ArticlePDF Available

Interpohlavné rozdiely žiakov nižšieho sekundárneho vzdelávania z pohľadu sociálnych zručností

Authors:
  • Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP)

Abstract and Figures

When students are trying to build relationships with their classmates, they may encounter some difficulties. In this context, an important condition for the development of positive relationships and participation with peers is to possess relevant social skills. The present study study focuses on the social skills of lower secondary students in the context gender differences. The data were collected through adapted Assessment scale (SSRS; Gresha, Elliott, 1990). The research sample consisted of 105 students in 9th grade of Slovak mainstream primary schools. The analysis of results was based on three variables: Cooperation, Assertions and Empathy. The results showed that girls reached higher mean values of social skills than boys. Moreover, within the variable Empathy, a statistically significant difference was detected between the boys and girls in the sample. It can be concluded that girls do not have a problem with empathic behavior when building relationships with their peers.
No caption available
… 
Content may be subject to copyright.
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpohľadusociálny
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 1/15
PaidagwgÒ$
časopispropedagogikuvsouvislostech*journalofeducationincontexts
Ročník:2016 Volume:2016
Číslo:1Issue:1
Vyšlo:1.července2016 Published:July1st,2016
L,ET⵼,R计.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárneho
vzdelávaniazpohľadusociálnychzručností.Paidagogos,[Aktualizované:20160701],[Citované:
20160816],2016,1,#3.S.2038.Dostupnénawww:
<http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3>
#3
Zpětnaobsah/Backtocontent
I计计计计计
计⺾
G计计计计计计计计计计

EvaLörinczováRobertTomšik
Abstrakt:Žiacižu mať vškolskejtriede ťažkostipri budovaní vzťahovso svojimi rovesníkmi.
Dôležitou podmienkou pre rozvíjanie pozitívnych vzťahov a participácie s rovesníkmi je
disponovaťrelevantnýmisociálnymizručnosťami.Tátoštúdiasazameriavanasociálnezručnosti
žiakov nižšieho sekundárnehovzdelávania v kontexte interpohlavnejodlišnosti. Prostredníctvom
upravenejposudzovacejškály(SSRS;Gresham,Elliott,1990)savykonávalzberdátnavzorke105
žiakov9.triedbežnýchzákladnýchškôl.Analýzasazakladalanatrochpremenných:Spolupráca,
Asertivita,Empatia.Výsledkyukazujú,žepriemernéhodnotysociálnychzručnostídievčatsúvyššie
ako u chlapcov. Štatisticky znamný rozdiel medzi predmetnými žiakmi sme zistili v premennej
Empat ia. Možno konšta tovať, že dievča tá nemajú problém s empatickými prejavmi vo či svojim
rovesníkom.
Kľúčovéslová:Spolupráca,asertivita,empatia,školsképrostredie,interpohlavnérozdiely.
Abstract:Whenstudentsaretryingtobuildrelationshipswiththeirclassmates,theymayencounter
some difficulties. In this context, an important condition for the development of positive
relation ships and  particip ation wi th peers is to p ossessreleva nt social  skills. The present study
studyfocusesonthesocialskillsoflowersecondarystudentsinthecontextgenderdifferences.The
datawerecollectedthroughadaptedAssessmentscale(SSRS;Gresha,Elliott,1990).Theresearch
sampleconsistedof105studentsin9thgradeofSlovakmainstreamprimaryschools.Theanalysis
ofresultswasbasedonthreevariables:Cooperation,AssertionsandEmpathy.Theresultsshowed
that  girls reached hi gher mean v alues of soci al skills th an boys. Moreover, withi n the varia ble
Empathy, a statistically significant difference was detected between the boys and girls in the
sample. It can be concluded that girls do not have a problem with empathic behavior when
buildingrelationshipswiththeirpeers.
Keywords:Cooperation,assertion,empathy,schoolenvironment,genderdifferences.
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpoadusociálny
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 2/15
ÚV O D
Sociálnezručnostihrajúvýznamnúroluvrodinnomživote,vškolskejúspešnosti,aleivbudúcom
profesijnomaosobnomživote.Osvojenésociálnezručnostisúnevyhnutnénavytváraniekladných
väziebavzájomnýchvzťahov,naprijatie sociálnychnoriem,pravidiel azodpovednostina pomoc
druhýmľuďom.Viacerévýskumy(Gresham,Elliot,1990;Parkhust,Asher,1992;Manz,Fantuzzo,
McDermott,1999)dávajúdo súvisusociálnezručnosti aakademickúkvalifikáciusproblémovým
správaním. Tieto tri pojmy autori nazvali subdoménou sociálnej kompetencie a považujú ich za
jedenznajvýznamnejšíchaspektovškolskéhoprostredia(Bracken,1987;JamyangTshring,2004).
