ThesisPDF Available

The Environmental Policy of the United States: Case Study

Authors:

Abstract

The bachelor thesis analyses the US environmental policy with regard to the signs of unilateralism, bilateralism and multilateralism under the presidential mandates of Barack H. Obama, and the current US president, Donald J. Trump, from 2009 to the present. The thesis is divided into two main chapters. The first is theoretical and deals mainly with foreign policy and unilateralism, bilateralism and multilateralism, as well as their individual features. The second chapter is rather empirical and deals with environmental policy, with the US being the main focus. Consequently, it deduces the findings of the first chapter on the signs of unilateralism, bilateralism and multilateralism, and implements them in the concrete steps, outcomes and agenda of Barack H. Obama and Donald J. Trump.
Vysoká škola ekonomická v Prahe
Fakulta medzinárodných vzťahov
Študijný odbor: Medzinárodné štúdie - diplomacia
Názov bakalárskej práce:
Environmentálna politika USA: prípadová štúdia
Autor bakalárskej práce: Lucia Csajková
Vedúci bakalárskej práce: Mgr. Miloslav Machoň, Ph.D.
Prehlásenie
Prehlasujem, že som bakalársku prácu na tému „Environmentálna politika USA: prípadová
štúdia” vypracovala pod vedením pána Mgr. Miloslava Machoňa, Ph.D. samostatne. Celú
literatúru a podkladové materiály som vyznačila v zozname použitých prameňov.
V Prahe dňa 25. 4. 2019 …..……………………
Lucia Csajková
Poďakovanie
Na tomto mieste by som rada poďakovala Mgr. Miloslavovi Machoňovi, Ph.D. za jeho
trpezlivo pri spracovávaní tejto bakalárskej práce, za jeho podnetné a cenné rady
a pripomienky, ako aj za dôkladné vedenie tejto bakalárskej práce.
Obsah
Zoznam tabuliek ......................................................................................................................... 5
Zoznam skratiek ......................................................................................................................... 6
Úvod ........................................................................................................................................... 7
1. Zahraničná politika ........................................................................................................... 11
1.1 Teória zahraničnej politiky ........................................................................................ 11
1.2 Štát ............................................................................................................................. 12
1.3 Doktrína, stratégie a koncepcie ................................................................................. 12
1.4 Diplomacia, diplomatické jednanie a komunikácia ................................................... 13
1.5 Unilateralizmus, bilateralizmus a multilateralizmus ................................................. 14
2. Analýza environmentálnej politiky Baracka H. Obamu a Donalda J. Trumpa ................ 18
2.1 Role prezidenta a inštitúcií v environmentálnej politike USA .................................. 21
2.2 Znaky unilateralizmu ................................................................................................. 23
2.3 Znaky bilateralizmu ................................................................................................... 30
2.4 Znaky multilateralizmu .............................................................................................. 33
Záver ......................................................................................................................................... 46
Literatúra a použité zdroje ....................................................................................................... 49
5
Zoznam tabuliek
Tabuľka č. 1: Unilaterálne znaky ............................................................................................. 26
Tabuľka č. 2: Bilaterálne znaky ............................................................................................... 30
Tabuľka č. 3: Multilaterálne znaky .......................................................................................... 37
6
Zoznam skratiek
CEQ
EPA
G 20
NEPA
OIRA
OSN
T- TIP
TPP
USA
WCED
Council on Environmental Quality
Rada pre environmentálnu kvalitu
Environmental Protection Agency
Agentúra pre ochranu životného prostredia
Group of Twenty
Skupina 20
National Environmental Policy Act
Národný akt o environmentálnej politike
Office for Information and Regulatory Affairs
Úrad pre informačné a regulačné záležitosti
Organizácia spojených národov
Transatlantic Trade and Investment Partnership
Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo
Trans-Pacific Partnership
Transpacifické partnerstvo
United States of America
Spojené štáty americké
World Commission on Environment and Development
Svetová komisia pre životné prostredie a rozvoj
7
Úvod
„Pri písaní o zahraničnej politike panuje isté skľúčenie, vyzerá to tak, že 2 ľudia ju nikdy
nedefinujú tak isto, nezhody o nej často vyzerajú byť hlboko zakorenené a doteraz nevieme
o zahraničnej politike dosť na to, aby sme vôbec vedeli s určitosťou povedať, či byť oddelená
od ostatných disciplín verejnej politiky.“ Cohen & Harris, 1975
1
Keďže medzi teoretikmi zahraničnej politiky pozorované značné rozpory, existuje viacero
definícií, čo to zahraničná politika vlastne je. Zatiaľ čo niektorí ju definujú ako procesy
ľudského rozhodovania, ktoré majú vplyv na zahraničné entity,
2
iní ju definujú ako výsledok
týchto rozhodovacích procesov.
3
Avšak pre účel tejto bakalárskej práce, je azda najvýstižnejšou
definíciou zahraničnej politiky v knihe od pani docentky Drulákovej: „Zahraničná politika je
nástrojom pochopenia medzinárodných vzťahov a pozície štátu (eventuálne iných aktérov)
v nich. Prostredníctvom zahraničnej politiky sa spoločnosť (štát) sama vymedzuje voči
okolitému svetu.“
4
Podľa toho ako sa štát vymedzuje voči okolitému svetu na základe jednania
aktérov, je zahraničná politika dichotomicky rozdelená na niekoľko druhov: unilaterálnu,
bilaterálnu a multilaterálnu.
5
Unilaterálne chovanie v rámci zahraničnej politiky sa definuje aj ako situácia, kedy aktér alebo
samotný štát nerešpektuje multilaterálne normy a vykonáva seba-strednú zahraničnú politiku.
6
Takéto správanie je zastávané takzvaným „agresívnym neorealistickým smerom“. Jeho hlavný
predstaviteľ, John Mearsheimer, tvrdí, že pri anarchistickej povahe medzinárodného systému
a pri neistej bezpečnosti, musia štáty maximalizovať ich podiel na svetovej moci, aby si zaistili
1
COHEN, Bernard C., HARRIS, Scott. Foreign Policy. In: CARLSNAES, Walter, RISSE, Thomas ,
SIMMONS, Beth A.. Conceptualizing the Domain of FP. Handbook of international relations. Second edition.
Los Angeles: SAGE, 2013, s. 303. ISBN 9781849201506.
2
HUDSON, Valerie M. Foreign Policy Analysis: Actor-Specific Theory and the Ground of International
Relations. Foreign Policy Analysis [online]. 2005, 1(1), s. 130. ISSN 1743-8586. Dostupné
z: doi:10.1111/j.1743-8594.2005.00001.x.
3
HERMANN Charles F. Foreign Policy Behavior: That Which is to be Explained. In: TING, William Pang-yu.
Why Nations Act: Theoretical Perspectives for Comparative Foreign Policy Studies. California: Sage
Publications. American Political Science Review [online]. 1980, 74(2), s. 473. ISSN 0003-0554. Dostupné z:
doi:10.2307/1960648
4
HILL, Christopher, The Changing Politics of Foreign Policy. In: DRULÁKOVÁ, Radka, DRULÁK, Petr. Co
je to zahraniční politika?. Tvorba a analýza zahraniční politiky. Vyd. 3. Praha: Oeconomica, 2011, s. 9. ISBN
9788024518152.
5
DRULÁKOVÁ, Radka, DRULÁK, Petr. Co je to zahraniční politika?. Tvorba a analýza zahraniční politiky.
Vyd. 3. Praha: Oeconomica, 2011, s. 9. ISBN 9788024518152.
6
WEDGWOOD, Ruth. Unilateral Action in a Multilateral World. In: PATRICK S. & FORMAN S. (ed.).
Multilateralism and U.S. foreign policy: Ambivalent engagement. Colorado: Lynne Rienner, 2002, s. 167-189.
ISBN 978-1-58826-018-5.
8
bezpečnosť.
7
Podľa vysvetlenia neorealistu Steven E. Lobell-a, táto neistota o zámeroch iných
štátov v kombinácií s anarchistickou povahou medzinárodného systému núti najmocnejšie
štáty, aby sa správali súťaživo, ofenzívne a expanzívne, ak z toho budú mať väčšie výhody ako
straty.
8
Bilaterálne jednanie aktéra, či štátu je charakterizované ako medzištátne a ako konanie,
ktoré je v zásade vždy medzi dvoma aktérmi,
9
ktorí sa navzájom preferujú.
10
Multilaterálne jednanie sa objavuje na pôde medzinárodných organizácií a konferencií, ktorých
sa zúčastňujú viac ako dva štáty, ktoré medzi sebou navzájom jednajú.
11
Takéto jednanie
podporuje aj smer neoliberálnych inštitucionalistov, podľa ktorých patria medzi vplyvné
faktory aj inštitúcie, ktoré ovplyvňujú správanie štátov v medzinárodnej politike.
12
Tieto
inštitúcie môžu zavádzať rôzne normy, pravidlá či etiketu, ktoré majú vplyv na plány
a správanie štátov.
13
Hoci existuje mnoho štúdií na tému unilateralizmu, bilateralizmu či multilateralizmu
v zahraničnej politike USA, v rámci environmentálnej politiky tejto krajiny ich až tak veľa nie
je. Tieto štúdie sa vyskytujú najmä v ekonomickej oblasti, či už v rámci sankcií
14
alebo dohôd
o voľnom obchode.
15
Početné štúdie sa zaoberajú výskytom tejto tematiky aj v rámci
medzinárodných vzťahov, dokonca aj so zámerom na prezidentov
16
17
, no štúdií prepájajúcich
unilateralizmus, bilateralizmus a multilateralizmus je už pomenej. Aj z toho dôvodu sa táto
bakalárska práca zameriava v rámci tejto sféry práve na environmentálnu politiku USA.
7
MEARSHEIMER, John J. Back to the Future: Instability in Europe after the Cold War. In: BROWN, Michael
E., LYNN-JONES, Sean M., MILLER, Steven E. (ed.). The Perills of Anarchy: Contemporary Realism and
International Security. Cambridge, MA: MIT Press, 1995. ISBN 9780262522021.
8
LOBELL, Steven E. Structural Realism/ Offensive and Defensive Realism. In: DENEMARK Robert A. (ed.).
The International Studies Encyclopedia. Oxford: Blackwell Publishing, 2010. ISBN 9781405152389.
9
DRULÁKOVÁ, Radka, DRULÁK, Petr. Co je to zahraniční politika?. Tvorba a analýza zahraniční politiky.
Vyd. 3. Praha: Oeconomica, 2011, s. 35. ISBN 9788024518152.
10
BLUM, Gabrielle. Bilateralism, multilateralism, and the architecture of international law. Harvard
International Law Journal, 2008, 49(2), s. 323379. ISSN 0017-8063.
11
DRULÁKOVÁ, Radka, DRULÁK, Petr. Co je to zahraniční politika?. Tvorba a analýza zahraniční politiky.
Vyd. 3. Praha: Oeconomica, 2011, s. 9. ISBN 9788024518152.
12
STEIN, Arthur A. Neoliberal Institutionalism. In: REUS-SMIT, Christian, SNIDAL, Duncan (eds.). The
Oxford Handbook of International Relations. New York: Oxford University Press, 2008, s. 201-221. ISBN
9780199219322.
13
HOLTSI, Kalevi J. Taming the Sovereigns: Institutional Change in International Politics. Cambridge:
Cambridge University Press, 2004, s. 178-210. ISBN 0521541921.
14
BAPAT, Navin A., MORGAN, T. Clifton. Multilateral Versus Unilateral Sanctions Reconsidered: A Test
Using New Data. International Studies Quarterly. 2009, 53(4), s. 10751094. ISSN 0020-8833.
15
YILMAZKUDAY, Demet. Bilateral versus Multilateral Free Trade Agreements: A Welfare Analysis. Review
of International Economics, 2014, 22(3), s. 513-535. ISSN 09657576. Dostupné také z:
http://doi.wiley.com/10.1111/roie.12131
16
REEVES, Andrew, ROGOWSKI, Jon C. Unilateral Powers, Public Opinion, and the Presidency. The Journal
of Politics. 2016, 78(1), s. 137-151. ISSN 0022-3816.
17
KENNETH, Lowande. Delegation or Unilateral Action?. Journal of law, economics & organization. 2018,
34(1), s. 54. ISSN 8756-6222.
9
Prvá kapitola bakalárskej práce sa zaoberá zahraničnou politikou, jej teóriou, od ktorej sa
samotná zahraničná politika odvíja, jej hlavným aktérom, ktorým je štát, ako aj jej primárnymi
praktickými prameňmi ako doktrína, stratégie a koncepcie, a na záver tejto kapitoly sa budeme
zameriavať na samotné diplomatické jednanie, a komunikáciu v rámci zahraničnej politiky.
Následne v rámci tejto kapitoly naviažeme na zne smery jednania v podkapitole, v podobe
unilateralizmu, bilateralizmu a multilateralizmu. V tejto podkapitole, ktorá rozvíja rôzne smery
jednania sú obsiahnuté jednotlivé znaky unilateralizmu, bilateralizmu a multilateralizmu, ktoré
sú esenciálne pre analýzu, ako aj naplnenie cieľa tejto bakalárskej práce. Teória prvého rádu,
obsiahnutá v prvej kapitole, je potrebná pre umožnenie analýzy v empirickej časti, ako aj
pre naplnenie cieľa a zodpovedanie stanovenej hypotézy.
V druhej kapitole tejto bakalárskej práce je rozoberaná téma environmentálnej politiky. Táto
kapitola je dôležitá pre uvedenie do problematiky, pričom sa zameriava konkrétne
na environmentálnu politiku USA. V tejto kapitole je uvedená aj stručná história USA, v rámci
tejto oblasti, pre lepšie pochopenie súčasného stavu. v nej rozoberané vybrané významné
konferencie, ale aj samotné orgány zaoberajúce sa environmentálnou politikou USA, najmä
prezidentom a jeho rolou, pre lepšie pochopenie jednania, ako aj funkcionality tohto odvetvia.
V podkapitole druhej kapitoly sú rozoberané jednotlivé znaky na konkrétnych príkladoch
v environmentálnej politike USA počas prezidentských mandátov od roku 2009
po súčasnosť. Následne deduktívne odvodzuje nadobudnuté poznatky z teoretickej časti.
Zameriava sa na znaky unilateralizmu, bilateralizmu a multilateralizmu, ktoré následne
deduktívne odvodzuje na výstupoch, či rétorikách Baracka H. Obamu a Donalda J. Trumpa.
Tieto znaky podrobne analyzované prostredníctvom konkrétnych príkladov za mandátov
oboch týchto prezidentov USA, a následne okomentované, aby naplnili stanovený cieľ.
Pre účely naplnenia cieľa bakalárskej práce bola použitá metóda kvalitatívnej analýzy, ktorej
základom kategórie unilateralizmu, bilateralizmu a multilateralizmu. Použitá kvalitatívna
analýza využíva deduktívne odvodzovanie teórie, na realitu a mandáty skúmaných aktérov.
18
V hlavnom obraze tejto analýzy boli samotné kategórie unilateralizmu, bilateralizmu
a multilateralizmu. Tieto kategórie boli pozorne spracované do jednotlivých subkategórií, ktoré
vyplývali z kódovania výstupov oboch aktérov. Tieto jednotlivé subkategórie, ktoré
predstavujú konkrétne znaky, by mali byť interne homogénne, no smerom von heterogénne,
18
MAYRING, Philipp. Qualitative Content Analysis. Forum: Qualitative Social Research [online]. Jún 2000,
1(2) [cit. 2019-04-16]. ISSN 1438-5627. Dostupné z: http://www.qualitative-research.net/fqs/
10
aby skúmané dáta nemohli byť zaradené súčasne do dvoch subkategórií.
19
Použitou analýzou,
ktorá je zameraná na jednotlivca,
20
sa budeme snažiť dosiahnuť cieľ tejto bakalárskej práce, čo
je poukázať na rozdiely jednania v environmentálnej politike amerických prezidentov Donalda
J. Trumpa a Baracka H. Obamu od roku 2009 po súčasnosť. Hypotézou bakalárskej práce je,
že Donald J. Trump jedná v rámci environmentálnej politiky skôr unilaterálne, zatiaľ čo Barack
H. Obama má sklon k multilaterálnemu jednaniu.
Táto bakalárska práca analyzuje výstupy Baracka H. Obamu a Donalda J. Trumpa v rámci
environmentálnej politiky pomocou nimi vydaných doktrín, stratégií, koncepcií, či záznamov
z ich príhovorov a vydaných stanovísk. Na týchto výstupoch bude následne porovnávať
a zhodnocovať ich postoje ku environmentálnej politike, vzhľadom na skúmané znaky
unilateralizmu, bilateralizmu a multilateralizmu.
Bakalárska práca sa bude sústrediť iba na tieto prezidentské mandáty s hlavným zreteľom
na environmentálnu politiku. V empirickej časti tejto bakalárskej práce uvedené
a odcitované iba tie výstupy od oboch prezidentov, v ktorých boli pozorované znaky
unilateralizmu, bilateralizmu alebo multilateralizmu.
19
GRANEHEIM, Ulla H., LUNDMAN, Bertill. Qualitative content analysis in nursing research: concepts,
procedures and measure to achieve trustworthiness. Nurse Educ Today. 2004, 24(2), s. 105-112. ISSN 0260-
6917.
20
DRULÁKOVÁ, Radka, DRULÁK, Petr. Co je to zahraniční politika?. Tvorba a analýza zahraniční politiky.
Vyd. 3. Praha: Oeconomica, 2011, s.17. ISBN 9788024518152.
11
1. Zahraničná politika
Zahraničná politika sa odvíja od samotnej teórie zahraničnej politiky. Podľa jej teórie sa odvíja
jej praktická časť, ako aj samotná realita zahraničnej politiky. Definuje čo to zahraničná politika
vlastne je a snaží sa pochopiť jej význam. V zahraničnej politike je za hlavného aktéra
považovaný štát, ktorý pôsobí nie len vo vnútornej politike, ale aj tej vonkajšej, a háji záujmy
občanov na medzinárodnej úrovni. Zahraničná politika v praxi sa odvíja od doktrín, stratégií
a následne koncepcií. Tieto dokumenty definujú politiku štátu voči ostatným štátom. Štát je ale
aj reprezentovaný samotnou diplomatickou komunikáciou, či jednaním, ktoré môže vykonávať
unilaterálne
21
, bilaterálne
22
či multilaterálne
23
.
1.1 Teória zahraničnej politiky
Zahraničná politika je disciplína, ktorá prináleží predovšetkým odboru medzinárodné vzťahy.
Je nástrojom pochopenia medzinárodných vzťahov a pozície štátu, či eventuálne iných aktérov
v nich, a predstavuje politické rozhodovanie štátu o tom, ako sa chovať v medzinárodnom
prostredí.
24
Jej tvorcovia sa pohybujú na rozhraní dvoch svetov, a to vnútornej politiky štátu
a vonkajšieho prostredia. Z tejto definície vyplýva, že jej úlohou je v skratke
sprostredkovanie medzi týmito dvoma svetmi.
25
Prostredníctvom zahraničnej politiky sa
spoločnosť (štát) sám vymedzuje voči okolitému svetu, preto ju môžeme vnímať taktiež ako
jeden z prvkov národnej identity.
26
Štát vymedzuje spôsob a stratégiu činnosti v zahraničnej
politike cez doktríny, stratégie a koncepcie, ktoré sú návodmi pre jednanie štátu.
27
21
WEDGWOOD, Ruth. Unilateral action in a multilateral world. In: TAGO, Atsushi. Multilateralism,
Bilateralism, and Unilateralism in Foreign Policy. Oxford Research Encyclopedia of Politics [online]. August
2017, s. 2 [cit. 2018-10-19]. Dostupné z:
http://politics.oxfordre.com/view/10.1093/acrefore/9780190228637.001.0001/acrefore-9780190228637-e-
449?print=pdf
22
TAGO, Atsushi. Multilateralism, Bilateralism, and Unilateralism in Foreign Policy. Oxford Research
Encyclopedia of Politics [online]. August 2017, s. 2 [cit. 2018-10-19]. Dostupné z:
http://politics.oxfordre.com/view/10.1093/acrefore/9780190228637.001.0001/acrefore-9780190228637-e-
449?print=pdf
23
KEOHANE, Robert O. Multilateralism: An Agenda for Research. International Journal. 1990, 45(4), s. 731 -
764. ISSN 00207020.
24
DRULÁKOVÁ, Radka, DRULÁK, Petr. Co je to zahraniční politika?. Tvorba a analýza zahraniční politiky.
Vyd. 3. Praha: Oeconomica, 2011, s. 9. ISBN 9788024518152.
