EUROPE’S AGEING POPULATION AND THE GENDER PENSION GAP_STARNUTIE POPULÁCIE EURÓPY A RODOVÝ DÔCHODKOVÝ ROZDIEL

Abstract

Referring to the low reproductive curve and prolonging life expectancy the EU population is ageing. For the EU states, according to the eldering population it is crucial to rethink the retirement age and postpone it. The reason is simple, the workforce which is retiring can’t be replaced by labor market newcomers. In addition to raising the retirement age the emphasis is on increasing the share of women in the labor market. By looking at the labor market through the lens of remuneration, we come to the issue of the gender pay gap. The wage or salary discrepancy favours men to women similarly with the pension discrepancy. This is not so surprising since lower wages means lower contributions to the social security system.
Populácia Európskej únie vzhľadom na nízku reprodukčnú krivku a predlžujúci sa vek dožitia starne. Dostávame sa do situácie, keď je pre štáty, vzhľadom na pracujúcu populáciu, výhodnejšie odkladať vek odchodu na dôchodok na neskôr. Dôvod je jednoduchý, odchádzajúcu pracovnú silu nemá kto na trhu práce nahradiť. Okrem zvyšovania veku odchodu do dôchodku sa čoraz väčší dôraz kladie aj na zvyšovanie podielu žien na trhu práce. Ak sa na trh práce pozrieme cez optiku odmeňovania za túto prácu, narazíme na otázku rodového rozdielu v odmeňovaní. Rozdiely sú nielen v platoch, ale neskôr aj vo výške dôchodkov. Nie je to nič prekvapujúce, pretože v prípade nižších platov je predpoklad nižších odvodov na sociálne zabezpečenie.

Full text

EURÓPSKA
EKONOMICKÁ
INTEGRÁCIA
VKONTEXTE
AKTUÁLNEHO
VÝVOJA AVÝZIEV
PRE ČLENSKÉ ŠTÁTY
EURÓPSKEJ ÚNIE
ZBORNÍK
VEDECKÝCH
PRÍSPEVKOV
Praha 2016

Predložený zborník je výstupom projektu „Bilaterálne akademické fórum SR– FR
vperspektíve zahraničnej politiky SR“ nancovaného zdotácie Ministerstva zahranič-
ných vecí aeurópskych záležitostí Slovenskej republiky (MVZP/2016/40 oposkytnutí
dotácie na projekt).
Zostavovateľ: Mgr.Lucia Paškrtová PhD., Mgr.Rita Szarková
Recenzenti: doc.JUDr.Katarína Valková,CSc.
doc.Ing.Viera Sysáková,CSc.
ISBN978-80-7552-497-3


ÚVOD ...................................................................................................................5
SEKCIA EURÓPSKA ÚNIA
PODNIKANIE ZAHRANIČNÝCH SUBJEKTOV NA ÚZEMÍ SLOVENSKA .................. 11
• Peter Bajzík
VÝVOJ SOCIÁLNEHO DIALÓGU AJEHO VÝZNAM VSÚČASNEJ
EURÓPSKEJ SPOLOČNOSTI ................................................................................. 19
• Ľubica Bajzíková
ROZŠIROVANIE EURÓPSKEJ ÚNIE OKRAJINY STREDNEJ
AVÝCHODNEJ EURÓPY ...................................................................................... 34
• Michal Beňo
ZAMESTNÁVANIEOBČANOV EURÓPSKEJ ÚNIE VSLOVENSKEJREPUBLIKE ........ 47
• Gabriela Bérešová
STARNUTIE POPULÁCIE EURÓPY ARODOVÝ DÔCHODKOVÝ ROZDIEL .............. 68
• Ľudmila Mitková
ZJEDNOTENÍ VROZMANITOSTI SPOLOČNÉ CIELE AROZDIELNE
ZÁVÄZKY ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EURÓPSKEJ ÚNIE ............................................... 81
• Lucia Paškrtová, Zuzana Stoličná aDaniela Nováčková
MANAŽMENT ROZMANITOSTI NA TRHU PRÁCE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
AKO ČLENSKEJ KRAJINY EURÓPSKEJ ÚNIE ........................................................108
• René Pawera aMonika Lavrovičová
VYBRANÉ ASPEKTY INŠTITUCIONÁLNEHO ROZHODOVANIA
EURÓPSKEJ ÚNIE VMIGRAČNEJ KRÍZE .............................................................122
• Marian Šuplata
EURÓPSKA ENERGETICKÁ ÚNIA AJEJVPLYV NA SLOVENSKO ...........................135
• Lívia Vašáková
SEKCIA FINANČNÁ
VEREJNÝ DLH GRÉCKA AJEHO DOPAD NA EURO .............................................147
• Mária Bohdalová aMiroslav Majerčík
INŠTITUCIONÁLNA ZMENA VOBLASTI POLITIKY ŠTÁTNEJ POMOCI
NA SLOVENSKU .................................................................................................162
• Daniela Nováčková

