ArticlePDF Available

Nerudné suroviny Nitrianskej stolice pohľadom Mateja Bela

Authors:
NERUDNÉ SUROVINY NITRIANSKEJ STOLICE
POHĽADOM MATEJA BELA
Peter CHRASTINA
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Katedra historických vied a stredoeurópskych štúdií
Námestie J. Herdu 2
917 01 Trnava
peter.chrastina@ucm.sk
CHRASTINA, Peter. Non-ferrous raw materials of the Nitra County by Matthias Bel ´s view. Matthias Bel
in his work Notitia Hungariae Novae historico-geographica offered a contemporary view of the status,
importance, response and concrete realities of counties of Hungary within the Habsburg monarchy. The study
is historical and geographical research history and environmental issues of non-ferrous raw materials, and
their extraction in the Nitra County in the first half of the 18th century. Description of the subject contains text
„Other finds“ in § XII. science section (Membrum primum physicum) of general parts of Notitia of Nitra County
in Hungary (1742). The „probe into Bel’s characteristics of this theme we have realized through critical
commentary on contemporary texts supplemented by other sources, respectively literature and information
obtained by studying geological maps. Specific findings, we finally compared with the results of field
research and their own knowledge of the subject.
Kľúčové slová: nerudné suroviny; Vedomosti; Nitrianska stolica; Matej Bel;
Keywords: Non-ferrous raw materials; Notitia; Nitra County; Mattias Bel;
Úvod
Práca Mateja Bela Notitia Hungariae Novae historico-geographica (slov. Historicko-geografické
vedomosti o Novom Uhorsku, ďalej Vedomosti) tvorí jednu z kľúčových diel uhorskej (v
širšom slova zmysle aj slovenskej) barokovej historiografie. Ako celok alebo v jednotlivých
detailoch ponúka aj pohľad na konkrétne reálie stolíc Uhorska v rámci habsburskej
monarchie. Toto špecifikum Belovho diela význam nielen pre humanitnú, resp.
historickú a filologickú vedu, ale i prírodovedné disciplíny (geografiu, krajinnú ekológiu).
Mechanizmus tvorby (dotazníková metóda), pôvod a rôzna kvalita použitej informačnej
databázy ako aj autorove redakčné úpravy podkladov Vedomostí limitujú vierohodnosť
uvádzanej faktografie.1 Napriek tomu boli Belove spisy opakované použité, príp. slúžili ako
1 JURÍKOVÁ, Erika. Problémy prekladu a interpretácie Notícií Mateja Bela. In Sambucus 3. Trnava : FF TU,
2008, s. 152-158. Pozri tiež JURÍKOVÁ, Erika. Matthias Bel and Trnava : An Analysis of Latin Written
Sources. In Acta Antiqua Academiae Scientiarum Hungaricae, 2009, Vol. 49, No. 2, pp. 241-248; JURÍKOVÁ,
Erika. Pôsobenie Rehole kazateľov a panien svätého Dominika v Trnave podľa Notície Mateja Bela v
konfrontácií s historickou skutočnosťou. In Sambucus. Trnava : FF TU, 2005, s. 101-103, 111-112; TIBENSKÝ,
Ján. O práci, koncepcii, štruktúre a osudoch Belovych Notícií. In TIBENSKÝ, Ján (ed.). Matej Bel: doba, život,
dielo. Bratislava : VEDA, 1984, s. 219, 221; RÁCOVÁ, Katarína. Vodné toky Nitrianskej stolice v Belovych
Vedomostiach. In Studia Historica Nitriensia, 2017, roč. 21, č. 1, s. 191-197.
inšpirácia pre iných autorov (napr. v diele banskoštiavnického polyhistora a pedagóga
J. Severiniho o dejinách Uhorska).2
Cieľom štúdie je historickogeografický výskum a environmentálne dejiny problematiky
nerudných surovín, ich ložiskách a ťažbe na území Nitrianskej stolice v prvej polovici 18.
storočia. Opis danej témy s názvom „Ostatné náleziská“3 figuruje v § XII. 4 Všeobecnej časti
Vedomostí Nitrianskej stolice, Oddiele I. Prírodopis. Belovu charakteristiku konfrontujem s
odbornou a umeleckou literatúrou, starými mapami a výsledkami terénneho výskumu.
V zmysle vyššie uvedeného cieľa boli koncipované výskumné otázky: Možno na základe
Belovho textu z prvej polovice 18. storočia (rámcovo) rekonštruovať výskyt nerudných
surovín a kontexty ich ťažby na území Nitrianskej stolice? Zodpovedajú Belom uvedené
reálie o problematike súčasnému stavu poznania?
Pracovné predpoklady (poznatkové, teoretické a metodologické) obsahom
nasledujúcej kapitoly, a preto ich bližšie nešpecifikujem.
Príspevok tvoria štyri časti (vrátane Úvodu a Záveru). Cieľom druhej kapitoly je priblížiť
informačnú databázu a metodiku výskumu. Tretia kapitola je nosná. Venuje sa
historickogeografickému výskumu a environmentálnym dejinám problematiky.
Informačná databáza a metodika výskumu
Rešerš literatúry v historickogeografických štúdiách ukazuje, že relevantný výskum
Belovho diela sa v prostredí slovenskej historickej vedy rozvíja najmä v ostatnom decéniu,
pričom akcentuje prírodopis Vedomostí Nitrianskej stolice.5 Súvisí to zrejme
s interdisciplinárnym charakterom Belovho diela, ako aj s nutnosťou práce s latinským
textom originálu (resp. jeho slovenským prekladom).
Informačná databáza štúdie bola rôznorodá. Východiskom bol slovenský preklad state
„Ostatné náleziská“ v § XII. Vedomostí Nitrianskej stolice (obr. 1),6 ktorý realizovala doc. Mgr.
E. Juríková, PhD. z Katedry klasických jazykov FF TU v Trnave. M. Bel tu popisuje výskyt,
ťažbu a niektoré vlastnosti nerudných surovín na území Banky a Sobotišťa (obr. 2). Téma a
jej špecifiká ovplyvnili výber literatúry a kartografických prameňov, ktoré som použil pri
analýze a interpretácii dobového textu.
