Content uploaded by Stano Pekar
Author content
All content in this area was uploaded by Stano Pekar on Oct 31, 2017
Content may be subject to copyright.
Cestaza
taiomstvom
solifug
der = pavdk) a podlh hrbatdho vzhlhdu ich
inde volajf camel-spiders (angl. camel =
tava - velbloud). A zatial do anglick6
sun-spiders (sun = slnko) a Spanielske ar:'-
fias del sol (arafla = paviik, sol = slnko)
vyjadrujri afinitu k slnku, latinsky nizov
Solifugae je odvodeny od tendencie skry-
varia sa pred slnkom. NajpozoruhodnejSie
meno, hair-cutter (angl. hair = vlasy, cutter
= strihad), pochldza z iuLnej Afriky. Je
odvoden6 od predstavy, ie solifiigy radi
zahezaji do vlasov, ktor6 nakoniec strihajri
chelic€rami, aby sa z nich vyslobodili.
Dospel6 solifiigy dosahujf velkosti od
I do7 cm. Okrem Austrilie a Antarktidy sri
roz5iren€ v pri5tiach a polopriStiach subtro-
pickych a tropickych oblastf v5etkych kon-
tinentov. Niekolko druhov zasahuie dokon-
ca ai do mierneho pisma. V Eur6pe sa
solifugy vyskytujri len v najjuZnejiich oblas
tiach Pyrenejsk6ho, Apeninsk6ho a Balkin-
skeho poloostrova a na ruskych stepiach.
Stretnrit sa s nimi vSak nie je lhhk€, pretoZe
sa vyznaiujri skrytym sp6sobom Livota.
Dodnes bolo popfsanj'ch okolo 1 000 dru-
hov patriacich do 12 d,etadi. KedZe naiviac
druhov bolo ndjdenych v Afrike, predpo-
kJadi sa, Le prive tam vznikli.
Prv6 solifrigy boli nijden€ uZ vo vrswich
karb6nskeho veku, t.i. pribliZne pred 300
mil. rokov @etrunkevitch l9l3), spolu
s inymi recentnymi skupinami pavrikovcov,
ako sri bidovce (Uropygi, Amblypygi), roz-
todovce (Ricinulei), kosce (desky sekidi
- Opiliones) a pavfky (Araneae). Zafylo-
geneticky najpribuznej5ie solifiigam sri
povailovan€ Stririky (Stirci - Pseudoscor-
piones), ktor6 si znime ti zo stredn6ho
dev6nu. Hypotdza o blizkei pribuznosti
solifrig a St'tirikov bola vysloveni ui na za-
diatku minul€ho storodia @<irner l9O4)
L odwedy je bezvrihradne akceptovand
(Van der Hammen 1989).Je to predov5et-
kym kv6li vetkej podobnosti stavby cheli-
ctr anepritoflrnosti kolena na kondatinfch.
Len nedfvno Dunlop (2000) na ziklade
detailn6ho Stfdia morfol6gie chelic€r
naznaii, Le najbhiiimi pribuznymi solifrig
nie sri len Stririky, ale aj niektor6 skupiny
roztodov (Acarina). My sme sa rozhodli
poziet sa na tento probldm z rnej strany,
a to porovnanim karyotypu oboch skupin.
Zatial to z1kladn6. rtdaie o chromoz6moch
Stririkov a niektorych d?rl5ich ridov pavf-
kovcov (pavdkov, koscov, 5korpi6nov) sri
znlme uZ desiatlcy rokov, solifiigy patria
medzi skupiny, ktorych karyotyp nebol
doposial Studovany. Prive karyotyp solifrig
bot tym taiomstvom, za ktorin sme sa
vydali do Izraelu na Ustav priStnej ekol6gie
(facob Blaustein Institute for Desert Ecolo-
gy). Ustav sa nachfdza piarno v strede
Negevskej pfSte (obr. vid str. 9), v oblasti
s hojnym vyskytom tychto Zivodichov,
v oize Sede Boker.
