ArticlePDF Available

Mýty o zneužívaní detí ako výzva pre prevenciu

Authors:
Deti, mláDež a nežiaDuce sociálne a sociálnopatologické javy
PREVENCIA
SOCIÁLNA
ODBORNÝ ČASOPIS
01
2016
4K prevenčným ambíciám rodinnoprávnej
úpravy od 1. 1. 2016
JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M.
Ministerstvo spravodlivosti SR, predseda pracovnej
skupiny na prípravu návrhu zákona, Katedra občianskeho
a obchodného práva, Právnická fakulta Trnavskej
univerzity v Trnave
7Deti a mládež v závažných životných
situáciách
PhDr. Jii Nmec
Vysoká škola nančná a správna, Praha, Česká republika
9Zraniteľnosť verzus nezdolnosť detí –
svedkov domáceho násilia
Mgr. Paulína Klimková
dobrovoľníčka ASCEND, o. z.
12 Deti – obete domáceho násilia v rómskej
rodine
PhDr. Ivan Rác, PhD. – doc. PhDr. Michal
Kozubík, PhD.
Ústav romologických štúdií, Fakulta sociálnych vied
azdravotníctva, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
14 Mýty o sexuálnom zneužívaní detí ako
výzva pre sociálnu prevenciu
Doc. ThDr. Mgr. Slávka Karkošková, PhD.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej
Alžbety, riaditeľka ASCEND, o. z., Prešov
16 Užívanie tabaku u detí a mládeže
Doc. PhDr. Róbert Ochaba, PhD., MPH
Úrad verejného zdravotníctva SR
18 Výzvy pre pomáhajúce profesie –
prevencia nelátkových závislostí
vovzťahu k deťom a mládeži
PhDr. Ingrid Hupková, PhD.
manažérka sociálnej prevencie, Národné osvetové
centrum
22 Podiel spoločnosti na deviantnom
správaní
Prof. PhDr. Blahoslav Kraus, PhD.
Univerzita Hradec Králové, Česká republika
24 Zberateľstvo a chorobné zhromažďovanie
MUDr. Jozef Benkovič
Odborný liečebný ústav psychiatrický, n. o., Predná Hora
26 Rola osobných ašpirácií v rozvoji a liečbe
porúch príjmu potravy
PhDr. František D. Krch
Psychiatrická klinika VFV a 1. LF UK, Praha, Česká
republika
28 Aktivity Podduklianskeho osvetového
strediska v sociálnej prevencii
PhDr. Mária Pajzinková
riaditeľka POS, Svidník
30 Psychoterapeutické skúsenosti z práce
sobeťami domáceho násilia
Mgr. Barbora Kuchárová, PhD.
psychoterapeutka, výkonná riaditeľka Prima, o. z.
31 Domáce násilie – z praxe pracovníka
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately
Mgr. Terézia Mišovičová
odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
33 Bibliograa
Mgr. Kristína Sláviková
Národné osvetové centrum
n Foto na titulke a na str. 2: pixabay.com
14 SOCIÁLNA PREVENCIA 1/2016
ženy s deťmi vo vzťahu. Najčastejšími dôvodmi,
ktoré sme identikovali vprepisoch rozhovorov,
boli ekonomická závislosť od partnera, strach
zpartnera asvojej ďalšej budúcnosti, viera vzmenu,
že sa partner zmení, aešte stále (pochopiteľne)
prevládajúci aprežívajúci pocit lásky kpartnerovi,
sktorým mali spoločné deti.
áve
Ambíciou autorov článku bolo poukázať na
následky násilia páchaného na deťoch a jehoprejavy
aformy, ktoré zažívajú rómske deti vprípadoch,
ak je násilníkom otec, resp. partner ich matky.
