, ako prebrali aktérstvo a sami iniciovali tento
program: ,,vlastne my, my z Divých Makov, deti, sme chceli ako keby sa nejako odvďačiť tejto
organizácií že, že nám poskytla ehm toľko možností a že, a že s nami stále ráta a tak sme dlho
rozmýšľali, že ako, akým spôsobom, by sme sa im mohli odvďačiť a nakoniec sme prišli na to, že
by sme chceli motivovať mladých Rómov k štúdiu ... aby si išli za svojím snom a aby sa
nevzdávali.“ (Interview, účastníčka Divé Maky, 10.02.2021).
Následne sa mladí z Divých Makov začali stretávať na líderských tréningoch, ktoré sa
konali pravidelne, každé tri mesiace počas víkendu pod odborným vedením Janette Motlovej z
organizácie Eduma. Tréningy boli zamerané na rozvoj komunikačných, líderských, advokačných
a aktivizačných zručností. Organizácia mala týmto projektom aktivizovať mladých, a dosiahnuť
lepšiu inklúziu rómskej mládeže v spoločnosti (Mladí rómski lídri - Divé maky, o.z.). Cieľom
bolo pripraviť mladých Rómov a Rómky na spôsoby, ako otvárať tému a diskutovať o potrebách
42
a záujmoch rómskych detí a mládeže na Slovensku. Snahou organizácie bolo: ,,..že ich vyškolím,
a že potom vlastne môžu nejaké tie podnety, ktoré získajú <aj zo škôl> posúvať ďalej dôležitým
dospelým, ktorí môžu niečo v tom smere robiť...“ (Interview, zástupkyňa organizácie Divé Maky,
23.02.2021).
Aktivizačná časť iniciatívy pozostávala z aktivít realizovaných v oblasti výchovy a
vzdelávania a to na viacerých základných školách na Slovensku. Organizácia vychádzala z
predpokladu, že na jednej strane je ,,s deťmi a mládežou zo segregovaných lokalít Slovenska
potrebné pracovať prostredníctvom im blízkych vzorov mládežou, ktorá pochádza z podobných
prostredí ako oni a, ktorí prostredníctvom správnej podpory a prácou na sebe dosiahli viditeľný
úspech (Výročná správa, 2016) a na druhej strane ,,... lámali predsudky u tých Nerómov, že
Romák, takýto, ktorých poznajú na tých školách v blízkosti najmä tých osád nikdy v živote
nemôže ani len byť na strednej lebo ani na to geneticky, ani na to psychicky, ani na to fyzicky
nemá dostatočné predpoklady.“ (Interview, zástupkyňa organizácie Divé Maky, 10.02.2021).
V rámci líderskej, komunikačnej a advokačnej časti mali napríklad Mladí rómski lídri
možnosť sa stretnúť s Petrom Pollákom (slovenský politik rómskej národnosti). Takisto
diskutovali o hlavných prekážkach vo vzdelávacom systéme, ktorým Rómovia čelia v porovnaní
s majoritou na pôde Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky so
štátnym tajomníkom Petrom Krajňákom (Interview, zástupkyňa organizácie Divé Maky,
10.02.2021). Počas stretnutia Mladí rómski lídri odprezentovali potreby mladej generácie a
navrhli rôzne opatrenia a stratégie zamerané na rómsku a znevýhodnenú mládež. V roku 2017 sa
mladí rómski lídri mali možnosť stretnúť s vtedajším Splnomocnencom vlády pre rómske
komunity Ábelom Ravaszom či zástupcami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Okrem toho sa mladí rómski lídri usilovali poukazovať na potrebu posilnenia novej generácie
mladých a vzdelaných Rómov a otvárať túto tému aj v mediálnom priestore napr. v relácii „Pod
lampou“ (Záverečná správa, 2016). Za veľmi dôležitú advokačnú snahu považujú zástupkyne
organizácie návštevu Štrasburgu, kde mali mladí rómski lídri možnosť navštíviť aj centrá
politického diania a to Európsky parlament, Radu Európy a Centrum mládeže. ,,...v podstate sa
stretli s naozaj dôležitými dospelými a na úrovni tých európskych politík. A taktiež boli v
nejakých mládežníckych organizáciách, ktoré... ktoré v podstate pracujú s advokáciou.“
(Interview, zástupkyňa organizácie Divé Maky, 10.02.2021). Z hľadiska potenciálu pre
kolektívnu akciu príslušníkov a príslušníčok minority je dôležitá vnímaná skupinová účinnosť,
43
t.j. pocit, že ich skupina má hlas v spoločnosti, kompetencie a zdroje vplývať na sociálnu zmenu
(van Zomeren et al., 2008). Advokačné aktivity programu “Mladí rómski dri” majú potenciál
prispieť k zmocňovaniu účastníkov a účastníčok práve z hľadiska vnímanej skupinovej účinnosti
a sebaúčinnosti. O tom svedčí aj skutočnosť, že s iniciatívou “Mladí rómski lídri” prišli práve
účastníci a účastníčky programu.
Zdroje pre aktivizmus a aktérstvo účastníkov programu
Prostredníctvom reflexívnej tematickej analýzy pološtruktúrovaných rozhovorov sme
preskúmali mechanizmy, ktoré organizátorky, účastníci a účastníčky programu tematizovali ako
najpodstatnejšie pre zmocnenie a aktérstvo účastníkov v prospech svojej komunity. Na základe
analýzy sme identifikovali dva väčšie tematické okruhy: budovanie komunity a pozitívnej
identity, a úloha pozitívnych vzorov.