Nachytat soliftigy nie je zrovnajednodu-
ch6. I najvdiii svetovy odbornik na trito
skupinu E Punzo z uriverzity v Tampe na
Floride prtzniva, Ze lov solifrig je lot6riou.
Je to preto, Ze solifrigy majri knitku sez6n-
nu alrcivitu, sf aktivne v noci a aL na niek-
tor€ vynimky Zijf dast' svojho Livota edafic-
ky (t.i. zrhraban€ v zemi). Prvy defi som
(S. Pekdr, pom. red.) sa na lov vydal do
Vjstraine (aposematicbl sfarbmj druh Gaho-
des arabs
(Galeodidae),
aelihosl
5 cm, azbudauje
dajem
jedouatCho
liuoiichal Soliftga n Opar-
belh (3 cm) patri h najhojnfiilm druhom soli-
ftgNegnshej pillte, dole
Stano
Pek6r,
Jiii Kr6l, Martina Hruikove
Bude red o pomerne malej skupine
pavrikovcov,
ktord svojim mon5tru6znym
vzhladom urdite uprita kald€ho. Zdstupcovia
teito skupiny sa v eR ani na Slo-
vensku
nevyskytujri,
a
preto si dovolim wrdit, Ze ich mdlokto
v Zivote videl. Tieto
archaickd
pavfkovce sri dokonca
prehliadan€
i mnohymi arachnol6gmi a dodnes
tak skryvajri vel'a taiomstiev.
Solifrigy (Cbelicerata: Aracbnida: Soli- tenstein 1797>.To stadilo na to, aby sa
fugae) nrh66ajrd mnohim I'udbm hr6zu. Je v l'udbch aridnych oblastf zakorenili pred-
to asi kv6li ich podobnosti k hlodavcom: sudky o nesmiernej agresii solifrig. AIe nie-
majti srstnati vzt{ad avdaka znatne roni- len s mySami si ltrdia plietli solifrigy. D6ka-
nut6mu syst6mu vzdu5nic v zadodku sri zom toho sri rozlidn€ men6, ktord im
vel?nirychle.UZvStaromzikonesadodita- priradili. Vdhka ich podobnosti k pavf-
me, ie FitStincov suZovali ,,myii", licor6 im kom di Skorpi6nom a rychlemu pohybu sd
sp6sobovali hryzn€ rany. Je vel?ni pravde- niekde narivan€ wind-spiders alebo
podobn6, Le to boli prive solifiigy (tich- wind-scorpions (angl. wind = vietor, spi-
25
Ziva1l2OO4 www.cas.czlziva
malleola
pohlavny
owor
xr
(5l
LI
ol
ol
EI
o_l
ol
oL
c)
E
-o
(U
\
okolia Sede Boker. Negevski pri5t je tam
doslova posiata kameimi a trk som zaial
obracaf jeden za druh'im s nidejou, Ze pod
niektorymi budri solifugy ukryt6. Po solifu-
gach viak nebolo ani stopy. Zmieren'i
s nefspechom som to po pfr hodinich
chcel vzdat. Vtom som odvritil kamefi a ...
sedela tam krisna soli-ftiga. OkamZite som
po nej siahol, ale zrazlu
bola pred! Zmizla
mi priamo pred oiami. Nechdpal som, kam
sa mohla skryt. Vtedy som poznal, Le
k rispe5ndmu lovu solifug je potrebn6 maf.
okrem Stastia
i rychle ruky. V priebehu dhl-
Sich dvoch hodfn sa mi podarilo chytit' dve
samice druhu Galeodellus darius, jednu
samicu Galeodes arabs (Galeodidae),
ktor6 dosahovali 5-5 cm, a jedn6ho samca
druhu Oparbella aciculata (Solpugid.ae).
Solifugy som doniesol do laborat6ria. Kole-
govia boli nimi nad5enf rovnako ako ja.
