Content uploaded by Robert Tomšik
Author content
All content in this area was uploaded by Robert Tomšik on Aug 16, 2016
Content may be subject to copyright.
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpohľadusociálny…
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 1/15
PaidagwgÒ$
časopispropedagogikuvsouvislostech*journalofeducationincontexts
Ročník:2016 Volume:2016
Číslo:1Issue:1
Vyšlo:1.července2016 Published:July1st,2016
L,ET,R计.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárneho
vzdelávaniazpohľadusociálnychzručností.Paidagogos,[Aktualizované:20160701],[Citované:
20160816],2016,1,#3.S.2038.Dostupnénawww:
<http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3>
#3
Zpětnaobsah/Backtocontent
I计计计计计
计⺾
G计计计计计计计计计计
EvaLörinczováRobertTomšik
Abstrakt:Žiacimôžu mať vškolskejtriede ťažkostipri budovaní vzťahovso svojimi rovesníkmi.
Dôležitou podmienkou pre rozvíjanie pozitívnych vzťahov a participácie s rovesníkmi je
disponovaťrelevantnýmisociálnymizručnosťami.Tátoštúdiasazameriavanasociálnezručnosti
žiakov nižšieho sekundárnehovzdelávania v kontexte interpohlavnejodlišnosti. Prostredníctvom
upravenejposudzovacejškály(SSRS;Gresham,Elliott,1990)savykonávalzberdátnavzorke105
žiakov9.triedbežnýchzákladnýchškôl.Analýzasazakladalanatrochpremenných:Spolupráca,
Asertivita,Empatia.Výsledkyukazujú,žepriemernéhodnotysociálnychzručnostídievčatsúvyššie
ako u chlapcov. Štatisticky významný rozdiel medzi predmetnými žiakmi sme zistili v premennej
Empat ia. Možno konšta tovať, že dievča tá nemajú problém s empatickými prejavmi vo či svojim
rovesníkom.
Kľúčovéslová:Spolupráca,asertivita,empatia,školsképrostredie,interpohlavnérozdiely.
Abstract:Whenstudentsaretryingtobuildrelationshipswiththeirclassmates,theymayencounter
some difficulties. In this context, an important condition for the development of positive
relation ships and particip ation wi th peers is to p ossessreleva nt social skills. The present study
studyfocusesonthesocialskillsoflowersecondarystudentsinthecontextgenderdifferences.The
datawerecollectedthroughadaptedAssessmentscale(SSRS;Gresha,Elliott,1990).Theresearch
sampleconsistedof105studentsin9thgradeofSlovakmainstreamprimaryschools.Theanalysis
ofresultswasbasedonthreevariables:Cooperation,AssertionsandEmpathy.Theresultsshowed
that girls reached hi gher mean v alues of soci al skills th an boys. Moreover, withi n the varia ble
Empathy, a statistically significant difference was detected between the boys and girls in the
sample. It can be concluded that girls do not have a problem with empathic behavior when
buildingrelationshipswiththeirpeers.
Keywords:Cooperation,assertion,empathy,schoolenvironment,genderdifferences.
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpohľadusociálny…
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 2/15
ÚV O D
Sociálnezručnostihrajúvýznamnúroluvrodinnomživote,vškolskejúspešnosti,aleivbudúcom
profesijnomaosobnomživote.Osvojenésociálnezručnostisúnevyhnutnénavytváraniekladných
väziebavzájomnýchvzťahov,naprijatie sociálnychnoriem,pravidiel azodpovednostina pomoc
druhýmľuďom.Viacerévýskumy(Gresham,Elliot,1990;Parkhust,Asher,1992;Manz,Fantuzzo,
McDermott,1999)dávajúdo súvisusociálnezručnosti aakademickúkvalifikáciusproblémovým
správaním. Tieto tri pojmy autori nazvali subdoménou sociálnej kompetencie a považujú ich za
jedenznajvýznamnejšíchaspektovškolskéhoprostredia(Bracken,1987;JamyangTshring,2004).
Pozornosťprimárneorientujemena jednuzuvedených domén,nasociálnezručnosti.Považujeme
ich za základný komponent výchovnej zložky edukačného procesu a dôraz kladieme na
interpohlavnérozdielyvmiereovládaniasociálnychzručnostívškolskejtriede.
TE O R E T ICKÉV Ý C H O D ISKÁ
Za prediktor sociálnych zručností môžeme považovať sociálnu a emocionálnu inteligenciu.
