ArticlePDF Available

Vzťah nepodložených tvrdení a mýtov o LGBT a rovesníckeho vplyvu k homonegativite, binegativite a transnegativite u slovenských adolescentov

Authors:
  • University of Constantine the Philosopher in Nitra

Abstract

Abstrakt: Cieľom našej práce je zistiť a analyzovať vzťah nepodložených tvrdení a mýtov o LGBT a rovesníckeho vplyvu k homonegativite, binegativite a transnegativite u slovenských adolescentov.. Výskumu sa zúčastnilo 209 adolescentov z 8 krajov Slovenska: 102 mužov a 107 žien. Ako výskumný nástroj sme využili modifikovanú verziu Škály homofóbie/The Homophobia Scale (Wright., Adams, & Bernat, 1999; modif. Lenghart, 2019), modifikovanú verziu Škály vnímaného rovesníckeho tlaku/The Perceived Peer Pressure Scale (Palani, & Mani, 2016; modif. Lenghart, 2019) a vlastnú autorskú škálu Mýty a empiricky nepodložené presvedčenia o LGBT+ minorite (Lenghart, 2019). Výskumné zistenia poukazujú na vysokú mieru korelácie nepodložených mýtov a tvrdení o LGBT a rovesníckeho vplyvu vo vzťahu k homonegativite, binegativite a transnegativite u adolescentov z kohorty dospievajúcej populácie Slovákov.
UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE
PEDAGOGICKÁ FAKULTA
Katedra pedagogickej a školskej psychológie
KONVERGENCIE
VEDECKEJ ČINNOSTI ŠTUDENTOV A UČITEĽOV
Marcela Verešová (Ed.) a kolektív
NITRA 2020
2
Schválené Edičnou radou Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa
v Nitre
Názov: KONVERGENCIE VEDECKEJ ČINNOSTI
ŠTUDENTOV A UČITEĽOV
Editor: doc. PaedDr. Marcela VEREŠOVÁ, PhD.
Autori: doc. PaedDr. Marcela VEREŠOVÁ, PhD.
PhDr. Eva BALLOVÁ MIKUŠKOVÁ, PhD.
PhDr. Viktor GATIAL, PhD.
PhDr. ROBERT KRAUSE, PhD.
Mgr. Andrea JUHÁSOVÁ, PhD.
Mgr. Lucia RAPSOVÁ, PhD.
Mgr. Katarína ČERGEŤOVÁ
Mgr. Ivana HEČKOVÁ
Mgr. Simona KRIŽANOVÁ
Mgr. Natália MINARČÍKOVÁ
Mgr. Kristína MUJKOŠOVÁ
Mgr. Nina PASTIERIKOVÁ
Mgr. Bronislava PIEŠŤANSKÁ
Mgr. Michaela POLIAKOVÁ
Mgr. Lucia SEDLÁČKOVÁ
Bc. Lucia BORIKOVÁ
Bc. Barbora BRUCHATÁ
Bc. Bibiána BUJDOŠOVÁ
Bc. Daniel LENGHART
Bc. Terézia RADOSOVÁ
Recenzenti: doc. PhDr. Ľuba PAVELOVÁ, PhD.
doc. PhDr. Marta VALIHOROVÁ, CSc.
Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno
reprodukovať bez súhlasu majiteľov práv.
3
OBSAH
Úvod
Marcela Verešová (editorka)
5
Vzťah rizikového správania, prosociálnosti a exekutívnych funkcií
Bronislava Piešťanská, Eva Ballová Mikušková
7
Rizikové správanie a úzkostlivosť dospievajúcich
Nina Pastieriková, Robert Krause
20
Individuálne protektívne faktory a ich vzťah k produkcii rizikového
správania
Michaela Poliaková, Eva Ballová Mikušková
33
Intersexuálne rozdiely a rozdiely vzhľadom na ročník štúdia v rizikovom
správaní pubescentov
Kristína Mujkošová, Marcela Verešová
44
Intersexuálne rozdiely v rizikovom správaní adolescentov
Natália Minarčíková, Marcela Verešová
54
Rizikové správanie adolescentov z hľadiska prevládajúceho výchovného
štýlu v rodine
Natália Minarčíková, Marcela Verešová
66
Prežívaná osamelosť u adolescentov a dimenzie ich rodinného systému
Simona Križanová, Marcela Verešová
79
Pripútanie sa k rodičom a rovesníkom a prežívaná osamelosť
u adolescentov
Simona Križanová, Marcela Verešová
90
Vzťah preferencie myslenia a časovej perspektívy k motivácii výkonu
Katarína Čergeťová, Eva Ballová Mikušková
100
Analýza podmienok akceptácie študenta/ky na štúdium učiteľstva
akademických predmetov
Bibiána Bujdošová, Lucia Rapsová
110
Motivácia voľby učiteľského povolania a vnímanie statusu učiteľskej
profesie u budúcich učiteľov
Lenka Boriková, Marcela Verešová
132
Motivácia voľby učiteľského povolania a interakčný štýl učiteľov
Ivana Hečková, Lucia Rapsová
147
4
Praktické aplikácie Vygotského vývinovej teórie v predškolskom
vzdelávaní
Barbora Bruchatá, Viktor Gatial
157
Rozvoj sociálnych kompetencií v predprimárnom vzdelávaní
Terézia Radosová, Andrea Juhásová
183
Vzťah nepodložených tvrdení a mýtov o LGBT a rovesníckeho vplyvu
k homonegativite, binegativite a transnegativite u slovenských
adolescentov
Daniel Lenghart, Marcela Verešová
194
Prevencia extrémizmu v prostredí strednej školy
Lucia Sedláčková, Andrea Juhásová
213
Záver
Marcela Verešová (editorka)
224
194
VZŤAH NEPODLOŽENÝCH TVRDENÍ A MÝTOV O LGBT
A ROVESNÍCKEHO VPLYVU K HOMONEGATIVITE,
BINEGATIVITE A TRANSNEGATIVITE U SLOVENSKÝCH
ADOLESCENTOV
RELATION OF UNSUBSTANTIATED BELIEFS AND MYTHS ABOUT LGBT
AND PEER INFLUENCE TO HOMONEGATIVITY, BINEGATIVITY AND
TRANSNEGATIVITY AMONG SLOVAK ADOLESCENTS
Daniel Lenghart, Marcela Verešová
Abstrakt: Cieľom našej práce je zistiť a analyzovať vzťah nepodložených tvrdení a mýtov
o LGBT a rovesníckeho vplyvu k homonegativite, binegativite a transnegativite
u slovenských adolescentov.. Výskumu sa zúčastnilo 209 adolescentov z 8 krajov
Slovenska: 102 mužov a 107 žien. Ako výskumný nástroj sme využili modifikovanú verziu
Škály homofóbie/The Homophobia Scale (Wright., Adams, & Bernat, 1999; modif.
Lenghart, 2019), modifikovanú verziu Škály vnímaného rovesníckeho tlaku/The Perceived
Peer Pressure Scale (Palani, & Mani, 2016; modif. Lenghart, 2019) a vlastnú autorskú
škálu Mýty a empiricky nepodložené presvedčenia o LGBT+ minorite (Lenghart, 2019).
Výskumné zistenia poukazujú na vysokú mieru korelácie nepodložených mýtov a tvrdení
o LGBT a rovesníckeho vplyvu vo vzťahu k homonegativite, binegativite a transnegativite
u adolescentov z kohorty dospievajúcej populácie Slovákov.
Kľúčové slová: homonegativita, binegativita, transnegativita, interné faktory, externé
faktory, rovesnícke skupiny, postoje, predsudky, mýty.
Abstract: The aim of our study is to identify and analyse correlations of unsubstantiated
beliefs and myths about LGBT and peer influence to homonegativity, binegativity and
transnegativity among Slovak adolescents. 209 Slovak adolescents from 8 regions
participated in this research: 102 men and 107 women. As a research tool, we used the
modificated version of The Homophobia Scale (Wright, Adams & Bernat, 1999; modif.
Lenghart, 2019), modificated version of The Perceived Peer Pressure Scale (Palani & Mani,
2016; modif. Lenghart, 2019) and author’s scale Myths and Empirically Unsubstantiated
Beliefs about LGBT+ Minority (Lenghart, 2019). The research findings point to a
significant correlations of unsubstantiated myths and claims about LGBT and the peer
influence to homonegativity, binegativity and transnegativity in adolescents from the
cohort of the adolescent Slovak population.
Keywords: homonegativity, binegativity, transnegativity, internal factors, external factors,
peer groups, attitudes, prejudice, myths.
