Risk personality traits of adolescents. Specification in relation to age, gender and type of socialization experience

Abstract

Abstrakt: V článku prezentujeme výsledky výskumu, ktorý sa zameriava na produkciu rizikového správania v kontexte vybraných osobnostných rysov adolescentov navštevujúcich nižší stupeň sekundárneho vzdelávania – základné školy a viacročné gymnáziá (ZŠG) a adolescentov z detských domov so školou a výchovných ústavov (DDŠVÚ). Ako výskumný nástroj sme využili Škálu osobnostných rysov predstavujúcich riziko z hľadiska návykových látok (SURPS; Dolejš, 2012). Výskumný súbor tvorilo 2353 českých adolescentov zo základných škôl a gymnázií; 217 českých adolescentov z detských domovov so školou a výchovných ústavov. Celkový súbor tvorilo 2570 dospievajúcich, 1294 chlapcov a 1276 dievčat. Na základe výsledkov konštatujeme, že adolescenti z DDŠVÚ sú výrazne impulzívnejší a prežívajú intenzívnejšie beznádej v porovnaní s adolescentmi zo ZŠG. Osobnostné rysy ako negatívne myslenie, impulzivita a vyhľadávanie vzrušenia stúpajú s vekom a precitlivenosť v určitých ročníkoch klesá. Identifikovali sme medzipohlavné rozdiely, ktoré poukazujú na fakt, že vyhľadávanie vzrušenia je výrazné predovšetkým v populácií chlapcov. V populácii dievčat je výrazná precitlivenosť.

Full text

Diskuze v psychologii, číslo 2, 2020, 64–74
doi: 10.5507/dvp.2020.007
Rizikové osobnostné rysy dospievajúcich.
Špeciká vo vzťahu kveku, pohlaviu atypu socializačnej skúsenosti
B.D L
Univerzita Konštantína Filozofa vNitre, Katedra pedagogickej aškolskej psychológie, Dražovská 4, 94974 Nitra, SR,
daniel.lenghart@student.ukf.sk
Autor prispel ktvorbe článku rešeršom literatúry apísaním textu.
.PD.M Č, PD.
Univerzita Palackého, Filozocká fakulta, Katedra psychologie, Vodární 6, 77900 Olomouc, ČR,
michal.ceresnik@upol.cz
Autor prispel ktvorbe textu analýzou dát apísaním textu.
PD.M D, P.D.
Univerzita Palackého, Filozocká fakulta, Katedra psychologie, Vodární 6, 77900 Olomouc, ČR,
martin.dolejs@upol.cz
Autor prispel ktvorbe článku dizajnom arealizáciou výskumu.
Abstrakt: Včlánok prezentujeme výsledky výskumu, ktorý sa zameriava naprodukciu rizikového správania vkontexte
vybraných osobnostných rysov adolescentov navštevujúcich nižší stupeň sekundárneho vzdelávania – základné školy
aviacročné gymnáziá (ZŠG) aadolescentov zdetských domov so školou avýchovných ústavov (DDŠVÚ). Ako výskumný
nástroj sme využili Škálu osobnostných rysov predstavujúcich riziko zhľadiska návykových látok (SURPS; Dolejš, 2012).
Výskumný súbor tvorilo 2353 českých adolescentov zo základných škôl agymnázií; 217 českých adolescentov zdetských
domovov so školou avýchovných ústavov. Celkový súbor tvorilo 2570 dospievajúcich, 1294 chlapcov a1276diev-
čat. Nazáklade výsledkov konštatujeme, že adolescenti zDDŠVÚ sú výrazne impulzívnejší aprežívajú intenzívnejšie
beznádej vporovnaní sadolescentmi zo ZŠG. Osobnostné rysy ako negatívne myslenie, impulzivita avyhľadávanie
vzrušenia stúpajú svekom aprecitlivenosť vurčitých ročníkoch klesá. Identikovali sme medzipohlavné rozdiely, ktoré
poukazujú nafakt, že vyhľadávanie vzrušenia je výrazné predovšetkým vpopulácií chlapcov. Vpopulácii dievčat je
výrazná precitlivenosť.
Kľúčové slová: SURPS; adolescencia; osobnostné rysy; detské domovy so školou; výchovné ústavy; rizikové správanie;
základné školy; viacročné gymnázia.
Abstract: In the article we present the results of the research, which focuses on the production of risky behavior in
the context of selected personality traits of adolescents visiting the lower secondary education: elementary schools
and multiannual grammar schools (ZŠG) and adolescents from orphanages with schools and educational institutions
(DDŠVÚ). As aresearch tool, we used The Substance Use Risk Prole Scale (SURPS, Dolejš, 2012). The research sample
consisted of 2353 Czech adolescents from elementary schools and multiannual grammar schools; 217 Czech adoles-
cents from orphanages with schools and educational institutions. The total sample consisted of 2570 adolescents,
1294boys and 1276 girls. The results show that adolescents from DDŠVÚ are signicantly more impulsive and experi-
ence more intense despair compared to adolescents from ZŠG. The personality traits such as negative thinking (hope-
lessness), impulsiveness and sensation seeking are increasing with age and anxiety sensitivity decreasing in certain
school years. We identied the intersexual dierences that point to the fact that the sensation seeking is signicantly
higher in the population of boys. The anxiety sensitivity is signicantly higher in the population of the girls.
Keywords: SURPS; adolescence; personality traits; orphanages with schools; educational institutions; risk behavior;
elementary schools; multiannual grammar schools.
Risk personality traits of adolescents.
Specification in relation to age, gender and type of socialization experience