Budovanie komunity a pozitívnej identity
Hoci je skupinová identita základom pre kolektívnu akciu minorít (van Zomeren et al.,
2008), silná identifikácia so znevýhodnenou a navyše stigmatizovanou skupinou môže práve
naopak brzdiť angažovanosť u príslušníkov minoritných skupín (McNamara et al., 2013), a v
niektorých prípadoch viesť aj k dištancovaniu seba od stigmatizovanej identity alebo auto-
stereotypizovaniu (Giroud et al., 2021). Pocity spolupatričnosti, a budovanie komunity či
vzťahov však môžu byť dôležitým zdrojom pre posilnenie pozitívnej sociálnej identity, a samým
tým aj pre zmocňovanie a zvyšovanie aktérstva.
Zástupkyňa organizácie Divé Maky upozornila na skutočnosť, že mladí Rómovia a
Rómky majú pocit, že nie sú ozajstnou súčasťou spoločnosti: ,,...najväčší neúspech prečo vlastne
rómske deti nevedia častokrát uspieť v nerómskych rodinách je to, že nepatria ani k Rómom ani k
Nerómom. V podstate strácajú svoju identitu, idú do prostredia, kde v podstate nepatria z
prostredia, kde nepatria, hej? Takže aj keď sa vracajú domov, tak už pogadžovaní,
odmietaní, takže... sú in the middle of nowhere...“ (Interview, zástupkyňa organizácie Divé
Maky, 10.02.2021). Kvôli tomu sa mladí lídri pokúšajú pracovať na školeniach aj s identitou:
,,..No naším cieľom je vlastne poskytnúť tým deťom, ehm... alebo im ako keby predať to také
rómstvo, lebo sú to prevažne rodiny, nerómske rodiny, ktoré si adoptovali rómske deti a my im
vlastne chceme ako keby ehm, dať poznať ich identitu.“ (Interview, účastníčka Divé Maky,
10.02.2021).
44
Podobne jedna z účastníčok programu opisuje, že pocit spolupatričnosti, ktorý jej dal
tento program, ju inšpiroval k tomu, aby aj ona aktívne prispievala k budovaniu svojej
komunity: ,,... dalo mi to, najskôr tou štipendistkou, keď som bola, tak ehm som mala možnosť
spoznať ehm mladých ľudí, teda rómskych, rómske ako keby deti, moji rovesníci a ako keby takú
inšpiráciu...“ (Interview, účastníčka Divé Maky, 10.02.2021).
Rovnako to pociťuje účastník programu: ,,...som chodil medzi dvoma svetmi, ale tváril
som sa, že nepoznám ani jeden. A nezapadám tam ani do jedného. A... a tam vlastne, keď prišli
tie Divé Maky, tak mi ukázali, že vlastne môžem byť tým Romákom, sám sebou a nechať si svoje
akože kultúrne veci a byť autentický a prejavovať sa tak, ako sa prejavujem, hej? A byť
medzitým... občiansky angažovaný. Môžem robiť veci, ktoré sú prospešné... Tak presne, ten
jeden, ten, taký maličký, ten...čo to je, jak sa to povie... tá maličká časť, teraz nám chýbala, že
rómska identita, to prijatie toho... taký veľký životný krok som zažil s Divými Makmi by som
povedal...“ (Interview, účastník programu Divé Maky, 01.03.2021).
V rozhovoroch sa spomínala aj Letná akadémia, ktorá tiež vytvorila mladým priestor na
budovanie vzťahov a posilnenie ich komunity: ,,.. my sme to brali tak, že nebrali sme to úplne, že
ideme tam spievať, ideme trénovať, hoci to tak bolo, lebo my sme fakt akože celý týždmakali
na sebe, ale bolo to také že, že, my sme tam išli hlavne kvôli tým ľuďom, že čo tam sú...“;,,...to
vlastne bolo také, že sme sa strašne držali a povzbudzovali a podporovali...“ (Interview,
účastníčka programu Divé Maky, 10.02.2021)
Participant spomína aj rolu individuálneho zmocňovania pri budovaní komunity cez
aktérstvo: “...To je na mne. A to je vlastne na ľuďoch. A je to vlastne... ten celý projekt bol o tom,
že... že my ako mladí ľudia by sme dostali vlastne nejaké nástroje na to, aby sme sa ďalej
občiansky angažovali. Aby sme mohli potom ďalej s tým niečo robiť. Hej? Že vlastne máme know
how, máme vedomosti a čo s tým teraz spravíme, je na nás...“ (Interview, účastník programu
Divé Maky, 01.03.2021).
