Content uploaded by Slávka Karkošková
Author content
All content in this area was uploaded by Slávka Karkošková on Oct 29, 2017
Content may be subject to copyright.
A preview of the PDF is not available
Sociálna práca s páchateľmi a obeťami sexuálneho zneužívania detí
Abstract and Figures
Cieľom publikácie je pozdvihnúť kvalitu sociálnej práce s obeťami a páchateľmi sexuálneho zneužívania detí (CSA) v podmienkach Slovenska. Autorka ponúka najprv stručný úvod do forenznej sociálnej práce a následne prechádza k analýze systému, do ktorého je forenzná sociálna práca „votkaná“ v podmienkach Slovenska. Analýza zároveň upozorňuje na nedostatky týkajúce sa forenznej sociálnej práce s páchateľmi a obeťami CSA na Slovensku. Ďalej sa zameriava na páchateľov CSA, pričom uvádza kľúčové poznatky, ktorými by mali disponovať (nielen) sociálni pracovníci, prichádzajúci do kontaktu s touto klientelou. Zároveň navrhuje model multidisciplinárneho prístupu k týmto jedincom a podrobnejšie popisuje intervencie, ktorých sa môžu zhostiť špecializovaní sociálni pracovníci. Pozornosť venuje aj obetiam CSA, pričom zhromažďuje kľúčové poznatky nevyhnutné pre porozumenie tejto obzvlášť zraniteľnej klientele. Ponúka taktiež model komplexnej starostlivosti o obete, s dôrazom na rolu špecializovaných sociálnych pracovníkov. Napokon navrhuje súbor opatrení pre skvalitnenie forenznej sociálnej práce všeobecne i špecificky vo vzťahu k problematike CSA.
Figures - uploaded by Slávka Karkošková
Author content
All figure content in this area was uploaded by Slávka Karkošková
Content may be subject to copyright.
Monografia neprináša právnu analýzu problematiky sexuálneho zneužívania detí (hoci na viacerých miestach odkazuje na relevantné legislatívne aspekty a ponúka tiež stručný právny predhovor), ale kladie si za cieľ sprístupniť aktuálne vedecké poznatky, bez zohľadnenia ktorých môže byť aj právne uchopenie problematiky náchylnejšie na omyly.
V prvej kapitole autorka približuje skutočnosť, že definície a chápanie sexuálneho zneužívania detí sa v epidemiologických štúdiách, politických a práv¬nych dokumentoch rôznia. Analyzujúc tieto rozdiely a opierajúc sa o poznatky zo sociálnych vied, práva, vývinovej psychológie a etymológie, ponúka konceptuálny model sexuálneho zneužívania detí, v ktorom sú identifikované kľúčové komponenty tohto fenoménu. Úvodná kapitola prináša aj údaje o prevalencii sexuálneho zneužívania detí a o faktoroch, ktoré sa podieľajú na latencii tohto fenoménu. Dotýka sa tiež problematiky výskytu krivých obvinení ako aj obvinení zo sexuálneho zneužívania detí v kontexte poručenských sporov po rozchode alebo rozvode rodičovského páru.
Druhá kapitola sumarizuje kľúčové vedecké poznatky o mužoch, ženách i mladistvých osobách, ktoré sa dopúšťajú sexuálneho zneužívania detí. Zdôrazňuje skutočnosť, že nie všetci páchatelia sexuálneho zneužívania detí sú sexuálne deviantní a teda negatívny nález pri sexuologickom znaleckom vyšetrení nemožno chápať ako dôkaz, že osoba skutok spáchať nemohla. Kapitola prehľadne sumarizuje aj teórie vysvetľujúce sexuálne delikventné správanie a detailne približuje grooming (manipuláciu) ako súčasť konania a uvažovania páchateľov. Pozornosť venuje aj významu a kľúčovým komponentom intervencií voči páchateľom (vrátane terapeutických intervencií, probačného dohľadu a ochranných opatrení).
Tretia kapitola monografie je zameraná na obete sexuálneho zneužívania detí. Okrem ich profilu približuje následky primárnej viktimizácie, fenomén tzv. kontraintuitívnych reakcií na primárnu viktimizáciu, poukazuje na riziko a časté podoby sekundárnej viktimizácie obetí a problematiku vyhodnocovania všeobecnej a špecifickej vierohodnosti obetí.
Štvrtá kapitola sa sústredí na problematiku výsluchu detí – suspektných obetí sexuálneho zneužívania. Sumarizuje aktuálne vedecké poznatky o pamäti a výpovedi obetí sexuálneho zneužívania, objasňuje základné podmienky výsluchu detskej obete, opisuje postup výsluchu detskej obete a načrtáva stratégie na vysporiadanie sa so situáciami, kedy detské obete pri výsluchu neodhaľujú svoje zážitky.
Záverečná, piata kapitola upriamuje pozornosť na ľudský faktor a s ním späté riziká zlyhania v procese zhromažďovania a posudzovania dôkazov v prípadoch podozrení zo sexuálneho zneužívania detí. V tomto ohľade poukazuje na riziko predsudkov a kognitívnych skreslení u profesionálov, na prvky zabezpečujúce efektivitu výcviku profesionálov realizujúcich výsluchy poškodených, a napokon aj na potrebu reflektovania a prevencie sprostredkovanej (sekundárnej) traumatizácie profesionálov.
V prílohe publikácie zároveň čitatelia a čitateľky nájdu prehľadne štruktúrovaný návod na vedenie výsluchu u detí, u ktorých je podozrenie že sa stali obeťami sexuálneho zneužívania detí. Ide o slovenský preklad tzv. NICHD protokolu, ktorý je vo svete považovaný za zlatý štandard vo vedení takéhoto výsluchu.
Príspevok približuje identitu niektorých problémov spätých s objasňovaním, vyšetrovaním a stíhaním prípadov sexuálneho zneužívania detí - zvlášť pokiaľ ide o tie prípady, kde páchateľom je osoba, ktorá je vo vzťahu k dieťaťu osobou blízkou. Za kľúčové determinanty možných zlyhaní v riešení predmetnej problematiky autorka považuje: 1. absenciu špecializovaného vzdelávania dotknutých profesií, 2. fokus na vyšetrovanie vierohodnosti obetí bez náležitého zohľadnenia tzv. kontraintuitívnych reakcií, 3. nedostatočnú ochranu práv (a absentujúce právne zastúpenie) maloletých obetí incestu, 4. legislatívne limity pre možnosť využitia mediácie medzi obeťami a páchateľmi aj pri takto závažných deliktoch.