Pozornosťprimárneorientujemena jednuzuvedených domén,nasociálnezručnosti.Považujeme
ich za základný komponent výchovnej zložky edukačného procesu a dôraz kladieme na
interpohlavnérozdielyvmiereovládaniasociálnychzručnostívškolskejtriede.
TE O R E T ICKÉV Ý C H O D ISKÁ
Za prediktor sociálnych zručností môžeme považovať sociálnu a emocionálnu inteligenciu.
Thorndike(1920)definovalsociálnuinteligenciuako„schopnosťporozumieťariadiťmužovaženy,
chlapcov a dievčatá – konať rozumne v ľudských vzťahoch“. Zložky sociálnej inteligencie,
porozumenieaschopnosťkonaťvsúladesosociálnymipožiadavkamitvoriahlavnévýchodiskápre
ďalšieteoretickékoncepcie.NapríkladWashingtonskáškálanameraniesociálnejinteligencie,ktorá
sa používa dodnes, presadzuje sociálnu inteligenciu ako schopnosť poradiť si s ľuďmi. Gardner
(1990) definuje sociálnu inteligenciu ako schopnosť všimnúť si a rozlišovať medzi ostatnými
jednotlivcami ich náladu, temperament, motiváciu a zámer. Goleman (2006) nespája sociálnu
inteligenciuso vzťahmi všeobecne. Dôraz kladienakvalitu vo vnútri týchtovzťahoch,napríklad
schopnosťbyťspoločenskyvedomýs prvkamiprvotnej empatiea sociálnehopoznávania. Ďalšou
fundamentálnouzložkou,ktoráovplyvňujeschopnosťbyťakceptovaný,maťkvalitnépriateľstváv
školskomprostredí jeemocionálna inteligencia. Goleman(1995) uvádza, žesa týka kompetencií,
ktoré podstatne ovplyvňujú úspech na pracovisku, sociálne a intímne vzťahy. Emocionálna
inteligenciajezloženázosiedmich kvalít alebo schopností, ktoré sa zameriavajú na uvedomenie
seba, motiváciu seba, vytrvalosť, kontrolu impulzov, reguláciu nálad, empatiu, nádej alebo
optimizmus. Podobné schopnosti uvádzajú Mayar, Salovey orientujúc sa na poznanie a kontrolu
vlastných emócií, poznanie emócií iných, motivovanie seba a zvládanie sociálnych vzťahov (In
Shapiro,1998).
Emocionálna a sociálna inteligencia vytvára prvý predpoklad kvalitných interpersonálnych
vzťahov. Za druhý predpoklad kvalitných vzťahov sa považujú sociálne zručnosti. Rozvíjanie a
posilňovaniesociálnychzručnostípomáhazískaťodpovedeakosasprávaťvurčitýchsituáciách,v
spoločnosti, v interakcii s inými osobami. Zelina (2011, 2012) viackrát zdôrazňuje, že edukačný
proces by sa mal orientovať na protipredsudkovú výchovu, kooperáciu, toleranciu, ovládanie
emócií,riešeniekonfliktov,kongruentnúkomunikáciu,empatiu,sebakontrolu,tvorivosťvkontexte
rozvojakaždéhožiaka.Sociálnezručnostibymaliprinášaťuľahčeniebežnejsociálnejinterakcieso
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpoadusociálny
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 3/15
svojimi spolužiakmi, vrstovníkmi, či už v škole alebo vo voľnom čase. Naopak, vytrácanie
schopnostinavzájomsavypočuť,podporiťaporozumieťdruhýmmázanásledokpostupnúizoláciu
z prirodzeného sociálneho prostredia. Gresham et al. (2006) interpretuje sociálne zručnosti v
kontexte školského prostredia ako súbor kompetencií, ktoré uľahčujú začatie a udržiavanie
pozitívnych sociálnych vzťahov aj s opačným pohlavím. Sociálne zručnosti prispievajú k
rovesníckemuprijatiuakrozvojupriateľstva,umožňujújednotlivcomvyrovnaťsaaprispôsobiťsa
požiadavkám sociálneho prostredia. Pozornosť upriamujú Gresham, Elliott (1990) na zručnosť
spolupráce, ktorá predstavuje schopnosť pomôcť spolužiakom, schopnosť dodržiavať pravidlá v
skupinea schopnosťrešpektovať ostatných vtriede. Ďalej autoriuvádzajú zručnosť iniciatívneho
správaniaspojenúsoschopnosťouvedieťsaopýtať,soschopnosťouvedieťpresadzovaťsvojnázor
bez konfliktov, so schopnosťou vedieť primerane reagovať na iné osoby. Za významnú sociálnu
zručnosťpovažujúajempatiu,ktorápredstavujeschopnosťprejavujúcuzáujemaúctukpocitoma
názorom spolužiakov, schopnosť vedieť aktívne počúvať. Podľa Golemana (1995) táto zručnosť
predstavujeporozumenie záujmomaemóciám druhýchľudí,čiže schopnosťvidieťsituáciu zich
hľadiska.
