Technical ReportPDF Available

POSTOJE, POLITICKÝ DISKURZ A KOLEKTÍVNE SPRÁVANIE MAJORITY VOČI RÓMOM NA SLOVENSKU Výsledky reprezentatívneho prieskumu

Authors:

Abstract

D2.9 Národná správa POSTOJE, POLITICKÝ DISKURZ A KOLEKTÍVNE SPRÁVANIE MAJORITY VOČI RÓMOM NA SLOVENSKU Výsledky reprezentatívneho prieskumu výskum zrealizoval Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV www.kvsbk.sav.sk v rámci projektu DG JUST PolRom • Ľudia na Slovensku vo všeobecnosti považujú za prijateľnejšie, keď politici hovoria o Rómoch negatívne a nepriateľsky, než keď o nich hovoria pozitívne-napríklad keď tvrdia, že ľudia majú Rómom pomáhať, alebo keď tvrdia, že Nerómovia by sa mali s Rómami spojiť v boji proti diskriminácii. • Až 80% respondentov verí, že väčšina ľudí na Slovensku nemá rada Rómov a myslí si, že Rómovia majú negatívne vlastnosti. Napriek tomu si len menej ako polovica respondentov myslí, že Rómovia na Slovensku sú diskriminovaní. Čím viac sú respondenti presvedčení o tom, že Rómovia na Slovensku majú nezaslúžené výhody, tým menej si zároveň myslia, že Rómovia sú diskriminovaní. • Respondenti, ktorí sa domnievajú, že Rómovia predstavujú hrozbu pre národnú identitu, a že na Slovensku nie sú diskriminovaní, zároveň vo väčšej miere vnímajú Rómov prostredníctvom negatívnych stereotypov (tzv. anticiganizmus). • Respondenti, ktorí uznávajú hodnotu rómskej kultúry zároveň prejavujú aj väčšiu empatiu a súcit voči Rómom. Títo respondenti sú súčasne motivovaní nielen pomáhať Rómom, ale aj postaviť sa za ich práva a bojovať proti ich diskriminácii.
D2.9 Národná správa
POSTOJE, POLITICKÝ DISKURZ A KOLEKTÍVNE SPRÁVANIE MAJORITY
VOČI RÓMOM NA SLOVENSKU
Výsledky reprezentatívneho prieskumu
výskum zrealizoval Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV
www.kvsbk.sav.sk
v rámci projektu DG JUST PolRom
(808062—PolRom—REC-AG-2017/REC-RDIS-DISC-AG-2017)
Autorky a autor správy:
Xenia-Daniela Poslon, Barbara Lášticová
Miroslav Popper, Lucia Hargašová, Dóra Belán
kontakt: barbara.lasticova@savba.sk
Hlavné zistenia
Ľudia na Slovensku vo všeobecnosti považujú za prijateľnejšie, keď politici hovoria o
Rómoch negatívne a nepriateľsky, než keď o nich hovoria pozitívne – napríklad keď tvrdia, že
ľudia majú Rómom pomáhať, alebo keď tvrdia, že Nerómovia by sa mali s Rómami spojiť v
boji proti diskriminácii.
• Až 80% respondentov verí, že väčšina ľudí na Slovensku nemá rada Rómov a myslí si, že
Rómovia majú negatívne vlastnosti. Napriek tomu si len menej ako polovica respondentov
myslí, že Rómovia na Slovensku diskriminovaní. Čím viac respondenti presvedčení o
tom, že Rómovia na Slovensku majú nezaslúžené výhody, tým menej si zároveň myslia, že
Rómovia sú diskriminovaní.
• Respondenti, ktorí sa domnievajú, že Rómovia predstavujú hrozbu pre národnú identitu, a že
na Slovensku nie diskriminovaní, zároveň vo väčšej miere vnímajú Rómov
prostredníctvom negatívnych stereotypov (tzv. anticiganizmus).
• Respondenti, ktorí uznávajú hodnotu rómskej kultúry zároveň prejavujú aj väčšiu empatiu a
súcit voči Rómom. Títo respondenti súčasne motivovaní nielen pomáhať Rómom, ale aj
postaviť sa za ich práva a bojovať proti ich diskriminácii.
