BookPDF Available

Mäkkýše Bratislavy [Mollusca of the Bratislava City]

Authors:

Abstract

The monograph is a summary of a faunistic survey of the molluscan fauna within the Greater Bratislava City, which the authors obtained during field surveys in 2000–2018 at 156 sites. In addition to comprehensive faunal data, the publication also contains original knowledge about the ecology of individual species, obtained during fieldworks. The publication also includes a relatively detailed description of the historical and recent natural conditions of the Bratislava City, as well as an evaluation of molluscan faunas from the point of view of nature protection, including recommendations from the viewpoint of the conservation management. ---- Publikácia je súhrnom faunistických poznatkov o mäkkýšoch tzv. Veľkej Bratislavy, ktoré získali autori počas terénnych prieskumov v rokoch 2000-2018 na 156 lokalitách. Okrem komplexných faunistických dát obsahuje publikácia aj originálne poznatky o ekológii jednotlivých druhov, získané počas terénnych prieskumov. Súčasťou publikácie je aj pomerne podrobný opis historických a súčasných prírodných pomerov Bratislavy, nechýba ani vyhodnotenie malakofauny Bratislavy z hľadiska ochrany prírody, vrátane ekosozologických manažmentových odporúčaní.
kkýše
Bratislavy
Tomá š Čejk a
Juraj Čača
Libor Dvořák
Mäkkýše Bratislavy Tomáš Čejka, Juraj Čačaný, Libor Dvořák
Ing. Tomáš Čejka, PhD.
Vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku
v Brne, odbor zootechnika. Od roku 1990
sa venuje najmä výskumu ekológie mäkkýšov
strednej Európy. V posledných dvoch
desaťročiach sa jeho výskumné aktivity sústredia
najmä do alúvií veľkých riek a do urbánnych
a suburbánnych oblastí Slovenska. Okrajovo
sa venuje aj využitiu indikačch vlastností
fosílnych schránok mäkkýšov v paleoekológii
a environmentálnej archeológii. V súčasnosti
pracuje v Botanickom ústave CBRB SAV
v Bratislave.
Mgr. Juraj Čačaný, PhD.
Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu UK
v Bratislave, odbor zoológia. Od roku 2010
pracuje v Prírodovednom múzeu SNM
v Bratislave ako kurátor zbierky mäkkýšov.
Venuje sa mapovaniu slovenských mäkkýšov,
mestskej malakofaune, spolupracuje na
projektoch zaoberajúcich sa monitoringom
európsky významných druhov.
Libor Dvořák
Od roku 1994 do roku 2009 pôsobil ako
odborný asistent v oddelení Vedy a výskumu
na Správe NP a CHKO Šumava; od roku 2009
do roku 2018 ako prírodovedec v Mestskom
múzeu v Mariánskych Lázňach. Spočiatku
sa zaoberal štúdiom mäkkýšov a ôs, obidvom
skupinám sa venuje dodnes. Viac ako
15 rokov sa zúčastňoval sčítania netopierov
na zimoviskách. Neskôr sa začal zaujímať
o menej známe čeľade chrobákov (Coleoptera)
a dvojkrídleho hmyzu (Diptera), takisto
vodnárkami (Megaloptera) sieťokrídlovcami
(Neuroptera) a ucholakmi (Dermaptera).
Je spoluautorom monograckých prác,
ktoré sa venujú mäkkýšom a blanokrídlovcom.
Edícia Museion je zameraná na vydávanie
monograckých diel zo všetkých základných oblastí
vedeckovýskumnej činnosti Slovenského národného
múzea sdôrazom na široké spektrum historických
tém, prírodné vedy, etnograu a dejiny umenia
akultúry, vrátane kultúry národností.
Publikácia je súhrnom faunistických
poznatkov o mäkkýšoch tzv. Veľkej
Bratislavy, ktoré získali autori počas
terénnych prieskumov v rokoch 2000–2018
na 156 lokalitách. Okrem komplexných
faunistických dát obsahuje publikácia aj
originálne poznatky o ekológii jednotlivých
druhov, získané počas terénnych
prieskumov. Súčasťou publikácie je aj
pomerne podrobný opis historických a
súčasných prírodných pomerov Bratislavy,
nechýba ani vyhodnotenie malakofauny
Bratislavy z hľadiska ochrany prírody,
vrátane ekosozologických manažmentových
odporúčaní.
Vydavateľ
Slovenské národné múzeum
Vychádza ako 3. zväzok edície Museion
ISBN: 978-80-8060-462-2
museion
kše
Bratislavy
Tomáš Čejka, Juraj Čačaný, Libor Dvořák
9
11
12
12
14
14
14
15
16
16
17
18
19
26
30
30
30
31
79
89
89
129
146
150
151
Mäkše Bratislavy
Autori
Tom áš Če jka
Botanický ústav CBRB SAV, Dúbravská cesta 9, 84523 Bratislava
Juraj Čača
Slovenské národné múzeum-Prírodovedné múzeum, Vajanského nábrežie 2, 81006 Bratislava
Libor Dvořák
Tři Sekery 21, 35301 Mariánské Lázně, Česká republika
Recenzenti
RNDr. Jitka Horáčková, PhD.
Ing. Marek Čiliak, PhD.
Vydavateľ
© Slovenské národné múzeum
Vychádza ako 1. zväzok edície Museion
Vedúci redaktor edície
Mgr. Branislav Panis
Gracká úprava
Mgr. art. Matúš Lányi
Jazyková korektúra
korektor RNDr. Doc. Milan urzo, CSc.
Preklady
Mgr. Helena Le Sage (angličtina)
1. vydanie
Bratislava 2020
ISBN: 978-80-8060-462-2
Prebal, predná strana: slizovec iberský (Arion vulgaris).
Prebal, zadná strana: slimák balkánsky (Helix lucorum).
Obsah
I. Úvod
História výskumu bratislavskej malakofauny
Charakteristika skúmanej oblasti
Vymedzenie skúmanej oblasti
II. Prírodné pomery Bratislavy
Geomorfologická charakteristika
Hydrologické pomery
Klimatické pomery
Geologické pomery
Pedologické pomery
Vegetačné pomery
Prírodné pomery od konca pleistocénu po atlantik
Historické pomery bratislavských lesov od stredoveku po novovek
Bezlesie a malakofauna
III. Materiál a metodika
Terénne metódy zberu mäkkýšov
Laboratórne práce
Charakteristiky skúmaných lokalít s príslušnými druhmi
IV. Systematický prehľad mäkkýšov
zistených na území Bratislavy
V. Charakteristiky druhov a ich výskyt v rámci Bratislavy
Suchozemské druhy
Vod druhy
sledky
VI. Ekosozologické vyhodnotenie malakofauny
VII. Všeobecné charakteristiky bratislavskej malakofauny
VIII. Špeciká mestskej malakofauny
IX. Malakofauna z pohľadu ekosozologického manažmentu
Význam odumretého dreva pre mäkkýše
Ekosozologický manažment bezlesia
Vodné biotopy
X. Súhrn a záver
Summary
Poďakovanie
Literatúra
Slovníček odborných termínov
154
156
157
158
159
160
162
164
165
174
9 8
I. Úvod
Približne do 60. rokov 20. storočia sa výskum mestskej fauny zameriaval predovšetkým
na stavovce, najmä vtáky a cicavce a bol väčšinou spojený s parazitologickým a zdravot-
no-hygienickým výskumom. Znalosti o iných, menej nápadných živočíchoch, zostávali,
až na výnimky, len útržkovité. Postupné osvojovanie si moderného ekologického mysle-
nia zoológmi a čoraz väčšia potreba riešiť problematiku životného prostredia v mestách,
obrátila ich pozornosť na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. stor. aj k iným
skupinám fauny. Už prvé moderné výskumy mestskej fauny bezstavovcov ukázali na
druhovú bohatosť miest a výraznú ekologickú diferencovanosť ich spoločenstiev (Šustek
& Vašátko 1983).
Vďaka relatívne malej pohyblivosti a úzkej väzbe na určitý typ stanovišťa, patria mäk-
kýše k najčastejšie používaným modelovým skupinám organizmov (Horsák et al. 2013),
čo potvrdzujú práce viacerých autorov (Bahl et al. 1996, Baur 1993, Cowie 1984, Pfen-
ninger & Posada 2002). Mnohé druhy mäkkýšov sú vhodnými indikátormi rôznych
stupňov a typov degradácie stanovíšť, prípadne poukazujú na prirodzené a zachova-
lé stanovištia či ich vek (Čejka 2018b). Zmeny v štruktúre malakocenóz indikujú skôr
dlhodobé trendy než dočasné výkyvy parametrov prostredia, takže predstavujú ideálnu
skupinu pre monitoring a sledovanie dlhodobých zmien prírodného prostredia (Čejka
2003). Vzhľadom na schopnosť akumulovať v tkanivách ťažké kovy a zároveň na obme-
dzenú schopnosť tieto kovy vylučovať, sú mäkkýše aj vhodnými bioindikátormi envi-
ronmentálneho znečistenia (Dallinger et al. 2001, Nowakowska 2011, Regoli et al. 2006).
Schránky mäkkýšov sa dobre uchovávajú vo vápnitých uloženinách, vďaka čomu ich
možno využiť aj ako modelovú skupinu pre rekonštrukciu historického vývoja prírod-
ného prostredia (Horsák et al. 2013). Vďaka vyššie uvedeným výhodám sú mäkkýše ide-
álnou skupinou pre výskumy zaoberajúce sa fragmentovanou krajinou, akou sú mestské
a prímestské oblasti.
Urbanizácia spôsobuje ničenie a fragmentáciu prírodných a poloprírodných biotopov,
pričom zvyšky biotopov zostávajú izolované a sú obklopené matricou neobývateľných
plôch. Mestá sú teda vo svojej podstate prostredím ostrovčekovitým, kde plôšky čias-
točne prírodného prostredia ťažko bojujú o svoju existenciu v mori asfaltu a betónu.
Štúdium vplyvu urbanizácie na fragmentáciu pôvodnej krajiny a jej biotu je vyso-
ko aktuálne, ale bez základných ekofaunistických dát nebude možné získať poznatky
o zmenách v jej štruktúre, ani ich interpretovať napríklad z hľadiska ostrovnej ekológie
či biogeograe. Takéto komplexné primárne poznatky o malakofaune Bratislavy, ale aj
iných miest, na Slovensku doteraz chýbali.
Publikácia predstavuje prvé ucelené ekofaunistické dielo o mäkkýšoch Bratislavy. Cie-
ľom publikácie bolo skompletizovať a vyhodnotiť faunistické, ekologické a chorologic-
ké poznatky o malakofaune Vkej Bratislavy, ktoré boli získané autormi najmä počas
11 10
rokov 2000 – 2018, údaje boli doplnené aj publikovanými historickými dátami iných
malakozoológov. Súčasťou publikácie je aj ekosozologické (ochranárske) vyhodnotenie
malakofauny Bratislavy, pre potreby ŠOP sú uvedené aj manažmentové odporúčania pre
hlavné typy mestských biotopov.
História výskumu bratislavskej malakofauny
Prírodovedný výskum Bratislavy a jej okolia sa datuje už od polovice 16. stor., no na-
priek tomu sa záujem o mäkkýše objavil až na prelome 19. a 20. storočia. Prvá publi-
kácia, týkajúca sa mäkkýšov okolia Bratislavy, pochádza od maďarského autora Szépa
(1897). Práca vznikla pravdepodobne na základe príležitostných zberov, lebo vo výpočte
chýba celý rad biogeogracky charakteristických či pozoruhodných druhov. Ide v pod-
state o výpočet vtedy známych mäkkýšov okolia Bratislavy a Dunaja. Szépove údaje ne-
skôr kompletne prebral Ortvay (1902) do súborného faunistického diela o faune okolia
Bratislavy, takže jeho práca poznatky o bratislavskej malakofaune nikam neposunula.
Podobne Csiki (1906) preberá Szépove údaje. Ak neberieme do úvahy paleontologické
štúdie mäkkýšov od Petrboka (1934) a vmi strohé informácie Babora (1931) a Soósa
(1943), nastáva v malakozoologických výskumoch Bratislavy a okolia približne polsto-
ročný hiát. Až v päťdesiatych rokoch 20. stor. tu V. Ložek zbiera a postupne publikuje
krátke správy (Ložek 1951, 1956a, 1962) i rozsiahlejšie štúdie (1955, 1956b, 1964), ktoré
sa však územia Bratislavy dotýkajú len okrajovo. V šesťdesiatych rokoch javia záujem
o územie Bratislavy najmä českí autori: Hudec (1964) rieši problém rozšírenia druhu
Trochulus striolatus v Bratislave a pri Borinke, Mácha a Brabenec tu síce zbierajú, ale
výsledky nepublikovali. V rámci komplexného výskumu fauny Dunaja systematicky
študoval vodné mäkkýše Brtek (1953) a Brtek a Rothschein (1964), neskôr Ardó a Rich-
novszky (1984). V siedmom decéniu pracujú v predmetnom území už štyria slovenskí
autori – Ponec (1972) a Lisický a Ponec (1979) sa okrajovo dotýkajú územia Bratislavy
v rámci výskumu Malých Karpát. Šteek (1978a, 1979, 1985, 2005) systematicky pre-
skúmal malakofaunu Devínskej Kobyly, priľahlej časti Malých Karpát a Podunajska
(1978b). Kroupová-Lučivjanská (Kroupová 1980, 1984, Lučivjanská 1985, 1990) skú-
mala mäkkýše Veľkej Bratislavy, bohužiaľ ide väčšinou o súhrnné práce bez konkrét-
nych lokalizácií a termínov zberu. Šteek a Potúčková (1984) sa zamerali na mäkkýše
bratislavských parkov, záhrad a cintorínov. Mäkkýše v okolí letiska pri Ivanke skúmal
Šteek (Kalivodová & Šteek 1990). Viacero údajov, bohužiaľ uvádzaných len ako súčasť
faunistických štvorcov, nájdeme v Lisického (1991) monograi. Čejka a Falťan (2001)
vyhodnotili malakofaunu ostrova Sihoť (Bratislava – Karlova Ves) z ekologického hľa-
diska. Pišút a Čejka (2002) opísali sukcesný vývoj malakofauny počas 250 rokov v ob-
lasti lužných lesov dnešnej mestskej časti Ružinov (ostrov Kopáč). Komplexný prieskum
bratislavských cintorínov a cintorínov vybraných priľahlých obcí spravili Dvořák a Čej-
ka (2004). Čejka et al. (2012) zdokumentovali malakofaunu vo zvyškoch bratislavských
podunajských lužných lesov, podrobnejší opis recentnej fauny publikovali Čačaný et al.
(2012) zo Slovanského ostrova pri Devíne. Na Devínskej Kobyle pri Bratislave, okrem
Šteeka (pozri vyššie), mapoval malakofaunu aj Čejka (1998, 2005).
13 12
Charakteristika skúmanej oblasti
Centrum Bratislavy leží na súradniciach 17.10819° východnej dĺžky, 48.14333° severnej
šírky. Najvyšším bodom Bratislavy je Devínska Kobyla (514 m n. m.), najnižším Čunovo
(126 m n. m.). Rozprestiera sa v oblasti styku dvoch geomorfologických systémov: Kar-
pát (Vnútorné Západné Karpaty reprezentované Malými Karpatmi) a Panónskej panvy
(Viedenská kotlina reprezentovaná Záhorskou nížinou a Malá dunajská kotlina vyčle-
nená Podunajskou nížinou). Bratislava leží v styku troch orograckých celkov – Záhor-
skej nížiny, Malých Karpát a Podunajskej nížiny, kde ňou preteká 30-kilometrovým úse-
kom rieka Dunaj. Svojou rozlohou 367 km² (36 700 ha) je najväčším mestom Slovenska
(mesto Vysoké Tatry má po odčlenení Štrbského plesa 360 km²).
Počet obyvateľov Bratislavy s trvalým pobytom k 31. 12. 2017 bol 427 565 (Štatistický
úrad 2018, http://statdat.statistics.sk), reálny (dynamický) počet obyvateľov je však o pä-
tinu vyšší (666 264, Market Locator, 2017; www.marketlocator.sk).
Vymedzenie skúmanej oblasti
Skúmanú oblasť vymedzuje územie súčasnej, tzv. Vkej Bratislavy. Jej hranica vedie
od sútoku riečky Maliny s riekou Moravou približne východným smerom medzi obce
Záhorská Bystrica a Marianka, pokračuje východným smerom cez Malé Karpaty, ju-
hovýchodným smerom obchádza Raču a Vajnory, smeruje na juh k letisku M. R. Štefá-
nika, pokračuje na východ, kde vytvára slučku zahŕňajúcu do mesta štrkovisko Nové
Košariská, stáča sa k severozápadnému okraju obce Rovinka, pokračuje na juhový-
chod k prírodnej rezervácii Topoľové hony, križuje časť zdrže vodného diela Gabčíkovo
a po jej južnom okraji sa opäť stáča na severozápad okolo rakúskych majerov Zeiselhof
a Csardahof. Pokračuje severne medzi rakúskou obcou Kittsee a Jarovskou bažantnicou,
okolo juhozápadného okraja Petržalky, západnej časti Pečnianskeho ostrova, ďalej vedie
stredom Dunaja k Devínu, pokračuje riekou Moravou až k jej sútoku s Malinou (obr. 6).
Administratívne členenie Veľkej Bratislavy
Mesto Bratislava je súčasťou Bratislavského kraja (podľa administratívneho členenia
z r. 1996) pozostávajúceho z ôsmich okresov, pričom päť z nich t vorí samé mesto Bratisla-
va. Najmenším okresom v rámci kraja a aj celej SR je Bratislava I (9,6 km2). V súčasnosti
sa päť bratislavských okresov delí na 17 mestských častí, 20 katastrálnych území a 266
urbanistických obvodov (Reháčková et al. 2007). V tejto práci používame pre písomnú
lokalizáciu iba názvy mestských častí (Staré Mesto, Podunajské Biskupice, Ružinov, Vra-
kuňa, Nové Mesto, Rača, Vajnory, Devín, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Karlova Ves,
Lamač, Záhorská Bystrica, Čunovo, Jarovce, Petržalka, Rusovce) (obr. 1).
Obr. 1. Administratívne členenie Veľkej Bratislavy (mestské časti)
Fig. 1. Administrative division of the Greater Bratislava City (city districts)
15 14
II. Prírodné pomery Bratislavy
Geomorfologická charakteristika
Zo severu zasahujú do Bratislavy Malé Karpaty so zalesnenými svahmi a vinicami,
prípadne pustákmi (opustenými vinicami). Malé Karpaty zaberajú približne štvrtinu
rozlohy Bratislavy. Východná, južná a juhovýchodná časť mesta má nížinný charakter.
Sídlom pretekajú významné vodné toky, a to nielen z celoslovenského, ale aj európskeho
hľadiska. Západná strana Malých Karpát je tvorená vápencami, dolomitmi a bridlicami,
južnú časť tvoria Devínske Karpaty, v ktorých sa nachádza najvyššie položené miesto
Bratislavy – Devínska Kobyla (514 m n. m.). Južne od Devínskej Kobyly sa nachádza De-
vínska brána, označovaná ako prielom Dunaja cez Malé Karpaty. Smerom na východ sa
reliéf Devínskych Karpát znižuje a prechádza do Bratislavského predhoria. Nadmorská
výška sa v tomto území pohybuje okolo 250 m n. m. Ďalším významným geomorfolo-
gickým útvarom je výrazná zníženina – Lamačská brána, obklopujúca Devínske Kar-
paty zo severnej strany. Na túto zníženinu nadväzujú Pezinské Karpaty, ktoré sa tiahnu
východným smerom a siahajú za severný okraj administratívnej hranice Bratislavy. Pre
toto pohorie sú charakteristické rozsiahle plošiny s nadmorskou výškou od 330 m n. m.
do 500 m n. m. Malokarpatské doliny sú plytké, s malým sklonom reliéfu. Typickým
príkladom je napr. Mlynská dolina s potokom Vydrica. Spočiatku je plytká, smerom na
sever sa začína prehlbovať (Reháčková et al. 2007).
Hydrologické pomery
Geomorfologické a geologické podmienky ovplyvnili vývin hydrologickej situácie mes-
ta. Všetky vodné plochy a toky Bratislavy patria do povodia Dunaja, ktoré je na území
mesta rozdelené na dve čiastkové povodia: Vydrica a Malý Dunaj. Dunaj v Bratisla-
ve dosahuje šírku 200 – 300 m, rýchlosť prúdu je 1,66 m.s-1 a priemerná ročná teplota
vody je 9,6 °C, s maximom v júli 17,4 °C (Hrnčiarová et al. 2006). Druhou významnou
riekou pretekajúcou Bratislavou je Morava, ktorá je hraničným vodným tokom medzi
Slovenskom a Rakúskom. V Malých Karpatoch spadajúcich územne do Bratislavy pra-
mení niekoľko potokov, sú to napr. Mláka, Stará Mláka, Mástsky potok, Mariánsky po-
tok, Lamačský potok a i. Hydrologickú charakteristiku územia dopĺňajú vodné plochy.
Na území Bratislavy sú to bočné a mŕtve ramená (napr. Devínske, Karloveské, Pečnian-
ske, Chorvátske a i.), rybníky (lokalita Železná studienka) a umelé vodné plochy (Ku-
chajda, Štrkovec, Zlaté piesky, Malý Draždiak, Veľký Draždiak a ďalšie) (Reháčková et
al. 2007).
Klimatické pomery
Bratislava sa nachádza v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je
charakteristické výrazným rozdielom medzi teplotami v lete a v zime a striedajúcimi sa
štyrmi ročnými obdobiami. Priemerná ročná teplota je 10,1 ºC (Bratislava – Trnavská
cesta). Slnko svieti priemerne 1976,4 hodín ročne a padne tu okolo 527,4 mm zrážok.
Najchladnejší mesiac január má teplotu len málo pod 0 °C. Priemerná teplota v najtep-
lejšom mesiaci júli je nad 20 °C. Z hľadiska biologickej aktivity majú význam teploty nad
10 °C. Ide o tieto hodnoty: Bratislava – Ivanka 181 dní, Bratislava – Koliba 183 dní, Brati-
slava – Trnavská cesta 192 dní. Pomerne vysoké priemery teplôt najmä v zime vyplývajú
z osobitnej polohy Bratislavy v blízkosti Malých Karpát. Pohorie prestúpené bránami
(Lamačská, Devínska) je kolmé na prevládajúce západné vetry. Pri prechode studeného
vzduchu sa tak uplatňuje dýzový efekt, a tým sa zvyšujú zimné teploty. Na ich zvyšova
sa dosť výrazne podieľa aj efekt veľkomestskej mikroklímy (Kropilák 1977).