68 Ľudmila Mitková
  
  
 
   
udmila itková
Abstrakt
Populácia Európskej únie vzhľadom na nízku reprodukčnú krivku apredl-
žujúci sa vek dožitia starne. Dostávame sa do situácie, keď je pre štáty, vzhľa-
dom na pracujúcu populáciu, výhodnejšie odkladať vek odchodu na dôcho-
dok na neskôr. Dôvod je jednoduchý, odchádzajúcu pracovnú silu nemá kto
na trhu práce nahradiť. Okrem zvyšovania veku odchodu do dôchodku sa
čoraz väčší dôraz kladie aj na zvyšovanie podielu žien na trhu práce. Ak sa na
trh práce pozrieme cez optiku odmeňovania za túto prácu, narazíme na otáz-
ku rodového rozdielu vodmeňovaní. Rozdiely sú nielen vplatoch, ale neskôr
aj vo výške dôchodkov. Nie je to nič prekvapujúce, pretože vprípade nižších
platov je predpoklad nižších odvodov na sociálne zabezpečenie.
Kľúčové slová: nerovnosť, dôchodok, rodový mzdový rozdiel, rodový
dôchodkový rozdiel, starnutie.
Abstract
Referring to the low reproductive curve and prolonging life expectancy
the EU population is ageing. For the EU states, according to the eldering
population it is crucial to rethink the retirement age and postpone it. e
reason is simple, the workforce which is retiring can’t be replaced by labor
market newcomers. In addition to raising the retirement age the emphasis
is on increasing the share of women in the labor market. By looking at the
labor market through the lens of remuneration, we come to the issue of
the gender pay gap. e wage or salary discrepancy favours men to women
similarly with the pension discrepancy. is is not so surprising since low-
er wages means lower contributions to the social security system.
Keywords: inequality, pension, gender pay gap, gender pension gap, ageing.
JEL klasikácia: J16, H55, D60

69
STARNUTIE POPULÁCIE EURÓPY ARODOVÝ DÔCHODKOVÝ ROZDIEL
ÚVOD
Téma rodového dôchodkového rozdielu nadväzuje na všeobecne známy rodový
mzdový rozdiel. Oba hovoria oznevýhodnení žien tak vodmeňovaní, ako aj neskoršie
vpoberaní dôchodku. Aktuálne údaje vyplývajúce zceloeurópskych štatistík hovoria
pomerne jasne. Predlžujúci sa vek obyvateľstva anízka miera jeho reprodukcie spolu so
solidárnym dôchodkovým systémom nie sú trvalo udržateľným modelom. Na každé-
ho obyvateľa EÚ vo veku 65+ rokov pripadlo za rok 2015 asi 3,5 pracujúceho vo veku
15– 64 rokov. Toto číslo pracujúcich sa vzhľadom na znižujúcu sa pôrodnosť bude
spribúdajúcimi rokmi len znižovať (podľa prognóz Eurostatu vroku 2040 iba dvaja
pracujúci). Vnašom príspevku by sme rady poukázali na niektoré súvislosti demogra-
ckých zmien vEurópe arodovej nerovnosti vdôchodkoch.
CIEĽ AMETODIKA
Cieľom príspevku je na základe dostupných štatistických údajov upozorniť na rodo-
vé súvislosti nárastu obyvateľstva Európskej únie vo vyššom veku (55 aviac). Zameria-
va sa na problematiku nerovnosti dôchodkov založenej na rodovej nerovnosti. Ide teda
oanalýzu sekundárnych dát scieľom ich sumarizácie apodrobenia čiastkovej rodovej
analýze. Použité budú dáta dostupné za ostatné roky.
DEMOGRAFICKÉ ZMENY STARNÚCE
OB Y VATEĽST VO
Ako píšu Bettietal. (2015, s. 1), informáciu otom, že populácia Európy starne,
uverejnila vo svojej správe už vroku 1980 ako varovanie OECD. Po viac ako 35 ro-
koch môžeme iba konštatovať, že nepriaznivý demogracký vývoj sa stáva skutočnos-
ťou. Medián veku populácie (EÚ-27) sa od roku 1990, keď dosahoval 36,5, zvýšil na
42,2 rokov za rok 2014 (Eurostat, 2015h). Zgrafu 1 je zrejmé, že kritickými rokmi
sa stali práve tie krátko po miléniu, keď sa nárast populácie do 15 rokov dostal pod
hladinu prírastku osôb od 65 rokov. Celkový trend poklesu pôrodnosti je na grafe 2
badateľný už od zvoleného roku sledovania, smiernym nárastom po období stabilizá-
cie (1995– 1999) počas rokov 2004– 2010. Aj napriek pohybu krivky smerom nahor
nemôžeme hovoriť ovýraznom zvýšení počtu narodených. Rastúci počet osôb vo veku
nad 65 rokov má viacero súvislostí. Jedným je aj generačná výmena na trhu práce, kto-
rá je podmienená odchodom generácie tzv.Baby boomers do dôchodku (pozri napr.
Lanzieri, 2011; Mitková, 2014).
Táto generácia pozostávajúca zobyvateľov narodených medzi koncom druhej sveto-
vej vojny a60. rokmi 20. storočia je najpočetnejšia. Okrem iného sa spomína aj vsú-