1
Ciele výskumu
V reprezentatívnom prieskume sme sledovali vzťah medzi postojmi voči Rómom a tým, ako
ľudia vnímajú vyjadrenia politikov a verejných činiteľov ohľadom Rómov (tzv. politický
diskurz). Takisto nás zaujímal vzťah medzi postojmi, politickým diskurzom a ochotou
respondentov zapojiť sa do dobrovoľníckych aktivít, kolektívnych hnutí zameraných na
ochranu práv Rómov, alebo naopak do protirómskych hnutí. Ďalej sme skúmali, ako
respondenti vnímajú spoločenské normy týkajúce sa predsudkov a diskriminácie Rómov, ale
aj férovosti, aké emócie prežívajú v súvislosti s Rómami (napr. empatia, súcit), a či vnímajú
Rómov ako hrozbu pre národnú identitu.
Respondenti odpovedali na všetky otázky na 7-bodovej škále, na ktorej vyjadrili mieru svojho
súhlasu, respektíve nesúhlasu s rôznymi výrokmi týkajúcimi sa vzťahu etnickej majority a
Rómov (1 “vôbec nesúhlasím” až 7 ”úplne súhlasím”). V tejto správe sme pre zjednodušenie
spojili tri body z krajných pólov škály a tým sme zo siedmych vytvorili tri položky („skôr
súhlasím“, „ani súhlasím, ani nesúhlasím” a „skôr nesúhlasím“).
Dotazníkový prieskum sa uskutočnil v júni 2019. Prieskum uskutočnila agentúra 2muse
prostredníctvom online panelu respondentov, na reprezentatívnej vzorke slovenskej populácie.
Výskumu sa zúčastnilo 1033 respondentov vo veku 18 a viac rokov.
Tabuľka 1 – Sociodemografické údaje
N 1033
Pohlavie (% mužov) 47%
Vek (priemer/štandardná
odchýlka)
44 (16 rokov)
Vzdelanie základné: 8%
stredné: 72%
vysokoškolské: 19%
Typ sídla
(podľa počtu obyvateľov)
menej ako 1000: 14,3%
1000-5000: 28%
5000-20 000: 16,6%
20-100 000: 27,2%%
viac ako 100 000: 13,6%
Participanti s rómskou
národnosťou (vyňatí z
analýzy)
0.8%
Výsledky
2
Náš predchádzajúci výskum ukázal, že možno hovoriť o troch typoch stereotypných postojov
voči Rómom (škála ATRS, Kende, Hadarics a Lášticová, 2017). Prvý z nich sme nazvali
otvorené negatívne stereotypy (napr. „Je len veľmi málo slušných alebo rozumných
Rómov.“). Druhý stereotyp sa týka presvedčenia, že Rómovia majú nezaslúžené výhody a
zneužívajú sociálny systém (napr. „Rómovia v tejto krajine v niektorých oblastiach
zvýhodňovaní.“), zatiaľ čo tretí typ je založený na uznaní hodnoty rómskej kultúry (napr.
„Rómovia môžu byť hrdí na svoje kultúrne dedičstvo.”). Prvé dva typy postojov (otvorene
negatívne stereotypy a nezaslúžené výhody) budeme ďalej v texte označovať ako
anticiganizmus.
Pokiaľ ide o stereotypné postoje voči Rómom, najviac respondentov v reprezentatívnom
prieskume skôr súhlasilo s tvrdeniami, že Rómovia na Slovensku majú nezaslúžené výhody a
využívajú sociálny systém (80%), viac ako dve tretiny respondentov (64%) sa skôr
stotožňovali s otvorenými negatívnymi stereotypmi o Rómoch. Na druhej strane, len polovica
respondentov skôr súhlasila s tvrdeniami, ktoré vyzdvihujú hodnotu rómskej kultúry (obrázok
1).
Obrázok 1 - Stereotypné postoje voči Rómom
Okrem stereotypných postojov sme skúmali, do akej miery sú pre respondentov prijateľné tri
typy politických diskurzov, t. j. vyjadrení politikov o Rómoch: (1) nepriateľský politický
diskurz, ktorý zdôrazňuje otvorené negatívne stereotypy o Rómoch, napr. že sú leniví alebo
kradnú; (2) paternalistický politický diskurz, ktorý zdôrazňuje, že musíme Rómom
pomáhať, pretože sú na našu pomoc odkázaní a bez nej by to sami nezvládli a (3) spojenecký
politický diskurz, ktorý naznačuje, že Nerómovia sa musia aktívne postaviť proti
diskriminácii spoločne s Rómami (porov. Kóczé & Rövid 2017).