Horská členitosť územia Bratislavy spôsobuje, že zrážky v jednotlivých častiach majú
menlivé hodnoty. Stanica Bratislava – Vajnory mala priemerný ročný úhrn zrážok 657
mm, stanica Bratislava – Výskumné ústavy 670 mm. Smerom k pohoriu zrážok pribú-
da. Rozdiel sa prejavuje najmä v letnom polroku (IV–IX): Vajnory 353 mm, Výskumné
ústavy 366 mm. Maximum zrážok pripadá na júl: Vajnory 70 mm, Výskumné ústavy 72
mm, minimum na február: Vajnory 39 mm, Výskumné ústavy 40 mm, čiže odpovedá
kontinentálnemu rozdeleniu výskytu zrážok. Vplyvom stredomorskej cyklonárnej čin-
nosti, ktorá sa prejavuje pribúdaním zrážok v novembri, vytvára sa jesenné podružné
maximum zrážok. V zime je množstvo zrážok podstatne nižšie. Sneží priemerne okolo
30 dní v roku. Snehová pokrývka trvá priemerne 40–50 dní v roku, pričom jej priemer-
né maximum je okolo 30 cm (Kropilák 1977).
Malé Karpaty sú najvýraznejšou horskou prekážkou pre prúdenie vzduchu. Účinkom
tohto pohoria je značný rozdiel v rozložení smerov a rýchlosti vetra. V Podunajskej ní-
žine prevládajú severozápadné, v Záhorskej nížine juhovýchodné vetry. Osobitosť po-
lohy Bratislavy sa prejavuje všeobecným zosilnením vetra, bezprostredným účinkom
Malých Karpát a spomínaným dýzovým efektom. V ročnom chode relatívnej vlhkosti
minimum pripadá na mesiace máj – júl, maximum na december. Najväčšia oblačnosť
pripadá na zimné mesiace, keď prevláda stagnácia vzduchu a vytvára sa oblačnosť, hmly
a oblačnosť z hmly. Bratislava leží na okraji Podunajskej nížiny, ktorá má u nás najviac
slnečného svitu. V samej Bratislave je okolo 2 100 hodín slnečného svitu ročne. Celkove
Bratislava leží na rozhraní teplej a miernej klimatickej oblasti. Zaberá mierne suchú
podoblasť teplej klimatickej oblasti až mierne vlhkú podoblasť mierne teplej klimatickej
oblasti (Kropilák 1977).
17 16
Geologické pomery
Riešené územie sa rozprestiera na styku dvoch nížin – Záhorskej a Podunajskej s po-
horím Malých Karpát. Geologická stavba územia je veľmi pestrá a je tvorená útvar-
mi paleozoika, mezozoika, terciéru aj kvartéru. Najstaršie paleozoické horniny budujú
kryštalinikum Malých Karpát (Hrdina 2010).
Malé Karpaty sú v centrálnej časti budované horninami paleozoika – biotické granity
až granodiority tzv. bratislavského typu s lokálnym výskytom ambolitov. V okrajo-
vých polohách je pestrá škála proterozoických a paleozoických hornín (fylity, zlepence,
brekcie, arkózy, pestré bridlice), mezozoických hornín (kremence, pestré bridlice), neo-
génnych hornín (štrky, piesky, íly, sliene) a kvartérnych deluviálnych sedimentov (sutiny
hlinito-kamenité a piesčito-kamenité).
Podunajská nížina je tvorená horizontálne uloženými, vrásnením neporušenými m lado-
terciérnymi reprezentovanými vápnitými ílmi, ílovými pieskami, pieskovcami a štrkmi
ležiacimi na poklesnutom kryštalickom jadre. Pokrývajú ich naplaveniny Dunaja, kto-
ré vytvárajú mohutný náplavový kužeľ. Počas kvartéru došlo k sedimentácii hrubších
i jemnejších štrkovo-piesčitých frakcií pokrytých hlinitými sedimentmi, pričom príto-
ky Dunaja formovali doliny a vytvárali terasy, tvoriace geologický základ väčšej časti
územia Bratislavy. Podunajská nížina ako mohutná medzihorská depresia nemá jed-
notný geologický vývoj. Jej sedimentačné priestory sa niekoľkokrát menili a sťahovali.
Záhorská nížina je tvorená najmä kvartérnymi uviálnymi a deluviálnymi sediment-
mi, na úpätí Malých Karpát najmä pleistocénnymi proluviálnymi sedimentmi (Hrdina
2010).
Pedologické pomery
Geomorfologická pestrosť územia vytvára predpoklady pre vznik rôznorodých pôdno-
-substrátových komplexov. Na svahoch Malých Karpát sa vytvorili prevažne stredne
hlboké, značne skeletnaté kyslé a ľahšie pôdy (kambizeme, rankre), ale časť je pokrytá
aj rendzinami a pararendzinami (Hraško et al. 1993). V dôsledku antropogénnej činnos-
ti sa na svahoch vyvinuli tiež kultizeme. Pôdno-substrátové komplexy nížinnej oblas-
ti Bratislavy tvoria pôdy na nekarbonátových sedimentoch, ktoré prevažujú na severe
v Záhorskej nížine, a pôdy na karbonátových sedimentoch vyskytujúce sa na Podunaj-
skej nížine (Hrnčiarová et al. 2006).
V rámci Malých Karpát sú dôležitými pedogenetickými faktormi substrát, reliéf a klí-
ma. Prevládajúci kryštalinický substrát (metamorfované horniny a horniny granitoid-
ného typu) je príčinou prevahy pôd kambizemného typu. Na území nížin sú hlavnými
pedogenetickými faktormi azonálne činitele. Najvýznamnejším faktorom je erózna
a akumulačná činnosť vodných tokov, ktorá spôsobuje opakované narušovanie pôdy zá-
plavami. Na nivách Moravy a Dunaja prevládajú uvizeme (Ruži nov, Vrakuňa, Petržal-
ka, Jarovce, Rusovce, Pod. Biskupice), tok Dunaja a jeho riečne terasy kopírujú luvizeme.
Najväčšiu rozlohu pôd na Záhorskej nížine (Záhorská Bystrica, Lamač, Devínska Nová
Ves, Devín) tvoria čiernice a regozeme. Čiernice sa vyskytujú aj na severovýchode mesta
(Vajnory a východná časť Ružinova), regozeme sú na území Bratislavy tvorené nekarbo-
nátovými a preplavenými pieskami, vyskytujú sa len na malých plochách v severozápad-
nom cípe územia mesta. Černozeme sa vyskytujú len v pohraničnej oblasti juhozápadne
od Jaroviec a Rusoviec a pri Podunajských Biskupiciach (Hrdina 2010).
Vegetačné pomery
Podľa súčasného fytogeograckého členenia (Futák 1966) patrí Podunajská nížina, De-
vínske Karpaty (podcelok Malých Karpát) a Záhorská nížina do oblasti panónskej ó-
ry (Pannonicum) a do obvodu eupanónskej xerotermnej óry (Eupannonicum). Zvyš
časť Malých Karpát prináleží do oblasti západokarpatskej óry (Carpaticum occidenta-
le) a obvodu predkarpatskej óry (Praecarpaticum).
Na Podunajskej rovine i Borskej nížine sa prirodzene vyskytujú v najnižších častiach
reliéfu vŕbovo-topoľové lužné lesy Salici-Populetum zo zväzu Salicion albae, na vyvýše-
ných terasách Dunaja, Moravy a ich ramien jaseňovo-brestové lužné lesy nížinné Fra-
xino pannonicae-Ulmetum z podzväzu Ulmenion, na mladých riečnych naplaveninách
spoločenstvá krovitých vrbín zo zväzu Salicion triandrae a vodné spoločenstvá stojatých
a mierne tečúcich vôd z tried Lemnetea. Na piesočnatých terasách Borskej nížiny je eda-
cky podmienený výskyt dubovo-hrabových lesov panónskych podzväzu Querco robo-
ri-Carpinenion betuli. Na území Podunajskej roviny sa nachádzajú tieto časti Bratislavy:
časť Starého Mesta, Nivy, Ružinov, Nové Mesto, časť Rače, Vajnory, Trnávka, Vrakuňa,
Podunajské Biskupice, Petržalka, Rusovce, Jarovce, Čunovo; do Borskej nížiny zasahuje
Devínska Nová Ves a Záhorská Bystrica (Michalko et al. 1986).
Na priľahlých podcelkoch Malých Karpát – Devínskych Karpatoch a Pezinských Kar-
patoch rastú prevažne dubovo-hrabové lesy karpatské podzväzu Carici pilosae-Carpi-
nenion betuli, ojedinele na južné, juhovýchodné a juhozápadné svahy viazané dubové
xerotermolné lesy submediteránne zväzu Quercion pubescenti-petraeae a skalné stepi
zo zväzu Seslerio-Festucion glaucae, na úpätiach svahov južnej a východnej časti Ma-
lých Karpát i dubovo-cerové lesy Quercetum petraeae-cerris; vo vyšších polohách, resp.
na chladnejších expozíciách (sever, severovýchod, severozápad) bukové kvetnaté lesy
podhorské podzväzu Eu-Fagenion. Pozdĺž nív potokov prechádzajú postupne nížinné
lužné lesy do pobrežných jelšových a jaseňovo-jelšových lužných lesov podhorských
a horských podzväzu Alnenion glutinoso-incanae, na mladých riečnych naplaveninách
19 18
lemujúcich brehy sa miestami vyskytujú pionierske spoločenstvá zo zväzu Salicion
triandrae. V oblasti Malých Karpát ležia tieto časti Bratislavy: časť Starého mesta, Kar-
lova Ves, Dúbravka, Devín, Lamač, Vinohrady, časť Rače, okrajovo Devínska Nová Ves
a Záhorská Bystrica (Michalko et al. 1986).
Okrem vyššie spomínaných prirodzených skalných stepí je bezlesie zastúpené aj sekun-
dárnou stepnou, pseudostepnou či lesotepnou vegetáciou (opustené otvorené xerické
kameňolomy), xerickými a mezickými antropogénne podmienenými trávnikmi (d
lomov, protipovodňové hrádze), úhormi, lúkami a opustenými vinohradmi. V oblas-
tiach štrkových elevácií alúvia Dunaja sa nachádza jedinečný biotop, tzv. dunajská hlo-
žina (Crataegetum danubiale, syn. Asparago-Crataegetum), ojedinele sa v oblasti Devín-
skych Karpát vyskytujú aj spoločenstvá pieskov na treťohorných morských sedimentoch
(Sandberg pri Devínskej Novej Vsi). Významným typom bezlesia sú zaplavované lúky
v alúviu Moravy (prevažne z aliancie Cnidion venosi) (podrobnejšie pozri str. č. 29).
Zdanlivo marginálnym biotopom sú rôzne typy ruderálnej a pionierskej vegetácie, kto-
ré sú častým ohniskom šírenia nepôvodných druhov mäkkýšov (najmä slizovca Arion
vulgaris).
Prírodné pomery od konca pleistocénu po atlantik
Fosílne peľové záznamy ukazujú, že na konci pleistocénu, asi pred 11 700 rokmi, pre-
vládali v lesoch stredoeurópskych nížin a pahorkatín porasty borovice lesnej (Pinus syl-
vestris) a brezy previsnutej (Betula pendula), v ktorých podraste sa šírila lieska, čo sú-
hlasí s výsledkami peľových analýz Kinzlera (1936) z okolia Bratislavy. V nasledujúcom
teplom období starého až stredného holocénu sa do týchto lesov rozšírili duby, brest,
lipy, javory a jasene, ktoré vytlačili konkurenčne slabšie borovice a brezy.
Podľa analógií, ktoré priniesli výskumy českých paleoekológov z oblasti južného Uralu
(Chytrý et al. 2010), je zrejmé, že zmiešané porasty duba s lipou, javorom a brestom sa
nachádzajú iba tam, kde boli lesy v minulosti hospodársky ovplyvňované alebo naru-
šované požiarmi. Častá je situácia, kedy v rozsiahlejších lesných celkoch nenarušených
hospodárením úplne prevláda lipa, javor alebo brest, ale na ich okrajoch, na prechode
ku stepi, sa vyskytuje úzky pás lesa s prevahou duba. Pozorovania z Južného Uralu na-
značujú, že tzv. zmiešané dúbravy starého a stredného holocénu zrejme neboli tvorené
zmiešanými porastmi duba a ďalších drevín, ako sa kedysi myslelo, ale krajinnou moza-
ikou svetlých dúbrav a tienistých lesov s dominanciou ostatných druhov stromov.
Neskoro glaciálne a včasnoholocénne borovicové, brezové a osikové lesy mali zrejme
veľmi bohaté bylinné poschodie s lesnými, lúčnymi aj stepnými druhmi. So šírením
lipy, javora, brestu a jaseňa však došlo k zapojeniu stromového poschodia a ústupu svet-
lomilných druhov. Druhovo bohaté bylinné poschodie sa zachovalo len v tých lesoch,
ktoré sa udržiavali presvetlené vďaka lesnej pastve a ďalším hospodárskym zásahom.
Po ukončení tradičného hospodárenia však možno aj v týchto lesoch dnes pozorovať
šírenie tieňomilných drevín a ústup mnohých druhov bylinného poschodia. Na roz-
diel od rastlín sa najmenej druhov suchozemských ulitníkov na južnom Urale nachádza
v borovicových a smrekovcových lesoch, viac v lesoch listnatých, najvyšší počet druhov
je v lesoch s dominanciou lipy, javora a brestu. Posledné tri menované dreviny obsahujú
v listoch vápnik v biologicky ľahko dostupnej citrátovej forme (citrát vápenatý), zatiaľ čo
breza, osika a dub ho obsahujú v ťažko rozpustnej šťavelanovej forme (oxalát vápenatý).
V lipovo-javorovo-brestových lesoch je preto vápnik z listového opadu dobre dostupný
pre ulitníky, ktoré ho potrebujú pre stavbu ulít. Listový opad sa veľmi rýchlo rozkladá,
ako môžeme pozorovať aj v našej prírode, a predstavuje tak významný potravný zdroj.
Je teda pravdepodobné, že výrazný nárast diverzity spoločenstiev stredoeurópskych les-
ných ulitníkov v prvej polovici holocénu, doložený vo fosílnom zázname, bol urýchlený
šírením lipy, javora, brestu a tiež jaseňa, ktorý tiež obsahuje citrátový vápnik. Dobrá do-
stupnosť vápnika v týchto lesoch mohla pozitívne ovplyvniť aktivitu rôznych pôdnych
dekompozitorov, čo viedlo k rýchlejšiemu kolobehu živín a zrejme aj k nárastu rozmani-
tosti ďalších skupín pôdnych bezstavovcov (Chytrý et al. 2010).
Na miestach, ktoré v súčasnosti označujeme ako Podunajská nížina a kde boli v minu-
losti početné riečne ramená, sa rozprestierali lužné pralesy s dominantným zastúpením
vŕby (Krippel 1986). K tejto úvahe prispeli výsledky z peľových diagramov z Podunaj-
skej nížiny (lokalita Pusté Úľany), v ktorých boli okrem peľových zrniek vŕby Kinzlerom
zaznamenané tiež zrnká jelše, duba, brestu, lipy a liesky, ale aj zástupcov nedrevinovej
vegetácie, napr. rôzne druhy tráv, ostríc a iných mokraďových rastlín. Podľa početnosti
výskytu jednotlivých peľových zŕn vo vzorkách prevládali v južnej časti dnešnej Brati-
slavy (Petržalka) bylinné a trávové porasty nad lesmi (Krippel 1986).
Historické pomery bratislavských lesov
od stredoveku po novovek
V ranom stredoveku, približne od r. 500 n. l., sa na území Bratislavy vyskytovali vo vyš-
ších polohách bučiny, v nižších polohách zmiešané lesy s prevahou duba a v nivách vod-
ných tokov lužné pralesy (Reháčková et al. 2007). Okolo roku 1200 boli v lesoch strednej
Európy dominantné buk (40 %) a jedľa (25 %), duby tvorili približne 15 %, smrek 10 %
a ostatné dreviny 10 % (Skořepa in Neuhoferová 2006).
V stredoveku bol les vnímaný na jednej strane ako neznámý priestor, divočina, ktorú
bolo treba ovládnuť a prispôsobiť si ju, na druhej strane bol les pre človeka najdostup-
nejším zdrojom surovín (drevo, med, plody, byliny) a dôležitým pastevným priestorom
21 20
pre dobytok. V priebehu stredoveku menil človek radikálne pôvodnú podobu lesa, ktorý
začal ustupovať v prospech poľnohospodárskej pôdy. Až do 19. stor. tu bola bežná pastva
oviec, kôz, hovädzieho dobytka a koní, takže les získal výrazne presvetlený, parkový
charakter. Páslo sa najmä v nižších polohách, vrátane lužných lesov (obr. 2). Dubové
a bukové lesy se využívali najmä pre pastvu ošípaných, kde nemohli škodiť rozrývaním
pôdy. V teplých nížinách s miernymi zimami boli zvieratá v lese niekedy aj po celý rok
(Daňková 2017).
Lužné lesy v minulosti
Lužný les, ako ho poznáme dnes, je relatívne mladý typ biotopu. Navyše je to biotop
antropogénny, teda podmienený človekom. Súčasné typy lužného lesa začali totiž vzni-
kať až v súvislosti so včasnostredovekou kolonizáciou, ktorá bola sprevádzaná veľko-
plošným výrubom lesov. Najmä členité podhorské oblasti sa tak stali náchylné k erózii.
Takisto sa znížila retenčná schopnosť krajiny, v dôsledku čoho sa začali objavovať prvé
katastrocké povodne. Rieky pri nich unášali veľké množstvo materiálu erodované
z rúbanísk, ciest a polí. V nížinch oblastiach sa tento materiál usadzoval v podobe
tzv. povodňových hlín. Sú to jemnozrnné ílovité sedimenty, ktoré v priebehu vrcholné-
ho stredoveku a včasnom novoveku pochovali pôvodne členitú nivu všetkých našich
nížinných riek pod niekoľkometrovými nánosmi. Niva sa zarovnala a získala omnoho
jednotvárnejšiu podobu a na jej živinami bohatých ílovitých sedimentoch vyrástli lužné
lesy (Pokorný 2011).
Podunajské lužné lesy
Spoločenstvá lužch lesov sú súčasťou dynamickej uviálnej sukcesnej série nivných
biotopov. Lužný les vzniká primárnou sukcesiou na obnaženom riečnom náplave. Ini-
ciálnym spoločenstvom lužného lesa je vŕbovo-topoľový les (Salici-Populetum). Tieto
porasty vznikajú mozaikovite prostredníctvom náletov na náplavových brehoch rieky
mimo materských porastov, väčšinou vytvárajú úzke lemové porasty pozdĺž brehov. Pri
väčších zmenách korýt sa však v minulosti vytvárali aj rozsiahlejšie plochy (Petržalka –
Draždiak). Už v rozmedzí troch až piatich rokov sa na týchto plochách vytvárali husté
mladé porasty predstavované najmä topoľmi a vŕbami, a v menšom zastúpení jelšou
lepkavou, jelšou sivou a čremchou. Na hrubších piesočnato-štrkových substrátoch pre-
vládal Populus nigra, na jemnozrnných sedimentoch Salix alba. Pravidelným nánosom
sedimentov sa postupne zvyšovala úroveň terénu, čím dochádzalo k znižovaniu vply-
vu záplav a rozvoju nitrátolnej bylinnej a krovinovej vrstvy (Sambucus nigra, Cornus
sanguinea a pod.). Dnes sú tieto plochy z veľkej časti premenené na hospodárske lesy
(Čejka 2003). Postupným vnikaním strednovekých drevín (Acer pseudoplatanus, Fraxi-
nus excelsior, F. angustifolia, Ulmus laevis) prechádzali porasty mäkkých lužných lesov
(Salici-Populetum) už v prvých desaťročiach svojej existencie do prechodných porastov
(Fraxino-Populetum), neskôr do tvrdých lužných lesov (Ulmo-Fraxinetum, prípadne Ul-
mo-Quercetum). Tieto zmeny prebiehali nerovnomerne vzhľadom na stanovištné pome-
ry, vodný režim, vzdialenosť prúdnice a rýchlosť sedimentácie (Jurko 1958). Druhová
skladba iniciálneho štádia ovplyvnila ďalší vývoj spoločenstiev. Prechodný lužný les
Fraxino-Populetum sa pravdepodobne vyvíjal z porastov s počiatočným dominantným
alebo subdominantným zastúpením topoľov bielych a topoľov sivých (Populus alba,
Populus × canescens). Sukcesia porastov s minimálnym zastúpením bielych topoľov
prechádzala pravdepodobne priamo do tvrdého luhu (Ulmo-Fraxinetum). Na miestach
ovplyvňovaných záplavami už len sporadicky, vývoj napokon spel k asociácii Ulmo-Qu-
ercetum, kde boli bežnými už aj iné druhy, znášajúce letné presychanie prostredia (Acer
campestre, Berberis vulgaris, Cornus mas, Ligustrum vulgare, Staphylea pinnata, Tilia
cordata a iné) (Čejka 2003, Pišút & Uherčíková 2000).
Obr. 2 Pohľad na Bratislavu z juhu od Jorisa Hoefnagela z druhej polovice 16. storočia (1572–1590). Na svahoch
Malých Karpát vidno prevažujúce vinice so solitérnymi stromami, v intraviláne je zobrazená zeleň. Dunajské
ostrovy slúžili často na pasenie dobytka v tzv. pasienkových lesoch (zdroj: webumenia.sk)
Fig. 2. View of Bratislava from the south by Joris Hoefnagel from the second half of the 16th century (1572–
1590). Predominant vineyards with solitary trees can be seen on the slopes of the Small Carpathians, greenery
is displayed in the built-up area. e Danube islands have oen served for cattle grazing in so-called pasture
forests (source: webumenia.sk)
23 22
Vplyv človeka na bratislavské lesy
Prirodzené rozširovanie lesných porastov a zmeny v ich druhovom zložení začal od pre-
lomu letopočtov ovplyvňovať človek. Dopady vplyvu vývoja ľudskej spoločnosti na lesy,
ale aj iné vegetačné prvky v krajine, sa v priebehu storočí zväčšovali. Bratislava a jej oko-
lie patrí k územiam, ktoré boli osídľované v dávnej minulosti, čo so sebou prirodzene
prinášalo zmeny využitia a vzhľadu krajiny. V tejto súvislosti bolo typické likvidovanie
lesných porastov, či už kvôli záberu pôdy na poľnohospodárske využívanie (najmä vi-
nice), alebo ťažbe dreva pre existenčné účely (kúrenie, drevovýroba a pod.) (Reháčková
et al. 2007).
