Content uploaded by Daniel Dítě
Author content
All content in this area was uploaded by Daniel Dítě on Aug 28, 2019
Content may be subject to copyright.
Bull. Slov. Bot. Spoločn., roč. 34, č. 1: xxx–xxx, 2012
47
Chorologické, ekologické a fytocenologické poznámky k výskytu
ostrice vláskovitej (Carex capillaris) na slatinách severného
Slovenska
Chorological, ecological and phytosociological notes on the occurrence of
Hair-like sedge (Carex capillaris) in fens of northern Slovakia
Daniel Dítě1,2) & Marián jasík3)
1) Botanický ústav SAV, Dúbravská cesta 9, 845 23, Bratislava, daniel.dite@savba.sk
2) Fakulta prírodných vied, Univerzita Mateja Bela, Tajovského 40, 974 01 Banská Bystrica
3) Sásovská cesta 86, 974 11, Banská Bystrica, marian.jasik@gmail.com
Abstract: Carex capillaris occurs as a member of subalpine vegetation in some mountains
on the Slovak territory. Most data come from the Belianske Tatry Mts. There are also rare older
records from the foothills, reported from calcareous fens in the Spišská kotlina Basin. Currently,
the species was found in the foothills of the Nízke Tatry Mts and in the Muránska planina Plateau.
In this paper, we publish ve phytosociological relevés sampled on recently found localities in the
Slovenský raj Mts, Nízke Tatry Mts, Liptovská kotlina Basin and Spišská kotlina Basin. We con-
rmed the occurrence of the species in typically developed growths of the Caricetum davallianae
association. In addition, Carex capillaris was present in the peripheral parts of the fens, where the
species composition is transitional towards Molinion caerulae meadow communities. At present,
12 fen localities of the species are known in northern Slovakia.
Keywords: Caricetum davallianae, Cyperaceae, ecological requirements, endangered, Molinion.
Úvod
Ostrica vláskovitá (Carex capillaris L.) je druh s boreálno-cirkumpolárnym
areálom, zaberajúcim severnú časť Severnej Ameriky od Aljašky až po Labra-
dor (smerom na juh sa rozprestiera pohoriami po Kaliforniu, Nové Mexiko,
Nevadu a Utah), kanadské arktické ostrovy, západné aj východné pobrežie
Grónska, Island, Špicbergy, Faerské ostrovy, severnú časť Britských ostrovov,
Škandináviu, Pobaltie, odkiaľ pokračuje cez európsku časť Ruska, západnú
a východnú Sibír až na Ďaleký východ, smerom na juh zasahuje do hôr stred-
nej Ázie, do Číny a Japonska. V Európe sa v južnejších oblastiach vyskytuje
v niekoľkých oddelených arelách a to v pohoriach od Sierra Nevady a Pyrenejí,
cez Alpy, Karpaty až na Balkán (tu iba vzácne) a ďalej smerom na východ
po Kaukaz. Izolovaný výskyt je v severoafrickom pohorí Atlas (cf. Schultze-
-Motel 1966).
Druh sa vo svojom rozsiahlom areáli rozpadá na viacero taxónov nižšieho
taxonomického rangu od formy, cez variety až po poddruhy, z viacerých území
boli postupne opísané samostatné druhy, ktoré sú akceptované vo viacerých
D. Dítě & M. Jasík: Poznámky k výskytu Carex capillaris…
48
prácach (napr. Chater 1980, Moore 1982, Egorova 1999, Czerepanov 2007).
Dostál (1989, 1992) udáva z nášho územia dva poddruhy: nominátny C. ca-
pillaris subsp. capillaris a C. capillaris subsp. chlorostachys (Stev.) A. Löve,
D. Löve & Raymond, pričom výskyt druhého citovaného poddruhu považuje
za neistý. V Zozname nižších a vyšších rastlín Slovenska (Marhold et al. 1998)
poddruh chlorostachys nie je vôbec uvedený. V súčasnosti je poddruh C. ca-
pillaris subsp. chlorostachys považovaný iba za synonymum C. capillaris
subsp. capillaris (napr. Egorova 1999, Czerepanov 2007). Teda na Slovensku
sa podľa súčasných poznatkov vyskytuje iba nominátny poddruh Carex capil-
laris subsp. capillaris.
Cieľom príspevku je aktualizovať poznatky o lokalitách ostrice vláskovitej
na slatinných rašeliniskách severného Slovenska, priniesť stručnú charakte-
ristiku rastlinných spoločenstiev s týmto druhom a poznámky k jeho ekológii.
Okrem výskytov na slatinách zároveň zhŕňame staršie literárne údaje, ktoré sa
nám podarilo získať o dosiaľ známom výskyte tohto druhu na Slovensku.
Metodika
Nomenklatúra rastlinných taxónov je uvedená podľa prác Kubinskej & Janovicovej (1998),
Marholda et al. (1998) a syntaxónov podľa práce Hájka & Háberovej (2001). Pri syntaxónoch, ktoré
nie sú citované v tomto zdroji uvádzame aspoň raz aj meno autora a rok opisu. Fytocenologické
zápisy sme robili s použitím upravenej Braun-Blanquetovej stupnice abundancie a dominancie
(Barkman et al. 1964). Fytogeogracké členenie je podľa Futáka (1984). Skratky herbárov sú
podľa Vozárovej a Sutorého (Vozárová & Sutorý 2001). V zápisoch uvádzame číslo poľa stredo-
európskej mapovacej siete (Jasičová & Zahradníková 1976). Zemepisné súradnice boli získané
pomocou GPS prístroja Garmin GPSMAP 60 CS a sú uvedené v súradnicovom systéme WGS-84.
Chorologické údaje sme získali najmä excerpovaním dostupnej literatúry a z Kartotéky údajov
o rozšírení cievnatých rastlín (2011).
