Analýza intervencií na zmierňovanie predsudkov voči Rómom na Slovensku z pohľadu sociálno-psychologického poznania (Analysis of Interventions to Reduce Antigypsyism in Slovakia: A Social Psychology Perspective)

Abstract

Despite numerous efforts of Roma inclusion from various State and non-governmental organisations, segregation and socioeconomic marginalisation of the Roma is still widespread in Slovakia. In this paper, we show what social-psychological factors intervene into the process of intergroup relations change and how they can influence the effectiveness of interventions to reduce antigypsyism. We contend that establishing intergroup harmony between majority and minority may, by creating false assumptions about the absence of structural inequalities, weaken the potential for social change and minority collective action. Based on the theoretical analysis as well as the content analysis of anti-discrimination interventions carried out in the year 2018 and the thematic analysis of interviews with selected stakeholders (NGO representatives, intervention participants, sponsors) we identified four challenges that need to be tackled if the interventions are to succeed in reducing antigypsyism. These are: 1) essentializing vs. empowerment of minorities; 2) tension between the colourblind and multiculturalism approaches; 3) problem of intergroup boundaries and their consequences for generalization of positive intergroup attitudes to the whole outgroup; and 4) societal norms defining the nature of intergroup relations. We discuss how these challenges ought to be addressed in succesful anti-discrimination interventions.

Full text

116
Hargašová, L., Lášticová B., Poslon, X. D., Belán, D. 2021.
Slovenský národopis, 69 (1), 116–136
Lucia Hargašová, Barbara Lášticová, Xenia Daniela Poslon, Dóra Belán, Ústav vý -
skumu sociálnej komunikácie SAV, Dúbravská cesta 9, 841 04 Bratislava; e-mail:
lucia.hargasova@savba.sk
Despite numerous efforts of Roma inclusion from various State and non-governmental
organisations, segregation and socioeconomic marginalisation of the Roma is still
widespread in Slovakia. In this paper, we show what social-psychological factors
intervene into the process of intergroup relations change and how they can influence
the effectiveness of interventions to reduce antigypsyism. We contend that establishing
intergroup harmony between majority and minority may, by creating false
assumptions about the absence of structural inequalities, weaken the potential for
social change and minority collective action. Based on the theoretical analysis as well
as the content analysis of anti-discrimination interventions carried out in the year
2018 and the thematic analysis of interviews with selected stakeholders (NGO
representatives, intervention participants, sponsors) we identified four challenges
that need to be tackled if the interventions are to succeed in reducing antigypsyism.
These are: 1) essentializing vs. empowerment of minorities; 2) tension between the
colourblind and multiculturalism approaches; 3) problem of intergroup boundaries
and their consequences for generalization of positive intergroup attitudes to the whole
outgroup; and 4) societal norms defining the nature of intergroup relations. We
discuss how these challenges ought to be addressed in succesful anti-discrimination
interventions.
Keywords: antigypsyism, interventions, prejudice reduction, Roma, social categori-
zation
Kľúčové slová: protirómsky rasizmus, intervencie, zmierňovanie predsudkov, Rómo-
via, sociálna kategorizácia
How to cite: L. Hargašová, B. Lášticová, X. D. Poslon, D. Belán(2021). Analýza inter-
vencií na zmierňovanie predsudkov voči Rómom na Slovensku z pohľadu sociálno-
psychologického poznania. Slovenský národopis, 69(1), 116–136, DOI: htttps://doi.
org./ 10.2478/se-2021-0007
1 69 • 2021 ŠTÚDIE
Analýza intervencií na zmierňovanie predsudkov voči
Rómom na Slovensku z pohľadu sociálno-psychologického
poznania
(Analysis of Interventions to Reduce Antigypsyism in Slovakia:
A Social Psychology Perspective)
LUCIA HARGAŠOVÁ, BARBARA LÁŠTICOVÁ,
XENIA DANIELA POSLON, DÓRA BELÁN
DOI:htttps://doi.org./10.2478/se-2021-0007 © Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV
© 2021, Lucia Hargašová, Barbara Lášticová, Xenia Daniela Poslon, Dóra Belán. This is an open
access licensed under the Creative Commons

117
htttps://doi.org./10.2478/se-2021-0007 Štúdie
ÚVO D
Hoci inklúzii Rómov sa venuje pozornosť tak zo strany mimovládnych a štátnych inšti-
túcií, ako aj inštitúcií EÚ, Rómovia na Slovensku sú stále marginalizovaní, segregovaní
a diskriminovaní v rôznych oblastiach života (Podolinská, Hrustič /Eds./, 2015). Podľa
najnovšieho Eurobarometra o diskriminácii (European Commission, 2019) slovenská
majorita vyjadrila výrazne negatívnejšie postoje voči menšinám ako priemer EÚ. Slováci
a Slovenky by sa cítili najmenej príjemne, ak by člen ich rodiny mal moslimského alebo
rómskeho partnera. Rómovia sú aj v prostredí školy, kde sa realizuje väčšina intervencií
na zmierňovanie predsudkov, zväčša vnímaní negatívnejšie, ako iné menšiny (Gallová
Kriglerová, Kadlečíková a kol., 2009; Slovíková, 2012; Rosinský, 2009; Kusá, 2016).
Nový strategický rámec EÚ pre Rómov na obdobie od r. 2020 do 2030 (European
Commission, 2020) preto zdôrazňuje, že výzvy, ktorým Rómovia a Rómky čelia v ob-
lastiach rovnosti, inklúzie a participácie, sa líšia v závislosti od veľkosti rómskej popu-
lácie a jej podielu na obyvateľstve krajiny, ako aj od širšieho spoločenského kontextu,
vrátane histórie vylúčenia a diskriminácie. Odporúča sa napríklad, aby sa v národných
stratégiách posilnilo zameranie na rovnosť, podporovala sa participácia Rómov, reflek-
tovala ich rozmanitosť; pri opatreniach na dosahovanie týchto cieľov sa kombinoval
mainstreaming1s explicitným, avšak nie výlučným, zameraním na Rómov a posilnil
zber dát a monitorovanie opatrení. Medzi takéto opatrenia patria aj intervencie, kto-
rých cieľom je zlepšovať medziskupinové vzťahy v spoločnosti.
Napriek tomu, že sociálno-psychologická literatúra ponúka široké spektrum inter-
vencií na zlepšovanie medziskupinových postojov (Paluck, Green, 2009), ukazuje sa, že
(1) intervencie na zmierňovanie rasových a etnických predsudkov sú menej efektívne
než intervencie zamerané na iné typy predsudkov (napr. voči mentálne či fyzicky zne-
výhodneným), a že (2) intervencie sa dominantne realizujú krátkodobo a v prostredí
psychologického laboratória, ale menej dlhodobo a v teréne, napr. v samotných komu-
nitách (Paluck, Green, Green, 2019). Preto nie je zrejmé, do akej miery sú použiteľné
v praxi (McKeown, Dixon, 2017). Navyše existuje len málo informácií o efektivite in-
tervencií realizovaných mimo akademickej sféry, keďže (nielen na Slovensku) je ich
dopad zriedka systematicky evalvovaný (Dráľ, Findor, 2016). Dostatočne sa tiež neskú-
ma, či intervencie vytvorené v inom prostredí (dominantne v USA a Veľkej Británii) sú
úspešné aj v hodnotovom prostredí, kde sú predsudky voči stigmatizovaným minori-
tám normatívne akceptované, čo je prípad predsudkov voči Rómom v krajinách stred-
nej a východnej Európy (Kende, Hadarics, Lášticová, 2017; Findor, Lášticová, Hruška,
Popper, Váradi, 2020). V dôsledku prevládajúcich egalitárskych noriem sú ľudia totiž
motivovaní k potláčaniu otvoreného prejavovania predsudkov (Plant, Devine, 1998).
Napríklad metaanalýza 660 štúdií z tridsiatich šiestich krajín ukazuje, že v prostredí,
kde sú egalitárske normy slabšie, je aj korelačný vzťah medzi pozitívnym kontaktom
s menšinami (ktorý je často základom sociálno-psychologických intervencií na zmier-
ňovanie predsudkov) a predsudkami voči menšinám slabší, než v prostredí so silnejší-
mi egalitárskymi normami (Kende, Phalet, Van den Noortgate, Kara, Fischer, 2018).
1 “Mainstreaming” sa tu chápe v zmysle politického i sociálneho mainstreamingu - snahy zabezpečiť, aby
európske aj národné politiky sledovali záujmy a potreby všetkých členov rómskej komunity so zreteľom
na ciele sociálnej inklúzie, tzn. vytvárania takých podmienok, ktoré umožnia inklúziu všeobecne.

118
Kritici mainstreamového prístupu k intervenciám na zmierňovanie predsudkov po-
ukazujú na to, že pozitívny kontakt medzi majoritou a minoritou síce zlepšuje medzisku-
pinové postoje a zmierňuje napätie medzi skupinami, ale to zároveň môže vytvárať v mi-
noritách príliš optimistické vnímanie existujúcich spoločenských nerovností a nastoliť
falošný pocit medziskupinovej harmónie2(Saguy, Tausch, Dovidio, Pratto, 2009; Dixon,
Tropp, Durrheim, Tredoux, 2010). Uznanie nerovností medzi skupinami a uvedomenie
si, že určitá skupina je v spoločnosti znevýhodnená, je kľúčovým faktorom v mobilizácii
utláčaných skupín (van Zomeren, Postmes, Spears, 2008). Práve táto mobilizácia je ne-
vyhnutným predpokladom riešenia štrukturálnych problémov, ktoré sú dô sledkom inšti-
tucionálneho rasizmu (Dixon, Tropp, Durrheim, Tredoux, 2010; McKeown, Dixon, 2017).
Preto je potrebné pri intervenciách používať také postupy, ktoré majú nielen potenciál na
zmierňovanie predsudkov, ale aj na zmocňovanie (napr. v zmysle presadzovania svojich
práv vo verejnom živote, či v zmysle zvyšovania dôvery vo vlastné schopnosti a vlastnú
sebaúčinnosť, angl. empowerment) minorít a stimulovanie sociálnej zmeny.
Tento text vychádza z výskumu realizovaného v rámci projektov DG Justice PolRom
a VEGA č.2/0127/19, ktorých cieľom je riešiť problematiku protirómskeho rasizmu (angl.
antigypsyism3) s pomocou sociálno-psychologického poznania. Vychádzame z predpo-
kladu, že protirómsky rasizmus je potrebné vnímať ako špecickú formu predsudkov
(Kende, Hadarics, Lášticová, 2017), a že – vzhľadom na ich vysokú prítomnosť v spoločnosti
– sú poslednou prijateľnou formou predsudkov v Európe (Kende, Hadarics, Bigazzi, Boza,
Kunst, Lantos et al., 2020a). Zároveň konštatujeme, že mnohé iniciatívy „zdola“, t. j. na
úrovni mimovládnych organizácií, ale ani úsilie o začleňovanie Rómov „zhora“, t. j. na
úrovni štátov, nie sú založené na dôkazoch o účinnosti antidiskriminačných intervencií,
ktoré ponúka sociálna psychológia (Kende, Lášticová, Minescu, Lantos, O’Connor, 2020b).
Na základe reprezentatívnych prieskumov v piatich krajinách (Maďarsko, Slovensko,
Rumunsko, Francúzsko, Írsko) sme zistili, že protirómsky rasizmus zahŕňa (a) podporu
tradičných negatívnych stereotypov; (b) presvedčenie, že Rómovia majú nezaslúžené
výhody, ktoré sa spájajú s popieraním štrukturálnej diskriminácie, a (c) neprítomnosť
kultúrneho uznania (Kende, HaFdarics, Lášticová, 2017; Kende, 2020). Najtypickejšou
pozíciou respondentov však bola ľahostajnosť (a nie nenávisť alebo prijatie), ktorá sa
prejavila v nízkej ochote zapojiť sa do aktivít v prospech Rómov, ale aj do nepriateľskej
kolektívnej akcie. Zároveň sme zistili, že ak politický diskurz (viac či menej hostilný)
korešponduje s individuálnymi postojmi voči Rómom (tolerantnými resp. predpojatými),
môže ľudí mobilizovať k tomu, aby konali v súlade s daným politickým diskurzom, t. j.
angažovali sa v pozitívnej resp. negatívnej kolektívnej akcii (Kende, 2020). Hostilný spo-
ločenský a politický normatívny kontext teda môže komplikovať účinnosť intervencií
na zmierňovanie predsudkov.
Cieľom tejto štúdie je popísať, aké sociálno-psychologické faktory vstupujú do pro-
cesu zmeny medziskupinových vzťahov a ako môžu ovplyvniť úspešnosť intervencií na
2 Pojem „medziskupinová harmónia“ neznamená, že nerovnosti v spoločnosti reálne neexistujú – ide
o vnímanú neexistenciu nerovností tak na strane minorít, ako aj u majority.
3 Pojem antigypsyism, ako špecifická forma rasizmu, vznikol z potreby zohľadniť štrukturálne nerovnosti
a inštitucionálnu diskrimináciu voči rómskej minorite. Alternatívnu verziu prekladu – termín anticiga-
nizmus – nepoužívame pre negatívnu konotáciu slova „cigán” v slovenčine, a takisto preto, že termín
„protirómsky rasizmus“ ho jednoznačnejšie vymedzuje ako špecifickú formu predsudkov.
Hargašová, L., Lášticová B., Poslon, X. D., Belán, D. 2021.
Slovenský národopis, 69 (1), 116–136