25
DRULÁKOVÁ, Radka, DUBSKÝ, Zbyněk, KNOTKOVÁ, Vladimíra, TRÁVNIČKOVÁ, Zuzana.
Medzinárodné vzťahy 1. Úvod do štúdia. 1. Praha: Oeconomica, 2010, s. 56 – 57. ISBN 978-80-245-1449-9.
26
DRULÁKOVÁ, Radka, DRULÁK, Petr. Co je to zahraniční politika?. Tvorba a analýza zahraniční politiky.
Vyd. 3. Praha: Oeconomica, 2011, s. 9. ISBN 9788024518152.
27
KREJČÍ, Oskar. Mezinárodní politika. 5. Praha: Ekopress, 2014, s. 274. ISBN 978-80-87865-07-1.
12
1.2 Štát
Hlavným aktérom zahraničnej politiky je najmä štát. Štát sa v medzinárodnom prostredí snaží
presadzovať svoje vlastné ciele zahraničnej politiky, pričom musí prvotne myslieť na svoju
existenčnú budúcnosť a dlhodobé záujmy. Tieto ciele, ako aj plánovanie ich presadzovania
vzhľadom na budúcnosť a záujmov štátu, sú skoncipované v doktrínach, stratégiách ako aj
koncepciách štátu. V medzinárodnom prostredí ich musí presadzovať a hájiť, nie len voči
ostatným štátom, ale aj voči medzinárodným organizáciám.
28
Existencia štátu je definovaná
troma hlavnými atribútmi obyvateľstvo, vymedzené územie a vláda. S odvolaním
na Montevidejskú konvenciu o právach a povinnostiach štátu z roku 1933, sa ku týmto
charakteristikám niekedy pridáva aj schopnosť vlády zaistiť formálne diplomatické styky
s ostatnými štátmi, a teda uznanie vlastného štátu inými štátmi. Toto uznanie definuje legitimitu
a faktickosť štátu.
29
Z mnoho štátnych atribútov, ktoré majú vplyv na zahraničnú politiku štátu,
definoval, americký špecialista na medzinárodné vzťahy, James N. Rosenau tri najdôležitejšie
a to: veľkosť územia, hospodárska vyspelosť a politický systém. Francúzsky historik Renouvin
pridal ešte ďalšie dva atribúty: geografická poloha a národná identita či mentalita.
30
1.3 Doktrína, stratégie a koncepcie
Východiská pre praktické naplňovanie zahraničnej politiky sú doktríny a stratégie, ktoré slúžia
ako návody pre jednanie v tejto sfére. Sú to dokumenty schválené štátnymi orgánmi. Doktrína
predstavuje v rámci zahraničnej politiky konceptualizovaný rámec zahraničnej politiky štátu,
tvorený relatívne systematizovaným a spravidla formálne schváleným súborom predstáv
a hesiel, ktorý určuje priority či už politických cieľov, alebo spôsobu, ako ich dosiahnuť.
Doktrína je oficiálnym konceptom užitia moci na medzinárodnom poli. Doktrína vzniká
na základe stanovenia správnej voľby prostriedkov cez analýzu súčasnej situácie, v ktorej sa
aktér nachádza, a výberu cieľov, ktoré si definuje štát so zreteľom na národné záujmy teda
musí mať zvolenú vyhovujúcu stratégiu. Štát tieto záujmy a ciele v rámci medzinárodného
prostredia presadzuje pomocou: diplomatického jednania (komunikácie), práva (rozhodovaním
súdnych orgánov) alebo poprípade vojnou.
31
28
DRULÁKOVÁ, Radka, DUBSKÝ, Zbyněk, KNOTKOVÁ, Vladimíra, TRÁVNIČKOVÁ, Zuzana.
Medzinárodné vzťahy 1. Úvod do štúdia. 1. Praha: Oeconomica, 2010, s. 56 – 57. ISBN 978-80-245-1449-9.
29
KREJČÍ, Oskar. Mezinárodní politika. 5. Praha: Ekopress, 2014, s.187. ISBN 978-80-87865-07-1.
30
DRULÁKOVÁ, Radka, DRULÁK, Petr. Co je to zahraniční politika?. Tvorba a analýza zahraniční politiky.
Vyd. 3. Praha: Oeconomica, 2011, s. 9. ISBN 9788024518152.
31
KREJČÍ, Oskar. Mezinárodní politika. 5. Praha: Ekopress, 2014, s. 274-275. ISBN 978-80-87865-07-1.
13
Stratégia je konkrétny plán, ktorý slúži na dosiahnutie určitého cieľa, či cieľov, ktoré
vytvorené za stavu, kedy nevieme predpovedať čo sa presne stane. Je potrebné stanoviť si
stratégiu podľa dostupných prostriedkov, či reálnych alternatív, ktoré sú možné týmto plánom
docieliť.
32
Aby bola stratégia efektívna a dosiahnuteľná, musí zahŕňať aj diplomatické,
ekonomické, informačné ale aj vojenské prostriedky. Pre vhodné stanovenie takejto stratégie
musia byť zhodnotené hrozby, ale aj príležitosti, a stanovené možnosti a prostriedky, ako
pri týchto hrozbách a príležitostiach dosiahnuť stanovený národný cieľ. Výber správnej
stratégie štátu je priamo ovplyvnený danou koncepciou štátu.
33
Koncepcia môže byť definovaná ako súbor noriem, ktoré vyjadrujú určitú naplánovanú
zahraničnú politiku a orientáciu na určité kroky a jednanie v nej. Predstavuje podrobný plán,
ktorý je vytvorený politickými jedincami vytvárajúcimi zahraničnú politiku, ktorý je
prispôsobený ich vnímanej politickej realite.
34
1.4 Diplomacia, diplomatické jednanie a komunikácia
Diplomacia bola definovaná Adamom Watsonom ako aparát, prostredníctvom ktorého vlády
vedú dialóg ako aj sieť záväzkov, dohôd, inštitúcií a postupov jednania, ktoré výsledkom
dialógov medzi vládami. Diplomacia sa vymedzuje aj ako umenie jednania je do značnej
miery metódou, ako prostredníctvom diskusie medzi predstaviteľmi štátu hľadať riešenie
sporných či nejasných otázok. Medzinárodný aktéri sa snažia prostredníctvom diplomatického
jednania a diplomatickej komunikácie nájsť v sporoch a problémoch spoločné záujmy,
na základe ktorých prichádzajú s riešením a dohodou.
35
Diplomatická komunikácia je chápaná
v rámci zahraničnej politiky ako komunikácia medzi dvoma štátmi. Táto interakcia prebieha
väčšinou cez komunikáciu medzi vládnymi činiteľmi prostredníctvom diplomacie.
36
Diplomatická komunikácia môže byť rozlišovaná v rámci počtu strán, s ktorými štát jednotlivé
32
FREEDMAN, Lawrence. Strategy: a history. New York: Oxford University Press, 2013, s. xi. ISBN 978-0-19-
932515-3.
33
GREEN, Michael. By More than Providence: Grand Strategy and American Power in the Asia-Pacific since
1783. New York: Columbia University Press, 2017, s. 2. ISBN 9780231542722.
34
GOLDSTEIN, Judith, KEOHANE, Robert O. Ideas and foreign policy: beliefs, institutions, and political
change. Ithaca: Cornell University Press, 1993, s. 3-30. ISBN 978-0801481529.
35
WATSON, Adam. Diplomacy. In: KREJČÍ, Oskar. Mezinárodní politika. 5. Praha: Ekopress, 2014, s. 419.
ISBN 978-80-87865-07-1.
36
MCGLINCHEY, Stephen. Diplomacy. E-International Relations: Students [online]. Január 2017 [cit. 2018-10-
18]. Dostupné z: https://www.e-ir.info/2017/01/08/diplomacy
14
akty vyjednáva alebo spolupracuje. V tejto sfére rozlišujeme tri koncepty : unilateralizmus,
bilateralizmus a multilateralizmus.
37
1.5 Unilateralizmus, bilateralizmus a multilateralizmus
Na rozdiel od súčasnosti, kedy sa využívajú najmä nástroje multilaterálnej diplomacie,
v minulosti prevládala unilaterálna alebo bilaterálna diplomacia. Asi najjednoduchšie
rozdelenie týchto troch pojmov je na klade kvantity unilateralizmus je definovaný
na základe jedného štátu, bilateralizmus na základe dvoch a multilateralizmus na základe troch
a viac štátov.
38
V tejto bakalárskej práci sa ale budeme zaoberať v nasledujúcich odstavcoch
skôr kvalitatívnym pohľadom na tieto tri -izmy.
Wedgwood definovala unilateralizmus ako štádium, kedy štát nerešpektuje multilaterálne
normy a používa sebeckú zahraničnú politiku“.
39
Štát jedná samostatne, s hlavným zreteľom
na svoje záujmy a je neochotný prispôsobovať sa záujmom iných štátov, či podriaďovať sa
medzinárodným inštitúciám. Jeden z ďalších typických znakov unilateralizmu je neochota
vstupovať do medzinárodných organizácií a nechať sa ovládať nimi, alebo medzinárodným
právom. V rámci unilateralizmu, môže takýto štát konať izolacionisticky, intervencionisticky,
či neutrálne.
40
Tento koncept diplomatickej komunikácie je väčšinou zvolený vo väčších,
hegemonických štátoch, ktoré dokážu dosiahnuť svoje ciele a stratégie zo svojich vlastných
prostriedkov a nepotrebujú ostat štáty k dosiahnutiu ich cieľov. Táto forma diplomacie je
najviac kritizovaná, keďže je často považovaná ako ilegitímna, či sebecká a používa skôr „hard
power“ ako v dnešnej dobe preferovanú „soft power“. Ako inklinujúci unilateralistický štát sa
považuje súčasné USA, v ktorých prezident USA vyhlásil anulovanie Transpacifickej
strategickej ekonomickej dohode o spolupráci, bez akýchkoľvek dohôd a kompromisoch
s členskými krajinami tejto dohody.
41
V unilaterálnej diplomatickej komunikácií
37
DRULÁKOVÁ, Radka, DRULÁK, Petr. Co je to zahraniční politika?. Tvorba a analýza zahraniční politiky.
Vyd. 3. Praha: Oeconomica, 2011, s. 34. ISBN 9788024518152.
38
KEOHANE, Robert O. Multilateralism: An Agenda for Research. International Journal. 1990, 45(4), s. 731 -
764. ISSN 00207020.
39
WEDGWOOD, Ruth. Unilateral action in a multilateral world. In: TAGO, Atsushi. Multilateralism,
Bilateralism, and Unilateralism in Foreign Policy. Oxford Research Encyclopedia of Politics [online]. August
2017, s. 2 [cit. 2018-10-19]. Dostupné z:
http://politics.oxfordre.com/view/10.1093/acrefore/9780190228637.001.0001/acrefore-9780190228637-e-
449?print=pdf
40
KREJČÍ, Oskar. Zahraniční politika USA: Ideje, doktríny, strategie. Praha: Professional Publishing, 2009, s.
257. ISBN 978-808-6946-689.
41
THOMPSON, Alexander. Channels of Power: The UN Security Council and U.S. statecraft in Iraq. In:
THIES, Cameron G. The Oxford Encyclopedia of Foreign Policy Analysis. Oxford: Oxford University Press,
2018, s. 198-199. ISBN 97801904630452.
15
identifikujeme pojem spoločný unilateralizmus, čo znamená, že hoci štáty môžu spolupracovať
na určení spoločných špecifických cieľov, no každý štát sa usiluje o ich naplnenie samostatne.
42
V unilateralizme sa tedá jedná o to, ako mocné štáty samovoľne vykonávajú svoju politiku, bez
ohľadu na ostatné štáty.
43
Medzi vybrané znaky unilateralizmu patria:
1. Uprednostňovanie vlastných záujmov
2. Nerešpektovanie záujmov iných štátov
3. Hegemonické chovanie – podceňovanie vplyvu menších štátov
4. Nedodržiavanie medzinárodného práva, či pravidiel v organizácií
44
5. Dočasné protekcionistické kroky
6. Nediskutovanie s ostatnými aktérmi o rozhodnutí
45
Bilateralizmus sa zakladá na preferenciách a zmenách cieľov či priorít na ad-hoc báze.
46
Zaoberá sa tým, ako sú medzinárodné štandardy nastavené, a ako sa vyvíjajú na základe dohôd
medzi dvoma štátmi. Často má na tomto vývoji markantný vplyv štát, ktorý je z týchto dvoch
štátov silnejší a čší. Od unilateralizmu sa líši tým, že unilateralizmus sa nesnaží dovŕšiť
konsenzus, ani dodržať medzinárodné normy alebo pravidlá, zatiaľ čo bilateralizmus musí
dovŕšiť konsenzus v rámci dvoch štátov, ako aj dodržať medzinárodné normy a jednania, ak
chce pokračovať v jednaní s druhým štátom.
47
Medzi znaky bilateralizmu patrí aj
uprednostňovanie štátov, s ktorými bude štát jednať, čo si môžu dovoliť skôr len veľké štáty.
48
42
CAPIE, David H., EVANS, Paul M. Concerted Unilateralism. The Asia-Pacific Security Lexicon. Singapore:
Iseas - Yusof Ishak Institute, 2007, 2, s. 83. ISBN 9789812304971.
43
WEDGWOOD, Ruth. Unilateral Action in a Multilateral World. In: PATRICK S. & FORMAN S. (ed.).
Multilateralism and U.S. foreign policy: Ambivalent engagement. Colorado: Lynne Rienner, 2002, s. 166-189.
ISBN 978-1-58826-018-5.
44
HOLLOWAY, Steven. U.S. Unilateralism at the UN: Why Great Powers Do Not Make Great Multilateralists.
Global Governance. 2000, 6(3), s. 361381. ISSN 1075-2846.
45
ETHIER, Wilfred J. Unilateralism in a Multilateral World. The Economic Journal. 2002, 112(479), s. 266
292. ISSN 0013-0133.
46
BLUM, Gabrielle. Bilateralism, multilateralism, and the architecture of international law. Harvard
International Law Journal, 2008, 49 (2), s. 323379. ISSN 0017-8063.
47
TAGO, Atsushi. Multilateralism, Bilateralism, and Unilateralism in Foreign Policy. Oxford Research
Encyclopedia of Politics [online]. August 2017, s. 2 [cit. 2018-10-19]. Dostupné z:
http://politics.oxfordre.com/view/10.1093/acrefore/9780190228637.001.0001/acrefore-9780190228637-e-
449?print=pdf
48
HEMMER, Christopher, KATZENSTEIN, P.J. Why is there no NATO in Asia?: Collective identity,
regionalism, and the origins of multilateralism. International Organization. 2002, 56(3), s. 575-607. ISSN 1531-
5088.
16
Bilateralizmus skúma ako sú vzťahy medzi dvoma štátmi prispôsobované, alebo menené
na základe dohôd a jednaní medzi dvoma štátmi.
49
Medzi vybrané znaky bilateralizmu 21. storočia patria:
1. Diskriminačný charakter
2. Uprednostňovanie a nadväzovanie stykov štátu len s jedným aktérom
3. Spoločné agendy medzi dvoma štátmi
4. Spoločné postupy vo vybraných oblastiach
5. Rešpektovanie medzinárodných organizácií a ich pravidiel, ktorých sú súčasťou, no
zároveň sa snažia presadzovať bilaterálne vzťahy a dohody
50
V rámci multilateralizmu sa štáty snažia dodržovať normy a konvencie. Miles Kahler ho
definoval ako: medzinárodná alebo globálna politika viacerých štátov s hlavným princípom
aby oponovala bilaterálnemu diskriminačnému jednaniu, ktoré bolo považované ako podpora
silnejších štátov voči slabším a tým zapríčiňujúce medzinárodné konflikty.
51
Multilateralizmus
je používaný na dosiahnutie cieľov ako utíšenie pretrvávajúcich sporov medzi štátmi, alebo
zníženie napätia medzi nimi, mobilizuje štáty aby sa zoskupili pri riešení problému spojené
so štátom, ktorý nedodržiava normy, ľudské práva, dohodnuté zmluvy, ktorý svojím konaním
upadá pod medzinárodné štandardy, či organizácie štátov na riešenie vážnych globálnych
problémov, a aby si spoluprácou ustanovili spoločné ciele na národnej úrovni, ktoré budú
efektívnejšie. Na zvýšenú efektivitu a ustanovenie spoločných cieľov sú potrebné aj spoločné
pravidlá, či legislatíva - čím sa vytvára tzv. medzinárodná legislatíva, ktorá musí byť rovnako
aplikovaná a dodržiavaná všetkými štátmi. Medzinárodná legislatíva funguje často na základe
medzinárodných organizácií, či medzinárodných programov.
52
Aby multilateralizmus správne
fungoval, mal by byť založený na 3 kvalitách a to nedeliteľnosť, ktorá vyžaduje aby bol
multilateralizmus založený na sociálne konštruovanom verejnom tovare, všeobecné
organizačné pravidlá a rozptýlená vzájomnosť, ktoré by nemali presadzovať diskrimináciu či
49
TAGO, Atsushi. Multilateralism, Bilateralism, and Unilateralism in Foreign Policy. Oxford Research
Encyclopedia of Politics [online]. August 2017, s. 2 [cit. 2018-10-19]. Dostupné z:
http://politics.oxfordre.com/view/10.1093/acrefore/9780190228637.001.0001/acrefore-9780190228637-e-
449?print=pdf
50
KIATPONGSAN, Chaiyakorn. Depicting New Bilateralism. In: The EU-Thailand Relations [online]. B.m.:
Amsterdam University Press, Tracing the Patterns of New Bilateralism. 2011, s. 2542 [vid. 2019-01-05].
ISBN 978-90-8964-164-9. Dostupné z: https://www.jstor.org/stable/j.ctt46n0vh.6
51
KAHLER, Miles. Multilateralism with Small and Large Numbers. International Organization. 1992, 46(3), s.
681-708. ISSN 1531-5088.
52
CLAUDE, Inis L. Multilateralism: Diplomatic and Otherwise. International Organization. 1958, 12(1), s. 43-
52. ISSN 1531-5088.
17
uprednostňujúci bilateralizmus. Tieto kvality musia baplikované na etky krajiny, ktoré
uznávajú multilateralizmus, bez rozdielu na ich veľkosť.
53
Môže byť aplikovaný cez silu,
v rámci spoločných vojenských intervencií alebo cez diplomaciu.
54
Multilateralizmus je teda
založený na pravidlách ako aj normách ktoré podporujú medzinárodný systém, ktorý je viac
menej riadený hegemonickými krajinami.
55
Medzi vybrané znaky multilateralizmu štátu v 21. storočí patria:
1. Vytváranie a zapájanie sa do medzinárodných zoskupení
2. Spolupráca štátov s neštátnymi aktérmi
3. Medzinárodná spolupráca
4. Dobrovoľná kooperácia, ktorá je aspoň trochu inštitucionalizovaná
5. Rešpektovanie medzinárodného práva
6. Zohľadnenie kolektívnych, globálnych záujmov
56
53
RUGGIE, J.G. Multilateralism matters: The theory and praxis on an international form. International
Organization. 1993, 46(3), s. 561-598. ISSN 1531-5088.
54
WOLFORD, Scott. The Politics of Military Coalitions. 1. New York: Cambridge University Press, 2015, s.
12-52. ISBN 9781107496705.
55
THIES, Cameron G. The Oxford Encyclopedia of Foreign Policy Analysis. Oxford: Oxford University Press.
2018, s. 198-199. ISBN 97801904630452.
56
BOUCHARD, Caroline , PETERSON, John. Conceptualising Multilateralism: Can We All Just Get Along?
MERCURY. [online]. Január 2011, 1, s. 6-11 [cit. 2019-01-05]. ISSN 2079-9225. Dostupné z:
http://mercury.uni-koeln.de/fileadmin/user_upload/E_paper_no_1__Revised_Version.pdf
18
2. Analýza environmentálnej politiky Baracka H. Obamu
a Donalda J. Trumpa
Analýza environmentálnej politiky sa bude zameriavať na prezidentské mandáty Baracka H.
Obamu a Donalda J. Trumpa od roku 2009 až po súčasnosť. Pre lepšie pochopenie súčasného
stavu jednania počas oboch prezidentských mandátov, je potrebné pochopiť kontext ako aj
prepojenia a rôzne vplyvy na toto jednanie. Je dôležité poukázať ale aj na históriu a udalosti,
ktoré súčasnému stavu predchádzali a majú samozrejme vplyv dodnes. Počiatky
environmentálnej politiky siahajú najmä do 70. rokov 20. storočia, počas ktorých sa začala
formovať jej dnešná podoba.