Výsledky a diskusia
Rozšírenie druhu Carex capillaris na Slovensku
Historické ani súčasné rozšírenie ostrice vláskovitej na Slovensku dosiaľ ne-
bolo vôbec spracované. Na tomto mieste prinášame zhrnutie dostupných lite-
rárnych údajov, ktoré napriek neúplnosti poskytujú základnú predstavu o roz-
šírení tohto druhu na Slovensku.
Najviac údajov je z Belianskych Tatier, kde sa ostrica vláskovitá vysky-
tuje roztrúsene na viacerých miestach na hrebeni od Bujačieho až po Muráň,
veľmi hojne napríklad na hrebeni Nového (Dítě 2000–2011 not.). Viacero kon-
krétnych lokalít z masívu Bujačieho a Doliny Siedmich prameňov publiko-
vali Hadač et al. (1969), už pred tým v zápise z Bujačieho Pawlowski (1932),
Bull. Slov. Bot. Spoločn., roč. 34, č. 1: xxx–xxx, 2012
49
z vrcholu Havrana Šmarda (1956). Na vrchole Ždiarskej vidly potvrdil druh
Černoch (5. 8. 1953 not.), v zápisoch z tejto lokality druh v ostatnom čase
publikovali napr. Petrík et al. (2005a). Viacero lokalít z Belianskych Tatier
(Muráň, Havran, Tristárska dolina, Ždiarska vidla, Hlúpy) publikovali v zápi-
soch Petrík et al. (2009).
V ďalších západokarpatských pohoriach ide, aspoň podľa zriedkavých lite-
rárnych údajov, o veľmi vzácny druh. Z Vysokých Tatier Domin (1925a) pub-
likoval lokalitu z vápencov Bielovodskej doliny, Podtisovky, pri údolnej ceste
na sever od Bielej Poľany. Žiadne ďalšie literárne údaje z Vysokých Tatier sa
nepodarilo dohľadať. V Západných Tatrách sa vyskytuje pod západným hrebe-
ňom Sivého vrchu (Dúbravcová et al. 1979). Ďalšie údaje sú z Červených vr-
chov: Kresanica (Kotula sec. Šmarda et al. 1966) a Rozpadliny, 1 550 m a Opá-
lené, 1 390 a 1 420 m (Šmarda et al. 1966). Z Chočských vrchov je jediný
údaj, Choč, vrcholové skaly (Domin 1922). Tak isto je dostupný jediný údaj
z Veľkej Fatry: štrbiny vápencových skál na Kráľovej studni (Dvořák 1961 PR
sec. Kliment et al. 2008).
Z Malej Fatry je údaj z Vrátnej, pod Sokolím (Zlatník 1928 sec. Medovič
1981). Bernátová et al. (2000) však tento údaj spochybnili (považujú ho za zá-
menu s Carex brachystachys) a v citovanej práci publikovali spolu s fytoceno-
logickým zápisom jediný známy recentný výskyt v druhu C. capillaris tomto
pohorí: Malý Kriváň, skalný útvar „Sviňa“ nad sedlom Koniarky. Lokalita
bola potvrdená i v roku 2005 (Šibík in verb.).
Zo subalpínskeho stupňa západnej časti Nízkych Tatier (Ďumbierske Tatry)
sa nám podarilo dohľadať tri údaje. Prvý je z Králičky v závere Jánskej do-
liny (Sillinger 1933). Na tejto lokalite druh v zápise zaznamenali aj Petrík
et al. (2005b). Druhou lokalitou sú Kozie chrbty, ca 1 500 m (Magic 1990)
a tretí nález zo severovýchodnej rázsochy Krakovej hole vo fytocenologic-
kom zápise publikovali Šibík et al. (2005). Nedávno Kliment & Bernátová
(2008) publikovali vo fytocenologickom zápise druh aj z východnej časti po-
horia (Kráľovohoľské Tatry), Veľký Bok, 1 600 m. Novou lokalitou v Nízkych
Tatrách je nález M. Duchoňa v roku 2010 na lokalite Úplazy (masív Salatína)
vo výške 1 390 m (Duchoň 2012)..
Údaj Nováka (1954), ktorý prebral aj Dostál (1989) zo Strážovských vr-
chov, kde má zasahovať až ku Gajdelu na Hornej Nitre je s veľkou pravde-
podobnosťou mylný. S istotou je mylný údaj z Východoslovenskej nížiny od
obce Svätuše pri Kráľovskom Chlmci (Futák 9. 6. 1958 not.).
Podľa najnovšej klasikácie vysokohorskej vegetácie na Slovensku (Kli-
ment & Valachovič 2007) v horských polohách vstupuje ostrica vláskovitá do
D. Dítě & M. Jasík: Poznámky k výskytu Carex capillaris…
50
porastov triedy Elyno-Seslerietea Br.-Bl. 1948, zväzu Seslerion tatrae Paw-
łowski 1935 corr. Klika 1955, asociácií Trifolio kotulae-Caricetum tatrorum
Kliment et al. 2005 a Seslerio tatrae-Festucetum versicoloris Pawłowski
et Stecki 1927 corr. Kliment et al. 2005 a zväzu Caricion rmae Gams 1936,
asociácií Arenario tenellae-Caricetum rmae (Br.-Bl. 1930) Šibík et al. 2004,
Dryado octopetalae-Caricetum rmae Sillinger 1933 a Androsaceo lacteae-
Festucetum versicoloris Sillinger 1933 (Kliment et al. 2007).
