Content uploaded by Peter Kovac
Author content
All content in this area was uploaded by Peter Kovac on Jul 10, 2018
Content may be subject to copyright.
www.solen.sk | 2018;15(3) | Via practica
149
Paragraf
Správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti
v kontexte úhrady liekov zo zdravotného poistenia
JUDr.KatarínaFedorová,PhD.1,2,doc.MUDr.JUDr.PeterKováč,PhD.etPhD.1,3
1Právnická fakulta Trnavskej univerzity, Trnava
2Združenie pacientov shematologickými malignitami, Bratislava
3forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s. r. o., Bratislava
Via pract., 2018;15(3):149-152
Povinnosť zabezpečiť pre pacienta
včasnú aúčinnú liečbu je neoddeliteľ-
nou súčasťou správneho poskytovania
zdravotnej starostlivosti
1
. V rámci legis-
latívnych zmien od 1. 1. 2018 je naviazané
správne poskytovanie zdravotnej starost-
livosti na štandardné postupy na výkon
prevencie, štandardné diagnostické po-
stupy aštandardné terapeutické postupy,
ktoré by malo ministerstvo zdravotníctva
zverejňovať na svojom webovom sídle2.
Pri hodnotení liečby zhľadiska jej oča-
kávanej účinnosti sú kľúčovým kritériami
aktuálne poznatky medicíny, definované
ako vedecké znalosti aklinické skúsenos-
ti zodpovedajúce danému odboru alebo
špecializácii vdanom období.
Poskytovanie zdravotnej sta-
rostlivosti je založené na vzťahu medzi
poskytovateľom a pacientom, obsahom
ktorého sú práva apovinnosti defino-
vané právnymi predpismi. Povinnosti
poskytovateľa poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne zodpovedá právo
pacienta jej správne poskytnutie poža-
dovať. Pacient má právo požadovať, aby
poskytovateľ vykonal všetky kroky po-
trebné na zabezpečenie účinnej liečby.
Zákon č. 578/2004 Z. z. oposky-
tovateľoch zdravotnej starostlivosti (ďalej
iba „zákon oposkytovateľoch“) expli-
1. Podľa ust anovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/ 2004 Z. z.
ozd ravotne j star ostl ivos ti: Po skytov ateľ je pov inný pos kyto
-
vať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť
je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné vý-
kony na s právne určenie choroby s o zabezpeč ením včasne j
aúči nnej liečby scieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia
stavu osoby pri zohľadnen í súčasných poznatkov lekárskej
vedy avsúlade so š tandardnými postupmi na výkon p re-
vencie, štandardnými diagnostickými postupmi aštandard-
nými terapeutic kými postupmi pri zohľadnení individuálne-
ho stavu pacienta.
2. K26. 4. 2018 postupy z verejnené nie sú aminister stvo na
nich iba pracuje: http://www.health.gov.sk/Clanok?minis-
terstvo-pracuje-na-standardnych-preventivnych-diagnos-
tickych-a-terapeutickych-postupoch.
citne ukladá každému zdravotníckemu
pracovníkovi v rámci svojej odbornej
spôsobilosti akompetencie vykonávať
preventívne výkony, diagnostické výkony
aliečebné výkony spôsobom zodpoveda-
júcim súčasným poznatkom vedy
3
. Zuve-
deného dôvodu zákon oposkytovateľoch
ukladá zdravotníckym pracovníkom po-
vinnosť sústavne sa vzdelávať4. Profesijnú
úroveň, ktorú možno očakávať od zdra-
votníckych pracovníkov, určuje súčasný
stupeň vývoja odboru. Sledovaním po-
kroku vmedicíne sa táto úroveň mení
snovým vývojom, pričom sa vylučujú
metódy, ktoré už nezodpovedajú súčas-
nému stavu odboru5. Iba liečbu, ktorá
týmto požiadavkám zodpovedá, môžeme
označiť za štandardnú vo vzťahu kspl-
neniu povinnosti poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne.