Thorndike(1920)definovalsociálnuinteligenciuako„schopnosťporozumieťariadiťmužovaženy,
chlapcov a dievčatá – konať rozumne v ľudských vzťahoch“. Zložky sociálnej inteligencie,
porozumenieaschopnosťkonaťvsúladesosociálnymipožiadavkamitvoriahlavnévýchodiskápre
ďalšieteoretickékoncepcie.NapríkladWashingtonskáškálanameraniesociálnejinteligencie,ktorá
sa používa dodnes, presadzuje sociálnu inteligenciu ako schopnosť poradiť si s ľuďmi. Gardner
(1990) definuje sociálnu inteligenciu ako schopnosť všimnúť si a rozlišovať medzi ostatnými
jednotlivcami ich náladu, temperament, motiváciu a zámer. Goleman (2006) nespája sociálnu
inteligenciuso vzťahmi všeobecne. Dôraz kladienakvalitu vo vnútri týchtovzťahoch,napríklad
schopnosťbyťspoločenskyvedomýs prvkamiprvotnej empatiea sociálnehopoznávania. Ďalšou
fundamentálnouzložkou,ktoráovplyvňujeschopnosťbyťakceptovaný,maťkvalitnépriateľstváv
školskomprostredí jeemocionálna inteligencia. Goleman(1995) uvádza, žesa týka kompetencií,
ktoré podstatne ovplyvňujú úspech na pracovisku, sociálne a intímne vzťahy. Emocionálna
inteligenciajezloženázosiedmich kvalít alebo schopností, ktoré sa zameriavajú na uvedomenie
seba, motiváciu seba, vytrvalosť, kontrolu impulzov, reguláciu nálad, empatiu, nádej alebo
optimizmus. Podobné schopnosti uvádzajú Mayar, Salovey orientujúc sa na poznanie a kontrolu
vlastných emócií, poznanie emócií iných, motivovanie seba a zvládanie sociálnych vzťahov (In
Shapiro,1998).
Emocionálna a sociálna inteligencia vytvára prvý predpoklad kvalitných interpersonálnych
vzťahov. Za druhý predpoklad kvalitných vzťahov sa považujú sociálne zručnosti. Rozvíjanie a
posilňovaniesociálnychzručnostípomáhazískaťodpovedeakosasprávaťvurčitýchsituáciách,v
spoločnosti, v interakcii s inými osobami. Zelina (2011, 2012) viackrát zdôrazňuje, že edukačný
proces by sa mal orientovať na protipredsudkovú výchovu, kooperáciu, toleranciu, ovládanie
emócií,riešeniekonfliktov,kongruentnúkomunikáciu,empatiu,sebakontrolu,tvorivosťvkontexte
rozvojakaždéhožiaka.Sociálnezručnostibymaliprinášaťuľahčeniebežnejsociálnejinterakcieso
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpohľadusociálny…
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 3/15
svojimi spolužiakmi, vrstovníkmi, či už v škole alebo vo voľnom čase. Naopak, vytrácanie
schopnostinavzájomsavypočuť,podporiťaporozumieťdruhýmmázanásledokpostupnúizoláciu
z prirodzeného sociálneho prostredia. Gresham et al. (2006) interpretuje sociálne zručnosti v
kontexte školského prostredia ako súbor kompetencií, ktoré uľahčujú začatie a udržiavanie
pozitívnych sociálnych vzťahov aj s opačným pohlavím. Sociálne zručnosti prispievajú k
rovesníckemuprijatiuakrozvojupriateľstva,umožňujújednotlivcomvyrovnaťsaaprispôsobiťsa
požiadavkám sociálneho prostredia. Pozornosť upriamujú Gresham, Elliott (1990) na zručnosť
spolupráce, ktorá predstavuje schopnosť pomôcť spolužiakom, schopnosť dodržiavať pravidlá v
skupinea schopnosťrešpektovať ostatných vtriede. Ďalej autoriuvádzajú zručnosť iniciatívneho
správaniaspojenúsoschopnosťouvedieťsaopýtať,soschopnosťouvedieťpresadzovaťsvojnázor
bez konfliktov, so schopnosťou vedieť primerane reagovať na iné osoby. Za významnú sociálnu
zručnosťpovažujúajempatiu,ktorápredstavujeschopnosťprejavujúcuzáujemaúctukpocitoma
názorom spolužiakov, schopnosť vedieť aktívne počúvať. Podľa Golemana (1995) táto zručnosť
predstavujeporozumenie záujmomaemóciám druhýchľudí,čiže schopnosťvidieťsituáciu zich
hľadiska.
Niektoré štúdie prezentujú význam sociálnych zručností v procese školskej adaptácie (Elias,
Clabby, 1992, Elias et al., 1986; Green, Ollendick, 1993). Tieto zručnosti sú definované
schopnosťou riešiť problémy v sociálnom kontexte, schopnosťou interpretovať sociálnu situáciu,
vrátanevytváraniavhodnejalternatívy(Basttistich,2003).Predospievajúcichžiakov,ktorízažívajú
prechoddonovejškoly,napríkladstrednejškoly,sútietozručnostidôležitousúčasťouadaptívneho
správania (Mott, Krane, 1994; Platt et al., 1974). Rozvíjanie sociálneho a emocionálneho
povedomia u žiakov očakáva zvýšenie ich schopnosti sústrediť sa na akademické kompetencie,
zlepšovanie celkového psychického zdravia a eliminovanie prejavov nevhodného správania a
delikventnýchčinov(Hawkins,Catalano,1992).