Mnohi z nich solifrigu zblizka nikdy nevide-
li, hoci v Sede Boker bjvajn uZ niekol'ko
rokov.
Pri prehliadke tela solifug na prvy po-
hlhd upritajf ich mohutn€ chelic6ry (vid
obr.). Sri dvojilinkovd ako u niekolkych
inych skupin pavfkovcov (napr. pavfkov).
Oba ilfnky majri na vnritornej strane nie-
kolko radov zubov, ktor6 slitLia na spraco-
vanie potravy. Podet zubov v radoch je
zilrovei d6leZitym taxonomickym znakom.
Chelic6ry solifrig viak na rozdiel od pani-
dich m6Zu pracovat' nezfvisle na sebe,
vdhka domu si naozai efektivne. Najlep5ie
to bolo vidiet pri spracovivani lariev mri-
diarov (potemnik - knebrio sp.). Larvu
doslova srihali, posrivajric si ju z jedn6ho
konca na druhy a spit. T!'m z nej vplidali
vnritornosti, ktor6 sa zachytdvali v hustom
ochlpeni predristneho priestoru. Solifrigy
pravdepodobne nemajf jed, preto pri
uhryznutf neolravia Zatial boli jedov6
buiky nijden€ len u jedn6ho indick6ho
www.cas.czlziva
Wuo: scbima morfohgie sarnca
solifiigy. Ck"-
fot honlatin: ctc
- coxa,
fe - femar gb -
gnathobasis, mt - rnetAtArsus,
Po - postfe-
rnur,
Pr - prefemux ta - tLrstts, ti - tibia,
tr - trochantex trl - trochanter I, n2 -
trocltanter 2. Orig. M. Hrulhoad ) Dilciirjm
orgdnom solifiig sil bahinihouiti prisaufo na
pedipalpoch. Soliftgt ich m6lu aktiane oulddaf
- u hludc je prisauha zatiahnutd u ilzhej itrbi-
ne (uprauo nahoy'e), uon je uytlaiend aZ tesne
pred poulitim (uprauo dole)
druhu (Aruchami a Rajulu 1978>. Pri zdolf-
vani koristi sa tak musia spolhhnft na silu
chelic€r. Uhryznutie je bolestiv€ a vzhla-
dom na zvy5ky potravy, ktor6 sa na zuboch
chelic6r zachytia, existuje reilne nebezpe-
ienstvo prenosu mikroorganizmov do rany.
V d6sledku toho m6Ze rana hnisaf a poma-
ly sa hojit.
U dospelych samcov Wrasta na dorzfllnei
strane chelic6r nrllitny orgin - skleroti-
zovany a dasto bidikovity iwar, nrany fla-
gellum (vid obr.). Jeho tvar je druhovo Spe-
cificky, a preto sa predpokladS., Le hrit
viznamnf rilohu pri rozmnoLovani. Verilo
sa,
Le ho samci pouiivaji pri prenose sper-
matof6ru. Laborat6rne pokusy vSak ukfza-
li, Le aj samci s amputovan'im flagellom sa
dokiza'li rispe5ne pirit (|unqua 1966).
Prav6 funkcia flagella tak zostiva naC[alej
neobjasnenl, hoci niekolko neoverenych
hypot€z stele existuie. Iamoral (1975) sa
domnieva, Le flagellum produkuje nezn6-
my ferom6n, zatirlto Cloudsley-Thomp-
son (1977) veri, Le saiedn6 o komunikadny
nfstrojpri dvorenf.