Úloha pozitívnych vzorov
Pozitívne vzory v procese zmocňovania ďalším dôležitým zdrojom k aktérstvu
mladých Rómov a Rómiek. Účastníčka Divých Makov, ktorá sa stala súčasťou projektu Mladých
rómskych lídrov vyzdvihovala dôležitosť budovania komunity rómskych lídrov najmä z hľadiska
potreby vytvárania pozitívnych vzorov u rómskych detí: ,,...Ja som si to sama ako keby skúsila
na sebe, práve keď som chodila do tých Divých Makov, tak vtedy ma inšpirovalo študovať a
45
nejako sa rozvíjať … práve tí lektori, ktorí nás vyučovali v tých Divých Makoch, oni sa nám ako
keby ukazovali kvázi tak a na nás to malo taký dopad, že nás to motivovalo a chceli sme
študovať, tak preto my sme chceli skúsiť týmto spôsobom ehm... týmto spôsobom takisto niekoho
ako keby pohnať dopredu, aby mohol študovať“ (Interview, účastníčka Divé Maky, 10.02.2021)
alebo ,,...takisto som mala taký dobrý pocit z toho, že robím niečo aj ja pre svoju komunitu a
nie akože iba pre mňa niekto niečo robí, ale takisto aj ja ... takto trošku aspoň prispieť...“
(Interview, účastníčka Divé Maky, 10.02.2021).
Práve pozitívne vzory podľa skúseností Divých Makov môžu zohrávať významnú úlohu
pri posilňovaní pocitu zmocnenia a aktérstva mladých Rómov a Rómok: ,,... bolo to super,
pretože fakt vzhliadali k tým našim mladým... veľakrát si od nich pýtali potom aj kontakty, že
písali si ďalej na Facebooku, zapojili sa do nejakých skupín, keď mali nejaký problém tak ich
kontaktovali a tak ďalej. Takže toto bolo také fajn, že mnohé chceli ostať s nimi v kontakte,
chceli, aby proste boli pre nich takou inšpiráciou...“ (Interview, zástupkyňa organizácie Divé
Maky, 23.02.2021).
Účastník programu v rozhovore napríklad spomína inšpiráciu, ktorá ho motivovala a,
ktorou mu bola Janette Motlová v čase, keď sa hanbil za svoju rómsku identitu. Dnes
prostredníctvom účtu na sociálnych médiách zdieľa svoje skúsenosti a mladí ľudia tak majú
možnosť sledovať jeho činnosť: ,,...viem, že pokiaľ, pokiaľ ma sledujú a ja robím celkom cool
veci, tak im to dáva niečo, hej? Tak isto ako to dalo mne, to že som videl to, že Janette existuje. A
že niekto robí také veci, ako chcem robiť ja.“ (Interview, účastník programu Divé Maky,
01.03.2021).
Rovnako to vyzdvihuje aj účastníčka programu: ,, ...a tiež aj taká, ako keby
<zamyslenie> taký vzor tých lektorov, ktorí nás vyučovali, že, napríklad Barbora Botošová,
bratia Sivákovci, oni boli, vlastne sú perfektní muzikanti a som videla v nich taký vzor, a tak isto
aj vyštudovaní, takže som mala taký vzor v nich, že, že môžem študovať aj spev a môžem sa aj
živiť spevom...“ (Interview, účastníčka programu Divé Maky, 10.02.2021). Poukazovanie na
pozitívne vzory, a najmä také, ktoré sú kontra-stereotypické, je kľúčové nielen pre budovanie
pozitívnej identity príslušníkov a príslušníčok stigmatizovaných skupín, ale aj pre búranie
predsudkov majoritnej spoločnosti (Burns et al., 2017; Gonzalez et al., 2021).
Diskusia a záver
46
Naše zistenia naznačujú, že prinajmenšom v roku 2018 sa intervenčné aktivity zamerané
na zlepšovanie medziskupinových vzťahov medzi Rómami a Rómkami a etnickou majoritou v
školskom prostredí len v malej miere zameriavali na budovanie pocitu zmocňovania a
posilňovanie aktérstva Rómov a Rómok. To sa týka nielen aktivít realizovaných v školskom
prostredí, ale aj aktivít realizovaných mimo školy (Hargašová et al., 2019).
Medzi aktivitami, ktoré majú potenciál pre zmocňovanie a budovanie aktérstva, sme ako
príklad dobrej praxe identifikovali programy organizácie Divé maky, ktorá nielen kontinuálne
buduje kompetencie mladých Rómov a Rómok, ale aj explicitne reflektuje dopady svojich aktivít
na budovanie komunity cez zmocňovanie a aktérstvo. Robí tak cez budovanie spolupatričnosti k
rómskej komunite, posilňovanie pozitívnej rómskej identity a prezentovanie pozitívnych vzorov,
ktoré fungujú ako sociálni referenti (Paluck & Shepherd, 2012). Aktivity organizácie Divé Maky
tak v zmysle Zimmermanovej (2000) konceptualizácie zmocnenia prispievajú k posilňovaniu
interpersonálnej zložky zmocnenia (vnímaná kontrola alebo presvedčenie o vlastnej kompetencii
ovplyvňovať rozhodnutia), ako aj k interakčnej (porozumenie svojmu spoločensko-politickému
prostrediu) a behaviorálnej zložke (najmä zapojenie sa do komunitných organizácií alebo iné
úsilie ovplyvniť svoje širšie prostredie). Práve zmocňovanie jednotlivcov sa môže stať základom
pre rozvoj komunít (Zimmerman, 2000). Program Mladí rómski lídri navyše má potenciál
prispieť aj ku kolektívnemu zmocňovaniu, prostredníctvom posilňovania kolektívnej
spolupatričnosti, zapojenia sa do komunity, kontroly nad organizáciou v komunite a budovania
komunity (Hur, 2006).
