ChapterPDF Available

Potreba prevencie sexuálneho zneužívania v organizáciách venujúcich sa voľnočasovým aktivitám detí a mládeže

Authors:
Ferdinand Kubík – Slávka Michančová (Eds.)
Problematika
voľného času
detí a mládeže
Zborník z vedecko-odbornej konferencie
Prešov 2007
2
Problematika voľného času detí a mládeže: Zborník z vedecko-odbornej konferencie.
Editori: ThDr. PaedDr. Ferdinand Kubík, PhD.
ThDr. Mgr. Slávka Michančová, PhD.
Recenzenti: prof. ThDr. Jozef Jarab, PhD. – časť 1. (s. 6–59)
doc. PaedDr. Mária Kouteková, CSc. – časť 2. (s. 60–93)
doc. Dr. Rudolf Smahel, ThD. – časť 3. (s. 94–127)
h. doc. PhDr. Michal Oláh, PhD. – časť 4. (s. 128–164)
Vydala: Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove
Prešov 2007
Poznámka: Za jazykovú úpravu zodpovedajú autori jednotlivých príspevkov.
ISBN: 978-80-8068-643-7
EAN: 9788080686437
Citačný zápis: KUBÍK, F. – MICHANČOVÁ, S. (Eds). Problematika voľho času detí a mládeže :
Zborník z vedecko-odbornej konferencie. Prešov : Gréckokatolícka teologická fakulta Pre-
šovskej univerzity v Prešove, 2007. 166 s., ISBN 978-80-8068-643-7.
3
OBSAH
ÚVODNÉ SLOVO EDITOROV ZBORNÍKA ............................................................................................. 4
PRÍHOVOR K OTVORENIU KONFERENCIE......................................................................................... 5
1 VOĽNOČASOVÉ AKTIVITY V KONTEXTE PASTORÁCIE............................................................. 6
1.1
O
VLASTNOM
,
TEDA POSVÄTNOM
,
CHARAKTERE VOĽNÉHO ČASU
........................................................... 6
1.2
T
EOLÓGIA VOĽNÉHO ČASU
.................................................................................................................... 11
1.3
H
ODNOTY SÚČASNÉHO ČLOVEKA V
KONTEXTE VOĽNÉHO ČASU
............................................................ 19
1.4
H
ODNOTOVÁ A
DUCHOVNÍ ORIENTACE MLÁDEŽE V
Č
ESKÉ REPUBLICE
................................................. 23
1.5
P
ASTORÁLNY A SPIRITUÁLNY ROZMER MALÉHO SPOLOČENSTVA MLÁDEŽE
.......................................... 28
1.6
D
UCHOVNÁ FORMÁCIA V RÁMCI VOĽNÉHO ČASU MLÁDEŽE
.................................................................. 40
1.7
P
ASTORAČNÝ PLÁN KATOLÍCKEJ CIRKVI NA
S
LOVENSKU PRE MLÁDEŽ NA ROKY
2007-2013................ 48
2 PEDAGOGIKA VOĽNÉHO ČASU ......................................................................................................... 60
2.1
V
ÝCHOVA VO VOĽNOM ČASE AKO HISTORICKO
-
SPOLOČENSKÝ FENOMÉN
............................................ 60
2.2
D
IMENZIA VÝCHOVY MIMO VYUČOVANIA
............................................................................................. 69
2.3
P
EDAGOGICKÉ ASPEKTY DETSKÝCH A
MLÁDEŽNÍCKYCH KRESŤANSKÝCH ORGANIZÁCIÍ ALEBO
MAJÁK
V
ROZBÚRENOM MORI VOĽNÉHO
ČASU
........................................................................................................ 74
2.4
P
EDAGOGIKA VOĽNÉHO ČASU V
OBČIANSKOM ZDRUŽENÍ
S
LOVENSKÝ SKAUTING
................................ 79
2.5
P
RÍPRAVA ANIMÁTOROV VOĽNÉHO ČASU V
Č
ESKEJ REPUBLIKE
............................................................ 86
2.6
V
YUŽITIE VYUČOVACIEHO POSTUPU AKO MOTIVÁCIE PRE ZÁUJMOVÚ ČINNOSŤ
................................... 88
2.7
S
KÚSENOSTI S EDUKAČNOU ČINNOSŤOU V
"L
EARNING
C
ENTRÁCH
"
NA AMERICKÝCH VYSOKÝCH
ŠKOLÁCH
..................................................................................................................................................... 90
3 ŠPECIFIKÁ VOĽNOČASOVÝCH ZÁUJMOV DETI A MLÁDEŽE DNEŠKA................................ 94
3.1
K
ZÁUJMOVEJ KRÚŽKOVEJ ČINNOSTI NA ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH
......................................................... 94
3.2
N
EFORMÁLNE FYZIKÁLNE VZDELÁVANIE V
RÁMCI VOĽNOČASOVÝCH AKTIVÍT ŽIAKOV
..................... 107
3.3
V
OĽNOČASOVÉ AKTIVITY ŽIAKOV SO ZAMERANÍM NA ASTRONÓMIU
