Can we study emotion regulation via qualitative analysis? Current status and future prospects

Full text

Diskuze v psychologii, číslo 1, 2020, 23–32
doi: 10.5507/dvp.2020.005
Vieme emočnú reguláciu skúmať kvalitatívne?
Stav poznania aprospekt dobudúcnosti
Can we study emotion regulation via qualitative analysis?
Current status and future prospects
B U
Ústav aplikovanej psychológie, Fakulta sociálnych aekonomických vied,
Univerzita Komenského vBratislave Mlynské luhy 482105 Bratislava, branislav.uhrecky@fses.uniba.sk
Abstrakt: Výskum emočnej regulácie, ktorý zaprvých dvadsať rokov milénia patrí knajrozvinutejším oblastiam akade-
mickej psychológie, je ovplyvnený predovšetkým procesným modelom emočnej regulácie Grossa (1998), ato dotakej
miery, že ho možno označiť zaparadigmu. Procesný model inšpiroval predovšetkým veľké množstvo experimentálnych
akorelačných štúdií, avšak časom sa začalo viac upozorňovať nanedostatky výskumu emočnej regulácie vkontrolo-
vaných podmienkach. Kritické hlasy poukazovali nato, že výskum zastrešený touto paradigmou neprináša adekvátne
poznanie ospontánnych aimplicitných podobách emočnej regulácie, ataktiež ani ojej sociálnom kontexte. Práve táto
kritika otvára priestor pre kvalitatívne štúdie. Cieľom prehľadovej štúdie je zhodnotiť doterajšie úsilie okvalitatívne
skúmanie emočnej regulácie apoukázať naďalšie možné smerovanie výskumu.
Kľúčové slová: interpersonálna emočná regulácia; kvalitatívny výskum; obsahová analýza; procesný model
Abstract: The research of emotion regulation is one of the most advanced areas of academic psychology. It has been
inuenced by the process model of emotion regulation (Gross, 1998) so greatly that this model might be considered
aresearch paradigm. Large number of experimental and correlational studies was inspired by it, but in the course of
time, limits of the emotion regulation study under strictly controlled conditions were pointed out. Critical voices have
been raising regarding the adequacy of knowledge that is brought by research under the process model paradigm,
especially with concerns to implicit and spontaneous forms of emotion regulation, and social context in which it takes
place. It is precisely this critic that opens up space for qualitative research. The goal of this review article is to examine
present status of qualitative study of emotion regulation and to suggest apossible future directions of research.
Keywords: interpersonal emotion regulation; qualitative research; content analysis; process model
1 Úvod
Emočná regulácia má vpsychológii ďalekosiahle kore-
ne, avšak etablovaným psychologickým konceptom je
približne dve desaťročia. Významnú zásluhu má natom
ompson (1994), avšak rozhodujúci míľnik zazname-
nal Gross (1998), keď predstavil procesný model emoč-
nej regulácie. Ten nadobudol vempirickom výskume
regulácie emócií status paradigmy. Publikovať štúdiu
o emočnej regulácií bez zmienky oprocesnom modeli
sa stalo nepredstaviteľným. Táto výskumná línia sa dá sa
považovať zaprirodzeného nasledovníka tradície skú-
mania copingu (Folkman & Lazarus, 1988), ale zároveň
čerpá aj zteoretických konceptov ako obranné mecha-
nizmy (Freud, 1992), vzťahová väzba (Dunn &Brown,
1991; Kobak & Sceery, 1988), emočná inteligencia
(Salovey & Mayer, 1990) či sebaregulácia (Baumeister,
Heatherton, & Tice, 1994).
Gross (1998, 2015) denuje emočnú reguláciu ako
procesy, ktorými je modulovaná kvalita, intenzita atr-
vanie prežívaných emócií. Procesný model emočnej
regulácie postavil Gross (1998) nahypotetických fá-
zach, vktorých dochádza kvzniku emočnej odpove-
de. Zároveň platí, že typy stratégii sú komplementárne
voči týmto fázam (viď obrázok 1). Nazačiatku pôsobí
namentálny aparát situácia, pozostávajúca zviacerých
zaspektov. Niektoré aspekty situácie prechádzajú l-
trom pozornosti, kde im je priraďovaný význam aten
determinuje emočnú odpoveď sjej zážitkovou, fyziolo-
gickou abehaviorálnou zložkou. Proces vzniku emočnej
odpovede tak podľa Grossa (1998) prechádza štyrmi
fázami: situácia, pozornosť, hodnotenie aodpoveď.
Nazáklade štyroch fáz generácie emócie Gross
(1998) koncipoval päť kategórií stratégií emočnej re-

24 Vieme emočnú reguláciu skúmať kvalitatívne? Stav poznania aprospekt dobudúcnosti
gulácie, keďže predpokladal, že kregulácii emócií môže
dôjsť už pred prvou fázou procesu vzniku emočnej od-
povede, ato konkrétne naúrovni výberu situácie. Ďalšie
úrovne ER zodpovedajú opísaným štyrom fázam–
modi kácia situácie, zameranie pozornosti, kognitív-
na zmena amodulácia odpovede. Posledná zmienená
úroveň sa podľa Grossa (1998) odostatných odlišuje
vtom, že je ako jediná zameraná naodpoveď, zatiaľ
čo ostatné sú zamerané naantecedenty, čiže procesy
predchádzajúce odpovedi.
Veľká časť počiatočného výskumu vnovej paradig-
me sa zaujímala oprínos aefektivitu dvoch stratégií–
potlačenia expresie akognitívnej reinterpretácie (viď
Gross, 2002; Gross & John, 2003; Hagemann, Leven-
son, & Gross, 2006). Dodnes prevažujú korelačné štúdie
spoužitím dotazníkov aexperimentálne štúdie, kde je
podaná inštrukcia kurčitému spôsobu emočnej regu-
lácie aparticipanti sú následne vystavení podnetovému
materiálu snegatívnym emočným sýtením (viď Dixon-
-Gordon et al., 2015; Sha r et al., 2015; Troy, Shallcross,
& Mauss, 2016). Procesný model avýskumné štúdie,
ktoré sú ním inšpirované, čelili aj kritike. Vliteratúre
môžeme nájsť tri línie kritických ohlasov:
1. jednostranné zameranie navedomé, úsilie vyžadu-
júce (vangl. top-down) procesy aignorovanie im-
plicitných foriem emočnej regulácie (Koole, 2009;
Koole & Rothermund, 2011).
2. jednostranné zameranie najednotlivca motivova-
ného pocitom osobnej pohody, zčoho vyplýva za-
nedbanie interpersonálnych procesov pri emočnej
regulácií (Burkitt, 2017; Campos, Frankel, &Cam-
ras, 2004) aregulačných stratégií implementovaných
pri sledovaní vonkajších cieľov (Tamir, 2016).
3. konceptualizácia regulačných stratégií podľa typu
procesov nezodpovedá tomu, ako emočná regulácia
prebieha vprirodzených podmienkach, keďže nie-
ktoré spôsoby regulovania emócií môžu využívať
viaceré typy procesov (Koole, 2009) – napr. humor
môže súčasne byť odpútaním pozornosti odnajviac
nepríjemných aspektov situácie azároveň metódou
vytvárania kognitívneho odstupu.