Výskumy orientované na interpohlavné rozdiely interpretujú, že dievčatá a chlapci sa v miere
týchto sociálnych zručností líšia (Campbell, 1991, 2002; Margets, 2000). Dievčatá dosahujú
priemernevyššieskóresociálnychzručnostíakochlapci(Diperna,Volpe,2005).Ajďalšievýskumy
prezentujú, že sociálne zručnosti a problémové správanie sú odlišné v interpohlavných
charakteristikách. Kým dievčatá dosahujú vyššiu mieru sociálnych zručností a akademických
kompetencií, tak chlapci sa častejšie prejavujú v problémovom správaní (Benenson, 1996;
Gresham, Elliott, 1990; Huaqing, Kaiser, 2003; Keane, Calkins, 2004; Margetts, 2000; Lioyd,
Smith,1986;Nemeth,1999;Roberts,Strayer,1996;Taylor,Liang,Tracy,Williams,Seigle,2002).
Pravda je, že sociálne zručnosti predstavujú konkrétnu zručnosť interakcie s ostatnými, či už
prostredníctvom verbálnej, neverbálnej komunikácie, alebo rečou tela. Z toho vyplýva, že sú
budované na predpoklade prítomnosti ďalších osôb, chlapcov aj dievčat, a sú rozvíjané
prostredníctvomsociálneho učenia(Vymětal,1988). Tedavškolskom prostredímážiak možnosť
rozvíjaťsvojesociálnezručnostizapodporyavedenianielensvojichučiteľov,novýznamnúúlohu
zohrávajúvrstovníci, všetci spolužiaci, dievčatá aj chlapci, ktorí žiakovi umožňujú tieto sociálne
zručnostiskúšať,potvrdzovať,zdokonaľovaťaleboupresňovať.
Problematika sociálnych zručností v edukačnom procese kladie dôraz na výchovnú zložku
osobnosti,resp.žiaka.Našímzámeromjeupriamiťpozornosťnainterpohlavnérozdielyovládania
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpohľadusociálny…
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 4/15
sociálnych zručností (spolupráce, asertivity a empatie) v školskom prostredí. Cieľom nášho
výskumujezistiť,uktorýchpremennýchsaštatistickylíšiachlapciadievčatá.
VÝ S K U M NÁVZO R K A
Výskumná vzorka bola tvorená 105 respondentmi nižšieho sekundárneho stupňa vzdelávania,
resp. žiakmi 9. ročníka vo veku od 14 do 15 rokov. Výber žiakov 9. ročníka považujeme za
najefektívnejší, pretože žiaci sa nachádzajú v tranzitnom období školskej dochádzky. Záverom
môžemekonštatovaťichpripravenosťadaptácienanovépokračujúceškolsképrostrediezpohľadu
sociálnych zručností. Z celkového počtu respondentov bolo 44 (42 %) chlapcov a 61 (58 %)
dievčat.VýskumnávzorkabolatvorenážiakmizoslovenskýchbežnýchzákladnýchškôlvNitreav
Košiciach. Výskum bol zrealizovaný v rozmedzí od októbra 2015 do novembra 2015. Dáta
nespĺňajúkritérium normality (interval šikmosti a špicatosti 1 až 1),nazáklade čoho sme volili
neparametrickétestyvďalšíchanalýzach.
Tabuľka1:Deskriptívnaštatistikavýskumnýchdátvzhľadomnapremenné
ME T Ó D Y
Škála sociálnych zručností (SSR) je výskumný nástroj zameraný na detekciu miery sociálnych
zručnostíužiakovnadruhomstupnizákladnýchškôl.Výskumnýnástrojvznikolakoinšpiráciana
základe v zahraničí často používaného dotazníka Social Skills Rating System – Student Forms
(SSRS) od Greshama a Elliotta z roku 1990, ktorý je pôvodne zameraný na meranie miery
niekoľkýchosobnýchvlastnostíprejavujúcichsaužiakovvškolskomprostredí.
Identifikujenevhodné/problémové správanie žiakov,sociálne zručnosti žiakov a schopnosť učiť
sa. Pôvodná škála je zameraná na sociálne zručnosti, problémové správanie a akademické
kompetencie detí a dospievajúcich od 5 až 18 rokov. Pôvodnú škálu vypĺňajú žiaci (sociálne
zručnosti),učitelia(sociálnezručnosti,problémové správanie,akademické kompetencie)a rodičia
(sociálne zručnosti, problémové správanie). Nástroj je určený pre deti a dospievajúcich, ktorí sa
prejavujúvproblémovomsprávaní.
Pre potreby nášho výskumu bola preložená subškála Sociálnezručnosti, ktorá je zameraná na
detekciumierysociálnychzručnostížiakov.Prekladškálydoslovenčinyboluskutočnenýobvyklým
spôsobom s následným spätným prekladom (preklad prebiehal v časovom rozpätí od júna do
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpohľadusociálny…
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 5/15
septembra2015).Jednotlivépoložkyvpôvodnejškálesúformulovanénaporozumenietextudeťom
adospievajúcimod 5až 18rokov.Ztohodôvodu bolipoložky prispôsobenécieľovejvýskumnej
skupine (14 a 15roční žiaci). Prispôsobenie spočívalo v zameraní položiek konkrétne na
spolužiakov,alepritombolazachovanáobsahováštruktúrajednotlivýchpoložiek.
