BookPDF Available

Analýza evidovaných ťažieb dreva v lesoch Slovenska za decénium 2006-2015

November 2019

Publisher: National Forest Centre
ISBN: 978-80-8093-290-9

Authors:

National Forest Centre

Štúdia analyzuje realizované ťažby dreva v lesoch Slovenska za decénium 2006 – 2015. Porovnávajú sa dva zdroje údajov o ťažbách – lesná hospodárska evidencia (LHE) a Národná inventarizácia a monitoring lesov (NIML) SR. Rozoberajú sa ťažby dreva podľa druhu (úmyselné, náhodné), dreviny (ihličnaté, listnaté), krajov, kategórií lesov a kategórií obhospodarovania. Údaje o ťažbách z LHE dodávali užívatelia lesov každoročne pre všetky jednotky priestorového rozdelenia lesov, v ktorých sa ťažba realizovala. Zisťovanie NIML bolo nezávislé, výberové na inventarizačných plochách v sieti 4 × 4 km, s prioritou metód priameho merania jednotlivých stromov. Pri každom výsledku NIML sa uvádza aj presnosť zisťovania (výberová chyba).

Content uploaded by Vladimír Šebeň

Content may be subject to copyright.







Vladimír Šebeň

AnAlýzA evidovAných ťAžieb drevA

v lesoch slovenskA

zA decénium 2006 – 2015

2019



Autor © Ing.Vladimír Šebeň, PhD.

Recenzenti: doc.Ing.Miloš Gejdoš, PhD., doc.Ing.Ján Merganič, PhD.

Gracká úprava asadzba: Ľubica Pilná

Gracký návrh obálky: Ľuboš Frič

Autor fotograí naobálke: Ing.Vladimír Šebeň, PhD.

Vydanie: Prvé

Rozsah: 90 strán

Náklad: 100 kusov

Tlač aknihárske spracovanie: Národné lesnícke centrum, Zvolen

Vydalo: Národné lesnícke centrum, Zvolen

Návrh citácie: Šebeň, V., 2019: Analýza evidovaných ťažieb dreva v lesoch Slovenska

zadecénium 2006 – 2015. Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen, 90 s.

Všetky práva vyhradené. Bez povolenia vydavateľa sa žiadna časť tejto publikácie nesmie

reprodukovať, ukladať velektronických pamätiach ani rozširovať vnijakej forme.

ISBN 978 - 80 - 8093 - 290 - 9



Štúdia ana lyzuje reali zované ťažby dreva v lesoch Slovenska z a decénium 20 06 – 2015. Porovnávajú

sa dva z droje údajov o ťažbách – lesná hospodárska evidencia (LHE) a Národná inventarizácia a mo-

nitoring lesov (NIML) SR. Rozoberajú sa ťažby dreva podľa druhu (úmyselné, náhodné), dreviny (ih-

ličnaté, listnaté), k rajov, kategór ií lesov a kategórií obhospodarovania. Údaje o ťa žbách z LHE dodá-

vali užívatelia lesov každoročne pre všetk y jednotk y priestorového rozdelenia lesov, v ktor ých sa ťažba

realizovala. Zisť ovanie NIML bolo nezávislé, vý berové na inventari začných plochách v sieti 4 × 4 km,

s prior itou metód priameho merania jednotlivých stromov. Pri každom výsledku NIML sa uvád za aj

presnosť zisťovania (vý berová chyba).

Ťažby dreva sa v NIML zistili porovnaním stavu stromov evidovaných v dvoch cykloch. Zisťovanie

stavu pr ebehlo v rokoch 2005 – 20 06 a 2015 – 2016, t. j. dostupné teda nie sú ročné, ale len decenálne

ťažby dr eva. Pre použité objektívne metódy sa považujú údaje NIML za presnejšie, ale ne výhoda spo-

číva aj v nižšej pr esnosti pre kategórie nižšie ako je celoštát na úroveň. Výberové chyby stúpajú s var ia-

bilitou objemu ť ažieb dreva a so znižovaním poč tu inventarizačných plôch. Na úrovni Slovenska bola

výberová chyba celkového objemu ťažieb dre va s 95 % spoľahlivosťou ±11,5 %, pre hospodárske les y

±12,7 %, a pre najzastúpenejšie štát ne lesy ±15,6 %. Na presnejšie výsle dky by bolo potrebné sieť plôch

primerane z ahustiť. Pri zahustení na 2 × 2 km by v ýberové chyby klesli na p olovicu.

Údaje o celkových ťažbách podľa LHE boli v priemere nižšie ako údaje NIML o 18 ±12 %. Vzhľa-

dom na analyzované kategórie však boli rozdiely variabilné. Dobrá zhoda medzi LHE a NIML sa zistila

všeobecne pri ťažbách náhodných, v krajoch Bratislavskom, Trnavskom, Košickom, pri ťažbách ihlič-

nanov, pri leso ch obecných a lesoch obhospodarovaných spoločenst vami. Naopak, zistili sa štatistic-

ky významne nižšie objemy ťaž ieb dreva v LHE oproti NIML všeobecne pri úmyselnej ťažbe, pri listna-

tých dr evinách, v k rajoch Trenčianskom a Prešovskom, pri lesoch sú kromných. Podozrenie podhod-

notenia údajov v LHE pot vrdili aj niektoré samostatné analýzy len z údajov LHE po prepočt e objemov

ťažieb dr eva na hektár lesa.

Pri porovnaní sa teda nezistili všeobecné metodické príčiny, ktoré by rozhodujúcou mierou vplý-

vali na rozdiely vo vý sledných údajoch. Obe metódy umožňujú zistiť údaje o ťažbách primerane presne

a sú vš eobecne porovnateľné. Na celkovo nižších ť ažbách podľa LHE na úr ovni Slovenska sa rôznym

spôsobom pravdepodobne podieľala skôr nesprávnosť alebo neúplnosť subjektívnej evidencie časti ob-

hospodarovat eľov vo v yššie spomínaných kategóriách. Výsledky analýz tejto štúdie by mali byť pod -

kladom pre riadiace a kontrolné orgány lesného hospodárstva, ktoré by mali zamerať dozor nad evi-

denciou práve na vytipované kategórie a v nich preverovať úplnosť, správnosť a spoľahlivosť údajov

v LHE.

Z podkladov medzinárodných reportov SoEF za roky 1990, 2000, 2005 a 2010 sa porovnali vy-

kazované ťažby dreva na Slovensk u s okolitými krajinami. Použili s a celkové ťažby dreva, ako aj ťažby

dreva prepo čítané na hektár lesa, prepočítané voči zásobe živ ých stromov alebo voči prírast ku. Na zá-

klade údajov možno konštatovať , že pri všetkých parametroch Slovensko patrilo väčšinou k prieme-

ru sledovanej skupiny kr ajín. Teda napriek ev identnému trendu nárastu v ýšky celkových ťažieb dre-

va v ostatných rokoch sa v sledovanom období na celoštátnej úrovni neťažilo drevo nadmerne či ne-

primerane. Žiadny ukazovateľ nenas vedčuje neúnosnosť z pohľadu celkového množst va ťažby dreva.

Na celkovej výške ťažieb dreva sa pritom v ýznamne po dieľali náhodné ťažby. Neplánované náhodné

ťažby dreva sú spojené so spracovaním následkov škodlivých činiteľov, predovšet kým vetr a a biotic-

kých škodcov. Ich podiel bol dlhodobo vysoký, podľa evidencie t voril viac a ko polovicu vš etkých ť a-

žieb dreva, podľa NIML SR 42 ±15 %. Náhodné ťažby sú hlavnou príčinou vznik u holín na veľk ých plo-

chách, pretože výmera ťaženého prvku úmyselnej ťažby je legislatívne limitovaná na niekoľko hek-

tárov. P roblematický je fakt, že holiny vznikali s veľkou intenzitou na relatív ne malom ú zemí najmä

v smrečinách v horsk ých oblastiach, k toré sú navyše väčšinou súčasťou chr ánených území. Treba však

zdôrazniť , že ani režim bez zásahu nemôž e zabrániť poškodzovaniu a odumieraniu ohroz ených dospe-

lých porastov. Na druhej strane nemožno zanedbať ani fakt, že podľa údajov SoEF ročne prirástlo v le -

soch Slovenska 2,5 % zásob drevnej hmoty. Údaj potvrdila aj NIML s hodnotou čistého desaťročného

prírastku dreva v lesoch na lesných pozemkoch 27 ±1 %. Znamená to, že už za 10 rokov sa aktuálne do-

kázala pomocou prírastku obnoviť až celá štvrtina živých z ásob dreva na pni.





 ........................................................................................ 7

1. ÚVOD ..................................................................................................................................... 9

 .................................................................................................................... 11

 ................................................... 13

3.1. Lesná hospodárska evidencia (LHE) ................................................................................ 13

3.1.1 Metodika stanovenia objemu ťažieb dreva v LHE .................................................... 14

3.2. Národná inventar izácia a monitoring lesov (NIML) SR ................................................... 15

3.2.1 Metodika stanovenia objemu ťažieb dreva v NIML .................................................. 16

3.3. Analýza diferencií medzi údajmi o ťažbách z LHE a NIML ............................................... 17

 ......................................................................................................................... 21

4.1. Decenálne ťažby dreva podľa LHE a ich porovnanie s ť ažbou podľa NIML ....................... 21

4.1.1 Decenálne ťažby dreva podľa LHE ........................................................................... 21

4.1.2 Porovnanie celkových ťažieb dreva podľa LHE a NIML ........................................... 23

4.2. Decenálne ťažby dreva po skupinách drevín podľa LHE

a ich porovnanie s ť ažbou podľa NIML ............................................................................. 24

4.2.1 Decenálne ť ažby dreva po skupinách drevín podľa LHE .......................................... 24

4.2.2 Porovnanie ťažieb dreva podľa LHE a NIML po skupinách drevín .......................... 25

4.3. Decenálne ťažby dre va po krajoch podľa LHE a ich porovnanie s ťažbou

podľa NIML ...................................................................................................................... 26

4.3.1 Decenálne ťa žby dreva po krajoch podľa LHE ......................................................... 26

4.3.2 Porovnanie decenálnych ťažieb dreva podľa LHE a NIML v krajoch ....................... 30

4.4. Decenálne ťažby dre va podľa LHE po kategóriách lesov

a ich porovnanie s ť ažbou podľa NIML .............................................................................. 32

4.4.1 Decenálne ťa žby dreva podľa LHE po kategóriách lesov .......................................... 32

4.4.2 Porovnanie decenálnych ťažieb dreva podľa LHE a NIML

po kategóriách lesov .............................................................................................. 34

4.5. Decenálne ť ažby dreva podľa LHE a ich porov nanie s ťažbou podľa

NIML po kategóriách obhospodarovateľov ...................................................................... 36

4.5.1 Decenálne ťažby dreva podľa LHE po kategóriách obhospodarovateľov ................. 36

4.5.2 Porovnanie decenálnych ťažieb dreva podľa LHE a NIML

po kategóriách obhospodarovateľov ...................................................................... 39

4.6. Porovnanie decenálnych úmyselných a náhodných ťažieb dreva

podľa LHE a NIML ........................................................................................................... 41

4.6.1 Porovnanie úmyselných a náhodných ťažieb dreva po skupinách drevín ................. 41

4.6.2 Porovnanie úmyselných a náhodných ťažieb dreva v krajoch .................................. 44

4.6.3 Porovnanie úmyselných a náhodných ť ažieb dreva po kategóriách lesov ................ 48

4.6.4 Porovnanie úmyselných a náhodných ťažieb dreva po kategóriách

obhospodarovateľov .............................................................................................. 53



 ............................................................................................................................ 59

5.1. Ťažbové možnosti .............................................................................................................. 59

5.2. Porovnanie údajov o ťažbách z evidencie a vý berovej inventarizácie ................................ 61

5.3. Porovnanie rastových možností a skutočnej výšk y ťažieb dreva

vo vybraných európskych krajinách za roky 1990 až 2010 ................................................ 62

5.3.1 Celkové zásoby dreva vo v ybraných európskych krajinách ...................................... 64

5.3.2 Celkové ťažby dreva vo vybraných európsk ych krajinách ........................................ 65

5.3.3 Priemerné hektárové ťažby dre va vo vybraných európskych k rajinách ................... 66

5.3.4 Podiel prírastku a ťažby dreva na celkovej zásobe

vo vybraných európskych krajinách ...................................................................... 67

5.3.5 Zhodnotenie skutočne v ykonaných ťažieb dreva podľa evidencie

na Slovensku a vo vybraných európsk ych krajinách .............................................. 71

5.4. Vývoj zásob dre va a ťažieb dreva v lesoch Slovenska za roky 1953 až 2018 ....................... 73

 ................................................................................................................................. 77

6.1. Zhrnutie najdôležitejších v ýsledkov .................................................................................. 77

6.2. Prak tické odporúčania pre kontrolu ev idencie ťažieb dreva .............................................. 80

6.3. Stručné zhrnutie ............................................................................................................... 81

 .................................................................................................... 83

 .............................................................................................................................. 85

 ............................................................................................................. 87

 ........................................................................................................... 89



FAO – Food and Agriculture Organization of the United Nations – Organizácia

spojených národov pre výživu a pôdohospodárstvo

FAWS – Forests available for wood supply – lesy určené na produkciu dreva

HBK – hrubina bez kôry

HSK – hrubina s kôrou

HÚL – hospodárska úprava lesov

IP – inventarizačná plocha použitá v NIML

KL – kategória lesa

LHE – Lesná hospodárska evidencia

LHP – Lesný hospodársky plán, od roku 2010 PSL

LVÚ – Lesnícky v ýskumný ústav

MPRV SR – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

MR – mimoriadna ťažba

n.a. – not available, údaje nie sú dostupné

NIML – Národná inventarizácia a monitoring lesov

NIML1 – prvý zber údajov NIML realizovaný v rokoch 2005 – 2006, údaje sú platné

k 31. 12. 2005

NIML2 – druhý zber údajov NIML realizovaný v rokoch 2015 – 2016, údaje sú platné

k 31.12. 2005

NLC – Národné lesnícke centrum

NN – náhodná ťažba nev ykonaná

NP – náhodná ťažba s ponechaním dreva v lesnom poraste

NV – náhodná ťažba vykonaná, pri ktorej bola drevná hmota spracovaná

OU – obnovná úmyselná ťažba

PSL – Program starostlivosti o lesy, predtým LHP

RT – Rastové tabuľky

SLDI – slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia

SoEF – State of Europe‘s Forests – Správa o stave európskych lesov

SR – Slovenská republika

ŠSLH – štátna správa lesného hospodárstva

ÚLZI – Ústav lesných zdrojov a informatiky

VU – výchovná úmyselná ťažba

 

Drevná hmota predstavuje našu najvýznamnejšiu obnoviteľnú surovinu a primeraná ťaž-

ba dreva pri zodpovedajúcom prírastku drevnej hmoty je v súlade s trvalo udržateľným

obhospodarovaním lesov. Popri mimoprodukčných funkciách lesa je drevo stále hlav-

ným a dlhodobo najdôležitejším produktom lesného hospodárstva.  pritom

predstavuje kľúčovú činnosť lesného hospodárstva, ktorá zabezpečuje tvorbu nálneho

výrobku – drevnej hmoty. Ťažba trvalo obnoviteľnej suroviny je veľmi žiaduca, pretože

prináša spoločnosti nenahraditeľné, alebo ťažko nahraditeľné úžitky ako je dodávka sta-

vebných, konštrukčných či dizajnových materiálov, celulózy, resp. dodávka obnoviteľnej

energie a zdrojov tepla. Pritom je dôležité dohliadať na prírastok drevnej hmoty a požado-

vanú štruktúru aktuálnych a neskorších zásob dreva. Správne informácie o skutočne rea-

lizovanej výške ťažby dreva sú preto veľmi dôležité pre zabezpečenie trvalo-udržateľného

hospodárenia v lesoch Slovenska v súčasnosti a budúcnosti.

Údaje o ťažbách sú v súčasnosti dostupné na lesných pozemkoch pre všetk y jednot-

ky priestorového rozdelenia lesov (JPRL) z  (LHE). Tú je

povinný každoročne vo všetkých lesných porastoch zabezpečiť každý obhospodarovateľ

lesa v zmysle Zákona 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Konkrétne ide

o § 24 Povinnosti a oprávnenia pri sústreďovaní, preprave a uskladňovaní dreva, § 44 Les-

ná hospodárska evidencia, § 48 Činnosť, povinnosti a oprávnenia hospodára. Vo Vyhláške

MPRV SR č. 297/2011 Z. z. o lesnej hospodárskej evidencii je osobitná zmienka v § 2 Evi-

dencia ťažby dreva.

Ďalším dôležitým a nezávislým zdrojom o ťažbe dreva v lesoch Slovenska je -

  (NIML) SR. Realizuje sa periodicky výberovým

spôsobom na inventarizačných plochách (IP) pravidelne rozmiestnených v sieti 4 × 4 km

po území celého Slovenska, teda nielen v lesoch na lesných, ale aj na nelesných pozem-

koch. Na výberovej IP s veľ kosťou 500 m2 sa evidujú všetky stromy od hrúbky v d1,3 7 cm.

Výsledok zisťovania sa udáva aj s mierou presnosti, teda výberovou chybou. Tá priamo zá-

visí od variability zisťovaného znaku: čím je variabilita väčšia, tým chyba vyššia. A nepria-

mo od počtu výberových jednotiek: čím je ich viac, tým je výberová chyba nižšia a presnosť

vyššia. Najvyššia presnosť zisťovania je na celoslovenskej úrovni, pri podrobnejšom člene-

ní na viac kategórií sa presnosť znižuje. Pr vý cyklus NIML sa uskutočnil v rokoch 2005 –

2006 (NIML1), druhý v rokoch 2015 – 2016 (NIML2). Údaje sú platné k 31. 12. 2005 a 31.

12. 2015. Zmeny sa dajú vyhodnocovať len za desaťročie (decenálne zmeny) a to v rokoch

2006 až 2015. Vykonalo sa reprezentatívne priame meranie jednotlivých vyťažených stro-

mov na výberových inventarizačných plochách medzi prv ým (roky 2005 – 2006) a dru-

hým cyklom (2015 – 2016) NIML SR. Realizácia druhého cyklu umožnila stanoviť dece-

nálne zmeny v zásobe dreva, pozostávajúce z prírastku, mortality a ťažby dreva.

Aktuálne sa nerealizovala komplexná analýza celkových ťažieb dreva v lesoch Sloven-

ska, ktorá by v yhodnocovala doterajší vývoj za obdobie niekoľk ých rokov. V osobitnom

záujme však boli najmä náhodné ťažby dreva. Rozborom o príčinách vzniku snehových

kalamít v zime 2005 – 2006 sa venovali KonôpKa et al. (2008a). KonôpKa et al. (2008b)

zase riešili problematiku vetrových kalamít. Analýzami o náhodných ťažbách na Sloven-

sku sa zaoberali Suchomel et al. (2011), osobitne náhodné ťažby dreva v horských lesoch

Slovenska riešili Suchomel, Gejdoš, Tajboš (2013). Použili pri tom údaje z LHE, ale aj iné

zdroje údajov ako napríklad satelitné snímky Landsat klasikujúce zdravotný stav poras-

tov z viacerých oblastí Slovenska (barKa, bucha 2010). Rozbor najzávažnejších kalamít

od roku 1996 do roku 2010 podľa údajov Lesníckej ochranárskej služby vykonali Kunca et

al. (2010) a neskôr Kunca, GalKo, ZúbriK (2014). Jednotlivé údaje o náhodných ťažbách

podľa vybraných škodlivých činiteľov za niekoľko rokov späť ďalej prezentujú práce Kun-

ca et al. (2016) a Kunca et al. (2019). Vo vyššie menovaných prácach sa väčšinou využíva-

jú dostupné údaje o ťažbách z LHE.

Teoretickou aj praktickou analýzou ťažbového etátu pre územie Slovenska sa zaobe-

ral GreGuš (2008). Rozoberal pri tom všetky vzťahy a vplyv ťažbového etátu na úseky les-

ného hospodárstva. Jeho práca sa týkala len podrastového hospodárskeho spôsobu, pri-

čom uvádzal že ju možno použiť aj v holorubnom hospodárení. Vychádzal z kľúčovej axió-

my: každoročným v ýrobkom lesného hospodárstva je ročný prírastok lesa. Lesné hospo-

dárstvo podľa neho na všetkých úsekoch závisí od určenej výšky ťažbového etátu. GreGuš

(2008) pritom upozorňoval aj na riziko nesprávneho stanovenia etátu na celoštátnej úrov-

ni, ktoré malo v povojnovej ére za následok v ýrazné obmedzenie drevospracujúceho prie-

myslu. Následne reálny etát vystúpil v Českej republike medzi rokmi 1950 a 1980 na vyše

200 %, pričom bolo treba zrušené drevospracujúce kapacity opätovne postaviť. Stanove-

ním ťažbového etátu obnovnej ťažby v hospodárskych vysokých lesoch na Slovensku sa

zaoberal GreGuš (2016) aj vo svojej poslednej štúdii. Najnovšie riešili inovatívne metó-

dy ťažbovej úpravy slovenských prírode blízkych lesov Kulla et al. (2018). Výsledkom bol

úplne nový koncept, tzv. koncept lesa hrúbkových tried, ktorý sa plánuje uplatňovať v prí-

rode blízkych a štrukturálne diferencovaných lesov na Slovensku. Tie síce aktuálne netvo-

ria veľký podiel z našich lesov, ale z viacerých dôvodov sa v budúcnosti predpokladá jeho

postupné výrazné zv yšovanie.

Pre podporu rozhodovania a optimalizáciu manažmentu sú veľmi dôležité presné úda-

je o realizovaných ťažbách dreva za konkrétne obdobie. Na to slúžia v prvom rade úda-

je z LHE a preto je potrebné aj uvedomovať si ich správnosť a spoľahlivosť. Prvé porovna-

nie celkových ťažieb dreva v lesoch Slovenska za obdobie 2006 – 2015 podľa údajov LHE

a NIML totiž ukázalo, že evidované decenálne ťažby dreva podľa LHE dosiahli len asi 80 %

z celkovej výšky ťažieb dreva zistených v NIML (Šebeň 2017).

Pritom sa samozrejme porovnávali len ťažby dreva zistené na lesných pozemkoch,

pretože NIML zistila ťažby dreva aj v lesoch na nelesných pozemkoch s celkovou hodno-

tou vo výške 5 ±2 milióny m3. Zjednodušene tam môžeme hovoriť za sledované decémium

o priemernej ťažbe približne pol milióna m3 ročne. Celková ťažba na lesných pozemkoch

dosahovala podľa NIML 112 ±13 miliónov m3, čiže 11,2 ±1,3 milióna m3 ročne. Celkový

priemerný rozdiel za Slovensko je potrebné ďalej podrobne rozobrať a porovnávať aj pod-

ľa iných relevantných kategórií. Je potrebné odhaliť príčiny nesúladu medzi stavom evido-

vaným (i) podľa hlásení všetkých lesných hospodárov a nezávisle meraným (ii) výberovou

metódou pri jednotnej metodike úzkym okruhom špecialistov. Rozdiely je potrebné objas-

niť a primerane zdôvodniť, čo je aj hlavným predmetom tejto štúdie.

 

Hlavným cieľom štúdie bolo analyzovať evidované ťažby dreva drevnej hmoty v lesoch

Slovenska podľa dostupných podkladov za decénium 2006 – 2015. Tento časov ý úsek sa

zvolil kvôli možnosti porovnania údajov z LHE a NIML. Kým LHE sa realizuje každo-

ročne, NIML sa uskutočnila v dvoch cykloch a poskytla údaje platné k roku 2005 a 2015.

Opakované zisťovanie na tých istých výberov ých plochách, resp. na tých istých stromoch

umožnilo zistiť po prvý krát v histórii Slovenska zmeny zásob podrobne diferencované

na prírastok, mortalitu a ťažbu.

Súhrnné ťažby dreva podľa LHE v rokoch 2006 – 2015 boli nižšie ako nezávisle zis-

tené ťažby dreva v NIML. Preto je potrebné objasniť hlavné faktory, ktoré mohli vplývať

na celkov ý rozdiel medzi evidenčným stavom podľa LHE a skutočným stavom zisteným

v NIML. Treba bližšie zistiť príčiny rozdielov vo výške decenálnych ťažieb dreva v lesoch

Slovenska evidovaných podľa LHE a NIML.

Pri rozbore rozdielov po zvolených kategóriách je potrebné odhaliť, či boli spôsobe-

né nedodržiavaním legislatívnych predpisov, teda boli evidované neúplné, chybné, alebo

podhodnotené údaje, alebo sú príčiny iné, napríklad metodické. Preto je potrebné zistiť

príčiny a navrhnúť nápravu. V prípade potvrdenia systematického vychýlenia je potrebné

navrhnúť postup na zosúladenie súhrnných výstupov oboch zdrojov. Evidované údaje tre-

ba korigovať tak, aby na celoslovenskej úrovni zodpovedali skutočnosti.

Hlavným prínosom porovnania by mala byť objektivizácia aktuálnych údajov o sku-

točných ťažbách v lesoch Slovenska, ktoré sú veľmi dôležité pre strategické rozhodovanie.

Na celoslovenskej úrovni je predsa dlhodobo potrebné dodržať rámce celkovej ťažby dreva

tak, aby sa lesy zabezpečili ako trvalo obnoviteľný zdroj prírodných surovín a zabezpečo-

vali tak dlhodobo optimálne množstvo a požadovanú kvalitu dodávok drevnej hmoty pre

spoločnosť. Na to je však podstatné mať objektívne informácie, ktoré nie sú zaťažené vy-

chýleným subjektívnym pohľadom, alebo nie sú kompletné.

Na posúdenie primeranosti aktuálnych ťažieb dreva na Slovensku v porovnaní so za-

hraničím sa na základe reportovaných údajov v samostatnej kapitole porovnali aj celko-

vé údaje o ťažbách v lesoch na Slovensku a v okolitých krajinách za roky 1990, 2000, 2005

a 2010.

 

Pri spracovaní sa použili dva základné zdroje údajov o ťažbách v lesoch Slovenska. Prv ým

boli údaje z lesnej hospodárskej evidencie (LHE), spracované ako súčasť Súhrnných in-

formácií o stave lesov (SISL) archivovaných na Ústave lesných zdrojov a informatik y Ná-

rodného lesníckeho centra (NLC-ÚLZI). Údaje sa evidujú podľa legislatívy pre všetky les-

né pozemky každoročne.

Druhým boli údaje z Národnej inventarizácie a monitoringu lesov (NIML) SR, spraco-

vaných a archivovaných v rámci osobitnej databázy NIML archivovanej v Riadiacom cen-

tre NIML na Lesníckom výskumnom ústave Národného lesníckeho centra (NLC-LVÚ).

Údaje sú nezávislé na prvom zdroji, zistili sa pre všetky lesy, vrátane lesov na nelesných

pozemkoch, ťažby dreva sa však dajú zhodnotiť len súhrnne za obdobie 10 rokov (decenál-

ne ťažby dreva). Porovnávať sa budú len zistené ťažby dreva z lesov na lesných pozemkoch.