Naprvý bod reagujú predovšetkým experimentálne
štúdie, ktoré sa pokúšajú obísť limity sebavýpovede
avyužívajú neurofyziologické merania, sledovanie oč-
ných pohybov a xácií (vangl. eye-tracking), emočnú
verziu Stroopovho testu ainé objektívne metódy (pozri
Koole & Rothermund, 2011). Vtomto článku chcem
prostredníctvom rozboru štúdií poukázať nato, ako
môže kvalitatívny výskum korigovať nedostatky pre-
važujúceho metodologického prístupu vyplývajúce
zdruhého atretieho bodu. Najprv budem analyzovať
štúdie podľa viacerých aspektov – oblasť skúmania, me-
todológia, zistenia aimplikácie pre teóriu – avzávere
zosumarizujem, čo kvalitatívny výskum priniesol po-
znaniu oemočnej regulácií aaké sú ďalšie perspektívy
jeho uplatnenia. Keďže kvalitatívny výskum emočnej
regulácie je skôr sporadický, doprehľadu literatúry je
zahrnutých dvadsať empirických štúdií. Kritériami pre
zahrnutie štúdie boli:
a) explicitné operovanie skonceptom emočnej regu-
lácie – tzn. nezahrnutie štúdií, ktoré sa odvolávali
napríbuzné koncepty akým je napríklad coping.
b) kvalitatívne metodologické zameranie – štúdie
mohli využívať aj kvantifikáciu dát, ale využívali
aj induktívne metódy analýzy aprimárne boli za-
merané naexploráciu fenoménu, nie natestovanie
hypotéz. Napríklad štúdia odOpitza, Cavanagha
aUrryho (2015) analyzovala otvorené výpovede
participantov, ale so striktne danou kódovacou
schémou odvodenou zprocesného modelu. Zároveň
štúdia primárne testovala hypotézu prostredníctvom
Obr. 1: Procesný model emočnej regulácie (pôvodne odGross &  ompson, 2007, in Jurišová, 2016)

Can we study emotion regulation via qualitative analysis? Current status and future prospects 25
experimentálneho dizajnu. Preto nebola dotohto
prehľadu zahrnutá.
2 Tematické zameranie
Keďže kvalitatívny výskum sa vyznačuje doménovou
špecickosťou ahomogenitou vzorky, články ztohto
prehľadu by sa dali podľa typu výskumnej vzorky zara-
diť do4 skupín. Najviac znich, t.j. šesť článkov, sa ve-
nuje emočnej regulácii vučiteľskej profesií. Päť článkov
sa zameriava našportovcov, rovnako päť nazdravotníc-
kych pracovníkov, dva naadolescentov so špecickými
ťažkosťami – poruchy správania aporuchy autistického
spektra. Vrámci tohto prehľadu však uvádzam okrem
toho dva články, ktorých zameranie bolo abstraktnejšie
anemali homogénnu vzorku. Keller aOtto (2009) skú-
mali kultúrne podmienené aspekty socializácie emoč-
nej regulácie etnograckým výskumom nanemeckých
mestských rodinách akamerunských osadách. Zama-
riola et al. (2019) zas analyzovali výpovede subjektov
oich emočnej regulácií vzhľadom namieru ich schop-
nosti interocepcie. Tieto štúdie tak prostredníctvom
kvalitatívneho prístupu ilustrovali takmer málo prebá-
dané aspekty emočnej regulácie.
Okrem intrapersonálnej emočnej regulácie, čiže
regulácie vlastných emócií, čo predstavuje obvyklé
rámcovanie pojmu emočnej regulácie, sa kvalitatívny
výskum často zameriaval aj najej interpersonálnu di-
menziu, čiže regulácie emócií druhej osoby. Tá má vý-
znam vkolektívnych športoch (viď. Campo et al., 2016;
Friesen et al., 2014; Tamminen & Crocker, 2013), ale aj
vučiteľskej profesii (Yin, 2016) či uzdravotných sestier
(Hayward & Tuckey, 2011).
3 Metódy zberu dát
Prevažná časť štúdií využívala metódu individuálneho
pološtruktúrovaného rozhovoru, vniektorých prípa-
doch aj hĺbkového. Využitá však bola aj fokusová sku-
pina vkombinácií srozhovormi (Santomauro, Sheeld,
& Sofrono, 2016) či etnogracký prístup kombinujú-
ci rozhovory sterénnym pozorovaním (Keller & Otto,
2009, Tamminen & Crocker, 2013). Vrámci individuál-
nych rozhovorov bola často využívaná aktívna rekolek-
cia situácie, vktorej museli respondenti regulovať svoju
emóciu (Friesen et al., 2013; Halama, Martinčeková,
&Kostecká, 2017), niekedy aj vprispôsobenej podobe
metódy kritických incidentov (Adamovová &Halama,
2013; Haward & Tuckey, 2013), ktorá sa zameriava
navybavenie zvládnutia nerutinnej anáročnej situácie
vo výkone profesie. Naobdobnom princípe je založe-
ná metóda seba-konfrontačného rozhovoru využívaná
všportovej psychológii (Martinent et al., 2015). Vtroch
štúdiách robili autori rozhovory srespondentmi krát-
ko poemočne sýtenej situácii nabáze retrospektívneho
verbálneho protokolu. Vjednom prípade aj sasisten-
ciou videonahrávky (Martinent et al., 2015), vostatných
dvoch bez (Uhrecký & Gurňáková, 2017; Uhrecký, Gur-
ňáková, & Baránková, in press). Videonahrávky však
boli použité pri zbere dát aj vtedy, keď medzi rozhovo-
rom asituáciou, naktorú sa výskumník pýtal, bol dlhší
časový odstup (Campo et al., 2017).
Vštúdiách realizovaných naučiteľoch sa niektoré
(viď Akbari et al., 2017; Hosotani, Imai-Matsumura,
2011) inšpirovali štruktúrou rozhovoru odSuttonovej
(2004), ktorá začína otázkou smerovanou nakonkrétnu
situáciu, pokračuje sondami dotejto situácie anapo-
kon vyústi vabstraktnejšie otázky týkajúce sa zvládania
emócií naprieč rôznymi situáciami. Najviac sa ztrendu
vymykala procedúra Jiangovej et al. (2016), ktorí kládli
otázky nastratégie regulácie podľa jednotlivých základ-
ných emócií, čiže pýtali sa zvlášť nazvládanie hnevu,
strachu atď. Otázky vrozhovoroch sa naprieč všetkými
štúdiami spravidla nefokusovali iba nasamotnú emoč-
nú reguláciu, ale zahŕňali aj ciele emočnej regulácie
(Campo et al., 2017; Keller & Otto, 2009; Sutton, 2004;
Uhrecký & Gurňáková, 2017), dôsledky aspúšťače emó-
cií (Hayward & Tuckey, 2011; Santomauro et al., 2016)
alebo aj možné alternatívne stratégie, ktoré mohli byť
použité vnezvládnutých situáciách (Kostiuk & Fouts,
2002).
4 Metódy analýzy dát
Štúdie využívali prevažne konvenčné postupy tématic-
ko-obsahovej analýzy akonsenzuálneho kvalitatívneho
výskumu (viď Tab. 1). Častý bol teoreticko-exploračný
prístup (Saldana, 2016), pri ktorom boli naprvej úrovni
analýzy induktívne vytvorené kategórie, atie boli ná-
sledne nadruhej úrovni usporiadané doabstraktnejších
kategórií odvodených prevažne zprocesného modelu
alebo iných teoretických konceptov zliteratúry.
Vštúdií Friesena et al. (2013) analyzovali regulačné
stratégie podľa štyroch úrovní pôsobenia emócie – indi-
viduálna, dyadická, skupinová akultúrna. Opis výsled-
kov je naratívny, apreto nevytvárali žiadne kategórie.