Zdôvodu rozsiahlej interpretácie výskumu,
ktorý sme realizovali vroku 2015, astanoveným
limitom rozsahu článku, sme sa venovali výlučne
niektorým formám a prejavom násilia, ktoré zažívajú
deti vo vybraných rómskych rodinách. Aj naša
štúdia poukazuje na závažnosť tohto fenoménu
anevyhnutnosť jeho eliminácie. Vprostredí
vylúčených rómskych komunít je dostupnosť
Vkontexte prevencie sexuálneho zneužívania
detí (ďalej len CSA, zangl. Child Sexual Abuse)
rozumieme pod mýtmi všeobecne rozšírené nepravdy
oCSA, mylné presvedčenia, ktoré nezodpovedajú
odborným avedeckým poznatkom otomto závažnom
jave. Mýty sú nebezpečné nielen preto, že oslabujú
akčný potenciál spoločnosti, ktorý by sa mohol
využiť pri prevencii, ale ipreto, že sú zdrojom
druhotného poškodzovania obetí.
V januári 2016 som stímom svojich
spolupracovníkov ukončila zber dát kvýskumu
snázvom Výskyt CSA a faktory ovplyvňujúce jeho
(ne)odhalenie. Výskum sa realizoval na vzorke
2187 mladých dospelých – študentov končiacich
ročníkov stredných škôl vPrešovskom aKošickom
kraji. Zber dát sa realizoval prostredníctvom
online formulára vpočítačových miestnostiach
náhodne vylosovaných škôl za prítomnosti
výskumníka. Online formulár ponúkal respondentom
odlišnú batériu otázok vzávislosti od toho, či sa
vpríslušnom bloku dotazníka identikovali alebo
neidentikovali ako obete CSA. Respondentom,
ktorí sa neidentikovali ako obete (n = 1 373), sa
zobrazil súbor (nepravdivých) tvrdení oCSA, pričom
ich úlohou bolo určiť, nakoľko sa (na škále 1 – 5)
stvrdeniami stotožňujú. Vnasledujúcej časti textu
spomenieme iba tie mýty, sktorými sa respondenti
vznepokojivo vysokej miere stotožňovali (t. j. označili
možnosť úplne súhlasím alebo skôr súhlasím). Za
Mýty ozneužívaní detí ako
výzva pre prevenciu
Doc. hDr. Mgr. lávka Karkošková PhD., VŠZaSP sv. Alžbety, riaditeľka ASCEND, o. z., Prešov
aadresnosť špecializovaných podporných služieb oto
dôležitejšia.
Literatúra
DUNOVSKÝ, J., DYTRYCH, Z., MATĚJČEK, Z. 1995. Týrané,
zneužívané a zanedbávané díťě. Praha : Grada, 1995. 248 s. ISBN
80-71691-92-5.
SCOTT, J. – MARSHALL, G. 2009. Dictionary of Sociology.
New York : Oxford University Press, 2009. ISBN 978-0-19-
953300-8.
VANÍČKOVÁ, E. akol. 1999. Sexuální násilí na dětech :
výskyt, podoby, diagnostika, terapie, prevence. Praha : Portál,
1999. 118 s. ISBN 80-7178-286-6.
VANÍČKOVÁ, E. 2004. Tělesné tresty dětí. Denice – popis –
následky. Praha : Grada, 2004. 116 s. ISBN 80-247-0814-0.
VLČKOVÁ, M. 2001. Týrané dieťa. Bratislava : Univerzita
Komenského, 2001. 172 s. ISBN 80-223-1574-5.
WEISS, P. akol. 2005. Sexuální zneužívání dětí. Praha :
Grada. 2005. 264 s. ISBN 80-2470-929-5.
Poznámka: Príspevok vznikol v rámci riešenia
projektu VEGA 1/0111/15 Násilie páchané na
rómskych ženách v partnerských vzťahoch.
n
jednotlivými mýtmi vzátvorke uvedieme, koľko
percent respondentov – neobetí sa snimi stotožnilo
anásledne mýty konfrontujeme srealitou.
