Popri včele medonosnej, ktorá je naprieč svetom najznámejším opeľovačom vôbec, nemožno prehliadnuť tiež iné, rovnako dôležité skupiny, ako sú napríklad samotárske včely, čmeliaky, osy, mravce, motýle, chrobáky, pestrice, muchy, pakomáre, či iné dvojkrídlovce. Hoci sú z územia Slovenska známe desiatky tisíc druhov hmyzu, z pohľadu celkovej biodiverzity je náročné odhadnúť, koľko z nich sa na
... [Show full abstract] opeľovaní kvetov podieľa. Prispieva k tomu hlboká neznalosť ekológie množstva z nich, ktorá je ovplyvnená najmä akútnym nedostatkom vedeckých pracovní-kov zaoberajúcich sa jednotlivými živočíš-nymi skupinami. Aj z toho dôvodu sú všetky vedomosti o vzťahoch medzi opeľovačmi a ich životným prostredím prevzaté z výsledkov odborníkov nielen z našej krajiny, ale aj z medzi-národnej spolupráce v prostredí celej Európy či sveta. Popri včele medonosnej sa posledné roky najviac diskutuje práve o jej samotársky žijúcich príbuzných. V rámci územia Slovenska je v súčasnosti známych niečo vyše 930 druhov skupiny Apoidea, resp. 185 druhov včelovitých (Apidae). Odhaduje sa, že približne desatina druhov v našej faune akosi stále uniká očiam entomológov. Známe i menej známe druhy opeľovačov plnia v rámci ekosystému nenahraditeľnú úlohu, ktorá ovplyvňuje nielen diverzitu divo rastúcich rastlín, ale v globálnej miere i rastlinnú výrobu v rámci poľnohospodárstva. Medzi plodiny, závislé od opeľovania hmyzom, patria najmä ovocné dreviny, napríklad čerešne, marhule či jablone. Okrem nich sú to i jahody, čučoriedky, tekvice, uhorky, rôzne druhy by-liniek, ale i okrasné rastliny. Podieľajú sa na udržiavaní ekologickej stability v prostredí, ale tiež stabilite potravových reťazcov. Za posledné desaťročie sledujeme čoraz väčší záujem verejnosti o ekológiu jednotlivých skupín opeľovačov, ktorý je pravdepodobne ovplyvnený obavami z poklesu ich biodiverzity a možného oslabenia opeľovacích ekosystémových služieb. Miera úrody poľnohospodárskych plodín či ovocných drevín totiž nesúvisí len s početnosťou opeľovačov, ale aj s ich druhovým zastúpením. Jednoducho povedané-čím je v danom spoločenstve zastúpených viac druhov hmyzu s opeľovacou schopnosťou, tým môže byť úroda vyššia a stabilnejšia. Je preto dôležité neustále zdôrazňovať podporu a ochranu nielen domestikovanej včely medonosnej, ale i voľne žijúcich opeľovačov, ktoré sú v procese opeľovania nenahraditeľným článkom. Včela medonosná vs. iné druhy hmyzích opeľovačov Nielen odborníci, ale určite aj mnohí pestovatelia si často kladú pomerne zložitú otázku, či je možné porovnávať efektivitu jednotlivých skupín opeľovačov, t.j. zhodnotiť ich funkciu a mieru významnosti pri opeľovaní, napríklad ovocných drevín alebo poľnohospodárskych plodín. V súčasnosti ide o pomerne diskutovanú tému, kde sa často stretávajú hospodári, vedci, včelári a iné záujmové skupiny. Mnohé názory však narážajú na subjektívne tvrdenia, ktoré len ťažko argumentovať priamym pozorovaním či meraním. Aby problematika opeľovačov neskĺzla do kontroverznej roviny, je vhodnejšie sa držať výsledkov štúdií publikovaných v relevantných vedeckých časopisoch, ktoré sú v konečnom dôsledku nezávisle Efektívnosť známych i menej známych opeľovačov a ich ochrana