Distdlne dasti pedipalpov sri ozbrojend
prfsavkami, zatial do nohy (okrem 1. p6ru)
sti zakonden6 drdpkami. Je zaujimav€, Le
prfsavkim solifug nebola doposial venova-
n5. patri(nt. pozornost, ich funkcia bola
dokonca dlhri dobu z6hadou. AZ do 2O. ro-
kov minul6ho storodia sa arachnol6govia
domnievali, Ze ide o chemoreceptor (Hing-
ston 1925). Prisavka shiZi predovSetkym
k podivaniu koristi, ale pouLivani je aj
v bojoch, pri dvoreni a samozrejme pri
lezeni. Stavba prisavky je vskutku pozoru-
hodn6. V kl'udnom stave je schovanf v Str-
bine (vid obr.) a tesne pred pouZitim je
vytladeni hemolymfou von v podobe bal6-
nikovit6ho riwaru ziroveir s neznimou vis-
k6znou litkou, ktori zabezpetuje tesnd
prilhutie k povrchu (vid obr.). Vdhka tomu
dokfZu solifugy hravo zdolat i hladky
povrch. Podobny orgfn sa nevyskytuje
u Ziadnych inych pavfkovcov. Niektor6
pavuky majri sice prfsavky (lepiie poveda-
n6 chumide prisavkovitych chlpov, nazyva-
n€ scopulae), ale tie pracujri na odliSnom
principe. Zatial do prfsavka solifrig je a,ktiv-
ny orgin (ovlidanf soliftigou), scopulae
panikov sri pasivne - k prilhutiu vnrZi-
vajitkapilStrne sily.
Okrem prisavok nesf pedipalpy nespo-
ietn€ mnoZstvo dlhych jemnych kolmo
odstivajfcich chlpov (vid obr.). To sri
mechanoreceptory ktor6 slitLia k hmatovej
(<ontaktnej) identifikicii okolia, vriltane
koristi. Hoci solifrigy majri pomerne velk6
oti, zdt. sa, le ich najd6leZitejSim zmyslo-
vym orgdnom je hmat. Pedipalpy pouLiva;jrd
ako tykadlt - ma|d ich natiahnut6 dopre-
du a opatrne nimi ohmatixairi kaZdf pre-
k6Lku. Na hmat sa spoliehajf aj v dobe
odpoiinku. Podlh vydnievajfcich koncov
pedipalpov sa d5. dasto poznat miesto ich
fkrytu.
Skutodn6 chemoreceptory majri solifugy
umiestnen€ riplne inde - na ventrilnej
strane posledn6ho piru n6h. Nazyvajri sa
malleoly (vid obr.) avyzeraji ako miniatrir-
ne pluhy - nimi sa soliffgy preru5ovane
dotykajf povrchu p6dy. To, Le ide o org6n
zachytixajtici pachy, prezradrla iba histolo-
26 liva1l2OO4
Tiito hrdsna samica (5,5 cm) r. Rhagodes sa ndm
za naiu starostliuost' odmenila nahladenim
uajiioh
gicki Stfrdia. Zda sr, Ze malleoly solifugam
pomihajfi lokalizovat potravu a opain€
pohlavie. ei je to vSak naozaj tak, prczracli
aL dtalli vyskum.
Vrltme sa sp?it
k lovu soliftlg. E Punzo vo
svojej monografii o biok5gii solifrig (1998)
raclf, Le ovela ef-ektivnejSfm sp6sobom
lowr, neZ je inclivicluldlny zber, sir zemn€
pasce.
Na
lokalite Sayereth
Shakecl,
ktori sa
nachidzlt na severnom okraii Negevskej
pfrSte, sa v5ak solifug clo pasci nechytilo
nroc: jeclna
samica clruhu Biton climitrieui
(Daesiidcte), jeden samec clruhu Opeubel'
lcr sp. a dve nymfy druhu Gnosippus sp.
(Daesiidae). flloven€ nymfy nzrm urobili
nesmiernu radost. Ocl zadiatku bolo totiZ
jasn6, ie na ziskanie chromoz5mov su
vdaka iastym deleniam tkanivovych buni-
ek najvhodnefSie prfve juveniln6 Stfdif.
BohuZia[, radost' trvala velmi kritko. Ani
jedna z nymf nepreZila v laboratoriu viac
neZ tri dni.
Stretnlrtie s nymfami solifug je naozajst-
nou vz1cnosfou.