195
1 ÚVOD
Výskumy v oblasti homonegativity, binegativity a transnegativity, ako
aj osobnosti inak než heterosexuálne orientovaných kohort ľudí sú dostupné
(napríklad Herek, Cogan, Gillis, Glunt, 1997; Williamson, 2000; Mullick, Wright,
2002; Brady, 2011) , avšak menej zastúpené sú výskumy, ktoré by sledovali
korelačný alebo predikčný vzťah interných a externých faktorov podieľajúcich
sa na vzniku a rozvoji homonegativity, binegativity a transnegativity. Zámerom
našej štúdie je preto obohatiť vedecké poznatky o vzájomných vzťahoch
nepodložených tvrdení a mýtov o homosexualite/bisexualite/transexualite ako
jedného z interných faktorov a rovesníckeho vplyvu ako jedného z externých
faktorov. Náš príspevok predstavuje výskum, ktorý má exploračný charakter
v oblasti výskumu korelátov homonegativity, binegativity a transnegativity.
Princípy „homofóbie“, „bifóbie“ a „transfóbie“ v našich kultúrach
existujú pomerne dlho. Nejde o nijak zvláštne, moderné fenomény, pretože
korene môžem nájsť už v samotnom stredoveku, kedy boli tieto formy identít
vnímané ako sexuálne deviácie, druhy proti prírode, či sodomia (Fafejta, 2016).
Svoje terminologické ukotvenie však dostali behom začiatku 21.storočia:
homofóbia – Weinberg (1972), bifóbia – Ochs (1992) a transfóbia – Norton
(1997). My však na báze viacerých autorov (Hudson & Ricketts, 1980;
O’Donohue, Caselles, 1993; Morrow, 2000;) budeme operovať s pojmami ako je
homonegativita, binegativita a transnegativita, nakoľko psychologicky aj
lingvisticky aplikovateľnejšie celkovo v rovine negatívneho vnímania voči
LGBT-identifikovaným jednotlivcom.
V oblasti sociálneho ukotvenia zdroja postoja k inak orientovaným
identitám, než je heterosexuálna (ale vo všeobecnej rovine k inakosti), existujú
viaceré sociálne (externé) vplyvy/zdroje, ktoré zohrávajú významnú úlohu
v percipovaní inakosti a postojom voči nim (interiorizácia). Vrcholnou externou
formou je práve heterosexizmus, ktorý predstavuje najvyššiu časť hierarchie
a moci spoločnosti a devalvuje iné identity okrem heterosexuálnej (Ames, 1996;
Ondrisová et al., 2002; Herek, 2004; Szymanski, Kashubeck-West, Meyer, 2008
a i.). Jedným zo zdrojov devalvácie inakosti heterosexizmom môže byť
napríklad aj medializovanie vedecky nepodložených tvrdení, pričom
nepodložené tvrdenia a mýty samé o sebe predstavujú interný/psychologický
faktor vzniku homonegativity, binegativity či transnegativity. Tieto
dezinformácie, mýty či nepodložené tvrdenia môžu vznikať na báze
neúmyselného dezinformovania (misinformácie), alebo na báze zámerného
ublíženia určitej osobe či skupine (Fox, 1983; Hernon, 1995). Klasickými
prípadmi dezinformácií, mýtov či nepodložených tvrdení môžu byť napríklad,
že: (1) bisexuálne identifikovaní jednotlivci prenášajú HIB infekciu z LGBT
196
komunity do heterosexuálnej (Ames, 1996); LGBT ľudia vo všeobecne
nezodpovední či promiskuitný (Watney, 1988; Adam, 1992), alebo že všetci
zženštilý a lesby mužatky (Fejes, Petrich, 1993). Tieto prípady dezinformácií,
mýtov či nepodložených tvrdení vedú širokú spoločnosť k internalizovaniu
mylných informácií, ktoré následné vedú k negatívnemu vnímaniu
marginalizovanej skupiny, či jednotlivca (napr. Herek, 2009; Peréz-Testor et al.,
2010; Holland, Matthews, Schott, 2013; Loutzhenheiser, 2015; Copp, Koehler,
2017). Mnoho autorov a autoriek (napr. Albert, 1986; Treichler, 1988; Adam,
1992; Cheney, 2012; Kaoma, 2013; Bompani, Brown, 2015; Bompani, Valois,
2017; Strand, Svensson, 2019 a i.) uvádzajú média ako najväčší mocenský
monopol spoločnosti v šírení anti-lgbt postojov (predsudkov) a dezinformácií
voči nim. Zimbardo & Leippe (1991, s. 233) poukazujú na to, že „predsudok je
zvyčajne produktom síl sociálneho vplyvu, ktoré kladú svoj nárok do mysle
mladých ľudí ešte predtým, že budú schopní alebo motivovaní im odporovať.“
Jedným z faktorov, ktoré v rámci externých vplyvov pôsobia na vznik
homonegativity, binegativity či transnegativity sú rovesnícke skupiny, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou vývinu dospievajúceho jednotlivca (sekundárna
rovesnícka socializácia – Harris, 1995). Prostredníctvom situácií (sociálnych
interakcií), ktoré umožňujú vytvárať si určitú skúsenosť voči objektu si človek
formuje vlastný názor, alebo presvedčenie na daný objekt, ktorý by mal
predstavovať relatívne stabilný postoj voči danému objektu (Ajzen, 1993).
Zimbardo & Leippe (1991, s. 36) konštatujú, že „postoje sú kľúčovými bodmi
útoku v mnohých stratégiách ovplyvňovania. Konečným cieľom ovplyvňovania
môže byť zmena správania,...“ Takýmto spôsobom môžu fungovať napríklad
rôzne subkultúry, či rovesnícke skupiny, ktoré do veľkej miery ovplyvňujú
postoje svojich členov a to ako na kognitívnej a afektívnej, tak aj
na behaviorálnej úrovni (Smolík, 2010). Rovesnícke skupiny predstavujú
významnú sociálnu entitu, ktorá rovnomerne ovplyvňuje svojich členov, udáva
spoločné presvedčenia, či potláča individualitu (Rusbolt, Van Lange, 2003;
Poteat, Vecho, Rivers, 2015). V kruhoch týchto skupín je teda omnoho ľahšie
ovplyvňovať svojich členov a vytvárať negatívne postoje či konania voči out-
group členom. Výrazné množstvo autorov a autoriek (napr. Olweus, 1993;
Ennet, Bauman, 1994; Ryan, 2001; Espelage, Holt, Henkel, 2003; Williams,
Langhinrichsen-Rohling, Finnegan, 2017; Mucherah, Finch, White, Thomas,
2018; Salmon, Turner, Taillieu, Fortier, Afifi, 2018; Hall, Rodgers, 2019) sa
zhoduje na fakte, že rovesnícke skupiny vysokým zdrojom diskriminačného
správania a šikany v období dospievania. Tieto skupiny teda do vysokej miery
produkujú a rozvíjajú diskriminačné správanie napríklad aj na základe
sexuálnych predsudkov (negatívnych postojov), ktoré internalizované
197
a šírené vo vnútornom systéme skupiny. Le Bon (2015) poukazuje na to, že
tu zásadné faktory, ktoré možno považovať za primárne, ktoré pôsobia
na presvedčenia a názory davov, ktoré možno aplikovať aj do menších davov,
ako sú sekty, subkultúry, či davy zločinné a ovplyvňujú nimi zmýšľanie, postoje
a tým aj správanie svojich členov: (1) Rasa - (história národa, kde kultúra
považuje svoj národ ako jediný správny), (2) Tradície (tradícia ako pevný
koreň kultúry, bez zmien), (3) Čas (čas ako veľký vládca, ktorý pôsobí na
názory a zároveň ich mení), (4) Politické a sociálne inštitúcie inštitucionálne
faktory (ako liečitelia jedného národa, ale škodca pre druhého) a (5) Vzdelanie
a výchova - modely (že vysoké vzdelanie nerobí z človeka šťastnejšieho
a mravnejšieho; že výchova dnešných detí vedie k pochmúrnym obavám
v budúcnosť národa). Považujeme za potrebné zdôrazniť, že rovesnícke
skupiny majú vplyv aj na pozitívny rozvoj ich členov. Viacerí autori (napr.
Berndt, 1979; Barry, Wentzel, 2006; Wentzel, Filisetti, Looney, 2007; Sumter,
Bokhorst, Steinberg, Westenberg, 2009; Glaser, Shelton, Bree, 2010; Padilla-
Walker, Fraser, Black, Bean, 2014 a ďalší) uvádzajú, že rovesnícke skupiny
majú aj vplyv na rozvoj prosociálneho správania svojich in-group členov,
posilňujú pozitívne medzi-skupinové interakcie či posilňujú rezilienciu voči
negatívnemu nátlaku.
