BookPDF Available

STATICKÁ STABILITA SMREKOVÝCH PORASTOV– výsledky z dlhodobých meraní na výskumných plochách

July 2019

Publisher: National Forest Centre - Forest Research Institute Zvolen
ISBN: ISBN 978-80-8093-275-6

Authors:

Jozef Konôpka

National Forest Centre

Bohdan Konôpka

National Forest Centre

Poškodenie mechanicky pôsobiacimi abiotickými činiteľmi (hlavne vetrom) sa najčastejšie vyskytuje v smrekových porastoch. Preto si riešenie statickej stability smrečín vyžaduje zvýšenú pozornosť vedeckej, ale aj širokej lesníckej verejnosti. V publikácii sa uvádzajú výsledky výskumu statickej stability smrekových porastov, ku ktorým sa došlo na základe dlhodobého sledovania jej vývoja na trvalých výskumných plochách. Ako ukazovatele statickej stability sa zvolili: podiel dĺžky koruny z celkovej výšky stromov v percentách (korunovosť v %) a štíhlostný kvocient (pomer výšky stromov k ich prsnej hrúbke). Ich vývoj sa sledoval na „cieľových stromoch“ za obdobie približne dvoch desaťročí. Išlo o dve skupiny trvalých výskumných plôch: a) realizovala sa jednorazová redukcia počtu stromov a potom sa porasty vychovávali „metódou cieľových stromov“; b) jednorazová redukcia počtu stromov sa neuskutočnila, avšak výchova sa realizovala uvedenou „metódou cieľových stromov“. Dosiahnuté výsledky sa najprv spracovali podľa jednotlivých výskumných plôch. V ďalšom sa výskumné plochy v uvedených skupinách zaradili do jednotlivých rastových stupňov (žŕdkoviny, žrďoviny, dospievajúce kmeňoviny). Podľa nich sa čiastkové výsledky zosumarizovali, resp. zovšeobecnili. V nadväznosti na dosiahnuté poznatky sa vypracoval návrh opatrení, ktorými možno v jednotlivých rastových stupňoch smrekových porastov dosiahnuť zvýšenie statickej stability. Takto by sa malo znížiť riziko rozvrátenia smrekových porastov mechanicky pôsobiacimi abiotickými činiteľmi, najmä vetrom.

Content uploaded by Bohdan Konôpka

Content may be subject to copyright.

67 / 2019

ISBN 978-80-8093-275-6

2019

STATICKÁ

STABILITA

SMREKOVÝCH

PORASTOV

Jozef Konôpka

Bohdan Konôpka

výsledky z dlhodobých meraní

na výskumných plochách

9 7 8 8 0 8 0 9 3 2 7 5 6







Jozef Konôpka, Bohdan Konôpka

statická stabilita

smrekových porastov –

výsledky z dlhodobých meraní

na výskumných plochách

2019



– výsledky z dlhodobých meraní na výskumných plochách

Autori © doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc., doc. Dr. Ing. Bohdan Konôpka

Recenzenti: prof. Ing. Rudolf Midriak, DrSc., Ing. František Štulajter, CSc.

Gracká úprava a sadzba: Ľubica Pilná

Gracký návrh obálky: Ľuboš Frič

Autori fotograí na obálke: doc. Dr. Ing. Bohdan Konôpka, Ing. Vladimír Šebeň, PhD.

Vydanie: Prvé

Rozsah: 97 strán

Náklad: 100 kusov

Tlač a knihárske spracovanie: Národné lesnícke centrum, Zvolen

Vydalo: Národné lesnícke centrum, Zvolen

Všetky práva vyhradené. Bez povolenia vydavateľa sa žiadna časť tejto publikácie nesmie

reprodukovať, ukladať v elektronických pamätiach ani rozširovať v nijakej forme.

ISBN 978 - 80 - 8093 - 275 - 6



1. Úvod do problematiky ............................................................................................. 5

2. Prehľad doterajších poznatkov a koncepcie výskumu, ciele práce ........................ 7

3. Materiál a metodika .............................................................................................. 14

4. Výsledky a diskusia k čiastkovým výsledkom ....................................................... 17

4.1 Zhodnotenie vývoja statickej stability smrekových porastov

na výskumných plochách ................................................................................... 17

4.1.1 Výskumné plochy s jednorazovou redukciou počtu stromov

a následnou výchovou na báze cieľových stromov ....................................... 17

4.1.2 Výskumné plochy bez jednorazovej redukcie počtu stromov

a s následnou výchovou na báze cieľových stromov ................................... 38

4.2 Zhodnotenie statickej stability smrekových porastov podľa rastov ých

stupňov ............................................................................................................. 56

4.2.1 Porasty po desiatich rokoch od jednorazovej redukcie počtu stromov ....... 56

4.2.2 Porasty po realizácii výchovy metódou cieľových stromov

s jednorazovou redukciou počtu stromov .................................................. 62

4.2.3 Porasty po realizácii výchovy metódou cieľových stromov

bez jednorazovej redukcie počtu stromov ................................................. 69

5. Súhrnný komentár k výsledkom ........................................................................... 75

6. Záver ..................................................................................................................... 77

Literatúra .................................................................................................................. 79

Prílohy ....................................................................................................................... 82

A. Lokalizácia výskumných plôch, grakony statickej stability,

charakteristika porastov ................................................................................... 85

B. Zoznam tabuliek ................................................................................................ 92

C. Zoznam obrázkov ............................................................................................... 94

Poďakovanie .............................................................................................................. 97



Poškodenie mechanicky pôsobiacimi abiotickými činiteľmi (hlavne vetrom) sa najčastej-

šie vyskytuje v smrekových porastoch. Preto si riešenie statickej stability smrečín vyžadu-

je zvýšenú pozornosť vedeckej, ale aj širokej lesníckej verejnosti. V publikácii sa uvádzajú

výsledky výskumu statickej stability smrekov ých porastov, ku ktorým sa došlo na základe

dlhodobého sledovania jej vývoja na trvalých výskumných plochách. Ako ukazovatele sta-

tickej stability sa zvolili: podiel dĺžky koruny z celkovej výšky stromov v percentách (ko-

runovosť v %) a štíhlostný kvocient (pomer v ýšky stromov k ich prsnej hrúbke). Ich vývoj

sa sledoval na „cieľových stromoch“ za obdobie približne dvoch desaťročí. Išlo o dve sku-

piny tr valých výskumných plôch: a) realizovala sa jednorazová redukcia počtu stromov

a potom sa porasty vychovávali „metódou cieľových stromov“; b) jednorazová redukcia

počtu stromov sa neuskutočnila, avšak v ýchova sa realizovala uvedenou „metódou cieľo-

vých stromov“. Dosiahnuté výsledky sa najprv spracovali podľa jednotlivých výskumných

plôch. V ďalšom sa výskumné plochy v uvedených skupinách zaradili do jednotlivých ras-

tových stupňov (žŕdkoviny, žrďoviny, dospievajúce kmeňoviny). Podľa nich sa čiastkové

výsledky zosumarizovali, resp. zovšeobecnili. V nadväznosti na dosiahnuté poznatky sa

vypracoval návrh opatrení, ktorými možno v jednotlivých rastových stupňoch smreko-

vých porastov dosiahnuť zv ýšenie statickej stability. Takto by sa malo znížiť riziko roz-

vrátenia smrekových porastov mechanicky pôsobiacimi abiotickými činiteľmi, najmä vet-

rom.

Kľúčové slová: smrekové porasty; cieľové stromy; statická stabilita; rastové stupne; preven-

tívne opatrenia; dlhodobý lesnícky výskum

 

Smrek je v súčasnosti veľmi vyhľadávaná drevina, a to najmä z hospodárskych dôvodov.

Na druhej strane je z ekologických, ale aj ďalších hľadísk menej perspektívnou, až zatraco-

vanou drevinou. Prirodzene mal smrek na území Slovenska zastúpenie 5,7 % (Grék 1998)

avšak už v roku 1896 predstavoval v drevinovom zložení až 20 % (Bedő 1896). Predsta-

vy o jeho zastúpení sa menili. Do konca 40. rokov 20. storočia pretrvávala tendencia jeho

zvyšovania, čo malo najmä hospodárske dôvody. Po druhej svetovej vojne došlo k zásad-

nému obratu v celom smerovaní lesníctva na Slovensku, razenému novou disciplínou -

lesníckou typológiou. Primárne miesto v koncepcii mali nároky dreviny na stanovište, čo

v podstate predstavovalo jasný príklon k prírodným zákonitostiam. Po roku 1950 zastú-

penie smreka postupne klesalo. V tomto období sa cieľové zastúpenie smreka odvodilo

na 13,4 % (Zlatník 1959). Koncom 60. rokov sa znovu presadil zámer zv yšovať zastúpenie

smreka, ale na novej vedomostnej úrovni. Zistilo sa, že zastúpením smreka v istej, neveľ-

kej prímesi, spolu so sprievodnými drevinami, najmä listnatými, možno dosiahnuť vyššiu

drevnú produkciu porastov. Negatívny vplyv smreka na stanovište sa eliminoval tak, ako

to v yžaduje princíp trvalo udržateľného rozvoja, zastúpením biologických drevín, zvlášť

buka a javora (Greguš & Kellerová 2002). Zastúpenie smreka sa odvodilo na 27 % (Faith

et al. 1974). Skutočné zastúpenie smreka v roku 2000 bolo 26,8 %. Nakoniec pod ťarchou

imisií a globálnych klimatických zmien sa jeho cieľové zastúpenie znížilo na 18,2 % (Vla-

dovič et al. 1998). Takýto vývoj (veľmi zjednodušene) pokračoval až do konca 20. storočia.

Začiatok 21. storočia nám z hľadiska skutočného zastúpenia smreka priniesol ďalšie,

a to veľmi drastické zmeny. Opakovane dochádzalo k tak veľkej disturbancii smrekových

porastov, že to nemá obdobu v celej histórii lesného hospodárstva (LH) na Slovensku (po-

zri napr. Kunca et al. 2016, 2019). Príčin je viacej. Zrejme je to klimatická zmena, čo mož-

no z hľadiska lesného hospodárstva (LH) považovať za objektívnu skutočnosť. Druhú

skupinu tvoria subjektívne príčiny, čo súvisí s lesníckou činnosťou, ale taktiež so zasaho-

vaním iných subjektov do LH, či do nakladania s lesmi. Skutočnosťou je, že v súčasnosti sa

zastúpenie smreka na Slovensku znížilo na 23,1 % (Kol. 2018). Podľa Národnej inventari-

zácie a monitoringu lesov (NIML) SR 2005 – 2006 (Šmelko et al. 2008) zastúpenie smre-

ka bolo 21 ± 0,4 %. O ďalších desať rokov, konkrétne podľa NIML SR 2015 – 2016 (Šebeň

2017), bolo jeho zastúpenie na lesných pozemkoch 19,6 ± 2,2 %. Rozdiel medzi cieľovým

zastúpením, ktoré sa stanovilo v roku 1998 a podľa NIML SR 2015 – 2016 je už len 1,4 %.

Prognóza je, že znižovanie zastúpenia smreka bude pokračovať, a to nielen zámernou re-

guláciou, ale najmä v dôsledku jeho hynutia pôsobením komplexu škodlivých činiteľov.

V rámci neho, ako sme už uviedli, smrekové porasty najviac poškodzujú abiotické činitele,

najmä mechanicky pôsobiace (vietor, sneh, námraza). Tieto spravidla pôsobia ako prvot-

né. Ide prevažne o vietor, ktorý poškodzuje lesné porasty každoročne, avšak rozsiahle ka-

lamity spôsobuje v určitých časových cykloch. V ostatnom období sa tento cyklus skracu-

je (Konôpka et al. 2016, 2017).

Mechanické poškodenie lesných porastov, najmä smrečín, spravidla vy voláva ďalšie,

následné disturbancie (reťazové reakcie, šírenie sekundárnych škodcov, najmä podkôrne-

ho hmyzu). Aj preto sa treba podrobnejšie zaoberať prvotnými škodlivými činiteľmi, tzn.

mechanicky, ale aj fyziologicky pôsobiacimi abiotickými škodlivými činiteľmi. Následne

sa treba intenzívne zaoberať možnosťami, ako ich škodlivému vplyvu predchádzať, ale-



bo aspoň ako znížiť rozsah ich škodlivej činnosti. Poslednou prácou, ktorá sa tejto proble-

matike na Slovensku venovala, bola publikácia „Výchova smrekových porastov z hľadiska

statickej stability na výskumných plochách IUFRO – Biely Váh“ (Konôpka, J. & Konôpka,

B. 2017). V jej úvodnej časti sa dosť podrobne analyzovala súčasná situácia, resp. sa zhr-

nuli niektoré doterajšie poznatky z riešenia tejto problematiky. Preto tie, ktoré sa uviedli

v danej práci, nebudeme opakovať.

Táto publikácia nadväzuje na citovanú prácu z roku 2017. Uvedú sa výsledky, ku kto-

rým sa došlo pri riešení tejto problematiky na ďalších výskumných plochách, resp. ktoré

vyplynuli z doposiaľ nespracovaného empirického materiálu týkajúceho sa výskumu dy-

namiky zmien statických vlastností smrekových porastov počas dlhšieho časového obdo-

bia.

Nazdávame sa však, že najprv treba aspoň stručne uviesť niektoré všeobecné poznat-

ky, resp. koncepciu výskumu, v zmysle ktorej by sa malo pristupovať k riešeniu problema-

tiky ochrany lesných porastov proti mechanicky pôsobiacim abiotickým škodliv ým čini-

teľom. Dôležité je to z dôvodu, že ide o problematiku veľmi širokú a zložitú. Ďalej taktiež

preto, že ohrozenie smrekových porastov škodlivými činiteľmi je veľmi veľké. Pritom ná-

zory na riešenie situácie, či vôbec na ďalšiu existenciu smrekových porastov (na zastúpe-

nie smreka v lesných porastoch na Slovensku) sa veľmi rôznia. Sú aj také názory, že jeho

zastúpenie treba znížiť na uvádzanú pôvodnú úroveň, s čím zrejme nemožno z viacer ých

(hlavne ekonomických) dôvodov súhlasiť.

Na tomto mieste chceme zdôrazniť fakt, že otázkami negatívneho vplyvu vetra na les-

né ekosystémy, resp. riziku vzniku vetrových polomov v lesných porastoch sa venuje in-

tenzívna pozornosť (resp. záujem narastá) aj v zahraničí. Rastúci vedecký záujem súvi-

sí s eskaláciou rozsahu vetrových disturbancií v lesných ekosystémoch v mnohých kraji-

nách. Pritom Seidl et al. (2014), Gregow et al. (2017) a mnohí ďalší vedci dávajú nárast vet-

rových kalamít v lesoch (najmä európskych) do súvisu s klimatickou zmenou. Inými slova-

mi, nárast frekvencie ničivých vetrov považujú za inherentný jav tohto celosvetového eko-

logického procesu. Rizikami vzniku vetrových kalamít (resp. statickej stability) sa počas

ostatných piatich rokov zaoberali z európskych štátov najmä vo Francúzsku (napr. Jactel

et al. 2017 a Hart et al. 2019), v Nemecku (Schindler et al. 2016 a Albrecht et al. 2019) a vo

Veľkej Británii (Hale et al. 2015, Locatelli et al. 2017). Ďalšie najnovšie práce pochádzajú

prevažne z Japonska (Kamimura et al. 2019 a Morimoto et al. 2019) a zo Severnej Ameri-

ky (Anyomi et al. 2017 a Coates et al. 2018). Väčšina týchto prác zdôrazňuje dôležitosť les-

ného manažmentu pri budovaní odolnosti (statická stabilita) lesných porastov proti abio-

tickým škodlivým činiteľom, najmä ničivému pôsobeniu vetra.



 

O vzniku disturbancií lesných porastov spôsobených mechanicky pôsobiacimi abiotický-

mi činiteľmi rozhodujú v podstate dve skupiny faktorov. Do prvej patria vlastnosti vetra,

snehu, resp. námrazy vo vzťahu k podmienkam prostredia (kongurácia terénu, expozí-

cia, sklon, nadmorská výška atď.). Druhú skupinu tvorí vlastná dispozícia porastov na po-

škodenie, ktorú možno odvodiť jednak z vlastností prostredia a drevín, ktoré tvoria poras-

ty, ako aj z celkového charakteru lesného spoločenstva. Táto dispozícia lesných porastov

k poškodeniu je v daných prírodných podmienkach prostredia výsledkom všetkých vývo-

jových a rastových procesov, ako aj hospodárskych zásahov. K najväčšiemu poškodeniu

dochádza tam, kde je súhra uvedených dvoch skupín faktorov (škodlivého činiteľa, vlast-

ností porastu) najnepriaznivejšia.

Z uvedených poznatkov vyplynula koncepcia výskumu tejto problematiky. Vychádza

z toho, že na jednej strane treba skúmať vlastnosti škodlivých činiteľov (ich agresivitu).

Na druhej strane treba bližšie poznať vlastnosti prírodného prostredia lesných porastov

a drevín, ktoré ich vytvárajú. Taktiež treba poznať charakteristiku vykonaných hospodár-

skych zásahov, v kontexte ich vplyvu na statickú stabilitu lesných porastov. V nadväznos-

ti na to treba objasniť vzájomný vzťah všetkých uvedených faktorov. Toto všetko má slúžiť

ako podklad na formulovanie zásad ochrany lesných porastov, ktoré sa diferencujú podľa

konkrétnych podmienok, či ich špecifík. Samozrejme účinnosť navrhnutých zásad treba

najprv overiť a potom v praxi plošne realizovať.

V ďalšom zúžime problematiku len na analýzu poznatkov týkajúcich sa statických

vlastností smreka (smrečín), resp. na možné spôsoby zv yšovania odolnosti jednotlivých

stromov či porastov proti mechanicky pôsobiacim škodlivým činiteľom. V prvom rade ide

o objasnenie vzťahu medzi rastovými vlastnosťami smreka a jeho odolnosťou voči abiotic-

kým činiteľom, najmä vetru a snehu. Problematika sa riešila napríklad porovnávaním pa-

rametrov poškodených stromov s nepoškodenými v lesných porastoch (Konôpka 1977).

Zistili sa tieto najpodstatnejšie javy:

– Šírka korún poškodených smrekov bola štatisticky v ýznamne väčšia ako nepoškode-

ných. Aj v jednotlivých hrúbkových a výškových triedach boli zreteľné rozdiely v šírke

korún medzi poškodenými a nepoškodenými stromami.

– Dĺžka koruny (vyjadrili sme ju relatívne, t. j. ako korunovosť – podiel dĺžky koruny

z celkovej výšky stromov) bola pri nepoškodených stromoch štatisticky významne

väčšia ako pri poškodených. Išlo o pomerne vysokú závislosť od hrúbky stromov (ko-

runovosť pravidelne stúpala s hrúbkou). Vo všetkých prípadoch boli zreteľné rozdiely

v dĺžkach korún v jednotlivých hrúbkových triedach medzi poškodenými a nepoško-

denými stromami.

– Podiel výšky ťažiska z celkovej výšky stromu (má opačný charakter ako korunovosť)

bol pri nepoškodených stromoch štatisticky významne menší ako pri poškodených.

S hrúbkou stromov sa zmenšoval. Tieto rozdiely boli zreteľné aj v jednotlivých hrúb-

kových triedach.

– Tvarové kvocienty kmeňov stromov boli vo väčšine prípadov nižšie, teda priaznivej-

šie pri stromoch nepoškodených ako pri poškodených. V závislosti od hrúbky stromov

tvarové kvocienty: štíhlostný kvocient h / (100 . d1,3) a h / (100 . d0,20) sa vo väčšine prí-

padov znižovali, najprv intenzívne a len pri väčších hrúbkach sa ich klesanie postupne

zmierňovalo. Tvarový kvocient d1,3 / d0,20 sa s hrúbkou stromov menil len nepatrne. Pri

všetkých tvarových kvocientoch boli v jednotlivých hrúbkových triedach medzi nepo-

škodenými a poškodenými stromami výrazné rozdiely.

Vysvetlivky: d1,3 – hrúbka stromu v prsnej výške, d0, 20 – hrúbka stromu 20 cm nad ze-

mou, h – výška stromu.

– Hĺbka a šírka koreňového koláča zvyčajne stúpala s pribúdajúcou hrúbkou stromov.

Korelačné krivky mali na jednotlivých výskumných plochách veľmi odlišný priebeh.

Vo väčšine prípadov sa intenzita zväčšovania koreňového koláča pri najväčších hrúb-

kach stromov značne zmierňovala (Konôpka 1992).

– Hniloby koreňa v podstatnej miere neovplyvnili vznik vývratov. Inak tomu bolo pri

zlomoch, kde sa nepriaznivo prejavila najmä hniloba beli (Konôpka 1983).

Z uvedeného vyplynulo, že medzi rastovými charakteristikami poškodených a nepo-

škodených stromov sú spravidla štatisticky v ýznamné rozdiely. Ide o poznatok, ktorý je

možné veľmi dobre využiť z hľadiska riešenia problematiky zvyšovania statickej stability

porastov. Zjednodušene možno povedať, že lesné porasty by mali pozostávať zo stromov,

ktoré majú také statické parametre, ako sa zistili na nepoškodených stromoch. Lesný hos-

podár v smrekových porastoch môže reguláciou ich hustoty podstatne ovplyvniť charak-

ter koruny stromov, najmä jej dĺžku, čiže korunovosť (podiel dĺžky koruny z celkovej výš-

ky stromov). Ďalej tvar kmeňov stromov (ich spádovitosť), čo je najjednoduchšie v yjadriť

hodnotou štíhlostného kvocienta (pomer medzi výškou a hrúbkou stromov).

Preto sa ako základné ukazovatele statickej stability statických vlastností stromov

a porastov určili uvedené dva ukazovatele. Čím je hodnota podielu dĺžky koruny z celko-

vej v ýšky stromov (k%) vyššia, tým je statická stabilita priaznivejšia a opačne. Zároveň

platí, že čím je hodnota štíhlostného kvocienta (

) nižšia, tým je statická stabilita priazni-

vejšia a opačne. Možno uviesť krajné hodnoty týchto ukazovateľov statických charakteris-

tík smreka. V prehustenej smrekovej monokultúre, k% má hodnotu okolo 30 % a

ϕ

približ-

ne 1,5. Ide o mimoriadne nízku statickú stabilitu. Na druhej strane maximálne možnú sta-

tickú stabilitu má solitér, kde koruna siaha až po zem (100 %) a

má hodnotu okolo 0,5.

To sú krajné, biologicky možné hranice statických vlastností smreka. Samozrejme v les-

ných porastoch, najmä v hospodárskych lesoch, nemôžu mať jednotlivé stromy také hod-

noty ako solitéry. Je možné ale hľadať také riešenie, keď sa zabezpečí nevyhnutná statická

stabilita stromov a porastov pri minimálnych stratách na produkcii, jej kvalite, resp. na pl-

není ich verejnoprospešných funkcií. Teda možno hovoriť o určitej optimalizácii riešenia

tohto problému. Pritom si ale treba uvedomiť, že pozitívne výsledky v LH možno dosiah-

nuť, len ak zabezpečíme existenciu lesných porastov aj vo všetkých rastových stupňoch.

Tam, kde hrozí nebezpečenstvo predčasnej likvidácie lesných porastov, v našom prípade

v dôsledku mechanického pôsobenia abiotických činiteľov, realizácia opatrení na zvýše-

nie statickej stability má prioritu.