Spomedzi politických diskurzov respondenti označili za najprijateľnejší nepriateľský
politický diskurz, ktorý skôr akceptovalo 45,2% opýtaných (obrázok 2). Za výrazne menej
prijateľné označili paternalistický diskurz (skôr ho akceptovalo 26,9% respondentov a vyše
3
50% respondentov ho skôr neakceptovalo) a spojenecký politický diskurz, (skôr ho
akceptovalo 19,2% respondentov, pričom takmer 50% ho skôr neakceptovalo). Malý rozdiel v
prijateľnosti paternalistického a spojeneckého diskurzu naznačuje, že respondenti príliš
nerozlišujú medzi diskurzmi, ktoré síce pozitívne, no upierajú Rómom aktérstvo a
schopnosť riešiť problémy svojej komunity (paternalistický diskurz) a pozitívnymi diskurzmi,
ktoré sú Rómom naopak aktérstvo priznávajú (spojenecký diskurz). Zároveň jedna štvrtina až
jedna tretina respondentov nemá vyhranený postoj k ani jednému z uvedených troch typov
diskurzov. S nepriateľským politickým diskurzom sa viac stotožnili respondenti, ktorí
zároveň prejavili vyššiu mieru anticiganizmu (pozri príloha, tabuľka 4).
Obrázok 2 – Prijateľnosť rôznych typov politických diskurzov
Ďalej sme sa zaujímali o to, ako respondenti vnímajú spoločenské normy týkajúce sa
predpojatých postojov voči Rómom, teda či si myslia, že na Slovensku je spoločensky
prijateľné zastávať negatívne postoje voči Rómom, či dokonca ich diskriminovať. Ako
ukazuje obrázok 3, väčšina respondentov (približne 80%) súhlasí s tým, že ľudia na
Slovensku majú vo všeobecnosti k Rómom negatívne postoje, stotožňujú sa s negatívnymi
stereotypmi a prežívajú negatívne emócie vo vzťahu k Rómom. Napriek tomu iba 43,1%
respondentov vyjadrilo presvedčenie, že väčšina ľudí na Slovensku diskriminuje Rómov.
4
Obrázok 3 – Vnímané predpojaté spoločenské normy
Pokiaľ ide o vzťah stereotypných postojov a vnímaných spoločenských noriem, čím viac sa
respondenti domnievali, že väčšina Slovákov predsudky voči rómskej menšine (t.j.
zastáva negatívne postoje, stereotypy a emócie), tým viac uvádzali, že aj oni sami sa
stotožňujú so stereotypnými postojmi, ktoré možno označiť za anticiganizmus. Avšak, čím
vyššiu mieru anticiganizmu respondenti vyjadrili, tým menej boli presvedčení o tom, že
väčšina ľudí na Slovensku diskriminuje Rómov (pozri tabuľka 1 v prílohe).
Ďalej sme sledovali ako anticiganizmus súvisí s tým, či respondenti vnímajú Rómov ako
hrozbu pre národnú identitu. 51% respondentov Rómov skôr považovalo za hrozbu pre
národnú identtu (kým 36% respondentov ich za hrozbu skôr nepovažovalo a 13% nemalo na
túto otázku vyhranený názor). Čím viac respondenti považovali Rómov za hrozbu pre
národnú identitu, tým vyšší bol ich anticiganizmus (obrázok 4). Práve vyššia vnímaná hrozba,
v kombinácii s vnímanými predpojatými spoločenskými normami a nepriateľským politickým
diskurzom boli významným predpokladom vzniku postojov, ktoré možno označiť za
anticiganizmus (pozri príloha, tabuľka 2).
5
Obrázok 4 Vzťah medzi anticiganizmom a vnímanou hrozbou pre národnú identitu
Respondentov sme sa tiež opýtali, do akej miery pociťujú vo vzťahu k Rómom a ich
spoločenskému postaveniu nasledujúce emócie: empatiu, súcit, hnev (kvôli tomu ako sa s
Rómami zaobchádza) a nádej, že sa v budúcnosti situácia Rómov zlepší (obrázok 5). Menej
ako tretina opýtaných uviedla, že skôr pociťuje empatiu, súcit aj hnev, avšak vyše ako 40%
respondentov uviedlo, že dané emócie skôr nepociťuje. Najmenej participantov uviedlo, že
súcití s Rómami (21,3%). Jedna štvrtina až jedna tretina respondentov v súvislosti s Rómami
nepociťovala nijaké vyhranené emócie. Čím menej prosociálnych emócií ako je empatia a
súcit respondenti pociťovali, tým vyšší bol ich anticiganizmus (pozri príloha, tabuľka, 4).