Vnútornáhomogenitavýskumnéhonástrojabolaoverenápomocoufaktorovejanalýzy(Principal
Axis Factoring; rotácia Varimax; obmedzenie faktorov na 3 pomocou Eigenvalues), na základe,
ktorejboliidentifikovanéuvedenésubškály(Príloha21).Jednotlivésubškálysúsýtenéfaktormiod
0.32 až 0.70 (Spolupráca: 0.390.56; Asertivita: 0.490.70; Empatia: 0.320.41; Príloha 1 2) V
jednotlivýchsubškálachsmenebralidoúvahypoložky,ktorénesýtiafaktornaminimálnejhladine
0.30. Ako problematický faktor sa javí subškála Sebakontrola, kde položky tejto subškály
nedosahovaliminimálnestanovenésýteniefaktoru(0.30).Ztohodôvodusubškálabolaodstránená,
čosivyžadujeďalšiukonštrukciu,čirekonštrukciupoložiek.
Následneupravená subškálaSociálnezručnosti pozostáva z 3 premenných/subškál: Spolupráca,
Asertivitaa Empatia. Jednotlivé subškály sú tvorené 4 položkami preSpoluprácu,Asertivitu a 5
položkami pre premennú Empatiu. Pri administrácii žiaci odpovedajú na otázky pomocou miery
súhlasunaškáleLikertovskéhotypupozostávajúcejz5stupňov.VTabuľke2uvádzamereliabilitu
jednotlivých premenných. Reliabilita nástroja meraná Cronbachovým Alfa koeficentom celého
nástroja bola uspokojivá (α = 0.740). Pre jednotlivé subškály koeficient reliability nadobúda:
Spoluprácaα=0.53;Asertivita:α=0.59;Empatia:α=0.75.
Tabuľka2:Reliabilitavýskumnéhonástroja
VÝ S L E D KY
Štatistickéanalýzybolirealizovanévštatistickomprograme IBM SPSS 20 (Statistical Package
ForThe SocialSciences). Interpohlavnérozdiely vpremenných Spolupráca,Asertivitaa Empatia
bolizisťovanépomocoumetódyMannWhitneyUtest.Vzhľadomnato,žedátanespĺňajúkritéria
symetrickostipreďalšieanalýzy bolvolenýneparametrický test.Výsledkyštatistickýchanalýzsú
prezentovanévTabuľke3a5.
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpohľadusociálny…
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 6/15
Tabuľka3:Deskriptívnaštatistikavýskumnýchdátvzhľadomnapohlavierespondenta
Pozorujúc hodnoty aritmetického priemeru, dievčatá prejavili vyššie skóre v porovnaní s
chlapcamivkaždejzvýskumnýchpremenných.VpremennejSpoluprácao0.34bodu,vpremennej
Asertivitao0.2boduavpremennejEmpatiadievčatáprejavilio1.95boduvyššiepriemernéskóre
vporovnaníschlapcami(Tabuľka4).
Tabuľka4:Medzipohlavnérozdielyvsociálnychzručnostiachštudentov
Pri hodnotení sociálnych zručností na úrovni jednotlivých premenných medzi dievčatami a
chlapcami (Tabuľka 5) bol identifikovaný štatisticky významný rozdiel v premennej Empatia na
hladine0.050(U=899.500;p=0.004).Vnašejvýskumnejvzorkedievčatáo1.95boduprejavili
vyššie priemerné skóre v porovnaní s chlapcami (Graf 1). V ostatných premenných sme
zaznamenali porovnateľné výsledky oboch skupín v priemerných hodnotách (Spolupráca: U =
1257.500;p=0.580,Asertivita:U=1316.000;p=0.865).
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpohľadusociálny…
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 7/15
Tabuľka5:Medzipohlavnérozdielyvempatiinaúrovnijednotlivýchpoložieksubškály
PrihodnoteníEmpatienaúrovnijednotlivýchpoložieksubškálybolizistenéštatistickyvýznamné
rozdielyutrochzpiatichpoložiek,ktorésúzameranénaskúmanieuvedenejpremennej.Uvšetkých
trochpoložiekudievčatsmezaznamenalivyššieskórevporovnaníschlapcami.VpoložkeJemi
ľúto,keďsaniečostanespolužiakom,štatistickyvýznamnevyššieskórovali dievčatáo0.64 bodu
(U=859.500;p=0.001).VpoložkeViempožiadaťspolužiakovoláskavosť,štatistickyvýznamne
vyššieskórovalidievčatáo0.68bodu(U=892.000;p=0.002)avpoložkePočúvamspolužiakov,
keďrozprávajúosvojichproblémoch,štatisticky významnevyššieskórovali dievčatáo0.57 bodu
(U = 940.000; p = 0.006). Na úrovni položiek ostatných premenných sme nezaznamenali
signifikantné rozdiely medzi výskumnými skupinami. Graf 1 predstavuje grafické znázornenie
rozloženiaskórerespondentovvpremennejEmpatia,kdeskóredievčatjekoncentrovanejšieokolo
stredu,kýmskórechlapcovjesymetrickejšierozložené.
