a a Katedra biochemickej technolÛgie, Fakulta chemickej a po-travin·rskej technolÛgie, Slovensk· technick· univerzita, RadlinskÈho 9, 812 37 Bratislava, b V˝skumn˝ ˙stav pÙdozna-lectva a ochrany pÙdy, Reimannova 1, 080 01 Preöov, Sloven-sk· republika Obsah 1. ⁄vod 2. Fenol a jeho chlÛrderiv·ty ñ zdroje, v˝skyt 3. Chemick· ötrukt˙ra a vlastnosti PCP 4. Mikrobi·lna degrad·cia chlÛrfenolov 4.1.
... [Show full abstract] AerÛbna degrad·cia chlÛrovan˝ch fenolov 4.2. AnaerÛbna degrad·cia chlÛrovan˝ch fenolov 5. Faktory ovplyvÚuj˙ce biodegrad·ciu PCP 6. BioremediaËnÈ technolÛgie pouûÌvanÈ pri dekontamin·cii PCP 6.1. »istenie pÙdy 6.2. Kompostovanie 6.3. PÙdne hromady 6.4. KalovÈ hospod·rstvo 6.5. Biovzduönenie a kropenie vzduchom 6.6. Bioaugment·cia 7. GÈnovÈ inûinierstvo 8. Limit·cie a moûnosti bioremediaËn˝ch technolÛgiÌ 9. Z·ver 1. ⁄vod ZneËistenie ûivotnÈho prostredia v s˙Ëasnom obdobÌ na-dob˙da Ëoraz v‰Ëöie rozmery. KaûdoroËne sa na svetov˝ch trhoch objavuje viac neû tisÌc nov˝ch chemik·liÌ, ktor˝ch osud a spr·vanie sa v prÌrode je moûnÈ iba ùaûko predvÌdaù. Neust·le sa zvyöuj˙ca priemyseln· v˝roba a intenzÌvne poaenohospod·r-stvo s˙ prÌËinou vysokej koncentr·cie l·tok, ktorÈ nemaj˙ prÌrodn˝ charakter a s˙ Ñcudzieì ûivotnÈmu prostrediu. VeaekÈ mnoûstvo organick˝ch zl˙ËenÌn vyr·ban˝ch Ëlovekom je ha-logÈnovan˝ch, Ëo je prÌËinou ich perzistencie v ûivotnom prostredÌ. ChlÛrarom·ty patria medzi v·ûne a nebezpeËnÈ kontaminanty v dÙsledku vysokej priemyselnej produkcie, znaËnej perzistencie, bioakumul·cie a toxicity. Naviac, tieto l·tky patria k nebezpeËn˝m ökodlivin·m, t.j. s˙ charakteristic-kÈ tak˝mi vlastnosùami, ktorÈ mÙûu byù prÌËinou poökodenia zdravia aeudÌ a poökodenia ûivotnÈho prostredia. Veaek˙ skupinu chlÛrarom·tov predstavuj˙ chlÛrfenoly, ktorÈ sa v dÙsledku svojich vynikaj˙cich vlastnostÌ intenzÌvne vyuûÌvaj˙ v mnoh˝ch odvetviach priemyslu i poaenohospod·r-stva viac ako 50 rokov. Okrem toho, ûe sa vyuûÌvaj˙ ako antiseptickÈ a selektÌvne rozp˙öùadl·, v ûivotnom prostredÌ sa vyskytuj˙ aj ako medziprodukty degrad·cie pesticÌdov. Z toh-to dÙvodu sa v znaËn˝ch koncentr·ci·ch nach·dzaj˙ v pÙde, vode i sedimentoch. Najv‰Ëöie vyuûitie medzi chlÛrfenolmi m· pentachlÛrfe-nol (PCP), ktor˝ sa eöte v ned·vnej minulosti intenzÌvne pouûÌval ako vöestrann˝ herbicÌd, fungicÌd a insekticÌd, pri ochrane a konzerv·cii dreva a pri pestovanÌ ryûe. PCP sa v pÙde nach·dza aj ako degradaËn˝ produkt beûne pouûÌva-n˝ch pesticÌdov (lind·nu, pentachlÛrbenzÈnu, fenoxyoctovej kyseliny a hexachlÛrbenzÈnu). V dÙsledku toxicity a veaekÈho rozöÌrenia v ûivotnom prostredÌ patrÌ medzi najviac ötudovanÈ fenoly. Neust·ly tlak priemyselnej v˝roby, tlak rÙznych ekologic-k˝ch organiz·ciÌ a v neposlednej rade poûiadavka Ëo najmen-öej ekonomickej n·roËnosti posunuli do popredia z·ujmu v˝-skumu prÌrodnÈ procesy, umoûÚuj˙ce bez v‰ËöÌch finanËn˝ch poûiadaviek a Ôalöej z·ùaûe pre prÌrodu odstr·niù kontamin·-ciu. RemediaËnÈ technolÛgie, vyuûÌvaj˙ce biologickÈ postupy degrad·cie kontaminantov, predovöetk˝m metabolick˙ Ëin-nosù mikroorganizmov, sa naz˝vaj˙ bioremedi·cie. Biore-mediaËnÈ technolÛgie sa javia ako perspektÌvna ekologick· a ekonomick· alternatÌva fyzik·lno-chemick˝ch postupov od-straÚovania kontaminantov.