.................................................. 111
3.4
P
OSTAVENIE POHYBOVÝCH AKTIVÍT V ŠTRUKTÚRE ZÁUJMOV ŽIAKOV STARŠIEHO ŠKOLSKÉHO VEKU
114
3.5
V
OĽNOČASOVÉ AKTIVITY TELESNE POSTIHNUTÝCH DETÍ A
MLÁDEŽE V
DOMOVOCH SOCIÁLNYCH
SLUŽIEB
..................................................................................................................................................... 117
3.6
V
OĽNÝ ČAS UČŇOVSKEJ MLÁDEŽE
...................................................................................................... 120
3.7
V
OĽNOČASOVÉ AKTIVITY ŠTUDENTOV ODBORU SOCIÁLNA PRÁCA
...................................................... 123
4 NOVÉ HORIZONTY A AKTUÁLNE VÝZVY .................................................................................... 128
4.1
V
OĽNÝ ČAS DETÍ A
MLÁDEŽE POD VPLYVOM MASMÉDIÍ
...................................................................... 128
4.2
M
EDIÁLNA VÝCHOVA
JEDEN Z
PROSTRIEDKOV VÝCHOVY A
VZDELÁVANIA DETÍ A
MLÁDEŽE
.......... 135
4.3
D
OBROVOĽNÍCKE AKTIVITY AKO FORMA EFEKTÍVNEHO TRÁVENIA VOĽNÉHO ČASU MLADÝCH ĽUDÍ
.137
4.4
V
OĽNOČASOVÝ PRIESTOR AKO PROSTRIEDOK ROZVOJA INTERKULTÚRNYCH AKTIVÍT MLÁDEŽE
........ 141
4.5
R
IZIKO SYNDRÓMU VYHORENIA U
LAIKOV ČINNÝCH V
PASTORÁCII MLÁDEŽE
................................... 145
4.6
P
OTREBA SUPERVÍZIE PRE PRACOVNÍKOV V
OBLASTI ORGANIZÁCIE VOĽNOČASOVÝCH AKTIVÍT
........ 154
4.7
P
OTREBA PREVENCIE SEXUÁLNEHO ZNEUŽÍVANIA V
ORGANIZÁCIÁCH VENUJÚCICH SA VOĽNOČASOVÝM
AKTIVITÁM DETÍ A
MLÁDEŽE
..................................................................................................................... 159
ZÁVER......................................................................................................................................................... 165
159
4.7 Potreba prevencie sexuálneho zneužívania v organizáciách
venujúcich sa voľnočasovým aktivitám detí a mládeže
ThDr. Mgr. Slávka Michančová, PhD.*
Abstrakt: Príspevok približuje čitateľom riziká výskytu CSA v organizáciách venujúcich sa voľnočasovým
aktivitám detí a zdôrazňuje potrebu kvalitného systému prevencie CSA v takýchto organizáciách. Následne
ponúka paletu preventívnych stratégií, z ktorých žu voľnočasové organizácie zostaviť vlastné smernice
zamerané na prevenciu CSA.
Kľúčové slová: organizácie venuce sa voľnasovým aktivim detí a mládeže, sexuálne zneužívanie detí
(CSA), systém prevencie CSA, preventívne opatrenia.
Úvod
Organizácie, ktoré slúžia deťom a mládeži v ich voľnom čase, sa im snažia vytvoriť bezpeč-
prostredie, aby mohli zdravo rásť, učiť sa a tešiť zo života. Súčasťou bezpečia je ochrana detí
a mládeže pred akýmkoľvek ublížením, ktoby mohli utŕžiť v čase, kedy sa účastnia voľnočaso-
vých aktivít v určitej organizácii. Jedným z rizík v akejkoľvek organizácii, ktorá priamo pracuje
s deťmi a mládežou, je sexuálne zneužívanie (ďalej len CSA, z ang. Child Sexual Abuse).
(Porov.
J. Saul – N.C. Audage, 2007, s. 1.)
Toto riziko je dané faktom, že páchatelia CSA získavajú prístup k potenciálnym obetiam naj-
častejšie cez: (1) zamestnanie, dobrovoľníctvo či koníček, ktoré umožňujú kontakt s deťmi; (2) fy-
zickú blízkosť, teda pohybovanie sa v miestach, kde obyčajne možno nájsť deti (ihriská a pod.), či
navštevovanie podujatí pre deti (súťaže, karnevaly a pod.). Z uvedeného vyplýva, že páchatelia
CSA sa žu objaviť ako zamestnanci, dobrovoľníci alebo návštevníci aj vo voľnočasových organi-
záciach pre deti a mládež. Ak už do organizácie tohto druhu preniknú, riziko CSA sa zvyšuje spolu so
skutočnosťou, že deti a mládež navštevujúce tieto organizácie často okrem efektívneho využitia voľ-
ného času hľadajú aj emočnú blízkosť, priateľstvo alebo pomoc v nejakom smere – a to je práve to,
čo im páchatelia CSA pohotovo ponúkajú a čím si ich získavajú pod svoj vplyv.
(Porov. Child Lu-
res Prevention, 2002; Victim Assistance Coordinator, 2007.)