To, či bola zeleň súčasťou sídiel, sa dozvedáme skôr z umeleckých diel, najmä z rytín,
kresieb a malieb krajiny, z modernejších dejín sú to fotograe a lmy. Mnohé z týchto
artefaktov znázorňujúcich minulosť však nezodpovedajú skutočnému stavu. V literatú-
re sa môžeme stretnúť so zaujímavou teóriou, že vegetácia bola na umeleckých dielach
zobrazovaná minimálne, a to kvôli nedostatku zelenej farby (Bednaříková in Kysučan
2006). Bielu, čiernu, žltú a červenú farbu bolo možné získať z prírodných materiálov.
Modrá a zelená farba boli vzácne, lebo ich bolo potrebné pripravovať umelo, takže práve
tento faktor mohol byť príčinou menej častého zobrazovania lesov na obrazoch. Z me-
dirytín mesta Bratislava pochádzajúcich zo stredoveku (obr. 2) je vidieť, že mesto bolo
obklopené vinicami so solitérnymi stromami, až za nimi boli lesy. Veduta mesta pochá-
dzajúca z druhej polovice 16. stor. však ukazuje, že aj priamo v intraviláne sa nachádzala
vegetácia.
Človek a lesy v stredoveku
Stredovek znamenal pre lesné porasty Bratislavy zlomové obdobie. V dôsledku zvýše-
ného dopytu po poľnohospodárskej pôde boli lesy vo veľkej miere vyrúbavané. V tom-
to období sa na takto získanej pôde najmä v Malých Karpatoch zakladali vinohrady
(podrobnejšie pozri kap. Vplyv vinohradníctva na lesnú biotu). Druhou, nemenej zá-
važnou príčinou fragmentácie bratislavských lesov bola ťažba dreva. Podľa verbálnych
opisov vzhľadu Bratislavy a jej okolia spracovaných Matejom Belom, sa v lesoch už
v 17. storočí systematicky ťažilo drevo, najmä buk, dub, ale spomínané sú tiež javor
a lipa. Najskôr ťažba prebiehala v lesoch, ktoré sa rozprestierali na ľavom brehu Dunaja,
teda v karpatských lesoch. Zrejme sa rapídne znižovala rozloha týchto porastov. Na nie-
ktorých ostrovoch sú znázornené cesty, ktoré boli vybudované pre potreby hospodáre-
nia v lesoch. Lesné cesty sa budovali kvôli lepšiemu prístupu k drevu, ale odporúčalo sa
tiež lesy „vetrať“, takže cesty zároveň vytvorili akési „ventilačné koridory“. V inej časti
spomínaných spisov Mateja Bela sa píše, že nie všetky ostrovy na pravej strane Dunaja
pokrývali lesy. Napríklad Engere-Au (Unger-Au) a Kriechen-Au boli pokryté vysadený-
mi drevinami rôzneho druhu. Spomínané sú jaseň, platan, hloh, vŕba, rešetliak, storoč-
né duby, ale aj ovocné stromy – orechy, liesky, jablone, hrušky, broskyne a mišpule. Aj
ostrov Petschen (dnešný Pečniansky les) bol pokrytý ovocnými sadmi a lúkami, ktoré sa
pravidelne kosili a spásali. Taktiež na ostrovoch Stadt-Grund a Grosse Burger-Au rástli
ojedinele vysadené ovocné stromy (Reháčková et al. 2007).
Využitie historických máp
K ďalším dôležitým materiálom, na základe ktorých je možné dedukovať prítomnosť
a stav lesných porastov v Bratislave, patria mapy z vojenských mapovaní. Z máp 1. vo-
jenského mapovania (tzv. Jozefínske mapovanie), ktoré na území dnešného Sloven-
ska, a teda aj Bratislavy, vykonali vojenskí kartogra rakúskeho generálneho štábu
v r. 1769–1785, je možné identikovať hospodársku a geograckú infraštruktúru vte-
dajšej krajiny. Do máp s presnosťou mierky 1: 28 800 a spoločnou legendou sa fareb-
ne zakresľovali najmä sídla, kaštiele, hrady, kúrie, hostince, cesty, rieky, potoky, jazerá,
močiare, lúky, významné kopce, pohoria a tiež lesné porasty. Všetky mapové listy boli
doplnené dobovým miestopisom pozostávajúcim z názvov dedín, miest, významných
vodných tokov a pod. Kartogra sa pri mapovaní v teréne orientovali pomocou miestne
vytýčených čiar – poludníkov, tzv. meridionálov, čo z kartograckého hľadiska znižu-
je kvalitu diela, pretože sa nepoužili princípy všeobecnej a záväznej triangulačnej sie-
te. Napriek tomuto faktu sú jednotlivé mapové listy jedinečným dielom zobrazujúcim
krajinu v druhej polovici 18. storočia, keď ešte nebolo územie Slovenska zasiahnuté
budovaním priemyslu, nebola vybudovaná železnica a moderná cestná sieť, či nádrže
v údoliach riek (Klein 2003). Zobrazujú teda územie pred aktivitami, ktoré neskôr spô-
sobili výraznú fragmentáciu lesných porastov. Vzhľadom na precíznosť, s akou boli
do máp zakresľované okrem prvkov krajinnej štruktúry (napr. lúky, pasienky, sídla,
toky, vodné plochy, lesy a i.) aj tvary reliéfu pomocou šrafáže, napr. vyvýšeniny, strmé
a ploché stráne, doliny a pod., je možné odvodiť nielen rozlohu poľnohospodársky vy-
užívaných plôch, veľkosti tokov, ale aj rozsah lesných porastov. O lesoch na mapách
z 1. vojenského mapovania je možné dozvedieť sa viac, a to vďaka unikátnym dopln-
kovým opisom mapových listov. Tieto opisy tvoria prílohu mapového diela a obsahujú
detailnejšie informácie o území, ktoré nebolo možné zrozumiteľne vyznačiť na mape.
Pri lesoch sú najčastejšie uvedené záznamy o tom, či ide o vysokokmenný porast alebo
mladý les, či sa v území vyskytuje aj krovinatý porast a tiež informácia o priechodnosti
lesov. Niektoré mapové listy obsahujú aj údaje o druhovom zložení lesov (Klein 2003).
Z porovnania rozsahu lesov na historických mapách so súčasným stavom na území
dnešnej Bratislavy a jej okolia je zrejmé, ktoré pôvodne zalesnené územia sú dnes zasta-
vané, alebo majú iné funkčné využitie. Mnohé mapy (najmä z 1. vojenského mapovania)
obsahujú cenné informácie o kvalite lesov a niekedy aj o druhovom zložení. Napríklad
25 24
pri presunoch vojsk bolo dôležité vedieť, či sú blízke lesy natoľko vyvinuté, aby posky-
tovali dôležitú surovinovú základňu na opravu mostov, ciest, povozov a podobne, preto
sa takéto poznámky zaznačovali do máp (Klein 2003).
Vplyv vinohradníctva na lesnú biotu
Klčovanie lesov a zakladanie vinohradov na juhozápadných až juhovýchodných sva-
hoch priľahlej časti Malých Karpát malo veľký vplyv na lesnú biotu, teda aj na malako-
faunu. Najmä v 18. storočí, za panovania Márie Terézie a Jozefa II., bolo vinohradníctvo
najdôležitejším hospodárskym odvetvím. V Bratislave bolo viac ako 100 vinohradníc-
kych záhonov a viac ako 2 000 veľkoplošných viníc (Horváth et al. 1982). Celé okolie
mesta bolo vysadené vinicami, za ktorými sa rozprestierali lesy (obr. 2). Nepestovalo sa
tu obilie, to sa dovážalo zo širšieho okolia. V súvislosti s rozvojom mesta a jeho hospo-
dárskou prosperitou, predstavovali lesy v tom čase jednu z najväčších príjmových polo-
žiek mestského rozpočtu. Drevo sa používalo pri konštruovaní povozov, kočiarov, lodí,
mostov, budov, zariadení budov, aj na vykurovanie domov. Va tvrdého dreva spot-
rebovali aj vinohradníci. Odlesňovala sa nielen severná, ale aj južná časť mesta. Od r.
1635 do r. 1932 bola veľká časť Karlovej Vsi vo vlastníctve Pályovcov, ktorí využívali
toto územie na pestovanie viniča a v nevyklčovaných fragmentoch lesov mali zriadené
poľovnícke revíry (Reháčková et al. 2007).
Koncom 19. storočia (1874) sa zo Severnej Ameriky do Európy dostal zhubný škodca vi-
nohradov – fyloxéra viničová (Daktulosphaira vitifoliae), ktorá zdecimovala vinohrady
v celej vinohradníckej Európe vrátane Slovenska. V Bratislave sa tento škodca objavil
v roku 1870. Plocha vinohradov sa vtedy radikálne znížila a viaceré lokality sa nechali
zarásť lesom. Typickým príkladom je lesná plocha Sitina v Karlovej Vsi, kde je ešte dnes
možné nájsť takmer neporušené kamenice (runy) – naukladané línie z kameňov vyzbie-
raných z bývalých vinohradov (obr. 3). Ich línie, zvyčajne situované kolmo na vrstevnice
svahu tak vytvárali akési hranice medzi jednotlivými vinohradmi (Poláček & Poláček
2010).
Bratislavské lesy v 20. storočí
Intenzita využívania lesov na území Bratislavy pokračovala aj v 20. storočí. Zmenilo sa
vlastníctvo lesov, s čím súvisel spôsob obhospodarovania. Časť lesných porastov (5 763
ha) na území Bratislavy sa v r. 1967 stala súčasťou tzv. Bratislavského lesného parku.
Išlo o lesy na juhovýchodných svahoch karpatského masívu (Hrnčiarová et al. 2006).
Dynamický rozvoj mesta najmä v druhej polovici 20. storočia spôsobil, že sa v Bratislave
zmenšila celková plocha lesov a zmenila sa aj kvalita porastov. K tomuto faktu význam-
ným spôsobom prispel záber lesnej pôdy v dôsledku výstavby vodného diela Gabčíkovo,
ale aj rozširovanie bytovej výstavby a budovanie objektov pre priemysel. Napr. za roky
1976 – 1984 sa plocha lesov v Bratislave znížila o 2 168 ha, z čoho 1 336 ha pripadá na
výstavbu vodného diela Gabčíkovo (Valach 1985). V osemdesiatych rokoch 20. storočia
zaberali lesy v Bratislave 21 378 ha, z toho lesnej pôdy bolo 21 277 ha (Líviová & Moncoľ
1985). Vychádzajúc z botanických výskumov môžeme povedať, že zvyšky bratislavských
lužných lesov patria k najzachovalejším a plošne pravdepodobne najväčším mestským
luhom v strednej Európe. Z pôvodnej rozlohy, pred výstavbou veľkého sídliska Petržal-
ka, sa dodnes zachovalo asi 50 % plochy lužných lesov.
Obr. 3 Vinohradnícke kamenice na Sitine indikujú prítomnosť a polohu vinohradov v minulosti (foto T. J. Čačej)
Fig. 3 Stone levees at the Sitina site indicate the presence and location of vineyards in the past (photo T. J. Čačej)
27 26
Bezlesie a malakofauna
Bezlesie a človek počas kvartéru
Vývoj stepných a xerotermných otvorených biocenóz nielen na našom území, ale v celej
strednej Európe, nie je možné pochopiť bez poznania ich kvartérnej histórie. Všeobecne
platí, že doby ľadové (glaciály) sa vyznačovali prevahou otvorených formácií charakte-
ru klimaticky drsných stepí alebo holí, zatiaľ čo teplé obdobia vždy priniesli rozmach
lesa, ktorý tieto otvorené formácie takmer dokonale potlačil (Ložek 1973). To však platí
pre pleistocénne medziľadové doby (interglaciály), keď človek ešte nedokázal význam-
ne rušivo zasahovať do prírodných dejov. Posledné teplé obdobie (holocén), ktoré trvá
dodnes, sa však od starších teplých období v mnohých črtách líši. Jeho prvá tretina sa
podobne ako v interglaciáloch vyznačuje šírením lesa, ktorý postupne potláča otvorené
formácie. Tie sa naďalej udržiavajú v suchých teplých oblastiach a nad hornou hranicou
lesa v horách, bez ohľadu na menšie územia s teplými výsušnými substrátmi a reliéfom
brániacim rozmachu drevín (napr. skalné stepi na svahoch Devínskej Kobyly). Stredný
úsek poľadovej doby, tzv. klimatické optimum, mal priniesť, podobne ako v predchádza-
júcich cykloch, úplnú prevahu lesov. V tejto dobe však prichádzajú do strednej Európy
neolitickí roľníci, ktorí zakladajú svoje sídla v najsuchších a najteplejších oblastiach, teda
na miestach, kde stále pretrvávajú pomerne početné relikty stepi na hlbších substrátoch
s čiernozemnými pôdami. Človek pretvára túto oblasť aj pás územia na jej okraji na
prvú kultúrnu krajinu, ktorá neskôr zostáva osídlená až do súčasnosti. Namiesto pokra-
čujúceho postupu lesa sa znova šíria nelesné formácie, ktoré bezprostredne nadväzujú
na pôvodné stepné plochy a umožňujú nielen nový rozmach starousadlých stepných
prvkov (napr. Helicopsis striata a Chondrula tridens), ale postupne aj prienik celého radu
tzv. moderných elementov (napr. Granaria frumentum) (Ložek 2011).
Zvyšky stepných biocenóz z tej doby sa udržali vďaka ľudskému zásahu a postupne sa
obohacovali o rad nových imigrantov. Ich pôvod je z väčšej sčasti prirodzený, ale o ich
zachovanie sa nechtiac pričinil človek. Celá stredoeurópska čiernozemná zóna je teda
zároveň prírodným aj antropogénnym výtvorom a treba ju takto chápať. V ochranár-
skej praxi to znamená, že starostlivosť o stepné územia v tomto pásme musí brať do
úvahy aj ľudský zásah, najmä pasenie hospodárskych zvierat, nahrádzjúce bývalé spá-
sanie veľkými, divo žijúcimi bylinožravcami, ktorými boli najmä pratury, zubry a kone
(Ložek 2011).
Typy bezlesia na území Bratislavy
V oblasti Veľkej Bratislavy existujú tri hlavné typy prírodného bezlesia: (1) skalné stepi,
(2) nepravá lesostep, tzv. dunajská hložina, (3) otvorené mokrade. K človekom podmie-
nenému bezlesiu patria: (4) kultúrna step – úhory, obhospodarované lúky, polia, antro-
pogénne xerické trávniky, otvorené ruderály (resp. pionierska pseudostepná vegetácia),
opustené vinohrady (pustáky), hrádze a ich bezprostredné okolie a (5) opustené otvore-
né kameňolomy (väčšinou vápencové alebo vápencovo-dolomitové).
Skalné stepi na vápencoch a dolomitoch
K najcennejším prírodným skalným stepiam patria nelesné časti masívu Devínskej Ko-
byly. Skalné výstupy na južných až západných svahoch boli bezlesým refúgiom aj v do-
bách, keď na miestach s hlbšími pôdami pokrývali Devínsku Kobylu prevažne xerolné
dubiny (Quercion pubescenti-petraeae). Spoločne so sekundárnymi skalnatými stepný-
mi biotopmi, resp. otvorenými kameňolomami vo vápencoch a dolomitoch, patria skal-
naté stepi k biotopom s najvyššou druhovou diverzitou malakofauny (obr. 4).
Ojedinelým stepným biotopom je Sandberg (lok. č. 116), ktorý predstavuje hornino-
vé zvyšky treťohorného mora, resp. piesky súbežne uložené s vápencovým podložím.
Okrem bežných druhov otvorených stanovíšť, tu nájdeme aj zebrinu južanskú (Zebrina
detrita).
Medzi čiastočné bezlesie môžeme rátať aj rôzne veľké stepné enklávy uprostred termo-
lných dubín (napr. PR Devínska lesostep, lok. č. 114), kde sa stretáva teplomilná lesná
fauna s faunou stepnou až lesostepnou (napr. Acanthinula aculeata a Helicodonta obvo-
luta s druhmi Granaria frumentum a Oxychilus inopinatus).
Obr. 4 Zmeny plochy bezlesia na južných až západných svahoch Devínskej Kobyly na ortofotomape
z roku 1950 (vľavo) a v súčasnosti (plochy označené červenou linkou)
Fig. 4 e forestless area changes in the south to west slopes of Devínska Kobyla Hill
on the ortophotomap from 1950 (le) and nowadays (areas marked with a red line)
29 28
Nepravá podunajská lesostep
Ide o svojrázne pseudolesostepné xerické biotopy, fyziognomicky pripomínajúce afric-
kú savanu (obr. 5), nazývané aj dunajská hložina (Crataegetum danubiale, syn. Aspa-
rago-Crataegetum). Porasty dunajskej hložiny vznikli v mieste výstupu štrkov blízko
k povrchu plytkých pôd (uvizemí). Štrkové elevácie južne od Podunajských Biskupíc
a pri Čunove sú výsledkom extrémnych povodní, najmä ľadových (v r. 1784 – 1810),
a pôvodne vznikli ako tzv. vrcholové lavice vnútri novovzniknutých zákrut hlavného
toku Dunaja (Pišút & Timár 2007). Vegetácia dunajskej hložiny pozvoľna, niekde aj
s ostrým prechodom, prechádza do mäkkého a prechodného lužného lesa (as. Salici-
-Populetum, Fraxino-Populetum a Ulmo-Fraxinetum, sensu Jurko 1958). Malakofauna
sa vyznačuje xerotolerantnými druhmi otvorených priestranstiev (Granaria frumen-
tum, Vallonia costata, V. pu l c hella, Pupilla muscorum, Cochlicopa lubricella a i.), ale aj
náročnejšími druhmi, akým je napr. stepný starousadlík Chondrula tridens na lokalite
Ostrovné lúčky (č. 110). Najväčšia plocha dunajskej hložiny sa nachádza v centrálnej až
juhozápadnej časti ostrova Kopáč v katastri Podunajských Biskupíc (lok. č. 119), menšie
plôšky sú známe z prírodnej rezervácie Ostrovné lúčky pri Čunove (lok. č. 110).
Obr. 5 Svojrázny biotop dunajská hložina (Asparago-Crataegetum) v PR Ostrov Kopáč
pri Podunajských Biskupiciach pripomína na prvý pohľad africkú savanu (lok. č. 119)
Fig. 5 Specic biotope so-called Danubian hawthorn growth (Asparago-Crataegetum) in Kopáč Island
Nature Reserve near Podunajské Biskupice district reminds an African savanna (site no. 119)
Otvorené mokrade
Ide o ekosozologicky mimoriadne cenné biotopy, ich výskyt sa sústreďuje najmä do ob-
lasti alúvia Moravy medzi Devínom a Devínskou Novou Vsou. Otvorené mokrade pred-
stavujú zaplavované, väčšinou dvojkosné aluviálne lúky (Cnidion venosi) a súvisiace te-
rénne depresie a výmole dotované povrchovou aj podzemnou vodou. Žijú tu nenároč
hygrolné a polyhygrolné druhy (napr. Succinea putris, Zonitoides nitidus, Carychium
minimum, Succinella oblonga), výnimkou je náročnejší druh Pseudotrichia rubiginosa,
ktorý sa tu vyskytuje v početných populáciách, najmä v príbrežnej časti rieky Moravy
(lok. č. 65, 66).
Tieto biotopy sú však faunisticky a ekosozologicky významné najmä prítomnosťou eko-
logicky citlivejších vodných druhov, napr. Bithynia leachii, Anisus vorticulus, Planorbis
carinatus, Segmentina nitida, Aplexa hypnorum, ojedinele aj Valvata macrostoma (De-
vínske jazero, lok. č. 156).
Antropogénne bezlesie
K najvýznamnejším biotopom bezlesia podmieneného človekom patria bezpochyby
opustené otvorené kameňolomy, čo vyplýva z druhovej diverzity ich malakofauny (obr.
20). Xerické kameňolomy vo vápencovom, resp. vápencovo-dolomitovom podloží, sú
významným refúgiom viacerých xerotolerantných druhov, často aj ekologicky nároč-
nejších (napr. Zebrina detrita v kameňolomoch pri Devíne alebo Chondrina arcadica
clienta v Štokeravskej vápenke pri Devínskej Novej Vsi).
Úhory, obhospodarované lúky a antropogénne xerické trávniky (napr. protipovodňové
hrádze) hostia odolnú heliolnú a xerotolerantnú malakofaunu, väčšinou druhy Val-
lonia pulchella, V. costata, Vertigo pygmaea, Xerolenta obvia, menej často sa na týchto
biotopoch vyskytujú Pupilla muscorum, Cochlicopa lubricella a Truncatellina cylindrica.
Z faunistického hľadiska sú zaujímavé opustené vinohrady (tzv. pustáky) na vápnitých
substrátoch, ktoré sa stávajú relatívne rýchlo náhradným biotopom pre stepné, polo-
stepné xerotolerantné alebo aj kalcilné druhy (Caucasotachea vindobonensis, Granaria
frumentum, Tandonia budapestensis a i.).
Rôzne typy otvorenej ruderálnej a pionierskej vegetácie sú častým ohniskom šírenia
antropotolerantných, nepôvodných a inváznych druhov mäkkýšov (Arion vulgaris,
A. distinctus, A. fasciatus, Deroceras reticulatum, Tandonia kusceri a i.).
31 30
III. Materiál a metodika
Terénne metódy zberu mäkkýšov
Pre faunistický prieskum sme použili dve základné metódy: tam, kde to bolo technicky
možné a účelné, sme použili metódu preosevu rastlinného a časti pôdneho substrátu.
V rámci lesných biotopov sme pre vzorkovanie vytýčili plochu cca 50 × 50 m, pozdĺž
diagonály sme preosiali 5 – 8 litrov rastlinného materiálu z povrchu pôdy a vrchných
3 až 5 cm pôdy v rámci rôznych mikrostanovíšť (plôšky 25 × 25 cm). Keďže preosev sub-
strátu nebolo možné vzhľadom k typu biotu spraviť vždy (cintoríny, ruderály, niektoré
miesta v centre mesta a pod.), zvolili sme ako druhú metódu individuálny zber za časovú
jednotku, minimálne hodinu na jednej lokalite (pri jednotlivých lokalitách sa uvádza
počet autorov, ktorí robili zber, väčšinou išlo o jednu až dve osoby). Zber sme robili spod
padnutých tlejúcich driev, z povrchu pôdy, vegetácie, starých dosiek, kameňov, kusov
betónu, omietky, črepníkov, rôzneho komunálneho odpadu a pod. Každá skúmaná plo-
cha sa zamerala pomocou GPS prístroja s presnosťou na ±5 metrov.