Staršie dostupné publikované údaje o výskyte ostrice vláskovitej zo slatin-
ných rašelinísk v podhorskom stupni sú zriedkavé a pochádzajú z Liptov-
skej a Spišskej kotliny, podhoria Nízkych Tatier a zo Slovenského raja. Z fyto-
geograckého okresu 26 Podtatranské kotliny, podokresu Spišské kotliny
(26b), zo slatinných lúk od Spišskej Teplice ostricu vláskovitú udáva Šmarda
(1961). Tiež zo Spišskej Teplice, s presnejšou lokalizáciou (južne od maštalí
JRD a juhozápadne od družstva) ju vo fytocenologických zápisoch zazname-
nal už Vicherek (1956). Hoci v súčasnosti v okolí obce existujú stále zvyšky
slatín, výskyt sa nám tu v ostatných viac ako desiatich rokoch nepodarilo ove-
riť. Vicherek (l. c.) druh zaznamenal v zápise aj na ďalšej, dnes už neexis-
tujúcej slatine pri Poprade, presnejšie v inundácii rieky Poprad západne od
mesta. Zo Spišských kotlín je ešte údaj Tatranská Kotlina, okolie pri riečke
Belá (Domin 1925b). Nie je zrejmé, v akom biotope sa druh vyskytoval, či
išlo o splavené exempláre z Belianskych Tatier, alebo bol výskyt viazaný na
slatinné rašelinisko.
Neskôr publikované lokality sú zo Slovenského raja (okres 17): lúky medzi
Hranovnicou a Hámrom, 680 m (Pitoniak et al. 1978), Vernárske lúky, ľavý
breh prítoku z Javoriny, 855 m a Dobšinská Ľadová jaskyňa, ľavý breh Hnilca
pod horárňou, 845 m (Šuchová 1970, Pitoniak et al. 1978).
Ďalšie údaje zo slatín pribudli až nedávno. Halada et al. (1997) a Ružičková
et al. (2004) publikovali zápisy so zastúpením ostrice vláskovitej z Prírodnej
rezervácie (PR) Pastierske juhozápadne od Štrby (Liptovská kotlina, 26a).
Z Nízkych Tatier (okres 22), z mozaiky slatín s vysokým obsahom báz na
nive Čierneho Váhu pri Liptovskej Tepličke ostricu vláskovitú publikoval
Turis (2000). Dítě (2003) uverejnil jednu lokalitu z podhoria Nízkych Tatier,
od Telgártu, zo slatiny nad cintorínom, a o rok neskôr ďalšiu zo Slovenského
raja, z doliny Hudrová (Dítě 2004). Dítě & Pukajová (2004) publikovali v zá-
pisoch zo slatín s vysokým obsahom báz ostricu vláskovitú okrem lokality
od Telgártu, pri cintoríne aj z ďalšej lokality z okolia tejto obce, z Národnej
prírodnej rezervácie (NPR) Meandre Hrona, presnejšie z jeho ľavého brehu,
teda už z územia Muránskej planiny. Z NPR Meandre Hrona v zápisoch pub-
Bull. Slov. Bot. Spoločn., roč. 34, č. 1: xxx–xxx, 2012
51
likovala ostricu vláskovitú už Háberová (1976). Ružičková et al. (2005) druh
publikovali v zápisoch z Liptovskej kotliny z lokalít Važec, Beliansky potok,
ca 100 m povyše diaľničného mosta a opäť z PR Pastierske.
Najnovšie údaje pochádzajú z bývalej jelenej obory v Zadnej doline v Slo-
venskom raji (Jasík 2006 nepubl.), z doliny Holičná pri Liptovskej Tepličke
v Nízkych Tatrách (Jasík 2007), z Východnej v Liptovskej kotline (Dítě 2009
NI, Dítě 2010), od Šuňavy v Spišskej kotline a zo slatiny oproti rómskej osade
pri Liptovskej Tepličke v Nízkych Tatrách (Dítě 2011 NI, Dítě 2011).
Slatinná vegetácia s druhom Carex capillaris
Ostrica vláskovitá bola v podhorskom stupni zaznamenaná dosiaľ iba na sla-
tinách s vysokým obsahom báz vo vyšších nadmorských výškach (minimum
Poprad, 680 m, maximum Liptovská Teplička, dolina Holičná, 1 145 m), pri-
čom väčšina lokalít sa nachádza vo výške okolo 900 m. Druh bol zaznamenaný
v porastoch asociácie Caricetum davallianae, na miestach s vysokou a stabil-
nou hladinou podzemnej vody. V takýto prípadoch má obvykle nižšiu pokryv-
nosť (okolo 1 %) a výskyt sa dá hodnotiť ako (riedko) vtrúsený. Vegetačné
pomery porastu tohto typu dokumentuje zápis č. 1.
Obr. 1. Historické a súčasné rozšírenie Carex capillaris na Slovensku (na slatinách)
○ – pred rokom 2000, ● – po roku 2000
Fig. 1. Historical and recent distribution of Carex capillaris in Slovakia (in fens)
○ – before 2000, ● – after 2000
D. Dítě & M. Jasík: Poznámky k výskytu Carex capillaris…
52
Zápis č. 1.: Nízke Tatry, Liptovská Teplička, slatina v ústí Žiarskej doliny na pravom brehu
Žiarskeho potoka jv. od obce, 48°57´7,6˝s. š., 20°6´52,1˝ v. d., 915 m, 7086d, plocha 16 m2, E1
50 %, E0 85 %, 29. 5. 2009, D. Dítě.
E1: Carex panicea 2b, Carex davalliana 2a, Succisa pratensis 2a, Eleocharis quinqueora
1, Eriophorum angustifolium 1, E. latifolium 1, Equisetum palustre 1, Juncus articulatus 1,
Potentilla erecta 1, Primula farinosa 1, Briza media +, Carex capillaris +, C. dioica +, C. pani-
culata +, Cardamine pratensis +, Dactylorhiza majalis +, Festuca rubra +, Pinguicula vulgaris +,
Triglochin palustre +, Valeriana simplicifolia +, Angelica sylvestris r.