Risk personality traits of adolescens. Specication in relation to age, gender and type of socialisation experience 65
1 Úvod
Skúmanie faktorov podmieňujúcich vznik rizikové-
ho správania je vedecky skúmanou tematikou nielen
naúzemí Slovenskej aČeskej republiky, ale predstavu-
je globálny fenomén pútajúci pozornosť odborníkov/
odborníčok zrôznych oblastí pomáhajúcich profesií
(pedagogika, psychológia, psychiatria, ai.). Dopopre-
dia odborného skúmania sa dostávajú práve osobnost-
né rysy udospievajúcej populácie ako sú impulzivita
(Impulsiveness) (Čerešník, 2016; Dolejš, Endrödiová,
Charvát, Maierová, & Šťastná, 2011; d’Acremont &Van
der Linden, 2005; Stewart, McGonnell, Wkerle, &Ad-
laf, 2011), vyhľadávanie vzrušenia (sensation seeking)
(Mushquash, Comeau, & Stewart, 2007; Steinberg,
Albert, Banich, Woolard, Cauman, & Graham, 2008;
Stewart, McGonnell, Wkerle, & Adlaf, 2011), precitlive-
nosť (anxiety sensitivity) (Knapp, Blumenthal, Mischel,
Badour, & Leen-Feldner, 2015; Weems, Taylor, Marks,
& Varela, 2008) anegatívne myslenie/beznádej (hope-
lessness) (Landis, Gaylord-Harden, Malinowski, Grant,
Carelton, & Ford, 2007; ompson, Mazza, Herting,
Randell, & Eggert, 2005). Tieto osobnostné rysy majú
úzky vzťah srozvojom rizikového správania vobdobí
dospievania. Vnašom príspevku prezentujeme výsledky
komparácie bežnej dospievajúcej populácie apopulácie
dospievajúcich zdetských domov so školou avýchov-
ných ústavov vo veku 11–16 rokov vštyroch osobnost-
ných rysoch: impulzívnosť, vyhľadávanie vzrušenia,
beznádej aprecitlivenosť.
2 Charakteristika adolescencie
Obdobie dospievania je významným ontogenetickým
míľnikom nielen vbiologickej oblasti, ale predovšet-
kým vosobnostnej asociálnej oblasti (Dolejš, 2010).
Americká Psychologická Asociácia (2015, s. 23) de-
nuje adolescenciu ako „periódu ľudského vývinu, ktorá
začína pubertou (10–12 rokov) akončí fyziologickou zre-
losťou (približne v19 roku), aj keď presný vekový rozsah
sa ujednotlivcov líši.“ Obdobie adolescencie môžeme,
podľa Dolejša & Orela (2017), Smolíka (2010), rozde-
liť dodvoch fáz: (1) pubescencia (včasná adolescencia),
ktorej časový interval je ohraničený od11. do15. roku
života a(2) neskorá adolescencia, ktorej časový interval
je ohraničený od15. do20. roku života. Vnašej práci sa
zameriavame predovšetkým nadospievajúcich vobdobí
včasnej adolescencie (11.–15. rokov). Dospievajúci vstu-
pujú doobdobia, kedy sa kreuje ich identita, hľadajú
samých seba akonfrontujú sa sobjektívnymi faktami
reality mimo stien domova aškolského prostredia, vy-
tvárajú si obrazy obudúcnosti, ohodnotovom systéme.
(Carr-Gregg & Shale, 2010; Nielsen-Sobotková et al.,
2014).
Významným faktorom sa vtomto období špecic-
kom najmä prebiehajúcim procesom formovania identi-
ty stávajú rovesníci (Donohew et al., 1997) asubkultúry
(Smolík, 2010). Rovesnícke skupiny združujú významné
osoby pri hľadaní seba samých, ale zároveň pri testovaní
osobných hraníc aspoznávaní seba samého/samej.
Dospievanie je náročným vývinovým obdobím.
Natento fakt poukazujú aj Carr-Gregg & Shale (2010,
s.11), ktorí dospievanie prirovnávajú ktobogánu
atvrdia, že „každý adolescent je jedinečnou osobnosťou.
Niektorí adolescenti prechádzajú sproblémami určitý-
mi fázami dospievania, iní bojujú sproblémami pocelú
dobu, aďalší preplávajú dobou dospievania relatívne
vpokoji. Niekedy sa ale môže stať, že tí, ktorí pôsobia
napohľad spokojne, len dobre skrývajú svoje obavy ane-
istoty“. Savi-Ҫakar, Tagay, & Ikiz (2015) zastávajú názor,
že adolescencia je obdobie, vktorom dospievajúci pre-
vezmú zodpovednosť zasvoje vlastné činy, nachádzajú
svoje miesto nasvete pôsobením priateľov arodiny, kto-
rí tvoria užšie sociálne epicentrum ich budúcej identity.
Carr-Gregg & Shale (2010, s. 69–83) však poukazu-
jú napozitívnu stránku dospievania: (1) dospievajúci
si vytvárajú pozitívnu aspoľahlivú identitu osebe sa-
mom/samej, (2) získavajú nezávislosť odopatrovníkov,
(3) nachádzajú milované osoby mimo rodinného kruhu,
(4) nachádzajú svoje miesto vo svete asmer profesijnej
kariéry aekonomickú nezávislosť. Môžu však prežívať
aj úzkosti, kedy nevedia, čo vživote chcú robiť. Otázke
autenticity akonfúzie identity vobdobí dospievania sa
venovali Langmeier & Krejčířová (2006, s. 163), ktorí sa
zamýšľajú nad tým, prečo dospievajúci prehnane reagu-
jú asú príliš koniktní: „Mnohé negatívne vonkajšie pre-
javy dospievajúcich, aj preháňanie rozdielov akoniktov
srodičmi, sú prejavmi neistoty mladého človeka votázke
identity aobranou proti tejto úzkosti.“ Koniktný spôsob
správania vtomto prípade slúži ako prostriedok nazís-
kanie odozvy „auistenia sa ovlastnej hodnote.“
Marcia & Kroger (2011, s. 35) nadviazali nateó-
riu psychosociálneho vývinu identity podľa Eriksona
aidentikovali štyri statusy identity: (1) Dosiahnutá
identita (Identity Achievements); (2) Identita vmoratóriu
(Moratoriums); (3) Predčasne uzatvorená identita (Fore-
closures) a(4) Difúzna identita (Identity Difussions).
Vprvom prípade ide oľudí, ktorí sú veľmi solídni aidú
zasvojimi cieľmi, pričom prekážky im vživote nerobia
problém apripadajú ostatným ako príliš nerealistickí.
Vdruhom prípade ide oľudí, ktorí ťažko denujú sa-
mých seba. Majú tendenciu vťahovať doprocesu for-
movania svojej identity iných ľudí, ktorí predstavujú ich
vlastný protipól, aby sa aspoň nachvíľku zbavili pocitu
súboja so svojim vlastným koniktom (môžeme ich po-
važovať sa submisívnych). Tretiu skupinu môžeme de-
novať ako ľudí, ktorí majú problém prijať názor iných
ľudí. Zastávajú vlastný postoj askresľujú informácie
iných ľudí vo svoj prospech. Ľudia, ktorí sú denovaní
ako difúzni, sa môžu javiť ako „mimoriadne exibilní,
očarujúci anekonečne sa prispôsobujúci“. Často sa však

66 Rizikové osobnostné rysy dospievajúcich. Špeciká vo vzťahu kveku, pohlaviu atypu socializačnej skúsenosti
izolujú aprežívajú pocity straty, čo je výsledok absencie
vnútorného seba-zadenovania azmyslu života. Do-
spievajúci, uktorých je problém sformovaním vlastnej
identity alebo spadajú predovšetkým doposledného
typu – „difúznej identity“, sú vo väčšom rozsahu ná-
chylní krizikovému správaniu. Ich osobnostné nastave-
nie je jedným faktorov, ktoré zvyšujú ich vulnerabilitu
kprodukcii nežiadaného správania.
3 Rizikové správanie dospievajúcich
Rizikové správanie nemožno vnímať ako fenomén, kto-
rý nie je tvorený jednou premennou. Ide ofenomén,
ktorý predstavuje konšteláciu rôznych premenných,
ktoré majú vysoký vplyv najeho produkciu (Jessor,
1991). Vtomto prípade ide okombináciu rôznych napr.
osobnostných dispozícií, externých faktorov, ktoré zvy-
šujú mieru (rizikové faktory) produkcie tohto správa-
nia, ale môžu ho aj znižovať (protektívne faktory).
Výsledky výskumov (napr. Tomšik akol. (2018), Če-
rešník et al. (2018), Kulišek & Dolejš (2019)) podporu-
jú hypotézu ovzťahu medzi osobnostným nastavením
aprodukciou rizikového správania. Udospievajúcich,
ktorí sa správajú rizikovo, môžeme predpokladať vyš-
šie hodnoty niektorých osobnostných čŕt, napr. impul-
zivity, anxiety, depresivity apod.. Tieto premenné sú
vo vzájomnom vzťahu. Preto natomto mieste chceme
poukázať nato, aké správanie možno očakávať udospie-
vajúcich srizikovými osobnostnými črtami.
Vymedzenie pojmu „rizikové správanie“ je nejed-
noznačné, resp. veľmi široké. Je to „živý“ pojem, kto-
rý sa vyvíja. Nielsen-Sobtoková et al. (2014) vnímajú
rizikové správanie ako správanie, ktoré pôsobí na(1)
intrapsychickej úrovni (ako psychosociálne poškode-
nie) a(2) externej úrovni (ako poškodenie iných ľudí,
majetku, poškodenie organizmu ai.). Rizikové sprá-
vanie zároveň považujú zakomplex rôznych aktivít,
správaní akonaní, ako sú (Nielsen-Sobotková et al.,
2014, s. 40– 41): (1) záškoláctvo; (2) klamanie; (3) ag-
resivita, agresívne správanie; (4) šikana, kyberšikana,
násilné správanie; (5) všeobecné kriminálne správanie;
(6) vandalizmus; (7) závislostné správanie; (8) rizikové
správanie nainternete; (9) rizikové sexuálne správanie;
(10) rizikové správanie vdoprave; (11) extrémne rizikové
športy; (12) užívanie anabolík asteroidov; (13) nezdravé
stravovacie návyky; (14) extrémizmus a(15) xenofóbia,
rasizmus, intolerancia, antisemitizmus.
Dolejš (2019) poukazuje nato, že rizikové sprá-
vanie vpopulácii dospievajúcich predstavuje výrazne
negatívne anebezpečné správanie, ktoré nepoškodzuje
len jeho/ju samého/samú, ale zároveň jeho/jej okolie.
Toto nebezpečné správanie, „zapríčiňuje preukázateľný
nárast sociálnych, psychologických, zdravotných, vývino-
vých, fyziologických aďalších rizík pre jednotlivca, pre
jeho okolie a/alebo pre spoločnosť“ (Dolejš, 2010, s. 9).
Sociálne prostredie môže byť jedným zo spúšťačov ri-
zikového správania dospievajúcej populácie, napríklad
vyhľadávanie vzrušenia vrovesníckej skupiny (Dono-
hew et al., 1999), alebo experimentovanie srôznymi
subkultúrami (Smolík, 2010). Výskum miesta kontro-
ly, ktorý uskutočnili Dolejš, Zemanová, & Vavrysová
(2018), poukazuje nafakt, že dospievajúci zdetských
domov avýchovných ústavov sú náchylnejší kproduk-
cii rizikového správania vo vyššej miere ako rovesníci
zo základných škôl agymnázií. Je to spôsobené tým,
že dospievajúci ztýchto typov zariadení majú vyššiu
mieru externého miesta kontroly, tzn., že unich prevlá-
da presvedčenie oexterných vplyvoch vriadení života
(napr. to, že ich život riadi osud či náhoda) (Dolejš,
Zemanová, & Vavrysová, 2018).
Kipping, Campbell, Macarthus, & Hickman (2012)
poukazujú nafakt, že ak sa dospievajúci zapojí doaké-
hokoľvek správania, ktoré je potencionálne rizikové,
je tu veľká šanca, že sa zapojí aj doďalších. Čerešník
(2016, s. 132) tvrdí, že „nátlak spoločenských akultúr-
nych zmien načloveka vpodobe oslabenia funkcií rodiny,
oslabenia kvality vzťahov, zmien natrhu práce, digitali-
zácie aautomatizácie, boja zatechnologickú singulari-
tu atď. spôsobuje chaos aabsenciu stabilného zázemia,
vktorom je náročné odlíšiť, čo je želané aneželané sprá-
vanie“. Nejde len ofaktory externého charakteru, ale aj
oosobnostné premenné dospievajúcich, ktoré dovyso-
kej miery ovplyvňujú produkciu rizikového správania.
Pri produkovaní rizikového správania, inteligencia, ako
osobná premenná nemôže byť vnímaná ako faktor pod-
mieňujúci tento typ správania. Ak dieťa zlyháva, napr.
naakademickej pôde, nemusí ísť opríčiny, ktoré sú nut-
né spojené sinteligenciou, ale môže ísť napr. oprob-
lémy vrodinnom systéme, či vemočnom nastavení
samotného dieťaťa, ktoré sa môžu prejaviť napríklad
vyššie uvedeným spôsobom (Čerešník, 2019). Dolejš,
Skopal, & Suchá (2014) zistili, že čím je nižšia kvalita
sebahodnotenia dospievajúcich, tým je väčšie riziko
vexperimentovaní napríklad snávykovými látkami,
či vprodukcii sociálne-neakceptovateľného správania
(napr. vandalizmus).
Hessler & Katz (2010) zistili, že emócie zohrávajú
významnú úlohu vprodukcii rizikového správania. Vo
svojom longitudiálnom výskume sdeťmi od9. do16.
roku zistili, že deti adospievajúci, ktoré/í majú slabú
znalosť osvojom prežívaní, nie sú si príliš vedomí pre-
žívaných emócií či nevedia regulovať svoje emócie mali
vyššiu pravdepodobnosť vužívaní tvrdých drog. Inými
(intrapsychickými) motívmi, ktoré majú dovysokej
vplyv narozvoj týchto správaní môžu byť napríklad
snaha zvládať aprekonať záťažové situácie (Naik, 1999),
stať sa súčasťou rovesníckej skupiny acítiť pocit spolu-
patričnosti (Wood, 2003) či dokonca zvýšenie úrovne
vlastného sebavedomia (Kopčanová, 2001).
Rizikové správanie nemusí byť škodlivým fenomé-
nom. Je nutné upriamiť pozornosť nato, že zariziko-
vé správanie nemusíme považovať experimentovanie,