Zkategórie mýtov zveličujúcich poškodenie
plynúce ztraumy CSA sa respondenti najviac
stotožňovali stvrdením, že „deti, ktoré boli sexuálne
zneužívané, sa nikdy nezotavia“ (47,9 %), ako aj
spodobným výrokom, že „sexuálne zneužívané deti
navždy poznačené apoškodené“ (75,3 %). – Takéto
presvedčenia sú vrozpore svýsledkami výskumov
zameraných na efektivitu psychoterapie traumy CSA:
psychoterapiou dochádza k významnému zlepšeniu
stavu obetí (Tourigny et al. 2005, Lau a Kristensen
2007). Mýty zveličujúce poškodenie plynúce ztraumy
CSA môžu komplikovať procesy zotavovania obetí,
oberať ich o nádej nazotavenie aživiť vnich pocity
sociálnej stigmatizácie.
Medzi mýtmi, ktoré popierajú existenciu
CSA alebo tvrdia, že je extrémne zriedkavé,
dominoval urespondentov tento predpoklad: „Nikdy
som nepočul/a oprípade CSAvo svojom okolí,
teda vmojom okolí sa to nevyskytuje“ (47,8%).
– Vskutočnosti je CSA rozšírenejšie, než by sme
chceli pripustiť. Vrovnakom výskume sa nám
ukázalo, že 5,5 % dievčat a0,6 % chlapcov zažilo
penetratívnu formu CSA, 29,8 % dievčat a2,5 %
chlapcov zažilo dotykovú formu CSA bez penetrácie,
40,6 % dievčat a17,8 % chlapcov zažilo nedotykové
formy CSA. Respondenti, ktorí tvrdili, že vich okolí
Vzor citácie:
KARKOŠKOVÁ, S. (2016). Mýty o zneužívaní detí ako výzva pre prevenciu. Sociálna prevencia (odborný časopis) 1/2016, s. 14-15
SOCIÁLNA PREVENCIA 1/2016 15
taktiky manipulácie) pristupovať kobetiam milo,
nežne aláskavo, ajednak preto, že obete snimi môžu
mať (popri zneužívaní) aj iné skúsenosti, ktoré nie sú
traumatizujúce (Karkošková 2014).
Zkategórie mýtov, ktoré predstavujú stereotypy
ozneužívaní, urespondentov dominovali tieto
presvedčenia: „Sexuálne zneužívanie zvyčajne zahŕňa
pohlavný styk“ (58,3 %), „Deti, ktoré sú zneužívané,
vykazujú symptómy (znaky), podľa ktorých možno
zistiť, že sú zneužívané“ (59,2 %) a „Usexuálne
zneužívaných detí sa zvyčajne vyskytujú stopy
fyzického násilia“ (58,6 %). – Vskutočnosti CSA
zahŕňa celú škálu rôznych sexuálnych aktivít, pričom
nedotykové formy CSA adotykové formy CSA bez
penetrácie sa vyskytujú omnoho častejšie než formy
CSA zahŕňajúce pohlavný styk. Možnosti identikácie
obetí CSA sťažuje fakt, že škála možných reakcií
obete na traumu CSA je veľmi široká – od normálneho
pozitívneho fungovania vkaždodennom živote, ktoré
nevykazuje nijaké varovné signály, cez málo výrazné
signály až po očividné, extrémne negatívne signály.
Až 40 % detských obetí CSA nevykazuje žiadne
symptómy traumy (Friedrich 2003, Kendall-Tackett
et al. 1993). Stopy fyzického násilia sú uobetí CSA
zriedkavé. U detí s históriou vážnych penetratívnych
foriem CSA (análnych, vaginálnych) sa medicínsky
nález našiel iba v 5,5 % prípadov (Heger et al. 2002).
