POSTOJE, POLITICKÝ DISKURZ A KOLEKTÍVNE SPRÁVANIE MAJORITY VOČI RÓMOM NA SLOVENSKU Výsledky reprezentatívneho prieskumu

Abstract

D2.9 Národná správa POSTOJE, POLITICKÝ DISKURZ A KOLEKTÍVNE SPRÁVANIE MAJORITY VOČI RÓMOM NA SLOVENSKU Výsledky reprezentatívneho prieskumu výskum zrealizoval Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV www.kvsbk.sav.sk v rámci projektu DG JUST PolRom • Ľudia na Slovensku vo všeobecnosti považujú za prijateľnejšie, keď politici hovoria o Rómoch negatívne a nepriateľsky, než keď o nich hovoria pozitívne-napríklad keď tvrdia, že ľudia majú Rómom pomáhať, alebo keď tvrdia, že Nerómovia by sa mali s Rómami spojiť v boji proti diskriminácii. • Až 80% respondentov verí, že väčšina ľudí na Slovensku nemá rada Rómov a myslí si, že Rómovia majú negatívne vlastnosti. Napriek tomu si len menej ako polovica respondentov myslí, že Rómovia na Slovensku sú diskriminovaní. Čím viac sú respondenti presvedčení o tom, že Rómovia na Slovensku majú nezaslúžené výhody, tým menej si zároveň myslia, že Rómovia sú diskriminovaní. • Respondenti, ktorí sa domnievajú, že Rómovia predstavujú hrozbu pre národnú identitu, a že na Slovensku nie sú diskriminovaní, zároveň vo väčšej miere vnímajú Rómov prostredníctvom negatívnych stereotypov (tzv. anticiganizmus). • Respondenti, ktorí uznávajú hodnotu rómskej kultúry zároveň prejavujú aj väčšiu empatiu a súcit voči Rómom. Títo respondenti sú súčasne motivovaní nielen pomáhať Rómom, ale aj postaviť sa za ich práva a bojovať proti ich diskriminácii.

Full text

D2.9 Národná správa
POSTOJE, POLITICKÝ DISKURZ A KOLEKTÍVNE SPRÁVANIE MAJORITY
VOČI RÓMOM NA SLOVENSKU
Výsledky reprezentatívneho prieskumu
výskum zrealizoval Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV
www.kvsbk.sav.sk
v rámci projektu DG JUST PolRom
(808062—PolRom—REC-AG-2017/REC-RDIS-DISC-AG-2017)
Autorky a autor správy:
Xenia-Daniela Poslon, Barbara Lášticová
Miroslav Popper, Lucia Hargašová, Dóra Belán
kontakt: barbara.lasticova@savba.sk
Hlavné zistenia
• Ľudia na Slovensku vo všeobecnosti považujú za prijateľnejšie, keď politici hovoria o
Rómoch negatívne a nepriateľsky, než keď o nich hovoria pozitívne – napríklad keď tvrdia, že
ľudia majú Rómom pomáhať, alebo keď tvrdia, že Nerómovia by sa mali s Rómami spojiť v
boji proti diskriminácii.
• Až 80% respondentov verí, že väčšina ľudí na Slovensku nemá rada Rómov a myslí si, že
Rómovia majú negatívne vlastnosti. Napriek tomu si len menej ako polovica respondentov
myslí, že Rómovia na Slovensku sú diskriminovaní. Čím viac sú respondenti presvedčení o
tom, že Rómovia na Slovensku majú nezaslúžené výhody, tým menej si zároveň myslia, že
Rómovia sú diskriminovaní.
• Respondenti, ktorí sa domnievajú, že Rómovia predstavujú hrozbu pre národnú identitu, a že
na Slovensku nie sú diskriminovaní, zároveň vo väčšej miere vnímajú Rómov
prostredníctvom negatívnych stereotypov (tzv. anticiganizmus).
• Respondenti, ktorí uznávajú hodnotu rómskej kultúry zároveň prejavujú aj väčšiu empatiu a
súcit voči Rómom. Títo respondenti sú súčasne motivovaní nielen pomáhať Rómom, ale aj
postaviť sa za ich práva a bojovať proti ich diskriminácii.
1