2 SEVERINI, Joannis. Conspectus historiae Hungaricae in usus praesertim juventutis adornatae. Pars prior.
Posonium : Patzko, 1775.
3 Text obsahuje aj opis jaskyne Čertova pec pri Radošine, ktorý v tomto príspevku neskúmam.
4 Prvý odsek (stať) daného paragrafu „Náleziská kovových rúd“ sa venuje najotázke výskytu a ťažby
galenitu pri Čavoji. Bližšie CHRASTINA, Peter RÁCOVÁ, Katarína ŠIMŮNEK, Robert. Ore minerals of
the Nitra County according to Notitia Hungariae historico-geographica by Matthias Bel. In Revişta
Transilvania, 2017, Vol. 11, No. 4-5, pp. 118-126.
5 Bližšie napr. RÁCOVÁ, Katarína CHRASTINA, Peter. Myjava and Chvojnica in the Notitia of the Nitra
County (historical geographical analysis and interpretation). In Revişta Transilvania, 2014, Vol. 8, No. 5-6,
pp. 41-50; CHRASTINA, Peter RÁCOVÁ, Katarína BRŮNA, Vladimír. Bridges over the Váh River in the
territory of the Nitra County in the first half of 18th century (according to Notitia Hungariae historico-
geographica by Matthias Bel). In Revişta Transilvania, 2015, Vol. 9, No. 6-7, pp. 79-86; CHRASTINA, Peter
RÁCOVÁ, Katarína. Mosty na území Nitrianskej stolice v prvej polovici 18. storočia podľa Notícií Mateja
Bela (historicko-geografický prístup). In Studia Historica Nitriensia 2015, roč. 19, č. 1, s. 20-36.
6 BEL, Matthiae. COMITATUS NITRIENSIS, PARS GENERALIS, MEMBRUM PRIUS PHYSICUM, de situ,
natura, opportunitatibus Comitatus Nitriensis, § XII. Dostupné na internete: http://oldbooks.savba.sk/
digi/Lyc_B_VIII_33_IV/LKB_LYC_B_VIII_FOL_2ZZI/SK/1_1_LYC_B_VIII_FOL_2ZZIN00306P.htm>.
Obr. 1. Text o nerudných surovinách (zvýraznený podčiarknutím) v stati „Ostatné náleziská.
Zdroj: http://oldbooks.savba.sk/digi/Lyc_B_VIII_33_IV/LKB_LYC_B_VIII_FOL_2ZZI/SK/
1_1_LYC_B_VIII_FOL_2ZZIN00305-306P.htm
Obr. 2. Výskyt nerudných surovín na území Nitrianskej stolice podľa M. Bela.
Zdroj: ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. Bratislava : Obzor, 1984, s. 80 (upravili Trojan, J. Chrastina, P.).
Tieto tituly umožnili čerpať informácie o nerudných surovinách, ich petrografii a
využití v (historickej) architektúre a stavebníctve. Išlo o odbornú literatúru,7 internetové
7 ANDRUSOV, Dimitrij. Geologický výskum keramických a sklárskych surovín na Slovensku. In Chemické
Zvesti, 1949, roč. 3, č. 3, s. 224-234; PIVKO, Daniel. Stavebné a dekoračné kamene stredovekých kostolov a
kláštorov v Bratislave. In Forum Urbes Medii Aevi VII/1-2. Kláštery ve středověkých městech střední
Evropy. Archeologické výzkumy na památkových objektech. Brno : ARCHAIA, 2008, s. 174-185; PIVKO,
zdroje,8 geologické mapy9 a ich vysvetlivky.10 Podnetné údaje o skúmanej problematike
možno získať z dobovej poézie11 a starších prác vedecko-populárneho žánru.12
Výskyt a polohu montánnych prvkov/štruktúr v skúmanom území som verifikoval
pomocou aplikácie Staré banské diela a banské diela na Mapovom portáli ŠGÚDŠ (registre
Geofondu),13 máp z obdobia 1. vojenského mapovania (1782/84)14 a Hanrichovej mapy
okolia piešťanských kúpeľov (1745).15
Pri práci s textom danej pasáže v § XII. boli uplatnené štandardné postupy
historickogeografického výskumu (heuristika, kritický rozbor informačnej databázy,
komparácia a interpretácia). Tematický záber použitých zdrojov priniesol výsledky
heterogénnej povahy. Nevyhnutnosťou bolo ich priebežné hodnotenie v súvislostiach
príslušnej pramennej kritiky. Ozrejmenie niektorých problémov umožnili výsledky
polostacionárneho terénneho výskumu (metóda pozorovania). Tento sa zameral na
identifikáciu reliktov starých banských diel. Ako východiskový prameň slúžili staré mapy.
Podľa kartografických podkladov a internetovej aplikácie na mapovom portáli ŠGÚDŠ som
v teréne vyhľadal, identifikoval a fotograficky zdokumentoval staré banské diela a odkryvy
hornín.
Rámcová litogeografia vybraných pohorí Nitrianskej stolice (s dôrazom na nerudné
suroviny v diele M. Bela)
Záznamy M. Bela odrážajú dobový pohľad na jeden zo segmentov prírodnej štruktúry
krajiny Nitrianskej stolice. Autor neuvádza krajinné celky (pohoria), na území ktorých
dochádzalo v prvej polovici 18. storočia k exploatácii nerudných surovín. Tento v
súčasnosti obvyklý prístup nahradil mikropohľadom podľa jednotlivých sídiel alebo
komunikačných línií.
Daniel. Významné horniny používané ako opracované kamene v historických pamiatkach Slovenska. In
Mineralia Slovaca 42, 2010, s. 241-248; STACHA, Eugen. Geologické a ťažobné pomery československých
aktívnych hliniek. In Chemické Zvesti, 1954, roč. 8, č. 32, s. 499-508.
8 LEHUTA, Juraj. Prehľad geologických a geomorfologických pomerov širšieho okolia Piešťan. Dostupné na
internete: <http://people.wilbury.sk/wochter/geo/index.html>.