 

Podľa v yhlášky MPRV SR č. 297/2011 Z. z. o lesnej hospodárskej evidencii sa evidencia

vedie podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa (JPRL). Podľa Zákona 326/2005 Z. z.

o lesoch v znení neskorších predpisov je obhospodarovateľ lesa povinný prostredníctvom

odborného lesného hospodára zabezpečiť vedenie evidencie o realizácii plánovaných hos-

podárskych opatrení i o neplánovaných činnostiach a opatreniach v ykonaných v lesoch,

najmä o vykonanej ťažbe a pestovaní lesa. Údaje o realizácii plánovaných hospodárskych

opatrení, neplánovaných činnostiach a opatreniach vykonaných pri hospodárení v lesoch

(ťažba dreva, vznik holiny, obnova lesa, pestovná činnosť, ochrana lesa) sa získavajú z evi-

denčných výkazov predkladaných obhospodarovateľmi lesa príslušnému orgánu ŠSLH

a správcovi informačného systému lesného hospodárstva prostredníctvom webových

aplikácií podľa ustanovení vyhlášky MPRV SR č. 297/2011 Z. z. o lesnej hospodárskej evi-

dencii (Zelená správa 2019).

Ťažba je proces zahrňujúci v yznačovanie stromov určených na výrub, technologickú

prípravu pracoviska, výrub stromov a sústreďovanie dreva na odvozné miesto. Ťažba dre-

va sa rozlišuje ako:

a) úmyselná; podľa plánu, a to výchovná alebo obnovná ťažba

b) mimoriadna; pri vyňatí alebo obmedzení využívania na základe rozhodnutia orgánu

štátnej správy lesného hospodárstva

c) náhodná; ako súčasť opatrení na ochranu lesa alebo opatrení spojených s odstraňova-

ním následkov pôsobenia škodliv ých činiteľov v lesoch.

V evidencii ťažby dreva sa eviduje objem vyťaženého dreva podľa druhu ťažby dreva

a drevín. Druh ťažby dreva podľa vyhlášky MPRV SR č. 297/2011 Z. z. je nasledovný:

1. Úmyselná ťažba obnovná (OU)

2. Úmyselná ťažba výchovná ( VU)

3. Mimoriadna ťažba (MR)

4. Náhodná ťažba vykonaná (NV), pri ktorej bola drevná hmota spracovaná

5. Náhodná ťažba s ponechaním dreva v lesnom poraste (NP)

6. Náhodná ťažba nevykonaná (NN)

Osobitne sa vyhodnocuje , ktorá sa vykonáva pri vyňatí lesných

pozemkov. Tá však vzhľadom na malý podiel nebude predmetom porovnávania v tejto štú-

dii (tabuľka 2 v kapitole 4.1.1). Ďalej sa eviduje pri  hospodársky spôsob

a jeho forma, pri  vznik dôvodu na náhodnú ťažbu a príčina vzniku ťažby

dreva s uvedením kódu škodlivého činiteľa. Objem vyťaženého dreva zahŕňa aj objem tr-

valo ponechaného dreva v lesnom poraste. Toto môže nastať buď a) po jeho vyrúbaní ale-

bo spracovaní, ktorým sa zabráni šíreniu škodlivých činiteľov, alebo b) po odumretí lesné-

ho porastu alebo jeho časti v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov.

Pri decenálnom porovnaní v rokoch 2006 – 2015 je dôležité uviesť fakt, že do roku

2011 platila predchádzajúca vyhláška č. MP SR č. 31/1999 Z. z. o lesnej hospodárskej evi-

dencii, v ktorej boli určité zmeny oproti súčasne platnej vyhláške. Evidencia ťažby dre-

va sa síce viedla rovnako priebežne v jednotkách priestorového rozdelenia lesa podľa dre-

vín v celých m3 bez kôry nad 7 cm hrúbky (hrubina) vrátane objemu dreva ponechaného

po ťažbe v poraste, ale kategórie náhodnej ťažby dreva boli mierne odlišné: nerozlišova-

la sa náhodná ťažba vykonaná, nevykonaná a ponechaná. Naopak, obsahovala kódy kto-

ré sa neskôr nepoužívali: RN – náhodná ťažba v rubných porastoch, PN – náhodná ťaž-

ba v predrubných porastoch pri ktorej nevznikla zalesňovacia povinnosť, RNP – náhod-

ná ťažba v predrubných porastoch pri ktorej vznikla zalesňovacia povinnosť. V databáze

ÚLZI sa evidovala pod skratkou RP. Databáza ÚLZI do roku 2011 rozlišuje náhodnú ťaž-

bu predrubnú v porastoch do 50 a nad 50 rokov.

Z uvedených rozdielov nie je možné pri decenálnom porovnaní ťažieb dreva LHE

a NIML rozlišovať nevykonanú a ponechanú ťažbu, ktorá sa eviduje iba od roku 2012.

V štúdii sa použila databáza údajov o ťažbách z LHE za roky 2006 až 2015, ktorú dodala

vedúca Odboru lesníckych informácií (OLI) z NLC-ÚLZI Ing. E. Rizmanová aktualizova-

nú k decembru 2017.

 

Plánovaný objem dreva určeného na ťažbu určuje vyhotovovateľ v Programe starostlivosti

o lesy (PSL) podľa pracovných postupov hospodárskej úpravy lesov (HÚL) diferencova-

ne podľa kategórie lesa, tvaru lesa a hospodárskeho spôsobu (bavlšíK et al. 2008). Objem

dreva sa uvádza v m3 od 7 cm hrúbky bez kôry (HBK).

Skutočne vykonaný objem ťažby dreva zisťuje obhospodarovateľ – odborný lesný hos-

podár. Po vyznačení ťažby dreva s ohľadom na plánovaný objem ťažby dreva navrhnu-

tý v PSL sa vyznačia a evidujú jednotlivé vyťažené stromy. Hrúbka d1,3 sa meria na stoja-

cich stromoch so zaradením do hrúbkových stupňov (4 cm interval, 8 – 12, 13 – 16, atď.).

Výška vyťažených stromov sa väčšinou nemeria, obvykle sa používa stredná výška dre-

viny prebratá z platného PSL pre každú JPRL a drevinu. Objem vyťažených jednotlivých

stromov v HBK sa stanovuje z objemových tabuliek a sumarizuje s presnosťou na 0,1 m3

za JPRL . Následne sa agreguje za vyššie priestorové jednotky s presnosťou na 1 m3. Vyka-

zovaný objem sústredeného dreva na sklade v rôznych sortimentoch od najkvalitnejších

výrezov, cez vlákninu až po zbytky po ťažbe a palivové drevo by sa teda mal zhodovať s od-

vodeným objemom stojacich stromov vyznačených na ťažbu.



Príslušnosť ku kraju, kategóriu lesa, druh obhospodarovateľa, drevinu ako aj druh ťaž-

by dreva uvádza obhospodarovateľ lesa. Druh ťažby dreva sa uvádza podľa jej plánovania

(úmyselná) či vzniku z dôvodu pôsobenia škodliv ých činiteľov (náhodná).

 

Podľa § 46 Zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov Národná inventarizácia

lesov a monitoring lesov (NIML) predstavuje zisťovanie a hodnotenie vybraných kvantita-

tívnych a kvalitatívnych parametrov stavu lesov k zvolenému časovému okamihu. NIML

SR ako veľkoplošná matematicko-štatistická inventarizácia lesov sa realizovala v rokoch

2005 – 2006 (NIML1) a 2015 – 2016 (NIML2) (šmelKo et al. 2008, Šebeň 2017).

NIML predstavuje výberovú metódu, a konkrétna hodnota zistených v ýberových

charakteristík je iba jednou z veľkého množstva možných výsledkov, ktoré by sa získali,

keby sa inventarizácia s rovnakým dizajnom opakovala viackrát ale vždy s trochu posu-

nutou sieťou IP. Im zodpovedajúce skutočné hodnoty, tzv. parametre platné pre celý zá-

kladný súbor (celé inventarizované územie) sa určia metódou štatistického odhadu na zá-

klade výberového súboru (databáza NIML). Stanoví sa inter val spoľahlivosti (IS), v kto-

rom daný parameter leží so zvolenou pravdepodobnosťou P. Výsledok sa prezentuje tak,

že k v ýberovej charakteristike sa pripojí príslušný rámec výberovej chyby (výberová cha-

rakteristika ±výberová chyba). Týka sa to aj ťažby dreva, rovnako ako všetkých ostatných

zistených parametrov. Založená sieť tr vale ale neviditeľne xovaných inventarizačných

plôch (IP) umožňuje zisťovať a hodnotiť stav lesa na nich opakovane rovnakým spôso-

bom aj v budúcnosti v ľubovoľne zvolených (5- až 10-ročných) intervaloch bez ohrozenia,

že by boli obhospodarované zámerne ináč ako v ostatných častiach lesných porastov. To

veľmi zobjektívni porovnávanie stavov lesa v dlhšom časovom slede a prináša informácie

o skutočných zmenách a reálnom prírastku všetkých sledovaných veličín (šmelKo et al.

2008, Šebeň 2017).

Podstatný rozdiel vo výberovej metóde použitej pri NIML oproti taxačným (odhado-

vaným) metódam spočíva v použití priamych meraní s obmedzením subjektívnych posú-

dení a odhadov na konkrétne vymedzených inventarizačných plochách. V nich priamych

meraní na konkrétnych prvkoch ako sú hrubé či tenké stromy, ležiaca hrubina atď. Zame-

dzenie subjektívnych postupov umožní prezentovať objektívne, čiže nevychýlené výsled-

ky. Ich presnosť je vymedzená hodnotou vypočítanej výberovej chyby.

Veľkosť inter valu spoľahlivosti (výberovej chyby) závisí priamo od variability hodnôt

zisťovanej veličiny a nepriamo od rozsahu výberu (n – počtu IP, hustoty siete). Čím vyššia

je variabilita sledovaného parametra a čím nižší je počet výberových jednotiek, tým nižšia

je presnosť v ýsledkov a naopak. Navrhnutá sieť IP NIML v rozstupe 4x4 km dáva pomer-

ne presné výsledky na celoslovenskej úrovni, resp. pre plošne rozsiahle kategórie. V mno-

hých prípadoch nižších jednotiek sú výsledky NIML iba orientačné. NIML zisťovala lesy

aj na nelesných pozemkoch. Vzhľadom na potrebu zistenia príčin rozdielov sa v tejto štú-

dii rozoberá ťažba zistená v NIML iba z lesov na lesných pozemkoch.



 

Súhrnné údaje v dvoch časových obdobiach jednoducho porovnávajú výsledné sumár-

ne zmeny. Databáza NIML obsahuje takmer 50 tisíc jedincov s hrúbkou d1,3 od 7 cm (še-

beň 2017). Umožňuje porovnávanie zmien objemov na stromovej úrovni. Pre tento účel

sa v NIML2 zisťoval stav stromu a jeho zmena v porovnaní s NIML1 v nasledovných kate-

góriách: živý jedinec (0), odumretý jedinec – suchár (1), vyťažený jedinec – peň (2), nový

živý jedinec – dorast (3). Pri dodržaní metodiky sa osobitne rozlišovali omyly z NIML1,

teda omylom vynechané (4) a naopak nesprávne evidované (5) jedince. Tvorili však veľmi

nízky, reálne zanedbateľný podiel neovplyvňujúci konečné v ýsledky. V spomínanej nie-

koľko desaťtisícovej databáze NIML išlo iba o niekoľko jedincov. Základná skupina z kto-

rej sa zisťovala ťažba, bola kategória (2). Pne z NIML1 boli osobitne evidované ako (6)

a do ťažby dreva už nevstupovali. V ojedinelých prípadoch sa nepodarilo identikovať pne

po živých jedincoch zistených v NIML1. Bolo to najmä pri plošných výruboch, na kalami-

tiskách či pri celoplošnej príprave pôdy spojenej s klčovaním pňov, tieto prípady sa identi-

kovali ako chýbajúce pne po ťažbe (7) a zaradili sa tiež do ťažby dreva.

Objem hrubiny bez kôry (HBK) sa odvodzoval podľa objemových rovníc (peTr áš, paj-

TíK 1991), keď vstupné veličiny boli drevina, výška stromu a hrúbka v d1,3. Použil sa po-

stup rovnaký ako v národnej inventarizácie lesov Českej republiky (adolT et al. 2016). Sa-

motnú ťažbu predstavujú vyťažené stromy, teda kategórie (2) a (7), pričom za objem ťaž-

by dreva sa považoval objem stromu zistený v NIML1. Podiel kategórie (2) na všetkých je-

dincoch vrátane pňov bol asi 11,1 %, kategórie (7) asi 1,8 %. Do ťažby dreva bola započí-

taná aj časť jedincov, ktoré v NIML1 ešte nespĺňali registračnú hranicu, preto o nich ne-

existuje údaj o objeme, a v NIML2 sa identikovali ako pne (2). Objem týchto stromov sa

odvodzoval nelineárnym regresným modelom živých stromov vytvoreným pre jednotli-

vé dreviny. kde ako nezávislá premenná slúžila hrúbka pňa a druh dreviny, závislá bol ob-

jem (Šebeň 2017). Vzorec na výpočet bol nasledovný: modelový objem= c*hrúbka pňa^2+

b*hrúbka pňa + a. Odvodené parametre modelu na výpočet objemu v yťaženého stromu

vrátane počtu použitých záznamov boli nasledovné:

Drevina Počet záz namov a b cR2

Buk 11 730 0,25426909 − 0,002355959 0,000009 9 0,80

Borovica 2 308 0,1154237 −0,001351013 0,00000754 0,84

Breza 867 0,11890162 −0,001030245 0,00000503 0,82

Dub 4 102 −0,0668349 3,47353E−06 0,00000495 0,79

Hrab 3 046 0,40744295 −0,003058837 0,0000 0922 0,60

Jedľa 917 0,0899168 −0,001069091 0,00000776 0,93

Jelša 854 0,1318724 −0,001003243 0,00000572 0,79

Jaseň 602 0,10226401 −0,000996519 0,00000629 0,62

Smrek 6 920 −0,01184335 −0,000339972 0,00000587 0,85

Smrekovec 500 0,1103778 −0,001140061 0,00000631 0,87

Topoľ 836 0,64473681 −0,004502828 0,00000944 0,90

Základné triediace znaky v databáze NIML boli väčšinou jednoznačné. Administratív-

ne údaje ako príslušnosť ku kraju, kategória lesa, či druh obhospodarovateľa sa prebera-

li prekrytom z dostupných lesníckych GIS-vrstiev (NLC-LVÚ, NLC-ÚLZI). Druh drevi-

ny sa identikoval priamo v teréne. Jediný diskutabilný znak môže by ť subjektívne posú-

denie prevládajúceho druhu ťažby dreva na IP. Druh ťažby sa nepreberal, ale posudzoval

na úrovni inventarizačnej plochy podľa pracovných postupov NIML na základe znakov

súčasného porastu, napríklad tvaru obnovného prvku, výskytu a pôsobenia škodlivých

činiteľov (návrh metodiky Kulla in Šebeň et al. 2015). Rozlišovala sa ťažba úmyselná, ná-

hodná, a pre prípady nejednoznačného posúdenia bola v ytvorená samostatná kategória

ťažba neidentikovaná. Pri konečnom porovnávaní sa použili iba dve kategórie, teda po-

súdená úmyselná ťažba a náhodná ťažba. K náhodnej ťažbe boli započítané aj prípady, keď

sa v teréne nedala jednoznačne identikovať. Podiel objemu neidentikovanej ťažby dre-

va voči posúdenej celkovej sume neidentikovanej a náhodnej ťažbe dreva na lesných po-

zemkoch bol 10,5 %, čiže neidentikovaná tvorila asi jednu desatinu.

Objem ťažby dreva odvodenej na IP sa matematicko-štatistickými metódami prepočí-

taval na objem ťažby dreva základného súboru. Výsledok sa prezentuje rovnako, ako pri

ostatných charakteristikách NIML, keď sa k výberovej charakteristike (najčastejšie prie-

mer alebo suma) pripojí príslušný rámec výberovej chyby s 95 % spoľahlivosťou, ktorá vy-

jadruje 1,96-násobok výberovej chyby. Z celej databázy sa v tejto štúdii použili iba údaje

o ťažbách v lesoch na lesných pozemkoch, ktoré však dosiahli viac ako 95 % celkových de-

cenálnych ťažieb dreva zistených v lesoch Slovenska.

Objem zistenej ťažby dreva v NIML neobsahuje prírastok do doby vyťaženia, ktorá je

pri 10-ročnom cykle zisťovania presnejšie neznáma. Stanovenie tohto prírastku predsta-

vuje samostatný vedecký problém, pretože pri decenálnom porovnaní na jednotlivých IP

presnejšie nevieme, v ktorom roku sa ťažba v ykonala. Doba vyťaženia a prírastok vyťaže-

ných stromov by sa možno dal odvodiť napr. podľa stupňa rozkladu pňov. Zatiaľ však chý-

bajú vhodné modely rozkladu pre jednotlivé dreviny a stanovištia. Obvykle sa v NIL pri-

počítava priemerný prírastok vy ťažených stromov v polovici periódy zisťovania (teda za 5

rokov). Jednoznačné stanovenie prírastku vyťažených stromov je komplikovanejšie a ak-

tuálne spracovanie výsledkov ťažby dreva preto tento prírastok neobsahuje. Podľa poznat-

kov z okolitých krajín (Česká republika, Nemecko), predstavuje prírastok na ťažbe prie-

merne asi 10 – 15 % z objemu vyťažených stromov evidovaných v predchádzajúcom cyk-

le zisťovania, teda o toľko by mala byť celková hodnota zistenej ťažby dreva vyššia. Vzhľa-

dom na náročnosť odvodenia prírastku na ťažbe, ako aj skutočné výberové chyby, sa tento

v predloženej analýze zanedbal.

Okrem toho treba osobitne upozorniť na fakt, že v NIML sa na rozdiel od LHE neudá-

vajú súhrny ťažieb dreva za celý rok, ale objem ťažieb dreva sa zisťoval priebežne s ostat-

ným zisťovaním stavu lesov. Šlo teda o časový úsek od apríla 2005 do októbra 2006, resp.

od mája 2015 do septembra 2016, kedy sa zakladali IP. Na niektorých IP, ktoré sa obnovi-

li v skoršom období (jar, leto, prvý rok zisťovania), sa pritom ešte mohla do konca zisťova-

nia uskutočniť ťažba, ktorá by však bola podchytená až na konci sledovaného obdobia. Aj

o ňu je výška ťažby dreva zistená v NIML nižšia.

V štúdii sa použila databáza údajov NIML1 a NIML2, les na lesných pozemkoch.

 

Porovnávali sa rozdiely medzi súhrnnými hodnotami (celková ťažba). Pre porovnanie ka-

tegórií s rôznou výmerou sa použil prepočet na rovnakú plošnú jednotku, teda na hektár

lesa.



Pri prepočte na hektár sa pri LHE použili platné výmer y podľa SISL dostupné za jed-

notlivé roky. Výmer y jednotlivých kategórií totiž medziročne mierne narastali. Najväčší

rozdiel v jednotlivých rokoch však neprekročil 0,5 %. Pri krajoch sa použili výmer y plat-

né pre rok 2015. V prípade NIML sa použili zistené plochy lesa podľa NIML2, teda plat-

né k roku 2015.

Použité výmery lesov pre jednotlivé kategórie v mil. ha

Obhospodarovanie 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015

Štátne 1,084 1,073 1,067 1,060 1,074 1,069 1,059 1,046 1,041 1,035

Súkromné 0,140 0,140 0,139 0,134 0,124 0,125 0,137 0,139 0,143 0,146

Spoločenstvenné 0,492 0,503 0,519 0,532 0,531 0,542 0,543 0,558 0,561 0,565

Družstevné 0,005 0,005 0,005 0,005 0,006 0,006 0,007 0,007 0,007 0,007

Cirkevné 0,039 0,041 0,033 0,031 0,028 0,026 0,027 0,026 0,024 0,024

Obecné 0,173 0,172 0,170 0,175 0,176 0,172 0,167 0,166 0,166 0,165

Spolu 1,932 1,933 1,934 1,938 1,939 1,940 1,940 1,942 1,942 1,943

Kategór ia lesa 2006 20 07 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015

Hospodárske 1,305 1,318 1,333 1,353 1,370 1,366 1,371 1,383 1,390 1,397

Ochranné 0,329 0,330 0,330 0,331 0,331 0,332 0,331 0,333 0,333 0,335

Osobitnéh o určenia 0,299 0,285 0,270 0,254 0,238 0,243 0,238 0,226 0,219 0,211

Kraj Bratislavský Banskobystrický Košický Nitriansky Prešovský Trenčiansky Trnavský Žilinský

0,073 0,452 0,256 0,093 0,427 0,216 0,062 0,366

Vzhľadom na pomerne veľ ké výberové chyby NIML pre väčšinu subkategórií vychá-

dzali rozdielne relatívne chyby pri celkových a priemerných ťažbách dreva. Keďže hlav-

ným cieľom štúdie bolo porovnať celkové ťažby, vo výsledkoch sme sa zamerali iba na pre-

zentáciu rozdielov v celkových ťažbách dreva. Pri porovnaní sa použili jednoduché rozdie-

ly medzi údajmi zistených v LHE a NIML. Za správne sa považujú empiricky namerané

hodnoty v NIML, preto sa diferencie porovnávajú voči týmto hodnotám. Keďže výsledné

údaje výberovej NIML majú náhodný (pravdepodobnostný) charakter a ich zovšeobecne-

nie pre celý základný súbor reprezentuje tzv. interval spoľahlivosti okolo priemernej ale-

bo celkovej hodnoty, diferencie boli rovnako počítané aj s inter valom spoľahlivosti 95 %.

Vypočítala sa absolútna diferencia, ako rozdiel údajov z LHE voči údajom NIML. Ak

boli hodnoty výšky ťažieb dreva z LHE vyššie ako zistené v NIML, výsledná hodnota dife-

rencie bola kladná, ak boli údaje LHE nižšie, výsledná diferencia bola záporná.

Okrem toho sa vypočítala aj relatívna diferencia, ako podiel absolútnej diferencie

a údajov NIML. Čím viac sa blížila relatívna diferencia k nule, tým bol menší rozdiel me-

dzi údajmi z LHE a NIML. Ak bola výsledná hodnota relatívnej diferencie kladná, údaje

z LHE boli vyššie ako údaje z NIML, ak bola záporná, údaje z NIML boli vyššie ako z LHE.

Interval spoľahlivosti naznačuje, či bol rozdiel signikantný. Ak je hodnota interva-

lu vyššia ako samotná diferencia, túto nie je možné v danom dizajne spoľahlivo potvr-

diť. Na potvrdenie by bolo potrebné sieť IP zahustiť tak, aby bolo viac výberov ých jed-

notiek a následne aj vyššia presnosť zisťovania. Treba si uvedomiť, že základný dizajn

NIML a hustota siete 4 × 4 km zvolená z ekonomických dôvodov naozaj prináša spoľahli-

vé a presné informácie iba pre základnú úroveň celého štátu, alebo pre kategórie s malou

variabilitou zisťovaného znaku. Ak existuje väčšia variabilita zisťovaného znaku, NIML

identikuje štatisticky signikantné zmeny iba v prípade, že sú tieto veľmi výrazné. Prí-

kladom signikantne nevýznamného rozdielu bolo zistenie až trojnásobne vyššej ťažby

dreva v NIML oproti evidovanej v LHE pre jednu z kategórií obhospodarovateľov lesov,

ale vzhľadom na malý podiel tejto kategórie sieť NIML ani zjavný trojnásobný rozdiel ne-

mohla štatisticky potvrdiť. Na druhej strane však môžu i tieto štatisticky nevýznamné roz-

diely aspoň upozorňovať alebo naznačovať, kde možno hľadať príčiny rozdielov v celkovej

výške ťažieb dreva.

Štatisticky signikantné rozdiely sú v porovnávacích tabuľ kách zvýraznené červenou

farbou.

 

Výsledky sú prezentované najmä v tabuľkovej, ale aj grackej forme. Pri grafoch sa z dôvo-

du prehľadnosti pre viaceré kategórie uprednostnili čiarové grafy, hoci ročný objem ťažieb

predstavuje nespojitú veličinu a mal by sa správne prezentovať stĺpcovými grafmi. Pred-

stavujú sa decenálne súhrnné údaje o ťažbách z LHE po jednotlivých rokoch od roku 2006

po rok 2015. Celkové údaje sa pri viacerých kategóriách uvádzajú aj v prepočte na hektár

lesa (lesného porastu), nakoľko sú tieto pri veľmi rozdielnych v ýmerách kategórie ľahko

porovnateľné. Nasledujú údaje o ťažbách dreva z NIML a porovnanie ťažieb LHE a NIML.

Výsledky sa prezentujú ako ťažby dreva v poradí: celkové ťažby, ťažby podľa skupín

drevín, ťažby podľa krajov, ťažby podľa kategórií lesov, ťažby podľa kategórií obhospoda-

rovania, ťažby podľa druhu (úmyselné a náhodné ťažby dreva).

 

 

predstavujú súčet ťažieb  . Mi-

moriadne ťažby dreva tvorili veľmi malý podiel. Za decénium 2006 – 2015 neprekročili

ročne 0,5 % z celkových ťažieb dreva, v ýnimkou bol rok 2007 s podielom 0,6 % z celkovej

ťažby dreva. NIML zaznamenala mimoriadne ťažby dreva iba na dvoch inventarizačných

plochách s celkovou zásobou 0,1 ±0,2 mil. m3.

Celkové ťažby dreva podľa LHE v rokoch 2006 – 2015 dosiahli 90,38 mil. m3 (tabuľka

1). Z toho 56,3 % tvorili náhodné ťažby dreva a len 43,6 % ťažby úmyselné. S výnimkou ro-

kov 2012 – 2013 bol podiel náhodných ťažieb dreva vždy vyšší ako úmyselných. Najvyšší

podiel dosiahli v roku 2008 (64,8 %), najnižší v spomínanom roku 2013 (40,5 %).

Najvyšší objem ťažieb dreva v analyzovanom decéniu bol v roku 2010 a dosiahol

9,8 mil. m3. Najvyšší objem úmyselných ťažieb dreva bol v roku 2012 a 2013 s hodnotou

4,7 mil. m3. Najvyšší objem náhodných ťažieb dreva bol v roku 2014 s hodnotou 6,4 mil. m3.

V máji roku 2014 sa vysk ytla kalamita Žoa, ktorá bola posúdená ako druhá najväčšia

za ostatných 30 rokov (GubKa et al. 2014). Odhadnutý objem kalamitného dreva bol 4 mil. m3.

Ako najväčšia bola zaznamenaná kalamita Alžbeta z novembra 2004 s objemom náhod-

ných ťažieb dreva 5,3 mil. m3, ktorej najväčšia časť sa spracovala v roku 2005 a teda nie je

predmetom v tomto porovnaní.

Tabuľka 1. Celkové ť ažby dreva v lesoch Slo venska podľa LHE v rokoch 20 06 až 2015

Rok 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Spolu

Druh ťa žby dreva mil. m3

Ťažba celkom 8,336 8,535 9,431 9,213 9,815 9,421 8,776 7,927 9,697 9,229 90,379

Z toho úmyse lná 4,070 3,764 3,316 3,627 3,656 4,438 7,927 4,707 3,252 3,909 39,440

Z toho náhodn á 4,266 4,771 6,115 5,586 6,159 4,983 9,697 3,220 6,446 5,319 50,939

Mimoriadna 0,021 0,050 0,036 0,035 0,045 0,026 9,229 0,020 0,024 0,020 0,304

% z celkovej ť ažby dreva

Úmyselná 48,8 44,1 35,2 39,4 37,2 47,1 53,6 59,4 33,5 42,4 43,6

Náhodná 51,2 55,9 64,8 60,6 62,8 52,9 46,4 40,6 66,5 57,6 56,4

Mimoriadna 0,2 0,6 0,4 0,4 0,5 0,3 0,3 0,3 0,2 0,2 0,3

m3.ha−1

Ťažba celkom 4,31 4,42 4,88 4,75 5,06 4,86 4,52 4,08 4,99 4,75 4,65

Z toho úmyse lná 2,11 1,95 1,71 1,87 1,89 2 ,29 2,42 2 ,42 1,67 2,01 2,03

Z toho náhodn á 2,21 2,47 3,16 2,88 3,18 2, 57 2 ,10 1,66 3,32 2,74 2,63

Priemerné hektárové ťažby dreva v lesoch Slovenska v roku dosiahli za obdobie 10

rokov 4,65 m3 (tabuľka 1). Ročne varírovali medzi 4 až 5 m3.ha−1, konkrétne od 4,08 m3

v roku 2013 po 5,06 m3 v roku 2010. Vývoj celkových, úmyselných a náhodných ťažieb dre-

va prezentuje obrázok 1. Vizuálne porovnanie vý voja ukazuje na úzku súvislosť: s rastom

náhodných ťažieb dreva klesá objem úmyselných a naopak. Vyplýva to z legislatívnych ob-

medzení celkových ťažieb dreva.