Niektoré štúdie prezentujú význam sociálnych zručností v procese školskej adaptácie (Elias,
Clabby, 1992, Elias et al., 1986; Green, Ollendick, 1993). Tieto zručnosti sú definované
schopnosťou riešiť problémy v sociálnom kontexte, schopnosťou interpretovať sociálnu situáciu,
vrátanevytváraniavhodnejalternatívy(Basttistich,2003).Predospievajúcichžiakov,ktorízažívajú
prechoddonovejškoly,napríkladstrednejškoly,sútietozručnostidôležitousúčasťouadaptívneho
správania (Mott, Krane, 1994; Platt et al., 1974). Rozvíjanie sociálneho a emocionálneho
povedomia u žiakov očakáva zvýšenie ich schopnosti sústrediť sa na akademické kompetencie,
zlepšovanie celkového psychického zdravia a eliminovanie prejavov nevhodného správania a
delikventnýchčinov(Hawkins,Catalano,1992).
Výskumy orientované na interpohlavné rozdiely interpretujú, že dievčatá a chlapci sa v miere
týchto sociálnych zručností líšia (Campbell, 1991, 2002; Margets, 2000). Dievčatá dosahujú
priemernevyššieskóresociálnychzručnostíakochlapci(Diperna,Volpe,2005).Ajďalšievýskumy
prezentujú, že sociálne zručnosti a problémové správanie sú odlišné v interpohlavných
charakteristikách. Kým dievčatá dosahujú vyššiu mieru sociálnych zručností a akademických
kompetencií, tak chlapci sa častejšie prejavujú v problémovom správaní (Benenson, 1996;
Gresham, Elliott, 1990; Huaqing, Kaiser, 2003; Keane, Calkins, 2004; Margetts, 2000; Lioyd,
Smith,1986;Nemeth,1999;Roberts,Strayer,1996;Taylor,Liang,Tracy,Williams,Seigle,2002).
Pravda je, že sociálne zručnosti predstavujú konkrétnu zručnosť interakcie s ostatnými, či už
prostredníctvom verbálnej, neverbálnej komunikácie, alebo rečou tela. Z toho vyplýva, že sú
budované na predpoklade prítomnosti ďalších osôb, chlapcov aj dievčat, a sú rozvíjané
prostredníctvomsociálneho učenia(Vymětal,1988). Tedavškolskom prostredímážiak možnosť
rozvíjaťsvojesociálnezručnostizapodporyavedenianielensvojichučiteľov,novýznamnúúlohu
zohrávajúvrstovníci, všetci spolužiaci, dievčatá aj chlapci, ktorí žiakovi umožňujú tieto sociálne
zručnostiskúšať,potvrdzovať,zdokonaľovaťaleboupresňovať.
Problematika sociálnych zručností v edukačnom procese kladie dôraz na výchovnú zložku
osobnosti,resp.žiaka.Našímzámeromjeupriamiťpozornosťnainterpohlavnérozdielyovládania
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpoadusociálny
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 4/15
sociálnych zručností (spolupráce, asertivity a empatie) v školskom prostredí. Cieľom nášho
výskumujezistiť,uktorýchpremennýchsaštatistickylíšiachlapciadievčatá.
VÝ S K U M NÁVZO R K A
Výskumná vzorka bola tvorená 105 respondentmi nižšieho sekundárneho stupňa vzdelávania,
resp. žiakmi 9. ročníka vo veku od 14 do 15 rokov. Výber žiakov 9. ročníka považujeme za
najefektívnejší, pretože žiaci sa nachádzajú v tranzitnom období školskej dochádzky. Záverom
môžemekonštatovaťichpripravenosťadaptácienanovépokračujúceškolsképrostrediezpohľadu
sociálnych zručností. Z celkového počtu respondentov bolo 44 (42 %) chlapcov a 61 (58 %)
dievčat.VýskumnávzorkabolatvorenážiakmizoslovenskýchbežnýchzákladnýchškôlvNitreav
Košiciach. Výskum bol zrealizovaný v rozmedzí od októbra 2015 do novembra 2015. Dáta
nespĺňajúkritérium normality (interval šikmosti a špicatosti 1 až 1),nazáklade čoho sme volili
neparametrickétestyvďalšíchanalýzach.
Tabuľka1:Deskriptívnaštatistikavýskumnýchdátvzhľadomnapremenné
ME T Ó D Y
Škála sociálnych zručností (SSR) je výskumný nástroj zameraný na detekciu miery sociálnych
zručnostíužiakovnadruhomstupnizákladnýchškôl.Výskumnýnástrojvznikolakoinšpiráciana
základe v zahraničí často používaného dotazníka Social Skills Rating System – Student Forms
(SSRS) od Greshama a Elliotta z roku 1990, ktorý je pôvodne zameraný na meranie miery
niekoľkýchosobnýchvlastnostíprejavujúcichsaužiakovvškolskomprostredí.