Graf1:MedzipohlavnérozdielyvsubškáleEmpatia
DI S K U S IAAZ Á V E R
Za súvzťažný pojem spojený so sociálnou a emocionálnou inteligenciu považujeme sociálne
zručnosti. Ako základný fundament výchovnej zložky osobnosti nám predurčujú nielen kvalitu
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpohľadusociálny…
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 8/15
vzťahov, vzájomné spolunažívanie, ale aj efektívnu komunikáciu, akceptáciu všetkých členov
skupiny.Vškolskomprostredímámenamysliempatické,asertívneprejavyuvšetkýchžiakov.
Zameralismenazisťovanierozdielusociálnychzručnostímedzižiakmizpohľadupohlavia,resp.
medzi chlapcami a dievčatami. Preukázalo sa, že hodnoty aritmetického priemeru sa u dievčat
prejavili vyššie v porovnaní s chlapcami v každej premennej. Pri Spolupráci o 0.34 bodu, pri
Asertivite o 0.2 bodu, a pri Empatii dievčatá prejavili o 1.95 bodu vyššie priemerné skóre v
porovnaníschlapcami (Tabuľka3). Výsledkysa zhodujús DipernovýmiaVolpeovými(2005)aj
inými výsledkami (Benenson, 1996; Gresham, Elliott, 1990; Huaqing, Kaiser, 2003; Keane,
Calkins,2004;Margetts,2000;Lioyd,Smith,1986;Nemeth,1999;Roberts,Strayer,1996;Taylor,
Liang, Tracy, Williams, Seigle, 2002). Dievčatá majú väčšie slovné a empatické zručnosti a,
naopak, chlapci sa zameriavajú na svoje potreby (Eisenberg et al., 1987; LitvackMiller,
McDougall, Romney, 1997; Loyd, Smith, 1986; Nemeth,, 1999). Dievčatá s vyššou mierou
asertívnehosprávaniamajúzvýšenúschopnosťspriateliťsa,zapojiťsadorôznychaktivít,nemajú
problémdávaťkomplimentyopačnémupohlaviu.Žiaci,ktorídisponujútýmitozručnosťami,majú
vyššiu mieru sebaúčinnosti, vedia vyjadriť svoje vlastné potreby a názory. Viaceré výskumy
interpretujú(Miller,Danaher,Forbes,1986;Ohbuchi,Yamamoto,1990),žechlapcimajútendenciu
vyjadrovať svoj názor prostredníctvom hnevu a násilia, naopak, dievčatá majú tendenciu
miernejšiehoriešeniakonfliktov.
Štatisticky významný rozdiel sme zistili v premennej Empatia, kde prezentujeme signifikatné
rozdielyvovýsledkochutrochzpiatichpoložiek(Tabuľka5).ZpoložiekJemiľúto,keďsaniečo
stanespolužiakom;Viempožiadaťspolužiakovoláskavosť;Počúvamspolužiakov,keďrozprávajúo
svojich problémoch, je zjavné, že ide o vonkajší prejav záujmu o iných ľudí. Dievčatá majú
tendenciuviacpočúvaťiných,zaujímaťsaoprejavyapocitydruhýchanemajúproblémsaspýtať,
keď niečo potrebujú. Auyeung, Wheelwright, Allison et al. (2009) pri testovaní emocionálnej
inteligencie u žiakov prezentujú, že dievčatá majú vyššiu úroveň empatie ako chlapci. Podobne
ďalšievýskumyprezentujúzávery,že ženysúempatickejšienežmuži (Goldenfeld,BaronCohen,
2005;Hoffman,1977, inMlčák, 2010).Shieman (2005)túto skutočnosťvysvetľuje ajrozdielnou
výchovou a socializačným procesom medzi chlapcami a dievčatami. U dievčat je počas vývoja
kladený väčší dôraz na starostlivosť o iných. Empatia je spoločnosťou braná ako významná
schopnosť potrebná hlavne na splnenie rodových rolí a vyššie v texte uvedených charakteristík.
Chlapcovnaopak spoločnosťpovzbudzuje skôr ksilnejším stránkam, čímčasto chlapci potlačujú
svojeemocionálneprejavy.Dievčatáprijímajúroluempatielepšieasúzároveňhodnotenépozitívne
spoločnosťou,kýmchlapcibybolihodnotenínegatívne.