Obrázok 1. Vý voj priemerného objemu ť ažieb dreva prepo čítaných na hektár l esa na Slovensku

podľa LHE v rokoc h 2006 – 2015

Celkové úmyselné ťažby dreva predstavovali za decénium 2006 – 2015 39,4 mil. m3

a ročne varírovali od 2,42 mil. m3 v roku 2008 do 3,563 mil. m3 v roku 2013 (tabuľka 2).

Z nich najväčší podiel tvorili obnovné ťažby dreva, celkovo s hodnotou 75 %. Ročne sa po-

hybovali od 73,1 % v roku 2008 do 77,7 % v roku 2006. Výchovné ťažby dreva do 50 rokov

tvorili priemerne 11 %, s rozpätím od 10,3 do 12,6 %. Výchovné ťažby dreva nad 50 rokov

tvorili o čosi viac, priemerne 13,8 %, s rozpätím od 12,0 % v roku 2006 do 16,3 % v roku

2015.

Tabuľka 2. Úmyseln é ťažby dreva v leso ch Slovenska podľa LHE v rokoc h 2006 až 2015

Rok 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Spolu

Úmyselné mil. m3

Obnovné 3,163 2,823 2,426 2,714 2,789 3,296 3,534 3,563 2,464 2,870 29,641

Výchovné < 50 r 0,417 0,447 0,416 0,375 0, 392 0,525 0,505 0,498 0,367 0,401 4, 343

Výchovné > 50 r. 0,490 0,494 0,474 0,538 0,475 0,617 0,662 0,646 0,421 0,639 5,456

Spolu 4,070 3,764 3,316 3,627 3,656 4,438 4,702 4,707 3,252 3,909 39,440

% z úmyselnýc h ťažieb drev a

Obnovné 77,7 75,0 73,1 74,8 76,3 74,3 75,2 75,7 75,8 73,4 75,2

Výchovné < 50 r 10,3 11,9 12,6 10,3 10,7 11,8 10,7 10,6 11,3 10,3 11,0

Výchovné > 50 r. 12,0 13,1 14,3 14,8 13,0 13,9 14,1 13,7 12 ,9 16,3 13,8

m3.ha−1

Obnovné 1,64 1,46 1,25 1,40 1,44 1,70 1,82 1,84 1,27 1,48 1,53

Výchovné < 50 r 0,22 0,23 0,22 0,19 0,20 0,27 0,26 0,26 0,19 0,21 0,22

Výchovné > 50 r. 0,25 0,26 0,25 0,28 0, 24 0,32 0,34 0,33 0,22 0,33 0,28

Spolu 2,11 1,95 1,71 1,87 1,89 2,29 2,42 2,42 1,67 2,01 2,03

Úmyselné ťažby dreva v lesoch Slovenska za 10 rokov dosiahli ročný priemer na hektár

2,03 m3. Varírovali od 1,67 m3.ha–1 v roku 2014 do 2,42 m3.ha–1 v roku 2012.

Náhodné ťažby dreva v lesoch Slovenska za decénium 2006 – 2015 analyzuje tabuľka

3. Spolu dosiahli za 10 rokov 50,94 mil. m3 a ročne varírovali od 3,22 mil. m3 v roku 2013

po 6,45 mil. m3 v roku 2014.

Najväčšiu časť z celkových náhodných ťažieb dreva tvorili rubné náhodné ťažby dreva

s decenálnym podielom 80,1 %. Ročný podiel varíroval od 70,6 % v roku 2006 po 84,5 %

v roku 2009. Predrubné náhodné ťažby dreva do 50 rokov tvorili priemerne iba 4 % a nad

50 rokov 15,9 %.

V prepočte na hektár dosiahli náhodné ťažby dreva v lesoch Slovenska za rok 2,2 m3.

Pritom varírovali od 1,7 m3.ha–1 v roku 2013 po 3,3 m3.ha–1 v roku 2014.

Od roku 2012 sa v evidencii rozlišujú vykonané náhodné ťažby dreva. Tie priemerne

dosiahli až 97,8 %, ale v prvom roku evidencie, v roku 2012, dosiahli iba 85,8 %.

Tabuľka 3. Náhodné ťa žby dreva v lesoch Sloven ska podľa LHE v rokoch 2006 a ž 2015

Rok 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Spolu

Náhodné mil. m3

Rubné 3,010 3,705 5,058 4,720 5,080 3,973 ————25,546

Predr ubné < 50 r 0,307 0,229 0,196 0,126 0,192 0,216 ————1,265

Predr ubné > 50 r. 0,949 0,837 0,862 0,739 0,887 0,794 ————5,069

Spolu 4,266 4,771 6,115 5,586 6,159 4,983 4,074 3,220 6,446 5,319 50,939

Z toho vy konané ——————3,494 3,087 6,142 5,213 49,816

Z toho nev ykonané ——————0,569 0,110 0,266 0,089 1,035

Z toho ponech ané ——————0,011 0,023 0,037 0,017 0,088

% z náhodných ť ažieb dreva

Rubné 70,6 77,7 82,7 84,5 82,5 79,7 ————80,1

Predr ubné < 50 r 7,2 4,8 3,2 2,3 3,1 4,3 ————4,0

Predr ubné > 50 r. 22,3 17,5 14,1 13,2 14,4 15,9 ————15,9

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Z toho vy konané ——————85,8 95,9 95,3 98,0 97,8

Z toho nev ykonané ——————14,0 3,4 4,1 1,7 2,0

Z toho ponech ané ——————0,3 0,7 0,6 0,3 0,2

m3.ha−1

Rubné 1,56 1,92 2,62 2,44 2,62 2,05 1,32

Predr ubné < 50 r 0,16 0,12 0,10 0,07 0,10 0,11 0,07

Predr ubné > 50 r. 0,49 0,43 0,45 0,38 0,46 0,41 0,26

Spolu 2,21 2,47 3,16 2,88 3,18 2,57 2,10 1,66 3,32 2,74 2,63

Z toho vy konané ——————1,80 1,59 3,16 2,68 2,57

Z toho nev ykonané ——————0,29 0,06 0,14 0,05 0,05

Z toho ponech ané ——————0,01 0,01 0,02 0,01 0,00

 

Porovnanie celkových ťažieb dreva za obdobie 2006 – 2015 podľa LHE a NIML priná-

ša tabuľka 4. Decenálne ťažby dreva podľa LHE dosiahli 90,4 mil. m3, podľa NIML do-

siahli 111,8 ±12,9 mil. m3. Celkové ťažby dreva podľa LHE bol oproti NIML nižšie o 20,5

±12,9 mil. m3. Relatívny rozdiel ťažieb dreva podľa LHE predstavuje 18 ±12 %.

Pri rozdelení ťažieb dreva podľa druhu ťažby sa rozdiely zv ýraznili. Pri celkových

  sa zistil minimálny a zároveň štatisticky nevýznamný rozdiel 3,2

±10,0 mil. m3 v prospech údajov z LHE. Predstavuje to asi 7 % z objemu náhodných ťažieb

dreva podľa NIML. Pri celkových  sa zistil štatisticky významný roz-

diel medzi údajmi LHE a NIML vo výške 24,5 ±9,3 mil. m3, čo predstavuje až 38 ±15 %

z objemu úmyselných ťažieb dreva podľa NIML.

Tabuľka 4. Porovnanie celkových ťažieb dreva v lesoch Slovenska po dľa LHE v rokoch 2006 až 2015 a NIML (le sné

pozemky)

Druh ťa žby dreva LHE 2006 – 2015 NIML Rozdiel

mil. m3%

Úmyselná 39,4 63,9 ±9,3 −24,5 ± 9,3 −38 ±15

Náhodná 50,9 47,7 ±10,0 3,2 ±10,0 7 ±21

Ťažba spolu 90,4 111,8 ±12,9 −20,5 ±12,9 −18 ±12

m3.ha−1.rok−1 %

Úmyselná 2,0 3,3 ±0,5 −1,3 ±0,5 −39 ±15

Náhodná 2,6 2,5 ±0,5 0,1 ±0,5 4 ±20

Ťažba spolu 4,7 5,8 ±0,7 −1,1 ±0,7 −19 ±12



Celkové ťažby dreva podľa LHE sa v lesoch Slovenska za decénium 2006 – 2015 ročne po-

hybovali vo výške 8,3 až 9,8 mil. m3. Z toho 43,6 % tvorili úmyselné ťažby dreva a 56,4 %

náhodné ťažby dreva, pričom za uvedené obdobie podiel náhodných ťažieb dreva klesol pod

50 % iba v rokoch 2012 a 2013. Podľa NIML však bol za decénium 2006 – 2015 o čosi vyšší

podiel úmyselných ťažieb dreva s hodnotou 57 ±8 %.

Celkové ťažby dreva podľa údajov LHE boli oproti ťažbám zisteným v NIML nižšie o 18

±12 %, čiže s 95 % spoľahlivosťou boli štatisticky významne nižšie o 6 až 30 %. Výsledné po-

rovnanie ťažieb dreva spolu rozčlenených podľa druhu ťažby dreva poukazuje na fakt, že

v LHE boli v sumári výraznejšie, alebo inak povedané výlučne, podhodnotené práve úmysel-

né ťažby dreva. Kým náhodné ťažby dreva spolu podľa LHE boli mierne, ale štatisticky nevý-

znamne vyššie ako ťažby dreva podľa NIML o 7 ±21 %, úmyselné ťažby dreva podľa LHE vy-

kazovali naopak výrazne a štatisticky významne nižšie hodnoty až o 38 ±15 %. Výsledok pod-

ľa druhu ťažby dreva môže byť ovplyvnený aj nezávislým subjektívnym posudzovaním druhu

ťažby dreva v NIML a samostatne posudzovaním v LHE. Asi 1/10 náhodných ťažieb dreva

v NIML sa nedala jednoznačne zaradiť ako úmyselné alebo náhodné. Podľa NIML bol podiel

úmyselnej ťažby dreva 57 ±8 %, náhodnej 39 ±7 % a neidentikovanej 4 ±2 % (náhodná a ne-

identikovaná spolu 43 ±7 %). Napriek posúdenej desatine ako neidentikovaného pôvodu,

nepomer v rozdieloch medzi úmyselnými a náhodnými ťažbami podľa LHE a NIML je zjavný,

pretože ak by sa akákoľvek časť neidentikovanej ťažby dreva z NIML zaradila namiesto ná-

hodnej ako úmyselná, diferencie v úmyselných ťažbách podľa LHE a NIML by sa ešte zvýšili.

   

 

 

Celkové ťažby dreva sa vzhľadom na dostupné podklady rozoberá len pre hlavné kategórie

drevín, teda ihličnaté a listnaté.

Celkové decenálne ťažby dreva ihličnatých drevín v lesoch Slovenska v rokoch 2006 –

2015 podľa LHE dosiahli až 54,6 mil. m3. Ročne sa pohybovali od 4,3 mil. m3 v roku 2013

po 6,3 mil. m3 v roku 2008. Celkový podiel ihličnatých drevín v ťažbách v rokoch 2006 –

2015 dosiahol 60,3 %. Ročne sa pohyboval od 53,0 % v roku 2015 do 67,2 % v roku 2008.

Od maximálneho podielu v roku 2008 je badateľný zjavný trend poklesu, s výnimkou roku

2014, keď sa vyskytla kalamita Žoa.



Celkové decenálne ťažby dreva listnatých drevín v lesoch Slovenska podľa LHE do-

siahli 35,9 mil. m3. Ročne sa pohybovala od 3,0 mil. m3 v roku 2009 po 4,3 mil. m3 v roku

2015.

Tabuľka 5. Celkové ť ažby dreva v lesoch Sl ovenska po skupinách dre vín podľa LHE v rokoch 20 06 až 2015

Rok

Druh dre viny

2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Spolu

mil. m3

Ihličnaté 5,135 5,397 6,336 6,160 6,206 5,496 5,160 4,238 5,535 4,905 54,570

Listnaté 3,201 3,138 3,095 3,052 3,608 3,925 3,641 3,709 4,186 4,344 35,899

Ihličnaté 61,6 63,2 67,2 66,9 63,2 58,3 58,6 53,3 56,9 53,0 60,3

Listnaté 38,4 36,8 32,8 33,1 36,8 41,7 41,4 46,7 43,1 47,0 39,7

 

Porovnanie celkových ťažieb dreva za obdobie 2006 – 2015 po skupinách drevín podľa

LHE a NIML prezentuje tabuľka 6. Decenálne ťažby ihličnatých drevín podľa NIML do-

siahli 54,5 ±10,1 mil. m3, kým ťažby dreva podľa LHE dosiahli 54,6 mil. m3. Pri ihličnatých

drevinách tak v ychádzala pozoruhodná zhoda s diferenciou len 0,1 ±10,1 mil. m3. Rozdiel

bol samozrejme štatisticky nev ýznamný. Decenálne ťažby listnatých drevín podľa NIML

dosiahli 57,2 ±8,5 mil. m3, kým ťažby dreva podľa LHE dosiahli len 35,9 mil. m3. Absolút-

ny rozdiel bol až 21,3 ±8,5 mil. m3, čo relatívne voči NIML predstavuje 37 ±15 %. Rozdiel

tak bol štatisticky významný.

Tabuľka 6. Porovnanie celkových ťažieb dreva v lesoch Slovenska po dľa LHE v rokoch 2006 až 2015 a NIML (le sné

pozemk y) po skupinách drevín

Skupina dre vín L HE 2006 – 2015 NIML Rozdiel

mil. m3%

Ihličnat é 54,6 54,5 ±10,1 0,1 ±10,1 0 ±19

Listnaté 35,9 57,2 ±8,5−21,3 ±8,5 −37 ±15

m3.ha−1.rok−1 %

Ihličnat é 2,81 2,8 ±0,5 0,0 ±0,5 0 ±18

Listnaté 1,85 3,0 ±0,4 −1,2 ±0,4 −38 ±13



Podľa LHE bol na Slovensku v rokoch 2006 – 2015 podiel ihličnanov na decenálnej ťažbe

60,3 %. Od roku 2009 sa podiel ťažieb listnáčov postupne zvyšoval. NIML naopak zistila

mierne vyšší podiel ťažieb listnáčov s hodnotou 51,2 ±7,6 %.

Výsledné porovnanie celkového objemu ťažieb dreva po skupinách drevín ukazuje pri ťaž-

bách ihličnatých drevín veľmi dobrú zhodu a naopak poukazuje na podhodnotenie LHE voči

NIML pri ťažbe listnatých drevín. Ide až o 21,3 ±8,5 mil. m3, čo predstavuje 37 ±15 % z ťa-

žieb zistených v NIML. Na základe analyzovaných podkladov je teda pravdepodobné, že

v LHE v rokoch 2006 – 2015 bola ťažba listnatých drevín podhodnotená priemerne o viac

ako 1/3, s 95 % spoľahlivosťou v rozmedzí od 23 do 51 %.



  

 

 

Celkové ťažby dreva podľa LHE v jednotlivých krajoch za decénium 2006 – 2015 pred-

stavuje tabuľ ka 7.

Tabuľka 7. Celkové ťažby d reva v lesoch Slovensk a podľa LHE v rokoch 2006 až 2015 po kr ajoch

Rok 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Spolu

Kraj mil . m3

BA 0,257 0,273 0,312 0,485 0,543 0,409 0,253 0,261 0,265 0,299 3,356

TT 0,242 0,224 0,238 0,243 0,239 0,263 0,217 0,157 0,230 0,230 2,282

TN 0,714 0,768 0,781 0,727 0,774 0,853 0,805 0,822 0,738 0,842 7,824

NR 0,386 0,349 0,323 0,310 0,339 0,364 0,345 0,333 0,291 0,347 3,388

ZA 1,819 2,170 2,651 2,628 2,855 2,450 2,087 1,833 2,599 2,188 23,280

BB 1,941 1,893 2,081 1,990 2,077 2,064 1,913 1,990 2,449 2,354 20,752

KE 1,056 1,138 1,140 1,154 1,293 1,190 1,072 1,049 1,142 1,246 11,479

PO 1,920 1,720 1,905 1,676 1,696 1,827 2,108 1,503 2,007 1,743 18,106

m3.ha−1

BA 3,50 3,72 4,25 6,60 7,39 5,58 3,44 3,55 3,60 4,07 4,57

TT 3,93 3,63 3,86 3,94 3,88 4,28 3,52 2,55 3,73 3,73 3,71

TN 3,31 3,56 3,62 3,37 3,59 3,96 3,74 3,81 3,43 3,91 3,63

NR 4,17 3,77 3,49 3,35 3,66 3,92 3,72 3,60 3,14 3,74 3,56

ZA 4,98 5,94 7,25 7,19 7,81 6,70 5,71 5,01 7,11 5,99 6,37

BB 4,29 4,19 4,60 4,40 4,59 4,57 4,23 4,40 5,42 5,21 4,59

KE 4,12 4,44 4,45 4,51 5,05 4,65 4,19 4,10 4,46 4,86 4,48

PO 4,50 4,03 4,46 3,93 3,97 4,28 4,94 3,52 4,70 4,08 4,24

BA 3,1 3,2 3,3 5,3 5,5 4,3 2,9 3,3 2,7 3,2 3,7

TT 2,9 2,6 2,5 2,6 2,4 2,8 2,5 2,0 2,4 2,5 2,5

TN 8,6 9,0 8,3 7,9 7,9 9,1 9,1 10,3 7,6 9,1 8,6

NR 4,6 4,1 3,4 3,4 3,5 3,9 3,9 4,2 3,0 3,8 3,7

ZA 21,8 25,4 28,1 28,5 29,1 26,0 23,7 23,1 26,7 23,7 25,7

BB 23,3 22,2 22,1 21,6 21,2 21,9 21,7 25,0 25,2 25,5 22,9

KE 12,7 13,3 12,1 12,5 13,2 12,6 12,2 13,2 11,7 13,5 12,7

PO 23,0 20,2 20,2 18,2 17,3 19,4 24,0 18,9 20,6 18,8 20,0

Vysvet livky : BA – Br atislavsk ý; TT – Trnavsk ý; T N – Trenčiansk y; NR – Nitriansk y; Z A – Žilin ský; BB – Banskoby strick ý; K E – Košický ; PO –

Prešovský.

Vyplýva z nej, že najvyššie decenálne ťažby dreva na Slovensku dosiahli Žilinský kraj

s hodnotou 23,3 mil. m3 a Banskobystrický kraj s hodnotou 20,7 mil. m3. Naopak, najniž-

šie vykázali kraje s malým podielom lesov. Trnavský s hodnotou 2,3 mil. m3 a Bratislavský

s hodnotou 3,4 mil. m3. Vyše 1/4 celkových ťažieb dreva v rokoch 2006 – 2015 sa od evido-

vala v Žilinskom kraji, 22,9 % v Banskobystrickom, 20,0 % v Prešovskom, 12,7 % v Košic-

kom, 8,6 % v Trenčianskom, 3,7 % v Bratislavskom a Nitrianskom a najnižší podiel na cel-

kových ťažbách mal kraj Trnavský, iba 2,5 %.

Vhodnejšie porovnanie medzi krajmi umožňuje prepočet ťažieb dreva na hektár lesa,

konkrétne porastovej pôdy. Najvyššie ročné ťažby dreva dosiahol znovu Žilinský kraj,

s výrazným náskokom s priemernou ročnou hodnotou 6,37 m3.ha−1. Banskobystrický, Ko-

šický, Prešovský a Bratislavský dosiahli priemernú hodnotu okolo 4,5 m3.ha−1 v roku. Naj-

nižšie ťažby dreva sa ukázali v krajoch Nitriansky, Trenčiansky a Trnavský s priemerným

ročným objemom ťažieb dreva okolo 3,6 až 3,7 m3.ha−1.

Je zrejmé, že na potenciálnu výšku ťažieb dreva okrem charakteru manažmentu vý-

razne vplý va aktuálna štruktúra porastov, najmä vek a drevinové zloženie. Ak predpokla-

dáme v lesoch Slovenska hypotézu o dlhodobej, niekoľko desaťročnej snahe zabezpeče-

nia trvalej produkcie pomocou vyrovnaných vekových stupňov, dôležitejší faktor spôso-

bujúci rozdiely je drevinové zloženie. Na obrázku 2 ako aj v tabuľke 8 preto prezentujeme

podiel ihličnatých a listnatých drevín na celkovej zásobe stojacich porastov v krajoch po-

dľa NIML2.

Z obrázku 2 a tabuľky 8 vyplý va, že v Žilinskom kraji bol oproti z vyšku regiónov Slo-

venska výrazne iný pomer ihličnanov a listnáčov, keď ako v jedinom kraji na Slovensku

prevažovali ihličnany, a to s podielom takmer ¾. V ostatných krajoch prevažovali na zá-

sobe listnaté dreviny. Najväčšie zastúpenie ihličnanov mal Banskobystrický (okolo 31 %

z porastových zásob), Bratislavský (29 %), Trenčiansky (29 %) a Prešovský (28 %). Naj-

nižšie zastúpenie ihličnanov zo zásoby porastov mal kraj Nitriansky (iba 2 % ). Trnavský

kraj mal zastúpenie ihličnanov 18 % a Košický 23 %.

Obrázok 2. Pod iel ihličnanov a listn áčov na zásobe dreva v k rajoch podľa NIML2.

Zdroj: Šebeň 2017.

Tabuľka 8. Zásoby dr evnej hmoty v por astoch na lesných pozemko ch podľa NIML2

Kraj Ihličnaté Listnaté Spolu Podi el ihličnaté Podi el listnaté

mil. m3%

Nitriansk y 0,5 ±1,0 18,7 ±4,0 19,2 ±4,7 2,6 ± 2,4 97,4 ±19,5

Trnavský 3,4 ±2,3 14,6 ±3,8 18,0 ±4,3 18,8 ±6,5 81,2 ±16,1

Košický 16,5 ±5,3 55,4 ±7,7 71,9 ±8,9 22,9 ±4,7 77,1 ±8,4

Prešov ský 33,8 ±7,8 8 4,9 ±11,3 118,8 ±12,3 28,5 ±4,4 71,5 ±7,2

Trenčiansky 20,9 ±6,8 48,7 ±7,0 69,6 ±9,0 30,1 ±5,7 69,9 ±7,4

Bratisla vský 6,4 ±2,8 14,2 ±5,1 20,6 ±5,6 31,1 ±10,3 68,9 ±19,2

Banskobyst rický 44,6 ±10,3 97,1 ±10,5 141,7 ±13,4 31,5 ±3,8 68,5 ±6,0

Žilinsk ý 88 ,8 ±11,8 34,0 ±7,4 122,8 ±13,0 72,3 ± 6,8 27,7 ±4,2

Predpokladá sa pozitívna tesná závislosť skutočnej výšky ťažieb dreva od zastúpenia

ihličnanov v stojacich porastoch, ktoré sú považované za produkčnejšie ako listnaté dre-

viny. Analýzu na príklade údajov z LHE prezentuje obrázok 3.



(a) ( b)

Obrázok 3. Záv islosť priemerne j výšky ťaž ieb dreva na hekt ár od podielu ihličnanov v k rajoch podľa údajov LHE

v rokoch 2006 – 2015 (a) všetky kr aje, b) kraje okrem TN)

Pozn.: Čer vený bod na obráz ku vľavo repre zentuje Trenčiansk y kraj.

Súvislosť priemernej výšky ťažieb dreva a podielu ihličnanov v krajoch podľa LHE bola

naozaj zrejmá. Výraznejšie od vyrovnanej krivky odskočil iba Trenčiansky kraj (obr. 3a),

ktorého evidované ťažby dreva boli podstatne nižšie, ako by sa dalo očakávať podľa súčas-

nej drevinovej štruktúry. Po vylúčení Trenčianskeho kraja z analýzy (obr. 3b) sa koecient

determinácie zvýšil z 86,8 % až na 95,7 %. Údaj o priemerných hektárových ťažbách pre

Trenčiansky kraj sa na základe predchádzajúcej analýzy javí v porovnaní s ostatnými kraj-

mi nižší. Vysvetliť by ho mohol iba závažný dôvod, akým by bol napríklad výrazne rozdiel-

ny manažment či stav lesov, čo v porovnaní s ostatnými krajmi nepredpokladáme.

Vývoj celkových ťažieb dreva v krajoch v rokoch 2006 – 2015 prezentuje obrázok 4.

Vývoj priemerných ťažieb dreva na hektár lesa v krajoch v rokoch 2006 – 2015 prezentu-

je obrázok 5.