Naše zistenia ukazujú, že cez budovanie komunity majú Mladí rómski lídri možnosť
posilniť svoju pozitívnu sociálnu identitu, a zvyšovať svoje aktérstvo a aktivizmus v prospech
svojej komunity. Rovnako aj vytváranie pozitívnych vzorov prispieva k zmocňovaniu a
motivácii k aktérstvu.
Limity a odporúčania
Hoci prípadová štúdia zachytáva viacročné aktivity občianskeho združenia Divé Maky a
programu Mladí rómski lídri, limitom tohto výskumu je, že sme sa zamerali len na intervencie
vykonané v roku 2018. To mohlo spôsobiť, že sme neidentifikovali iné intervenčné aktivity,
ktoré rovnako účinné pre sociálnu zmenu v prospech rómskej minority, a teda nevieme naše
zistenia generalizovať na celkovú situáciu v prostredí výchovy a vzdelávania, resp. za iné časové
obdobie. Ďalšie obmedzenie vyplýva z povahy našich dát, kde analyzujeme výpovede
47
participantov konkrétneho programu, a neanalyzujeme reálny dopad ich aktivít na zmocňovanie
širšieho okruhu cieľovej skupiny. Preto je náročné porovnať výsledky s výsledkami iných
organizácií pôsobiacich na Slovensku.
Budúci výskum by sa mal zamerať na spôsoby, akými aktivity štátnych a mimovládnych
organizácií prispievajú k pocitu zmocnenia aj širšej komunity Rómov a Rómok, než sú len tí,
ktorí na seba preberajú líderskú pozíciu ako aj ďalšie individuálne zdroje, ktoré môžu prispievať
k pocitu aktérstva.
Použitá literatúra
Allport, G. W. (1954). The nature of prejudice. Cambridge, Mass: Addison-Wesley Pub. Co.
Boehm, A., & Staples, L. H. (2004). Empowerment: The point of view of consumer. Families in
Society, 85(2), 270–280.
Braun, V. & Clarke, V. (2020). One size fits all? What counts as quality practice in (reflexive)
thematic analysis? Qualitative Research in Psychology, 18(3), 328-352.
https://doi.org/10.1080/14780887.2020.1769238
Burns, M. D., Monteith, M. J., & Parker, L. R. (2017). Training away bias: The differential
effects of counterstereotype training and self-regulation on stereotype activation and
application. Journal of Experimental Social Psychology, 73, 97-110.
https://doi.org/10.1016/j.jesp.2017.06.003
Di Bernardo, G. A., Vezzali, L., Stathi, S. , McKeown, S., Cocco, V. M., Saguy, T., & Dixon, J.
(2021). Fostering social change among advantaged and disadvantaged group members:
Integrating intergroup contact and social identity perspectives on collective action. Group
Processes and Intergroup Relations, 24(1), 26-47.
https://doi.org/10.1177/1368430219889134
Dixon, J., Durrheim, K., Kerr, P., & Thomae, M. (2013). ‘What’s So Funny ‘Bout Peace, Love
and Understanding?’ Further Reflections on the Limits of Prejudice Reduction as a Model
of Social Change. Journal of Social and Political Psychology, 1(1), 239–252.
https://doi.org/10.5964/jspp.v1i1.234
Dixon, J., Durrheim, K., Stevenson, C., & Cakal, H. (2016). From prejudice reduction to
collective action: Two psychological models of social change (and how to reconcile them).
In Sibley, C. G. & Barlow, F. K. (Eds.), Cambridge Handbook of the Psychology of
Prejudice (pp. 481–499). Cambridge: Cambridge University Press.
48
Dover, K. (1999). Avoiding empowerment traps. Management Review, 88(1), 51–55.
Dráľ, P., Lášticová, B. Findor, A., Popper, M., Petrjánošová, M., & Andraščiková, S. (2019).
Príbehmi proti predsudkom: využitie autentických výpovedí mladých ľudí vo vzdelávaní.
Bratislava : Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV v spolupráci s Fakultou
sociálnych a ekonomických vied UK, 2019. 18 s. Downloaded from:
http://www.kvsbk.sav.sk/wp-content/uploads/Pribehmi-proti-predsudkom_manual-
2019.pdf [downloaded 20. 5. 2020]
Droogendyk, L., Wright, S. C., Lubensky, M., & Louis, W. R. (2016). Acting in Solidarity:
Cross-Group Contact between Disadvantaged Group Members and Advantaged Group
Allies. Social Issues, 72(2). https://doi.org/10.1111/josi.12168
Drury, J., & Reicher, S. (2009). Collective Psychological Empowerment as a Model of Social
Change: Researching Crowds and Power. Journal of Social Issues, 65(4), 707-725.
https://doi.org/10.1111/j.1540-4560.2009.01622.x
European Commission. (2019, October 10). October infringements package: key decisions.
Otvorené 25. 10. 2021, z:
https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/INF_19_5950
Fetterman, M.D., (2002). Empowerment evaluation: Building communities of practice and a
culture of learning. American Journal of Psychology, 30(1), 89–102.
https://doi.org/10.1023/A:1014324218388
Findor, A., Lášticová, B., Hruška, M., Popper, M., & Váradi, L. (2020). The impact of response
instruction and target group on the BIAS map. Frontiers in psychology, 11, 2665.
https://doi.org/10.3389/fpsyg.2020.566725
Gallová Kriglerová, E., & Kadlečíková, J. (2009). Kultúrna rozmanitosť a jej vnímanie žiakmi
základných škôl na Slovensku. Bratislava: Open Society Foundation.