Identifikujenevhodné/problémové správanie žiakov,sociálne zručnosti žiakov a schopnosť učiť
sa. Pôvodná škála je zameraná na sociálne zručnosti, problémové správanie a akademické
kompetencie detí a dospievajúcich od 5 až 18 rokov. Pôvodnú škálu vypĺňajú žiaci (sociálne
zručnosti),učitelia(sociálnezručnosti,problémové správanie,akademické kompetencie)a rodičia
(sociálne zručnosti, problémové správanie). Nástroj je určený pre deti a dospievajúcich, ktorí sa
prejavujúvproblémovomsprávaní.
Pre potreby nášho výskumu bola preložená subškála Sociálnezručnosti, ktorá je zameraná na
detekciumierysociálnychzručnostížiakov.Prekladškálydoslovenčinyboluskutočnenýobvyklým
spôsobom s následným spätným prekladom (preklad prebiehal v časovom rozpätí od júna do
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpoadusociálny
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 5/15
septembra2015).Jednotlivépoložkyvpôvodnejškálesúformulovanénaporozumenietextudeťom
adospievajúcimod 5až 18rokov.Ztohodôvodu bolipoložky prispôsobenécieľovejvýskumnej
skupine (14 a 15roční žiaci). Prispôsobenie spočívalo v zameraní položiek konkrétne na
spolužiakov,alepritombolazachovanáobsahováštruktúrajednotlivýchpoložiek.
Vnútornáhomogenitavýskumnéhonástrojabolaoverenápomocoufaktorovejanalýzy(Principal
Axis Factoring; rotácia Varimax; obmedzenie faktorov na 3 pomocou Eigenvalues), na základe,
ktorejboliidentifikovanéuvedenésubškály(Príloha21).Jednotlivésubškálysúsýtenéfaktormiod
0.32 až 0.70 (Spolupráca: 0.390.56; Asertivita: 0.490.70; Empatia: 0.320.41; Príloha 1 2) V
jednotlivýchsubškálachsmenebralidoúvahypoložky,ktorénesýtiafaktornaminimálnejhladine
0.30. Ako problematický faktor sa javí subškála Sebakontrola, kde položky tejto subškály
nedosahovaliminimálnestanovenésýteniefaktoru(0.30).Ztohodôvodusubškálabolaodstránená,
čosivyžadujeďalšiukonštrukciu,čirekonštrukciupoložiek.
Následneupravená subškálaSociálnezručnosti pozostáva z 3 premenných/subškál: Spolupráca,
Asertivitaa Empatia. Jednotlivé subškály sú tvorené 4 položkami preSpoluprácu,Asertivitu a 5
položkami pre premennú Empatiu. Pri administrácii žiaci odpovedajú na otázky pomocou miery
súhlasunaškáleLikertovskéhotypupozostávajúcejz5stupňov.VTabuľke2uvádzamereliabilitu
jednotlivých premenných. Reliabilita nástroja meraná Cronbachovým Alfa koeficentom celého
nástroja bola uspokojivá (α = 0.740). Pre jednotlivé subškály koeficient reliability nadobúda:
Spoluprácaα=0.53;Asertivita:α=0.59;Empatia:α=0.75.
Tabuľka2:Reliabilitavýskumnéhonástroja
VÝ S L E D KY
Štatistickéanalýzybolirealizovanévštatistickomprograme IBM SPSS 20 (Statistical Package
ForThe SocialSciences). Interpohlavnérozdiely vpremenných Spolupráca,Asertivitaa Empatia
bolizisťovanépomocoumetódyMannWhitneyUtest.Vzhľadomnato,žedátanespĺňajúkritéria
symetrickostipreďalšieanalýzy bolvolenýneparametrický test.Výsledkyštatistickýchanalýz
prezentovanévTabuľke3a5.
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpoadusociálny
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 6/15
Tabuľka3:Deskriptívnaštatistikavýskumnýchdátvzhľadomnapohlavierespondenta
Pozorujúc hodnoty aritmetického priemeru, dievčatá prejavili vyššie skóre v porovnaní s
chlapcamivkaždejzvýskumnýchpremenných.VpremennejSpoluprácao0.34bodu,vpremennej
Asertivitao0.2boduavpremennejEmpatiadievčatáprejavilio1.95boduvyššiepriemernéskóre
vporovnaníschlapcami(Tabuľka4).
Tabuľka4:Medzipohlavnérozdielyvsociálnychzručnostiachštudentov
Pri hodnotení sociálnych zručností na úrovni jednotlivých premenných medzi dievčatami a
chlapcami (Tabuľka 5) bol identifikovaný štatisticky významný rozdiel v premennej Empatia na
hladine0.050(U=899.500;p=0.004).Vnašejvýskumnejvzorkedievčatáo1.95boduprejavili
vyššie priemerné skóre v porovnaní s chlapcami (Graf 1). V ostatných premenných sme
zaznamenali porovnateľné výsledky oboch skupín v priemerných hodnotách (Spolupráca: U =
1257.500;p=0.580,Asertivita:U=1316.000;p=0.865).