Nie každý liek, ktorý sa stal
štandardom liečby zhľadiska aktuálnych
poznatkov medicíny, je hradený zo
zdravotného poistenia. To môže viesť
knesprávnemu záveru, že štandardnou
je iba liečba hradená zo zdravotného pois-
tenia. Isté nepochopenie pojmu štandard
vzdravotnej starostlivosti sa odvíja od
nálezu Ústavného súdu Slovenskej re-
publiky Pl. ÚS 38/03, vktorom Ústavný
súd konštatoval, že určitú časť zdravotnej
starostlivosti je možné označiť za nad-
štandardnú avyviesť ju zrežimu úhrady
zverejného zdravotného poistenia. Treba
3. Príloha č. 4 kz ákonu č. 578/2004 Z. z. o poskytovate-
ľoch zdravotnej starostlivosti Etický kódex zdravotnícke-
ho pracovník a.
4. D okonca na troch miestach – v§ 42 ods. 1, § 80 ods. 1
písm. b). avEti ckom kódexe.
5. Čl. 4 Vysvetľujú cej správy kDohovoru obiomedicíne. Ex-
planato ry Report to the Convention for t he protection of Hu-
man Rig hts an d Dignit y of the Huma n Bein g with reg ard to th e
Application of Biology and Medicine: Convention on Human
Rights and Biomedicine. Dostupné online na URL: https://rm.
coe.int/16800ccde5
zdôrazniť, že Ústavný súd kuvedenému
záveru dospel vsúvislosti so zavedením
poplatkov za služby súvisiace sposky-
tovaním zdravotnej starostlivosti alimi-
tov úhrad vzmluvách sposkytovateľmi6.
Vôbec sa nezaoberal otázkou, či samot-
ná liečba, ktorá je na základe aktuálnych
vedeckých poznatkov najvhodnejšia na
záchranu života azdravia pacienta, má
byť vplnom rozsahu hradená zverejného
zdravotného poistenia. Inak povedané, či
má byť pre pacienta bezplatná. Ústavný
súd Českej republiky pri práve na ochranu
zdravia v článku 31 Listiny základných
práv aslobôd zhodne sčlánkom 40 Ústavy
Slovenskej republiky dospieva k záveru:
„Zverejného zdravotného poistenia mu-
sí byť plne krytá kvalitná, plnohodnot-
ná aúčinná zdravotná starostlivosť ako
starostlivosť základná, štandardná. Nie
je možné vylúčiť, že pri viacerých mož-
nostiach liečby, ktoré spĺňajú tieto para-
metre, môže byť drahší postup vhodnejší
ako lacnejší, sohľadom na individuálne
podmienky konkrétneho pacienta. V ta-
kom prípade musí byť ošetrujúcemu le-
károvi daná možnosť rozhodnúť vzáujme
ochrany života azdravia pacienta opou-
žití drahšej varianty, ktorá má byť plne
hradená z verejného zdravotného pois-
tenia. Na základe ústavných princípov
nemožno zdravotnú starostlivosť deliť na
akúsi základnú, lacnejšiu, menej vhod-
nú amenej účinnú, ana nadštandardnú,
drahšiu, ale vhodnejšiu aúčinnejšiu“7.
Záver, že štandardnou je iba liečba
hradená zo zdravotného poistenia, by bol
možný iba vprípade, ak by zpoistenia
6. Nález Ústavného súdu Slovenskej republik y č. k. PL . ÚS
38/03-89 zd ňa 17. mája 2004.
7. Nál ez Úst avné ho súdu Čes kej re publik y sp. zn. Pl. ÚS 36/ 11
zdňa 20. 6. 2 013. Dostupné online na URL :
http://nalus.usoud.cz/Search/ResultDetail.aspx?id=79982&
-
pos=1&cnt=2&typ=result.
Via practica | 2018;15(3) | www.solen.sk
150 Paragraf
boli automaticky plne hradené všetky
lieky, ktoré sú podľa stanoviska relevant-
ných medzinárodných odborných spo-
ločností najúčinnejšou anajvhodnejšou
metódou liečby vdanej indikácii.
Zo zdravotného poistenia sú vam-
bulantnej zdravotnej starostlivosti plne
alebo čiastočne hradené lieky zaradené
vzozname kategorizovaných liekov, ktoré
sú predpísané apoužité vsúlade spre-
skripčnými obmedzeniami, indikačnými
obmedzeniami aobmedzeniami úhrady
zdravotnej poisťovne na jej predchádza-
júci súhlas uvedený vtomto zozname
8
.
Do kategorizačného zoznamu môže byť
liek zaradený iba vprípade, ak dodatočné
náklady vynaložené zverejného zdra-
votného poistenia na jednotku zlepšenia
zdravotného stavu pri použití posudzova-
ného lieku nepresiahnu prahovú hodnotu
posudzovaného lieku za jeden získaný rok
života štandardizovanej kvality9.