V organizáciách poskytujúcich starostlivosť o deti a mdež v ich voľnom čase sa zaiste ná-
jde dosť detí, ktoré sú núdzne, citovo deprivované, smutné a unavené z konfliktného rodinného
zázemia, osamelé, utiahnuté, stiesnené, odstrčené inými deťmi, dôverčivé, s nižším sebavedomým,
s túžbou zapáčiť sa iným. Podľa výskumných zistení páchatelia CSA preferujú obete práve
s takýmito charakteristikami, pretože ľahšie manipulovateľné. (Porov. S. Michančová, 2007, s.
27-28.; C. Van Dam, 2001, s. 104-106; A.C. Salter, 1995, s. 45-97.)
*
Kontakt: GTF PU, ul. biskupa Gojdiča 2, 080 01 Prešov
tel: 0903 482 802; e-mail: spps@nextra.sk
Pod pojmom CSA všeobecne rozumieme nepatričné vystavenie dieťaťa sexuálnemu kontaktu, činnosti
či správaniu. Konkrétnejšie CSA chápeme ako zneužitie dieťaťa (alebo neplnoletej osoby) k dosiahnutiu
sexuálneho vzrušenia na strane dospelého jedinca (páchateľa). Odborníci sa však postupne zjednocu
v názore, že sexuálnym zneužitím je aj sexuálny kontakt medzi dvoma (či viacerými) neplnoletými osobami
(či už pubertálnymi alebo predpubertálnymi), a to vždy keď jedna stránka neže dať alebo nedala k aktivite
platný súhlas. Zneužívanie medzi deťmi (CSA dieťa-dieťa) sa vyskytuje a môže byť pre obeť nie menej tra-
umatizujúce než zneužívanie zo strany dospelého páchateľa.
Možno vymedziť štyri faktory, ktoré odlišujú zneužívajúce sexuálne akty od nezneužívajúcich: (1) roz-
diel moci teda skutočnosť, že jedna strana (páchateľ) ovláda druhú (obeť), a to prostredníctvom rôznych
zdrojov a nástrojov moci (prirodzená autorita, manipulácia, násilie, atď.); (2) rozdiel poznaniachateľ
má dokonalejšie porozumenie významu a dôsledkov sexuálneho stretnutia, čo zahŕňa, že páchateľ je tiež
starší, vývinovo dokonalejší alebo inteligentnejší ako obeť; Rozdiel moci a poznania spôsobuje, že ak aj
dieťa spolupracovalo, ak aj dalo k sexuálnej aktivite súhlas, v nijakom prípade to nemohol byťhlas slo-
bodný a informovaný, a teda ani platný. (3) rozdiel uspokojenia – primárnym cieľom páchateľa je sexuálne
uspokojiť seba samého; (4) potreba utajovania – páchateľ sa dôkladným utajovaním svojho konania chráni
pred odhalením a jeho následkami. (Porov. S. Michančová, 2007, s. 13-14.)
Vzor citácie:
MICHANČOVÁ, S. (2007). Potreba prevencie sexuálneho zneužívania v organizáciách venujúcich sa voľnočasovým aktivitám detí a mládeže.. In: KUBÍK, F. –
MICHANČOVÁ, S. (Eds.). Problematika voľného času detí a mládeže: Zborník z vedecko-odbornej konferencie. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove,
Gréckokatolícka teologická fakulta, 2007. ISBN 978-80-8068-643-7, s. 164-169.
160
Treba si uvedomiť, že rovnaká dynamika aká vytvára výživné prostredie a môže v konečnom
dôsledku chrániť pred CSA, môže zároveň otvoriť dvere voči výskytu CSA. Podporovaním blíz-
kych a starostlivých vzťahov medzi deťmi, mládežou a dospelými, voľnočasové organizácie žu
pomôcť deťom, aby sa cítili podporené a milované a tak redukovať riziko CSA. Avšak tá istá vzťa-
hová blízkosťže byť príležitosťou pre CSA. Preto je veľmi dôležité, aby voľnočasové organizá-
cie mali kvalitný systém prevencie CSA. (Porov. J. Saul N.C. Audage, 2007, s. 1-2.) V tomto
príspevku uvedieme a bližšie charakterizujeme šesť kľúčových zložiek, z ktorých by mala pozos-
távať stratégia prevencie CSA v akejkoľvek organizácii, zameranej na efektívne využívanie voľ-
ného času detí a mládeže.
1 Skríning a výber jedincov uchádzajúcich sa o pozíciu zamestnanca alebo dobro-
voľníka v organizácii
Cieľom prvej zložky prevencie je znížiť riziko, že uvedené pozície získajú jedinci so sexuál-
ne deviantnou históriou alebo sklonmi. K tomuto účelu možno použiť niekoľko stratégii:
a. Informovanie uchádzača o zásadách a smerniciach vzťahujúcich sa na prevenciu CSA, kto-
ré platia v organizácii. Týmto informovaním má uchádzač dostať jasné posolstvo o tom, že or-
ganizácia berie ochranu detí a mládeže žne. Potenciálnych sexuálnych predátorov to môže
odradiť od snahy preniknúť do organizácie.
b. Použitie dotazníka s otázkami, ktoré sa snažia určiť, či uchádzač má zdravé, primera vzťa-
hy s dospelými, ako aj jasné hranice a etické normy v oblasti správania sa k deťom a mládeži.