Na základe nami špecifikovaných selektovaných premenných
reprezentujúcich jeden interný faktor vzniku a prejavov homonegativity,
binegativity a transnegativity nepodložené tvrdenia a mýty (a ich
komponenty) a jeden externý faktor rovesnícky vplyv (a jeho súčasti)
formulujeme nasledovné ciele nášho výskumu:
1. Identifikovať vzťahy medzi homonegativitou, binegativitou
a transnegativitou (a ich komponentmi afektívny, behaviorálny a kognitívny)
a vybraným interným faktorom nepodložené tvrdenia a mýty (nepodložené
tvrdenia a mýty o homosexualite; nepodložené tvrdenia a mýty o bisexualite;
nepodložené tvrdenia a mýty o transexualite)
2. Identifikovať vzťahy medzi homonegativitou, binegativitou
a transnegativitou (a ich komponentmi afektívny, behaviorálny a kognitívny)
a vybraným externým faktorom rovesnícky vplyv (poddajnosť voči
rovesníckej skupine; rezistencia voči rovesníckej skupine; podpora rovesníckej
skupine) u slovenských adolescentov.
Výskumy venované analýze vzťahov (korelačných či predikčných) nami
sledovaných premenných (nepodložené mýty a tvrdenia, rovesnícky vplyv)
a homonegativity/binegativity/transnegativity v dostupnej literatúre nie
zastúpené, avšak exitujú teoretické východiská (uvedené v úvode), ktoré nám
umožňujú formulovať nasledovné vedecké predpoklady:
198
H1: Predpokladáme významný vzťah medzi homonegativitou, transnegativitou,
binegativitou a nepodloženými tvrdeniami a mýtami o homosexualite
u slovenských adolescentov.
H1.1: Predpokladáme významný vzťah medzi afektívnym komponentom
homonegativity, transnegativity, binegativity a nepodloženými tvrdeniami
a mýtami o homosexualite u slovenských adolescentov.
H1.2: Predpokladáme významný vzťah medzi behaviorálnym komponentom
homonegativity, transnegativity, binegativity a nepodloženými tvrdeniami
a mýtami o homosexualite u slovenských adolescentov.
H1.3: Predpokladáme významný vzťah medzi kognitívnym komponentom
homonegativity, transnegativity, binegativity a nepodloženými tvrdeniami
a mýtami o homosexualite u slovenských adolescentov.
H2: Predpokladáme významný vzťah medzi homonegativitou, transnegativitou,
binegativitou a nepodloženými tvrdeniami a mýtami o bisexualite
u slovenských adolescentov.
H2.1: Predpokladáme významný vzťah medzi afektívnym komponentom
homonegativity, transnegativity, binegativity a nepodloženými tvrdeniami a
mýtami o bisexualite u slovenských adolescentov.
H2.2: Predpokladáme významný vzťah medzi behaviorálnym komponentom
homonegativity, transnegativity, binegativity a nepodloženými tvrdeniami
a mýtami o bisexualite u slovenských adolescentov.
H2.3: Predpokladáme významný vzťah medzi kognitívnym komponentom
homonegativity, transnegativity, binegativity a nepodloženými tvrdeniami
a mýtami o bisexualite u slovenských adolescentov.
H3: Predpokladáme významný vzťah medzi homonegativitou, transnegativitou,
binegativitou a nepodloženými tvrdeniami a mýtami o transsexualite
u slovenských adolescentov.
H3.1: Predpokladáme významný vzťah medzi afektívnym komponentom
homonegativity, transnegativity, binegativity a nepodloženými tvrdeniami
a mýtami o transsexualite u slovenských adolescentov.
H3.2: Predpokladáme významný vzťah medzi behaviorálnym komponentom
homonegativity, transnegativity, binegativity a nepodloženými tvrdeniami
a mýtami o transsexualite u slovenských adolescentov.
H3.3: Predpokladáme významný vzťah medzi kognitívnym komponentom
homonegativity, transnegativity, binegativity a nepodloženými tvrdeniami
a mýtami o transsexualite u slovenských adolescentov.
H4: Predpokladáme významný vzťah medzi homonegativitou, transnegativitou,
binegativitou a poddajnosťou voči rovesníckej skupine u slovenských
adolescentov.
199
H4.1: Predpokladáme významný vzťah medzi afektívnym komponentom
homonegativity, transnegativity, binegativity a poddajnosťou voči rovesníckej
skupine u slovenských adolescentov.
H4.2: Predpokladáme významný vzťah medzi behaviorálnym komponentom
homonegativity, transnegativity, binegativity a poddajnosťou voči rovesníckej
skupine u slovenských adolescentov.
H4.3: Predpokladáme významný vzťah medzi kognitívnym komponentom
homonegativity, transnegativity, binegativity a poddajnosťou voči rovesníckej
skupine u slovenských adolescentov.
H5: Predpokladáme významný vzťah medzi homonegativitou, transnegativitou,
binegativitou a rezistenciou voči rovesníckej skupine u slovenských
adolescentov.
H5.1: Predpokladáme významný vzťah medzi afektívnym komponentom
homonegativity, transnegativity, binegativity a rezistenciou voči rovesníckej
skupine u slovenských adolescentov.
H5.2: Predpokladáme významný vzťah medzi behaviorálnym komponentom
homonegativity, transnegativity, binegativity a rezistenciou voči rovesníckej
skupine u slovenských adolescentov.
H5.3: Predpokladáme významný vzťah medzi kognitívnym komponentom
homonegativity, transnegativity, binegativity a rezistenciou voči rovesníckej
skupine u slovenských adolescentov.
H6: Predpokladáme významný vzťah medzi homonegativitou, transnegativitou,
binegativitou a podporou rovesníckej skupine u slovenských adolescentov.
H6.1: Predpokladáme významný vzťah medzi afektívnym komponentom
homonegativity, transnegativity, binegativity a podporou rovesníckej skupine
u slovenských adolescentov.
H6.2: Predpokladáme významný vzťah medzi behaviorálnym komponentom
homonegativity, transnegativity, binegativity a podporou rovesníckej skupine
u slovenských adolescentov.
H6.3: Predpokladáme významný vzťah medzi kognitívnym komponentom
homonegativity, transnegativity, binegativity a podporou rovesníckej skupine
u slovenských adolescentov.
2 METÓDY
Metódy výskumu
Na identifikovanie homonegativity, binegativity a transnegativity sme
využili nami upravenú Škálu homonegativity, binegativity a transnegativity
200
(z pôvodnej The Homophobia Scale autorov Wright., Adams, & Bernat, 1999).
Pre potrebu identifikácie ďalších súčastí škály boli jednotlivé položky upravené
tak, aby merali aj binegativitu a transnegativitu. Použitá škála obsahuje 25
položiek, ktoré sýtia 3 faktory:
1. Afektívny komponent HBT - položky: 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 11, 22.
2. Behaviorálny komponent HBT - položky: 12, 13, 14, 15, 17, 19, 21, 23, 24, 25.
3. Kognitívny komponent HBT - položky: 3, 8, 16, 18, 20.
Škála má charakter Likterovej škály, na ktorej dospievajúci hodnotia jednotlivé
výroky na stupnici: (1) Úplne súhlasím; (2) Súhlasím; (3) Súhlasím, ani
nesúhlasím; (4) Nesúhlasím; (5) Úplne nesúhlasím. Rozsah celkového skóre: sa
pohybuje medzi 25 a 125, pričom skóre 25 prezentuje vysoko podporné
afektívne, behaviorálne a kognitívne smerovania voči homosexuálom,
bisexuálom a transexuálom (opozitum homofóbie, bifóbie a transfóbie) a skóre
125 prezentuje extrémnu homofóbiu, bifóbiu a transfóbiu zastúpenú tak
v afektívnej, kognitívnej i behaviorálnej sfére.
Na identifikovanie nami sledovaných vybraných interných faktorov
homonegativity, binegativity a transnegativity, konkrétne nepodložených
tvrdení a mýtov o LGBTI+ komunite, sme konštruovali vlastnú autorskú škálu,
ktorá bola vytvorená na báze viacerých odborných zdrojov (primárne Sloboda,
2016). Škála obsahuje 15 výrokov, ktoré reprezentujú nepodložené tvrdenia
voči homosexuálom, bisexuálom a transsexuálom. Je možné ju vyhodnotiť
prostredníctvom celkového skóre (min. 15 a max. 75) alebo skóre tvrdení
a mýtov voči vybraným sexuálnych identitám:
1. Nepodložené tvrdenia a mýty o homosexualite - položky: 1,4,7, 10, 13.
2. Nepodložené tvrdenia a mýty o bisexualite - položky: 2, 5, 8, 11, 14.
3. Nepodložené tvrdenia a mýty o transsexualite, - položky: 3, 6, 9,12,15.
Škála má charakter Likterovej škály, na ktorej dospievajúci hodnotia jednotlivé
výroky na stupnici: (1) Úplne súhlasím; (2) Súhlasím; (3) Súhlasím, ani
nesúhlasím; (4) Nesúhlasím; (5) Úplne nesúhlasím.