Takto nastavené kritériá neumož-
ňujú zaradiť do kategorizácie mnohé ino-
vatívne lieky vrátane liekov, ktoré sú podľa
stanoviska relevantných medzinárodných
odborných spoločností najúčinnejšou
anajvhodnejšou metódou liečby určitého
ochorenia. Imperatív zákonnej povinnos-
ti poskytovania zdravotnej starostlivosti
správne naráža na pravidlá systému ve-
rejného zdravotného poistenia.
Lekár ako ošetrujúci zdravotnícky
pracovník sa potom dostáva do konflik-
tu medzi povinnosťou poskytovať zdra-
8. § 3 ods. 2 zákona č. 3 63/2011 Z. z. oroz sahu apodmien-
kach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok adietetických
potra vín na zák lade ver ejného zd ravo tnéh o poist enia aozm e-
ne adopln ení niektor ých zákonov.
9. S istým zjednodušení m možno povedať, že zákla dom je
por ovnan ie ceny auž itočn osti n ovej liečby sc enou au žitoč -
nosťo u lieč by, kt orou s a ocho renie lie čilo dop osia ľ. Týmt o po-
rovnaním sa zistí, či aokoľko je n ový liek lepší (ako p redĺži
ask valit ní živo t pacie ntov) ač i aokoľ ko je drahší . Takto zis -
tíme, aké dodatočné náklady na jeden rok kvalitného života
musíme vy naložiť, ak sa rozhodneme pacien tom hradiť nový
lie k nami esto d oteraz po užívan ej lie čby. Pr ahov ú hodn otu li e-
ku vy počít ame pomo cou bodo v, ktoré li eku prir adíme na zá -
klade týchto parametrov: prínos vzlepšení zdravia pacienta
uznaný vo Francúzsku, Škótsku, Anglicku, Nemecku, dostup-
nosť iných spôsobov liečby daného ochorenia hradených zo
zdra votného pois tenia, vp lyv na prostried ky verej ného zdra-
votnéh o poistenia, prínos lieku v počte rokov kv alitného ži-
vota (Quality Adjusted L ife Years, QALY), č i ide oliek na oje-
dinelé ochorenia (zaradený do ORPHA N registra Európske-
ho sp oločenstva). Za každý z týchto paramet rov môže liek
získať určitý počet bodov. Kpočtu bodov, ktoré l iek získal,
pripo čít ame čís lo 35. Takt o získame koe cie nt pra hovej hod -
noty, ktorý nesmie byť vyšší ako 41. Koecient vynásobíme
spriemernou mesačnou mzdou vnárodnom hospodárstve
spred dvoch rokov.
votnú starostlivosť správne, teda podľa
aktuálnych vedeckých poznatkov, atým,
že takáto liečby nemusí byť štandardne
hradená z verejného zdravotného
poistenia. Riešenie tohto konfliktu možno
odvodiť zo všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka opredchádzaní
hroziacim škodám. Každý má na základe
§ 415 Občianskeho zákonníka povinnosť
inter alia počínať si tak, aby nedochá-
dzalo kškodám na zdraví. Táto všeobec-
ná preventívna povinnosť, počínať si
tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem
laedere), je uložená každému – fyzic-
kým aj právnickým osobám. Porušením
preventívnej povinnosti, ktorým vznik-
la škoda na zdraví, napríklad vo forme
zhoršenia zdravotného stavu vdôsledku
menej účinnej liečby, vznikne všeobec-
ná zodpovednosť za škodu podľa § 420
Občianskeho zákonníka. Podľa tohto
ustanovenia každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povin-
nosti, azbaví sa jej len ten, kto preukáže,
že škodu nezavinil. Vtejto súvislosti
si treba položiť otázku, či existuje
subjektívne právo pacienta odostupnosti
liečby, ktorá nie je štandardne hradená
zverejného zdravotného poistenia.
Povinnosť poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne sa neviaže len ksa-
motným výkonom diagnostiky aliečby.
Postup „de lege artis“ je postup vsúlade
so zákonom. Poskytovaná zdravotná sta-
rostlivosť musí spĺňať nielen podmien-
ku odbornosti samotného výkonu, ale
aj podmienku dodržania všetkých práv
pacienta garantovaných právnymi pred-
pismi10. Jedným zkľúčových je právo na
rešpektovanie súkromia atelesnej integ-
rity, vsúlade sktorým sa zásah voblasti
zdravia môže vykonať iba vtedy, ak oso-
ba, ktorej sa týka, bola informovaná aso
zásahom vyjadrila súhlas.