Statické vlastnosti stromov sa menia počas rastu a vývoja lesných porastov. Uvede-

né zmeny statických charakteristík porastov možno veľmi dobre ilustrovať pomocou

Na tento účel sa využili podklady z rastových tabuliek (Halaj et al. 1980). Ide o priebeh

smreka v závislosti od strednej hrúbky porastu a bonity, strednej výšky porastu a bonity,

veku a bonity (Konôpka et al. 1987). Na ilustráciu sme vybrali len priebeh ϕ v smrekových

porastoch nižších polôh v závislosti od strednej hrúbky porastu a bonity (obrázok 1). Hod-

noty

pri každej bonite najprv prudko stúpajú po strednú hrúbku porastu 10 až 15 cm,

od ktorej potom postupne klesajú. Najvyššie hodnoty ϕ dosahuje v intervale od 12 (10) cm

do 18 (20) cm. Na lepších bonitách sú tieto hodnoty vyššie ako na horších.

Obrázok 1. Priebeh štíhlost ného kvocie nta smreka v záv islosti od strednej hrúbky porastu a bonity podľa ras tových

tabuliek (Ha laj et al. 1980)

Dôvody zmien hodnôt

možno logicky vysvetliť takto: Vychádzajme z prípadu, že ide

o smrekový porast založený umelou sadbou. Tu najprv rastú jednotlivé stromy ako soli-

téry, relácie medzi výškovým a hrúbkovým rastom sú priaznivé (nízke hodnoty

). Po-

stupne dochádza k zahusťovaniu porastov, čím sa zhoršuje optimálna relácia medzi v ýš-

kou a hrúbkou porastu (hodnoty

ϕ

sa zvyšujú). Ak sa do nich nezasahuje (alebo len veľ-

mi málo) vytvoria sa husté jednovrstvové porasty s nepriaznivým pomerom medzi výškou

a hrúbkou stromov (

dosahuje vysoké hodnoty). Takto je tomu, aj podľa rastov ých tabu-

liek (obrázok 1), keď najnižšia statická stabilita je spravidla v rastovom stupni žrďovina.

Ak v tomto kritickom období napadne ťažký sneh, môže dôjsť k plošným polomom, čiže

k predčasnému zániku porastov. Dôvodom je súvislá korunová vrstva, ktorá neumožní

snehu cez ňu prepadať. Preto sa sneh hromadí v korunách. Keď hmotnosť snehu prekročí

možné zaťaženie stromov jeho závesom, dochádza k zlomom kmeňov, alebo k vzniku vý-

vratov. Tieto javy nevznikajú v prírode náhodne, ale sa riadia zákonmi technickej mecha-

niky (Pfeffer 1961). Pre LH vznikajú veľké škody, keďže po odstránení polomov treba zno-

vu prikročiť k založeniu nových porastov.

Pochopiteľne situácia v takýchto jednovrstvových, výškovo a hrúbkovo nediferenco-

vaných smrečinách sa môže vy vinúť aj inak. Je tomu tak vtedy, keď nedošlo k ich totálnej

deštrukcii (nevyskytli sa extrémne klimatické situácie), alebo sa zámerne nezredukoval

počet stromov. K znižovaniu počtu stromov v takýchto jednovrstvových porastov dochá-

dza aj v prípade, ak došlo k ich čiastkovému poškodeniu, či úhynu jednotlivých stromov.

Ďalej vtedy, keď jedince s nižšou rastovou vitalitou, či horšími rastovými predpokladmi

strácajú svoju pozíciu v poraste. Z pôvodnej jednej vrstvy korún stromov začínajú vznikať

dve, resp. tri vrstvy. Stromy s dobrými rastov ými predpokladmi tvoria úroveň, resp. nadú-

roveň. Druhá časť stromov spravidla prechádza do podúrovne (môžu aj uhynúť). Dochá-

dza k zmene, resp. k diferenciácii statických charakteristík jednotliv ých stromov, čo je už

úplne iná situácia ako bola do času, keď smrekové porasty tvorili jednovrstvovú štruktúru.

Dovtedy mali všetk y stromy rovnaké, veľmi nepriaznivé statické charakteristiky. Potom

stromy nadúrovňové, resp. úrovňové začínajú nadobúdať priaznivejšie statické vlastnos-

ti (vyššie hodnoty k%, nižšie hodnoty

). Ide o zmenu v raste a vývoji porastov, o obdobie,

keď možno stromy roztriediť na nádejné a ostatné, resp. na cieľové (budúce rubné) a ostat-

né, resp. nežiaduce. Tieto jedince treba odstrániť, pretože sú prekážkou priaznivého ras-

tu, resp. negatívne pôsobia na prvú uvedenú skupinu stromov z hľadiska ich statickej sta-

bility. Takto sa dostávame k prebierke „metódou CS“. Podrobnejšie sme sa touto proble-

matikou zaoberali v roku 2017 (Konôpka, J. & Konôpka, B. 2017). Tu sa uvádzajú aj citá-

cie prác, ktoré sa touto problematikou podrobnejšie zaoberali.

Uvedené skutočnosti, či poznatky tvoria teoreticky základ nášho prístupu k rieše-

niu ochrany smrekových porastov proti mechanicky pôsobiacim abiotickým činiteľom.

Do úvahy sa ďalej berie skutočnosť, že problematika zvyšovania statickej stability sa už

dávno, a aj dosť podrobne, riešila v bývalom Československu (najmä v Českej republike),

ako aj v zahraničí. Len poznamenávame, že riešenie prebiehalo prevažne v rámci výsku-

mu pestovania lesov. Išlo najmä o realizáciu výchovy lesných porastov, spravidla od doby

zabezpečenia kultúr až do rubnej zrelosti. Vypracovali sa scenáre znižovania počtu jedin-

cov v smrekových porastoch tak, aby sa dosiahla čo najlepšia produkcia a odolnosť naj-

mä voči abiotickým škodlivým činiteľom. Pozornosť sa venovala taktiež racionalizácii

všetkých hospodárskych opatrení atď. Dosiahnuté výsledky sú významné, tak z teoretic-

kého hľadiska, ako aj uplatnenia v praxi.1 Pochopiteľne, ak v príspevku hovoríme o na-

šom prístupe, ide o hľadanie aj iných možných riešení, resp. o predloženie návrhov, ako by

bolo možné v konkrétnych prípadoch čo najjednoduchšie zabezpečiť realizáciu opatrení

na zvýšenie statickej stability lesných porastov priamo v lesnej prevádzke. Pritom sme vy-

chádzali zo skutočnosti, že z hľadiska odolnosti smrekových porastov sú rozhodujúce sta-

tické vlastnosti cieľových stromov (CS). Preto sa výskum sústredil na zisťovanie ich sta-

tických vlastností. Merania sa realizovali na výskumných plochách v smrekových poras-

toch od mladín po dospievajúce, resp. aj dospelé porasty v oblastiach, kde sa v minulosti

vyskytlo najviac polomov. Celkove išlo o 85 plôch. Ako ukazovatele statických vlastností

porastov sa zvolili stredné hodnoty k% a

CS.

1 Prehľad uvedených prác sa uvádza v publikácii Konôpka, J., Konôpka, B. (2017). Dopĺňame ešte prácu Štefan-

čík, I. (2012), ktorý uvádza výsledky výskumu výchovy smrekových porastov na Slovensku, regióny Kysúc a Oravy.

Osobitne sa tu charakterizujú výsledky výskumu v nárastoch a mladinách a osobitne v žŕdkovinách a žrďovinách.

V obidvoch prípadoch ide jednak o porasty zdravé ako aj porasty poškodené. Záverečnou časťou práce sú odporú-

čania pre výchovu porastov. Konštatuje sa , že s výchovou treba začať od najmladších rastových fáz, musí byť kon-

tinuálna a systematická, usmerňuje sa ňou žiaduce drevinové zloženie porastov. Treba ju diferencovať podľa prí-

rodno-ekologických podmienok.

Na základe týchto meraní sa určili stupne statickej stability smrekových porastov v zá-

vislosti od strednej hrúbky CS, strednej výšky CS a veku porastov. Išlo o štyri stupne sta-

tickej stability: 1. výborný, 2. dobrý, 3. vyhovujúci a 4. nevyhovujúci (Konôpka 1992,

1999). Pre potreby lesníckej praxe sa vypracovali grakony statickej stability smreko-

vých porastov na Slovensku (Konôpka 1999). Ako najspoľahlivejšie sa ukázalo stanovenie

stupňa statickej stability porastov podľa strednej hrúbky CS, prípadne podľa veku. Ako

sme uviedli, ide o dva ukazovatele statickej stability: k% a

. V poslednej publikácii (Ko-

nôpka J. & Konôpka, B. 2017) sme uverejnili grakony statickej stability smrekových po-

rastov podľa strednej hrúbky CS.

Náš prístup k riešeniu ochrany smrečín proti mechanickému pôsobeniu abiotických

škodlivých činiteľov pozostáva z týchto krokov: najprv sa určí stupeň statickej stability

porastu. Tento sa odvodí od stredných hodnôt statických charakteristík CS (k%,

). Ak

tento nezodpovedá požadovanému modelovému stupňu (najmä ak je nevyhovujúci), treba

urýchlene realizovať prebierku „metódou CS“, prípadne aj ďalšie opatrenia (ako je naprí-

klad ochrana CS proti zveri). Inými slovami, uvoľnením a ochranou CS treba zabezpečiť,

aby tieto čím skôr dosiahli parametre zodpovedajúce priaznivému modelovému stupňu

statickej stability. Doteraz sa pri riešení tejto problematiky hlavný dôraz kládol na tech-

nológiu zabezpečovania statickej stability lesných porastov (sila a intenzita prebierky, re-

dukcia počtu stromov). V našom prípade ide najprv o zistenie skutočnej statickej stabili-

ty porastov (aktuálny stupeň statickej stability). Potom je to určenie potrebnej statickej

stability (požadovaný stupeň statickej stability). Až následne sa stanoví technológia, kto-

rou treba dosiahnuť požadovanú statickú stabilitu (požadovaný stupeň statickej stability).

Pri doterajších prístupoch sa do úvahy brali statické vlastnosti všetkých stromov v poras-

te. A ko sme už uviedli, jednotlivé stromy či ich skupiny majú rozličnú statickú stabilitu.

Aj ich význam z hľadiska celkovej stability porastu je rozličný. Preto, ak berieme do úva-

hy všetky stromy, je problém ako určiť stupeň statickej stability porastu. V našom prípa-

de sa do úvahy berú len CS. Týchto je v súbore stromov každého porastu oveľa menej. Pri-

tom tvoria kostru statickej stability lesných porastov. Variabilita ich statických charakte-

ristík je oveľa menšia ako celého súboru stromov v poraste. Možno ich jednoznačnejšie za-

denovať. To sú výhody, ak sa statické vlastnosti porastov určujú podľa charakteristík CS.

Samozrejme je tu aj určité riziko, ktoré v yplýva z toho, že aj CS môžu z rozličných príčin

skôr uhynúť, čiže sa nedožijú rubného veku. Na uvedenú skutočnosť upozorňujú naprí-

klad Dušek et al. (2014). Situácia je častá v smrekových porastoch, najmä v poslednom ob-

dobí, keď došlo k premnoženiu podkôrneho hmyzu. To je ale spravidla iný problém, ktoré-

mu sa treba venovať osobitne.

Treba upozorniť na rozdiely v priebehu

podľa rastových tabuliek (obrázok 1) v po-

rovnaní s jeho priebehom podľa grakonov statickej stability CS (pozri prílohu 4, gra-

kon 2). Nielenže hodnoty

CS sú podstatne nižšie ako podľa rastových tabuliek, kde ide

o všetk y stromy, ale aj jeho priebeh v závislosti od strednej hrúbky je odlišný. Hodnoty

so strednou hrúbkou CS len postupne stúpajú, kulminácia nie je výrazná, dochádza k nej

oveľa neskoršie, pri strednej hrúbke spravidla od 18 od 30 cm. Túto veľmi závažnú skutoč-

nosť treba brať do úvahy. Malo by sa zabrániť prudkému zvýšeniu hodnôt

(zníženiu sta-

tickej stability stromov), ktoré začína vznikať od strednej hrúbky porastu 10 až 15 cm, pri-

čom potom najvyššie hodnoty dosahuje v intervale od 12 (10) cm do 18 (20) cm. Keď dôjde

k takémuto veľkému zníženiu statickej stability porastov, je potom veľmi ťažko, až nemož-

né, znovu dosiahnuť priaznivé hodnoty statickej stability stromov a porastov. Problemati-

ka súvisí s jednorazovou redukciou počtu stromov v mladom veku, o čom sa bude hovoriť

v ďalších častiach publikácie.

Aby sme uvedenú skutočnosť ešte zreteľnejšie znázornili, vybrali sme z obrázku 1 prie-

beh

smreka v závislosti od strednej hrúbky porastu pri výškovej bonite smreka 36. Tento

priebeh podľa rastových tabuliek sme prekr yli priebehom

CS smreka v závislosti od ich

strednej hrúbky podľa grakonov statickej stability (stupeň 1. výborný, 2. dobrý, 3. vy-

hovujúci, 4. nev yhovujúci) pri výškovej bonite 36 (obrázok 2). Jednoznačné rozdiely sú

pri všetkých stredných hrúbkach CS medzi stupňom 1. výborný, 2. dobrý a podľa stred-

ných hrúbok celého súboru stromov uvedených podľa rastov ých tabuliek. Platí to aj pri 3.

stupni vyhovujúcom statickej stability až do strednej hrúbky 20 – 25 cm. Potom sa krivky

prelínajú, resp. pri vyšších stredných hrúbkach dochádza k zmene ich poradia, rozdie-

ly medzi nimi ale nie sú veľké. Rozhodujúce je, že hodnota

ϕ

by nemala byť väčšia ako je

hranica, ktorú znázorňuje krivka medzi 3. (dostačujúcim) a 4. (nedostačujúcim) stupňom

statickej stability CS. Jednoznačné je to až do strednej hrúbky 25 cm, čo je z hľadiska za-

bezpečenia statickej stability rozhodujúce. Otázkou je, či treba konkretizovať kedy má byť

cieľový stupeň statickej stability 2. (dobrý) a kedy postačuje 3. (vyhovujúci). Prvý (výbor-

ný) stupeň statickej stability prichádza do úvahy skôr výnimočne.

Obrázok 2. Porovnanie hodnôt štíhlostného kvocient a smrek a v závislosti od strednej hrúbky porastu pri výškovej

bonite 36 podľa rastov ých tabuliek (Halaj et al. 1980) s hodnotami štíhlostn ého kvocienta CS smreka v závisl osti od ich

strednej hrúbky podľ a grakonov st atickej stabilit y (stupeň: 1. výb orný, 2. dobrý, 3. v yhovujúci, 4. nevyhovujúc i) pri

výškovej b onite 36 (Konôpka 1992, 1999)

V nadväznosti na uvedené doterajšie poznatky širším cieľom tejto práce je dopl-

niť publikované výsledky z roku 2017 (Konôpka J. & Konôpka B. 2017). Podrobnejšie

analyzovať možnosti zv yšovania statickej stability smrekových porastov. Zdôvodniť

opodstatnenosť realizácie výchovy smrekových porastov „metódou CS“. V ďalšom

konkretizovať výsledky výskumu, ku ktorých sa došlo na jednotlivých výskumných

plochách, resp. v jednotlivých rastových stupňoch v smrekových porastoch. Konkrét-

ne sme sa pokúsili dať odpoveď na tieto otázky:

–ako sa prejavil vplyv jednorazovej redukcie počtu stromov, realizovanej v mlad-

ších lesných porastoch (rastový stupeň žŕdkoviny, žrďoviny) na statické vlastnos-

ti CS,

–ako sa vyvíjala statická stabilita CS v porastoch vychovávaných „metódou CS“,

v ktorých sa pred tým realizovala jednorazová redukcia počtu stromov,

–ako sa vyvíjala statická stabilita CS v porastoch, kde nedošlo k predchádzajúcej

redukcii počtu stromov, resp. kde sa predchádzajúca výchova realizovala bežný-

mi spôsobmi a potom sa začala aplikovať výchova „metódou CS“.

Finálnym cieľom práce je syntetizovať dosiahnuté výsledky o statickej stabilite

smrekových porastov podľa rastových stupňov: žŕdkovina, žrďovina, dospievajúca

kmeňovina.

 

Problematika vývoja statickej stability smrečín sa riešila na dvoch skupinách výskumných

plôch. Prvú tvorili výskumné plochy, kde došlo v predchádzajúcich rokoch k jednorazovej

redukcii počtu stromov. Druhú skupinu tvorili výskumné plochy, kde sa takáto jednorazo-

vá redukcia počtu stromov nevykonala, ale výchova sa realizovala „metódou CS“.

Prvú skupinu výskumných plôch založili pracovníci Výskumného ústavu lesného hos-

podárstva vo Zvolene, menovite Ing. Ladislav Lehotský, CSc. a Ing. Jozef Burgan, CSc.

v rokoch 1971 a 1972 v intenciách medzinárodného prebierkového pokusu IUFRO (pozri

aj Abetz 1972, Lehotský 1983, Konôpka et al. 1989, Konôpka, J. & Konôpka B. 2017). Išlo

o pomerne rozsiahly v ýskum na medzinárodnej úrovni, ktorý sa zameriaval najmä na op-

timalizáciu technologických postupov výchovy smrečín so zreteľom na mechanizáciu ťaž-

bovo-výrobných procesov, či celkovú racionalizáciu. Pozostával z viacerých variantov re-

dukcie počtu stromov po dosiahnutí určitej hornej výšky stromov v poraste. Sila zásahu sa

určovala počtom stromov, ktorý zostal po ich redukcii v poraste na 1 ha.

Výskum sa realizoval na siedmich v ýskumných plochách. Boli to výskumné plochy:

Liptovský Hrádok – Svarín, Račková – Kamenistá, Račková – Hradište, Vysoké Tatry –

Podspády, Lúčky – Žihľavné, Lúčky – Osobitô, Spišská Nová Ves – Lesná správa Hnilčík.

Ich lokalizácia v smrekových porastoch na Slovensku sa uvádza v prílohe 1. V čase ich za-

kladania do rastového stupňa žŕdkoviny (stredná hrúbka porastu 7 – 12 cm) patrili dve

výskumné plochy (Račková – Hradište, Vysoké Tatry – Podspády). V rastovom stupni žr-

ďoviny (stredná hrúbka porastu 13 – 19 cm) išlo o tri výskumné plochy (Račková – Ka-

menistá, Lúčky – Žihľavné, Liptovský Hrádok – Svarín). V rastovom stupni kmeňoviny

(stredná hrúbka porastu 20 cm viac) boli dve výskumné plochy (Lúčky – Osobitô, Spišská

Nová Ves – Lesná správa Hnilčík). Základné charakteristiky stromov na výskumných plo-

chách (varianty výskumu) z rokov 1971 a 1972 ako aj ďalšie informácie o výskumnom ma-

teriáli v tomto prvom časovom období sa uvádzajú v kapitole o dosiahnutých výsledkoch

v prv ých tabuľ kách. Na týchto výskumných plochách pokračoval výskum statickej stabi-

lity smrekových porastov v ďalšom časovom období. Išlo o hodnotenie vývoja statických

charakteristík CS pri výchove porastov „metódou CS“. Informácie o variantoch výskumu

a o statických charakteristikách CS sa uvádzajú v tabuľkových prehľadoch v rámci state

4.1.1 Výskumné plochy s jednorazovou redukciou počtu stromov a následnou výchovou

na báze cieľových stromov.

V druhej skupine výskumných plôch išlo výlučne o výskum zmien statických vlastnos-

tí CS v porastoch, kde sa výchova realizovala „metódou CS“. Teda v porastoch, kde sa

predtým nerealizovala jednorazová redukcia počtu stromov. Tieto sa zakladali v spolu-

práci s pestovateľmi a zariaďovateľmi (Ing. Jozef Burgan, CSc., prof. Ing. Ladislav Štefan-

čík, DrSc. a Ing. Ctibor Greguš, DrSc. a Ing. Ivan Pivko, CSc.). Informácie sa spracovali

z jedenástich výskumných plôch. Boli to: Biely Váh – Gregušove výskumné plochy, Rozvo-

jový lesný závod Banská Bystrica – Lesná správa Staré Hory, Lesný závod Liptovský Hrá-

dok – Lesná správa Biely Váh (Garajky), Lesný závod Čierny Balog – Lesná správa Brô-

tovo, Lesný závod Liptovský Hrádok – Lesná správa Biely Váh (Čierna dolina), Lesný zá-

vod Liptovský Hrádok – Lesná správa Biely Váh (Michalová 219c), Lesný závod Liptovský

Hrádok – Lesná správa Biely Váh (Michalová 220c), Rozvojový lesný závod Banská Bys-

trica – Lesná správa Staré Hory (Motyčky), Rozvojový lesný závod Banská Bystrica – Les-

ná správa Staré Hory, Biely potok (Tisina), Lesný závod Ružomberok – Lesná správa Lip-

tovská osada (Korytnica), Lesný závod Čierny Balog – Lesná správa Dobroč (Šaling 9a).

Ich lokalizácia v smrekových porastoch na Slovensku sa uvádza v prílohe 2. Základné cha-

rakteristiky stromov, ako aj ďalšie informácie o výskumnom materiáli sa uvádzajú v do-

siahnutých výsledkoch v prvých tabuľkách. Porasty tejto skupiny výskumných plôch pat-

rili v čase zakladania výskumu do rastových stupňov žrďoviny a kmeňoviny.

Ako sme uviedli, na výskum sa využili v prvom rade výskumné plochy, kde v predchá-

dzajúcom období došlo k jednorazovej redukcii počtu stromov. Podrobný metodicky po-

stup sa uvádza v záverečných správach uvedených dvoch riešiteľov, resp. v už uvedených

publikáciách (Lehotský 1973, Konôpka et al. 1989, Konôpka, J. & Konôpka, B. 2017), pre-

to ho nebudeme opakovať. Keďže sa tu už ďalší výskum v zmysle pôvodného zámeru ne-

realizoval, využili sa tieto plochy na sledovanie zmien statických charakteristík CS jed-

nak v nadväznosti na predchádzajúcu jednorazovú redukciu počtu stromov, ako aj ďal-

šiu výchovu porastov metódou CS (prvá skupina výskumných plôch). V prvom rade sa

na uvedených výskumných plochách vybrali a označili CS. Priemerkou sa zmerala ich prs-

ná hrúbka kmeňa (d1,3, meraná vo vzdialenosti 1,3 m od úrovne pôdy). Výškomerom sa

zmerala výška stromov a dĺžka koruny. Na každom CS sa vypočítali dve najvýznamnej-

šie charakteristiky, konkrétne k% a

. Z uvedených nameraných parametrov CS a static-

kých charakteristík sa vypočítali základné štatistické charakteristiky súborov CS podľa

výskumných plôch (parciel): stredné hodnoty (hrúbky d1,3, výšky, dĺžky koruny, k%,

smerodajné odchýlky, variačné koecienty, presnosť určenia stredných hodnôt. Merania

a hodnotenie CS sa opakovali spravidla po piatich rokoch.

Spracované prehľady taxačných charakteristík súborov CS a ich statických charakte-

ristík na jednotlivých výskumných plochách (parcelách) tvorili východisko pre ďalšie rie-

šenie problematiky. Išlo v prvom rade o hodnotenie statických charakteristík CS v závis-

losti od predchádzajúcej jednorazovej redukcie počtu stromov. V ďalšom sa databázy vy-

užili na hodnotenie zmien statických charakteristík CS, kde sa na týchto plochách reali-

zovala výchova „metódou CS“. Obdobným spôsobom sa postupovalo aj pri druhej sku-

pine výskumných plôch (označili sa CS, uskutočnili merania a hodnotenia, realizovali

sa výpočty, hodnotili sa zmeny statických charakteristík CS v porastoch vychovávaných

„metódu CS“. Relevantnosť rozdielov statických charakteristík sa posudzovala t-testom

(na hladine významnosti 5 % ). V prípade potreby sa v texte uvádzajú aj jeho hodnoty. Tre-

ba ešte uviesť, že súčasne s označením CS sa na obidvoch skupinách výskumných plôch

vyznačila prebierka. Na ťažbu sa určili stromy, ktoré prekážali rastu a v ývoju CS (výcho-

va porastov metódou CS).