Postup prispôsobili skutočnosti, že mali len dvoch
respondentov. Zamariola et al. (2019) analyzovali dáta
variáciou interpretatívnej fenomenologickej analýzy.
Využívané boli aj rôzne možnosti triangulácie dát.
Santomauro et al. (2016) vychádzali aj zrozhovorov
sadolescentmi sporuchami autistického spektra, kde
sa pýtali naich spôsoby zvládania emócií, ale opierali
sa aj ovýpovede ich rodičov apedagógov, ktoré boli
zozbierané prostredníctvom fokusových skupín. Kel-
ler aOtto (2009) aTamminen aCrocker (2013) analy-
zovali komplexné etnogracké dáta, ktoré zahŕňali aj
výpovede participantov, aj pozorovania výskumníka.
Uhrecký et al. (in press) spolu sverbálnymi protokol-
mi analyzovali behaviorálne prejavy emócií veliteľov
záchranárskych posádok. Následne zostavili časové osi
simulovanej úlohy, naktorých boli triangulované údaje
zpozorovania svýpoveďami participantov.

26 Vieme emočnú reguláciu skúmať kvalitatívne? Stav poznania aprospekt dobudúcnosti
Tab. 1: Prehľad štúdií zahrnutých dočlánku
Zameranie štúdie Participanti Metóda zberu dát Metóda analýzy dát Zhrnutie záverov štúdie Autori
Stratégie ER pri výkone
zdravotníckej profesie
4 zdravotnícky
záchranári
Hĺbkový rozhovor formou
upravenej CIT metódy
Konsenzuálny
kvalitatívny výskum
Zdravotnícki záchranári využívajú najmä zameranie pozor-
nosti ako spôsob sebaregulácie emócií, ktoré nie sú relevant-
né kvýkonu ich práce. Pozornosť obrátia na zvládnuteľné
aspekty situácie, čím neutralizujú negatívne emócie.
Adamovová,
Halama (2013)
Stratégie ER pri výkone
pedagogickej profesie
18 učiteľov Individuálny
pološtruktúrovaný
rozhovor
Exploračno-teoretická
obsahová analýza
Zoznam stratégií zodpovedá štruktúre procesného modelu.
Učitelia využívajú napr. kontextovo špecické formy modi-
kácie situácie – prispôsobujú učebné metódy charakteristi-
kám triedy, aby aj pre nich bol proces učenia viac potešujúci
a menej frustrujúci. Pri nežiaducom správaní žiaka využívajú
zámerné ignorovanie alebo kognitívnu reinterpretáciu –
akceptujú správanie vzhľadom na osobnostné charakteristiky
žiaka či jeho širší sociálny kontext.
Akbari et al. (2017)
Stratégie ER
(nešpecikované)
73 učiteľov Online dotazník
sotvorenými otázkami
Exploračná obsahová
analýza
Najvýznamnejšie boli stratégie implementované vo fáze
hodnotenia situácie, spočívajúce vzaujatí perspektívy
(vrátane empatie voči žiakom). Významné boli aj proaktívne
seba-protektívne stratégie postavené na princípe všímavos-
ti– meditácia či pohltenie voľnočasovou aktivitou.
Beltman, Poulton
(2019)
Stratégie a ciele intra-
ainterpersonálnej ER
vkolektívnom športe
22 (štúdia 1)
a30 (štúdia 2)
hráčov rugby
Individuálny rozhovor
sasistenciou
videozáznamov
Exploračno-teoretická
obsahová analýza
Interpersonálne procesy prebiehajú vER obojsmerne – spo-
luhráči regulujú svoje emócie navzájom. Motivácia kemočnej
regulácií môže byť altruistická (t.j. pomoc spoluhráčovi)
ajegoistická (regulácia emócií spoluhráča za účelom modi-
kácie situácie).
Campo et al. (2016)
Proces interpersonálnej
ER vkolektívnom športe
2 kapitáni
hokejbalového tímu
Séria individuálnych
otvorených rozhovorov
Naratívna analýza Procesy interpersonálne ER sú riadené cieľmi na rôznych
úrovniach od najjednoduchšej (individuálne ciele aaltruistic-
ké ciele) po najvyššie (skupinové ciele askupinová identita).
Za účelom posilnenia skupinovej identity môže kapitán
zámerne vyvolať vspoluhráčoch pocity viny, pokiaľ nespĺňajú
skupinové normy (napr. vynaložiť úsilie vzápase).
Friesen et al. (2014)
Stratégie ER pri výkone
zdravotníc. profesie
12 sestier Hĺbkový rozhovor formou
upravenej CIT metódy
Exploračno-teoretická
obsahová analýza
Zdravotné sestry najviac využívajú stratégiu potlačenia.
Ako dôvod udávajú presvedčenie, že iné stratégie by počas
výkonu práce mohli narušiť ich pracovný výkon.
Halama,
Martinčeková,
Kostecká (2017)
Negatívne emočne ladené
situácie, ich dôsledky
astratégie ER pri výkone
zdravotníckej profesie
10 sestier Individuálny
pološtruktúrovaný
rozhovor
Exploračná obsahová
analýza
Zdravotné sestry využívajú vkontakte spacientmi tradičné
stratégie zprocesného modelu aj komplexné zmiešané stra-
tégie. Usilujú sa orovnováhu medzi uspokojením zozmyslu-
plnosti vykonávania pomáhajúcej profesie aochranou pred
emočným zaplavením.
Hayward, Tuckey
(2011)
Motívy expresie asupresie
emócií pri výkone
pedagogickej profesie
24 učiteľov Individuálny
pološtruktúrovaný
rozhovor
Exploračno-teoretická
obsahová analýza
Učitelia regulujú emočný prejav vzávislosti od situačného
kontextu. Nebránia sa prejavu negatívnych emócií (veria
vich motivačný účinok na žiakov) aniekedy potlačia prejav
pozitívnych emócií (aby sa žiak neuspokojil so sebou,
akmôže podať lepší výkon).
Hosotani,
Imai-Matsumura
(2011)
Stratégie ER pri výkone
pedagogickej profesie
4 učitelia Individuálny
pološtruktúrovaný
rozhovor
Exploračno-teoretická
obsahová analýza
Učitelia využívajú pri výučbe stratégie modikácie situácie,
kognitívnej zmeny apotlačenia na zníženie intenzity nega-
tívnych emócií, ale na zvýšenie pozitívnych emócií využívajú
len presmerovanie pozornosti (smerom k aspektom učenia,
ktoré prinášajú uspokojenie).
Jiang et al. (2016)
Porovnanie socializácie
ER vodlišných kultúrnych
prostrediach
83 nemeckých
a81kamerunských
rodín
Pološtruktúrovaný
rozhovor, pozorovanie
interakcie rodičov
sdieťaťom
Nešpecikované Urbánne nemecké matky pri plači dieťaťa reagujú obvykle
nadviazaním kvázi-dialógu asnažia sa identikovať príčinu
negatívnej emócie, kým rurálne kamerunské matky sa snažia
vyvolať vdieťati pocit hanby, čím si vyžadujú poddajnosť
dieťaťa avzťahovú harmóniu obnovia, keď sa im podarí tento
cieľ dosiahnuť.