9 IVANIČKA, n HAVRILA, Milan KOHÚT, Milan et al. Regionálne geologické mapy Slovenska 1 : 50
000. Geologická mapa Považského Inovca a JV časti Trenčianskej kotliny. Bratislava : ŠGÚDŠ, 2007; POTFAJ,
Michal TEŤÁK, František et al. Regionálne geologické mapy Slovenska 1 : 50 000. Geologická mapa Bielych
Karpát (južná časť) a Myjavskej pahorkatiny. Bratislava : ŠGÚDŠ, 2014.
10 IVANIČKA, n KOHÚT, Milan (eds.). Vysvetlivky ku geologickej mape Považského Inovca a JV. časti
Trenčianskej kotliny 1 : 50 000. Bratislava : ŠGÚDŠ, 2011, 389 s; TEŤÁK, František POTFAJ, Michal.
Vysvetlivky ku Geologickej mape Bielych Karpát (južná časť) a Myjavskej pahorkatiny 1 : 50 000. Bratislava :
ŠGÚDŠ, 2015, 314 s.
11 TRAJAN, Adam. Chválospev na piešťanské kúpele z roku 1642. [Preklad]: Beniak, Valentín. Piešťany :
Riaditeľstvo Štátnych kúpeľov, 1942. 36 s.; TRAJAN-BENEŠOVSKÝ, Adam. Uzdravujúce piešťanské kúpele.
In Zlatý fond denníka SME, 2010. Dostupné na internete: <http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1395/Trajan-
Benesovsky_Uzdravujuce-piestanske-kupele/4>
12 MARSCHALL, F., Martin. Die Heilquellen von Pösteny in Ungarn. Ofen : Gyurián und Bagó, 1838, 92 p.;
BROWN, Eduard. Cesta z Komárna do banských miest v Uhorsku a odtiaľ do Viedne. [Preklad]: Škorupová,
Anna - [Úvodná štúdia]:Vozár, Jozef. Martin : Osveta, 1980. 52 s.; TORKOS, J. Ján. Náčrty o piešťanských
kúpeľoch. [Preklad]: Jantausch, Pavel. Trnava : SSV, 1937. 47 s.
13 Staré banské diela a banské diela. Dostupné na internete: <http://mapserver.geology.sk/sbd/>
14 1st Military Survey, Section No 7-2, 11-6. Vienna : Austrian state archive, Military archive, 1782/84.
15 HANRICH, Martin. Delineatio Territorii Thermas Postyenienses, Anno 1745 M. Feb./Mapa okolia
piešťanských kúpeľov, 1745. cca 1 : 2 880. Balneologické múzeum Piešťany, Balneohistória B2, inv. č. B2 -
35.
Časť hornín, ktoré budujú západné svahy Inoveckého predhoria (krajinný oddiel
Považského Inovca) na území Banky sa využívala ako stavebné suroviny. V kontexte
skúmanej problematiky majú význam kremenné pieskovce a kaolinické íly piešťanských
vrstiev. Drobno- až hrubozrnné kaolinické kremenné pieskovce sú pestro sfarbené. Na
odkryvoch na severo-severozápadnom úpätí Rádiového vŕška alebo tiež Červenej veže (270
m n. m.) som pozoroval fialové, červenkasté, žltkasté, ružové i sivo-modré odtiene týchto
hornín (obr. 3). Miestne pieskovce mali od stredoveku význam ako stavebný a sochársky
kameň.16 Dnes sa z nich získavajú sklárske piesky.17
Obr. 3. Odkryv kaolinických kremenných pieskovcov vľavo, vpravo detail (piešťanské vrstvy, Banka).
Foto: P. Chrastina (XII. 2018).
Kaolinické íly (farbiaca hlinka) sa vyskytujú spoločne s pieskovcami.18 Na povrch sa
dostávajú na úpätiach Rádiového vŕšku/Červenej veže (270 m n. m.). Ich vznik je spojený s
hydrotermálnou premenou ílových minerálov (illitu a montmorilonitu), ktorú vyvolala
činnosť piešťanských termálnych vôd. Polohy kaolinických ílov spravidla svetlosivé
žltkasté, po vyschnutí biele. Na odkryvoch však možno pozorovať aj odtiene hnedej,
bordovej, fialovej a zelenkastej (obr. 4). Pestré sfarbenie ílov spôsobila oxidácia a rozpad
sulfidov (hlavne pyritu) a migrácia prvkov.19
Priestor Sobotišťa v Myjavskej pahorkatine je z hľadiska pestrosti ložísk nerastných
surovín chudobný.20 V lome Podbranč-Majeríčky sa ťažia sivé, hnedasté a ružovkasté
vápence kysuckej série bradlového pásma. Na území Podbranča sa nachádza aj niekoľko
starších kameňolomov na zlepence a pieskovce tmavosivej až modrastej farby.21
Východne od Sobotišťa sa vyskytujú drobnozrnné sivé hnedasté neogénne zlepence.
Hornina je málo stmelená, rozpadavá a možno ju kopať ručne.22
16 PIVKO, Významné, ref. 7, s. 243.
17 ANDRUSOV, ref. 7, s. 232.
18 IVANIČKA HAVRILA KOHÚT et al., ref. 9; IVANIČKA KOHÚT (eds.), ref. 10, s. 206.
19 LEHUTA, ref. 8.
20 POTFAJ TEŤÁK et al., ref. 9.
21 TEŤÁK POTFAJ, ref. 10, s. 225, 230.
22 TEŤÁK POTFAJ, ref. 10, s. 234, 237.
Nerudné suroviny Nitrianskej stolice pohľadom M. Bela
Východiskom štúdie a interpretácie problematiky je stať Ostatné náleziskáv § XII, v ktorej
M. Bel uvádza nasledovné:
Čo sa týka ďalšej ťažby, spomenieme bielu a červenú hlinku. Jej veľké množstvo sa ťaží pri
dedine Banka, ktorá leží na protiľahlom brehu Váhu oproti Piešťanským kúpeľom. Nachádza sa tam
aj veľmi výnosný kameňolom a architekti vychvaľujú miestny kameň do neba. Aj v chotári
Sobotišťa sú žily bielej hliny, ťahajúce sa v hlbinách kopcov na trase, ktorá vedie z mestečka k hradu
Branč.