Risk personality traits of adolescens. Specication in relation to age, gender and type of socialisation experience 67
ktoré je neoddeliteľnou súčasťou obdobia dospievania
pri formovaní identity ahľadaní seba samého/samej
(Ptáček, 2016). Ak je však toto experimentovanie, napr.
snávykovými látkami, spôsobom riešenia vnútorného
koniktu, môže vzniknúť stav závislosti dospievajúcich,
ktorý možno považovať zarizikový, predovšetkým pri
riešením iných stresových alebo úzkostných situácií
vbudúcich obdobiach. Vtakýchto prípadoch môže ísť
ouzatvorenie vnútornej „diery“, ktorá potrebuje byť
niečím naplnená (Röhr, 2017).
Dospievajúci, ktorí majú problém sformovaním
ahľadaním vlastnej identity, sú vo väčšej miere ná-
chylní krizikovým aktivitám snávykovými látkami
akrovesníckemu nátlaku, ktoré neskôr môžu vyústiť
doantisociálneho, delikventného správania (Banárová
& Čerešník, 2019; Dumas, Ellis, & Wolfe, 2012) alebo
agresívneho správania (Dolejš, Suchá, Skopal, & Vavry-
sová, 2016). Podľa výskumu Kulišek & Dolejša (2019) sa
deti nachádzajúce vústavnej starostlivosti 2,5-krát čas-
tejšie zapájajú dodelikventného správania vporovnaní
srovesníkmi/rovesníčkami vbežnej populácií. Voboch
týchto prípadoch, aj vprípade konfúzie identity aj vprí-
pade produkcie antisociálneho adelikventného správa-
nia, môže ísť otzv. skryté programy alebo antiprogramy
znižujúce sebahodnotenie alebo sebaúctu, ktoré môžu
byť nevedomým volaním opomoc človeka. Prejavujú sa
vyššie uvedeným správaním (Röhr, 2017). Dolejš & Ze-
manová (2015) zistili, že dospievajúci, ktorí navštevujú
nízkoprahové centrá (denné centrá, zariadenia pre deti
amládež), trpia nízkou mierou sebahodnotenia, ktorá
dovysokej miery ovplyvňuje ich životnú spokojnosť.
Zníženie životnej spokojnosti môže viesť krôznym dru-
hom rizikového správania, ktorým môže byť napríklad
aj závislosť nahraní digitálnych hier (Suchá, Dolejš,
Pipová, Maierová, & Cakirpaloglu, 2018).
Výskum Reniersovej et al. (2016) s273 dospievajúci-
mi (157 chlapcov a116 dievčat) vo veku 13 až 20 rokov
preukázal, že chlapci sú náchylnejší krizikovému sprá-
vaniu ako dievčatá. Zistili, že chlapci produkujú viac
rizikového správania. Príčinu môžeme hľadať predo-
všetkým vpercepcii, kedy vnímajú niektoré aktivity ako
menej rizikové asú menej senzitívni voči negatívnym
dôsledkom týchto aktivít ako dievčatá. Weden & Zabin
(2005) poukazujú nafakt, že menšia rizikovosť vpopu-
lácii dievčat spočíva práve vtom, že sú vnímané podľa
iných sociálnych štandardov ako chlapci. Uchlapcov je
vzápadnej kultúre očakávateľné, že sa budú správať rizi-
kovejšie vďaka rysu impulzívnosti. Dievčatá, nadruhej
strane, dostávajú sociálnu nálepku úzkostných apreto
sa rizikových aktivít zúčastňujú menej. Výskum Mor-
rongiello & Rennie (1998) preukázal rovnaký fakt.
Zistili, že chlapci vškolskom veku (6 až 10 rokov) preu-
kazujú výrazné tendencie krizikovým aktivitám. Podľa
ich výsledkov sa chlapci zúčastňujú rizikových aktivít aj
napriek tomu, že vidia rovesníkov ako pri určitých ak-
tivitách prichádzajú kzraneniam. Je to spôsobené tým,
že chlapci prejavujú väčší optimizmus adôveru vo svoje
schopnosti ako dievčatá.
Vek, rovnako ako pohlavie, hrá významnú rolu
vprodukcii rizikového správania. So stúpajúcim ve-
kom, stúpa aj produkcia rizikového správania, pričom
najrizikovejšou skupinou sú práve dospievajúci vo veku
14 rokov (Čerešník, 2019). Reniers, Murphy, Lin, Bar-
tolomé, & Wood (2016) zistili, že produkovanie rizi-
kového správania, ako je napríklad užívanie alkoholu,
či nebezpečné jazdenie sa objavujú astúpajú približne
od12. do18. roku života. Snárastom rizikových aktivít
možno predpokladať aj nárast miery rizikových osob-
nostných čŕt.
To, či dospievajúci budú produkovať rizikové sprá-
vanie alebo nie záleží odmiery rizikových ale aj pro-
tektívnych faktorov. Zarizikové faktory, ktoré pôsobia
naprodukciu rizikového správania môžeme považo-
vať napríklad (Dolejš, Skopal, 2017): (1) osobnostné
rysy – napr. impulzivita; (2) biologické faktory – napr.
odolnosť voči bolesti; (3) výchova – určitý rizikový vzor
vrodine, či (4) rovesníci – produkcia rizikového sprá-
vania pre vytvorenie pocitu spolupatričnosti. Nadruhej
strane, zaprotektívne faktory môžeme považovať napr.
(1) podpora rodičov (Crosnoe, Ericskon, & Dornbusch,
2002); (2) prívetivosť, vyššia inteligencia či vyššia seba-
úcta (Zemanová, Dolejš, 2015) a(3) či zažívanie škol-
ských úspechov (Čerešník, Gatial, 2014).
4 Náhradná rodinná starostlivosť ajej špeciká
Deti, ktoré sú umiestnené dodetských domov so školou
alebo dovýchovného ústavu, majú často diagnostiko-
vané poruchy správania. Medzi detskými domovmi so
školou avýchovným ústavom existujú rozdiely, ktoré sú
nasledovné (Vavrysová, 2018).
Dodetského domova so školou sú zväčša umiestňo-
vané deti, odveku 6 až 15 rokov (doukončenia povin-
nej školskej dochádzky). Vtýchto zariadeniach sú deti
stakými poruchami správania, ktoré sú relatívne zvlád-
nuteľné vrodinných skupinách. Ak sa však udieťaťa
vyskytuje závažná porucha správania, ktorá indisponuje
dieťa odnavštevovania edukačného zariadenia vyššieho
sekundárneho vzdelávania, je umiestnené dovýchov-
ného ústavu.
Dovýchovného ústavu sú umiestňované deti trpia-
ce závažnými poruchami správania, ktoré sú vyžadujú
vyššiu pozornosť astarostlivosť, ako je poskytovaná
vdetských domovoch so školou. Dotohto zariadenia
sú umiestňované deti vo veku nad 15 rokov. Výchovný
ústav vytvára výchovné skupiny, ktoré sú zriadené podľa
potrieb detí (výchovné, zdravotné, edukačné).
Naúzemí Slovenskej republiky boli vykonané legis-
latívne úpravy vterminologickom označení detských
domovov. Podľa zákona č. 61/2018, ktorým sa mení
adopĺňa zákon č. 305/2005. čl. 1 § 36 ods. 2 sa slová
„detský domov“ nahrádzajú slovom „zariadenie“. Plat-