Laboratórne práce
Nazbierané vzorky sme najskôr vysušili v elektrickej sušiarni, po dokonalom vysušení
sme jednotlivé vzorky postupne plavili v nádobe s vodou. Ťažšie časti pôdy klesli na
dno nádoby, prázdne schránky a pôvodne živé jedince vyplávali spoločne s časťou rast-
linného materiálu na hladinu. Vyplavené schránky sme z hladiny zbierali kuchynským
cedidlom s veľkosťou ôk 0,5 mm. Získaný organický materiál spolu s ulitami sme opäť
vysušili a preosiali cez sadu štyroch sít s rôznou veľkosťou ôk. Pomocou najjemnejšieho
sita s veľkosťou ôk 0,5 × 0,5 mm sme oddelili od vzorky jemnú prachovú frakciu (Ložek
1956b). Zo zvyšných frakcií sme potom separovali schránky voľným okom, z najjem-
nejšej frakcie pomocou binokulárneho mikroskopu. Získané schránky sme začlenili do
jednej z troch kategórií: [1] živé, príp. nedávno živé jedince (ž), [2] prázdne ulity s nepo-
rušeným periostrakom (p) a [3] prázdne schránky s odlupujúcim sa, prípadne chýbajú-
cim periostrakom (subrecentné až subfosílne schránky – sf).
Väčšinu druhov bolo možné určiť priamo v teréne, ťažšie determinovateľné druhy sme
určovali neskôr, väčšinou na základe pitvy a porovnávaním morfologicko-anatomic-
kých znakov pohlavnej sústavy (rody Aegopinella, Deroceras, Arion, Tandonia, Leh-
mannia a Stagnicola). Pri determinácii sme použili práce Ložek (1956b), Wiktor (2004),
Horsák et al. (2013) a Glöer (2017). Materiál je uložený v Prírodovednom múzeu SNM.
V kvantitatívnych hodnoteniach sa použili len jedince prvých dvoch kategórií (ž+p).
Subfosílne schránky (sf) predstavovali samostatnú skupinu, poukazujúcu na cenologic-
ké pomery v minulosti a preto sa vyhodnocovali zvlášť. Nahé ulitníky neboli zahrnuté
do kvantitatívnych štúdií, použili sa len pre kvalitatívne hodnotenia. Tento postup je
bežný pre väčšinu prác zaoberajúcich sa kvantitatívnymi analýzami suchozemských
ulitníkov (Cameron & Pokryszko 2005). Taxonomické zaradenie a vedeckú nomenkla-
túru uvádzame podľa Horsáka et al. (2018), ekologické skupiny podľa Lisického (1991),
pričom sme upresnili ekologické nároky viacerých druhov podľa najnovších poznatkov.
Charakteristiky skúmaných lokalít
s príslušnými druhmi
Údaje sú zoradené nasledovne: v hranatej zátvorke je číslo lokality, nasledujú súradnice
v desiatkovej sústave (°N, °E), názov mestskej časti (príp. ulica), typ a opis biotopu/sta-
novišťa; FZ – fytocenologický zápis (v rámci neho sú uvedené jednotlivé etáže porastu:
E3 – stromová vrstva, E2 – krovinová vrstva, E1 – bylinná vrstva, E0 – machová vrs-
tva); dátum vo formáte YYYY-MM-DD, v zátvorke iniciály autorov zberov (TC – Toš
Čejka, JC – Juraj Čača, LD – Libor Dvořák, MH – Michal Horsák, JS – Jozef Šteek).
Pri jednotlivých lokalitách sú uvedené zistené druhy aj s ich početnosťou (suma živých
jedincov a prázdnych schránok so zachovaným periostrakom). Druhy vyskytujúce sa na
lokalitách iba vo forme subfosílnych schránok sú označené skratkou sf.
Suchozemské lokality
[1] 48.14595, 17.10971; Staré Mesto, nám. SNP, individuálny zber v sporadickej mestskej
zeleni a kvetináčoch na námestí v centre mesta; 2007-08-14 (MH+TC).
Zoznam zistených druhov: Pupilla muscorum 2, Vallonia costata 12, Vallonia pulchella 10.
[2] 48.14645, 17.09591; Staré Mesto, Partizánska ul., individuálny zber v okrajových čas-
tiach záhrad susediacich s ulicou (brečtan, záhradné kroviny); 2007-08-14 (MH+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 1, Alinda biplicata 117, Arion vulgaris
8, Cepaea hortensis 13, Cochlicopa lubrica 19, Helix pomatia 2, Monachoides incarnatus
3, Oxychilus draparnaudi 34, Pupilla muscorum 8, Vallonia costata 8, Vallonia pulchella 16.
[3] 48.15144, 17.12582; Ružinov, Karadžičova ul., individuálny zber v roztrúsenej mest-
skej zeleni, najmä pod kríkmi a na trávnikoch; 2007-08-14 (MH+TC).
Zoznam zistených druhov: Cecilioides petitiana 1, Cepaea hortensis 15, Cochlicopa lub-
rica 27, Helix pomatia 3, Monachoides incarnatus 13, Oxychilus draparnaudi 6, Pupilla
muscorum 2, Vallonia costata 11, Vallonia pulchella 10, Xerolenta obvia 45.
[4] 48.03279, 17.19909; Čunovo, malý, udržiavaný cintorín, takmer bez ruderálnej vege-
tácie, susedí s fragmentom značne degradovaného lužného lesa; 2003-09-30 (TC).
33 32
Helix pomatia 24, Limax maximus 4, Monachoides incarnatus 2, Oxychilus draparnaudi
2, Pupilla muscorum 2, Truncatellina cylindrica 1, Vallonia costata 26, Vallonia pulchella
2, Xerolenta obvia 22.
[6] 48.20708, 16.97595; Devínska Nová Ves, stredne veľký udržiavaný cintorín (0,90 ha)
na terénnej vyvýšenine, na najvyšších miestach xerotermného charakteru, v najnižších
častiach mezické až vlhké mikrostanovištia (mach, lístie). Cintorín je v intraviláne, zo
všetkých strán izolovaný komunikáciami; 2003-10-13 (LD+TC).
Zoznam zistených druhov: Boettgerilla pallens 1, Cepaea hortensis 2, Cochlicopa lubrica
27, Deroceras reticulatum 1, Helix pomatia 2, Limax maximus 2, Oxychilus draparnaudi
2, Pupilla muscorum 1, Tandonia cf. kusceri 25, Vallonia costata 4, Vallonia pulchella 34,
Xerolenta obvia 2.
[7] 48.06378, 17.11597; Jarovce, malý (0,6 ha), udržiavaný cintorín s orechmi a okras-
nými ihličnanmi po obvode 0,6 ha, na S, Z až J izolovaný zástavbou a záhradami, na
V veľkoplošnými sadmi; 2003-09-30 (TC).
Zoznam zistených druhov: Arion silvaticus 1, Cepaea hortensis 8, Cochlicopa lubrica 4,
Deroceras reticulatum 15, Deroceras sturanyi 4, Helix pomatia 23, Limax maximus 2,
Vallonia costata 8, Xerolenta obvia 2.
[8] 48.15049, 17.05906; Karlova Ves, Stredne veľký (1,2 ha), pomerne spustnutý cinto-
rín s väčším množstvom krovín po obvode. Cintorín je izolovaný okolitou sídliskovou
zástavbou bez možnosti prieniku malokarpatských populácií do areálu, 2003-05-26
(LD+TC).
Zoznam zistených druhov: Arianta arbustorum 1, Arion distinctus 1, Cepaea hortensis
3, Deroceras agreste 1, Helix pomatia 24, Limax maximus 26, Tandonia cf. kusceri 7,
Vallonia pulchella 2.
[9] 48.15601, 17.0682; Karlova Ves, Slávičie údolie, Rozsiahly (13,1 ha), stanovištne diver-
zikovaný cintorín na svahu s prevažujúcou SV expozíciou. V dolnej časti sa nachádzala
polozbúraná budova so zatieneným, spustnutým ruderalizovaným okolím. Stredná časť
cintorína je stredne zatienená, s niekoľkými skupinkami krovín pri obvodových mú-
roch, zatiaľ čo horná je celkom otvorená, xerická. Prienik druhov je možný zo západu,
kde leží záhradkárska kolónia, príp. z juhu, kde sú sekundárne xerotermy. Na severe
tvorí bariéru areál internátu, na východe parkovisko s komunikáciou (Staré grunty)
a areál Slovenskej televízie, 2003-05-23 (LD+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 1, Alinda biplicata 21, Arion distinctus
26, Arion fasciatus 15, Arion vulgaris 25, Boettgerilla palens 1, Caucasotachea vindo-
bonensis 19, Cepaea hortensis 21, Cochlicopa lubrica 1, Cochlicopa lubricella 1, Deroce-
ras reticulatum 1, Discus rotundatus 3, Euomphalia strigella 1, Helix pomatia 22, Limax
maximus 1, Merdigera obscura 2, Monachoides incarnatus 2, Oxychilus draparnaudi 3,
Pupilla muscorum 1, Tandonia budapestensis 7, Tandonia cf. kusceri 23, Vallonia costata
3, Vallonia pulchella 4, Vitrina pellucida 2.
Obr. 6 Rozmiestnenie skúmaných lokalít faunistického prieskumu malakofauny Veľkej Bratislavy
v rokoch 2000 – 2018 (čierne krúžky sú terestrické lokalit y, trojuholníky vodné lokality).
Podkladová mapa: Mapy.cz, © Seznam.cz, a.s.
Fig. 6 Sites location of the malacofaunistic survey in the Greater Bratislava City
in 2000–2018 (black dots represent terrestrial sites, triangles show aquatic sites).
Background map: Mapy.cz, © Seznam.cz, a.s.
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 8, Aegopinella nitens 2, Alinda biplicata 2,
Caucasotachea vindobonensis 8, Cepaea hortensis 1, Cochlicopa lubrica 14, Helix poma-
tia 26, Monacha cartusiana 1, Oxychilus draparnaudi 3, Pupilla muscorum 1, Urticicola
umbrosus 1, Vallonia costata 32, Xerolenta obvia 4.
[5] 48.17901, 16.98031; Devín, malý cintorín (0,5 ha), napriek tomu značne stanovištne
diverzikovaný, zahŕňajúci xerické aj zatienené plochy pozdĺž obvodových múrov. Od
alúvia Moravy, ktoré je vzdialené cca 100 m západne, cintorín oddeľuje futbalové ihris-
ko, na západe je záhradkárska kolónia, na juhu intravilán obce, na severe takmer susedí
s lužnými lesmi; 2003-05-26 (LD+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 2, Aegopinella nitens 2, Arianta arbusto-
rum 2, Arion fasciatus 2, Cepaea hortensis 1, Cochlicopa lubrica 2, Deroceras agreste 1,
35 34
[10] 48.19528, 17.04619; Lamač, malý cintorín (1,1 ha) pozdĺžneho tvaru. Stredná časť
je pomerne udržiavaná, ulitníky sa vyskytujú predovšetkým v spustnutom okraji medzi
stromami. Na Z susedí cintorín s železničnou traťou, medzi ňou a cintorínom je 30 m
široký pás svahovej agátiny. Na S až V tvorí bariéru pre šírenie malokarpatských po-
pulácií sídlisko Lamač, stará Lamač, na J zvyšok bratislavskej aglomerácie; 2003-10-07
(LD+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 1, Alinda biplicata 13, Arion distinctus 1,
Arion vulgaris 2, Boettgerilla palens 3, Cepaea hortensis 1, Cochlicopa lubrica 30, Helix
pomatia 3.
[11] 48.21342, 17.04202; Lamač, rozsiahly cintorínový komplex (vyše 10 ha) v zalesne-
nom areáli (najmä duby a borovice). SV, V až J časť postupne prechádza do prírodného
malokarpatského lesa. Nenachádzajú sa tu klasické hroby, iba urnové háje. Mäkkýše sa
vyskytovali len v okolí krematória, v malom opustenom kameňolome v severnej časti a
v jamách po zlikvidovaných urnách; 2003-10-07 (LD+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 1, Boettgerilla pallens 2, Cochlicopa lub-
rica 24, Cochlodina laminata 1, Euomphalia strigella 1, Helicodonta obvoluta 2, Limax
maximus 2, Monachoides incarnatus 1, Oxychilus glaber 31, Pupilla muscorum 3, Vallo-
nia costata 3, Vallonia pulchella 2.
[12] 48.11726, 17.08773; Petržalka, Hrobárska ul., veľký (2,4 ha), štandardne udržiavaný
cintorín, pomerne husto zarastený bežnými parkovými drevinami; dominuje tuja, javor
a lipa. Na Z a J strane susedí s poľami, na S so záhradkami a na V so sídliskovou zástav-
bou; 2003-11-05 (TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 12, Boettgerilla pallens 1, Cepaea hortensis
2, Cochlicopa lubrica 13, Deroceras reticulatum 1, Limax maximus 1, Pupilla muscorum
1, Tandonia cf. kusceri 4, Truncatellina cylindrica 1, Vallonia costata 27, Vallonia pulchel-
la 7, Vitrina pellucida 7, Xerolenta obvia 1.
[13] 48.13033, 17.19962; Podunajské Biskupice – Kvetinárska ul. (Komárov), malý (0,36
ha), výrazne zatienený cintorín (dom. tuja), stredne udržiavaný, izolovaný komuniká-
ciami a zástavbou; 2003-10-10 (LD+TC).
Zoznam zistených druhov: Arion vulgaris 2, Cepaea hortensis 1, Cochlicopa lubrica 14,
Pupilla muscorum 2, Tandonia budapestensis 3, Tandonia cf. kusceri 22, Vallonia costata
2, Vallonia pulchella 1.
[14] 48.12234, 17.20789; Podunajské Biskupice, Šamorínska ul., pomerne veľký (1,5
ha) cintorín v intraviláne, udržiavaný, väčšina plochy zatienená stromami; 2003-10-10
(LD+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 1, Boettgerilla pallens 1, Cepaea hortensis
1, Cochlicopa lubrica 23, Deroceras agreste 1, Deroceras reticulatum 3, Deroceras sturanyi
1, Helix pomatia 2, Limax maximus 3, Pupilla muscorum 3, Tandonia budapestensis 3,
Tandonia cf. kusceri 30, Vallonia costata 25, Vallonia pulchella 4, Vitrina pellucida 4.
[15] 48.14701, 17.16675; Prievoz, Kaštieľska ul., menší (0,72 ha), zatienený cintorín, me-
nej udržiavaný, izolovaný okolitou zástavbou (rodinné domy so záhradami). Po obvode
cintorína väčšie množstvo tují; 2003-10-07 (LD+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 2, Arion vulgaris 1, Boettgerilla pallens 3,
Cepaea hortensis 2, Cochlicopa lubrica 1, Oxychilus draparnaudi 1, Tandonia budapes-
tensis 13, Vallonia costata 8, Vallonia pulchella 9, Vitrina pellucida 7.
[16] 48.21020, 17.15595; Rača, stredne veľký cintorín (1,56 ha), udržiavaný, pomerne za-
tienený, izolovaný zástavbou; 2003-10-09 (LD+TC).
Zoznam zistených druhov: Arion distinctus 7, Boettgerilla pallens 1, Cepaea hortensis 2,
Cochlicopa lubrica 3, Deroceras reticulatum 3, Oxychilus draparnaudi 7, Tandonia bu-
dapestensis 3, Tandonia cf. kusceri 27, Vallonia costata 4, Vallonia pulchella 7, Vitrina
pellucida 1.
[17] 48.05231, 17.14405; Rusovce, malý cintorín (0,72 ha) na vyvýšenine so starými ka-
mennými a tehlovými obvodovými múrmi zarastenými bujne brečtanom a ruderálnou
vegetáciou. Na JZ svahu výrazne xerický trávnik. Na S až Z cintorín susedí so záhra-
dami a areálom poľnohospodárskeho podniku, na J sú polia a ďalej na V okraj obce;
2003-09-30 (TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 1, Aegopinella nitens 3, Alinda biplicata
1, Boettgerilla pallens 1, Caucasotachea vindobonensis 7, Cepaea hortensis 8, Deroceras
reticulatum 1, Deroceras sturanyi 1, Granaria frumentum 23, Helix pomatia 20, Oxychi-
lus draparnaudi 1, Pupilla muscorum 3, Truncatellina cylindrica 3, Vallonia costata 34,
Vitrina pellucida 4, Xerolenta obvia 1.
[18] 48.16372, 17.16101; Ružinov, Martinský cintorín; veľký cintorín (8,4 ha), miesta-
mi značne spustnutý, lokalizovaný uprostred súvislej zástavby. Medzi hrobmi značné
množstvo krovín a zatienených miest. Najbohatšia malakofauna sa koncentruje do
miest, kde se stýkajú čelá dvoch hrobov; 2003-05-22 (LD+TC).
Zoznam zistených druhov: Arion distinctus 1, Arion vulgaris 28, Cepaea hortensis 7,
Cochlicopa lubrica 8, Deroceras sturanyi 1, Helix pomatia 22, Limax maximus 7, Oxychi-
lus draparnaudi 2, Tandonia cf. kusceri 3, Xerolenta obvia 1.
[19] 48.14751, 17.09888; Staré Mesto, Cintorín pri Kozej bráne (Palisády), stredne veľ-
ký cintorín (2,16 ha), členitý, s radom možností úkrytov pre mäkkýše, väčšie množ-
stvo krovín, zatienených miest a múrikov. Cintorín je výrazne izolovaný od prírodných
a poloprírodných stanovíšť; 2002-12-03 (LD+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 8, Alinda biplicata 27, Arion distinctus 1,
Arion vulgaris 22, Cepaea hortensis 9, Cochlicopa lubrica 2, Deroceras agreste 1, Deroce-
ras reticulatum 7, Helix pomatia 2, Limax maximus 1, Oxychilus draparnaudi 1, Tando-
nia budapestensis 3, Vallonia costata 16, Vallonia pulchella 4.
[20] 48.14708, 17.12230; Staré Mesto, Ondrejský cintorín, ul. 29. augusta, veľký cintorín
(7,2 ha), dobre zatienený a udržiavaný, s kyslým opadom mnohých druhov ihličín. Naj-
bohatšie vzorky pochádzajú z okolia márnice (vyšší obsah vápnika z omietky a malty).
Cintorín je uprostred zástavby, iba na SZ susedí s udržiavaným parkom (Medická záhra-
da); 2003-05-22, doplnkové zbery: 2003-10-07 (LD+TC).
37 36
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 1, Aegopinella nitens 1, Arion fasciatus 1,
Caucasotachea vindobonensis 1, Cepaea hortensis 4, Cochlicopa lubrica 1, Deroceras reti-
culatum 3, Limax maximus 1, Oxychilus draparnaudi 1, Oxychilus hydatinus 2, Vallonia
costata 4, Vallonia pulchella 1, Vitrina pellucida 1.
[21] 48.14311, 17.08786; Staré Mesto, Židovský cintorín (Žižkova ul.); veľký, udržiavaný
cintorín (2,2 ha), na strmom, južne orientovanom svahu. Medzi hrobmi sa väčšinou na-
chádzalo množstvo úkrytov pre ulitníky (tehly, drevá, dosky). Na S až SV okraji susedí
areál s náletovým lesom s prevahou agátu; 2003-05-21 (LD+TC).
Zoznam zistených druhov: Alinda biplicata 3, Arion fasciatus 3, Caucasotachea vindo-
bonensis 17, Cepaea hortensis 24, Discus rotundatus 1, Euomphalia strigella 1, Helix po-
matia 22, Oxychilus draparnaudi 1, Tandonia cf. kusceri 35, Vitrina pellucida 2.
[22] 48.20634, 17.20497; Vajnory; malý cintorín (0,7 ha) v intraviláne, mierne zatiene-
ný drevinami. Na zemi bolo v čase prieskumu viacero drevených dosák používaných
k úprave hrobov; 2003-10-09 (LD+TC).
Zoznam zistených druhov: Arion distinctus 1, Arion fasciatus 3, Arion vulgaris 2, Boett-
gerilla pallens 3, Cepaea hortensis 1, Cochlicopa lubrica 9, Deroceras reticulatum 8, De-
roceras sturanyi 7, Helix pomatia 3, Limax maximus 1, Pupilla muscorum 12, Tandonia
budapestensis 1, Tandonia cf. kusceri 27, Vallonia costata 32, Vallonia pulchella 29.
[23] 48.14390, 17.19427; Vrakuňa, Cintorín Ružinov; rozsiahly cintorín (14,4 ha) sta-
rostlivo udržiavaný. Na SV susedí s kolóniou rodinných domov, na severe s výrazne
degradovaným zvyškom lužného lesa v paleomeandri (Vrakunský lesopark), na juhu
a JV s brehom Malého Dunaja, na JZ so širokou komunikáciou (Popradská ulica); 2003-
05-22 (LD+TC).
Zoznam zistených druhov: Cepaea hortensis 1, Granaria frumentum 1, Helix pomatia 2,
Limax maximus 1, Pupilla muscorum 1, Vallonia costata 4, Vallonia pulchella 2, Vitrina
pellucida 1.
[24] 48.24180, 17.04676; Záhorská Bystrica; veľmi malý cintorín (0,1 ha) vo vých. časti
obce. Po obvode je menší počet krovín, naopak, priestory okolo cintorína sú pomerne
zarastené. Na severe susedí cintorín s poľami, na Z a V so záhradami, na J je pre ulitníky
izolovaný od záhrad komunikáciou (najmä pre druhy menšie ako 1 cm); 2003-05-25
(LD+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 1, Cepaea hortensis 2, Cochlicopa lubrica
12, Helix pomatia 3, Oxychilus draparnaudi 3, Pupilla muscorum 2, Tandonia cf. kusceri
15, Truncatellina cylindrica 2, Vallonia costata 2, Vallonia excentrica 1, Vallonia pulchel-
la 3, Vitrina pellucida 3.
[25] 48.03849, 17.18309; Čunovo, Ostrovné lúčky; rozpadajúci sa mäkký lužný les as.
Salici-Populetum (Salix fragilis, Sambucus nigra, Urtica dioica, Galium aparine, Carex
riparia) od tridsiatych rokov 20. stor. nezaplavovaný povrchovou vodou, vek porastu asi
50 rokov. 2011-04-13 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 204, Alinda biplicata 17, Arion fuscus 1,
Carychium minimum 2sf, Clausilia pumila 2, Cochlicopa lubrica 1sf, Cochlicopa lubri-
cella 9sf, Cochlodina laminata 15, Fruticicola fruticum 1sf, Helix pomatia 6, Monachoi-
des incarnatus 2, Petasina unidentata 8, Punctum pygmaeum 6, Pupilla muscorum 4sf,
Truncatellina cylindrica 5, Vallonia costata 2sf, Vallonia pulchella 6.