Je to naimzi kv6li ich tak-
mer striktne eclafick6mu sp6sobu Zivota.
Tento iivotny Styl zadina ocl samotnych
vajidok, ktor6 samice mnolrych druhov
naklaclfi na dn<>
svoief nory. Vajiika sfi
pomerne velk€ (l-3 mm) a.m6ie ich byt aZ
200 (vid obr.). Neobvykl6 su prv€ dve
vyvojove Sticlii (instary) soliftlg, pretoZe
neprijimajir potravu. Prvy instar (larva) je
naviac nepohyblivy. Preto mlade soliftlgy
zosttrvaji pospolu lrL do tretieho instaru.
Potom sa uZ rozliezajf, pretoZe sa z nich
stlivajfi rychli dravci, ktori sa nezastavia
ani
pred kanibalizmom. Sk6a nel dosiahnu
dospelosti, sa edte 7-l0krit zvledfi. Onto-
gentza bola doposiaf Studovani len u pir
druhov, u ktorych bolo zistend, Ze soliftlgy
sfi schopn6 uskutodnit' kompletny vlvoj
v priebehu jedn6ho roku! To je priam ne-
uveriteln6, zvllit ked' si uvedomime, Le
niektor6 druhy dosahujrh velkosti nieko-
l'kych centimetrov.
Len p/ar
dni pred odchodom domov ma
lyhlhdal indicky kolega s ulovenym sam-
com solifr-'rgy
druhu Galeodes fuh-tipes
(3,5 cm;, z ielade Galeodidae. Cel6 telo
tohto druhu je doslova obsypand dlhymi
jasnoZltymi chlpmi. Anglicky n6zov solifug
sun-spiders v tomto prfpade sedel ako uli-
aq - samec skutodne Liaril ako slnko.
Ikaj5i druh som nikdy predtym nevidel.
Kolega Rao tvrdil, Ze podobnych ,,pavf-
kov" je na jeho lokalite velA, a tak som sa
s nfm rrydal priamo do ter6nu. Solifug tu
bolo veru dost. Zial'vSetky, s ktorymi sme
sa stretli, patrili do druhu Rbagodes trico-
lor z (el'. Rbagodidae. Tito ielhd zahriuje
soliftlgy, ktore sa morfologiclcy adaptovali
na edaficky sp6sob Livota. Na rozdiel od
epigeickych druhov majrlr
skrftend kondati-
ny a podlhovasty abdomen. Celf celhd
dnes predsta\rlie nesmierny taxonomicky
probl6m. Napr. v oblasti Blizkeho vychodu
bola vdi5ina druhov popisanf Roewerom
zaiiatkom 4O. rokov minulEho storodia.
Popisy sr-'r
vSak natolko nedokonal€, Ze ked
sa Levy a Shulov (1964) snailli tfito skupi-
nu zrevidovat, museli sa svoiho fimyslu
vzdat. Odltedy sa o to nik iny nepok(rsil,
a tak dodnes nevieme, kolko druhov ie[.
Rhagodidae v oblasti Blizkeho vychodu
vlastne iije. Revizia ostatnych blnkovi-
chodrrych ielhdi solifug uskutodnen6
Ziva 112004
Vleuo nahoie: K monitruiznemu uzhlhdu soli-
fig prispieuajil aj mohutni cheliciry, opatreni
drobnlmi zubmi na uniltornej snane (G. arubs).
Foto M. Hruihoud I Vleuo dole: Dlhi jemni
chlpy na pedipalpoch slillia solifrigam h hma-
touej identifihdcii oholia (G. arabs). Foto
M. Hruibouri
Levym a Shulovom dopaclla lep5ie. Celkovo
bolo v tejto oblasti nijdenych 42 clruhov
patriacich clo 4 delhcli,
priiom druhovo naj-
Vprauo nahole:
Malleoly umiestneni
na uentrtil-
nej strane poslzdniho pdru honiatin majil prau-
depodobnefunhciu
chemoreceptorou
(G.
arabs)
)
Vprauo dole: Vajiiha solifiig majil u priemere
al 3 mm (Rhagodes
spp.). Snimhy S. Pehdra
(neni-li uuedeno
j inah)
bohat5otr je del. Galeodidae (16 druhov).