68 Rizikové osobnostné rysy dospievajúcich. Špeciká vo vzťahu kveku, pohlaviu atypu socializačnej skúsenosti
nosť tohoto uznesenia aúpravy sú účinne naúzemí
Slovenskej republiky od1. 1. 2019. Nanašom území
sa však uprednostňuje avyužíva termín „Centrum pre
deti arodiny.“
Udetí umiestnených dotakýchto typov zariade-
ní nie je najväčším problémom ich prejav správania,
ale dysfunkčná rodina (narušené rodinné prostredie),
ktorej nie je venovaná dostatočná pozornosť (James,
Montgomery, Leslie, & Zhang, 2009). Ptáček (2016,
s.5) uvádza, že „situácie, vktorých dieťa môže vykazo-
vať niektoré zprejavov porúch správania, je veľa (napr.
rozvod rodičov, šikanovanie vškole apod.). Deti týrané,
zneužívané alebo zanedbávané vmnohých prípadoch
vykazujú tiež nežiadúce vzorce správania. Je potrebné
zdôrazniť, že nejde oporuchu, ale len oakési zname-
nie, ktoré nás môže viesť kveľmi závažným situáciám
ajavom, sktorými sa dieťa stretáva.“ Ďalšími faktormi,
ktoré ovplyvňujú vývin porúch správania, sú napríklad:
zlé vzťahy srovesníkmi, pridružené poruchy (impulzív-
nosť, ADHD – porucha pozornosti shyperaktivitou ai.)
(Ptáček, 2016, s. 11).
Ide predovšetkým onarušenie vzťahu/vzťahovej
väzby (emocionálneho puta) medzi opatrovateľom
adieťaťom, ktorá bola nejakým spôsobom narušená,
alebo nebola vytvorená vôbec. To má dopad naďalšie
prežívanie dieťaťa/dospievajúceho. Röhr (2018) vta-
kýchto prípadoch hovorí otroch závažných utajených
programoch, ktoré narúšajú sebaúctu dospievajúcich
amôžu byť potencionálnych zdrojom rizikového sprá-
vania: (1)Nie som vítaný – nevytvorená emocionál-
na väzba medzi opatrovateľom adieťaťom; negatívny
postoj opatrovateľa kdieťaťu (ide onegatívne reakcie
nadieťa, napr. „Ja som deti vlastne vôbec nechcel/-a“);
(2) Nie som dostatočne dobrý/dobrá – ide onadmerné
zaťažovanie zo strany opatrovateľa; vzrastanie tohto
utajeného programu môže viesť kdepresii, rozvíja-
niu úzkosti, rezignácii (ide oreakcie typu „Sklamal/-
-a si ma,… Vždy si posledný/-á); (3) Okradli ma – ide
oskrytý program, vktorom sa dieťa môže cítiť oklama-
né, okradnuté (môže ísť napríklad odávanie prednosti
jednému zo súrodencov rodičmi, či dávanie prednosti
inej osobe). Vtakýchto prípadoch sa dieťa môže cítiť
ukrátené, oklamané, či podvedené.
To, že deti vdetských domov alebo vo výchovných
ústavoch trpia psychopatologickou apatopsychologic-
kou symptomatológiou vo väčšej miere amajú zvýšenú
vulnerabilitu krizikovým aktivitám ako bežná dospie-
vajúca populácia, dokladajú rôzne výskumy (napr.
Juma, Askew, Alaii, Bartholomew, & van den Borne,
2013; Lassi, Mahmud, Syed, & Janjua, 2011; Rahman,
Mullick, Siddike Pathan, Chowdhury, Shahidullah,
Ahmed, Roy, Mazumder, & Rahman, 2012). Pri ne-
vytvorení vzťahovej väzby snajbližšou osobu, chýba
dospievajúcim prežívanie pocitu bezpečia, spolupatrič-
nosti, pocitu dôvery, ktoré táto väzba vytvára (Zeanah,
Chesher, & Boris, 2016). Väzba medzi rodičom adie-
ťaťom má udieťaťa vytvárať pocit „rodičovského tepla“,
ktorú môžeme denovať ako pohonnú kvapalinu, ktorá
motivuje dieťa knerizikovému správaniu akprežíva-
niu pozitívnej seba-precepcie (Padilla-Walker, Nielson,
& Day, 2016). Najväčší vplyv má láska matky, ktorá je
úzko spätá svývinom dieťaťa apocitom emocionálneho
bezpečia, ktorý je nutný pre vyhnutie sa problémovému
správaniu (Alegre, Benson’s, & Pérez-Escoda’s, 2014).
Vzťahová väzba vtomto prípade slúži ako „nárazník“
pri zapájaní sa dorôznych rizikových aktivít, ako je
napr. delikventné správanie. Ak dieťa nemá možnosť si
vytvoriť vzťahovú väzbu siným opatrovníkom vrám-
ci inštitucionalizovanej výchovy, stráca možnosť tieto
pozitívne aspekty seba rozvíjať aje tým pádom náchyl-
nejšie krôznym druhom rizikového správania, ako sú
napríklad antisociálne správanie (Blatný, Jelínek, &Hrd-
lička, 2016; einer, 2007), reaktívna porucha príchyl-
nosti (Coleman, 2003; Hanson & Spratt, 2007; Swan,
Leckman, &Volkar, 2005) či kzneužívaniu návykových
látok (Mushquash, Comeau, & Stewart, 2007; Stewart,
McGonnell, Wekerle, & Adlaf, 2001).
5 Metóda
Výskumný súbor tvorilo 2570 dospievajúcich vo veku
11 až 16 rokov. Ich priemerný vek 13,40 roka (štan-
dardná odchýlka 1,26). Ztoho bolo 2353 adolescentov
zo základných škôl aviacročných gymnázií a217 ado-
lescentov zdetských domovov so školou avýchovných
ústavov. Vtýchto skupinách sme očakávali odlišnú so-
cializačnú skúsenosť. Dospievajúci zdetských domovov
avýchovných ústavov mali narušenú vzťahovú väzbu
sopatrovateľskými osobami (caregivers).
Podiel chlapcov adievčat bol 1294 : 1276. Zastúpenie
ročníkov bolo nasledovné: 6. ročník N = 562, 7.ročník
N = 577, 8. ročník N = 753, 9. ročník N = 678. Výskum
bol realizovaný vo všetkých krajoch Českej republiky.
Vprípade základných škôl aviacročných gymnázií išlo
ostratikovaný výber. Vprípade detských domovom
so školou avýchovných ústavov išlo ototálny výber.
Záležalo odochoty inštitúcie participovať vo výskume.
Vo výskume sme použili Škálu osobnostných ry-
sov predstavujúcich riziko zhľadiska návykových látok
(SURPS; Dolejš, 2012). Metódu tvoria 4 faktory sýtené
23 položkami. Úlohou participujúcich je odpovedať vý-
berom jednej zo štyroch ponúkaných odpovedí nazá-
klade toho, doakej miery sdaným výrokom súhlasia
alebo nesúhlasia.
Prvý faktor je negatívne myslenie (označované aj
ako beznádej). Je tvorený 7 položkami (príklad: „Som
šťastný/á.“). Druhý faktor je impulzivita aobsahuje
5položiek (príklad: „Často niečo poviem skôr, než si
to rozmyslím.“). Tretí faktor je vyhľadávanie vzruše-
nia. Obsahuje 6 tvrdení (príklad: „Rád/rada robím veci,