Na identifikovanie nami sledovaných vybraných externých faktorov
homonegativity, binegativity a transnegativity, konkrétne poddajnosti voči
rovesníckej skupine, rezistencii voči rovesníckej skupine a podpore
v rovesníckej skupine, sme použili nami modifikovanú Škálu vnímaného
rovesníckeho tlaku (The Perceived Peer Pressure Scale; Palani, & Mani, 2016).
Škála obsahuje 15 výrokov, sú členené na 3 faktory rovesníckeho vplyvu:
1. Poddajnosť voči rovesníckej skupine - položky: 1, 4, 7, 10, 13.
2. Rezistencia voči rovesníckej skupine - položky: 2, 5, 8, 11, 14.
3. Podpora v rovesníckej skupine - položky: 3, 6, 9, 12, 15.
201
Škála má charakter Likterovej škály, na ktorej dospievajúci hodnotia jednotlivé
výroky na stupnici: (1) Úplne súhlasím; (2) Súhlasím; (3) Súhlasím, ani
nesúhlasím; (4) Nesúhlasím; (5) Úplne nesúhlasím.
Štatistické spracovanie dát bolo realizované v štatistickom programe
SPSS. Na identifikovanie rozdielov viazaných na výskumné hypotézy a otázky
sme použili Studentov t-test a analýzu ANOVA.
Výskumný súbor
Výskumný súbor tvorilo 209 adolescentov z 8 krajov Slovenskej
republiky (Bratislavský kraj 15,8%; Trnavský kraj 7,2%; Trenčiansky kraj
13,4%; Nitriansky kraj 15,8%; Žilinský kraj 7,2%; Banskobystrický kraj
10,5%; Prešovský kraj 17,7%; Košický kraj 12,4%)., z ktorých 102 ( 48,8%)bolo
mužov a 107 (51,2%) bolo žien. Vekové rozpätie bolo 15-20 rokov,
zodpovedajúce obdobiu adolescencie. Zastúpenie 15-ročných bolo 7,7%, 16-
ročných 10,0%; 17-ročných 13,9%, 18-ročných 21,1% , 19-ročných 20,6% a 20-
ročných 26,8%. Výber výskumného súboru bol náhodný viazaný na vyplnenie
online výskumnej batérie. Z aspektu triedenia sexuálnej idetifikácie
heterosexuálna a iná, výskumnú batériu vyplnilo 149 heterosexuálne
orientovaných adolescentov a 60 inak orientovaných adolescentov (5,7% gejov;
3,8% lesieb; 12,4% bisexuálov; 1,0% transsexuálov; 2,9% asexuálov; 1,0%
pansexuálov; 1,0% nerozhodnutých; 0,5% inak identifikovaných typu
questioning; 0,5% inak identifikovaných typu abimegender).
3 VÝSLEDKY
V tabuľke 1 uvádzame deskriptívne ukazovatele viazané na nami
skúmané premenné u kohorty slovenských adolescentov: homonegativita,
binegativita a transnegativita; afektívny komponent HBT; behaviorálny
komponent HBT; kognitívny komponent HBT; poddajnosť voči rovesníckej
skupine; rezistencia voči rovesníckej skupine; podpora rovesníckej skupine;
nepodložené tvrdenia a mýty o homosexualite; nepodložené tvrdenia a mýty
o bisexualite; nepodložené tvrdenia a mýty o transsexualite; nepodložené
tvrdenia a mýty o homosexualite, bisexualite a transsexualite.
202
Tabuľka 1 Deskriptívne ukazovatele sledovaných premenných u adolescentov
N=209
AM
SD
Homonegativita, binegativita a transnegativita
50,28
21,62
Afektívy komponent HBT
20,15
9,12
Behaviorálny komponent HBT
19,21
7,90
Kognitívny komponent HBT
10,92
5,89
Poddajnosť voči rovesníckej skupine
7,55
2,61
Rezistencia voči rovesníckej skupine
16,78
3,23
Podpora rovesníckej skupine
16,10
5,68
Nepodložené tvrdenia a mýty o homosexualite
10,12
4,86
Nepodložené tvrdenia a mýty o bisexualite
10,39
4,78
Nepodložené tvrdenia a mýty o transsexualite
9,43
3,91
Nepodložené tvrdenia a mýty o HBT
29,93
12,64
Vysvetlivky: HBT = homonegativita, binegativita a transnegativita
Tabuľka 2 Vzťahy homonegativity, binegativity a transnegativity (a ich
komponentov) a vybraných interných a externých faktorov u adolescentov
PVRS
RVRS
PRS
NTMH
NTMB
NTMT
NTMHBT
HBT
r
,098
-,162*
-,822**
,887**
,827**
,783**
,896**
Sig.
,156
,019
,000
,000
,000
,000
,000
AKHB
T
r
,070
-,153*
-,806**
,854**
,817**
,753**
,871**
Sig.
,313
,027
,000
,000
,000
,000
,000
BKHB
T
r
,210**
-,183**
-,719**
,825**
,738**
,750**
,829**
Sig.
,002
,008
,000
,000
,000
,000
,000
KKHB
T
r
-,029
-,114
-,803**
,826**
,778**
,700**
,829**
Sig.
,679
,099
,000
,000
,000
,000
,000
Vysvetlivky: ** =významné na hladine 0.01 ; *=významné na hladine 0.05; HBT=
hononegativita, binegativita a transnegativita; AKHBT= afektívny komponent HBT;
BKHBT= behaviorálny komponent HBT; KKHBT = kognitívny komponent HBT; PVRS=
poddajnosť voči rovesníckej skupine; RVRS= rezistencia voči rovesníckej skupine; PRS=
podpora rovesníckej skupine; NTMH= nepodložené tvrdenia a mýty o homosexualite;
NTMB= nepodložené tvrdenia a mýty o bisexualite; NTMT= nepodložené tvrdenia a mýty
o transsexualite; NTMHBT= nepodložené tvrdenia a mýty o homosexualite, bisexualite
a transsexualite
203
V tabuľke 2 uvádzame výsledky korelačnej analýzy zameranej
na analýzu vzájomných vzťahov medzi homonegativitou a jej komponentmi
a vybranými internými a externými faktormi, ktoré sa na jej vzniku a prejavoch
podieľajú.
V oblasti homonegativity, binegativity a transnegativity slovenských
adolescentov sme identifikovali významný štatistický vzťah tejto premennej
k nasledovným interným a externým faktorom podieľajúcim sa na jej vzniku
a prejavoch:
rezistencia voči rovesníckej skupine, pričom čím je vyššia rezistencia
voči rovesníckej skupine, tým klesá homonegativita, transnegativita
a binegativita (r=-,162; p=,019);
podpora rovesníckej skupine, pričom čím je vyššia podpora rovesníckej
skupine, tým klesá homonegativita, transnegativita a binegativita (r=-
,822; p=,000);
nepodložené tvrdenia a mýty o homosexualite, pričom čím je viac
nepodložených tvrdení a mýtov o homosexuáloch, tým je aj vyššia
homonegativita, transnegativita a binegativita (r=-,887; p=,000);
nepodložené tvrdenia a ty o bisexualite, pričom čím je viac
nepodložených tvrdení a mýtov o bisexuáloch, tým je aj vyššia
homonegativita, transnegativita a binegativita (r=-,827; p=,000);
nepodložené tvrdenia a mýty o homosexualite, pričom čím je viac
nepodložených tvrdení a tov o transsexuáloch, tým je aj vyššia
homonegativita, transnegativita a binegativita (r=-,783; p=,000);
nepodložené tvrdenia a mýty o homosexualite, bisexualite
a transexualite, pričom čím je viac nepodložených tvrdení a mýtov
o homosexuáloch, bisexuáloch a transsexuáloch, tým je aj vyššia
homonegativita, transnegativita a binegativita slovenských
adolescentov (r=-,896; p=,000).
Na základe uvedených zistení prijímame nami vyslovené hypotézy 1, 2, 3, 5 a 6
a zamietame hypotézu 4.