E0: Drepanocladus cossonii 4, Bryum pseudotriquetrum 2a, Campylium stellatum 1, Palustriella
commutata 1, Plagiomnium elatum 1.
V takýchto prípadoch ide o vápnité až extrémne vápnité slatiny, čo doka-
zuje aj prítomnosť halofytu Triglochin maritima v zápisoch z okolia Telgártu,
ktoré publikovali Dítě & Pukajová (2004). Vo svoje práci uvádzajú hodnoty
pH vody medzi 7–7,9 a nimi namerané hodnoty vodivosti vody sa pohybujú
v rozmedzí 610–860 µS/cm. Podľa druhového zloženia boli obdobné aj vý-
skyty v okolí Spišskej Teplice, kde druh zaznamenal Vicherek (1956) v poras-
toch Schoenus ferrugineus. Vo zvyškoch porastov šašiny hrdzavej pri Spišskej
Teplici publikovali Dítě & Pukajová (2003) vo vode namerané hodnoty pH
6,9–7,2 a vodivosť 566–764 µS/cm. Vegetácia je relatívne druhovo chudobná,
pokryvnosť machorastov vysoká (nezriedka 100 %) a okrem typických dru-
hov asociácie sem vstupuje s nízkou pokryvnosťou iba niekoľko málo mezol-
ných druhov. V spoločenstve Caricetum davallianae sa druh Carex capillaris
vyskytuje aj v Zadnej doline pri Pustom Poli a na slatinách v povodí Čierneho
Váhu pri Liptovskej Tepličke.
Unikátne postavenie medzi lokalitami druhu na slatinách majú porasty v do-
line Hudrová pri Pustom Poli, vegetáciu charakterizuje nasledovný fytoceno-
logický zápis.
Zápis č. 2.: Slovenský raj, Pusté Pole, dolina Hudrová, slatina na ľavom brehu potoka, súrad-
nice 48°53´14,9˝ s. š., 20°14´7,8˝ v. d., 917 m, 7187a, plocha 16 m2, E1 60 %, E0 100 %, 19. 6.
2003, D. Dítě, D. Pukajová & M. Mútňanová.
E1: Carex capillaris 2a, C. acca 2a, Hippochaete variegata 2a, Toeldia calyculata 2a, Briza
media 1, Carex hostiana 1, Gentiana verna 1, Leontodon autumnalis 1, Lotus corniculatus 1,
Pinguicula vulgaris 1, Potentilla erecta 1, Succisa pratensis 1, Swertia perennis 1, Alchemilla
vulgaris agg. +, Blysmus compressus +, Carex appropinquata +, Plantago major +, Ranunculus
acris +, Leucanthemum vulgare r, Medicago lupulina r, Parnassia palustris r, Primula elatior r,
Rhinanthus minor r, Trifolium pratense r, Trollius altissimus r.
E0: Drepanocladus cossonii 3, Hypnum pratense 2a, Calliergonella cuspidata 1, Fissidens
adianthoides 1, Philonotis calcarea 1, Bryum pseudotriquetrum +, Tomenthypnum nitens +.
Ide o vegetáciu na slatine s vysokým obsahom báz, s pomerne vysokou
pokryvnosťou ostrice vláskovitej. Na dne doliny sa na veľmi plytkej vrstve
slatiny na štrkovitej pôde vytvorila viac-menej riedko zapojená, až iniciálna
Bull. Slov. Bot. Spoločn., roč. 34, č. 1: xxx–xxx, 2012
53
vegetácia. Na lokalite je badateľný vplyv občasných disturbancií, jednak pri-
rodzených (preplavovaním) a tiež antropických, ku ktorým dochádza zrejme
manipuláciou s drevom (ťahanie dreva pri ťažbe). Mimo zápis sme na loka-
lite zaznamenali aj významný glaciálny relikt, machorast Catoscopium nigri-
tum, ktorý sa u nás podobne ako Carex capillaris vyskytuje v horách a potom
vzácne v podhorí na slatinách s vysokým obsahom báz, napr. NPR Belianske
lúky, Vysoká Bazička pri Spišskej Belej, či viaceré miesta v okolí Pustého Poľa
(Dítě et al. 2011).
Väčšiu pokryvnosť druhu sme zaznamenali na miestach s rozkolísanou hla-
dinou podzemnej vody, v zapojenejších porastoch, do ktorých pristupujú via-
ceré druhy zv. Molinion caerulae Koch 1926. Vegetáciu stojacu na rozhraní
medzi asociáciou Caricetum davallianae a porastami zväzu Molinion charak-
terizuje zápis č. 3.
Zápis č. 3: Popradská kotlina, Šuňava, malá svahová slatina v údolí potôčika sz. od kóty
Vtáčnik (903 m) z. od obce, 870 m, 49°1´51,7˝s. š., 20°2´54,8˝ v. d., 870 m, orientácia JV, sklon
10 °, 6986d, plocha 16 m2, E1 75 %, E0 45 %, 17. 6. 2011, D. Dítě & M. Jasík.
E1: Carex davalliana 2b, Carex panicea 2b, Succisa pratensis 2a, Briza media 1, Caltha pa-
lustris 1, Carex capillaris 1, C. ava 1, C. hostiana 1, C. tomentosa 1, Equisetum palustre 1, Jacea
pratensis 1, Juncus articulatus 1, Linum catharticum 1, Parnassia palustris 1, Primula farinosa 1,
Sanguisorba ofcinalis 1, Cardamine pratensis +, Carex caryophyllea +, C. paniculata +, Cirsium
rivulare +, Cruciata glabra +, Dactylorhiza majalis +, Eriophorum angustifolium +, E. latifolium
+, Equisetum uviatile +, Filipendula ulmaria +, Nardus stricta +, Pinguicula vulgaris +, Polygala
vulgaris +, Potentilla erecta +, Prunella vulgaris +, Ranunculus acris +, Triglochin palustre +,
Trollius altissimus +, Valeriana simplicifolia +, Vicia cracca +, Primula elatior r.