70 Ľudmila Mitková
vislosti stzv.striebornou ekonomikou4 (touto témou sa zoberali vprostredí SR napr.
Páleníketal., 2014; Stachová, 2012). Vychádzajúc zpublikácie e Age of Aging (Mag-
nus, 2009) je jedným zmožných riešení decitu pracovnej sily na trhu práce zvýšenie
miery zapojenia žien, posun vekovej hranice odchodu do dôchodku či imigrácia pra-
covnej sily ziných krajín. Vnašom príspevku sa sústredíme práve na zvýšenie partici-
pácie žien na trhu práce, pričom sa zameriame najmä na vekovú skupinu osôb 55 aviac
rokov, sčím úzko súvisí ajrodový dôchodkový rozdiel (gender pension gap).
Graf 1 Demogracký vývoj vkrajinách EÚ-27 vrokoch 1990– 2014
0
10 000 000
20 000 000
30 000 000
40 000 000
50 000 000
60 000 000
70 000 000
80 000 000
90 000 000
100 000 000
Počet obyvateľov k 1.januáru
viac ako 65 rokov menej ako 15 rokov

























Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Eurostatu, 2015 g [Data: demo_pjanbroad].
Graf 2 Vývoj počtu živonarodených detí vkrajinách EÚ-27
0
2000000
4000000
6000000
8000000
10000000
1961
1964
1967
1970
1973
1976
1979
1982
1985
1988
1991
1994
1997
2000
2003
2006
2009
2012
vrokoch 1960– 2013
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Eurostatu, 2015f [Data: demo_fmonth].
4 Pojem je odvodený zekonomiky a znamená očakávanie vyššej spotreby osôb vdôchodkovom
veku ako dôsledok starnúcej populácie.

71
STARNUTIE POPULÁCIE EURÓPY ARODOVÝ DÔCHODKOVÝ ROZDIEL
TRH PRÁCE ZPOHĽADU VEKOVÝCH SKUPÍN
5564ROKOV A65+
Eurostat (2016) za rok 2014 eviduje vo vekovej skupine do 25 rokov 26,8% popu-
lácie EÚ-28, medzi 25 až 54 rokom 41,9%, vskupine 55– 64 rokov 12,9% avsku-
pine 65 aviac rokov 18,3% (pozri graf 3). Tretina obyvateľstva sa teda nachádza vo
veku vyššom ako 55 rokov. Kým vo vekovej skupine 55– 64 rokov za rok 2014 je ro-
dové zastúpenie vpopulácii takmer rovnaké (48% mužov, 52% žien), vo vekovej sku-
pine 65+ sú početnejšou skupinou ženy (57%) (Eurostat, 2015e).
ZAMESNANOSŤ VO VEKOVÝCH SKUPINÁCH
5564ROKOV A65+
Takmer 218,3 milióna ľudí vEÚ je vo veku nad 15 rokov zamestnaných (Eurostat,
2015e). Participácia vekovej skupiny 55- až 64-ročných je na úrovni 15% a65+ asi na
úrovni 1% zcelkového počtu osôb zamestnaných počas roka 2014. Za ostatných 10
rokov sa zvýšil podiel ľudí patriacich do vekovej skupiny 55– 64 rokov o14,4% (pozri
tab.1). Vo vekovej skupine 65+ je tento nárast takmer rovnaký (14,7%). Zamestna-
ných mužov (55– 64) je oproti roku 2005 o14,3% viac, počet zamestnaných žien
oproti roku 2005 stúpol oviac ako 54%. Vo vekovej skupine 65+ je vývoj podobný,
čo sa týka nárastu vcelkovej populácii od roku 2005. Za povšimnutie však stojí nárast
zamestnanosti tak umužov (o40,6%), ako aj užien (o41,7%). Voboch nami sledo-
vaných vekových skupinách stúpla najmä zamestnanosť žien. Vroku 2014 pracovalo
59% mužov a45% žien vo vekovej skupine 55– 64 rokov. Vo vekovej skupine 65+
bolo zamestnaných 8% mužov a4% žien.
Graf 3 Zloženie populácie EÚ-28 za rok 2014 podľa veku apohlavia (v%)
13,8
20,8
6,2 8
13
21,2
6,7
10,3
0
5
10
15
20
25
do25rokov 55‐64rokov
muži ženy
25‐54rokov 65+rokov
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Eurostatu, 2016 [Data: ilc_lvps01].