Obr. 4. Odkryv pestrých kaolinických ílov s pieskovcami v nadloží (piešťanské vrstvy, Banka).
Foto: P. Chrastina (IX. 2016).
Zrejme najväčší význam mala spomedzi nerudných surovín ťažba „bielej a červenej
hlinky.“ Preto ju autor spomína hneď na začiatku state. Pestrofarebné kaolinické íly sa
vyskytujú na severozápadnom a severo-severozápadnom úpätí Rádiového vŕška/Červenej
veže (270 m n. m.), čiže „... pri dedine Banka,23 ktorá leží na protiľahlom brehu Váhu, oproti
Piešťanským kúpeľom.“ K lokácii ložiska sa vyjadril Belov súčasník, J. J. Torkos nasledovne:
„najbližší vrch pri kúpeľoch pri Banke je celý kriedový.“24
Tieto horniny spravidla svetlosivé žltkasté, po vysušení „biele. Časté i pestré
polohy s vrstvami sivej, fialovej, žltkastej alebo tyrkysovej farby (pozri obr. 4). Niektoré
farebné variety týchto hornín však nemajú dostatočné farbiace vlastnosti. Podľa M. F.
Marschalla „...kusy fialovej farby ... ešte púšťajú farbu, až po tmavočervenú rudku..., ktorá už farbu
nepúšťa.“25 Toto tvrdenie podporil aj experiment s omazmi bančanských hliniek. Belova
„červená hlinka“ je v skutočnosti fialová až bordová, čo však autor (zrejme) nevedel.
Červený odtieň majú iba miestne kaolinické pieskovce, z ktorých sa po namočení do vody
uvoľňuje červenkastý (hrdzavočervený) roztok s minimálnou farbiacou schopnosťou.
Predpokladám, že červená farba kaolinických ílov sa do textu skúmanej pasáže dostala
23 Názov obce podľa M. Bela súvisí s exploatáciou kaolinických ílov: Hovoria, že dedina kedysi dostala meno
podľa príjmu z červeného minerálu, ktorý tu ťažia. Banka totiž u Slovákov označuje zdrobneným slovom baňu.“ BEL,
Matthiae. COMITATUS NITRIENSIS, PARS SPECIALIS, MEMBRUM IV., SEC. II., De vicis processus
Ujhelyensis. Dostupné na internete: <http://digitalna.kniznica.info/zoom/68242/view?page=520&p=
separate &tool=info&view=0,0,3747,5772>.
24 TORKOS, ref. 12, s. 27.
25 MARSCHALL, ref. 12, s. 40.
prevzatím zo staršieho vzoru (z básne A. Trajana-Benešovského?)26 alebo omylom. Je
zaujímavé, že na rozdiel od Torkosa, Bel neuviedol ďalšie odtiene hliniek, ktoré sa na
ložisku vyskytujú, napr. okrová, zelená, resp. tyrkysová, čierna (obr. 5). V stati o nerudných
surovinách z Banky absentuje aj informácia o využívaní kaolinických ílov ako interiérových
náterových hmôt: „okolití obyvatelia používajú kriedovú hlinu na vymazávanie a skrášľovanie
príbytkov.“27
Obr. 5. Omazy kaolinických ílov z Banky. Vľavo bordová alias „červená“ hlinka .
„Veľké množstvo“ farbiacich hliniek sa na území Banky získavalo minimálne od 17.
storočia, kedy o nich písal A. Trajan-Benešovský (1642).28 Ťažba tu zaiste pokračovala aj v
čase zberu informačnej databázy k Vedomostiam Nitrianskej stolice. Na výreze mapy M.
Hanricha z roku 174529 totiž vidno umelý odkryv na povrchové dobývanie hliniek.
Nachádzal sa v lokalite Štepnica,30 na západnom svahu Rádiového vŕška (270 m n. m.),
oproti kompe, ktorá premávala medzi riečnym ostrovom (sihoťou) pri kúpeľnej osade
Teplice a Červenou vežou (obr. 6).
V 20. storočí sa exploatáciou hliniek zaoberalo viacero podnikavcov. Kopali ju ručne na
povrchu, zväčša bez povolenia, a rozvážali vozmi do najbližšieho okolia. Neskôr (1937
1951) tu pôsobil V. Wágner, ktorý okrem povrchových dobývok využíval aj ťažbu v malých
štôlňach. Ťažba kaolinických ílov s technickým názvom „maliarska hlinka“ pokračovala s
rôznou intenzitou do konca roku 1966. Po závale v štôlni III. bane Mier boli všetky práce
ukončené a viac ich neobnovili (obr. 7).31
26 TRAJAN-BENEŠOVSKÝ, ref. 11: „V blízkosti ťaží sa hlinka, ktorá má rozličné farby, jej žily v zemi sú červené, žlté,
biele.“
27 TORKOS, ref. 12, s. 27.
28 TRAJAN-BENEŠOVSKÝ, ref. 11.
29 HANRICH, ref. 15.
30 VRÁBEL, Viktor. Kronika obce Banka (Online). Banka : OcÚ, 2015, s. 59. Dostupné na internete: <http://https:
//issuu.com/ obecbanka/docs/kronika_obce_banka>.
31 LEHUTA, ref. 8; Polohu tohto banského diela ukazuje aplikácia Staré, ref. 13. Dostupné na internete:
<http://apl.geology.sk/geofond/sbd/.
Obr. 6. Odkryv farbiacich hliniek (E, v krúžku) pri Banke (F) na výreze Hanrichovej mapy z roku 1745.
Zdroj: HANRICH, ref. 15 upravil P. Chrastina
Obr. 7. Vchod do Bane Mier (vľavo), v ktorej sa ťažili maliarske hlinky. Vpravo interiér štôlne III.