Sociálne zručnosti predstavujú dôležitý indikátor úspešnosti v kvalite sociálnych vzťahov
(Gresham, Sugai, Horner, 2001). Odvolávajúc sa na výskumy Elliotta, Maleckieho, Demaraya
(2001)konštatujeme,žesociálnezručnostisúvprocesesocializácievýznamnéapovažujemeichza
dôležitéajvprevenciinegatívnehosprávania,hodnoteniazostranydievčatachlapcov.Guralnick,
Neville,Hammond,Connor (2006)popisujú významnosťpriateľstievvovzťahoch,ktoré sociálne
zručnostivo veľkej miere ovplyvňujú. Priateľstvá tvorené v priebehu predškolského a školského
veku vytvárajú hodnotný kontext sociálneho a emocionálneho rozvoja žiaka. Z toho dôvodu je
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpohľadusociálny…
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 9/15
ovládaniesociálnychzručnostípreživotvspoločnostinenahraditeľnýmprocesomapovažujúsaza
fundamentálnyaspektškolskéhoprostredia.
Záveromkonštatujeme,žezistenározdielnosťsociálnychzručnostíuchlapcovadievčatbymala
byťeliminovaná.Pozornosťbymalabyťsústredenánazvyšovaniesociálnychzručností,napríklad
tréningom sociálnych zručností. Dôležité je zamerať sa na rozvíjanie a udržiavanie kontaktov,
vzťahovapriateľstievmedzirovesníkmi,naelimináciusociálnehovylúčenia,agresívnychprejavov
alebo nízkeho sebapoňatia. Ako prediktor kvalitných vzťahov žiakov sú sociálne zručnosti
významné v ďalšom pokračujúcom štúdiu, ale aj v živote ako takom. Jordán et al. (1991)
interpretuje,žetietoprogramyvzájomnepodporujúzdravýduševnýasociálnyvývoj.Súzaložené
nasociálneaemocionálneaspektypoukazujúcenapevnýzákladsociálnychzručnostízameraných
na pomoc žiakom vyrovnať sa s viacerými výzvami vo svojom živote (Elias, 1995; Elias et al.,
1997).Súnavrhnutétak,abyvytvorilibezpečnéakooperatívne prostredievtriedeorientovanéna
intelektuálny, sociálny a emocionálny vývoj žiakov. Programy na rozvoj sociálnych zručností
zdôrazňujúajelimináciunevhodného ažagresívnehosprávania (Grossmanetal.,1997),zlepšenie
sociálneho prispôsobenia, vrstovníckych vzťahov (Battistich, 2003) a prejavov vlastných pocitov
(Greenbergetal.,1995).
Napriekpotvrdenýmpredpokladom štúdiamalaniekoľko slabína obmedzení,ktorésa vzťahujú
na výskumný nástroj a výskumnú vzorku. Bolo by vhodné realizovať výskum na rozsiahlejšej
výskumnejvzorke,nazákladektorejbysazistilireprezentatívnejšievýsledky.Domnievamesa,žez
dôvodu malej výskumnej vzorky sa neidentifikovala premenná Sebakontrola v dotazníku SSZ,
alebotentoproblémbolzapríčinenýprekladom,čiinýmvplyvom,ktorésivyžadujúprispôsobenie
tejtosubškálynašimsociokultúrnympodmienkam.
Prílohy
1.Príloha2
1:Tabuľka:HodnotyEigenvaluesdotazníkaSSZ
2.Príloha1
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpohľadusociálny…
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 10/15
1:Tabuľka:FaktorováanalýzadotazníkaSSZ
Príloha3:DotazníkSSZ
Milí žiaci. Tento dotazník obsahuje položky na zisťovanie vzťahov vo Vašej triede. Prosím,
vyplňte všetky položky. Ak chcete zmeniť odpoveď, preškrtnite nesprávnu a zakrúžkujte inú
odpoveď.Prosím, vyjadrite sa ku všetkýmvýrokom.Keď budete mať dotazník vyplnený,takho
odovzdajtepaniučiteľke.Neexistujesprávnaalebonesprávnaodpoveď,aleodpovedezaznačujtena
základesvojhovlastnéhouváženiaapocitov.
Vybersizodpovedí"Akočastosataksprávaš"odnikdy(1),zriedka(2),niekedy(3),často(4),
vždy(5).
1.Počúvamspolužiakov,keďsasomnourozprávajú.
2.Ľahkosaskamarátim.
3.Pochválimspolužiaka,keďspravíniečodobré.
4.Keďsichcemniečopožičaťodspolužiaka,taksahonajprvspýtam.
5.Poslúchamučiteľov.
6.Viemsazačaťrozprávaťsospolužiakmi.
7.Zastanemsaspolužiaka,keďjenespravodlivokritizovaný.
8.Zapájaminýchdospoločnýchaktivít.
9.Jemiľúto,keďsaniečostanespolužiakom.
10.Snažím sa porozumieť, ako sa moji spolužiaci cítia, keď sú nahnevaní, rozrušení alebo
smutní.
11.Vyhýbamsasituáciám,ktorébymamohlidostaťdokonfliktusospolužiakmi.
12.Viempožiadaťspolužiakovoláskavosť.
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpohľadusociálny…
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 11/15
13.Počúvamspolužiakov,keďrozprávajúosvojichproblémoch.
14.Zapájamsadobežnýchspoločnýchaktivít(hry,športy).
Literatúra
[1] AUYEUNG, B. WHEELWRIGHT, S. ALLISON, C. ATKINSOM, M.