V oblasti afektívneho komponentu homonegativity, binegativity
a transnegativity slovenských adolescentov sme identifikovali významný
štatistický vzťah tejto premennej k nasledovným interným a externým
faktorom podieľajúcim sa na jej vzniku a prejavoch:
rezistencia voči rovesníckej skupine, pričom čím je nižšia rezistencia
voči rovesníckej skupine, tým stúpa negatívne afektívne ladenie
k homosexuálom, bisexuálom a transsexuálom (r=-,153; p=,027);
podpora rovesníckej skupine, pričom čím je vyššia podpora rovesníckej
skupine, tým klesá negatívne afektívne ladenie k homosexuálom,
204
bisexuálom a transsexuálom (r=-,806; p=,000);
nepodložené tvrdenia a mýty o homosexualite, pričom čím je viac
nepodložených tvrdení a mýtov o homosexuáloch, tým je aj silnejšie
negatívne afektívne ladenie k homosexuálom, bisexuálom
a transsexuálom (r=,854; p=,000);
nepodložené tvrdenia a mýty o bisexualite, pričom čím je viac
nepodložených tvrdení a mýtov o bisexuáloch, tým je aj silnejšie
negatívne afektívne ladenie k homosexuálom, bisexuálom
a transsexuálom (r=,817; p=,000);
nepodložené tvrdenia a mýty o homosexualite, pričom čím je viac
nepodložených tvrdení a mýtov o transsexuáloch, tým je aj silnejšie
negatívne afektívne ladenie k homosexuálom, bisexuálom
a transsexuálom (r=,753; p=,000);
nepodložené tvrdenia a mýty o homosexualite, bisexualite
a transexualite, pričom čím je viac nepodložených tvrdení a mýtov
o homosexuáloch, bisexuáloch a transsexuáloch, tým je aj silnejšie
negatívne afektívne ladenie k homosexuálom, bisexuálom
a transsexuálom (r=,871; p=,000).
Na základe uvedených zistení prijímame nami vyslovené hypotézy 1.1, 2.1, 3.1,
5,1 a 6.1 a zamietame hypotézu 4.1.
V oblasti behaviorálneho komponentu homonegativity, binegativity
a transnegativity slovenských adolescentov sme identifikovali významný
štatistický vzťah tejto premennej k nasledovným interným a externým
faktorom podieľajúcim sa na jej vzniku a prejavoch:
poddajnosť voči rovesníckej skupine, pričom čím je vyššia poddajnosť
voči rovesníckej skupine, tým je silnejšie negatívne behaviorálne
zameranie proti homosexuálom, bisexuálom a transsexuálom (r=,210;
p=,002);
rezistencia voči rovesníckej skupine, pričom čím je nižšia rezistencia
voči rovesníckej skupine, tým je silnejšie negatívne behaviorálne
zameranie proti homosexuálom, bisexuálom a transsexuálom (r=-,183;
p=,008);
podpora rovesníckej skupine, pričom čím je vyššia podpora rovesníckej
skupine, tým klesá homonegativita, transnegativita a binegativita (r=-
,719; p=,000);
nepodložené tvrdenia a mýty o homosexualite, pričom čím je viac
nepodložených tvrdení a mýtov o homosexuáloch, tým je aj vyššia
homonegativita, transnegativita a binegativita (r=,825; p=,000);
nepodložené tvrdenia a mýty o bisexualite, pričom čím je viac
205
nepodložených tvrdení a mýtov o bisexuáloch, tým je aj vyššia
homonegativita, transnegativita a binegativita (r=,738; p=,000);
nepodložené tvrdenia a mýty o homosexualite, pričom čím je viac
nepodložených tvrdení a mýtov o transsexuáloch, tým je aj vyššia
homonegativita, transnegativita a binegativita (r=,750; p=,000);
nepodložené tvrdenia a mýty o homosexualite, bisexualite
a transexualite, pričom čím je viac nepodložených tvrdení a mýtov
o homosexuáloch, bisexuáloch a transsexuáloch, tým je aj vyššia
homonegativita, transnegativita a binegativita slovenských
adolescentov (r=,829; p=,000).
Na základe uvedených zistení prijímame nami vyslovené hypotézy 1.2, 2.2, 3.2,
4.2, 5.2 a 6.2.
V oblasti kognitívneho komponentu homonegativity, binegativity
a transnegativity slovenských adolescentov sme identifikovali významný
štatistický vzťah tejto premennej k nasledovným interným a externým
faktorom podieľajúcim sa na jej vzniku a prejavoch:
podpora rovesníckej skupine, pričom čím je vyššia podpora rovesníckej
skupine, m klesá kognitívne negatívne prežívanie (negatívne
myšlienky, vnímanie, hodnotenie zamerané proti týmto skupinám) voči
homosexuálom, bisexuálom a transexuálom (r=-,719; p=,000);
nepodložené tvrdenia a mýty o homosexualite, pričom čím je viac
nepodložených tvrdení a mýtov o homosexuáloch, tým narastajú
kognitívne negatívne obsahy prežívania voči homosexuálom,
bisexuálom a transexuálom (r=,825; p=,000);
nepodložené tvrdenia a mýty o bisexualite, pričom čím je viac
nepodložených tvrdení a mýtov o bisexuáloch, tým narastajú kognitívne
negatívne obsahy prežívania voči homosexuálom, bisexuálom
a transexuálom (r=,738; p=,000);
nepodložené tvrdenia a mýty o homosexualite, pričom čím je viac
nepodložených tvrdení a mýtov o transsexuáloch, tým narastajú
kognitívne negatívne obsahy prežívania voči homosexuálom,
bisexuálom a transexuálom (r=,750; p=,000);
nepodložené tvrdenia a mýty o homosexualite, bisexualite
a transexualite, pričom čím je viac nepodložených tvrdení a mýtov
o homosexuáloch, bisexuáloch a transsexuáloch, tým narastajú
kognitívne negatívne obsahy prežívania voči homosexuálom,
bisexuálom a transexuálom (r=,829; p=,000).
Na základe uvedených zistení prijímame nami vyslovené hypotézy 1.3, 2.3, 3.3,
6.3 a zamietame hypotézy 4.3 a 5.3.
206
4 DISKUSIA A ZÁVER
Naše zistenia poukazujú na vysokú mieru korelácie nepodložených
mýtov a tvrdení o LGBT a rovesníckeho vplyvu k homonegativite, binegativite
a transnegativite u adolescentov z kohorty dospievajúcej populácie Slovákov.
Je známe, že obdobie adolescencie je výrazným míľnikom, v ktorom zohrávajú
rovesnícke skupiny a rovesníci všeobecne významnú, nezastupiteľnú úlohu
v nadobúdaní nových sociálnych zručností (Smolík, 2010). Vo svetle výsledkov
nášho výskumu môžeme poukázať na vzťahy jednotlivých premenných, ktoré
zohrávajú významnú úlohu vo zvyšovaní ale aj znižovaní produkcie
homonegatívneho, binegatívneho či transnegatívneho správania. Výsledky
podporujú fakt, že internalizácia vedecky neoverených faktov významne súvisí
s postojmi samotných dospievajúcich a ich následné šírenie či manifestáciu
v kruhoch rovesníkov, ktoré nadobúdajú normatívny charakter samotnej
skupiny (primárne referenčných skupín, ktoré plnia normatívny rozmer
správania dospievajúcich)(napr. Palfrey, Urs, 2013; Palermiti, Servidio, Bartolo,
Costabile, 2017; Pace, Passanisi, D’Urso, 2018c; Smith et al., 2018).
Poddajnosťou voči názorom skupine sa sexuálne predsudky rozširujú
a získavajú na sile, čím sa utvrdzujú tieto mýty, či empiricky nepodložené
tvrdenia a neustále sa rozširujú. Toto tvrdenie môžeme podložiť argumentmi
rôznych autorov (napr. Brown et al., 1986; Adrianansz, 2002; Berten, 2008;
Smolík, 2010), ktorí tvrdia, že dospievajúci sa môžu angažovať v rôznych
druhoch rizikového správania na základe pocitu zapadnúť niekam (niekam
patriť opäť v kontexte normatívneho rozmeru sociálnych referenčných skupín).