[26] 48.18421, 16.97780; Devín, alúvium Moravy, pás pravidelne zaplavovaného mäk-
kého lužného lesa (dom. Salix alba, S. fragilis, vtrúsený Populus nigra, P. × euroameri-
cana, Sambucus nigra, Aster lanceolatus agg., Urtica dioica, Rubus caesius); 2003-05-26
(LD+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 4, Alinda biplicata 7, Arianta arbustorum
12, Arion fuscus 3, Arion vulgaris 3, Carychium minimum 30, Caucasotachea vindobo-
nensis 1, Cepaea hortensis 4, Cochlicopa lubrica 11, Cochlodina laminata 3, Deroceras
laeve 6, Deroceras reticulatum 3, Deroceras sturanyi 8, Euconulus praticola 2, Fruticicola
fruticum 3, Helix pomatia 4, Limax maximus 3, Monachoides incarnatus 5, Oxyloma
elegans 5, Pseudotrichia rubiginosa 88, Pupilla muscorum 1, Semilimax semilimax 60,
Obr. 7 Ondrejský cintorín. Pri kaplnke v strede snímky bol objavený
nový druh pre Slovensko (Oxychilus hydatinus) (lok. č. 20)
Fig. 7 Ondrejský cintorín Cemetery. At the chapel in the center of the picture,
the land snail Oxychilus hydatinus was found – a new species for Slovakia (site no. 20)
39 38
Succinea putris 42, Succinella oblonga 2, Trochulus hispidus 3, Vitrea crystallina 13, Zo-
nitoides nitidus 105.
[27] 48.16960,16.98880; Devín, Slovanský ostrov 1, lužný les; FZ – E3: Populus alba, Acer
campestre, E2: Cornus sanguinea, Sambucus nigra, E1: Aegopodium podagraria, Hedera
helix, Galium cf. aparine, Urtica dioica. Na tejto ploche sme spravili iba individuálny
semikvantitatívny zber mäkkýšov; 2012-10-18 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 14 2, Alinda biplicata 192, Arianta arbusto-
rum 63, Arion vulgaris 8, Carychium tridentatum 96, Clausilia pumila 34, Cochlicopa
lubrica 132, Cochlodina laminata 44, Discus rotundatus 155, Helix pomatia 1, Monacho-
ides incarnatus 19, Petasina unidentata 9, Punctum pygmaeum 2, Semilimax semilimax
97, Vitrea crystallina 121.
[28] 48.13946, 17.07759; Petržalka, Pečniansky ostrov pred hrádzou (v inundácii), tvrdý
lužný les as. UImo-Fraxinetum, (10,9 ha); FZ – E3 (70 %): Acer platanoides, E2 (60 %):
Sambucus nigra, Cornus sanguinea, E1 (80 %): Aegopodium podagraria, Galium aparine,
Geum urbanum, Impatiens parviora, Rubus caesius, Urtica dioica; vek porastu 15 ro-
kov; 2016-07-28 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 534, Alinda biplicata 25, Arianta arbusto-
rum 18, Arion vulgaris 20, Caucasotachea vindobonensis 1, Cepaea hortensis 5, Clausilia
pumila 32, Cochlicopa lubrica 1sf, Cochlodina laminata 26, Columella edentula 1, Discus
rotundatus 2, Granaria frumentum 2sf, Helix pomatia 9, Limax maximus 10, Monachoi-
des incarnatus 63, Petasina unidentata 102, Punctum pygmaeum 1, Semilimax semilimax
9, Urticicola umbrosus 26, Vallonia costata 9sf, Vallonia pulchella 2sf, Vitrina pellucida 2.
[29] 48.13542, 17.08034; Petržalka – Pečniansky ostrov; asi 15-ročná výsadba Acer pseu-
doplatanus v terénnej zníženine označovanej na niektorých starých mapách ako Rohr
Graben. V bylinnej vrstve sa vyskytovali Rubus caesius, Urtica dioica, Phragmites aus-
tralis, Aegopodium podagraria, Galium aparine, Glechoma hederacea, Impatiens parvif-
lora; 2011-05-13 (TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 9, Alinda biplicata 10, Arianta arbusto-
rum 44, Arion vulgaris 2, Carychium minimum 3, Carychium tridentatum 5, Cepaea
hortensis 55, Clausilia pumila 15, Cochlicopa lubrica 8, Cochlodina laminata 4, Fruti-
cicola fruticum 71, Helix pomatia 7, Monachoides incarnatus 9, Petasina unidentata 2,
Semilimax semilimax 3, Vitrea crystallina 3.
[30] 48.13404, 17.09018; Petržalka, Pečniansky ostrov za hrádzou, tvrdý lužný les as.
Ulmo-Fraxinetum, (74,635 ha); FZ – E3 (70 %): Acer campestre, Acer pseudoplatanus
(klen), Fraxinus excelsior, E2 (85 %): Acer campestre, Acer pseudoplatanus, Crataegus
monogyna, Cornus sanguinea, Viburnum opulus, E1 (40 %): Brachypodium sylvaticum,
Convallaria majalis, Geum urbanum, Hedera helix, Polygonatum multiorum, Vibur-
num opulus, Viola reichenbachiana; vek porastu asi 80 rokov; 2011-03-16 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 249, Alinda biplicata 55, Arion vulgaris
8, Carychium tridentatum 7, Caucasotachea vindobonensis 5, Cepaea hortensis 4, Clau-
silia pumila 20, Cochlicopa lubrica 4, Cochlodina laminata 50, Helix pomatia 5, Limax
maximus 2, Monachoides incarnatus 21, Petasina unidentata 13, Punctum pygmaeum 3,
Semilimax semilimax 1, Urticicola umbrosus 3, Vitrea crystallina 13.
[31] 48.12918, 17.13971; Petržalka, Soví les (5,9 ha), prechodný až tvrdý lužný les as. Fra-
xino-PopuletumUlmo-Fraxinetum, FZ – E3 (90 %): Acer campestre, Negundo ace-
roides, Populus nigra, Populus × euroamericana, Salix fragilis, Ulmus laevis, E2 (30 %):
Juglans regia, Padus avium, Sambucus nigra, Cornus sanguinea, E1 (25 %): Galium apa-
rine, Geum urbanum, Impatiens glandulifera, Rubus caesius, Urtica dioica; vek porastu
70 rokov; 2015-04-16 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 293, Alinda biplicata 78, Arianta arbusto-
rum 10, Arion fasciatus 15, Arion vulgaris 22, Boettgerilla pallens 1, Cepaea hortensis 12,
Clausilia pumila 32, Cochlicopa lubrica 4, Cochlodina laminata 57, Fruticicola fruticum
2, Helix pomatia 9, Limax maximus 5, Monacha cartusiana 2, Monachoides incarnatus
54, Petasina unidentata 20, Tandonia budapestensis 2, Urticicola umbrosus 13, Vallonia
costata 1sf, Vallonia pulchella 3sf.
[32] 48.11524, 17.13350; Petržalka, Starý háj; prechodný lužný les as. Fraxino-Populetum,
(13,1 ha); FZ – E3 (50 %): Acer platanoides (mlieč), Populus alba, Populus × canadensis,
E2 (70 %): Crataegus monogyna, Hedera helix, Padus avium, Sambucus nigra, Cornus
sanguinea, Ulmus minor, E1 (70 %): Allium ursinum, Cornus mas, Ficaria bulbifera, Ga-
lanthus nivalis, Galium aparine, Geum urbanum, Hedera helix, Paris quadrifolia, Sym-
phytum ocinale; vek porastu 70 rokov; 2014-03-27 (JC+TC).
Obr. 8 Porast prechodného lužného lesa (Fraxino-Populetum) na lokalite Petržalka – Soví les (lok. č. 31)
Fig. 8 Stand of transitional oodplain forest (Fraxino-Populetum) at Petržalka – Soví les Forest (site no. 31)
41 40
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 105, Alinda biplicata 96, Arianta arbusto-
rum 5, Arion vulgaris 5, Carychium minimum 2, Carychium tridentatum 10, Cepaea
hortensis 11, Clausilia pumila 68, Cochlicopa lubrica 4, Cochlodina laminata 15, He-
lix pomatia 1, Limax maximus 4, Monachoides incarnatus 17, Petasina unidentata 18,
Punctum pygmaeum 3, Semilimax semilimax 10, Vitrea crystallina 96.
[33] 48.10746, 17.15790; Podunajské Biskupice, Kopáč, 70-ročný lužný les prechodné-
ho typu s pomerne prirodzenou štruktúrou vegetácie (Populus alba, Fraxinus excelsior,
v podraste s Cornus sanguinea, Aegopodium podagraria) a zachovanou topograou teré-
nu, absolútny vek stanovišťa bol v čase prieskumu 210 rokov; 2001-03-14 (TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 315, Alinda biplicata 14, Arion fuscus 2, Ce-
paea hortensis 7, Clausilia pumila 10, Cochlodina laminata 24, Discus rotundatus 7, Helix
pomatia 3, Limax maximus 2, Monachoides incarnatus 17, Petasina unidentata 4, Punctum
pygmaeum 3, Semilimax semilimax 2, Urticicola umbrosus 8, Vitrina pellucida 3.
[34] 48.07955, 17.20113; Podunajské Biskupice, Topoľové hony (17,7 ha), tvrdý lužný les
as. Ulmo-Quercetum, FZ – E3 (20 %): Acer campestre, Quercus robur, Ulmus laevis, E2 (80
%): Cornus mas, Crataegus monogyna, E1 (20 %): Acer campestre, Allium ursinum, Ane-
mone ranunculoides, Convallaria majalis, Impatiens parviora, Viola reichenbachiana;
vek porastu asi 95 rokov; 2014-03-27 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 4, Aegopinella nitens 239, Carychium tri-
dentatum 3sf, Caucasotachea vindobonensis 3, Cepaea hortensis 7, Cochlodina laminata
28, Helix pomatia 2, Monachoides incarnatus 48, Petasina unidentata 4, Punctum pygma-
eum 40, Semilimax semilimax 7, Vitrea contracta 1, Vitrina pellucida 1.
[35] 48.05754, 17.16766; Rusovce – Dolný ostrov (42,8 ha), tvrdý lužný les subas. Ulmo-
-Fraxinetum aegopodietosum, FZ – E3 (80 %): Fraxinus excelsior, Populus × canadensis,
Populus × canescens, Populus nigra, E2 (20 %): Negundo aceroides, Sambucus nigra, Ul-
mus laevis, E1 (40 %): Aegopodium podagraria, Allium ursinum, Galanthus nivalis, Urtica
dioica; vek porastu 60 rokov; 2011-03-16 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 718, Alinda biplicata 22, Arianta arbusto-
rum 130, Arion fuscus 1, Carychium tridentatum 1sf, Caucasotachea vindobonensis 2,
Cepaea hortensis 2, Clausilia pumila 32, Cochlodina laminata 14, Discus rotundatus 2,
Fruticicola fruticum 1, Helix pomatia 5, Limax maximus 10, Monachoides incarnatus 52,
Petasina unidentata 35, Semilimax semilimax 38, Succinea putris 1, Urticicola umbrosus 6.
[36] 48.05910, 17.14954; Rusovce, pri štrkovisku (miestny názov Drienkový les, 3,0 ha),
tvrdý lužný les subas. Ulmo-Quercetum caricetosum albae, FZ – E3 (90 %): Acer pseudo-
platanus (klen), Fraxinus excelsior, Populus × canescens, Populus nigra, Salix alba, E2 (80
%): Acer campestre, Padus avium, Ulmus laevis, E1 (100 %): Acer pseudoplatanus, Aego-
podium podagraria, Brachypodium sylvaticum, Carex (vysoké druhy), Crataegus mono-
gyna, Fraxinus excelsior, Galanthus nivalis, Galium odoratum, Geum urbanum, Hedera
helix, Ligustrum vulgare, Negundo aceroides, Paris quadrifolia, Polygonatum multio-
rum, Stachys sylvatica, Viburnum opulus; vek porastu 80 rokov; 2011-05-02 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 370, Alinda biplicata 21, Arion vulgaris
28, Carychium minimum 8, Carychium tridentatum 16, Caucasotachea vindobonensis
3, Cecilioides acicula 1sf, Cepaea hortensis 5, Clausilia pumila 14, Cochlicopa lubrica 1sf,
Cochlodina laminata 29, Columella edentula 1, Discus rotundatus 8, Helix pomatia 3,
Monachoides incarnatus 55, Petasina unidentata 46, Punctum pygmaeum 1, Semilimax
semilimax 3, Urticicola umbrosus 13, Vallonia costata 2, Vitrea crystallina 11.
[37] 48.09135, 17.15715; Ružinov, ostrov Kopáč, tvrdý lužný les v západnej časti ostro-
va, na zemi pomerne veľa tlejúceho dreva, pôda piesčito-hlinitá, hrudkovitá, humusová
vrstva slabo vyvinutá. FZ – E3 (50 %): Populus alba, Ulmus minor, Clematis vitalba; E2
(40 %): Cornus sanguinea, Clematis vitalba, Crataegus sp., Lonicera xylosteum; E1 (70
%) Viola reichenbachiana, Ulmus minor, Parietaria ocinalis, Salvia glutinosa, Rubus
caesius; E0 (15 %); 2016-05-13 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 199, Alinda biplicata 6, Arianta arbusto-
rum 2, Carychium minimum 7sf, Carychium tridentatum 2sf, Caucasotachea vindobo-
nensis 1, Cepaea hortensis 5, Clausilia pumila 18, Cochlicopa lubrica 1, Cochlodina lami-
nata 8, Columella edentula 4, Helix pomatia 1, Monachoides incarnatus 102, Punctum
pygmaeum 4, Urticicola umbrosus 20, Vallonia costata 11sf, Vallonia pulchella 2, Vitrea
crystallina 5.
[38] 48.08812, 17.16084; Ružinov, ostrov Kopáč 1, prechod z topoľovej do mladej jase-
ňovej lignikultúry na stanovišti tvrdého luhu. Pôda sivastá, piesčito-hlinitá, so slabou
humusovou vrstvou a vrstvou rastlinného opadu. FZ – E3 (70 %): Populus × euroameri-
cana, Fraxinus excelsior, Acer pseudoplatanus, E2 (50 %): Cornus sanguinea, Sambucus
nigra, Fraxinus excelsior, E1 (20 %): Cornus sanguinea, Viola reichenbachiana, Urtica
dioica, Parietaria ocinalis, Impatiens glandulifera, Geum urbanum, Glechoma hedera-
cea, Fraxinus excelsior, Rubus caesius, Crataegus monogyna, Aster novi-belgii agg.; 2015-
10 -09 ( JC+T C).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 204, Alinda biplicata 6, Arianta arbusto-
rum 3, Carychium minimum 1, Carychium tridentatum 1, Caucasotachea vindobonensis
1, Cepaea hortensis 11, Clausilia pumila 18, Cochlicopa lubrica 2, Cochlodina laminata 8,
Columella edentula 4, Helix pomatia 2, Monachoides incarnatus 102, Punctum pygmae-
um 4, Urticicola umbrosus 21, Vallonia costata 2, Vallonia pulchella 1, Vitrea crystallina 6.
[39] 48.09135, 17.15715; Ružinov, ostrov Kopáč 2, tvrdý lužný les, na zemi pomerne veľa
mŕtveho dreva, pôda piesčito-hlinitá, hrudkovitej štruktúry, humusová vrstva slabo vy-
vinutá. FZ – E3 (50 %): Populus alba, Ulmus minor, Clematis vitalba, E2 (40 %): Cornus
sanguinea, Clematis vitalba, Crataegus sp., Lonicera xylosteum, E1 (70%): Viola reichen-
bachiana, Ulmus minor, Parietaria ocinalis, Salvia glutinosa, Cornus sanguinea, Fraxi-
nus excelsior, Rubus caesius, Crataegus sp., Clematis vitalba, Viburnum opulus, Juglans
regia, Pulmonaria ocinalis, Lonicera xylosteum, E0 (15 %); 2015-10-09 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 9, Alinda biplicata 3, Arianta arbustorum
1, Carychium minimum 2, Carychium tridentatum 2, Caucasotachea vindobonensis 1,
43 42
Clausilia pumila 3, Cochlicopa lubrica 5, Cochlodina laminata 2, Euconulus fulvus 1,
Fruticicola fruticum 1, Helix pomatia 3, Monachoides incarnatus 4, Petasina unidentata
4, Punctum pygmaeum 9, Semilimax semilimax 2, Succinella oblonga 1, Trochulus his-
pidus 1, Trochulus striolatus danubialis 2, Urticicola umbrosus 2, Vallonia pulchella 5,
Vitrea crystallina 7, Vitrina pellucida 7.
[40] 48.09692, 17.16548; Ružinov – ostrov Kopáč 3, tvrdý lužný les, na zemi množstvo
mŕtveho dreva. Pôda: uvizem typická, v nižších vrstvách piesčito-hlinitá, s prímesou
štrku; povrchová vrstva pôdy (do cca 15 cm) rozrytá diviakmi. FZ – E3 (80 %): Populus
alba, E2 (60 %): Cornus sanguinea, Ulmus laevis, Juglans regia, Acer campestre; E1 (30
%): Parietaria ocinalis, Cornus sanguinea, Juglans regia, Rubus caesius, Acer campes-
tre, E0 (3 %); 2015-10-09 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 233, Alinda biplicata 70, Arianta arbusto-
rum 1, Carychium minimum 2, Carychium tridentatum 21, Clausilia pumila 42, Cochlo-
dina laminata 49, Monachoides incarnatus 13, Petasina unidentata 95, Vallonia costata
1, Vitrea crystallina 5.
[41] 48.09919, 17.15603; Ružinov, ostrov Kopáč 6, asi 20-ročný porast šľachteného topoľa
na stanovišti as. FraxinoPopuletum. Pôda: ílovopiesčitá kyprá uvizem svetlohnedej
farby, humusová vrstva slabo vyvinutá. FZ – E3 (65 %): Populus × euroamericana, E2
(20 %): Fraxinus excelsior, Cornus sanguinea, Robinia pseudoacacia, E1 (100 %): Solidago
gigantea, Aegopodium podagraria, Clematis vitalba, Solidago canadensis, Fraxinus ex-
celsior, Galium aparine, Humulus lupulus, Impatiens parviora, Myosoton aquaticum;
2005-04-15 (TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 323, Alinda biplicata 60, Arianta arbusto-
rum 3, Cochlodina laminata 3, Euomphalia strigella 1, Fruticicola fruticum 17, Helix po-
matia 1, Monachoides incarnatus 86, Petasina unidentata 21, Punctum pygmaeum 10,
Semilimax semilimax 5, Urticicola umbrosus 10, Vallonia costata 1, Vitrina pellucida 1,
Zonitoides nitidus 1.
[42] 48.09399, 17.15928; Ružinov, ostrov Kopáč; porast prechodného lužného lesa as.
Fraxino-Populetum. Nachádza sa vo východnej časti ostrova Kopáč na ekotone s xero-
termným krovinným spoločenstvom Crataegetum danubiale (sy n. Asparago-Crataege-
tum). Hydropedologické pomery: uvizem karbonátová, HPV zaklesnutá v hĺbke 5 m,
bez vplyvu záplav; E3 (25%): Populus alba, Crataegus monogyna, E2 (30%): Crataegus
monogyna, Cornus sanguinea, E1 (90%): Impatiens parviora, Viola odorata, Brachypo-
dium sylvaticum, Carduus personata, Parietaria ocinalis, Glechoma hederacea, Stella-
ria media; 2000-04-05 (TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 24, Alinda biplicata 3, Arianta arbustorum
1, Carychium minimum 2, Carychium tridentatum 2, Caucasotachea vindobonensis 1,
Clausilia pumila 3, Cochlicopa lubrica 4, Cochlodina laminata 3, Euconulus fulvus 1, Fru-
ticicola fruticum 1, Helix pomatia 2, Monachoides incarnatus 6, Petasina unidentata 6,
Punctum pygmaeum 9, Semilimax semilimax 2, Succinella oblonga 1, Trochulus hispidus
1, Urticicola umbrosus 4, Vallonia pulchella 5, Vitrea crystallina 7, Vitrina pellucida 10.
[43] 48.08215, 17.16365; Ružinov, Gajc (22,84 ha), tvrdý lužný les subas. Ulmo-Querce-
tum convallarietosum, FZ – E3 (45 %): Acer pseudoplatanus, Fraxinus excelsior, Populus
canescens, Ulmus laevis, E2 (50 %): Acer campestre, Berberis vulgaris, Cornus mas, Co-
rylus avellana, Crataegus monogyna, E1 (85 %): Acer campestre, Aegopodium podagra-
ria, Allium ursinum, Anemone sylvestris, Clematis vitalba, Convallaria majalis, Ficaria
bulbifera, Galanthus nivalis, Polygonatum odoratum, Viola reichenbachiana; vek porastu
115 rokov; 2014-05-15 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 128, Clausilia pumila 3, Cochlodina lami-
nata 8, Helix pomatia 8, Monachoides incarnatus 17, Petasina unidentata 9, Urticicola
umbrosus 3.
[44] 48.08616, 17.11551; Jarovce, izolovaný malý lesík v poli (0,93 ha), sekundárny porast,
FZ – E3 (10 %): Acer platanoides, E2 (90 %): Sambucus nigra, E1 (5 %): Allium ursinum,
Geum urbanum, Urtica dioica; vek porastu 35 rokov; 2015-04-16 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 17, Arion vulgaris 22, Cepaea hortensis 25,
Clausilia pumila 2, Cochlodina laminata 2, Helix pomatia 25, Monachoides incarnatus 2.
[45] 48.08179, 17.12732; Jarovce, Dolné Senokosy (19,762 ha), prechodný lužný les as.
Fraxino-Populetum, porast na mieste bývalého dunajského ramena, FZ – E3 (90 %):
Fraxinus excelsior, Populus × canescens, Ulmus laevis, E2 (60 %): Crataegus monogyna,
Padus avium, Sambucus nigra, E1 (90 %): Aegopodium podagraria, Ficaria bulbifera, Ga-
lanthus nivalis, Galium aparine, Geum urbanum, Humulus lupulus, Parietaria ocina-
lis, Polygonatum multiorum, Sambucus nigra, Stachys sylvatica; vek porastu 75 rokov;
2011-05-02 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 718, Alinda biplicata 22, Arianta arbusto-
rum 130, Arion fuscus 6, Arion vulgaris 45, Caucasotachea vindobonensis 3, Cepaea hor-
tensis 3, Clausilia pumila 48, Cochlicopa lubrica 1, Cochlodina laminata 34, Columella
edentula 1, Discus rotundatus 2, Fruticicola fruticum 1, Granaria frumentum 6sf, He-
lix pomatia 8, Limax maximus 10, Monachoides incarnatus 52, Petasina unidentata 7,
Punctum pygmaeum 3, Pupilla muscorum 1sf, Semilimax semilimax 11, Succinea putris 1,
Urticicola umbrosus 21, Vallonia costata 20sf, Vallonia pulchella 25sf, Vertigo pygmaea 4.