S príchodom environmentálnych problémov prichádza na konci 20. storočia aj nový druh
politiky environmentálna politika. Tá sa začala plne rozvíjať po konferencií OSN v roku 1972
vo Švédsku, kde bolo apelované na riešenie environmentálnych problémov. To bolo podnetom
pre odštartovanie mnohých konferencií, dohôd, zmlúv, či podnet pre zaradenie tejto
problematiky do štátnych politík.
57
Prvá Konferencia OSN o životnom prostredí človeka pod heslom „Je len jedna Zem“ sa konala
v Štokholme v roku 1972. Medzi 113 štátmi, ktoré sa tejto konferencie zúčastnilo boli aj
Spojené štáty americké. Na tejto konferencií bol vyhotovený takzvaný „Action Plan“, ktorý sa
skladal zo všetkých odporúčaní, ktoré boli na konferencií schválené. Tieto odporúčania boli
rozdelené do troch skupín a to: environmentálny zdaňujúci program (Earthwatch),
environmentálne manažérske aktivity a opatrenia určené na podporu tohto plánu. Táto
konferencia je označovaná ako bod zlomu v rámci environmentálnej politiky a viedla ku vzniku
Programu Spojených Národov pre životné prostredie.
58
Práve toto osvedčovanie v téme environmentalistiky podporilo vytvorenie špeciálnej komisie,
ktorá sa mala zaoberať životným prostredím – Svetová komisia pre životné prostredie a rozvoj
(WCED). Táto komisia prijala v roku 1987 správu, ktorá sa nazývala Naša spoločná budúcnosť.
V tejto správe vymedzila udržateľný rozvoj ako „rozvoj, ktorý uspokojuje potreby súčasnosti
57
SPETH, James Gustave , HAAS, Peter M. Global environmental governance: Foundations of Contemporary
Environmental Studies. In: THIES, Cameron G. The Oxford Encyclopedia of Foreign Policy Analysis. Oxford:
Oxford University Press. 2018, s. 498. ISBN 97801904630452.
58
United Nations. Report on the United Nations Conference on the Human Environment. Sustainable
Development Goals: Knowledge Platform[online]. United Nations Publications, November 1973, s. 6-27 [cit.
2018-11-25]. Dostupné z: http://www.un-documents.net/aconf48-14r1.pdf
19
bez toho, aby ohrozoval schopnosť uspokojiť potreby budúcich generácií“. Členom tejto
komisie sú do dnes aj USA.
59
Na to aby štáty mohli zachovať dlhodobú bezpečnosť vo svojej krajine a podporiť dlhodobý
ekonomický rast či blaho spoločnosti, je v súčasnosti potrebné aby krajiny boli udržateľné a to
aj environmentálne. Štáty si tak vytvárajú postupne v rámci vnútornej politiky štátu vhodné
environmentálne zákony, ale čo je dôležitejšie, zaväzujú sa k dodržovaniu týchto zákonov, či
ich ďalšieho vývoju, vstupom do organizácií, či podpisom dohôd o environmentálnej politike
a jej cieľov. V tomto bode sa dá hovoriť o presahu zahraničnej politiky do vnútornej.
60
Environmentálna zahraničná politika sa definuje aj ako spoluhra zahraničnej a vnútornej
politiky. Je možné tvrdiť, že je to medzičlánok týchto dvoch politík. Jedná sa v nej o externé
environmentálne ciele, hodnoty a metódy, ktoré sa usiluje štátne zriadenie dosiahnuť. Tieto
ciele sa snažia vnútorní štátni či medzinárodní aktéri rozvíjať a aplikovať, vykonávajúc
environmentálnu politiku na domácej či zahraničnej pôde.
61
Vykonávanie environmentálnej
politiky môže byť na multilaterálnej, bilaterálnej či unilaterálnej úrovni, či už prostredníctvom
organizácií alebo priamym výkonom moci štátu.
62
Tieto ciele v environmentálnej politike často
závisia od surovinového a industriálneho stavu krajiny. Pokiaľ v krajine prosperuje ťaženie
a spracovanie ropy, je veľmi pravdepodobné, že takýto štát bude skôr presadzovať ciele, ktoré
budú čo najmenej narúšať ropný priemysel.
63
Jednou z takýchto krajín USA. Tie sa, ako aj mnoho iných demokratických krajín, neriadi
len vplyvom lobby, či mocnejších skupín, ale aj vlastnými záujmami. Príkladom v USA môže
byť Snemovňa reprezentantov, v ktorom sú zástupcovia štátov USA. Títo reprezentanti by
59
United Nations. Report of the World Commission on Environment and Development: Our Common Future.
Sustainable Development Goals: Knowledge Platform [online]. [cit. 2018-11-25]. Dostupné z:
https://sustainabledevelopment.un.org/milestones/wced
60
Európsky Parlament. PRACOVNÝ DOKUMENT: o príprave samitu Rio+20 – schôdza medziparlamentného
výboru Európsky parlament – národné parlamenty. Európsky parlament [online]. Február 2012, s. 2 [cit. 2018-
11-25]. Dostupné z:
http://www.europarl.europa.eu/RegData/commissions/envi/document_travail/2012/483726/ENVI_DT(2012)483
726_SK.pdf
61
HARRIS, Paul G. Bringing the InBetween Back in: Foreign Policy in Global Environmental Politics. Politics
& Policy. New Jersey: Wiley-Blackwell, 2008, 36(6), s. 914-943. ISSN 1555-5623.
62
MACDONALD, D., SMITH H. A. Promises made, promises broken: Questioning Canada's commitments to
climate change. International Journal. 1999, 55(1), s. 107-124. ISSN 0020-7020.
63
NEWELL, P., PATERSON M. A climate for business: Global warming, the state and capital. Review of
International Political Economy. 1998, 5(4), s. 679-703. ISSN 09692290.
20
napríklad nemohli hlasovať za zákon, ktorý obmedzuje podporu výroby ropných palív, ak v ich
štáte je takýto priemysel prítomný.
64
Environmentálna politika ale nezávisí len od surovín a priemyslu, ktorými krajina disponuje.
Štát môže v rámci environmentálnej politiky konať aj na základe vlastných alebo národných
hodnôt, ktoré háji; elitných a lobby skupín, ktoré ho ovplyvňujú; na základe pocitu toho čo je
správne, teda nejakej viery (napríklad ak je nejaká havária, alebo badateľné zhoršenie životného
prostredia), alebo na základe vyjadrenia občanov, či už prostredníctvom demonštrácií, petície
alebo prostredníctvom volieb
65
.
Na to aby mohla bvykonávaná efektívna zahraničná environmentálna politika je dôležité,
aby v prvom rade mal štát fungujúce právo a správne regulácie, ktoré predídu neekologickým
praktikám vo vnútri štátu
66
. Lenže to efektivita v zahraničnej environmentálnej politike je
znížená o vnútroštátnu efektivitu, ktorá má maximalizovať zisk a ekonomický úžitok, či blaho
štátu. Ak chce štát túto vnútroštátnu efektivitu dosiahnuť, potrebuje mať aj vnútornú
bezpečnosť, ktorú môže dosiahnuť cez nezávislosť na iných štátoch. Toto zaistenie bezpečnosti
je ale neudržateľné a myšlienke environmentálnej politiky protichodné.
67
Esenciálne je rozpoznanie problémov, či prostredníctvom ministerstva životného prostredia,
alebo z iniciatívy nevládnych, či neštátnych organizácií, alebo občanov. po rozpoznaní
problémov je možné formulovať ciele politiky, alebo takzvané koncepcie environmentálnej
politiky. V tomto štádiu sa angažujú aj vedecký pracovníci, keďže na to politici nemajú často
dostatočné vedomosti. Na to aby tieto ciele boli neskôr presadené je potrebné aby tento koncept
bol legitimizovaný a následne prijatý za legálny. V rámci multilaterálne jednajúcich krajín, je
potrebné aby nebol v rozpore s nadnárodnými cieľmi, či predpismi, potom môže dôjsť
ku presadzovaniu koncepcie, ktorá prebieha s pomocou verejnej správy, súdov či polície ale aj
verejnosti, ktorá v tom hrá esenciálnu rolu. Na dodržovanie ako aj presadzovanie politiky
dohliadajú aj neziskové organizácie, čím sa politika rozvíja, keďže môžu byť odhalené prípadné
nedostatky. Ak sú nedostatky odstránené a výkon politiky, v tomto prípade environmentálnej,
64
REGAN, Patrick M. The politics of global climate change. In: THIES, Cameron G. The Oxford Encyclopedia
of Foreign Policy Analysis. Oxford: Oxford University Press. 2018, s. 498. ISBN 97801904630452.
65
NEWELL, P., PATERSON M. A climate for business: Global warming, the state and capital. Review of
International Political Economy. 1998, 5(4), s. 679-703. ISSN 09692290.
66
BELOW, A. U.S. presidenial decisions on ozone depletion and climate change: A foreign policy analysis.
Foreign Policy Analysis. 1998, 4(1), s. 1-20. ISSN 1743-8586.
67
HARRIS, Paul .G. Collective action on climate change: The logic of regime failure. Natural Resources
Journal. 2007, 47(1), s. 195-224. ISSN 00280739.
21
sa zhoduje so stanoveným cieľom uvedeným v koncepcií, môžeme hovoriť o úspešnom splnení
cieľu.
68
2.1 Role prezidenta a inštitúcií v environmentálnej politike USA
V rámci environmentálnej politiky USA má azda jednu z najdôležitejších právomoci samotný
prezident. Právomoci prezidenta v rámci environmentálnej politiky, sú vďaka jeho exekutívnej
moci pomerne rozsiahle. Nie len že dohliada na aplikovanie zákonov, ale aj nominuje
a vyhlasuje určitých úradníkov, podáva správu kongresu o stave krajiny, má právo veta,
uzatvára medzinárodné zmluvy a dohody (so súhlasom senátu) a vystupuje ako hlava
vojenských zložiek. Čo sa týka environmentálnej politiky, právomoc prezidenta umožňuje
ovplyvňovať environmentálnu politiku priamo, či nepriamo. Tieto právomoci zahŕňajú
určovanie agendy a politiky, menovanie kandidátov, rozhodovanie o rozpočte, právo veta a
podpisovanie zmlúv.
69
Čo sa týka určovanie agendy a politiky, väčšina prezidentov vstupuje do Bieleho domu
s vybranými témami a víziami, ktoré vyplývajú aj z ich kampaní, tlačových konferencií či
inauguračných ceremónií, ktoré naznačujú priority prezidenta.
70
Tieto témy sa avšak môžu ešte
sformovať iným smerom, vplyvmi iných orgánov alebo okolností. V rámci environmentálnej
politiky je dôležité ako sa stavajú k ochrane životného prostredia. Z toho neskôr vyplýva aké
zákony budú v oblasti environmentálnej politiky presadzovať, akú agendu budú formovať a ako
sa od týchto prvok bude formovať samotná politika štátu, keďže je environmentálna politika
často zanedbávaná na úkor ťaženia prírodných zdrojov, či ekonomiky.
71
Prezident právo menovať kandidátov do vybraných úradov. Čo sa týka environmentálnej
politiky, menuje hlavu Agentúry pre ochranu životného prostredia (Environment Protection
Agency- EPA), úradu pre informačné a regulačné záležitosti (Office for Information and
Regulatory Affairs OIRA), oddelenia služieb pre ryby a divú zver, a služieb pre lesy. Pri
68
MEZŘICKÝ, Václav. Environmentální politika a udržitelný rozvoj. Praha: Portál, 2005, s. 56-74. ISBN
8073670038.
69
MAYER, Kenneth R. Going Alone: The Presidential Power of Unilateral Action. In: EDWARDS III, George
C., HOWELL, William G. (ed.). Oxford Handbook of the American Presidency. 2009, s. 427454. Oxford:
Oxford University Press. ISBN 978-0199604418.
70
WOOD, Dan B. Presidents and the Political Agenda. In: EDWARDS III, George C., HOWELL, William G.
(ed.). Oxford Handbook of the American Presidency. 2009, s. 427454. Oxford: Oxford University Press. ISBN
978-0199604418.
71
MATTHEW, Richard A. Environmental Security. In: VIG, Norman J., Kraft, Michael E. (eds.).
Environmental Policy: New Direction for the Twenty-First Century. 2012, 8, s. 344367. Washington, DC: CQ
Press. ISBN 978-1452203300.
22
menovaní kandidátov, môže prezident environmentálnu politiku ovplyvňovať výberom takých
kandidátov, ktorí sú mu ideologicky blízky a budú presadzovať jeho ciele v tejto oblasti. Avšak
vybraní kandidáti musia byť schválení aj senátom.
72
Ďalšou právomocou je určovanie rozpočtu, ktorou môžu prezidenti vyjadriť ich priority,
napriek tomu, že je potrebné ešte prehodnotenie navrhnutého rozpočtu kongresom. Takéto
rozhodovanie môže hrubo ovplyvniť samotné orgány činné v environmentálnej politike ako
napríklad EPA, ako aj podporu projektov v oblasti životného prostredia.
73
Právo veta
a podpisovanie zmlúv patrí medzi najdôležitejšie ústavné právomoci prezidenta USA. Hoci
veto môže byť prehlasované dvoj tretinovou väčšinou snemovne, nestáva sa to často.
74
Jednou z inštitúcií environmentálnej politiky USA je nezávislá agentúra federálnej vlády USA
pre ochranu životného prostredia EPA (Environment Protection Agency ďalej len EPA), ktorá
je súčasťou výkonnej moci a podlieha prezidentovi. Táto agentúra vznikla v dôsledku
stúpajúcej obavy o životné prostredie v USA, ktoré najmä vznikali v 60. rokoch. Tieto obavy
boli založené na znečistení vody ako aj vzduchu, či v dôsledku pesticídov alebo ropných
havárií. Neskôr, vtedajší prezident Richard Nixon predstavil Senátu USA 37-bodovú správu
zaoberajúcej sa stavom životného prostredia. Aby sa ciele v tejto správe implementovali,
apeloval na založenie agentúry, ktorá by mala na starosti environmentálne problémy, ich
výskum ako aj zhotovenie návrhov na vyriešenie týchto problémov. Následne v roku 1970 bola
založená EPA.
75
Organizačná štruktúra EPA spočíva v hlavnom ústredí, regionálnych úradoch,
ktoré sú rozmiestnené po USA, a laboratóriách.
76
Cieľom tejto agentúry je ochrana životného
prostredia a ľudského zdravia. Medzi hlavné ciele patrí čistý vzduch, voda a pôda pre
Američanov, zníženie environmentálnych rizík, sprostredkovanie dostatočných informácií
o životnom prostredí, čistenie znečistených oblastí a recenzovanie chemikálií. Tieto ciele sa
snaží dosiahnuť cez návrhy regulácií, pomoc s dodržiavaním týchto regulácií,
sprostredkovaním grantov, výskumami v oblasti životného prostredia, vzdelávaním verejnosti
72
DURANT, R. F., RESH W. G. Presidential Agendas, Administrative Strategies, and the Bureaucracy, In:
EDWARDS III, George C., HOWELL, William G. (ed.). Oxford Handbook of the American Presidency.
Oxford: Oxford University Press. 2009, s. 577600. ISBN 978-0199604418.
73
BARTLETT, Robert V. The Budgetary Process and Environmental Policy. In: VIG, Norman J., KRAFT,
Michael E. (eds.). Environmental Policy in the 1980s: Reagan's New Agenda. Washington, D.C.: Congressional
Quarterly Press. 1984, s. 121141. ISBN 978-0871873057.
74
WAYNE, Stephen J. Legislative Skills. In: EDWARDS III, George C., HOWELL, William G. (ed.). Oxford
Handbook of the American Presidency. Oxford: Oxford University Press. 2009, s. 577600. ISBN 978-
0199604418.
75
EPA. The Origins of EPA. EPA: United States Environmental Protection Agency [online]. [cit. 2019-04-06].
Dostupné z: https://www.epa.gov/history/origins-epa
76
EPA. EPA Organization Chart. EPA: United States Environmental Protection Agency [online]. [cit. 2019-04-
06]. Dostupné z: https://www.epa.gov/aboutepa/epa-organization-chart
23
o životnom prostredí,
77
ale aj cez sankcie, penalty či pokuty ak sú porušované zákony týkajúce
sa ich oblasti pôsobenia.
78
Oddelenie výkonnej moci, ktoré je zodpovedné za koordináciu environmentálnych
krokov USA sa nazýva Rada pre environmentálnu kvalitu (Council on Environmental Quality
CEQ). Toto oddelenie spolupracuje s agentúrami ako aj s úradmi Bieleho Domu na vývoji
environmentálnej politiky. Rada bola založená Národným aktom o environmentálnej politike
(The National Environmental Policy Act, ďalej len NEPA), aby bolo zaručené, že výkonná moc
dodrží svoje záväzky, ktoré vyplývali z toho aktu, ktorý sa považuje za základ
environmentálnych federálnych zákonov. Okrem toho, že rada sa snaží o implementáciu
a dodržiavanie NEPA, ako aj recenzuje a schvaľuje proces NEPA, snaží sa aj o vyriešenie
nezhôd medzi federálnymi agentúrami, ako napríklad EPA, a vládnymi aktérmi, a dohliada nad
implementáciou environmentálnych ustanovení federálnymi agentúrami.
79
Výbor senátu USA pre environmentálne a verejné práce (U.S. Senate Committee on
Environment and Public Works) prvotne vznikol ako dohľad nad stavbou federálnych stavieb
vo Washingtone D.C. v roku 1837. Až v roku 1977, po viacerých pro-environmentálnych
krokoch v politike USA, sa ku tomu názvu pridala aj environmentálna časť.
80
Tento výbor je
zodpovedný za preštudovanie navrhnutých zákonov týkajúce sa environmentálnej politiky,
schváliť projekty týkajúce sa životného prostredia či verejných prác ako napríklad stavba
verejných budov, môže si pozvať členov exekutívy na vypočutie, a schvaľujú rozpočty
pre agentúry, ako napríklad EPA.
81
2.2 Znaky unilateralizmu
Unilaterálne jednanie bolo zaznamenané u bývalého prezidenta Baracka H. Obamu ako aj
u súčasného prezidenta Donalda J. Trumpa. Oba subjekty prejavili znaky uprednostňovanie
77
EPA. Our Mission and What We Do. EPA: United States Environmental Protection Agency [online]. [cit.
2019-04-06]. Dostupné z: https://www.epa.gov/aboutepa/our-mission-and-what-we-do
78
EPA. Basic Information on Enforcement. EPA: United States Environmental Protection Agency [online]. [cit.
2019-04-06]. Dostupné z: https://www.epa.gov/enforcement/basic-information-enforcement
79
The White House. Council on Environmental Quality. The White House [online]. [cit. 2019-04-06]. Dostupné
z: https://www.whitehouse.gov/ceq/
80
U.S. Senate Committee on Environment and Public Works. COMMITTEE HISTORY: HISTORY AND
RECENT MEMBERSHIP OF THE COMMITTEE ON ENVIRONMENT AND PUBLIC WORKS. U.S. Senate
Committee on Environment and Public Works [online]. [cit. 2019-04-06]. Dostupné z:
https://www.epw.senate.gov/public/index.cfm/committee-history
81
U.S. Senate Committee on Environment and Public Works. COMMITTEE RULES: Rules of Procedure. U.S.
Senate Committee on Environment and Public Works [online]. [cit. 2019-04-06]. Dostupné z:
https://www.epw.senate.gov/public/index.cfm/committee-rules
24
vlastných záujmov. Zatiaľ čo u Baracka H. Obamu bol zaznamenaný znak nediskutovanie
s ostatnými aktérmi o rozhodnutí, u Donalda J. Trumpa boli zaznamenané znaky
nerešpektovanie záujmov iných štátov, nedodržiavanie medzinárodného práva a
protekcionistické kroky. Znak podceňovanie vplyvu menších štátov sa neprejavil ani u jedného
aktéra (Viď Tabuľka č. 1).
Uprednostňovanie vlastných záujmov
Tento znak sa preukázal u oboch skúmaných subjektoch – Baracka H. Obamy ako aj Donalda
J. Trumpa (viď Tabuľka č. 1). Barack H. Obama naliehal na pokračovaní v environmentálnej
politike, ktorá mala byť dohodnutá na Parížskej klimatickej konferencií
82
na vzdory výsledku
tejto konferencie. To svedčí o tom, že aj keby výsledok tejto konferencie bol negatívny
a krajiny by sa nezhodli na znení Parížskej klimatickej zmluvy, Obama by apeloval na jej
plnení, nezávisle od výsledkov. Tým pádom by nerešpektoval záujmy iných štátov, ktoré by
rozhodli inak.