Ciele výskumu
V reprezentatívnom prieskume sme sledovali vzťah medzi postojmi voči Rómom a tým, ako
ľudia vnímajú vyjadrenia politikov a verejných činiteľov ohľadom Rómov (tzv. politický
diskurz). Takisto nás zaujímal vzťah medzi postojmi, politickým diskurzom a ochotou
respondentov zapojiť sa do dobrovoľníckych aktivít, kolektívnych hnutí zameraných na
ochranu práv Rómov, alebo naopak do protirómskych hnutí. Ďalej sme skúmali, ako
respondenti vnímajú spoločenské normy týkajúce sa predsudkov a diskriminácie Rómov, ale
aj férovosti, aké emócie prežívajú v súvislosti s Rómami (napr. empatia, súcit), a či vnímajú
Rómov ako hrozbu pre národnú identitu.
Respondenti odpovedali na všetky otázky na 7-bodovej škále, na ktorej vyjadrili mieru svojho
súhlasu, respektíve nesúhlasu s rôznymi výrokmi týkajúcimi sa vzťahu etnickej majority a
Rómov (1 “vôbec nesúhlasím” až 7 ”úplne súhlasím”). V tejto správe sme pre zjednodušenie
spojili tri body z krajných pólov škály a tým sme zo siedmych vytvorili tri položky („skôr
súhlasím“, „ani súhlasím, ani nesúhlasím” a „skôr nesúhlasím“).
Dotazníkový prieskum sa uskutočnil v júni 2019. Prieskum uskutočnila agentúra 2muse
prostredníctvom online panelu respondentov, na reprezentatívnej vzorke slovenskej populácie.
Výskumu sa zúčastnilo 1033 respondentov vo veku 18 a viac rokov.
Tabuľka 1 – Sociodemografické údaje
N 1033
Pohlavie (% mužov) 47%
Vek (priemer/štandardná
odchýlka)
44 (16 rokov)
Vzdelanie základné: 8%
stredné: 72%
vysokoškolské: 19%
Typ sídla
(podľa počtu obyvateľov)
menej ako 1000: 14,3%
1000-5000: 28%
5000-20 000: 16,6%
20-100 000: 27,2%%
viac ako 100 000: 13,6%
Participanti s rómskou
národnosťou (vyňatí z
analýzy)
0.8%
Výsledky
2

Náš predchádzajúci výskum ukázal, že možno hovoriť o troch typoch stereotypných postojov
voči Rómom (škála ATRS, Kende, Hadarics a Lášticová, 2017). Prvý z nich sme nazvali
otvorené negatívne stereotypy (napr. „Je len veľmi málo slušných alebo rozumných
Rómov.“). Druhý stereotyp sa týka presvedčenia, že Rómovia majú nezaslúžené výhody a
zneužívajú sociálny systém (napr. „Rómovia v tejto krajine sú v niektorých oblastiach
zvýhodňovaní.“), zatiaľ čo tretí typ je založený na uznaní hodnoty rómskej kultúry (napr.
„Rómovia môžu byť hrdí na svoje kultúrne dedičstvo.”). Prvé dva typy postojov (otvorene
negatívne stereotypy a nezaslúžené výhody) budeme ďalej v texte označovať ako
anticiganizmus.
Pokiaľ ide o stereotypné postoje voči Rómom, najviac respondentov v reprezentatívnom
prieskume skôr súhlasilo s tvrdeniami, že Rómovia na Slovensku majú nezaslúžené výhody a
využívajú sociálny systém (80%), viac ako dve tretiny respondentov (64%) sa skôr
stotožňovali s otvorenými negatívnymi stereotypmi o Rómoch. Na druhej strane, len polovica
respondentov skôr súhlasila s tvrdeniami, ktoré vyzdvihujú hodnotu rómskej kultúry (obrázok
1).
Obrázok 1 - Stereotypné postoje voči Rómom
Okrem stereotypných postojov sme skúmali, do akej miery sú pre respondentov prijateľné tri
typy politických diskurzov, t. j. vyjadrení politikov o Rómoch: (1) nepriateľský politický
diskurz, ktorý zdôrazňuje otvorené negatívne stereotypy o Rómoch, napr. že sú leniví alebo
kradnú; (2) paternalistický politický diskurz, ktorý zdôrazňuje, že musíme Rómom
pomáhať, pretože sú na našu pomoc odkázaní a bez nej by to sami nezvládli a (3) spojenecký
politický diskurz, ktorý naznačuje, že Nerómovia sa musia aktívne postaviť proti
diskriminácii spoločne s Rómami (porov. Kóczé & Rövid 2017).
Spomedzi politických diskurzov respondenti označili za najprijateľnejší nepriateľský
politický diskurz, ktorý skôr akceptovalo 45,2% opýtaných (obrázok 2). Za výrazne menej
prijateľné označili paternalistický diskurz (skôr ho akceptovalo 26,9% respondentov a vyše
3