Je potrebné dodať, že vysoký výskyt mýtov oCSA
vytvára psychosociálnu klímu, ktorá napomáha
skôr tabuizáciu problému než jeho odhaľovanie
aadekvátne riešenie. Vzhľadom na to, že obete
CSA sa najčastejšie zdôverujú rovesníkom, anie
autoritám, je potrebné, aby preventívne aktivity
zamerané na populáciu detí adospievajúcich
vyvracali mylné presvedčenia oCSA aučili ich,
ako správne reagovať v prípade, že sa im rovesník
zdôverí stým, že zažil nejakú formu CSA.
Literatúra
COUNCIL OF EUROPE, 2012. One in Five: Council of Europe
campaign to stop sexual violence against children. Dostupné na:
http://www.coe.int/t/dg3/children/1in5/Source/Campaign%20
outline_28042012_en.pdf
FREYD, J. a BIRRELL, P. 2013. Blind to betrayal : Why we
fool ourselves we aren’t being fooled. New Jersey: Wiley & Sons,
Inc.
FREYD, J. et al. 2005. The Science of Child Sexual Abuse.
Science 308, 501.
FRIEDRICH, W. 2003. Developmental Perspectives on Sexual
Behavior in Children and Adolescents. Mayo Clinic and Mayo
Medical School. Paper presented at 9th ISPCAN European
Conference on Child Abuse and Neglect, Warsaw, Poland : 2003.
HEGER, A. et al. 2002. Children referred for possible sexual
abuse: Medical ndings in 2384 children. Child Abuse & Neglect
26, 645-659.
KARKOŠKOVÁ, S. 2014. Obete sexuálneho zneužívania detí
medzi nami. Veľký Šariš – Kanaš : Ascend.
KENDALL-TACKETT, K. A. et al. 1993. Impact of sexual
abuse on children: A review and synthesis of recent empirical
studies. Psychological Bulletin, 113 (1),164-180.
LAU, M. a KRISTENSEN, E. 2007. Outcome of systemic and
analytic group psychotherapy for adult women with history of
intrafamilial childhood sexual abuse: A randomized controlled
study. Acta Psychiatrica Scandinavica, 116, 96-104.
SETO, M.C. 2008. Pedophilia and Sexual Oending Against
Children: Theory, Assessment, and Intervention. Washington, DC:
American Psychological Association.
TOURIGNY, M. et al. 2005. Efficacy of a group therapy for
sexually abused adolescent girls. Journal of Child Sexual Abuse,
14, 71-93.
n
sa CSA nevyskytuje, vskutočnosti vo svojom okolí
obete majú. Zhľadiska prevencie je preto potrebné
zaoberať sa otázkou, ako sociálne okolie prispieva
ktabuizácii témy CSA. Vytvára pre obete prostredie,
vktorom zdôveriť sa je bezpečné, alebo skôr
prostredie, ktoré prispieva kumlčiavaniu obetí tým,
že sa témou CSA nechce zaoberať?
Zkategórie mýtov, ktoré rozptyľujú
páchateľovu zodpovednosť, sa respondenti
najviac stotožňovali stvrdením, že „deti, ktoré sa
správajú zvádzavo, vyzývavo, sú prinajmenšom
čiastočne zodpovedné za to, ak voči nim dospelý
reaguje sexuálne“ (48,2 %), astvrdením, že
„staršie deti, ktoré lepšie chápu sexuálne záležitosti,
sú zodpovedné za to, aby aktívne odporovali
sexuálnym návrhom zo strany dospelých“ (45,8%).
– Vskutočnosti zodpovednosť za CSA vplnej miere
prináleží páchateľom, nie obetiam. Dieťa nemá
takú poznávaciu kapacitu, aby porozumelo povahe
sexuálneho kontaktu adalo naň informovaný súhlas.
Staršie deti síce môžu dokonalejšie chápať význam
sexuálnej aktivity, ale nemusia byť schopné aktívneho
odporu. Častou črtou CSA je totiž psychická
manipulácia zo strany páchateľa azrada dôvery, ktorá
obranné reakcie obete paralyzuje (Freyd a Birrell
2013).