Foto: P. Chrastina (IX. 2016)
Na území Banky sa okrem kaolinických ílov ťažili aj pestrofarebné kaolinické kremenné
pieskovce (obr. 3). Autor Vedomostí Nitrianskej stolice vyzdvihuje kvalitu horniny i
ekonomický efekt ťažby: Nachádza sa tam aj veľmi výnosný kameňolom a architekti vychvaľujú
miestny kameň až do neba.“Kameňolom“ tvoril pás s odkrytými vrstvami pieskovcov na
severozápadnom severo-severozápadnom úpätí Rádiového vŕška (pozri obr. 6). Podľa
neskorších správ (z roku 1876) tento lom „siahal od dediny po prievoz.“32 Prvotné
obnaženie polôh pieskovcov a ílovcov na dolných úsekoch svahov Červenej veže
pravdepodobne súvisí s laterálnou (bočnou) eróziou Váhu.33 Exploatácia horniny sa preto
orientovala na tieto, ľahko dostupné zdroje kameňa. Je zaujímavé, že E. Brown
v cestopise z roku 1685 spomína iba „kameňolom blízko kúpeľa s niekoľkými žilami kriedy
[farbiacej hlinky?]. V súlade s realitou ďalej uvádza: „hornina má všetky farby okrem zelenej a
32 KLČO, Marián KRUPA, Vladimír. História Banky I. Od praveku do roku 1918. Banka : Obecný úrad, 2004,
s. 48.
33 Bližšie MAZÚROVÁ, Valéria. Príspevok k poznaniu vývoja doliny stredného Váhu v kvartéri. In
Geografický časopis, 1972, roč. 24, č. 1, s. 35.
tie sú tak jemne miešané, že sa im nevyrovná ani maľba alebo mramorovaný papier.“34 J. J. Torkos v
tejto súvislosti dodáva: „na rozličných týchto farbách, najmä v starých kameňolomoch, sa oči
príjemne kochajú, lebo červená, biela, žltá, fialková a sivá farba tak sú smiešané, že človekovi sa
pozdáva, akoby videl brúsený mramor alebo maľovku.35
V 19. a 20. storočí je doložené dobývanie pieskovca v kameňolomoch nad dedinou
(Kavadín pri Bacchus vile, Na Chraste pod Dubčekom, Salášek), známy bol aj Rimplerov lom v
lokalite Štepnica. 36 Či však boli tieto zdroje ťažené už skôr, nevedno.
„Piešťanský pieskovec“ mal význam pri budovaní významnejších objektov, svetských
a sakrálnych stavieb,37 alebo ho použili na výrobu architektonických článkov a plastík.38
Analogické informácie možno identifikovať v strofe básne A. Trajana-Benešovského39 alebo
v urbári Banky z roku 1661.40
Belova charakteristika zdrojov nerudných surovín „v okolí Sobotišťa“ na západnom
okraji Myjavskej pahorkatiny je strohá. Nepriamo odráža malú horninovú rozmanitosť
tunajších ložísk, ktorá limitovala ich využitie človekom.
Autor spomína „žily bielej hliny“ medzi Sobotišťom a hradom Branč. Vysvetlenie obsahu
tejto pasáže sťažuje i nejasná lokalizácia ložísk („na ... trase ... z mestečka k hradu... ). Podľa
mapy z obdobia prvého vojenského mapovania (1782/84) totiž zo Sobotišťa k hradu Branč
viedli dve cesty, ktoré sa za mostami cez rieku Myjavu rozdeľovali na niekoľko
komunikácií nižšieho rádu (obr. 8). Na vyjadrenie počtu ložísk použil M. Bel plurál („žily ...
ťahajúce sa v hlbinách kopcov...“). Na základe toho usudzujem, že v čase tvorby Vedomostí
Nitrianskej stolice bolo pozdĺž cesty „... z mestečka k hradu“ niekoľko (menších?)
kameňolomov.
Belovmu opisu bielej (alebo skôr bledej?), sypkej horniny(?), „bielej hliny“ najviac
zodpovedajú drobnozrnné sivé až hnedasté neogénne zlepence. Vyskytujú na východne od
Sobotišťa,41 kde ich ťažili v menšom kameňolome, čiže „...v hlbinách kopcov.“ Polohy („žily“)
zlepencov sa dajú ľahko kopať ručne lopatou. Miestnemu obyvateľstvu slúžili
ako stavebná surovina,42 pretože nahrádzali deficitný štrk a piesok, ktoré sa v alúviách
Teplice a Myjavy spravidla vyskytujú s prímesou hlín a ílov.43
34 BROWN, ref. 11, s. 35-36.
35 TORKOS, ref. 12, s. 27.
36 VRÁBEL, ref. 30, s. 59, 78-79.
37 Petrografické analýzy potvrdili výskyt tunajších hornín v murive kláštorného kostola sv. Jozefa na Zobore
pri Nitre, ktorý v 11. až 15. storočí patril benediktínom. Neskôr, v 17. storočí sa rovnaká hornina používala
pri stavebných prácach na vtedajšom kamaldulskom kláštore. Bližšie: KLČO KRUPA, ref. 33, s. 33;
ŠIMONEK, Michal. Zoborský kláštor - aktuálne informácie a novinky. In Nitralive : Správy (6. 5. 2016).
Dostupné na internete: <http://www.nitralive.sk/spravy/49427-zoborsky-klastor-aktualne-informacie-a-
novinky>.
38 PIVKO, Stavebné, ref. 7, s. 181; Významné, ref. 7, s. 243.
39 TRAJAN-BENEŠOVSKÝ, ref. 11: „Je tu aj výborný kameň (príroda naň je dosť štedrá), vinie sa na povrch zo
zemských hĺbok v žilách. Kamenár okreše pekne kus skaly z blízkeho lomu; vlohy má, nadanie opravdu veľmi veľké.
Postupne kladivom čistí ho, otĺka, vyrovnáva snaživou, zručnou a obratnou svojou rukou. Na rôzne účely vhodný je,
vozia ho do iných krajov, vraj taký kameň sa v Uhorsku zriedka nájde.“ Pozri tiež TRAJAN, ref. 11, s. 21.