[46] 48.07915, 17.09547; Jarovce, Bažantnica, tvrdý lužný les as. Ulmo-Quercetum vo
východnej polovici lokality; vek porastu v oblasti vzorkovania 110 rokov; FZ – E3 (85
%): Fraxinus excelsior, Juglans regia, Tilia platyphyllos, Ulmus laevis, E2 (30 %): Fraxinus
excelsior, Sambucus nigra, Ulmus laevis, E1 (80 %): Acer campestre, Brachypodium sylva-
ticum, Parietaria ocinalis, Stachys sylvatica, Viola hirta; 2011-03-16 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 168, Alinda biplicata 5, Arion fuscus 10,
Caucasotachea vindobonensis 1, Cecilioides acicula 17, Cepaea hortensis 1, Chondrula
tridens 1sf, Cochlodina laminata 18, Euomphalia strigella 9, Granaria frumentum 1sf,
Helix pomatia 8, Monachoides incarnatus 14, Petasina unidentata 8, Pupilla muscorum
1, Vallonia costata 2.
45 44
[47] 48.08153, 17.08608; Jarovce, Bažantnica, pás prechodného lužného lesa pozdĺž ob-
vodového ramena pri západnom okraji lokality (50 – 100 m južne od kamenného mosta);
FZ – E3 (80 %): Acer pseudoplatanus, Fraxinus excelsior, Populus × canescens, Populus ×
euroamericana, E2 (50 %): Acer campestre, Sambucus nigra, E1 (40 %): Allium ursinum
(dom.), Arum maculatum, Ficaria bulbifera, Impatiens parviora, Rubus caesius, Urtica
dioica; 2015-05-13 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 232, Alinda biplicata 6, Arion fuscus 10,
Cepaea hortensis 1, Clausilia pumila 1, Cochlicopa lubrica 2, Cochlodina laminata 23,
Deroceras reticulatum 4, Helix pomatia 13, Monachoides incarnatus 25, Petasina uni-
dentata 9, Semilimax semilimax 13, Urticicola umbrosus 3, Vitrea crystallina 1.
[48] 48.13207, 17.11366; Petržalka, približne 40-ročný sekundárny lužný lesík pri Sade
Janka Kráľa, FZ – E3 (80 %): Acer pseudoplatanus, Ailanthus altissima, Fraxinus excel-
sior, Populus × canescens, Populus × euroamericana, Negundo aceroides, Robinia pseu-
doacacia, Ulmus laevis, E2 (30 %): Acer campestre, Negundo aceroides, Sambucus nigra,
Ulmus laevis, Viburnum opulus, E1 (40 %): Allium ursinum, Arum maculatum, Ficaria
bulbifera, Impatiens parviora, Rubus caesius, Urtica dioica; 2015-05-13 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 58, Arion fasciatus 10, Arion vulgaris 12,
Caucasotachea vindobonensis 1sf, Cecilioides acicula 3, Cepaea hortensis 11, Cochlodina
laminata 34, Helix pomatia 4, Limax maximus 32, Merdigera obscura 4, Oxychilus dra-
parnaudi 10, Petasina unidentata 6, Tandonia kusceri 1, Urticicola umbrosus 1,Vitrina
pellucida 9.
[49] 48.13024, 17.11870; Petržalka, lesík pri Černyševského ulici (1,0 ha), tvrdý luh, to-
poľová lignikultúra, FZ – E3 (30 %): Acer platanoides, Populus × canescens, Populus ×
euroamericana, Populus nigra, Robinia pseudoacacia, Ulmus laevis, E2 (60 %): Acer cam-
pestre, Acer platanoides, Juglans regia, Sambucus nigra, Ulmus laevis, E1 (50 %): Acer
campestre, Brachypodium sylvaticum, Clematis vitalba, Hedera helix, Parietaria ocina-
lis, Rubus caesius; vek porastu 30 rokov; 2015-05-13 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Arion distinctus 1, Arion vulgaris 26, Cecilioides acicula 4,
Cepaea hortensis 3, Cochlodina laminata 45, Deroceras turcicum 2, Euomphalia strigella
7sf, Helix pomatia 1, Lucilla scintilla 4, Oxychilus draparnaudi 16, Tandonia kusceri 6,
Truncatellina cylindrica 7 7, Urticicola umbrosus 7, Vallonia costata 21, Vallonia pulchella
15, Vitrina pellucida 30.
[50] 48.12916, 17.13383; Petržalka, zvyšky luhu za Ekonomickou univerzitou, Májová
ulica (2,2 ha), tvrdý luh, topoľová lignikultúra, FZ – E3 (60 %): Ailanthus altissima, Po-
pulus × canescens, Populus × euroamericana, Robinia pseudoacacia, E2 (50 %): Sambu-
cus nigra, Viburnum opulus, E1 (80 %): Ficaria bulbifera, Geum urbanum, Hedera helix,
Parietaria ocinalis, Rubus caesius, Urtica dioica; vek porastu asi 18 rokov; 2015-03-17
(JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 4 07, Alinda biplicata 16, Arion vulgaris 3,
Caucasotachea vindobonensis 2, Cecilioides acicula 3, Cepaea hortensis 21, Cochlodina
laminata 16, Deroceras turcicum 1, Discus rotundatus 24, Fruticicola fruticum 10, Helix
pomatia 8, Limax maximus 1, Monachoides incarnatus 29, Oxychilus draparnaudi 1,
Tandonia budapestensis 5, Truncatellina cylindrica 3sf, Urticicola umbrosus 8, Vallonia
costata 3sf, Vallonia pulchella 1sf, Vitrina pellucida 15, Xerolenta obvia 2.
[51] 48.12865, 17.08637; Petržalka, Pečnianska lignikultúra (4,5 ha), prechodný lužný
les, topoľová lignikultúra, FZ – E3 (40 %): Populus × euroamericana, E2 (70 %): Acer
campestre, Fraxinus angustifolia, Negundo aceroides, Robinia pseudoacacia, Sambucus
nigra, Cornus sanguinea, E1 (100 %): Aegopodium podagraria, Galium aparine, Humu-
lus lupulus, Impatiens parviora, Parietaria ocinalis, Rubus caesius, Solidago gigantea,
Urtica dioica; vek porastu 27 rokov; 2015-05-13 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 286, Alinda biplicata 43, Arianta arbusto-
rum 28, Arion vulgaris 70, Carychium minimum 3sf, Carychium tridentatum 4, Cauca-
sotachea vindobonensis 1, Cepaea hortensis 21, Clausilia pumila 51, Cochlodina laminata
28, Columella edentula 21, Fruticicola fruticum 58, Helix pomatia 8, Limax maximus 6,
Monachoides incarnatus 105, Petasina unidentata 4, Punctum pygmaeum 7, Semilimax
semilimax 5, Urticicola umbrosus 48, Vallonia costata 6sf, Vallonia pulchella 2, Vitrea
crystallina 5.
Obr. 9 Prechodný lužný les (Fraxino-Populetum) pri obvodovom ramene jarovskej Bažantnice (lok. č. 47)
Fig. 9 Transitional oodplain forest (Fraxino-Populetum) along the circuit channel of the Jarovce – Bažantnica site (no. 31)
47 46
[52] 48.12301, 17.13568; Petržalka, Hrabiny (8,8 ha), tvrdý lužný les subas. Ulmo-Fraxi-
netum aegopodietosum, FZ – E3 (90 %): Fraxinus excelsior, Populus nigra, Quercus robur,
Tilia cordata, E2 (40 %): Cornus mas, Corylus avellana, Crataegus monogyna, Ulmus
minor, Viburnum lantana, E1 (40 %): Aegopodium podagraria, Allium ursinum, Carex
nízke druhy, Convallaria majalis, Crataegus monogyna, Hedera helix, Impatiens parvif-
lora, Ligustrum vulgare, Polygonatum multiorum, Ulmus minor; vek porastu 65 rokov;
2012-05-31 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Acanthinula aculeata 8, Aegopinella nitens 226, Caucaso-
tachea vindobonensis 1sf, Cochlodina laminata 25, Helix pomatia 15, Monachoides in-
carnatus 58, Punctum pygmaeum 7, Truncatellina cylindrica 3sf, Urticicola umbrosus 3,
Vallonia costata 1sf, Vitrina pellucida 2.
[53] 48.11887, 17.13379; Petržalka, lesík pri Mamateyovej ulici (1,0 ha), tvrdý luh, topo-
ľová lignikultúra, FZ – E3 (80 %): Acer platanoides (mlieč), Acer pseudoplatanus (klen),
Fraxinus excelsior, Populus alba, Quercus robur, Tilia cordata, E2 (80 %): Acer campes-
tre, Ailanthus altissima, Padus avium, Sambucus nigra, Cornus sanguinea, Tilia cordata,
Ulmus laevis, E1 (90 %): Aegopodium podagraria, Allium ursinum, Arum maculatum,
Hedera helix, Padus avium, Parietaria ocinalis, Rubus caesius; vek porastu 65 rokov;
2013 -05-14 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 293, Arion vulgaris 1, Carychium mini-
mum 5sf, Carychium tridentatum 18sf, Cepaea hortensis 5, Clausilia pumila 5sf, Cochli-
copa lubrica 2sf, Cochlodina laminata 8, Helix pomatia 5, Monachoides incarnatus 16,
Petasina unidentata 5sf, Semilimax semilimax 15, Tandonia budapestensis 1, Urticicola
umbrosus 2sf, Vitrea crystallina 5sf.
[54] 48.11693, 17.12939; Petržalka, pri dostihovej dráhe (14,86 ha), tvrdý lužný les as.
Ulmo-Fraxinetum, FZ – E3 (80 %): Acer platanoides (mlieč), Acer pseudoplatanus (klen),
Fraxinus excelsior, Populus alba, Ulmus laevis, E2 (10 %): Acer campestre, Corylus avel-
lana, Crataegus monogyna, Cornus sanguinea, Tilia cordata, E1 (70 %): Aegopodium po-
dagraria, Allium ursinum, Galium odoratum, Hedera helix, Parietaria ocinalis, Polygo-
natum multiorum; vek porastu 65 rokov; 2013-05-14 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 522, Carychium minimum 5sf, Carychium
tridentatum 4sf, Cepaea hortensis 1, Cochlodina laminata 7, Columella edentula 2, Discus
rotundatus 1sf, Helix pomatia 15, Monachoides incarnatus 79, Petasina unidentata 2sf,
Urticicola umbrosus 18, Vitrea crystallina 4sf.
[55] 48.11355, 17.11839; Petržalka, Panské nivy, Kutlíkova ulica (17,3 ha), tvrdý lužný les
as. Ulmo-Quercetum, FZ – E3 (80 %): Acer campestre, Alnus glutinosa, Fraxinus excelsior,
Populus alba, Populus nigra, E2 (80 %): Fraxinus excelsior, Hedera helix, Cornus sangu-
inea, Viburnum opulus, E1 (90 %): Crataegus monogyna, Equisetum sp., Fraxinus excel-
sior, Geum urbanum, Hedera helix, Ligustrum vulgare, Rubus caesius, Stachys sylvatica,
Symphytum ocinale, Viburnum opulus; vek porastu 90 rokov; 2013-05-14 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 209, Alinda biplicata 160, Carychium mi-
nimum 14sf, Cepaea hortensis 2, Clausilia pumila 66, Cochlodina laminata 17, Columella
edentula 88, Limax maximus 1, Monachoides incarnatus 6 7, Petasina unidentata 54, Se-
milimax semilimax 137, Urticicola umbrosus 1.
[56] 48.11181, 17.12165; Petržalka, Malý Draždiak, Kutlíkova ulica (13,8 ha), tvrdý lužný
les as. Ulmo-Fraxinetum, FZ – E3 (40 %): Populus × canescens, Populus nigra, Ulmus
laevis, E2 (60 %): Negundo aceroides, Padus avium, Sambucus nigra, Cornus sanguinea,
Ulmus laevis, E1 (90 %): Aegopodium podagraria, Allium ursinum, Galium aparine, He-
dera helix, Negundo aceroides, Parietaria ocinalis, Rubus caesius, Stachys sylvatica; vek
porastu 55 rokov; 2016-04-13 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 224, Alinda biplicata 17, Arion vulgaris 2,
Carychium minimum 13, Carychium tridentatum 4, Cepaea hortensis 2, Clausilia pumi-
la 3, Cochlodina laminata 12, Discus rotundatus 1, Fruticicola fruticum 1, Helix pomatia
5, Limax maximus 5, Monachoides incarnatus 44, Petasina unidentata 4sf, Punctum pyg-
maeum 1sf, Urticicola umbrosus 2, Vallonia pulchella 10sf, Vitrea crystallina 8sf.
[57] 48.10807, 17.11502; Petržalka, Veľký Draždiak (30,4 ha), tvrdý lužný les as. Ulmo-
-Fraxinetum, FZ – E3 (85 %): Acer pseudoplatanus (klen), Fraxinus excelsior, Populus ×
canescens, Populus nigra, E2 (25 %): Acer pseudoplatanus, Crataegus monogyna, Fraxi-
nus excelsior, Padus avium, Sambucus nigra, E1 (40 %): Aegopodium podagraria, Fraxi-
nus excelsior, Hedera helix, Parietaria ocinalis, Sambucus nigra; vek porastu 65 rokov;
2016 - 04-13 (JC+TC).
Obr. 10 Tvrdý lužný les (Ulmo-Fraxinetum) v jarnom aspekte (Hrabiny, lok. č. 52)
Fig. 10 Hard-wood oodplain forest (Ulmo-Fraxinetum) in a spring aspect (Hrabiny Forest, site no. 52)
49 48
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 433, Alinda biplicata 42, Arion vulgaris
5, Carychium minimum 7, Carychium tridentatum 3, Caucasotachea vindobonensis 1,
Cepaea hortensis 16, Clausilia pumila 10, Cochlicopa lubrica 1, Cochlodina laminata 30,
Deroceras turcicum 3, Discus rotundatus 3, Fruticicola fruticum 1, Helix pomatia 6, Li-
max maximus 5, Monachoides incarnatus 52, Petasina unidentata 13, Punctum pygma-
eum 3, Tandonia budapestensis 1, Urticicola umbrosus 2, Vallonia costata 9sf, Vallonia
pulchella 2, Vitrea crystallina 2.
[58] 48.10036, 17.12607; Petržalka, Pieskovisko (20,7 ha), tvrdý lužný les as. Ulmo-Fraxi-
netum, FZ – E3 (80 %): Fraxinus excelsior, Populus × canescens, E2 (50 %): Acer pseudo-
platanus, Crataegus monogyna, Fraxinus excelsior, Sambucus nigra, Cornus sanguinea,
Viburnum opulus, E1 (95 %): Aegopodium podagraria, Prunus avium, Galium odoratum,
Parietaria ocinalis, Sambucus nigra, Stachys sylvatica; vek porastu 70 rokov; 2011-06-
30 ( JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 620, Alinda biplicata 50, Arion fuscus 12,
Arion vulgaris 23, Boettgerilla pallens 2, Carychium minimum 5sf, Cepaea hortensis 3,
Clausilia pumila 57, Cochlicopa lubrica 2, Cochlodina laminata 22, Columella edentula
94, Helix pomatia 5, Limax maximus 2, Monachoides incarnatus 19, Petasina unidentata
26, Semilimax semilimax 2, Truncatellina cylindrica 4sf, Urticicola umbrosus 5, Vallonia
costata 1sf, Vallonia pulchella 1sf, Vitrea crystallina 3sf, Vitrina pellucida 8.
[59] 48.04460, 17.17717; Čunovo, mladý porast jaseňa (Fraxinus excelsior), 9-roč,
výška 11 m. Vrchné vrstvy pôdy silne porušené ťažobnými mechanizmami, pôda silne
kompaktná, s minimom opadanky. FZ – E3 (90%): Fraxinus excelsior, E2 (10%): Acer
pseudoplatanus, Fraxinus excelsior, Sambucus nigra, E1 (80%): Solidago canadensis, Ru-
bus caesius, Acer pseudoplatanus, Viola hirta, Brachypodium sylvaticum, Acer campestre,
Acer platanoides, Viola reichenbachiana, Sambucus nigra, Stachys sylvatica; 2000-06-14
(TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 6, Alinda biplicata 2, Caucasotachea vin-
dobonensis 5, Columella edentula 1, Fruticicola fruticum 8, Helix pomatia 3, Monachoi-
des incarnatus 5, Petasina unidentata 1, Urticicola umbrosus 15.    
[60] 48.04508, 17.17900; Čunovo, vyspelý, dobre zapojený porast jaseňa v podraste s Ae-
gopodium podagraria (as. Ulmo–Fraxinetum aegopodietosum). FZ (VI–1999) E3 (85 %):
Fraxinus excelsior, Acer pseudoplatanus, Robinia pseudoacacia, Ulmus laevis, Acer pla-
tanoides, Acer campestre, E2 (45 %): Padus avium, Acer pseudoplatanus, Corylus avella-
na, Sambucus nigra, Acer platanoides, Ulmus laevis, E1 (60 %): Aegopodium podagraria,
Acer pseudoplatanus, Viola hirta, Polygonatum latifolium, Padus avium, Acer campestre,
Stachys sylvatica, Asperula odorata, Circaea lutetiana, Brachypodium sylvaticum, Pul-
monaria ocinalis, Geum urbanum; 2000-06-14 (TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 64, Alinda biplicata 23, Arion fuscus 2,
Carychium minimum 3, Carychium tridentatum 5, Caucasotachea vindobonensis 1,
Cepaea hortensis 7, Clausilia pumila 39, Cochlicopa lubrica 9, Cochlodina laminata 33,
Columella edentula 1, Helix pomatia 12, Monachoides incarnatus 55, Petasina uniden-
tata 20, Punctum pygmaeum 8, Semilimax semilimax 5, Urticicola umbrosus 20, Vitrea
crystallina 4.
[61] 48.16781, 16.99099; Devín, Slovanský ostrov 3, terénna depresia husto porastená
vlhkomilnou vegetáciou; FZ – E3: Negundo aceroides, Populus nigra, Populus alba, E2:
Sambucus nigra, Negundo aceroides, E1: Rubus caesius, Phalaroides arundinacea, Urtica
dioica, Glechoma hederacea, Impatiens glandulifera, Carex sp.; množstvo spadnutého
rozkladajúceho sa dreva, machy; 2012-10-18 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 41, Alinda biplicata 98, Arianta arbusto-
rum 124, Arion vulgaris 3, Carychium minimum 98, Carychium tridentatum 4, Cepaea
hortensis 5, Clausilia pumila 16, Cochlicopa lubrica 98, Cochlodina laminata 11, Discus
rotundatus 23, Helix pomatia 2, Limax maximus 1, Monachoides incarnatus 23, Oxylo-
ma elegans 1, Petasina unidentata 1sf, Semilimax semilimax 4, Succinea putris 15, Tro-
chulus hispidus 21, Vitrea crystallina 152, Zonitoides nitidus 60.
Obr. 11 Džungľa uprostred sídliska. Mokraďová vegetácia v terénnej zníženine
v centre tvrdého lužného lesa v Petržalke pri Kutlíkovej ulici (lok. č. 55)
Fig. 11 Jungle in the middle of the housing estate. Wetland vegetation in a terrain depression
in the center of a hardwood oodplain forest in Petržalka district (site no. 55)
51 50
[62] 48.16778, 16.99055; Devín, Slovanský ostrov 3, prechodný lužný les; FZ – E3: Popu-
lus nigra, Ulmus laevis, Salix fragilis, Negundo aceroides, E2: Sambucus nigra, Negundo
aceroides, Cornus sanguinea, E1: Rubus caesius, Urtica dioica, Hedera helix, Galium apa-
rine, Glechoma hederacea, Lamium maculatum, Impatiens glandulifera, Cornus sangui-
nea; 2012-10-18 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 14 2, Alinda biplicata 192, Arianta arbusto-
rum 63, Arion vulgaris 8, Carychium tridentatum 101, Clausilia pumila 34, Cochlicopa
lubrica 132, Cochlodina laminata 44, Discus rotundatus 155, Helix pomatia 1, Monacho-
ides incarnatus 19, Petasina unidentata 9, Punctum pygmaeum 2, Semilimax semilimax
97, Vitrea crystallina 121.
[63] 48.16371, 16.99604; Devín, Slovanský ostrov 4, breh ramena; FZ – E1: Phalaroides
arundinacea, Impatiens glandulifera, Urtica dioica. Na tejto ploche sme vykonali iba
individuálny semikvantitatívny zber mäkkýšov; 2012-10-18 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 3, Alinda biplicata 4, Arion vulgaris 2, Ce-
paea hortensis 2, Cochlicopa lubrica 1, Deroceras laeve 1, Euconulus praticola 1, Frutici-
cola fruticum 2, Monachoides incarnatus 3, Oxyloma elegans 2, Pseudotrichia rubiginosa
2, Succinea putris 18, Trochulus hispidus 3, Zonitoides nitidus 2.
[64] 48.17842, 16.97685; Devín, vrbina pri ústí Moravy asi 350 m severne od hradnej
skaly, 26-ročný, pomerne hustý porast náletovej vrbiny (Salix fragilis, S. alba) s vtrúse-
ným Acer negundo; 2016-04-12 (TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 7, Alinda biplicata 6, Arianta arbustorum
40, Arion vulgaris 3, Caucasotachea vindobonensis 3, Cochlicopa lubrica 4, Cochlodina
laminata 2, Deroceras laeve 2, Deroceras sturanyi 1, Fruticicola fruticum 2, Helix po-
matia 6, Monachoides incarnatus 3, Oxyloma elegans 32, Pseudotrichia rubiginosa 22,
Succinea putris 75, Trochulus hispidus 2, Urticicola umbrosus 11, Zonitoides nitidus 31.
[65] 48.24061, 16.94744; Devínska Nová Ves, Devínske jazero; približne 50 m široký
líniový porast vŕby lemujúci breh rieky Moravy, každoročne intenzívne zaplavovaný,
susedí s kosenou lúkou; 2003-05-15 (TC).
Zoznam zistených druhov: Alinda biplicata 11, Arianta arbustorum 3, Carychium mini-
mum 2, Cochlicopa lubrica 3, Pseudotrichia rubiginosa 12, Succinea putris 8, Succinella
oblonga 2, Zonitoides nitidus 15.
[66] 48.25490, 16.95165; Devínska Nová Ves, Devínske jazero; každoročne intenzívne
zaplavovaná pobrežná vrbina v susedstve s kosenou lúkou; 2005-04-11 (TC).