72 Ľudmila Mitková
Podľa klasikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 (Eurostat, 2015 b) vo
vekovej skupine 55- až 64-ročných je najviac pracujúcich voblasti priemyselnej výro-
by (14,4%), vzdravotníctve asociálnej pomoci (12,7%) avo veľkoobchode amalo-
obchode (11,3%). Muži pritom pracujú najčastejšie vpriemyselnej výrobe (19,2%),
veľkoobchode amaloobchode (11%) astavebníctve (10%). Ženy najčastejšie pracujú
voblasti zdravotníctva asociálnej pomoci (21,4%), vo vzdelávaní (14,7%) aveľko-
obchode amaloobchode (11,7%). Rozdelenie do oblastí podľa príslušnosti kpohlaviu
je najmä vprípade žien dôkazomrodovej segregácie zamestnaní. Ženy tak pracujú vo
väčšej miere vprevažne feminizovaných odboroch, muži skôr vzamestnaniach zodpo-
vedajúcim „maskulínnemu“ obrazu. Vo vekovej skupine 65+ je zastúpenie pracujú-
cich vjednotlivých sekciách ekonomických činností pozmenené. Takmer 1/5 pracuje
vpoľnohospodárstve, lesníctve arybolove (19,8%), vo veľkoobchode amaloobchode
(13%) azdravotníctve asociálnej pomoci (9,3%). Muži najčastejšie pracujú vpoľno-
hospodárstve, lesníctve arybolove (19,5%), veľkoobchode amaloobchode (12,4%)
aodborných, vedeckých atechnických činnostiach (10,7%). Pätina žien pracujete
takisto vpoľnohospodárstve, lesníctve arybolove (20,3%), 15,3% v zdravotníctve
asociálnej pomoci a13,9% vo veľkoobchode amaloobchode.
Celková miera zamestnanosti oboch vekových skupín sa líši podľa jednotlivých
krajín EÚ (pozri graf 4). Kým na Islande (aj napriek tomu, že nie je členom EÚ) je
vo vekovej skupine 55– 64 na úrovni 86% (ženy 82%, muži 91%), vLuxemburgu
je to len 34% (30% žien, 30% muži). Island si drží prvenstvo aj vmiere zamestna-
nosti 65+ s39% pracuje zhruba dve pätiny (30% žien, 47% mužov). Luxembursko
ne uvádza informácie, ale 2% miera zamestnanosti je vBelgicku, Maďarsku aŠpaniel-
sku. Priemer EÚ by pre 55- až 64-ročných za tretí kvartál roku 2015 mal byť 53%,
pričom pracuje zhruba polovica žien (47% miera zamestnanosti žien) atri pätiny mu-
žov (59% miera zamestnanosti mužov). Vo vekovej skupine 65+ je priemer na úrovni
7%, pričom pracuje asi pätina mužov (10% miera zamestnanosti mužov) alen 5%
žien.
Tabuľka 1 Zamestnanosť anezamestnanosť mužov ažien vo vekových skupinách
55–64 rokov a65+, EÚ-28 (vtis. osobách)
2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014
Vek 55 – 64 rokov
Celkom vpopulácii 56 205 57 224 58 377 59 496 60 453 61 850 62 669 63 181 63 681 64 321
Muži spolu 27 236 27 741 28 276 28 815 29 274 29 966 30 325 30 540 30 769 31 125
Zamestnaní muži 14 013 14 554 15 185 15 788 15 992 16 329 16 659 17 166 17 654 18 300
Nezamestnaní muži 987 957 876 845 1 107 1 283 1 312 1 455 1 593 1 579

73
STARNUTIE POPULÁCIE EURÓPY ARODOVÝ DÔCHODKOVÝ ROZDIEL
pokračovanie tab. 1
2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014
Ženy spolu 28 968 29 484 30 101 30 681 31 178 31 885 32 344 32 640 32 912 33 196
Zamestnané ženy 9 704 10 239 10 775 11 258 11 746 12 272 12 935 13 596 14 249 14 994
Nezamestnané ženy 629 654 620 593 722 795 833 957 1 062 1 079
Vek 65+
Celkom vpopulácii 80 769 81 925 82 911 83 922 85 024 86 001 86 868 88 652 90 506 92 661
Muži spolu 33 691 34 296 34 847 35 364 35 984 36 488 36 929 37 877 38 857 39 921
Zamestnaní muži 2 176 2 239 2 368 2 464 2 441 2 474 2 576 2 765 2 880 3 060
Nezamestnaní muži 27 26 26 35 37 38 34 48 58 66
Ženy spolu 47 077 47 629 48 064 48 558 49 040 49 513 49 940 50 775 51 649 52 740
Zamestnané ženy 1 306 1 348 1 431 1 488 1 530 1 566 1 609 1 695 1 756 1 851
Nezamestnané ženy 16 16 14 19 21 20 25 31 32 36
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Eurostatu, 2015e[Data: lfsa_pganws].
Zamestnanosť osôb vo vyššom veku súvisí svekom, vktorom odchádzajú do dô-
chodku. Na základe zistení OECD (2015) je normálny vek odchodu do dôchodku5
nižší (o0,6%) než priemerný efektívny vek odchodu do dôchodku6, ato tak umužov,
ako aj užien. Vroku 2014 bol priemerný efektívny vek stanovený pre mužov na 64,6
rokov aužien na 63,1 rokov. Najnižší efektívny vek odchodu do dôchodku zeuróp-
skych krajín bol vo Francúzsku (pre mužov 59,4 rokov) avSlovenskej republike (pre
ženy 58,2 rokov) anajvyšší efektívny vek bol na Islande– umužov 69,4 rokov aužien
68 rokov. Zkrajín EÚ malo najvyšší efektívny vek Portugalsko (muži 67,0; ženy 66,2).
Najvyšší normálny vek odchodu do dôchodku bol zhodne na Islande aj vNórsku
(muži 67 rokov; ženy 67 rokov). Zkrajín EÚ to bolo takisto rovnako vÍrsku aPortu-
galsku (muži 66 rokov aj ženy 66 rokov). Vek odchodu do dôchodku je vtýchto kra-
jinách najvyšší. Naopak najnižší normálny vek odchodu do dôchodku majú Slovinci
(muži 58,7 rokov; ženy 58,3 rokov).
5 OECD (2015) denuje normálny dôchodkový vek ako aktuálny vek odchodu do dôchodku za
predpokladu vstupu na trh práce vo veku 20 rokov.
6 OECD (2015) denuje efektívny vek odchodu do dôchodku ako priemerný vek odchodu pracov-
níka ztrhu práce vo veku 40 aviac rokov.