Toto správanie môže viesť k produkcii vyššej miery sexuálnych predsudkov
(Ames, 1996; Ondrisová et al., 2002; Herek, 2004; Szymanski, Kashubeck-West,
Meyer, 2008 a i.) ale aj k paradoxu konzistencie (Mischel, 1984). V týchto
prípadoch v pozadí stojí aj nedostatok kritického myslenia a rozvíjania
autonómie dospievajúcich. Ak však dospievajúci využívajú vo väčšej miere
kritickejšie a logickejšie myslenie, môže prísť k tzv. rezistencii negatívneho
rovesníckeho vplyvu, ktorý môže brániť k ďalšiemu prenášaniu mýtov
či nepodložených tvrdení a teda aj konaní s nimi spojené. Dhull & Beniwal
(2017) uvádzajú, že dospievajúci ktoré majú napr. vysoké sebavedomie,
disponujú dobrými/kvalitnými sociálnymi zručnosťami či schopní
interagovať s ľuďmi z odlišných sociálnych pozadí sú schopní rezistencie voči
negatívnemu vplyvu rovesníkov. Výskum Steinberga & Monahanovej (2007)
preukázal,
že rezistencie sú najviac schopní dospievajúci vo veku 14 18 rokovej, kedy
postupne dospievajú na kognitívnu úroveň dospelého človeka a zároveň sa
emocionálne stabilizujú. Vyššia kognitívna úroveň v porovnaní s pubescentným
207
vekom (či vývinovo mladšími vekovými kohortami), rozvoj vyšších
kognitívnych funkcií by mali viesť k väčšej miere rezistentného správania
a teda aj k minimalizovaniu viery v nepodložené tvrdenia. Nutil (2018) uvádza,
že kriticky mysliaci človek dokáže odolávať tlaku dezinformáciám, dokáže sa
lepšie vo svete orientovať, či dokonca je menej ovplyvniteľný predsudkami
spoločnosti. Týmto spôsobom, ak je rezistencia voči rovesníkom väčšia, klesá
tým aj náchylnosť k rozširovaniu nepodložených tvrdení voči LGBT komunite,
znižujú tým dezinformácie (kognitívna úroveň), znižuje sa negatívna emócia
(emocionálna úroveň) a zároveň sa modifikuje ak konania/správanie voči tejto
minorite (behaviorálna úroveň).
Ak je teda rezistencia voči negatívnemu vplyvu, dezinformáciám
a zvyšuje sa úroveň kritického myslenia, môže prichádzať k prosociálnosti,
či k podpore menšinových skupín a aj napríklad k rozširovaniu
akceptovateľného správania v rovesníckych skupinách (Cooke, Apolloni, 1976;
Strain, Shores, Kerr, 1976 a iní). Výskum Hoorna et al. (2014) preukázal,
že rovnako ako majú rovesnícke skupiny negatívny vplyv na jednotlivcov, majú
aj významný vplyv na rozvoj prosociálnej zložky. Paradoxne, aj medializované
informácie môžu mať pozitívny vplyv, ako na rezistenciu tak aj prosociálnosť.
Filmy a seriály, ktorých súčasťou je život LGBT jednotlivcov či komunity,
značne vplývajú na prekonávanie predsudkov voči nim (Ward et al., 2013).
Nisbet a Myers (2013) poukazujú na fakt, že ak televízne programy obsahujú aj
LGBT postavy, zvyšuje sa tým produkcia tolerancie voči tejto skupine inakosti.
Ak teda rovesnícka skupina disponuje práve pozitívnymi percepciami voči
minoritám všeobecne, produkuje sa aj pozitívne, prosociálne konanie voči nim.
Toto zistenie podporujú aj výsledky nášho výskumu, ktoré poukazujú na to,
že ak je väčšia podpora (prosociálnosť) v rovesníckej skupine, klesá tým aj
produkcia homonegatívneho, binegatívneho a transnegatívneho správania.
Týmto spôsobom, ak sú dospievajúci dostupnejší pozitívnejším informáciám
či skúsenosti s LGBT komunitou, je tu pravdepodobnosť menšej
ovplyvniteľnosti práve nepodloženými tvrdenia ale aj negatívnym postojom
rovesníckej skupiny.
LITERATÚRA
ADAM, B. D. (1992). Sociology and people living with AIDS. In J. Huber & B.
Schneider (Eds.), The social context of AIDS. Newbury Park, CA: Sage, pp. 3-18.
ADRIAANZ, G. (2002). Risk behavior in adolesence. Research report, Získané Júna
11, 2020, z www.pkmi-online.com/download/Risk%20Behavior.pdf
208
AJZEN, I. (1993). Attitudes theory and the attitude-behavior relation. In New
Directions in Attitudes Measurement, chapter 3. Berlin: Walter de Grutyer, pp.
41-57.
ALBERT, E. (1986). Illness and deviance: The response of the press to AIDS. In
D. Feldmann & T. Johnson (Eds.). The social dimensions of AIDS: Method and
theory. New York: Praeger , pp. 163-178.
AMES, L. J. (1996). Homo-Phobia, Homo-Ignorance, Homo-Hate, Heterosexism
and AIDS. In Rothblum, E. D., Bond, L. A. (Eds.), Preventing Heterosexism and
Homophobia. California: Sage Publications, Inc., s. 239-252.
BARRY, C. M., & WENTZEL, K. R. (2006). Friend influence on prosocial behavior:
the role of motivational factors and friendship characteristics. Developmental
Psychology, 42, p. 153-163.
BERNDT, T. J. (1979). Developmental Changes in conformity to peers and
parents. Developmental Psychology, 15, p. 608-616.
BERTEN, H. (2008). Peer influence on adolescent risk behavior: a network
analysis of social einfluence processes among adolescents in Flemish secondary
schools. Conference Paper. Získané Júna 11, 2020,
z htpp://soc.koleuven.be/ceso/dagvandesociologie/papers/paper.pdf
BOMPANI, B., BROWN, S. T. (2015). A „Religious revolution?“ Print media,
sexuality, and religious discourse in Uganda. Journal of Eastern African Studies,
9, p. 110-126.
BOMPANI, B., & VALOIS, C. (2017). Sexualizing politics: the Anti-Homosexuality
Bill, party-politis and the new political dispensation in Uganda. Critical African
Studies, 9, p. 52-70.
BRADY, M. T. (2011). „Sometimes We Are Prejudiced Against Ourselves“:
Internalized And Enxternalized Homophobia in the Treatment of an Adolescent
Boy. Contemporary Analysis, 47(4), p. 458- 479.
BRECHWALD, W. A., & PRINSTEIN, M. J. (2011). Beyond Homophily: A decade of
advances in understanding peer influence processes. Journal of Research on
Adolescence, 21, p. 166-179.
BROWN, B., CLASEN, D., & EICHER, S. (1986). Perceptions of peer pressure, peer
conformity, dispositions, and self-reported behavior among adolescents.
Developmental Psychology, 22 p. 521-530.
COOKE, T. P., & APOLLONI, T. (1976). Developing positive social-emotional
behaviors: A study of training and generalization effects. Journal of Applied
Behavior Analysis, 8, p. 187-196.
COPP, H. L., & KOEHLER, W. J. (2017). Peer attitudes toward GBT-identified
university students as mediated by demographic factors. Journal of Gay &
Lesbian Mental Health, 21(4), p. 277-291.
209
CHENEY, K. (2012). Locating neocolonialism, „tradition“, and human rights in
Uganda’s gay death penalty. African Studies Review, 9, p. 124-140.
ENNETT, S. T., & BAUMAN, K. E. (1994). The contributions of influence and
selection to adolescent peer group homogeneity: The case of adolescent
cigarette smoking. Journal of Presonality and Social Psychology, 67, p. 356-336.
ESPELAGE, D. L., HOLT, M. K., & HENKEL, R. R. (2003). Examination of peer-
group contextual effects on aggression during early adolescence. Child
Development, 74, p. 205-220.
FAFEJTA, M. (2016). Sexualita a sexuální identita (Sociální povaha přirozenosti).
1. Vydanie. Praha: Portál., 1. 240s.
FEJES, F., & PETRICH, K. (1993). Invisibility, Homophobia, and Heterosexism:
Lesbians, Gays and the Media. Critical Studies in Media Communication, p. 396-
422.
FOX, C. J. (1983). Information and misinformation. Connecticut (Wesport):
Greenwood Press.
GLASER, B., SHELTON, H. K., & BREE, M. (2010). The Moderating Role of Close
Friends in the Relationship between Conduct Problems and Adolescent
Substance use. Journal of Adolescent Health, 47, p. 35-42.
HALL, W. J., & RODGERS, G. K. (2019). Teachers‘ attitudes toward
homosexuality and lesbian, gay, bisexual, and queer community in the United
States. Social Psychology of Education, 22, p. 23-41.
HARRIS, J. R. (1995). Where is the child's environment? A group socializa-
tion theory of development. Psychological Review. 102, p.458-489.
HEREK, G. M., COGAN, J. C., GILLIS, J. R. &, GLUNT, E. K. (1997). Correlates of
Internalized Homophobia in a Community Sample of Lesbians and Gay men.
Journal of the Gay and LEsbian Medical Association, 2, p. 17-35.
HEREK, G. M. (2004). Beyond „Homophobia“: Thinking About Sexual Prejudice
and Stigma in the Twenty-First Century. Journal of Sexuality Research & Social
Policy, 1(2), p. 6-24.
HEREK, G. M. (2009). Sexual stigma and sexual prejudice in the United States: A
conceptual framework. In D. A. Hope (Ed.), Nebraska Symposium on Motivation:
Vol. 54. Contemporary perspectives on lesbian, gay, and bisexual identities.
Springer Science + Business Media, pp. 65111.
HERNON, P. (1995). Disinformation and misinformation through the internet:
Findings of an exploratory study. Goverenment Information Quarterly, 12,
p.133-139.