Zoznam zistených druhov: Arianta arbustorum 7, Arion fuscus 1, Carychium minimum
2, Cochlicopa lubrica 6, Deroceras laeve 2, Oxyloma elegans 3, Pseudotrichia rubiginosa
10, Succinea putris 12, Succinella oblonga 5, Vallonia costata 13, Vallonia pulchella 8,
Vitrea crystallina 1, Zonitoides nitidus 12.
[67] 48.15306, 17.01506; Karlova Ves, Ostrov Sihoť, porast s dominantnou chrastnicou
(Phalaris arundinacea) na mladom piesčitom náplave (iniciálne štádium lužnej pôdy,
tzv. rambla) pri brehu Dunaja v západnom cípe ostrova; Čejka a Falťan (2001).
Zoznam zistených druhov: Arianta arbustorum 20, Cochlicopa lubrica 7, Fruticicola fru-
ticum 17, Monachoides incarnatus 2, Oxyloma elegans 17, Punctum pygmaeum 5, Succi-
nea putris 22, Trochulus hispidus 10, Urticicola umbrosus 9, Zonitoides nitidus 3.    
[68] 48.14374, 17.05007; Karlova Ves, Ostrov Sihoť, starší, asi 40-ročný, rozpadajúci sa
relikt mäkkého lužného lesa (Salici-Populetum typicum) s dominantnou Salix alba, pri
hlavnom toku Dunaja vo východnom cípe ostrova; Čačaný a Čejka (2015).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 635, Alinda biplicata 98, Arianta arbusto-
rum 37, Arion vulgaris 8, Carychium minimum 69, Carychium tridentatum 8, Cepaea
hortensis 24, Cochlicopa lubrica 24, Cochlodina laminata 26, Discus rotundatus 64, Fru-
ticicola fruticum 11, Helix pomatia 1, Monachoides incarnatus 7, Petasina unidentata 22,
Semilimax semilimax 15, Succinea putris 5, Trochulus hispidus 29, Urticicola umbrosus 9,
Vitrea crystallina 23, Zonitoides nitidus 1.
[69] 48.14372, 17.04766; Karlova Ves, Ostrov Sihoť, porast šľachteného topoľa na stano-
višti mäkkého luhu (Salici-Populetum typicum, var. s Cornus sanguinea; Čejka a Falťan
(2001).
Obr. 12 Dvadsaťšesťročná náletová vrbina neďaleko sútoku Moravy a Dunaja (lok. č. 64)
Fig. 12 Twenty-six-years-old willow stand close to the the Morava and Dunaj rivers conuence (site no. 64)
53 52
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 92, Alinda biplicata 14, Arianta arbusto-
rum 1, Cepaea hortensis 3, Clausilia pumila 2, Cochlicopa lubrica 2, Cochlodina lami-
nata 23, Discus rotundatus 15, Fruticicola fruticum 4, Helix pomatia 2, Limax maxi-
mus 8, Monachoides incarnatus 12, Petasina unidentata 4, Urticicola umbrosus 2, Vitrea
crystallina 7.    
[70] 48.14853, 17.03163; Karlova Ves, Ostrov Sihoť, tvrdý lužný les subas. Ulmo-Querce-
tum convallarietosum, približne 95-ročný porast, štrukturálne blízky potenciálnej vege-
tácii; FZ – E3 (80 %): Fraxinus angustifolia, Populus alba, Quercus robur, Tilia cordata, v
podúrovni (do 10 m) Acer campestre, E2 (70 %): Lonicera xylosteum, Ligustrum vulgare,
Fraxinus excelsior, Crataegus monogyna, Acer campestre, Viburnum lantana, Berberis
vulgaris, E1 (80 %): Glechoma hederacea, Hedera helix, Acer campestre, Lonicera xyloste-
um, Ligustrum vulgare, Convallaria majalis, Polygonatum multiorum; Čačaný a Čejka
(2015).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 14 0, Alinda biplicata 81, Arianta arbusto-
rum 77, Arion vulgaris 1, Carychium tridentatum 1, Cepaea hortensis 2, Clausilia pumila
57, Cochlicopa lubrica 5, Cochlodina laminata 20, Discus rotundatus 128, Monachoides
incarnatus 45, Petasina unidentata 45, Semilimax semilimax 10, Trochulus hispidus 1,
Urticicola umbrosus 2, Vallonia pulchella 1sf, Vitrea crystallina 32.
[71] 48.05177, 17.15709; Rusovce, pri zámockom parku; zvyšok typologicky nediferenco-
vaného lužného lesa na brehu úzkeho ramena; FZ – E3 (80 %): Fraxinus excelsior, Quer-
cus robur, Populus × canescens, E2 (20 %): Sambucus nigra, Viburnum opulus, Crataegus
monogyna, E1 (50 %): Urtica dioica, Carex spp., Viola spp., Rubus caesius, Glechoma
hederacea; 2001-05-28 (TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 4, Alinda biplicata 3, Arianta arbustorum
2, Clausilia pumila 1, Cochlodina laminata 5, Deroceras laeve 1, Fruticicola fruticum 2,
Helix pomatia 3, Petasina unidentata 2, Trochulus hispidus 2, Urticicola umbrosus 2.
[72] 48.12665, 17.15057; Ružinov, Vlčie hrdlo; degradovaný lužný les východne od bu-
dov Nového prístaviska, v centre táborisko bezdomovcov, v okolí množstvo odpadkov,
stavebného materiálu a pod. Porast tvorí najmä Populus × euroamaericana, vtrúsený je
agát, topoľ sivý (Populus × canescens) a javorovec jaseňolistý (Acer negundo) (LD+TC).
Zoznam zistených druhov: Alinda biplicata 2, Caucasotachea vindobonensis 16, Cepa-
ea hortensis 36, Cochlodina laminata 4, Discus rotundatus 2, Euomphalia strigella 2,
Fruticicola fruticum 2, Helix pomatia 7, Limax maximus 3, Monachoides incarnatus 3,
Oxychilus draparnaudi 3, Urticicola umbrosus 2.
[73] 48.12218, 17.15286; Ružinov, Vlčie hrdlo; zachovaný zvyšok tvrdého lužného lesa
s viac-menej typickou štruktúrou vegetácie (Ulmo-Fraxinetum sensu). Severozápadný
okraj porastu susedí s rodinnými domami a zvyškom záhradkárskej kolónie; 2008-06-
11 (LD+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 10, Aegopinella nitens 15, Alinda biplica-
ta 6, Arion vulgaris 2, Cepaea hortensis 2, Clausilia pumila 7, Cochlodina laminata 29,
Discus rotundatus 33, Helix pomatia 3, Monachoides incarnatus 5, Petasina unidentata
3, Urticicola umbrosus 3.
[74] 48.12221, 17.16008; Ružinov, Vlčie hrdlo, degradovaný porast tvrdého lužného lesa
as. Ulmo–Quercetum convallarietosum; FZ – E3 (45 %): Fraxinus excelsior, Acer campes-
tre, Tilia cordata, Carpinus betulus, Ulmus minor, E2 (80 %): Tilia cordata, Acer campes-
tre, Fraxinus excelsior, Staphylea pinnata, Ligustrum vulgare, Berberis vulgaris, Cratae-
gus monogyna, Cornus sanguinea, E1 (20 %): Hedera helix, Acer campestre, Polygonatum
odoratum, Viola hirta, Melica nutans, Fraxinus excelsior, Juglans regia, Ulmus laevis,
Ligustrum vulgare. Pozoruhodný je pre lužné lesy netypický výskyt pomerne citlivého
antropofóbneho ulitníka Acanthinula aculeata. Paradoxné je, že ide o jeden z najviac
degradovaných tvrdých lužných lesov záujmovej oblasti; 2000-09-02 (TC).
Zoznam zistených druhov: Acanthinula aculeata 46, Aegopinella nitens 399, Caucasota-
chea vindobonensis 1, Clausilia pumila 31, Cochlicopa lubrica 62, Cochlodina laminata
10, Columella edentula 1, Discus rotundatus 2 47, Helix pomatia 2, Monachoides incarna-
tus 1, Petasina unidentata 75, Truncatellina cylindrica 5, Urticicola umbrosus 2, Vallonia
costata 29, Vitrina pellucida 30.
[75] 48.20217, 17.07531; Nové Mesto, jelšina s Carex brizoides pri ceste Žel. studnička –
Kačín (alúvium Bystričky); 2015-06-11 (TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 1, Alinda biplicata 2, Arion distinctus 13,
Arion fuscus 15, Arion rufus 1, Cochlodina laminata 1, Daudebardia brevipes 1, Deroce-
ras reticulatum 1, Deroceras turcicum 2, Discus rotundatus 14, Helicodonta obvoluta 2,
Macrogastra ventricosa 1, Monachoides incarnatus 2, Oxychilus glaber 1, Petasina uni-
dentata 4, Semilimax semilimax 2, Trochulus hispidus 10, Zonitoides nitidus 58.
[76] 48.21645, 17.08545; Nové Mesto, lesopark, alúvium potoka východne od kóty Hrubý
vrch (394 m); 2008-05-14 (TC).
Zoznam zistených druhov: Alinda biplicata 3, Arianta arbustorum 7, Arion fuscus 2,
Deroceras turcicum 1, Limax cinereoniger 1, Petasina unidentata 3, Vitrea crystallina 2.
[77] 48.19538, 17.07863; Nové Mesto, okraj asfaltovej cesty Žel. studnička – Kačín; 2008-
05-03 (LD+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 3, Alinda biplicata 13, Arion distinctus 3,
Arion fasciatus 1, Arion rufus 1, Cochlicopa lubrica 2, Cochlodina laminata 6, Daudebar-
dia brevipes 1, Deroceras sturanyi 2, Discus rotundatus 4, Helicodonta obvoluta 9, Helix
pomatia 3, Limax maximus 1, Monachoides incarnatus 14 , Oxychilus glaber 5, Petasina
unidentata 6, Trochulus hispidus 2, Zonitoides nitidus 3.    
[78] 48.19361, 17.07966; Nové Mesto, Železná studnička, alúvium Bystričky pri sútoku s
Vydricou;2008-05-06 (LD+TC).
55 54
Zoznam zistených druhov: Alinda biplicata 6, Arion distinctus 3, Arion fasciatus 1,
Cochlicopa lubrica 3, Cochlodina laminata 3, Deroceras sturanyi 1, Helicodonta obvoluta
7, Helix pomatia 1, Limax maximus 1, Monachoides incarnatus 7, Oxychilus glaber 2,
Petasina unidentata 1, Trochulus hispidus 2, Zonitoides nitidus 3.
[79] 48.17827, 17.07409; Nové Mesto, Železná studnička, jelšina nad amteátrom; 197 m
n. m.; geologické podložie – granit až granodiorit; nekarbonátový substrát; FZ: Alnus
glutinosa, Fraxinus excelsior, Ulmus glabra, Sambucus nigra, Acer platanoides, Impatiens
parviora, Urtica dioica, Carex cf. riparia, Carex remota; 2008-09-18 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Acanthinula aculeata 12, Aegopinella minor 40, Aegopinella
pura 11, Alinda biplicata 9, Arion vulgaris 4, Boettgerilla pallens 2, Carychium minimum
289, Carychium tridentatum 59, Clausilia pumila 5, Cochlicopa lubrica 1, Cochlodina
laminata 2, Deroceras reticulatum 1, Discus rotundatus 9, Helicodonta obvoluta 3, Laci-
niaria plicata 5, Macrogastra ventricosa 2, Monachoides incarnatus 14, Oxychilus glaber
3, Petasina unidentata 64, Semilimax semilimax 12, Sphyradium doliolum 1, Succinella
oblonga 15, Vitrea crystallina 2.
[80] 48.20719, 17.08868; Nové Mesto – lesopark nad sanatóriom, jelšina; 287 m n. m.;
geologické podložie - svahové uloženiny žulového charakteru; nekarbonátový substrát;
FZ: Alnus glutinosa, Impatiens glandulifera, Carex remota, Dryopteris lix-mas, Rubus
caesius; 2009-06-17 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Acanthinula aculeata 6, Aegopinella minor 1, Aegopinella
pura 1, Cochlodina laminata 1, Monachoides incarnatus 2, Nesovitrea hammonis 25, Se-
milimax semilimax 2.
[81] 48.23313, 17.03625; Záhorská Bystrica, jelšový les v alúviu Vápenického potoka
(podzväz Alnenion glutinoso-incanae Oberd. 1953); FZ – E3 (40 %): Alnus glutinosa, Sa-
lix fragilis, E2 (60 %): Sambucus nigra, Frangula alnus, E1 (90–100 %): Ficaria bulbifera,
Galium aparine, Aegopodium podagraria, Urtica dioica, Myosoton palustris, Lamium
maculatum. Machová vrstva nebola v mieste odberu vzoriek vyvinutá. Na zemi bol do-
statok odumretého dreva pre dendrolné druhy (5 ks/10 m2); Čejka (2007).
Zoznam zistených druhov: Acanthinula aculeata 2, Aegopinella minor 1, Alinda bipli-
cata 5, Arion fasciatus 1, Arion fuscus 1, Carychium tridentatum 1, Clausilia pumila 1,
Daudebardia brevipes 1, Discus rotundatus 64, Helix pomatia 7, Limax maximus 3, Mac-
rogastra ventricosa 9, Merdigera obscura 4, Monachoides incarnatus 10, Nesovitrea ham-
monis 3, Oxychilus draparnaudi 4, Semilimax semilimax 4, Trochulus hispidus 3.    
[82] 48.17357, 17.14616; Nové Mesto (Zátišie); výrazne ruderalizované okraje časti bý-
valej železničnej trate, ktorá bola funkčná približne v rokoch 1930–1990; 2018-06-15
(JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Alinda biplicata 25, Arion fasciatus 2, Arion vulgaris 14,
Caucasotachea vindobonensis 8, Cepaea hortensis 2, Helix pomatia 6, Limax maximus 1,
Oxychilus cellarius 4, Tandonia kusceri 17, Vitrina pellucida 5.    
[83] 48.19610, 16.99781; Devínska Nová Ves, Devínska Kobyla; sutinový les vo vápenco-
vej rokline s porastom Acer platanoides, Fraxinus excelsior, Ulmus carpinifolia, Carpinus
betulus, Euonymus verrucosus, Tilia platyphyllos, Fagus sylvatica, Corylus avellana, Cor-
nus mas, Staphylea pinnata, 250 m n.m., 7868c, vzorkované 1978-08-13 (Šteek 2005).
Zoznam zistených druhov: Acanthinula aculeata 99, Aegopinella minor 64, Aegopinel-
la nitens 54, Alinda biplicata 642, Arion fuscus 118, Caucasotachea vindobonensis 2,
Chondrina arcadica clienta 5, Clausilia dubia 118, Cochlicopa lubricella 10, Cochlodina
laminata 13, Columella edentula 3, Euomphalia strigella 16, Granaria frumentum 2, He-
licodonta obvoluta 29, Helix pomatia 8, Isognomostoma isognomostomos 7, Limax cine-
reoniger 118, Merdigera obscura 129, Monachoides incarnatus 41, Monachoides vicinus
1, Oxychilus glaber 22, Oxychilus inopinatus 1, Platyla polita 31, Punctum pygmaeum
225, Semilimax semilimax 32, Truncatellina claustralis 43, Truncatellina cylindrica 78,
Vallonia costata 62, Vitrea contracta 13, Vitrea crystallina 2, Vitrea subrimata 2, Vitrina
pellucida 340.
[84] 48.19010, 16.99857; Devínska Nová Ves, Devínska Kobyla, sutinový les na kremen-
covom podklade cca 400 m VSV od kóty Devínska Kobyla (514 m), s porastom Fraxinus
excelsior, Carpinus betulus, Ulmus carpinifolia, Acer platanoides, Tilia platyphyllos, 360
m n.m., 7868a, vzorkované 1978-08-13 (Šteek 2005).
Obr. 13 Potočná jelšina v alúviu Vydrice (lok. č. 79)
Fig. 13 Alder alluvial forest in Vydrica brook oodplain (site no. 79)
57 56
Zoznam zistených druhov: Acanthinula aculeata 22, Aegopinella minor 12, Aegopinella
nitens 10, Aegopinella pura 54, Alinda biplicata 446, Arion fuscus 4, Cepaea hortensis
1, Clausilia dubia 5, Cochlicopa lubrica 21, Cochlodina laminata 9, Euconulus fulvus 7,
Euomphalia strigella 4, Helix pomatia 7, Lehmannia marginata 1, Limax cinereoniger 2,
Merdigera obscura 46, Monachoides incarnatus 18, Oxychilus glaber 4, Punctum pygma-
eum 98, Pyramidula pusilla 21, Truncatellina claustralis 5, Truncatellina cylindrica 6,
Vallonia costata 446, Vertigo alpestris 71, Vertigo pusilla 48, Vitrina pellucida 143.
[85] 48.16973, 17.06679, Karlova Ves, Sitina, lesný porast na okraji masívu (v areáli SAV);
FZ – E3 (70 %): Robinia pseudoacacia, Tilia platyphyllos, Quercus petraea, E2 (25 %):
Sambucus nigra, E1 (30 %): Impatiens parviora, Ficaria bulbifera, Lamium maculatum,
Corydalis cava, Parietaria ocinalis, Urtica dioica; 2017-05-29 (TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 5, Alinda biplicata 15, Arion distinctus
2, Arion fasciatus 2, Arion fuscus 3, Arion vulgaris 8, Cepaea hortensis 3, Cochlodina
laminata 9, Deroceras reticulatum 2, Discus rotundatus 5, Helicodonta obvoluta 8, Helix
pomatia 11, Limax maximus 3, Merdigera obscura 1, Monachoides incarnatus 17, Oxychi-
lus draparnaudi 6, Petasina unidentata 1.
[86] 48.17064, 17.06168; Karlova Ves, Sitina; miesto odberu vzorky malakocenózy tvoril
sekundárny les (subas. Querco petraeae-Carpinetum – melicetosum uniorae) v okolí
kóty Nad Sitinou (264 m) s výmerou 75,0 ha. V stromovej vrstve sa vyskytoval dub zim-
ný (Quercus petraea), hrab obyčajný (Carpinus betulus) a lipa malolistá (Tilia cordata),
v bylinnom poschodí sa vyskytovala mednička jednokvetá (Melica uniora), konvalin-
ka (Convallaria majalis), marinka voňavá (Galium odoratum), alka lesná (Convallaria
majalis), v časti plochy aj ostrica chlpatá (Carex pilosa); 2017-05-11 (TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 7, Alinda biplicata 15, Arion distinctus 4,
Arion fasciatus 4, Arion fuscus 8, Arion vulgaris 1, Boettgerilla pallens 2, Cepaea hor-
tensis 2, Cochlodina laminata 3, Deroceras reticulatum 2, Deroceras turcicum 3, Discus
rotundatus 5, Euomphalia strigella 4, Helicodonta obvoluta 9, Helix pomatia 11, Limax
cinereoniger 3, Limax maximus 3, Merdigera obscura 4, Monachoides incarnatus 19,
Oxychilus draparnaudi 3, Petasina unidentata 2.
[87] 48.16077, 17.10049; Staré Mesto, Kalvária; sekundárny les (Querco petraeae-Carpi-
netum var. s Impatiens parviora, 4,8 ha) na návrší, ktoré bolo až do začiatku 20. sto-
ročia takmer celé odlesnené. Koncom 17. storočia tu vybudovali krížovú cestu, jej trasa
bola lemovaná lipovou alejou, ktorá sa vo fragmentoch zachovala dodnes. Po roku 1758
prestali obyvatelia Bratislavy Kalváriu navštevovať, takže postupne pustla. Oživenie
územia nastalo v 19. storočí, keď mesto vybudovalo novú cestu až na vrchol kopca, le-
movanú javormi a menším množstvom ihličín. Pôvodne bezlesá lokalita začala zarastať
lesom už pred 250 rokmi. V súčasnosti je lokalita izolovaná zo severu rušnou Pražskou
ulicou, zvyšné časti susedia so záhradami rodinných domov vilovej štvrte. V mieste
odberu vzorky malakocenózy, ktoré leží vo výške 250 m n. m., dominoval v stromovom
poschodí dub zimný (Quercus petraea), javor mliečny (Acer platanoides), javor poľný
(Acer campestre), v menšej miere aj hrab (Carpinus betulus) a buk (Fagus sylvatica). V
krovinovej vrstve prevažovala baza čierna (Sambucus nigra). V bylinnom poschodí do-
minoval brečtan (Hedera helix), miestami aj alka voňavá (Viola odorata); 2017-09-20
(TC).
Zoznam zistených druhov: Acanthinula aculeata 2, Aegopinella minor 3, Alinda bipli-
cata 66, Arion distinctus 2, Arion fuscus 1, Cepaea hortensis 2, Cochlicopa lubricella 2,
Deroceras reticulatum 6, Discus rotundatus 38, Euomphalia strigella 3, Helicodonta ob-
voluta 2, Helix pomatia 8, Limax cinereoniger 1, Merdigera obscura 3, Monachoides in-
carnatus 16, Oxychilus glaber 5, Vallonia costata 2, Vitrina pellucida 1.
[88] 48.15727, 17.09298; Staré Mesto, Horský park; lesný porast as. Querceto petraeae-
-Carpinetum, v stromovej vrstve dominujú dub zimný (Quercus petraea), hrab (Carpi-
nus betulus), javor poľný (Acer campestre), javor mliečny (A. platanoides), vtrúsený je
javor horský (A. pseudoplatanus). V krovinovej vrstve sa vyskytuje najmä baza čierna
(Sambucus nigra), v bylinnej vrstve prevažuje mednička jednokvetá (Melica uniora),
prítomné sú aj kokoríky (Polygonatum spp.) a áron alpínsky (Arum cylindraceum); 2017-
09-20 (TC).
Obr. 14 Kalvária (lok. č. 87) a okolie na ortofotomape z r. 1950 (vľavo) a v súčasnosti. Okrem zarastenia bezle-
sých plôch, patrilo k ďalším negatívnym vplyvom na biotu aj vybudovanie komunikácie na SV okraji lokality
(Pražská ul.), počas ktorého zanik li botanicky najcennejšie časti (mapové podklady: historická ortofotomapa ©
GEODIS SLOVAKxIA, s.r.o., Historické LMS © Topogracký ústav Banská Bystrica, Mapy.cz, © Seznam.cz, a.s.,
© OpenStreetMap, © NASA)
Fig. 14 Calvary hill (site no. 87) and the surroundings at the orthophoto map from 1950 (le) comparing recent
aerial view. Construction of the Pražská road at the NE edge of the locality and overgrowing of open habitats
have negative impact on the botanically most valuable parts (sources of the maps: historical orthophotomap:
Mapy.cz, © Seznam.cz, a.s., © OpenStreetMap, © NASA)
59 58
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 14, Aegopinella nitens 1, Alinda biplicata
72, Arion distinctus 6, Arion fuscus 1, Arion vulgaris 24, Boettgerilla pallens 5, Cepaea
hortensis 4, Deroceras agreste 2, Deroceras turcicum 1, Discus rotundatus 68, Helicodon-
ta obvoluta 2, Helix pomatia 1, Limax cinereoniger 2, Limax maximus 5, Monachoides
incarnatus 12, Oxychilus glaber 1, Semilimax semilimax 3.