E0: Plagiomnium elatum 3, Palustriella commutata 2a, Calliergonella cuspidata 1, Drepano-
cladus cossonii 1, Bryum pseudotriquetrum +, Climacium dendroides +, Pleurozium schreberi +,
Tomenthypnum nitens +.
Porasty s najvyššou pokryvnosťou druhu charakterizujú zápisy č. 4 a 5.
V porovnaní s vegetáciou asociácie Caricetum davallianae (zápis 1) sú dru-
hovo bohaté, s množstvom druhov mezolných a striedavo vlhkých lúk. Nižšia
je i pokryvnosť machorastov. Podľa našich vedomostí práve v takýchto poras-
toch, ktoré sa vyvíjajú na okrajoch slatín, na miestach s rozkolísanou hladinou
podzemnej vody, má druh Carex capillaris svoje optimum.
Zápis č. 4.: Nízke Tatry, Liptovská Teplička, okraj slatiny vo svahu nad dolným koncom obce
oproti rómskej osade, 48°58´36,2˝s. š., 20°05´15,8˝ v. d., 921 m, orientácia J, sklon 4 °, 7086b,
plocha 16 m2, E1 85 %, E0 30 %, 24. 6. 2011, D. Dítě.
E1: Succisa pratensis 3, Carex panicea 2b, Potentilla erecta 2b, Alchemilla vulgaris agg. 1,
Anthoxanthum odoratum 1, Bistorta vivipara 1, Briza media 1, Carex capillaris 1, C. davalliana
1, C. pallescens 1, Cirsium rivulare 1, Crepis paludosa 1, Cruciata glabra 1, Equisetum palustre 1,
Festuca rubra 1, Luzula multiora 1, Nardus stricta 1, Parnassia palustris 1, Trifolium montanum
1, Achillea millefolium +, Cardamine pratensis +, Carex acca +, Carex ava +, C. nigra +, C. um-
D. Dítě & M. Jasík: Poznámky k výskytu Carex capillaris…
54
brosa +, Crepis mollis +, Dactylorhiza majalis +, Eriophorum latifolium +, Filipendula ulmaria +,
Galium uliginosum +, Geum rivale +, Juncus articulatus +, J. conglomeratus +, Lathyrus praten-
sis +, Leontodon autumnalis +, Leucanthemum vulgare +, Lotus corniculatus +, Lychnis os-cu-
culi +, Myosotis scorpioides agg. +, Polygala vulgaris +, Prunella vulgaris +, Ranunculus acris +,
Stellaria palustris +, Valeriana ofcinalis +, Veronica chamaedrys +, Gymnadenia densiora r.
E0: Rhizomnium punctatum s. s. 3, Brachythecium mildeanum 1, Calliergonella cuspidata 1,
Tomenthypnum nitens 1.
Zápis č. 5.: Liptovská kotlina, Východná, slatina na ľavom brehu Bieleho Váhu j. od obce,
49°02´36,4˝s. š., 19°52´34,3˝ v. d., 753 m, 6985a, plocha 16 m2, E1 65 %, E0 50 %, 27. 5. 2011,
D. Dítě, M. Hájek & Z. Plesková.
E1: Carex panicea 2a, Molinia caerulea 2a, Succisa pratensis 2a, Anthoxanthum odoratum 1,
Alchemilla sp. 1, Betonica ofcinalis 1, Briza media 1, Carex capillaris 1, C. davalliana 1, C. acca
1, C. hartmanii 1, C. umbrosa 1, Cruciata glabra 1, Festuca ovina 1, Sanguisorba ofcinalis 1,
Acetosa pratensis +, Achillea millefolium +, Avenula pubescens +, Bistorta vivipara +, Carex
echinata +, C. ava +, Carex nigra +, C. rostrata +, Cirsium rivulare +, Colchicum autumnale
+, Crepis paludosa +, Epipactis palustris +, Equisetum palustre +, Galium uliginosum +, Jacea
pratensis +, Juncus articulatus +, J. conglomeratus +, Lathyrus pratensis +, Leontodon hispidus
+, Leucanthemum vulgare +, Linum catharticum +, Luzula campestris +, Lychnis os-cuculi +,
Myosotis scorpioides agg. +, Pinus sylvestris +, Poa pratensis +, Polygala vulgaris +, Primula ela-
tior +, Prunella vulgaris +, Ranunculus acris +, Ranunculus auricomus +, Trifolium montanum +,
Trollius altissimus +, Valeriana simplicifolia +, Veronica chamaedrys +, Vicia cracca +, Cerastium
holosteoides r, Crepis mollis r, Geum rivale r, Gymnadenia densiora r, Plantago major r.
E0: Dicranum bonjeanii 2b, Tomenthypnum nitens 2b, Aulacomnium palustre 2a, Climacium
dendroides 1, Thuidium philibertii 1, Calliergonella cuspidata +, Plagiomnium elatum +.
Zápisu č. 5 sú ekologicky aj vegetačne veľmi blízke porasty s prítomnos-
ťou druhu Carex capillaris z PR Pastierske, ktoré publikovali Ružičková
et al. (2004). Autori ich zaradili do asociácie Trollio-Cirsietum Kuhn 1937.
Porasty svojim druhovým zložením stoja na rozhraní trvalo vlhkých lúk zväzu
Calthion palustris R. Tx. 1937 a vysychavých lúk zväzu Molinion a Ružičková
et al. (2004) ich charakterizujú ako horský variant bezkolencových lúk s areá-
lom obmedzeným iba na horný Liptov. Do tejto asociácie zaradili Ružičková
et al. (2005) i zápisy od Važca, z lokality pri Belianskom potoku.