Obrázok 4. Vý voj ročných objemov ťaž ieb dreva v rokoch 2006 – 2015 podľ a LHE po krajoch

y = 2,8476x + 1,9026x + 3,5017

R² = 0,8681

0 % 20 % 40 % 60 % 80 %

Priemerná ročná výška ťažby [m .ha ]

podľa LHE 2006 – 2015

3 –1

Podiel ihličnanov na zásobe porastov

y = 1,2644x + 3,1625x + 3,4265

R² = 0,9569

0 % 20 % 40 % 60 % 80 %

Podiel ihličnanov na zásobe porastov

Obrázok 5. Vývoj priemerných ročných objemov ťažieb drev a na hektár lesa v rokoch 2006 – 2015 podľa LHE po krajoch

Tabuľka 9. Celkové ťa žby dreva v lesoch Slovens ka podľa LHE v rokoch 2006 a ž 2015 v krajoch a po sk upinách drevín

Rok Dreviny 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Spolu

Kraj mil. m3

BA Ihličnaté 0,118 0,106 0,143 0,284 0,158 0,124 0,075 0,132 0,111 0,107 1,359

Listnaté 0,139 0,167 0,169 0,200 0,385 0,286 0,177 0,129 0,154 0,192 1,997

TT Ihličnaté 0,055 0,051 0,049 0,049 0,065 0,079 0,042 0,056 0,073 0,057 0,575

Listnaté 0,187 0,173 0,189 0,194 0,173 0,185 0,175 0,101 0,157 0,173 1,707

TN Ihličnaté 0,311 0,343 0,383 0,340 0,321 0,334 0,295 0,278 0,277 0,313 3,194

Listnaté 0,403 0,424 0,398 0,387 0,453 0,519 0,510 0,544 0,462 0,529 4,631

NR Ihličnaté 0,025 0,020 0,015 0,016 0,015 0,019 0,019 0,017 0,014 0,020 0,178

Listnaté 0,361 0,330 0,308 0,294 0,324 0,345 0,326 0,316 0,277 0,327 3,210

ZA Ihličnaté 1,728 2,075 2,576 2,554 2,759 2,310 1,953 1,700 2,456 2,052 22,163

Listnaté 0,091 0,095 0,075 0,075 0,096 0,140 0,134 0,132 0,144 0,136 1,118

BB Ihličnaté 1,083 1,089 1,203 1,103 1,121 1,001 0,869 0,895 1,050 0,973 10,389

Listnaté 0,858 0,804 0,878 0,887 0,955 1,063 1,044 1,094 1,399 1,380 10,364

KE Ihličnaté 0,617 0,684 0,749 0,793 0,875 0,669 0,548 0,518 0,489 0,599 6,539

Listnaté 0,439 0,455 0,391 0,361 0,418 0,522 0,524 0,531 0,652 0,647 4,940

PO Ihličnaté 1,197 1,029 1,219 1,022 0,892 0,962 1,359 0,641 1,066 0,785 10,173

Listnaté 0,723 0,691 0,686 0,654 0,803 0,865 0,749 0,862 0,941 0,959 7,934

Kraj %

BA Ihličnaté 45,9 38,8 45,8 58,7 29,1 30,2 29,8 50,6 41,9 35,8 40,5

Listnaté 54,1 61,2 54,2 41,3 70,9 69,8 70,2 49,4 58,1 64,2 59,5

TT Ihličnaté 22,7 22,8 20,6 20,2 27,3 29,9 19,4 35,7 31,7 24,8 25,2

Listnaté 77,3 77,2 79,4 79,8 72,7 70,1 80,6 64,3 68,3 75,2 74,8

TN Ihličnaté 43,6 44,7 49,0 46,8 41,5 39,2 36,6 33,8 37,5 37,2 40,8

Listnaté 56,4 55,3 51,0 53,2 58,5 60,8 63,4 66,2 62,5 62,8 59,2

NR Ihličnaté 6,5 5,7 4,6 5,2 4,4 5,2 5,5 5,1 4,8 5,8 5,3

Listnaté 93,5 94,3 95,4 94,8 95,6 94,8 94,5 94,9 95,2 94,2 94,7

ZA Ihličnaté 95,0 95,6 97,2 97,1 96,6 94,3 93,6 92,8 94,5 93,8 95,2

Listnaté 5,0 4,4 2,8 2,9 3,4 5,7 6,4 7,2 5,5 6,2 4,8

BB Ihličnaté 55,8 57,5 57,8 55,4 54,0 48,5 45,4 45,0 42,9 41,4 50,1

Listnaté 44,2 42,5 42,2 44,6 46,0 51,5 54,6 55,0 57,1 58,6 49,9

KE Ihličnaté 58,4 60,1 65,7 68,7 67,7 56,2 51,1 49,4 42,9 48,1 57,0

Listnaté 41,6 39,9 34,3 31,3 32,3 43,8 48,9 50,6 57,1 51,9 43,0

PO Ihličnaté 62,3 59,8 64,0 61,0 52,6 52,7 64,5 42,6 53,1 45,0 56,2

Listnaté 37,7 40,2 36,0 39,0 47,4 47,3 35,5 57,4 46,9 55,0 43,8

Celkový objem ťažieb dreva najviac závisí od plochy lesov a zásobe dreva v nich, preto

sú na porovnanie medzi kategóriami vhodnejšie odvodené priemerné ťažby dreva na hek-

tár lesa. Vo väčšine krajov sa evidovali trvalo vyrovnané ťažby dreva s hodnotou medzi

3 – 5 m3.ha−1.rok−1. Väčšia variabilita bola viditeľná iba pre 2 kraje. V Bratislavskom dlho-

dobý ročný objem ťažieb dreva na hektár okolo 4 m3 vzrástol takmer na dvojnásobok v ro-

koch 2009 – 2010. V máji 2010 boli poškodené lesy na juhozápade Slovenska vetrovou

kalamitou Gizela (Kunca et al. 2016). Žilinský kraj mal priemerné ťažby dreva vo výške 5 –

6 m3.ha−1.rok−1, tieto vzrástli až na takmer 8 m3.ha−1 v roku 2010 a nad 7 m3.ha−1 v roku

2014. V máji 2014 boli na Slovensku poškodené lesy kalamitou Žoa (Kunca et al. 2016).

Vývoj celkových ťažieb dreva v lesoch Slovenska podľa LHE v rokoch 2006 – 2015

po krajoch rozčlenených na ihličnaté a listnaté dreviny je uvedený v tabuľke 9. Ihličnany

dominovali v celkových ťažbách v Žilinskom kraji s decenálnym podielom 95 %, pričom sa

pohybovali od 92,8 po 97,2 %. Mierne na celkových ťažbách prevažovali ihličnany v Košic-

kom a Prešovskom kraji, podiel bol vyrovnaný v Banskobystrickom kraji, kde do roku 2010

prevažovali ihličnany, od roku 2011 listnáče. Listnáče prevažovali v Trenčianskom a Bra-

tislavskom kraji (okolo 60 %), v Trnavskom (75 %) a dominovali v Nitrianskom (94,7 %),

pričom ich podiel tu ročne kolísal veľmi mierne, od 93,5 po 95,4 %.

 

Porovnanie celkových ťažieb dreva lesov Slovenska podľa LHE a NIML v krajoch uvádza

tabuľka 10. Minimálne rozdiely, teda zrejmá zhoda sa našla v kraji Bratislavskom, Trnav-

skom a Nitrianskom. V Trnavskom kraji však na to vplývala aj celkovo nízka ťažba. Vzhľa-

dom na veľ ký rozsah ťažieb dreva vyšiel nízky relatívny rozdiel aj v kraji Žilinskom. Roz-

diely na úrovni nižších ťažieb dreva v LHE okolo 20 %, ale vzhľadom na sieť IP NIML šta-

tisticky nevýznamné, sa ukázali v Banskobystrickom a Košickom kraji. O čosi vyšší a už

štatisticky významný rozdiel podhodnotenia ťažieb dreva v LHE o 27 ±23 % vyšiel v Pre-

šovskom kraji, čiže tu s 95 % spoľahlivosťou boli decenálne ťažby dreva v rokoch 2006

– 2015 podľa LHE oproti NIML nižšie o 4 až 50 %. Najvýraznejšie podhodnotenie v LHE

sa ukázalo v Trenčianskom kraji na úrovni až 50 ±32 %, čiže s 95 % spoľahlivosťou boli

evidované ťažby dreva v LHE nižšie medzi 18 až 82 % oproti ťažbám zisteným v NIML.

Potvrdzuje to domnienku o nesúlade priemernej hektárovej výške ťažieb dreva vzhľadom

na drevinové zloženie porastov oproti ostatným krajom (obrázok 3).

Tabuľka 10. Porovnanie de cenálnych ťažieb dr eva v lesoch Slovenska v k rajoch podľa LHE v rokoch 20 06 až 2015

a NIML (lesné poz emky)

Kraj LHE 20 06 – 2015 NIML Rozdiel

mil. m3%

Bratisla vský 3,36 3,2 ±2,4 0,2 ±2 ,4 5 ±75

Trnavský 2,28 2,9 ±2,0 −0,6 ±2,0 −21 ±69

Trenčiansky 7,82 15,5 ±5,0 −7,7 ±5 −50 ± 32

Nitriansk y 3,39 3,7 ±1,4 −0,3 ±1,4 −8 ±38

Žilinsk ý 23,28 25,7 ±7,2 −2,4 ±7,2 −9 ±28

Banskobyst rický 20,75 25,5 ±5,8 −4,7 ±5,8 −19 ±23

Košický 11,48 15,0 ±4,5 −3,5 ±4,5 −23 ±30

Prešovský 18,11 24,9 ±5,8 −6,8 ±5,8 −27 ±23

m3.ha−1.rok−1

Bratisla vský 4,57 4,2 ±3,1

Trnavský 3,71 4,5 ±3,0

Trenčiansky 3,63 6,2 ±2,0

Nitriansk y 3,56 3,9 ±1,5

Žilinsk ý 6, 37 6,4 ±1,8

Banskobyst rický 4,59 4,9 ±1,1

Košický 4,48 5,0 ±1,5

Prešovský 4,24 5,0 ±1,2

Tabuľka 11 prezentuje rozdiel v jednotlivých krajoch diferencovane podľa drevín. Po-

tvrdilo sa celoslovenské zistenie o podhodnotení ťažieb dreva listnatých drevín. S výnim-

kou Trnavského kraja, kde sú výsledky NIML vzhľadom na menšiu plochu lesov menej

presné, sa nikde nezistili výrazné diferencie pri ihličnanoch. LHE ich vykázala v yššie ako

NIML, ale štatisticky nesignikantné, v Prešovskom, Banskobystrickom a spomínanom

Trnavskom kraji. V ostatných krajoch boli údaje z LHE o ťažbách ihličnanov nižšie, ale

rovnako štatisticky nesignikantne. Ťažby dreva listnáčov podľa LHE boli signikant-

ne nižšie v krajoch Banskobystrický (−28 ±26 %), Prešovský (−47 ±31 %) a Trenčiansky

(−58 ±39 %). V týchto krajoch je už podhodnotenie zrejmé.

Tabuľka 11. Porovnanie decenál nych ťažieb dreva v leso ch Slovenska podľa LHE v rokoch 2006 až 2015 a NIML (lesné

pozemk y) v jednotlivých kr ajoch po skupinách drev ín

Kraj Dreviny LHE 2006 – 2015 NIML Rozdiel

mil. m3%

Bratislavský Ihl ičnaté 1,36 1,7 ±1,7 −0,3 ±1,7 −20 ±100

Listnat é 2,00 1,4 ±1,6 0,6 ±1,6 43 ±114

Trnavský Ihličnaté 0,58 0,1 ±0,1 0,5 ±0,1 480 ±100

Listnat é 1,71 2,7 ±2,0 −1 ±2 −37 ±74

Trenčiansky I hličnaté 3,19 4,0 ±2,6 −0,8 ±2,6 −20 ±65

Listnaté 4,63 11,0 ±4,3 −6,4 ±4,3 −58 ±39

Nitriansky Ihlič naté 0,18 0, 2 ±0,4 0 ±0,4 −11 ±200

Listnat é 3,21 3,7 ±1,5 −0,5 ±1,5 −13 ±41

Žilinský Ihličn até 22,16 22,6 ±6,7 −0,4 ±6,7 −2 ±30

Listnat é 1,12 2,2 ±1,6 −1,1 ±1,6 −49 ±73

Banskobystrický Ihličnat é 10,39 10,1 ±4,6 0,3 ±4,6 3 ±46

Listnaté 10,36 14,4 ±3,7 −4 ±3,7 −28 ±26

Košický Ih ličnaté 6,54 7,2 ±3,5 −0,7 ±3,5 −9 ±49

Listnat é 4,94 6,9 ±2,5 −2 ±2 ,5 −28 ±36

Prešovský Ihli čnaté 10,17 8,6 ±3,7 1,6 ±3,7 18 ±43

Listnaté 7,93 15,0 ±4,6 −7,1 ±4,6 −47 ±31



Podľa údajov z LHE sa za obdobie 2006 – 2015 až 25,7% všetkých ťažieb dreva v lesoch Slo-

venska realizovalo v Žilinskom kraji, 23 % v Banskobystrickom, 20 % v Prešovskom, čiže tie-

to 3 kraje reprezentovali až 2/3 celkových vykonaných ťažieb dreva na Slovensku. V prepočte

na hektár lesa najvyššie ťažby dreva vykazoval Žilinský kraj, priemerne ročne 6,37 m3.ha−1.

Po ňom nasledoval kraj Banskobystrický (4,59), Bratislavský (4,57), Košický (4,48) a Pre-

šovský (4,24). Najnižšie evidované ťažby dreva sa zistili v krajoch Trnavskom (3,71), Tren-

čianskom (3,63) a Nitrianskom (3,56).

Porovnanie diferencií vo výške ťažieb dreva v rokoch 2006 – 2015 podľa LHE a NIML po-

tvrdilo regionálne rozdiely. Zistila sa pozitívna závislosť priemernej výšky ťažieb dreva od za-

stúpenia ihličnanov. Celková úplná zhoda medzi LHE a NIML sa zistila v kraji Bratislav-

skom a Nitrianskom. Malé, ale štatisticky nevýznamné diferencie boli v krajoch Žilinský a Tr-

navský. Náznak nižších ťažieb dreva v LHE, ktorý ale dizajn NIML nemôže štatisticky potvr-

diť, sa ukázal v Košickom kraji. Najväčšie rozdiely, ktoré boli potvrdené štatisticky význam-

ne, boli v evidovaných nižších ťažbách listnatých drevín podľa LHE oproti NIML v krajoch

Banskobystrickom (−28 ±26 %), Prešovskom (−47 ±31 %) a najviac v Trenčianskom (−58

±39 %). V týchto krajoch bola za sledované obdobie pravdepodobne evidencia ťažieb listna-

tých drevín podhodnotená, alebo neúplná.

   

 

 

Celkové ťažby dreva v lesoch Slovenska v rokoch 2006 – 2015 podľa LHE predstavova-

li v hospodárskych lesoch 68,4 mil. m3, v ochranných lesoch 8,7 mil. m3 a v lesoch oso-

bitného určenia 13,3 mil. m3 (tabuľka 12, obrázok 6). Čiže 75,6 % z celkových ťažieb dre-

va pripadalo na hospodárske lesy, 9,6 % na lesy ochranné a 14,7 % na lesy osobitného ur-

čenia. Podiel výmery lesov hospodárskych, ochranných a osobitného určenia sa však me-

nil, k roku 2006 bol 67,5 %, 20,1 % a 15,5 %, kým ku koncu analyzovaného obdobia k roku

2015 bol 71,9 %, 17,2 % a 10,8 %. Najvýraznejšie sa znížila v ýmera lesov osobitného urče-

nia, a to najmä zrušením subkategórie imisné lesy zákonom č. 326/2005 o lesoch a ich po-

stupným odstraňovaním z evidencie pri obnove PSL.

Podiel ťažieb v hospodárskych lesoch na celkovej ťažbe kolísal od 71,0 % po 79,6 %,

priemerne 75,6 %. Ťažba v ochranných lesoch varírovala od 6,0 % po 13,3 %, priemerne

9,6 %. Počas sledovaného obdobia nastala v ýrazná zmena od roku 2012. Kým dovtedy tu

boli celkové objemy vo výške 0,5 až 0,9 mil. m3, od tohto roku vzrástli na 1 až 1,3 mil.

m3. V lesoch osobitného určenia sa zistil opačný trend, a to takmer lineárny pokles. Kým

v roku 2006 boli celkové objemy ťažieb dreva vo výške nad 1,8 mil. m3, v roku 2013 sa evi-

dovalo iba 0,58 mil. m3. Toto bolo zapríčinené najmä spomínaným prekategorizovaním

imisných lesov.

Tabuľka 12. Celk ové decenálne ťažby dr eva v lesoch Slovenska po dľa LHE v rokoch 2006 až 2015 po kategór iách lesov

Rok 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Spolu

Kategór ia lesov mil. m3

Hospodárske 5,920 6,306 6,988 6,773 7,345 7,341 6,463 6,332 7,599 7,363 68,431

Ochranné 0,601 0,516 0,698 0,746 0,859 0,763 1,175 1,037 1,270 1,054 8,718

Osobitnéh o určenia 1,816 1,713 1,745 1,694 1,610 1,316 1,164 0,579 0,852 0,831 13,320

Hospodárske 71,0 73,9 74,1 73,5 74,8 77,9 73,4 79,7 78,2 79,6 75,6

Ochranné 7,2 6,0 7,4 8,1 8,8 8,1 13,3 13,0 13,1 11,4 9,6

Osobitnéh o určenia 21,8 20,1 18,5 18,4 16,4 14,0 13,2 7,3 8,8 9,0 14,7

m3.ha−1

Hospodárske 4,54 4,78 5,24 5,01 5,36 5,37 4,71 4,58 5,47 5,27 5,03

Ochranné 1,83 1,57 2,11 2,25 2,59 2,30 3,55 3,12 3,81 3,15 2,63

Osobitnéh o určenia 6,08 6,00 6 ,47 6,67 6,78 5,43 4,90 2,56 3,89 3,94 5,27

Priemerné ťažby dreva na hektár lesa a rok reprezentujú intenzitu ťažieb dre-

va. V ochranných lesoch bola evidovaná decenálna intenzita ťažieb dreva priemerne

2,63 m3.ha−1.rok−1, pričom kolísala od 1,57 m3.ha−1.rok−1 v roku 2007 po 3,81 m3.ha−1.rok−1

v roku 2017. V hospodárskych lesoch bola intenzita ťažieb dreva dvojnásobná oproti

ochranným. Priemerne dosiahla 5,03 m3.ha−1.rok−1, najnižšia bola v roku 2006 s hodnotou

4,54 m3.ha−1.rok−1, resp. v roku 2013 s hodnotou 4,58 m3.ha−1.rok−1. Najvyššia bola v roku

2014 s hodnotou 5,47 m3.ha−1.rok−1.

Obrázok 6. Vý voj ročných objemov ťa žieb dreva podľa LHE v r okoch 2006 – 2015 po kategóriách les ov

Obrázok 7. Vývoj roč ných objemov ťažieb dre va na hektár lesa po dľa LHE v rokoch 2006 – 2015 po kategóri ách lesov

V lesoch osobitného určenia sa zistila ešte o čosi vyššia priemerná decenálna inten-

zita ťažieb dreva, keď v nich v rokoch 2006 – 2015 sa ročne vyťažilo 5,27 m3.ha−1.rok−1.

Tu sa však zistilo omnoho väčšie rozpätie, od len 2,56 m3.ha−1.rok−1 v roku 2013 až po

6,78 m3.ha−1.rok−1 v roku 2010. Variabilita tu bola až 26,8 %, kým v hospodárskych lesoch

dosiahla iba 7,0 %. V ochranných lesoch bola variabilita najvyššia, až 28,5 % (obrázok 7).

Kým v hospodárskych a ochranných lesoch celkové ťažby dreva stúpali, v lesoch osobitné-

ho určenia výrazne klesali.

Na poklese ťažieb dreva v lesoch osobitného určenia sa podieľalo aj postupné preka-

tegorizovanie subkategórie imisných lesov, teda ich vylúčenie z tejto kategórie na základe

Zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch pri obnove PSL medzi rokmi 2005 – 2014. Čiže nešlo

o samotný pokles ťažieb dreva v tejto kategórii, ale šlo o presun časti lesov do inej kategó-

rie. Náhodné ťažby dreva v lesoch poškodených imisiami boli prirodzene vyššie ako v nor-

málne obhospodarovaných lesoch.

Celkové ťažby dreva po kategóriách lesov podľa drevín z údajov LHE v rokoch 2006 –

2015 približuje tabuľka 13. Prevažovali ihličnaté dreviny. V hospodárskych lesoch bol ich

podiel najnižší, v priemere 56,7 %, najvyšší bol 63,7 % v roku 2008 a odvtedy klesal po mi-

nimum 51,7 % v roku 2015. V ochranných lesoch bol podiel ihličnanov v celkových ťaž-

bách najvyšší, až 72,5 %, pričom v roku 2009 dosahoval až 90,9 %! Tu však nastala omno-

ho väčšia zmena ako v lesoch hospodárskych, keď pokles ihličnanov na celkových ťažbách

dosiahol v roku 2015 iba 43,5 %! Takýto pokles nastal za 6 rokov, ale obrovský skok sa dá

vidieť aj medzi rokmi 2012 s podielom ihličnanov 90,5 % a 2013 s podielom ihličnanov

49,2 %, teda pokles až o 40 %! V lesoch osobitného určenia bol podiel ihličnanov priemer-

ne 70,8 % a kolísal o čosi menej ako v lesoch ochranných, od 56,8 % v roku 2012 po 80,8 %

v roku 2014.

Tabuľka 13. Celkové de cenálne ťažby dre va v lesoch Slovenska pod ľa LHE v rokoch 2006 až 2015 po kategóri ách lesov

a drevin ách

Kategór ie lesov Dreviny 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Spolu

mil. m3

Hospodárske Ihličnaté 3,288 3,772 4,453 4,223 4,306 4,037 3,436 3,282 4,206 3,807 38,812

Listnaté 2,631 2,534 2,535 2,550 3,039 3,304 3,027 3,050 3,393 3,556 29,619

Ochranné Ihličnaté 0,509 0,430 0,613 0,677 0,781 0,641 1,063 0,510 0,640 0,459 6,324

Listnaté 0,092 0,086 0,084 0,069 0,078 0,122 0,111 0,526 0,629 0,596 2,393

Osobitnéh o určenia Ihličnaté 1,338 1,195 1,270 1,260 1,119 0,818 0,661 0,445 0,688 0,639 9,434

Listnaté 0,478 0,518 0,475 0,434 0,492 0,498 0,503 0,133 0,164 0,192 3,887

Hospodárske Ihličnaté 55,5 59,8 63,7 62,4 58,6 55,0 53,2 51,8 55,4 51,7 56,7

Listnaté 44,5 40,2 36,3 37,6 41,4 45,0 46,8 48,2 44,6 48,3 43,3

Ochranné Ihličnaté 84,8 83,3 87,9 90,8 90,9 84,0 90,5 49,2 50,4 43,5 72,5

Listnaté 15,2 16,7 12,1 9,2 9,1 16,0 9,5 50,8 49,6 56,5 27,5

Osobitnéh o určenia Ihličnaté 73,7 69,8 72,8 74,4 69,5 62,2 56,8 76,9 80,8 76,9 70,8

Listnaté 26,3 30,2 27,2 25,6 30,5 37,8 43,2 23,1 19,2 23,1 29,2

   

 

Porovnanie celkových ťažieb dreva po kategóriách lesov v rokoch 2006 – 2015 po-

dľa LHE a NIML prezentuje tabuľka 14. Štatisticky významný rozdiel sa zistil len pri hospo-

dárskych lesoch. V nich boli decenálne ťažby dreva podľa LHE nižšie o 20,6 ±11,3 mil. m3,

čo predstavuje nižšiu hodnotu voči ťažbe podľa NIML o 23 ±13 %. So spoľahlivosťou 95 %

môžeme tvrdiť, že v hospodárskych lesoch boli ťažby dreva z LHE oproti NIML podhod-

notené o 10 až 36 %. Naopak, v ochranných lesoch boli evidované ťažby dreva podľa LHE

mierne, ale štatisticky nev ýznamne vyššie oproti NIML. V lesoch osobitného určenia zase

boli ťažby dreva podľa LHE štatisticky nevýznamne nižšie. Rozdiel medzi oboma zdroj-

mi údajov bol však vyšší ako výberová chyba zistenia ťažieb dreva v NIML a preto sa nedá

signikantne potvrdiť.

Tabuľka 14. Porovnanie celkov ých decená lnych ťa žieb dre va v lesoch Slovenska v rokoch 2006 a ž 2015 po dľa LHE

a NIML (lesné poz emky) po kategóriách l esov

Kategór ia lesov L HE 2006 – 2015 NIML Rozdiel

mil. m3%

Hospodárske 68,4 89,0 ±11,3 −20,6 ±11,3 −23 ±13

Ochranné 8,7 6,5 ± 3,4 2 ,2 ±3,4 34 ±52

Osobitnéh o určenia 13,3 15,6 ±5,1 −2,3 ±5,1 −15 ±33

m3.ha−1.rok−1

Hospodárske 5,03 6,7 ±0,9

Ochranné 2,63 1,9 ±1,0

Osobitnéh o určenia 5,28 6,7 ±2,2



V nasledujúcej tabuľke sa porovnávajú rozdiely v ťažbe po kategóriách lesov a drevi-

nách. Spresnili sa celkové rozdiely v hospodárskych lesoch. Pri ihličnatých drevinách sa

zistil malý a štatisticky nevýznamný rozdiel, naopak rozdiel medzi ťažbami podľa LHE

a NIML pri listnatých drevinách sa zvýšil. Z celkového rozdielu 20,6 ±11,3 mil. m3 pri-

padlo až 18,8 ±7,6 mil. m3 na listnaté dreviny, čím sa relatívny rozdiel ťažieb dreva podľa

LHE voči ťažbe podľa NIML zvýšil až na 39 ±16 %. Čiže s 95 % spoľahlivosťou možno tvr-

diť, že decenálne ťažby dreva listnatých drevín v hospodárskych lesoch v LHE v rokoch

2006 – 2015 boli podhodnotené voči ťažbe podľa NIML o 23 až 55 %.

Tabuľka 15. Porovnanie celkov ých dece nálnych ťa žieb dre va v lesoch Slovenska p odľa LHE v ro koch 2006 až 2015

a NIML (lesné poz emky) po kategóriách l esov a drevinách

Kategór ia lesov Dreviny LHE 200 6 – 2015 NIML Rozdiel

mil. m3 %

Hospodárske Ihlična té 38,8 40,6 ±9,0 −1,8 ±9 −4 ±22

Listnaté 29,6 48,4 ±7,6 −18,8 ±7,6 −39 ±16

Ochranné I hličnaté 6,3 5,0 ±3,2 1,3 ±3,2 26 ±64

Listnat é 2 ,4 1,5 ±1,4 0,9 ±1,4 60 ± 93

Osobitnéh o určenia Ihličnaté 9,4 8,5 ±3,6 0,9 ±3,6 11 ±42

Listnat é 3,9 7,0 ±3,4 −3,1 ±3,4 −44 ±49

m3.ha−1.rok−1

Hospodárske Ihlična té 2,86 3,1 ±0,7

Listnaté 2,17 3,7 ±0,6

Ochranné I hličnaté 1,91 1,5 ±0,9

Listnat é 0,72 0,4 ±0,4

Osobitnéh o určenia Ihličnaté 3,74 3,7 ±1,5

Listnat é 1,54 3,0 ±1,4



V lesoch Slovenska za decénium 2006 – 2015 sa až 3/4 všetkých ťažieb dreva podľa LHE rea-

lizovali v hospodárskych lesoch, 1/10 v lesoch ochranných a len asi ostávajúcich 15 % v lesoch

osobitného určenia. V prepočte na hektár sa v hospodárskych lesoch ťažilo priemerne ročne

5,03 m3, v ochranných lesoch 2,63 m3 a v lesoch osobitného určenia 5,27 m3.

Porovnanie medzi ťažbami podľa LHE a NIML po kategóriách lesov zistilo štatisticky vý-

znamné rozdiely iba v hospodárskych lesoch. V lesoch ochranných a osobitného určenia sa

síce zistili určité diferencie, ale boli štatisticky nevýznamné. Celkové decenálne ťažby dreva

v hospodárskych lesoch podľa LHE v rokoch 2006 – 2015 boli voči NIML podhodnotené o 23

±13 %. Na rozdiel však vplývali viac listnaté dreviny. Kým pri ihličnatých drevinách sa nezis-

tili štatisticky významné rozdiely medzi ťažbou podľa LHE a NIML, objem ťažieb dreva list-

natých drevín v LHE bol podhodnotený voči ťažbe podľa NIML až o 39 ±16 %.



   

 

 

Celkové evidované decenálne ťažby dreva po kategóriách obhospodarovania v rokoch

2006 – 2015 podľa LHE sú uvedená v tabuľ ke 16. Najvyššie ťažby dreva evidovali štátne

lesy s hodnotou 49,8 mil. m3, čo z celkových ťažieb dreva tvorilo 55 %. Ročne vyťažili od

4,2 mil. m3 v roku 2013 po 5,7 mil. m3 v roku 2010. Nasledovali lesy spoločenstiev s celko-

vým objemom 27,3 mil. m3, podielom 30 % a ročným rozpätím od 2,2 mil. m3 v roku 2006

po 3,5 mil. m3 v roku 2014. Tretia skupina boli lesy mestské a obecné, v ktorých sa za decé-

nium podľa LHE vyťažilo 9,8 mil. m3, čo predstavoval podiel takmer 11 %. Najnižšie evido-

vané ťažby dreva boli v lesoch súkromných s hodnotou takmer 3 mil. m3 a podielom 3,3 %,

cirkevné lesy s hodnotou 0,5 mil. m3 a družstvá s podielom blížiacim sa nule.