Risk personality traits of adolescens. Specication in relation to age, gender and type of socialisation experience 69
ktoré mi trochu naháňajú hrôzu.“). Štvrtý faktor je pre-
citlivelosť. Sýti ho 5 položiek (príklad: „Keď som veľmi
nervózny/a, dostávam strach.“).
Stanovili sme nasledujúce štatistické hypotézy:
H1: Predpokladáme, že dospievajúci zo základ-
ných škôl agymnázií budú vykazovať štatistic-
ky významne menej negatívneho myslenia ako
dospievajúci zdetských domovov so školou avý-
chovných ústavov.
H2: Predpokladáme, že dospievajúci zo základných
škôl agymnázií budú vykazovať štatisticky vý-
znamne menej impulzivity ako dospievajúci
zdetských domovov so školou avýchovných
ústavov.
H3: Predpokladáme, že dospievajúci zo základných
škôl agymnázií budú vykazovať štatisticky vý-
znamne menej vyhľadávania vzrušenia ako
dospievajúci zdetských domovov so školou
avýchovných ústavov.
H4: Predpokladáme, že dospievajúci zo základných
škôl agymnázií budú vykazovať štatisticky vý-
znamne menej precitlivelosti ako dospievajúci
zdetských domovov so školou avýchovných
ústavov.
H5: Predpokladáme, že dospievajúci zvyšších roč-
níkov budú vykazovať štatisticky významne viac
negatívneho myslenia ako dospievajúci znižších
ročníkov.
H6: Predpokladáme, že dospievajúci zvyšších roč-
níkov budú vykazovať štatisticky významne viac
impulzivity ako dospievajúci znižších ročníkov.
H7: Predpokladáme, že dospievajúci zvyšších roč-
níkov budú vykazovať štatisticky významne viac
vyhľadávania vzrušenia ako dospievajúci zniž-
ších ročníkov.
H8: Predpokladáme, že dospievajúci zvyšších roč-
níkov budú vykazovať štatisticky významne viac
precitlivelosti ako dospievajúci znižších roční-
kov.
H9: Predpokladáme, že chlapci budú vykazovať šta-
tisticky významne menej negatívneho myslenia
ako dievčatá.
H10: Predpokladáme, že chlapci budú vykazovať šta-
tisticky významne viac impulzivity ako dievčatá.
H11: Predpokladáme, že chlapci budú vykazovať šta-
tisticky významne viac vyhľadávania vzrušenia
myslenia ako dievčatá.
H12: Predpokladáme, že chlapci budú vykazovať šta-
tisticky významne menej precitlivelosti ako diev-
čatá.
6 Výsledky
Výsledky prezentujeme vtabuľkách 1 až 3 avgrafoch
1 až 3. Pri analýze sme použili metódu t-testu pre dva
nezávislé výbery aF-test. Akceptovali sme štandardnú
hladinu signikancie α ≤ 0,05. Porovnávali sme (1)do-
spievajúcich navštevujúcich nižší stupeň sekundárne-
ho vzdelávania – základné školy aviacročné gymnáziá
(ZŠG) aadolescentov zdetských domov so školou
avýchovných ústavov (DDŠVÚ), (2) jednotlivé ročníky
(6.až 9. ročník), (3) chlapcov adievčatá.
Dospievajúci zbežných škôl (ZŠG) ainštitúcií ná-
hradnej starostlivosti (DDŠVÚ) sa odlišujú vimpul-
zivite (tab. 1, graf 1). Rozdiel je štatisticky významný
(t = 8,091; p < 0,001). Rozdiel predstavuje 1,48 bodu.
Zároveň sa dospievajúci zbežných škôl ainštitúcií ná-
hradnej starostlivosti odlišujú vnegatívnom myslení.
Negatívne myslenie je typickejšie udospievajúcich zin-
štitúcií náhradnej starostlivosti. Rozdiel je štatisticky
významný (t = 8,776; p < 0,001). Predstavuje 2,37 bodu.
Vo vyhľadávaní vzrušenia aprecitlivenosti sme nezistili
štatisticky významné rozdiely.
Impulzivita stúpa so stúpajúcim vekom (tab. 2,
graf2). Rozdiel medzi sledovanými ročníkmi je štatis-
ticky významný (F = 3,425; p = 0,017). Rozdiel vskó-
re 9. a6. ročníka predstavuje 0,42 bodu. Rovnako so
stúpaním je to aj voblasti negatívneho myslenia avy-
hľadávaní vzrušenia. Vnegatívnom myslení je roz-
diel medzi ročníkmi štatisticky významný (F = 4,415;
p=0,006), pričom negatívne myslenie abeznádej stúpa
udospievajúcich spolu svekom. Rozdiel vskóre medzi
9.a6.ročníkom predstavuje 0,76 bodu. Vo vyhľadávaní
vzrušenia je rozdiel medzi ročníkmi taktiež štatisticky
významný (F = 9,078; p < 0,001). Vyhľadávanie vzruše-
nia narastá snárastom veku. Rozdiel medzi 9.a6.roč-
níkom predstavuje 0,99 bodu. Voblasti precitlivenosti si
naopak môžeme všimnúť klesanie. Od6.ročníka precit-
livenosť udospievajúcich začína klesať. Až po8.ročník.
V9.ročníka sa precitlivenosť dostáva narovnakú úro-
veň, ako v7. ročníku. Rozdiel je štatisticky významný
(F = 2,740; p = 0,042). Rozdiel medzi 9. a6. ročníkom
je 0,18 bodu.
Chlapci adievčatá sa odlišujú vo všetkých vyš-
šie uvedených oblastiach osobnostných rysov (tab. 3,
graf3). Dievčatá dosahujú vyššie skóre vnegatívnom
myslení. Rozdiel je štatisticky významný (t = 2,787;
p < 0,001). Rozdiel predstavuje 0,42 bodu. Vimpulzi-
vite chlapci dosahujú vyššie skóre. Rozdiel je štatisticky
významný (t = 2,184; p < 0,001). Rozdiel predstavuje
0,23 bodu. Štatisticky významný rozdiel sme našli aj
vo vyhľadávanie vzrušenia, kde chlapci dosahujú vyš-
šie skóre ako dievčatá. Rozdiel je štatisticky významný
(t= 7,210; p = 0,001). Rozdiel predstavuje 1 bod. Vpre-
citlivenosti dievčatá dosahujú vyššie skóre. Rozdiel je
štatisticky významný (t = 11,075; p = 0,008). Rozdiel
vskóre predstavuje 2,02 bodu.