83
Donald J. Trump napriek podpísaniu Parížskej klimatickej zmluvy Baracka H. Obamom,
prihliadal na vlastné záujmy, alebo záujmy ekonomiky krajiny, keďže povolil znečistenie kvôli
zvýšeniu ziskov vybraným spoločnostiam. Tento krok môže byť považovaný voči zvyšku sveta
ako neohľaduplný a preukazuje ním uprednostňovanie vlastných záujmov.
84
Tento znak bol
prítomný aj pri nerešpektovaní medzinárodných požiadaviek, kvôli presvedčeniu, že poškodia
USA. USA boli zapojené do finančného fondu, do ktorého mali prispievať peniaze
pre rozvojové krajiny.
85
Avšak Donaldovi J. Trumpovi sa nepáčilo, že by USA mali nosiť
ťarchu, zatiaľ čo iné krajiny z tohto fondu majú výhody a neplatia nič. Taktiež videl v týchto
požiadavkách problematiku, že by mohla ohroziť ekonomiku USA a ohroziť tak milióny
pracovných miest a bilióny dolárov počas niekoľko ďalších desaťročí.
82
Parížska klimatická konferencia oficiálne 21. konferencia OSN na tému klimatických zmien. Uskutočňuje sa
so zámerom podporiť boj proti klimatickým zmenám. – United Nations, 2015
83
OBAMA, Barack. Speech at the UN Copenhagen Climate Change Conference. Kodaň: Climate Summit, 18.
December 2009. In: AmericanRhetoric.com: online speech bank [online]. [cit. 2019-02-05]. Text version
transcribed directly from audio. Dostupné z:
https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-
%20UN%20Copenhagen%20Climate%20Change.pdf
84
The White House. Las Vegas Review-Journal: „Donald Trump repeals yet another Obama regulation". The
White House [online]. [vid. 2019-01-28]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/las-
vegas-review-journal-donald-trump-repeals-yet-another-obama-regulation/
85
TRUMP, Donald J. Statement by President Trump on the Paris Climate Accord. The White House [online]. 1.
Jún 2017 [vid. 2019-02-01]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/statement-president-
trump-paris-climate-accord/
25
To značí, že Donald J. Trump preferoval ekonomický rast vo vybratých odvetviach pred
kolektívnym blahom, podopretým Parížskou klimatickou zmluvou.
86
Tak isto tieto
medzinárodné požiadavky považoval za niečo čo vymyslela globálna elita aby mohla poškodiť
ekonomiku USA. Z toho dôvodu odmietal tieto medzinárodné požiadavky plniť
a uprednostňoval skôr záujmy USA. Pravdepodobne aj preto propagoval ekonomický rast
na úkor životného prostredia, keďže tieto medzinárodné environmentálne kvóty a požiadavky,
považoval Trump za snahu oslabiť americkú ekonomiku. Dôkazom takéhoto postavenia
Trumpa, je samotná Trumpova administratíva, ktorá opakovane postavila zisk medzinárodných
znečisťovateľov pred zdravie a blaho obyvateľov USA.
87
To sa potvrdilo aj odstupom USA
od Parížskej klimatickej zmluvy. Ku Parížskej klimatickej zmluve sa vyjadril, že nie je fér voči
USA a ich obchodu. Odstúpenie od tejto zmluvy zdôvodnil plnením svojich volebných sľubov,
že zruší regulácie ktoré ničia pracovné miesta ako aj sľub, že ich vráti naspäť do USA spolu
s továrňami. Zároveň tento krok nazýva ochranou USA a ich obyvateľov. Ďalším dôvodom
pre odstup podľa Donalda J. Trumpa bol, že USA boli znevýhodnené na úkor iných štátov.
Zdôraznil aj odstúpenie od Zeleného Klimatického Fondu, ktorý mal stáť USA neprimerane
veľa. Donald J. Trump ďalej v rámci odstúpenia vyzdvihol koľko táto zmluva USA reálne stála,
a že to nestojí za environmentálnu protekciu, ktorú má táto zmluva nastoliť.
88
Tieto vyjadrenia na adresu medzinárodnej klimatickej dohody hodnotím ako naplnenie znaku
o uprednostňovaní vlastných záujmov, keďže dôvody na odstup sa hlavne týkajú prosperity
USA a ich záujmov, a nie kolektívnych záujmov aj iných štátov, či blaha planéty. Najmä, keď
táto zmluva spájala medzinárodné ciele v oblasti environmentálnej politiky. Trumpova rétorika,
ako aj politika, postavila USA na prvé miesto, nie len v environmentálnej sfére, taktiež hovorí
o uprednostňovaní vlastných (amerických) záujmov a je badateľná na krokoch a správaní
USA.
89
86
The White House. President Trump Puts American Jobs First. The White House [online]. 1. Jún 2017 [vid.
2019-01-29]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/president-trump-puts-american-
jobs-first/
87
MILMAN, Oliver. A Better Way to Ensure Clean, Reliable Energy. The White House [online]. 21. August
2018 [vid. 2019-01-31]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/articles/better-way-ensure-clean-reliable-
energy/
88
TRUMP, Donald J. Statement by President Trump on the Paris Climate Accord. The White House [online]. 1.
Jún 2017 [vid. 2019-02-01]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/statement-president-
trump-paris-climate-accord/
89
The White House. Editorial Boards Praise President Trump’s Paris Decision. The White House [online]. 2. Jún
2017 [vid. 2019-01-29]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/editorial-boards-praise-
president-trumps-paris-decision/
26
Tabuľka č. 1: Unilaterálne znaky
Barack H. Obama
Donald J. Trump
Uprednostňovanie vlastných
záujmov
- Pokračovanie
v environmentálnej politike
navzdory tomu, na čom sa štáty
zhodnú na Parížskej konferencii.
- Povolenie znečistenia kvôli
zvýšeniu ziskov vybraným
spoločnostiam
- Neochota účasti na spoločnom
environmentálnom fonde
- Nerešpektovanie verejných
medzinárodných požiadaviek,
- Postavenie USA na 1. miesto
- Posilnenie domácej výroby
energie v USA na úkor
životného prostredia
- Ekonomický rast na úkor
životného prostredia
Nerešpektovanie záujmov
iných štátov
- Zahraniční aktéri nemôžu
kontrolovať, čo sa deje v USA
Podceňovanie vplyvu
menších štátov
Nedodržiavanie
medzinárodného práva
- Odstúpenie z Parížskej
klimatickej zmluvy
- Prekračovanie stanovených
kvót v rámci energetiky či ropy
Protekcionistické kroky
- Vytváranie pracovných miest
na úkor životného prostredia
- Snaha konkurovať Číne na
úkor životného prostredia
- Rušenie regulácií, ktoré mali
dopomôcť zlepšeniu klímy ako
aj životného prostredia s cieľom
zlepšiť ekonomiku
a sebestačnosť USA
Nediskutovanie s ostatnými
aktérmi o rozhodnutí
- Pripojenie USA do Parížskej
Klimatickej zmluvy bez
povolenia kongresu
zdroj: vlastné spracovanie na základe výskumných poznatkov autora z teórie
27
Nerešpektovanie záujmov iných štátov
Tento znak sa preukázal len pri administratíve Donalda J. Trumpa (viď Tabuľka č. 1), keď
odmietal informovať zahraničných aktérov, či štáty o dianí v USA, čo sa týka environmentálnej
politiky a teda či USA spĺňa stanovené pravidlá a požiadavky.
90
Toto počínanie narúša
kontrolný mechanizmus nastolený Parížskou klimatickou dohodou, aby mali aj ostatné štáty
záruku, že iné štáty napĺňajú vytýčené ciele, ktoré podpísali pomocou tejto dohody.
91
Taktiež
sa prejavil pri odstupe od koncepcií, ktoré stanovil Barack H. Obama v spolupráci s EPA, ktoré
mali podporovať naplnenie Parížskej klimatickej dohody. Za mandátu Donalda J. Trumpa bol
zrušený ešte neimplikovaný Plán čistej elektriny
92
Baracka H. Obamu. Odstúpenie bolo
obhajované rastúcim energetickým sektorom, ktorý by mohol byť obmedzovaný týmto
plánom.
93
Avšak tento plán mal slúžiť na splnenie cieľov stanovených Parížskou klimatickou
dohodou a jeho zrušením nemusia byť tieto ciele splnené.
94
Taktiež za mandátu Donalda J.
Trumpa sa zrušil Plán pre klimatickú akciu
Podceňovanie vplyvu menších štátov
Znak podceňovanie vplyvu menších štátov sa v rámci environmentálnej politiky nepreukázal
ani pri jednom zo skúmaných osôb (viď Tabuľka č. 1). To môže byť z dôvodu, že by nebolo
korektné vo svojich prejavoch, doktrínach či stratégiách naznačovať podriadenie alebo
druhoradosť iných štátov v medzinárodnom spektre. Tento znak by sa mohol preukázať najmä
ak by jeden z prezidentov USA presadzoval hegemóniu reprezentovanej krajiny. Tým pádom
by daný prezident inklinoval ku presvedčeniu, že na dosiahnutie svojich cieľov nepotrebuje
90
The White House. President Trump Puts American Jobs First. The White House [online]. 1. Jún 2017 [vid.
2019-01-29]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/president-trump-puts-american-
jobs-first/
91
United Nations. PARIS AGREEMENT. UNFCCC [online]. Paríž, 12. December 2015 [cit. 2019-04-06].
Dostupné z: https://unfccc.int/sites/default/files/english_paris_agreement.pdf
92
Plán čistej elektriny bol ohlásený Barackom H. Obamom v roku 2015, ktorý mal nastaviť limity emitovania
oxidu uhličitého elektrárňami v USA. Tento plán mal znížiť predpoklady nebezpečných klimatických zmien
NRDC, 2017
93
Environmental Protection Agency (EPA). Withdrawal of Proposed Rules: Federal Plan Requirements for
Greenhouse Gas Emissions From Electric Utility Generating Units Constructed on or Before January 8, 2014;
Model Trading Rules; Amendments to Framework Regulations; and Clean Energy Incentive Program Design
Details. Federal Register. Washington D.C., 2017, 82(62), s. 1644-1646.
94
The White House. President Obama on Climate & Energy: A HISTORIC COMMITMENT TO
PROTECTING THE ENVIRONMENT AND ADDRESSING THE IMPACTS OF CLIMATE CHANGE. The
White House [online]. 2016 [cit. 2019-04-06]. Dostupné z:
https://obamawhitehouse.archives.gov/sites/obamawhitehouse.archives.gov/files/achievements/theRecord_climat
e_0.pdf
28
ostatné štáty, a teda štáty, ktoré považuje za menej vplyvné ako USA v roli hegemonického
štátu.
Nedodržiavanie medzinárodného práva
Znak nedodržiavanie medzinárodného práva sa u Donalda J. Trumpa prejavil dva krát, zatiaľ
čo u Baracka H. Obamu sa neprejavil ani raz (viď Tabuľka č. 1). Tento znak sa preukázal
pri odstúpení od Parížskej klimatickej zmluvy z dôvodu, že táto zmluva údajne nebola výhodná
pre USA. V rámci tejto medzinárodnej zmluvy Trump odmietal dodržovať dohodnuté kvóty,
ktoré považoval za prekážky pre rast USA.
95
Už vo svojej národnej bezpečnostnej stratégií mal
v programe prekročenie stanovených kvót v rámci energetiky či ropy. Hoci sa v tejto stratégii
píše, že toto posilňovanie energetickej dominancie USA bude prebiehať s ohľadom
na environmentálnu politiku, tak isto sa tam píše, že sa bude snažiť o obmedzovanie regulácií,
ktoré brzdia USA v energetickej dominancii.
96
Protekcionistické kroky
Tento unilaterálny znak sa taktiež nepreukázal u Baracka H. Obamu, na druhej strane,
u Donalda J. Trumpa sa preukázal niekoľkonásobne (viď Tabuľka č. 1). Navzdory tomu, že
Trump zlepšoval ekonomiku USA vytváraním nových pracovných miest, často sa to deje
na úkor životného prostredia a nerešpektovania kvót z Parížskej klimatickej zmluvy. Keďže
chcel pracovné miesta nie len vytvárať, ale ich aj v USA udržať, odstupoval od viacerých kvót
aby prilákal nových investorov. Takéto správanie sa môže považovať za protekcionistické,
keďže tieto kroky podnikal pre lepšiu konkurencieschopnosť USA voči iným štátom,
do ktorých sa tieto pracovné miesta, vďaka zvýhodneným podmienkam pre firmy v USA,
nedostanú. Taktiež prostredníctvom týchto krokov, dával najavo, že staval americké práce
a konzumentov na prvé miesto pred okolitým svetom.
97
S cieľom obsadiť vedúcu pozíciu v rámci energetiky sa Donald Trump snažil obmedziť vplyv
Číny. Demonštroval tak potrebu politík, ktoré umožnia USA aby vedela konkurovať na Číne
95
TRUMP, Donald J. Statement by President Trump on the Paris Climate Accord. The White House [online]. 1.
Jún 2017 [vid. 2019-02-01]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/statement-president-
trump-paris-climate-accord/
96
TRUMP, Donald J. National Security Strategy of the United States of America. National Security Strategy
Archive [online]. Washington D.C., December 2017, s. 22-23 [cit. 2019-03-24]. Dostupné z:
http://nssarchive.us/wp-content/uploads/2017/12/2017.pdf
97
PENCE, Mike. Remarks by the Vice President Introducing President Trump’s Statement on the Paris Accord.
The White House [online]. 1. Jún 2017 [vid. 2019-01-29]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/briefings-
statements/remarks-vice-president-introducing-president-trumps-statement-paris-accord/
29
na globálnej úrovni – a teda využiť aj menej environmentálne zdroje elektrickej energie ako je
napríklad uhlie.
98
Taktiež vyhlásenie povolenia budovania ropovodu Keystone XL, označil
za veľkú udalosť v severoamerických dejinách, kedy sa nie len že stane Severná Amerika
nezávislou ale aj sa otvoria nové pracovné miesta.
99
Táto stavba má mnohé nepriaznivé
následky na životné prostredie ako: produkcia skleníkových plynov, vyššia energetická
náročnosť, risk ropnej havárie, problémy so zdrojmi vody, narušenie dy ako ja negatívne
následky na zdravie ľudí, žijúcich v blízkosti budovaného ropovodu Keystone XL.
100
Napriek
masovým protestom
101
ako aj škodlivému vplyvu na životné prostredie, Donald Trump povolil
vybudovanie ropovodu Keystone XL.
102
Taktiež so zámerom naplnenia sľubu občanom USA
z predvolebnej kampane, že zbaví USA zbytočných regulácií, ktoré podľa Trumpa len
spomaľujú ekonomiku, škodia firmám a vytláčajú prácu do iných krajín, nerešpektuje Obamom
stanovené regulácie v rámci environmentálnej politiky. Jednou z hlavných cieľov Trumpa bolo
zníženie cien za energetiku a tým pádom zvýšenie potenciálu USA. Dereguláciou v rámci
environmentálnej politiky chce vyhrať alebo vrátiť do krajiny mnohé priemyselné odvetvia.
103
Nediskutovanie s ostatnými aktérmi o rozhodnutí
Tento unilaterálny znak sa naopak prejavil len u Baracka H. Obamu (viď Tabuľka č. 1), keďže
nediskutoval a nevyžiadal si povolenie od kongresu aby mohol pripojiť USA do Parížskej
klimatickej zmluvy. Hoci v mci environmentálnej politiky, by tento krok bol považovaný
z medzinárodného hľadiska za pozitívny, z pohľadu USA je naopak negatívny a podkopáva tak
98
The White House. President Trump Puts American Jobs First. The White House [online]. 1. Jún 2017 [vid.
2019-01-29]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/president-trump-puts-american-
jobs-first/
99
TRUMP, Donald J. Remarks by the President in TransCanada Keystone XL Pipeline Announcement. The
White House [online]. 24. Marec 2017 [vid. 2019-01-31]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/briefings-
statements/remarks-president-transcanada-keystone-xl-pipeline-announcement/
100
PAGANO, Angelina. Keystone XL Pipeline: Environmental Issues. Hauppauge: Nova Science Publishers,
Incorporated, 2014. ISBN 978-1-63117-901-3.
101
HORSE, Chief Arvol Looking. Standing Rock is everywhere: one year later | Chief Arvol Looking Horse.
The Guardian [online]. 2018 [vid. 2019-03-25]. ISSN 0261-3077. Dostupné
z: https://www.theguardian.com/environment/climate-consensus-97-per-cent/2018/feb/22/standing-rock-is-
everywhere-one-year-later
102
TRUMP, Donald J. Remarks by the President in TransCanada Keystone XL Pipeline Announcement. The
White House [online]. 24. Marec 2017 [vid. 2019-01-31]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/briefings-
statements/remarks-president-transcanada-keystone-xl-pipeline-announcement/
103
TRUMP, Donald J. Remarks by President Trump at Signing of H.J. Resolution 38. The White House [online].
16. Február 2017 [vid. 2019-01-31]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/remarks-
president-trump-signing-h-j-resolution-38/
30
autoritu kongresu. Tento krok je vysoko unilaterálny a môže byť zaradený aj do znaku
uprednostňovanie vlastných záujmov – tento krát nie USA ale prezidenta Baracka H. Obamu.
104
2.3 Znaky bilateralizmu
Bilaterálne jednanie sa vyskytlo v rámci environmentálnej politiky USA pomenej, konkrétne
sa objavili znaky bilateralizmu u skúmaných osobách len dva krát. Obidva razy bolo bilaterálne
jednanie zaznamenané len u Baracka H. Obamu (viď Tabuľka č. 2).
Tabuľka č. 2: Bilaterálne znaky
Barack H. Obama
Donald J. Trump
Diskriminačný charakter
Uprednostňovanie a
nadväzovanie stykov štátu
len s jedným aktérom
Spoločné agendy medzi
dvoma štátmi
Spoločné postupy vo
vybraných oblastiach
- Spolupráca s Čínou na
environmentálnej politike
- Spolupráca s Brazíliou na
environmentálnej politike
Rešpektovanie
medzinárodných organizácií
a presadzovanie
bilaterálnych vzťahov
zdroj: vlastné spracovanie na základe výskumných poznatkov autora z teórie
Diskriminačný charakter
Znak diskriminačný charakter v rámci bilaterálneho jednania nebol pozorovaný ani u jedného
prezidenta (viď Tabuľka č. 2). Tento výsledok môže byť zapríčinený skutočnosťou, že by to
nebolo z morálneho hľadiska vhodné verejne diskriminovať iný štát. Diskriminácia vybraného
štátu by bola v tejto oblasti nevhodná, navzdory výhradám či preferenciám USA, keďže
104
The White House. President Trump Puts American Jobs First. The White House [online]. 1. Jún 2017 [vid.
2019-01-29]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/president-trump-puts-american-
jobs-first/
31
v oblasti environmentálnej politiky ide najmä o kolektívnu snahu a plnenie predsavzatí či kvót.
Ak by jedna krajina bola z tohto environmentálneho procesu vynechaná, bolo by to
kontraproduktívne, keďže zatiaľ čo by sa iné krajiny snažili o zlepšenie životného prostredia,
diskriminovaná krajina by im túto snahu mohla narúšať.
Uprednostňovanie 1 štátu
Znak uprednostňovanie 1 štátu nebol v tomto výskume preukázaný ani u jedného zo skúmaných
prezidentov (viď Tabuľka č. 2). Táto skutočnosť môže byť zapríčinená tým, že by to v rámci
environmentálnej politiky bolo pravdepodobne kontraproduktívne. Krajiny by sa mali skôr
snažiť ostatné krajiny agitovať aby sa do ochrany životného prostredia zapájali, a nie ich
odsúvať pomimo, keďže environmentálna politika vyžaduje skôr spoluprácu a kolektívnu
snahu, ako uprednostňovanie jedného štátu. Takýto znak sa ale mohol hypoteticky preukázať
v ekonomickom zmysle, ak by štát uprednostňoval výrobky v rámci environmentálnej politiky,
napríklad v oblasti obnoviteľných energií, len z jedného štátu. Ďalej by sa tento znak mohol
prejaviť ak by štát mal z nejakého dôvodu, napríklad kvôli nedôvere v iné štáty, snahu
o spoluprácu len s jedným štátom, ktorému dôveruje.
Spoločné agendy medzi 2 štátmi
Napriek tomu, že bola preukázaná snaha o spoločné postupy vo vybraných oblastiach medzi
dvoma štátmi, znak spoločné agendy medzi dvoma štátmi preukázaný nebol (viď Tabuľka č.