119
htttps://doi.org./10.2478/se-2021-0007 Štúdie
zmierňovanie protirómskeho rasizmu. V nasledujúcich kapitolách predstavíme základ -
né teoretické východiská a popíšeme metodológiu výskumu. Následne budeme prezen-
tovať štyri problémové oblasti, z ktorých každá predstavuje tak potenciál na pozitívnu
zmenu postojov, ako možnú prekážku pre túto zmenu. Výzvy, ktoré tieto štyri oblasti
predstavujú pre intervencie, ilustrujeme prostredníctvom vybraných príkladov z empi-
rického výskumu a diskutujeme ich v kontexte relevantnej literatúry.
TRI ÚROVNE INTERVENCIÍ NA ZMIERŇOVANIE
PRO TI RÓ MSKE HO R ASIZMU
Protirómsky rasizmus je jedným z faktorov, ktoré prispievajú k udržiavaniu marginali-
zovaného postavenia Rómov v Európe. Označuje predpojaté, zovšeobecňujúce vníma-
nie Rómov (napr. stereotypy), negatívne emócie (napr. ľahostajnosť, hrozba, strach)
a správanie (napr. diskriminácia, verbálne vyjadrenie nepriateľstva) namierené voči
Rómom (Stewart, 2012; Kende, Hadarics, Bigazzi, Boza, Kunst, Lantos et al., 2020a)
a zároveň to, že predpojaté postoje sú historicky konštruované a vedú nielen k reprodu-
kovaniu štrukturálnych nerovností4(Alliance against Antigypsyism, 2017). Politici sa
zdráhajú prijať opatrenia na zlepšenie situácie Rómov, najmä ak to od majority, ktorej
veľká časť má predpojaté postoje, vyžaduje úsilie a mobilizáciu zdrojov. Tento sociálno-
politický kontext umožňuje, aby sa protirómsky rasizmus na úrovni jednotlivcov zho-
doval s inštitucionálnou úrovňou diskriminácie (FRA, 2018). Verejní aktéri navyše
často využívajú protirómske nálady na politickú mobilizáciu, čím vytvárajú normatív-
ny kontext, v ktorom je protirómsky rasizmus akceptovaný a prijateľný a bráni preja-
vom solidarity a sociálnej zmeny v prospech Rómov (Kende, Krekó, 2020).
Potenciál na riešenie protirómskeho rasizmu majú také intervencie na zmierňovanie
predsudkov, ktoré sa zameriavajú na procesy vzniku medziskupinových postojov na indi -
viduálnej, skupinovej aj štrukturálnej úrovni, t. j. v interakciách medzi ľuďmi aj v inšti-
tucionálnych podmienkach (porov. McBride, 2015). Sociálna psychológia vysvetľuje,
ako jednotlivci prežívajú každodenné interakcie a ako môžu využiť členstvo v skupi-
nách a svoj kultúrny a sociálny status na zapojenie sa do úsilia o sociálnu zmenu. Exis -
tujú viaceré príklady z histórie, ktoré ilustrujú vzťah medzi sociálno-psychologickými
intervenciami na individuálnej a spoločenskej úrovni. Napríklad v USA Allportova
kontaktná hypotéza5(Allport, 1954) zadefinovala podmienky vytvárania psychologic-
ky inkluzívneho školského prostredia pre afroamerické deti v prvých rokoch desegre-
gácie (pozri Pettigrew, 1961). Analýza psychologických procesov na individuálnej aj
skupinovej úrovni a porozumenie tomu, čo skutočne funguje a prečo, môže teda pri-
spieť k vytvoreniu efektívnych intervencií bez ohľadu na to, či sú zamerané na menšie
skupiny ľudí, alebo ide o veľké národné kampane.
4 Štrukturálnu nerovnosť vnímame ako situáciu nerovnosti vo vplyve alebo moci, v ktorej je určitej sku-
pine ľudí pripísaný nižší status vo vzťahu k iným skupinám ľudí. Štrukturálna nerovnosť nastáva, keď je
v štruktúre organizácií, inštitúcií, vlád alebo sociálnych skupín zakorenená zaujatosť, ktorá poskytuje
výhody pre niektorých členov a marginalizuje alebo vytvára nevýhody pre ostatných členov.
5 Kontaktná hypotéza postuluje, že priamy kontakt za optimálnych podmienok spolupráce pri dosaho-
vaní spoločných cieľov, rovnosti statusov a inštitucionálnej podpory zmierňuje predsudky príslušníkov
skupín, ktoré spolu prichádzajú do kontaktu.

120
Metódy zmierňovania predsudkov je možné rozlišovať práve podľa toho, na akej škále
sa uskutočňujú. Ich cieľom môže byť dosiahnutie zmeny na úrovni jednotlivcov a inter-
personálnych vzťahov, medziskupinových procesov alebo spoločnosti. Cieľom intervencií
na individuálnej úrovni je zmeniť postoje ľudí, ich predpojaté vnímanie a emócie voči
príslušníkom iných skupín. Vychádzajú z predpokladu, že predsudky sú bežnou súčasťou
kognitívnych procesov a slúžia na porozumenie nášho sociálneho prostredia (Fiske, Tay-
lor, 2013). Vzhľadom na obmedzené kognitívne schopnosti a tendenciu zjednodušovať
a kategorizovať sociálne informácie ľudia zovšeobecňujú svoje skúsenosti a vytvárajú
skratky rozdeľujúce svet na „my“ a „oni“. Ďalšie kognitívne skratky vedú k posilňovaniu
stereotypov – máme napríklad tendenciu vyberať a spracovávať informácie, ktoré po-
tvrdzujú naše existujúce poznanie (tzv. konfirmačné skreslenie), vďaka čomu je predpojaté
vnímanie sveta odolné voči zmenám (Fiske, Taylor, 2013). Preto sú intervencie zamerané
na negatívne stereotypy (kognície) ťažšie realizovateľné než intervencie zamerané na
emócie alebo správanie. Intervencie na individuálnej úrovni sa typicky zameriavajú na
zaujatie perspektívy druhého (napr. Galinsky, Moskowitz, 2000), prácu s kontra-stereo-
typnými informáciami (napr. Vasiljevic, Crisp, 2013) a zmenu implicitných, neuvedo-
movaných predsudkov (napr. Devine, Forscher, Austin, Cox, 2012).
Intervencie na skupinovej úrovni sa sústreďujú na kontakt medzi členmi rôznych
skupín (napr. Orosz, Bánki, Bőthe, Tóth‐Király, Tropp, 2016), prácu so spoločnou sku-
pinovou identitou (Gaertner, Dovidio, 2000) a sebapotvrdzovaním (angl. self-affir -
mation, napr. Čehajić-Clancy, Effron, Halperin, Liberman, Ross, 2011). Vychádzajú
z predpokladu, že predsudky nie sú iba dôsledkom predpojatých postojov na individu-
álnej úrovni, ale súvisia s psychologickými dôsledkami členstva v skupine. Z pohľadu
teórie sociálnej identity6(Tajfel, Turner, 1979), ktorá zásadne ovplyvnila psychologické
porozumenie procesov medziskupinových vzťahov, sa ľudia v dôsledku sociálnej kate-
gorizácie identifikujú so svojou členskou skupinou a majú tendenciu pozitívnejšie ju
hodnotiť v porovnaní s nečlenskými skupinami, s cieľom dosiahnuť pozitívnu sociálnu
identitu (Brown, 2000), čo sa na behaviorálnej úrovni prejavuje ako uprednostňovanie
členskej skupiny alebo medziskupinové skreslenie (angl. intergroup bias). V prípade
negatívneho výsledku sociálnej komparácie môže dôjsť k ohrozeniu sociálnej identity
(Branscombe, Ellemers, Spears, Doosje, 1999). Ďalším predpokladom týchto interven-
cií je, že ľudia sa aktívne podieľajú na hodnotení a konštruovaní sociálneho sveta, a nie
sú automaticky ovládaní stereotypmi. Predpojaté vnímanie nečlenských skupín sa teda
môže zmeniť, ak ľudia získajú nové a pozitívne skúsenosti (Fiske, Taylor, 2013). To sa
deje napr. pri interakcii s príslušníkmi rôznych skupín, keď dochádza aj k prehodnoco-
6 Teória sociálnej identity definuje členstvo v skupine ako psychologické členstvo, t.j. ako dôsledok pro-
cesu sociálnej kategorizácie, v dôsledku ktorej sa naša príslušnosť k určitým kategóriám stáva výraznou.
Zaoberá sa tým, ako jednotlivci vnímajú svoju príslušnosť a vzťah k členským (angl. ingroup) a nečlen-
ským (angl. outgroup) skupinám a skúma dôsledky tejto percepcie pre medziskupinové vzťahy a sociál-
ne identity. Proces sociálnej kategorizácie je dynamický a to, ktorá kategória sa stane psychologicky
výraznou a významnou (angl. identity prominence, identity salience) závisí od daného sociálneho kon-
textu. Podobne R. Brubaker (2002) argumentuje, že na rozdiel od etnických skupín, ktoré máme ten-
denciu esencializovať a pripisovať im aktérstvo a identitu, v prípade sociálnych kategórií sa zameriava-
me skôr na procesy a vzťahy, na to, ako ľudia vo vzťahu k etnickým a národným kategóriám konajú a ako
sa sociálne kategórie inštitucionalizujú a používajú v organizácii sociálnych vzťahov. Teória sociálnej
identity však na etnické skupiny nazerá práve ako jeden z možných druhov sociálnych kategórií a ako
také ich aj analyzuje.
Hargašová, L., Lášticová B., Poslon, X. D., Belán, D. 2021.
Slovenský národopis, 69 (1), 116–136