Záverečnou časťou na každej výskumnej ploche je určenie stupňa statickej stabili-

ty porastu, ktorý sa stanovil podľa grakonov statickej stability, konkrétne podľa stred-

nej hrúbky CS. Tieto stupne statickej stability sa určili podľa jednotlivých čiastkových vý-

skumných plôch (parciel) a časových horizontov. Kvôli komplexnosti štúdie, aj napriek

tomu, že sa grakony statickej stability už publikovali (Konôpka, J. 1999, Konôpka, J. &

Konôpka, B. 2017), ich uvádzame v prílohách 3 a 4.

Dosiahnuté výsledky sa za každú výskumnú plochu uviedli v tabuľkách. Pri prvej

skupine výskumných plôch to boli tri tabuľky: Základné charakteristiky stromov na vý-

skumných plochách, Hlavné ukazovatele statickej stability CS smreka, Stupne statickej



stability smrekových porastov podľa strednej hrúbky CS. Pri druhej skupine výskumných

plôch sa údaje uvádzajú len v dvoch tabuľkách: Hlavné ukazovatele statickej stability CS

smreka, Stupne statickej stability smrekových porastov podľa strednej hrúbky CS.

Okrem toho sa uvedené v ýsledky, ku ktorým sa došlo na jednotlivých výskumných

plochách, použili na zhodnotenie statickej stability porastov podľa rastových stupňov,

t. j. žŕdkoviny (stredná hrúbka CS 5 – 12 cm), žrďoviny (13 – 19 cm), dospievajúce, resp.

tenké kmeňoviny (20 – 35 cm), ktoré sa v druhej skupine výskumných plôch ešte roz-

triedili podľa strednej hrúbky CS. Výskumné plochy sa do jednotlivých rastových stup-

ňov zatriedili v prvej skupine jednak podľa strednej hrúbky stromov, ktoré v poraste zo-

stali po jednorazovej redukcii ich počtu. Taktiež podľa strednej hrúbky CS, ktorá sa zis-

tila pri ich prvom meraní (spravidla po desiatich rokoch po jednorazovej redukcii počtu

stromov). Osobitne sa spracovali výsledk y z výskumných plôch kde došlo k jednorazovej

redukcie počtu stromov. Tu sa osobitne zhodnotili statické vlastnosti CS, ktoré sa zistili

spravidla po desiatich rokoch od redukcii počtu stromov. Potom taktiež osobitne po reali-

zovanej výchove porastov „metódou CS“. Druhú skupinu tvorili výskumné plochy, kde sa

nerealizovala jednorazová redukcia počtu stromov, ale sa aplikovala výchova „metódou

CS. Tu sa statické charakteristiky hodnotili pri vyznačení CS a potom v ďalších časových

obdobiach, spravidla po každých 5 rokoch. Nakoniec sa dosiahnuté výsledky zovšeobec-

nili tak, aby bolo možné urobiť závery podľa jednotlivých rastových stupňov, resp. v rámci

nich aj podľa variantov výskumu.

Uvádza sa len rámcová metodika, pretože riešenie problematiky na každej výskumnej

ploche sa realizovalo podľa samostatne spracovanej metodiky. Okrem toho sa pri každej

výskumnej ploche najprv uvádzala charakteristika prírodných podmienok a porastových

pomerov. Keďže zaradením do textu týchto čiastkových metodík by došlo k veľ kému ná-

rastu rozsahu práce, museli sme ich vynechať. Aby sa aspoň čiastočne tento problém vy-

riešil, do tabuliek sme zaradili aj údaje, podľa ktorých možno výskumný materiál a me-

todický postup bližšie identikovať. Okrem toho, charakteristiky porastov, kde sa vý-

skumné plochy založili, veľmi stručné uvádzame v prílohách 5 a 6.

Ako modelové riešenie sme z výskumných objektov vybrali výskumnú plochu Liptov-

ský Hádok – Svarín. Tu sme výsledky v ýskumu, vrátane komentára k nim, spracovali naj-

podrobnejšie (uvádza sa v prvej časti výsledkov).

Lokalizácia výskumných plôch – názvy organizačných jednotiek štátnych lesov, čísla

porastov a ich charakteristiky sa uvádzajú podľa stavu v roku ich založenia.



 

Prehľad dosiahnutých výsledkov sa uvádza najprv podľa jednotlivých výskumných plôch

(stať 4.1) v členení na dve skupiny: Výskumné plochy kde došlo k jednorazovej redukcii

počtu stromov a potom sa výchova porastov realizovala „metódou CS“ (stať 4.1.1). Vý-

skumné plochy kde nedošlo k jednorazovej redukcii počtu stromov a v ýchova porastov

sa realizovala „metódou CS“ (stať 4.1.2). Potom nasledovalo spracovanie výsledkov pod-

ľa rastových stupňov (stať 4.2). Táto pozostávala z troch častí. V prvej (stať 4.2.1) sa hod-

notila statická stabilita CS po desiatich rokoch od jednorazovej redukcii počtu stromov

(prv ý cieľ výskumu). V druhej (stať 4.2.2) sa hodnotila statická stabilita CS na plochách

po jednorazovej redukcii počtu stromov a po ďalšej výchove porastov „metódou CS“ (dru-

hý cieľ výskumu). Do tretej (stať 4.2.3) sme zaradili výsledky výskumu, ku ktorým sme do-

šli na výskumných plochách bez predchádzajúcej redukcie počtu stromov, resp. tam kde

sa predchádzajúca výchova realizovala bežnými spôsobmi, ale počas v ýskumu sa začala

aplikovať výchova „metódou CS“ (tretí cieľ výskumu).

 

 

 



Údaje v tabuľke 1 a v tabuľke 2 sa použili na porovnanie stredných hodnôt

všetkých stro-

mov po redukcii ich počtu na jar 1972 so strednými hodnotami

CS v roku 1981. Prišli

sme k záveru, že pri variante II – 1, redukcia počtu stromov z 1 345 ks . ha−1 na 1 035 ks . ha−1

(23 % zásah) bola hodnota

nižšia o 0, 17 (rozdiel medzi 1,05 a 0,88). Pri variante I – 3,

redukcia počtu stromov z 1 565 ks . ha−1 na 1 285 ks . ha−1 (18 % zásah) bola hodnota

nižšia o 0,16 (rozdiel medzi 1,13 a 0,97). Pri variante III – 4, redukcia počtu stromov

z 2 125 ks . ha−1 na 1 725 ks . ha−1 (19 %) bola hodnota

nižšia o 0,13 (rozdiel medzi 1,15

a 1,02). Ako z uvedeného vidieť, hodnoty

CS boli pri všetkých troch variantoch v roku

1981 nižšie ako pri všetkých stromoch v roku 1972. Najväčší rozdiel bol na výskumnej plo-

che II – 1, potom na v ýskumnej ploche I – 3 a nakoniec na výskumnej ploche III – 4. Roz-

diely boli štatisticky významné. Potvrdila sa známa skutočnosť, že CS majú priaznivej-

šie hodnoty

ako celý súbor (keď sa berú do úvahy všetky stromy). So zreteľom na tento

jednoznačný záver sa touto problematikou nebudeme na ostatných výskumných plochách

zaoberať. (Škoda, že nebolo možné spätne, t. j. v roku 1972 zistiť údaje o

CS a jeho hod-

noty porovnať s ostatnými stromami).

Z analýzy vývoja stredných hodnôt základných dvoch statických charakteristík CS:

k% a

v štyroch časových horizontoch (1981, 1986, 1991, 1996) na jednotlivých vý-

skumných plochách (tabuľka 2, obrázok 3 a, b) vyplynuli tieto závery:

Variant II – 1. K% CS v roku 1981 bol 63,9 %, v roku 1996 bol 50,2 %, čiže menej

o 13,7 %.

CS mal najnižšiu hodnotu v roku 1981 t. j. 0,878, potom sa postupne jeho

hodnota zvyšovala, v roku 1996 bola 0,976, čiže vyššia o 0,098. Obidva ukazovatele sta-

tickej stability CS ukázali, že v porovnaní s rokom 1981 došlo v ďalších rokoch (1986,

1991, 1996) k určitému zníženiu statickej stability. Rozdiely boli štatisticky významné vo

všetkých prípadoch, s výnimkou rozdielu medzi rokom 1991 a 1996 pri obidvoch static-

kých charakteristikách (T krit. = 2,28, T skut. = 1,51; T krit. = 2,28, T skut. = 0,30).

Tabuľka 1. Základné chara kteristik y stromov na výskumných plochác h (variant y výskumu) Liptovský Hrádok –Sv arín

Výskumná p locha Pred zása hom Po zásahu Rok merania

1972 1985 1972 1985 1972 1985

nd hφ

Variant II – 1 1 345 1 035 15,40 18,90 16,20 19,20 1,05 1,02

Variant I – 3 1 565 1 285 13,40 17,20 15,20 19,00 1,13 1,11

Variant III – 4 2 125 1 725 13,10 16,20 15,00 18,10 1,15 1,12

Vysvet livky – pla tia pre tabuľ ky 1 – 46:

n – Počet strom ov na ha,

– Stredná h rúbka str omov v prsnej v ýške,

– Stredná v ýška str omov,

φ – Štíhlos tný kvoci ent,

k% – Podiel dĺ žky koru ny z celkovej v ýšky st romov (kor unovosť) v % .

Tabuľka 2. Hlavné ukazovat ele static kej stabilit y cieľov ých stromov smreka na výs kumnej ploche Liptovsk ý Hrádok

– Svarín

Výskumná p locha Meranie Rok Vek Ukazovateľ

d hk% φn

Variant II – 1

1 035 ks . ha−1

1. 1981 44 23,70 20,62 63,92 0,878 50

2. 1986 49 25,22 23,12 55,16 0,926 49

3. 1991 54 27,12 26,15 51,96 0,972 49

4. 1996 59 28,56 27,56 50,16 0,976 49

Variant I – 3

1 285 ks . ha−1

1. 1981 44 23,52 22,77 56,68 0,971 50

2. 1986 49 25,45 24,41 54,90 0,959 49

3. 1991 54 27,27 26,05 53,27 0,968 49

4. 1996 59 28,62 27,74 49,30 0,983 49

Variant III – 4

1 725 ks . ha−1

1. 1981 44 20,40 20,64 52,48 1,019 50

2. 1986 49 22,55 21,78 53,51 0,977 49

3. 1991 54 23,87 24,70 53,32 1,047 48

4. 1996 59 24,79 26,32 48,15 1,074 47

Obrázok 3 a, b. Vývoj statickýc h charak teristík cieľov ých stromo v smrek a (a: podiel d ĺžky koruny z cel kovej v ýšky

stromov v %, b: štíhlo stný kvocient) podľa rokov mera nia a variantov výsk umu na výskumnej ploche Lipt ovský Hrádok

– Svarín

Variant I – 3. K% CS v roku 1981 bol 56,7 %, v roku 1996 bol 49,3 %, čiže menej o 7,4 %.

ϕ

CS mal v roku 1981 hodnotu 0,971, v rokoch 1986 a 1991 sa jeho hodnota v porovna-

ní s rokom 1981 znížila. V roku 1996 dosiahla hodnotu 0,983, čo je viac ako v roku 1981

o 0,012. Takže pr vý ukazovateľ statickej stability (k%) CS naznačil, že v ďalších rokoch

(1986, 1991, 1996) došlo k určitému zníženiu statickej stability. Naproti tomu zmeny

v druhom ukazovateli statickej stability t. j.

ϕ

neboli tak jednoznačné, aj keď v roku 1996

boli v porovnaní s rokom 1981 nepriaznivejšie. Tu štatisticky významné rozdiely boli pri

k % medzi rokom 1981 a rokom 1996 (T krit. = 2,28, T skut. = 6,18). Ďalej medzi rokmi

1986 a 1996 (T krit. = 2,28, T skut. = 4,11), 1992 a 1996 (T krit. = 2,28, T skut. = 3,53). Na-

proti tomu pri

ϕ

ani v jednom prípade sa nezistili štatisticky významné rozdiely.

Variant III – 4. K% CS v roku 1981 bol 52,5 %, v roku 1996 bol 48,2 %, čiže menej

o 4,3 %. Naproti tomu v rokoch 1986 a 1991 sa zistilo malé zvýšenie.

CS mal v roku 1981

hodnotu 1,019, v rokoch 1986 došlo k jej zníženiu, ale v rokoch 1991 a 1996 bola znovu

jeho hodnota vyššia, v roku 1996 predstavovala 1,074, čo je viac o 0,055 ako v roku 1981.

Čiže, ak porovnáme roky 1981 a 1996, došlo taktiež k určitému zníženiu statickej stabili-

ty. Pri k% boli rozdiely štatisticky v ýznamné medzi rokom 1981 a rokom 1996 (T krit. =

2,28, T skut. = 3,46). Ďalej medzi rokmi 1986 a 1996 (T krit. = 2,28, T skut. = 4,39), 1992

a 1996 (T krit. = 2,28, T skut. = 4,52). Pri

len v jednom prípade, a to medzi rokom 1981

a 1996 (T krit. = 2, 28, T skut. = 2,55).

Z hodnotenia vý voja dynamiky statických charakteristík CS pri jednotlivých varian-

toch v ýchovy podľa uvedených 5-ročných časových horizontov vyplynulo, že nie je mož-

né z nich urobiť celkom jednoznačné závery. Jednoznačnejšie sú pri k% (hodnota pri pr-

vých dvoch variantoch vždy postupne klesá, pri

stúpa len pri prvom variante). Ak by sa

ale všetky tri varianty zlúčili do jedného súboru, prídeme k záveru, že k % postupne klesá

(57,7 %, 54,5 %, 52,9 %, 49,2 %) a

postupne stúpa (0,96, 0,96, 1,00, 1,01). Pri porovna-

ní hodnoty ukazovateľov statickej stability CS za celé sledované obdobie zistíme, že v roku

1996 v porovnaní s rokom 1981 došlo pri všetkých troch variantoch k zhoršeniu ich hod-

nôt (hodnoty k% sa znížili, hodnoty

sa zvýšili). Štatisticky významné rozdiely tu boli vo

všetkých prípadoch, okrem

pri variante I – 3 (T krit. = 2,28, T skut. = 0,59).

Ďalej sa ukázalo, že okrem časovej dynamiky zmien do úvahy treba brať aj ďalšie sku-

točnosti, resp. súvislosti. Ide najmä o porovnanie výsledkov na jednotlivých výskumných

plochách (varianty výskumu) medzi sebou. Na výskumnej ploche II – 1, kde bol v roku

1972, pred redukciou stromov ich počet najnižší (1 345 ks . ha−1) a tento sa najviac zní-

žil (na 1 035 ks . ha−1) boli statické vlastnosti CS v roku 1981 najpriaznivejšie (k% 63,9,

0,88). Pri variante I – 3, kde bol v roku 1972, pred redukciou stromov ich počet vyšší

(1 565 ks . ha−1) a tento sa znížil na 1 285 ks . ha−1 boli statické vlastnosti v roku 1981 me-

nej priaznivé ako v predchádzajúcom prípade (k% 56,7,

0,97). Pri variante III – 4, kde

bol v roku 1972, pred redukciou stromov ich počet najvyšší (2 125 ks . ha−1) a tento sa zní-

žil na 1 725 ks . ha−1 boli statické vlastnosti v roku 1981 najnepriaznivejšie (k% 52,5 %,

1,02). Čiže tam, kde bol počet stromov po redukcii najmenší, dosiahla sa v roku 1981

najlepšia statická stabilita CS. Obdobná situácia sa zistila aj v roku 1996, aj keď rozdie-

ly medzi jednotlivými variantmi boli menšie. K% pri prvom variante dosahoval hodnotu

50,2 %, pri druhom 49,3 % a pri treťom 48,2 %. Pri

to bolo 0,976, 0,983, 1,074. Ak roz-

diely vo výslednej statickej stabilite, čiže v roku 1996 podľa jednotlivých variantov (vý-

skumných plôch) otestujeme, prídeme k záveru, že pri obidvoch statických charakteristi-

kách boli rozdiely medzi variantom II – 1 a III – 4 štatisticky významné (k%: T krit. = 1,79,

T skut. = 2,02;

ϕ

: T krit. = 1,78, T skut. = 4,5). Naproti tomu medzi variantom II—1 a I – 3

neboli rozdiely štatisticky významné (k%: T krit. = 1,77, T skut. = 0,87;

: T krit.= 1,77,

T skut. = 0,33). Pokiaľ ide o rozdiely medzi variantom I – 3 a III – 4, tu v obidvoch prípa-

doch rozdiely boli štatisticky významné (k%: T krit. = 1,79, T skut. = 2,02; T krit. = 1,78,

: T skut. = 3,99). Z uvedeného vyplýva, že pri variante, kde bol počet stromov po reduk-

cii najmenší, dosiahla sa po 15 rokoch najlepšia statická stabilita. Naproti tomu tam, kde

bola redukcia počtu stromov najmenšia, statická stabilita smrekových porastov bola naj-

nepriaznivejšia.

Treba ešte dodať, že prebierky sa od roku 1981 realizovali „metódou CS“. Problémom

je, že nie sú k dispozícii relevantné údaje o intenzite (sile) zásahov podľa jednotlivých va-

riantov. Možno sa len domnievať, že sa CS uvoľňovali podľa rovnakých zásad a preto aj

rozdiely v statických vlastnostiach medzi jednotlivými variantmi nie sú až tak veľké. Po-

kiaľ ide o celkový pokles hodnôt k% a nárast hodnôt

ϕ,

môže to byť aj v dôsledku nedosta-

točného uvoľnenia CS v rámci v ýchovných zásahov. Okrem toho platí taktiež zákonitosť,

že so zvyšovaním veku porastu, či strednej hrúbky CS sa menia aj hodnoty k% a

(Konôp-

ka 1999a, b). Tento vplyv je výraznejší pri k%. Tu podľa grakonov statickej stability pri

variante II – 1 a I – 3, v hrúbkovom stupni 24 až 29 cm je pokles o 6 % a pri variante III – 4

v hrúbkovom stupni 20 – 25 cm o 7 cm. Hodnota

sa v týchto hrúbkových stupňoch pod-

ľa grakonov podstatne nemení.

Z posúdenia celkovej statickej stability porastov na jednotlivých výskumných plo-

chách podľa grakonov statickej stability (tabuľka 3 – bez zreteľa na bonitu) vyplynulo,

že pri variante II – 1 podľa k%, porast patril v rokoch 1981, 1986, do 2. stupňa statickej

stability (dobrý) a v roku 1991 a 1996 do 3. stupňa (vyhovujúci). Podľa

v roku 1981 po-

rast patril do 2. stupňa statickej stability (dobrý) a v rokoch 1986, 1991 a 1996 do 3. stup-

ňa (vyhovujúci). Celkovo možno povedať, že statická stabilita sa tu v uvedených rokoch

pohybovala medzi 3. (vyhovujúcim) a 2. (dobrým) stupňom statickej stability. Podstatné

zmeny v statickej stabilite sa tu nezaznamenali. Pri variante II – 3 podľa k%, ako aj podľa

porast patril vo všetkých rokoch do 3. stupňa statickej stability (vyhovujúci). Pri varian-

te III – 4 podľa k%, porast patril do 3. stupňa statickej stability (vyhovujúci). Podľa

po-

rast patril v rokoch 1981, 1991, 1996 do 4. stupňa statickej stability (nevyhovujúci). Ako

z uvedeného vyplynulo najlepšia statická stabilita bola pri variante II – 1, potom I – 3 a na-

koniec najhoršia pri variante III – 4. Pri variante III – 4 sa pohybovala medzi 3. a 4. stup-

ňom, preto porast možno označiť ako nestabilný. Statická stabilita porastov sa posúdila

aj podľa grakonov so zreteľom na výškové bonity. Rozdiely v stupňoch statickej stabili-

ty sa v porovnaní s predchádzajúcim prípadom nezistili. Takto tomu bolo aj na ďalších vý-

skumných plochách, preto sme hodnotenie statickej stability CS so zreteľom na výškové

bonity vynechali.

Tabuľka 3. Stupne st atickej stability smrekov ých pora stov p odľa st rednej hrúbky cieľových stromov na výskum nej

ploche Liptov ský Hrádok – Svarí n – bez zreteľa na vý škovú bonitu smrek a

Výskumná p locha Rok Meranie Vek d k% Stupeň

stability φStupeň

stability

Priemer s tupňa

stability

Variant II – 1

1 035 ks . ha−1

1981 1. 44 24 64 20,88 2 2

1986 2. 49 25 55 2 0,93 32,5

1991 3. 54 27 52 3 0,97 3 3

1996 4. 59 29 50 3 0,98 3 3

Priemer 52 26 51 2,5 0,94 2,8 2,6

Variant I – 3

1 285 ks . ha−1

1981 1. 44 24 57 3 0,97 3 3

1986 2. 49 25 55 3 0,96 3 3

1991 3. 54 27 53 3 0,97 3 3

1996 4. 59 29 49 30,98 3 3

Priemer 52 26 54 3,0 0,97 3,0 3,0

Variant III – 4

1 725 ks . ha−1

1981 1. 44 20 52 3 1,02 4 3,5

1986 2. 49 23 54 30,98 3 3

1991 3. 54 24 53 3 1,05 4 3,5

1996 4. 59 25 48 31,07 4 3,5

Priemer 52 27 52 3,0 1,02 3,8 3,4



Z porovnania

 ϕ

CS a celého súboru stromov vyplynulo, že jeho hodnota je jednoznač-

ne menšia (priaznivejšia) pri CS ako pri celom súbore. Ďalej, že na hodnotu CS má veľký

vplyv hustota porastu. Tam, kde bola redukcia počtu stromov väčšia (resp. tam kde bol ich

počet po redukcii najmenší), dosahoval

CS najnižšie hodnoty. Potvrdili sa tým doteraj-

šie poznatky, že v rámci porastu najnižšie hodnoty

majú CS. Z uvedeného ďalej vyplý va,

že o statickej stabilite smrekov ých porastov rozhodujú statické vlastnosti CS, ktoré tvoria

kostru porastov. Mali by garantovať, že v dôsledku mechanického pôsobenia abiotických

škodlivých činiteľov nedôjde k predčasnému zániku porastov. Preto CS počas rastu a vý-

voja treba venovať mimoriadnu pozornosť.

Z výsledkov experimentu výchovy smrekových porastov založeného v roku 1972 a zo

sledovania statických charakteristík CS (

, k%) v rokoch 1981, 1986, 1991, 1996 vyply-

nulo, že tam, kde sa uskutočnila najväčšia redukcia počtu stromov a ďalšia výchova sa re-

alizovala metódou CS, sa aj po 15 rokoch udržala vyhovujúca statická stabilita. Pri ma-

lej redukcii počtu stromov, keď CS rástli v hustejšom poraste (pri menšom stupni uvoľne-

nia) boli výsledk y v hodnote

nepriaznivejšie. Z uvedeného vyplýva, že okrem jednorazo-

vej redukcie vysokého počtu stromov je dôležité venovať veľkú pozornosť ďalšej v ýchove

smrekových porastov, najmä náležitému uvoľňovaniu CS. Silu (intenzitu) zásahov treba

voliť tak, aby CS dosahovali aj vo vyššom veku priaznivé statické charakteristiky.

Pokiaľ ide o jednotlivé ukazovatele statickej stability, k% CS dosahoval najpriaznivej-

šie hodnoty pri najväčšej redukcii počtu stromov v prvom časovom období. Potom sa roz-

diely postupne zmenšovali, resp. aj prelínali. Najpriaznivejšie hodnoty dosahoval

tak-

tiež pri najväčšej redukcii počtu stromov. Takto tomu bolo aj počas celého sledovaného

obdobia. Ku koncu sledovaného obdobia sa rozdiely medzi strednou a najmenšou reduk-

ciou počtu stromov anulovali. Určité zmenšovanie rozdielov v statickej stabilite CS v zá-

vislosti od intenzity (sily) redukcie počtu stromov s pribúdajúcim vekom, resp. s pribúda-

júcou strednou hrúbkou, zrejme súvisí s postupným oslabovaním vplyvu redukcie počtu

stromov na statickú stabilitu CS. Ďalej aj s tým, že sa pri výchove porastov „metódou CS“

uplatňujú rovnaké zásady.