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpoadusociálny
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 7/15
Tabuľka5:Medzipohlavnérozdielyvempatiinaúrovnijednotlivýchpoložieksubškály
PrihodnoteníEmpatienaúrovnijednotlivýchpoložieksubškálybolizistenéštatistickyvýznamné
rozdielyutrochzpiatichpoložiek,ktorésúzameranénaskúmanieuvedenejpremennej.Uvšetkých
trochpoložiekudievčatsmezaznamenalivyššieskórevporovnaníschlapcami.VpoložkeJemi
ľúto,keďsaniečostanespolužiakom,štatistickyvýznamnevyššieskórovali dievčatáo0.64 bodu
(U=859.500;p=0.001).VpoložkeViempožiadaťspolužiakovoláskavosť,štatistickyvýznamne
vyššieskórovalidievčatáo0.68bodu(U=892.000;p=0.002)avpoložkePočúvamspolužiakov,
keďrozprávajúosvojichproblémoch,štatisticky významnevyššieskórovali dievčatáo0.57 bodu
(U = 940.000; p = 0.006). Na úrovni položiek ostatných premenných sme nezaznamenali
signifikantné rozdiely medzi výskumnými skupinami. Graf 1 predstavuje grafické znázornenie
rozloženiaskórerespondentovvpremennejEmpatia,kdeskóredievčatjekoncentrovanejšieokolo
stredu,kýmskórechlapcovjesymetrickejšierozložené.
Graf1:MedzipohlavnérozdielyvsubškáleEmpatia
DI S K U S IAAZ Á V E R
Za súvzťažný pojem spojený so sociálnou a emocionálnou inteligenciu považujeme sociálne
zručnosti. Ako základný fundament výchovnej zložky osobnosti nám predurčujú nielen kvalitu
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpoadusociálny
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 8/15
vzťahov, vzájomné spolunažívanie, ale aj efektívnu komunikáciu, akceptáciu všetkých členov
skupiny.Vškolskomprostredímámenamysliempatické,asertívneprejavyuvšetkýchžiakov.
Zameralismenazisťovanierozdielusociálnychzručnostímedzižiakmizpohľadupohlavia,resp.
medzi chlapcami a dievčatami. Preukázalo sa, že hodnoty aritmetického priemeru sa u dievčat
prejavili vyššie v porovnaní s chlapcami v každej premennej. Pri Spolupráci o 0.34 bodu, pri
Asertivite o 0.2 bodu, a pri Empatii dievčatá prejavili o 1.95 bodu vyššie priemerné skóre v
porovnaníschlapcami (Tabuľka3). Výsledkysa zhodujús DipernovýmiaVolpeovými(2005)aj
inými výsledkami (Benenson, 1996; Gresham, Elliott, 1990; Huaqing, Kaiser, 2003; Keane,
Calkins,2004;Margetts,2000;Lioyd,Smith,1986;Nemeth,1999;Roberts,Strayer,1996;Taylor,
Liang, Tracy, Williams, Seigle, 2002). Dievčatá majú väčšie slovné a empatické zručnosti a,
naopak, chlapci sa zameriavajú na svoje potreby (Eisenberg et al., 1987; LitvackMiller,
McDougall, Romney, 1997; Loyd, Smith, 1986; Nemeth,, 1999). Dievčatá s vyššou mierou
asertívnehosprávaniamajúzvýšenúschopnosťspriateliťsa,zapojiťsadorôznychaktivít,nemajú
problémdávaťkomplimentyopačnémupohlaviu.Žiaci,ktorídisponujútýmitozručnosťami,majú
vyššiu mieru sebaúčinnosti, vedia vyjadriť svoje vlastné potreby a názory. Viaceré výskumy
interpretujú(Miller,Danaher,Forbes,1986;Ohbuchi,Yamamoto,1990),žechlapcimajútendenciu
vyjadrovať svoj názor prostredníctvom hnevu a násilia, naopak, dievčatá majú tendenciu
miernejšiehoriešeniakonfliktov.
Štatisticky významný rozdiel sme zistili v premennej Empatia, kde prezentujeme signifikatné
rozdielyvovýsledkochutrochzpiatichpoložiek(Tabuľka5).ZpoložiekJemiľúto,keďsaniečo
stanespolužiakom;Viempožiadaťspolužiakovoláskavosť;Počúvamspolužiakov,keďrozprávajúo
svojich problémoch, je zjavné, že ide o vonkajší prejav záujmu o iných ľudí. Dievčatá majú
tendenciuviacpočúvaťiných,zaujímaťsaoprejavyapocitydruhýchanemajúproblémsaspýtať,
keď niečo potrebujú. Auyeung, Wheelwright, Allison et al. (2009) pri testovaní emocionálnej
inteligencie u žiakov prezentujú, že dievčatá majú vyššiu úroveň empatie ako chlapci. Podobne
ďalšievýskumyprezentujúzávery,že ženysúempatickejšienežmuži (Goldenfeld,BaronCohen,
2005;Hoffman,1977, inMlčák, 2010).Shieman (2005)túto skutočnosťvysvetľuje ajrozdielnou
výchovou a socializačným procesom medzi chlapcami a dievčatami. U dievčat je počas vývoja
kladený väčší dôraz na starostlivosť o iných. Empatia je spoločnosťou braná ako významná
schopnosť potrebná hlavne na splnenie rodových rolí a vyššie v texte uvedených charakteristík.