Polovica druhov je v5ak
popfsanf iba v jed-
nom pohlavf (naiiastejSie samidom). To
znameniu Ze sa sfce m6Zeme te5it na nov€
27 www.cas.czlziva
druhy, ale rovnako tak sa objavia aj synony-
ma (a to v pripade, ked' samec a samica
toho ist6ho druhu boli popisan6 pod
dvomi r6znymi menami). Situicia sa
v dohlhdnej dobe zrejme nezlep5i - solifu-
gy stoja jednoducho na okraji vedeck6ho
z6ujmu. Ved v Eurizii a v Mediter6ne sa
teito skupine systematicky venujti ibadv{a
arachnol6govia, A. Gromov z Kazachstanu
a H. K. El-Hannawy zEgypta.
Po nivrate domou sme sa s ohromnou
horlivostou pustili do prdce. NaSa snaha
v5ak bola sprevidzanf netispechmi. Z tka-
niva dospelcov sa nfm v6bec nepodarilo
ziskat chromoz6my. Nakoniec nim zostala
poslednf samica neznfmeho druhu r.
Rhagodes z iel. Rbagodidae, ktori
k na5emu velk€mu prekvapeniu naklidla
vajiika. Ba io viac, z vajfdok sa asi zamesi-
ac vyliahli larvy. Vtedy sa na nis konedne
usmialo Stastie,
pretoZe z ich tkaniva sme
ziskali podetn6 mitotick€ metafflze chro-
moz6mov a solifiigy ndm tak nakoniec
svoje tajomstvo prezradlli. Ako prvf na
svete sme mali moZnost uzrief ich chro-
moz6my. Ako vyzerull? Tak to je zatial
na5im tajomstvom. Karyotyp solifiig dfva
zapravdu Dunlopovym zfverom o blfzkej
pribuznosti solifiig s primitivnymi roztoi-
mi. Aky to bude mat vplyv na prehodnote-
nie predsti: o fylogenetickej prfbuznosti
r6znych skupfn panikovcov, ukiZu ai dal-
5ie Stfdie.
easf privodce
pfeddasn6ho
hynuti
Jaroslav
Urban
Lipa se v poledov6 dobd stala podstat-
nou sloZkou smf5en6ho dubov6ho lesa.
V bukovych oblastech ji postupnd vytlado-
val buk a iedle (na severu smr$ do mfst,
kter6 tyto dieviny nemohly opanovat.
Ziborem ptidy pro zemdddlswi nastal
s ristupem lipy i tistup doubrav. Prvotnf
pifdinou mizeni lipy z lesri byla pastva.
Zna(nd ji po5kozovalo tak6 ziskivini krm-
ndho listi na zimu a tEiba dieva a lf'ka.
V poslednf dobd musela lipa (stejnd jako
iada jinj'clr listnatych dievin) ustoupit stej-
norodym a stejnovdkym plantfZfm smrku
a borovice a ripln6mu vltladeni z hospo-
diiskych lest se ubrdnila jen diky siln6
vymladnosti. Na jedn6 strand ji dlovdk
vytladil z lesr na plochy zemdddlsky a les-
nicky obtiZnd vyuZitelne, na strand druh€
ji v5ak na rirodnych ptidich (zvl65td
v doubravach) holoseiemi a sniiovinim
obmyti nezfimlrnd podpoiil a zptsobilieji
pomistnf pievlddnuti.