Na posúdenie statickej stability smrekových porastov počas ich rastu a vývoja mož-

no najjednoduchšie použiť grakony statickej stability smrekových porastov na Sloven-

sku (Konôpka 1999a, b). Pri väčšej a strednej redukcii počtu stromov sa zachoval 3. (dob-

rý) stupeň statickej stability. Pri malej redukcii počtu stromov sa hodnoty

ϕ

CS po 15 ro-

koch zvýšili, takže statická stabilita bola horšia ako požadujúca (4. stupeň – nev yhovujú-

ci). Pokiaľ ide o vplyv výchovy „metódou CS“ na statickú stabilitu, možno konštatovať, že

podľa grakonov sa pri tomto variante (vysoký počet stromov na ha) nedosiahol pozitív-

ny výsledok.

Z uvedeného hodnotenia vplyvu výchovy porastov „metódou CS“ na statickú stabi-

litu nevyplynuli až úplne jednoznačné závery. Treba zobrať do úvahy, že ide o veľmi zlo-

žitú problematiku, pretože na statickú stabilitu CS vplýva komplex faktorov. Dynamiku

týchto zmien v značnej miere determinujú statické vlastnosti CS na začiatku sledovaného

obdobia, ktoré sú výsledkom genézy porastov v konkrétnych prírodných podmienkach.

Ďalšie zmeny statických charakteristík súvisia s rastom a vývojom porastov (vek, rastové

stupne, štruktúra porastov atď.). Všetko toto treba pri konkrétnom riešení zobrať do úva-

hy. Podľa grakonov statickej stability možno určiť stupeň statickej stability konkrétnych

porastov a podľa toho zvoliť opatrenia. Teda CS uvoľňovať tak, aby sa dosiahli požadované

(modelové) parametre statickej stability.



Základné charakteristiky stromov na výskumných plochách (varianty výskumu) sa uvá-

dzajú v tabuľke 4. Z údajov uvedených v tabuľke 5 a obrázku 4 a, b (stredné hodnoty para-

metrov CS v rokoch 1981, 1986, 1992, 1997 podľa dvoch variantov redukcie počtu stro-

mov v roku 1972) vyplynuli tieto závery:

Tabuľka 4. Zákl adné charakter istiky stromov na v ýskumných plochách (var ianty výsk umu) Račková – Ka menistá

Výskumná p locha Pred zása hom Po zásahu Rok merania

1972 1985 1972 1985 1972 1985

nd h φ

Variant 1 2 290 1 065 12,88 19,90 10,30 17,10 0,80 0,86

Variant 2 2 650 1 200 13,15 19,80 10,30 16,80 0,79 0,85

Variant 3 2 505 1 360 12,20 19,30 10,10 16,80 0,83 0,87

Variant 4 2 730 1 970 12,40 17,99 12,20 17,10 0,82 0,96

Tabuľka 5. Hlavné ukazovate le statickej st ability cieľových stromo v smreka na výsku mnej ploche Račková – Kamenist á

Výskumná p locha Mera nie Rok Vek Ukazovateľ

d h k% φn

Variant 1

1 065 ks . ha−1

1. 1981 39 22,92 18,81 66,35 0,838 59

2. 1986 44 25,30 20,71 68,44 0,825 59

3. 1992 50 27,48 22,93 60,57 0,842 59

4. 1997 55 28,28 25,26 53,90 0,899 46

Variant 2

1 200 ks . ha−1

1. 1981 39 22,43 18,04 71,16 0,811 62

2. 1986 44 24,58 20,54 67,71 0,843 59

3. 1992 50 26,72 21,78 63,87 0,823 56

4. 1997 55 27,62 24,01 54,37 0,877 53

Obrázok 4 a, b. Vývoj statickýc h charak teristík cieľov ých stromo v smrek a (a: podiel d ĺžky koruny z cel kovej v ýšky

stromov v %, b: ští hlostný kvocient) podľ a rokov merania a variant ov výskumu na vý skumnej ploche Račková –

Kamenistá

Pri variante 1 (1 065 ks . ha−1) dosahovali CS v roku 1986 priaznivejšie statické hod-

noty ako v roku 1981. V nasledujúcich rokoch (1992, 1997) boli však nepriaznivejšie.

Ak porovnáme stredné hodnoty statických vlastností CS v roku 1981 s rokom 1997 prí-

deme k záveru, že došlo k štatisticky významnému zhoršeniu statickej stability pri obi-

dvoch ukazovateľoch. K% sa znížil o 12 % (T krit. = 2,27, T skut. = 6,37).

sa zvýšil o 0,06

(T krit. = 2,27, T skut. = 3,19).

Pri variante 2 (1 200 ks . ha−1) dosahovali CS v roku 1986 pri obidvoch ukazovateľoch

nepriaznivejšie hodnoty ako v roku 1981. Aj tu ak porovnáme hodnoty statických vlast-

ností CS v roku 1981 a 1997, prídeme k záveru, že došlo k štatisticky významnému zní-

ženiu statickej stability pri obidvoch ukazovateľoch. K% sa znížil o 17 % (T krit. = 2,27,

T skut. = 10),

o 0,07 (T krit. = 2,27, T skut. = 4,43).

Otestovali sme taktiež rozdiely v statickej stabilite CS medzi výskumnými plocha-

mi v roku 1981, ako aj v roku 1997, t. j. v poslednom roku sledovania. V roku 1981 bol

tento rozdiel pri k% 5 %, pri

0,03. Rozdiely neboli štatisticky významné (T krit. = 2,27,

T skut. 2,24, resp. T krit. = 2,27, T skut. = 1,36). V roku 1997 boli rozdiely ešte menšie,

k% 0,5 %,

0,02. Rozdiely neboli štatisticky významné (T krit. = 2,28, T skut. 0,71, resp.

T krit. = 2,28, T skut. = 1,46).

Z uvedených v ýsledkov vyplynulo, že pri väčšej redukcii počtu stromov (na

1 065 ks . ha−1) sa za sledované obdobie k% znížil o 12 % a pri menšej (na 1 200 ks . ha−1)

o 17 %, čo je prirodzené. Pri

došlo v obidvoch prípadoch k zvýšeniu o 0,06, resp. o 0,07

(logicky, podľa jednotlivých variantov to malo byť opačne). Ako sme už uviedli, rozdiel

medzi jednotlivými výskumnými plochami v roku 1997 pri obidvoch statických charakte-

ristikách bol minimálny. Taktiež rozdiel v redukcii počtu stromov medzi prvým a druhým

variantom (o 135 ks . ha−1) bol veľmi malý, aby sa to prejavilo po 15 rokoch na statických

vlastnostiach CS. Neriešeným problémom tu bola sila ďalších prebierkových zásahov

po roku 1981. Možno predpokladať, že CS sa uvoľňovali v obidvoch prípadoch rovnako,

čo mohlo eliminovať vplyv redukcie počtu stromov na ich statickú stabilitu v roku 1972.

Kvôli objektivizácii výsledkov sme zobrali do úvahy aj zmeny statických vlastností CS

v dôsledku rastu a vývoja porastov tak, ako vyplývajú z grakonov statickej stability. Po-

dľa nich na výskumnej ploche 1 je v intervale hrúbky CS od 23 do 28 cm pri k % pokles

o 6 % a pri

nárast o hodnotu 0,004. Ak aj túto skutočnosť zohľadníme, prídeme k záve-

ru, že zmeny pri k% boli štatisticky významné (T krit. = 2,28, T skut. = 3,03). Pri

to bolo

na hranici (T krit. = 2,28, T skut. = 2,28). Pokiaľ ide o výskumnú plochu 2, tu sa zistilo,

že rozdiely pri obidvoch statických charakteristikách boli štatisticky významné (T krit. =

2,28, T skut. = 7,10, resp. (T krit. = 2,28, T skut. = 4,19).

Z posúdenia celkovej statickej stability porastov na jednotlivých výskumných plo-

chách podľa grakonov statickej stability (tabuľka 6) vyplynulo, že podľa k% patria obidve

výskumné plochy v rokoch 1981, 1986, 1992 do 1. stupňa (výborný) a v roku 1997 do 2.

stupňa (dobrý) statickej stability. Podľa

patrí porast v roku 1981 na výskumnej ploche 2

do 1. stupňa (výborný) statickej stability. V ostatných rokoch patria obidve výskumné plo-

chy do 2. stupňa (dobr ý) statickej stability. V roku 1997 sa zistilo v obidvoch prípadoch

malé zhoršenie statickej stability. Rozdiely v statickej stabilite medzi výskumnými plocha-

mi (variantmi výskumu) sú veľmi malé (štatisticky nevýznamné).

Tabuľka 6. Stupne st atickej stability smrekov ých por astov p odľa st rednej hrúbky cieľových stromov na výskum nej

ploche Račkov á – Kamenistá – bez zre teľa na výškovú b onitu smreka

Výskumná p locha Rok Meranie Vek d k% Stup eň

stability φStupeň

stability

Priemer s tupňa

stability

Variant II – 1

1 065 ks . ha−1

1981 1. 39 23 66 1 0,84 21,5

1986 2. 44 25 68 1 0,83 21,5

1992 3. 49 27 61 1 0,84 21,5

1997 4. 54 28 54 20,90 2 2

Priemer 47 26 62 1,3 0,85 2,0 1,6

Variant I – 3

1 200 ks . ha−1

1981 1. 39 22 71 1 0,81 1 1

1986 2. 44 25 68 1 0,84 21,5

1992 3. 49 27 64 10,82 21,5

1997 4. 54 28 54 20,88 2 2

Priemer 47 26 64 1,3 0,84 1,8 1,5



Vplyv rozličnej redukcie počtu stromov na statickú stabilitu CS sa na tejto výskumnej plo-

che jednoznačne neprejavil. Dôvodom bolo, že rozdiel v redukcii počtu stromov v roku

1972 (1 065 ks . ha−1, 1 200 ks . ha−1) bol veľmi malý (o 135 ks . ha−1). Je tomu tak, aj pokiaľ

ide o vplyv výchovy „metódou CS“ na statickú stabilitu. Stupeň uvoľnenia CS bol podľa

všetkého pri obidvoch variantoch rovnaký (nediferencoval sa podľa variantov výskumu).

Z posúdenia celkovej statickej stability porastov podľa grakonov statickej stability

vyplynulo, že na konci sledovaného obdobia došlo v obidvoch prípadoch k malému zníže-

niu stupňa statickej stability. Celkove ale možno povedať, že pri obidvoch variantoch vý-

skumu a pri obidvoch ukazovateľoch statickej stability sa po 15 rokoch hodnotenia dosia-

hol pozitívny výsledok, t. j. 2. stupeň (dobrý) statickej stability. Pritom podľa ukazovateľa

k% bola statická stabilita pri prv ých troch hodnoteniach priaznivejšia (1. stupeň, výbor-

ný) ako podľa druhého ukazovateľa (

), kde vo väčšine prípadov išlo o 2. (dobrý) stupeň.



Základné charakteristiky stromov na výskumných plochách (varianty výskumu) sa uvá-

dzajú v tabuľ ke 7. Z analýzy stredných hodnôt parametrov CS pri variante 1 (redukcia

počtu stromov na 750 ks . ha−1), pri variante 3 (redukcia počtu stromov na 1 225 ks . ha−1)

a na kontrolnej ploche (počet stromov 2 500 ks . ha−1), meranie len v roku 1981 (tabuľka 8,

obrázok 5 a, b) vyplynuli tieto závery:

Tabuľka 7. Základné chara kteristik y stromov na výs kumných plochách (variant y výskumu) Račková – Hrad ište

Výskumná p locha Pred zása hom Po zásahu Rok merania

1972 1985 1972 1985 1972 1985

nd hφ

Variant 1 2 500 750 8,89 19,20 6,79 14,70 0,76 0,77

Variant 2 2 500 1035 6,18 15,70 4,68 13,70 0,76 0,87

Variant 3 2 500 1225 6,04 14,40 4,70 13,60 0,78 0,94

Variant 4 2 500 2500 5,91 14,70 4,85 13,80 0,81 0,94

Tabuľka 8. Hlav né ukazovatele st atickej stabilit y cieľových stromo v smreka na výsku mnej ploche Račková – Hradi šte

Výskumná p locha Mera nie Rok Vek Ukazovateľ

d h k% φn

Variant 1

750 ks . ha−1

1. 1981 26 19,33 13,67 88,31 0,718 50

2. 1986 31 22,38 16,29 77,36 0,734 49

3. 1992 36 24,56 18,64 69,41 0,768 49

Kontrolná pl ocha 1. 1981 26 16,86 13,60 71,42 0,829 50

Variant 3

1 225 ks . ha−1

1. 1981 26 16,02 11,59 78,96 0,789 50

2. 1986 31 19,69 14,33 63,00 0,738 49

3. 1992 36 21,78 17,08 57,55 0,784 44

Obrázok 5 a, b. Vývoj statickýc h charak teristík cieľov ých stromo v smrek a (a: podiel d ĺžky koruny z cel kovej v ýšky

stromov v %, b: š tíhlostný kvocient) podľa rokov merania a variantov výsk umu na výskumne j ploche Račková – Hradište

Pri najväčšej redukcii počtu stromov – variant 1 (750 ks . ha−1) mali CS vo všetkých časo-

vých horizontoch väčší k%, ako pri menšej redukcii počtu stromov – variant 3 (1 225 ks . ha−1)

a na kontrolnej ploche (údaje len z roku 1981). V roku 1981, pri silnom zásahu (750 ks . ha−1)

bol k% väčší o 9 % ako pri miernejšom zásahu (1 225 ks . ha−1). Na kontrolnej ploche, kde k re-

dukcii počtu stromov nedošlo, bol k% menší až o 17 % ako pri silnom zásahu (750 ks . ha−1).

Pokiaľ ide o ďalší v ývoj tejto statickej charakteristiky CS, treba uviesť, že pri silnom zása-

hu (750 ks . ha−1) došlo k poklesu hodnoty k% v roku 1992 o 19 %, zatiaľ čo pri miernejšom



zásahu (1 225 ks . ha−1) bol tento pokles väčší, až o 21 %. Z uvedeného teda vyplynulo, že

vývoj hodnoty k% bol jednoznačne priaznivejší pri silnom zásahu (750 ks . ha−1).

Pokiaľ ide o

, tento mal vyššiu hodnotu v roku 1981 pri menšej redukcii počtu stro-

mov t. j. variant 3 (1 225 ks . ha−1), ako pri silnej tzn. variant 1 (750 ks . ha−1) o 0,07. Na kon-

trolnej ploche v porovnaní so silným zásahom (750 ks . ha−1) bola jeho hodnota väčšia

o 0,11. V ďalších dvoch časových horizontoch (1986, 1992) boli hodnoty

pri silnom

zásahu (750 ks . ha−1) nižšie o 0,004, resp. o 0,02. V obidvoch prípadoch sa hodnota

ϕ

v ro-

koch 1986 a 1992 v porovnaní s rokom 1981 zvýšila. Pri veľ kej redukcii počtu stromov

(750 ks . ha−1) bola jeho hodnota v roku 1992 vyššia ako v roku 1981 len o 0,05. Pri mier-

nejšej redukcii počtu stromov (1 225 ks . ha−1), sa hodnota

ϕ

znížila o 0,01. Najnepriazni-

vejšiu hodnotu mal

ϕ

na kontrolnej ploche (rok 1972). Pokiaľ ide o ďalšie dva časové ho-

rizonty, priaznivejší vývoj

ϕ

bol pri silnej redukcii počtu stromov (750 ks . ha−1), ako pri

miernej (1 225 ks . ha−1).

Dosiahnuté výsledky sa otestovali. Z testovania vyplynulo, že pri variante 1 bol rozdiel

v k% vo všetkých porovnávaných časových horizontoch (1981 v porovnaní s rokom 1986,

1992, a v porovnaní roku 1986 s 1992) štatisticky významný. V

bol rozdiel štatisticky

významný len v jednom prípade, a to rok 1981 v porovnaní s rokom 1992 (T krit.= 2,28,

T skut. = 2,92). V ostatných prípadoch nebol rozdiel štatisticky významný. Pri variante 3

nebol rozdiel v k % štatisticky významný v jednom prípade, a to pri porovnaní rokov 1986

a 1992 (T krit. = 2,28, T skut. = 0,61). V ostatných prípadoch boli rozdiely štatisticky vý-

znamné.

Ak porovnáme rozdiely v statických charakteristikách variantov 1 a 3 s kontrolnou

plochou v roku 1981, prídeme k záveru, že rozdiely tu boli vo všetkých prípadoch štatis-

ticky v ýznamné (statické vlastnosti CS boli na kontrolnej ploche nepriaznivejšie). Z otes-

tovania rozdielov v statických vlastnostiach CS v roku 1992 medzi variantom 1 a 3 vyply-

nulo, že pri k% bol rozdiel štatisticky významný (T krit. = 2,28, T skut. = 4,84) v prospech

variantu 1. Naproti tomu v

neboli rozdiely štatisticky v ýznamné (T krit. = 2,28, T skut.

= 0,85).

Pri posudzovaní rozdielov hodnôt statických vlastností CS v jednotlivých časových

horizontoch (tabuľka 9) sa zistilo, že pri variante 1, pri strednej hrúbke CS 19 cm (rok

1981) až 25 cm (rok 1992) k % bol 88 % (rok 1981) a 69 % (rok 1992). Čiže rozdiel −19 %.

Podľa grakonov statickej stability pri týchto stredných hrúbkach a pri výbornej static-

kej stabilite je to 73 % a 64 %. Čiže rozdiel −9 %. Pri variante 3, pri strednej hrúbke CS

16 cm a 22 cm k% bol 79 % a 58 %. Rozdiel bol −21 %. Podľa grakonov pri týchto stred-

ných hrúbkach a pri výbornej statickej stabilite to bolo 77 % a 67 %. Čiže rozdiel −10 %. Ak

uvedenú skutočnosť zohľadníme, prídeme ku záveru, že k% sa pri variante 1 znížil (zhor-

šil) len o 10 % a pri variante 3 len o 11 %. Ak pri variante 1 k % v roku 1992 zvýšime o 10 %,

t. j. na 78 % a otestujeme ho s rokom 1981, prídeme k záveru, že rozdiel je tu štatisticky vý-

znamný (T krit. = 2,32, T skut. = 4,71). Pri variante 3 je tento rozdiel taktiež štatisticky vý-

znamný (T krit. = 2,32, T skut. = 5,16).



Tabuľka 9. Stupne stat ickej st ability smrekových porast ov pod ľa str ednej hrúbky cieľových stromov na výskum nej

ploche Račkov á – Hradište – bez zret eľa na výškovú bon itu smreka

Výskumná p locha Rok Meranie Vek d k% Stup eň

stability φStupeň

stability

Priemer s tupňa

stability

Variant 1

750 ks . ha−1

1981 1. 26 19 88 1 0,72 1 1

1986 2. 31 22 77 1 0,73 1 1

1992 3. 36 25 69 1 0,77 1 1

Priemer 31 22 78 1,0 0,74 1,0 1,0

Kontrolná pl ocha 1981 1. 26 17 71 2 0,83 2 2

Variant 3

1 225 ks . ha−1

1981 1. 26 16 79 1 0,79 1 1

1986 2. 31 20 63 2 0,74 11,5

1992 3. 36 22 58 2 0,78 11,5

Priemer 31 19 67 1,7 0,74 1,0 1,3

Obdobne možno zhodnotiť situáciu aj pri

. Tento pri 1. variante stúpol v sledovanom

období o hodnotu 0,05. Podľa grakonov statickej stability je to o 0,003. Rozdiel 0,047.

Pri 3. variante klesol o 0,01. Podľa grakonov stúpol o 0,020. Rozdiel bol 0,03. Ak uve-

dené rozdiely otestujeme prídeme k záveru, že rozdiely nie sú štatisticky významné (vý-

skumná plocha č. 1 – T krit. = 2,28, T skut. = 0,18, výskumná plocha č. 3 – T krit. = 2,28,

T skut. = 0,81).

Ako z uvedeného vyplýva, k% CS sa v sledovanom časovom období zmenil viac ako

Potvrdzujú to aj v ýsledky v tabuľke 9, keď podľa

ϕ

zostali lesné porasty pri obidvoch va-

riantoch v 1. stupni statickej stability (výborný). Podľa k% sa pri variante 3 (s menšou re-

dukciou počtu stromov) statická stabilita porastu znížila o jeden stupeň. Prešla do 2. stup-

ňa statickej stability (dobrý). Treba však poznamenať, že aj keď v roku 1971 boli rozdiely

v redukcii počtu stromov na ha dosť výrazné (750 ks . ha−1, 1 225 ks . ha−1), ďalšie pestov-

né opatrenia, t. j. prebierky, najmä po roku 1981 sa realizovali rovnako na obidvoch vý-

skumných plochách, t. j. metódou CS. Škoda, že sa nerealizovali ďalšie merania static-

kých vlastností stromov na kontrolnej v ýskumnej ploche (bez zásahov). Možno len pred-

pokladať, že statické vlastnosti CS na kontrolnej ploche v porovnaní s variantmi 1 a 3 by

boli v roku 1992 štatisticky významne nepriaznivejšie.



Pri najväčšej redukcii počtu stromov (750 ks . ha−1) v poraste a pri ďalšej výchove „metó-

dou CS“ sa dosiahla výborná statická stabilita (1. stupeň). Pri menšej redukcii počtu stro-

mov (1 225 ks . ha−1) a pri ďalšej v ýchove „metódou CS“ bola statická stabilita o málo ne-

priaznivejšia. Najnepriaznivejšia statická stabilita sa dosiahla na kontrolnej ploche, kde

sa počet stromov nezredukoval a kde sa výchova nerealizovala. V tomto smere sa potvrdi-

li doterajšie výsledk y výskumu.

Z posúdenia celkovej statickej stability variantov v jednotlivých časových horizontoch

podľa grakonov statickej stability vyplynulo v podstate to isté ako sme uviedli v predchá-

dzajúcom konštatovaní. Najlepšia statická stabilita (výborná) bola pri najväčšej reduk-

cii počtu stromov a pri ďalšej výchove „metódou CS“. Horšia bola pri miernejšej reduk-

cii počtu stromov (medzi výbornou a dobrou) a pri ďalšej výchove „metódou CS“. Najhor-

šia, aj keď ešte v rámci stupňa „dobrý“, bola na kontrolnej výskumnej ploche. Na redukciu

počtu stromov viac reagoval k%, menej, resp. neskoršie



Základné charakteristiky stromov na výskumných plochách (varianty výskumu) sa uvá-

dzajú v tabuľ ke 10. Z analýzy stredných hodnôt statických charakteristík CS v roku 1981

a 1986 (tabuľka 11, obrázok 6 a, b) vyplynuli tieto závery:

Tabuľka 10. Základné cha rakteristi ky stromov na v ýskumných plochách (varia nty výskumu) Vysoké Tatry - Pods pády

Výskumná p locha Pred zása hom Po zásahu Rok merania

1972 1985 1972 1985 1972 1985

nd h φ

Variant 1 3 000 805 6,10 17,80 4,50 13,10 0,74 0,74

Variant 2 3 000 1 500 6,60 15,90 4,80 12,80 0,73 0,81

Variant 3 3 000 2 000 6,30 15,00 5,10 12,80 0,81 0,85

Variant 4 3 000 3 000 6,60 13,20 5,40 12,20 0,82 0,92

Tabuľka 11. H lavné ukazovatele sta tickej stability cieľov ých stromov smreka na výskumne j ploc he Vys oké Tatry -

Podspády

Výskumná p locha Mera nie Rok Vek Ukazovateľ

d h k% φn

Variant 1

3 000 ks . ha−1

1. 1981 26 16,15 10,88 78,74 0,680 50

2. 1986 31 18,57 14,07 69,96 0,765 50

Variant 2

805 ks . ha−1

1. 1981 26 17,50 10,95 88,46 0,635 50

2. 1986 31 21,32 14,06 88,06 0,666 50

Variant 3

2 000 ks . ha−1

1. 1981 26 16,77 11,65 83,72 0,689 50

2. 1986 31 19,70 14,61 77,43 0,750 47

Obrázok 6 a, b. Vývoj statickýc h charak teristík cieľov ých stromo v smrek a (a: podiel d ĺžky koruny z cel kovej v ýšky

stromov v %, b: štíhlostný kvocient) podľa rokov merania a variantov výskumu na vý skumnej ploche Vysoké Tatry –

Podspády

Variant 1, počet stromov v roku 1971 bol 3 000 ks . ha−1. Na ploche nedošlo k jednora-

zovej redukcii počtu stromov. K% CS v roku 1981 bol 78,7 %, v roku 1 986 bol 70,0 %, čiže

menej o 9 %.