Obrázok 5 - Emócie (empatia, súcit, hnev a nádej)
Ďalej sme sa respondentov opýtali, či by boli ochotní pripojiť sa k pro- alebo protirómskym
politickým hnutiam (vrátane aktivít ako je dobrovoľníctvo, či podpis pod petíciu, ktorá
obhajuje práva Rómov), pričom túto účasť označujeme pojmom kolektívna akcia (obrázok
6
6). Nadpolovičná väčšina participantov by sa nezapojila do žiadneho typu kolektívnej akcie,
bez ohľadu na to, či by bola zameraná v prospech alebo v neprospech Rómov. Takmer tretina
respondentov nemá na svoje prípadné zapojenie sa vyhranený názor. Čím vyššia bola ochota
respondentov zapojiť sa do pro-rómskej kolektívnej akcie, tým nižší bol ich anticiganizmus.
Naopak, čím vyššia bola ochota zapojiť sa do proti-rómskej kolektívnej akcie, tým bol
anticiganizmus vyšší (pozri príloha, tabuľka 4).
Obrázok 6 - Pro- a proti- rómska kolektívna akcia
Respondentom sme tiež predložili škálu morálneho vylúčenia (Opotow, 1994), ktorá meria
to, či ľudia vyčleňujú iných jednotlivcov alebo skupiny zo svojho vlastného morálneho
spoločenstva, t. j. vnímajú ich ako patriacich za hranice, v rámci ktorých možno uplatňovať
morálne hodnoty a zásady spravodlivosti a férovosti (obrázok 7). Kým 62% respondentov v
vyjadrilo presvedčenie, že aj k Rómom sa treba správať férovo, len menej než pätina
respondentov by bola ochotná investovať osobné či verejné zdroje do zlepšenia postavenia
Rómov na Slovensku. Zároveň, čím viac boli respondenti ochotní vyčleňovať Rómov zo
svojho morálneho spoločenstva, tým vyšší bol ich anticiganizmus (pozri príloha, tabuľka 4).
7
Obrázok 7 - Škála morálneho vylúčenia
Napokon sme skúmali, či tretí typ stereotypných postojov k Rómom - uznanie hodnoty
rómskej kultúry, na ktorom založené mnohé antidiskriminačné intervencie mimovládnych
organizácií, je spojený s vyššou ochotou pripojiť sa k hnutiam a aktivitám na podporu Rómov
(dobročinnosť, dobrovoľníctvo a politické hnutia, obrázok 8). Zistili sme, že uznanie hodnoty
rómskej kultúry síce zvyšuje pravdepodobnosť zapojenia sa do pro-rómskej kolektívnej akcie,
táto pravdepodobnosť je však ešte vyššia, pokiaľ participanti voči Rómom pociťujú empatiu a
súcit (tzv. prosociálne emócie, pozri príloha, tabuľka 3). Pri intervenciách zameraných na
zmierňovanie predsudkov a podporu pro-rómskej kolektívnej akcie by teda mohlo byť
prínosom zamerať sa na zvyšovanie empatie a súcitu voči Rómom.
Obrázok 8 – Vzťah medzi uznaním hodnoty rómskej kultúry, prosociálnymi emóciami (empatia, súcit)
a pro-rómskou kolektívnou akciou
Odporúčania pre realizáciu intervencií na zmierňovanie predsudkov voči
Rómom
8
Aj keď zistenia z reprezentatívneho výskumu nám neumožňujú hovoriť o príčinných
súvislostiach, možno na základe nich formulovať nasledovné odporúčania pre realizáciu
intervencií na zmierňovanie predsudkov voči Rómom na Slovensku:
- Intervencie by sa mali zamerať na prácu s prevládajúcim stereotypným vnímaním Rómov
ako skupiny, ktorá má na Slovensku nezaslúžené výhody, avšak aj s otvorenými negatívnymi
stereotypmi, ktoré esencializujú “povahu” Rómov. Anticiganizmus je prekážkou tak pri
stimulovaní pro-rómskej kolektívnej akcie, ako aj prosociálnych emócií a sťažuje
scitlivovanie voči rôznym prejavom neférového zaobchádzania.