74 Ľudmila Mitková
Pozn.:
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
100
BE BG CZ DK DE EE IE EL ES FR HR IT CY LV LT LU HU MT NL AT PL PT RO SI SK FI SE UK IS
Spolu(65+) Ženy(65+) Muži(65+)
Spolu(55‐64) Ženy(55‐64) Muži(55‐64)
Za rok 2015 nie sú dostupné údaje omiere zamestnanosti 65+ pre LU/Luxemburg.
Graf 4 Miera zamestnanosti žien amužov vo vekových skupinách
55– 64 rokov a65+, EÚ+Island, 2015Q3 (v%)
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Eurostatu, 2015c [Data: lfsq_ergan].
RODOV Ý MZDOVÝ ROZDIEL
Sprácou aodmenou za prácu súvisí rodový mzdový rozdiel (gender pay gap). Tento
vyjadruje „rozdiel medzi priemernou hrubou hodinovou mzdou muža apriemernou
hrubou hodinovou mzdou ženy ako percento priemernej hrubej hodinovej mzdy muža
vpodnikoch s10 aviac zamestnancami“ (ŠÚSR, 2015).
Najaktuálnejší údaj orodovom mzdovom rozdiele vEÚ je zroku 2013, a to na
úrovni 16,4% (Eurostat, 2015a). Toto percento vyjadruje, že hodinové zárobky žien
boli o16,4% nižšie ako zárobky mužov. Priemer za EÚ je síce zaujímavý, no treba
si uvedomiť, že krajiny vykazujú nižšie, ako aj vyššie rozdiely (pozri graf 5). Najväčší
rozdiel bol vEstónsku (29,9%), čo znamená, že ženy za rok 2013 zarábali vEstónsku
otakmer tretinu menej. Najnižší rozdiel bol vSlovinsku, kde ženy zarábali len o3,2%
menej ako muži.
Ako uvádza Barošová (2009), „vspojení s rodovými mzdovými rozdielmi je dô-
ležité tiež uviesť, že rozdiely vodmeňovaní medzi ženami amužmi majú významný
vplyv aj na celoživotné zárobky adôchodky žien. Nižší zárobok znamená nižší dôcho-
dok apredstavuje vyššie riziko chudoby ustarších žien“. Týmto citátom by sme prešli
kdruhej časti nášho príspevku, kde sa bližšie zaoberáme práve rozdielom vodmeňo-
vaní vpodobe dôchodku.

75
STARNUTIE POPULÁCIE EURÓPY ARODOVÝ DÔCHODKOVÝ ROZDIEL
Pozn.:Za rok 2013 nie sú dostupné údaje pre IE/Írsko aEL/Grécko.
35,0
30,0
25,0
20,0
15,0
10,0
5,0
0,0
EU-28
BE
BG
CZ
DK
DE
EE
ES
FR
HR
IT
CY
LV
LT
LU
HU
MT
NL
AT
PL
PT
RO
SI
SK
FR
SE
UK
IS
NO
CH
16,3
10,0
13,5
22,1
16,4
21,6
29,9
n/a
n/a
9,0
7,3
15,8
14,4
13,3
8,6
18,4
5,1
16,6
23,0
7,1
13,0
9,1
3,2
19,8
18,7
15,2
19,7
20,5
16,0
19,3
Graf 5 Rodový mzdový rozdiel, EÚ-28, 2013 (v%)
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Eurostatu, 2015d [Data: earn_gr_gpgr2].
DÔCHODKOVÝ SYSTÉM ADÔCHODKOVÝ
RODOVÝROZDIEL
Dôchodok je jedným zpríjmov (ak nie jediným) ustaršej skupiny obyvateľstva.
Samozrejme, je dôležité stanoviť si, kto je vlastne dôchodca. Podľa Európskej komisie
(2013, s. 36) môžeme uvažovať odvoch kľúčových aspektoch:
1. jednotlivci, ktorí sa sami rozhodli zanechať prácu aodísť do dôchodku, zväčša ide
oosoby 65+,
2. odvíjajúca sa skôr od aspektu, čo môžeme považovať za dôchodok.
Na účely tohto príspevku budeme uvažovať odôchodcoch najmä vprvom, užšom
vymedzení, teda ako opoberateľoch starobných dôchodkov.
Vyplácanie dôchodkov asystémy dôchodkového zabezpečenia sú veurópskych kra-
jinách rozdielne. Priebežný systém (pay as you go– PAYG) je založený na solidarite
aredistribúcii (môžeme ho označiť aj ako jednopilierový systém), pričom pracujúci
svojimi odvodmi „platia“ dôchodky aktuálnym dôchodcom. Existujú ešte ďalšie dva.
Druhopilierový, ktorý funguje na koncepcii individuálneho sporenia, no do fondov sa
investuje len tá časť odvodov, ktorá neskončila vprvom pilieri. Trojpilierový systém
pozostávajúci zI. piliera (PAYG), II. piliera (fondový systém) aIII. piliera– sdobro-
voľnou šetriacou zložkou (Janać –Mariak, 2013). Penzijné fondy zažívajú vsúčasnosti
obrovský rozmach. Nepriaznivý demogracký vývoj vznikajúci zhoršovaním pomeru
medzi produktívnym obyvateľstvom aobyvateľstvom vdôchodkovom veku spôsobuje
vo vyspelých krajinách ťažkosti dôchodkom hradeným zo štátneho rozpočtu. Preto je
čoraz vyšší počet jednotlivcov nútených si dlhodobo individuálne sporiť vpenzijných
fondoch (Papík, 2015).