Spomedzi mýtov, ktoré reektujú stereotypy
opáchateľoch, sa respondenti najviac stotožňovali
stýmito tvrdeniami: „Páchatelia sexuálneho
zneužívania sú psychicky chorí“ (70,7 %), „Muži majú
menšiu kontrolu nad sexuálnymi túžbami“ (43,3 %),
„Páchatelia sú väčšinou osoby, ktoré sú cudzie (obeť
ich nepozná)“ (37,1 %), „Dieťa má vždy negatívne
pocity voči páchateľovi“ (59,2 %). – Vskutočnosti
je zdiagnostického hľadiska najznepokojú cej šou
charakteristikou pá cha te ľov ich zjavná normalita.
Mnoho páchateľov CSA nemá žiadnu patológiu,
rozlíšiteľnú na základe psychologických testov alebo
klinického interview. Diagnóza sexuálnej deviácie sa
vyskytuje asi len u50 % jedincov, kto rí sa dopúšťajú
sexuálnej trestnej činnosti na deťoch. Navyše, hlavné
mo vy k CSA nie sú ani tak sexuálne, ako skôr
mocenské. Pri CSA ide pre dovšetkým ozneužitie
moci, omanipuláciu, ovyužitie stavu závislosti,
ovyko risťo va nie. CSA je sexualizovaným násilím; len
málo súvisí sab nor málnou pudovosťou páchateľov
(Seto 2008).
Znepokojivou skutočnosťou je nielen to, že
páchatelia sa zvyčajne ja via ako normálni, obyčajní
ľudia, ale ito, že vo väčšine (podľa odhadov 70 až
85 %) prípadov CSA je páchateľom niekto, koho
dieťa pozná ako mu dôveruje (Council of Europe
2012). Značne rozšírené stereotypy onebezpečnom
cudzincovi teda hrubo relativizujú riziko napadnutia
apo škodenia spôsobeného niekým známym.
Vskutočnosti je sexuálne napadnutie zo strany
blízkej osoby nielen ča stej šie, alezároveň aj
potenciálne toxickejšie (než napadnutie zo strany
cu dzieho človeka), pre tože zvyšuje pravdepodobnosť
oneskoreného odha le nia, nepodpo ru cich reakcií
okolia (smerom kobeti) ahorších násled kov (Freyd et
al. 2005, Freyd a Birrell 2013).
Pocity, ktoré obeť CSA prežíva, nemusia byť
rýdzo negatívne – omnoho pravdepodobnejšie je,
že budú ambivalentné (rozporuplné). Zvlášť ak je
páchateľom osoba, ktorá je osobou blízkou dieťaťu,
väčšina detských obetí sa zmieta vambivalentných
pocitoch – jednak preto, že páchatelia môžu (vrámci
ResearchGate has not been able to resolve any citations for this publication.
Developmental Perspectives on Sexual Behavior in Children and Adolescents. Mayo Clinic and Mayo Medical School
  • Freyd Pdf
  • J Birrell
COUNCIL OF EUROPE, 2012. One in Five: Council of Europe campaign to stop sexual violence against children. Dostupné na: http://www.coe.int/t/dg3/children/1in5/Source/Campaign%20 outline_28042012_en.pdf FREYD, J. a BIRRELL, P. 2013. Blind to betrayal : Why we fool ourselves we aren't being fooled. New Jersey: Wiley & Sons, Inc. FREYD, J. et al. 2005. The Science of Child Sexual Abuse. Science 308, 501. FRIEDRICH, W. 2003. Developmental Perspectives on Sexual Behavior in Children and Adolescents. Mayo Clinic and Mayo Medical School. Paper presented at 9th ISPCAN European Conference on Child Abuse and Neglect, Warsaw, Poland : 2003. HEGER, A. et al. 2002. Children referred for possible sexual abuse: Medical findings in 2384 children. Child Abuse & Neglect 26, 645-659.