Tabuľka 16. Decen álne ťažby dre va v lesoch Slo venska podľa LHE v rokoch 2006 až 2015 po k ategóriách obhospod a-

rovania

Kategór ia

obhospodarovania

2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Spolu

mil. m3

Štátne 4,759 4,837 5,387 5,540 5,671 4,893 4,892 4,174 4,835 4,777 49,765

Súkromné 0,268 0,241 0,255 0,227 0,278 0,327 0,349 0,320 0,381 0,340 2,985

Spoločenstvenné 2,177 2,521 2,728 2,381 2,710 3,070 2,522 2,551 3,467 3,211 27,338

Družstevné 0,009 0,007 0,004 0,011 0,013 0,008 0,005 0,004 0,009 0,011 0,083

Cirkevné 0,157 0,042 0,039 0,032 0,032 0,031 0,032 0,041 0,049 0,047 0,502

Mestské a obe cné 0,966 0,887 1,018 1,021 1,110 1,092 1,002 0,858 0,981 0,862 9,796

Štátne 57,1 56,7 57,1 60,1 57,8 51,9 55,6 52,5 49,7 51,7 55,0

Súkromné 3,2 2,8 2,7 2,5 2,8 3,5 4,0 4,0 3,9 3,7 3,3

Spoločenstvenné 26,1 29,5 28,9 25,8 27,6 32,6 28,7 32,1 35,7 34,7 30,2

Družstevné 0,1 0,1 0,0 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1

Cirkevné 1,9 0,5 0,4 0,4 0,3 0,3 0,4 0,5 0,5 0,5 0,6

Mestské a obe cné 11,6 10,4 10,8 11,1 11,3 11,6 11,4 10,8 10,1 9,3 10,8

m3.ha−1

Štátne 4,39 4,51 5,05 5,23 5,28 4,58 4,62 3,99 4,64 4,61 4,69

Súkromné 1,92 1,72 1,83 1,69 2,24 2,61 2,56 2,31 2,66 2,33 2,19

Spoločenstvenné 4,42 5,01 5,25 4,48 5,10 5,67 4,64 4,58 6,18 5,68 5,10

Družstevné 1,81 1,39 0,82 2,21 2,37 1,44 0,68 0,64 1,29 1,63 1,43

Cirkevné 4,06 1,04 1,19 1,04 1,13 1,17 1,19 1,57 2,03 1,93 1,63

Mestské a obe cné 5,60 5,17 5,98 5,83 6, 32 6,35 5,98 5,16 5,91 5,22 5,75

Vhodnejšie porovnanie kategórií s nerovnakou výmerou je porovnanie ročných ťažieb

dreva na hektár lesa, teda porastovej pôdy. Najvyššie ťažby dreva podľa LHE vykazovali

mestské a obecné lesy, priemerne 5,75 m3.ha−1.rok−1. V tesnom závese boli ťažby dreva v le-

soch spoločenstiev s priemernou hodnotou 5,1 m3.ha−1.rok−1. Nasledovali ťažby dreva evi-

dované v štátnych lesoch s priemernou hodnotou 4,7 m3.ha−1.rok−1. Po nich analýza uká-

zala v ýrazný odstup v priemerných ročných evidovaných ťažbách. V súkromných lesoch

sa vykázalo priemerne ročne iba 2,2 m3.ha−1, v cirkevných lesoch iba 1,6 m3.ha−1 a v lesoch

družstiev dokonca iba 1,4 m3.ha−1. Ťažby dreva v posledných troch kategóriách sú podo-

zrivo nízke. V cirkevných lesoch poklesli evidované ročné ťažby dreva medzi rokom 2006

a 2007 z primeranej hodnoty 4 m3.ha−1 na veľmi nízky 1 m3.ha−1, v súkromných mierne

stúpli z 1,9 na 2,6, alebo 2,3 m3.ha−1.

Nasledujúca tabuľka analyzuje vykazované ťažby dreva podľa skupín drevín. Naj-

vyšší evidovaný podiel ihličnanov na celkových ťažbách bol zrejmý v cirkevných lesoch,

takmer 90 %, na ktorom sa však dominantne podieľali evidované ťažby dreva iba z roku

2006. V ďalších rokoch nastal v evidencii neprirodzený pokles iba na pätinu stavu roku

2006. Za tým nastal aj postupný dlhodobý evidentný pokles ihličnanov dokonca iba

na 36 %. Vysoké zastúpenie ihličnanov v celkových ťažbách bolo v mestských a obecných

lesoch, priemerne až 66 %. Na rozdiel od predchádzajúcej kategórie tu však bol podiel ih-

ličnanov dlhodobo vyrovnaný, keď minimum 57,9 % dosahovali v roku 2014 a maximum

73,4 % v roku 2009. Rovnako vysoký podiel ihličnanov na celkov ých ťažbách, priemer-

ne 68 %, sa evidoval v lesoch spoločenstiev. Kolísanie bolo ešte nižšie ako v mestských

a obecných lesoch, keď sa zaznamenal najnižší podiel ihličnanov na celkových ťažbách

61,7 % v roku 2013 a najvyšší 73,2 % v roku 2009. Mierne vyšší podiel ihličnanov na cel-

kových ťažbách v rokoch 2006 – 2015 s priemernou hodnotou 55 % bol ešte v štátnych le-

soch, kde sa však zaznamenal trvalý dlhodobý pokles z maxima 63,4 % v roku 2008 až

na minimum 45,8 % v roku 2015. V súkromných lesoch podiel ihličnanov dosiahol prie-

merne 50 % s maximom 56,0 % v roku 2009 a minimom 42,7 % v roku 2006.

Tabuľka 17. Decenálne ť ažby dreva v lesoch Slovensk a podľa LHE v rokoch 2006 až 2015 po k ategóriách obhospod a-

rovania a sk upinách drevín

Rok

Dreviny

2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Spolu

Kategór ia

obhospodarovania mi l. m3

Štátne Ihličnaté 2,769 2,886 3,418 3,509 3,311 2,542 2,676 1,921 2,405 2,186 27,623

Listnaté 1,990 1,951 1,970 2,031 2,360 2,351 2,216 2,252 2,430 2,591 22,142

Súkromné Ihličnaté 0,115 0,110 0,133 0,127 0,147 0,165 0,184 0,171 0,179 0,162 1,492

Listnaté 0,153 0,131 0,122 0,100 0,132 0,162 0,166 0,149 0,201 0,178 1,493

Spoločenstvenné Ihličnaté 1,436 1,763 2,023 1,742 1,954 2,079 1,624 1,575 2,354 2,010 18,560

Listnaté 0,741 0,757 0,705 0,639 0,756 0,991 0,898 0,976 1,113 1,201 8,779

Družstevné Ihličnaté 0,004 0,005 0,002 0,011 0,012 0,004 0,002 0,002 0,008 0,010 0,060

Listnaté 0,005 0,002 0,002 0,001 0,001 0,004 0,003 0,002 0,001 0,002 0,023

Cirkevné Ihličnaté 0,141 0,030 0,029 0,022 0,019 0,017 0,013 0,022 0,021 0,017 0,331

Listnaté 0,016 0,012 0,010 0,010 0,013 0,014 0,019 0,019 0,028 0,030 0,171

Mestské a obe cné Ihličnaté 0,670 0,603 0,731 0,750 0,764 0,689 0,662 0,547 0,568 0,520 6,504

Listnaté 0,296 0,284 0,287 0,271 0,346 0,403 0,340 0,310 0,413 0,342 3,292

Štátne Ihličnaté 58,2 59,6 63,4 63,3 58,3 52,0 54,8 46,1 49,8 45,8 55,4

Listnaté 41,8 40,4 36,6 36,7 41,7 48,0 45,2 53,9 50,2 54,2 44,6

Súkromné Ihličnaté 42,7 45,7 52,5 56,0 52,7 50,6 52,5 53,7 47,0 47,6 50,1

Listnaté 57,3 54,3 47,5 44,0 47,3 49,4 47,5 46,3 53,0 52,4 49,9

Spoločenstvenné Ihličnaté 65,9 69,9 74,1 73,2 72,2 67,7 64,4 61,7 68,0 62,6 68,0

Listnaté 34,1 30,1 25,9 26,8 27,8 32,3 35,6 38,3 32,0 37,4 32,0

Družstevné Ihličnaté 47,0 75,5 55,4 94,1 90,3 51,4 32,8 43,8 90,7 84,0 72,5

Listnaté 53,0 24,5 44,6 5,9 9,7 48,6 67,2 56,3 9,3 16,0 27,5

Cirkevné Ihličnaté 89,6 71,2 74,8 69,2 60,2 54,7 40,3 53,5 42,9 36,3 62,4

Listnaté 10,4 28,8 25,2 30,8 39,8 45,3 59,7 46,5 57,1 63,7 37,6

Mestské a obe cné Ihličnaté 69,4 68,0 71,7 73,4 68,8 63,1 66,1 63,8 57,9 60,3 66,3

Listnaté 30,6 32,0 28,3 26,6 31,2 36,9 33,9 36,2 42,1 39,7 33,7

Gracké porovnanie vý voja celkových ročných ťažieb dreva za decénium 2006 – 2015

prezentuje obrázok 8. Najvyšší objem ťažieb dreva sa evidoval v štátnych lesoch, ročne

s miernym kolísaním okolo 5 mil. m3. V lesoch spoločenstiev bol zrejmý rast ročného ob-

jemu celkových ťažieb dreva z asi 2 mil. m3 až na vyše 3 mil. m3. Ročný objem ťažieb dreva

v mestských a obecných lesoch kolísal okolo 1 mil. m3. V ostatných kategóriách obhospo-

darovania boli celkové evidované ťažby dreva veľmi nízke.



Obrázok 8. Vý voj ročných objemov ťa žieb dreva v rokoch 2006 – 2 015 po kategór iách obhospodarovania p odľa LHE

Obrázok 9 vyjadruje gracké porovnanie vý voja priemerných ročných ťažieb dre-

va na hektár lesa (plochy porastov), kde sa dá priamo porovnávať intenzita ťažieb dreva.

Na obrázku sú zjavne viditeľné dve výrazne a dlhodobo od seba oddelené skupiny.

Obrázok 9. Vývoj pr iemerných ročných objemo v ťažieb dreva na he ktár lesa podľa LHE v r okoch 2006 – 2015

po kategór iách obhospodarovania

Prvú tvorili lesy miest a obcí, štátne lesy a lesy spoločenstiev. Najvyššie priemerné ťaž-

by dreva boli dlhodobo evidované v mestských a obecných lesoch, s hodnotou 5,7 m3.ha−1

v roku, pričom kolísali od 5,16 po 5,98 m3.ha−1. Priemerný objem ťažieb dreva v lesoch

spoločenstiev dosahoval priemerne 5,1 m3.ha−1, je zrejmý postupný nárast. Minimum

4,42 m3.ha−1 bolo v roku 2009 a maximum 6,18 m3.ha−1 v roku 2014. V ostatných dvoch

rokoch hektárový objem ťažieb dreva v lesoch spoločenstiev presiahol evidovaný hektá-

rový objem ťažieb dreva v mestských a obecných lesoch. V štátnych lesoch bol priemerný

objem evidovaných ťažieb dreva prepočítaných na hektár lesa 4,7 m3.ha−1, najnižší objem

3,99 m3.ha−1 bol evidovaný v roku 2013 a najvyšší 5,28 v roku 2010.

Druhú skupinu reprezentovali súkromné lesy, cirkevné lesy a lesy poľnohospodár-

skych družstiev. Evidované priemerné ročné ťažby dreva na hektár lesa tu boli výrazne, až

o polovicu nižšie, ako v prvej skupine. V cirkevných lesoch bol evidovaný už skôr spomí-

naný pokles evidovaných hektárových ťažieb dreva zo 4 m3.ha−1 na asi 1 m3.ha−1, medzi ro-

kom 2006 a 2007, pričom v nasledujúcich rokoch ostali evidované ťažby dreva na nízkych

hodnotách, od roku 2015 stúpli k priemerne 2 m3.ha−1. V súkromných lesoch sa od roku

2006 evidoval mierny rast hektárových ťažieb dreva, ale tieto boli dlhodobo nízke s roz-

pätím ročne od 1,7 pod 2,7 m3.ha−1. Evidované ročné ťažby dreva prepočítané na hektár

lesa najviac kolísali v družstevných lesoch, od mimoriadne nízkej hodnoty 0,6 m3.ha−1 po

2,4 m3.ha−1. Primeraným zdôvodnením by bol cielený manažment s postupným obmedzo-

vaním ťažieb dreva. Inak sú údaje podozrivé a skôr poukazujú na podhodnotenie objemu

ťažieb dreva v LHE.

   

 

Tabuľka 18 porovnáva objem ťažieb dreva evidovaných v LHE a zistených v NIML po ka-

tegóriách obhospodarovania lesa. Sieť IP NIML spoľahlivo nepodchytila málo zastúpe-

né lesy poľnohospodárskych družstiev, preto sa v nich nedajú rozdiely porovnať. Rovnako

boli v NIML slabo podchytené málo zastúpené cirkevné lesy. Hoci sa pri nich zaznamena-

li v NIML takmer trojnásobne vyššie ťažby dreva, vzhľadom na veľkú výberovú chybu spô-

sobenú malým počtom výberových jednotiek pre cirkevné lesy nie je pri spoľahlivosti 95 %

výsledok a tak veľký rozdiel štatisticky významný.

Relatívne veľmi presne zistila NIML objem ťažieb dreva v lesoch spoločenstiev a obec-

ných lesoch. Tu sa navyše zistil veľmi dobrý súlad medzi výsledkami z LHE a NIML, keď

celkové diferencie boli pre tieto kategórie nižšie ako 5 %. Nezávislé zisťovanie objemu ťa-

žieb dreva teda pre ne potvrdilo správnosť a úplnosť údajov v LHE voči NIML.

Tabuľka 18. Porovnanie dece nálnych ťažieb dreva v les och Slovenska podľa LHE v rokoch 2006 až 2015 a NIML (lesné

pozemk y) po kategóriách obhospoda rovania lesov

Kategór ia obhospodarov ania LHE 2006 – 2015 NIML Rozdiel

mil. m3%

Štátne 49,8 60,9 ±9,5 −11,1 ±9,5 −18 ±16

Súkromné 3,0 12,6 ±5,0 −9,6 ±5,0 −76 ±40

Spoločens tevné 27,3 26,7 ±6,2 0,6 ±6,2 2 ±23

Družst evné 0,1 0,0 ±0,0 0,1 ±0,0 n.a.

Cirkev né 0,5 1,4 ±1,2 − 0,9 ±1,2 −64 ±86

Mestské a obe cné 9,8 10,2 ±3,7 − 0,4 ±3,7 −4 ±36

m3.ha−1.rok−1

Štátne 4,69 5,9 ±0,9

Súkromné 2 ,19 8,8 ± 3,5

Spoločens tevné 5,10 4 ,7 ±1,1

Družstevné 1,43 —

Cirkev né 1,63 6,1 ±5,3

Mestské a obe cné 5,75 6,4 ± 2,3

Štatisticky významný rozdiel medzi výškou ťažieb dreva evidovaných v LHE a zis-

tených v NIML sa zaznamenal v lesoch štátnych a lesoch súkromných. Kým však v štát-

nych lesoch bol rozdiel v celkovom objeme 11,1 ±9,5 mil. m3 na hranici významnosti, teda

s 95 % spoľahlivosťou bol objem ťažieb dreva v LHE nižší o 2 až 34 % oproti NIML, v oveľa

menších súkromných lesoch bol rozdiel v zistenej výške ťažieb dreva podobný ako v štát-

nych lesoch s hodnotou 9,6 ±5,0 mil. m3. Relatívne však NIML zistila asi 4-násobne vyššie

ťažby dreva ako vykazovali údaje z LHE! Takýto veľ ký rozdiel sa nezistil v žiadnej inej po-

rovnávanej kategórii v tejto štúdii. Paradoxne podľa NIML práve súkromné lesy vykazo-

vali spomedzi všetk ých kategórií obhospodarovania lesov najvyššie priemerné ročné hek-

tárové ťažby dreva, hoci s menej presne zistenou hodnotou s väčšou výberovou chybou 8,8

±3,5 m3.ha−1.rok−1.

Porovnanie rozdielov medzi výškou ťažieb dreva evidovaných v LHE a zistených

v NIML po skupinách drevín (tabuľka 19) pri viacerých kategóriách potvrdilo predchá-

dzajúce zistenia z analýzy celkových ťažieb dreva, rozdelených podľa krajov či kategórií

lesov, že rozdiely vznikli takmer výlučne pri objeme ťažieb dreva listnatých drevín. V štát-

nych lesoch sa pri ihličnatých drevinách zistila takmer úplná zhoda medzi LHE a NIML

s celkovým rozdielom 2 %. Tým však vzrástli rozdiely medzi LHE a NIML v objeme ťažieb

dreva listnatých drevín, keď absolútny rozdiel 10,5 ±6,6 mil. m3 tvoril z ťažieb dreva list-

náčov podľa NIML až 32 ±20 %! Zaujímavá situácia vznikla pri analýze lesov spoločen-

stiev, kde sa v NIML zistili nižšie ťažby dreva ihličnanov ako v LHE až o 5,8 ±4,9 mil. m3.

Na druhej strane sa v NIML zistili vyššie ťažby dreva listnáčov takmer o rovnakú hodno-

tu 5,1 ±3,7 mil. m3. Rozdiely boli na hranici štatistickej významnosti a nevieme ich spo-

ľahlivo v ysvetliť. V súkromných lesoch sa zistili rozdiely medzi evidovanou ťažbou ihlič-

nanov a listnáčov. Obe skupiny boli podhodnotené, keď bol v súkromných lesoch takmer

rovnako podhodnotený objem ťažieb dreva ihličnanov (o 75 ±68 %) ako aj listnáčov (o 78

±52 %). Presnosť výsledkov je ovplyvnená sieťou IP NIML a pre presnejšie stanovené roz-

diely by bolo potrebné danú sieť primerane zahustiť. Napríklad štvornásobné zahustenie

siete by podľa predpokladov malo spresniť výsledky o 50 %. Čiže výberová chyba by sa po-

tenciálne znížila na polovicu. Ale trend podhodnotenia sa zdá byť evidentný a nespochyb-

niteľný.

Tabuľka 19. Porovnanie decenál nych ťažieb dreva v lesoc h Slovenska podľa LHE v rokoch 2006 až 2015 a NIML (lesné

pozemk y) po kategóriách obhospoda rovania lesov

Kategór ia lesov Dreviny LHE 20 06 – 2015 NIML Roz diel

mil. m3 %

Štátne Ihl ičnaté 27,6 28,3 ±7,1 − 0,7 ±7,1 −2 ±25

Listnaté 22,1 32,6 ±6,6 −10,5 ±6,6 −32 ±20

Súkromné Ihličnaté 1,5 5,9 ±4,0 − 4,4 ±4,0 −75 ±68

Listnaté 1,5 6,7 ±3,5 −5,2 ±3,5 −78 ±52

Spoločenstevné Ihličnaté 18,6 12,8 ±4,9 5,8 ±4,9 45 ±38

Listnaté 8,8 13,9 ±3,7 −5,1 ±3,7 −37 ±27

Družstevné Ihličnaté 0,1 —n.a. n.a.

Listnaté 0,0 —- n.a. n.a.

Cirkevné Ihlična té 0, 3 0,8 ±1,2 −0,5 ±1,2 −63 ±150

Listnat é 0,2 0,5 ±0,6 −0,3 ±0,6 − 60 ±120

Mestské a obe cné Ihlična té 6 ,5 6,8 ±3,4 −0,3 ±3,4 −4 ±50

Listnat é 3,3 3,4 ±1,8 −0,1 ±1,8 −3 ±53

m3.ha−1.rok−1

Štátne Ihl ičnaté 2,60 2, 8 ±0,7

Listnaté 2,09 3,2 ±0,6

Súkromné Ihličnaté 1,10 4,1 ±2,7

Listnaté 1,09 4,7 ±2,4

Spoločenstevné Ihličnaté 3,47 2,3 ± 0,8

Listnaté 1,63 2 ,5 ±0,7

Družstevné Ih ličnaté 1,04 0,0 ±0,0

Listnat é 0,39 0,0 ±0,0

Cirkevné Ihlična té 1,02 3,6 ±4,9

Listnat é 0,61 2,4 ± 2,6

Mestské a obe cné Ihlična té 3,81 4,2 ±2,0

Listnat é 1,94 2,1 ±1,1



Už samostatné porovnanie údajov z LHE za obdobie 2006 – 2015 ukázalo výrazné rozdie-

ly medzi dvomi skupinami obhospodarovania lesov. Najvyššie priemerné ročné ťažby dreva

na hektár lesa sa zistili v lesoch mestských a obecných s hodnotou 5,75 m3. Nasledovali lesy

spoločenstiev s hodnotou 5,1 m3.ha−1, o čosi nižšie ťažby dreva vykazovali štátne lesy s hodno-

tou 4,69 m3.ha−1. Ďalšiu skupinu, kde sa zistili menej ako polovičné hodnoty oproti predchá-

dzajúcim kategóriám obhospodarovania tvorili lesy súkromné, družstevné a cirkevné. V súk-

romných lesoch sa zistila ročná ťažba priemerne 2,19 m3.ha−1, v lesoch družstevných dokonca

1,43 m3.ha−1, a v lesoch cirkevných 1,63 m3.ha−1. Údaje v druhej skupine sú podozrivé z pod-

hodnotenej evidencie bez zjavného dôvodu spočívajúcom napríklad vo výrazne iných stano-

vištných či porastových pomeroch alebo v rozdielnom manažmente lesov.

Porovnanie medzi ťažbami dreva podľa LHE a NIML po kategóriách obhospodarova-

nia lesov skutočne potvrdilo podozrenie o podhodnotenom objeme evidovaných ťažieb dreva

v súkromných lesoch. Podľa NIML sa v nich zistili takmer štvornásobné ťažby dreva oproti

hodnote evidovanej v LHE. Rozdiely v ťažbách cirkevných a družstevných lesoch NIML vzhľa-

dom na riedku sieť spoľahlivo nepotvrdila, diferencie boli nižšie štatisticky nevýznamne kvôli

nedostatočnému počtu výberových jednotiek. NIML ďalej potvrdila súlad v evidovaných ťaž-

bách lesov obecných a nepotvrdila významné rozdiely v ťažbách lesov spoločenstiev. NIML po-

tvrdila v štátnych lesoch súlad v ťažbách ihličnatých drevín, ale pri ťažbách listnáčov zistila

vyšší objem oproti LHE o 32 ±20 %.

  

 

V tejto kapitole podrobnejšie analyzujeme súhrnné výsledky z kapitoly 4.1 zamerané

na porovnanie úmyselných a náhodných ťažieb dreva podľa ďalších kategórií. Napriek ur-

čitému riziku rozdielneho metodického posúdenia ťažby dreva v LHE a NIML, boli rozdie-

ly medzi objemom náhodnej a úmyselnej ťažby dreva zrejmé. Podľa súhrnných výsledkov

boli náhodné ťažby dreva podľa LHE mierne, ale štatisticky nevýznamne vyššie o 7 ±21 %

ako ťažby dreva podľa NIML. Naopak, úmyselné ťažby dreva evidované v LHE boli výraz-

ne a štatisticky v ýznamne nižšie, a to celkom až o 38 ±15 % oproti ťažbám podľa NIML.

Pri podrobnejšej analýze pôjde o vzájomné porovnanie úmyselných a náhodných ťa-

žieb dreva podľa LHE a NIML po skupinách drevín, krajoch, kategóriách lesov a kategó-

riách obhospodarovania.

 

Vývoj objemu úmyselných ťažieb dreva po skupinách drevín uvádza obrázok 10 a náhod-

ných ťažieb dreva obrázok 11. V lesoch Slovenska v rokoch 2006 – 2015 pri úmyselných

ťažbách prevažovali listnaté dreviny. Ročný objem úmyselných ťažieb dreva listnatých

drevín kolísal okolo 3 mil. m3, decenálny priemer bol 2,7 mil. m3, minimum 2,29 mil. m3

v roku 2014 a maximum 3,29 mil. m3 v roku 2013. Ročný objem úmyselných ťažieb dreva

ihličnanov bol nižší, kolísal nad 1 mil. m3. Decenálny priemer bol 1,18 mil. m3, minimum

0,78 mil. m3 v roku 2008, maximum 1,46 mil. m3 v roku 2013. Zaujímavá je vizuálna sú-

vislosť medzi celkovým objemom úmyselných ťažieb dreva podľa skupín drevín. Čím viac

sa evidovalo úmyselných ťažieb dreva listnáčov, tým viac aj ihličnanov a naopak, čím me-

nej sa evidovalo úmyselných ťažieb ihličnanov, tým menej aj listnáčov.

Celkový podiel ťažieb ihličnanov za decénium bol 29,9 %, pričom kolísal od 23,4 %

v roku 2008 po 32,6 % v roku 2011.

Obrázok 10. Vývoj r očných objemov úmyselných ť ažieb dreva podľ a LHE v rokoch 2006 – 2015 po skupinách drev ín

Celkový ročný objem náhodných ťažieb dreva v lesoch Slovenska v rokoch 2006 –

2015 bol vyšší ako pri úmyselných ťažbách. No pri drevinách boli výrazné rozdiely. Kým

pri úmyselných ťažbách výrazne prevažovali listnáče, pri náhodných s ešte vyšším podie-

lom dominovali ihličnany.

Obrázok 11. Vývoj ro čných objemov náhodných ťaž ieb dreva podľa LHE v roko ch 2006 – 2015 po skupinách dreví n

Ročný objem náhodných ťažieb dreva ihličnatých drevín bol oveľa variabilnejší ako pri

úmyselnej ťažbe. Decenálny priemer bol 4,2 mil. m3, minimum 2,79 mil. m3 v roku 2013

a maximum až 5,56 mil. m3 v roku 2018. Ročný objem náhodných ťažieb dreva listnáčov

bol omnoho nižší, v prvej polovici decénia väčšinou nepresahoval pol milióna m3, neskôr

však stúpol a priblížil sa takmer k 2 mil. m3. Decenálny priemer bol 0,8 mil. m3, minimum

0,41 mil. m3 v roku 2009, maximum 1,89 mil. m3 v roku 2014. Decenálny podiel ihličnanov

na celkovej náhodnej ťažbe dosiahol 83,9 %. Medziročne kolísal od maxima 92,7 % v roku

2009 po minimum 70,2 % v roku 2015.

Obrázok 12 predstavuje vývoj úmyselných hektárových ťažieb dreva, ktorý pri drevi-

nách kopíruje vývoj celkových ťažieb. V prepočte na hektár lesa sa evidovali úmyselné ťaž-

by dreva v decenálnom priemere s hodnotou 2,03 m3, z čoho 0,61 m3.ha−1 predstavovali ih-

ličnany a 1,43 m3.ha−1 listnáče.

Obrázok 12. Vý voj ročných objemov pri emerných úmyselných ťa žieb dreva na hekt ár lesa

podľa LHE v rokoc h 2006 – 2015 po skupinách drevín

Náhodné ťažby dreva v lesoch Slovenska v prepočte na hektár lesa sa za decénium

2006 – 2015 evidovali v priemere s hodnotou 2,63 m3, z čoho 2,21 m3.ha−1 predstavovali

ihličnany a 0,42 m3.ha−1 listnáče (obrázok 13).