50% respondentov ho skôr neakceptovalo) a spojenecký politický diskurz, (skôr ho
akceptovalo 19,2% respondentov, pričom takmer 50% ho skôr neakceptovalo). Malý rozdiel v
prijateľnosti paternalistického a spojeneckého diskurzu naznačuje, že respondenti príliš
nerozlišujú medzi diskurzmi, ktoré sú síce pozitívne, no upierajú Rómom aktérstvo a
schopnosť riešiť problémy svojej komunity (paternalistický diskurz) a pozitívnymi diskurzmi,
ktoré sú Rómom naopak aktérstvo priznávajú (spojenecký diskurz). Zároveň jedna štvrtina až
jedna tretina respondentov nemá vyhranený postoj k ani jednému z uvedených troch typov
diskurzov. S nepriateľským politickým diskurzom sa viac stotožnili tí respondenti, ktorí
zároveň prejavili vyššiu mieru anticiganizmu (pozri príloha, tabuľka 4).
Obrázok 2 – Prijateľnosť rôznych typov politických diskurzov
Ďalej sme sa zaujímali o to, ako respondenti vnímajú spoločenské normy týkajúce sa
predpojatých postojov voči Rómom, teda či si myslia, že na Slovensku je spoločensky
prijateľné zastávať negatívne postoje voči Rómom, či dokonca ich diskriminovať. Ako
ukazuje obrázok 3, väčšina respondentov (približne 80%) súhlasí s tým, že ľudia na
Slovensku majú vo všeobecnosti k Rómom negatívne postoje, stotožňujú sa s negatívnymi
stereotypmi a prežívajú negatívne emócie vo vzťahu k Rómom. Napriek tomu iba 43,1%
respondentov vyjadrilo presvedčenie, že väčšina ľudí na Slovensku diskriminuje Rómov.
4

Obrázok 3 – Vnímané predpojaté spoločenské normy
Pokiaľ ide o vzťah stereotypných postojov a vnímaných spoločenských noriem, čím viac sa
respondenti domnievali, že väčšina Slovákov má predsudky voči rómskej menšine (t.j.
zastáva negatívne postoje, stereotypy a emócie), tým viac uvádzali, že aj oni sami sa
stotožňujú so stereotypnými postojmi, ktoré možno označiť za anticiganizmus. Avšak, čím
vyššiu mieru anticiganizmu respondenti vyjadrili, tým menej boli presvedčení o tom, že
väčšina ľudí na Slovensku diskriminuje Rómov (pozri tabuľka 1 v prílohe).
Ďalej sme sledovali ako anticiganizmus súvisí s tým, či respondenti vnímajú Rómov ako
hrozbu pre národnú identitu. 51% respondentov Rómov skôr považovalo za hrozbu pre
národnú identtu (kým 36% respondentov ich za hrozbu skôr nepovažovalo a 13% nemalo na
túto otázku vyhranený názor). Čím viac respondenti považovali Rómov za hrozbu pre
národnú identitu, tým vyšší bol ich anticiganizmus (obrázok 4). Práve vyššia vnímaná hrozba,
v kombinácii s vnímanými predpojatými spoločenskými normami a nepriateľským politickým
diskurzom boli významným predpokladom vzniku postojov, ktoré možno označiť za
anticiganizmus (pozri príloha, tabuľka 2).
5