70 Rizikové osobnostné rysy dospievajúcich. Špeciká vo vzťahu kveku, pohlaviu atypu socializačnej skúsenosti
Tab. 1: Premenné SURPS – porovnanie dospievajúcich zbežných škôl azariadení náhradnej starostlivosti
inštitúcia N M SD SEM t p
negatívne myslenie ZŠG 2353 13,85 3,80 0,08 8,776 < 0,001
DDŠVÚ 217 16,22 3,78 0,26
impulzivita ZŠG 2353 12,60 2,56 0,05 8,091 < 0,001
DDŠVÚ 217 14,08 2,75 0,19
vyhľadávanie vzrušenia ZŠG 2353 15,89 3,56 0,07 1,325 0,185
DDŠVÚ 217 16,23 3,18 0,22
precitlivelosť ZŠG 2353 11,47 2,81 0,06 0,835 0,404
DDŠVÚ 217 11,64 3,31 0,23
Legenda: N = početnosť, M = aritmetický priemer, SD = štandardná odchýlka, SEM = štandardná chyba priemeru, t = t-hodnota, p = signikancia, ZŠG = základné školy
agymnáziá, DDŠVÚ = detské domovy so školou avýchovné ústavy

0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
negatívne myslenie impulzivita vyhľadávanie
vzrušenia
precitlivelosť
ZŠG DDŠVÚ
Graf 1: Premenné SURPS – porovnanie dospievajúcich zbežných škôl (ZŠG) azariadení náhradnej starostlivosti (DDŠVÚ)
Tab. 2: Premenné SURPS – porovnanie dospievajúcich v6. až 9. ročníku
ročník N M SD SEM t P
negatívne myslenie
6. 562 13,67 4,0 0,17
4,115 0,006
7. 577 13,95 3,78 0,16
8. 753 14,07 3,71 0,14
9. 678 14,43 3,9 0,15
impulzivita
6. 562 12,43 2,62 0,11
3,425 0,017
7. 577 12,73 2,60 0,11
8. 753 12,84 2,57 0,09
9. 678 12,85 2,64 0,10
vyhľadávanie vzrušenia
6. 562 15,36 3,69 0,16
9,078 < 0,001
7. 577 15,75 3,43 0,14
8. 753 16,08 3,45 0,13
9. 678 16,35 3,50 0,13
precitlivelosť
6. 562 11,70 2,87 0,12
2,740 0,042
7. 577 11,52 2,92 0,12
8. 753 11,26 2,84 0,10
9. 678 11,52 2,80 0,11
Legenda: N = početnosť, M = aritmetický priemer, SD = štandardná odchýlka, SEM = štandardná chyba priemeru, F = F-hodnota, p = signikancia

Risk personality traits of adolescens. Specication in relation to age, gender and type of socialisation experience 71

0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
negatívne myslenie impulzivita vyhľadávanie
vzrušenia
precitlivelosť
6. ročník 7. ročník 8. ročník 9. ročník
Graf 2: Premenné SURPS – porovnanie dospievajúcich v6. až 9. ročníku
Tab. 3: Premenné SURPS – Medzipohlavné porovnanie
inštitúcia N M SD SEM t P
negatívne myslenie chlapci 1294 13,84 3,88 0,11 2,787 < 0,001
dievčatá 1276 14,26 3,82 0,11
impulzivita chlapci 1294 12,84 2,63 0,07 2,184 < 0,001
dievčatá 1276 12,61 2,59 0,07
vyhľadávanie vzrušenia chlapci 1294 16,42 3,46 0,10 7,210 0,001
dievčatá 1276 15,42 3,53 0,10
Precitlivelosť chlapci 1294 10,08 2,93 0,08 11,075 0,008
dievčatá 1276 12,10 2,64 0,07
Legenda: N = početnosť, M = aritmetický priemer, SD = štandardná odchýlka, SEM = štandardná chyba priemeru, t = t-hodnota, p = signikancia.

0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
negatívne myslenie impulzivita vyhľadávanie
vzrušenia
precitlivelosť
chlapci dievčatá
Graf 3: Premenné SURPS – medzipohlavné porovnanie
7 Diskusia
Výsledky výskumu poukazujú nato, že dospievajúci
zdetských domovov so školou avýchovných ústavov
(DDŠVÚ) vykazujú viac negatívneho myslenia asú im-
pulzívnejší. Starší dospievajúci vykazujú viac negatív-
neho myslenia, sú impulzívnejší, častejšie vyhľadávajú
vzrušenie. Tieto osobnostné črty stúpajú svekom. Pre-
citlivelosť skôr svekom klesá. Chlapci sú impulzívnejší
ako dievčatá aviac vyhľadávajú vzrušenie. Dievčatá
vykazujú viac negatívneho myslenia aprecitlivelosti.
Prežívanie beznádeje, tzn. pocitu, že človek nemôže
zmeniť situáciu, vktorej sa nachádza, je typické pre ľudí,
ktorým chýba pocit bezpečia, istoty avzťahovej väzby.
Rovnako je typické pre príslušníčky ženského pohlavia,
ktoré sa, vo všeobecnosti, musia vysporiadať so svoj-
im statusom, ktorý vnašej spoločnosti ešte stále nie je
denovaný ako rovnocenný kmužskému statusu. Ato
aj napriek legislatívnym úpravám asilnejúcemu spolo-
čenskému tlaku nazmenu rodových rolí astereotypov.
Pre dospievajúcich zdetských domovov avýchovných

72 Rizikové osobnostné rysy dospievajúcich. Špeciká vo vzťahu kveku, pohlaviu atypu socializačnej skúsenosti
zariadení znamená beznádej, tzn. negatívne nastave-
nie mysle, blokovanie pomalých kognitívnych procesov
(premýšľavosti, zvažovania alternatív aich dôsledkov)
auplatnenie skratkovitého uvažovania, resp. konania
bez denovaného cieľa vpodobe impulzivity.
Trend nárastu rizikových osobnostných čŕt spolu
snarastajúcim vekom podporuje paradoxné závery
(napr. Čerešník, 2019) otom, že počas nižšieho sekun-
dárneho vzdelávania sa exekutívne funkcie dospieva-
júcich zhoršujú avytvárajú tak vhodné podmienky
nahoršiu reguláciu vlastnej činnosti vo vzťahu kškol-
ským povinnostiam. Paradox týchto záverov spočíva
vtom, že vobdobí dospievania, cca vo veku 10–12 ro-
kov dochádza kneuronálnemu prepojeniu prenfron-
tálnej kôry alimbického systému (Koukolík & Drtilová
(2006), Kabíček (2014)), čím sa vytvárajú fyziologické
predpoklady integrovanej regulácie správania. Vsle-
dovanej vekovej skupine však dochádzalo kzhoršeniu
schopnosti regulovať školské činnosti napriek očakáva-
nej vyššej kvalite sebaregulácie.
Dospievanie sa teda javí ako prechodné obdobie
vývinu, vktorom je možné evidovať aj zhoršenie fun-
govania vo vzťahu knových úlohám avýzvam. Ztohto
hľadiska je výchovná podpora jedným zkľúčových pro-
striedkov ako dospievajúcich viesť kžiadaným formám
správania avývinu pozitívnych osobnostných čŕt.
Vyššie hodnoty vyhľadávania vzrušenia aimpulzi-
vity chlapcov vypovedajú oich všeobecnej tendencii
krizikovosti, resp. oich socializácii, ktorá podporuje
správanie vyznačujúce sa týmito charakteristikami.
Vo vzťahu kštatistickým ukazovateľom môžeme
konštatovať, že podporujeme hypotézy 1, 2, 5, 6, 7, 9 až
12. Diskriminačnou charakteristikou je pohlavie.
Výsledky výskumu sú vsúlade spredchádzajúcimi
výskumami (napr. Tomšik et al.. (2018), Čerešník et al.
(2018), Kulišek & Dolejš (2019)). Podporujú výskumné
ambície identikovať osobnostné prediktory riziko-
vého správania, ktoré možno využiť vscreeningovej
diagnostike dospievajúcich, napr. vo vzťahu knešpe-
cickej primárnej prevencii. Zároveň podporujú eko-
logický model rizikového správania (Blum, McNeely,
Nonnemaker, 2002), podľa ktorého sociálne prostredie
sprostredkované rodinou, školou arovesníckymi sku-
pinami ovplyvňuje kvalitu osobnostnej štruktúry atá,
spätne ovplyvňuje sociálne prostredie. Cirkulárny mo-
del vzájomného ovplyvňovania individuálnej asociálnej
oblasti sa javí ako dobre vysvetľujúci proces učenia sa
aupevňovania rizikového správania.
Rovnako možno výsledky interpretovať vo vzťahu
kdeprivačnej skúsenosti prezentovanej vdiele Matějče-
ka aLangmeiera. Jednotlivé typy deprivačnej skúsenosti
je náročné oddeliť, ale vo vzťahu knášmu výskumné-
mu problému možno očakávať, že vtomto prípade ide
odepriváciu identity (Langmeier & Matějček, 2011),
vktorej si dospievajúci zažívajú nedostatok sociálnych
významov, čo sa prejaví vnedostatku pozitívneho
osobnostného nastavenia. Možno unich predpokladať
ego-hypoaktivitu. Tá sa vyznačuje tým, že sa vzdali do-
siahnutia vlastnej autonómie anájdenia vlastnej pozície
vsociálnom prostredí. Sú ľahostajné, nereagujú naoča-
kávania iných aani odiných nič neočakávajú. Pasívne
sa podriaďujú. Zaujímajú ich len blízke ajednoduché
ciele, žijú prítomným okamihom. Nemajú ambície ani
vysokú ašpiračnú úroveň, neplánujú, nehľadajú hodno-
ty, nemajú dlhodobé ciele. Je nemožné motivovať ich,
úspech aneúspech ich nezaujímajú. Proces sebatvorby
sa unich zastavil.
Resumé
Výsledky výskumu poukazujú nato, že negatívne mys-
lenie, impulzivita, vyhľadávanie vzrušenie aprecitlive-
losť sú rizikové osobnostné črty, ktoré sú špecické vo
vzťahu kpohlaviu (vyššie hodnoty sme zistili udievčat),
kveku (vyššie hodnoty sme zistili ustarších dospieva-
júcich). Typ vzťahovej skúsenosti (denovanej cez typ
inštitúcie) zohrával svoju rolu vprípade negatívneho
myslenia/beznádeje aimpulzivity. Vzťahová skúsenosť
teda pravdepodobne významne ovplyvňuje osobnost-
nú štruktúru dospievajúcich. Najmä vzmysle pasivity
aslabého zvažovania dôsledkov vlastného správania.
Ukazuje sa, že tento trend zasahuje najmä dievčatá pri
odchode zo základnej školy. To môže výrazne zasiahnuť
doprocesu tvorby identity vďalšom období vzmysle
predčasného uzavretia identity alebo moratória.
Poďakovanie/dedikácia kprojektu
Tento článek vznikl vrámci projektu IGA_FF_2020_020–
Psychologický výzkum vevybraných oblastech peda-
gogické aklinické psychologie Vsgrantovou podporou
Univerzity Palackého vOlomouci.
Literatúra
Alegre, A., Benson, M. J., & Pérez-Escoda, N. (2014). Maternal
warmth and early adolescents’ internalizing symptoms and
externalizing behavior. Mediation Via Emotional Insecurity,
e Journal of Early Adolescence, 34(6), 712–735.
American Psychological Association. (2015). APA Dictionary
of Psychology. Signicantly expanded, updated, and revised.
2nd Edition. Washington, DC: American Psychological
Association.
Banárová, K., & Čerešník, M. (2019). Príčiny produkcie
rizikového správania vdospievaní (vzťahová perspektiva). In
M. Verešová, V. Gatial, R. Tomšik (Eds.). ŠVOČ KPŠP 2019.
Zborník príspevkov zo študentskej vedeckej odbornej činnosti,
31–44. Nitra: PF UKF.
Blatný, M., Jelínek, M., & Hrdlička, M. (2016). Typologie
antisociálního chování vestřední adolescenci ajejí vztah
kužívání návykových látek. Česká aslovenská psychiatrie,
112(3), 107–113.