Giroud, A., Visintin, E. P., Green, E. G., & Durrheim, K. (2021). ‘I don't feel insulted’:
Constructions of prejudice and identity performance among Roma in Bulgaria. Journal of
Community & Applied Social Psychology, 31(4), 396-409.
https://doi.org/10.1002/casp.2524
Gonzalez, A. M., Steele, J. R., Chan, E. F., Lim, S. A., & Baron, A. S. (2021). Developmental
differences in the malleability of implicit racial bias following exposure to
49
counterstereotypical exemplars. Developmental Psychology, 57(1), 102-113.
http://dx.doi.org/10.1037/dev0001128
Grigoryev, D., Fiske, S. T., & Batkhina, A. (2019). Mapping ethnic stereotypes and their
antecedents in Russia: The stereotype content model. Frontiers in Psychology, 10, 1643.
https://doi.org/10.3389/fpsyg.2019.01643
Gyárfášová, O., Bahna, M., & Slosiarik, M. (2017). Sila nestálosti: volatilita voličov na
Slovensku vo voľbách 2016. Středoevropské politické studie, 19(1), 1-24.
https://doi.org/10.5817/CEPSR.2017.1.1
Hargašová, L., Lášticová, B., Poslon, X. D., & Belán, D. (2021). Analýza intervencií na
zmierňovanie predsudkov voči Rómom na Slovensku z pohľadu sociálno-psychologického
poznania. Slovenský národopis, 69(1), 116-136. https://doi.org/10.2478/se-2021-0007
Hargašová, L., Poslon, X. D., & Lášticová, B. (2019). Antidiskriminačné intervencie na
Slovensku: zmierňovanie alebo posilňovanie predsudkov? In J. Halamová & M. Baránková
(Eds.), Community Psychology in Slovakia 2019: Proceedings from 6th Conference (pp.
28-38). Bratislava: Comenius University in Bratislava. Dostupné na internete:
https://fses.uniba.sk/fileadmin/fsev/uap/dokumenty/workshop/19_20/Zbornik_Komunitna_
psychologia_2019.pdf
Hlavná stránka - Divé maky, o.z. (n.d.). Otvorené 20. 10. 2021, z: https://divemaky.sk
Hlinčíková, M., & Mesežnikov, G. (2016). Otvorená krajina alebo nedobytná pevnosť ?
Slovensko, migranti a utečenci. Inštitút pre verejné otázky, Heinrich-Böll-Stiftung.
Hur, M. H. (2006). Empowerment in terms of theoretical perspectives: exploring a typology of
the process and components across disciplines. Journal of Community Psychology, 34(5),
523-540. https://doi.org/10.1002/jcop.20113
Chcem byť mentor - Divé maky, o.z. (n.d.). Otvorené 20. 10. 2021, z:
https://divemaky.sk/chcem-byt-mentor/
Joffe, H., & Yardley, L. (2004). Content and thematic analysis. Research methods for clinical
and health psychology (pp. 56-68). London: Sage.
Kende, A. (2020). Identifying evidence-based methods to effectively combat discrimination of the
Roma in the changing political climate of Europe. Comparative report of WP2.
Downloaded from: https://polrom.eu/wp-content/uploads/2020/05/d2.11-comparative-
report.pdf [downloaded 24. 5. 2021]
50
Kende, A., Hadarics, M., Bigazzi, S., Boza, M., Kunst, J. R., Lantos, N. A., Lášticová, B.,
Minescu, A., Pivetti, M., & Urbiola, A. (2020). The last acceptable prejudice in Europe?
Anti-Gypsyism as the obstacle to Roma inclusion. Group Processes & Intergroup
Relations, 24(3), 388–410. https://doi.org/10.1177/1368430220907701
Kende, A., Hadarics, M., & Lášticová, B. (2017). Anti-Roma attitudes as expressions of
dominant social norms in Eastern Europe. International Journal of Intercultural Relations,
60, 12–27. https://doi.org/10.1016/j.ijintrel.2017.06.002
Kern, M. (2020, January 22). Kotleba ďalej zbiera mladých rozhnevaných mužov, ktorí nevidia
inú alternatívu. DenníkN. Otvorené 1. 11. 2021, z: https://dennikn.sk/1725596/kotleba-
dalej-zbiera-mladych-rozhnevanych-muzov-ktori-nevidia-inu-alternativu/
McKeown, S., & Dixon, J. (2017). The “contact hypothesis”: Critical reflections and future
directions. Social and Personality Psychology Compass, 11(1).
https://doi.org/10.1111/spc3.12295
McNamara, N., Stevenson, C., & Muldoon, O. T. (2013). Community identity as resource and
context: A mixed method investigation of coping and collective action in a disadvantaged
community. European Journal of Social Psychology, 43(5), 393-403.
https://doi.org/10.1002/ejsp.1953
Mladí rómski lídri - Divé maky, o.z. (n.d.) Otvorené 20. 10. 2021, z: divemaky.sk/domovska-
stranka/rozvoj-mentoringu
Page, N., & Czuba, C.E. (1999). Empowerment: What is it? Journal of Extension, 37(5), 24–32.