- Intervencie by mali účastníkov scitlivovať voči rozdielom medzi spojeneckým a
paternalistickým politickým diskurzom. Zatiaľ čo ten prvý hovorí, že Nerómovia sa musia
postaviť proti diskriminácii spolu s Rómami, ten druhý tvrdí, že Rómovia odkázaní na
pomoc väčšiny, keďže im chýba potrebné aktérstvo a sami nedokážu presadzovať svoje
potreby a práva. Respondenti nerozlišujú medzi týmito diskurzmi a považujú ich za rovnako
pozitívne.
- Intervencie by mali zvýšiť citlivosť ľudí na rôzne formy diskriminácie Rómov. Hoci
respondenti vnímajú, že spoločenské normy schvaľujú negatívne postoje a emócie týkajúce sa
Rómov (zrejme preto, že ich vnímajú ako morálne opodstatnené), nevnímajú existenciu
diskriminačného správania voči Rómom na Slovensku.
- Intervencie by sa mali zameriavať nielen na negatívnu emóciu hrozby pre národnú identitu,
ale najmä na prácu s prosociálnymi emóciami. Samotné vyzdvihovanie hodnoty rómskej
kultúry totiž nestačí na podporu kolektívnej akcie v prospech Rómov (vrátane uplatňovania
princípov férového zaobchádzania v praxi), do ktorej by sa vôbec nezapojila nadpolovičná
väčšina respondentov.
Diseminácia výsledkov výskumu
• Výsledky výskumu budeme komunikovať priamo zainteresovaným aktérom i verejnosti na
Slovensku i v zahraničí.
• Výsledky budeme ďalej šíriť na národných a medzinárodných vedeckých konferenciách, ako
aj na sociálnych sieťach. Z výskumu bude publikovaný jeden vedecký výstup v slovenčine.
Citované zdroje
Kende, A., Hadarics, M., & Lášticová, B. (2017). Anti-Roma Attitudes as Expressions of
Dominant Social Norms in Eastern Europe. International Journal of Intercultural Relations,
60, 17-27.
Kóczé, A., & Rövid, M. (2017). Roma and the politics of double discourse in contemporary
Europe, Identities, 24(6), 684-700.
Opotow, S. (1994). Predicting Protection: Scope of Justice and the Natural World. Journal of
Social Issues, 50 (3), 49-63.
9
Príloha
Tabuľka 1 - Vzťahy medzi vnímanými predpojatými spoločenskými normami a anticiganizmom
(korelačná analýza)
Väčšina
ľudí na
Slovensku
negatívne
postoje
voči
rómskej
menšine.
Väčšina ľudí
na
Slovensku si
myslí, že
Rómovia
majú
negatívne
vlastnosti
(napr.
agresívni,
kradnú).
Väčšina
ľudí na
Slovensku
nemá rada
Rómov.
Väčšina ľudí
na Slovensku
diskriminuje
rómsku
menšinu.