CS mal v roku 1981 hodnotu 0,68 a v roku 1986 0,77, čiže viac o 0,09. Obi-

dva ukazovatele statickej stability CS naznačili, že v porovnaní s rokom 1981 došlo v roku

1986 k určitému zníženiu statickej stability. Rozdiely ale neboli štatisticky významné

(T krit. = 2,28, T skut. = 0,60; T krit. = 2,28, T skut. = 0,07).

Variant 2, počet stromov sa v roku 1981 sa zredukoval na 805 ks . ha−1. Pritom k% CS

v roku 1 981 bol 88,5 %, v roku 1986 bol 88,1 %, čiže menej o 0,4 %. Zároveň

CS mal v roku

1981 hodnotu 0,64 a v roku 1986 už 0,67, čiže viac o 0,03. Obidva ukazovatele statickej sta-

bility CS indikovali, že v porovnaní s rokom 1981 došlo v roku 1986 k určitému zníženiu

statickej stability. Rozdiely ale neboli štatisticky významné (T krit. = 2,28, T skut. = 0,05;

T krit. = 2,28, T skut. = 0,10).

Variant 3, počet stromov sa v roku 1981 zredukoval na 2 000 ks . ha−1. Tu k% CS v roku

1981 bol 83, 7 %, v roku 1986 bol 77, 4 %, čiže menej o 6 %. Pritom

CS mal v roku 1981

hodnotu 0,69 a v 1986 roku 0,75, čiže viac o 0,06. Obidva ukazovatele statickej stability

CS naznačili, že v porovnaní s rokom 1981 došlo v roku 1986 k zníženiu statickej stabili-

ty. Rozdiely ale neboli štatisticky významné (T krit. = 2,28, T skut. = 0,43; T krit. = 2,28,

T skut. = 0,29).

Z uvedeného vyplynulo, že ani pri jednom variante neboli rozdiely v statickej stabilite

medzi rokom 1981 a 1986 štatisticky významné.

Z porovnania statických charakteristík jednotliv ých variantov výskumu medzi sebou

v roku 1981 vyplynulo, že najpriaznivejšie stredné hodnoty k% dosahoval pri 2. variante

(88,5 %), potom pri 3. variante (83,7 %) a najnepriaznivejšie pri 1. variante (78,7 %). Me-

dzi variantom 1 a 2, 1 a 3 boli rozdiely (10 %, 5 %), čo bolo štatisticky významné (T krit.

= 2,28, T skut. 8,74; T krit. = 2,28, T skut. 4,13). Rozdiel medzi variantom 2 a variantom

3 (5 %) nebol štatisticky významný (T krit. = 2,28, T skut. = 0,50). Pri

najpriaznivejšie

stredné hodnoty dosahoval taktiež 2. variant (0,64), potom 1. variant (0,68) a najnepriaz-

nivejšie 3. variant (0,69). Pritom rozdiely medzi variantom 1 a 2, 1 a 3 (0,05, 0,05) neboli

štatisticky v ýznamné (T krit. = 2,28, T skut. = 0,70; T krit. = 2,28, T skut. = 0,01). Na dru-

hej strane, rozdiel medzi variantom 2 a 3 (0,05) bol štatisticky významný (T krit. = 2,28,

T skut. = 2,49).

Z porovnania statických charakteristík jednotliv ých variantov výskumu medzi sebou

v roku 1986 vyplynulo, že pri k% najpriaznivejšie hodnoty dosahoval taktiež 2. variant

(88,1%), potom 3. variant (77,4 %) a najnepriaznivejšie 1. variant (70 %). Rozdiely medzi

variantom 1 a 2, 2 a 3 (18,1 %, 10,6 %) boli štatisticky významné (T krit. = 2,28, T skut. =

13,81; T krit. = 2,28, T skut. = 7,51). Naproti tomu medzi variantom 1 a 3 rozdiel (7,47 %)

nebol štatisticky významný ( T krit. = 2,28, T skut. = 0,44). Pri

ϕ

najpriaznivejšie stredné

hodnoty dosahoval taktiež 2. variant (0,666), potom 3. variant 3 (0,750) a najnepriazni-

vejšie 1. variant (0,765). Rozdiely medzi variantmi neboli ani v jednom prípade štatistic-

ky významné.

Pokiaľ ide o obidva časové horizonty, najpriaznivejšie statické charakteristiky sa jed-

noznačne zistili pri 2. variante (805 ks . ha−1). Najnepriaznivejšia statická stabilita bola

v oboch časových horizontoch pri 1. variante (3 000 ks . ha−1) s výnimkou

v roku 1981,

kde sa poradie vymenilo s 3. variantom. Celkove možno povedať, že statická stabilita pod-

ľa jednotlivých variantov výskumu sa v uvedenom časovom období výrazne nezmenila.

Z posúdenia statickej stability podľa grakonov statickej stability (tabuľka 12) vyply-

nulo, že k% pri 1. variante 1 v roku 1981 dosahoval 1. (výborný) stupeň, v roku 1986 do-

šlo k zhoršeniu na 2. (dobr ý) stupeň. Pri ďalších variantoch sa 1. stupeň statickej stabili-

ty (výborný), ktorý bol v roku 1981 zachoval aj v roku 1986. Podľa

bol vo všetkých prí-

padoch 1. (výborný) stupeň statickej stability. Väčšie rozdiely v stupňoch statickej stabili-

ty sa nezistili zrejme preto, že išlo len o dve merania s krátkym odstupom času (5 rokov).

Tabuľka 12. Stupne statickej stability smrekov ých porastov podľa strednej hrúbky cieľových stromov n a výsk umnej

ploche Vysoké Tatry – Pod spády – bez zreteľa na v ýškovú bonitu sm reka

Výskumná p locha Rok Meranie Vek d k% Stupeň

stability φStupeň

stability

Priemer s tupňa

stability

Variant 1

3 000 ks . ha−1

1981 1. 26 16 79 1 0,68 1 1

1986 2. 31 19 70 2 0,77 11,5

Priemer 29 18 75 1,5 0,73 1,0 1,3

Variant 2

805 ks . ha−1

1981 1. 26 18 88 1 0,64 1 1

1986 2. 31 21 88 1 0,67 1 1

Priemer 29 20 88 1,0 0,66 1,0 1,0

Variant 3

2 000 ks . ha−1

1981 1. 26 17 84 10,69 1 1

1986 2. 31 20 77 1 0,75 1 1

Priemer 29 19 81 1,0 0,72 1,0 1,0

Z uvedených výsledkov vyplynulo, že pri krátkom časovom odstupe (5 rokov) nie sú

pri obidvoch ukazovateľoch (k% a

) veľké rozdiely v statickej stabilite a ani vtedy, ak sa

statická stabilita posudzuje podľa grakonov. Ak zohľadníme zmeny statických charak-

teristík, ktoré vyplývajú z grakonov statickej stability CS (zníženie k% o 6 %, zvýšenie

o 0,02) prídeme k veľmi podobným záverom, ako pri predchádzajúcom konštatovaní.



Potvrdili sa predchádzajúce výsledky, že najpriaznivejšia statická stabilita sa zistila pri

najväčšej redukcii počtu stromov v roku 1971 (805 ks . ha−1). Naproti tomu najnepriazni-

vejšia bola pri variante, kde neprebehla redukcia počtu stromov v roku 1971 (3 000 ks . ha−1

v roku 1971). Pri strednej redukcii počtu stromov (2 000 ks . ha−1 v roku 1971) bola hod-

nota k% nižšia, ako pri najväčšej redukcii počtu stromov a vyššia ako na ploche kde k re-

dukcii počtu stromov nedošlo. Pri

sa medzi strednou redukciou počtu stromov a bez re-

dukcie rozdiely nezistili. Vplyv výchovy porastov metódou CS na statickú stabilitu CS po 5

rokoch sa neprejavil jednoznačne (5 rokov je vo vývoji lesného porastu veľmi krátke časo-

vé obdobie).

Z posúdenia statickej stability podľa grakonov statickej stability vyplynulo, že k zhor-

šeniu stupňa statickej stability porastu došlo v roku 1986 pri variante, kde sa nerealizova-

la redukcia počtu stromov v roku 1971. Pritom k tejto zmene došlo len pri ukazovateli k%.

Podľa

sa jednoznačné zmeny v stupni statickej stability ani pri jednom variante v ýsku-

mu nezaznamenali. Potvrdzuje to predchádzajúce konštatovanie, že 5 rokov nie je dosta-

točne dlhé obdobie na to, aby sa zaznamenali relevantné zmeny statickej stability.



Na tejto výskumnej ploche, ako aj ďalších (Lúčky – Osobitô, Spišská Nová Ves – Hnilčík),

ktoré založil Ing. J. Burgan, CSc., nie je možné zistiť relevantné dendrometrické charakte-

ristiky súborov stromov na začiatku, keď došlo k ich založeniu a k redukcii počtu stromov.

K dispozícii sú len údaje z roku 1972 uvedené v tabuľ ke 13, pričom varianty 13 a 14 sa ne-

hodnotili. Z nej vidno, že pred výchovným zásahom najvyšší počet stromov bol pri varian-

te 2, nižší pri variante 4. Zrejme preto sa v tomto poradí určila aj sila výchovných zásahov.

Pri variante 2 sa jednorazovo zredukoval počet stromov na 1 741 ks . ha−1 a pri variante 4

na 1 447 ks . ha−1.

Tabuľka 13. Zákl adné charakter istiky stro mov na výskumných plochách (varianty výskumu) Lúčky – Ži hľavné v roku

1972

Výskumná p locha Celkov ý počet strom ov na 1 ha Cieľové st romy na 1 ha

Pred zása hom Po zásahu Zásah %Počet % p red zásahom % po z ásahu

Variant 2 2 059 1 741 318,00 15,40 465 22,60 26,70

Variant 4 1 612 1 447 165,00 10,20 412 25,60 28,50

Variant 13 2 217 1 708 509,00 23,00 329 14,80 19,30

Variant 14 2 567 1 906 661,00 25,80 316 12,30 16,60

Z analýzy vývoja statickej stability CS (tabuľka 14, obrázok 7 a, b) vyplynulo, že pri

2. variante k % v roku 1981 dosahoval hodnotu 62 % a pri 4. variante 58 % (opačne ako sa

predpokladalo).

pri 2. variante bol 0,93 a pri 4. variante 0,91 (v súlade s predpokladom).

V ďalších rokoch merania k% postupne klesal (s jednou výnimkou). Ak porovnáme hod-

noty k% na začiatku hodnoteného obdobia (1981) a na konci (1996), zistíme, že pri obi-

dvoch variantoch došlo k štatisticky významnému poklesu (o 16 % a o 14 %). Rozdiely boli

štatisticky významné (T krit. = 1,63, T skut. = 1,78, resp. T krit. = 1,72, T skut. = 5,07). Po-

kiaľ ide o

ϕ,

došlo k jeho zníženiu (o 0,04 a o 0,03), čo však nebolo štatisticky významné (T

krit. = 2,26, T v yp. = 1,13, resp. T krit. = 2,27, T vyp. = 0,92).

Tabuľka 14. Hlavné uka zovatele staticke j stability cieľo vých stromov smrek a na výskumnej ploch e Lúčky – Žihľavné

Výskumná p locha Mera nie Rok Vek Ukazovateľ

d h k% φn

Variant 2

1 741 ks . ha−1

1. 1981 39 19,99 18,24 61,71 0,927 93

2. 1986 44 22,39 19,94 62,78 0,909 49

3. 1991 49 24,24 21,67 55,01 0,912 63

4. 1996 54 25,21 22,46 45,09 0,891 56

Variant 4

1 447 ks . ha−1

1. 1981 39 22,10 19,99 58,01 0,910 67

2. 1986 44 24,24 22,11 53,61 0,930 49

3. 1991 49 25,88 22,89 49,03 0,900 52

4. 1996 54 27,71 24,01 44,13 0,883 49

Obrázok 7 a, b. Vývoj statickýc h charak teristík cieľov ých stromo v smrek a (a: podiel d ĺžky koruny z cel kovej v ýšky

stromov v %, b: ští hlostný kvocie nt) podľa rokov m erania a variantov v ýskumu na výsk umnej ploche Lúčky – Žih ľavné

Pokiaľ ide o vplyv rozličnej redukcie počtu stromov, rozdiely na statických vlastnos-

tiach CS sa tu jednoznačne neprejavili. Zrejme jednorazová redukcia počtu stromov, ako

aj ďalšia výchova porastov metódou CS, sa pri obidvoch variantoch výskumu uskutočni-

la približne rovnako (medzi uvoľnením CS podľa jednotlivých variantov neboli podstat-

né rozdiely).

Ešte si treba všimnúť, že v roku 1981 neboli medzi jednotlivými výskumnými plocha-

mi v k % veľ ké rozdiely: 2. variant 62 %, 4. variant 58 %, čiže rozdiel 4 %. V roku 1996 sa

zmenšil rozdiel medzi variantom 2 a 4 o 1 %. Taktiež rozdiely v hodnotách

v jednotli-

vých rokov zisťovania boli len veľmi malé ( štatisticky nevýznamné). Zrejme aj tu bol roz-

diel v počte stromov po redukcii v roku 1972 veľmi malý (o 294 ks . ha−1 ). Ďalej, že ďalšie

výchovné zásahy sa realizovali rovnako pri obidvoch variantoch výskumu „metódou CS“

a preto došlo k vytvorenie rovnakých podmienok pre rast a vývoj CS.

Pri posúdení statickej stability jednotlivých variantov výchovy porastov podľa grako-

nov (tabuľka 15) sa zistilo, že pri variante 2 dosahoval k% v rokoch 1981 a 1986 2. (dobrý)

stupeň statickej stability. V ostatných prípadoch, vrátane variantu 4 sa zistil 3. (vyhovujú-

ci) stupeň statickej stability. Podľa

pri obidvoch variantoch výskumu v troch časových

termínoch išlo o 2. (dobrý) a len po jednom prípade o 3. (vyhovujúci) stupeň statickej sta-

bility. Pri obidvoch variantoch výskumu bol stupeň statickej stability na konci sledované-

ho obdobia rovnaký: k% 3. (vyhovujúci),

2. (dobrý).

Tabuľka 15. Stupne statickej stability smrekových porastov podľa strednej hrúbky cieľových stromov n a výsk umnej

ploche Lúčk y – Žihľavné – bez zret eľa na výškovú bon itu smreka

Výskumná p locha Rok Meranie Vek d k% Stup eň

stability φStupeň

stability

Priemer s tupňa

stability

Variant 2

1 741 ks . ha−1

1981 1. 39 20 62 2 0,93 32,5

1986 2. 44 22 63 2 0,91 2 2

1991 3. 49 24 55 3 0,91 22,5

1996 4. 54 25 45 30,89 22,5

Priemer 47 23 56 2,5 0,91 2,3 2,4

Variant 4

1 447 ks . ha−1

1981 1. 39 22 58 3 0,91 22,5

1986 2. 44 24 54 30,93 3 3

1991 3. 49 26 49 30,90 22,5

1996 4. 54 28 44 30,88 22,5

Priemer 47 25 51 3,0 0,91 2,3 2,6



Vplyv odlišnej redukcie počtu stromov v roku 1972 (1 741 ks . ha−1, 1 447 ks . ha−1, rozdiel

o 294 ks . ha−1 ) sa na statických charakteristikách CS jednoznačne neprejavil. To isté mož-

no povedať aj pokiaľ ide o ďalšiu výchovu „metódou CS“. Pri obidvoch variantoch skutoč-

nosťou bolo, že k% sa s pribúdajúcim vekom postupne znižoval, t. j. zhoršovala sa statická

stabilita. Hodnoty

sa pri obidvoch variantoch (po vyrovnaní priamkou) znižovali, tzn.

statická stabilita sa zlepšovala. Rozdiely medzi variantmi neboli štatisticky významné.

Pri posúdení statickej stability jednotlivých variantov výchovy porastov podľa grako-

nov (tabuľka 15) sa zistilo, že išlo o 2. (dobrý) a 3. (vyhovujúci) stupeň statickej stability.

Pri obidvoch variantoch výskumu bol stupeň statickej stability na konci sledovaného ob-

dobia rovnaký: k% 3. (vyhovujúci),

2. (dobrý).



Išlo o jednu výskumnú plochu s jednorazovou redukciou počtu stromov (tabuľka 16), kde

sa v roku 1972 z 1 337 ks . ha−1 vyťažilo 380 stromov (28 %). Čiže počet stromov sa zredu-

koval na 957 ks . ha−1. CS sa vyznačili v počte 209 ks . ha−1. Z počtu stromov pred reduk-

ciou v roku 1972 to bolo 16 %, po redukcii 22 %.

Tabuľka 16. Základné cha rakteristi ky stromov na v ýskumných plochách Lúčk y – Osobitô

Výskumná p locha Celkov ý počet strom ov na 1 ha Cieľové st romy na 1 ha

pred zása hom po zásahu zás ah % počet % pred zásahom % po zásahu

Variant 1 1 337 957 380,00 28,40 209 15,60 21,80

Po 9 rokoch od redukcie počtu stromov (v roku 1981) k % CS dosahoval hodno-

tu 54 % a

0,91 (tabuľka 17, obrázok 8 a, b). V ďalších rokoch sa hodnota k % postupne

zmenšovala až na 47 % v roku 1996. Takto tomu bolo aj pri

v rokoch 1986 a 1991. Len

v roku 1996 dosiahol vyššiu hodnotu ako v roku 1991 (o 0,02). Ak porovnáme rok 1981

s rokom 1996, prídeme k záveru, že sa hodnota k% znížila o 7 % a hodnota

o 0,05. Roz-

diely boli v oboch prípadoch štatisticky významné.

Pri posúdení statickej stability podľa grakonov (tabuľka 18) sa zistilo, že k% v rokoch

1981 a 1986 dosahoval 2. (dobr ý) a v rokoch 1991 a 1996 3. (vyhovujúci) stupeň statickej

stability. Zároveň

v rokoch 1986 a 1991 dosahoval 2. (dobrý) a v rokoch 1981 a 1996 3.

(vyhovujúci) stupeň statickej stability. Pri obidvoch ukazovateľoch sa v priemere za celé

obdobie zistila rovnaká statická stabilita (stupeň 2,5). Na konci sledovaného obdobia bol

pri obidvoch ukazovateľoch 3. (vyhovujúci) stupeň statickej stability. Čiže v porovnaní

s prvým zistením došlo k zhoršeniu statickej stability o jeden stupeň.

Tabuľka 17. Hlavné ukazovatel e statickej stabili ty cieľových st romov smreka na vý skumnej ploche Lúčky – Os obitô

Výskumná p locha Meranie Rok Vek Ukazovateľ

d h k% φn

Variant 1

957 ks . ha−1

1. 1981 69 31,91 28,54 54,42 0,905 60

2. 1986 74 33,28 28,68 51,36 0,870 53

3. 1991 79 36,25 30,23 45,69 0,842 52

4. 1996 84 36,60 31,10 47,34 0,858 52

Obrázok 8 a, b. Vývoj statickýc h charak teristík cieľov ých stromo v smrek a (a: podiel d ĺžky koruny z cel kovej v ýšky

stromov v %, b: ští hlostný kvocie nt) podľa rokov m erania na výskum nej ploche Lúčky – Osobitô

Tabuľka 18. Stupne statickej stability smrekových porastov podľa strednej hrúbky cieľových stromov na výsk umnej

ploche Lúčk y – Osobitô – bez zreteľa na v ýškovú bonitu s mreka

Výskumná p locha Rok Meranie Vek d k% Stup eň

stability φStupeň

stability

Priemer s tupňa

stability

Variant 1

957 ks . ha−1

1981 1. 69 32 54 20,91 32,5

1986 2. 74 33 51 2 0,87 2 2

1991 3. 79 36 46 30,84 22,5

1996 4. 84 37 47 30,86 3 3

Priemer 77 35 50 2,5 0,87 2,5 2,5



Ukázalo sa, že v smrekových porastoch 4. vekovej triedy sa môžu hodnoty k% CS taktiež

znižovať. Môže tomu tak byť aj pri

. Samozrejme tieto zmeny závisia od stupňa uvoľne-

nia korún CS.

Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj výsledky, ktoré vyplynuli z posúdenia zmien sta-

tických charakteristík CS pomocou grakonov. Pri obidvoch ukazovateľoch sa v priemere

za celé obdobie zistila rovnaká statická stabilita (stupeň 2, 5). Na konci sledovaného obdo-

bia došlo pri obidvoch ukazovateľoch k zníženiu stupňa statickej stability (3. stupeň – vy-

hovujúci).



Z tabuľky 19 vidno, že tu išlo o päť parciel, na ktorých sa pred výchovným zásahom počet

stromov pohyboval od 1 690 ks . ha−1 od 2 035 ks . ha−1 . Po redukcii počtu stromov zosta-

lo na jednotlivých parcelách od 1 167 ks . ha−1 do 1 891 ks . ha−1. Na piatej parcele sa re-

dukcia počtu stromov nevykonala. Počty CS sa pohybovali od 321 ks . ha−1 od 511 ks . ha−1 .

Tabuľka 19. Hla vné ukazov atele statick ej stabilit y cieľových stromov smr eka na v ýskumnej ploc he Spišská Nová Ves

– Hnilčík

Výskumná p locha Meranie Rok Vek Ukazov ateľ

d h k% φn

Parcela 1

1 167 ks . ha−1

1. 1982 45 27,67 23,27 51,06 0,850 33

2. 1987 50 29,82 25,60 53,23 0,868 31

3. 1992 55 32,08 27,38 43,54 0,853 31

4. 1997 60 32,33 27,33 42,03 0,858 18

Parcela 2

1 435 ks . ha−1

1. 1982 45 26,35 22,78 49,81 0,873 37

2. 1987 50 28,48 23,85 49,13 0,837 29

3. 1992 55 29,76 24,92 51,32 0,851 29

4. 1997 60 31,60 26,50 40,33 0,823 26

Parcela 3

1 545 ks . ha−1

1. 1982 45 25,97 22,22 51,27 0,864 41

2. 1987 50 27,48 25,34 43,80 0,832 41

41997 60 30,48 25,42 40,00 0,855 28

Parcela 4

1 891 ks . ha−1

1. 1982 45 26,13 22,00 53,37 0,847 25

2. 1987 50 28,48 23,38 47,50 0,829 25

Parcela 5

2 035 ks . ha−1

1. 1982 45 23,84 22,20 49,16 0,940 20

2. 1987 50 26,37 24,98 46,50 0,958 20

Z analýzy stredných hodnôt statických charakteristík CS v roku 1982 až 1997 (tabuľ-

ka 20, obrázok 9 a, b) vyplynuli tieto závery:

Tabuľka 20. Hlavné uka zovatele st atickej stabil ity cieľov ých stromov smreka na v ýskumnej pl oche Spišská Nov á Ves

– Hnilčík

Výskumná p locha Meranie Rok Vek Ukazovateľ

d h k% φn

Parcela 1

1 167 ks . ha−1

1. 1982 45 27,67 23,27 51,06 0,850 33

2. 1987 50 29,82 25,60 53,23 0,868 31

3. 1992 55 32,08 27,38 43,54 0,853 31

4. 1997 60 32,33 27,33 42,03 0,858 18

Parcela 2

1 545 ks . ha−1

1. 1982 45 26,35 22,78 49,81 0,873 37

2. 1987 50 28,48 23,85 49,13 0,837 29

3. 1992 55 29,76 24,92 51,32 0,851 29

4. 1997 60 31,60 26,50 40,33 0,823 26

Parcela 3

1 435 ks . ha−1

1. 1982 45 25,97 22,22 51,27 0,864 41

2. 1987 50 27,48 25,34 43,80 0,832 41

4. 1997 60 30,48 25,42 40,00 0,855 28

Parcela 4

1 891 ks . ha−1

1. 1982 45 26,13 22,00 53,37 0,847 25

2. 1987 50 28,48 23,38 47,50 0,829 25

Parcela 5

2 035 ks . ha−1

1. 1982 45 23,84 22,20 49,16 0,940 20

2. 1987 50 26,37 24,98 46,50 0,958 20

Obrázok 9 a, b. Vývoj statickýc h charak teristík cieľov ých stromo v smrek a (a: podiel d ĺžky koruny z cel kovej v ýšky

stromov v %, b: š tíhlostný kvocient) podľa r okov meran ia a variantov výskumu na v ýskumnej ploche Spišská Nová

ves – Hnilčík

Parcela 1 (počet stromov 1 167 ks . ha−1 ). K% CS sa s pribúdajúcim vekom postup-

ne znižoval, z 51 % v roku 1982 na 42 % v roku 1997 (pokles za 15 rokov o 8 %).