Obrázok 13. Vý voj ročných objemov priemer ných náhodných ťažieb d reva na hektár les a

podľa LHE v rokoc h 2006 – 2015 po skupinách drevín

Porovnanie celkových ťažieb dreva v lesoch Slovenska za decénium 2006 – 2015 po-

dľa druhu ťažby dreva z ťažieb dreva evidovaných v LHE a zistených v NIML prezentuje

tabuľka 20.

Tabuľka 20. Porov nanie druhov ce lkových ťaž ieb dreva v les och Slovenska podľa LHE v rokoch 2006 a ž 2015 a NIML

(lesné poz emky)

Druh ťa žby dreva Dreviny LHE 2006 – 2 015 NIML Rozdiel

mil. m3%

Úmyselná Ihl ičnaté 11,8 16,3 ±4,8 −4, 5 ±4,8 −28 ±29

Listnaté 27,7 47,8 ±7,6 −20,1 ±7,6 −42 ±16

Náhodná Ihli čnaté 42,7 38,2 ±8,4 4, 5 ±8,4 12 ± 22

Listnat é 8,2 9,5 ±3,2 −1,3 ±3,2 −14 ±34

m3.ha−1.rok−1

Úmyselná Ihl ičnaté 0,61 0,8 ±0,3

Listnaté 1,43 2 ,5 ±0,4

Náhodná Ihli čnaté 2,21 2,0 ±0,5

Listnat é 0,42 0,5 ± 0,2

Hoci aj pri náhodnej ťažbe sa zistili určité diferencie, vcelku však nepresiahli 15 %

a neboli štatisticky významné. V NIML sa zistili mierne nižšie objemy náhodných ťažieb

dreva ihličnanov o 12 ±22 %, a naopak mierne vyššie objemy náhodných ťažieb dreva list-

náčov o 14 ±34 %.

Pri úmyselnej ťažbe ihličnanov sa už zistili medzi dvomi zdrojmi údajov podstatne vyš-

šie diferencie, no stále pod hranicou štatistickej v ýznamnosti. LHE evidovala nižší objem

ihličnanov z úmyselnej ťažby dreva o 28 ±29 %. No pri listnáčoch sa už potvrdili štatistic-

ky významné rozdiely, keď bol objem úmyselných ťažieb dreva listnáčov podľa LHE niž-

ší až o 42 ±16 %. Znamená to, že s 95 % spoľahlivosťou bola úmyselná ťažba listnáčov v le-

soch Slovenska podľa LHE podhodnotená oproti NIML o 26 až 58 %.



Ročný objem úmyselných ihličnatých ťažieb dreva v lesoch Slovenska podľa LHE v rokoch

2006 – 2015 sa pohyboval okolo 1 mil. m3, priemerná ročná ťažba ihličnanov za toto obdobie

dosiahla podľa NIML 1,6 ±0,5 mil. m3. Rozdiel bol síce takmer 30 %, ale nebol štatisticky vý-

znamný. Ročný objem úmyselných listnatých ťažieb dreva podľa LHE bol dokonca vyšší, va-

ríroval až okolo 3 mil. m3. Úmyselná ťažba listnáčov podľa NIML dosiahla priemerný ročný

objem 4,8 ±0,8 mil. m3, čo však už bolo štatisticky významne viac. Rozdiel predstavoval až 42

±16 % z ťažieb dreva podľa NIML. Posúdená úmyselná ťažba listnáčov bola voči NIML pod-

hodnotená štatisticky nevýznamne.

Ročný objem náhodných ihličnatých ťažieb dreva v lesoch Slovenska podľa LHE v ro-

koch 2006 – 2015 bol významne vyšší a varíroval od 3 po 6 mil. m3 s priemerom 4,3 mil. m3.

Podľa NIML bol objem posúdenej náhodnej ťažby dreva s priemernou ročnou hodnotou 3,8

±0,8 mil. m3 mierne, ale štatisticky nevýznamne nižší. Ročný objem náhodných listnatých ťa-

žieb dreva podľa LHE bol omnoho nižší, postupne stúpal z 0,5 až takmer k 2 mil. m3. Prie-

merne dosiahol 0,8 mil. m3, pričom posúdená náhodná ťažba listnáčov podľa NIML dosiah-

la 0,95 ±0,3 mil. m3 pri štatisticky nevýznamnom rozdiele. Evidovaná náhodná ťažba v cel-

kovej sume korešponduje s nezávislým zistením podľa NIML.

 

Vývoj evidovaných ročných úmyselných ťažieb dreva podľa LHE v rokoch 2006 až 2015

v jednotlivých krajoch Slovenska prezentuje obrázok 14. Vo väčšine krajov ročné ťažby

dreva kolísali bez v ýraznejších trendov. Ročná variabilita za decénium nepresiahla 20 %,



s výnimkou Žilinského kraja kde bola až 34 %. Najväčší výkyv bol evidovaný v Bansko-

bystrickom kraji, keď medzi rokmi 2013 a 2014 nastal pokles z 1,3 mil. m3 na 0,7 mil. m3,

čiže asi o 40 %. Okrem Trnavského kraja bol aj v ostatných krajoch evidentný pokles obje-

mu úmyselných ťažieb dreva práve medzi rokmi 2013 a 2014. V máji 2014 sa vyskytla skôr

spomínaná veterná kalamita Žoa.

Obrázok 14. Vývoj r očných objemov úmyselných ť ažieb dreva podľa L HE v rokoch 2006 – 2015 v krajoch

V prepočte decenálneho objemu úmyselných ťažieb dreva na hektár lesa sa zistili naj-

vyššie hodnoty okolo 3 m3.ha−1.rok−1 v krajoch Nitrianskom a Trnavskom. V Bratislavskom

kraji nastal pokles z hodnoty okolo 3 m3.ha−1.rok−1 v prvej polovici decénia na 2 m3.ha−1.rok−1.

Podobnú priemernú hodnotu ako Bratislavský kraj v úmyselných ťažbách na hektár lesa

dosiahol aj Trenčiansky kraj, ale s opačným trendom postupného rastu. V krajoch Ban-

skobystrickom, Košickom a Prešovskom dosiahli priemerné objemy úmyselných ťažieb

dreva okolo 2 m3.ha−1.rok−1. Najnižšie objemy úmyselných ťažieb dreva s celkovým prie-

merom iba 1,3 m3.ha−1.rok−1 podľa LHE vykazoval Žilinský kraj.

Obrázok 15. Vý voj ročných priemerných obje mov úmyselných ťažie b dreva na hektár le sa

podľa LHE v rokoc h 2006 – 2015 v krajoch

Porovnanie celkových objemov úmyselných ťažieb dreva v jednotlivých krajoch podľa

LHE a NIML uvádza tabuľka 21.



Tabuľka 21. Porovnanie úmy selných ťažieb dre va v lesoch Slovenska pod ľa LHE v rokoch 2006 až 2015 a NIML (lesné

pozemk y) v jednotlivých kr ajoch

Kraj LHE 20 06 – 2015 NIML Roz diel

mil. m3%

Bratisla vský 1,89 2,2 ±1,8 − 0,3 ±1,8 −14 ±82

Trnavský 1,86 2,7 ±1,9 −0,8 ±1,9 −31 ±70

Trenčiansky 5,42 11,5 ±4,5 −6,1 ±4,5 −53 ±39

Nitriansk y 2,91 3,5 ±1,6 −0,6 ±1,6 −17 ±46

Žilinsk ý 4,64 7,0 ±3,3 −2,4 ±3,3 −34 ±47

Banskobyst rický 10,12 14,1 ±4,1 − 4,0 ±4,1 −28 ±29

Košický 4,63 7,3 ±2,8 −2,7 ±2,8 −37 ±38

Prešovský 7,97 15,7 ±4,5 −7,7 ±4,5 −49 ±29

m3.ha−1.rok−1

Bratisla vský 2,58 2,9 ±2,4

Trnavský 3,02 4,4 ±3,1

Trenčiansky 2 ,51 5,2 ±1,9

Nitriansk y 3,14 4,1 ±1,7

Žilinsk ý 1,27 2,0 ±0,9

Banskobyst rický 2,2 4 3,2 ±0,9

Košický 1,81 2,8 ±1,0

Prešovský 1,87 3,8 ±1,1

Hodnoty objemov podľa LHE boli vo všetkých krajoch nižšie ako podľa NIML, ale vo

väčšine krajov boli nízke a štatisticky nevýznamné. Najnižšie rozdiely, teda takmer zhoda

sa zistili v Bratislavskom a Nitrianskom kraji. Vyššie rozdiely, takmer na hranici štatistic-

kej významnosti sa pri úmyselnej ťažbe zistili v krajoch Banskobystrickom, Trnavskom,

Žilinskom a Košickom, od 28 ±29 % po 37 ±38 %. Rozdiely teda môžu naznačovať urči-

té vychýlenie, ale nie sú spoľahlivo potvrdené. Štatisticky významné rozdiely však vyšli

v kraji Prešovskom, a to až o 49 ±29 % a Trenčianskom s hodnotou 53 ±39 %. V posledne

uvedených dvoch krajoch tak pri 95 % spoľahlivosti možno tvrdiť, že súhrnné údaje v LHE

o úmyselnej ťažbe boli podhodnotené od 20 po 78 %, resp. od 14 po 92 %, teda v priemere

bola vykázaná približne len polovica úmyselných ťažieb dreva zistených v NIML.

Kým podľa LHE kolísali priemerné hodnoty úmyselných ťažieb dreva medzi 1,27 až

3,14 m3.ha−1.rok−1, podľa NIML boli priemerné hodnoty medzi 2,0 ±0,9 až 5,2 ±1,9 m3.ha−1.

rok−1. Poradie krajov s nižšími a vyššími priemernými objemami úmyselných ťažieb dreva

podľa LHE a NIML korešponduje, s výnimkou Trenčianskeho a Prešovského kraja. Tren-

čiansky kraj podľa NIML dokonca vykazoval najvyššie priemerné hodnoty úmyselných

ťažieb dreva zo všetkých krajov.

Na obrázku 16 je uvedený trend vývoja objemov náhodných ťažieb dreva v lesoch Slo-

venska podľa LHE v rokoch 2006 – 2015 po jednotliv ých krajoch. V porovnaní s úmysel-

nými ťažbami bola pri náhodných ťažbách omnoho vyššia variabilita. Najnižšia, na úrov-

ni 20 % bola v Prešovskom a Košickom kraji kde sa ročný objem náhodnej ťažby dreva po-

hyboval najčastejšie medzi 0,5 až 1 mil. m3. Podobné hodnoty boli aj v Banskobystrickom

kraji, tu však maximá presiahli aj 1,5 mil. m3 v roku. V Žilinskom kraji sa evidovali naj-

vyššie objemy náhodnej ťažby dreva medzi 1,2 až 2,4 mil. m3 s decenálnou variabilitou vo

výške 25 %. V Trnavskom a Trenčianskom prekročila decenálna variabilita 30 %. Takmer

50 % variabilita sa vypočítala v Nitrianskom kraji a najvyššia, až 64 % bola v kraji Brati-

slavskom. V ostatných dvoch krajoch však boli evidované výrazne nižšie celkové objemy

náhodných ťažieb dreva.

Obrázok 16. Vývoj r očných objemov náhodných ťa žieb dreva podľa LHE v r okoch 2006 – 2015 v krajoch

Prepočet náhodných ťažieb dreva na hektár lesa zv ýraznil najvyššie hodnoty priemer-

ne presahujúce 5,0 s maximom až 6,7 m3.ha−1 v Žilinskom kraji. Ostatné kraje vykazo-

vali priemerne menej ako polovicu. Prešovský, Košický a Banskobystrický dosiahli de-

cenálny priemer okolo 2,5 m3.ha−1.rok−1. Priemer objemu náhodných ťažieb dreva pod

2 m3.ha−1 sa evidoval v Bratislavskom kraji, pri veľkej variabilite však bolo ročné maxi-

mum v roku 2010 až 4,5 m3.ha−1. Náhodné ťažby dreva v Trenčianskom kraji sa evidovali

okolo 1 m3.ha−1 s maximom 1,66 m3.ha−1 v roku 2008. Najnižšie priemerné hektárové ob-

jemy náhodných ťažieb dreva v ykazovali Trnavský a Nitriansky kraj, priemerne iba 0,7,

resp. 0,5 m3.ha−1.

Obrázok 17. Vývoj ročných objemov pr iemerných náhodných ť ažieb dreva na hek tár lesa podľa LHE

v rokoch 2006 – 2015 v krajoc h

Porovnanie celkových objemov náhodných ťažieb dreva v jednotlivých krajoch po-

dľa LHE a NIML uvádza tabuľka 22. Pri náhodných ťažbách sa zistili vo všetkých krajoch

s výnimkou Trenčianskeho o čosi vyššie údaje v LHE ako v NIML. Rozdiely však väčši-

nou neboli veľké. Takmer úplná zhoda sa našla v kraji Košickom, Banskobystrickom, Ži-

linskom ale aj Nitrianskom. Pre Trnavský kraj sieť NIML nepodchytila takmer žiadnu ná-

hodnú ťažbu, preto sa výsledky nedajú porovnať. O čosi vyššie relatívne rozdiely, ktoré



však ešte neboli štatisticky významné, sa našli v kraji Bratislavskom a Prešovskom. Je-

diný kraj, pri ktorom bola okrem úmyselnej v LHE nižšia aj náhodná ťažba bol Trenčian-

sky, ale ani tu vzhľadom na presnosť zistenia ťažieb dreva v NIML nebol rozdiel štatistic-

ky významný.

Tabuľka 22. Por ovnanie náhodných ť ažieb dreva v l esoch Slovenska pod ľa LHE v rokoch 2006 a ž 2015 a NIML (lesné

pozemk y) v jednotlivých kr ajoch

Kraj LHE 20 06 – 2015 NIML Rozdiel

mil. m3%

Bratisla vský 1,46 0,9 ±1,6 0,6 ±1,6 67 ±178

Trnavský 0,42 0,0 ±0,1 0,4 ± 0,1 n.a.

Trenčiansky 2,40 3,5 ±2 ,5 −1,1 ±2,5 −31 ±71

Nitriansk y 0,47 0,4 ±0,4 0,1 ±0,4 18 ±100

Žilinsk ý 18,61 17,7 ±6,6 0,9 ±6,6 5 ±37

Banskobyst rický 10,62 10,4 ±4,3 0,2 ±4,3 2 ±41

Košický 6,85 6,8 ±3,6 0,0 ±3,6 1 ±53

Prešov ský 10,13 7,8 ±3,7 2 ,3 ±3,7 30 ±47

m3.ha−1.rok−1

Bratisla vský 1,98 1,2 ±2 ,0

Trnavský 0,68 0,1 ±0,1

Trenčiansky 1,11 1,6 ±1,1

Nitriansk y 0,51 0,5 ±0,4

Žilinsk ý 5,09 5,0 ±1,8

Banskobyst rický 2,35 2, 3 ±0,9

Košický 2,67 2,6 ±1,3

Prešov ský 2,37 1,9 ±0,9



Ročný objem úmyselnej ťažby dreva za lesy Slovenska v rokoch 2006 – 2015 v jednotlivých

krajoch varíroval podľa LHE od 1,3 po 3,0 m3.ha−1. Podľa NIML boli zistené priemerné hod-

noty vždy o čosi vyššie, od 2,0 ±0,9 až po 5,2 ±1,9 m3.ha−1. Prakticky všetky kraje podľa LHE

vykazovali nižšie úmyselné ťažby dreva ako sa zistilo podľa NIML, rozdiely však boli väčšinou

na hranici štatistickej významnosti. Významné rozdiely sa zistili iba v Prešovskom a Tren-

čianskom kraji, kde LHE vykázala polovičné objemy úmyselných ťažieb dreva ako NIML. Tie-

to boli pravdepodobne v evidencii podhodnotené. Najnižšie priemerné hektárové objemy úmy-

selných ťažieb dreva vyšli zhodne podľa LHE aj NIML v Žilinskom kraji, čo je spôsobené do-

minantným podielom náhodných ťažieb dreva.

Ročný objem náhodnej ťažby dreva za lesy Slovenska v rokoch 2006 – 2015 v jednotli-

vých krajoch varíroval oveľa viac. Najviac, aj podľa LHE aj podľa NIML, vykázal Žilinský

kraj s hodnotou 5,0 ±1,8 m3.ha−1. V ostatných krajoch boli objemy náhodných ťažieb dreva

výrazne nižšie ha−1. Pri porovnaní náhodných ťažieb dreva v jednotlivých krajoch podľa LHE

a NIML vyšla pozoruhodná zhoda, čo svedčí pri náhodných ťažbách o plnom súlade eviden-

cie so skutočnosťou, na rozdiel od úmyselných ťažieb dreva.

 

Vývoj evidovaných ročných úmyselných ťažieb dreva na Slovensku podľa LHE v rokoch

2006 až 2015 po kategóriách lesov prezentuje obrázok 18. Pochopiteľne dominantné ob-

jemy úmyselných ťažieb dreva pochádzali z hospodárskych lesov. Dosahovali podiel 82

až 86 % zo všetkých úmyselných ťažieb dreva, priemerne 84,1 % s hodnotou 32,2 mil. m3.

Objem úmyselných ťažieb dreva v ochranných lesov bol nízky, celkovo za decénium do-

siahol 1,97 mil. m3, čo predstavovalo 5,0 %. Do roku 2013 dosahoval ročný objem úmy-

selných ťažieb dreva v ochranných lesoch menej ako 0,1 mil. m3, pričom od roku 2013 ra-

pídne stúpol až k 0,5 mil. m3. Objem úmyselných ťažieb dreva v lesoch osobitného urče-

nia v ykazoval opačný trend ako v ochranných lesoch. Do roku 2013 sa pohyboval ročne

na úrovni 0,5 mil. m3, od tohto roku nastal pokles k hranici 0,1 mil. m3. Celkovo za decé-

nium dosiahla úmyselná ťažba v lesoch osobitného určenia 4,29 mil. m3, čo tvorilo na cel-

kovej ťažbe 10,9 %.

Obrázok 18. Vý voj ročných objemov úmyselných ť ažieb dreva pod ľa LHE v rokoch 2006 – 2015 po kategóriách l esov

Vývoj evidovaných ročných úmyselných ťažieb dreva prepočítaných na hektár lesa

znázorňuje obrázok 19. V hospodárskych lesoch za decénium sa zistila nízka variabilita

14,7 %, čo svedčí o dlhodobo vyrovnanom manažmente. Úmyselné ťažby dreva boli dlho-

dobo na úrovni 2,5 m3.ha−1 s minimom 2,0 a maximom 2,9 m3.ha−1. Do roku 2012 mali veľ-

mi podobné hodnoty aj úmyselné ťažby dreva v lesoch osobitného určenia. Po roku 2013

klesli ťažby dreva na podozrivo nízke hodnoty okolo 0,5 m3.ha−1. Príčinu nevieme zdôvod-

niť manažmentom. Naopak, v ochranných lesoch boli evidované ročné ťažby dreva 0,2 až

0,4 m3.ha−1 pričom v roku 2013 dosiahli až 1,7 m3.ha−1.

Obrázok 19. Vývoj roč ných objemov priemerných úmy selných ťažieb dre va na hektár lesa p odľa LHE

v rokoch 2006 – 2015 po kategó riách lesov



Porovnanie celkových objemov úmyselnej ťažby dreva po kategóriách lesov podľa

LHE a NIML uvádza tabuľka 23. Kým v ochranných lesoch sa zistila medzi LHE a NIML

takmer úplná zhoda, dokonca mierne vyššie údaje uvádzala LHE, a v lesoch osobitné-

ho určenia boli rozdiely pod hranicou štatistickej významnosti, najväčšie rozdiely boli

pri úmyselnej ťažbe práve v hospodárskych lesoch. A to až vo výške −21,9 ±8,4 mil. m3,

čo predstavuje až 40 ±15 % podiel. So spoľahlivosťou 95 % boli teda úmyselné ťažby dre-

va v hospodárskych lesoch evidované v LHE za uvedené obdobie voči NIML nižšie o 25

až 55 %. V prepočte na hektár lesa boli ročné úmyselné ťažby dreva podľa LHE vo výš-

ke 2,4 m3.ha−1, kým podľa NIML až 4,2 ±0,6 m3.ha−1. V ochranných lesoch bola zhoda vo

výške okolo 0,5 m3.ha−1, kým v lesoch osobitného určenia boli rozdiely medzi 1,73 m3.ha−1

z LHE a 2,9 ±1,4 m3.ha−1 z NIML aj kvôli menšiemu počtu IP štatisticky nevýznamné.

Tabuľka 23. Porovnanie úmyseln ých ť ažieb dreva v lesoch Slovenska podľa LHE v rokoch 2006 až 2015 a NIML

po kategór iách lesov

Kategór ia lesov L HE 2006 – 2015 NIML Rozdiel

mil. m3 %

Hospodárske 33,2 55,1 ±8,4 −21,9 ±8,4 −40 ±15

Ochranné 2,0 1,6 ±1,4 0,4 ±1,4 25 ±88

Osobitnéh o určenia 4,3 6,8 ±3,4 −2,5 ±3,4 −37 ±50

m3.ha−1.rok−1

Hospodárske 2,44 4,2 ±0,6

Ochranné 0,59 0,5 ± 0,4

Osobitnéh o určenia 1,73 2,9 ±1,4

Porovnanie objemu úmyselných ťažieb dreva v kategóriách lesov podľa LHE a NIML

po skupinách drevín uvádza tabuľka 50. V ochranných lesoch sa potvrdila zhoda v ýsled-

kov medzi LHE a NIML. V lesoch osobitného určenia NIML zistila takmer dvojnásob-

ný objem ihličnatej ťažby dreva a takmer o polovicu v yšší objem listnatej ťažby dreva ako

LHE. Výsledky sú však napriek tomu vzhľadom na malý počet inventarizačných plôch šta-

tisticky nev ýznamné. V hospodárskych lesoch sa celková záporná diferencia ťažieb dreva

podľa LHE rozdelila medzi ihličnaté a listnaté. Vyššia bola pri listnatých drevinách s cel-

kovým rozdielom až 45 ±17 % voči objemu NIML, kým pri ihličnanoch bol rozdiel nevý-

znamný 23 ±34 %.

Tabuľka 24. Porovnanie úmys elných ťažieb dreva v lesoch Slovenska pod ľa LHE v rokoch 2006 až 2015 a NIML

po kategór iách lesov a skupinách dre vín

Kategór ia lesov Dreviny LHE 2006 – 2015 NIML Rozdiel

mil. m3 %

Hospodárske Ihlična té 9,9 12 ,8 ±4,4 −2,9 ±4,4 −23 ±34

Listnaté 23,3 42,3 ±7,3 −19 ±7,3 −45 ±17

Ochranné I hličnaté 0,5 0,5 ±0,4 0 ±0,4 0 ±80

Listnat é 1,5 1,1 ±1,4 0,4 ±1,4 36 ±127

Osobitnéh o určenia Ihl ičnaté 1,4 2,7 ±2,2 −1,3 ±2,2 −48 ±81

Listnat é 2,9 4,1 ±2,6 −1,2 ±2,6 −29 ±63

m3.ha−1.rok−1

Hospodárske Ihlična té 0,73 1,0 ±0,3

Listnaté 1,71 3,2 ±0, 5

Ochranné I hličnaté 0,15 0,1 ±0,1

Listnat é 0,45 0,3 ± 0,4

Osobitnéh o určenia Ihl ičnaté 0,56 1,2 ±0,9

Listnat é 1,17 1,8 ±1,1



Obrázok 20 predstavuje decenálny vývoj náhodných ťažieb dreva podľa LHE po ro-

koch 2006 až 2015. Najväčšie rozdiely v celkovom objeme boli v hospodárskych lesoch, kde

vzrástli náhodné ťažby dreva z úrovne 2,5 mil. m3 až cez 4 mil. m3 v rokoch 2008 a 2010,

potom nastal pokles pod 2,5 mil. m3 v rokoch 2012 a 2013 a kalamita Žoa z mája 2014

zapríčinila prekročenie hranice 4,5 mil. m3. Objem náhodných ťažieb dreva v ochranných

lesoch kolísal medzi 0,5 až 1,0 mil. m3. V lesoch osobitného určenia sa zaznamenal pokles

z 1,2 mil. m3 v roku 2006 na 0,4 mil. m3 v roku 2013.

Obrázok 20. Vý voj ročných objemov náhodných ť ažieb dreva pod ľa LHE v rokoch 2006 – 2015 po kategóriá ch lesov

V prepočte objemu náhodných ťažieb na hektár lesa je vidieť, že najvyššie hodnoty ne-

boli v lesoch hospodárskych, ale v lesoch osobitného určenia (obrázok 21). Do roku 2010

predstavovali náhodné ťažby priemerne až okolo 4 m3.ha−1 ročne s maximom 4,73 v roku

2010. Potom tu nastal pokles pod 2 m3.ha−1 v roku 2013. V hospodárskych lesoch rástol

objem náhodných ročných ťažieb dreva z 2 m3.ha−1 na 3 m3.ha−1, v rokoch 2012 a 2013

zase nastal pokles pod 2 m3.ha−1 a kalamita Žoa zdvihla objem náhodných ťažieb dreva

na maximálnu hodnotu 3,45 m3.ha−1. Náhodná ťažba v ochranných lesoch varírovala naj-

viac a kým do roku 2011 bola výrazne nižšia s hodnotami okolo 2 m3.ha−1, v roku 2012 do-

siahla viac ako ostatné 2 kategórie s maximálnou hodnotou až 3,14 m3.ha−1. Potom bola

opäť nižšia ako v lesoch hospodárskych a osobitného určenia.

Obrázok 21. Vývoj r očných objemov priemer ných náhodných ťažieb dre va na hektár lesa p odľa LHE

v rokoch 2006 – 2015 po kategó riách lesov



Porovnanie náhodných ťažieb dreva podľa LHE a NIML ukazuje odlišný stav ako pri

úmyselnej ťažbe (tabuľka 24). Vo všetkých kategóriách lesov uvádzali údaje z LHE mier-

ne, ale štatisticky nevýznamne vyššie ťažby ako sa zistili podľa NIML. Rozdiel medzi prie-

merným údajom z LHE a NIML v hospodárskych lesoch bol iba 4 ±25%, v lesoch osobit-

ného určenia iba 3 ±47 %. Najväčší rozdiel bol v ochranných lesoch, ale ani tu nebol vzhľa-

dom na počet IP výsledok štatisticky v ýznamne rozdielny.

Tabuľka 25. Porovnanie náh odných ťažieb dreva v le soch Slovenska podľa LHE v rokoc h 20 06 až 2015 a NIML

po kategór iách lesov

Kategór ia lesov LHE 2006 – 2015 NIML Rozdiel

mil. m3 %

Hospodár ske 35,2 33,9 ±8,5 1,3 ±8,5 4 ±25

Ochranné 6,7 4,9 ± 3,2 1,8 ±3,2 37 ±65

Osobitnéh o určenia 9,0 8,7 ±4,1 0,3 ±4,1 3 ±47

m3.ha−1.rok−1

Hospodár ske 2, 59 2,6 ±0,6

Ochranné 2 ,03 1,4 ±0,9

Osobitnéh o určenia 3,6 4 3,7 ±1,7

Zhoda medzi objemom náhodných ťažieb dreva podľa LHE a NIML sa prejavila aj pri

rozdelení na dreviny. V hospodárskych lesoch boli minimálne diferencie rovnako pri ihlič-

nanoch ako pri listnáčoch. Vyššie diferencie v ochranných lesoch potvrdili trend väčšie-

ho rozdielu listnáčov ako ihličnanov, ale opäť kvôli malému počtu inventarizačných plôch

neboli štatisticky významné. V lesoch osobitného určenia sa prejavili listnáče s omnoho

vyšším rozdielom ako ihličnany, ale opäť, hoci pri listnáčoch len veľmi tesne, nebola po-

tvrdená štatistická významnosť.