Keller, Otto (2009)
Stratégie arodová
socializácia ER
umladýchžien
sporuchami správania
4 adolescentné ženy Individuálny
pološtruktúrovaný
rozhovor
Exploračná obsahová
analýza
Na reguláciu negatívnych emócií využívajú dievčatá spo-
ruchami správania stratégiu ventilácie, čo sa prejavuje ako
agresia. Je pre ne zložité si uvedomiť alternatívne využiteľné
stratégie. Aj keď dobre poznajú pocit nadšenia (pozitívny
afekt svysokým nabudením), predstava stavu relaxácie
(pozitívny afekt snízkym nabudením) je im vzdialená.
Kostiuk, Fouts
(2002)
Stratégie ER pri výkone
individuálneho športu
11 stolnotenisových
hráčov
Hĺbkový rozhovor formou
sebakonfrontačného
interview
Exploračno-teoretická
obsahová analýza
Stolní tenisti využívajú najmä stratégie zamerania pozornosti
(zvýšená koncentrácia, zastavenie myšlienok, plánovanie
stratégie) astratégie kognitívnej zmeny (sebapovzbudzo-
vanie, humor). Menej využívané sú stratégie modikácie
odpovede, spočívajúce vkontrolovaní fyziológie (prehĺbenie
dýchania, uvoľnenie ramien).
Martinent et al.
(2015)

Can we study emotion regulation via qualitative analysis? Current status and future prospects 27
Zameranie štúdie Participanti Metóda zberu dát Metóda analýzy dát Zhrnutie záverov štúdie Autori
Spúšťače negatívnych
emócií, ich dôsledky
a stratégie ER
uadolescentov sPAS
26 pedagógov
arodičov,
7adolescentov
sPAS
Fokusová skupina,
individuálny
pološtruktúrovaný
rozhovor
Exploračno-teoretická
obsahová analýza
Adolescenti amladší dospelí sporuchou autistického spektra
majú ťažkosti vprvom kroku ER – identikácia apomenova-
nie emócie. Prevažujúcou stratégiou využívanou pri sociál-
nych úzkostiach, ktoré vyplývajú znedostatku sociálnych
zručností, je behaviorálne stiahnutie.
Santomauro,
Sheeld, Sofrono
(2016)
Stratégie ER pri príprave
na športový výkon
506 bežcov Online dotazník
sotvorenými otázkami
Exploračná obsahová
analýza
Bežci pred výkonom usmerňujú pozornosť (kstanoveným
cieľom, kpredstave budúceho uspokojenia po dobrom
výkone alebo kpredstavám osvojich minulých úspechoch),
prípadne využívajú rozptýlenie (napr. počúvanie hudby).
Stanley et al. (2012)
Stratégie aciele ER
vprocese výučby
54 učiteľov Individuálny
pološtruktúrovaný
rozhovor
Exploračno-teoretická
obsahová analýza
Niektorí učitelia prežívajú súlad medzi cieľmi procesu učenia
azámermi ER, avšak tí, ktorí vnímajú autenticitu ako dôležitú
súčasť učenia, prežívajú disonanciu a musia vtriede často
využívať na odpoveď zamerané stratégie – potlačenie,
prehĺbenie dýchania alebo krátka prestávka pred verbalizá-
ciou myšlienok.
Sutton (2004)
Strátegie intra
ainterpersonálnej ER
vtímovom športe
4 hráčky
curlingového tímu
Séria individuálnych
otvorených rozhovorov,
pozorovania ztréningov
a zápasov
Exploračno-teoretická
obsahová analýza
Športovci zdôrazňujú vkolektívnom športe význam súperia-
cich cieľov. Individuálne hedonické ainštrumentálne ciele
môžu súperiť stímovými cieľmi atiež so zámerom vytvoriť
audržiavať pozitívnu emočnú atmosféru vtíme.
Tamminen, Crocker
(2013)
Emócie, ciele astratégie
ER pri výkone
zdravotníckej profesie
50 zdravotníckych
záchranárov
Individuálny
pološtruktúrovaný
rozhovor
Exploračno-teoretická
obsahová analýza
Najviac využívanými stratégiami je zameranie pozornosti
na úlohu aemočný odstup. Zdravotnícky záchranár si rokmi
praxe vypracuje schopnosť ostať pozornosťou prítomný
vúlohe a kognitívneakceptovať ohrozenie zdravia aživota
pacientov zperspetívy nezaujatého pozorovateľa.
Uhrecký, Gurňáková
(2017)
Emócie a stratégie ER
pri výkone zdravotníckej
profesie
30 zdravotníckych
záchranárov
Individuálny
pološtruktúrovaný
rozhovor, videozáznamy
zpostupu posádok
Exploračno-teoretická
obsahová analýza
Stratégie možno vsituácii riešenia úlohy rozdeliť podľa
funkcie na sebapodporné ana úlohu zamerané (často majú
za úlohu zvýšiť či udržať emočné napätie na úrovni opti-
málnej pre riešenie úlohy). Príklad takej stratégie je zúženie
pozornosti (tzv. tunelové videnie), ktoré udržiava istú mieru
nabudenia, ale zároveň znižuje emociogénny dopad stimulov
zo širšieho okolia.
Uhrecký, Gurňáková,
Baránková (in press)
Stratégie intra
ainterpersonálnej ER
pri výkone pedagogickej
profesie
25 učiteľov Individuálny
pološtruktúrovaný
rozhovor
Exploračno-teoretická
obsahová analýza
Výsledky štúdie odhalili 2 pardoxné fenomény – tendenciu
učiteľov vyjadriť pozitívne emócie za účelom vybudovania
vzťahu a snahu navonok predstierať neprežívané emócie
(napr. hnev, pokoj) za účelom zachovania si aury záhadnosti
asily, ktorá sa spája spozíciou autority (táto tendencia
saspája zvlášť snormami východných kultúr).
Yin (2016)
Subjektívne vnímaná
schopnosť ER podľa
úrovne interoceptívnej
vnímavosti
9 participantov Hĺbkový rozhovor Interpretatívna
fenomenologická analýza
Ľudia so slabšou schopnosťou interocepcie udávajú ťažkosti
pri porozumení svojim emóciám aich regulácii, vpopisoch
svojich vnútorných stavov sú strohejší, používajú užší slovník
amenej metaforických výrazov.
Zamariola et al.
(2019)
5 Závery ateoretické implikácie
výskumnýchštúdií
Hlavné závery štúdií sú prezentované vtabuľke X,
pričom vtejto sekcii sa zameriam primárne nateore-
tické implikácie, ktoré zcelkových alebo parciálnych
výsledkov štúdií môžu vyplývať, atak súčasný stav
poznania konfrontovať apriniesť podnety pre ďalší
výskum. Naúvod tejto sekcie je treba konštatovať, že
vusporiadaní hlavných kategórií prevláda schéma daná
zmieneným procesným modelom emočnej regulácie.
Subkategórie potom predstavujú doménovo špecic-
ké varianty stratégií, ktoré boli induktívne odvodené
zo samotných dát. Medzi stolno-tenisovými hráčmi
bolo takou stratégiou skracovanie resp. predlžovanie
času medzi výmenami, čím využívali efektívnejšie svoje
emočné nabudenie resp. ho utlmovali (Martinent etal.,
2015). Ide pritom ostratégiu naúrovni modikácie si-
tuácie. Učiteľ zas môže ignorovať nevhodné správanie
žiaka (Akbari et al., 2017), čo predstavuje variant re-
gulácie emócií naúrovni zamerania pozornosti. Štú-
die zahrnuté dotohto prehľadu identikovali takýchto
špecických variant stratégií pomerne veľké množstvo
asú informatívne pre tú – ktorú doménu, avšak nemajú
širšie teoretické implikácie.