2). Jedna z možností, prečo sa tento znak nepreukázal, môže byť napríklad existencia
multilaterálnych zmlúv, v ktorých by už mohli byť potenciálne dva štáty zahrnuté ako napríklad
Parížska klimatická dohoda. Keďže za administratívy Baracka H. Obamy, USA podpísali ako
aj ratifikovali Parížsku klimatickú dohodu, Barack H. Obama pravdepodobne nepociťoval
potrebu spoločnej agendy len s jedným štátom, keďže zdôrazňoval potrebu spoločných
kolektívnych akcií a spoločnej snahy v rámci environmentálnej politiky. Pravdepodobne aj
z toho dôvodu agitoval potrebu Parížskej klimatickej dohody, ako aj spolupráce štátov v rámci
ochrany životného prostredia.
105
Vytvorenie spoločnej agendy medzi USA a jedným ďalším
štátom by ale mohlo byť teoreticky možné či potrebné v prípade, že nejaký štát nemal záujem
na participácií na Parížskej klimatickej dohode a tak by administratíva Baracka H. Obamu
105
OBAMA, Barack. Speech at the UN Copenhagen Climate Change Conference. Kodaň: Climate Summit, 18.
December 2009. In: AmericanRhetoric.com: online speech bank [online]. [cit. 2019-02-05]. Text version
transcribed directly from audio. Dostupné z:
https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-
%20UN%20Copenhagen%20Climate%20Change.pdf
32
mohla mať záujem na vytvorení spoločnej bilaterálnej agendy s takýmto štátom s určitými
kompromismi. Avšak Parížska klimatická dohoda bola ratifikovaná 185 stranami z 197
podpísaných,
106
takže by mohli absentovať štáty, ktoré by mali o takúto agendu záujem.
Hypotéza o existujúcej spoločnej multilaterálnej agende a tým znížená potreba bilaterálnej
agendy by mohla platiť do roku 2017, kedy Donald J. Trump vystúpil z Parížskej klimatickej
dohody.
107
Skutočnosť, že počas písania tejto bakalárskej práce neboli zaznamenané od odstupu
od Parížskej klimatickej zmluvy spoločné agendy medzi USA a iným štátom v rámci
environmentálnej politiky, môže byť zapríčinená tým, že Donald J. Trump nepovažuje
environmentálnu politiku za primárnu oblasť, ktorou by sa mal zaoberať, keďže túto politiku
ani explicitne nespomína vo svojej stratégií.
108
Spoločné postupy vo vybraných oblastiach
Tento znak nadväzoval na environmentálnu politiku akú chcel Barack H. Obama presadzovať
v USA. Barack H. Obama mal zámer bližšej spolupráce s Čínou, keďže považoval USA a Čínu
za krajiny s najväčšími ekonomikami avšak aj za najväčších emitorov. Chcel dokázať, že aj
takéto krajiny vedia ísť príkladom a spolupracovať na klíme, a veril, že týmto gestom ich budú
nasledovať aj ďalšie krajiny.
109
Ako prejav bilaterálneho znaku spoločné postupy vo vybraných
oblastiach môže byt považovaný aj apel na spoluprácu s Brazíliou na environmentálnej politike,
keďže je Brazília jedným z drov v rámci fosílnych palív, označil ju Barack H. Obama
za dôležitého partnera v otázke klimatických zmien. V boji proti výzvam 21. storočia považuje
Barack H. Obama za dôležitú efektívnu kooperáciu práve aj so štátmi, ktoré majú vysoký podiel
na emitovaní skleníkových plynov a iných škodlivých látok pre planétu.
110
106
United Nations. 7. d) Paris Agreement. United Nations: Treaty Collection [online]. 4 November 2016 [cit.
2019-04-06]. Dostupné z:
https://treaties.un.org/doc/Publication/MTDSG/Volume%20II/Chapter%20XXVII/XXVII-7-d.en.pdf
107
TRUMP, Donald J. Statement by President Trump on the Paris Climate Accord. The White House [online]. 1.
Jún 2017 [vid. 2019-02-01]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/statement-president-
trump-paris-climate-accord/
108
TRUMP, Donald J. National Security Strategy of the United States of America. National Security Strategy
Archive [online]. Washington D.C., December 2017 [cit. 2019-03-24]. Dostupné z: http://nssarchive.us/wp-
content/uploads/2017/12/2017.pdf
109
OBAMA, Barack. Paris Press Conference. In: AmericanRhetoric.com: online speech bank [online ]. [cit.
2019-02-03]. Text version transcribed directly from audio (first broadcast in Issy-les-Moulineaux, 1. December
2015). Dostupné z: https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-
%20Paris%20Press%20Conference%202015.pdf
110
OBAMA, Barack H. National Security Strategy of the United States of America. National Security Strategy
Archive [online]. Washington D.C., Máj 2010 [cit. 2019-03-24]. Dostupné z:
http://nssarchive.us/NSSR/2010.pdf
33
U Donalda J. Trumpa sa tento znak v rámci environmentálnej politiky nepreukázal (viď
Tabuľka č. 2), pravdepodobne z toho istého dôvodu, ako sa nevyskytol ani znak spoločnej
agendy s iným štátom. Donald J. Trump teda explicitne nezahrnul environmentálnu politiku do
svojej stratégie,
111
keďže ju pravdepodobne nepovažoval za svoj primárny cieľ počas svojho
mandátu. Z toho dôvodu si myslíme, že ani neprejavil snahu o spoločné postupy vo vybraných
oblastiach s iným štátom.
Rešpektovanie medzinárodných organizácií a presadzovanie bilaterálnych vzťahov
Znak rešpektovanie medzinárodných organizácií a presadzovanie bilaterálnych vzťahov nebol
zaznamenaný ani u jednej zo skúmaných administratív (viď Tabuľka č. 2). Napriek tomu,
že Barack H. Obama sa snažil o spoločné postupy vo vybraných oblastiach s Čínou ale aj
s Brazíliou
112
a rešpektoval medzinárodné organizácie, tieto vzťahy v rámci medzinárodných
organizácií nepresadzoval, a tak sa nedá hovoriť o naplnení tohto znaku. Predpokladáme, že ich
presadzovať nemusel ani nepotreboval, keďže sa javil ako uzrozumený s výstupmi, aké
spoločne štáty dovŕšili v podobe multilaterálnych zmlúv. Z toho dôvodu, nemusel presadzovať
v rámci environmentálnej politiky bilaterálne znaky, keďže hovoril o multilaterálnych
medzinárodných dohodách ako o úspechu.
113
Keďže u Donalda J. Trumpa neboli spozorované
bilaterálne vzťahy, agendy ani postupy v rámci environmentálnej politiky, tak ich ani nemohol
presadzovať.
2.4 Znaky multilateralizmu
Multilaterálne jednanie sa preukázalo u Baracka H. Obamu aj u Donalda J. Trumpa
viacnásobne. Oba subjekty mali záujem o jednanie aj s inými štátmi, neštátnymi aktérmi
o kooperáciu, medzinárodnú spoluprácu a snažili sa zohľadniť kolektívne záujmy.
O multilaterálnych znakoch môže byť tvrdené, že sa prejavili vo vysokom počte u oboch
subjektov.
111
TRUMP, Donald J. National Security Strategy of the United States of America. National Security Strategy
Archive [online]. Washington D.C., December 2017, s. 22-23 [cit. 2019-03-24]. Dostupné z:
http://nssarchive.us/wp-content/uploads/2017/12/2017.pdf
112
Viď poznámky 109 a 110
113
OBAMA, Barack. Paris Climate Agreement Address. In: AmericanRhetoric.com: online speech bank [online
] [cit. 2019-02-03]. Text version transcribed directly from audio (first broadcast in Kodaň: Climate Summit, 12.
December 2015). Dostupné z: https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-
%20Paris%20Climate%20Agreement.pdf
34
Zapájanie do medzinárodných zoskupení
Skúmaný multilaterálny znak zapájanie do medzinárodných zoskupení bol zaznamenaný len
na strane Baracka H. Obamu (viď Tabuľka č. 3). Hoci nebol zaznamenaný konkrétne, že by
za mandátu Baracka H. Obamu USA vstúpili do medzinárodnej organizácie, Barack H. Obama
mal sklon ku formovaniu medzinárodných zoskupení či organizácií cez Parížsku klimatickú
zmluvu, zatiaľ čo Donald J. Trump neprejavil iniciatívu, ani podstúpenie konkrétnych krokov
ku formovaniu medzinárodných organizácií. Iniciatíva Baracka H. Obamu sa preukázala cez
angažovanie v rámci Kodanskej dohody
114
, ako aj následné podpísanie tejto dohody.
115
Tak isto
sa angažoval na vytvorení Parížskej klimatickej dohody, ktorú považoval za dôležitý míľnik
v environmentálnej politike, prostredníctvom ktorého bola založená svetová štruktúra, ako aj
mechanizmus, ktorými môžu byť environmentálne problémy vyriešené efektívnejšie.
Prostredníctvom Parížskej klimatickej dohody boli usporadúvané summity, cez ktoré sa národy
zoskupovali aby prišli na riešenia, poprípade na samotné znenie Parížskej klimatickej zmluvy.
Takéto zoskupovanie Barack H. Obama považoval za kľúčové, keďže prostredníctvom týchto
zasadnutí a jednaní sa krajiny spájali s účelom vyriešiť jeden spoločný problém.
116
U Donalda J. Trumpa mohla byť absencia tohto znaku zapríčinená skutočnosťou, že považoval
regulácie vyplývajúce zo zoskupení, zmlúv či dohôd za obmedzujúce pre rast americkej
ekonomiky. Hoci tvrdil, že jeho nové zákony, nariadenia, reformy a iné výstupy majú byť
v súlade s medzinárodným právom, ako aj kolektívnymi záujmami, medzinárodné organizácie
a pravidlá z nich vyplývajúce považoval za obmedzujúce pre rast USA. Konšpiroval aj
s teóriou, že nariadenia a kvóty vyplývajúce z medzinárodných organizácií, či dohôd, majú
cielene brzdiť USA, aby ostatné krajiny boli zvýhodnené. Toto tvrdenie sa prejavilo
114
Kodanská dohoda bola schválená na 15. konferencií OSN v roku 2009. Rieši klimatické zmeny a zahŕňa
emisné ciele podpísaných krajín.- UNFCCC, 2009
115
OBAMA, Barack. Speech at the UN Copenhagen Climate Change Conference. Kodaň: Climate Summit, 18.
December 2009. In: AmericanRhetoric.com: online speech bank [online]. [cit. 2019-02-05]. Text version
transcribed directly from audio. Dostupné z:
https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-
%20UN%20Copenhagen%20Climate%20Change.pdf
116
OBAMA, Barack. Paris Climate Agreement Address. In: AmericanRhetoric.com: online speech bank [online
] [cit. 2019-02-03]. Text version transcribed directly from audio (first broadcast in Kodaň: Climate Summit, 12.
December 2015). Dostupné z: https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-
%20Paris%20Climate%20Agreement.pdf
35
pri odmietaní prispievania do environmentálneho fondu, z dôvodu, že USA nechcú platiť za
prosperitu iných štátov, najmä ak to okráda ekonomiku USA.
117
118
Spolupráca štátov s neštátnymi aktérmi
Znak spolupráca štátov s neštátnymi aktérmi bol badateľný u oboch aktérov Baracka H.
Obamu ako aj Donalda J. Trumpa, pomerne rovnako (viď Tabuľka č. 3). Tento výsledok mohol
byť zapríčinený skutočnosťou, že za mandátu Baracka H. Obamu bola uzavretá Parížska
klimatická zmluva, ktorá vyžadovala aj posudky expertov, zatiaľ čo za doterajšiu vládu
Donalda J. Trumpa takáto zmluva v rámci environmentálnej politiky ratifikovaná nebola.
Na druhej strane, za doterajší mandát Donalda J. Trumpa bola zaevidovaná spolupráca
s neštátnymi aktérmi v oblasti zákonodarstva, reforiem alebo pri konzultovaní výstavby
ropovodu Keystone XL.
Barack H. Obama kládol dôraz na dôležitosť jednotlivcov ako aj organizácií a ich zapájania
do diania v oblasti environmentálnej politiky cez aktivizmus a lobing. Túto skutočnosť
zdôraznil vo svojej stratégií z roku 2015, kde apeloval na agitáciu týchto neštátnych aktérov
pri čelení klimatickým zmenám. Práve aktivizmus a lobing považoval za dva fundamentálne
prostriedky pri snahe boja proti klimatickým zmenám, a neekologickým zásahom do životného
prostredia.
119
Práve s týmito neštátnymi aktérmi chcel Barack H. Obama spolupracovať, aby
ochránil komunity pred naliehavými následkami meniacej sa klímy. Túto ochranu chcel zaistiť
posilnením biznisu, vedcov, inžinierov, privátneho sektoru ako aj investorov, aby
spolupracovali a podporili tento boj proti meniacej klíme, či už svojimi znalosťami alebo
investíciami. Taktiež apeloval na ich podieľaní na plnení kvót vyplývajúcich z Parížskej
klimatickej zmluvy, keďže veril, že táto dohoda reprezentuje najlepšiu šancu ako zachrániť
jedinú planétu, ktorú máme.
120
Barack H. Obama smeroval štátne investície do technológií,
ktoré by zapadali do jeho koncepcie – plánu čistých energií. Štátne investície smerovali najmä
117
The White House. President Trump Puts American Jobs First. The White House [online]. 1. Jún 2017 [vid.
2019-01-29]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/president-trump-puts-american-
jobs-first/
118
TRUMP, Donald J. Statement by President Trump on the Paris Climate Accord. The White House [online]. 1.
Červen 2017 [vid. 2019-02-01]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/statement-
president-trump-paris-climate-accord/
119
OBAMA, Barack H. National Security Strategy of the United States of America. National Security Strategy
Archive [online]. Washington D.C., Február 2015 [cit. 2019-03-24]. Dostupné z: http://nssarchive.us/wp-
content/uploads/2015/02/2015.pdf
120
OBAMA, Barack. Paris Climate Agreement Address. In: AmericanRhetoric.com: online speech bank [online
] [cit. 2019-02-03]. Text version transcribed directly from audio (first broadcast in Kodaň: Climate Summit, 12.
December 2015). Dostupné z: https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-
%20Paris%20Climate%20Agreement.pdf
36
na výskum v tejto oblasti, ako aj zníženie cien solárnych panelov alebo iných zdrojov
obnoviteľnej energie. Tieto investície smerovali aj do projektov privátneho sektoru, ktoré
vyvíjali technológie, ktoré by mali znížiť znečistenie uhlíkom.
121
Takáto agitácia neštátnych
aktérov môže naznačovať vnímanie dôležitosti rozmanitosti Baracka H. Obamom, v tvorbe
environmentálnej politiky. Rôzne strany môžu prispieť ku tejto tvorbe širokým spektrom
názorov, a naviac, po takejto angažovanosti budú mať pocit príslušnosti na tvorbe takejto
politiky. Celkový obraz o danej politike sa môže stať v spoločnosti pozitívnejší, ako keď by len
štátni aktéri participovali na zákonodarstve.
U Donalda J. Trumpa sa tento znak prejavil záujmom o spoluprácu s neziskovými
organizáciami a privátnym sektorom za účelom ochrany ľudí, komunít a vodných nádrží,
a podpory zdravých lesov, pastvín a iných pôd, cez spravovanie týchto plôch v spolupráci
so spomenutými neštátnymi aktérmi.
122
Pri rozhodovaní o reformách na trhu s obnoviteľnými
identifikačnými číslami (RIN), jednal Donald J. Trump s viacerými investormi, aby si vypočul
rôzne pohľady počas prehodnocovania týchto reforiem. Bral ohľad na ich názory a návrhy, čím
učinil spoluprácu s neštátnymi aktérmi v rámci zákonodarstva.
123
Taktiež pri budovaní
ropovodu Keystone XL, chcela Trumpova administratíva spolupracovať a angažovať sa spolu
s lokálnymi majiteľmi pôdy či komunitami, ktorí boli ovplyvnení stavbou tohto ropovodu. Jeho
administratíva si priznala potrebu komunikácie a kontaktu s mito entitami, za účelom získania
potrebných povolení, ktoré sú nevyhnutné pre budovanie tohto ropovodu.
124
121
The White House. President Obama on Climate & Energy: A HISTORIC COMMITMENT TO
PROTECTING THE ENVIRONMENT AND ADDRESSING THE IMPACTS OF CLIMATE CHANGE. The
White House [online]. 2016 [cit. 2019-04-06]. Dostupné z:
https://obamawhitehouse.archives.gov/sites/obamawhitehouse.archives.gov/files/achievements/theRecord_climat
e_0.pdf
122
TRUMP, Donald J. EO on Promoting Active Management of America’s Forests, Rangelands, and other
Federal Lands to Improve Conditions and Reduce Wildfire Risk. The White House [online]. 21. December 2018
[vid. 2019-01-29]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/presidential-actions/eo-promoting-active-
management-americas-forests-rangelands-federal-lands-improve-conditions-reduce-wildfire-risk/
123
The White House. President Donald J. Trump Is Expanding Waivers for E15 and Increasing Transparency in
the RIN Market. The White House [online]. [vid. 2019-01-27]. Dostupné z:
https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/president-donald-j-trump-expanding-waivers-e15-increasing-
transparency-rin-market/
124
TRUMP, Donald J. Remarks by the President in TransCanada Keystone XL Pipeline Announcement. The
White House [online]. 24. Marec 2017 [vid. 2019-01-31]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/briefings-
statements/remarks-president-transcanada-keystone-xl-pipeline-announcement/
37
Tabuľka č. 3: Multilaterálne znaky
Barack H. Obama
Donald J. Trump
Zapájanie do
medzinárodných
zoskupení
- Podpis Parížskej klimatickej dohody
- Ocenenie založenia svetovej štruktúry
Parížskou klimatickou dohodou
Spolupráca štátov
s neštátnymi
aktérmi
- Prízvuk potreby a posilnenie vplyvu
neštátnych aktérov v oblasti
environmentálnej politiky
- Spolupráca s lokálnymi lídrami
- Spolupráca s neziskovými
organizáciami, privátnym
sektorom
- Angažovanie komunít
Medzinárodná
spolupráca
- Globálna kooperácia v boji proti
environmentálnym výzvam
- Apel na globálnu environmentálnu
zmluvu a kontrolný mechanizmus
- Apel na vytvorenie klimatického fondu
- Výzva na nájdenie spoločného riešenia
- Solidarita s rozvojovými krajinami
- Záujem o vstup do Parížskej
klimatickej zmluvy alebo inej
medzinárodnej zmluvy za
určitých podmienok
Inštitucionalizovaná
kooperácia
- Kooperácia v rámci G 20 v oblasti
klimatických zmien
- Partnerstvo TTP a T-TIP
- Apel na kontrolný mechanizmus
- Podpora Parížskej klimatickej zmluvy
- Apel na vytvorenie systému
- Kolaboratívne partnerstvo
prostredníctvom kontraktov so
štátnymi ako aj neštátnymi
aktérmi
Rešpektovanie
medzinárodného
práva
- Dodržovanie medzinárodného práva
- Apel na plnenie Kodanskej dohody
- Apel aj na ostatné štáty aby dodržiavali
dohodnuté environmentálne zmluvy
- Výzva implementácie a dodržiavania
Parížskej klimatickej zmluvy
- Energetická politika,
rešpektujúca medzinárodné
environmentálne právo
- Odstraňovanie ekonomických
prekážok so zreteľom na životné
prostredie a medzinárodné právo
Zohľadnenie
kolektívnych
záujmov
- Zaradenie environmentálnych cieľov
medzi prioritné záujmy USA
- Rešpektovanie univerzálnych hodnôt
- Propagácia ekologických investícií
- Konanie v prospech ďalších generácií
- Záujem o budúcnosť planéty
- Proces verejného komentovania
návrhov
zdroj: vlastné spracovanie na základe výskumných poznatkov autora z teórie
38
Medzinárodná spolupráca
Multilaterálny znak medzinárodná spolupráca sa objavil u oboch skúmaných subjektov. Zatiaľ
čo u Donalda J. Trumpa sa tento znak objavil iba jeden krát, u Baracka H. Obamu sa objavil
vo väčšom počte (viď Tabuľka č. 3).