Chlapcovnaopak spoločnosťpovzbudzuje skôr ksilnejším stránkam, čímčasto chlapci potlačujú
svojeemocionálneprejavy.Dievčatáprijímajúroluempatielepšieasúzároveňhodnotenépozitívne
spoločnosťou,kýmchlapcibybolihodnotenínegatívne.
Sociálne zručnosti predstavujú dôležitý indikátor úspešnosti v kvalite sociálnych vzťahov
(Gresham, Sugai, Horner, 2001). Odvolávajúc sa na výskumy Elliotta, Maleckieho, Demaraya
(2001)konštatujeme,žesociálnezručnostisúvprocesesocializácievýznamnéapovažujemeichza
dôležitéajvprevenciinegatívnehosprávania,hodnoteniazostranydievčatachlapcov.Guralnick,
Neville,Hammond,Connor (2006)popisujú významnosťpriateľstievvovzťahoch,ktoré sociálne
zručnostivo veľkej miere ovplyvňujú. Priateľstvá tvorené v priebehu predškolského a školského
veku vytvárajú hodnotný kontext sociálneho a emocionálneho rozvoja žiaka. Z toho dôvodu je
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpoadusociálny
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 9/15
ovládaniesociálnychzručnostípreživotvspoločnostinenahraditeľnýmprocesomapovažujúsaza
fundamentálnyaspektškolskéhoprostredia.
Záveromkonštatujeme,žezistenározdielnosťsociálnychzručnostíuchlapcovadievčatbymala
byťeliminovaná.Pozornosťbymalabyťsústredenánazvyšovaniesociálnychzručností,napríklad
tréningom sociálnych zručností. Dôležité je zamerať sa na rozvíjanie a udržiavanie kontaktov,
vzťahovapriateľstievmedzirovesníkmi,naelimináciusociálnehovylúčenia,agresívnychprejavov
alebo nízkeho sebapoňatia. Ako prediktor kvalitných vzťahov žiakov sú sociálne zručnosti
významné v ďalšom pokračujúcom štúdiu, ale aj v živote ako takom. Jordán et al. (1991)
interpretuje,žetietoprogramyvzájomnepodporujúzdravýduševnýasociálnyvývoj.Súzaložené
nasociálneaemocionálneaspektypoukazujúcenapevnýzákladsociálnychzručnostízameraných
na pomoc žiakom vyrovnať sa s viacerými výzvami vo svojom živote (Elias, 1995; Elias et al.,
1997).Súnavrhnutétak,abyvytvorilibezpečnéakooperatívne prostredievtriedeorientovanéna
intelektuálny, sociálny a emocionálny vývoj žiakov. Programy na rozvoj sociálnych zručností
zdôrazňujúajelimináciunevhodného ažagresívnehosprávania (Grossmanetal.,1997),zlepšenie
sociálneho prispôsobenia, vrstovníckych vzťahov (Battistich, 2003) a prejavov vlastných pocitov
(Greenbergetal.,1995).
Napriekpotvrdenýmpredpokladom štúdiamalaniekoľko slabína obmedzení,ktorésa vzťahujú
na výskumný nástroj a výskumnú vzorku. Bolo by vhodné realizovať výskum na rozsiahlejšej
výskumnejvzorke,nazákladektorejbysazistilireprezentatívnejšievýsledky.Domnievamesa,žez
dôvodu malej výskumnej vzorky sa neidentifikovala premenná Sebakontrola v dotazníku SSZ,
alebotentoproblémbolzapríčinenýprekladom,čiinýmvplyvom,ktorésivyžadujúprispôsobenie
tejtosubškálynašimsociokultúrnympodmienkam.
Prílohy
1.Príloha2
1:Tabuľka:HodnotyEigenvaluesdotazníkaSSZ
2.Príloha1
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpoadusociálny
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 10/15
1:Tabuľka:FaktorováanalýzadotazníkaSSZ
Príloha3:DotazníkSSZ
Milí žiaci. Tento dotazník obsahuje položky na zisťovanie vzťahov vo Vašej triede. Prosím,
vyplňte všetky položky. Ak chcete zmeniť odpoveď, preškrtnite nesprávnu a zakrúžkujte inú
odpoveď.Prosím, vyjadrite sa ku všetkýmvýrokom.Keď budete mať dotazník vyplnený,takho
odovzdajtepaniučiteľke.Neexistujesprávnaalebonesprávnaodpoveď,aleodpovedezaznačujtena
základesvojhovlastnéhouváženiaapocitov.