Zákon ozdravotnej starostlivosti
ošetrujúcemu lekárovi ukladá povinnosť
poučiť pacienta oúčele, povahe, násled-
koch arizikách poskytnutia zdravotnej
starostlivosti, omožnostiach voľby na-
vrhovaných postupov arizikách odmiet-
nutia poskytnutia zdravotnej starostli-
vosti. Pacient má právo byť informovaný
ovšetkých možnostiach liečby ochorenia
10. Hume nník I, Ková č P. akol. Zá kon ozdravot nej staros tli-
vosti. Komentá r. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Be ck; 2015:84.
vrátane tých, ktoré nie sú zdravotnou
poisťovňou bežne hradené. Poskytovanie
zdravotnej starostlivosti je založené na
predpoklade, že pacient sa na základe
dôkladného poučenia rozhodol liečiť ur-
čitým spôsobom atoto rozhodnutie vy-
jadril formou informovaného súhlasu. Ak
pacient nemal kdispozícii všetky infor-
mácie nevyhnutné na dôkladné zváženie
rozhodnutia oliečbe, jeho súhlas spo-
skytovaním zdravotnej starostlivosti
bude neplatný azdravotná starostlivosť
bude poskytnutá nezákonne.
Pokiaľ existuje liek, ktorý je
vhodnou metódou liečby pacienta, pa-
cient má právo byť otejto skutočnosti
informovaný. Lekár, ktorý pacientovi
túto informáciu neposkytne, ato bez
ohľadu na motiváciu, porušuje zákon
o zdravotnej starostlivosti. Náležité
poskytovanie poučenia pacientovi je
neoddeliteľným predpokladom postupu
lege artis so všetkými ztoho plynúcimi
dôsledkami11. Vodbornej literatúre sa
stretávame aj snázorom, že lekár, ktorý
pacientovi zamlčí informáciu oexistencii
vhodnej liečby, zasahuje do pacientovho
práva na život azdravie, keďže pacientovi
znemožňuje, aby si ho pred život ohrozu-
júcim ochorením ochránil. Základné ľud-
ské právo na život neznamená len zákaz
iného pozbaviť života (napríklad zabiť),
ale aj právo aktívne svoj život chrániť.
To platí aj v situácii, ak je človek ťažko
chorý asú kdispozícii lieky, ktoré môžu
ohrozenie života odvrátiť. Pacient má
vtedy právo dozvedieť sa oexistencii
takejto liečby, ato aj vprípade, ak mu
poskytovateľ sohľadom na ekonomické
podmienky nemôže liečbu poskytnúť12.
Úhrada lieku zdravotnou pois-
ťovňou nie je jediným spôsobom, ako sa
pacient môže klieku dostať. Nie je mož-
né vylúčiť, že pacient, prípadne niekto
zjeho blízkych, má dostatok finančných
prostriedkov, aby liek kúpil, rovnako
nemožno vylúčiť, že pacientovi sjeho ob-
staraním pomôže niektorá zneziskových
organizácií alebo sa mu finančné pros-
11. Kováč P. Poučen ie a súhlas pacienta. V ia pract.
2014;1(3):191-194. D ostupné online na URL : http: //www.
solen.sk/pdf/d81c52f497763bb61a28630d4b99eb09.pdf.
12. Mach J. Krize ve zdravotnictv í – pohle d právníka.
In: TEMPUS MEDICORUM, 2013, č. 5. 11-13. Dostupné onli-
ne na URL: http://docplayer.cz/943995-Tempus-medicorum-
-aktualni-krize-ve-zdravotnictvi-konference-clk-v-poslanec-
ke-snemovne.html.
www.solen.sk | 2018;15(3) | Via practica
151
Paragraf
triedky podarí získať formou verejnej
zbierky. Tieto faktory lekár nemôže objek-
tívne predvídať. Tým skôr to platí vsituá-
cii, ak by lekár mohol predvídať, že si pa-
cient dokáže potrebný liek zaobstarať inak.