Tabuľka 26. Porovnan ie náhodných ťažieb dre va v lesoch Slovenska podľa LHE v roko ch 2006 až 2015 a NIML

po kategór iách lesov a dreviná ch

Kategór ia lesov Dreviny LHE 2006 – 2 015 NIML Rozdiel

mil. m3%

Hospodárske Ihlična té 28,9 27,8 ±8,5 1,1 ±8,5 4 ±31

Listnat é 6, 3 6,1 ±2 ,3 0,2 ±2,3 3 ±38

Ochranné I hličnaté 5,8 4,5 ±3,3 1,3 ±3,3 29 ±73

Listnat é 0,9 0,4 ±0, 3 0,5 ±0,3 125 ±75

Osobitnéh o určenia I hličnaté 8,0 5,8 ±3,3 2,2 ±3,3 38 ±57

Listnat é 1,0 3,0 ±2,3 −2 ±2,3 −67 ±77

m3.ha−1.rok−1

Hospodárske Ihlična té 2,12 2,1 ±0,6

Listnat é 0,46 0,5 ±0,2

Ochranné I hličnaté 1,76 1,3 ± 0,9

Listnat é 0,27 0,1 ±0,1

Osobitnéh o určenia I hličnaté 3,25 2 ,5 ±1,2

Listnat é 0,39 1,3 ±1,0



Ročný objem úmyselných ťažieb dreva za lesy Slovenska v rokoch 2006 – 2015 podľa LHE

v hospodárskych lesoch varíroval väčšinou od 3 do 4, s decenálnym priemerom 3,3 mil. m3. V le-

soch osobitného určenia sa objem ťažieb dreva pohyboval okolo 0,5 s priemerom 0,43 mil. m3

a v ochranných lesoch stúpol z 0,1 na 0,5 s priemerom 0,2 mil. m3. V prepočte na hektár

vykazovali hospodárske lesy a lesy osobitného určenia podobné hodnoty 2 až 2,5 m3.ha−1.



V ochranných lesoch bol spočiatku nízky pod 0,5 m3.ha−1, neskôr však stúpol aj nad

1,5 m3.ha−1.

Údaje o úmyselných ťažbách podľa LHE v ochranných lesoch boli v súlade s NIML. Hoci

NIML zistila vyššie úmyselné ťažby dreva v lesoch osobitného určenia o 37 ±50 %, rozdiel ne-

bol štatisticky významný. Významný rozdiel však bol v úmyselných ťažbách v hospodárskych

lesoch, kde NIML zistila vyšší objem ťažieb dreva až o 40 ±15 %. Priemerne na hektár teda

boli podľa LHE 2,4 m3.ha−1, podľa NIML 4,2 ±0,6 m3.ha−1. Pritom bola vyššia diferencia

pri objeme úmyselných ťažieb listnáčov, až o 45 ±17 %, kým ťažby ihličnanov boli vyššie o 23

±34 %.

Ročný objem náhodných ťažieb dreva za lesy Slovenska v rokoch 2006 – 2015 podľa

LHE v hospodárskych lesoch varíroval od 2,5 po 4,8, s decenálnym priemerom 3, 5 mil. m3.

V ochranných lesoch stúpol z 0,5 až na 1 mil. s priemerom 0,67 mil. m3. V lesoch osobitného

určenia objem postupne klesal z 1,2 na 0,4 s priemerom 0,9 mil. m3. V prepočte na hektár vy-

kazovali hospodárske a ochranné lesy podobné hodnoty 2 až 3 m3.ha−1, pričom v hospodár-

skych lesoch bol decenálny priemer 2,6 m3.ha−1, v ochranných 2,0 m3.ha−1. V lesoch osobit-

ného určenia spočiatku dosahovali náhodné ťažby priemerne viac ako 4 m3.ha−1, neskôr po-

klesli k 2 m3.ha−1.

Na rozdiel od úmyselných ťažieb dreva boli rozdiely medzi náhodnými ťažbami po-

dľa LHE a NIML minimálne. V lesoch hospodárskych a osobitného určenia priemerná dife-

rencia neprekročila 5 %, v ochranných lesoch bola síce vyššia, ale rozdiel nebol štatisticky vý-

znamný. Zhoda sa potvrdila aj pri rozčlenení náhodných ťažieb dreva podľa drevín, hoci v le-

soch osobitného určenia NIML zistila takmer 3-násobne, hoci štatisticky nevýznamne vyššie

objemy listnáčov.

    

 

Vývoj evidovaných ročných úmyselných ťažieb dreva podľa LHE v rokoch 2006 až 2015

za rôzne kategórie obhospodarovania lesa prezentuje obrázok 22. Najvyššie objemy dosa-

hovali štátne lesy, pričom najväčší pokles sa evidoval v roku 2013. Decenálny priemer do-

siahol ročne 2,36 mil. m3. Okolo 1 mil. m3 úmyselných ťažieb dreva vykazovali spoločen-

stevné lesy, mestské a obecné dosiahli priemer 0,4 mil. m3. Omnoho nižšie hodnoty boli

odevidované v lesoch súkromných, cirkevných a družstevných.



Obrázok 22. V ývoj ročných objemov úmys elných ťažieb dre va podľa LHE v rokoch 2006 – 2015

po kategór iách obhospodarovania

Obrázok 23. Vý voj ročných objemov prieme rných úmyselných ťaž ieb dreva na hekt ár lesa podľa LHE

v rokoch 2006 – 2015 po kategó riách obhospodarovan ia

Prepočet ročných úmyselných ťažieb dreva na hektár lesa podľa LHE v rokoch 2006

až 2015 ukázal v ýrazné diferencie (obrázok 23). V prvej skupine sú lesy štátne, spoločen-

stevné, mestské a obecné. Objemy úmyselných ťažieb dreva tu vykazujú súlad. Úmysel-

né ťažby v štátnych lesoch dosiahli za 10 rokov ročný priemer 2,24 m3.ha−1, v lesoch spo-

ločenstiev 2,00 m3.ha−1 a v lesoch mestských a obecných 2,35 m3.ha−1. Objem úmyselných

ťažieb dreva súkromných lesov dosiahol za 10 rokov priemer iba 1,13 m3.ha−1, čo je asi po-

lovica z objemov predchádzajúcej skupiny. Ešte nižšie hodnoty vykazovali lesy družstiev

a cirkevné lesy, s nízkymi hodnotami 0,59, resp. 0,54 m3.ha−1, čo je takmer iba 1/4 prvej

skupiny. Je zrejmé, že tieto kategórie obhospodarovania lesov vykazujú podozrivo nízke

hodnoty úmyselnej ťažby dreva.

Predchádzajúce podozrenie o podhodnotenej evidencii potvrdili výsledky NIML. Hoci

sa celkovo opäť pri úmyselnej ťažbe zistili vo všetkých kategóriách obhospodarovania niž-

šie objemy ťažieb dreva v LHE ako v NIML, výsledky boli značne rozdielne. Takmer úplná

zhoda bola v údajoch úmyselných ťažieb dreva mestských a obecných lesov, kde sa zistila

minimálna diferencia len 3 ±48 %. Málo zastúpené družstevné lesy sa s úmyselnou ťažbou

v NIML nedali porovnávať. Mierne nižšie údaje v LHE oproti NIML sa zistili v lesoch spo-



ločenstevných s relatívnym rozdielom 34 ±27 % a štátnych s rozdielom 36 ±19 %. Rozdie-

ly tu už boli štatisticky významné, keď sa s 95 % spoľahlivosťou zistila v spoločenstevných

lesoch podľa LHE nižšia úmyselná ťažba oproti NIML o 7 až 61 % a v štátnych lesoch o 17

až 55 %. V cirkevných lesoch NIML zistila trojnásobne vyššie úmyselné ťažby dreva, ale

vzhľadom na malý počet inventarizačných plôch rozdiel nebol štatisticky významný. Naj-

väčší rozdiel sa zistil v úmyselnej ťažbe súkromných lesov, kde NIML zistila priemerne až

viac ako štvornásobne vyšší objem ako vykázala LHE!

Tabuľka 27. Porovnanie úmysel ných ťažieb dreva v lesoch Slovenska podľ a LHE v rokoch 2006 až 2015 a NIML (lesné

pozemk y) po kategóriách obhospoda rovania lesov

Kategór ia obhospodarov ania LHE 200 6 – 2015 NIML Rozdi el

mil. m3 %

Štátne 23,3 36,4 ±7,0 −13,1 ±7 −36 ±19

Súkromné 1,5 7,2 ±3,8 −5,7 ±3,8 −79 ±53

Spoločenstevné 10,5 16,0 ±4,3 −5,5 ±4,3 −34 ±27

Družst vá 0,0 n.a. n.a. n.a.

Cirkev né 0,2 0,6 ±0,6 − 0,4 ±0,6 −67 ±100

Mestské a obe cné 3,9 4,0 ±1,9 −0,1 ±1,9 −3 ±48

m3.ha−1.rok−1

Štátne 2,2 0 3,5 ± 0,7

Súkromné 1,13 5,0 ±2,6

Spoločenstevné 1,96 2,8 ±0,7

Družst vá 0,56 0,0 ±0,0

Cirkev né 0,51 2,6 ±2 ,5

Mestské a obe cné 2,29 2,5 ±1,2

Vývoj evidovaných ročných náhodných ťažieb dreva podľa LHE v rokoch 2006 až 2015

za rôzne kategórie obhospodarovania lesa prezentuje obrázok 24. Aj pri náhodných ťaž-

bách najvyššie objemy dosahovali štátne lesy, hoci od roku 2013 sa k nim tesne priblíži-

li v ykazované ťažby dreva lesov spoločenstiev. Decenálny priemer v štátnych lesoch do-

siahol ročne 2,67 a spoločenstiev 1,75 mil. m3. Mestské a obecné lesy dosiahli priemer

0,59 mil. m3. Omnoho nižšie hodnoty boli zaevidované v lesoch súkromných, kde sa evi-

dovalo priemerne 0,15 mil. m3, v cirkevných 0,02 a družstevných 0,01 mil. m3.

Obrázok 24. V ývoj ročných objemov náho dných ťažieb dreva p odľa LHE

v rokoch 2006 – 2015 po kategó riách obhospodarovan ia



Rovnako ako pri úmyselných ťažbách, aj pri evidovanej náhodnej v prepočte na hek-

tár lesa sa vytvorili odlišné skupiny (obrázok 25). Kým v štátnych lesoch sa evidovali ročné

ťažby dreva vo výške 2,52 m3.ha−1, v lesoch spoločenstevných 3,23 m3.ha−1 a najvyššie hod-

noty za decénium vykázali mestské a obecné lesy s objemom 3,48 m3.ha−1. Naopak, v súk-

romných lesoch v ychádzali náhodné ťažby dreva na priemerne iba 1,1 m3.ha−1. A rovna-

ko ako pri úmyselných ťažbách aj pri náhodných vyšli najnižšie objemy v lesoch družstev-

ných a cirkevných, s hodnotami priemerne 0,90, resp. 0,84 m3.ha−1. Kým úmyselné ťažby

dreva sú ovply vnené manažmentom a rozhodnutie obhospodarovateľa ťažiť menej alebo

viac ich môže ovplyvniť, náhodné ťažby dreva sú následkom pôsobenia nepriaznivých či-

niteľov ktoré sú ovplyvnené prírodnými, stanovištnými a porastov ými pomermi a nema-

li by byť významne ovplyvnené druhom vlastníctva či kategóriou obhospodarovateľa. Pre-

to sú v ýrazne nízke údaje naozaj podozrivé a s vysokou pravdepodobnosťou svedčia skôr

o neúplnej evidencii.

Obrázok 25. Vý voj ročných objemov priemer ných náhodných ťažieb d reva na hektár le sa podľa LHE

v rokoch 2006 – 2015 po kategó riách obhospodarovan ia

Pri porovnaní náhodných ťažieb dreva v lesoch Slovenska podľa LHE a NIML po ob-

hospodarovateľoch (tabuľka 28) sa zistila väčšia variabilita rozdielov. Mierne vyššie ťaž-

by dreva podľa LHE oproti ťažbám podľa NIML, boli v lesoch štátnych, ale rozdielne boli

štatisticky nevýznamné o 8 ±29 %. Rovnako nevýznamný rozdiel sa zistil pri mestských

a obecných lesoch, kde LHE priniesla údaje o náhodných ťažbách nižších o 5 ±55 %. Šta-

tisticky významne vyššie náhodné ťažby dreva už ale vyšli v lesoch spoločenstiev, a to až

o 56 ±44 %. Údaj však môže nasvedčovať, že v NIML bola značná časť týchto ťažieb dreva

skôr posúdená podľa prítomných znakov v následných porastoch ako úmyselná, čiže po-

dozrivé posúdenia môžu byť aj v databáze NIML. Tým by sa pre lesy spoločenstiev zní-

žili objemy úmyselných ťažieb dreva v predchádzajúcej analýze a celkové rozdiely by sa

tiež znížili. Hoci NIML zistila vyššie náhodné ťažby dreva v cirkevných lesoch, vzhľadom

na malý počet inventarizačných plôch nemohli byť rozdiely štatisticky významné. Pre lesy

poľnohospodárskych družstiev sa porovnanie náhodných ťažieb dreva kvôli malému poč-

tu inventarizačných plôch nedajú spoľahlivo vyhodnotiť, hoci v nulových hodnotách sa

zistila zhoda. Na úrovni spoľahlivosti 95 % sa zistili štatisticky významné rozdiely v ná-

hodných ťažbách súkromných lesov, keď podľa NIML boli údaje o celkových náhodných

ťažbách takmer 4-násobne vyššie ako v LHE!



Tabuľka 28. Porov nanie náhodných ťa žieb dreva v le soch Slovenska pod ľa LHE v rokoch 2006 a ž 2015 a NIML (lesné

pozemk y) po kategóriách obhospoda rovania lesov

Kategór ia obhospodarov ania LHE 2006 – 2015 NIML Ro zdiel

mil. m3 %

Štátne 26,4 24,5 ±6, 5 1,9 ±7,1 8 ±27

Súkromné 1,4 5,4 ±3,8 −4,0 ±3,8 −74 ±70

Spoločenstevné 16,8 10,8 ±4,7 6,0 ±4,7 56 ±44

Družstevné 0,0 0,0 n.a. n.a.

Cirkevné 0,3 0,8 ±1,1 −0,5 ±1,1 −63 ±138

Mestské a obe cné 5,9 6, 2 ±3,4 −0,3 ±3,4 −5 ±55

m3.ha−1.rok−1

Štátne 2,49 2 ,4 ±0,7

Súkromné 1,06 3,8 ±2,5

Spoločenstevné 3,15 1,9 ±0,8

Družstevné 0,83 n.a.

Cirkev né 0,20 3,4 ±4,8

Mestské a obe cné 3,46 3,9 ±2,0

Porovnanie priemerných náhodných ťažieb dreva na hektár lesa poukazuje na podo-

zrivo nízke údaje, ktoré sa evidovali pri lesoch súkromných, družstevných a cirkevných.

Ak by boli evidované ťažby dreva správne, znamenalo by to že tieto lesy sú z nejakého dô-

vodu poškodzované náhodnými ťažbami oveľa menej ako lesy štátne alebo obecné. Aj úda-

je o náhodných ťažbách z NIML túto hypotézu v yvracajú, keď sa v súkromných a cirkev-

ných lesoch zistili približne podobné hektárové objemy náhodných ťažieb dreva, ako v le-

soch mestských a obecných. Podľa NIML boli najnižšie hektárové náhodné ťažby dreva

v lesoch spoločenstevných a štátnych.



Porovnanie údajov z LHE a NIML podľa druhu ťažieb dreva všeobecne poukazuje na určité

skutočnosti. Kým údaje o náhodných ťažbách vcelku korešpondujú, resp. pri mnohých kate-

góriách LHE dokonca prezentuje o čosi vyššie objemy ťažieb dreva ako NIML, údaje o úmy-

selných ťažbách boli bez výnimky v LHE vždy nižšie ako v NIML.

Aj s poukázaním na problém posudzovania druhu ťažby dreva v nezávislom hodnotení

NIML môžeme konštatovať, že LHE tvorená obhospodarovateľmi lesov pri náhodných ťaž-

bách až na malé výnimky korešponduje so skutočnosťou. Je možný aj fakt, že časť úmyselných

ťažieb dreva, najmä v kombinácii výskytu plánovaných a náhodných ťažieb dreva v rovnakých

porastoch, obhospodarovatelia evidujú skôr ako náhodné.

Z hľadiska kategórií lesa sa najväčšie rozdiely v objeme ťažieb dreva medzi LHE a NIML,

absolútne aj relatívne, zistili v úmyselnej ťažbe v hospodárskych lesoch.

Už samostatné porovnanie údajov z LHE ukázalo výrazné rozdiely medzi dvomi skupina-

mi obhospodarovania: na jednej strane porovnateľné objemy úmyselných ťažieb dreva vo výš-

ke okolo 4 – 6 m3.ha−1 v roku v lesoch obecných, štátnych a spoločenstevných, na druhej strane

oveľa nižšie objemy ťažieb dreva v asi polovičnej výške 1 –2,5 m3.ha−1.rok−1 pre lesy súkrom-

né, družstevné a cirkevné. Ak nie sú známe jednoznačné príčiny nižších ťažieb dreva úmysel-

ným manažmentom, je zrejmé že údaje v LHE pre tieto lesy sú pravdepodobne podhodnotené.

Ak by aj bolo možné zdôvodniť úmyselný manažment, nižšie náhodné ťažby dreva zapríčine-

né pôsobením škodlivých činiteľov sú pre tieto lesy zdôvodniteľné už ťažko.



 

 

Celkové ťažby dreva v lesných porastoch závisia od mnohých faktorov. Všeobecne výš-

ku ťažieb dreva ovplyvňuje prírodný potenciál a spôsob obhospodarovania lesov spojený

s rôznou intenzitou hospodárskych zásahov.  vyjadruje ťažbové mož-

nosti. Tie závisia od celkovej produkcie, ovplyvnenej stanovišťom, drevinou, bonitou a sa-

mozrejme vekom či vyspelosťou porastu. Čím je vyššia produkcia, vyšší vek, vyššia bonita,

tým sú ťažbové možnosti vyššie. Všeobecne ihličnany vykazujú v yššiu produktivitu ako

listnáče šebíK, poláK (1990), preTZSch (2009).

Ťažbové možnosti veľmi varírujú podľa aj   a . Všeobecný

trend naznačuje vyššie ťažbové možnosti v regiónoch s vyššou produkciou a vyššou rých-

losťou rastu, ale ten je ovplyvnený množstvom ďalších faktorov. Napríklad v horských

stredoeurópskych regiónoch znižuje intenzitu ťažieb dreva ťažká dostupnosť a horšia

prístupnosť lesov ako aj ochranné funkcie lesov, zatiaľ čo v boreálnych lesoch s podob-

nými stanovištnými podmienkami môže byť v yššia intenzita ťažieb dreva. Vyššiu inten-

zitu v boreálnych lesoch zapríčiňujú aj rozsiahle prírodné zdroje a tradičný manažment

(SoEF 2015).

Vlastníctvo je ďalší veľmi dôležitý faktor. V mnohých regiónoch majú súkromné lesy

nižšie ťažbové možnosti ako lesy štátne. Všeobecne to spôsobuje rozdrobenosť a množ-

stvo vlastníkov lesov malých výmer, čo súvisí aj so slabšími vedomosťami z obhospoda-

rovania lesov. Súkromní vlastníci navyše často žijú vzdialení od týchto lesov. Ale aj opač-

ne, verejné lesy sú často zamerané na ochranu prírody ako napríklad lesy v národných

parkoch a manažment v nich býva preto menej intenzívny, ako v súkromných lesoch.

V niektorých krajinách (Holandsko) sú naopak národné parky v súkromnom vlastníctve

a verejné lesy poskytujú skôr produkčné funkcie (SoEF 2015).

Na ťažbové možnosti v ýrazne vplýva aktuálna a budúca . V kraji-

nách ako je napríklad Írsko, ktoré bolo v minulosti nadmerne odlesnené a kde prebehli

rozsiahle zalesňovania a výsadba nových lesov, sú aktuálne a v najbližších desaťročiach

napriek nadpriemerným prírastkom nízke ťažbové možnosti kvôli nedostatku sortimen-

tov pre rubnú ťažbu (SoEF 2015).

Na ťažbu však významne vplýva    . Ochranné funk-

cie obmedzujú v ýšku ťažieb dreva vply vom stanovištných pomerov, neregulovaná ťažba

na ochranných stanovištiach s vysokým podielom skeletu, veľkými sklonmi, nepriazni-

vými pôdnymi pomermi by mohla ohroziť existenciu lesov na dlhé obdobie alebo dočas-

ne zhoršiť stav a budúci vý voj lesov. Sociálne funkcie zase obmedzujú výšku ťažieb dre-

va inými požiadavkami spoločnosti. Ide najmä o obmedzenie alebo úplné vylúčenie ťa-

žieb dreva kvôli požiadavkám ochrany prírody, kvôli zabezpečeniu ochrany kvality pitnej

vody, liečivých a minerálnych vôd, kvôli rekreačnému využívaniu lesov verejnosťou. Ťaž-

ba dreva je negatívne ovplyvnená aj v lesoch s prioritnou poľovnou funkciou ako sú zver-

nice či bažantnice, rovnako je manažment zameraný na produkciu dreva obmedzený vo

vojenských lesoch.

Častým prípadom znižovania rizika premnoženia škodlivých činiteľov sú 

  Pri sanačných ťažbách ide vždy o predchádzanie prirodzeným poškode-

niam, alebo aspoň o zmierňovanie budúcich škôd či predchádzanie náhlej obnove rozsiah-



lych poškodených plôch. Typickým príkladom je zabrániť premnoženiu podkôrneho hmy-

zu v ihličnatých, predovšetkým smrekových porastoch. Takéto ťažby dreva sú však veľmi

citlivé na správne rozlišovanie vyberaných stromov, aj z iných, najmä ekonomických dô-

vodov sa realizujú vo väčších množstvách, ako sú nevyhnutne potrebné.

V Slovenskej legislatíve sa používa širší termín  dreva. Ide o ťažby dre-

va, ktoré sú z časti sanačné ako súčasť opatrení na ochranu lesa, ale z časti ide o opatre-

nia spojené s odstraňovaním následkov pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch. Hoci vše-

obecne ťažbové možnosti predstavujú potenciál, z ktorého môže obhospodarovateľ vy-

berať, celkovú výšku ťažieb dreva v súčasnosti významne ovplyvňujú práve náhodné ťaž-

by, ktoré v lesoch Slovenska za ostatných desať rokov tvoria už pravidelne až asi polovicu

z celkového množstva vyťaženého dreva. Náhodné ťažby sú hlavnou príčinou vzniku ho-

lín na veľkých plochách. Výmera úmyselne ťaženého prvku je legislatívne limitovaná. Veľ-

koplošný holorub môže mať v zmysle Zákona o lesoch 326/2005 Z. z. v znení neskorších

predpisov maximálne len 5, resp. 7,5 hektára. Väčšie holiny sú spôsobené vždy len násled-

kom spracovania náhodných ťažieb. Problematický je fakt, že holiny vznikajú s veľkou in-

tenzitou na relatívne malom území najmä v smrekových porastoch v horských oblastiach,

ktoré sú navyše často súčasťou chránených území. Necitlivé spracovanie náhodných ťa-

žieb tu môže zapríčiňovať i konkrétne environmentálne škody. Treba však zdôrazniť, že

ani režim bez zásahu nemôže zabrániť poškodzovaniu a odumieraniu ohrozených poras-

tov, čiže nijako nezabráni hynutiu takýchto lesov. Ak sa aj sanačné ťažby zakážu a nebu-

dú sa realizovať, okrem vyššieho rizika premnoženia škodcov a spôsobenia vyšších škôd

na okolitých, pôvodne nezasiahnutých porastoch, tu vzniknú priame škody z nevyužitia

obnoviteľnej suroviny – drevnej hmoty. Nejde len o v yužitie produkcie, ale aj o ovplyvne-

nie uhlíkového cyklu a ďalších funkcií lesov. Samozrejme riziko vzniku veľkých škôd pri-

merane klesá so stupňom prirodzenosti porastov a ich vhodnou štruktúrou. Prirodzene

sa vyvíjajúce prírodné lesy majú vyšší odolnostný potenciál ako lesy v minulosti výraznej-

šie ovply vnené ľudskou činnosťou. V prípade vzniku nadmerného premnoženia škodcov

však aj prírodné lesy môžu voči abiotickým či biotickým činiteľom obmedziť či stratiť re-

zistenciu. Následná prirodzená obnova v nich býva v našich podmienkach zväčša bohatá,

ale vždy to potr vá určitú dobu rátajúcu sa na desaťročia.

Pri analyzovaní ťažieb dreva je dôležité vnímať aj mortalitu.  je rovnako ako

ťažba záporná zložka bilančnej rovnice, ktorá v protiklade oproti prírastku znižuje zásoby

dreva. Mortalitu môžeme vnímať ako prirodzenú danú vývojom lesa keď odumierajú kom-

petične najslabšie jedince (SchelhaaS et al. 2018). Ale mortalitu spôsobujú aj abiotické

a biotické škodlivé činitele. Vzťah medzi ťažbou a mortalitou je úzko spojený. Všeobecne

ťažby dreva v lesoch redukujú očakávanú mortalitu. Vo výchove ide buď o vrastavé, pod-

úrovňové a kompetične potlačené stromy, ktoré by neskôr odumreli a odstraňujú sa naj-

mä podúrovňovými zásahmi. Pri starších lesoch môže ísť o predčasné obnovné ťažby dre-

va, keď sa stromy odstraňujú s cieľom predísť riziku vzniku poškodenia vetrom či snehom.

Treba si uvedomiť, že les ako prirodzený živý systém sa neustále vyvíja, čiže rastie, ale aj

odumiera. Ak sa aj úplne zamedzí ťažbám dreva, komplementárna záporná zložka mor-

talita sa nadmerne zv yšuje a ťažbu nahradí bez využitia dreva spoločnosťou (pozri napr.

obrázok 26).



 

Hoci prvé porovnanie výsledkov NIML a LHE ukázalo systematické rozdiely vo výške

zistených ťažieb dreva, nešlo o neočakávanú skutočnosť. Takéto rozdiely sa zistili aj v cel-

kových zásobách, aj prírastku. S podobnými skúsenosťami sme sa okrem Slovenska stre-

távali aj v zahraničí, teda tam, kde okrem v ýberového zisťovania boli k dispozícii aj údaje

z evidencie. Takýchto prípadov však nie je veľa.

Porovnanie VaŠíčka (2016) ukazuje systematické vychýlenie a podhodnotenie výšky

ťažieb dreva podľa lesníckych štatistík a evidencií oproti priamemu výberovému zisťova-

niu aj v okolitých krajinách. Podľa jeho prepočtov v Českej republike vykazovali ťažby dre-

va v evidencii za obdobie 2001 až 2014, teda za obdobie realizácie oboch cyklov národnej

inventarizácie lesov asi 81 % hodnoty ťažieb dreva zistených v národnej inventarizácii le-

sov ČR. VaŠíček (2016) ďalej prezentoval údaje zo Švajčiarska, kde sa realizovala tretia

národná inventarizácia lesov za roky 2004 – 2006 a dostupnú lesnícku štatistiku. Podľa

neho bol odhad celkovej ťažby dreva zistený podľa dotazníkov 86 % odhadov celkovej ťaž-

by dreva podľa národnej inventarizácie lesov. Podobne celková ťažba dreva v lesoch Ne-

mecka podľa federálneho štatistického úradu dosahovala 75 % skutočnej ťažby dreva le-

sov zistenej v 3. cykle národnej inventarizácie lesov. Obdobne vyhodnocoval Rumunsko,

kde na základe ociálnych údajov o ťažbách dospel k hodnote 70 % skutočnej ťažby dreva

zistenej v inventarizácii.