Zato ve voln€ krajind a v pifm6 blfzkos-
ti lidskych staveni se lipa odedfvna pdsto-
vala a byla chrdndna. Vysoce se cenila ve
vdelaistvi fako medonosnd dievina. elo-
vdku mj. poskytovala i l6divy kvdt a jeho
pifbytky dobie chrfnila pied boiivymi
vdtry. V jejfm blahoddrn6m stinu 1id6
v dobd letnfch veder dasto odpoiivali po
namlhavt polni pr1ci nebo se schizeli
k rriznym rodinnym a spoledenskych udi-
lostem. Jako prisobiv€ krajinn6 dominan-
ty lipy esteticky dotvfiely Zivotni prostfe-
di dlovdka. Ne nadarmo byla lipa
symbolicky uctivanou dievinou Slovanri
a ne nadarmo je i v souiasnosti povaLov|-
na za tzv. uSlechtilou dievinu, kteri
i modernfmu dlovdku piinlSi mnoho-
stranny uZitek.
U nis se piirozend vyskytu je lipa srdditf
(filia cordata) a lipa velkolistd (T platy-
phyllos) s podetnymi piechodnymi forma-
mi. Obd lipy maji iako solitdry krdtk€
kmeny s ko5atou korunou, v porostnim
zipoji Stihlou a vysoko nasazenou
korunu.
Na stanoviStd jsou velmi nendrodn6, pii-
demZ v niZSfch polohach pievlldl lipa srd-
iit6 a ve vy55fch lfpa velkolistd. Nejl6pe
www.cas.czlziva
prospivajf na hlubokych a piimdienE vlh-
kych ptdnch. ProtoZe dobie sni5ejf zasti-
nEni, daif se jim i v podrostu. Bohatym
olist6nfm vybornd zastiiuji ptidu a opadl€
listy po rozkladu pridu obohacuif o kvalitnf
humus.
I.ipa je dievina neobydejnd vitilni. Dobie
sniii mrin, silny vitr, poSkozeni ztrdii, oiez
i piesazovlni. Trpf jedind nadmdrnym
suchem, dlouhodobymi ziplavami a piipad-
nd korni spflou. Zato velmi citlivd je na
posypov6 soli pouZivan6 k zimnimu o5et-
ienf komunikacf a nesvdddf jf ani siln6
imisnf zatiLeni ovzdu5i. Ye vydlliddnych
a vyasfaltovanych ulicfch m6st a obcf
ndkterd druhy (rlavnd lipa srdditi a lipa
zelenS.
- T. x eucblora) na podzim pied-
dasnd shazuji listi, dimZ se zkracuje jejich
vegetadnf doba.
Rovndi v6lnj'ch biotickych Sktdct (ze-
jm6.na hub a hmyzu) mi lipa pomdrnd
milo. Z hmyzich listoZravych druhfi patii
k nejviznamndjiim polyfilgni pilatka lipo-
vi (Caliroa annulipes), kterl, se u nis nej-
dastdji piemnoZuje prdv6 na lip6ch. Jeji
nirhl6 piemnoZeni spojen€ s 5O ai 8O%
po5kozenim listu isme sledovali v r. 1999
na L5 aL 3olete lipd srddit6 v brndnsk€
mdstsk6 iisti Zaboviesky. Podstatnd slabSf
(asi 2O%)
po5kozenf isme tam zaznamenali
jeStd
v r. 2OOO.
Kromd t€to pilatky se na lis-
tech lip silnd piemnoLovala mdice zdob-
natka lipov6 (Eucalipterus tiliae). Na
jejfch tekutych vykalech (medovici) se
hojnd vyvijely vieckat€ houby ze skupiny
dernf, kter6 ve formd tmavych sazovitych
povlakri pokryvaly listy a viraznd tim ome-
zovaly jejich asimilaci. MenSi ztrity asimi-
ladnf plochy ptisobily housenky velmi hoi-
n6ho drobn€ho motyla Bucculatrix
thoracella. Ty vSak, na rozdil od pilatky,
listy zpotittku vZdy krdtce minuji a teprve
pozdiji oLiraji ze spodnf strany, piidemZ
tyto jeiich poZerky jsou od poZerkti pilatky
jen obtfZnd odli5itelnd. Celkem zanedba-
telnd lfpy oslaboval roztod lipory (Eriop-
byes tiliae), ktery na listech hojnd vqiiel
nejenom halky, ale i erinea (plstnat6 cho-
mfdky).