121
htttps://doi.org./10.2478/se-2021-0007 Štúdie
vaniu vnímania členských skupín a medziskupinových hraníc, napríklad pri vytvorení
reprezentácie spoločnej členskej skupiny (Gaertner, Dovidio, 2000).
Intervencie na celospoločenskej úrovni zohľadňujú širšie spoločenské procesy, pri-
čom sa zameriavajú na uvedomenie si štrukturálnych nerovností (napr. Powell, Brans-
combe, Schmitt, 2005) a zmenu sociálnych noriem (napr. Prentice, Paluck, 2020). Ich
cieľom nie je priamo zmierňovanie predsudkov, ale poukazujú na statusové rozdiely
medzi skupinami, nespravodlivosť v spoločnosti, hodnoty ako je kultúrna rozmanitosť
a potenciál sociálnych zmien. Tieto intervencie fungujú tak, že zvyšujú povedomie
o vzťahoch medzi individuálnymi postojmi a spoločenskými procesmi, respektíve vy-
tvárajú podmienky pre rozvoj priaznivejších postojov. Takýchto intervencií sa však
v praxi uskutočňuje relatívne málo, keďže sú najťažšie realizovateľné (McBride, 2015)
a je pre ne potrebná výrazná inštitucionálna podpora (Kende, Lášticová, Minescu, Lan-
tos, O’Connor, 2020b).
SOCIÁLNA K AT EG OR IZÁC IA A JE J DÔ SL ED KY
Procesy sociálnej kategorizácie, ktoré sociálna psychológia skúma z pohľadu teórie so-
ciálnej identity, môžu viesť k stereotypizácii a „nálepkovaniu“. Samotná nálepka „Ró-
movia“ je problematická prinajmenšom z dvoch hľadísk. Po prvé ignoruje skutočnosť,
že ľudia kategorizovaní ako „Rómovia“ môžu mať rôznu identitu alebo pôvod (Maru -
shiakova, Popov, 2018). Po druhé, hoci označenie viacerých kultúrnych a etnických
skupín pojmom „Rómovia“ malo za cieľ zjednodušenie tvorby politík integrácie Ró-
mov v EÚ, toto rámcovanie viedlo k homogenizovaniu diskurzu o Rómoch (Zachar Po-
dolinská, Škobla, 2018). To facilituje procesy stereotypizácie, keďže ľudia majú tenden-
ciu vnímať nečlenské skupiny ako vnútorne homogénne (angl. outgroup homogeneity
effect; napr. Simon, Brown, 1987).
Ešte väčší problém sa spája s diskurzmi, ktoré sa okolo nálepky „Rómovia“ vytvorili.
Zachar Podolinská a Škobla (2018) uvádzajú, že najviac prítomným diskurzom v poli-
tike, akademickom svete a médiách je, že Rómovia sú marginalizovaní, sociálne vylú-
čení, žijúci v chudobe a zraniteľní. Takáto de-etnizácia Rómov môže podporiť reduk-
cionistické nazeranie na Rómov cez prizmu „kultúry chudoby“ (Lewis, 1966). Politický
diskurz o Rómoch najmä v strednej a východnej Európe ďalej charakterizuje: (a) otvo-
rené nepriateľstvo voči Rómom legitimizujúce rétoriku kontroly zo strany verejných
autorít; (b) ambivalentná forma diskurzu, kontrastujúca postavenie rómskej menšiny
so situáciou imigrantov a (c) „benevolentný“ anticiganizmus, ktorý síce komunikuje
pozitívne a nápomocné postoje, avšak zároveň posilňuje podriadené postavenie Ró-
mov (Lášticová, Gruev-Vintila, Csaba, 2020). Pokiaľ ide o sociálne reprezentácie Ró-
mov, objavuje sa určitá forma symbolického rasizmu (Sears, Henry 2003), na základe
ktorej sú Rómovia vnímaní ako neschopní získať prístup na trh práce a zneužívajúci so-
ciálny systém (porov. Kende, Hadarics, Lášticová, 2017). Ďalší príkladom redukcionis-
tického nazerania na Rómov je implicitné poukazovanie na exotickú povahu Rómov,
zdôrazňovanie špecifík rómskej kultúry či hudobného nadania (Šotola, Polo, Škobla,
2018). Nedostatočne sa však skúma, ako politické, vzdelávacie a iné sociálne štruktúry
prispievajú k udržaniu marginalizovaného postavenia Rómov.

122
MAPO VANIE IN TE RVENC IÍ V SLO VE NS KOM PRO ST RE DÍ
Výsledky prezentované v štúdii sú súčasťou projektu, ktorého cieľom bolo preskúmať,
do akej miery intervencie na zmierňovanie predsudkov voči Rómom reflektujú sociál-
no-psychologické poznatky, a či majú potenciál na zmenu medziskupinových vzťahov.
V prvej fáze sme mapovali existujúce intervencie a vytvorili databázu týchto intervencií,
v druhej fáze sme uskutočnili rozhovory respektíve fokusové skupiny so zainteresovanými
aktérmi. Vzhľadom na veľký počet realizovaných intervencií na Slovensku sme sa pri
mapovaní zamerali len na rok 2018, ktorý bol prvým rokom riešenia projektu. Za inter-
vencie na zmierňovanie predsudkov sme považovali aktivity: 1) zamerané na medzisku-
pinové vzťahy medzi majoritou a Rómami; 2) ktoré zapájajú majoritu a nie sú zamerané
výlučne dovnútra rómskej komunity; a tiež 3) ktorých cieľom je adresovanie medzisku-
pinových vzťahov vo všeobecnosti, bez explicitného zamerania na Rómov. Korpus sme
tvorili vyhľadávaním informácií verejne dostupných online – prostredníctvom webových
stránok relevantných grantových schém a donorov či samotných mimovládnych orga-
nizácií (ďalej len MNO) – a následne sme dáta doplnili o vyhľadávanie cez webový pre-
hliadač pomocou kľúčových slov (napr. 2018, predsudky, postoje, Rómovia a pod.). Fi-
nálny korpus obsahoval 55 intervencií. Postup pri zbere dát nás však limitoval v odhalení
lokálnych iniciatív na úrovni obcí, či rôznych neformálnych združení, ktoré nežiadali
o finančné prostriedky cez grantové schémy alebo nezverejňovali svoje výsledky online.
Analýzu dát ďalej komplikoval fakt, že viaceré projektové zámery síce formálne deklarovali
cieľ, napríklad zmierňovanie predsudkov, no napĺňali ho len čiastočne, či vôbec. Na účely
projektu sme analyzovali psychologické mechanizmy využívané v intervenciách, ich
účinnosť (reálnu či vnímanú) s cieľom identifikovať príklady dobrej praxe. Pri analýze
sme najprv realizovali obsahovú analýzu intervencií, pričom sme kódovali nasledujúce
kategórie: cieľ intervencie, cieľová skupina, zapojené skupiny, psychologické mechanizmy
(zameranie na kognície, emócie, správanie), atď. Potom sme, s ohľadom na optimálne
podmienky kontaktu (Allport, 1954; Pettigrew, Tropp, 2006) a ďalšie relevantné sociál-
no-psychologické poznanie, hodnotili, či analyzované intervencie majú aspoň teoretický
potenciál na účinné zmierňovanie predsudkov.
Následne sme identifikovali kľúčových aktérov, ktorí na Slovensku pôsobia v oblasti
zlepšovania medziskupinových vzťahov na národnej úrovni. Zamerali sme sa na dve
organizácie. Nadácia Milana Šimečku (ďalej aj NMŠ) ako jedna z najdlhšie pôsobiacich
MNO na Slovensku (od 1991) sa venuje najmä vzdelávaniu o ľudských právach a holo-
kauste, otázkam rozmanitosti a inkluzívnej praxe. Ako kontrastný prípad sme zvolili
organizáciu Eduma, založenú v roku 2015. Napriek krátkej existencii organizácie má
jej zakladateľka, sociálna pedagogička Janette Motlová, dlhoročné skúsenosti v práci
s mládežou, najmä z etnických minorít a znevýhodnených skupín. Cieľom o. z. Eduma
(ďalej len Eduma) je, prostredníctvom vzdelávania, posilniť rôzne sociálne prostredia
v ich schopnosti začleňovať ohrozené skupiny v spoločnosti. Ťažiskovými metódami sú
práca s príbehmi, učenie cez emócie a zážitky.
Zrealizovali sme päť pološtruktúrovaných rozhovorov a dve fokusové skupiny, na
ktorých participovali zástupcovia a zástupkyne uvedených MNO, účastníci a účas -
tníčky nimi realizovaných intervencií a zástupcovia a zástupkyne projektových schém,
ktoré podporili analyzované intervencie za rok 2018 (spolu N=14). Rozhovory sa za-
meriavali najmä na identifikovanie príkladov dobrej praxe v činnosti daných MNO.
Hargašová, L., Lášticová B., Poslon, X. D., Belán, D. 2021.
Slovenský národopis, 69 (1), 116–136

123
htttps://doi.org./10.2478/se-2021-0007 Štúdie
Pomocou otvorených otázok sme explorovali témy súvisiace s intervenciami (zamera-
nie, cieľové skupiny, metódy a princípy ich realizácie, spôsoby hodnotenia dopadu),
skúsenosťou s donorskými schémami, zapojením minorít, prípadne ich zmocňovaním.
Doslovne prepísané rozhovory sme analyzovali použitím tematickej analýzy (Braun,
Clarke, 2006), pričom hlavným cieľom bolo identifikovať subjektívne vnímanie toho,
čo v intervenciách funguje, aké sú ich kľúčové psychologické mechanizmy a zistiť, či sa
vôbec v intervenciách pracuje explicitne s psychologickou teóriou (pozri Kende, Lášti-
cová, Minescu, Lantos, O’Connor, 2020b).
Na základe analýzy databázy za rok 2018 sme identifikovali tri základné formy inter-
vencií: 1) kultúrne aktivity a rôzne umelecké formy určené na prezentáciu a podporu
rómskej kultúry a identity; 2) vzdelávacie aktivity a 3) emancipačné aktivity, ktorých
však bolo len niekoľko (Kende, Lášticová, Minescu, Lantos, O’Connor, 2020b; McBride,
2015). Intervencie sa zameriavali najmä na individuálnu a skupinovú úroveň zmierňo-
vania predsudkov voči Rómom, avšak v minimálnej miere na spoločenskú úroveň.
Na základe analýzy korpusu intervencií, fokusových skupín a rozhovorov a na zákla-
de poznania relevantnej literatúry sme kombináciou deduktívneho a induktívneho prí-
stupu identifikovali štyri výzvy, s ktorými je potrebné sa vo všetkých troch identifi -
kovaných formách intervencií vyrovnať, ak majú mať potenciál na úspech. Sú nimi:
1) esencializovanie vs. zmocňovanie minorít; 2) napätie medzi farboslepým prístupom
a multikulturalizmom; 3) problém medziskupinových hraníc a ich dôsledkov pre gene-
ralizáciu pozitívnych postojov od jednotlivca k celej nečlenskej skupine; a 4) spolo-
čenské normy definujúce povahu medziskupinových vzťahov. Všetky identifikované
oblasti vychádzajú z rôznych dôsledkov sociálnej kategorizácie v závislosti od toho, ako
je štruktúrovaný medziskupinový kontakt. Identifikované výzvy v nasledujúcom texte
ilustrujeme na základe dát z nášho empirického výskumu.
ESEN CIALIZ OVANIE VS. ZM OC ŇO VANIE
Psychologický esencializmus pozostáva z dimenzií „prirodzenosti” (t. j. miery, do akej
sa daná kategória považuje za prirodzenú resp. danú) a „subjektivity/reifikácie“ (t. j.
miery, do akej sa kategória považuje za koherentnú entitu), čo sa potvrdilo v rôznych
kultúrach (Haslam, Rothschild, Ernst, 2000; Coley, Feeney, Xu, Cohen-Pilat, Eidson,
Smyth, et al., 2019). Esencialistické presvedčenia vedú ľudí k tomu, že považujú prísluš-
níkov nečlenských skupín za podobnejších, než v skutočnosti sú a sú spojené so vznikom
stereotypov, predsudkov a s diskriminačným správaním a politikami (napr. Coleman,
Hong, 2008; Williams, Eberhardt, 2008; Yzerbyt, Corneille, Estrada, 2001). Esencialistické
presvedčenia o rase u ľudí zvyšujú mieru akceptovania medziskupinovej hierarchie a ne-
rovností, čo zvyšuje rasové predsudky voči skupinám s nízkym sociálnym statusom
(Mandalaywala, 2020).
Esencializmus však môže byť aj nezamýšľaným dôsledkom aktivít, ktorých cieľom je
zvyšovať porozumenie medzi skupinami. Kultúrne podujatia analyzované za rok 2018
(napr. v podobe hudobných, tanečných, speváckych a iných umeleckých vystúpení Ró-
mov) ako jeden z cieľov deklarovali zmierňovanie predsudkov. Ich refrénom bolo pre-
svedčenie, že poznanie rómskej kultúry a kontakt s ňou búra predsudky a zlepšuje vzťa-
hy medzi minoritou a majoritou: Chceme prostredníctvom kultúry pomôcť prekonať