Otázky by mali zisťovať najmä: (1) či uchádzač je ochotný podrobiť sa pri práci s deťmi
a mládežou supervízii; (2) či preferuje prácu s deťmi a mládežou určitého veku alebo pohlavia;
(3) či pozná ľudí, ktorí by tvrdili, že na prácu s deťmi a mládežou nie je vhodný; (4) prečo sa
uchádza o danú prácu; (5) ako by sa zachoval v určitých, z hľadiska CSA rizikových situá-
ciách; (6) čo ho robí vhodným kandidátom pre danú prácu; (7) aké iné koníčky a aktivity
rád?
c. Osobný pohovor usilujúci sa rozvinúť diskusiu na rovnaké otázky, aké obsahoval dotazník
v písomnej forme.
d. Získanie referencií o ucdzačovi z rôznych zdrojov, predovšetkým od predošlých zamestná-
vateľov. Referencie je pritom užitočnejšie získavať ústnou formou, ktoráže byť podrobnej-
šia, než písomnou formou, pri ktorej sa prejavuje tendencia k stručnému, formálnemu vyjadro-
vaniu. K získaniu lepšieho obrazu o uchádzačovi je vhodné pýtať sa referuceho najmä na o-
sobnostné charakteristiky uchádzača, na interakciu uchádzača s deťmi a mládežou, na dôvody,
ktoré robia uchádzača vhodným, resp. nevhodným pre prácu s deťmi a mládežou.
e. Preverenie bezúhonnosti prostredníctvom vyžadovania výpisu z registra trestov. Záznamy
týkajúce sa priamo CSA alebo iného násilného správania sú dôvodom pre neprijatie uchádzača
na pozíciu zamestnanca či dobrovoľníka v organizácii.
f. Nahliadnutie do interných záznamov organizácie, za účelom preverenia, či daný jedinec už
v minulosti nehľadal uplatnenie v organizácii, a či nebol vylúčený z dôvodov súvisiacich
s CSA. (Porov. J. Saul – N.C. Audage, 2007, s. 4-8.)
2 Smernice týkajúce sa interakcií medzi jedincami
Cieľom druhej zložky prevencie je zaistiť, aby medziľudské kontakty, odohrávajúce sa
v rámci danej voľnočasovej organizácie, boli pre deti a mládež bezpečné. Smernice by mali zahŕ-
ňať viacero bodov (pričom ich konkrétna podoba závisí aj od charakteru voľnočasových aktivít v
danej organizácii):
a. Identifikácia primeraného a neprimeraného, resp. poškodzujúceho správania. Smernica
by mala obsahovať škálu bezdotykových i dotykových foriem CSA (bližšie pozri S. Michančo-
vá, 2007, s. 21-22) s upozornením, že správanie tohto druhu je neprimerané. Neprimerané
správanie zahŕňa aj uprednostňovanie niektorých detí zo strany pracovníkov, dávanie darčekov,
či vyhľadávanie príležitosti k tomu, aby pracovník zostal s dieťaťom osamote. Smernica by
zároveň mala identifikovať správanie, ktoré je primerané a žiadúce (ako napr. pochvala
a odmena za dobrú prácu a správanie, potľapkanie po pleci).
161
b. Stanovenie počtu zamestnancov, resp. dobrovoľníkov na počet detí a mladých ľudí, ktoré
závisí: (1) od veku a vývinovej úrovne detí (čím menšie deti, tým čší dohľad); (2) od riziko-
vosti aktivity (čím viac izolácie od iných aktivita zahŕňa, tým prísnejší dohľad); (3) od lokality,
v ktorej aktivita prebieha (čím rozľahlejšia lokalita, tým náročnejší monitoring). Vhodný počet
jedincov poverených dohľadom avšak nestačí, treba im zdôrazniť, aby dohľad brali vážne a
vykonávali ho dôsledne.
c. Obmedzenie interakcií typu jeden dospelý na jedno dieťa. Je potrebné predchádzať sit-
ciám, v ktorých by dospelý zostal osamote s dieťaťom a to tak, že na danom mieste by mal byť
vždy ešte ďalší dospelý. Ak poslanie organizácie zahŕňa aj individuálne interakcie (napr. za ú-
čelom sviatostnej spovede, duchovného vedenia, poradenstva a pod.), potom treba dávať extra
dôraz na supervíziu práce zamestnanca, resp. dobrovoľníka, ako aj zvýšiť bezpečnosť inštalá-
ciou presklenných dverí do konzultačných miestností.
d. Obmedzenie rizika nevhodných interakcií medzi samotnými deťmi, resp. mládežou. Je
dôležité sledovať nielen správanie sa zamestnancov, resp. dobrovoľníkov voči im zvereným
deťom a mládeži, ale aj správanie sa zverencov k sebe navzájom.