Risk personality traits of adolescens. Specication in relation to age, gender and type of socialisation experience 73
Blum, R. W., McNeely, C., & Nonnemaker, J. (2002).
Vulnerability, Risk, and Protection. Journal of Adolescent
Health, 31(1 Suppl), 28–39.
Carr-Gregg, M., & Shale, E. (2010). Puberťáci aadolescenti
(průvodce výchovou dospívajících). Praha: Portál.
Coleman, P. K. (2003). Reactive attachment disorder in the
context of the family. Areview and call for further research.
Emotional and Behavioural Diculties, 8(3), 205–216.
Crosnoe, R., Erickson, K. G., & Dornbusch, S. M. (2002).
Protective Functions of Family Relationships and School
Factors on the Deviant Behavior odAdolescent Boys and Girls:
Reducing the Impact of Risky Friendships. Youth and Society,
33(4), s. 515–544.
Čerešník, M., & Gatial, V. (2014). Rizikové správanie avybrané
osobnostné premenné dospievajúcich vsystéme nižšieho
sekundárneho vzdelávania. Nitra: Univerzita Konštantína
Filozofa vNitre.
Čerešník, M. (2016). Osobnostné vlastnosti dospievajúcich
vkontexte produkcie rizikového správania. In E. Maierová, L.
Čerešník, M. (2019). Rizikové správanie, blízke vzťahy
asebaregulácia dospievajúcich vsystéme nižšieho
sekundárneho vzdelávania. Nitra: Vydavateľstvo SPU.
Čerešník, M. (2019). Age and Gender Dierences Dierences
in Risk Behavior in Adolescence in Slovakia. SAR Journal, 2(1),
s. 3–8.
Čerešník, M., Tomšik, R., Dolejš, M., & Suchá, J. (2018).
Impulsivity predicting adolescent risk behaviour.
Československá psychologie: časopis pro psychologickou teorii
apraxi. 6(5), 503–512.
Dixon, S. V., Carrizales, I. (2009). Risky Behaviors In Males
versus Female College Students: AModern Day Paradigm
Shi. American Journal of Psychological Research, 5(1), s.52–64.
Dolejš, M., Zemanová, V., & Vavrysová, L. (2018). Kdo aco řídí
české adolescenti? Olomouc: Univerzita Palackého vOlomouci.
Dolejš, M., & Orel, M. (2017). Rizikové chování uadolescentů
aimpulzivita jako prediktor tohto chování. Olomouc:
Univerzita Palackého vOlomouci.
Dolejš, M., Suchá, J., Skopal, O., & Vavrysová, L. (2016).
Agresivita učeských adolescentů. Olomouc: Univerzita
Palackého vOlomouci.
Dolejš, M., & Zemanová, V. (2015). Životní spokojenost,
sebehodnocení avýskyt rizikového chování uklientů
nízkoprahových zařízení pro děti amládež. Olomouc:
Univerzita Palackého vOlomouci.
Dolejš, M., Miovský, M., & Řehan, V. (2012). Testová příručka
keškále osobnostních rysů představujících riziko zhlediska
užívání návykových látek (SURPS – Substance Use Risk Prole
Scale). Praha: Lékařská fakulta Univerzity Karlovy vPraze.
Dolejš, M., Endrödiová, L., Charvát, M., Maeirová, E.,
&Šťastná, L. (Eds.).(2011). Preventure-Seeing Onself – Jak
se naučit zvládat touhu povyhledávání vzrušujících zážitků.
Praha: TOGGA.
Dolejš, M. (2010). Efektivní včasná diagnostika rizikového
chování uadolescentů. Olomouc: Univerzita Palackého
vOlomouci.
Donohew, R. L., Hoyle, R. H., Clayton, R. R., Skinner, W. F.,
Colon, S. E., & Rice, R. E. (1999). Sensation Seeking and Drug
Use by Adolscents and eir Friends: Models for Marijuana
and Alcohol. Journal of Studies on Alcohol, 60(5), 622–631.
Dumas, T. M., Ellis, W. E., Wolfe, D. A. (2012). Indetity
development as abuer of adolescent risk behaviors in the
context of peer group pressure and control. J Adolesc, 35(4),
s.917–927.
D’Acremont, M., & Van der Linden, M. (2005). Adolescent
Impulsivity: Findings From aCommunity Sample. Journal of
Youth and Adolescence, 34(5),427–435.
Hessler, D., Katz, L. F. (2010). Brief report: Associations
between emotional competence and adolescent risky behavior.
J Adolesc, 33(1), s. 234–246.
James, S., Montgomery, S. B., Leslie, L. K., & ang, J. (2009).
Sexual Risk Behaviors Among Youth in the Child Welfare
System. Children and Youth Services Review, 31(9), 990–1000.
Jessor, R. (1991). Rish behaviour in adolescence: apsychosocial
framework for understanding and action. Journal of Adolescent
Health, 12, s. 597–605.
Juma, M., Allai, J., Bartholomew, L. K., Askew, I., & Van Der
Borne, B. (2013). Risky sexual behavior among orphan and
non-orphan adolescents in Nyanza Province, Western Kenya.
AIDS and Behavior, 17(3), 951–960.
Kabíček, P.(2014). Vývoj vdospívání. In P.Kabíček, L. Csémy,
J. Hamanová akol. (Eds.) Rizikové chování vdospívání ajeho
vztah kezdraví. Praha: Triton, pp. 17–31.
Kasalová, V., & Dolejš, M. (2019). At-risk Adolescence in the
Czech Republic. Adiktologie, 18(3–4), 151–162.
Kipping, R., Campbell, R., Macarthur, G., & Hickman, M.
(2012). Multiple risk behaviour in adolescence. European
Journal of Public Health, 25(1), 44–49.
Knapp, A. A., Blumenthal, H., Mischel, E. R., Badour, CH.L.,
& Leen-Felnder, E.W. (2016). Anxiety Sensitivity and Its
Factors in Relation to Generalized Anxiety Disorder among
Adolescents. Journal of Abnormal Child Psychology, 44(2),
233–244.
Kopčanová, D. (2001). Drogové závislosti: úniky
odproblémov?. Vychovávateľ, 46(2), s. 14–18.
Koukolík, F., & Drtilová, J. (2006). Vzpoura deprivantů.
Nestvůry, nástroje, obrana. Praha: Galén.
Kroger, J., & Marcia, J.E. (2011). e identity statuses: Origins,
meanings, and interpretations. S. J. Schwartz, K. Luyckx,
&V.L. Vignoles (Eds.) Handbook of identity theory and
research, 31–53. New York: Springer Verlag.
Kulišek, J., & Dolejš, M. (2019). Depresivita aimpulzivita
ako prediktory rizikového správania dospievajúcich vsystéme
ústavnej činnosti anižšieho sekundárneho vzdelávania.
Olomouc: Univerzita Palackého vOlomouci.
Landis, D., Gaylord-Harden, N. K., Malinowski, S. L.,
Grant,K.E., Carleton, R. A., & Ford, R. E. (2007). Urban
adolescent stress and hopelessness. Journal of Adolescence,
30(6), 1051–1070.
Langmeier, J., & Krejčířová, D. (2006). Vývojová psychologie.
Praha: Grada Publishing.
Lassi, Z. S., Mahmud, S., Syed, E. U., & Janjua, N. Z. (2011).
Behavioral problems among children living in orphanages
facilities of Karachi, Pakistan: comparison of children in an
SOS Village with those in conventional orphanages. Social
Psychiatry and Psychiatric Epidemiology, 46(8), 787–796.
Morrongiello, B., Rennie, H. (1998). Why DoBoys Engage in
More risk Taking an girls? e role of Attributions, Beliefs,
and Risk Appraisals. Journal of Pediatric Psychology, 23(1),
s.33–43.