Bývalý prezident Barack H. Obama sa angažoval v oblasti environmentálnej politiky pred
vymenovaním do prezidentského paláca. Okrem toho, že apeloval na hroziace zmeny klímy,
na zhoršené podmienky pre ľudstvo, extrémne suchá a búrky, zvyšujúce sa hladiny oceánov
a ubúdajúce pobrežia ostrovov, zdôrazňoval potrebu spolupráce, aj vzhľadom na otázky
ekonomiky či národnej bezpečnosti. Zdôraznil, že na zamedzenie a zníženie efektu
klimatických zmien je potrebná najmä spolupráca štátov. Je potrebné aby všetky štáty
spolupracovali a čelili spolu celosvetovému problému. Zaviazal USA nie len emisným plánom,
ale aj vyjednávaniu s ostatnými štátmi aby to pomohlo viesť svet ku celosvetovej kooperácií
pri boji proti klimatickým zmenám.
125
Barack H. Obama cítil potrebu vodcovstva v rámci medzinárodných jednaní o klimatických
zmenách. Považuje to za vzájomný záujem štátov, aby dovŕšili globálnu dohodou, v ktorej sa
dohodnú na určitých krokoch, a pomocou ktorej sa vytvorí mechanizmus kontroly štátov, či
dodržujú dohodnuté záväzky. Pomocou týchto vyjednávaní, Barack H. Obama veril, že
najväčšie ekonomiky budú musieť zredukovať ich emisie a začať s bojom proti klimatickým
zmenám. Odôvodnil to skutočnosťou, že pomocou tejto medzinárodnej spolupráce, si mnohé
vplyvné štáty zaumienili ciele, ktoré by mali zabrániť klimatickej zmene. Tieto ciele avšak treba
aj naplniť a preto považoval za nevyhnutné sa zhodnúť aj na tom, aby si tieto krajiny vymieňali
informácie ako na tom so spĺňaním ich vytýčených cieľov. Ďalej apeloval na vytvorenie
finančného systému, pomocou medzinárodnej spolupráce, ktorý zabezpečí adaptáciu
rozvojových krajín na klimatické zmeny, alebo na angažovaní v boji proti týmto zmenám.
Na záver citovaného príhovoru, znovu zdôraznil potrebu medzinárodnej spolupráce v tejto
125
OBAMA, Barack. Recorded remarks to global climate summit. In: AmericanRhetoric.com: online speech
bank [online]. c2010 [cit. 2019-02-05]. Text version transcribed directly from audio (first broadcast 18
November 2008). Transcription by Michael E. Eidenmuller. Dostupné z:
https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-
%20Global%20Climate%20Message.pdf
39
oblasti aby bolo dovŕšených požadovaných výsledkov. Taktiež vyzdvihol potrebu viac konať
v rámci tejto spolupráci než hovoriť, pre dobro planéty.
126
Barack H. Obama bol vo svojich prejavoch zástancom toho, že Parížska klimatická zmluva
reprezentuje úspešnú medzinárodnú spoluprácu ako aj preukazuje, že svet sa vie zjednotiť
za jedným cieľom. Podľa neho všetky krajiny hrajú významnú roľu pri boji proti klimatickým
zmenám. Taktiež považoval v jeho prejave túto zmluvu za dôkaz, že je možné prekonať staré
rozdiely medzi rozvinutými a rozvíjajúcimi krajinami pre spoločné blaho medzinárodnou
spoluprácou. Podľa Obamu, nemôže byť žiadna krajina z tohto procesu vynechaná, je potrebné
čeliť týmto problémom spoločne a jednotne.
127
Za účel Parížskej klimatickej dohody považoval
poskytnutie nádeje v progres v rámci nízko-uhlíkovej budúcnosti. Táto nádej môže byť podľa
Obamu dovŕšená najmä spoluprácou, kontrolným mechanizmom a globálnym konsenzom,
na ktorom sa krajiny dohodnú ako presne tento problém vyriešia. Medzinárodnú spoluprácu
považuje za odkaz, že je dôležité riešiť klimatické zmeny, a že nastanú inovácie, vďaka ktorým
sa týmto štátom podarí dovŕšiť stanovené ciele. Prehlásil, že za vytýčenými cieľmi chce ísť
štýlom partnerstva, pretože to považuje za správny druh vodcovstva.
128
Obamova agitácia
na medzinárodnú spoluprácu môže byť podložená aj ziskom väčšej legitimity, keďže čím viac
štátov spolupracuje na dovŕšení spoločných cieľov, tým majú tieto ciele, alebo medzinárodné
dohody ako Parížska klimatická dohoda vyššiu legitimitu a globálnu podporu.
Po odstúpení z Parížskej klimatickej dohody, čo paradoxne môže byť považované skôr za opak
znaku medzinárodnej spolupráce, Donald J. Trump vyhlásil, že by bol ochotný začať
vyjednávať o potenciálnom znovu-vrátení do tejto dohody. Samozrejme za istých podmienok
a pozmeňujúcich pravidiel. Ak by ale podmienky neboli vyhovujúce pre USA, tak by Donald
J. Trump apeloval na dohodu novej zmluvy, ktorá by bola založená na pravidlách, ktoré by
USA uznávali. Samotné plány znovu vyjednávať so stranami Parížskej klimatickej dohody sa
126
OBAMA, Barack. Speech at the UN Copenhagen Climate Change Conference. Kodaň: Climate Summit, 18.
December 2009. In: AmericanRhetoric.com: online speech bank [online]. [cit. 2019-02-05]. Text version
transcribed directly from audio. Dostupné z:
https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-
%20UN%20Copenhagen%20Climate%20Change.pdf
127
OBAMA, Barack. Paris Climate Agreement Address. In: AmericanRhetoric.com: online speech bank [online
] [cit. 2019-02-03]. Text version transcribed directly from audio (first broadcast in Kodaň: Climate Summit, 12.
December 2015). Dostupné z: https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-
%20Paris%20Climate%20Agreement.pdf
128
OBAMA, Barack. Paris Press Conference. In: AmericanRhetoric.com: online speech bank [online ]. [cit.
2019-02-03]. Text version transcribed directly from audio. (first broadcast in Issy-les-Moulineaux, 1. December
2015). Dostupné z: https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-
%20Paris%20Press%20Conference%202015.pdf
40
v tejto bakalárskej práci považuje za znak medzinárodnej spolupráce, alebo aspoň apelom,
ktorý predchádza tomuto znaku.
129
Inštitucionalizovaná kooperácia
Znak inštitucionalizovaná kooperácia bol pozorovaný u oboch prezidentov USA (viď Tabuľka
č. 3). Tento znak sa avšak znovu prejavil viacnásobne u Baracka H. Obamu, zatiaľ čo
u Donalda J. Trumpa bol badateľný len raz. Tento znak bol poňatý zo širšieho spektra, či
kooperácia v rámci medzinárodných zoskupení alebo kooperácia cez určitý mechanizmus či
systém.
Barack H. Obama takúto kooperáciu spomína krátko po zvolení do prezidentského mandátu.
Nie len že apeloval na vytvorenie mechanizmu, ktorý by takýto druh kooperácie podporoval,
pomocou ktorej by samotný kontrolný mechanizmus mohol fungovať
130
, ale aj v stratégiách
apeloval na medzinárodné zoskupenia, ktorých je USA súčasťou. V samotnej stratégií Baracka
H. Obamu sa tento znak vyskytuje viacnásobne. Považuje za kľúčové aby sa medzinárodné
jednania v skupine G 20 niesli v duchu riešenia klimatických zmien, keďže členovia tohto
zoskupenia sú krajiny, ktoré patria medzi najvyspelejšie na svete. Tieto krajiny by mohli zadať
trend boja proti klimatickým zmenám a ekologickejšieho chovania. Z toho dôvodu vyzdvihol
Barack H. Obama potrebu takejto inštitucionalizovanej kooperácie práve aj v takomto
medzinárodnom zoskupení. Riešenie otázok klimatických zmien nevidí len v rámci jednaní
v zoskupení G 20, ale aj v Transpacifickom Partnerstve (TPP) ako aj Transatlantickom
partnerstve obchodu a investícií (T- TIP). Cez tieto zoskupenia by mohli byť USA schopné
nasadiť globálne štandardy v environmentálnej ochrane v spolupráci s ostatnými krajinami.
Túto spoluprácu nepovažuje za dôležitú len v rámci obchodu a ekonomiky ale aj čo sa týka
environmentálnej sféry pomocou ľahšej distribúcie environmentálneho tovaru.
131
Znak kooperácie sa objavil aj v Obamovom Pláne čistej elektriny, ktorou mal spustiť
medzivládnu spoluprácu cez iniciatívu Úspory čistej energie pre všetkých. Prostredníctvom
129
TRUMP, Donald J. Statement by President Trump on the Paris Climate Accord. The White House [online]. 1.
Jún 2017 [vid. 2019-02-01]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/statement-president-
trump-paris-climate-accord/
130
OBAMA, Barack. Speech at the UN Copenhagen Climate Change Conference. Kodaň: Climate Summit, 18.
December 2009. In: AmericanRhetoric.com: online speech bank [online]. [cit. 2019-02-05]. Text version
transcribed directly from audio. Dostupné z:
https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-
%20UN%20Copenhagen%20Climate%20Change.pdf
131
OBAMA, Barack H. National Security Strategy of the United States of America. National Security Strategy
Archive [online]. Washington D.C., Február 2015 [cit. 2019-03-24]. Dostupné z: http://nssarchive.us/wp-
content/uploads/2015/02/2015.pdf
41
tejto iniciatívy sa mala solárna energia stáť v mci USA viac dostupnou, hlavne pre ľudí
z nižšej platovej kategórie.
132
Aj v Pláne akcie pre klímu
133
sa objavil znak
inštitucionalizovanej kooperácie. V rámci tohto plánu mal Barack H. Obama spolupracovať
s Agentúrou pre environmentálnu ochranu na efektívnom pláne zníženia uhlíkových emisií.
134
Ako bolo spomenuté aj v kapitole 2. Analýza environmentálnej politiky Baracka H. Obamu
a Donalda J. Trumpa, pre koncepcie environmentálnej politiky je vhodnejšie a najmä potrebné
aby sa angažovali vedecký pracovníci, keďže na takéto vypracovanie koncepcie nemajú často
politici dostatočné vedomosti.
Donald J. Trump takúto kooperáciu spomína skrz kolaboratívne partnerstvo prostredníctvom
kontraktov so štátnymi ako aj neštátnymi aktérmi v rámci spravovania amerických lesov,
pastvín a iných federálnych území USA. Pomocou tejto kooperácie chce dosiahnuť stanovené
revitalizačné ciele a uzavrieť dlhodobé kontrakty o tejto kooperácií.
135
Rešpektovanie medzinárodného práva
Znak rešpektovanie medzinárodného práva je veľmi dôležitý pri multilaterálnom jednaní,
keďže nerešpektovanie by mohlo znamenať nie len neúctu voči takémuto právu, ale aj voči
samotnými štátmi, ktoré takúto dohodu ratifikovali a s daným štátom vyjednali. Tento znak sa
vyskytol u oboch prezidentov USA (viď Tabuľka č. 3). Je nutné takéto právo v rámci
medzinárodného uznania rešpektovať, čo naznačuje aj rétorika a dokumenty oboch subjektov
skúmania.
Barack H. Obama plne rešpektoval znenie Parížskej klimatickej zmluvy, dokonca aj apeloval
na plné dodržiavanie tejto medzinárodnej zmluvy. Bol presvedčený, že plná implementácia
tejto dohody oneskorí a obmedzí niektoré z najhorších následkov klimatickej zmeny, a predurčí
cestu pre ešte väčší pokrok počas ďalších rokov. Týmto postojom ku tejto medzinárodnej
132
The White House. President Obama on Climate & Energy: A HISTORIC COMMITMENT TO
PROTECTING THE ENVIRONMENT AND ADDRESSING THE IMPACTS OF CLIMATE CHANGE. The
White House [online]. 2016 [cit. 2019-04-06]. Dostupné z:
https://obamawhitehouse.archives.gov/sites/obamawhitehouse.archives.gov/files/achievements/theRecord_climat
e_0.pdf
133
Plán akcia pre klímu bol ohlásený za prezidentský mandát Baracka H. Obamu v roku 2013, ktorý mal bojovať
proti klimatickým zmenám. – White House, 2016
134
Executive Office of the President. THE PRESIDENT’S CLIMATE ACTION PLAN. The White
House[online]. Jún 2013 [cit. 2019-04-06]. Dostupné z:
https://obamawhitehouse.archives.gov/sites/default/files/image/president27sclimateactionplan.pdf
135
TRUMP, Donald J. EO on Promoting Active Management of America’s Forests, Rangelands, and other
Federal Lands to Improve Conditions and Reduce Wildfire Risk. The White House [online]. 21. December 2018
[vid. 2019-01-29]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/presidential-actions/eo-promoting-active-
management-americas-forests-rangelands-federal-lands-improve-conditions-reduce-wildfire-risk/
42
zmluve Barack H. Obama plne splnil kritérium tohto znaku.
136
Úlohu, ktorú táto zmluva
zadávala štátom, a teda aj USA, považoval Barack H. Obama za esenciálnu. Jeho cieľom bolo
viesť USA cestou, ktorá by viedla ku dovŕšeniu stanovených emisných cieľov Parížskou
klimatickou zmluvou. No Parížska klimatická zmluva nebola jediným výstupom, ktorý Barack
H. Obama plne rešpektoval. Tak isto mal záujem na dodržiavaní Kodanskej dohody z roku
2009. Dokonca chcel splniť túto dohodu nad jej limity v rámci emisných cieľov, ktorými chcel
emisie zredukovať dokonca o 10% viac ako samotná zmluva stanovila.
137
Spĺňať kvóty nad medzinárodne stanovený rámec sa snažil aj v rámci jeho Plánu čistej energie,
ktorý mal za úlohu znížiť hrozby klimatických zmien, cez obmedzenie uhoľných elektrární
a ich nahradením obnoviteľnými zdrojmi elektrickej energie.
138
Za vlády Baracka H. Obamu
bol vytvorený Plán klimatickej akcie, ktorý mal jednu z hlavných úloh podporiť medzinárodné
kvóty stanovené napríklad Kodanskou dohodou
139
. Táto iniciatíva Baracka H. Obamu je
považovaná za prejav rešpektovania medzinárodného práva, keďže robil konkrétne kroky, aby
USA dodržiavali limity a regulácie stanovené medzinárodným právom. Cez tento klimatický
plán chcel Barack H. Obama dodržať plán zníženia oxidu uhličitého v ovzduší, keďže sa
medzinárodným právom ku takýmto krokom zaviazal. Konkrétny krok, cez ktorý preukázal
dodržiavanie medzinárodného práva, je, že vydal povolenia pre vygenerovanie explicitne
obnoviteľnej energetickej energie. Taktiež pomocou tohto klimatického plánu si Barack H.
Obama zaumienil vypracovať plán pre zníženie emisií metánu. Ďalším výstupom Baracka H.
Obamy, ktorý podporuje jeho multilaterálne jednanie je Plán pre klimatickú akciu. Týmto
plánom chcel Barack H. Obama podporiť Parížsku klimatickú dohodu, a teda zachovať
medzinárodné právo. V tomto pláne bolo spomenutých viacero konkrétnych krokov
na dodržanie emisných cieľov z Parížskej klimatickej dohody ako štandardy obmedzujúce
136
OBAMA, Barack. Paris Climate Agreement Address. In: AmericanRhetoric.com: online speech bank [online
] [cit. 2019-02-03]. Text version transcribed directly from audio (first broadcast in Kodaň: Climate Summit, 12.
December 2015). Dostupné z: https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-
%20Paris%20Climate%20Agreement.pdf
137
OBAMA, Barack. COP21, Session 1 Address. In: American Rhetoric.com: online speech bank [online ] [cit.
2019-02-03]. Text version transcribed directly from audio. (first broadcast in Paríž: COP 21, 30. listopad 2015)
Dostupné z: https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-%20COP21.pdf
138
The White House. President Obama on Climate & Energy: A HISTORIC COMMITMENT TO
PROTECTING THE ENVIRONMENT AND ADDRESSING THE IMPACTS OF CLIMATE CHANGE. The
White House [online]. 2016 [cit. 2019-04-06]. Dostupné z:
https://obamawhitehouse.archives.gov/sites/obamawhitehouse.archives.gov/files/achievements/theRecord_climat
e_0.pdf
139
Kodaňská dohoda bola podpísaná v roku 2009 na 15. konferencií OSN – COP15. Prostredníctvom tejto
dohody bola vyjadrená snaha boja proti klimatikým zmenám. UNFFFC, 2009
43
vozidlá vytvárajúce emisie, štandardy obmedzujúce energetiku cez limity na arzén, ortuť, olovo
či oxid uhličitý, podporujúc biopalivá, či investície do obnoviteľných zdrojov.
140
Napriek tomu, že sa apel na rast v rámci energetiky USA je silný, administratíva Donalda J.
Trumpa chcela pri rastúcej dominancií USA v rámci energetiky aj naďalej rešpektovať
environmentálne medzinárodné právo. Hoci vo svojich prejavoch, výstupoch či stratégiách
silne presadzovala potrebu postaviť energetiku USA na popredné miesta, v jednom z vyhlásení
administratívy Donalda J. Trumpa v reakcií na zrušenie Obamovho plánu čistej energii, sa
vyskytuje zásada neporušenia environmentálneho práva.
141
Zohľadnenie kolektívnych záujmov
Skúmaný znak zohľadnenie kolektívnych záujmov sa prejavil u oboch prezidentov
(viď Tabuľka č. 3). Zatiaľ čo u Baracka H. Obamu sa tento znak prejavil mnoho krát, u Donalda
J. Trumpa bol zaznamenaný len dva krát. Zohľadnenie kolektívnych záujmov ako aj
neuprednostňovanie len tých vlastných záujmov je v rámci multilaterálneho jednania dôležité,
keďže pri takomto jednaní je potrebné nachádzať kompromisy, aby vôbec bola možná
spolupráca, či spoločné jednanie o dohodách a zmluvách.
Barack H. Obama propagoval zohľadňovanie kolektívnych záujmov vo svojej rétorike ako aj
výstupoch hneď niekoľko krát. Investície USA do obnoviteľných energetických zdrojov
považoval za investíciu do ďalších generácií, ako aj bezpečnosti USA, v rámci závislosti
na zahraničnej rope. Tak isto by táto investícia mala prispieť ku znižovaniu negatívnych
ekologických efektov na našu planétu.
142
Vodcovstvo USA v rámci zahraničnej ako aj
environmentálnej politiky Barack H. Obama nepovažuje len prispôsobovanie sa a konanie
v prospech úzkej skupiny voličov v USA, ale aj v záujme celého sveta, keďže sa USA má
pohybovať v centre toho, čo sa vo svete deje. Reputácia, kredibilita a schopnosť USA
ovplyvňovať udalosti po svete, závisí podľa Obamu aj na tom, ako vážne zoberie USA záujmy
140
Executive Office of the President. THE PRESIDENT’S CLIMATE ACTION PLAN. The White
House[online]. Jún 2013 [cit. 2019-04-06]. Dostupné z:
https://obamawhitehouse.archives.gov/sites/default/files/image/president27sclimateactionplan.pdf
141
The White House. WTAS: Support for the Trump Administration’s Proposal to Replace the Costly and
Overreaching Clean Power Plan. The White House [online]. [vid. 2019-01-28]. Dostupné z:
https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/wtas-support-trump-administrations-proposal-replace-costly-
overreaching-clean-power-plan/
142
OBAMA, Barack. Recorded remarks to global climate summit. In: AmericanRhetoric.com: online speech
bank [online]. c2010 [cit. 2019-02-05]. Text version transcribed directly from audio (first broadcast 18
November 2008). Transcription by Michael E. Eidenmuller. Dostupné z:
https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-
%20Global%20Climate%20Message.pdf
44
aj ostatných krajín.
143
Barack H. Obama vo svojich príhovoroch najmä spomínal budúcnosť,
a s ňou spojené aj budúce generácie, ktoré budú ovplyvnené dnešnými rozhodnutiami. Kroky
v rámci environmentálnej politiky, ako zníženie uhlíkového znečistenia, zdôvodňoval
záujmami ďalších generácií. Pristúpenie ku Parížskej klimatickej zmluve považoval aj
za spôsob, ako zredukovať chudobu a neodsúdil ďalšie generácie na planétu, ktorá už nebude
schopná nápravy. Inklinoval ku vyjadreniam, ktoré hovorili o túžbe ukázať mladej generácií,
že sa súčasná generácia, ako aj jeho administratíva, zaujíma o jej budúcnosť. Zdôrazňoval tiež
potrebu zabudnúť na krátkodobé záujmy a sústrediť sa skôr na dlhodobé, ktoré zaručia terajším
mladým ľuďom kvalitný vzduch, jedlo, vodu ako aj život.