CS sa

za uvedené obdobie zmenil len veľmi málo (z 0,85 stúpol na 0,86). Pri poslednom meraní

bol počet CS nižší ako na začiatku (znížil sa z 33 na 18, t. j. o 45 %), zrejme preto hodnoty

strednej hrúbky a strednej výšky CS v rokoch 1992 a 1997 boli takmer rovnaké.

Parcela 2 (počet stromov 1 545 ks . ha−1 ). Zmeny v k % CS boli obdobné ako na pred-

chádzajúcej parcele: pokles z 50 % na 40 % (zníženie o 10 %). Naproti tomu pri

došlo

k jeho zníženiu z 0,87 na 0,82, t. j. o hodnotu 0,05. Aj tu došlo k zníženiu počtu CS z 37

na 26 (o 30 %), čo mohlo ovplyvniť väčší pokles najmä hodnoty

Parcely 3, 4, 5 (počty stromov 1 435, 1 891, 2 035 ks . ha−1 ). Tu máme k dispozícii

na parcele 3 len tri opakované merania a na parcelách 4 a 5 len po dve merania. Pokiaľ ide

o k%, potvrdil sa pokles jeho hodnoty s pribúdajúcim vekom. Pri

sa hodnota v jednom

prípade nezmenila, v jednom prípade sa málo znížila (o 0,02) a v jednom prípade sa o málo

zvýšila (o 0,02).



Za sledovaných 15 rokov na parcelách 1, 2, 3 došlo k štatisticky v ýznamnému zníže-

niu hodnoty k%. Naproti tomu

sa tu za sledované obdobie štatisticky v ýznamne nezme-

nil. Ak porovnáme hodnoty statických vlastností CS na jednotlivých parcelách pri pr vom

a druhom meraní (v roku 1982, 1987), zistíme, že

na parcele 5 mal štatisticky významne

vyššie hodnoty ako na parcelách 1 až 4.

Z posúdenia celkovej stability smrekových porastov podľa grakonov (tabuľka 21) vy-

plynulo, že pri k% sa 2. (dobrý) stupeň zistil len na 1. parcele pri prvom a druhom meraní.

V ostatných prípadoch bol 3. (vyhovujúci) stupeň. Pri

sa 3 . (vyhovujúci) stupeň zistil

na 5. parcele. Na ostatných parcelách bol 2. (dobrý) stupeň statickej stability.

Tabuľka 21. Stupne statickej stability smrekových porastov podľa strednej hrúbky cieľových stromov n a výsk umnej

ploche Spišská Nov á Ves – Hnilčík – b ez zreteľa na výš kovú bonitu smrek a

Výskumná p locha Rok Meranie Vek d k% Stup eň

stability φStupeň

stability

Priemer s tupňa

stability

Parcela 1

1 167 ks . ha−1

1981 1. 45 28 51 2 0,85 2 2

1986 2. 50 30 53 2 0,87 2 2

1991 3. 55 32 44 30,85 22,5

1996 4. 60 32 42 30,86 22,5

Priemer 53 30 47 2,5 0,86 2,0 2,3

Parcela 2

1 545 ks . ha−1

1981 1. 45 26 50 3 0,87 22,5

1986 2. 50 28 49 30,84 22,5

1991 3. 55 30 51 3 0,85 22,5

1996 4. 60 32 40 30,82 22,5

Priemer 53 29 48 3,0 0,85 2,0 2,5

Parcela 3

1 435 ks . ha−1

1981 1. 45 26 51 3 0,86 22,5

1986 2. 50 27 44 30,83 22,5

1997 460 30 40 30,86 22,5

Priemer 52 28 45 3,0 0,85 22,5

Parcela 4

1 891 ks . ha−1

1981 1. 45 26 53 3 0,85 22,5

1986 2. 50 28 48 30,83 22,5

Priemer 48 27 50 3,0 0,84 2,0 2,5

Parcela 5

2 035 ks . ha−1

1981 1. 45 24 49 30,94 3 3

1986 2. 50 26 47 30,96 3 3

Priemer 48 25 48 3,0 0,95 3,0 3,0

Priemer z p arciel 1 – 5 50 28 48 2,9 0,87 2,2 2,6



Vplyv odlišnej redukcie počtu stromov po 10 rokoch na statických charakteristikách CS sa

na plochách 1 až 4 jednoznačne neprejavil. Zrejme bolo tomu tak aj preto, že rozdiely v re-

dukcii počtu stromov neboli veľké. Výnimkou bol iba 5. variant, kde k redukcii počtu stro-

mov nedošlo. Tu boli statické vlastnosti stromov najnepriaznivejšie. Pokiaľ ide o vplyv ďal-

šej výchovy „metódou CS“ sa zistilo, že hodnota k% sa v ďalších rokoch postupne zmenšo-

vala.

sa podľa jednotliv ých časových horizontov menil len veľmi málo.

Z posúdenia celkovej stability smrekov ých porastov vyplynulo, že k% dosahoval

o málo lepší stupeň len pri najväčšej redukcii počtu stromov. Pri

sa najnepriaznivejší

stupeň statickej stability zistil pri 5. variante (bez redukcie počtu stromov).







Zhrnutie dosiahnutých výsledkov na jednotlivých v ýskumných plochách sa uviedlo

v predchádzajúcom texte, preto sa nebude opakovať. Súhrnne, zo zhodnotenia static-

kej stability smrekových porastov na všetkých výskumných plochách, kde došlo k jed-

norazovej redukcii počtu stromov a ďalšia výchova sa realizovala metódou CS, mož-

no povedať, že výsledky sú dosť variabilné. Je to dôsledok toho, že na statickú stabi-

litu porastov má vplyv viacej faktorov. V prvom rade sú to rastové a vývojové proce-

sy, ktoré prebiehajú v lesných spoločenstvách zákonite (pozri kapitola 2., obrázok 1).

Tieto sú charakteristické pre určité (konkrétne) prírodné podmienky a lesné spolo-

čenstvá. Do druhej skupiny patria antropogénne (antropické) faktory, ktoré môžu

v značnej miere vplývať na prírodné rastové a vývojové procesy. V dôsledku toho do-

chádza ku zmene ich statickej stability. Ide o zmeny, ktoré môžu mať pozitívny, ako

aj negatívny charakter.

Našou snahou bolo zistiť, ako môže statickú stabilitu smrekových porastov, kto-

rú determinujú rastové procesy, ovplyvniť jednorazová redukcia počtu stromov, naj-

mä v mladšom veku. Ďalej posúdiť možnosť realizácie výchovy „metódou CS“ z hľa-

diska statickej stability smrekových porastov tam, kde sa predtým realizovala jed-

norazová redukcia počtu stromov. Podľa výsledkov, ktoré sa zistili na jednotlivých

výskumných plochách, možno konštatovať, že obidva zásahy do rastových a vývojo-

vých procesov môžu mať z hľadiska zv yšovania statickej stability relevantný význam.

V obidvoch prípadoch, t. j. ak sa počet stromov pri jednorazovej redukcii v mladšom

veku porastov podstatne znížil a ich ďalšia výchova sa realizovala „metódou CS“, do-

siahli sa pozitívne výsledky. Ďalej sa zistilo, že vplyv týchto zásahov na statickú stabi-

litu je dosť premenlivý podľa rastových a vývojových fáz lesných porastov. Preto kon-

krétne závery z hľadiska zvyšovania statickej stability lesných porastov sa budú špeci-

kovať podľa rastových stupňov, ktoré sa rutinne používajú v LH na Slovensku. Uve-

die sa to v druhej časti práce, v kapitole „Zhodnotenie statickej stability smrekových

porastov podľa rastových stupňov“.

 

 



Z analýzy stredných hodnôt statickej stability CS (tabuľka 22, obrázok 10 a, b) vyplynulo,

že po piatich rokoch od zásahu nenastali pri k% a ani pri

takmer žiadne zmeny, resp. tie-

to boli len nepatrné (štatisticky nevýznamné). K väčšej zmene došlo po 10 rokoch od zása-

hu, keď sa pri intenzívnom zásahu v porovnaní s predchádzajúcimi zisteniami k% zvýši-

lo o 7 % a

sa znížil o 0,01. Pri jemnom zásahu sa po 10 rokoch k % CS zvýšil o 3 % a

len

zanedbateľne. Ak výsledky otestujeme, prídeme k záveru, že k štatisticky významnému

zvýšeniu došlo len pri k%, a to pri obidvoch variantoch medzi 2. a 3. meraním, teda v po-

sledných 5 rokoch (T krit. = 2,227, T skut. = 3,370, resp. T krit. = 2,227, T skut. = 2,653).

Pri variante bez zásahu, kde sa nevyznačili CS, ale statické charakteristiky sa vypočítali

zo všetkých stromov v rokoch 1991 a 1996 sa prišlo k záveru, že stredná hodnota k % po-

klesla o 5 % a stredná hodnota

sa zvýšila o 0,06. Poznámka: Statické charakteristiky pri

variante 3 sa týkajú všetkých stromov, preto majú len informatívny charakter.

Tabuľka 22 . Hlavné uk azovatele s tatickej stabi lity cieľov ých stromov smreka na vý skumnej ploche Biely Váh –

Gregušove pl ochy

Výskumná p locha Meranie Rok Vek Ukazovateľ

d h k% φn

Variant 1

intenzí vny zásah

1. 1980 65 26,17 24,90 44,96 0,964 50

2. 1985 70 27,62 26,40 44,90 0,968 48

3. 1990 75 29,31 27,58 51,62 0,950 48

Variant 2

jemný zásah

1. 1981 66 27,60 26,46 47,31 0,968 50

2. 1985 71 28,68 27,97 45,89 0,985 50

3. 1990 76 30,61 29,36 50,58 0,970 49

Variant 3

bez zásahu

1. 1991 71 23,87 24,70 53,32 1,005 48

2. 1996 76 24,79 26,32 48,25 1,062 47

Obrázok 10 a, b. Vývoj statických charakt eristík cieľových stromov sm reka (a: podiel dĺ žky kor uny z celkovej v ýšky

stromov v %, b: štíhlostný kvoc ient) pod ľa ro kov me rania a v ariantov výskumu na vý skumnej ploche Biely Váh –

Gregušove pl ochy

Ak porovnáme statické charakteristiky CS variant 1 a variant 2 medzi sebou v jednotli-

vých obdobiach merania vidíme, že sú tu určité rozdiely. So zreteľom na to, že je veľmi ťaž-

ko logicky vysvetliť ich príčiny (chýbajú zisťovania ďalších determinujúcich faktorov), ne-

budeme sa nimi podrobnejšie zaoberať. Uvedieme len, že v priemere nie sú medzi uvede-

nými variantmi štatisticky významná rozdiely (rozdiel pri k% 1 %, pri

0,02). Pokiaľ ide

o variant bez zásahu, tu sa potvrdili doterajšie výsledky výskumu, že

celého súboru stro-

mov dosahuje štatisticky v ýznamne vyššie (nepriaznivejšie) hodnoty ako CS.

Celková statická stabilita porastov podľa grakonov (tabuľka 23), tak pri intenzív-

nom, ako aj jemnom zásahu, sa po desiatich rokoch málo zlepšila. Na začiatku pokusu

a po prvých piatich rokoch k% dosahoval 3. (vyhovujúci) stupeň. Na konci sledovaného

obdobia sa zistil 2. (dobrý) stupeň statickej stability. Podľa

sa pri obidvoch variantoch

a vo všetkých termínoch zachoval 3. (vyhovujúci) stupeň statickej stability. Pri variante

bez zásahu, stredná hodnota

dosahovala 4. (nevyhovujúci) stupeň statickej stability. Tu

však nejde o CS, ale o celý súbor stromov, preto porovnanie s 1. a 2. variantom nie je rele-

vantné.

Tabuľka 23. Stupne statickej stability smrekových porastov podľa strednej hrúbky cieľových stromov na výsk umnej

ploche Biely Váh – Gregu šove plochy – bez zreteľ a na výškovú bonit u smreka

Výskumná p locha Rok Meranie Vek d k% Stup eň

stability φStupeň

stability

Priemer s tupňa

stability

Variant 1

intenzí vny zásah

1980 1. 65 26 45 30,96 3 3

1985 2. 70 28 45 30,92 3 3

1990 3. 75 29 52 2 0,95 32,5

Priemer 53 30 47 2,5 0,86 2,0 2,3

Variant 2

jemný zásah

1981 1. 66 28 47 30,97 3 3

1985 2. 71 29 46 30,99 3 3

1990 3. 76 31 51 2 0,97 32,5

Priemer 71 29 48 2,7 0,98 3,0 2,9

Variant 3

bez zásahu

1991 1. 66 24 53 3 1,01 4 3,5

1996 2. 71 25 48 31,06 4 3,5

Priemer 69 25 51 3 1,04 4,0 3,5

Ešte treba dodať, že išlo o výskumné plochy v smrekovom poraste vo vysokom veku (4.

veková trieda). V takomto prípade nemožno očakávať, že vplyvom sily zásahu možno do-

siahnuť podstatné zmeny v statickej stabilite CS (odozvy starších stromov na externé pod-

nety sú výrazne slabšie ako pri mladších stromoch).



Na začiatku pokusu mal k% pri jemnom zásahu vyššiu (priaznivejšiu) hodnotu. Po de-

siatich rokoch sa rozdiely medzi jemným a intenzívnym zásahom minimalizovali. V jed-

notlivých termínoch merania boli medzi statickými charakteristikami CS variantov 1 a 2

len veľmi malé, štatisticky nevýznamné rozdiely. K štatisticky významnému zvýšeniu

hodnoty k% došlo pri obidvoch variantoch medzi 2. a 3. meraním, čiže v posledných pia-

tich rokoch. Pri variante 3 (bez zásahu) sa už po piatich rokoch od hodnotenia zistil ne-

priaznivý vývoj pri obidvoch ukazovateľoch statickej stability.

Podľa grakonov sa statická stabilita pri obidvoch variantoch po desiatich rokoch

mierne zlepšila. Na začiatku pokusu a po prvých piatich rokoch k% ako aj

dosahovali 3.

(vyhovujúci) stupeň. Na konci sledovaného obdobia k % dosiahol 2. (dobrý) stupeň. Roz-

diely medzi silným a jemným zásahom sa jednoznačne neprejavili. Celkove ale možno po-

vedať, že vplyv prebierky „metódou CS“ na statickú stabilitu bol pozitívny.



Z analýzy stredných hodnôt statických charakteristík CS v roku 1976 až 1995 (tabuľka 24,

obrázok 11 a, b) vyplynuli tieto záver y:

Na začiatku pokusu boli hodnoty k% na parcelách 2a a 2b takmer rovnaké. Tieto sa

s pribúdajúcim vekom zmenili len veľmi málo.

Na parcele 2a dosahovala k% CS pri prvom meraní (v roku 1976) a poslednom meraní

(v roku 1995) rovnaké hodnoty: 50 %. Väčšie výkyvy boli v rokoch 1984 a 1989. Obdobne

to bolo aj pri

. V roku 1995 dosiahol hodnotu 0,87 (menej o 0,01 ako v roku 1976).

V prípade parcely 1a bola hodnota k % CS v roku 1995 nižšia ako v roku 1976, pokles

zo 48 % na 47 %. Zároveň sa hodnota

nezmenila, zostala na úrovni 0,98.

Na parcele 2b sa pri k % zaznamenal podstatný nárast, zo 45 % v roku 1976 na 61 %

v roku 1989 (o 16 %). Hodnota

sa zvýšila z 0,87 na 0,89 (o 0,02). Išlo len o merania v troch

časových horizontoch. Pritom aj počet CS bol dosť nízky (v roku 1989 len 11 stromov).

V rámci parcely 1b sa hodnota k% zvýšila zo 45 % na 51 % (o 6 %). Vysoké hodnoty sa

zistili pri

, v 1976 roku 0,97, v 1984 roku 1,03 a v 1989 roku 1,01. Aj tu išlo o merania len

v troch časových horizontoch.

Tabuľka 24. Hlav né ukaz ovatele st atickej st ability cieľových stromov smreka n a výsk umnej ploche Rozvojov ý lesný

závod Banská By strica – Lesná spr áva Staré Hory

Výskumná p locha Meranie Rok Vek Ukazov ateľ

d h k% φn

Parcela 2a

1. 1976 42 24,47 20,88 49,81 0,880 22

2. 1984 50 28,30 25,21 45,93 0,891 19

3. 1989 55 30,88 27,82 57,26 0,917 19

4. 1995 61 34,39 28,97 49,81 0,868 16

Parcela 1a

1. 1976 42 20,07 19,29 48,00 0,982 36

2. 1984 50 23,98 23,10 49,35 0,963 21

3. 1989 55 25,89 25,52 53,82 0,995 21

4. 1995 61 29,14 28,50 46,70 0,978 21

Parcela 2b

1. 1976 42 26,18 22,00 44,58 0,870 17

2. 1984 50 28,32 24,83 47,64 0,877 11

3. 1989 55 32,68 28,41 60,64 0,889 11

Parcela 1b

1. 1976 42 19,72 18,93 44,92 0,969 30

2. 1984 50 22,91 23,54 42,95 1,027 24

3. 1989 55 25,29 25,17 51,42 1,007 24

Z hodnotenia výsledkov zmien statických charakteristík CS vyplynulo, že hodnota k%

sa so stúpajúcim vekom porastov na parcele 1a, 2a podstatne nezmenila. Na parcelách 2b

a 1b sa zvýšila. Na týchto parcelách boli hodnoty k% na začiatku pokusu malé. Hodnota

sa na parcelách 2b, 1b zvýšila. Na parcelách 2a, 1a sa nezmenila. Približne rovnaké (níz-

ke) hodnoty dosahoval

na parcelách 2a, 2b. Naproti tomu na parcelách 1a, 1b mal hod-

noty oveľa vyššie (nepriaznivejšie). Na parcele 1b hodnoty

najviac stúpali, čo je logické,

pretože išlo o kontrolnú plochu.

Obrázok 11 a, b. Vývoj statických charakte ristík cieľových stromov sm reka (a: podiel dĺ žky kor uny z celkovej v ýšky

stromov v %, b: štíhlos tný k vocient) po dľa roko v meran ia a varianto v vý skumu na vý skumnej ploche R LZ Bans ká

Bystric a – LS Staré Hory

Jednoznačnejšie výsledky vyplynuli z posúdenia celkovej stability smrekových poras-

tov podľa grakonov statickej stability (tabuľka 25). Najpriaznivejšie statické vlastnosti sa

zistili na parcele 2b (priemerný stupeň 2,2), potom na parcele 2a (priemerný stupeň 2,4)

a na parcele 1a (priemerný stupeň 3). Nepriaznivá statická stabilita sa zistila na parcele 1b

(priemerný stupeň 3,7, čiže po zaokrúhlení 4 – nevyhovujúci. Išlo o kontrolnú tzn. bezzá-

sahovú plochu. Uvedená skutočnosť ale v yplýva z odlišnej statickej stability CS na začiat-

ku pokusu, keď

na parcelách 2a, 2b dosahoval hodnoty 0,88 a 0,87 (2. stupeň statickej

stability) a na parcelách 1a, 1b 0,98 a 0,97 (3. stupeň statickej stability).

Tabuľka 25. Stupne statickej stability smrekových porastov podľa strednej hrúbky cieľových stromov na výsk umnej

ploche Rozvojo vý lesný závod bansk á Bystrica – Lesná spr áva Staré Hory – be z zreteľa na výško vú bonitu smreka

Výskumná p locha Rok Meranie Vek d k% St upeň

stability φStupeň

stability

Priemer s tupňa

stability

Parcela 2a

1976 1. 42 24 50 3 0,88 22,5

1984 2. 50 28 46 30,89 22,5

1989 3. 55 31 57 2 0,92 32,5

1995 4. 61 34 50 2 0,87 2 2

Priemer 52 30 51 2,5 0,89 2,3 2,4

Parcela 1a

1976 1. 42 20 48 30,98 3 3

1984 2. 50 24 49 30,96 3 3

1989 3. 55 26 54 31,00 3 3

1995 4. 61 29 47 30,98 3 3

Priemer 52 25 49 3,0 0,98 3,0 3,0

Parcela 2b

1976 1. 42 26 45 30,87 22,5

1984 2. 50 28 48 30,88 22,5

1989 3. 55 33 61 1 0,89 21,5

Priemer 50 24 49 2,3 0,88 2,0 2,2

Parcela 1b

1976 1. 42 20 45 4 0,97 33,5

1984 2. 50 23 43 4 1,03 4 4

1989 3. 55 25 51 3 1,01 4 3,5

Priemer 50 24 49 3,7 1,00 3,7 3,7

Priemer z p arciel 1 – 5 51 26 50 2,9 0,94 2,7 2,8



Dosiahnuté výsledky ovplyvnila najmä skutočnosť, že dve parcely (varianty 1a, 1b) sa za-

ložili v časti porastu s vyššou hustotou a dve plochy (varianty 2a, 2b) v redšej časti poras-

tu. Na výskumnej ploche, variant 1b sa CS vyznačili, ale zásah sa nerealizoval (kontrol-

ná plocha).

Z výsledkov vyplynulo, že za pätnásť, resp. desať rokov (kde sa realizovali len tri mera-

nia) nedošlo k podstatným zmenám hodnôt statických charakteristík CS. Pri variantoch,

kde sa zistili na začiatku merania lepšie statické charakteristiky CS, sa tieto zachovali aj

po pätnástich, resp. desiatich rokoch. Nepriaznivejšia situácia bola pri variante kde CS

dosahovali horšie statické charakteristiky na začiatku merania. Najhorší stav, tak po pia-

tich ako aj po desiatich rokoch, sa zistil na kontrolnej ploche, kde sa zásah nerealizoval.

Uvedené skutočnosti vyplynuli taktiež z posúdenia statickej stability podľa grako-

nov.