Otvorené
negatívne
stereotypy
Pearsonov
korelačný
koecient
.279** .395** .310** -.184**
Sig. .000 .000 .000 .000
Nezaslúžené
výhody
Pearsonov
korelačný
koecient
.211** .295** .250** -.216**
Sig. .000 .000 .000 .000
** Signi+kantná korelácia
Tabuľka 2 – Regresný model: vzťahy medzi anticiganizmom (závislá premenná) a prediktormi (vnímaná
hrozba pre národnú identitu, nepriateľský politický diskurz a vnímané predpojaté spoločenské normy)
Model Fit Measures
Overall Model Test
Model R Adjusted R² F df1 df2 p
1 0.633 0.401 0.400 684 1 1023 < .001
2 0.672 0.452 0.451 281 3 1021 < .001
Model Comparisons
Comparison
Model Model ΔR² F df1 df2 p
1 - 2 0.0517 48.1 2 1021 < .001
10
Model Coefficients - anticiganizmus
Predictor Estimate SE t p
Intercept 2.609 0.1170 22.29 < .001
hrozba 0.317 0.0147 21.51 < .001
vnímané normy 0.109 0.0217 5.01 < .001
nepriateľský politický
diskurz 0.111 0.0149 7.46 < .001
Tabuľka 3 Mediačná analýza (prediktor: uznanie hodnoty rómskej kultúry, mediátor: prosociálne
emócie, závislá premenná: pro-rómska kolektívna akcia)
Mediation Estimates
Effect Label Estimate SE Z p % Mediation
Indirect a × b 0.211 0.0186 11.32 < .00157.9
Direct c 0.153 0.0235 6.50 < .00142.1
Total c + a × b 0.363 0.0273 13.31 < .001100.0
Path Estimates
Label Estimate SE Z p
kultúrne uznanie
Rómov prosociálne emócie a 0.413 0.0322 12.83 < .001
prosociálne
emócie pro-Rómska kolektívna
akcia b 0.510 0.0212 24.08 < .001
kultúrne uznanie
Rómov pro-Rómska kolektívna
akcia c 0.153 0.0235 6.50 < .001
Tabuľka 4 - Vzťahy medzi anticiganizmom a vybranými premennými (korelačná analýza)
11
Anticiga
nizmus
Nepriateľs
politický
diskurz
Proti-
rómska
kolektívna
akcia
Prosoci-
álne
emócie
Hrozba Morálne
vylúčeni
e (rev)
Pro-
rómska
kolektívn
a akcia
Anticigani-
zmus
Pearsono
v
korelačný
koecient
1 .338** .316** -.533*
*
.
633**
-.547*
*
-.572**
Sig. .000 .000 .000 .000 .000 .000
Nepriateľs
politický
diskurz
Pearsono
v
korelačný
koecient
.338** 1 .222** -.158*
*
.
234**
-.162*
*
-.169**
Sig. .000 .000 .000 .000 .000 .000
Proti-
rómska
kolektívna
akcia
Pearsono
v
korelačný
koecient
.316** .222** 1 -.137*
*
.
393**
-.221*
*
-.014
Sig. .000 .000 .000 .000 .000 .657
Prosociálne
emócie
Pearsono
v
korelačný
koecient
-.533** -.158** -.137** 1 -.509
**
.640** .658**
Sig. .000 .000 .000 .000 .000 .000
Hrozba Pearsono
v
korelačný
koecient
.633** .234** .393** -.509*
*
1 -.577*
*
-.502**
Sig. .000 .000 .000 .000 .000 .000
Morálne
vylúčenie
(rev)
Pearsono
v
korelačný
koecient
-.547** -.162** -.221** .640** -.577
**
1 .663**
Sig. .000 .000 .000 .000 .000 .000
Pro-rómska
kolektívna
akcia
Pearsono
v
korelačný
koecient
-.572** -.169** -.014 .658** -.502
**
.663** 1
Sig. .000 .000 .657 .000 .000 .000
** Signi+kantná korelácia
12
... si nedokážu nájsť prácu (Bridges, 2017;Herrnstein, Murray, 1994). Značná časť týchto teórií obsahuje negatívne stereotypy, ako sú odlišný hodnotový systém, postoje a neprispôsobivé správanie, (Poslom a kol., 2020). Takto časť verejnosti často vysvetľuje chudobu u Rómov. ...
... Together, discrimination and universal institutional practice reify a common negative social construction, including commonly held stereotypes about Roma welfare dependence and abuse. For example, 80% of Slovaks agree that "the Roma in Slovakia enjoy undeserved benefits and abuse the social system" (Poslon et al. 2020). In turn, these stereotypes lead to low levels of support for Roma social assistance programs. ...
Article
The literature on welfare chauvinism suggests that dominant majorities are less likely to support redistribution across identity lines. To encourage support, scholarship recommends designing policies universally and signaling beneficiary deservingness. However, policies that support disadvantaged groups cannot always be designed universally. Moreover, dominant groups often hold minoritized groups to a deservingness double standard. Thus, we ask, what are effective ways to increase support for out-group redistribution? We argue that distributive justice principles—justifications for who should get what and why—can bolster support for out-group redistributive policies. We test this argument through three experiments in Slovakia, with the Roma as the out-group. Majority Slovaks support policies predicated on the principle of reciprocity—with benefits conditional on contribution. Unconditional policies and policies that are motivated by the need principle garner minority Roma support. Given salient anti-Roma prejudice, we consider our findings a floor. For less stigmatized out-groups, reciprocity-based policies may further bolster support.