Obrázok 4 – Vzťah medzi anticiganizmom a vnímanou hrozbou pre národnú identitu
Respondentov sme sa tiež opýtali, do akej miery pociťujú vo vzťahu k Rómom a ich
spoločenskému postaveniu nasledujúce emócie: empatiu, súcit, hnev (kvôli tomu ako sa s
Rómami zaobchádza) a nádej, že sa v budúcnosti situácia Rómov zlepší (obrázok 5). Menej
ako tretina opýtaných uviedla, že skôr pociťuje empatiu, súcit aj hnev, avšak vyše ako 40%
respondentov uviedlo, že dané emócie skôr nepociťuje. Najmenej participantov uviedlo, že
súcití s Rómami (21,3%). Jedna štvrtina až jedna tretina respondentov v súvislosti s Rómami
nepociťovala nijaké vyhranené emócie. Čím menej prosociálnych emócií ako je empatia a
súcit respondenti pociťovali, tým vyšší bol ich anticiganizmus (pozri príloha, tabuľka, 4).
Obrázok 5 - Emócie (empatia, súcit, hnev a nádej)
Ďalej sme sa respondentov opýtali, či by boli ochotní pripojiť sa k pro- alebo protirómskym
politickým hnutiam (vrátane aktivít ako je dobrovoľníctvo, či podpis pod petíciu, ktorá
obhajuje práva Rómov), pričom túto účasť označujeme pojmom kolektívna akcia (obrázok
6

6). Nadpolovičná väčšina participantov by sa nezapojila do žiadneho typu kolektívnej akcie,
bez ohľadu na to, či by bola zameraná v prospech alebo v neprospech Rómov. Takmer tretina
respondentov nemá na svoje prípadné zapojenie sa vyhranený názor. Čím vyššia bola ochota
respondentov zapojiť sa do pro-rómskej kolektívnej akcie, tým nižší bol ich anticiganizmus.
Naopak, čím vyššia bola ochota zapojiť sa do proti-rómskej kolektívnej akcie, tým bol
anticiganizmus vyšší (pozri príloha, tabuľka 4).
Obrázok 6 - Pro- a proti- rómska kolektívna akcia
Respondentom sme tiež predložili škálu morálneho vylúčenia (Opotow, 1994), ktorá meria
to, či ľudia vyčleňujú iných jednotlivcov alebo skupiny zo svojho vlastného morálneho
spoločenstva, t. j. vnímajú ich ako patriacich za hranice, v rámci ktorých možno uplatňovať
morálne hodnoty a zásady spravodlivosti a férovosti (obrázok 7). Kým 62% respondentov v
vyjadrilo presvedčenie, že aj k Rómom sa treba správať férovo, len menej než pätina
respondentov by bola ochotná investovať osobné či verejné zdroje do zlepšenia postavenia
Rómov na Slovensku. Zároveň, čím viac boli respondenti ochotní vyčleňovať Rómov zo
svojho morálneho spoločenstva, tým vyšší bol ich anticiganizmus (pozri príloha, tabuľka 4).
7

Obrázok 7 - Škála morálneho vylúčenia
Napokon sme skúmali, či tretí typ stereotypných postojov k Rómom - uznanie hodnoty
rómskej kultúry, na ktorom sú založené mnohé antidiskriminačné intervencie mimovládnych
organizácií, je spojený s vyššou ochotou pripojiť sa k hnutiam a aktivitám na podporu Rómov
(dobročinnosť, dobrovoľníctvo a politické hnutia, obrázok 8). Zistili sme, že uznanie hodnoty
rómskej kultúry síce zvyšuje pravdepodobnosť zapojenia sa do pro-rómskej kolektívnej akcie,
táto pravdepodobnosť je však ešte vyššia, pokiaľ participanti voči Rómom pociťujú empatiu a
súcit (tzv. prosociálne emócie, pozri príloha, tabuľka 3). Pri intervenciách zameraných na
zmierňovanie predsudkov a podporu pro-rómskej kolektívnej akcie by teda mohlo byť
prínosom zamerať sa na zvyšovanie empatie a súcitu voči Rómom.
Obrázok 8 – Vzťah medzi uznaním hodnoty rómskej kultúry, prosociálnymi emóciami (empatia, súcit)
a pro-rómskou kolektívnou akciou
Odporúčania pre realizáciu intervencií na zmierňovanie predsudkov voči
Rómom
8