40 KLČO KRUPA, ref. 33, s. 33: „... tam tiež kameňolomy pri rieke Váhu, z ktorých odvádzajú
tí, čo ich využívajú a z nich ťažia, každoročne zemepánovi 70 denárov.“
41 POTFAJ TEŤÁK, ref. 9.
42 TEŤÁK POTFAJ, ref. 10, s. 234, 237.
43 TEŤÁK POTFAJ, ref. 10, s. 179.
Obr. 8. Cestná sieť medzi Sobotišťom (Markt Szobotyst, vľavo) a hradom Branč (Altes Schloß Berents, vpravo)
na mapovom výreze z roku 1782/84. Zdroj: 1st Military Survey, No 7-2, ref. 14.
Záver
Cieľom štúdie je historickogeografický výskum a environmentálne dejiny problematiky
nerudných surovín, ich ložiskách a ťažbe na území Nitrianskej stolice v prvej polovici 18.
storočia. Opis danej témy figuruje v stati „Ostatné náleziská“ § XII. Všeobecnej časti
Vedomostí Nitrianskej stolice, Oddiele I. Prírodopis.
V zmysle vyššie uvedeného cieľa boli koncipované výskumné otázky, ku ktorým
uvádzam nasledovné stanoviská:
1. Environmentálne dejiny problematiky, resp. rámcovú rekonštrukciu ložísk nerudných
surovín a určenia ich polohy, vrátane kontextov ťažby a využívania konkrétnych hornín na
území Nitrianskej stolice nemožno rekonštruovať iba na základe Belovho opisu. Autor svoj
výklad o problematike a jej ďalších kontextoch podáva z pohľadu encyklopedistu,
polyhistora. Aj preto vybrané charakteristiky často komentované „voľnejšie“, bez
ďalšieho objasnenia. M. Bel na podporu svojich tvrdení používa tvrdenia, ktoré mu boli
známe alebo ich mal k dispozícii zo svojej informačnej databázy. V záujme spoľahlivého
vysvetlenia dobového textu je preto nevyhnutná jeho komparácia s odbornou literatúrou a
kartografickými prameňmi. Detaily dobového opisu krajiny, konkrétne súvislosti, javy
alebo historické skutočnosti, je vhodné overiť aj prostredníctvom terénneho výskumu.
2. Belom uvedené reálie o pestrofarebných kaolinických ílovcoch a pieskovcoch z Banky na
úpätí Inoveckého predhoria rámcovo zodpovedajú súčasnému stavu poznania. Napriek
niektorým pochybeniam je ich deskripcia až prekvapujúco presná. Podarilo sa mu napr.
verne a (viac-menej) v súlade s realitou opísať využitie „piešťanských pieskovcov,“ vrátane
kontextov ich výskytu v krajine.“ Informácia o červenom odtieni „bančanských hliniek“ sa
do textu skúmanej pasáže dostala prevzatím zo staršieho vzoru (z básne A. Trajana-
Benešovského?), z ľudovej tradície alebo omylom (zámena s pestrofarebnými
pieskovcami?).
S predchádzajúcimi tvrdeniami kontrastuje menej spoľahlivá charakteristika nerudných
surovín v oblasti medzi Sobotišťom a hradom Branč v Myjavskej pahorkatine. Konkrétne
horniny (pravdepodobne zlepence), ich výskyt (a ťažbu) lokalizuje iba rámcovo.
Výskum problematiky nepovažujeme za ukončený. Možnosti jeho pokračovania
ponúkajú ďalšie sekcie (paragrafy) prírodovedného oddielu všeobecnej časti Vedomostí
Nitrianskej stolice.
Okrem základného (historickogeografického) výskumu možno dosiahnuté výsledky
využiť napr. pri popularizácii historickej vedy, výučbe regionálnych dejín, alebo pri
posilňovaní identity obyvateľstva žijúceho na území bývalej Nitrianskej stolice.44 Vybrané
časti analýz a interpretácií Belovho opisu prírodných, historických a spoločenských javov a
reálií možno taktiež zohľadniť v environmentálnom plánovaní, alebo pri konkrétnych
rozhodovacích procesoch vo verejnej správe.
Štúdia je súčasťou riešenia projektu
GAP410/12/G113 (Výzkumné centrum historické geografie),
podporovaného Grantovou agenturou České republiky
a
projektu 1/0236/18
(Environmentálne aspekty životného prostredia vybraných banských lokalít na Slovensku v stredoveku a začiatkom
novoveku), podporovaného grantovou agentúrou VEGA.
Zoznam literatúry a internetových zdrojov:
Monografie:
BROWN, Eduard. Cesta z Komárna do banských miest v Uhorsku a odtiaľ do Viedne.
[Preklad]: Škorupová, Anna - [Úvodná štúdia]: Vozár, Jozef. Martin : Osveta, 1980, 52 s.
IVANIČKA, Ján KOHÚT, Milan (eds.). Vysvetlivky ku geologickej mape Považského
Inovca a JV. časti Trenčianskej kotliny 1 : 50 000. Bratislava : ŠGÚDŠ, 2011, 389 s.
KLČO, Marián KRUPA, Vladimír. História Banky I. Od praveku do roku 1918. Banka :
Obecný úrad, 2004, 62 s.
MARSCHALL, F., Martin. Die Heilquellen von Pösteny in Ungarn. Ofen : Gyurián und
Bagó, 1838, 92 s.
SEVERINI, Joannis. Conspectus historiae Hungaricae in usus praesertim juventutis
adornatae. Pars prior. Posonium : Patzko, 1775.
TEŤÁK, František POTFAJ, Michal. Vysvetlivky ku Geologickej mape Bielych Karpát
(južná časť) a Myjavskej pahorkatiny 1 : 50 000. Bratislava : ŠGÚDŠ, 2015, 314 s.
TORKOS, J. Ján. Náčrty o piešťanských kúpeľoch. [Preklad]: Jantausch, Pavel. Trnava : SSV,
1937. 47 s.