Paluck, E. L., & Shepherd, H. (2012). The salience of social referents: A field experiment on
collective norms and harassment behavior in a school social network. Journal of
Personality and Social Psychology, 103(6), 899–915. https://doi.org/10.1037/a0030015
Pettigrew, T. F., & Tropp, L. R. (2008). How Does Intergroup Contact Reduce Prejudice? Meta-
Analytic Test of Three Mediators. European Journal of Social Psychology, 38, 922-934.
http://dx.doi.org/10.1002/ejsp.504
Phinney, J. (1989). Stages of ethnic identity development in minority group adolescents. Journal
of Early Adolescence, 9, 34–49.
Raabe, T., & Beelmann, A. (2011). Development of ethnic, racial, and national prejudice in
childhood and adolescence: A multinational meta‐analysis of age differences. Child
development, 82(6), 1715-1737. https://doi.org/10.1111/j.1467-8624.2011.01668.x
51
Reimer, N. K., Becker, J. C., Benz, A., Christ, O., Dhont, K., Klocke, U., Neji, S., Rychlowska,
M., Schmid, K., & Hewstone, M. (2017). Intergroup contact and social change:
Implications of negative and positive contact for collective action in advantaged and
disadvantaged groups. Personality and Social Psychology Bulletin, 43(1), 121–136.
https://doi.org/10.1177/0146167216676478
Rosinský, R. (2009). Etnické postoje učiteľov, študentov a žiakov I. stupňa ZŠ. Nitra: UKF.
Rossing, B., & Glowacki-Dudka, M. (2001). Inclusive community in a diverse world: Pursuing
an elusive goal through narrative-based dialogue. Journal of Community Psychology,
29(6), 729–743. https://doi.org/10.1002/jcop.1045
Sayans-Jimenez, P., van Harreveld, F., Dalege, J., & Rojas Tejeda, A. J. (2019). Investigating
stereotype structure with empirical network models. European Journal of Social
Psychology, 49, 604–621. https://doi.org/10.1002/ejsp.2505
Slovíková, M. (2012). Vzor tolerantného správania mladých ľudí v rodine a v škole: výskum
názorov a postojov žiakov. Bratislava: Ústav informácií a prognóz školstva.
Staples, L.H. (1990). Powerful ideas about empowerment. Administration in Social Work, 14(2),
29–42. https://doi.org/10.1300/J147v14n02_03
Štátna školská inšpekcia (2016). Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania k ľudským
právam v základnej škole v školskom roku 2015/2016 v SR. Downloaded from:
https://www.ssi.sk/wp-content/uploads/2020/12/SS_LP_ZS_15_16.pdf [downloaded 20.
10. 2021]
Tomková, J. (2016). Postoje slovenských adolescentov k menšinám Film RYTMUS sídliskový sen
ako nástroj prevencie (Správa z výskumu 2016). Downloaded from:
http://sidliskovysen.sk/documents/Postoje-slovenskych-adolescentov-k-mensinam-Sprava-
z-vyskumu-2016.pdf [downloaded 20. 10. 2021]
van Zomeren, M., Leach, C. W., & Spears, R. (2012). Protesters as “passionate economists” a
dynamic dual pathway model of approach coping with collective disadvantage. Personality
and Social Psychology Review, 16(2), 180-199.
https://doi.org/10.1177/1088868311430835
van Zomeren, M., Postmes, T., & Spears, R. (2008). Toward an integrative social identity model
of collective action: A quantitative research synthesis of three socio-psychological
52
perspectives. Psychological Bulletin, 134(4), 504–535. https://doi.org/10.1037/0033-
2909.134.4.504
Verejné zbierky a výročné správy - Divé maky, o.z. (n.d.). Otvorené 20. 10. 2021, z:
https://divemaky.sk/verejne-zbierky-a-vyrocne-spravy
Výročná správa. (2005). Otvorené 30. 10. 2021, z: https://divemaky.sk/verejne-zbierky-a-
vyrocne-spravy
Výročná správa. (2010). Otvorené 30. 10. 2021, z: https://divemaky.sk/verejne-zbierky-a-
vyrocne-spravy
Výročná správa. (2016). Otvorené 30. 10. 2021, z: https://divemaky.sk/verejne-zbierky-a-
vyrocne-spravy
Záverečná správa. (2016). Otvorené 30. 10. 2021, z: https://divemaky.sk/verejne-zbierky-a-
vyrocne-spravy
Zimmerman, A. (2000). Empowerment theory: Psychological, organizational, and community
levels of analysis. In J. Rappaport & E. Seidman (Eds.), Handbook of community
psychology (pp. 43–63). Kluwer Academic Publishers. https://doi.org/10.1007/978-1-4615-
4193-6_2
ResearchGate has not been able to resolve any citations for this publication.