144
Tento znak sa prejavil takisto pri príhovore po ropnej havárií v Golfskom zálive. Po zhrození
z tejto katastrofy, mal Barack H. Obama záujem na náprave tejto rozsiahlej škody, akú táto
havária zapríčinila, či už monitorovaním dopadov na ekosystém, ochrany prírodných zdrojov,
opravou škôd ako aj obranou zasiahnutej komunity. Každé rozhodnutie, podľa Baracka H.
Obamu, sa malo zakladať na kritériu urobiť čo najviac pre ochranu ľudí ako aj ekosystému
Golfského zálivu.
145
Obamov Plán čistej elektriny mal chrániť ľudí, pred zdravotnými
problémami spôsobenými narušeným životným prostredím znečisťovateľmi ovzdušia, či
klimatickou zmenou. Týmto plánom uprednostňoval zdravie ľudí, a kolektívny záujem aj
ostatných štátov na udržateľnej budúcnosti. Uprednostňovanie kolektívnych záujmov sa
prejavilo aj cez zákon o čistých vodách, ktorý mal zaručiť, že priemyselné podniky, či iné
spoločnosti, neznečistia vybrané vodné oblasti. Taktiež založil exekutívnu komisiu pre Arktídu,
ktorá mala za úlohu chrániť tento svetadiel.
146
143
OBAMA, Barack. Paris Press Conference. In: AmericanRhetoric.com: online speech bank [online ]. [cit.
2019-02-03]. Text version transcribed directly from audio. (first broadcast in Issy-les-Moulineaux, 1. December
2015). Dostupné z: https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-
%20Paris%20Press%20Conference%202015.pdf
144
OBAMA, Barack. COP21, Session 1 Address. In: AmericanRhetoric.com: online speech bank [online ] [cit.
2019-02-03]. Text version transcribed directly from audio. (first broadcast in Paríž: COP 21, 30. listopad 2015)
Dostupné z: https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-%20COP21.pdf
145
OBAMA, Barack. Grande Isle Briefing on the Gulf Oil Spill Disaster. In: AmericanRhetoric.com: online
speech bank [online ] [cit. 2019-02-03]. Text version transcribed directly from audio (first broadcast in
Louisianna, 28. Máj 2010). Dostupné z:
https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-
%20Grande%20Isle%20Briefing.pdf
146
The White House. President Obama on Climate & Energy: A HISTORIC COMMITMENT TO
PROTECTING THE ENVIRONMENT AND ADDRESSING THE IMPACTS OF CLIMATE CHANGE. The
White House [online]. 2016 [cit. 2019-04-06]. Dostupné z:
https://obamawhitehouse.archives.gov/sites/obamawhitehouse.archives.gov/files/achievements/theRecord_climat
e_0.pdf
45
Aj Obamov Plán pre klimatickú akciu v sebe nesie prvky znaku zohľadnenie kolektívnych
záujmov. Plán pre klimatickú akciu mal znížiť znečistenie uhlíkom a odštartovať modernizáciu
elektrární, ktoré by sa podľa tejto koncepcie mali v budúcnosti stať nezávislými
na neobnoviteľných zdrojoch. Tento plán má za hlavný cieľ dokázať zlepšiť zdravie ľudí ako
aj životné prostredie, pričom by mal stále podporovať ekonomický rast.
147
U Donalda J. Trumpa sa tento znak prejavil pri uznaní potreby verejného komentovania
reforiem, ktoré chcel zaviesť v rámci RIN trhu, teda trhu s obnoviteľnými identifikačnými
číslami. Považoval za dôležité pri formovaní týchto reforiem prihliadať aj na záujmy občanov
ako aj štátnych, či neštátnych entít.
148
Trump avizoval, že ekonomický rast podporuje
environmentálnu ochranu. Upovedomil, že je dôležité chrániť životné prostredie, avšak bez
poškodenia amerických rodín. Z toho dôvodu, sa snaží o administratívu, ktorá síce znižuje
zábrany a prekážky pre pracovníkov a spoločnosť USA, ale berie na vedomie, že musí aj
chrániť životné prostredie. Toto vyjadrenie môžeme považovať za konanie v prospech
kolektívnych záujmov, keďže samotné životné prostredie medzi tieto záujmy nepochybne
patrí.
149
147
EXECUTIVE OFFICE OF THE PRESIDENT. THE PRESIDENT’S CLIMATE ACTION PLAN. The White
House[online]. Jún 2013 [cit. 2019-04-06]. Dostupné z:
https://obamawhitehouse.archives.gov/sites/default/files/image/president27sclimateactionplan.pdf
148
The White House. President Donald J. Trump Is Expanding Waivers for E15 and Increasing Transparency in
the RIN Market. The White House [online]. [cit. 2019-01-27]. Dostupné z:
https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/president-donald-j-trump-expanding-waivers-e15-increasing-
transparency-rin-market/
149
TRUMP, Donald J. Statement from President Donald J. Trump on Earth Day. The White House [online]. 22.
Apríl 2017 [vid. 2019-01-29]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/statement-
president-donald-j-trump-earth-day/
46
Záver
U Baracka H. Obamu ale aj u Donalda J. Trumpa sa prejavili znaky unilateralizmu ako aj
multilateralizmu, dokonca u Baracka H. Obamu aj bilateralizmu. Ani o jednom zo skúmaných
subjektov sa nedá jednoznačne povedať, že v rámci environmentálnej politiky USA jednali len
unilaterálne, bilaterálne alebo len multilaterálne. U oboch boli nájdené prvky, ktoré
zodpovedali aspoň dvom z uvedených typov jednania. Napriek tomu, z tejto analýzy vyplýva
inklinácia aktérov ku určitému jednaniu. Zatiaľ čo u Baracka H. Obamu, boli zaznamenané
najmä prvky multilateralizmu, u Donalda J. Trumpa boli naopak zaznamenané najmä znaky
unilateralizmu.
Barack H. Obama sa preukázal ako aktér, ktorý sa snažil dodržiavať normy a konvencie,
dokonca apeloval aj na ostatné krajiny aby ich dodržiavali, a snažil sa ešte aj o vyššie ciele
v rámci environmentálnej politiky ako boli stanovené v samotných medzinárodných dohodách.
Považoval za kľúčové, aby štáty spolupracovali a zúčastňovali sa na jednaniach, či z dôvodu,
že v rámci environmentálnej politiky je potrebné aby štáty spolupracovali, alebo aby sa zvýšila
legitimita Parížskej klimatickej dohody, ako aj zahrnutých environmentálnych cieľov, ktorých
bol Barack H. Obama veľkým zástancom. Išlo najmä aj o efektivitu, ktorá by mohla byť
multilaterálnym jednaním dovŕšená. Jeho multilaterálne jednanie sa prejavilo aj cez jeho
vnímanie dôležitosti neštátnych aktérov v rámci environmentálnej politiky. Týchto aktérov
chcel zapojiť do environmentálnej politiky pre jej zefektívnenie, keďže vnímal obrovský
význam odbornej verejnosti ako aj investorov v nie len lokálnom rozsahu, ale aj v tom
globálnom, environmentálnom.
Považoval rovnako za potrebné, aby do tvorenia tejto politiky bolo zapojených čo najviac strán
pre získanie širokého spektra nápadov ako aj názorov na danú problematiku ale aj kvôli pocitu
spolupatričnosti aktérov, čo môže mať za následok zvýšenie legitimity ako aj pozitívne
naladenie spoločnosti ku danej politike. Hoci bol Barack H. Obama multilaterálne naladený už
pred jeho prezidentským mandátom, znaky tohto jednania sa prejavili najmä po jeho zvolení
a vstupe do Bieleho Domu. Barack H. Obama cítil silnú potrebu vodiť ostatné krajiny
ku environmentálnej politike, ktorá by znižovala hrozbu klimatických zmien. Takéto
vodcovstvo avšak vyžadovalo jednania, ústupky a spoluprácu ale aj kontrolu, čoho si bol
Barack H. Obama plne vedomý. Svoje multilaterálne jednanie obhájil aj koncepciami Plán
čistej elektriny a Plán pre klimatickú akciu, v ktorých sa nie len že prejavila jeho snaha o plnú
implementáciu environmentálneho medzinárodného práva, ale aj agitoval neštátnych aktérov
47
aby sa na týchto koncepciách podieľali. Barack H. Obama sa v tejto analýze prejavil ako najmä
multilaterálne jednajúci aktér, ale naskytli sa aj náznaky unilateralizmu, či bilateralizmu.
Unilateralizmus sa u neho prejavil keď trval na dodržiavaní Parížskej klimatickej dohody
navzdory tomu, že by nebola na Parížskej klimatickej konferencii schválená a keď nediskutoval
so štátnymi orgánmi o jej následnom podpísaní a ratifikovaní. Bilateralizmus sa prejavil
pri bližšej spolupráci s Čínou či Brazíliou z dôvodu naplnenia štandardov stanovených
v Parížskej klimatickej dohode. Barack H. Obama sa teda prejavil ako silne multilaterálne
jednajúci aktér, ktorý bol aj veľmi pro-environmentálne zameraný. Znaky unilateralizmu
a bilateralizmu sa teda u neho prejavili v minimálnom rozsahu.
Donald J. Trump vykázal viacero znakov unilateralizmu. Či už jeho odstúpením od Parížskej
klimatickej dohody, alebo rušením Obamových koncepcií, ktoré mali kvóty a ciele vyplývajúce
z medzinárodných dohôd naplniť. Donald J. Trump jednal skôr v mene spoločností
a ekonomického zisku, ako v mene kolektívnych záujmov. Viac krát prejavil neochotu voči
systémom, ktoré boli vybudované multilaterálnym jednaním za Baracka H. Obamu. USA staval
vždy pred ostatné krajiny, avšak zabúdal, že v oblasti životného prostredia sa takéto jednanie
môže prejaviť negatívne práve napokon na USA. Väčšina jeho krokov sprevádzala ideológia
„USA na prvom mieste“, a z toho dôvodu jednal najmä unilaterálne, keďže ostatné krajiny
samozrejme USA na prvé miesto nedávali a presadzovali skôr kolektívne blaho ako blaho
jednej krajiny. Vo veľkom rozsahu rušil regulácie, ktoré mali dopomôcť ku zlepšeniu životného
prostredia, keďže bol presvedčený, že tieto regulácie narúšajú ekonomický rast USA.
Avšak práve životné prostredie dáva priestor na ekonomický rozvoj, a aj preto by nemalo byť
podceňované. Štát pod vedením Donalda J. Trumpa jednal najmä samostatne s hlavným
zreteľom na svoje záujmy, neochotný prispôsobovať sa záujmom iných štátov, či podriaďovať
sa medzinárodným inštitúciám. Je možné tvrdiť, že vypovedaním medzinárodnej
environmentálnej zmluvy Donald J. Trump nerešpektoval medzinárodné normy. Avšak
predpokladáme, že Donald J. Trump si je vedomý súčasného vplyvu USA na svet
a pravdepodobne z toho dôvodu používal takúto unilaterálnu politiku, ktorá je typická
pre hegemonické štáty. Tieto hegemonické štáty si sú vedomé, že dokážu dosiahnuť svoje ciele
a stratégie zo svojich vlastných prostriedkov a nepotrebujú ostatné štáty k dosiahnutiu ich
cieľov. Napriek tomu, že Donald J. Trump a jeho výstupy vykazovali viac znakov
unilateralizmu ako multilateralizmu, v porovnaní s Barackom H. Obamom, mal menší nepomer
medzi týmito znakmi. Hoci sa znaky unilateralizmu u tohto skúmaného subjektu vyskytli viac
krát, multilaterálne znaky neabsentujú natoľko, aby sa o Donaldovi J. Trumpovi dalo povedať,
48
že jedná jednoznačne unilaterálne. Je pravdou, že v rámci tejto bakalárskej práce bola
zaznamenaná mierna inklinácia k unilaterálnemu jednaniu, avšak znaky multilateralizmu sa
u neho prejavili vo veľkom rozsahu. Preto je možpovedať, že z analýzy tejto bakalárskej
práce vyplýva, že Donald J. Trump jednal viac unilaterálne ako Barack H. Obama, avšak nie je
možné jednoznačne prehlásiť, že Donald J. Trump jedná explicitne unilaterálne.
Z uvedených poznatkov, analýzy a získaných vedomostí, teda vyplýva, že hoci ani jeden
zo skúmaných aktérov nejednal explicitne unilaterálne, bilaterálne alebo multilaterálne,
obidvaja prezidenti inklinujú ku určitému jednaniu. Zatiaľ čo Barack H. Obama viacero krát
jednal multilaterálne, Donald J. Trump jednal skôr unilaterálne. Odpoveďou na hypotézu ako
aj na cieľ tejto bakalárskej práce teda je, že Donald J. Trump inklinoval počas svojho
prezidentského mandátu ku unilaterálnemu jednaniu a Barack H. Obama inklinoval počas
svojho prezidentského mandátu ku multilaterálnemu jednaniu. Hypotéza sa teda potvrdila.
Analýza v tejto bakalárskej práci má samozrejme aj svoje obmedzenia. Analýza výstupov počas
administratívy Donalda J. Trumpa ako aj Baracka H. Obamu nemohla obsiahnuť všetky
politické ako aj osobné vplyvy, ktoré oboch prezidentov smerovali ku určitému jednaniu.
Vzhľadom na obmedzenie tejto záverečnej práce, nebolo možné podrobne tieto vplyvy skúmať,
či už zo strany samotnej vlády, agentúr, zákonodarných orgánov, či lobby skupín. Taktiež táto
analýza je obmedzená tým, že sa skúma len jednotlivca a jeho výstupy, no nepozerá sa na veci,
v globálnom dlhodobom rozsahu. Teda táto analýza len normatívne hodnotí výstupy len
od daného aktéra, avšak nepozerá sa na tieto výstupy z odborného kritického hľadiska. Tým, že
výstupy za administratívy oboch prezidentov sú hodnotené len z krátkodobého hľadiska,
v rámci otázky unilateralizmu, bilateralizmu a multilateralizmu, a nie dlhodobého, keďže
na prvý pohľad unilaterálne jednanie by mohlo mať teoreticky multilaterálny zámer.
Jedným z podnetov pre ďalší výskum by mohli byť vzťahy a vplyvy iných aktérov
na prezidenta USA, keďže v tejto bakalárskej práci bol skúmaný skôr jednotlivec ako celok, no
na environmentálnu politiku nemá vplyv len samotný prezident ale aj iné vplyvy ako vláda,
agentúry, jednotlivci, neštátny aktéri, geopolitická situácia a mnohé ďalšie. Z toho dôvodu
odporúčame v ďalšom výskume v rámci tejto tematiky sa zamerať nie len na posúdenie
súčasného stavu podľa stanovených znakov, ale aj zohľadniť iné faktory ako aj aktérov,
a zodpovedať na otázku dôvodu ich záujmov, či vplyvov. Tak isto odporúčame v ďalšom
výskume sa zamerať na vzťahy medzi prezidentom USA a štátnymi orgánmi USA, ktoré by
na túto politiku mohli mať vplyv.
49
Literatúra a použité zdroje
Literatúra
BAPAT, Navin A., MORGAN, T. Clifton. Multilateral Versus Unilateral Sanctions
Reconsidered: A Test Using New Data. International Studies Quarterly. 2009, 53(4), s.
10751094. ISSN 0020-8833.
BARTLETT, Robert V. The Budgetary Process and Environmental Policy. In: VIG,
Norman J., KRAFT, Michael E. (eds.). Environmental Policy in the 1980s: Reagan's New
Agenda. Washington, D.C.: Congressional Quarterly Press. 1984, s. 121141. ISBN 978-
0871873057.
BLUM, Gabrielle. Bilateralism, multilateralism, and the architecture of international law.
Harvard International Law Journal, 2008, 49 (2), s. 323379. ISSN 0017-8063.
BELOW, A. U.S. presidenial decisions on ozone depletion and climate change: A foreign
policy analysis. Foreign Policy Analysis. 1998, 4(1), s. 1-20. ISSN 1743-8586.
BOUCHARD, Caroline , PETERSON, John. Conceptualising Multilateralism: Can We
All Just Get Along? MERCURY. [online]. Január 2011, 1, s. 6-11 [cit. 2019-01-05]. ISSN
2079-9225. Dostupné z: http://mercury.uni-
koeln.de/fileadmin/user_upload/E_paper_no_1__Revised_Version.pdf
CAPIE, David H., EVANS, Paul M. Concerted Unilateralism. The Asia-Pacific Security
Lexicon. Singapore: Iseas - Yusof Ishak Institute, 2007, 2, s. 83. ISBN 9789812304971.
CLAUDE, Inis L. Multilateralism: Diplomatic and Otherwise. International Organization.
1958, 12(1), s. 43-52. ISSN 1531-5088.
COHEN, Bernard C., HARRIS, Scott. Foreign Policy. In: CARLSNAES, Walter, RISSE,
Thomas , SIMMONS, Beth A.. Conceptualizing the Domain of FP. Handbook of
international relations. Second edition. Los Angeles: SAGE, 2013, s. 303. ISBN
9781849201506.
DRULÁKOVÁ, Radka, DRULÁK, Petr. Co je to zahraniční politika?. Tvorba a analýza
zahraniční politiky. Vyd. 3. Praha: Oeconomica, 2011. ISBN 9788024518152.
50
DRULÁKOVÁ, Radka, DUBSKÝ, Zbyněk, KNOTKOVÁ, Vladimíra,
TRÁVNIČKOVÁ, Zuzana. Medzinárodné vzťahy 1. Úvod do štúdia. 1. Praha:
Oeconomica, 2010, s. 56 57. ISBN 978-80-245-1449-9.
DURANT, R. F., RESH W. G. Presidential Agendas, Administrative Strategies, and the
Bureaucracy, In: EDWARDS III, George C., HOWELL, William G. (ed.). Oxford
Handbook of the American Presidency. Oxford: Oxford University Press. 2009, s. 577
600. ISBN 978-0199604418.
ETHIER, Wilfred J. Unilateralism in a Multilateral World. The Economic Journal. 2002,
112(479), s. 266292. ISSN 0013-0133.
FREEDMAN, Lawrence. Strategy: a history. New York: Oxford University Press, 2013,
s. xi. ISBN 978-0-19-932515-3.
GOLDSTEIN, Judith, KEOHANE, Robert O. Ideas and foreign policy: beliefs,
institutions, and political change. Ithaca: Cornell University Press, 1993, s. 3-30. ISBN
978-0801481529.
GRANEHEIM, Ulla H., LUNDMAN, Bertill. Qualitative content analysis in nursing
research: concepts, procedures and measure to achieve trustworthiness. Nurse Educ
Today. 2004, 24(2), s. 105-112. ISSN 0260-6917.
GREEN, Michael. By More than Providence: Grand Strategy and American Power in the
Asia-Pacific since 1783. New York: Columbia University Press, 2017, s. 2. ISBN
9780231542722.
HARRIS, Paul G. Bringing the InBetween Back in: Foreign Policy in Global
Environmental Politics. Politics & Policy. New Jersey: Wiley-Blackwell, 2008, 36(6),
914-943. ISSN 1555-5623.
HARRIS, Paul .G. Collective action on climate change: The logic of regime failure.
Natural Resources Journal. 2007, 47(1), s. 195-224. ISSN 00280739.
HEMMER, Christopher, KATZENSTEIN, P.J. Why is there no NATO in Asia?:
Collective identity, regionalism, and the origins of multilateralism. International
Organization. 2002, 56(3), s. 575-607. ISSN 1531-5088.
51
HERMANN Charles F. Foreign Policy Behavior: That Which is to be Explained. In:
TING, William Pang-yu. Why Nations Act: Theoretical Perspectives for Comparative
Foreign Policy Studies. California: Sage Publications. American Political Science Review
[online]. 1980, 74(2), s. 473. ISSN 0003-0554. Dostupné z: doi:10.2307/1960648
HILL, Christopher, The Changing Politics of Foreign Policy. In: DRULÁKOVÁ, Radka,
DRULÁK, Petr. Co je to zahraniční politika?. Tvorba a analýza zahraniční politiky. Vyd.
3. Praha: Oeconomica, 2011, s. 9. ISBN 9788024518152.
HUDSON, Valerie M. Foreign Policy Analysis: Actor-Specific Theory and the Ground of
International Relations. Foreign Policy Analysis [online]. 2005, 1(1), s. 130. ISSN 1743-
8586. Dostupné z: doi:10.1111/j.1743-8594.2005.00001.x
HOLLOWAY, Steven. U.S. Unilateralism at the UN: Why Great Powers Do Not Make
Great Multilateralists. Global Governance. 2000, 6(3), s. 361381. ISSN 1075-2846.
HOLTSI, Kalevi J. Taming the Sovereigns: Institutional Change in International Politics.