SAMARAWICKREMA,N.ETAL.TheChildren’sEmpathyQuotientandSystemizingQuotient:
SexDifferences in TypicalDevelopment and inAutismSpectrum Conditions. Journal of Autism
andDevelopmentalDisorders.2009,39,11.
[2] BATTISTICH, V. Effects of a schoolbased program to enhance prosocial development on
children’s peer relations and social adjustment. Journal of Research in Character
Education.2003,1,1.S.117.
[3]BENENSON, J. F.Gender differencesin the development of relationships. Development and
vulnerabilityincloserelationships.1996.263–286s.
[4] BRACKEN, B. A. Limitations preschool instruments and standards for minimal levels of
technicaladequacy.JournalofPsychoeducationalAssessment.1987,4.S.313326.
[5] CAMPBELL, S. B. Longitudinal studies of active and aggressive preschoolers: Individual
differences in early behavior and outcomes. Internalizing and externalizing expressions of
dysfunction.RochesterSymposiumonDevelopmentalPsychopathology.1991.57–89s.
[6] CAMPBELL, S. B. Behavior problems in preschool children: Clinical and developmental
issues.GuilfordPressHo.2002.S.137156.
[7]DIPERNA,J. C. VOLPE,R. J. Selfreportingon the social skillsratingsystem: analysis of
reliabilityandvalidityforanelementarysample.Psychologyin theSchools.2005,42,4.S. 345
354.
[8] ELIAS, M. J. GARA, M. UBRIACO, M.Impact of a preventive social problem solving
intervention on children’s coping with middle school stressors. American Journal of Community
Psychology.1986,14.259–275s.
[9] ELIAS, M. J. CLABBY, J. Social decision making skills: A curriculum for the elementary
grades.Rockville,MD:AspenPublishers,Inc,1992.261s.ISBN9780834200548.
[10]ELIAS, M. J. Primary prevention as healthandsocial competence promotion. Journal of
PrimaryPrevention.1995,16,1.5–24s.
[11]ELIAS, M. J. ZINS, J. E. WEISSBERG, R. P. ET AL. Promoting social and emotional
learning:Guidelines foreducators.Alexandria,VA.:Association forSupervision andCurriculum
Development,1997.ISBN9780871202888.
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpohľadusociálny…
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 12/15
[12]ELLIOTT,S.N.MALECKI,CH.K.DEMARAY,M.K.ETAL.NewDirecionsinSocial
Skills Assessment and Intervention for Elementary and Middle School
Students.Exceptionality.2001,9,12.S.1939.
[13] EISENBERG, N. SHELL, R. PASTERNACK, J. ET AL. Prosocial development in
middlechildhood:Alongitudinalstudy.DevelopmentalPsychology.1987,23.712–718s.
[14]GARDNER,H.Dimenzemyšlení.Praha:Portál,1999.ISBN8071782793.
[15] GOLDENFELD, N. BARONCOHEN, S. WHEELWRIGHT, S. Empathizing and
systemizing in males, females and autism. International Journal of Clinical
Neuropsychology.2005,2,6.S.338245.
[16]GOLEMAN,D.Emočníinteligence.2.vyd.Praha:Metafora,1995.326s.ISBN978807359
3346.
[17]GOLEMAN, D. Social intelligence. The New of Human Relationships. United Kingdom by
Hutchinson,2006.ISBN9780099464921.
[18]GREENBERG,M.T.KUSCHE,C. A.COOK,E.T.Promotingemotionalcompetence in
schoolaged children: The effects of the PATHS curriculum.. Development and
Psychopathology.1995,7.117–136s.
[19]GREENE,R.W.OLLENDICK,T.H.Evaluationofa multidimensionalprogram forsixth
graders in transition from elementary to middle school. Journal of Community
Psychology.1993,21.162–176s.
[20]GRESHAM,F.M.VAN,M.B.COOK,C.R.Socialskillstrainingforteachingreplacement
behaviors: Remediating acquisition deficits in atrisk students. Behavioral
Disorders.2006,31,4.S.363377.
[21] GRESHAM, F. M. ELLIOTT, S. N. Social skills rating systems. American Guidance
Services,CirclePines,1990.s.ISBN.
[22]GRESHAM, F. M. SUGAI, G. HORNER, R. H. Interpreting outcomes of social skills
trainingforstudentswithhighincidencedisabilities.ExceptionalChildren.2001,67.S.331344.
[23]GROSSMAN,D.C. NECKERMAN,H. J. KOEPSELL,T.D. ETAL.Effectiveness ofa
violencepreventioncurriculumamongchildreninelementaryschool.JournalofAmericanMedical
Association.1997,277,20.1605–1611s.
[24]GURALNICK,M.J.NEVILLE,B.HAMMOND,M.TheFriendshipsofYoungChildren
withDevelopmentalDelays:ALongitudinualAnalysis.JApplDevPsychol.2006,28,1.S.6479.
[25] HAWKINS, J. D. CATALANO, R. F. Communities that care: Action for drug abuse
prevention.SanFrancisco:JosseyBass,1992.272s.ISBN9781555424718.