Okrem vyššie charakterizovaných porastov sme ostricu vláskovitú, najmä
na lokalitách v povodí Čierneho Váhu pri Liptovskej Tepličke, zriedkavo za-
znamenali vstupovať aj do porastov zväzu Sphagno-Tomenthypnion a tiež na
relatívne suchšie okraje lúk a pasienkov v okolí slatinných rašelinísk.
Najbohatšie známe slatinné populácie ostrice vláskovitej nachádzame na ra-
šeliniskách v povodí Čierneho Váhu od Vikartkovského mlyna až po Žiarsku
dolinu, vrátane slatiny v jej ústí. Celková plocha s výskytom druhu je pri-
bližne 5 ha. Všetky ostatné lokality sú plošne menšie, ani jedna nepresahuje
veľkosť 1 (–1,5) ha, plošne najmenšie sú lokality Liptovská Teplička – oproti
rómskej osade (ca 200 m2) a Šuňava (ca 1 00 m2). Okrem posledne menova-
Bull. Slov. Bot. Spoločn., roč. 34, č. 1: xxx–xxx, 2012
55
nej majú všetky známe výskyty na slatinách zabezpečenú územnú ochranu,
či už v ochrannom pásme národných parkov (Východná, Liptovská Teplička,
oproti rómskej osade, L. Teplička, v povodí Čierneho Váhu), v národných
parkoch (NAPANT: L. Teplička, Žiarska dolina; L. Teplička, Holičná, ďalej
Hudrová a Zadná dolina), v prírodných rezerváciách (NPR Meandre Hrona)
alebo v územiach NATURA 2000 (lokalita Telgárt pri cintoríne je súčasťou
SKUEV 0297 Brezinky a v súčasnosti už i súčasťou novovyhláseného chrá-
neného areálu (CHA). Súčasťou „naturovských“ území je aj väčšina z vyššie
spomenutých. Na lokalitách Telgárt pri cintoríne, Menadre Hrona a nepravi-
delne i popri Čiernom Váhu pri L. Tepličke, v Hudrovej i Zadnej doline sú
realizované štátnou ochranou prírody asanačno-regulačné opatrenia (kosenie,
výruby náletových drevín) s cieľom udržať nelesné slatinné spoločenstvá.
Horské populácie ostrice vláskovitej sa všetky nachádzajú v územiach ná-
rodných parkov, prípadne aj prírodných rezervácií s najvyšším, 5. stupňom
ochrany (NPR Belianske Tatry, NPR Ďumbier) a zároveň sa nachádzajú v úze-
miach, ktoré boli zaradené do národnej siete európsky významných území
NATURA 2000.
Feráková et al. (2001) v červenom zozname zaradili druh do kategórie po-
tencionálne ohrozených druhov (LR: nt). Do tejto kategórie ju navrhujeme
zaradiť aj v pripravovanom novom vydaní červeného zoznamu vyšších rast-
lín óry Slovenska, aj keď samozrejme, lokality na slatinách sú omnoho viac
ohrozené, ako výskyty v subalpínskom stupni pohorí severného Slovenska.
Výskyt horského druhu Carex capillaris na slatinách označil za zaujímavý
už Vicherek (1956). V tomto biotope bol vždy na našom území vzácny a známy
dosiaľ iba z neveľkého územia severného Slovenska, pričom väčšina v súčas-
nosti známych lokalít bola postupne nachádzaná až v ostatných čosi viac ako
desiatich rokoch. V našom príspevku prinášame informácie o súčasnom zná-
mom rozšírení ostrice vláskovitej na slatinách v podhorských polohách, po-
známky o jej ekologických nárokoch a spoločenstvách s jej výskytom, ktoré sa
nám počas niekoľkoročného prieskumu slatín dosiaľ podarilo zistiť.
Poďakovanie
Autori ďakujú Rudolfovi Šoltésovi za pomoc s určovaním machorastov a Dušanovi Senkovi
za zhotovenie mapky. Za cenné údaje o výskyte ostrice vláskovitej v horských polohách a pomoc
so získavaním literárnych údajov ďakujeme Jozefovi Šibíkovi. Ďakujeme za poskytnutie úda-
jov z databázy Oddelenia vyšších rastlín Botanického ústavu SAV. Drahoslave Pukajovej, Marte
Mútňanovej, Michalovi Hájkovi a Zuzane Pleskovej ďakujeme za spoluautorstvo zápisov a tiež
všetkým, ktorí pomáhali pri niekoľkoročnom terénnom prieskume širokého okolia Liptovskej
D. Dítě & M. Jasík: Poznámky k výskytu Carex capillaris…
56
Tepličky, menovite Jozef Janoviak, Peter Bačkor, Martin Kolník, Róbert Šuvada, Dobromil Galvá-
nek a Jaroslav Vlčko. Príspevok vznikol s podporu projektu VEGA 2/0121/09.
Literatúra
Barkman, J. J., Doing, H. & Segal, S. 1964. Kritische Bemerkungen und Vorschläge zur quantita-
tiven Vegetationsanalyse. Acta Bot. Neerl. 13: 394–419.
Bernátová, D., Kliment, J. & Topercer J. 2000. Nové a overované nálezy niektorých vzácnych
a miznúcich druhov cievnatých rastlín v Krivánskej a Lúčanskej Malej Fatre. Bull. Slov. Bot.
Spoločn. 22: 93–100.
Czerepanov, S. K. 2007. Vascular Plants of Russia and Adjacent States (the Former USSR).
Cambridge University Press.
Dítě, D. 2003. Carex capillaris [Report]. In Mráz, P. (ed.). Zaujímavejšie oristické nálezy. Bull.
Slov. Bot. Spoločn. 25: 243–245.
Dítě, D. 2004. Carex capillaris [Report]. In Dítě, D. (ed.). Zaujímavejšie oristické nálezy. Bull.