Cambridge: Cambridge University Press, 2004, s. 178-210. ISBN 0521541921.
KAHLER, Miles. Multilateralism with Small and Large Numbers. International
Organization. 1992, 46(3), s. 681-708. ISSN 1531-5088.
KEOHANE, Robert O. Multilateralism: An Agenda for Research. International Journal.
1990, 45(4), s. 731 - 764. ISSN 00207020.
KENNETH, Lowande. Delegation or Unilateral Action?. Journal of law, economics &
organization. 2018, 34(1), s. 54. ISSN 8756-6222.
KIATPONGSAN, Chaiyakorn. Depicting New Bilateralism. In: The EU-Thailand
Relations [online]. B.m.: Amsterdam University Press, Tracing the Patterns of New
Bilateralism. 2011, s. 2542 [vid. 2019-01-05]. ISBN 978-90-8964-164-9. Dostupné z:
https://www.jstor.org/stable/j.ctt46n0vh.6
KREJČÍ, Oskar. Mezinárodní politika. 5. Praha: Ekopress, 2014. ISBN 978-80-87865-07-
1.
KREJČÍ, Oskar. Zahraniční politika USA: Ideje, doktríny, strategie. Praha: Professional
Publishing, 2009, s. 257. ISBN 978-808-6946-689.
52
LOBELL, Steven E. Structural Realism/ Offensive and Defensive Realism. In:
DENEMARK Robert A. (ed.). The International Studies Encyclopedia. Oxford: Blackwell
Publishing, 2010. ISBN 9781405152389.
MACDONALD, D., SMITH H. A. Promises made, promises broken: Questioning
Canada's commitments to climate change. International Journal. 1999, 55(1), s. 107-124.
ISSN 0020-7020.
MATTHEW, Richard A. Environmental Security. In: VIG, Norman J., Kraft, Michael E.
(eds.). Environmental Policy: New Direction for the Twenty-First Century. 2012, 8, s.
344367. Washington, DC: CQ Press. ISBN 978-1452203300.
MAYER, Kenneth R. Going Alone: The Presidential Power of Unilateral Action. In:
EDWARDS III, George C., HOWELL, William G. (ed.). Oxford Handbook of the
American Presidency. 2009, s. 427454. Oxford: Oxford University Press. ISBN 978-
0199604418.
MAYRING, Philipp. Qualitative Content Analysis. Forum: Qualitative Social Research
[online]. Jún 2000, 1(2) [cit. 2019-04-16]. ISSN 1438-5627.
MEARSHEIMER, John J. Back to the Future: Instability in Europe after the Cold War. In:
BROWN, Michael E., LYNN-JONES, Sean M., MILLER, Steven E. (ed.). The Perills of
Anarchy: Contemporary Realism and International Security. Cambridge, MA: MIT Press,
1995. ISBN 9780262522021.
MEZŘICKÝ, Václav. Environmentální politika a udržitelný rozvoj. Praha: Portál, 2005, s.
56-74. ISBN 8073670038.
NEWELL, P., PATERSON M. A climate for business: Global warming, the state and
capital. Review of International Political Economy. 1998, 5(4), s. 679-703. ISSN
09692290.
PAGANO, Angelina. Keystone XL Pipeline: Environmental Issues. Hauppauge: Nova
Science Publishers, Incorporated, 2014. ISBN 978-1-63117-901-3.
REEVES, Andrew, ROGOWSKI, Jon C. Unilateral Powers, Public Opinion, and the
Presidency. The Journal of Politics. 2016, 78(1), s. 137-151. ISSN 0022-3816.
53
REGAN, Patrick M. The politics of global climate change. In: THIES, Cameron G. The
Oxford Encyclopedia of Foreign Policy Analysis. Oxford: Oxford University Press. 2018,
s. 498. ISBN 97801904630452.
RUGGIE, J.G. Multilateralism matters: The theory and praxis on an international form.
International Organization. 1993, 46(3), s. 561-598. ISSN 1531-5088.
SPETH, James Gustave , HAAS, Peter M. Global environmental governance: Foundations
of Contemporary Environmental Studies. In: THIES, Cameron G. The Oxford
Encyclopedia of Foreign Policy Analysis. Oxford: Oxford University Press. 2018, s. 498.
ISBN 97801904630452.
STEIN, Arthur A. Neoliberal Institutionalism. In: REUS-SMIT, Christian, SNIDAL,
Duncan (eds.). The Oxford Handbook of International Relations. New York: Oxford
University Press, 2008, s. 201-221. ISBN 9780199219322.
TAGO, Atsushi. Multilateralism, Bilateralism, and Unilateralism in Foreign Policy.
Oxford Research Encyclopedia of Politics [online]. August 2017, s. 2 [cit. 2018-10-19].
Dostupné z:
http://politics.oxfordre.com/view/10.1093/acrefore/9780190228637.001.0001/acrefore-
9780190228637-e-449?print=pdf
THIES, Cameron G. The Oxford Encyclopedia of Foreign Policy Analysis. Oxford:
Oxford University Press. 2018, s. 198-199. ISBN 97801904630452.
THOMPSON, Alexander. Channels of Power: The UN Security Council and U.S.
statecraft in Iraq. In: THIES, Cameron G. The Oxford Encyclopedia of Foreign Policy
Analysis. Oxford: Oxford University Press, 2018, s. 198-199. ISBN 97801904630452.
WATSON, Adam. Diplomacy. In: KREJČÍ, Oskar. Mezinárodní politika. 5. Praha:
Ekopress, 2014, s. 419. ISBN 978-80-87865-07-1.
WAYNE, Stephen J. Legislative Skills. In: EDWARDS III, George C., HOWELL,
William G. (ed.). Oxford Handbook of the American Presidency. Oxford: Oxford
University Press. 2009, s. 577600. ISBN 978-0199604418.
54
WEDGWOOD, Ruth. Unilateral Action in a Multilateral World. In: PATRICK S. &
FORMAN S. (ed.). Multilateralism and U.S. foreign policy: Ambivalent engagement.
Colorado: Lynne Rienner, 2002, s. 166-189. ISBN 978-1-58826-018-5.
WEDGWOOD, Ruth. Unilateral action in a multilateral world. In: TAGO, Atsushi.
Multilateralism, Bilateralism, and Unilateralism in Foreign Policy. Oxford Research
Encyclopedia of Politics [online]. August 2017, s. 2 [cit. 2018-10-19]. Dostupné z:
http://politics.oxfordre.com/view/10.1093/acrefore/9780190228637.001.0001/acrefore-
9780190228637-e-449?print=pdf
WOLFORD, Scott. The Politics of Military Coalitions. 1. New York: Cambridge
University Press, 2015, s. 12-52. ISBN 9781107496705.
WOOD, Dan B. Presidents and the Political Agenda. In: EDWARDS III, George C.,
HOWELL, William G. (ed.). Oxford Handbook of the American Presidency. 2009, s.
427454. Oxford: Oxford University Press. ISBN 978-0199604418.
YILMAZKUDAY, Demet. Bilateral versus Multilateral Free Trade Agreements: A
Welfare Analysis. Review of International Economics, 2014, 22(3), s. 513-535. ISSN
09657576. Dostupné také z: http://doi.wiley.com/10.1111/roie.12131
Zdroje
Environmental Protection Agency (EPA). Withdrawal of Proposed Rules: Federal Plan
Requirements for Greenhouse Gas Emissions From Electric Utility Generating Units
Constructed on or Before January 8, 2014; Model Trading Rules; Amendments to
Framework Regulations; and Clean Energy Incentive Program Design Details. Federal
Register. Washington D.C., 2017, 82(62), s. 1644-1646.
EPA. Basic Information on Enforcement. EPA: United States Environmental Protection
Agency [online]. [cit. 2019-04-06]. Dostupné z: https://www.epa.gov/enforcement/basic-
information-enforcement
EPA. EPA Organization Chart. EPA: United States Environmental Protection Agency
[online]. [cit. 2019-04-06]. Dostupné z: https://www.epa.gov/aboutepa/epa-organization-chart
55
EPA. Our Mission and What We Do. EPA: United States Environmental Protection
Agency [online]. [cit. 2019-04-06]. Dostupné z: https://www.epa.gov/aboutepa/our-mission-
and-what-we-do
EPA. The Origins of EPA. EPA: United States Environmental Protection Agency [online].
[cit. 2019-04-06]. Dostupné z: https://www.epa.gov/history/origins-epa
EURÓPSKY PARLAMENT. PRACOVNÝ DOKUMENT: o príprave samitu Rio+20 –
schôdza medziparlamentného výboru Európsky parlament – národné parlamenty.
Európsky parlament [online]. Február 2012, s. 2 [cit. 2018-11-25]. Dostupné z:
http://www.europarl.europa.eu/RegData/commissions/envi/document_travail/2012/48372
6/ENVI_DT(2012)483726_SK.pdf
Executive Office of the President. THE PRESIDENT’S CLIMATE ACTION PLAN. The
White House[online]. Jún 2013 [cit. 2019-04-06]. Dostupné z:
https://obamawhitehouse.archives.gov/sites/default/files/image/president27sclimateaction
plan.pdf
HORSE, Chief Arvol Looking. Standing Rock is everywhere: one year later | Chief Arvol
Looking Horse. The Guardian [online]. 2018 [vid. 2019-03-25]. ISSN 0261-3077.
Dostupné z: https://www.theguardian.com/environment/climate-consensus-97-per-
cent/2018/feb/22/standing-rock-is-everywhere-one-year-later
MCGLINCHEY, Stephen. Diplomacy. E-International Relations: Students [online].
Január 2017 [cit. 2018-10-18]. Dostupné z: https://www.e-ir.info/2017/01/08/diplomacy
MILMAN, Oliver. A Better Way to Ensure Clean, Reliable Energy. The White House
[online]. 21. August 2018 [vid. 2019-01-31]. Dostupné z:
https://www.whitehouse.gov/articles/better-way-ensure-clean-reliable-energy/
OBAMA, Barack. COP21, Session 1 Address. In: AmericanRhetoric.com: online speech
bank [online ] [cit. 2019-02-03]. Text version transcribed directly from audio. (first
broadcast in Paríž: COP 21, 30. listopad 2015) Dostupné z:
https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-
%20COP21.pdf
56
OBAMA, Barack. Grande Isle Briefing on the Gulf Oil Spill Disaster. In:
AmericanRhetoric.com: online speech bank [online ] [cit. 2019-02-03]. Text version
transcribed directly from audio (first broadcast in Louisianna, 28. Máj 2010). Dostupné z:
https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-
%20Grande%20Isle%20Briefing.pdf
OBAMA, Barack H. National Security Strategy of the United States of America. National
Security Strategy Archive [online]. Washington D.C., Február 2015 [cit. 2019-03-24].
Dostupné z: http://nssarchive.us/wp-content/uploads/2015/02/2015.pdf
OBAMA, Barack H. National Security Strategy of the United States of America. National
Security Strategy Archive [online]. Washington D.C., Máj 2010 [cit. 2019-03-24].
Dostupné z: http://nssarchive.us/NSSR/2010.pdf
OBAMA, Barack. Paris Climate Agreement Address. In: AmericanRhetoric.com: online
speech bank [online ] [cit. 2019-02-03]. Text version transcribed directly from audio (first
broadcast in Kodaň: Climate Summit, 12. December 2015). Dostupné z:
https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-
%20Paris%20Climate%20Agreement.pdf
OBAMA, Barack. Paris Press Conference. In: AmericanRhetoric.com: online speech bank
[online ]. [cit. 2019-02-03]. Text version transcribed directly from audio. (first broadcast
in Issy-les-Moulineaux, 1. December 2015). Dostupné z:
https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-
%20Paris%20Press%20Conference%202015.pdf
OBAMA, Barack. Recorded remarks to global climate summit. In:
AmericanRhetoric.com: online speech bank [online]. c2010 [cit. 2019-02-05]. Text
version transcribed directly from audio (first broadcast 18 November 2008). Transcription
by Michael E. Eidenmuller. Dostupné z:
https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-
%20Global%20Climate%20Message.pdf
57
OBAMA, Barack. Speech at the UN Copenhagen Climate Change Conference. Kodaň:
Climate Summit, 18. December 2009. In: AmericanRhetoric.com: online speech bank
[online]. [cit. 2019-02-05]. Text version transcribed directly from audio. Dostupné z:
https://www.americanrhetoric.com/speeches/PDFFiles/Barack%20Obama%20-
%20UN%20Copenhagen%20Climate%20Change.pdf
PENCE, Mike. Remarks by the Vice President Introducing President Trump’s Statement
on the Paris Accord. The White House [online]. 1. Jún 2017 [vid. 2019-01-29]. Dostupné
z: https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/remarks-vice-president-introducing-
president-trumps-statement-paris-accord/
The White House. Council on Environmental Quality. The White House [online]. [cit.
2019-04-06]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/ceq/
The White House. Editorial Boards Praise President Trump’s Paris Decision. The White
House [online]. 2. Jún 2017 [vid. 2019-01-29]. Dostupné z:
https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/editorial-boards-praise-president-
trumps-paris-decision/
The White House. Las Vegas Review-Journal: „Donald Trump repeals yet another Obama
regulation". The White House [online]. [vid. 2019-01-28]. Dostupné z:
https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/las-vegas-review-journal-donald-trump-
repeals-yet-another-obama-regulation/
The White House. President Donald J. Trump Is Expanding Waivers for E15 and
Increasing Transparency in the RIN Market. The White House [online]. [vid. 2019-01-27].
Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/president-donald-j-trump-
expanding-waivers-e15-increasing-transparency-rin-market/
The White House. President Obama on Climate & Energy: A HISTORIC
COMMITMENT TO PROTECTING THE ENVIRONMENT AND ADDRESSING THE
IMPACTS OF CLIMATE CHANGE. The White House [online]. 2016 [cit. 2019-04-06].
Dostupné z:
https://obamawhitehouse.archives.gov/sites/obamawhitehouse.archives.gov/files/achieve
ments/theRecord_climate_0.pdf
58
The White House. President Trump Puts American Jobs First. The White House [online].
1. Jún 2017 [vid. 2019-01-29]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/briefings-
statements/president-trump-puts-american-jobs-first/
The White House. WTAS: Support for the Trump Administration’s Proposal to Replace
the Costly and Overreaching Clean Power Plan. The White House [online]. [vid. 2019-01-
28]. Dostupné z: https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/wtas-support-trump-
administrations-proposal-replace-costly-overreaching-clean-power-plan/
TRUMP, Donald J. EO on Promoting Active Management of America’s Forests,
Rangelands, and other Federal Lands to Improve Conditions and Reduce Wildfire Risk.
The White House [online]. 21. December 2018 [vid. 2019-01-29]. Dostupné z:
https://www.whitehouse.gov/presidential-actions/eo-promoting-active-management-
americas-forests-rangelands-federal-lands-improve-conditions-reduce-wildfire-risk/
TRUMP, Donald J. National Security Strategy of the United States of America. National
Security Strategy Archive [online]. Washington D.C., December 2017, s. 22-23 [cit. 2019-
03-24]. Dostupné z: http://nssarchive.us/wp-content/uploads/2017/12/2017.pdf
TRUMP, Donald J. Remarks by President Trump at Signing of H.J. Resolution 38. The
White House [online]. 16. Február 2017 [vid. 2019-01-31]. Dostupné z:
https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/remarks-president-trump-signing-h-j-
resolution-38/
TRUMP, Donald J. Remarks by the President in TransCanada Keystone XL Pipeline
Announcement. The White House [online]. 24. Marec 2017 [vid. 2019-01-31]. Dostupné
z: https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/remarks-president-transcanada-
keystone-xl-pipeline-announcement/
TRUMP, Donald J. Statement by President Trump on the Paris Climate Accord. The
White House [online]. 1. Jún 2017 [vid. 2019-02-01]. Dostupné z:
https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/statement-president-trump-paris-
climate-accord/
59
TRUMP, Donald J. Statement from President Donald J. Trump on Earth Day. The White
House [online]. 22. Apríl 2017 [vid. 2019-01-29]. Dostupné z:
https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/statement-president-donald-j-trump-
earth-day/
U.S. Senate Committee on Environment and Public Works. COMMITTEE HISTORY:
HISTORY AND RECENT MEMBERSHIP OF THE COMMITTEE ON
ENVIRONMENT AND PUBLIC WORKS. U.S. Senate Committee on Environment and
Public Works [online]. [cit. 2019-04-06]. Dostupné z:
https://www.epw.senate.gov/public/index.cfm/committee-history
U.S. Senate Committee on Environment and Public Works. COMMITTEE RULES: Rules
of Procedure. U.S. Senate Committee on Environment and Public Works [online]. [cit.
2019-04-06]. Dostupné z: https://www.epw.senate.gov/public/index.cfm/committee-rules
United Nations. 7. d) Paris Agreement. United Nations: Treaty Collection [online]. 4
November 2016 [cit. 2019-04-06]. Dostupné z:
https://treaties.un.org/doc/Publication/MTDSG/Volume%20II/Chapter%20XXVII/XXVII
-7-d.en.pdf
United Nations. PARIS AGREEMENT. UNFCCC [online]. Paríž, 12. December 2015
[cit. 2019-04-06]. Dostupné z:
https://unfccc.int/sites/default/files/english_paris_agreement.pdf
United Nations. Report on the United Nations Conference on the Human Environment.
Sustainable Development Goals: Knowledge Platform[online]. United Nations
Publications, November 1973, s. 6-27 [cit. 2018-11-25]. Dostupné z: http://www.un-
documents.net/aconf48-14r1.pdf
United Nations. Report of the World Commission on Environment and Development: Our
Common Future. Sustainable Development Goals: Knowledge Platform [online]. [cit.
2018-11-25]. Dostupné z: https://sustainabledevelopment.un.org/milestones/wced
ResearchGate has not been able to resolve any citations for this publication.
Article
Full-text available
This article explores mass attitudes toward unilateral presidential power. We argue that mass attitudes toward presidential power reflect evaluations of the current president as well as more fundamental conceptions about the nature of the office, which are rooted in beliefs about the rule of law. In four nationally representative surveys, we find low levels of support for unilateral powers, that these attitudes are stable over time, and that they are structured both by presidential approval and beliefs in the rule of law. In a fifth survey, we show that political context conditions support for unilateral power, and in a sixth we show that these attitudes are consequential for policy evaluation. Even during the Obama presidency, when presidential power is highly politicized, voters distinguish the president from the presidency. Our results have important implications for public opinion’s role in constraining the use of presidential power.
Book
The proposed Keystone XL pipeline has received considerable attention recently. If constructed, the pipeline would transport crude oil (e.g., synthetic crude oil or diluted bitumen) derived from oil sands resources in Alberta, Canada to destinations in the United States and ultimately the international market. Policymakers continue to debate various issues associated with the proposed pipeline. Although some groups have opposed previous oil pipelines-Alberta Clipper and the Keystone mainline, both of which are operating-opposition to the Keystone XL proposal has generated substantially more interest among environmental stakeholders. This book discusses the background and the environmental issues they Keystone XL pipeline would cause.
Article
This article discusses the logic of the unilateral powers model. The theory of unilateral presidential action is based on two foundational assumptions. The article also evaluates the state of empirical work on the model's predictions. Then, the unresolved questions that can motivate future research are addressed. Furthermore, a troubling implication of unilateral action theory is presented: the prediction that, over time, presidents will use unilateral action to expand the reach of presidential authority and centralize power within the White House. The theory of unilateral action depicts an institutional struggle, in which presidents compete with Congress for policy control. 'Unilateral powers' has become a major research agenda, with a consistent theoretical framework and a strong empirical tradition. Unilateral action raises important questions about the balance of power among the institutions of national government, and the effectiveness of congressional and judicial checks on executive energy.
Article
The international climate regime, primarily designed to limit the emissions of pollutants causing global warming, has failed. Why has international cooperation to combat global warming been so difficult, and what factors must change to improve the situation - assuming it is even possible? Using Mancur Olson's classical theory of collective action, this article endeavors to explain the failure of the climate regime. Other international environmental agreements and the associated regimes, such as the Mediterranean Action Plan and the Montreal Protocol on ozone depletion, demonstrate that collective action to address international environmental problems is possible. Both agreements contain the ingredients that classical theory suggests are necessary to achieve collective action. But the flipside of collective action theory - that collective action in larger groups is very difficult or unlikely - can also apply to international agreements and action on climate change. Despite the Mediterranean and Montreal successes, relatively speaking, and in spite of so much effort over two decades to create an effective climate regime, it is by no means apparent that the elements for success will exist for the foreseeable future. We should expect a continued muddling along that may, at best, reduce slightly - but not reverse - global warming at some point in the relatively distant future. Climate change is with us to stay.