e. Prohibícia a zákaz aktivít, ktoré zvyšujú riziko CSA. K takýmto aktivitám patria napr. tajné
oslavy, nočné výlety a iné nočné aktivity, kúpanie alebo interakcie v kúpeľni, a iné.
f. Zákaz kontaktu mimo programu organizácie. Zákaz sa vzťahuje na zamestnancov, resp.
dobrovoľníkov organizácie, ktorí by nemali so zverenými deťmi a mládežou nadväzovať kon-
takt mimo aktivít a priestorov danej organizácie. Zákaz sa však týka aj nepovolaných osôb,
ktoré by sa pokúšali kontaktovať deti a mládež v čase, kedy sú v starostlivosti organizácie. Do-
držiavanie tejto smernice vyžaduje zavedenie systému monitorovania príchodov a odchodov
všetkých detí a dospelých, ktorí sa pohybujú v priestoroch organizácie.
g. Informovanosť rodičov, resp. opatrovateľov a obstaranie ich súhlasu. Organizácia by mala
mať adresu a kontaktné údaje rodičov, resp. opatrovateľov a informovať ich, čo ich deti budú
robiť a kam pôjdu. Niektoré aktivity, ako napr. exkurzie, neskoré večerné aktivity a nočvý-
lety, by sa nemali realizovať bez výslovného súhlasu rodičov, resp. opatrovateľov.
h. Vymedzenie zodpovednosti za deti a mládež. Organizácia by mala mať smernicu, ktorá vy-
medzuje, kedy začína a kedy končí jej zodpovednosť za zverené deti a mládež. Zodpovednosť
za deti a mládež pred začatím voľnočasových aktivít a po ich skončení, spravidla prináleží ro-
dičom, resp. opatrovateľom. O tomto vymedzení by mali byť písomnou formou vyrozumení.
i. Zavedenie ďalších spôsobov kontroly interakcií medzi jedincami. Organizácia môže zvýšiť
úroveň bezpečia aj tým, že deti poverí rolou anjela, ktorý stráži svojho priateľa. (Porov. J. Saul
– N.C. Audage, 2007, s. 9-12.)
3 Monitorovanie neprimeraného správania
Cieľom tretej zložky prevencie je znižovať riziko výskytu CSA, resp. včas odhaliť a interve-
novať v prípade podozrenia na CSA. Monitorovanie vyžaduje zavedenie nasledovných opatrení:
a. Upozornenie všetkých zamestnancov a dobrovoľníkov organizácie, že ich povinnosťou je
všímať si neprimerané správanie a upovedomiť o ňom kompetentné osoby, aj v prípade, že si
nie sú celkom istí, čí dané správanie je, alebo nie je primerané.
b. Využívanie viacerých foriem supervízie k získaniu jasného obrazu o správaní sa jedincov.
Supervízor musí neprimerané správanie konfrontovať a v ppade podozrenia alebo odhalenia
trestného činu, musí ho nahlásiť orgánom činným v trestnom konaní.
c. Vyhotovovanie záznamov o supervízii, aby bolo zrejmé, že v organizácii sa supervízia náleži-
te realizuje. (Porov. J. Saul – N.C. Audage, 2007, s. 13-14.)
4 Zaistenie bezpečného prostredia
Cieľom tejto zložky prevencie je predchádzať situáciám, v ktorých sú deti a mládež vystave-
ní väčšiemu riziku výskytu CSA. K naplneniu tohto cieľa by mali pomôcť nasledujúce opatrenia:
a. Dôraz na viditeľnosť. Priestory, ktoré sú prístupné pohľadom mnohých ľudí, žu odrádzať
sexuálnych predátorov od útoku. Viditeľnosť zvyšuje napr.: (1) voľba alebo úprava terénu tak,
aby neposkytoval možnosti úkrytu; (2) inštalácia presklenných dverí; (3) zavedenie zásady ne-
zatvárania dverí; (4) inštalácia jasných svetiel vo všetkých priestoroch.
162
b. Zabezpečenie súkromia pri používaní toalety, sprchy a pri prezlieka, aby sa znížilo nie-
len riziko sexuálne neprimeraného správania zo strany personálu, ale aj zo strany samotných
zverencov.
c. Kontrola vstupu / odchodu. Je potrebné zaviesť pravidlá pre príchod zverencov do priestorov
organizácie a ich následné opúšťanie priestorov, aby bolo vždy zrejmé, kde sa nachádzajú. Zá-
roveň je nutné jasne vymedziť, akým ľuďom a za akých okolností je dovolené vstúpiť do prie-
storov organizácie.
d. Vypracovanie a komunikácia pravidiel pre aktivity realizované mimo priestorov organi-
zácie (napr. výlety), aby sa aj v tam dodržiavali hranice súkromia.
e. Vypracovanie zásad transportu zverencov na i z pravidelných aktivít (ako sú napr. záujmové
krúžky) a zvláštnych akcií (ako napr. výlety). Zásady transportu by mali jasne vymedzovať: (1)
kedy za transport zodpovedá organizácia a kedy rodič, resp. opatrovník dieťaťa; (2) či môže
dieťa odviesť autom niekto z personálu ak áno, tak za akých okolností; (3) kto že vy-
zdvihnúť dieťa po skončení aktivity zabezpečovanej voľnočasovou organizáciou?
f. Teritorialita. Ide tu o opatrenia, ktorých cieľom je vysielať správu, že program organizácie je
jednotný, súdržný a nepriepustný voči ohrozeniam. Jedným z takýchto opatrení že byť aj to,
že personál nosí jednotnú uniformu, alebo kus oblečenia s viditeľným logom organizácie.
g. Inštalácia monitorovacích zariadení (napr. videokamery) môže taktiež zvýšiť bezpečie. (Po-
rov. J. Saul – N.C. Audage, 2007, s. 15-16.)