Na základe uvedeného je celkom zrejmé, že
lekár nemá právo zamlčať pacientovi exis-
tenciu registrovaných liekov alebo liečeb-
ných metód, ktoré by mohli predĺžiť jeho
prežitie či zvýšiť kvalitu života. Zastávame
preto názor, že vpodmienkach právne-
ho poriadku Slovenskej republiky možno
odvodiť povinnosť informovať pacienta
odostupnosti liečby, ktorá nie je štandard-
ne hradená zverejného zdravotného po-
istenia. Preto možno uzavrieť, že existuje
subjektívne právo pacienta na takúto in-
formáciu. Podporne pre tento záver svedčí
aj Etický kódex zdravotníckeho pracovníka
vprílohe č. 4 zákona o poskytovateľoch.
Vňom sa uvádza včasti „Zdravotnícky
pracovník apacient“, že: „Zdravotnícky
pracovník je povinný v rozsahu svojich
kompetencií zrozumiteľným spôsobom
poučiť pacienta alebo jeho zákonného
zástupcu... oďalších dôležitých okolnos-
tiach, ktoré môžu nastať vpriebehu diag-
nostiky aliečby.“ Dodržiavanie Etického
kódexu je zákonnou povinnosťou zdra-
votníckeho pracovníka podľa § 80 ods. 1
písm. e) zákona oposkytovateľoch.
Pri existencii subjektívneho práva
pacienta na informácie oliečbe, ktorá
nie je štandardne hradená zverejného
zdravotného poistenia, je ďalšou logic-
kou otázkou, či poskytnutím informácie
pacientovi už bola naplnená povinnosť
lekára poskytovať zdravotnú starostli-
vosť správne. Podľa nášho názoru len
prosté poskytnutie takejto informácie
ešte nemožno považovať za naplnenie
povinnosti postupovať pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti „lege artis“.
Existuje totiž možnosť požiadať zdravot-
nú poisťovňu ovýnimočnú úhradu lieku.
Ak je určité konanie spojené sistou
mierou rizika (čo bezvýhradne platí po-
skytovanie zdravotníckej starostlivosti),
pričom toto riziko je konajúcou osobou
predv ídateľné aovládateľné, je takýto sub-
jekt potom povinný vykonať aj všetky tie
opatrenia, ktoré sú zpohľadu rozumne
uvažujúcej aprimerane obozretnej, ain-
formovanej osoby potrebné na jeho od-
vrátenie alebo zmiernenie. Vprípade, ak sa
následne takéto riziko materializuje, po-
tom možno zmysluplne predpokladať, že
všetky opatrenia potrebné na jeho odvrá-
tenie alebo zmiernenie vykonané neboli
13
.
Liek, ktorý nie je zaradený do zo-
znamu kategorizovaných liekov, môže
byť uhradený zo zdravotného poistenia
iba na základe súhlasu zdravotnej pois
-
ťovne, ato vodôvodnených prípadoch,
najmä vtedy, ak je poskytnutie lieku spri-
hliadnutím na zdravotný stav poistenca
jedinou vhodnou možnosťou. Ide ooso-
bitný spôsob úhrady lieku alebo tzv. liek
na výnimku14. Zákon výslovne ustanovuje,
že žiadosť oúhradu podáva zdravotnej
poisťovni poskytovateľ zdravotnej sta-
rostlivosti. Zákon viaže súhlas zdravotnej
poisťovne na odôvodnenosť prípadu, ato
vo vzťahu ktomu, že liek je pre poisten-
ca „jedinou vhodnou možnosťou“. Keďže
liek používame pri liečbe, pojem jediná
vhodná možnosť vykladáme vo vzťahu
kdosiahnutiu cieľov liečby, ktorými sú
navrátenie zdravia, zabránenie zhoršeniu
zdravotného stavu azmiernenie preja
-
vov adôsledkov ochorenia15. Liek má byť
jedinou vhodnou možnosťou, ako ukon-
krétneho pacienta dosiahnuť cieľ liečby,
nemusí byť jedinou reálne existujúcou
možnosťou, teda jediným liekom regis-
trovaným na dané ochorenie16.
Vžiadosti o úhradu lieku treba
uviesť jednoznačné dôvody, pre ktoré je
liek pre konkrétneho pacienta jedinou
vhodnou možnosťou. Oporu vargumen-
13. Ktomu pozr i napríklad II . ÚS 716/2016-92 s. 41 snasl.
14. § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. oroz sahu apodmienk ach
úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok adietetických potra-
vín na zák lade verejnéh o zdravotného poistenia.