Slov. Bot. Spoločn. 26: 219–227.
Dítě, D. 2010. Carex capillaris [Report]. In Eliáš, P., jun. (ed.). Zaujímavejšie oristické nálezy.
Bull. Slov. Bot. Spoločn. 32/2: 275–276.
Dítě, D. 2011. Carex capillaris [Report]. In Eliáš, P., jun. (ed.). Zaujímavejšie oristické nálezy.
Bull. Slov. Bot. Spoločn. 33/2:. 237–239.
Dítě, D. & Pukajová, D. 2003. Schoenus ferrugineus L., ohrozený druh óry Slovenska. Bull Slov.
Bot. Spoločn. 25: 99–107.
Dítě, D. & Pukajová, D. 2004. Triglochin maritima L., ohrozený druh óry Slovenska. Bull Slov.
Bot. Spoločn. 26: 91–103.
Dítě, D., Šoltés, R., Hájková, P. & Hájek, M. 2011. Reliktný Druh Catoscopium nigritum
(BRYOPHYTES) na slatinných rašeliniskách Západných Karpát (Slovensko). Bryonora. 48:
14–20.
Domin, K. 1922. Choč na Slovensku. Předběžná zpráva rostlinogeogracká. Věda Přír. 3: 193–
199.
Domin, K. 1925a: Geobotanické poznámky o Bielovodské dolině v Tatrách. Věda Přír. 6: 193–
196.
Domina, K. 1925b. Nízce položená naleziště horských rostlin tatranských. Věda Přír. 6: 216–217
Dostál, J. 1989. Nová květena ČSSR. Academia, Praha.
Dostál, J. 1992. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II. Slovenské pedagogické nakladateľ-
stvo, Bratislava. p. 776–1568.
Duchoň, M. 2012. Carex capillaris [Report]. In Eliáš, P., ml. (ed.). Zaujímavejšie oristické ná-
lezy. Bull. Slov. Bot. Spoločn. 34/1: xxx-xxx.
Dúbravcová, Z., Lisická, E. & Paclová, L. 1979. Subalpínska a alpínska vegetácia Západných
Tatier. In Šomšák, L. zodpov. riešiteľ. ŠPZV č. VI-1-4/4. Záv. Správa, msc., depon. in BÚ SAV,
Bratislava.
Egorova, T. V. 1999. The Sedges (Carex L.) of Russia and Adjacent States (within the limits of the
former URSS). Ed. A.L. Takhtajan, St. Petersburg Chemical-Pharmaceutical Academy; Saint-
Louis: Missouri Botanical Garden Press.
Feráková, V., Maglocký, Š. & Marhold, K. 2001. Červený zoznam papraďorastov a semenných
rastlín. In Baláž, D., Marhold, K. & Urban, P. (eds) Červený zoznam rastlín a živočíchov
Slovenska. Ochr. Prír. (Banská Bystrica). Suppl. 20: 44–76.
Bull. Slov. Bot. Spoločn., roč. 34, č. 1: xxx–xxx, 2012
57
Futák, J. 1984. Fytogeogracké členenie Slovenska. In Bertová, L. (ed). Flóra Slovenska IV/I.
Veda, Bratislava. p. 418–419.
Háberová, I. 1976. Panzengesellschaften der Torfwiesen im Horehron-Gebiet. Acta Fac. Rer.
Nat. Univ. Comen. 25: 67–126.
Hadač, E., Březina, P., Ježek, V., Kubička, J., Hadačová, V. & Vondráček, M. et al. 1969. Die
Panzengesellschaften des Tales „Dolina Siedmich prameňov“ in der Belauer Tatra. Vegetácia
ČSSR, Ser. B. 2: 5–343.
Hájek, M. & Háberová, I. 2001. Scheuchzerio-Caricetea fuscae R. Tx. 1937. In Valachovič, M.
(ed.). Rastlinné spoločenstvá Slovenska 3.Vegetácia mokradí. Veda, Bratislava, p. 187–296.
Halada, L., Ružičková, H. &, David, S. 1997. Management vlhkých lúk chránených území na
príklade PR Pastierske (Liptovská kotlina). In Baranec, T. (ed.), Flóra a vegetácia rašelinísk,
Zborník referátov z vedeckej konferencie, Námestovo, 8. – 10. 9. 1997. SPU, Nitra. p. 67–74.
Chater, A. O. 1980. Carex. In Tutin, G. T., Heywood, V. H., Burges, N. A., Moore, D. M., Valentine,
D. H., Walters, S. & Webb, D. A. (eds.), Flora Europaea, Vol. 5, Cambridge University Press,
Cambridge, p. 290–323.
Jasičová, M. & Zahradníková, K. 1976. Organizácia a metodika mapovania rozšírenia rastlinných
druhov v západnej tretine Slovenska. Biológia (Bratislava). 31/1: 74–80.
Jasík, M. 2007. Carex capillaris [Report]. In Dítě, D. (ed.), Zaujímavejšie oristické nálezy. Bull.
Slov. Bot. Spoločn. 29: 183–184.
Kartotéka údajov o rozšírení cievnatých rastlín. 2011. Správca Ťavoda O. Depon. in Botanický
ústav Slovenskej akadémie vied, Oddelenie taxonómie vyšších rastlín, Bratislava.
Kliment, J. & Valachovič, M. (eds). 2007. Rastlinné spoločenstvá Slovenska. 4. Vysokohorská
vegetácia. Veda, Bratislava.
Kliment, J., Bernátová, D., Jarolímek, I., Petrík, A., Šibík, J. & Uhlířová, J. 2007. Elyno-Seslerietea.
In Kliment, J. & Valachovič, M. (eds). Rastlinné spoločenstvá Slovenska. 4. Vysokohorská ve-
getácia. Veda, Bratislava. p. 147–208.