Tie však môžu mať štúdie, ktoré vo výsledkoch na-
vrhujú odlišné usporiadanie hlavných kategórií než
aké navrhuje pôvodný procesný model. Uhrecký et al.
(in press) navrhujú dve ústredné kategórie – naúlo-
hu zamerané stratégie asebapodporné stratégie. Ich
rozdelenie emočne-regulačných stratégií sa jednak
podobá naproblém anaemócie zameraného copingu
Folkmanovej aLazarusa (1988), zároveň zodpovedá aj
rozlíšeniu hedonicky ainštrumentálne motivovanej
emočnej regulácie podľa Tamirovej (2016). Uhrecký et
al. (in press) zo skúmania stratégií zdravotníckych zá-
chranárov počas simulovanej záťažovej úlohy prišli kzá-
veru, že niektoré stratégie využívajú zaúčelom lepšieho

28 Vieme emočnú reguláciu skúmať kvalitatívne? Stav poznania aprospekt dobudúcnosti
zvládnutia danej úlohy, aniektoré zaúčelom zníženia
prežívanej tenzie. Príkladom prvej skupiny stratégií je
mobilizácia doakcie, ktorú zdravotnícki záchranári
využívali, aby zvýšili svoju akcieschopnosť organizmu,
hoci zvyšovala mieru afektívneho nabudenia. Vdruhej
skupine stratégií bola najviac zastúpený emočný odstup,
t.j. vytváranie audržiavanie kognitívnej vzdialenosti
odemočne sýtených podnetov, čím je znížený ich po-
tenciál vyvolávať nadmernú hladinu stresu, pri ktorej
by okrem osobnej pohody mohol degradovať aj pracov-
ný výkon. Adamovová aHalama (2013) zas navrhujú
vkontexte inštrumentálnej motivácie rozlišovať medzi
utilizáciou areguláciou emócie. Vychádzajú pritom
zteoretickej práce Mosierovej aFischera (2010), ktorí
odlišujú odemócie relevantnej voči úlohe odemócie
irelevantnej voči úlohe. Konštatujú, že emócie relevant-
ně voči úlohe (t.j. emócie, ktoré sú nositeľom informácie
osituácii), ako napríklad pocit úzkosti vneistej situácii,
nie je treba regulovať, ale využiť ich ako kľúč kspráv-
nemu konaniu – vtomto prípade ku akvizícii ďalších
informácií – atým utilizovať danú emóciu namiesto
regulácie.
Vmnohých štúdiách možno spozorovať, že induk-
tívne odvodené stratégie alebo ich konkrétne varianty
nie sú čistými reprezentantmi stratégií zprocesného
modelu, lebo využívajú viac druhov procesov súčasne.
Medzi také patrí „vedomé zameranie naetiku práce“
ako spôsob regulácie identikovaný uzdravotníckych
záchranárov Adamovovou aHalamom (2013). Zmiene-
ný spôsob regulácie sa vzťahoval kobavám zo zlyhania,
pričom spočíval vtom, že si zdravotnícky záchranár
pripomenul normy apovinnosti spojené so svojou
prácou. Možno dedukovať, že zahŕňa vsebe aspekt
zmeny hodnotenia situácie (odpochybností smerom
knutnosti akcie) azároveň presmerovania pozornosti
naprioritu. Jedna zteoreticky odvodených stratégií vtej
istej štúdií, motivované sebahodnotenie, je tiež príkla-
dom zapojenia viacerých typov procesov. Motivované
sebahodnotenie ako spôsob sebaregulácie vnaturalis-
tickom rozhodovaní vpodmienkach záťaže postulovali
pôvodne Baumannová, Sniezek aBuerkle (2001). Za-
hŕňa vsebe jednak aspekt zamerania pozornosti sme-
rom ku kontrolovateľným aspektom úlohy, azároveň aj
kognitívne reštrukturalizácie situácie ako zvládnuteľnej.
Rovnako aj príbuzné stratégie všporte ako napr. se-
ba-povzbudzovanie (viď Campo et al., 2017) môžeme
zahŕňať tieto dva aspekty.
Haywardová aTuckeyová (2011) naspôsoboch
emočnej regulácie vpráci zdravotných sestier poukazu-
jú zas nato, že aj bazálna stratégia ako potlačenie môže
mať viaceré aspekty. Pri potlačení emócie totiž zdravot-
né sestry úmyselne modikujú situáciu – kontrolova-
ním emočných prejavov azdaním profesionality totiž
chcú ovplyvniť reakcie druhých osôb. Ozapojení viace-
rých typov procesov možno uvažovať aj pri spôsoboch
regulácie zostatných štúdií ako taktické plánovanie
(kognitívna reinerpretácia situácie, zameranie pozor-
nosti namyšlienkové procesy anásledná modikácia
situácie; Campo et al., 2017), spoliehanie nazautoma-
tizovanú rutinu (zameranie pozornosti navykonávaný
pracovný automatizmus, kognitívna reinterpretácia
situácie ako zvládnuteľnej; Uhrecký &Gurňáková,
2017), , prehĺbenie dýchania (modikácia fyziologic-
kej odpovede azároveň zameranie pozornosti smerom
knej; Beltman & Poulton, 2016) apri mnohých ďalších.
Nasúčasný spoločný výskyt viacerých typov procesov
pri emočnej regulácii vnaturalistických podmienkach
neupozorňujú len kvalitatívne štúdie, ale poukazoval
naň už aj kvantitatívny výskum emočnej regulácie (Al-
dao & Nolen-Hoeksema, 2013).
Yin (2016) navrhuje schému kategórií zostavenú
podľa koncepcie emočnej práce (Hochschild, 1983),
ktorá hovorí odvoch spôsoboch, akými možno pra-
covať semóciami vprofesiách, kde je častý kontakt
sľuďmi. Povrchovým hraním je modikovaný len náš
vonkajší prejav bez zmeny prežívania, zatiaľ čo hĺbko-
vé hranie má zacieľ zmeniť prežívaný afektívny stav–
tam zaraďuje stratégie kognitívnej zmeny zprocesného
modelu. Ktomu vymedzil Yin (2016) ešte aj tretiu ka-
tegóriu – autentická expresia. Napríbuznosť koncep-
tov emočnej práce aemočnej regulácie poukázala aj
Grandeyová (2000) – obe zahŕňajú aspekt modikácie
niektorého zkomponentov emócií. Spojmom emočnej
práce sa však operuje vsúvislosti sprácou sľuďmi (napr.
uzdravotných sestier alebo letušiek) ajej primárnym
motívom je pôsobenie naemócie druhej osoby. Preto
môžeme onej hovoriť ako ointerpersonálnej emočnej
regulácií.
Interpersonálna emočná regulácia predstavuje
osobitú výzvu pre vedecké bádanie. Korene interper-
sonálneho pohľadu naemočnú väzbu sa nachádzajú
vo výskume vzťahovej väzby amentalizácie, pričom
sa predpokladá, že emočná sebaregulácia jednotlivca
je internalizáciou raných sociálnych interakcií (viď
Dunn & Brown, 1991). Keďže interpersonálnu emočnú
reguláciu tak možno považovať zaprimárnu, pričom
svoj význam nestráca ani vdospelom veku (Chatterjee,
Baumann, & Koole, 2016), zasluhuje si vempirickom
výskume pozornosť, avšak zatiaľ nie je kdispozícií kre-
dibilný pojmový aparát, naktorom by sa širší okruh
psychológov univerzálne zhodol. Stratégiám interper-
sonálnej emočnej regulácie sa zámerne venovali štyri
štúdie ztohto prehľadu (Campo et al., 2017; Friesen
etal., 2013; Tamminen & Crocker, 2013; Yin, 2016)
avšak kategórie súvisiace sňou vyvstali vďalších dvoch
štúdiách (Jiang et al., 2016; Hayward & Tuckey, 2011).