Z analýzy stredných hodnôt statických charakteristík CS v roku 1978 až 1989 (tabuľ-

ka 26, obrázok 12 a, b) vyplynulo, že statické charakteristiky CS na obidvoch parcelách

boli v roku 1978 takmer rovnaké: k% (1. parcela 55 %, 2. parcela 54 %,

1. parcela 1,010,

2. parcela 1,009). V roku 1984 došlo na obidvoch parcelách pri k% k zvýšeniu hodnoty:

na 62 %, o 9 %, resp. 64 % o 10 %. Hodnota

sa na obidvoch parcelách znížila: na 0,91, o

0,01, resp. na 0,95, o 0,06. V roku 1989 sa v porovnaní s rokom 1978 hodnoty k % len málo

zmenili (zvýšenie na 60 %, o 5 %, resp. na 66 %, o 12 %). Hodnota

na obidvoch parcelách

poklesla na 0,93, tzn. o 0,08).

Tabuľka 26. Hlavné ukaz ovatele stati ckej stabilit y cieľových stromov smreka na výskum nej ploche Lipto vský Hrádok

– Biely Váh (Garajky)

Výskumná p locha Meranie Rok Vek Ukazovateľ

d h k% φn

Parcela 1

(horná)

1. 1978 37 19,82 19,52 55,24 1,010 26

2. 1984 43 24,69 22,43 61,97 0,908 21

3. 1989 48 27,22 24,84 60,00 0,926 19

Parcela 2

(dolná)

1. 1978 37 18,22 18,55 54,11 1,009 25

2. 1984 43 23,20 22,07 64,07 0,951 12

3. 1989 48 27,13 25,08 66,17 0,930 12

Ak porovnáme statickú stabilitu CS v roku 1978 a v roku 1984, resp. 1989, prídeme

k záveru, že realizované zásahy metódou CS mali pozitívny vply v (štatisticky významné

zmeny). Jednoznačne to potvrdilo aj porovnanie statickej stability podľa grakonov sta-

tickej stability (tabuľka 27). Tu v roku 1978 podľa obidvoch ukazovateľov statická stabilita

dosahovala 3. (vyhovujúci) stupeň, a v rokoch 1984 a 1989 2. (dobrý) stupeň.

Obrázok 12 a, b. Vývoj statick ých charak teristík cieľových stromov smreka (a: podiel dĺ žky kor uny z celkovej v ýšky

stromov v %, b: štíhlostný kvocient) podľa rokov mer ania a variantov výsk umu na výskumne j ploche LZ Liptovský

Hrádok – LS Biely Váh (Garajk y)

Tabuľka 27. Stupn e staticke j stabilit y smreko vých por astov pod ľa stred nej hrúbk y cieľov ých strom ov na výskumnej

ploche Liptov ský Hrádok – Biely Váh (Garajky)

Výskumná p locha Rok Meranie Vek d k% Stupeň st ability φStupeň stabi lity Priemer st upňa stabilit y

Parcela 1

1978 1. 37 20 55 3 1,01 3 3

1984 2. 43 25 62 2 0,91 2 2

1989 3. 48 27 60 2 0,93 2 2

Priemer 43 24 59 2,3 0,95 2,3 2,3

Parcela 2

1978 1. 37 18 54 31,01 3 3

1984 2. 43 23 64 20,95 2 2

1989 3. 48 27 66 2 0,93 2 2

Priemer 43 23 61 2,3 0,96 2,3 2,3

Priemer z p arciel 1 – 2 43 23 60 2,3 0,96 2,3 2,3



Na obidvoch parcelách bol vývoj statických charakteristík CS takmer rovnaký. Hodnoty

k% sa po desiatich rokoch zvýšili. Hodnoty

sa znížili. Zaujímavé je, že na 1. parcele bola

vyššia hodnota k% po piatich rokoch ako aj po desiatich rokoch. Hodnota

bola v tomto

roku nižšia ako po desiatich rokoch. Nič to nemení na závere, že v obidvoch prípadoch šlo

z hľadiska statickej stability o priazniv ý vývoj. Potvrdili to aj grakony statickej stability

(došlo k zlepšeniu statickej stability o jeden stupeň).



Z analýzy stredných hodnôt statických charakteristík CS v roku 1977 až 1995 (tabuľka

28, obrázok 13 a, b) vyplynulo, že na obidvoch parcelách hodnoty k% v roku 1977 boli veľ-

mi nízke: 1. parcela 39 %, 2. parcela 42 %. V rokoch 1984 a 1989 sa tieto hodnoty zvýšili.

V roku 1995 v porovnaní s rokom 1977 sa hodnota k% na parcele 1 zvýšila a na parcele 2

veľmi mierne znížila. Pokiaľ ide o hodnotu

, táto na parcele 1 bola najvyššia v roku 1977

a to 1,09 a najnižšia v 1995, konkrétne 0,98. Na druhej parcele bola najnižšia v roku 1984

t. j. 1,01 a najvyššia v roku 1989, a to 1,11. Z hodnôt statických charakteristík CS v jed-

notlivých časových horizontoch vyplynulo, že je ťažko urobiť jednoznačnejé závery. Vi-

dieť len určitú nevýraznú tendenciu zlepšovania statickej stability s pribúdajúcim vekom

porastov.

Tabuľka 28. Hlavné uk azovatele stati ckej stability cieľo vých stromov smreka na v ýskumnej ploche Lesn ý závod Čierny

Balog – Lesná spr áva Brôtovo 63 g

Výskumná p locha Meranie Rok Vek Ukazov ateľ

d h k% φn

Parcela 1

1. 1977 40 22,41 23,98 39,32 1,087 27

2. 1984 47 25,71 26,67 52,23 1,037 27

3. 1989 52 28,15 29,89 53,73 1,079 26

4. 1995 56 31,7 30,48 48,60 0,978 22

Parcela 2

1. 1977 40 24,83 26,20 42,33 1,092 18

2. 1984 47 25,61 28,47 45,66 1,012 15

3. 1989 52 28,71 31,11 56,39 1,108 15

4. 1995 56 30,61 30,59 41,79 1,021 15

Obrázok 13 a, b. Vývoj statick ých charakt eristík cieľových stromov smreka (a: podiel dĺ žky kor uny z celkovej v ýšky

stromov v %, b: štíhlostn ý kvocient) podľa rokov merania a variantov v ýskumu na vý skumnej ploche LZ Čierny Balog

– Brôtovo 63 g

K jednoznačnejším záverom možno dospieť, ak posúdime statickú stabilitu podľa

grakonov statickej stability (tabuľka 29). Na začiatku pokusu vykazovali porasty pod-

ľa obidvoch ukazovateľov na obidvoch parcelách 4. (nevyhovujúci) stupeň statickej stabi-

lity. V nasledujúcich rokoch došlo na obidvoch parcelách podľa ukazovateľa k% k zlepše-

nia stupňa statickej stability. Naproti tomu podľa druhého ukazovateľa

sa stupeň static-

kej stability nezmenil. Potvrdilo sa doterajšie zistenie, že na výchovný zásah skôr reaguje

v zlepšovaní statickej stability k% ako

Tabuľka 29. St upne stati ckej stabil ity smre kových po rastov po dľa stre dnej hrúbk y cieľov ých str omov na výskumnej

ploche Lesný z ávod Čierny Balog – Les ná správa Brôtovo 63 g – bez zret eľa na výškovú bo nitu smreka

Výskumná p locha Rok Meranie Vek d k% Stup eň

stability φStupeň

stability

Priemer s tupňa

stability

Parcela 1

1977 1. 40 22 39 4 1,09 4 4

1984 2. 47 26 52 3 1,04 4 3,5

1989 3. 52 28 54 21,08 4 3

1995 4. 56 32 49 30,98 4 3,5

Priemer 49 27 48 3,0 1,05 4,0 3,5

Parcela 2

1977 1. 40 25 42 4 1,09 4 4

1984 2. 47 26 46 31,01 4 3,5

1989 3. 52 29 56 2 1,11 4 3

1995 4. 56 31 42 31,02 4 3,5

Priemer 49 27 47 3,0 1,06 4,0 3,5

Priemer z p arciel 1 – 2 49 27 48 3,0 1,05 4,0 3,5



Na obidvoch parcelách neboli rozdiely vo vývoji statických charakteristík CS veľké. Hod-

nota k% sa po pätnástich rokoch na parcele 1 zvýšila, na parcele 2 nezmenila. Hodnota

sa na obidvoch parcelách málo znížila. Zaujímavé je, že hodnota k% v roku 1995 na obi-

dvoch parcelách bola nižšia ako v rokoch 1989, 1984. Hodnota

bola na parcele 1 najniž-

šia v roku 1995. Pri porovnaní s grakonmi statickej stability sa zistilo, že za sledovaných

pätnásť rokov došlo podľa k% k zlepšeniu statickej stability o jeden stupeň (dosiahol sa 3.

vyhovujúci). Naproti tomu podľa hodnoty

sa situácia nezmenila (zostal 4. nev yhovujú-

ci stupeň).



Dosiahnuté výsledky sa uvádzajú v tabuľke 30, resp. na obrázku 14 a, b.

Tabuľka 30. Hla vné ukazovate le statickej st ability cieľov ých stromov smr eka na výsk umnej ploche Biely Váh – Čierna

dolina

Výskumná p locha Meranie Rok Vek Ukazovateľ

d h k% φn

Parcela 1

2 835 ks . ha−1

1. 1984 32 19,03 19,22 75,29 1,031 50

2. 1987 35 21,40 21,17 65,49 1,006 50

3. 1992 40 24,80 22,74 62,52 0,929 48

Parcela 2

2 549 ks . ha−1

1. 1984 32 18,10 18,92 69,87 1,066 50

2. 1987 35 20,35 20,51 62,89 1,024 50

3. 1992 40 23,43 22,14 56,85 0.958 47

Parcela 6

3 446 ks . ha−1

1. 1984 32 15,26 16,67 71,00 1,110 50

2. 1987 35 17,86 18,44 63,24 1,048 50

3. 1992 40 21,17 20,15 58,46 0,967 50

Parcela 7

4 648 ks . ha−1

1. 1984 32 14,81 15,79 68,46 1,093 50

2. 1987 35 16,87 17,64 58,77 1,072 50

3. 1992 40 19,93 19,20 55,78 0,991 35

Obrázok 14 a, b. Vývoj statických charakte ristík cieľových stromov sm reka (a: podiel dĺ žky kor uny z celkovej v ýšky

stromov v %, b: štíhlostný kvocient) podľa rokov mer ania a variantov výsk umu na výskumne j ploche LZ Liptovský

Hrádok, LS Biel y Váh, Čierna do lina



V roku 1984 (prvé hodnotenie) najvyššiu hodnotu dosahoval k% CS na parcele 1

(75 %). Na ostatných parcelách boli hodnoty k% CS približne rovnaké (70, 71, 69). Pritom

CS mal najnižšiu hodnotu na 1. parcele (1,03), vyššie na 2., 7. a 6. parcele (1,07, 1,09,

1,11). Po desiatich rokoch (v roku 1992) dosahoval najvyššiu hodnotu k% na 1. parcele

(63 %), potom na 6. (58 %), 2. (57 %) a najnižšiu na 7. (56 %). Z uvedeného vyplynulo,

že hodnota k% sa na 1. a 2. parcele znížila o 13 %, a na 6. a 7. parcele o 12 %. Čiže došlo

takmer k rovnakému zníženiu hodnoty, čiže k zhoršeniu statickej stability.

CS sa znížil

najviac na 6. parcele (−0,14) potom na 2. (−0,11) a najmenej na 1. a 7. parcele (−0,10). Pod-

ľa tohto ukazovateľa sa statická stabilita zlepšovala na všetkých parcelách.

Z uvedeného možno povedať, že na všetkých parcelách sa zistil pokles (zhoršenie)

hodnôt k%. Tu však treba zobrať do úvahy prirodzenú tendenciu znižovania hodnôt k%

CS s ich pribúdajúcou strednou hrúbkou. Podľa grakonov predstavuje toto zníženie

hodnoty k% pri strednej hrúbke od 15 cm do 20 cm 10 %, resp. od 20 cm do 25 cm 8 %.

Na výskumných plochách bol pokles hodnoty k% o 12 – 13 %. Takže rozdiely v porovna-

ní s grakonmi boli len veľmi malé. Pokiaľ ide o

ϕ,

tu sa zaznamenal pokles jeho hodnôt

na všetkých parcelách (zlepšovanie statickej stability). Rozdiely v hodnote poklesu

ϕ

po-

dľa parciel boli približne rovnaké (1., 2., 7. parcela −0,10 ; parcela 6. −0,14).

Do úvahy treba zobrať, že stupne statickej stability stanovené podľa grakonov boli

odlišné podľa počiatočnej hustoty porastov (1. parcela, počet stromov 2 835 ks . ha−1, prie-

merný stupeň statickej stability 2,4; 2. parcela počet stromov 2 549 ks . ha−1, priemerný

stupeň statickej stability 2,5; 6. parcela počet stromov 3 446 ks . ha−1, priemerný stupeň

statickej stability 2,5; parcela 7. počet stromov 4 648 ks . ha−1, priemerný stupeň statickej

stability 3,5 (tabuľka 31). V ďalších časových horizontoch (1987, 1995) sa podľa ukazo-

vateľa k% na parcelách 1. a 2. dosiahol 2. (dobrý) a na 6. a 7. parcele 3. (vyhovujúci) stu-

peň statickej stability. Nepriaznivejšia statická stabilita sa ukázala podľa ukazovateľa

Na parcelách 1. a 2. bol 3. (vyhovujúci) stupeň. Na parcele 6. bol 3. (vyhovujúci) stupeň

len v roku 1995 (v predchádzajúcich rokoch bol 4. nevyhovujúci). Na parcele 7. bol podľa

vo všetkých rokoch 4. (nevyhovujúci) stupeň statickej stability. Priemerný stupeň sta-

tickej stability sa zhoršil len na parcele 1. (2,4).

Tabuľka 31. St upne stati ckej stabil ity smre kových por astov po dľa stre dnej hrúbk y cieľov ých stro mov na výskumnej

ploche Biely Váh – Čiern a dolina – bez zreteľa na v ýškovú bonitu sm reka

Výskumná p locha Rok Meranie Vek d k% Stup eň

stability φStupeň

stability

Priemer s tupňa

stability

Parcela 1

2 835 ks . ha−1

1984 1. 32 19 75 1 1,03 3 2

1987 2. 35 21 65 2 1,01 32,5

1995 3. 40 25 63 2 0,93 32,5

Priemer 36 22 68 1,7 0,99 3,0 2,4

Parcela 2

2 549 ks . ha−1

1984 1. 32 18 70 2 1,07 32,5

1987 2. 35 20 63 2 1,02 32,5

1995 3. 40 23 57 2 0,96 32,5

Priemer 36 21 63 2,0 1,02 3,0 2,5

Parcela 6

3 446 ks . ha−1

1984 1. 32 18 70 2 1,07 32,5

1987 2. 35 20 63 2 1,02 32,5

1995 3. 40 23 57 2 0,96 32,5

Priemer 36 21 63 2,0 1,02 3,0 2,5

Parcela 7

4 648 ks . ha−1

1984 1. 32 15 68 3 1,09 4 3,5

1987 2. 35 17 59 3 1,07 4 3,5

1995 3. 40 20 56 3 0,99 4 3,5

Priemer 36 17 61 3,0 1,05 4,0 3,5

Priemer z p arciel 1, 2, 6, 7 36 19 64 2,3 1,02 3,4 2,8





Ukázalo sa, že ak sa výchova realizuje „metódou CS“, dochádza k zníženiu hodnôt

obidvoch ukazovateľov. Jednoznačnejšie sa to ukázalo pri ukazovateli

, kde došlo

na všetkých štyroch parcelách k pozitívnemu vývoju. Podľa ukazovateľa k% neboli až tak

preukazné pozitívne zmeny. Do úvahy tu treba brať aj prirodzenú zákonitosť poklesu hod-

nôt k% so stúpajúcim vekom porastov či strednou hrúbkou CS.

Z posúdenia statickej stability porastov podľa grakonov vyplynulo, že podľa ukazo-

vateľa k% na parcelách s nižším počtom stromov sa dosiahol 2. (dobrý) a na parcele s väč-

ším počtom stromov 3. (vyhovujúci) stupeň statickej stability. Nepriaznivejšia statická

stabilita sa ukázala podľa ukazovateľa

ϕ.

Na parcelách s menším počtom stromov bol 3.

(vyhovujúci) stupeň statickej stability. Na parcele s najväčším počtom stromov sa zistil pri

všetkých termínoch merania 4. (nevyhovujúci) stupeň statickej stability.



Na obidvoch parcelách (tabuľka 32, obrázok 15 a, b) dosahoval k% v roku 1982 vysoké

hodnoty (69 %, 74 %). S pribúdajúcim vekom tieto hodnoty v obidvoch prípadoch postup-

ne, skoro rovnako klesali (v 1992 roku predstavovali hodnoty 63 %, 67 %). Obdobná situ-

ácia bola aj pri

(v roku 1982 1,00; 0,95 a v roku 1992 0,99, resp. 0,89). Za 10 rokov hod-

nota k% poklesla na 1. parcele o 6 % a na 2. parcele o 7 %, čiže takmer o rovnakú hod-

notu. Pritom treba poznamenať, že pokles hodnoty k% je v súlade s prirodzenou tenden-

ciou jeho znižovania v závislosti od strednej hrúbky CS (pozri grakony statickej stabili-

ty).

poklesol na 1. parcele o 0,01 a na 2. parcele o 0,05. Ani tu neboli rozdiely medzi par-

celami veľ ké. Celkove možno povedať, že o málo priaznivejšia statická stabilita sa zistila

na parcele 2. Jednoznačne môžeme konštatovať, že vplyv výchovy „metódou CS“ na sta-

tickú stabilitu bol priaznivý.

Tabuľka 32. Hlavné ukazovat ele statickej stabilit y cieľových stromov smreka na vý skumnej ploche Biely Váh –

Michalová 219c

Výskumná p locha Meranie Rok Vek Ukazov ateľ

d h k% φn

Parcela 1

1. 1982 23 16,15 16,00 69,32 1,003 40

2. 1987 28 18,51 18,05 63,12 0,988 40

3. 1992 33 21,13 20,72 63,24 0,994 37

Parcela 2

1. 1982 23 20,20 18,57 74,29 0,945 43

2. 1987 28 22,38 20,55 70,26 0,940 43

3. 1992 33 24,57 21,56 67,14 0,894 43

Ak rozdiely v statických ukazovateľoch medzi parcelami v rovnakých časových obdo-

biach otestujeme, prídeme k záveru, že pri

neboli štatisticky významné; pri k% boli šta-

tisticky významné medzi parcelami v roku 1982 a 1987. Taktiež, ak zmeny v statických

charakteristikách v roku 1982 a 1992 otestujeme, zistíme, že pri

neboli štatisticky vý-

znamné. Pri k% boli štatisticky významné len na parcele 2.

Obrázok 15 a, b. Vývoj statick ých charakt eristík cieľových stromov s mreka (a: podiel dĺ žky kor uny z celkovej v ýšky

stromov v %, b: štíhlostný kvocient) podľa rokov mer ania a variantov výsk umu na výskumne j ploche LZ Liptovský

Hrádok, LS Biel y Váh, Michalová 219c

Z posúdenia statickej stability porastov podľa grakonov statickej stability (tabuľka

33) vyplynulo, že podľa ukazovateľa k % išlo vo všetkých troch obdobiach na 1. parcele o 2.

(dobrý) a na 2. parcele o 1. (výborný) stupeň statickej stability. Aj podľa

bola nepriaz-

nivejšia statická stabilita na parcele 1. (v priemere 3,3) ako na parcele 2 (v priemere 2,7).

Podľa tohto ukazovateľa sa statická stabilita porastov na obidvoch parcelách po 10 rokoch

mierne zlepšila.

Tabuľka 33. Stupne statickej stability smrekových porastov podľa strednej hrúbky cieľových stromov n a výsk umnej

ploche Lesný z ávod Biely Váh – Michalová 219c – bez zreteľa na v ýškovú bonitu s mreka

Výskumná p locha Rok Meranie Vek d k% Stup eň

stability φStupeň

stability

Priemer s tupňa

stability

Parcela 1

1982 1. 23 16 69 2 1,00 4 3

1987 2. 28 19 63 2 0,99 32,5

1992 3. 33 21 63 2 0,99 32,5

Priemer 28 19 65 2,0 1,00 3,3 2,7

Parcela 2

1982 1. 23 20 74 10,95 3,0 2,0

1987 2. 28 22 70 1 0,94 3,0 2,0

1992 3. 33 25 67 1 0,89 2,0 1,5

Priemer 28 22 71 1,0 0,93 2,7 1,8

Priemer z p arciel 1 – 2 28 20 68 1,5 0,96 3,0 2,3



Vplyv výchovy „metódou CS“ na statickú stabilitu porastov sa prejavil pozitívne. Hodno-

ta k% sa síce nezlepšila, ale jej pokles neprekročil normálne zníženie podľa grakonov sta-

tickej stability. K malému zlepšeniu statickej stability došlo podľa ukazovateľa

ϕ.

Priazni-

vejšia statická stabilita bola na 2. parcele, čo sa ukázalo aj pri prvom meraní CS.

Pri zhodnotení výsledkov podľa grakonov statickej stability sa potvrdilo predchá-

dzajúce konštatovanie. Podľa k% sa dosiahol po desiatich rokoch na 1. parcele 2. (dobrý)

a na 2. parcele 1. (výborný) stupeň statickej stability. Podľa

sa po desiatich rokoch na 1.

parcele zistil 3. (dostačujúci) a na 2. parcele 2. (dobrý) stupeň statickej stability.



Na obidvoch parcelách (tabuľka 34, obrázok 16 a, b) dosahoval k% v roku 1982 približne

rovnaké hodnoty (60 %, 64 %, rozdiel bol len 4 %). S pribúdajúcim vekom sa tieto hodnoty

podstatne nemenili. V roku 1992 dosahovali rovnaké hodnoty (63 %). Čiže v prvom prípa-

de sa hodnota k% za desať rokov znížila o 3 %, v druhom prípade o 1 %.

v roku 1982 do-

sahoval na 1. parcele nižšiu hodnotu (0,88) ako na 2. parcele (0,94). Rozdiel 0,06. V ďal-

ších rokoch došlo v obidvoch prípadoch k znižovaniu jeho hodnoty. V roku 1992 to bolo

na 1. parcele 0,83 a na 2. parcele 0,85. Rozdiel sa znížil na 0,02. Za 10 rokov sa hodnota

na 1. parcele znížila o 0,05 a na 2. parcele o 0,09. Čiže na 2. parcele došlo k väčšiemu po-

klesu hodnoty

ϕ.

Tabuľka 34. Hlavné ukazova tele statickej stabilit y cieľov ých stromov s mreka na v ýskumnej plo che Biely Váh –

Michalová 219c

Výskumná p locha Meranie Rok Vek Ukazovateľ

d hk% φn

Parcela 1

1. 1982 35 25,84 22,23 60,10 0,884 38

2. 1987 40 28,85 24,72 63,32 0,870 38

3. 1992 45 31,10 25,54 62,63 0,832 38

Parcela 2

1. 1982 35 20,52 19,08 64,04 0,942 30

2. 1987 40 22,47 20,27 60,00 0,913 30

3. 1992 45 25,84 21,70 63,26 0,849 30

Obrázok 16 a, b. Vývoj statických charakte ristík cieľových stromov sm reka (a: podiel dĺ žky kor uny z celkovej v ýšky

stromov v %, b: štíhlostný kvocient) podľa rokov mer ania a variantov výsk umu na výskumne j ploche LZ Liptovský

Hrádok, LS Biel y Váh, Michalová 220 c

Z posúdenia statickej stability porastov podľa grakonov statickej stability (tabuľka

35) vyplynulo, že podľa ukazovateľa k% došlo na obidvoch parcelách v roku 1992 k zlepše-

niu stupňa statickej stability o jeden stupeň (dosiahol sa 1. stupeň – výborný). Podľa

v roku 1992 na obidvoch parcelách dosiahol 2. (dobrý) stupeň statickej stability.