15. Podľ a ust. § 2 ods. 10 zákon a č. 576 /200 4 Z. z. oz drav ot-
nej sta rostlivosti : Liečba je ve domé ovply vnenie zdravotné-
ho st avu osoby scie ľom navr átiť j ej zdravie , zabrá niť ďal šie-
mu zhor šovaniu jej zdr avotného stav u alebo zmierniť preja-
vy adôsl edky jej choroby.
16. Ako uviedol Mes tský súd vPrah e vodôvodnení roz sud-
ku, kt orým vy hovel žalob kyn i domáhaj úcej sa vo či zdr avotnej
poisťovni úhrady onkologickej liečby: „Soud se zásadně ne-
ztoto žňuj e svýk lade m usta nove ní par agrafu 16, jak jej z aujal a
zdr avot ní pojiš ťovna , kter á pod po jem je diné mož nost i zhle-
dis ka zdr avotní ho sta vu pod řazu je pouze si tuac i, kdy poji ště -
nec n emůže vy užít žádnou jinou hra zenou léčb u, ato ať již
zdůvodu, že pr o danou nemoc ž ádný hrazený p řípravek ne -
exist uje či zdůvod u nesn ášen livé re akce . Výkl ad toh oto poj mu
tak, jak je podáván stranou žalovanou, by ve svém důsledku
při současném stavu medicínského poznání způsobil faktic-
kou nepouži telnost institu tu výjime čně hrazené péče, neboť
pravděpodobnost neexistence hrazené farmakoterapie pro
rozpoznaná aléčitelná onemocnění či nemožnost její aplika-
ce zdůvodu nesnášenlivosti je velice malá.“ Rozsudek Měst-
ského so udu vPraze ze dne 10. 1. 2018, č. j. 10Ad 19/2017 –
48. Dostupné online na URL : https://www.ondrejpecak.cz/wp
-
-content/uploads/2018/02/JUD_NSS_10Ad19_2017_VZP.pdf.
tácii poskytovateľ nachádza vaktuálnych
poznatkoch medicíny, t. j. výsledkoch kli-
nických štúdií, ktoré boli podkladom pre
rozhodnutie oregistrácii lieku anásledne
sa na základe reálnych klinických
skúseností pretavili do odporúčaní rele-
vantných odborných spoločností.
Podanie žiadosti poskytovateľom
je teda prvým azákladným predpokla-
dom udelenia súhlasu súhradou lieku.
Ak poskytovateľ žiadosť nepodá, znemož-
ňuje pacientovi-poistencovi uplatniť voči
poisťovni svoje právo na úhradu liečby.
Samozrejme, potom možno oprávnene
tvrdiť, že nepodanie takejto žiadosti po-
skytovateľom bude možné považovať za
porušenie povinnosti poskytovať zdra-
votnú starostlivosť správne.
Vrámci právneho vzťahu pri po-
skytovaní zdravotnej starostlivosti musí
ako súčasť svojho plnenia poskytovateľ
pacientovi nielen poskytnúť informáciu
oliečbe, ktorá nie je štandardne hradená
zverejného zdravotného poistenia, ale aj
požiadať ovýnimočnú úhradu takéhoto
lieku. Len takýmto postupom eliminuje
poskytovateľ riziká vyplývajúce znespráv-
neho poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
Zo znenia ustanovenia § 88 záko-
na 363/2011 Z. z. je zrejmé, že zdravotná
poisťovňa „môže“ udeliť súhlas súhradou,
t. j. udeliť ho nemusí, ato ani vprípade,
ak je liek jedinou možnosťou, ako zachrá-
niť život pacienta. Zdravotná poisťovňa
nie je pri rozhodovaní viazaná žiadnymi
konkrétne definovanými kritériami ani
lehotou, poskytnutie alebo odmietnutie
súhlasu nemusí nijako odôvodniť, dokon
-
ca nemusí na žiadosť oudelenie súhlasu
vôbec reagovať. Vtejto súvislosti je po-
trebné zdôrazniť, že zdravotná poisťov-
ňa pri posudzovaní žiadosti oudelenie
súhlasu súhradou lieku „na výnimku“
rozhoduje opoužití prostriedkov verejné-
ho zdravotného poistenia, t. j. verejných
prostriedkov. Imperatívom pre rozhodo-
vanie opoužití verejných prostriedkov
by mala byť transparentnosť, čo predo-
všetkým znamená, že takéto rozhodo-
vanie musí byť založené na objektívnych
aoveriteľných kritériách
17
. Transparentné
17. Stanoviť t akéto kritériá musí by ť možné. Ak by sme totiž
pripus tili, že takéto kritériá pri osobitno m spôsobe úhrady
stanov iť nemožno, zn amenalo by to, že ani doteraz z dravot-
né poisťovne žiadne nemali, ateda rozhodovali arozhodujú
opouži tí verejných pro striedkov svojvoľne.