HOLLAND, L., MATTHEWS, T. L., & SCHOTT, M. R. (2013). „That’s so Gay!“
Exploring College Studentsp Attitudes Toward the LGBT Population. Journal of
Homosexuality, 60, p. 575-595.
210
HUDSON, W., & RICKETTS, W. A. (1980). A strategy for measurement of
homophobia. Journal of Homosexuality, 5, p. 357-371.
KAOMA, K. (2013). The marriage of convenience: the US Christian Right, African
Christianity, and post-colonial politics of sexual identity. In Mederith, L., Weiss
and Michael J, Bosia (Eds.), Global Homophobia: States, Movements, and the
Politics of Oppression, University of Illinois Press, 1st edition, pp. 72-102.
LE BON, G. (2015). Psychológia davov (Myslenie a konanie ľudí v dave).
Bratislava: Ekokonzult. 160s.
LOUTZENHEISER, L. W. (2015). „Who are you calling a problem?“: addressing
transphobia and homophobia through school policy. Cricital Studies in
Education, 56(1), p. 99-115.
MISCHEL, W. (1984). On the predictability of behavior and the structure of
personality. In R. A. Zucker, J. Aronoff, A. I. Rabin (Eds.), Personality and the
prediction of behavior, New York: Academic Press, pp. 269-305.
MORROW, S. L. (2000). First do no harm: Therapists issues in psychotherapy
with lesbian, gay and bisexual clients. In R. M. Perez, K. A. DeBord, & K. J.
Bieschke (Ed.), Handbook of counseling and psychotherapy with lesbian, gay and
bisexual clients, Washington, DC: American Psychological Associatio, pp. 137-
156.
MUCHERAH, W., FINCH, H., WHITE, T., & THOMAS, K. (2018). The relationship
of school climate, teacher defending and friends on students‘ perceptions of
bullying in high school. Journal of Adolescence, 62, p. 128-139.
MULLICK, P. S., & WRIGHT JR., C. W. (2002). Examining the Existence of
Biphobia in the Heterosexuaal and Homosexual Populations. Journal of
Bisexuality, 2(4), p. 47-64.
NISBET, E. C., & MYERS, T. A. (2012). Cultivating tolerance of homosexuals. In
M. Morgan,, J. Shanahan, N. Signorielli (Eds.), Living with television now:
Advances in cultivation theory & research, New York: Peter Lang, p. 61-80.
NORTON, J. (1997). „Brain Says You’re a Girl, But I Think You’re a Sissy Boy“:
Cultural Origins of Transphobia. International Journal of Sexuality and Gender, 2,
p. 139-164.
NUTIL, P. (2018). Média, lži a příliš rychlý mozek. Průvodce postpravdivým
světem. Praha: Grada, 192s..
OCHS, R. (1996). Biphobia: It goes more than two ways. In B.A. Firestein (Ed.),
Bisexuality: The psychology and politics of an invisible minority, New York: Sage
Publicationss, pp. 217-239.
OLWEUS, D. (1993). Bullying at School: What We Know and What We Can Do.
Oxfor UK: Blackwell Publishing, 140p.
211
ONDRISOVÁ, S., ŠÍPOŠOVÁ, M., ČERVENKOVÁ, I., JÓJÁRT, P. &, BIANCHI, G.
(2002). Neviditeľná menšina. Čo (ne)vieme o sexuálnej orientácii. Bratislava:
Nadácia Občan a Demokracia. 170s.
O’DONOHUE, W., & CASELLES, C. E. (1993). Homophobia: Conceptual,
definitional, and value issues. Journal of Psychopathology and Behavioral
Assessment, 15, p. 177-195.
PACE, U., PASSANISI, A., & D’URSO, G. (2018). Emotional and Cognitive
correlates of hating among adolescents: An exploratory study. Journal of
Adolescence, 68, p. 159-164.
PADILLA-WALKER, L. M., FRASER, A. M., BLACK, B. B., & BEAN, R. A. (2014).
Associations between friendship, sympathy, and prosocial behavior toward
friends. Adavance online publication. Journal of Research on Adolescence, p. 1-8.
https://doi.org/10.1111/jora.12108
PALERMITI, A. L., SERVIDIO, R., BARTOLO, M. G., & COSTABILE, A. (2017).
Cyberbullying and self-esteem: An Italian study. In Computer in human
Behavior, 69, p. 136-141.
PALFREY, J. G. , & URS, G. (2013). Born Digital: Understanding the first
generation of digital natives. New York: Basic Books., 375 p.
PERÉZ-TESTOR, C., BEHAR, J., DAVINS, M., SALA, J. L. C., CASTILLO, A.,
SALAMERO, M., ALOMAR, E., & SEGARRA, S. (2010). Teachers‘ Attitudes and
eliefs about Homosexuality. The Spanish Journal of Psychology, 13(1), p. 138-
155.
POTEAT, V. P., RIVERS, I., & VECHO, O. (2015). The Role of Peers in Predicting
Students‘ Homophobic Behavior: Effects of Peer Aggression, Prejudice, and
Sexual Orientation Identity Importance. School Psychology Review, 44(4), p.
391-406.
RUSBOLT, C. E., & VAN LANGE, P. A. M. (2003). Interdependence, interaction,
and relationships. Annual Review of Psychology, 54, p. 351-375.
RYAN, A. M. (2001). The peer group as a context for the development of young
adolescent motivation and achievement. Child Development, 72, p. 1135-1150.
SALMON, S., TURNER, S., TAILLIEU, T., FORTIER, J., & AFIFI, T. O. (2018).
Bullying victimization experiences among middle and high school adolescents:
Traditional bullying, discriminatory, harassment, and cybervictimization. In
Journal of Adolescence, 63, p. 29-40.
SMITH, P. K., SUNDARAM, S., SPEARS, B. A., BLAYA, C., SCHÄFER, M., & SANDHU,
D. (Eds.). (2018). Bullying, cyberbullying and student well-being in schools:
Comparing European, Australian and Indian perspectives. Cambridge: Cambridge
University Press, 374p.
SMOLÍK. J. (2010). Subkultury mládeže. Praha: Grada Publishing, 281s..
212
STRAIN, P. S., SHORES, R. E., & KERR, M .M. (1976). An experimental analysis of
„spillover“ effects on the social interaction of behaviorally handicapped
preschool children. Journal of Applied Behavior Analysis, 9, p. 31-40.
STRAND, C., & SVENSSON, J. (2019). „Fake News“ on Sexual Minorities is „Old
News“: A Study of Digital Platforms as Spaces for Challenging Inaccurate
Reporting on Ugandan Sexual Minorities. African Journalism Studies, p. 1-19.
SUMTER, S., BOKHORST, C., STEINBERG, L., et al. (2009). The developmental
pattern of resistance to peer influence in adolescence: Will the teenager ever be
able to resist? Journal of Adolescence, 32, p. 1009-1021.
SZYMANSKI, D. M., KASHUBECK-WEST, S., & MEYER, J. (2008). Internalized
Heterosexism. A Historical and Theoretical Overview. The Conseuling
Psychologist, 36(4), p. 510-524.
TREICHLER, P. (1988). AIDS, homophobia, and biomedical discourse: An
epidemic of significant. In D. Crimp (Ed.). AIDS: Cultural analysis, cultural
activism. Cambridge: MIT Press. pp. 31-71.
WALTNEY, S. (1988). The spectacle of AIDS, In D. Crimp (Ed.), AIDS: Cultural
analysis, cultural activism. Cambridge: MIT Press, pp. 71-86.
WARD, L. M., REDD, L., TRINH, S. L., & FOUST, M. (2013). Sexuality and
entertainment media. In D. L. Tolman, L. M. Diamond (Eds.), APA handbook of
sexuality and psychology. Vol. 2. Contextual Approaches. Philadelphia, PE: Taylor
& Francis, pp. 373-423.
WATNEY, S. (1988). The spectacle of AIDS. In D. Crimp (Ed.). AIDS: Sexual
behavior and intravenous drug use. Washington, DC: National Academy Press,
608p.
WEINBERG, G. (1972). Society and the Healthy Homosexual. New York: St.
Martin’s Press. 150p.
WENTZEL, K. R., FILISETTI, L., & LOONEY, L. (2007). Adolescent prosocial
behavior: The role of self-processes and contextual cues. Child Development, 78,
p. 895-910.
WILLIAMS, S. G., LANGHINRICHSEN-ROHLING, J., WORNELL, C., & FINNEGAN,
H. (2017). Adolescents Transitioning to High School: Sex Differences in Bullying
Victimization Associated with Depressive Symptoms, Suicide Ideation, and
suicide Attempts. The Journal of School Nursing, 33, p. 467-479.