Namieste je spomenúť aj študie Kellerovej aOttovej
(2009) aKostiukovej aFoutsa (2002), ktoré sa zaoberali
socializáciou emočnej regulácie. Zatiaľ čo štúdia Kel-
lerovej aOttovej (2009) si všimala kultúrne odlišnosti

Can we study emotion regulation via qualitative analysis? Current status and future prospects 29
vinterakciách matka–dieťa, Kostiuková aFouts (2002)
sa chceli zamerať narodovú socializáciu emočnej regu-
lácie udievčat, ikeď vkonečnom dôsledku je ich štúdia
prevažne ostratégiách intrapersonálnej emočnej regulá-
cie. Poukazujú však namožnú súvislosť nedostatkočne
rozvinutej schopnosti emočnej sebaregulácie snaruše-
ným vzťahom sotcom.
Friesen et al. (2013) ) usilujú opoukázanie naširšie
teoretické súvislosti, vktorých prebieha interpersonálna
emočná regulácia. Prichádzajú nabáze analýzy rozho-
vorov skapitánmi hokejbalových družstiev spredpo-
kladom, že pri interpersonálnej emočnej regulácii
dochádza kdvojitej regulácii – emócie vlastnej ako aj
emócie druhého. Ilustrujú to nasituácií, pri ktorej par-
ticipant pociťoval hanbu vdôsledku hádky svojich spo-
luhráčov, atak ich napomenutím reguloval súčasne svoj
pocit hanby azároveň ich hnev. Poukazujú tiež nato,
že interpersonálnu emočnú reguláciu nemožno redu-
kovať iba nadyadickú rovinu vzťahovania, lebo môže
dochádzať kvzniku kolektívneho vedomia sociálnej
skupiny aregulačné snahy jej členov sú cielené práve
naovplyvňovanie afektívneho stavu skupiny ako celku
(Friesen et al., 2013).
Voblasti kolektívnych športov sa pohybujú aj štú-
die Campa et al. (2017) aTamminenovej aCrockera
(2013). Obidve štúdie zhodne uvádzajú, že športovci
využívajú stratégie ako cenzurovanie akontrola reči
tela, aby športovec nepreniesol svoju negatívnu emóciu
naspoluhráčov, prípadne upozorňovanie spoluhráčov
naemóciu (aby sa napríklad nenechali uniesť radosťou
tesne pred víťazstvom anestratili tak koncentráciu).
Vsúlade sFriesenom et al. (2013) postulujú stratégie,
ktoré fungujú nakolektívnej úrovni cieľov, ako vzájom-
né povzbudzovanie (Tamminen et al., 2016) alebo skri-
tizovanie celého tímu, ale nie konkrétneho jednotlivca,
aby neboli uneho vyvolané pocity hanby abola posil-
nená súdržnosť mužstva (Campo et al., 2017).
Yin (2016) dospel vo výsledkoch okrem tradičných
sebaregulačných stratégií ako kognitívna reinterpretá-
cia, emočný odstup či zmena zamerania pozornosti,
uvádza ako interpersonálna stratégie ventiláciu, vy-
jadrenie, potlačenie apredstieranie. Obzvlášť posledná
zmienená znich je prínosom voči procesnému modelu
aspolu so štúdiami ošportovcoch (viď predošlý od-
stavec) poukazuje výskum Yina (2016) nadôležitosť
spôsobov regulácie, ktoré sú založené napredstieraní
apravdepodobne sú často využívané pri inštrumentálne
motivovanej regulácií emócií, hoci procesný model sa
onich explicitne nezmieňuje. Jiang et al. (2016) zase
uvádzajú medzi kognitívnymi stratégiami empatiu ako
spôsob regulácie učiteľových afektívnych reakcií vyvo-
laných správaním žiaka – zaujatím empatickej perspek-
tívy voči nemu utlmuje svoju emóciu hnevu. Empatiu
pritom nemožno redukovať nakogníciu ako každú inú,
keďže ide osamostatnú sadu procesov vyvinutú vdô-
sledku tlaku evolučnej selekcie (De Waal, 2008).
Vpráci Haywardovej aTuckeyovej (2011), ktoré
usporiadali stratégie podľa štruktúry procesného mo-
delu, avšak museli vyčleniť vyčlenili samostatnú kategó-
riu pre prácu semočnými hranicami, pretože ju nebolo
možné začleniť medzi ostatné typy stratégií. Je tomu
tak preto, že potenciálne zahŕňajú všetky typy procesov
(viď obrázok 1) aich spoločným menovateľom je zvlá-
danie dvoch ústredných intrapsychických koniktov
vpráci zdravotných sestier – najednej strane medzi
autenticitou aprofesionalitou, nadruhej strane medzi
potrebou blízkosti apotrebou sa ochrániť pred zaplavu-
júcimi emóciami. Vo výsledkoch spomínajú napríklad
zvládanie podobné depersonalizácii či iným disociatív-
nym fenoménom, ktoré zdravotné sestry subjektívne
vnímajú ako pozorovanie samých seba zpohľadu tretej
osoby, ako mechanicky vykonávajú pracovnú činnosť.
Tento proces prebieha podľa ich slov automaticky, bez
ich vedomej vôľovej aktivity, apodľa jeho prejavov mož-
no usudzovať, že sú doneho zapojené komplexnejšie
štruktúry než bazálne procesy postulované procesným
modelom.
6 Zhrnutie azáver
Kvalitatívny výskum emočnej regulácie vporovnaní
skvantitatívnym výskumom hlavného prúdu priniesol
najmä určitý, ikeď zatiaľ len obmedzený vhľad doso-
cializácie asociálnych aspektov fenoménu, prišiel sdo-
ménovo-špecickými poznatkami oemočnej regulácií
(uučiteľov, športovcov či zdravotníckych pracovníkov)
apoukázal nastratégie aich možné konceptualizácie,
oktorých sa vkvantitatívnej tradícií neuvažovalo. Jedná
sa však stále opomerne nerozvinutú oblasť výskumu,
pričom nevyužitý potenciál vidím predovšetkým vo
fenomenologickom prístupe, ktorý aplikovali podľa
mojich znalostí zatiaľ len Zamariola et al. (2019). Pri
súčasnej popularite interpretatívnej fenomenologic-
kej analýzy by však mohli postupne pribudnúť ďalšie
prírastky. Nazreteli treba mať známe limity ľudskej
schopnosti verbalizácie mentálnych procesov (Nisbett
&Wilson, 1977). Napriek tomu môže popis fenome-
nálnej skúsenosti subjektov priniesť nové poznatky
oemočnej regulácii. Zmetodologického hľadiska po-
núka potenciál dobudúcna využitie videozáznamov pri
zbere dát, či už ako materiál pre analýzu (viď Uhrecký
et al., in press) alebo pre stimuláciu výpovede respon-
dentov (viď Campo et al., 2017; Martinent et al., 2015).
Prínosom je práve korekcia nedostatkov vretrospekcii.