Via practica | 2018;15(3) | www.solen.sk
152 Paragraf
je také rozhodovanie oudelení súhlasu
súhradou lieku zverejného zdravotného
poistenia, pri ktorom je žiadosť oúhradu
posúdená podľa známych avšeobecne
platných pravidiel a následný súhlas,
respektíve jeho odmietnutie, je týmito
pravidlami odôvodnený aodôvodniteľný.
Ako inšpirácia môže slúžiť
úprava výnimočných úhrad vČeskej
republike. Podľa zákona o zdravotnom
poistení zdravotná poisťovňa hradí
zdravotné služby inak nehradené, ak
je ich poskytnutie jedinou možnosťou
zhľadiska zdravotného stavu poistenca18.
Úhrada je viazaná na rozhodnutie
revízneho lekára, ktoré musí byť odô-
vodnené amožno sa proti nemu odvolať,
respektíve domáhať sa preskúmania jeho
zákonnosti žalobou podanou na prísluš-
ný súd. Je potom na žalobcovi – pacien-
tovi alebo poskytovateľovi, aby vkonaní
preukázal, že daný liek je jedinou vhod-
nou možnosťou liečby, zdravotná pois-
ťovňa zas predkladá argumenty, zakých
dôvodov to tak nie je. Schvaľovanie
úhrady sa presúva do roviny odborných
medicínskych argumentov.
Zásadným nedostatkom súčasnej
právnej úpravy je, že udeľovanie sú-
hlasu nie je rozhodnutím, ateda ne-
musí byť odôvodnené anemožno ho
napadnúť opravnými prostriedkami.
Pacient ani poskytovateľ nemajú nija-
kú právom upravenú možnosť nesúhlas
zdravotnej poisťovne zvrátiť. Zdravotná
poisťovňa tak de facto stanovuje nárok
na služby hradené zverejného zdravot-
ného poistenia, čím ďaleko prekračuje
svoju základnú úlohu tento nárok „iba“
napĺňať. Možným riešením je novelizácia
zákona ozdravotnom poistení, vzmysle
ktorej by oosobitných prípadoch úhra-
dy rozhodovala zdravotná poisťovňa na
základe žiadosti poistenca vkonaní, na
ktoré sa vzťahuje správny poriadok, t. j.
konanie má presne stanovené pravidlá
alehoty, výsledkom konania je rozhod-
nutie, ktoré je preskúmateľné opravnými
prostriedkami. Mnohokrát pertraktova-
ným lapsusom je tiež vylúčenie zástup-
cov poistencov, napríklad pacientskych
18. § 16 ods. 1 zákona č. 48/1997 Sb. oveřejném zdravotním
poj iště ní: Př íslu šná zd ravot ní poj išťo vna hradí ve vý jime čnýc h
př ípad ech zdrav otní slu žby jin ak zdr avotní po jišť ovno u nehr a-
zené, je- li poskytnutí takových zdravotních služeb jedinou
možností zhlediska zdra votního stav u pojištěnce .
organizácií, zkategorizačného procesu
atým aj zrozhodovania otom, čo má byť
hradené zo zdrojov verejného zdravot-
ného poistenia.
Zjavná absurdita právnej úpravy
výnimočných úhrad vSlovenskej republi-
ke však neneguje elementárnu povinnosť
poskytovateľa poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne. Pacient aj ďalšie
orgány kontroly adohľadu majú právo
skúmať postup poskytovateľa askrz
prizmu legitímnej otázky: Vykonal všetko,
čo vdanej situácii objektívne mohol, aby
pacientovi včas zabezpečil účinnú liečbu,
avykonal to najlepšie, ako mohol?