124
pretrvávajúce predsudky voči Rómom; Odbúravanie vzájomných predsudkov je o spozna-
ní kultúr navzájom, a že kultúra, hudba a tanec otvárajú priestor pre: tzv. pozitívny pred-
sudok, s ktorým je možné pracovať a prostredníctvom ktorého je možné prezentovať Ró-
mov ako súčasť spoločnosti (projekty výzvy Kultminor).
Predpoklad, že spoznanie rómskej kultúry automaticky vedie k pozitívnemu vníma-
niu Rómov a k zlepšeniu medziskupinových vzťahov však v sebe nesie riziko esenciali-
zácie a folklorizácie. Šotola et al. (2018) argumentujú, že poukazovanie na exotickú po-
vahu Rómov cez dôraz na tradičnú rómsku kultúru či hudobné nadanie môže viesť
k zvýrazneniu inakosti medzi Rómami a majoritou a k posilňovaniu stereotypnej pred-
stavy o Rómoch ako ľudových hudobníkoch a umelcoch. Podobne to vnímal aj partici-
pant z fokusovej skupiny s donormi:
Toto je niečo, s čím my bojujeme (...) že momentálne sme v bode, kedy rómska kultúra
predstavuje ľudovú kultúru, že festivaly, tancovanie. Je to absolútne krátkodobá vec, ktorá
proste, že príde, odíde. Máme s tým veľký problém, lebo samotní Rómovia to vnímajú ako
svoju kultúru, veľké percento. (...) Na druhú stranu, tí profesionálni umelci sa z toho chcú
vymaniť. (...) My sa z tohto chceme vymaniť, že nechceme, aby toto symbolizovalo, že toto
je naša kultúra. (fokusová skupina, donori)
Folklórne vystúpenia síce plnia funkciu zviditeľnenia minorít, no zároveň udržiava-
jú obraz o minorite ukotvený v minulosti: Asi aj toto je treba, ale plní to iné funkcie.(...)
Ale tak ako nás ľudový folklór drží v niečo minulom, tak podľa mňa tieto aktivity udržia-
vajú kultúry v niečom minulom. (fokusová skupina, NMŠ)
Hoci kultúrne festivaly môžu stimulovať politickú participáciu minorít, posilňovať
lokálne identity a ponúknuť minoritným komunitám pocit kultúrneho uznania, nesú
v sebe aj riziko esencializácie a reifikovania kultúrnych rozdielov (Rapošová, 2018).
Podobne Kende, Hadarics a Lášticová (2017) argumentujú, že zdôrazňovanie inherent-
nej odlišnosti rómskej kultúry môže byť formou vylúčenia Rómov z národnej členskej
skupiny. Preto zdôrazňovanie kultúrnych odlišností v krajinách, kde neprevládajú
multikultúrne normy (vrátane Slovenska), môže vyústiť do vylúčenia príslušníkov mi-
norít zo spoločnej skupinovej identity (Kende, Hadarics, Lášticová, 2017). Práve vní-
manie spoločnej identity (napríklad definovanej cez občianstvo v spoločnom štáte, či
prináležanie k jednej obci, mestu alebo športovému klubu resp. cez participáciu na
spoločnom projekte) je však jednou z ciest zmierňovania predsudkov voči nečlenským
skupinám (Gaertner, Dovidio, 2000).
Napriek tomu esencialistické presvedčenia môžu mať pre príslušníkov minorít aj po-
zitívne dôsledky napríklad tým, že môžu prispievať k pozitívnemu posilneniu identity
jednotlivcov i skupín, napr. osôb patriacich do sexuálnych minorít (Morton, Postmes,
Haslam, Hornsey, 2009). Štúdie tiež naznačujú, že esencializmus nevyvoláva negatívne
medziskupinové postoje priamo, ale ovplyvňuje ich nepriamo, prostredníctvom interakcií
s rôznymi inými sociálnymi informáciami, presvedčeniami a skúsenosťami (Mandalay-
wala, 2020).
Potenciál na dosiahnutie sociálnej zmeny, ktorá presahuje zmenu na úrovni indivi-
duálnych predsudkov, majú také intervencie, ktoré sa usilujú o emancipáciu a zmocňo-
vanie Rómov a Rómiek. Sú to také aktivity, kde Rómovia a Rómky nevystupujú len
v pozícii účinkujúcich na kultúrnych vystúpeniach, ale je im priznaný rovnaký hlas
a aktérstvo ako príslušníkom etnickej majority: Je dôležité skupinu Rómov zapájať, lebo
mnohí z nich si tiež myslia, že sú menej ako bieli... (fokusová skupina, donori)
Hargašová, L., Lášticová B., Poslon, X. D., Belán, D. 2021.
Slovenský národopis, 69 (1), 116–136

125
htttps://doi.org./10.2478/se-2021-0007 Štúdie
Podolinská (2017) označuje Rómov za „tichú menšinu“, keďže sa s nimi Nerómovia
stretávajú len ako s objektmi politík (porov. Hrustič, 2020). Na Slovensku chýbajú aktéri
a predstavitelia, ktorí by vystupovali smerom zdola nahor, teda zo strany rómskej ko-
munity k ostatnej spoločnosti, hoci aj v tejto oblasti už existujú výnimky napr. v osobách
rómskych starostov (Hrustič, 2020). Preto zapojenie Rómov je podstatným prvkom aj
pri navrhovaní a realizácii intervencií, vrátane poskytovania priestoru otázkam rómskej
identity: Ale myslím si, že je veľa takých, ktorí sú v programoch líderstva, sú programy,
ktoré sa venujú práve self-empowermentu v rómskej samospráve... A to je ten systémový
krok, že dostať ich tam a čo už vidíme výsledky tohto. (fokusová skupina, donori)
Zmocňovanie zástupcov rómskej menšiny môže neskôr vyústiť do aktivizmu v ich
vlastných komunitách, či do líderstva s možnosťou obhajovať práva menšiny a byť vy-
počutí. Ľudia a organizácie, ktorí boli účastníkmi intervencií, môžu neskôr pôsobiť vo
vlastných komunitách a inšpirovať ich k inkluzívnemu správaniu, správaniu citlivému
voči minoritám a akceptujúcemu rozmanitosť: [Jedna z našich žiačok], ktorá sa stala aj
členkou tímu Edumy, externou, pomáha napríklad v projekte, kde si adoptovali, ak to
môžem tak nazvať, biele manželské páry rómske deti. Ona je sama Rómka a pomáha teda
tým rodičom vnímať, že čo to rómske dieťa, akí sú... (interview, účastník aktivít Eduma)
FARBOSLEPOSŤ, MULTIKULTURALIZMUS, ROZMANITOSŤ
V sociálnych vedách, ako i v praxi mnohých inštitúcií existuje diskusia o dvoch od -
lišných prístupoch k znižovaniu segregácie odlišných etnických a kultúrnych skupín.
Prvým je tzv. farboslepý prístup (angl. colourblind), podľa ktorého by sa rasové a etnic-
ké kategórie v procese tvorby politík, školského kurikula alebo v oblasti zamestnania
nemali brať do úvahy, ale je potrebné ich „odložiť nabok”, pričom ku každej osobe by sa
malo pristupovať individuálne, bez ohľadu na jej sociálnu identitu (napr. Barry, 2001).
Oproti tomu, princíp multikulturalizmu je postavený na predpoklade, že rozdiely me-
dzi skupinami by sa mali nielen pripustiť a uznať, ale aj zvýrazňovať a oceňovať (Ver-
kuyten, 2007), keďže ignorovanie rozdielov môže mať negatívny dopad napr. na kultúr-
ne dedičstvo, utlmiť jedinečnú kultúrnu a etnickú identitu minorít, potlačiť do úzadia
inštitucionálne a štrukturálne problémy spojené s diskrimináciou, či túto prax nepria-
mo legitimizovať (Bonilla-Silva, 2003). Kontaktné intervencie založené na farbosle-
pom prístupe z tohto pohľadu nemajú potenciál na generalizáciu pozitívnych postojov
na celú nečlenskú skupinu (Richeson, Nussbaum, 2004). Aj multikulturalizmus však
bol kritizovaný, keďže môže viesť k reifikovaniu rozdielov medzi skupinami, ktoré sa
následne stávajú „trecími plochami pre konflikt a separatizmus“ (Brewer, 1997: 208).
Množstvo poznatkov zo sociálnej psychológie poukazuje na nepriaznivé dôsledky
zvýrazňovania sociálnych kategórií, medzi ktorými sú nielen predsudky, stereotypizo-
vanie a uprednostňovanie vlastnej skupiny (Tajfel, Turner, 1979; Turner, Hogg, Oakes,
Reicher, Wetherell, 1987), ale aj dehumanizácia a diskriminácia príslušníkov nečlenských
skupín (Haslam, 2006; Kteily, Bruneau, Waytz, Cotterill, 2015). Preto sa sociálni psycho-
lógovia najprv zamerali na experimentálne overovanie metód, ktoré stierajú skupinové
hranice (napr. Fiske, Lin, Neuberg, 1990). Avšak vzhľadom na to, že intervencie založené
na interpersonálnych interakciách, v rámci ktorých sociálne kategórie nie sú zvýraznené,
nezaručujú generalizáciu zmeny postoja na celú nečlenskú skupinu (Pettigrew, 1997),