5 Reagovanie na neprimerané správanie, porušenie zásad, obvinenia alebo podo-
zrenia z CSA.
Cieľom predposlednej zložky prevencie je prijať opatrenia k tomu, aby reakcia v uvedených
situáciách bola promptná a adekvátna. K takýmto opatreniam patrí:
a. Rozlišovať, čo oznámiť kompetentným osobám v rámci organizácie a čo orgánom činným
v trestnom konaní. Každému zamestnancovi i dobrovoľníkovi organizácie by mali smernice
jasne komunikovať, ako sa má v jednotlivých situáciách zachovať. Hneď na začiatku je dôleži-
té zdôrazniť, že úlohou zamestnancov či dobrovoľníkov nie je hodnotiť alebo viesť vlastné vy-
šetrovanie, ale promptne a adekvátne reagovať. Pre takúto reakciu treba nájsť správnu mieru
ostražitosti i reagovania; ak prehnané, alebo podceňované, že to mať ďalekosiahle ná-
sledky.
*
b. Prešetriť, či k CSA nepomohlo zlyhanie organizácie v dodržiavaní preventívnych zásad.
Takéto šetrenie by malo byť vykonávané školeným odborníkom. Výsledky šetrenia by mali
byť písomne spracované, a v prípade odhalených zlyhaní by mala byť vykonaná náležitá ná-
prava.
c. Pri zverejnení prípadu CSA chrániť súkromie dotknutých osôb. Vzhľadom na citlivú po-
vahu CSA by mená obetí, obvinených a oznamovateľov mali zostať utaje pred širokou ve-
rejnosťou. Zverejnenie informácii o osobe páchateľa v prostredí, kde by sa mohli nachádzať eš-
te ďalšie potenciálne obete, nie je v rozpore s právom na dobré meno a ochranu súkromia (bliž-
šie k tejto problematike pozri S. Michančová, 2005, kap. 2.3.1).
d. Určiť hovorcu organizácie. Je vhodné, ak je v organizácii školený odborník, ktorý dokáže
o prípade CSA adekvátne komunikovať s médiami a verejnosťou.
e. Ošetriť otázku zamestnania, dobrovoľníctva alebo členstva obvineného v organizácii.
Vzhľadom na to, že obvinenie osoby z CSA ešte neznamená preukázanie viny, okamžité pre-
pustenie z organizácie alebo vyškrtnutie zo zoznamu členov nemusí byť dostatočne opodstat-
nené. Z tohto dôvodu sa treba postarať o situácie, v ktorých by obeť a obvinený mohli
* Ak niekto napr. rozpráva sexuálne vtipy, postačí upovedomenie supervízora; ale nútenie k sexuálnemu
kontaktu musí byť ozmené polícii, prokuratúre, resp. inštitúcii, ktorá sa zaoberá sociálno-právnou ochra-
nou detí a mládeže, a to bez ohľadu na to, či sa o tom oznamovateľ dozvedel priamo, alebo sprostredkovane
(od svojho kolegu, zverenca, či jeho rodiča). Ak zamestnanec či dobrovoľník poruší zásady vzťahujúce sa na
prevenciu CSA (napr. vyhľadáva kontakt so zverencom, mimo programu organizácie), vedenie organizácie
by z toho malo vyvodiť explicitné dôsledky, aj keď niet podozrenia, žeby došlo k CSA. Avšak v prípade
podozrenia, že došlo k trestnému činu, organizácia musí bezodkladne upovedomiť kompetentný orgán.
163
v organizácii prichádzať do kontaktu (napr. formou dohody o vyhnutí sa takýmto situáciám,
extra dávkou dohľadu a supervízie navyše).
f. Poskytnúť podporu obetiam a ich rodinám. Organizácia že napomôcť poškodeným
zvládnuť traumatickú situáciu viacerými spôsobmi: (1) poskytnutím kontaktov na organizácie,
poradcov a terapeutov zaoberajúcich sa problematikou CSA; (2) refundovaním nákladov na po-
radenstvo či terapiu; (3) ponúknutím prístupu charakterizovaného ako „restoratívna spravodli-
vosť“ (čo je spôsob ako dospieť k rešpektujúcemu a bezpečnému dialógu potom, čo došlo
k ublíženiu).
g. Napomôcť procesu zvládnutia sitcie v organicii a komunite. Pracovníkom organicie
a členom zasiahnutej komunity žu k spracovaniu situácie pomôcť rôzne opatrenia: (1) pri-
meraný spôsob informovania pracovníkov organizácie a rodičov detí o prípade CSA; (2) uiste-
nie, že sa realizujú kroky k náležitému riešeniu situácie; (3) otvorenie podporných skupín
a diskusného fóra, kde možno hovoriť o téme CSA a venovať sa otázkam, ktoré provokuje; (4)
inštruovanie rodičov, ako majú s deťmi hovoriť o téme CSA; (5) hľadanie odbornej pomoci pri
aplikovaní restoratívnej spravodlivosti. (Porov. J. Saul – N.C. Audage, 2007, s. 17-21.)