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpohľadusociálny…
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 13/15
[26] HUAGING, Q. C. KAISER, A. P. Behavior problems of preschool children from low
income families. Review of the literature Topics in Early Childhood Special
Education.2003,23.S.188216.
[27] JAMYANGTSHERING, K. Social competence in Preschoolers: An evaluation of the
psychometricpropertiesofthepreschoolSocialSkillsRatingSystem(SSRS).ETDCollection for
PaceUniversity.2004.
[28]JORDAN,J.V.KAPLAN,A.G.MILLER,J.B.ETAL.Women’sgrowthinconnection:
WritingsfromtheStoneCenter.NewYork,NY:TheGuilfordPress,1991.310s.ISBN9780898
624656.
[29] LITVACKMILLER,W. MCDOUGALL, D. ROMNEY, D. M. The structure of empathy
during middle childhood and its relationship to prosocial behavior. Genetic, Social, General
PsychologyMonographs.1997,123,3.303–324s.
[30] KEANE, S. CALKINS, S. D. Predicting kindergarten peersocial status from toddler and
preschoolproblembehavior.JournalofAbnormalChildPsychology.2004,32.409–423s.
[31] LIOYD,B. SMITH, C. The effects of age and gender on social behavior in very young
children.BritishJournalofSocialPsychology.1986,25.33–41s.
[32]MANZ,P.H.FANTUZZO,J.W.MCDERMOTT,P.A.Theparentversionofthepreschool
socialskillsratingscale:Ananalysisofitsusewithlowincome,ethnicminoritychildren.School
PsychologyReview.1999,28.S.443505.
[33] MARGETTS, K. Children's adjustment to the first year of schooling: Indicators of
hyperactivity, internalizing and externalizing behaviors. International journal of Transitions in
Childhood.2000,1.S.3644.
[34] MILLER, P. M. DANAHER, D. L. FORBES, D. Sexrelated strategies for coping with
interpersonalconflictinchildrenagedfiveandseven.DevelopmentalPsychology.1986,22. 543–
548s.
[35] MLČÁK, Z. Prosociální chování v kontextu dispozičních aspektu osobnosti. Ostrava:
OstravskáuniverzitavOstravě,2010.ISBN9788073688578.
[36] KRANE, A.MOTT, P. Interpersonal cognitive problemsolving and childhood social
competence.CognitiveTherapyandResearch.1994,18,.127–141s.
[37]NEMETH, E. Gender differences in reaction to public achievement feedback. Educational
Studies.1999,25,.297–310s.
[38]OHBUCHI,K.I.YAMAMOTO,I.ThepowerstrategiesofJapanesechildrenininterpersonal
conflict:Effectsofage,gender,andtarget.JournalofGeneticPsychology.1990,15.349–360s.
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpohľadusociálny…
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 14/15
[39]PARKHURST,J.T.ASHER,S.R.Peerrejectioninmiddleschool:Subgroupdifferencesin
behavior,loneliness,andinterpersonalconcerns.DevelopmentalPsychology.1992,28.S.231241.
[40] PLATT, J. J. SPIVACK, G. ALTMAN, N. ET AL. Adolescent problemsolving
thinking.JournalofConsultingandClinicalPsychology.1974,42.787–793s.
[41] ROBERTS, W. STRAYER, J. Empathy, emotional expressiveness and prosocial
behavior.ChildDevelopment.1996,67.449–470s.
[42] SHAPIRO, L. E. Emoční inteligence dítěte a její rozvoj. 2. vyd. Praha: Portál, 1998. 272
s.ISBN9788026206514.
[43]SHIEMAN, S. Residential Stability and the Social Impact of Neighborhood Disadvantage:
GenderandRaceContingentPatterns.SocialForces.2005,83.S.10311064.
[44] TAYLOR, C. A. LIANG, B. ET AL. Genderdifferences in Middle School Adjustment,
PhysicalFighting,andSocial Skills:Evaluationof aSocialCompetencyProgram.TheJournal of
PrimaryPrevention.2002,23.S.259272.
[45]THORNDIKE,E.L.Intelligenceanditsuse.Harper`sMagazine.1920,140.S.227235.
[46] VYMĚTAL, J. Empatie porozumění vcítěním. Československá
psychologie.1998,42,1.S.4249.
[47] ZELINA, M. Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. 3. doplnené vyd. IRIS:
Bratislava,2011.241s.ISBN9788089256600.
[48] ZELINA, M. Inkluzívna škola. Rovnaký prístup k vzdelaniu. Učiteľské
noviny.2012,LIX,1.S.67.
Kontaktníinformace/Contactinformation
Mgr.EvaLörinczová
Katedrapedagogiky,UniverzitaKonštantínaFilozofavNitre
Drážovskacesta4
94901Nitra
Slovenskárepublika
eva.lorinczova@ukf.sk
Mgr.RobertTomšik
Katedrapedagogiky,UniverzitaKonštantínaFilozofavNitre
Drážovskacesta4