Vtejto súvislosti treba dať do po-
zornosti aj to, že existuje reálna mož-
nosť žalôb na poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti vprípade, ak informáciu
oliečbe, ktorá nie je štandardne hrade-
ná zverejného zdravotného poistenia,
neposkytne vôbec alebo ju poskytne,
avšak nepožiada ovýnimočnú úhradu
takejto liečby. Ústavný súd Slovenskej
republiky totiž už v jednom prípade
argumentoval nasledovne: „Ak je urči-
té konanie spojené sistou mierou rizi-
ka (čo bezvýhradne platí poskytovanie
zdravotníckej starostlivosti), pričom toto
riziko je konajúcou osobou predvídateľné
aovládateľné, je takýto subjekt potom
povinný vykonať aj všetky tie opatrenia,
ktoré sú zpohľadu rozumne uvažujúcej
aprimerane obozretnej, ainformovanej
osoby potrebné na jeho odvrátenie alebo
zmiernenie. Vprípade, ak sa následne
takéto riziko materializuje, potom možno
zmysluplne predpokladať, že všetky opat-
renia potrebné na jeho odvrátenie alebo
zmiernenie vykonané neboli“19.
Vprípadoch informovania oliečbe,
ktorá nie je štandardne hradená zverej-
ného zdravotného poistenia,ažiadosti
ovýnimočnú úhradu sú totiž zjavne riziká
poskytovateľom kontrolované. Ak by po-
skytovateľ ovýnimku nepožiadal, vzniká
vteoretickej rovine možnosť žaloby ztitulu
„loss of chance“. Následok totiž síce nebu-
de možno predpokladať sistotou, respek-
tíve ho bude možné pripísať aj samotnému
ochoreniu, avšak nevyužitie dostupných
možností bude celkom zjavne považovať
za istú stratu šance na uzdravenie. Tu
musíme tiež upozorniť, že Ústavný súd
19. Ktomu pozri napríklad II. ÚS 716/2016- 92 s. 41 anasl.
Slovenskej republiky sa vo svojej rozho-
dovacej činnosti odklonil od praxe, podľa
ktorej pacient musí preukázať príčinnú sú-
vislosť sistotou. Pri takomto dokazovaní je
pacient evidentne slabšou stranou amôže
mať zásadný problém svoju pozíciu obhájiť.
Pritom ESĽP vrozsudku č. 34976/05 vy-
danom vo veci Metalco Bt. proti Maďarsku
z1. 2. 2011 dospel kzáveru, že uloženie
nesplniteľného dôkazného bremena na
jednu stranu civilného sporu je porušením
zásady rovnosti zbraní. Ústavný súd vo veci
II. ÚS 716/2016-92 vtejto súvislosti argu-
mentoval, že: „Právo na rovnosť účastní-
kov konania teda vyžaduje, aby dôkazné
bremeno kladené na jedného účastníka
konania nebolo neprimerané, čo vychádza
zo všeobecnej požiadavky na dosiahnutie
spravodlivej rovnováhy medzi stranami
sporu. Zuvedeného možno urobiť záver,
podľa ktorého, ak je miera procesnopráv-
neho poznania vyžadovaná na preukázanie
príčinnej súvislosti medzi právne relevant
-
nými javmi zo strany žalobcu ako slabšej
strany sporu zjavne neprimerane vysoká
anezohľadňujúca faktickú nerovnosť strán
sporu, tak vdôsledku toho je aj dôkazné
bremeno kladené na túto stranu zjavne ne-
primerané, čo potom vylučuje aj akúkoľvek
zmysluplnú úvahu omožnosti jeho „unese-
nia“, čím dochádza kporušeniu práva na
rovnosť strán ako jedného zkomponentov
práva na spravodlivé súdne konanie.“
Záverom môžeme konštatovať, že
jediný spôsob, akým poskytovateľ zdra-
votnej starostlivosti môže eliminovať ri-
ziko žaloby za stratu šance vuvedených
prípadoch je:
1. poskytnutie informácie pacientovi
oliečbe, ktorá nie je štandardne hrade-
ná zverejného zdravotného poistenia a
2. vprípade záujmu pacienta otakúto
liečbu aj následné podanie žiadosti
ovýnimočnú úhradu takéhoto lieku.
Táto práca bola podporovaná
Agentúrou na podporu výskumu a vývo-
ja na základe Zmluvy č. APVV-16-0106.
This work was supported by
Slovak Research and Development Agency
under the Contract No. APVV-16-0106.
JUDr.KatarínaFedorová,PhD.
Právnická fakulta Trnavskej univerzity
Kollárova 545/10, 917 01 Trnava