Kliment, J. & Bernátová, D. 2008. Fytocenologické spektrum Poa carpatica subsp. supramon-
tana. Bull. Slov. Bot. Spoločn. 30/1: 61-67.
Kliment, J., Bernátová, D., Dítě, D., Janišová, M., Jarolímek, I., Kochjarová, J., Kučera, P.,
Obuch, J., Topercer, J., Uhliřová, J. & Zaliberová, M. 2008. Papraďorasty a semenné rastliny. In
Kliment, J. (ed.), Príroda Veľkej Fatry. Lišajníky, machorasty, cievnaté rastliny. Vydavateľstvo
Univerzity Komenského, Bratislava. p. 153.
Kubinská, A. & Janovicová, K. 1998. Machorasty. In Marhold, K. & Hindák, F. (eds). Zoznam
nižších a vyšších rastlín Slovenska. Veda, Bratislava. p. 297–331.
Magic, D. 1990. Výsledky práce botanickej sekcie na XXV. TOPe. In Vartíková, E. (ed.), XXV.
tábor ochrancov prírody. prehľad odborných výsledkov (Tále 8.–16. júla 1990). p. 21–36.
Marhold, K. (ed.), Goliašová, K., Hegedüšová, Z. et al. 1998. Papraďorasty a semenné rastliny. In
Marhold, K. & Hindák, F. (eds). Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Veda, Bratislava.
p. 333–687.
Medovič, J. 1981. Rozšírenie druhov rodu Carex v Malej Fatre. In Janík, M. & Štollmann, A.
(eds). Rozsutec – štátna prírodná rezervácia. Osveta, Martin. p. 364–374.
Moore, D. M. 1982. Flora Europaea check-list and chromosome index. Cambridge University
Press, Cambridge. 423 p.
Novák, F., A. 1954. Přehled československé květeny s hlediska ochrany přirody a krajiny. In Veselý,
J. (ed.). Ochrana československé přírody a krajiny, Díl. II. (část speciální). p. 193–409.
D. Dítě & M. Jasík: Poznámky k výskytu Carex capillaris…
58
Pawlowski, B. 1932. Uber die Klimaxassoziation in der alpinen Stufe der Tatra. Bull. Int. Acad.
Polon. Sci. Lett., Cracovie. 1: 115–146.
Petrík, A., Šibík, J. & Valachovič M. 2005a. The class Carici rupestris-Kobresietea bellardii Ohba
1974 also in the Western Carpathians. Hacquetia. 4/1: 33–51.
Petrík, A., Šibík, J. & Kliment, J. 2005b. Saxifrago aizoidis-Festucetum versicoloris v Nízkych
Tatrách. Biosozologia. 3: 84–95.
Petrík, A., Dúbravcová, Z., Jarolímek, I., Kliment, J., Šibík, J. & Valachovič, M. 2009. Syntaxonomy
and ecology of plant communities of the Carici rupestris-Kobresietea bellardii in the Western
Carpathians. Biologia (Bratislava). 61/4: 393–412.
Pitoniak, P., Petrík, A., Dzubinová Ľ., Uhlířová-Šimeková, J. & Fajmonová, E. 1978. Flóra a ve-
getácia Chránenej krajinnej oblasti Slovenský raj. Biol. Práce. 24: 1–136.
Ružičková, H., Halada, Ľ. & David, S. 2004. Vývoj vlhkých lúk prírodnej rezervácie Pastierske
(Liptov) za posledných 25 rokov. Príroda Nízkych Tatier, Banská Bystrica, 1: 165–174.
Ružičková, H., Halada, Ľ. & David, S. 2005. Trollio-Cirsietum (Kühn 1937) Oberd. 1957 -
Ohrozené rastlinné spoločenstvo vlhkých lúk horného Liptova súčasné rozšírenie a druhové
zloženie. Ochr. Prír. (Banská Bystrica). 24: 87–100.
Schultze-Motel, W. 1966. Cyperaceae. In Hegi, G. (ed.). Illustriete Flora von Mitteleuropa. Band
II/1, Lieferung 3,Carl Hansen Verlag München. p. 178–180.
Sillinger, P. 1933. Monogracká studie o vegetaci Nízkých Tater. Knihovna Sboru pro výzkum
Slovenska a Podkarpatské Rusi. 6:. 1–339.
Šibík, J., Petrík, A., Krajčiová-Šibíková, I. & Dúbravcová, Z. 2005. Asociácia Dryado octope-
talae-Caricetum rmae Sillinger 1933 v Západných Karpatoch. Bull. Slov. Bot. Spoločn. 27:
181–198.
Šmarda, J. 1961. Vegetační poměry Spišské kotliny. SAV, Bratislava.
Šmarda, J. 1956. Vegetační kryt erosí obnažených a tundrových půd v Tatrách. Biol. Práce. 2/8:
5–50.
Šmarda, J., Unar, J. & Unarová, M. 1966. Kvetena Tomanovej doliny a Žľabu spod diery. Park
kultury a oddechu, Brno.
Šuchová, H. 1970. Vlhkomilné lúčne spoločenstvá na alúviu horného Hnilca. Diplomová práca,
msc., depon. In Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava.
Turis, P. 2000. Charakteristika rašelinísk Národného parku Nízke Tatry. In Stanová V. (ed.),
Rašeliniská Slovenska. DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava. p. 73–74.
Vicherek, J. 1956. Příspěvek k poznání Podtatranských lučních porostů. Biológia. 11/6: 345–349.
Vozárová, M. & Sutorý, K. (eds) 2001. Index herbariorum Reipublicae bohemicae et Reipublicae
slovacae. Bull. Slov. Bot. Spoločn. Suppl. 7: 1–95.
Došlo 18. 10. 2011
Prijaté 10. 1. 2012