126
výskumníci neskôr začali znovu uvažovať o pozitívnych dôsledkoch multikultúrneho
prístupu (napr. Sparkman, 2020). V nadväznosti na potenciálne protichodné dôsledky
farboslepého prístupu a multikulturalizmu, sme aj v našich dátach pri niekoľkých inter-
venciách zaregistrovali, že postupne opúšťajú zaužívaný dôraz na špecifiká minorít a ich
kultúry, a namiesto toho sa ich aktivity posúvajú od multikultúrneho vzdelávania nie
smerom k farbosleposti, ale k scitlivovaniu voči rozmanitosti vo všeobecnosti.
Zmena v rozmýšľaní nadácie sa pekne ukazuje cez multikultúrnu výchovu versus pre-
chod do interkultúrneho vzdelávania, (...) kde sme veľmi pracovali so zadefinovaním
menšín ako takých a ich predstavovaniu, potom čiastočne s témou multikultúrnej výcho-
vy. (...) A my už sme v tom čase nejakým spôsobom reflektovali, že nejdeme pracovať teda
s týmto vymedzovaním (...) ako s kultúrnym prístupom, kde sa skôr bavíme o identite.
(...) Čiže dostali sme sa k nejakému rešpektu diverzity v jednej chvíli, ale uznávam, že tie
aktivity sú jeden veľký challenge, že ako vychovávať k diverzite knihou o konkrétnych
menšinách, to nie je zase jednoduché vštepovať ľuďom všeobecnú jedinečnosť. (fokusová
skupina, NMŠ)
Čiastočné riešenie diskusie medzi zástancami farboslepého a multikultúrneho prí-
stupu prinášajú prístupy založené na spoločnej skupinovej identite, ktoré popíšeme v na -
sledujúcej časti.
PRÁC A S ME DZ IS KU PI NOVÝM I HR AN IC AM I
A GE NE RA LI ZÁ CIA P OS TOJOV
Potenciálne najväčší dopad na protirómsky rasizmus majú také intervencie, ktoré sa
zameriavajú na zvyšovanie empatie a zníženie vnímanej hrozby zo strany nečlenských
skupín (Nariman, Hadarics, Kende, Lášticová, Poslon, Popper et al., 2020). Z tohto po-
hľadu aj intervencie založené na individuálnej alebo interpersonálnej úrovni majú po-
tenciál na zmierňovanie predsudkov, predovšetkým ak sa pracuje so silnými príbehmi,
ktoré umožňujú vcítenie sa do situácie hrdinov a zaujatie ich perspektívy, čo následne
facilituje ochotu angažovať sa v medziskupinovom kontakte (Galinsky, Moskowitz,
2000). Podobne v rozhovoroch s realizátormi intervencií a donormi zaznieval dôraz na
empatiu a príbehy, pričom práve metódy postavené na zvyšovaní empatie viacerí z nich
považovali za príklady dobrej praxe: Sme presvedčení, že keď budeme teraz intenzívne
pracovať všeobecne s generáciou mladých ľudí, tak vlastne dokážeme u nich vybudovať
zručnosti, ktoré dokážu pomôcť potom akémukoľvek človeku zraniteľnému, ktorý sa v ich
okolí vyskytne a súčasne u nich podporíme tú… vnímavosť a citlivosť k tým potrebám.
(interview, Eduma)
Je tiež dôležité klásť dôraz na to, aby použité príbehy mali charakteristiky, ktoré
účastníkom umožnia ľahšie sa s nimi identifikovať. Psychologické výskumy totiž po-
tvrdzujú vzťah medzi vnímanou podobnosťou a empatiou (Batson, Lishner, Cook, Sa-
wyer, 2005).
Preto napríklad [v projekte Stories that Move] najviac používame a pracuje sa najlep-
šie s Landrym a s Matejom, ktorí sú Slováci. (...) Oni [žiaci a žiačky] akonáhle vidia iné
príbehy, iných ľudí z iných krajín, si to nevedia zlokálniť. To [pre nich] znamená, že dis -
kriminácia sa deje niekde inde, ale nie tu. (...) Treba im veľmi konkrétne veci prinášať na
témy diskriminácie, lebo si to nevedia nijak inak zvnútorniť... (fokusová skupina, NMŠ)
Hargašová, L., Lášticová B., Poslon, X. D., Belán, D. 2021.
Slovenský národopis, 69 (1), 116–136

127
htttps://doi.org./10.2478/se-2021-0007 Štúdie
Hoci vnímaná podobnosť medzi skupinami môže posilňovať pozitívne emócie voči
nečlenskej skupine, môže aj zvyšovať medziskupinové skreslenie a uprednostňovanie
členskej skupiny (Brown, Lopez, 2001). Z pohľadu teórie sociálnej identity totiž vníma-
ná podobnosť nemusí nevyhnutne viesť k lepším medziskupinovým vzťahom, keďže,
ak sú skupiny vnímané ako príliš podobné, ľudia to môžu prežívať ako ohrozenie kvôli
riziku stierania medziskupinových hraníc7a straty dištinktívnej sociálnej identity (pre-
hľad v Poslon, Lášticová, 2019). Na druhej strane, interakcia len na úrovni jednotlivcov,
bez zdôrazňovania skupinového členstva, nezaručuje generalizáciu zmeny postoja
k jednotlivcovi na celú nečlenskú skupinu (Pettigrew, 1997), čo sa potvrdzuje aj v práci
MNO. Výsledkom personalizovaných kontaktných intervencií taktiež môže byť ozna-
čovanie danej osoby ako netypickej pre svoju sociálnu kategóriu (González, Brown,
2003).8Pozitívna interakcia s členom minority síce v takom prípade vedie k zmene po-
stoja, ale len voči danému jednotlivcovi, pričom ten je vnímaný ako výnimka z pravid-
la. Preto sa Eduma sústreďuje jednak na prácu s pochopením individuálnej roviny, ako
aj generalizácie na celú nečlenskú skupinu:
Od príbehu individuálneho ideme na všeobecné informácie a z tých všeobecných sa za-
sa vraciame k tým individuálnym. (...) Tá slučka tam vždy je, ten návrat toho, že by rozu-
meli, že ten jednotlivý príbeh znamená, že takýchto príbehov je veľa. Toto majú spoločné,
v tomto sú rôzne. (...) A vlastne vrátiť sa k tej motivácií, že prečo to začína odo mňa, že ak
ja môžem zmeniť jedného človeka alebo život jedného človeka, akým spôsobom vlastne
mením aj to prostredie okolo neho. (interview, Eduma)
Dôležitým prvkom medziskupinových procesov, či už ich nazývame konštruovaním
symbolických skupinových hraníc alebo sociálnou kategorizáciou je, že ide o dynamic-
ký proces, ktorý neustále prebieha nielen na skupinovej, ale aj na individuálnej (kogni-
tívnej) úrovni. Keďže ľudia sa aktívne podieľajú na konštruovaní svojho sveta, medzi-
skupinové hranice nie sú statické, ale môžu sa redefinovať v závislosti od kontextu
(napr. Gaertner, Dovidio, 2000; Nicholson, 2019; Rapošová, 2018). Preto je pri navrho-
vaní intervencií dôležité citlivo pracovať s už existujúcimi symbolickými hranicami aj
s novými kategóriami, ktoré sa môžu vytvárať počas intervencie.
Niektoré prístupy na zmierňovanie predsudkov teda pracujú s viacerými úrovňami
sociálnych identít súčasne, vrátane najviac inkluzívnej úrovne kategorizácie, ktorá po-
ukazuje na ľudskosť ako nadradenú hodnotu. Cieľom je uvedomenie, že patríme do mno-
hých odlišných, ale navzájom sa prekrývajúcich sociálnych kategórií (Brewer, 2017).
Toto stieranie hraníc medzi „my“ a „oni“ (dekategorizácia) umožňuje následnú rekate-
gorizáciu prostredníctvom „nového my“. Podľa Modelu spoločnej skupinovej identity
(angl. Common Ingroup Identity Model; Gaertner, Dovidio, 2000) by sme v rámci inter-
vencií mali na kognitívnej úrovni simultánne aktivovať dvojitú identitu participantov,
do ktorej patrí tak nadradená (superordinate) kategória, napr. občania Slovenskej repub -
liky, ako aj podradené (subordinate) kategórie, napr. Rómovia, Maďari, Rusíni. Preto je
potrebné pripraviť podmienky pre medziskupinový kontakt členov rôznych skupín (ma-
jority a minority) tak, aby sa stierali (avšak nie celkom zmazali) medziskupinové hranice,
7 Procesy vyjednávania a neustálej redefinície medziskupinových hraníc medzi etnickými skupinami
sú významným objektom záujmu aj sociálnej antropológie, nadväzujúc na prácu F. Bartha (Barth,
[1969]/1998).
8 V rôznych medziskupinových kontextoch však môžu byť užitočné rôzne stratégie.

128
a aby mali účastníci a účastníčky následne možnosť vytvoriť si spoločnú skupinovú iden-
titu, ktorá rešpektuje existenciu podskupín a rozmanitosti v rámci nadradenej skupiny
(duálna identita).
K vzniku nadradenej identity môže dôjsť napríklad v situáciách, keď sa nanovo defi-
nujú sociálne roly účastníkov, respektíve sa vytvoria optimálne podmienky, keď člen -
ská aj nečlenská skupina majú rovnocenný status, kooperujú pri dosahovaní spoloč-
ných cieľov a aktivity majú inštitucionálnu podporu (Allport, 1954). Kľúčovú úlohu tu
zohrávajú aj sociálne praktiky, v ktorých sa účastníci intervencií spoločne angažujú,
keďže zmena správania môže v mnohých prípadoch spätne viesť k zmene postojov
(All port, 1954).
Niekedy sa dostaví efekt toho, že sa zmierňujú a obrusujú tie hrany v tých predsudkoch
v situáciách, ktoré sú pre obe strany úplne neštandardné. Ja som to videl na učiteľoch, kto-
rí vždy ten stereotyp – vyučovacia hodina, žiak, toto... Ale akonáhle sme začali masívne
platiť krúžky, tie dvojhodinovky popoludní, ten level je úplne iný, ten vzťahový moment
medzi tým učiteľom a žiakom v týchto činnostiach, a postoje učiteľov, to sa hopem menilo.
(...) Podobne je to aj s aktivitami, ktoré robia školy s rodičmi… V živote by som nebol pri-
nútil učiteľku, aby si zobrala zákusky, ktoré priniesli na rodičko rómske mamičky. V trie-
de. Ale urobilo sa to isté vonku. Odrazu biele decko chytilo mamu za lakeť a ťahá ju k to-
mu stolu, kde je hromada zákuskov. A už nikto nezistil, kto ktoré priniesol a nebol
problém. (fokusová skupina, donori)
ÚLOHA LO KÁLN EH O A SPOL OČ EN SK ÉH O NORM ATÍVN EH O
KON TEXTU
Úspešné a trvalo udržateľné antidiskriminačné intervencie by mali byť založené na po-
rozumení interakcie medzi osobnými a situačnými vplyvmi, vrátane spoločenského
a politického kontextu. Preto sociálni psychológovia zdôrazňujú, že je potrebné skúmať
aj normatívne kontexty vzniku predsudkov, keďže odlišné sociálne normy môžu facili-
tovať alebo inhibovať rôzne formy prejavovania predsudkov (Kende, McGarty, 2019;
Pettigrew, 2018). Aj v Allportovej kontaktnej hypotéze zohráva kľúčovú rolu práve in-
štitucionálny kontext, ktorý stanovuje normy želateľného správania, ktoré sa môžu pre-
taviť aj do právnych noriem (Allport, 1954). Normatívny kontext je však potrebné brať
do úvahy aj na úrovni kultúry. Kultúry sa líšia podľa miery, do akej sú v nich podpo -
rované hodnoty rovnosti, a do akej miery sa v praxi realizujú v sociálnych vzťahoch
a interakciách. Egalitárske kultúry vyzdvihujú politickú, spoločenskú a ekonomickú
rovnosť medzi jednotlivcami a skupinami a úlohou kultúrnych inštitúcií v týchto spo-
ločnostiach je naprávať sociálne nerovnosti (Schwartz, 2009). Kultúry tiež umožňujú
odlišné kontaktné skúsenosti v závislosti od toho, ako chápu a štruktúrujú medzisku -
pinové vzťahy (Adams, 2012). Ľudia preto kontaktné situácie vnímajú a správajú sa
v nich v súlade s tým, čo je v danej kultúre akceptované (Kende, Phalet, Van den Noort-
gate, Kara, Fischer, 2018). V slovenskom prostredí sú otvorene hostilné prejavy voči
Rómom normatívne akceptované (Kende, Hadarics, Lášticová, 2017; Findor, Láštico-
vá, Hruška, Popper, Váradi, 2020). Preto by sa intervencie, namiesto úzkeho zamerania
na zmenu postojov, mali venovať aj formovaniu toho, ako ľudia vnímajú hodnoty a nor-
my týkajúce sa medziskupinových vzťahov na kolektívnej úrovni (Tankard, Paluck,
Hargašová, L., Lášticová B., Poslon, X. D., Belán, D. 2021.
Slovenský národopis, 69 (1), 116–136