6 Výcvik zameraný na prevenciu CSA
Cieľom poslednej zložky prevencie je poskytnúť ľuďom informácie a zručnosti, ktoré im
pomôžu rozlišovať CSA od normálneho a zdravého sexuálneho správania, uvedomovať si právo
jedinca na primerané zaobchádzanie a tiež povinnosť zaobchádzať s inými primerane, predchádzať
CSA alebo adekvátne zakročiť, v prípade, že k CSA už došlo. Odporúča sa, aby výcvik realizoval
externý odborník, resp. tím odborníkov. Vhodné je, ak sa obsah výcviku obohatí o aspekty, vyplý-
vajúce z filozofie alebo poslania organizácie, ktorými možno zdôrazniť potrebu prevencie CSA
(napr. cirkevné organizácie žu obsah výcviku obohatiť o prvky viery). Obsah výcviku by mal
byť integrovaný do celej organizácie, preto by ho mali absolvovať tri kategórie účastníkov:
a. manažment organizácie, supervízor, zamestnanci a dobrovoľníci (vrátane lídrov z radov
mládeže): výcvik pre nich by nemal byť naplánovaný ako jednorázová udalosť, ale mal by byť
rozvrhnutý na dlhšie časové obdobie a po nejakej dobe opakovaný (najmä ak sa v organicii
vymení značčasť personálu). Účastníci výcviku by sa mali podrobne oboznámiť: (1)
s preventívnou stratégiou organizácie voči CSA (ako bola načrtnutá vyššie); (2) so všeobecný-
mi informáciami o CSA; (3) s tým, aká dôležitá je prevencia CSA; (4) s tým, ako sa zachovať
v prípade, že sa im dieťa zverí so skúsenosťou CSA; (5) s tým, ako si počínať v kontakte
s deťmi a mládežou a ako adekvátne zvládnuť riziko situácie, napr. ak sa niekto zo zveren-
cov do nich zaľúbi; (5) s faktami o zdravom vývine detí a mládeže; (6) s tým, ako posilňovať
ochranné faktory u detí a mládeže;
b. rodičia, resp. opatrovníci detí: prostredníctvom výcviku by mohli lepšie porozumieť proble-
matike CSA a zodpovednejšie zastávať ich rolu v prevencii CSA;
c. deti a mládež: výcvik by im mal priniesť základné informácie o CSA, povzbudiť ich
v dodržiavaní bezpečnostných pravidiel a v hľadaní pomoci v prípade potreby. (Porov. J. Saul
– N.C. Audage, 2007, s. 22-28.)
Záver
Množstvo čiastkových opatrení, z ktorých pozostáva systém prevencie CSA v organizácii
pracujúcej s deťmi a mládežou, svedčí o tom, že zavádzanie preventívneho systému do praxe nebu-
de jednoduché ani rýchle. Organizácie možno budú musieť vytvoriť časový plán pre postupné za-
vádzanie jednotlivých komponentov prevencie. Aby však realizácia plánu neostala visieť niekde
v nedohľadne, organizácie musia odstrániť viaceré prekážky, ktoré zvyčajne zavádzaniu systému
prevencie CSA stoja v ceste. K typickým prekážkam patrí popieranie súvisiace s fenoménom CSA:
mnohí veria, že práve v ich organizácii k CSA nikdy nedošlo ani dôjsť nemôže; sú presvedčení, že
milý, šikovný a obľúbený kolega nemôže byť v žiadnom prípade páchateľom. Ďalšou prekážkou je
obava, že ľudia si o organizácii pomyslia niečo zlé, ak sa začne venovať problematike CSA. Kul-
túrne podmienená zdráhavosť hovoriťžne o sexualite pôsobí taktiež ako brzda prevencie CSA.
Podobne pôsobí aj strach, že zavedenie preventívnych stratégií povedie k odhaleniu prípadov CSA.
Tradičnou prekážkou že byť aj zdanlivý nedostatok peňazí a času; tendencia spoľahnúť sa vý-
164
lučne na jednu stratégiu (napr. výpis z registra trestov) alebo fakt, že organizácia nevie
o odborníkoch, ktorí by mohli pomôcť v zavádzaní stratégie prevencie CSA. (Porov. J. Saul – N.C.
Audage, 2007, s. 29-32.)