TRAJAN, Adam. Chválospev na piešťanské kúpele z roku 1642. [Preklad]: Beniak, Valentín.
Piešťany : Riaditeľstvo Štátnych kúpeľov, 1942. 36 s.
ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. Bratislava : Obzor, 1984, 204 s.
Články v časopisoch a zborníkoch, kapitoly v monografiách:
ANDRUSOV, Dimitrij. Geologický výskum keramických a sklárskych surovín na
Slovensku. In Chemické Zvesti, 1949, roč. 3, č. 3, s. 224-234.
44 LENOVSKÝ, Ladislav. Identity as an instrument for interpreting the socio-cultural reality. European
Journal of Science and Theology, 2015, Vol. 11, No. 5, pp. 171-184; LENOVSKÝ, Ladislav. Piešt'any
Multicultural space [Piešťany Multikultúrny priestor]. In Český Lid, 2009, Vol. 96, No. 4, pp. 339-358;
LENOVSKÝ, Ladislav. Identita (DNES) tovar ako každý iný(?). In Filozofia, 2005, roč. 60, č. 7, s. 536-541.
CHRASTINA, Peter RÁCOVÁ, Katarína. Mosty na území Nitrianskej stolice v prvej
polovici 18. storočia podľa Notícií Mateja Bela (historicko-geografický prístup). In Studia
Historica Nitriensia 2015, roč. 19, č. 1, s. 20-36.
CHRASTINA, Peter RÁCOVÁ, Katarína BRŮNA, Vladimír. Bridges over the Váh River
in the territory of the Nitra County in the first half of 18th century (according to Notitia
Hungariae historico-geographica by Matthias Bel). In Revişta Transilvania, 2015, Vol. 9,
No. 6-7, pp. 79-86.
CHRASTINA, Peter RÁCOVÁ, Katarína ŠIMŮNEK, Robert. Ore minerals of the Nitra
County according to Notitia Hungariae historico-geographica by Matthias Bel. In Revişta
Transilvania, 2017, Vol. 11, No. 4-5, pp. 118-126.
JURÍKOVÁ, Erika. Pôsobenie Rehole kazateľov a panien svätého Dominika v Trnave podľa
Notície Mateja Bela v konfrontácií s historickou skutočnosťou. In Sambucus. Trnava : FF
TU, 2005, s. 101-121.
JURÍKOVÁ, Erika. Problémy prekladu a interpretácie Notícií Mateja Bela. In Sambucus 3.
Trnava : FF TU, 2008, s. 152-158.
JURÍKOVÁ, Erika. Matthias Bel and Trnava : An analysis of latin written sources. In Acta
Antiqua Academiae Scientiarum Hungaricae, 2009, Vol. 49, No. 2, pp. 241-248
LENOVSKÝ, Ladislav. Identity as an instrument for interpreting the socio-cultural
reality. European Journal of Science and Theology, 2015, Vol. 11, No. 5, pp. 171-184.
LENOVSKÝ, Ladislav. Piešťany Multicultural space. In Český Lid, 2009, Vol. 96, No. 4,
pp. 339-358.
LENOVSKÝ, Ladislav. Identita (DNES) tovar ako každý iný(?). In Filozofia, 2005, roč. 60,
č. 7, s. 536-541.
MAZÚROVÁ, Valéria. Príspevok k poznaniu vývoja doliny stredného Váhu v kvartéri. In
Geografický časopis, 1972, roč. 24, č. 1, s. 31-38.
PIVKO, Daniel. Stavebné a dekoračné kamene stredovekých kostolov a kláštorov v
Bratislave. In Forum Urbes Medii Aevi VII/1-2. Kláštery ve středověkých městech střední
Evropy. Archeologické výzkumy na památkových objektech. Brno : ARCHAIA, 2008, s.
174-185.
PIVKO, Daniel. Významné horniny používané ako opracované kamene v historických
pamiatkach Slovenska. In Mineralia Slovaca 42, 2010, s. 241-248.
RÁCOVÁ, Katarína. Vodné toky Nitrianskej stolice v Belovych Vedomostiach. In Studia
Historica Nitriensia, 2017, roč. 21, č. 1, s. 191-197.
RÁCOVÁ, Katarína Peter Chrastina. Myjava and Chvojnica in the Notitia of the Nitra
County (historical geographical analysis and interpretation). In Revişta Transilvania, 2014,
Vol. 8, No. 5-6, pp. 41-50.
STACHA, Eugen. Geologické a ťažobné pomery československých aktívnych hliniek. In
Chemické Zvesti, 1954, roč. 8, č. 32, s. 499-508.
TIBENSKÝ, Ján. O práci, koncepcii, štruktúre a osudoch Belovych Notícií. In TIBENSKÝ,
Ján (ed.). Matej Bel: doba, život, dielo. Bratislava : VEDA, 1984, s. 217-245.
Kartografické pramene:
1st Military Survey, Section No 7-2, 11-6. Vienna : Austrian state archive, Military archive,
1782/84.
Hanrich, Martin. Delineatio Territorii Thermas Postyenienses, Anno 1745 M. Feb./Mapa
okolia piešťanských kúpeľov, 1745. cca 1 : 2 880. Balneologické múzeum Piešťany,
Balneohistória - B2, inv. č. B2 - 35.
IVANIČKA, Ján HAVRILA, Milan KOHÚT, Milan et al. Regionálne geologické mapy
Slovenska 1 : 50 000. Geologická mapa Považského Inovca a JV časti Trenčianskej kotliny.
Bratislava : ŠGÚDŠ, 2007.
POTFAJ, Michal TEŤÁK, František et al. Regionálne geologické mapy Slovenska
1 : 50 000. Geologická mapa Bielych Karpát (južná časť) a Myjavskej pahorkatiny.
Bratislava : ŠGÚDŠ, 2014.
Internetové zdroje:
BEL, Matthiae. Comitatus Nitriensis, Pars generalis, membrum prius physicum, de situ,
natura, opportunitatibus Comitatus Nitriensis, § XII. Dostupné na internete: http://
oldbooks.savba.sk/digi/Lyc_B_VIII_33_IV/LKB_LYC_B_VIII_FOL_2ZZI/SK/1_1_LYC_
B_VIII_FOL_2ZZIN00306P.htm>.