Article
Full-text available
Drawing on studies showing that arguments about the nature of intergroup prejudice allow members of privileged groups to ‘perform’ a positive social identity, the present study explores how arguments about the nature of prejudice are produced by targets of prejudice in order to consolidate or challenge their own social identity. We conducted interviews with Bulgarian Roma and, based on a discursive psychology approach, analysed the way participants contested being assigned to a Roma‐exclusive identity category, which they treated as produced by prejudiced beliefs of the non‐Roma high‐status majority population. Positive intergroup contact was used to demonstrate the absence of prejudice and counter Roma identity threat. Auto‐stereotyping and disidentification, in turn, revealed how one's own situation is distinguished from the group. We discuss how identity performances founded on prejudice constructions work to maintain or challenge intergroup boundaries. We conclude that studies revealing prejudice constructions of minority groups can explain the sedative effect of positive intergroup contact on ethnic activism and help to reflect on integration strategies that would be compatible with social change in favour of disadvantaged minority groups.
Article
Full-text available
Despite numerous efforts of Roma inclusion from various State and non-governmental organisations, segregation and socioeconomic marginalisation of the Roma is still widespread in Slovakia. In this paper, we show what social-psychological factors intervene into the process of intergroup relations change and how they can influence the effectiveness of interventions to reduce antigypsyism. We contend that establishing intergroup harmony between majority and minority may, by creating false assumptions about the absence of structural inequalities, weaken the potential for social change and minority collective action. Based on the theoretical analysis as well as the content analysis of anti-discrimination interventions carried out in the year 2018 and the thematic analysis of interviews with selected stakeholders (NGO representatives, intervention participants, sponsors) we identified four challenges that need to be tackled if the interventions are to succeed in reducing antigypsyism. These are: 1) essentializing vs. empowerment of minorities; 2) tension between the colourblind and multiculturalism approaches; 3) problem of intergroup boundaries and their consequences for generalization of positive intergroup attitudes to the whole outgroup; and 4) societal norms defining the nature of intergroup relations. We discuss how these challenges ought to be addressed in succesful anti-discrimination interventions.
Article
Full-text available
Response instructions-inviting participants to respond from a certain perspective-can significantly influence the performance and construct validity of psychological measures. Stereotype Content Model (SCM) and then the BIAS map ("behaviors from intergroup affect and stereotypes") were originally developed as universal measures of shared cultural stereotypes-participants' perceptions of what most of the people in a society think about the target group-and their related social-structural antecedents, emotions and behavioral tendencies. Yet a number of studies have adopted a different response instruction focusing on individual stereotypes-what the participants personally think about the target group. So far, there is little evidence to suggest how these two different response instructions (individual vs. shared cultural perspective) might influence the performance of the BIAS map, especially when applied to target groups that elicit different normative and social desirability concerns. To provide novel evidence, we conducted an experiment with a representative sample of ethnic Slovaks (N = 1269). In a 2 × 2 factorial design, we found response instruction (individual vs. shared cultural perspective) and target group [stigmatized ethnic minority (the Roma) vs. non-stigmatized ethnic minority (the Hungarians)] had significant effects on the BIAS map and their interaction had significant effects on the social structure and behavioral tendencies (but not on stereotypes and emotions) scales. Exploratory analysis also points to partial influence on the mediation hypothesis underlying the BIAS map and minor effects on its scale properties. Our evidence suggests that the difference between individual stereotypes and shared cultural stereotypes partially depends on the target group in question and that they should be treated as two potentially separate constructs.
Article
Full-text available
National and European policies aim to facilitate the integration of Roma people into mainstream society. Yet, Europe’s largest ethnic group continues to be severely discriminated. Although prejudice has been identified to be at the core of this failure, social psychological research on anti-Gypsyism remains scarce. We conducted a study in six countries using student and community samples ( N = 2,089; Hungary, Romania, Slovakia, Norway, Italy, Spain) to understand how anti-Gypsyism among majority-group members predicts unfavorable acculturation preferences toward Roma people. Openly negative stereotypes predicted acculturation preferences strongly across the countries. However, stereotypes about the Roma receiving undeserved benefits were also relevant to some degree in East-Central Europe, implying that intergroup relations are framed there as realistic conflict. Stereotypes about traditional Roma culture did not play a central role in acculturation preferences. Our findings highlighted that anti-Gypsyism may be an impediment to integration efforts, and efforts should be context-specific rather than pan-national.
Conference Paper
Full-text available
Predchádzajúce výskumy ukázali, že negatívne postoje voči Rómom by sa mali považovať za osobitný typ predsudkov vzhľadom na to, že v tomto prípade medziskupinový kontakt skôr zvyšuje než znižuje predsudky. Navyše, antidiskriminačné intervencie niekedy môžu mať negatívny vplyv na postoje voči znevýhodneným skupinám. Uskutočnili sme obsahovú analýzu dokumentov s cieľom mapovať a analyzovať intervencie, ktoré boli v roku 2018 realizované rôznymi organizáciami. Identifikovali sme 43 intervencií, ktoré boli zamerané na zmierňovanie predsudkov voči Rómom u etnickej majority. Väčšina intervencií vychádzala z implicitného predpokladu, že kontakt, empatia a zaujatie perspektívy iného automatický menia postoje a správanie bez toho, aby explicitne použili teoretické východiská a postupy založené na dôkazoch. Naša vzorka intervencií sa predovšetkým skladala z aktivít, ako sú kultúrne podujatia a vzdelávacie workshopy realizované buď v školskom prostredí, alebo mimo neho. Kultúrne podujatia zahŕňali najmä hudobné, tanečné, spevácke a ďalšie umelecké vystúpenia a festivaly, realizované s implicitným predpokladom, že priamy kontakt s rómskou kultúrou a príslušníkmi rómskej minority bude automaticky viesť k zlepšeniu medziskupinových vzťahov. Kultúrne podujatia zahŕňajúce umelecké vystúpenia však môžu prispieť k posilňovaniu prevládajúceho stereotypného a esencialistického pohľadu na rómsku minoritu ako skupinu hudobníkov a umelcov. Odporúčania smerujú k donorom, aby do aplikačného procesu zakomponovali povinnosť evaluovať účinok aktivít, keďže evaluácia dopadu nie je bežnou praxou organizácii realizujúcich intervencie na zmierňovanie predsudkov.