WILLIAMSON, I. R. (2000). Internalized Homophobia and health issues affecting
lesbians and gay men. Health Education Research (Theory & Practice), 15(1), p.
97-107.
ZIMBARDO, P. G., & LEIPPE, M. R. (1991). Psychology of Attitude Change and
social Influence. Philadelphia: Temple University Press. 437p.
Názov: KONVERGENCIE VEDECKEJ ČINNOSTI ŠTUDENTOV
A UČITEĽOV
Editor: doc. PaedDr. Marcela Verešová, PhD.
Autori: doc. PaedDr. Marcela Verešová, PhD.
PhDr. Eva Ballová Mikušková, PhD.
PhDr. Viktor Gatial, PhD.
PhDr. Robert Krause, PhD.
Mgr. Andrea Juhásová, PhD.
Mgr. Lucia Rapsová, PhD.
Mgr. Katarína Čergeťová
Mgr. Ivana Hečková
Mgr. Simona Križanová
Mgr. Natália Minarčíková
Mgr. Kristína Mujkošová
Mgr. Nina Pastieriková
Mgr. Bronislava Piešťanská
Mgr. Michaela Poliaková
Mgr. Lucia Sedláčková
Bc. Lucia Boriková
Bc. Barbora Bruchatá
Bc. Bibiána Bujdošová
Bc. Daniel Lenghart
Bc. Terézia Radosová
Recenzenti: doc. PhDr. Ľuba Pavelová, PhD.
doc. PhDr. Marta Valihorová, CSc.
Cover design: KRAUSE MENTAL CARE GROUP
Technická úprava: Mgr. Branislav Ziman
Rok: 2020
Rozsah: 228 s.
Vydavateľ: PF UKF v Nitre
Tlač:
Náklad: 120 ks
Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať
bez súhlasu majiteľov práv.
Za jazykovú úpravu textov vedeckých štúdií sú zodpovedné autorky/autori.
ISBN 978-80-558-1543-5 (printová verzia)
ISBN 978-80-558-1544-2 (online verzia)
DMC, s.r.o.
ResearchGate has not been able to resolve any citations for this publication.
Article
Full-text available
For sexual minorities in Africa, fake news is nothing new. However, with the arrival of self-controlled digital platforms, sexual minorities are presented with new ways to counter coverage that misrepresents the community. Inspired by affordance theory and agenda-setting theory, this study explores whether self-controlled digital platforms are used to challenge false media reports on sexual minorities in Uganda, and if so, to what extent. Through a cross-media research design, the largest English-language daily newspaper, the government-owned New Vision, is analysed and positioned against the main sexual minority network's (SMUG’s) public Facebook and Twitter accounts at two points in time in 2013/2014 and in 2018. The study finds that, although social media channels afford direct engagement with false media reports, the platforms are under-utilised as spaces regarding countering false reporting on LGBTQIs. Furthermore, this lack of engagement with the media was found to be stable over time.
Article
Full-text available
Lesbian, gay, bisexual, and queer (LGBQ) students are a substantial minority group within U.S. elementary, middle, and high schools. Many LGBQ students face harassment and discrimination, which can contribute to educational and psychological problems. Teachers play key roles in students’ school experiences, and their attitudes about homosexuality can influence their behavior toward LGBQ students. The purpose of this study was to examine the prevalence of teachers’ positive and negative LGBQ-related attitudes, potential changes in attitudes over time, and demographic and social variables that may be related to teachers’ attitudes. This study uses data from 305 pre-kindergarten through 12th grade teachers, collected in waves 2006–2014 of the General Social Survey. Results indicate that teachers’ attitudes toward homosexuality have become more favorable over time; however, many teachers still hold negative attitudes. Just under half of teachers exhibited at least one negative LGBQ-related attitude. Age, political conservativeness, religious attendance, and carryover of religious beliefs were significantly associated with negative LGBQ attitudes. Teachers with a fundamentalist religious orientation tended to have more negative attitudes about homosexuality than teachers with more progressive religious orientations. Negative attitudes were more often found among teachers of color, compared to White teachers, and teachers in the South, Midwest, and Mountain regions tended toward more negative attitudes than teachers in the Northeast and Pacific regions. Teachers have an ethical responsibility to see that all students, regardless of sexual orientation, receive a quality education. Education and training are needed to address problematic attitudes that may negatively affect LGBQ students.
Article
Full-text available
The purpose of this study was to examine the relationship of school climate, teacher defending, and friends on bullying and victimization. Participants were 2273 high school students from 3 public schools (an all girls, all boys boarding, and a co-ed day) in Kenya. A structural equation model was used to examine relationships between school climate, teacher behavior toward bullying, and student demographic characteristics, and bullying. Results revealed that a positive school climate was associated with less bullying behavior and victimization. In addition, when students reported that teachers stop bullying by students, bullying behavior and victimization scores were lower. Contrary to previous research these results showed that residents of a boys only boarding school were less likely to report bullying behavior than residents of an all girls school, or students at a co-educational institution. Furthermore, there were no differences in bullying behavior or victimization by gender or grade level. Implications of these results are discussed.
Article
Full-text available
The purpose of this study was to measure university student attitudes toward their LGBT peers across a range of demographic factors. We surveyed 416 undergraduates at a midsize Midwestern American public university to measure attitudes toward LGBT people. Results from a general Attitudes scale and two subscales, Morality and Friendship, were analyzed across gender, age, ethnicity, LGBT status, and years spent at the university. Results were also broken out into attitudes about LGB vs. transgender people, and attitudes about gay or bisexual men vs. lesbian or bisexual women. We found that female gender, LGBT identification, age, and number of years spent at the university were associated with more positive attitudes about LGBT people. We did not find any association between ethnicity and attitudes. We also found that attitudes toward gay or bisexual men were less positive than attitudes toward lesbian or bisexual women, and that attitudes toward transgender individuals were less positive than attitudes toward LGB people. These results suggest that anti-bias campus trainings may be most effective when tailored for males, younger students, and non-LGBT students. Trainings should also focus on transgender issues, as this is a population that many students have negative attitudes about.
Article
Introduction: The phenomenon of hate is becoming common among adolescents, but is little investigated by literature. Typically the haters leave their insults on the victim's social pages to denigrate another person, famous or not. In the literature, to date, there are no scientific studies that have explored psychological variables linked to these behaviors. The aim of this study was to evaluate the psychological correlates of pathological worry and cognitive distortions (CD) related to hating behaviors. Methods: Participants (202 female and 200 male, mean age 14.9) of this study completed the Hating Adolescents Test (HAT), the Penn State Worry Questionnaire (PSWQ), and the How I Think Questionnaire (HITQ). Results: Preliminary results show significant gender differences in the variables of the study: on hating and CD "minimizing," males reported higher scores than females, and females scored higher than males on pathological worry. The mediation model suggests that the CD "assuming the worst" is a mediator in the relationships between pathological worry and hating behaviors. Conclusions: The study suggests how the tendency towards pathological worry influences hatred among adolescents, but a relevant component is represented by the tendency to distort information and to consider ambiguous situations as hostile. The implications of these findings for future theoretical and empirical research in this field are discussed.
Article
Drawing from an ecological framework, there has been growing attention on the role of peers in accounting for adolescents' homophobic behavior. In this study, we considered whether individuals' homophobic behavior could be attributed to their peers' collective levels of aggression, sexual prejudice, and importance placed on their sexual orientation identity among 437 high school students (89% White, 61% female, mean age 15.72 years) in 62 peer groups identified through social network analysis. Using multilevel modeling, we found that individuals in more homophobic and aggressive peer groups engaged in even more homophobic behavior than accounted for based solely on their own individual prejudice attitudes and aggressive behavior. Furthermore, individuals' sexual prejudice was a stronger predictor of their engagement in homophobic behavior for those in groups whose peers collectively placed greater importance on sexual orientation identity and were more aggressive. These findings begin to provide a fuller sense of how individual and peer attributes combine and interact in ways that account for individuals' engagement in homophobic behavior.
Article
The internationally ‘famed’ Anti-Homosexuality Bill (AHB) represents an interesting and peculiar case through which to understand and unpack national political events, evolution within the ruling party and emerging power dynamics in Uganda. Amongst several coexisting interpretative discourses that explain the recent emergence of sexuality within politics in the country, this article provides an examination of the Museveni administration, the National Resistance Movement (NRM) and the political developments in relation to anti-gay feelings and the AHB. In fact, through a systematic and chronological analysis of events, discourses, public statements, newspaper articles and academic literature, the article reflects on the specific role that sexuality plays in the shaping activities of the NRM and its public representation and internal power dynamics. In doing so, the article identifies certain consistent themes and discursive frames concerning homosexuality that have emerged within the NRM and brings to light existing internal tensions as President Museveni attempts to hold onto power for yet another election in 2016.