BEL, Matthiae. Comitatus Nitriensis, Pars SPECIALIS, membrum IV., SEC. II., De vicis
processus Ujhelyensis. Dostupné na internete: <http://digitalna.kniznica.info/zoom/
68242/view?page=520&p=separate&tool=info&view=0,0,3747,5772>.
LEHUTA, Juraj. Prehľad geologických a geomorfologických pomerov širšieho okolia
Piešťan. Dostupné na internete: <http://people.wilbury.sk/wochter/geo/index.html>.
Staré banské diela a banské diela. Dostupné na internete: <http://mapserver.geology.sk/
sbd/>.
ŠIMONEK, Michal. Zoborský kláštor aktuálne informácie a novinky. In Nitralive : Správy
(6. 5. 2016). Dostupné na internete: <http://www.nitralive.sk/spravy/49427-zoborsky-
klastor-aktualne-informacie-a-novinky>.
TRAJAN-BENEŠOVSKÝ, Adam. Uzdravujúce piešťanské kúpele. In Zlatý fond denníka
SME, 2010. Dostupné na internete: <http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1395/Trajan-
Benesovsky_Uzdravujuce-piestanske-kupele/4>.
VRÁBEL, Viktor. Kronika obce Banka (Online). Banka : OcÚ, 2015, 188 s. Dostupné na
internete: <http://https: //issuu.com/obecbanka/docs/kronika_obce_banka>.
ResearchGate has not been able to resolve any citations for this publication.
Article
Full-text available
Matthias Bel in his work Notitia Hungariae Novae historico-geographica offered a contemporary view of specific realities of Hungarian counties within the Habsburg Monarchy. The aim of the presented study is the historical and geographical analysis and interpretation of Part I Section (Vagus) Paragraph V of the natural scientific part of the Notitia of the Nitra County in which Matthias Bel briefly described bridges over the Vagus (slovak Vah) River in Hlohovec (Frastak) and Sintava. The historical and geographical "probe" to the Bel's characteristics of the individual bridging of the Vah River was realised in form of critical comments of the translation of the original (written in Latin) text using scientific literature, old maps, picture resources, and results of field research as well as our own knowledge of the topic. It is only natural that information about bridges that Matthias Bel stated in the given paragraph only partially corresponds with today's knowledge. Nevertheless they are valuable - not only from the perspective of a historian - philologist or a historical geographer. It is because they provide an image of specific realities of the Nitra County at that time, in the first half of 18th century. These are the remains of wooden constructions of bridges adding the character and specific genius loci of the Vah river landscape.
Article
Full-text available
Matthias Bel in his work Notitia Hungariae Novae historico geographica offered a contemporary view of the condition, significance, response and specific features of Hungarian counties within the Habsburg monarchy. The aim of the present study is the historical geographical analysis and interpretation of SectionsVIII and IX of the Paragraph V in the natural history work of Notitia of the Nitra County in which Matthias Bel described rivers of the Lower Morava River basin Myjava and Chvojnica. The historical geographical "probe" into time characteristics of these rivers was realised through critical commentary of the translation of the original (Latin written) text using professional literature, old maps, results of field research and own knowledge of the given area. Phenomena described by Matthias Bel in the given paragraphs naturally not always correspond with today's level of knowledge. Nevertheless, information about the Myjava and Chvojnica rivers reflects not only the time view of specific water streams of the examined territory. It also serves as an evidence of Bel's method and creativity of this enlightener Magnum decus Hungariae. We do not consider the historical geographical research of the examined area to be completed. We see possible continuation e.g. in the studies of the development of historic names of settlements or in the application of a specific method of analysing and interpreting further sections (paragraphs) of the part on nature of the "Nitra" Notitia.
Article
Health resort Piešt'any is an original and specific place. It has for a long time been a multicultural urban space, where the spa guests (bearers of their own cultures) meet the local inhabitants (bearers of the autochthonous culture). Together they create a society of the spa resort that, in spite of being in many respects indifferentiated or even contrasting, in general functions synchronously. The reason is the common adaptation strategy - the culture of the health resort. In the memory and identity of the town, the intense and dynamic sociocultural changes remain present in various ways (from artefacts through socionormatives to ideas). Among the most important belong the cultural landscape, architecture and urbanism, specific stratification of local inhabitants, as well as of the clients. Through historiographical and ethnocultural description it is possible to trace the changes and to identify factors that caused them.
Article
When studying the complex issue of identity, it is necessary to decompose it into individual parts or contexts that reveal partial identities. Since they are connected to each other, a particular change in a certain identity may induce further changes in others, or even all of them. Together they create a configuration of complex Identity that is unique, original and variable in time and space. Identity is a system that can be managed. Human being can be converted into an instrument of satisfying needs, a consumer of products. People are open to what is considered and labelled as legitimate in the social world. The social world is primary; it is a cultural text, in which the processes of defining and self-defining are ongoing. It is therefore essential to view a person or society as a holder of multiple identities.
Article
The Hungarian polyhistor Matthias Bel (1684-1749) is an outstanding figure of Slovak and Hungarian culture history. He was one of the promoters and organizers of scientific research in Slovakia. During his work he came into contact with the town of Trnava and its inhabitants. The present study offers an analysis of historical and literary texts proving the connection between Bel and Trnava. Most importantly, in his Notitia Hungariae novae historico-geographica , Tomus II (Vienna 1736) Trnava is described on 100 pages. Further, his correspondence with a town senator and a number of private persons has been preserved. In addition, Schwandtner's work Scriptores rerum Hungaricarum (1765) was published in Trnava with an introduction by Bel. The analyzed documents prove Bel's positive, even warm relationship to Trnava and its inhabitants.
Významné horniny používané ako opracované kamene v historických pamiatkach Slovenska
  • Daniel Pivko
PIVKO, Daniel. Významné horniny používané ako opracované kamene v historických pamiatkach Slovenska. In Mineralia Slovaca 42, 2010, s. 241-248.