74 Rizikové osobnostné rysy dospievajúcich. Špeciká vo vzťahu kveku, pohlaviu atypu socializačnej skúsenosti
Mushquash, C.J., & Stewart, S.H. (2007). An Alcohol Abuse
Early Intervention Approach with Mi’kmaq Adolescents.
Journal of Innovation and Best Practices in Aboriginal Child
Welfare, 3(1), 17–26.
Naik, A. (1999). Sme či nie sme závislí? Bratislava: Egmont.
Nielsen-Sobotková, V. akol. (2014). Rizikové aantisociální
chování vadolescenci. Praha: Grada Publishing.
Padilla-Walker, L. M., Nielson, M. G., & Day, R. D. (2016). e
role of parental warmth and hostility on adolescents’ prosocial
behavior toward multiple targets. Journal of Family Psychology,
30(3), 331.
Ptáček, R. (2006). Poruchy chování vdětském věku. Praha:
Vzdělávací institut ochrany dětí.
Rahman, W., Mullick, M., Pathan, M., Chowdhury, N.,
Shahidullah, M., Ahmed, H., Roy, S., Mazumder, A.,
&Rahman, F. (2012). Prevalence of Behavioral and Emotional
Disorders among the Orphans and Factors Associated with
these Disorders. Bangabandhu Sheikh Mujib Medical University
Journal, 5(1), 29–34.
Reniers, R., Murphy, L., Lin, A., Bartolomé, S. P., & Wood, S.J.
(2016). Risk Perception and Risk-Taking Behaviour during
Adolescence: e Inuence of Personality and Gender. PLoS
ONE, 11(4). doi: 10.1371/journal.pone.0153842.
Röhr, H. P.(2017). Nedostatočný pocit vlastnej hodnoty.
Bratislava: Citadella.
Röhr, H. P.(2018). Sebeúcta udětí (jak ji pěstovat achránit).
Praha: Portál.
Savi-Ҫakar, F., Tagay, O., Ikiz, F. E. (2015). Risky Behaviors
of Adolescents: Denitions and Prevention. A. M. Columbus
(Eds.), Advances in PSychology Research, 106.
Skopal, O., Dolejš, M., & Suchá, J. (2014). Vybrané osobnostní
rysy arizikové formy chování učeských žáků ažákyň. Olomouc:
Univerzita Palackého vOlomouci.
Smolík, J. (2010). Subkultury mládeže (uvedení doproblematiky).
Praha: Grada Publishing.
Steinberg, L., Albert, D., Cauman, E., Banich, M., Graham, S.,
& Woolard, J. (2008). Age Dierences in Sensation Seeking and
Impulsivity as Indexed by Behavior and Self-Report: Evidence
for aDual System Model. Developmental Psychology, 44(6),
1764–1778.
Stewart, S. H., & Wekerle, C. (2011). Associations of
Personality with Alcohol Use behavior and Alcohol Problems
in Adolescents Receiving Child Welfre Services. International
Journal of Mental Health and Addiction, 9, 492–506.
Suchá, J., Dolejš, M., Pipová, H., Maierová, E.,
&Cakirpaloglu,P.(2018). Hraní digitálních her českými
adolescenty. Olomouc: Univerzita Palackého vOlomouci.
Swain, J. E., Leckman, J. F., & Volkar, F. R. (2005). e Wolf
Boy. Reactive Attachment Disorder in an Adolescent Boy.
Psychiatry, 2(11), 55–61.
Štúr, I. (1998). Diferenciálna psychológia II. Bratislava:
Univerzita Komenského vBratislave.
einer, P.(2007). Poruchy chování udětí adospívajících.
Psychiatrie pro praxi, 7(2), 85–87.
ompson, E. A., Mazza, J. J., Herting, J. R., Randell, B.P.,
& Eggert, L. L. (2005). e Mediating Roles of Anxiety,
Depression, and Hopelessness and Adolescent Suicidal
Behaviors. Suicide and Life-reatening Behavior, 35(1), 14–34.
Tomšik, R. et al. (2018). Impulsivity and aggression in the
system lower secondary education in Slovak and Czech
republic. Ad Alta: Journal of Interdisciplinary Research, 8(1),
p.223–227.
Vavrysová, L. (2018). Rizikové aktivity, depresivita avybrané
osobnostní rysy učeských adolescentů zdětských domovů se
školou azvýchovných ústavů. Olomouc: Univerzita Palackého
vOlomouci.
Viktorová, M. Dolejš, M. (Eds.) PhD Existence VI. Výzkum
vs. prax: Česko-slovensko psychologická konference (nejen)
pro doktorandy aodoktorandech, 132–146. Olomouc: UP
Olomouc.
Weden, M., Zabin, S. Z. (2005). Gender and Ethnic Dierences
in the Co-occurence of Adolescent Risk Behaviors. Ethnicity
and Health, 10(3), s. 213–234.
Weems, C. F., Taylor, L. K., Marks, A. B., & Varela, R. E. (2010).
Anxiety Sensitivity in Childhood and Adolescence: Parent
Reports and Factors that Inuence Associations with Child
Reports. Cognitive erapy and Research, 34(4), 303–315.
Wood, D. (2009). Patterns of Substance Abuse Among
School-Age Children. Získané 17. júna 2020 zhttps://mental-
health-matters.com/patterns-of-substance-abuse-among-
school-age-children-clinical-paper/
Zeanah, C. H., Chescher, T., & Boris, N. W. (2016). Praxtice
Parameter for the Assessment and Treatment of Children
and Adolescents With Reactive Attachment Disorder and
Disinhibited Social Engagement disorder. Journal of the
American Academy of Child & Adolescent Psychiatry, 55(11),
990–1003
Zákon č. 61/2018, ktorým sa mení adopĺňa zákon
č.305/2005Z. z. osociálnoprávnej ochrane detí aosociálnej
kuratele aozmene adoplnení niektorých zákonov vznení
neskorších predpisov aktorým sa menia adopĺňajú
niektoré zákony. Získané 12. marca 2020 zhttps://www.
slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/61/20180401.
hmtl?clid=IwAR2_NtMVBc82TKOFpdFwOvNWHO_h_7RJ
TA8fEEV8r_fwXuROag2S2FGQg.