Dosp€lci a housenice pilatky lipov€
Pilatka lipovi (C. annulipes) patii do
blanokifdleho hmyzu z del. pilatkovitych
(Tbntbredinidae). Jejf dospdlci jsou 4 aL
5 mm dlouzi a (s vyjimkou dfstednd pro-
svdtlenych noh) celf derni. Tak6 piedni
kiidla majivbazilni polovind (aLpo plam-
ku) ztmavli. Podle zadnich holenf, kterd
jsou v bazalni tietind svdtle, ji snadno odli-
Sfme
od velmi podobn6 a sadaisky viznam-
n€ pilatky tie5iov€ (Caliroa cerasi), jeiiL
zadni holend jsou vZdy cel6 dern6.
Lawy (tzv.
housenice)
jsou 1,2-10,3 mm
dlouh6 a v hrudni idsti silnd rozSfien€..
Trup majf Llutavi s tmavozelend prosvftaji
cim stievem, pokryty naZloutlym (u pilat-
ky tie5fiov6 dernym) hlenem. Drobnd a do
piedohrudi zataLitelnl. hlava je u mladych
housenic jednobarevnd sv6tle hnddi,
u housenic stariich s dernohnddou skvr-
nou, tehnoucf se v jeji zadni idsti zhruba
od firovnd dernych odi k temenu. Mezi
wiii a piednfma nohama jsou nipadnd
velk6 dlfnkovane cervikilni ilitzy. Hrudnf
nohy jsou krftk6 a silnd a jejich 2. a 3. pir
je pleviind tmavd zbarveny. Na 2.-8. ilin-
ku zadeiku jsou dobie vyvinut6 panoLl<y,
po5inky (tj. panoLky na konci zadedku)
chybdjf. Housenice celkovym vzhledem
velmi piipominaji drobn6 slimdky, zakter€
byly zpotitku take mylnd povaiovflny.
Vyvoi
Pilatka lipovf je Siroce rozifieny eurosi-
biisky druh, ktery dlov6k zavlekl do Sever-
nf Ameriky. Na rozdil od mnohe m znimEj-
5f pilatky tie5iov€, Liljici na ovocnych
dievindch (hlavni na tieini a hru5ni),
skoro vyhradnd napadS, lesni dieviny
a z nicln pak zsrl1(td lipu, vrbu, dub a biizu.
Vlastni pozorovdni nalipitcla hlavnd v Brnd
a v men5f miie na ndkterych dalSich mfs-
tech na Moravd ukazuji, Ze Skridce napadS,
jen ndkter6 druhy lip. Bezesporu nejdastd-
ji osfdluje lipu srdiitou a daleko m6nd lipu
evropskou (T.x europaea), coZ je dasty
spontinni kifZenec lipy srddite a lipy vel-
kolist6. Pilatka nebyla nalezena na lfpd vel-
kolist6, ani na hojnd v Brnd pdstovane lipd
zelene (7. x eucblora = T. cordata x T. da-
systyla),lfpd stiibrn6 (7. tomentosa) a lipd
iapikat€ (T petiolaris).
Dospilci pilatky se u nis lihnou nejdas-
tdji ve 2. dekddE kvdtna, a to z kokont
umfstdnych pievflLnd v hrabance. Brzy po
vylihnutf se
piii a oplodndnE samidky zal€-
ttrxaji do spodnfch ddstf korun hostitel-
skych dievin ke kladeni vajitek. kitkym
pilovitym klad6lkem piitom neidiive naiiz-
nou spodni listovou pokoZku a mezi ni
a listovym parenchymem zhotovf plochy
listfi
lip
28 Ziva 1l2OO4