Vybersizodpovedí"Akočastosataksprávaš"odnikdy(1),zriedka(2),niekedy(3),často(4),
vždy(5).
1.Počúvamspolužiakov,keďsasomnourozprávajú.
2.Ľahkosaskamarátim.
3.Pochválimspolužiaka,keďspravíniečodobré.
4.Keďsichcemniečopožičaťodspolužiaka,taksahonajprvspýtam.
5.Poslúchamučiteľov.
6.Viemsazačaťrozprávaťsospolužiakmi.
7.Zastanemsaspolužiaka,keďjenespravodlivokritizovaný.
8.Zapájaminýchdospoločnýchaktivít.
9.Jemiľúto,keďsaniečostanespolužiakom.
10.Snažím sa porozumieť, ako sa moji spolužiaci cítia, keď sú nahnevaní, rozrušení alebo
smutní.
11.Vyhýbamsasituáciám,ktorébymamohlidostaťdokonfliktusospolužiakmi.
12.Viempožiadaťspolužiakovoláskavosť.
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpoadusociálny
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 11/15
13.Počúvamspolužiakov,keďrozprávajúosvojichproblémoch.
14.Zapájamsadobežnýchspoločnýchaktivít(hry,športy).
Literatúra
[1] AUYEUNG, B.  WHEELWRIGHT, S.  ALLISON, C.  ATKINSOM, M.
SAMARAWICKREMA,N.ETAL.TheChildren’sEmpathyQuotientandSystemizingQuotient:
SexDifferences in TypicalDevelopment and inAutismSpectrum Conditions. Journal of Autism
andDevelopmentalDisorders.2009,39,11.
[2] BATTISTICH, V. Effects of a schoolbased program to enhance prosocial development on
children’s peer relations and social adjustment. Journal of Research in Character
Education.2003,1,1.S.117.
[3]BENENSON, J. F.Gender differencesin the development of relationships. Development and
vulnerabilityincloserelationships.1996.263–286s.
[4] BRACKEN, B. A. Limitations preschool instruments and standards for minimal levels of
technicaladequacy.JournalofPsychoeducationalAssessment.1987,4.S.313326.
[5] CAMPBELL, S. B. Longitudinal studies of active and aggressive preschoolers: Individual
differences in early behavior and outcomes. Internalizing and externalizing expressions of
dysfunction.RochesterSymposiumonDevelopmentalPsychopathology.1991.57–89s.
[6] CAMPBELL, S. B. Behavior problems in preschool children: Clinical and developmental
issues.GuilfordPressHo.2002.S.137156.
[7]DIPERNA,J. C. VOLPE,R. J. Selfreportingon the social skillsratingsystem: analysis of
reliabilityandvalidityforanelementarysample.Psychologyin theSchools.2005,42,4.S. 345
354.
[8] ELIAS, M. J.  GARA, M.  UBRIACO, M.Impact of a preventive social problem solving
intervention on children’s coping with middle school stressors. American Journal of Community
Psychology.1986,14.259–275s.
[9] ELIAS, M. J.  CLABBY, J. Social decision making skills: A curriculum for the elementary
grades.Rockville,MD:AspenPublishers,Inc,1992.261s.ISBN9780834200548.
[10]ELIAS, M. J.  Primary prevention as healthandsocial competence promotion. Journal of
PrimaryPrevention.1995,16,1.5–24s.
[11]ELIAS, M. J.  ZINS, J. E.  WEISSBERG, R. P. ET AL. Promoting social and emotional
learning:Guidelines foreducators.Alexandria,VA.:Association forSupervision andCurriculum
Development,1997.ISBN9780871202888.
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpoadusociálny
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 12/15
[12]ELLIOTT,S.N.MALECKI,CH.K.DEMARAY,M.K.ETAL.NewDirecionsinSocial
Skills Assessment and Intervention for Elementary and Middle School
Students.Exceptionality.2001,9,12.S.1939.
[13] EISENBERG, N.  SHELL, R.  PASTERNACK, J. ET AL. Prosocial development in
middlechildhood:Alongitudinalstudy.DevelopmentalPsychology.1987,23.712–718s.
[14]GARDNER,H.Dimenzemyšlení.Praha:Portál,1999.ISBN8071782793.
[15] GOLDENFELD, N.  BARONCOHEN, S.  WHEELWRIGHT, S. Empathizing and
systemizing in males, females and autism. International Journal of Clinical
Neuropsychology.2005,2,6.S.338245.
[16]GOLEMAN,D.Emočníinteligence.2.vyd.Praha:Metafora,1995.326s.ISBN978807359
3346.
[17]GOLEMAN, D. Social intelligence. The New of Human Relationships. United Kingdom by
Hutchinson,2006.ISBN9780099464921.