Article
Full-text available
The stereotype content model (SCM), originating in the United States and generalized across nearly 50 countries, has yet to address ethnic relations in one of the world's most influential nations. Russia and the United States are somewhat alike (large, powerful, immigrant-receiving), but differ in other ways relevant to intergroup images (culture, religions, ideology, and history). Russian ethnic stereotypes are understudied, but significant for theoretical breadth and practical politics. This research tested the SCM on ethnic stereotypes in a Russian sample (N = 1115). Study 1 (N = 438) produced an SCM map of the sixty most numerous domestic ethnic groups (both ethnic minorities and immigrants). Four clusters occupied the SCM warmth-by-competence space. Study 2 (N = 677) compared approaches to ethnic stereotypes in terms of status and competition, cultural distance, perceived region, and four intergroup threats. Using the same Study 1 groups, the Russian SCM map showed correlated warmth and competence, with few ambivalent stereotypes. As the SCM predicts, status predicted competence, and competition negatively predicted warmth. Beyond the SCM, status and property threat both were robust antecedents for both competence and warmth for all groups. Besides competition, cultural distance also negatively predicted warmth for all groups. The role of the other antecedents, as expected, varied from group to group. To examine relative impact, a network analysis demonstrated that status, competition, and property threat centrally influence many other variables in the networks. The SCM, along with antecedents from other models, describes Russian ethnic-group images. This research contributes: (1) a comparison of established approaches to ethnic stereotypes (from acculturation and intergroup relations) showing the stability of the main SCM predictions; (2) network structures of the multivariate dependencies of the considered variables; (3) systematically cataloged images of ethnic groups in Russia for further comparisons, illuminating the Russian historical, societal, and interethnic context.
Article
Full-text available
In this work we present empirical network models as a new approach in the investigation of stereotype structure. We will argue that empirical network models can provide more insight into stereotype structure because they do not suffer from the inherent constraints of factor analysis and multidimensional scaling (e.g., group features interpreted homogeneously only on the basis of their shared variance, impossibility to adequately represent cognitive schemas, difficulties to make inferences on the basis of dimensions potentially overlapping). In the present research we show how empirical network models can represent stereotypes as dynamic cognitive structures clustered in different substructures. These structures will be based on both the stereotype content and the co‐occurrence of features in each group target. Additionally, this research shows how using empirical networks can contribute to broadening the interpretation of stereotypes representing them in the framework of prejudice or intergroup attitudes. This article is protected by copyright. All rights reserved.
Article
Research suggests that exposure to stories about Black adults who are contributing positively to their community can reduce implicit pro-White/anti-Black racial bias in older children (ages 9-12). The aim of the current research was to replicate and extend this finding by investigating whether a different child-friendly manipulation exposing children to positive Black exemplars and negative White exemplars could decrease implicit pro-White/anti-Black racial bias in children aged 5 to 12 years, both immediately following the intervention and 1 hr later. In addition, a second aim of this research was to examine whether child-friendly positive exemplar exposure would similarly reduce adults' implicit racial bias. In a sample of White and Asian Canadians (N = 478; 182 male, 296 female), recruited from a community science center (children) and a public university in Vancouver (adults), 9- to 12-year-old children's racial bias was reduced up to 1 hr after this new intervention, while the effectiveness of the intervention on 5- to 8-year-old children's bias was less clear. Interestingly, this intervention did not reduce adult levels of bias. The results of a follow-up study (N = 96; 23 male, 72 female, 1 nonbinary) indicate that exposure to child exemplars can reduce bias in adults, but only when additional instructions are provided to internalize the presented association. Thus, the current study provides evidence that depicting counterstereotypical exemplars can reduce implicit racial bias in children for up to 1 hr after exemplar exposure, but there may be important developmental differences in the conditions required to change this bias. (PsycInfo Database Record (c) 2020 APA, all rights reserved).
Article
Although one of the most severe forms of bias all over Europe, anti-Roma prejudice has been neglected within social psychology. We argue that anti-Roma attitudes need to be recognized as a unique form of prejudice because (a) they reflect socially approved dominant societal norms, (b) intergroup contact increases rather than decreases prejudice, and (c) not just negative stereotyping, but also cultural distancing of Roma people is a form of social exclusion. We developed an integrative Attitudes Toward Roma Scale (ATRS) based on existing measures and theoretical assumptions about prejudice toward Roma people. We conducted a study (N = 1082) relying on student and community samples in Hungary and Slovakia. Exploratory factor analysis revealed and confirmatory factor analysis supported the structural equivalence of a three-factor solution of the16-item scale, consisting of Blatant Stereotyping, Undeserved Benefits, and Cultural Difference.