Dejiny Archeológie Archeológia v Československu v rokoch 1918-1948

Abstract

V roku 2018 sme si v Českej i Slovenskej republike pripomenuli spoločné výročie – vznik Československej republiky. Nové spoločenské podmienky umožnili v novom štáte dovtedy nevídaný rozvoj, a to aj v oblasti kultúry a vedy. Vďaka tomu čoskoro vznikol centrálny Štátny archeologický ústav v Prahe, ktorý udával smer archeologickému bádaniu v celom Československu. V dôsledku celospoločenských udalostí na pomedzí rokov 1938–1939, teda na samotnom sklonku existencie medzivojnového Československa, bol na Slovensku založený samostatný Štátny archeologický ústav so sídlom v Turčianskom Sv. Martine. Ten pretrval celé obdobie 2. svetovej vojny a kontinuálne pokračoval vo svojej činnosti aj po nej. Počiatky existencie oboch ústavov sú tak úzko spojené s krátkym obdobím dvadsiatich rokov. Krátkym v počte rokov, no intenzívnym v hĺbke vykonanej práce. Kým na ich počiatku vznikol pražský ústav, ten martinský až na ich konci. V regiónoch ich prácu dopĺňali múzeá a predovšetkým nadšení jednotlivci, ktorým nebol osud archeologických pamiatok ľahostajný.

Zhodou okolností vychádza táto publikácia v roku 2020 – v čase 75. výročia konca 2. svetovej vojny, no zároveň aj 135. výročia narodenia českého akademika a univerzitného profesora Jana Eisnera, ktorý časť svojho profesionálneho života venoval Slovensku a je právom považovaný za nestora slovenskej archeológie. Jeho osobnosť je úzko spojená aj s Univerzitou Komenského v Bratislave, kde bol v roku 1929 vymenovaný za mimoriadneho profesora. Vďaka tomu vznikol na univerzite v Bratislave samostatný Archeologický seminár, ktorý dodnes nesie odkaz Jana Eisnera. Jeho nositeľka – dnešná Katedra archeológie, dodnes vychovala už desiatky slovenských a českých archeológov.

Ideou tejto publikácie je mapovanie činnosti inštitúcií či vybraných osobností v období rokov 1918–1948, hoci v niektorých prípadoch sme ho radi prekročili. Čitateľ sa tak môže oboznámiť s vybranými témami doznievajúceho 19. storočia, no i s normalizačnými 70. rokmi 20. storočia. Ťažisko väčšiny príspevkov sa však nachádza v cieľovom období rokov 1918–1948. Dúfame, že čitateľ tak dostane možnosť okúsiť mnohoraké „príchute“ pestrého 20. storočia. Nie je naším cieľom posudzovať, ktorá z nich je sladká či horká – to prenecháme na úsudok čitateľa. Pevne však veríme, že publikácia, ktorú práve držíte v rukách, vo Vás vzbudí záujem o históriu – či už archeológie ako odboru, vybranej osobnosti, inštitúcie, zbierky, predmetu, alebo aj vlastného regiónu. Ak sa to podarí, úsilie editorov splnilo jeden zo svojich cieľov.

Dejiny vlastného odboru nepatrili nikdy medzi ťažiskové témy výskumu. Platí to, samozrejme, aj o archeológii. Napriek tomu sa však vždy našli odhodlaní jednotlivci, ktorí sa vydali na cestu systematického pátrania po základoch – základoch snáh, ktoré ich vyniesli tam, kde sa práve nachádzajú. Jedným z nich bol aj Belo Polla, zakladateľ archeológie stredoveku na Slovensku a autor diela Archeológia na Slovensku v minulosti (1996) – dodnes jedinej práce komplexne spracovávajúcej dejiny archeologického bádania na Slovensku do roku 1918. V doslove tejto práce vyslovil želanie, aby sa aj budúce generácie vedeli ohliadnuť späť, aby našli záľubu venovať sa časom nie tak dávnym, ktoré človek častokrát ešte nepovažuje za dejiny. Dúfame, že táto publikácia je dobrým krokom na tejto ceste.