76 Ľudmila Mitková
Ako uvádza Európska ženská lobby (Tinios, 2015, s. 32): „aj napriek tomu, že vpo-
pulácii starších osôb sú ženy proporčne viac zastúpené, inštitúcie odchodu do dôchod-
ku boli (opätovne) navrhnuté so zreteľom na mužov“. Nerovnosť vdôchodkovom od-
meňovaní je ovplyvnená nerovnosťou (diskrimináciou) osôb vminulosti, ktoré sú teraz
vstaršom veku, mzdovými rozdielmi aj dôchodkovými reformami, ktoré mali väčší
dopad na ženy než mužov (pracujú podľa iného systému, než podľa akého sa im bude
vyplácať dôchodok). Priebežné (alebo jednopilierové) fondy vykonávajú prerozdeľova-
ciu funkciu. Táto však môže byť dosiahnutá aj prostredníctvom osobitných predpisov
použitých pri akumulácii kapitálu, akým sú anuitné tabuľky hodiace sa pre ženy, ako
aj mužov, astanovenie minimálneho dôchodku (Jeerson, 2009).
Rodový dôchodkový rozdiel (gender pension gap) sa vypočítava podobne ako rodo-
vý mzdový rozdiel. Ide opercentuálny rozdiel priemerného dôchodku žien voči prie-
mernému dôchodku mužov, čiže okoľko percent zaostávajú ženy za mužmi (Európska
komisia, 2013, s. 36; Betti et al, 2015, s. 20). Podľa e 2015 Pension Adequacy Report
(Európska komisia, 2015) treba rátať aj sdoplňujúcimi indikátormi, ktorými sú: me-
dzera vkrytí, t. j. do akej miery majú ženy oproti mužom sťažený prístup ksystému
dôchodkového zabezpečenia (napr. nulový dôchodkový príjem); rozdiely vdôchod-
koch ako také (ako sa dôchodkový systém „správa“ kprispievateľovi). Správa uvádza,
že za sledované obdobie (rok2011) sa rodový dôchodkový rozdiel vEÚ pohyboval pre
stredné hodnoty dôchodku na úrovni 45%. Ženy teda dostávali o45% nižší dôcho-
dok. Limity tohto rozdielu vyplývajú zrozdielu výšky dôchodkov vyplácaných vjed-
notlivých krajinách aporovnávajú každú osobu spriemerom vspoločnosti. Znamená
to, že je ovplyvnený hodnotami na oboch koncoch škály, čo sa dá mierne redukovať,
ak vychádzame nie zpriemeru, ale skôr zo strednej hodnoty (mediánu). Autori správy
testovali aj hypotézu, či bohatšie krajiny budú mať vyšší rodový rozdiel. Takýto trend
existuje, no vzťah medzi premennými sami opisujú ako „slabý so širokým rozptylom
okolo trendovej krivky“ (s.153). Samotný rodový rozdiel vdôchodkoch má viacero
určujúcich premenných, akými sú vzdelanie, príjem arodinný stav. Výsledky pri ro-
dinnom stave ukazujú, že vo väčšine krajín sú znevýhodnené zosobášené ženy oproti
slobodným ženám, keďže častejšie pracujú na kratší pracovný čas aodchádzajú ztrhu
práce zdôvodu starostlivosti odeti či iných členov rodiny, čo sa potom odrazí vo výške
ich príjmov. Podľa údajov OEDC (2015) hrubý dôchodok ženy, ktorá zarábala prie-
mernú mzdu aprerušila svoju kariéru na dobu piatich rokov kvôli starostlivosti odve
malé deti, klesne priemerne o4% oproti žene sdvoma deťmi bez prerušenia kariéry.
Rozdiel sa zvýši o11%, ak preruší kariéru na 10 rokov. Ak bol jej zárobok nižší, dô-
chodok sa znižuje oniečo menej po päťročnej prestávke (3%) apo desaťročnej o8%.
Schodok pri vyšších hladinách príjmov je širší, pri päťročnej prestávke 5% a12% pri
desaťročnej dĺžke prerušenia kariéry na účel starostlivosti odieťa. Pri nezamestnanosti
ide ešte otrochu vyššie výpadky ako pri starostlivosti odieťa.
Podľa odhadov Inštitútu sporenia ainvestovania (Rentková, 2010; Šebo, 2016) pri-
chádzajú krízové vlny vdôchodkoch, ktoré znamenajú nárast počtu dôchodcov ane-