129
htttps://doi.org./10.2478/se-2021-0007 Štúdie
2016; Prentice, Paluck, 2020). Napríklad Palucková (2009) ukázala, že rozhlasová hra
zobrazujúca sympatické postavy, ktoré sa správali pozitívne k príslušníkom nečlenskej
skupiny, pomohla zmierniť medziskupinový konflikt v Rwande a zmenila u posluchá-
čov vnímané normy, ktoré sa týkali riešenia konfliktu medzi Hutuami a Tutsiami. Po-
dobne realizátori intervencií a donori zdôrazňovali vplyv širšieho spoločenského kon-
textu na možnosti práce s medziskupinovými postojmi a potrebu pracovať so širšou
komunitou: ... nestačí pracovať so zraniteľnými skupinami, lebo ich vlastne klamem. Lebo
keď tým rómskym deťom hovorím, že buďte šikovné, budete úspešné, tak tam tá kauzalita
vlastne neplatila. Oni boli šikovné, múdre, ale neboli úspešné v spoločnosti, pre tie pro-
stredia. (interview, Eduma)
Horšie je pracovať s verejnosťou v obciach a meste, pretože tam sú nastavené tie nega-
tívne stereotypy, ktoré búrajú akúkoľvek iniciatívu smerom v prospech tej komunity a tam
je ťažko preraziť. Už obzvlášť v situácii, keď každé štyri roky, teraz to bolo trošku tichšie
prvýkrát, lebo máme Kotlebu, takže sa rieši on, ale pri každých voľbách sa diali obrovské
svinstvá s podplácaním [Rómov]... No, a samozrejme na strane majority to generuje
zlosť, hnev, nenávisť... A to sa pekne nabaľuje jak šupky na cibuli, a to, kam to nechali
u nás v tomto štáte dôjsť, čo sa týka postojov verejnosti a štátu voči Rómom, je niečo, čo
chce dve generácie – tri, aby sa vôbec niečo pohlo. (fokusová skupina, donori)
ZÁVER
V intervenciách na zmierňovanie predsudkov voči Rómom v roku 2018 na Slovensku
dominovali predovšetkým kultúrne a vzdelávacie aktivity, ale minimálne v nich boli
zastúpené aktivity zamerané na zmocňovanie Rómov. Intervencie sa zameriavali najmä
na individuálnu a skupinovú úroveň zmierňovania predsudkov, no v minimálnej miere
na spoločenskú úroveň. V súlade s výsledkami reprezentatívnych prieskumov (Kende,
Hadarics, Lášticová, 2017; Kende, 2020), zistenia z analýzy intervencií, rozhovorov
a fokusových skupín poukazujú na to, že nielen individuálne postoje (prejavujúce sa
napríklad prostredníctvom homogenizácie a esencializácie nečlenských skupín), ale
najmä hostilné socio-politické normatívne prostredie, sú prekážkou dosiahnutia trvalo
udržateľnej zmeny v rómsko-nerómskych vzťahoch. Intervencie sa však len zriedka za-
meriavajú na štrukturálne príčiny diskriminácie. Často ide o krátkodobé jednorazové
aktivity, hoci budovanie dôvery a solidarity, ktoré sú predpokladom spoločenskej zme-
ny, si vyžaduje dlhodobé úsilie.
Na základe obsahovej analýzy antidiskriminačných intervencií, rozhovorov so zain-
teresovanými aktérmi a analýzy literatúry sme identifikovali štyri výzvy, ktoré je z po-
hľadu sociálno-psychologického poznania potrebné adresovať v antidiskriminačných
intervenciách. Sú nimi: 1) problematické dôsledky esencializácie a potreba zmocňova-
nia minorít; 2) potenciálne protichodné vplyvy farboslepého prístupu a multikultura-
lizmu; 3) definovanie medziskupinových hraníc a ich dôsledkov na generalizáciu po-
zitívnych postojov od jednotlivca k celej nečlenskej skupine; a 4) spoločenské normy
definujúce povahu medziskupinových vzťahov.
Zmena na úrovni spoločenských noriem môže efektívne zmierňovať protirómsky
rasizmus, pokiaľ pritom vezmeme do úvahy, že sa tento prejavuje v troch dominant-
ných formách: ako tradičné negatívne stereotypy; presvedčenie, že Rómovia majú neza -

130
slúžené výhody a neprítomnosť kultúrneho uznania (Kende, Hadarics, Lášticová, 2017;
Kende, 2020). Sociálne normy musia preto zároveň dekonštruovať tradičné negatívne
stereotypy, posilňovať hodnoty rozmanitosti a nediskriminácie, ale nemali by byť po-
stavené na farboslepom prístupe. Hľadanie medziskupinovej harmónie prostredníc-
tvom farboslepého prístupu môže síce viesť k pozitívnym zmenám na úrovni individuál -
nych postojov, avšak vytvára falošný obraz o neexistencii štrukturálnych nerovností.
Intervencie by tiež mali byť šité na mieru konkrétnemu kontextu a nemali by sa imple-
mentovať bez úprav. V procese adaptácie intervencií na lokálny kontext by mali byť za-
hrnutí aj samotní Rómovia a členovia lokálnej komunity, na ktorú je daná intervencia
zacielená. Zatiaľ čo sa niektoré intervencie zameriavajú špecificky na prísluš níkov väč-
šinovej spoločnosti alebo špecificky na Rómov, vždy majú určitý vplyv na obe skupiny.
Pri intervenciách je potrebné brať do úvahy dôsledky kontaktu nielen na stereotypy
a emócie, ale aj na správanie a mocenské vzťahy. Jedným z hlavných mechanizmov, ako
funguje pozitívny medziskupinový kontakt, je zmena reprezentácií členstva ľudí v dvoch
skupinách na reprezentácie členstva v jednej, inkluzívnej členskej skupine (Gaertner,
Dovidio, 2000). Prílišný dôraz na spoločné črty však môže odvádzať pozornosť od me-
dziskupinových rozdielov v zdrojoch alebo moci a viesť k optimistickým pocitom me-
dziskupinovej rovnosti a harmónie, a inhibovať kolektívnu akciu, ktorej cieľom je sociálna
zmena (Wright, Baray, 2012; Dixon, Tropp, Durrheim, Tredoux, 2010). Pokiaľ ide o zvý-
hodnené skupiny, zmeny na úrovni postojov spôsobené kontaktom môžu navyše odrážať
skôr rešpektovanie rovnosti ako princípu, než realitu (Durrheim, Dixon, 2004). Preto
také kontaktné situácie, ktoré zdôrazňujú nielen spoločné črty (vrátane ľudskosti a mo-
rálky), ale aj problémy vyplývajúce z medziskupinových nerovností, majú väčší potenciál
viesť k porozumeniu medzi skupinami a k uznaniu potreby sociálnej zmeny (Saguy,
Tausch, Dovidio, Pratto, 2009).
Intervencie na zmierňovanie predsudkov by mali byť postavené na vedeckých dôka-
zoch a mali by sa ideálne realizovať na základe spolupráce medzi multidisciplinárnym
tímom akademikov, odborníkov z praxe a predstaviteľov minorít, a to tak vo fáze tvor-
by intervencií, ako aj vo fáze hodnotenia dopadu. Kým sociálna psychológia ponúka
efektívne nástroje na to, aby sme porozumeli fungovaniu predsudkov a stereotypov
najmä na individuálnej a skupinovej úrovni, sociálna antropológia prináša vhľad pre-
dovšetkým do procesov na spoločenskej a kultúrnej úrovni. Úspešné a trvalo udržateľ-
né intervencie by mali byť založené práve na porozumení interakcie medzi osobnými,
skupinovými a situačnými vplyvmi, vrátane aktuálneho spoločenského a politického
kontextu.
P o ďa k o va n i e
Príspevok vznikol v rámci projektu „Identifikácia metód založených na dôkazoch, ktoré
umožnia efektívne bojovať proti diskriminácii Rómov v meniacej sa politickej klíme v Euró-
pe“ financovaného Justice Programme of the European Union (2014–2022) pod číslom gran-
tu 808062-PolRom-REC-AG-2017/REC-RDIS-DISC-AG-2017 a v rámci projektu VEGA
č. 2/0127/19: „Sociálno-psychologické predpoklady antidiskriminačných intervencií – kvali-
tatívna metaanalýza“. Práca Xenie Daniely Poslon a Dóry Belán na tomto texte bola súčasťou
ich doktorandského štúdia na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK.
Hargašová, L., Lášticová B., Poslon, X. D., Belán, D. 2021.
Slovenský národopis, 69 (1), 116–136

131
htttps://doi.org./10.2478/se-2021-0007 Štúdie
LiTeRaTÚRa
Adams, G. (2012). Context in person, person
in context: A cultural psychology approach
to social-personality psychology. In: K.
Deaux, M. Snyder (Eds.), The Oxford hand-
book of personality and social psychology.
Oxford, England: Oxford University Press
(s. 182–208).
Alliance against Antigypsyism (2017). Antigyp-
syism – a reference paper. získané z https://
abv.a52.myftpupload.com/wp-content/
uploads/2017/07/Antigypsyism-reference-
paper-16.06.2017.pdf.
Allport, G. W. (1954). The nature of prejudice.
Reading, MA: Addison-Wesley.
Barry, B. (2001). Culture and equality. Cam-
bridge, UK: Polity Press.
Barth, F. (1969/1998). Ethnic groups and boun-
daries. The social organization of culture dif-
ference. Long Grove: Waveland Press.
Batson, C. D., Lishner, D. A., Cook, J., Sawyer,
S. (2005). Similarity and nurturance: Two
possible sources of empathy for strangers.
Basic and applied social psychology, 27(1),
15-25. 10.1207/s15324834basp2701_2.
Bonilla-Silva, E. (2003). Racism without racists:
Color-blind racism and the persistence of
racial inequality in the United States. Lan-
ham, MD: Roman & Littlefield.
Branscombe, N. R., Ellemers, N., Spears, R.,
Doosje, B. (1999). The context and content
of social identity threat. In: N. Ellemers, R.
Spears, B. Doosje (Eds.), Social identity: Con-
text, commitment, content. Blackwell Science
(s. 35–58).
Braun, V., Clarke, V. (2006). Using thematic
analysis in psychology. Qualitative Research
in Psychology, 3(2), 77-101. 10.1191/14780
88706qp063oa.
Brewer, M. B. (1997). The social psychology of
intergroup relations: Can research inform
practice. Journal of Social Issues, 53(1), 197–
211. https://doi.org/10.1111/j.1540-4560.
1997.tb02440.x.
Brewer, M. B. (2017). Intergroup discriminati-
on: Ingroup love or outgroup hate? In: C. G.
Sibley, F. K. Barlow (Eds.), The Cambridge
handbook of the psychology of prejudice.
Cambridge University Press (s. 90–110),
https://doi. org/10.1017/9781316161579.
005.
Brown, L. M., Lopez, G. E. (2001). Political con-
tacts: Analyzing the role of similarity in
theories of prejudice. Political psychology,
22(2), 279–292. https://doi.org/10.1111/
0162-895X.00239.
Brown, R. (2000). Social Identity Theory: Past
Achievements, Current Problems and Futu-
re Challenges. European Journal of Social
Psychology, 30(6), 745–778. https://doi.org/
10.1002/1099-0992(200011/12)
30:6<745::AID-EJSP24>3.0.CO;2-O.
Brubaker, R. (2002). Ethnicity without groups.
European Journal of Sociology, 43(2), 163–
189. doi:10.1017/S0003975602001066.
Coleman, J. M., Hong, Y.-Y. (2008). Beyond na-
ture and nurture: The influence of lay gender
theories on self-stereotyping. Self and Iden-
tity, 7(1), 34–53. https://doi.org/10.1080/152
98860600980185.
Coley, J., Feeney, A., Xu, Y., Cohen-Pilat, M.,
Eidson, R. C., Smyth, K. et al. (2019). A two-
component framework captures cross-cul-
tural similarities and differences in essen-
tialist thinking about social categories.
PsyArXivPreprints. https://doi.org/10.312
34/osf.io/jbg4r.
Čehajić-Clancy, S., Effron, D. A., Halperin, E.,
Liberman, V., Ross, L. D. (2011). Affirmati-
on, acknowledgment of in-group responsi-
bility, group-based guilt, and support for re-
parative measures. Journal of Personality and
Social Psychology, 101(2), 256–270. https://
doi.org/10.1037/a0023936.
Devine, P. G., Forscher, P. S., Austin, A. J., Cox,
W. T. (2012). Long-term reduction in impli-
cit race bias: A prejudice habit-breaking in-
tervention. Journal of Experimental Social
Psychology, 48(6), 1267-1278. https://doi.
org/10.1016/j.jesp.2012.06.003.
Dixon, J., Tropp, L. R., Durrheim, K., Tredoux,
C. (2010). “Let them eat harmony”: Prejudi-
ce-reduction strategies and attitudes of his-
torically disadvantaged groups. Current Di-
rections in Psychological Science, 19(2), 76-80.
https://doi.org/10.1177/096372141036 3366.
Dráľ, P., Findor, A. (2016). Teachers as resear-
chers? Assessing impact of pedagogical in-
terventions on pupils’ attitudes. Human Af-
fairs, 26(3), 271–287. https://doi.org/10.
1515/humaff-2016-0024.