Aj keď zistenia z reprezentatívneho výskumu nám neumožňujú hovoriť o príčinných
súvislostiach, možno na základe nich formulovať nasledovné odporúčania pre realizáciu
intervencií na zmierňovanie predsudkov voči Rómom na Slovensku:
- Intervencie by sa mali zamerať na prácu s prevládajúcim stereotypným vnímaním Rómov
ako skupiny, ktorá má na Slovensku nezaslúžené výhody, avšak aj s otvorenými negatívnymi
stereotypmi, ktoré esencializujú “povahu” Rómov. Anticiganizmus je prekážkou tak pri
stimulovaní pro-rómskej kolektívnej akcie, ako aj prosociálnych emócií a sťažuje
scitlivovanie voči rôznym prejavom neférového zaobchádzania.
- Intervencie by mali účastníkov scitlivovať voči rozdielom medzi spojeneckým a
paternalistickým politickým diskurzom. Zatiaľ čo ten prvý hovorí, že Nerómovia sa musia
postaviť proti diskriminácii spolu s Rómami, ten druhý tvrdí, že Rómovia sú odkázaní na
pomoc väčšiny, keďže im chýba potrebné aktérstvo a sami nedokážu presadzovať svoje
potreby a práva. Respondenti nerozlišujú medzi týmito diskurzmi a považujú ich za rovnako
pozitívne.
- Intervencie by mali zvýšiť citlivosť ľudí na rôzne formy diskriminácie Rómov. Hoci
respondenti vnímajú, že spoločenské normy schvaľujú negatívne postoje a emócie týkajúce sa
Rómov (zrejme preto, že ich vnímajú ako morálne opodstatnené), nevnímajú existenciu
diskriminačného správania voči Rómom na Slovensku.
- Intervencie by sa mali zameriavať nielen na negatívnu emóciu hrozby pre národnú identitu,
ale najmä na prácu s prosociálnymi emóciami. Samotné vyzdvihovanie hodnoty rómskej
kultúry totiž nestačí na podporu kolektívnej akcie v prospech Rómov (vrátane uplatňovania
princípov férového zaobchádzania v praxi), do ktorej by sa vôbec nezapojila nadpolovičná
väčšina respondentov.
Diseminácia výsledkov výskumu
• Výsledky výskumu budeme komunikovať priamo zainteresovaným aktérom i verejnosti na
Slovensku i v zahraničí.
• Výsledky budeme ďalej šíriť na národných a medzinárodných vedeckých konferenciách, ako
aj na sociálnych sieťach. Z výskumu bude publikovaný jeden vedecký výstup v slovenčine.
Citované zdroje
Kende, A., Hadarics, M., & Lášticová, B. (2017). Anti-Roma Attitudes as Expressions of
Dominant Social Norms in Eastern Europe. International Journal of Intercultural Relations,
60, 17-27.
Kóczé, A., & Rövid, M. (2017). Roma and the politics of double discourse in contemporary
Europe, Identities, 24(6), 684-700.
Opotow, S. (1994). Predicting Protection: Scope of Justice and the Natural World. Journal of
Social Issues, 50 (3), 49-63.
9