Tabuľka 35. Stupne statickej stability smrekových porastov podľa strednej hrúbky cieľových stromov n a výsk umnej

ploche Lesný z ávod Biely Váh – Michalová 220c – bez zr eteľa na výškov ú bonitu smreka

Výskumná p locha Rok Meranie Vek d k% Stup eň

stability φStupeň

stability

Priemer s tupňa

stability

Parcela 1

1982 1. 35 26 60 2 0,88 2 2

1987 2. 40 29 63 2 0,87 2 2

1992 3. 45 31 63 1 0,83 21,5

Priemer 40 29 62 1,7 0,86 2,0 1,8

Parcela 2

1982 1. 35 21 64 20,94 32,5

1987 2. 40 23 60 2 0,91 2 2

1992 3. 45 26 63 1 0,85 21,5

Priemer 40 23 62 1,7 0,90 2,3 2,0

Priemer z p arciel 1 – 2 40 26 62 1,7 0,88 2,2 1,9



Vplyv v ýchovy na statickú stabilitu porastov sa prejavil pozitívne. Hodnoty k% sa v pod-

state nezmenili. K zlepšeniu statickej stability došlo podľa

. Statická stabilita porastov

bola po desiatich rokoch podľa obidvoch ukazovateľov na obidvoch parcelách takmer rov-

naká.

Z posúdenia statickej stability porastov podľa grakonov vyplynulo, že podľa ukazo-

vateľa k% došlo na obidvoch parcelách v roku 1992 k zlepšeniu stupňa statickej stability

o jeden stupeň (dosiahol sa 1. stupeň – výborný). Podľa

sa v roku 1992 na obidvoch par-

celách dosiahol 2. (dobrý) stupeň statickej stability.



Ako vidno z tabuľky 36, resp. z obrázku 17 a, b hodnota k% sa s pribúdajúcim vekom mier-

ne znižovala (v 1972 roku bola 58 %, 1977 53 %, 1982 55 %).

v roku 1972 mal hodnotu

0,90, v roku 1977 sa málo zvýšil, na 0,91 a v roku 1982 znížil na 0,87. Zmeny medzi rokom

1972 a 1982 neboli veľké. Pri k% bol pokles hodnoty o 3 % a pri

ϕ

taktiež pokles o 0,03. Vý-

voj statických charakteristík na výskumnej ploche možno hodnotiť kladne.

Tabuľka 36. Hla vné ukazovat ele statickej st ability cieľov ých stromov smr eka na výsk umnej ploche RLZ Banská

Bystric a – Motyčky

Výskumná p locha Meranie Rok Vek Ukazov ateľ

d h k% φn

Parcela 1

1. 1972 47 21,14 19,05 57,74 0,901 40

2. 1977 52 22,76 20,67 53,07 0,907 40

3. 1982 57 24,63 21,51 54,88 0,873 39

Statická stabilita podľa grakonov (tabuľka 37) dosahovala pri k% vo všetkých termí-

noch zisťovania 3. (vyhovujúci) a podľa

ϕ

2. (dobrý) stupeň statickej stability. K zmene

stupňa statickej stability za uplynulých desať rokov nedošlo.

Obrázok 17 a, b. Vývoj statických charakter istík c ieľových stromov smr eka (a: p odiel dĺž ky kor uny z celkovej v ýšky

stromov v %, b: štíh lostný kvoc ient) podľa rokov merania na výskumnej pl oche RLZBanská Bystrica, LS Staré Hor y,

Motyčky

Tabuľka 37. Stupne statickej stability smrekových porastov podľa strednej hrúbky cieľových stromov na v ýskumnej

ploche RLZ Ba nská Bystrica – Mot yčky – bez zreteľa na v ýškovú bonitu s mreka

Výskumná p locha Rok Meranie Vek d k% Stup eň

stability φStupeň

stability

Priemer s tupňa

stability

Parcela 1

1972 1. 39 21 58 3 0,90 22,5

1977 2. 44 23 53 3 0,91 22,5

1982 3. 49 25 55 3 0,87 22,5

Priemer 44 23 55 3,0 0,89 2,0 2,5



Potvrdilo sa, že s pribúdajúcim vekom, resp. so zv yšujúcou strednou hrúbkou CS sa hod-

nota k% znižuje. Toto znižovanie korešponduje s tendenciou podľa grakonov statickej

stability, preto k znižovaniu statickej stability nedošlo. Zmena hodnoty

ϕ

sa vyvíjala v po-

zitívnom smere. Preto možno uvedený vývoj statickej stability hodnotiť kladne. V podsta-

te sa potvrdili výsledky, ku ktorým sa došlo na predchádzajúcich výskumných plochách

(najmä na Lesnej správe Biely Váh).





Išlo tu len o jednu parcelu. Pritom sa statické vlastností CS zisťovali v dvoch časových ter-

mínoch, čiže s odstupom piatich rokov (tabuľka 38, obrázok 18 a, b). Väčšie zmeny tu na-

stali pri k%, kde hodnota stúpla zo 49 % na 57 %, čiže o 8 %. Hodnota

(po zaokrúhlení)

sa nezmenila (0,89). Vývoj statickej stability za uvedené päť ročné obdobie možno hodno-

tiť kladne. Nárast hodnoty k% je dosť veľký, čo vzhľadom na absenciu ďalších zisťovaní ne-

dokážeme objektívne vysvetliť.

Tabuľka 38. Hla vné ukazovat ele statickej st ability cieľov ých stromov smr eka na výsk umnej ploche RLZ Banská

Bystric a – Biely potok (Tisina)

Výskumná p locha Meranie Rok Vek Ukazov ateľ

d h k% φn

Parcela 1 1. 1984 60 32,42 28,92 48,72 0,892 45

2. 1990 66 34,32 30,09 56,58 0,888 40

Obrázok 18 a, b. Vývoj statických charakte ristík cieľových stromov sm reka (a: p odiel dĺ žky kor uny z celkovej v ýšky

stromov v %, b: štíhlost ný kvocient) pod ľa rokov merania na výskumne j ploche RLZ Ba nská Bystrica , LS Staré Hor y,

Biely potok ( Tisina)

Stupeň statickej stability podľa grakonov (tabuľka 39) sa pri k% zlepšil, a to z 2. (dob-

rý) na 1. (výborný) stupeň. Pri použití

sa stupeň statickej stability nezmenil, zostal 2.

(dobrý) stupeň.

Tabuľka 39. Stup ne static kej stabili ty smreko vých por astov pod ľa stred nej hrúbk y cieľov ých str omov na výskumnej

ploche RLZ Ba nská Bystrica – Biely p otok (Tisina) – bez zrete ľa na výškovú boni tu smreka

Výskumná p locha Rok Meranie Vek d k% Stup eň

stability φStupeň

stability

Priemer s tupňa

stability

Parcela 1

1980 1. 60 32 49 20,89 2 2

1990 2. 66 34 57 1 0,89 21,5

Priemer 63 33 53 1,5 0,89 2,0 1,8



Za hodnotené päťročné obdobie došlo k pomerne veľkému zvýšeniu hodnoty k%, čo je

v kontraste s výsledkami na iných výskumných plochách. K zmene hodnoty

nedošlo, čo

poukazuje na relatívne stabilnú situáciu. Vývoj statickej stability, aj keď len za krátke skú-

mane obdobie, možno hodnotiť pozitívne.



Nachádzala sa tu jedna parcela. Pritom meranie CS sa realizovalo v štyroch termínoch

(roky 1972, 1977, 1982, 1990 (tabuľka 40, obrázok 19 a, b). Hodnota k% s pribúdajúcim

vekom mierne stúpala (od 51 % do 55 %). Čiže zvýšenie o 4 %.

pribúdajúcim vekom mier-

ne klesal (0,81; 0,79; 0,78; 0,78). V porovnaní s rokom 1972 bol v roku 1990 pokles o 0,03.

Zmeny neboli štatisticky významné.

Tabuľka 40. Hl avné ukazova tele statickej s tability cieľ ových stromov smreka na vý skumnej ploche LZ Ružomberok –

Korytnica

Výskumná p locha Meranie Rok Vek Ukazovateľ

d h k% φn

Parcela 1

1. 1972 59 27,09 21,81 50,79 0,805 23

2. 1977 64 29,13 22,98 51,66 0,789 23

3. 1982 69 30,93 24,00 52,31 0,776 23

4. 1990 74 31,76 24,85 55,42 0,782 22

Obrázok 19 a, b. Vývoj statick ých charakt eristík cieľových stromov s mreka (a: podiel dĺ žky kor uny z celkovej v ýšky

stromov v %, b: štíhlostný k vocient) podľa rokov merania na vý skumnej ploche LZ Ru žomberok, LS Lip tovská osada,

Korytnica

Pri k% stupeň statickej stability podľa grakonov (tabuľka 41) mal v roku 1972 hodno-

tu 3. (vyhovujúci) stupeň. V rokoch 1977 až 1990 bol 2. (dobrý) a

vo všetkých termínoch

zisťovania dosahoval 1. (výborný) stupeň statickej stability.

Tabuľka 41. Stu pne static kej stabil ity smreko vých por astov pod ľa stred nej hrúbk y cieľov ých str omov na výskumnej

ploche LZ Ruž omberok – Korytni ca – bez zreteľa na v ýškovú bonitu smr eka

Výskumná p locha Rok Meranie Vek d k% Stup eň

stability φStupeň

stability

Priemer s tupňa

stability

Parcela 1

1972 1. 59 27 51 3 0,81 1 2

1977 2. 64 29 52 2 0,79 11,5

1982 3. 69 31 52 2 0,78 11,5

1990 4. 74 32 55 2 0,78 11,5

Priemer 67 30 53 2,3 0,79 1,0 1,6



Za uvedené obdobie od roku 1972 po 1990 zmeny v ukazovateľoch statickej stabili-

ty neboli veľké (k% zvýšenie o 4 %,

zníženie o 0,03). Takže situáciu možno považovať

za pomerne stabilnú. Podľa grakonov statickej stability ide podľa k% o 2. (dobrý) a pod-

ľa

o 1. (výborný) stupeň statickej stability. Celkovo možno vývoj statickej stability hod-

notiť ako pozitívny.



Z analýzy statických charakteristík CS v jednotlivých časových horizontoch (tabuľka

42, obrázok 20 a, b) vyplynulo, že k% dosahoval hodnoty od 36 % (v roku 1977) po 44 %

(v roku 1995)

dosahoval hodnoty, od 0,95 (v roku 1995) po 1,1 (v roku 1977). Hodno-

ta k% postupne stúpala. Naopak, hodnota

postupne klesala. Hodnota k% sa za 15 rokov

zvýšila o 8 %. Hodnota

sa za tieto roky znížila o 0,13.

Tabuľka 42. Hl avné ukaz ovatele stat ickej stabilit y cieľov ých stromov smreka na výskumnej ploche LZ Čierny Ba log,

Lesná sprá va Dobroč – Šaling 9a

Výskumná p locha Meranie Rok Vek Ukazov ateľ

d h k% φn

Parcela 1

1. 1977 58 29,74 32,11 35,77 1,080 48

2. 1984 65 33,23 33,00 40,00 0,994 48

3. 1989 70 35,29 34,42 44,17 0,985 48

4. 1995 76 37,60 35,18 43,56 0,948 46

Obrázok 20 a, b. Vývoj statick ých charak teristík cieľových stromov smreka (a: podiel dĺ žky kor uny z celkovej v ýšky

stromov v %, b: štíh lostný kvocient) podľa roko v merania na výskumn ej ploche LZ Čierny Balog, LS Dobro č, Šaling 9a

Statická stabilita podľa grakonov (tabuľka 43) dosahovala pri k% v roku 1977 4. (ne-

vyhovujúci) a v ďalších troch časových horizontoch 3. (vyhovujúci) stupeň. Pritom

ϕ

ne-

dosahoval ani v jednom roku vyhovujúci stupeň statickej stability (vždy išlo o 4. nevyho-

vujúci stupeň).

Tabuľka 43. Stupne statickej stability smrekových porastov podľa strednej hrúbky cieľových stromov na výsk umnej

ploche LZ Čier ny Balog, Lesná správ a Dobroč – Šaling 9a

Výskumná p locha Rok Meranie Vek d k% Stup eň

stability φStupeň

stability

Priemer s tupňa

stability

Parcela 1

1977 1. 58 30 36 4 1,08 4 4

1984 2. 65 33 40 30,99 4 3,5

1989 3. 70 35 44 30,99 4 3,5

1995 4. 76 38 44 30,95 4 3,5

Priemer 67 34 41 3,3 1,00 4,0 3,6



Za hodnotené obdobie vývoj parametrov k% bol pozitívny (jeho hodnota v porovnaní

spred pätnástich rokov sa zvýšila o 8 %). Obdobne tomu bolo aj pri

(zníženie o 0,13). Aj

keď išlo o pozitívnu tendenciu, toto zlepšenie nebolo dostačujúce, najmä pri

ϕ

, čo sa ko-

mentuje v ďalšom texte.

Pri zhodnotení podľa grakonov sa prišlo k záveru, že len podľa k% došlo k zlepšeniu

statickej stability o jeden stupeň (dosiahol sa 3. uspokojujúci). Podľa

ϕ

sa stupeň statickej

nezmenil. Vo všetkých časových horizontoch sa zistil 4. (nevyhovujúci) stupeň stability.

Uvedenú skutočnosť možno vysvetliť najmä veľmi nízkou strednou hodnotou k% pri pr-

vom meraní, do určitej miery aj vysokou hodnotou

pri tomto prvom meraní.



Ako v preddošlom prípade (stať 4.1.1), aj tu sa dosiahnuté výsledky v predchádza-

júcom texte zhrnuli podľa jednotlivých výskumných plôch. Preto sa komentár ne-

bude opakovať. Z celkového hodnotenia statickej stability smrekových porastov

na všetkých výskumných plochách, kde nedošlo k jednorazovej redukcii počtu stro-

mov, ale ďalšia výchova sa realizovala metódou CS vyplynuli obdobné závery, ako

v predchádzajúcom prípade. Variabilita dosiahnutých výsledkov ale bola o niečo

menšia. Z uvedeného možno urobiť záver, že výchova „metódou CS“ mala pozitívny

vplyv na statickú stabilitu smrekových porastov (došlo k jej zvýšeniu). Dosiahnuté vý-

sledky sa budú konkretizovať v druhej časti výsledkov v kapitole „Zhodnotenie static-

kej stability podľa rastových stupňov“.



   

 

 

Ako vyplynulo z predchádzajúcich kapitol, hlavným účelom jednorazovej redukcie počtu

stromov je zabrániť zníženiu stupňa statickej stability smrečín v dôsledku zvyšovania ich

hustoty. Týka sa to mladých lesných porastov. Tým možno vytvoriť predpoklady, že poras-

ty aj v ďalších rastových stupňoch si budú môcť zachovať priaznivú statickú stabilitu. Pre-

to už aj pri jednorazovej redukcii počtu stromov, okrem odstraňovania neperspektívnych

jedincov, sa berie zreteľ aj na to, že sa ďalšia výchova porastov bude realizovať „metódou

CS“. Zároveň treba zohľadniť fakt, že sa musí zabezpečiť pravidelné rozmiestnenie nádej-

ných stromov, resp. CS v poraste. CS by mali mať počas všetkých rastových stupňov takú

statickú stabilitu, aby sa dožili rubného veku.

Prvým zámerom bolo zistiť ako sa prejavila rozličná redukcia počtu stromov na sta-

tických charakteristikách CS v ďalších približne desiatich rokoch. Konkrétne išlo o zhod-

notenie vply vu jednorazovej redukcie počtu stromov (resp. jej sily) v porastoch rozličné-

ho rastového stupňa (žŕdkovina, žrďovina, dospievajúca kmeňovina) na statickú stabilitu

CS v nasledujúcom období.

Ako podklady na spracovanie tejto problematiky sa použili statické charakteristiky

CS, ktoré sa uvádzajú v prvej časti výsledkov publikácie, tzn. stať 4.1.1 Výskumné plochy

s jednorazovou redukciou počtu stromov a následnou výchovou na báze cieľov ých stro-

mov. Ide o tabuľky 1 až 21 a obrázky 3 až 9 – údaje, ktoré sa zistili pri prvom hodnotení sta-

tických charakteristík CS (čiže po desiatich rokoch od jednorazovej redukcii počtu stro-

mov v porastoch).

Jednotlivé výskumné plochy sa zaradili do rastových stupňov (žŕdkovina, žrďovi-

na, dospievajúca kmeňovina) podľa strednej hrúbky stromov, ktoré zostali v porastoch

po jednorazovej redukcii ich počtu.2 Najprv sa hodnotia statické charakteristiky CS podľa

jednotlivých výskumných plôch, zaradených do príslušného rastového stupňa. V ďalšom

sa dosiahnuté výsledky z výskumných plôch syntetizujú podľa rastových stupňov. Nako-

niec sa dosiahnuté výsledky podľa rastových stupňov zhŕňajú do celkového záveru.

V tabuľ ke 44 sa podľa rastových stupňov (žŕdkovina, žrďovina, dospievajúca kmeňo-

vina) uvádzajú spriemerované údaje o statickej stabilite CS. Tieto sme získali zaradením

jednotlivých plôch do rastových skupín. Tým sa vytvorili tri samostatné súbory, pre ktoré

sme vypočítali korelačné závislosti statických charakteristík CS od počtu stromov. Podľa

regresných rovníc sme v rastových stupňoch počítali spriemerované hodnoty. Regresné

vzťahy v jednotlivých rastových skupinách sa uvádzajú na obrázkoch 21 – 23.

2 Žŕdkoviny – hrúbka stredného kmeňa 6 cm až 12 cm, žrďoviny – hrúbka stredného kmeňa 13 cm až 19 cm, tenké

kmeňoviny – hrúbka stredného kmeňa 20 cm až 27 cm, stredné kmeňoviny – hrúbka stredného kmeňa 28 cm až

35 cm, hrubé kmeňoviny – hrúbka stredného kmeňa 36 cm až 43 cm, veľmi hrubé kmeňoviny – hrúbka stredného

kmeňa 44 cm a viac.



Tabuľka 44. Statické charakteri stiky (podiel dĺžky koruny z celkovej výšky stromov, štíhlost ný k vocient) cieľ ových

stromov smreka v r astových st upňoch žŕdkov ina, žrďovi na a dospievajú ca kmeňovina po 10 rokoch od jednor azovej

redukcie po čtu stromov (stať 4.2.1)

Rastov ý stupeň Uka zovateľ

Statické ch arakteri stiky cieľ ových stromo v podľa počtu s tromov po jednor ázovej redukc ii

pred 10 rokmi

500 1 000 1 250 1 500 1 750 2 00 0 2 500 3 000

Žŕdkovi ny – Podspády k% 89,98 87,78 86,68 85,58 84,48 83,38 81,18 78,98

φ0,637 0,647 0,652 0,657 0,662 0,667 0,677 0,687

Žŕdkovi ny – Hradište k% 93,22 83,37 78,45 73,52 68,6 63,67 53,82 43,97

φ0,656 0,706 0,731 0,756 0,781 0,806 0,856 0,906

Žrďoviny k% — 66,29 62,89 59,49 56,09 52,69 — —

φ—0,845 0,885 0,925 0,965 1,005 — —

Dospiev ajúca

kmeňovina

k% — 52,69 52,09 51,49 50,89 50,29 — —

φ—0,870 0,875 0,880 0,885 0,890 — —





Po desiatich rokoch jednorazovej redukcie počtu stromov sa zistilo, že statické charak-

teristiky CS dosahovali rozdielne hodnoty, podľa sily zásahu, resp. podľa počtu stromov,

ktoré v poraste zostali. Najpriaznivejšie statické charakteristiky dosahovali CS po reduk-

cii počtu stromov na 750 ks . ha−1 (k% 88 %,

0,72, čiže 1. (výborný) stupeň statickej sta-

bility). Pri redukcii počtu stromov na 1 225 ks . ha−1 boli statické charakteristiky nepriaz-

nivejšie (k% 79 %,

0,79), pritom ale taktiež išlo o 1. (výborný) stupeň statickej stability.

Na kontrolnej ploche, kde sa jednorazová redukcia počtu stromov nerealizovala, CS do-

sahovali nepriaznivejšie statické charakteristiky (k% 71 %,

0,83, čiže 2. (dobrý) stupeň

statickej stability).



Aj tu po desiatich rokoch sa zistilo, že hodnoty statických charakteristík CS dosahova-

li rozdielne hodnoty, podľa sily zásahu, resp. podľa počtu stromov, ktoré v poraste zo-

stali. Najpriaznivejšie statické charakteristiky dosahovali CS po redukcii počtu stromov

na 805 ks . ha−1 (k% 88 %,

0,64, čiže 1. (výborný) stupeň statickej stability). Pri redukcii

počtu stromov na 2 000 ks . ha−1 boli statické charakteristiky CS nepriaznivejšie (k% 84 %,

0,69), pričom ale taktiež išlo o 1. (výborný) stupeň statickej stability. Pri redukcii počtu

stromov na 3 000 ks . ha−1 boli statické charakteristiky nepriaznivejšie (k% 79 %,

0,68),

pričom stupeň statickej stability zostal taktiež 1. (výborný), čiže sa nezmenil. Vysvetliť to

možno tým, že išlo o porast nachádzajúci sa vo vysokej nadmorskej výške, kde sú hodnoty

podstatne nižšie ako v nižších polohách.

Z tabuľky 44, obrázok 21 a, b vyplynulo, že v rastovom stupni žŕdkovina čím bola

redukcia počtu stromov väčšia (tzn. čím zostalo po redukcii menej stromov), tým

sa dosiahla priaznivejšia statická stabilita CS (vyššie hodnoty k%, nižšie hodno-

). Najväčší vplyv sa zistil, ak sa počet stromov jednorazovo znížil približne na

800 ks . ha−1. Pozitívny, ale menší vplyv ako v predchádzajúcom prípade, sa zazna-

menal aj pri jednorazovej redukcii počtu stromov na 1 200 ks . ha−1. Pri redukcii poč-

tu stromov na 2 000 ks . ha−1 sa tento vplyv taktiež prejavil, ale v menšej miere. Ak

sa redukcia počtu stromov nerealizovala alebo bola len veľmi malá, CS nedosahova-

li priaznivé statické charakteristiky. Bolo tomu tak preto, že sa zvýšila hustota poras-

tov, v dôsledku ktorej sa narušila relácia medzi výškou a hrúbkou stromov, vrátane

označených ako CS (zvýšila sa hodnota ich

, znížila sa hodnota ich k%).

Poznámka: V rastovom stupni žŕdkovina (tabuľka 44, obrázok 21) sa statické charakte-

ristiky CS znázornili samostatne pre jednu ako aj druhú výskumnú plochu. Je tomu tak

preto, lebo ak by sa údaje z obidvoch výskumných plôch zlúčili, trendová čiara nemá pri

ϕ

logický priebeh. Na v ýskumnej ploche Račková – Hradište bol po redukcii len malý roz-

diel v počte stromov. Je to zrejme hlavná príčina toho, že nie je možné v ýsledky z uvede-

ných dvoch výskumných plôch syntetizovať, resp. vyjadriť jednou trendovou čiarou.

Obrázok 21 a, b. St atické charakt eristiky (podiel dĺžk y koruny z celkovej výšk y stromov v %, štíhlostný kvocient) cie-

ľových st romov smreka v rastovom s tupni žŕdkovina po 10 rokoch od je dnorazovej redukci e počtu stromov (stať 4.2.1)





Po desiatich rokoch od redukcie počtu stromov na 1 065 ks . ha−1 a na 1 200 ks . ha−1 ne-

boli v hodnotách statickej stability CS jednoznačné rozdiely (k% 66 %, 71 %, rozdiel 5 %;

0, 84, 0,81, rozdiel 0,03). Podľa ukazovateľa k% išlo pri obidvoch variantoch o 1. (vý-

STATICKÁ STABILITA SMREKOVÝCH PORASTOV– výsledky z dlhodobých meraní na výskumných plochách

Abstract