... Together, discrimination and universal institutional practice reify a common negative social construction of the Roma. This negative social construction also includes commonly held stereotypes about Roma welfare dependence and abuse: 80 percent of Slovaks agree that "the Roma in Slovakia enjoy undeserved benefits and abuse the social system" (Poslon et al. 2020). In turn, these stereotypes lead to low levels of public acceptance of Roma social assistance programs. ...
Preprint
Full-text available
The literature on welfare chauvinism shows that ethnocentrism reduces support for outgroup redistribution. To limit bias, scholarship suggests framing policies universally or addressing beneficiary deservingness. However, policies to support disadvantaged groups and ensure equity cannot always be framed in universal terms. Moreover, dominant groups often hold minoritized groups to a deservingness double standard. Thus, we ask: what are effective ways of mollifying ethnocentric bias in policy evaluation? We argue that principles of distributive justice -- normative justifications for who should get what and why -- can reduce ethnocentric bias. We test through three experiments in Slovakia and with the Roma as the outgroup. Frames using the distributive principle of reciprocity reduce ethnocentric bias amongst majorities; conversely, frames centered around the principle of need garner minority support. Given salient anti-Roma prejudice, we consider our findings a floor. For less stigmatized outgroups, reciprocity frames may bolster support for redistributive policies even further.
... However, on the individual level, institutional support is reflected in perceived social norms. Moreover, perceived normative climate is also influenced by factors other than policies, such as media or political discourse (Poslon et al., 2020; see also Kóczé, 2018). Therefore, we argue that perceived social norms related to immigration should shape the relation between contact and people's attitudes. ...
Conference Paper
Full-text available
Cieľom tejto štúdie bolo preskúmať, ako žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia zvládli sociálnu izoláciu počas prvej vlny pandémie koronavírusu a akým problémom čelili v procese dištančného vzdelávania. Tento problém skúmame z pohľadu 314 pedagógov slovenských základných škôl. Participanti vyplnili online pôvodný dotazník - vytvorený autorkami toho textu pre potreby výskumu - s otvorenými aj zatvorenými otázkami, ktorý sa zameriaval špecificky na prácu so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Dotazník obsahoval 26 otázok a zameriaval sa na okruhy ako didaktické metódy pedagógov v čase dištančného vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, aktivita a spätná väzba žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia počas online vzdelávania.Bol distribuovaný na sociálnych sieťach prevažne v učiteľských skupinách a taktiež sprostredkovaný pedagógom a vedeniu škôl e-mailovou komunikáciou. Kvantitatívne dáta boli analyzované prostredníctvom frekvenčnej analýzy a kvalitatívne dáta prostredníctvom induktívnej tematickej analýzy. Naše zistenia naznačujú, že 62,4% participantov používalo na komunikáciu so žiakmi Edupage, avšak 31,8% participantov uviedlo, že žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia nemali prístup na internet. 41,9% participantov uviedlo, že žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia sa nedokázali plnohodnotne zapojiť do vyučovania v porovnaní s ostatnými žiakmi, hoci niektoré školy využívali na komunikáciu s nimi terénnych sociálnych pracovníkov či osobný kontakt. Paradoxne, napriek tomu 83,6% participantov sa domnievalo, že situácia počas pandémie koronavírusu ďalej neprispela k sociálnej izolácii a vylúčeniu týchto žiakov. Tento paradox je možné vysvetliť zistením, že participanti a participantky vnímajú problém edukácie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia práve cez prizmu rodičov, ktorí nespolupracujú, nemajú záujem, či nevedia čítať s porozumením pričom to považujú za prax, ktorá je nezávislá od situácie pandémie. Dáta sú diskutované v kontexte psychologických výskumov školskej inklúzie.
... However, on the individual level, institutional support is reflected in perceived social norms. Moreover, perceived normative climate is also influenced by factors other than policies, such as media or political discourse (Poslon et al., 2020; see also Kóczé, 2018). Therefore, we argue that perceived social norms related to immigration should shape the relation between contact and people's attitudes. ...