Príloha
Tabuľka 1 - Vzťahy medzi vnímanými predpojatými spoločenskými normami a anticiganizmom
(korelačná analýza)
Väčšina
ľudí na
Slovensku
má
negatívne
postoje
voči
rómskej
menšine.
Väčšina ľudí
na
Slovensku si
myslí, že
Rómovia
majú
negatívne
vlastnosti
(napr. sú
agresívni,
kradnú).
Väčšina
ľudí na
Slovensku
nemá rada
Rómov.
Väčšina ľudí
na Slovensku
diskriminuje
rómsku
menšinu.
Otvorené
negatívne
stereotypy
Pearsonov
korelačný
koecient
.279** .395** .310** -.184**
Sig. .000 .000 .000 .000
Nezaslúžené
výhody
Pearsonov
korelačný
koecient
.211** .295** .250** -.216**
Sig. .000 .000 .000 .000
** Signi+kantná korelácia
Tabuľka 2 – Regresný model: vzťahy medzi anticiganizmom (závislá premenná) a prediktormi (vnímaná
hrozba pre národnú identitu, nepriateľský politický diskurz a vnímané predpojaté spoločenské normy)
Model Fit Measures
Overall Model Test
Model R R² Adjusted R² F df1 df2 p
1 0.633 0.401 0.400 684 1 1023 < .001
2 0.672 0.452 0.451 281 3 1021 < .001
Model Comparisons
Comparison
Model Model ΔR² F df1 df2 p
1 - 2 0.0517 48.1 2 1021 < .001
10

Model Coefficients - anticiganizmus
Predictor Estimate SE t p
Intercept 2.609 0.1170 22.29 < .001
hrozba 0.317 0.0147 21.51 < .001
vnímané normy 0.109 0.0217 5.01 < .001
nepriateľský politický
diskurz 0.111 0.0149 7.46 < .001
Tabuľka 3 – Mediačná analýza (prediktor: uznanie hodnoty rómskej kultúry, mediátor: prosociálne
emócie, závislá premenná: pro-rómska kolektívna akcia)
Mediation Estimates
Effect Label Estimate SE Z p % Mediation
Indirect a × b 0.211 0.0186 11.32 < .001 57.9
Direct c 0.153 0.0235 6.50 < .001 42.1
Total c + a × b 0.363 0.0273 13.31 < .001 100.0
Path Estimates
Label Estimate SE Z p
kultúrne uznanie
Rómov →prosociálne emócie a 0.413 0.0322 12.83 < .001
prosociálne
emócie →pro-Rómska kolektívna
akcia b 0.510 0.0212 24.08 < .001
kultúrne uznanie
Rómov →pro-Rómska kolektívna
akcia c 0.153 0.0235 6.50 < .001
Tabuľka 4 - Vzťahy medzi anticiganizmom a vybranými premennými (korelačná analýza)
11

Anticiga
nizmus
Nepriateľs
ký
politický
diskurz
Proti-
rómska
kolektívna
akcia
Prosoci-
álne
emócie
Hrozba Morálne
vylúčeni
e (rev)
Pro-
rómska
kolektívn
a akcia
Anticigani-
zmus
Pearsono
v
korelačný
koecient
1 .338** .316** -.533*
*
.
633**
-.547*
*
-.572**
Sig. .000 .000 .000 .000 .000 .000
Nepriateľs
ký politický
diskurz
Pearsono
v
korelačný
koecient
.338** 1 .222** -.158*
*
.
234**
-.162*
*
-.169**
Sig. .000 .000 .000 .000 .000 .000
Proti-
rómska
kolektívna
akcia
Pearsono
v
korelačný
koecient
.316** .222** 1 -.137*
*
.
393**
-.221*
*
-.014
Sig. .000 .000 .000 .000 .000 .657
Prosociálne
emócie
Pearsono
v
korelačný
koecient
-.533** -.158** -.137** 1 -.509
**
.640** .658**
Sig. .000 .000 .000 .000 .000 .000
Hrozba Pearsono
v
korelačný
koecient
.633** .234** .393** -.509*
*
1 -.577*
*
-.502**
Sig. .000 .000 .000 .000 .000 .000
Morálne
vylúčenie
(rev)
Pearsono
v
korelačný
koecient
-.547** -.162** -.221** .640** -.577
**
1 .663**
Sig. .000 .000 .000 .000 .000 .000
Pro-rómska
kolektívna
akcia
Pearsono
v
korelačný
koecient
-.572** -.169** -.014 .658** -.502
**
.663** 1
Sig. .000 .000 .657 .000 .000 .000
** Signi+kantná korelácia
12