VaŠíček (2016) vysvetľoval rozdiely viacerými dôvodmi. Ide aj o metodické či termino-

logické rozdiely, keď treba rozlišovať dva pojmy. Zistený objem ťažby dreva v národnej in-

ventarizácii lesov predstavuje zistený skutočne vyťažený objem priamo v poraste a preň

používa anglický pojem ťažby dreva ( felling). Druhým pojmom by mal byť objem dodávok

dreva uvedený na trh, reprezentovaný ako „removal“. VaŠíček (2016) poukazoval na otáz-

ku presnosti štatistického či dotazníkového zisťovania. Kým výberové zisťovanie sa uvá-

dza s výberovými chybami kalkulovanými na základe teórie pravdepodobnosti, dotazní-

kové zisťovania a evidencia mieru presnosti neuvádzajú. Spoľahlivosť a správnosť pri nich

vyplý va z dostupnosti a správnosti údajov od všetk ých zainteresovaných subjektov. Upo-

zorňoval aj na časti dreva ktoré ostávajú v lese na zotlenie, ale nevylučoval ani to, že neevi-

dovaná časť môže súvisieť s nelegálnou ťažbou a krádežami dreva.

Výberovo zistená ťažba predstavuje objem vyťažených stromov nameraný priamo

v lese. Ten logicky zahŕňa aj časť dreva následne ponechanú v porastoch. Je to napr. po vý-

chovných ťažbách a tam, kde nie je efektívne jeho spracovanie, ale aj v porastoch kde sa

z rôznych iných dôvodov (napríklad zákaz) drevo nemohlo spracovať. Objem dreva do-

daného na trh oproti objemu ťažieb dreva by mohol byť znížený aj o manipulačné stra-

ty. V ťažbe zistenej v národnej inventarizácii je obsiahnuté aj poškodené a znehodnote-

né vyťažené drevo (hniloby) alebo časti kmeňov, ktoré sa neskôr nespracovali. Z objemu

„na pni“ nie sú odpočítané ďalšie straty pri približovaní, doprave po jeho predaj na od-

voznom mieste, teda sa nedá úplne stotožňovať s drevom umiestneným na trhu, ktorého

zásoba bude určite vždy nižšia.

Na druhej strane však treba pripomenúť aj na metodické podhodnotenie ťažby dreva

zistenej výberovo oproti sumárnej evidencii, ktoré sme spomínali v kapitole 3.2.1. Jedným

zdrojom podhodnotenia údajov je priebežné zisťovanie ťažieb dreva počas celej doby vý-

berového zisťovania, kým v evidencii sa sumarizujú všetky vykonané ťažby dreva. Časť ťa-



žieb realizovaná síce počas obdobia realizácie výberovej inventarizácie, ale až po meraní

na konkrétnych inventarizačných plochách preto nebude podchytená. Druhým zdrojom

podhodnotenia je prírastok objemu do doby vyťaženia, ktorý obvykle nie je známy. Vše-

obecne ho môžeme odhadovať asi ako desatinu skutočne zisteného objemu ťažieb dreva.

Hoci sa jedná o dve rôzne metódy evidencie ťažieb dreva a každá je zisťovaná iným spô-

sobom, celkovo sa medzi nimi nejavia veľ ké diferencie. Potenciálne nižšie hodnoty v evi-

dencii sú v NIML kompenzované znížením o prírastok z dorastu v yťaženej hmoty. Oproti

evidencii výhody ťažieb dreva zistených výberovo spočívajú aj v uvádzanej miere presnos-

ti, teda matematicky zistenej výberovej chybe. Nevýhodou sú v NIML pre mnohé kategó-

rie naopak relatívne vysoké hodnoty výberových chýb. Porovnanie celkových ťažieb dreva

v lesoch Slovenska v tejto štúdii však ukázalo, že značná časť rozdielnych objemov ťažieb

dreva pre určité kategórie je spôsobená podhodnotením v evidencii. Pravdepodobne naj-

mä kvôli neúplnosti časti údajov.

  

 

Realizované ťažby dreva vychádzajú z celkových dostupných zásob drevnej hmoty v le-

soch. Porastové zásoby sú ovplyvnené ekologickými a stanovištnými podmienkami. Sa-

mozrejme na celkové zásoby výrazne vplýva zaužívaný manažment.

Pre medzištátne porovnanie ťažieb dreva sme použili reportované údaje v európskych

štatistikách, konkrétne zo Správy o stave európskych lesov v roku 2015 – State of Europe-

es Forests 2015 (ďalej SoEF 2015). Tie vychádzajú z domácich zdrojov, pričom rôzne kra-

jiny používajú rôzne metódy zisťovania a rôzne zdroje údajov. Sú medzi nimi aj údaje z ná-

rodných inventarizácií lesov, z lesnej evidencie, ale aj z rôznych iných štatistík. Pri údajoch

sa neuvádzajú použité postupy a metódy z jednotlivých krajín, každý štát ich dodáva pod-

ľa svojich možností. SoEF 2015 uvádza pre orientáciu jednoduchú schému, ktorá vysvet-

ľuje celkové zmeny v objeme dreva pri raste lesa (obrázok 26).

Obrázok 26. Jed noduchá schéma zmien zásob v le soch. (Zdroj: SoEF 2015)

Z celkového hrubého prírastku drevnej hmoty v lesoch (Gross increment) sa po odpo-

čítaní prirodzenej mortality (Naturall losses) vypočíta tzv. čistý prírastok (Net increment).

Celkové ťažby dreva (Fellings) sa rozdeľujú na nevyužívaný zvyšky po ťažbe (Logginng re-

sidues) a drevo po ťažbe, ktoré je využívané alebo umiestnené na trhu (Removals). Celko-



vá čistá zmena (Net change) sa zistí ako rozdiel medzi čistým prírastkom a celkovými ťaž-

bami.

Hoci sme už vyššie spomenuli rôzne metódy zisťovania ťažieb dreva v európskych kra-

jinách, použila sa rovnaká objemová jednotka. Na Slovensku a v Českej republike sa po-

užíva objemová jednotka hrubina bez kôry (HBK), ktorá vyjadruje objem dreva s hrúb-

kou od 7 cm po odpočítaní kôry. V Európe sa častejšie používa objem zužitkovateľného

dreva (Merchantable timber) vrátane kôry, čiže hrubina s kôrou (HSK). Údaje dodávané

za Slovensko boli teda v SoEF prepočítané z HBK na HSK. Objem kôry pritom tvorí pod-

ľa rôznych druhoch drevín od 5 po 25 % z celkového objemu dreva, v mladších porastoch

je zvyčajne 2× vyšší ako v starších. Podľa výsledkov NIML bol najmenší pri buku a hrabe,

kde sa pohyboval od 5 do 10 %. Najvyšší bol pri smrekovci a duboch, od 20 po 35 %. Prie-

merný podiel objemu kôry v lesoch Slovenska bol podľa NIML2 12 % z objemu HBK (še-

beň 2017).

Porastové charakteristiky v rôznych štátoch Európy sú veľmi rôznorodé a vyplývajú

z prírodných pomerov a spôsobov manažmentu. To samozrejme ovplyvňuje aj celkové prí-

rastky dreva (obrázok 27).

Obrázok 27. Porovnanie pr írastku drev a v lesoch (m3.ha−1.rok−1 HSK) v štá toch Európy. (Zdroj: SoEF 2015)

Prírastok zásob ovplyvňuje stav lesov, predovšetkým vekové a drevinové zloženie. Ale

prirodzene prírastok ovply vňuje aj mnoho ďalších, napríklad aj stanovištných charakte-

ristík alebo genetika lesných drevín. Vyšší prírastok všeobecne dosahujú mladšie lesy vo



veku 20 – 40 rokov v závislosti na bonite. Je to zrejmé aj z našich aktuálne platných ras-

tových tabuliek (halaj & peTráš 1998). Na vyšších bonitách prírastok kulminuje skôr,

na najnižších neskôr. Vyšší prírastok všeobecne dosahujú ihličnany ako listnáče (preTZ-

Sch 2009), čo potvrdili aj výsledky NIML (Šebeň 2017). Výnimkou sú mäkké rýchlorastú-

ce listnaté dreviny, najmä topole a vŕby, ktoré sú v mladom veku schopné dosiahnuť jeden

z najvyšších prírastkov v našich lesoch.

Najvyššie prírastk y okolo 10 m3.ha−1.rok−1 v prepočte na hektár lesa dosiahli krajiny

s nižšou lesnatosťou do 15 % ako Dánsko, Írsko a Holandsko. V nich aktuálne prevažu-

jú novozaložené mladé porasty s vyššími prírastkami. Krajinu s priemernou lesnatosťou

s podielom lesov asi 1/3 predstavuje Nemecko, ktoré vykazovalo nadpriemerný prírastok

dreva takmer 11 m3.ha−1.rok−1. Po nich nasledovala Česká republika a Ukrajina s takmer

9 m3.ha−1.rok−1. Slovensko s uvedenou hodnotou 7,5 m3.ha−1.rok−1 patrilo k ďalšej veľkej

skupine krajín dosahujúcej viac ako priemer Európy, ako Poľsko, Rakúsko, Veľká Britá-

nia, Slovinsko a Švajčiarsko. Nižšie prírastky pod 6 m3.ha−1.rok−1 vykazovali severské kra-

jiny ako Litva, Estónsko, zo strednej Európy Maďarsko, Rumunsko, a okolo 5 m3.ha−1.

rok−1 Francúzsko, Fínsko, Chorvátsko. Najnižšie prírastky pod 3 m3.ha−1.rok−1 dosiah-

li južné krajiny ako Španielsko, Čierna Hora, okolo 1 m3.ha−1.rok−1 vykazovalo Albánsko

a Moldavsko.

Tabuľka 29 porovnáva vybrané regionálne zastúpenie ihličnatých a listnatých drevín

a aktuálnu zásobu dreva v prepočte na hektár lesa podľa SoEF 2015. Vidíme výrazné re-

gionálne rozdiely. Medzi regióny s najvyššími priemernými hektárovými zásobami patrí

stredná Európa. V jej západnej časti reprezentovanej Nemeckom, Rakúskom a Švajčiar-

skom sa dosiahli priemerné zásoby 238 m3.ha−1 pri nadpolovičnom podiele ihličnatých

drevín. Takmer úplne totožné výsledky s priemernou hektárovou zásobou 237 m3.ha−1

a takmer zhodným podielom ihličnanov a listnáčov sa dosiahli vo východnej časti strednej

Európy, kam sa zaradili Česko, Poľsko, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko. V lesoch sever-

nej Európy dominujú ihličnany s podielom na zásobe až 3/4, no priemerné hektárové zá-

soby sú oproti krajinám strednej Európy výrazne nižšie, takmer iba polovičné.

Tabuľka 29. Zastúpenie dr evín na zásobe vo v ybraných európskyc h štátoch

Región (analy zované kraji ny) Zá soba dreva Ihličnat é Listnat é

m3.ha−1 %

Severná Eur ópa

(Švédsko, Lot yšsko, Litv a) 116 74,5 25,5

Západná Európ a

(Nemecko, Ra kúsko, Švajčiar sko) 238 54,9 45,1

Stredná Euró pa

(ČR, Poľsko, Slovensk o, Maďarsko, Rumunsko) 237 53,4 46,6

Európa spolu (45 štát ov) 163 57,0 43,0

Zdroj: SoEF 2015.

 

Z publikovaných výstupov SoEF 2015 sme zostavili tabuľ ku 30, ktorá porovnáva základ-

né charakteristiky stavu lesov, teda výmeru lesov a zásobu dreva (HSK) pre Slovensko

a ďalších 11 vybraných európskych štátov. Vybrali sme susedné štáty (ČR, Rakúsko, Ma-

ďarsko, Poľsko), stredoeurópske krajiny s obhospodarovaním lesov alebo stavom lesov

nám blízkym (Nemecko, Švajčiarsko, Slovinsko, Rumunsko), ktoré sme doplnili o vybra-



né severské krajiny (Lotyšsko, Litva, Švédsko). Uvedené krajiny zastupovali výmeru lesov

asi 75 miliónov hektárov pri celkovej lesnatosti 44,6 % (stav k roku 2015).

Tabuľka 30. Celkové z ásoby dreva (HSK) vo v ybraných európskych š tátoch

Krajina Vý mera lesa 2015 L esnatosť 2015 1990 200 0 2005 2010 2015 2015

mil. ha %mil . m3Poradie

Rakúsko 4 ,02 48,8 927 1 067 1 102 1129 1 155 5.

ČR 2,67 34,5 624 698 735 754 791 6.

Nemecko 11,42 32,8 2 815 3 381 3502 3617 3 663 1.

Maďarsko 2,19 23,5 288 325 341 359 377 12.

Lotyšsko 3,47 55,8 442 537 557 614 665 7.

Litva 2,28 36,4 413 449,5 464,6 489,8 515 9.

Poľsko 9,43 30,8 1 485 1 736 1 9 09 2 372 2 540 3.

Rumunsko 6,95 30,2 1 347 1 346 1 352 1 378 1 930 4.

Slovensko 1,94 40,3 401,6 463,2 494,6 514,1 532,1 8.

Slovinsko 1,27 63,1 273,3 332,8 374,1 406,1 431,6 11.

Švédsko 30,5 74,3 2 501 2 703 2 907 2 948 2 988 2.

Švajčiarsko 1,32 33,1 395 417 422 432 442 10.

Spolu (12) 74,56 44,6 11 913 13 457 14 230 15 103 16 148

Zdroj: SoEF 2015.

Vyššiu lesnatosť ako má Slovensko reprezentovalo Švédsko, Slovinsko, Lotyšsko a Ra-

kúsko. Nižšia bola v krajinách ako Maďarsko, Poľsko či Rumunsko. Slovensko bolo v danej

skupine tesne nad priemerom. Najvyššie zásoby dreva v lesoch sa nachádzali v Nemecku,

ktoré malo takmer 3-krát menej lesov ako druhé Švédsko. Významné zásoby mali aj málo

lesnaté Poľsko a Rumunsko. Slovensko z uvedenej skupiny tvorilo podiel na zásobách dre-

va asi 3 %, a z 12 krajín bolo v poradí zásob až na 8. mieste. Najnižšie zásoby malo Švajčiar-

sko, Slovinsko a Maďarsko, ktoré majú aj najnižšie výmer y lesa. Z pohľadu výmery lesa sa

v uvedenej skupine nachádzalo Slovensko na 10. mieste, keď ho predbehlo aj Maďarsko.

 

Tabuľka 31 predstavuje celkové ťažby dreva v uvedenej skupine štátov. Uvádzajú sa ťažby

dreva v rokoch 1990, 2000, 2005 a 2010. Žiaľ, pre niektoré roky a krajiny neboli údaje do-

stupné. Porovnávame stav ťažieb dreva k poslednému roku 2010, pre ktorý boli údaje do-

stupné pre všetky krajiny.

Tabuľka 31. Celkové ťaž by dreva vo vybra ných európskych štáto ch

Krajina Kód V ýmera lesa 2015 1990 2000 2005 2010 2010

mil. ha mil. m3Poradie

Rakúsko AT 4,02 17,93 17,49 23,51 23,51 4.

ČR CZ 2,67 12,78 15,82 18,21 17,44 6.

Nemecko DE 11,42 n.a. 91,18 93,87 95,17 1.

Maďarsko HU 2,19 7,25 6,99 6,96 7,45 10.

Lotyš sko LV 3,47 5,30 14,48 14,23 12,83 7.

Litva LT 2,28 n.a. n.a. 10,02 8,64 9.

Poľsko PL 9,43 n.a. n.a. n .a. 46,60 3.

Rumunsko RO 6,95 17,23 14,09 16,47 17,60 5.

Slovensko SK 1,94 5,45 6,68 9,15 10,43 8.

Slovinsk o SI 1,27 2,10 2,55 3,23 3,40 12.

Švédsko SE 30,5 n.a. n.a. 87,70 80,80 2.

Švajčiar sko CH 1,32 n.a. 7,36 7,39 7,42 11.

Spolu (12) 74,56 68,03 176,64 290, 74 334, 79

Zdroj: SoEF 2015.



Najvyššie ťažby dreva v roku 2010 dosiahlo Nemecko, ktoré malo aj najvyššie zásoby

dreva. Poradie podľa ťažieb dreva takmer kopíruje poradie podľa zásob. Mal zmeny nasta-

li na 4. a 5. mieste, kde si vymenili miesta Rumunsko a Rakúsko, a potom až v záverečnej

skupine 10 – 12. miesta. Maďarsko sa posunulo s v yššími ťažbami o čosi dopredu a Slo-

vinsko s nižšími na posledné miesto. Slovensko ostalo na 8. mieste rovnako ako pri záso-

bách dreva.

 

Štáty s vyššími zásobami majú samozrejme vyššiu pravdepodobnosť aj na realizáciu

vyšších ťažieb dreva. Pre relevantné porovnanie medzi jednotlivými krajinami je preto

vhodnejší prepočet na rovnakú bázu, teda rovnakú jednotku plochy. V tabuľke 32 sa uvá-

dzajú priemerné ťažby dreva na hektár lesa odvodené podľa evidovaných celkových ťažieb

dreva a vykazovanej celkovej plochy lesov.

Tabuľka 32. Odvoden é hektárové ťaž by dreva vo vybra ných európskych štáto ch

Krajina Kód V ýmera lesa 2015 1990 200 0 2005 2010 2010

mil. ha m3.ha−1 Poradie

Rakúsko AT 4,02 4,7 4,6 6,1 6,1 3.

ČR CZ 2,67 4,9 6,0 6,9 6,6 2.

Nemecko DE 11,42 n.a. 8,0 8,2 8,3 1.

Maďarsko HU 2,19 4,0 3,7 3,5 3,6 9.

Lotyš sko LV 3,47 1,7 4,5 4,3 3,8 8.

Litva LT 2,28 n.a. n.a. 4,7 4,0 7.

Poľsko PL 9,43 n.a. n.a. n.a. 5,0 6.

Rumunsko RO 6,95 2,7 2,2 2,6 2,7 11.

Slovensko SK 1,94 2,8 3,5 4,7 5,4 5.

Slovinsk o SI 1,27 1,8 2 ,1 2 ,6 2 ,7 12.

Švédsko SE 30,5 n .a. n.a . 3,1 2,9 10.

Švajčiar sko CH 1,32 n.a. 6,2 6,1 6,0 4.

Spolu 74,56 n.a. n.a. 3,9 4,5

Zdroj: od vodené za vše tky lesy p odľa údajov SoEF 2 015.

Najvyššie priemerné ťažby dreva na hektár lesa vykazovalo Nemecko s vyrovnaný-

mi hodnotami v rokoch 2000 až 2010 vyše 8 m3. Druhé miesto patrilo Českej republike,

kde je viditeľný v ýrazný vzostup týchto hodnôt z priemerne 4,9 m3.ha−1 v roku 1990 až na

6,9 m3.ha−1 v roku 2005. V roku 2010 sa na tretie miesto dostalo Rakúsko s priemernou

hodnotou 6,1 m3.ha−1, ktoré predbehlo Švajčiarsko s hodnotou 6,0 m3.ha−1. Vo Švajčiarsku

vidíme len mierny pokles ťažieb dreva zo 6,2 na 6,0 m3.ha−1. Slovensku patrilo 5. miesto

v uvedenej skupine krajín a vidíme pri ňom najvyšší relatívny rast priemerných ťažieb dre-

va z evidovaných 2,8 m3.ha−1 v roku 1990 až na 5,4 m3.ha−1 v roku 2010, čo za 20 rokov

predstavuje takmer dvojnásobok. Nasledovalo Poľsko, ktoré žiaľ ťažby dreva uvádzalo iba

pre rok 2010 a severské krajiny Litva a Lotyšsko, kde vidíme pokles hodnôt pod 4 m3.ha−1.

Kolísavé hodnoty medzi 3,5 až 4 m3.ha−1 prezentuje Maďarsko, za ktorým nasledova-

lo Švédsko s hodnotami okolo 3 m3.ha−1 a Rumunsko s evidovanými 2,2 až 2,7 m3.ha−1.

Najnižšie ťažby dreva z uvedenej skupiny krajín dosiahlo Slovinsko, priemerne len

2,7 m3.ha−1. No aj pri ňom vidíme relatívne výrazný rast ťažieb dreva, pretože v roku 1990

vykazovalo priemerne iba 1,8 m3.ha−1.



Celkovo v uvedenej skupine krajín dosiahli priemerné ťažby dreva v roku 2010 hod-

notu 4,5 m3.ha−1. Z tohto pohľadu patrilo Slovensko medzi nadpriemer, hoci nepatrilo

na čelo rebríčka.

SoEF vo svojich v ýstupoch osobitne uvádza priemerné hektárové ťažby dreva (tabuľ-

ka 33). Nepoužíva však pri tom prepočet na celú výmeru lesov, ale len na lesy, ktoré sú ur-

čené na produkciu dreva. Ide o skratku FAWS – Forests available for wood supply. Zúženie

na výmeru takýchto lesov je vcelku logické, pretože ide o lesy, iba v ktorých sa skutočne re-

alizuje či môže vykonávať ťažba dreva. Na Slovensku mimo týchto lesov registrujeme na-

príklad rezervácie a lesy v 5. stupni ochrany prírody, alebo lesy v pásme kosodreviny (tie

však podľa medzinárodnej denície FAO nemožno považovať za les). Okrem toho nav yše

registrujeme viacero subkategórií lesov, v ktorých je ťažba dreva určitým spôsobom ob-

medzená, nie však celkom vylúčená. Táto problematika nie je na európskej úrovni zďaleka

vyriešená. Aktuálne zatriedenie do FAWS je možné v budúcnosti upresniť.

Tabuľka 33. Priemer né hektárové ťa žby dreva vo FAWS vo vybraných eur ópskych štátoch

Krajina Kód V ýmera lesa 2015 1990 20 00 2005 2010 2010

mil. ha m3.ha−1 Poradie

Rakúsko AT 4,02 5,4 5,2 7,0 7,0 3.

ČR CZ 2,67 5,0 6,2 7,2 7,5 2.

Nemecko DE 11,42 n.a. 8,4 8,6 8,7 1.

Maďarsko HU 2,19 4,7 4,3 4,1 4,3 8.

Lotyš sko LV 3,47 1,9 4,8 4,6 4,1 9.

Litva LT 2,28 n.a. n.a. 5,5 4,7 7.

Poľsko PL 9,43 n.a. n.a. n .a. 5,7 6.

Rumunsko RO 6,95 3,1 2,8 3,3 3,4 11.

Slovensko SK 1,94 3,1 3,8 5,2 5,9 5.

Slovinsk o SI 1,27 1,9 2,2 2 ,8 n.a. 12.

Švédsko SE 30,5 n.a. n.a. 4,3 4,0 10.

Švajčiar sko CH 1,32 n.a. 6,4 6,3 6,2 4.

Zdroj: SoEF 2015.

Priemerné hodnoty ťažieb dreva vo FAWS sú oproti predchádzajúcej tabuľke o čosi

vyššie kvôli zníženiu výmery lesov s vylúčenou ťažbou. Priemerné ťažby dreva na hek-

tár lesa tak stúpli v Nemecku až na 8,7 m3 v roku 2010. Slovensko v roku 2010 dosiahlo

5,9 m3.ha−1. Pre porovnanie, priemerné ťažby dreva na hektár FAWS v Česku a Rakúsku

boli v ýrazne vyššie ako u nás, s hodnotami 7,5, resp. 7,0 m3. Konečné poradie v ťažbách

celkovo a vo FAWS sa však takmer nezmenilo, jediná zmena nastala iba medzi Maďar-

skom a Lotyšskom na 8 a 9. mieste.

    

 

Okrem hektárových ťažieb dreva existujú aj ďalšie vhodné parametre na porovnáva-

nie využívania tohto obnoviteľného prírodného zdroja. Ide napríklad o podiel ťažby dre-

va na celkovej zásobe v porastoch, alebo podiel ťažby dreva na celkovom prírastku drev-

nej hmoty. Kým podiel ťažby dreva na zásobách vyjadruje skôr aktuálny stav, podiel ťažby

dreva na prírastku vyjadruje okrem súčasného stavu aj očakávanú prognózu na produkcii

zásob v budúcnosti. Dlhodobo by objem ťažieb dreva nemal prekračovať objem prírastkov

dreva. Krátkodobo je však možné, že obhospodarovanie lesov môže byť udržateľné aj keď



ťažby dreva prírastok prekročia. V prípade vysokého podielu starších lesov a nahromade-

ných zásobách sa totiž prakticky ani nedá zabezpečiť v yšší budúci prírastok. Rovnako pri

veľkej ploche lesov je náročné túto udržiavať a takmer nemožné ju zvyšovať. Opačná situ-

ácia je v krajinách, ktoré majú nízku lesnatosť a vyšší podiel mladých porastov. Tam je veľ-

mi jednoduché dosiahnuť postupné zvyšovanie výmer y lesa a zásob dreva, pretože vyššia

ťažba sa nemá z čoho realizovať. V nedávnej minulosti sa nepodarilo udržať v ýšku celko-

vých ťažieb dreva pod úrovňou prírastku práve vo Švédsku, ktoré má najväčšiu v ýmeru

lesov v Európe a po Fínsku aj druhý najvyšší podiel lesov, čiže lesnatosť s hodnotou 74 %

v roku 2015. Paradoxne Švédsko ako jediná krajina v Európe v uvedenom období vyťažila

viac dreva, ako jej stihlo prirásť. A pritom mala po Nemecku druhé najvyššie zásoby dreva

v Európe (mimo európskej časti Ruska). Celkovú výšku ťažieb však podobne ako na Slo-

vensku výrazne ovply vnili kalamity a sanačné ťažby.

Výšku únosnej ťažby dreva ovplyvňujú aj prírastky. Les ako živý organizmus totiž ne-

ustále rastie a tým umožňuje odoberať určitú časť zásob bez toho, aby sa celkové zásoby

dreva znižovali. Tabuľka 34 prezentuje podiel prírastku na celkovej zásobe dreva vo vy-

braných európskych štátoch podľa údajov SoEF. Použili sa publikované celkové prírastky

(Net increment total) a celkové zásoby (Total growing stock). Vyplýva z nej, že najvyšší po-

diel prírastku v roku 2010 malo Nemecko s hodnotou 3,28 %. V roku 1990 túto hodnotu

prekročilo Lotyšsko, ktoré dosiahlo prírastok vo výške 3,73 % zásob dreva. Zaujímavé je

vysoké umiestnenie Maďarska s maximom až 3,47 % v roku 1990. Slovensko sa nachádza-

lo v roku 2010 ako siedme v poradí, hoci len niekoľko desatín percenta od štvrtého miesta.

Minimálny podiel bol 2,08 % vo Švajčiarsku v roku 2010, resp. 1,86 % v roku 2000.

Tabuľka 34. Podiel ro čného prírastk u na celkovej zásobe vo v ybraných európskych š tátoch

Krajina Kód 1990 2000 2005 2010 2010

% Poradie

Rakúsko </

Analýza evidovaných ťažieb dreva v lesoch Slovenska za decénium 2006-2015

Abstract