Conference Paper
Full-text available
The positive effect of intergroup contact on prejudice towards minorities is well documented. However, the conditions under which contact occurs may sometimes render it ineffective, or even lead to the opposite effect. Even though several studies have recently pointed out the importance of broader context in which contact takes place, such as prevailing norms in the society, the role of normative climate in intergroup relations is rarely studied on the individual level. In this pilot exploratory study, we examined the interplay of intergroup contact and perceived social norms in shaping attitudes towards immigrants. We measured perceived peer and country norms related to attitudes towards immigrants, as well as reported contact with immigrants, on a sample of young adults (N = 174). Our results showed that, as expected, the more intergroup contact with immigrants participants had, the less prejudice they reported. Even though both peer and country norms were related to prejudice, peer norms were more strongly associated with prejudice. Furthermore, our results indicate that perceived peer norms may facilitate the relationship between contact and attitudes. However, the quality of contact seems to be the decisive factor in predicting intergroup attitudes. We discuss the implications for prejudice reduction methods based on a normative approach. Interventions aimed at shifting social norms may have the potential to be an effective tool in combating prejudice.
... However, on the individual level, institutional support is reflected in perceived social norms. Moreover, perceived normative climate is also influenced by factors other than policies, such as media or political discourse (Poslon et al., 2020; see also Kóczé, 2018). Therefore, we argue that perceived social norms related to immigration should shape the relation between contact and people's attitudes. ...
Conference Paper
Full-text available
Abstract: In the process of helping and supporting women experiencing intimate partner violence effective and professional intervention of stakeholders based on similar backgrounds and scientific knowledge is proving to be an important factor. An example of good practice is the Duluth model (2017), which is a model of coordinated community practice prioritizing the safety of women in the helping process and also offers an intervention program for offenders. In this paper we present preliminary findings from qualitative research aimed at identifying strategies that women use to prevent, alleviate and stop violence. The main goal of the research was to identify these strategies and at the same time identify the factors that influence their choice. The research involved 44 women whose selection was carried out in cooperation with organizations that provide support and assistance to women experiencing violence in couples. We obtained the data through anamnestic questionnaires and semi-structured interviews, which were anonymized so that the safety of women was not endangered. In this paper, we analyse the data obtained from the interviews, which we processed using the method of thematic analysis. The analysis showed a wide range of strategies that women use to prevent, alleviate and stop violent couple relationships. We differentiated them based on the involvement of other people, help actors and the time factor. A look at the involvement of the informal environment in the solution of violence showed the absence of support for actors from the so-called mezo level of the environment (less supportive neighbourhoods, lack of condemnation of violence, denigration of women experiencing violence). In the light of these findings, conclusions for practice have so far proved to be important: for relevant formal actors professional standard practices based on shared beliefs about the nature of couple violence and the prevention of violence in the form of education of the general public.
... Dáta získané z reprezentatívneho prieskumu v rámci projektu (Poslon, Lášticová, Popper, Hargašová a Belán, 2020) naznačujú, že ľudia na Slovensku vo všeobecnosti považujú za prijateľnejšie, keď politici hovoria o Rómoch negatívne a nepriateľsky, než keď o nich hovoria pozitívne -napríklad keď tvrdia, že ľudia majú Rómom pomáhať, alebo keď tvrdia, že Nerómovia by sa mali s Rómami spojiť v boji proti diskriminácii. Ďalej sme zistili, že hoci respondenti vnímajú, že spoločenské normy na Slovensku schvaľujú negatívne postoje a emócie týkajúce sa Rómov (, nevnímajú existenciu diskriminácie Rómov na Slovensku. ...
Technical Report
Full-text available
Hlavným cieľom výskumu prezentovaného v tejto správe bolo identifikovať príklady dobrej praxe antidiskriminačných intervencií a zistiť, aké metodické postupy sú ich realizátormi a účastníkmi považované za najúčinnejšie na zmierňovanie predsudkov a zlepšovanie vzťahov medzi majoritou a rómskou minoritou. S využitím poznatkov sociálnej psychológie, konkrétne kontaktnej teórie (Allport, 1954 a iní) bolo cieľom zhodnotiť, či intervencie majú potenciál na zlepšenie medziskupinových vzťahov a povzbudenie spoločenských zmien (napríklad zlepšenie postavenia rómskej menšiny v spoločnosti). Pod intervenciou rozumieme akúkoľvek aktivitu, ktorej explicitným cieľom bolo zlepšiť postoje majority voči rómskej minorite, alebo zlepšiť vzťahy medzi majoritou a minoritou. Výskum prebiehal v rámci projektu DG Justice 808062—PolRom—REC-AG-2017/REC-RDIS-DISC-AG-2017.
ResearchGate has not been able to resolve any references for this publication.