Každý, kto pracuje s deťmi a mládežou a záleží mu na ich zdravom vývine, musí v sebe nájsť
odvahu čeliť krutej realite CSA a uvedomiť si svoju zodpovednosť. Čím skôr sa tak stane, a čím
skôr zač voľnočasové organizácie pre deti a mládež vyjať úsilie na zavedenie prevenvneho
systému, tým čšie množstvo detí a mladých ľudí môžu ochrániť pred nebezpečenstvom CSA
alebo im včas poskytnúť pomoc.
Literatúra
CHILD LURES PREVENTION. A Profile of the Child Molester. [online], [citované 2002-07-16].
Dostupné na internete: <http://www.childlures.com/research/ molester.asp>
MICHANČOVÁ, S. Obete sexuálneho zneužívania detí v pastoračnom poli : Od poznania fenomé-
nu k teologickým odpovediam ako predpokladom zodpovedných pastoračných opatrení. (Di-
zertačná práca) Košice : Teologická fakulta Katolíckej Univerzity v Ružomberku, 2007, 250
s.
MICHANČOVÁ, S. Páchateľ sexuálneho zneužívania detí medzi nami. Prešov : Prešovská univer-
zita, 2005, 160 s., ISBN 80-8068-364-6.
SALTER, A.C. Transforming Trauma : A Guide to Understanding and Treating Adult Survivors of
Child Sexual Abuse. Thousand Oaks : Sage Publications, Inc., 1995. 353 s. ISBN 0-8039-
5509-X.
SAUL, J. – AUDAGE, N.C. Preventing Child Sexual Abuse Within Youth-serving Organizations:
Getting Started on Policies and Procedures. Atlanta (GA): U.S. Department of Health and
Human Services, 2007, 49 s.
VAN DAM, C. Identifying Child Molesters. preventing Child Sexual Abuse by Recognizing the
Patterns of the Offenders. New York : The Haworth Maltreatment and Trauma Press, 2001.
229 s. ISBN 0-7890-0743-6.
VICTIM ASSISTANCE COORDINATOR. Child Sexual Abuse and Prevention. Orlando, Florida :
Diocese of Orlando. [online], [citované 2007-05-30]. Dostupné na internete:
<http://orlandodiocese.org/outreach/child_youth/child_abuse.pdf>
ResearchGate has not been able to resolve any citations for this publication.
Article
Youth-serving organizations strive to create a safe environment for youth, employees, and volunteers so that youth can grow, learn, and have fun. Part of creating a safe environment is making sure that youth are not harmed in any way while participating in organization-sponsored activities. One risk in any organization working directly with youth is child sexual abuse. It is vital that organizations create a culture where child sexual abuse is discussed, addressed, and prevented. This report is designed for representatives of youth-serving organizations who are interested in adopting strategies to prevent child sexual abuse. Whether these strategies are developed within the context of an overall risk management plan or are addressed separately, organizations need to examine how they can protect youth from sexual abuse. The first section lists six key components of child sexual abuse prevention for organizations. Each component is described in detail, including the prevention goals, critical strategies, and additional strategies that could be considered depending on the context and resources of individual organizations. The sections that follow offer suggestions for addressing challenges to developing and implementing a strategy to prevent child sexual abuse and provide tools to help organizations move forward. (Contains 3 tables and 2 footnotes. Appended are the following: (1) Participant List; and (2) Resource List and Sample Policies.)
A Profile of the Child Molester
  • Child Literatúra
  • Prevention
Literatúra CHILD LURES PREVENTION. A Profile of the Child Molester. [online], [citované 2002-07-16].
Transforming Trauma : A Guide to Understanding and Treating Adult Survivors of Child Sexual Abuse
  • A C Salter
SALTER, A.C. Transforming Trauma : A Guide to Understanding and Treating Adult Survivors of Child Sexual Abuse. Thousand Oaks : Sage Publications, Inc., 1995. 353 s. ISBN 0-8039-5509-X.
Child Sexual Abuse and Prevention. Orlando, Florida : Diocese of Orlando
  • Victim Assistance Coordinator
VICTIM ASSISTANCE COORDINATOR. Child Sexual Abuse and Prevention. Orlando, Florida : Diocese of Orlando. [online], [citované 2007-05-30]. Dostupné na internete: <http://orlandodiocese.org/outreach/child_youth/child_abuse.pdf>
Obete sexuálneho zneužívania detí v pastoračnom poli : Od poznania fenoménu k teologickým odpovediam ako predpokladom zodpovedných pastoračných opatrení
  • Dostupné Na Internete
Dostupné na internete: <http://www.childlures.com/research/ molester.asp> MICHANČOVÁ, S. Obete sexuálneho zneužívania detí v pastoračnom poli : Od poznania fenoménu k teologickým odpovediam ako predpokladom zodpovedných pastoračných opatrení. (Dizertačná práca) Košice : Teologická fakulta Katolíckej Univerzity v Ružomberku, 2007, 250 s.
Páchateľ sexuálneho zneužívania detí medzi nami
  • S Michančová
MICHANČOVÁ, S. Páchateľ sexuálneho zneužívania detí medzi nami. Prešov : Prešovská univerzita, 2005, 160 s., ISBN 80-8068-364-6.