77
STARNUTIE POPULÁCIE EURÓPY ARODOVÝ DÔCHODKOVÝ ROZDIEL
dostatok mladých pracujúcich, ktorí by odchádzajúcich nahradili. Ide najmä ovekovú
skupinu terajších štyridsiatnikov. Súčasne upozorňujú, že všetci účastníci trhu práce sa
musia sami postarať osvoje dôchodky už teraz, ato najmä mladí ľudia.
Či je individuálne dôchodkové sporenie spôsobom znižovania rodového dôchod-
kového rozdielu, ostáva otázne. Keďže ženy zarábajú menej, dá sa predpokladať, že si
budú aj menej sporiť na dôchodok. To, akým spôsobom sa vytvára dôchodok, má na
základe údajov zvýskumu UN Women (Azra, 2015) vplyv na rodovú rovnosť. Poli-
tiky zamerané na posilnenie ochrany žien vstarobe zahŕňajú rozhodnutia týkajúce sa
zásadných aspektov konštruovania dôchodkov (tieto sa môžu medzi krajinami líšiť).
Keďže ženy často prispievajú menej adožívajú sa viac než muži, politiky, ktoré posil-
ňujú príspevkový systém či zdôrazňujú individuálne sporenie, sťažujú ženám prístup
kprimeraným dávkam. Vkrajinách, kde majú ženy nízke alebo stredné príjmy, sa zá-
kladná ekonomická ochrana žien môže diať prostredníctvom rozšírenia nepríspevko-
vého typu dôchodkov. Tieto sú však často príliš nízke, aby zaručili primeranú životnú
úroveň vstarobe. Dôchodkové poistenie môže podporovať zodpovedajúcu ekonomic-
kú ochranu ženám, no nie je postačujúce. Rodový dôchodkový rozdiel možno znížiť
aj pri príspevkovom systéme, no sám osebe ho nezmierni. Viacpilierové systémy aich
vplyv na rodový dôchodkový rozdiel majú význam aj na úrovni politík, ato tým, že
sa časť príjmov nahradí zokruhu priamej verejnej zodpovednosti akumulovanými
príspevkami (Európska komisia, 2013).
VÝSLEDKY ADISKUSIA
Ženy sú vcelkovej populácii EÚ zastúpené oniečo viac ako 50%. Dožívajú sa dlh-
šie, no ich pracovná kariéra neraz na rozdiel od mužov zaznamenáva výpadky (starost-
livosť odeti či príbuzných), prácu na skrátený úväzok či zanechanie práce, ateda aj
opustenie trhu práce. Všetky tieto dôvody majú za následok znižovanie výšky dôchod-
ku žien vporovnaní sdôchodkami mužov. Dôchodkové systémy sú stále nastavené na
rodovo stereotypné rozdelenie kompetencií žien amužov– muž má zarábať („bread-
winner“) ažena by mala skôr zastávať pozíciu opatrovníčky. Tento koncept je však už
niekoľko rokov (najmä vkrajinách, akými je napr. Slovenská republika) prekonaný,
keďže domácnosti sú stále viac aviac orientované na oba príjmy, t. j. muža aj ženy. Aj
napriek stále sa posúvajúcej hranici odchodu do dôchodku nie je trh práce dostatočne
saturovaný vstupujúcimi aktérmi naň vpodobe účastníkov vmladšom veku. Starnu-
tie populácie je zpesimistického pohľadu vpodmienkach EÚ nezvrátiteľné. Stratégia
Európa 2020 (Európska komisia, 2010) vjednej zo svojich priorít jasne akcentuje po-
trebu inkluzívneho rastu, kde je jedným zcieľov zvýšenie miery zamestnanosti oby-
vateľstva vo veku 24 až 64 rokov. Špecikuje aj potrebu väčšieho zapojenia žien (čo
je logické), ale aj starších pracovníkov, sčím súvisí aj zvyšovanie veku odchodu do
dôchodku. Oproti Lisabonskej zmluve je Stratégia Európa 2020 detailnejšia abližšie
špecikuje práve potrebu zotrvania staršej generácie na trhu práce (Rentková, 2010).

78 Ľudmila Mitková
ZÁVER
Demogracké zmeny prinášajú so sebou aj otázku udržania obyvateľov dôchodko-
vého veku (najmä 65 aviac rokov) na trhu práce. Okrem predlžovania veku odchodu
do dôchodku sa čoraz viac skloňuje aj zvýšenie podielu pracujúcich žien. Vprostredí
EÚ sú oba spôsoby mimoriadne aktuálne, keďže všeobecne obyvateľstvo krajín starne.
Vnašom príspevku sme sa bližšie venovali aktuálnej situácii na trhu práce zpohľadu
dvoch vekových skupín– 55 až 64 rokov a65 aviac rokov. Pri analýze dostupných
údajov, akým bola napr. zamestnanosť, sme poukazovali aj na rodové rozdiely vodme-
ňovaní aneskôr aj vo výške dôchodku. Na záver možno povedať, že situácia je zdl-
hodobého hľadiska vážna atreba sa jej ďalej venovať, ato najmä otázke rodových roz-
dielov vodmeňovaní vaktívnej participácii na trhu práce, ako aj neskôr vdôchodku.
LITERATÚRA
Knihy/Monografie
AZRA, C. 2015. Discussion Paper. e Gender Dimensions of Pension Systems: Policies
and constraints for the protection of older women. New York : UN Women. Prog-
ress of the World’sWomen 2015-2016: Transforming Economies, Realizing Rights.
ISBN978-1-63214-021-0
BETTI, G.– BETTIO, F.– GEORGIADIS, .– TINIOS, P.2015. Unequal ageing
in Europe: Women’sindependence and pensions. New York, NY : Palgrave Macmillan,
2015. ISBN978-1-137-38410-2
EURÓPSKA KOMISIA. 2010. Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného,
udržateľného ainkluzívneho rastu.
EURÓPSKA KOMISIA. 2013. e Gender Gap in Pensions in the EU. Belgium : EÚ,
2013. ISBN978-92-79-29914-8
EURÓPSKA KOMISIA. 2015. e 2015 Pension Adequacy Report: Current
and Future Income Adequacy in Old Age in the EU. Luxemburg : EÚ, 2015.
ISBN978-92-79-51682-5
MAGNUS, G. 2009. e Age of Aging: How Demographics are Changing the Glo-
bal Economy and our World. Singapore : John Wiley & Sons (Asia), 2009.
ISBN978-0-470-82291-3
OECD. 2015. Pensions at aGlance 2015: OECD and G20 indicators. Paris : OECD
Publishing, 2015. ISBN978-92-64-24444-3
PÁLENÍK, V. ed. 2014. Strieborná ekonomika– potenciál na Slovensku. Bratislava : EÚ
SAV, 2014. ISBN978-80-7144-235-6
ŠÚ SR. 2015. Rodová rovnosť 2015. Košice : ŠÚSR, 2015. ISBN978-80-8121-459-2
TINIOS, P.2015. e Gender Gap in Pensions: ABooming Chalenge? In European
Women’sVoice: Women’sEconomic Independence in Times of Austerity, s. 32-33.