132
Durrheim, K., Dixon, J. (2004). Attitudes in the
Fiber of Everyday Life: The Discourse of Ra-
cial Evaluation and the Lived Experience of
Desegregation. American Psychologist,59(7),
626-636. https://doi.org/10.1037/0003-066X.
59.7.626.
European Commission (2019). Eurobarometer
on the social acceptance of LGBTI people in
the EU – 2019. Dostupné na: https://ec.eu-
ropa.eu/info/policies/justice-andfunda-
mental-rights/combatting-discrimination/
lesbian-gay-bi-trans-and-intersexequality/
eurobarometer-social-acceptance-lgbti-
people-eu-2019_sk.
European Commission (2020). The new EU
Roma strategic framework for equality, inc-
lusion and participation (full package).
Otvorené z: https://ec.europa.eu/info/publi-
cations/new-eu-roma-strategic-framework-
equality-inclusion -and-participation-full-
package_en.
Findor, A., Lášticová, B., Hruška, M. Popper, M.,
Váradi L. (2020). e Impact of Response In-
struction and Target Group on the BIAS Map.
Frontiers in Psychology, 11, art. no. 566725.
https://doi.org/10.3389/fpsyg.2020. 566725.
Fiske, S. T., Lin, M., Neuberg, S. L. (1990). The
continuum model: Ten years later.In: S.
Chaiken, Y. Trope (Eds.), Dual-process theo-
ries in social psychology. The Guilford Press
(s. 231–254).
Fiske S. T., Taylor S. E. (2013). Social Cognition:
From Brains to Culture (2/e). London: Sage.
FRA (2018). A persisting concern: anti-Gypsy-
ism as a barrier to Roma inclusion. Luxem-
bourg: Publications Office of the European
Union. Získané z: https://fra.europa. eu/en/
publication/2018/roma-inclusion/ fra-opi-
nions.
Gaertner, S. L., Dovidio, J. F. (2000). Reducing
Intergroup Bias. The Common Ingroup Iden-
tity Model. Road Hove: Psychology Press.
Galinsky, A. D., Moskowitz, G. B. (2000). Pers-
pective-taking: Decreasing stereotype ex-
pression, stereotype accessibility, and in-
group favoritism. Journal of Personality and
Social Psychology, 78(4), 708–724. https://
doi.org/10.1037/0022-3514.78.4.708.
Gallová Kriglerová, E., Kadlečíková, J. a kol.
(2009). Kultúrna rozmanitosť a jej vnímanie
žiakmi základných škôl na Slovensku. Brati-
slava: Open Society Foundation.
González, R., Brown, R. (2003). Generalization
of positive attitude as a function of subgroup
and superordinate group identifications in
intergroup contact. European Journal of So-
cial Psychology, 33(2), 195–214. https://doi.
org/10.1002/ejsp.140.
Haslam, N. (2006). Dehumanization: An inte-
grative review. Personality and social psycho-
logy review, 10(3), 252–264. https://doi.org/
10.1207/s15327957pspr1003_4.
Haslam, N., Rothschild, L., Ernst, D. (2000).
Essentialist beliefs about social categories.
British Journal of Social Psychology, 39(1),
113–127. https://doi.org/10.1348/0144666
001 64363.
Hrustič, T. (2020). How Roma Mayors Penet-
rate the Municipal Power Structures: Resis-
ting the Non-Roma Dominance in Slovak
Local Governments. Slovenský národopis,
68(4), 397–411. https://doi.org/10.2478/se-
2020-0023.
Kende, A. (2020). Identifying evidence-based
methods to effectively combat discrimination
of the Roma in the changing political climate
of Europe. Comparative report of WP2. Do-
stupné na: https://polrom.eu/wp-content/
uploads/2020/05/d2.11-comparative-re-
port.pdf.
Kende, A., Hadarics, M., Bigazzi, S., Boza, M.,
Kunst, J. R., Lantos, N. A., Lášticová, B., Mi-
nescu, A., Pivetti, M., Urbiola, A. (2020a).
The last acceptable prejudice in Europe? An-
ti-Gypsyism as the obstacle to Roma inclu-
sion, Group Processes & Intergroup Relations,
1–23. https://doi.org/10.1177/1368430220
907701.
Kende, A., Lášticová, B., Minescu, A., Lantos,
N. A., O’Connor, A. (2020b). Evidence-Based
Methods to Effectively Combat Antigypsyism
in the Changing Political Climate of Europe.
Bratislava: Institute for Research in Social
Communication, Slovak Academy of Scien-
ces & Budapest: Eötvös Loránd University.
Kende, A., Hadarics, M., Lášticová, B. (2017).
Anti-Roma attitudes as expressions of do-
minant social norms in Eastern Europe, In-
ternational Journal of Intercultural Relations,
60, 12–27. https://doi.org/10.1016/j.ijintrel.
2017.06.002.
Kende, A., Krekó, P. (2020). Xenophobia, pre-
judice, and right-wing populism in East-
Central Europe. Current Opinion in Beha-
Hargašová, L., Lášticová B., Poslon, X. D., Belán, D. 2021.
Slovenský národopis, 69 (1), 116–136

133
htttps://doi.org./10.2478/se-2021-0007 Štúdie
vioral Sciences, 34, 29–33. https://doi.org/10.
1016/j.cobeha.2019.11.011.
Kende, A., McGarty, C. (2019). A model for
predicting prejudice and stigma expression
by understanding target perceptions: The
effects of visibility, politicization, responsi-
bility, and entitativity. European Journal of
Social Psychology, 49, 839–856. https://doi.
org/10.1002/ejsp.2550.
Kende, J., Phalet, K., Van den Noortgate, W.,
Kara, A., Fischer, R. (2018). Equality Revi-
sited: A Cultural Meta-Analysis of Inter-
group Contact and Prejudice. Social Psycho-
logical and Personality Science, 9(8),
887–895. https://doi.org/10.1177/19485506
17728993.
Kteily, N., Bruneau, E., Waytz, A., Cotterill, S.
(2015). The Ascent of Man: Theoretical and
Empirical Evidence for Blatant Dehumani-
zation. Journal of Personality and Social Psy-
chology, 109(5), 901–931.https://doi.org/10.
1037/pspp0000048.
Kusá, Z. (2016). Škola nie je pre všetkých.Brati-
slava: Sociologický ústav SAV.
Lášticová, B., Gruev-Vintila, A., Csaba, S.
(2020). Themes, Ressources and Effects of Po-
litical Discourses about the Roma: Compara-
tive Report Hungary, Slovakia, Romania, Ire-
land and France. Comparative report, Work
Package 3: <https://polrom.eu/wp-content/
uploads/2020/11/d3.6-comparative-report-
political-discourse.pdf>
Lewis, O. (1966). The Culture of Poverty. Scien-
tific American, 215(4), 19–25. https://www.
jstor.org/stable/24931078.
McBride, M. (2015). What works to reduce pre-
judice and discrimination? A review of the
evidence. Scottish Centre for Crime and Jus-
tice Research. Dostupné na: https://www.
gov.scot/publications/works-reduce-preju-
dice-discrimination-review-evidence/.
Mandalaywala, T. M. (2020). Does essentialism
lead to racial prejudice?: It’s not so Black and
White. Advances in Child Development and
Behavior, 59. https://doi.org/10.31234/osf.
io/zkqrx.
Marushiakova, E., Popov, V. (2018). Roma la-
belling: policy and academia. Slovenský ná-
rodopis, 66(4), 385–418. https://doi.org/10.
26363/SN.2018.4.02.
McKeown, S., Dixon, J. (2017). The “contact hy-
pothesis”: Critical reflections and future di-
rections. Social and Personality Psychology
Compass, 11(1). https://doi.org/10.1111/
spc3.12295.
Morton, T. A., Postmes, T., Haslam, S. A., Horn-
sey, M. J. (2009). Theorizing gender in the
face of social change: Is there anything es-
sential about essentialism? Journal of Perso-
nality and Social Psychology, 96, 653–664.
https://doi.org/10.1037/a0012966.
Nariman, H. S., Hadarics, M., Kende, A., Láš-
ticová, B., Poslon, X. D., Popper, M. et al.
(2020). Anti-roma Bias (Stereotypes, Preju-
dice, Behavioral Tendencies): A Network
Approach Toward Attitude Strength. Fron-
tiers in Psychology, 11, art. no. 2071.
Nicholson, C. (2019). Working Together, Living
Together: Jewish and Palestinian Citizens of
Israel Crossing Imagined Group Bounda-
ries. Journal of Social and Political Psycholo-
gy, 7(2), 959–977. https://doi.org/10.5964/
jspp.v7i2.852.
Orosz, G., Bánki, E., Bőthe, B., Tóth‐Király, I.,
Tropp, L. R. (2016). Don’t judge a living book
by its cover: effectiveness of the living library
intervention in reducing prejudice toward
Roma and LGBT people. Journal of Applied
Social Psychology, 46(9), 510–517. https://
doi.org/10.1111/jasp.12379.
Paluck E. L., Green D. P. (2009). Prejudice Re-
duction: What Works? A Review and Asse-
ssment of Research and Practice. Annual Re-
view of Psychology, 60(1), 339–367. doi:
10.1146/annurev.psych.60.110707.163607.
Paluck, E. L., Green, S. A., Green, D. P. (2019).
The contact hypothesis re-evaluated. Beha-
vioural Public Policy, 3(2), 1–30.
Paluck, E. L. (2009). Reducing intergroup pre-
judice and conflict using the media: A field
experiment in Rwanda. Journal of Persona-
lity and Social Psychology, 96(3), 574–587.
Pettigrew, T. F. (1961). Social psychology and
desegregation research. American Psycholo-
gist, 16(3), 105–112. https://doi.org/10.1037/
h0041995
Pettigrew, T. F. (1997). Generalized Intergroup
Contact Effects on Prejudice. Personality and
Social Psychology Bulletin, 23(2), 173–185.
Pettigrew, T. F. (2018). The emergence of con-
textual social psychology. Personality and
Social Psychology Bulletin, 44, 963–971.
doi:10.1177/0146167218756033.
Pettigrew, T. F., Tropp, L. R. (2006). A meta-