[89] 48.16044, 17.08720; Staré Mesto, Horský park; alúvium potoka v SZ časti parku
s priľahlou jelšinou a aluviálnou kosenou lúkou. V lesnatej časti dominuje jelša lepkavá
(Alnus glutinosa), vtrúsené sú jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) a vŕba krehká (Salix fra-
gilis). V krovinovej vrstve dominuje baza čierna (Sambucus nigra), v bylinnej vrstve do-
minujú ostružina (Rubus caesius), vysoké ostrice (Carex spp.), miestami trsť (Phragmites
australis) a kuklík mestský (Geum urbanum); 2017-09-20 (TC).
Zoznam zistených druhov: Alinda biplicata 7, Arion vulgaris 25, Carychium minimum
35, Cepaea hortensis 3, Cochlicopa lubrica 3, Deroceras agreste 7, Deroceras laeve 2,
Discus rotundatus 16, Nesovitrea hammonis 1, Semilimax semilimax 5, Trochulus hispi-
dus 5, Vallonia pulchella 68, Zonitoides nitidus 18.
[90] 48.14954, 17.08331; Staré Mesto, Bôrik (Hrebendova ul.), lesný fragment, ktorý pre-
trváva in situ minimálne storočie. Na mape z roku 1958 je na mape vykreslený a označe-
ný 15 metrov vysoký borovicový porast. V súčasnosti dominuje borovica čierna (Pinus
nigra), dub (Quercus sp.), vtrúsený je javor poľný (Acer campestre) a ovocné dreviny
(najmä hruška), v krovinovej vrstve dominuje baza čierna (Sambucus nigra), v bylinnej
vrstve rástli Ficaria bulbifera, Stellaria media, Anthriscus sylvestris, Parietaria ocinalis;
2018-04-04 (TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 32, Alinda biplicata 15, Cepaea hortensis
23, Discus rotundatus 1, Euomphalia strigella 19, Helix pomatia 20, Merdigera obscura 3,
Monachoides incarnatus 12.
[91] 48.17148, 17.08041, Nové Mesto (Kramáre), ulica K lomu, xerolný dubovo-hra-
bový les s dominantným dubom letným (Quercus robur), na vzorkovacej ploche bola
vtrúsená borovica čierna (dubohrabina susedí na severnom okraji s viac-menej súvislým
borovicovým porastom); 2017-09-11 (TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 2, Alinda biplicata 5, Discus rotundatus
7, Euomphalia strigella 1, Helicodonta obvoluta 2, Helix pomatia 2, Monachoides incar-
natus 7.    
Obr. 15 Interiér lokality Kalvária (lok. č. 87)
Fig. 15 Interior of the site no. 87 (Calvary hill)
Obr. 16 Chránený areál Bôrik (lok. č. 90)
Fig. 16 Protected area Bôrik (site no. 90)
61 60
[92] 48.18837, 16.99157; Dúbravka, Devínska Kobyla, dubovo-hrabový les (Carpinus
betulus, Quercus robur, Fagus sylvatica) na juhozápadne orientovanom kremencovom
chrbte; 2009-06-02 (TC).
Zoznam zistených druhov: Acanthinula aculeata 5, Aegopinella minor 23, Aegopinella
pura 73, Arion fuscus 3, Cochlodina laminata 9, Deroceras turcicum 2, Euomphalia stri-
gella 10, Helicodonta obvoluta 8, Helix pomatia 4, Limax cinereoniger 2, Monachoides
incarnatus 35, Oxychilus glaber 2, Semilimax semilimax 2, Vitrina pellucida 1.
[93] 48.16740, 17.00412; Devín, Fialková dolina, les v pomerne hlbokom a úzkom aluvi-
álnom kaňone na pravom brehu potoka; FZ – E3: Acer pseudoplatanus, Robinia pseudo-
acacia, Acer campestre, E2: Sambucus nigra, Corylus avellana, E1: Aegopodium podagra-
ria, Salvia glutinosa, Polygonatum sp., Hepatica nobilis, Urtica dioica; 2000-09-17 (TC).
Zoznam zistených druhov: Acanthinula aculeata 18, Aegopinella nitens 2, Alinda bipli-
cata 16, Arion fuscus 2, Carychium tridentatum 4, Cecilioides acicula 4, Cochlodina la-
minata 3, Columella edentula 3, Daudebardia rufa 20, Discus rotundatus 53, Euomphalia
strigella 1, Granaria frumentum 1sf, Helicodonta obvoluta 2, Helix pomatia 3, Merdigera
obscura 2, Monachoides incarnatus 2, Punctum pygmaeum 12, Semilimax semilimax 4,
Truncatellina cylindrica 1, Vallonia costata 1, Vitrea contracta 1.
[94] 48.19132, 17.00342, Dúbravka, Biele skaly (bývalý Fuchsov lom, známy aj ako Zako-
pané); opustený lesný kameňolom, lom bol otvorený v neogénnych sedimentoch vrch-
ného bádenu zastúpených vápnitými pieskovcami, piesčitými zlepencami, lumachelo-
mi a riasovými vápencami, na ktorých ležia piesočnaté sedimenty sarmatu. Lom je
intenzívne navštevovaný turistami a trampmi (súčasťou lomu je od r. 1981 trampská
osada), povrch pôdy je miestami výrazne zošliapávaný; FZ – E3: Fagus sylvatica (dom.),
Carpinus betulus, Acer pseudoplatanus, krovinová a bylinná vrstva veľmi slabo vyvinu-
tá, s nízkou pokryvnosťou (prevažne nitrátolné druhy – Parietaria, Urtica, Chelido-
nium), na úpätí skál sú miestami hrubé vrstvy tlejúceho lístia; 2013-06-02 (TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 2, Aegopinella nitens 1, Aegopinella pura
2, Alinda biplicata 55, Arion fuscus 1, Arion silvaticus 1, Clausilia dubia 64, Cochlodina
laminata 2, Discus rotundatus 1, Helicodonta obvoluta 1, Helix pomatia 12, Merdigera
obscura 2, Monachoides incarnatus 3, Oxychilus glaber 8, Punctum pygmaeum 8, Semili-
max semilimax 1, Trochulus hispidus 1, Vitrina pellucida 2.
[95] 48.16991, 17.03636; Karlova Ves, Jezuitské lesy; dubovo-hrabový les; 2017-05-24
(TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 3, Alinda biplicata 12, Cochlodina lami-
nata 5, Discus rotundatus 2, Helicodonta obvoluta 3, Limax cinereoniger 2, Monachoides
incarnatus 10.
[96] 48.15880, 17.01755, Devín, Mokrý jarok; alúvium rovnomenného potoka; okolie
tvorí dobre zapojený dubovo-hrabový les prirodzeného druhového zloženia; 2016-05-11
(JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella nitens 24, Alinda biplicata 82, Arion silvaticus 11,
Cochlodina laminata 22, Columella edentula 1, Deroceras turcicum 2, Discus rotundatus
264, Helicodonta obvoluta 15, Helix pomatia 2, Lehmannia marginata 1, Macrogastra
ventricosa 1, Merdigera obscura 1, Monachoides incarnatus 34, Oxychilus glaber 2, Peta-
sina unidentata 29, Punctum pygmaeum 1, Semilimax semilimax 1, Vitrea contracta 1.
[97] 48.15425, 17.03307, Karlova Ves, Zlaté schody; dubovo-hrabový les v eróznom vý-
moli neďaleko záhradkárskej kolónie; 2016-08-20 (TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 2, Alinda biplicata 2, Arion silvaticus 1,
Arion vulgaris 2, Cepaea hortensis 1, Discus rotundatus 78, Helicodonta obvoluta 15,
Helix pomatia 1, Monachoides incarnatus 24, Urticicola umbrosus 2.
[98] 48.15425, 17.03307, Karlova Ves, Líščie údolie; lesný biotop (subas. Querco petraeae-
-Carpinetumcaricetosum pilosae) v SZ časť údolia, silne antropogénne ovplyvnený.
Jeden z posledných zvyškov lesa prepájajúcich masív Sitiny s Kráľovou horou. Lokalita
sa nachádza severozápadne od parku SNP, zo severu je ohraničená plotom, ktorý od-
deľuje lokalitu od súkromného pozemku. Na lokalite sa nachádza malý potok, ktorý ju
rozdeľuje na dve časti. Prvá časť je ohraničená schodmi a chodníkom pre peších, druhá
časť je z východu ohraničená sídliskom a z juhu rodinnými domami s upraveným oko-
lím a cestnou komunikáciou. FZ – E3 (100 %): Quercus petraea, Carpinus betulus, Acer
campestre, E2 (60 %): Staphylea pinnata, Tilia platyphyllos, Robinia pseudoacacia, Euo-
Obr. 17 Dubovo-hrabov ý les na Devínskej Kobyle. Jarný aspekt
s cesnakom medvedím (Allium ursinum) (lok. č. 63)
Fig. 17 Oak-hornbeam forest on the Devínska Kobyla hi ll. e spring aspect
with the wild garlic (Allium ursinum) (site no. 83)
63 62
nymus verrucosus, Acer platanoides, E1 (80 %): Hedera helix, Geum urbanum, Mercuria-
lis perennis, Glechoma hederacea, Brachypodium sylvaticum, Polygonatum multiorum;
2017-05-05 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 1, Alinda biplicata 60, Arianta arbusto-
rum 3, Arion distinctus 3, Arion fuscus 1, Cepaea hortensis 1, Cochlodina laminata 16,
Deroceras turcicum 1, Discus rotundatus 20, Helicodonta obvoluta 12, Limax maximus
1, Merdigera obscura 1, Monachoides incarnatus 17, Petasina unidentata 4, Semilimax
semilimax 1.
[99] 48.16341, 17.07723, Karlova Ves, Mlynská dolina, zvyšok sekundárneho lesa na
prudkom (cca 45°), západne orientovanom svahu; FZ – E3 (90 %): Robinia pseudoaca-
cia, Acer campestre, Tilia cordata, Acer platanoides, Quercus petraea; E2 (40 %): Sam-
bucus nigra, Euonymus europaeus; E1 (25 %): Hedera helix, Melica uniora; 2016-09-10
(JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 41, Alinda biplicata 37, Arion vulgaris 2,
Cepaea hortensis 3, Cochlodina laminata 21, Discus rotundatus 25, Helicodonta obvoluta
12, Helix pomatia 10, Limax maximus 3, Monachoides incarnatus 11, Oxychilus drapar-
naudi 9, Oxychilus glaber 1, Petasina unidentata 4.
[10 0] 48.15198, 17.08177, Karlova Ves, Slávičie údolie (Tichá ul.); zvyšok lesného porastu
subas. Querco-petraeae-Carpinetum s Pinus sylvestris, FZ – E3 (95 %): Carpinus betulus,
Quercus petraea, Acer campestre, Tilia cordata, Sorbus torminalis, Pinus sylvestris, Acer
platanoides, E2 (30 %): Quercus petraea, Carpinus betulus, Sambucus nigra, Acer cam-
pestre, Cerasus avium, Euonymus europaeus, Ligustrum vulgare, Crataegus rhipidophyl-
la, Lonicera xylosteum, E1 (50 %): Hedera helix; 2017-06-09 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 22, Alinda biplicata 27, Cochlodina la-
minata 10, Discus rotundatus 9, Helicodonta obvoluta 6, Helix pomatia 8, Monachoides
incarnatus 14, Oxychilus cellarius 2, Oxychilus draparnaudi 1, Petasina unidentata 1,
Vitrina pellucida 17.
[101] 48.17106, 17.06836, Karlova Ves, areál SAV, Selendorf, malý (0,5 ha) fragment du-
bovo-hrabového lesa s členitým mikroreliéfom a pestrým druhovým zložením vegetá-
cie, súčasťou reliéfu je umelá priekopa. FZ – E3, E2 (70 %): Quercus petraea, Q. robur,
Acer campestre, A. pseudoplatanus, A. platanoides, Cerasus avium, Carpinus betulus,
Populus nigra, Salix sp., E2 (40 %): Viola sp., Ficaria bulbifera, Corydalis cava, Arum
cylindraceum, Aegopodium podagraria; 2015-04-29 (TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 11, Alinda biplicata 14, Arion distinctus
5, Arion vulgaris 6, Cepaea hortensis 3, Deroceras reticulatum 4, Discus rotundatus 4,
Euomphalia strigella 3, Helix pomatia 13, Limax cinereoniger 1, Limax maximus 1, Mo-
nachoides incarnatus 10, Oxychilus draparnaudi 7.
[10 2] 48.16810, 17.10390, Nové Mesto, Koliba, Cesta na Kamzík (Park Gaštanica); xe-
rolný dubový les na svahu so západnou expozíciou; FZ – E3 (80 %): Quercus petraea,
E2: nie je vyvinutá, E1 (50 %): Polygonatum multiorum, Acer platanoides, Convallaria
majalis, Hedera helix; 2018-07-18 (TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 7, Cepaea hortensis 3, Helix pomatia 10,
Monachoides incarnatus 7.
[103] 48.15838, 17.06986, Nové Mesto, Karlova Ves, detské ihrisko v otvorenej časti
(átriu) areálu obchodného centra Cubicon, ulitníky sa vyskytujú v pásoch sporadickej
okrasnej vegetácie (Lavandula angustifolia, Cotoneaster dammeri), ktorá je vysadená po
okrajoch átriovej plochy; 2018-07-25 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Cepaea hortensis 120, Cornu aspersum 12, Oxychilus drapar-
naudi 3, Xerolenta obvia 140.
[10 4] 48.20719, 17.08833; Nové Mesto, Železná studnička, nad sanatóriom; dubovo-
-hrabový porast (Fraxino pannonicae-Carpinetum) na svahových uloženinách žulového
charakteru. FZ – E3 (75 %): Fagus sylvatica, Acer pseudoplatanus, E1 (20 %): Impatiens
parviora, Carex pilosa, Melica uniora a Dryopteris lix-mas; 2017-09-07 (TC).
Zoznam zistených druhov: Acanthinula aculeata 2, Aegopinella minor 35, Aegopinella
pura 11, Daudebardia rufa 3, Discus rotundatus 54, Helicodonta obvoluta 3, Malacoli-
max tenellus 2, Monachoides incarnatus 14, Punctum pygmaeum 79.
[10 5] 48.19637, 17.10099; Nové Mesto, Železná studnička, 1. kameňolom; horninové zlože-
nie predstavujú žuly (granit) s pegmatitom. Lom je v pokročilom štádiu sukcesie, takmer
celý zarastený bukovo-hrabovým lesom, takže simuluje sutinový les; 2004-10-02 (TC).
Zoznam zistených druhov: Acanthinula aculeata 2, Aegopinella minor 8, Aegopinella
nitens 2, Aegopinella pura 18, Alinda biplicata 2, Arion fuscus 1, Arion silvaticus 1, Bo-
ettgerilla pallens 1, Clausilia dubia 6, Cochlicopa lubrica 1, Cochlodina laminata 14, Co-
lumella edentula 2, Daudebardia rufa 10, Deroceras turcicum 1, Discus rotundatus 46,
Euconulus fulvus 2, Euomphalia strigella 1, Helicodonta obvoluta 1, Helix pomatia 2,
Limax cinereoniger 1, Merdigera obscura 3, Monachoides incarnatus 12, Oxychilus gla-
ber 10, Punctum pygmaeum 12, Semilimax semilimax 2, Trochulus hispidus 1, Vitrina
pellucida 1.
[106] 48.21615, 17.08379; Nové Mesto, Železná studnička, 2. kameňolom; horninové
zloženie predstavujú žuly (granit) s pegmatitom. Lom je v pokročilom štádiu sukcesie,
takmer celý zarastený bukovo-hrabovým lesom, takže simuluje sutinový les; 2004-10-
02 (TC).
Zoznam zistených druhov: Acanthinula aculeata 1, Aegopinella minor 2, Aegopinella
nitens 10, Aegopinella pura 12, Alinda biplicata 1, Arion fuscus 6, Arion silvaticus 2, Bo-
ettgerilla pallens 2, Clausilia dubia 3, Cochlicopa lubrica 1, Cochlodina laminata 18, Co-
lumella edentula 1, Daudebardia rufa 2, Deroceras turcicum 2, Discus rotundatus 52,
Euconulus fulvus 2, Euomphalia strigella 2, Helicodonta obvoluta 2, Helix pomatia 1,
Lehmannia marginata 4, Merdigera obscura 5, Monachoides incarnatus 16, Oxychilus
glaber 3, Punctum pygmaeum 3, Semilimax semilimax 4, Trochulus hispidus 2, Vitrina
pellucida 1.
[10 7] 48.22038, 17.09036; Nové Mesto, Železná studnička, 3. kameňolom; horninové zlože-
nie predstavujú žuly (granit) s pegmatitom. Lom je v pokročilom štádiu sukcesie, takmer
celý zarastený bukovo-hrabovým lesom, takže simuluje sutinový les; 2004-10-02 (TC).
65 64
Zoznam zistených druhov: Acanthinula aculeata 2, Aegopinella minor 4, Aegopinella
nitens 6, Aegopinella pura 2, Alinda biplicata 1, Arion fuscus 1, Arion silvaticus 1, Bo-
ettgerilla pallens 3, Clausilia dubia 2, Cochlicopa lubrica 2, Cochlodina laminata 16,
Columella edentula 3, Daudebardia rufa 12, Discus rotundatus 3, Euconulus fulvus 1,
Euomphalia strigella 4, Helicodonta obvoluta 8, Helix pomatia 1, Merdigera obscura 4,
Monachoides incarnatus 9, Oxychilus glaber 1, Punctum pygmaeum 2, Semilimax semili-
max 1, Trochulus hispidus 1, Vitrina pellucida 2.
[10 8] 48.18253, 17.09804, Nové Mesto, Kamzík, dubovo-hrabový les v okolí „bufetovej
zóny”; 2018-05-14 (TC).
Zoznam zistených druhov: Arion fasciatus 2, Arion fuscus 6, Cochlodina laminata 3,
Discus rotundatus 20, Limax cinereoniger 5, Monachoides incarnatus 5.
[109] 48.14742, 17.19296; Ružinov, Lesopark Vrakuňa; značne degradovaný (najmä ru-
deralizovaný) zvyšok sekundárneho lužného lesa pri brehu bývalého koryta Malého
Dunaja (rameno – vtedy už parapotamál – obtekalo južnú časť lužného lesa ešte v prvej
polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia; Vegetácia je charakteristická vysokým počtom
a pokryvnosťou nitrítolných bylín (najChelidonium majus, Parietaria ocinalis,
Urtica dioica, Lamium maculatum a roztrúsene aj Cirsium arvense), pretrvávajú tu však
aj ekologicky náročnejšie lesné druhy, napr. Polygonatum latifolium a Viola sp., v in-
teriéri porastu sa vyskytuje hojne Clematis vitalba a na svetlejších okrajoch Humulus
lupulus, ktoré dávajú porastu pralesovitý vzhľad. Zo stromov dominuje Acer campestre,
Populus × canescens, Acer platanoides a Robinia pseudoacacia, v krovinovej vrstve do-
minuje Sambucus nigra, miestami Juglans regia; 2018-07-05 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 70, Alinda biplicata 5, Arianta arbustorum
1, Caucasotachea vindobonensis 5, Chondrula tridens 1sf, Clausilia pumila 4, Cochlodina
laminata 5, Discus rotundatus 17, Helix pomatia 22, Limax maximus 4, Monachoides
incarnatus 3, Petasina unidentata 1sf, Urticicola umbrosus 5, Vitrina pellucida 3.
[110 ] 48.04004, 17.17529; Čunovo, Ostrovné lúčky; podunajská „lesostep” na štrkovej
elevácii Dunaja; prevládajúcim spoločenstvom je dunajská hložina ass. Asparago-Cra-
taegetum. Travinno-bylinný charakter lesostepí určuje spoločenstvo ass. Festuco vale-
siacae-Stipetum capillatae. Prítomné sú tiež subasociácie s Brachypodium pinnatum a
Festuca rupicola, ktoré predstavujú prechod medzi lesnými a xerotermnými spoločen-
stvami; 2015-06-04 (TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 3, Caucasotachea vindobonensis 10, Cepa-
ea hortensis 3, Chondrula tridens 11, Cochlicopa lubricella 7, Helix pomatia 9, Truncatel-
lina cylindrica 20, Vallonia costata 24, Vallonia pulchella 5, Vitrina pellucida 6.
[111] 48.17419, 16.97660; Devín, Devínska hradná skala; bralo so stenami vysokými pri-
bližne 70 m. Tvorí južný okraj obalu série kryštalinika Malých Karpát. Geologickým
podkladom sú mezozoické dolomity, zlepence i vápence; 2018-08-09 (JC+TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 17, Alinda biplicata 512, Arianta ar-
bustorum 12, Balea perversa 1, Caucasotachea vindobonensis 12, Cepaea hortensis 13,
Obr. 18 Opustený lesný kameňolom v granitovom podloží v pokročilom štádiu sukcesie (lok. č. 105)
Fig. 18 Abandoned forest quarry on a granite bedrock of the far gone stage of the succession (site no. 105)
67 66
Chondrina arcadica clienta 2, Cochlicopa lubrica 2, Cochlicopa lubricella 5, Euomphalia
strigella 1, Fruticicola fruticum 5, Granaria frumentum 418, Helix pomatia 4, Oxychilus
depressus 1, Oxychilus draparnaudi 1, Oxychilus inopinatus 1, Pupilla muscorum 24, Pu-
pilla sterrii 10, Truncatellina claustralis 3, Truncatellina cylindrica 236, Urticicola um-
brosus 3, Vallonia costata 48, Vallonia pulchella 31, Vitrina pellucida 13, Xerolenta obvia
300.
[112] 48.18109, 16.98793, Devín, Devínska Kobyla, J až JV xerotermný skalnatý lesostep-
ný svah; 2004-05-03 (TC).
Zoznam zistených druhov: Aegopinella minor 3, Alinda biplicata 2, Caucasotachea vin-
dobonensis 19, Cecilioides acicula 3, Chondrina arcadica clienta 2, Cochlicopa lubricella
4, Euconulus fulvus 1, Euomphalia strigella 2, Granaria frumentum 30, Helix pomatia 2,
Oxychilus inopinatus 2, Truncatellina claustralis 2