79
STARNUTIE POPULÁCIE EURÓPY ARODOVÝ DÔCHODKOVÝ ROZDIEL
Príspevky včasopisoch, zborníkoch, monografiách
JANAĆ, J.– MARIAK, V. 2013. Budúcnosť systému starobného dôchodkového za-
bezpečenia v Slovenskej republike. In Horizonty podnikateľského prostredia 2.
[CD-ROM]. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2013, s. 81-87.
ISBN978-80-223-3498-3
JEFFERSON, . 2009. Women and Retirement Pensions: AResearch Review. In Fe-
minist Economics. [online]. 2009, roč. 15, č.4, s. 115-145. ISSN1354-5701, 1466-
4372. Dostupné na internete: doi:10.1080/13545700903153963.
LANZIERI, G. 2011. e greying of the baby boomers. Acentury-long view of ageing
in European populations. In Statistics in focus. 2011, č.23, s.1-11. ISSN1977-0316
MITKOVÁ, Ľ. 2014. Generačná výmena na trhu práce Slovenskej republiky. In Hori-
zonty podnikateľského prostredia 3. [CD-ROM]. Bratislava : Univerzita Komenského
vBratislave, 2014, s. 111-120. ISBN978-80-223-3767-0
PAPÍK, M. 2015. Comparison of asset structure of insurance companies and pension
funds. In Globalization and its socio-economic consequences : part 2. 2015, s. 551-
558. ISBN978-80-8154-145-2
RENTKOVÁ, K. 2010. Komparácia Lisabonskej stratégie aEurópy 2020. In Scien-
tia Iuventa 2010. [CD-ROM]. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2010, s.
1-11. ISBN978-80-8083-965-9
STACHOVÁ, P.2012. Seniori vekonomike - potenciál rozvoja. In Horizonty podnika-
teľského prostredia. [CD-ROM]. Bratislava : Univerzita Komenského vBratislave, s.
219-224. ISBN978-80-223-3347-4
Elektronické dokumenty
BAROŠOVÁ, M. 2009. Seminár: Implementovanie zásady rodovej rovnosti na pra-
covisku. In Komisia rovnosti príležitostí žien amužov KOZ SR. [online]. Piešťany,
29.5. 2009 Dostupné na internete: http://www.ceit.sk/IVPR/images/IVPR/pre-
zentacie/Barosova/Rodovy_mzdovy_rozdiel.pdf.
EUROSTAT. 2015a. Gender pay gap statistics. Eurostat - Statistics Explained. [onli-
ne]. [cit. 2015-12-16]. Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/eurostat/statis-
tics-explained/index.php/Gender_pay_gap_statistics.
EUROSTAT. 2015 b. LFS: Employment by sex, age and economic activity (from 2008
onwards, NACE Rev. 2) - 1 000 [lfsa_egan2].
EUROSTAT. 2015c. LFS: Employment rates by sex, age and citizenship (%) [lfsq_ergan].
EUROSTAT. 2015d. LFS: Gender pay gap in unadjusted form in % - NACE Rev. 2
(structure of earnings survey methodology) [earn_gr_gpgr2].
EUROSTAT. 2015e. LFS: Population by sex, age, citizenship and labour status (1 000)
[lfsa_pganws].
EUROSTAT. 2015f. Population: Live births (total) by month [demo_fmonth].
EUROSTAT. 2015 g. Population: Structure and ageing [demo_pjanbroad].

80 Ľudmila Mitková
EUROSTAT. 2015h. Population: Structure indicators [demo_pjanind].
EUROSTAT. 2016. ILC: Distribution of population by sex and age (source: SILC) [ilc_
lvps01].
ŠEBO, Ján. 2016. Slovensko čakajú dve krízové vlny dôchodkov. [online]. [cit. 2016-02-
11]. Dostupné na internete: http://www.asdss.sk/4169.
Kontaktná adresa autora
Mgr.Ľudmila Mitková, PhD.
Fakulta managementu Univerzity Komenského vBratislave
Odbojárov 10, 820 05 Bratislava
Mail: ludmila.mitkova@fm.uniba.sk