134
analytic test of intergroup contact theory.
Journal of Personality and Social Psychology,
90, 751–783. https://doi.org/10.1037/0022-
3514.90.5.751.
Plant, E. A., Devine, P. G. (1998). Internal and
external motivation to respond without pre-
judice. Journal of Personality and Social Psy-
chology, 75(3), 811–832. https://doi.org/10.
1037/0022-3514.75.3.811.
Podolinská, T. (2017). Roma in Slovakia – Silent
and Invisible Minority (Social Networking
and Pastoral Pentecostal Discourse as a Case
of Giving Voice and Positive Visibility). Slo-
venský národopis, 65(2), 135–157.
Podolinská, T., Hrustič, T. (Eds.) (2015). Čier-
no-biele svety. Rómovia v majoritnej spoloč-
nosti Bratislava: Veda & Ústav etnológie SAV.
Poslon, X.-D., Lášticová, B. (2019). The Silver
Lining Between Perceived Similarity and In-
tergroup Differences: Increasing Confidence
in Intergroup Contact. Human Affairs: Post -
disciplinary Humanities and Social Sciences
Quarterly, 29(1), 63–73.
Powell, A. A., Branscombe, N. R., Schmitt, M.
T. (2005). Inequality as ingroup privilege or
outgroup disadvantage: The impact of group
focus on collective guilt and interracial atti-
tudes. Personality and Social Psychology Bul-
letin, 31(4), 508–521. https://doi.org/10.
1177/0146167204271713.
Prentice, D., Paluck, E. L. (2020). Engineering
social change using social norms: Lessons
from the study of collective action. Current
Opinion in Psychology, 35, 138–142. https://
doi: 10.1016/j.copsyc.2020.06.012.
Rapošová, I. (2018). ‘We can’t just put any bel-
ly-dancer into the program’: cultural acti-
vism as boundary work in the city of Brati-
slava, Journal of Ethnic and Migration
Studies, 45(11), 1–18. https://doi.org/10.
1080/1369183X.2018.1440543.
Richeson, J. A., Nussbaum R. J. (2004). The im-
pact of multiculturalism versus color-blind-
ness on racial bias. Journal of Experimental
Social Psychology, 40(3), 417–423.
Rosinský, R. (2009). Etnické postoje učiteľov, štu-
dentov a žiakov I. stupňa ZŠ (s akcentom na
rómsku etnickú skupinu). Nitra: Univerzita
Konštantína Filozofa.
Saguy, T., Tausch, N., Dovidio, J. F., Pratto, F.
(2009). The irony of harmony: Intergroup
contact can produce false expectations for
equality. Psychological Science, 20(1), 114–
121. https://doi.org/10.1111/j.1467-9280.
2008.02261.x.
Sears, D. O., Henry, P. J. (2003). The origins of
symbolic racism. Journal of Personality and
Social Psychology, 85(2), 259–275. https://
doi.org/10.1037/0022-3514.85.2.259.
Schwartz, S. H. (2009). A theory of cultural va-
lue orientations: Explication and applicati-
ons. In: S. Masamichi (Ed.), New frontiers in
comparative sociology. Leiden, the Nether-
lands: Brill (s. 173–220).
Simon, B., Brown, R. (1987). Perceived intra-
group homogeneity in minority-majority
contexts. Journal of Personality and Social
Psychology, 53(4), 703–711. https://doi.org/
10.1037/0022-3514.53.4.703.
Slovíková, M. (2012). Vzor tolerantného sprá-
vania mladých ľudí v rodine a v škole: výskum
názorov a postojov žiakov. Bratislava: Ústav
informácií a prognóz školstva.
Sparkman, D. J. (2020). Multicultural Experien-
ces and the Secondary Transfer Effect of In-
tercultural Attitudes. Social Psychology,
51(4), 267–283. https://doi.org/10.1027/
1864-9335/a000414.
Stewart, M. S. (2012). The Gypsy menace: Po-
pulism and the new anti-Gypsy politics. Lon-
don, UK: Hurst & Company.
Šotola, J., Polo, M. R., Škobla, D. (2018). Slovak
Roma beyond Anthropological Escapism
and Exotic Otherness. ‘Whiteness’ and the
Structures of Everyday Life. Slovenský náro-
dopis, 66(4), 487–500. https://doi.org/10.
26363/SN.2018.4.07.
Tankard, M. E., Paluck, E. L. (2016). Norm per-
ception as a vehicle for social change. Social
Issues and Policy Review, 10, 181–211. https://
doi.org/10.1111/sipr.12022.
Tajfel, H., Turner, J. C. (1979). An integrative
theory of intergroup conflict. In W. G. Aus-
tin, S. Worchel (Eds.), The social psychology
of intergroup relations. Monterey, CA: Bro-
oks/Cole (s. 33–37).
Turner, J. C., Hogg, M. A., Oakes, P. J., Reicher,
S. D., Wetherell, M. S. (1987). Rediscovering
the social group: A self-categorization theory.
Basil Blackwell.
Yzerbyt, V., Corneille, O., Estrada, C. (2001).
The interplay of subjective essentialism and
entitativity in the formation of stereotypes.
Personality and Social Psychology Review,
Hargašová, L., Lášticová B., Poslon, X. D., Belán, D. 2021.
Slovenský národopis, 69 (1), 116–136

135
htttps://doi.org./10.2478/se-2021-0007 Štúdie
5(2), 141–155. https://doi.org/10.1207/S153
27957PSPR0502_5.
van Zomeren, M., Postmes, T., Spears, R.
(2008). Towards an integrative social iden-
tity model of collective action: A quantitative
research synthesis of three socio-psycholo-
gical perspectives. Psychological Bulletin,
134(4), 504–535. https://doi.org/10.1037/
0033-2909.134.4.504.
Vasiljevic, M., Crisp, R. J. (2013). Tolerance by
surprise: Evidence for a generalized reduc-
tion in prejudice and increased egalitaria-
nism through novel category combination.
PloS One, 8(3). e57106. https://doi.org/10.
1371/journal.pone.005710.
Verkuyten, M. (2007). Social psychology and
multiculturalism. Social and Personality Psy-
chology Compass, 1(1), 280–297.
Williams, M. J., Eberhardt, J. L. (2008). Biolo-
gical conceptions of race and the motivation
to cross racial boundaries. Journal of Perso-
nality and Social Psychology, 94(6), 1033–
1047. https://doi.org/10.1037/0022-3514.
94.6.1033.
Wright, S. C., Baray, G. (2012). Models of social
change in social psychology: Collective ac-
tion or prejudice reduction? Conflict or har-
mony. In: J. Dixon, M. Levine (Eds.), Beyond
prejudice: Extending the social psychology of
conflict, inequality and social change. Cam-
bridge University Press (s. 225–247).
Zachar Podolinská, T., Škobla, D. (2018). “Why
Labelling Matters”: On Social Construction
of Roma/Gypsies in Europe. Slovenský ná-
rodopis, 66(4), 378–384. https://doi.org/
10.26363/SN.2018.4.01.
o aU To RkÁCH
LUCIA HARGAŠOVÁ (ORCID: 0000-0003-3625-0768) – Mgr. Lucia Hargašová, PhD.,
sociálna psychologička, pracuje ako vedecká pracovníčka v Ústave výskumu sociál-
nej komunikácie SAV. Zahraničnú stáž absolvovala na Strathclyde University. Je člen-
kou domácich a medzinárodných riešiteľských kolektívov. V projektoch DJ Justice,
PolRom a ENGAGE sa podieľa na výskume zmierňovania prejavov protirómskeho
rasizmu a v projekte VEGA sa venuje intervenciám v školskom prostredí. Náhradné
rodičovstvo skúma v projekte VEGA o tradičných a alternatívnych formách rodičo-
vstva v súvislosti s kvalitou života. Kvalitu života v partnerských vzťahoch rieši v pro-
jekte APVV. Je spoluautorkou monografie Kvalita života detí a mladých ľudí v ústav-
nej starostlivosti (2017) a viacerých článkov, napríklad Perspektívy a limity vytvárania
tolerantných medziskupinových postojov vo vyučovaní občianskej náuky na Slovensku
(2018).
BARBARA LÁŠTICOVÁ (ORCID: 0000-0002-3891-8883) – Mgr. Bar bara Lášticová,
PhD., sociálna psychologička, riaditeľka ÚVSK SAV. Zaoberá sa výskumom medzi-
skupinových vzťahov a sociálnych identít. Prednáša kvalitatívnu metodológiu na
Psychologickom ústave FF MU v Brne a politickú psychológiu na Katedre politológie
FiF UK v Bratislave. Je spoluautorkou monografie Konštruovanie slovenskosti vo ve-
rejnom priestore (2009), spolueditorkou knihy Politics of Collective Memory: Cultural
Patterns of Commemorative Practices in Post-War Europe (2008) a (spolu)autorkou
vyše 60 vedeckých štúdií. Podieľala sa na viacerých domácich (APVV, VEGA) i za-
hraničných projektoch (FP5, FP6, Austrian Bank Jubilee Fund). Aktuálne vedie slo-
venský tím v projektoch DG Justice PolRom a ENGAGE, ktorých cieľom je výskum
a zmierňovanie prejavov protirómskeho rasizmu a projekt VEGA č. 2/0127/19.
XENIA DANIELA POSLON (ORCID: 0000-0001-7476-2890) – Mgr. Xenia Daniela
Poslon, ukončila magisterské štúdium psychológie na Fakulte sociálnych a ekono-
mických vied a kognitívnej vedy na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univer-

136
zity Komenského v Bratislave. V rámci bakalárskeho a magisterského štúdia absolvo-
vala študijné pobyty na Varšavskej univerzite a Viedenskej univerzite. V súčasnosti je
internou doktorandkou v Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV, ktorý je ex-
ternou vzdelávacou inštitúciou FSEV UK. V dizertačnej práci sa venuje vplyvu so-
ciálnych noriem na medziskupinové postoje u adolescentov, predovšetkým postoje
voči imigrantom. Je súčasťou tímov projektu VEGA č. 2/0127/ 19 a projektov DG
Justice PolRom a ENGAGE, ktorých cieľom je výskum a zmierňovanie prejavov pro-
tirómskeho rasizmu.
DÓRA BELÁN (ORCID: 0000-0001-8646-6669) – Mgr. Dóra Belán, vyštudovala
psychológiu na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského
v Bratislave. Momentálne je internou doktorandkou v Ústave výskumu sociálnej ko-
munikácie SAV, ktorý je externou vzdelávacou inštitúciou FSEV UK. Špecializuje sa
na sociálnu psychológiu, konkrétne na skúmanie medziskupinových vzťahov, posto-
jov a predsudkov. Dizertačnú prácu píše o pociťovaných hrozbách slovenskej majo-
rity zo strany Rómov, slovenských Maďarov a moslimov. Aktuálne pracuje v rámci
projektov VEGA č. 2/0127/19, DG Justice PolRom a ENGAGE, ktorých cieľom je vý-
skum a zmierňovanie prejavov protirómskeho rasizmu.
Hargašová, L., Lášticová B., Poslon, X. D., Belán, D. 2021.
Slovenský národopis, 69 (1), 116–136