Predstavené štúdie poukazujú nato, že stratégie
regulácie emócií môžu mať komplexnú podobu vtom
zmysle, že využívajú rozmanité druhy mentálnych pro-
cesov, čo platí obzvlášť vinterpersonálnom asociál-
nom kontexte, ale aj vkontexte motivácie zameranej
navonkajšie ciele. Vzhľadom ktomu možno konšta-
tovať, že procesný model emočnej regulácie je vhodný
predovšetkým pre popis hedonicky motivovanej intra-

30 Vieme emočnú reguláciu skúmať kvalitatívne? Stav poznania aprospekt dobudúcnosti
personálnej emočnej regulácie, hoci aj vtedy dochádza
ksúčasnému zapájaniu viacerých druhov procesov
(Aldao & Nolen-Hoeksema, 2013). Ako alternatíva
ku klasikácií stratégií podľa typu procesu sa ponúka
funkcionálny prístup (Rice & Homan, 2014; Uhrecký
et al., in press). Vkontexte inštrumentálnej motivácie
by taktiež mohlo byť namieste rozlišovať medzi regulá-
ciou emócie ajej utilizáciou, ako navrhujú Adamovová
aHalama (2013). Uvedené podnety pre konfrontovanie
arozvíjanie teórie sú ukážkou toho, aký prínos môže
mať kvalitatívny výskum emočnej regulácie, ktorým
je možné zachytiť neobvyklé aneočakávané fenomé-
ny, zatiaľ čo dizajn kvantitatívnych štúdií spravidla len
podporuje alebo vyvracia určitú tézu.
Mimo toho je prednosťou kvalitatívneho prístupu
aj schopnosť zachytiť sociálne procesy, čo je relevantné
najmä pre oblasť interpersonálnej emočnej regulácie.
Tá je doposiaľ konceptuálne slabo podchytená. Usku-
točnené výskumné štúdie zväčšej časti skôr neusilovali
osystematizáciu interpersonálnych stratégií dohierar-
chie (viď Friesen et al., 2013; Hayward & Tuckey, 2011;
Tamminen & Crocker, 2013), prípadne sa pokúsili ich
začleniť doštruktúry procesného modelu podľa iden-
tkovaného primárneho typu procesu (Campo et al.,
2017; Jiang et al., 2016). Oodlišný prístup sa pokúsil Yin
(2016), podľa ktorého možno využiť koncept emočnej
práce ako základ pre kategorizáciu, keďže je schopný ab-
sorbovať aj stratégie postulované vprocesnom modeli.
Vtomto prehľade empirickej literatúry som sa
okrem sprostredkovania poznatkov pokúsil predovšet-
kým poukázať nateoretický prínos výskumných štúdií
adovolím si nazáver konštatovať, že napriek kritic-
kému postoju postmoderných filozofických smerov,
stojacich napozadí kvalitatívneho výskumu, smerom
kmetanaratívom aveľkým teóriám, ba niekedy dokonca
aj kmentalizmu ako takému (Plichtová, 2001), môžu
výsledky kvalitatívneho výskumu podnecovať diskusie
ovýznamných teoretických konceptoch, akým je práve
procesný model emočnej regulácie.
Poďakovanie
Vrámci tejto štúdie nie je predpokladaný konikt záuj-
mov.
Literatúra
Adamovová, L., & Halama, P.(2013). Emócie aemočná
sebaregulácia vpráci zdravotníckych záchranárov: kvalitatívny
prístup. In J. Gurňáková akol. (Ed.), Rozhodovanie
profesionálov: Sebaregulácia, stres aosobnosť (pp. 247–266).
Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV.
Akbari, R., Samar, R. G., Kiany, G. R., & Tahernia, M. (2017).
Aqualitative study of EFL teachers’ emotion regulation
behavior in the classroom. eory and Practice in Language
Studies, 7(4), 311–321. doi: 10.17507/tpls.0704.10
Aldao, A., & Nolen-Hoeksema, S. (2013). One versus many:
Capturing the use of multiple emotion regulation strategies
in response to an emotion-eliciting stimulus. Cognition and
Emotion, 27(4), 753–760. doi: 10.1080/02699931.2012.739998
Baumann, M. R., Sniezek, J. A., & Buerkle, C. A. (2001).
Self-evaluation, stress and performance: Amodel of
decision making under acute stress. In E. Salas, & G. Klein
(Ed.), Linking expertise and naturalistic decision making
(pp. 139–158). New York, London: Psychology Press.
doi:10.4324/9781410604200
Baumeister, R. F., Heatherton, T. F., & Tice, D. M. (1994).
Losing control: How and why people fail at self-regulation. San
Diego: Academic Press. doi: 10.5860/choice.32-6508
Beltman, S., & Poulton, E. (2019). “Take astep back”: teacher
strategies for managing heightened emotions. e Australian
Educational Researcher, 46, 661–679.
doi: 10.1007/s13384-019-00339-x
Burkitt, I. (2017). Decentring emotion regulation: From
emotion regulation to relational emotion. Emotion Review,
10(2), 167–173. doi: 10.1177/1754073917712441
Campo, M., Sanchez, X., Ferrand, C., Rosnet, E., Friesen,A.P.,
& Lane, A. M. (2017). Interpersonal emotion regulation in
team sport: Mechanisms and reasons to regulate teammates’
emotions examined. International Journal of Sport and Exercise
Psychology, 15(4), 379–394.
doi: 10.1080/1612197X.2015.1114501
Campos, J. J., Frankel, C. B., & Camras, L. (2004). On the
nature of emotion regulation. Child Development, 75(2),
377 – 394. doi: 10.1111/j.1467-8624.2004.00681.x
Chatterjee, M. B., Baumann, N., & Koole, S. L. (2016). Feeling
better when someone is alike: Poor emotion regulators prot
from pro-social values and priming for similarities with close
others. Journal of Personality, 85(6), 841–851.
De Waal, F. (2008). Putting altruism back into altruism: e
evolution of empathy. Annual Review of Psychology, 59,
279–300. doi: 10.1146/annurev.psych.59.103006.093625
Dunn, J., & Brown, J. (1991). Relationships, talk about feelings,
and the development of aect regulation in early childhood.
In J. Garber & K. A. Dodge (Eds.), e development of emotion
regulation and dysregulation (pp. 89–108). Cambridge:
Cambridge University Press. doi: 10.1017/CBO9780511663963
Folkmann, S., & Lazarus, R. S. (1988). Coping as amediator
of emotion. Journal of Personality and Social Psychology, 54(3),
466–475. doi: 10.1037/0022-3514.54.3.466
Freud, A. (1992). e ego and the mechanisms of defence.
London: Routledge.

Can we study emotion regulation via qualitative analysis? Current status and future prospects 31
Friesen, A. P., Devonport, T. J., Sellars, C. N., & Lane,A.M.
(2013). Anarrative account of decision-making and
interpersonal emotion regulation using asocial-functional
approach to emotions. International Journal of Sport
andExercise Psychology, 11(2), 203–214.
doi: 10.1080/1612197X.2013.773664
Grandey, A. A. (2000). Emotion regulation in the workplace:
Anew way to conceptualize emotional labour. Journal of
Occupational Health Psychology, 5(1), 95–110.
doi: 10.1037//1076-8998.5.1.95
Gross, J. J. (1998). e emerging eld of emotion regulation:
An integrative review. Review of General Psychology, 2,
271–299. doi: 10.1037/1089-2680.2.3.271
Gross, J. J. (2002). Emotion regulation: Aective, cognitive,
andsocial consequences. Psychophysiology, 39, 281–291.
doi: 10.1017/s0048577201393198
Gross, J. J. (2015). Emotion regulation: Current status
andfuture prospects. Psychological Inquiry, 26, 1–26.
doi: 10.1080/1047840X.2014.940781
Gross, J. J., & John, O. P.(2003). Individual dierences in
two emotion regulation processes: Implications for aect,
relationships, and well-being. Journal of Personality and Social
Psychology, 85(2), 348–362. doi: 10.1037/0022-3514.85.2.348.
Halama, P., Martinčeková, L., & Kostecká, M. (2017).
Sebaregulácia negatívnych emócií vprocese rozhodovania
usestier vzdravotníctve: kvalitatívny prístup. In J. Gurňáková.
akol., Význam makrokognícií aemócií vrozhodovaní
zdravotníckych profesionálov (pp. 230–252). Bratislava: Ústav
experimentálnej psychológie SAV.
Hagemann, T., Levenson, R. W., & Gross, J. J. (2006).
Expressive suppression during an acoustic startle.
Psychophysiology, 43, 104–112.
doi: 10.1111/j.1469-8986.2006.00382.x
Hayward, R. M., & Tuckey, M. R. (2011). Emotions in
uniform: How nurses regulate emotion at work via emotional
boundaries. Human Relations, 64(11), 1501–1523.
doi: 10.1177/0018726711419539
Hosotani, R., & Imai-Matsumura, K. (2011). Emotional
experience, expression, and regulation of high-quality Japanese
elementary school teachers. Teaching and Teacher Education,
27, 1039–1048. doi: 10.1016/j.tate.2011.03.010
Jiang, J., Vauras, M., Volet, S., & Wang, Y. (2016). Teachers’
emotions and emotion regulation strategies: Self- and students’
perceptions. Teaching and Teacher Education, 54, 22–31.
doi:10.1016/j.tate.2015.11.008
Jurišová, E. (2016). Súvislosti medzi emočnou reguláciou
avybranými fyziologickými ukazovateľmi vsituácii
rozhodovania. In Ľ. Pilárik akol. (Ed.), Osobnostné faktory
regulácie emócií vprocese rozhodovania (pp. 91–138).
Nitra:FSVaZ UKF vNitre.
Keller, H., & Otto, H. (2009). e cultural socialization
of emotion regulation during infancy. Journal
of Cross-Cultural Psychology, 40(6), 996–1011.
doi:10.1177/0022022109348576
Kobak, R. R., & Sceery, A. (1988). Attachment in late
adolescence: Working models, aect regulation, and
representations of self and others. Child Development, 59(1),
135–146. doi: 10.1111/j.1467-8624.1988.tb03201.x
Koole, S. L. (2009). e Psychology of Emotion Regulation:
An Integrative Review. Cognition & Emotion, 23(1), 4–41.
doi:10.1080/02699930802619031
Koole, S. L., & Rothermund, K. (2011). “Ifeel better but
Idon’t know why”: the psychology of implicit emotion
regulation. Cognition and Emotion, 25(3), 389–399.
doi:10.1080/02699931.2010.550505
Kostiuk, L. M., & Fouts, G. T. (2002). Understanding of
emotions and emotion regulation in adolescent females with
conduct problems: Aqualitative analysis. e Qualitative
Report, 7(1), 1–10.
Martinent, G., Ledos, S., Ferrand C., Campo, M., & Nicolas,M.
(2015). Athletes’ regulation of emotions experienced
during competition: Anaturalistic video-assisted study.
Sport, Exercise, and Performance Psychology, 4(3), 188–205.
doi:10.1037/spy0000037
Opitz, P.C., Cavanagh, S. R., & Urry, H. L. (2015).
Uninstructed emotion regulation choice in four studies of
cognitive reappraisal. Personality and Individual Dierences, 86,
455–464. doi: 10.1016/j.paid.2015.06.048
Mosier, K. L., & Fischer, U. (2010). e role of aect in
naturalistic decision making. Journal of Cognitive Engineering
and Decision Making, 4, 240–255.
doi: 10.1518/155534310X12844000801122
Nisbett, R. E., & Wilson, T. D. (1977). Telling more than we
can know: Verbal reports on mental processes. Psychological
Review, 84(3), 231–259. doi: 10.1037/0033-295X.84.3.231
Plichtová, J. (2001). Predslov: Diskurzívne verzus tradičné
chápanie mysle. In Harré, R., & Gillet, G. R., Diskurz amyseľ
(Úvod dodiskurzívnej psychológie) (pp. 7–28). Bratislava: IRIS.
Rice, T. R., & Homan, L. (2014). Defense mechanisms
and implicit emotion regulation: Acomparison of
apsychodynamic construct with one from contemporary
neuroscience. Journal of American Psychoanalytic Association,
62(4), 693–708. doi: 10.1177/0003065114546746.
Saldana, J. (2016). e coding manual for qualitative
researchers. London: SAGE.
Salovey, P., & Mayer, J. D. (1990). Emotional Intelligence.
Imagination, Cognition and Personality, 9(3), 185–212.
doi:10.2190/DUGG-P24E-52WK-6CDG
Santomauro, D., Sheeld, J., & Sofrono, K. (2016).
Investigations into emotion regulation diculties among
adolescents and young adults with autism spectrum disorder:
Aqualitative study. Journal of Intellectual & Developmental
Disability, 42(3), 1–10. doi: 10.3109/13668250.2016.1236240
Stanley, D. M., Lane, A. M., Beedie, C. J., Friesen, A. P.,
& Devonport, T. J. (2012). Emotion regulation strategies
used in the hour before running. International Journal
of Sport and Exercise Psychology, 10(3), 159–171.
doi:10.1080/1612197X.2012.671910
Sutton, R. E. (2004). Emotional regulation goals and strategies
of teachers. Social Psychology of Education, 7, 379–398.
doi:10.1007/s11218-004-4229-y
Tamir, M. (2016). Why dopeople regulate their
emotions? Ataxonomy of motives in emotion regulation.
Personality and Social Psychology Review, 20(3), 199–222.
doi:10.1177/1088868315586325
Tamminen, K. A., & Crocker, P.(2013). “Icontrol my own
emotions for the sake of the team”: Emotiona self-regulation
and interpersonal emotion regulation among female high-
performance curlers. Psychology of Sport and Exercise, 14,
737–747. doi: 10.1016/j.psychsport.2013.05.002

32 Vieme emočnú reguláciu skúmať kvalitatívne? Stav poznania aprospekt dobudúcnosti
ompson, R. A. (1994). Emotion regulation: Atheme in
search of adenition. Monographs of the Society for Research
inChild Development, 59(2–3), 25–52.
doi: 10.1111/j.1540-5834.1994.tb01276.x
Uhrecký, B., & Gurňáková, J. (2017). Úloha emócií aemočnej
regulácie zdravotníckych záchranárov vsituácii rutinného
typu. In Gurňáková, J. akol. Význam makrokognícií aemócií
vrozhodovaní zdravotníckych profesionálov (pp. 57–111).
Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV.
Uhrecký, B., Gurňáková, J. (in press). Emotion regulation
strategies in paramedic crew leaders during asimulated
stressful Task: Aqualitative inquiry. Studia psychologica.
Yin, H. (2016). Knife-like mouth and tofu-like heart: emotion
regulation by Chinese teachers in classroom teaching. Social
Psychology of Education, 19, 1–22.
doi: 10.1007/s11218-015-9319-5
Zamariola, G., Frost, N., van Oost, A., Corneille, O.,
&Luminet, O. (2019). Relationship between interoception
and emotion regulation: New evidence from mixed methods.
Journal of Aective Disorders, 246, 480–485.
doi: 10.1016/j.jad.2018.12.101