[18]GREENBERG,M.T.KUSCHE,C. A.COOK,E.T.Promotingemotionalcompetence in
schoolaged children: The effects of the PATHS curriculum.. Development and
Psychopathology.1995,7.117–136s.
[19]GREENE,R.W.OLLENDICK,T.H.Evaluationofa multidimensionalprogram forsixth
graders in transition from elementary to middle school. Journal of Community
Psychology.1993,21.162–176s.
[20]GRESHAM,F.M.VAN,M.B.COOK,C.R.Socialskillstrainingforteachingreplacement
behaviors: Remediating acquisition deficits in atrisk students. Behavioral
Disorders.2006,31,4.S.363377.
[21] GRESHAM, F. M.  ELLIOTT, S. N. Social skills rating systems. American Guidance
Services,CirclePines,1990.s.ISBN.
[22]GRESHAM, F. M.  SUGAI, G. HORNER, R. H. Interpreting outcomes of social skills
trainingforstudentswithhighincidencedisabilities.ExceptionalChildren.2001,67.S.331344.
[23]GROSSMAN,D.C. NECKERMAN,H. J. KOEPSELL,T.D. ETAL.Effectiveness ofa
violencepreventioncurriculumamongchildreninelementaryschool.JournalofAmericanMedical
Association.1997,277,20.1605–1611s.
[24]GURALNICK,M.J.NEVILLE,B.HAMMOND,M.TheFriendshipsofYoungChildren
withDevelopmentalDelays:ALongitudinualAnalysis.JApplDevPsychol.2006,28,1.S.6479.
[25] HAWKINS, J. D.  CATALANO, R. F. Communities that care: Action for drug abuse
prevention.SanFrancisco:JosseyBass,1992.272s.ISBN9781555424718.
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpoadusociálny
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 13/15
[26] HUAGING, Q. C.  KAISER, A. P. Behavior problems of preschool children from low
income families. Review of the literature Topics in Early Childhood Special
Education.2003,23.S.188216.
[27] JAMYANGTSHERING, K. Social competence in Preschoolers: An evaluation of the
psychometricpropertiesofthepreschoolSocialSkillsRatingSystem(SSRS).ETDCollection for
PaceUniversity.2004.
[28]JORDAN,J.V.KAPLAN,A.G.MILLER,J.B.ETAL.Women’sgrowthinconnection:
WritingsfromtheStoneCenter.NewYork,NY:TheGuilfordPress,1991.310s.ISBN9780898
624656.
[29] LITVACKMILLER,W.  MCDOUGALL, D.  ROMNEY, D. M. The structure of empathy
during middle childhood and its relationship to prosocial behavior. Genetic, Social, General
PsychologyMonographs.1997,123,3.303–324s.
[30] KEANE, S.  CALKINS, S. D. Predicting kindergarten peersocial status from toddler and
preschoolproblembehavior.JournalofAbnormalChildPsychology.2004,32.409–423s.
[31] LIOYD,B.  SMITH, C. The effects of age and gender on social behavior in very young
children.BritishJournalofSocialPsychology.1986,25.33–41s.
[32]MANZ,P.H.FANTUZZO,J.W.MCDERMOTT,P.A.Theparentversionofthepreschool
socialskillsratingscale:Ananalysisofitsusewithlowincome,ethnicminoritychildren.School
PsychologyReview.1999,28.S.443505.
[33] MARGETTS, K. Children's adjustment to the first year of schooling: Indicators of
hyperactivity, internalizing and externalizing behaviors. International journal of Transitions in
Childhood.2000,1.S.3644.
[34] MILLER, P. M.  DANAHER, D. L.  FORBES, D. Sexrelated strategies for coping with
interpersonalconflictinchildrenagedfiveandseven.DevelopmentalPsychology.1986,22. 543–
548s.
[35] MLČÁK, Z. Prosociální chování v kontextu dispozičních aspektu osobnosti. Ostrava:
OstravskáuniverzitavOstravě,2010.ISBN9788073688578.
[36] KRANE, A.MOTT, P.   Interpersonal cognitive problemsolving and childhood social
competence.CognitiveTherapyandResearch.1994,18,.127–141s.
[37]NEMETH, E. Gender differences in reaction to public achievement feedback. Educational
Studies.1999,25,.297–310s.
[38]OHBUCHI,K.I.YAMAMOTO,I.ThepowerstrategiesofJapanesechildrenininterpersonal
conflict:Effectsofage,gender,andtarget.JournalofGeneticPsychology.1990,15.349–360s.
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpoadusociálny
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 14/15
[39]PARKHURST,J.T.ASHER,S.R.Peerrejectioninmiddleschool:Subgroupdifferencesin
behavior,loneliness,andinterpersonalconcerns.DevelopmentalPsychology.1992,28.S.231241.
[40] PLATT, J. J.  SPIVACK, G.  ALTMAN, N. ET AL. Adolescent problemsolving
thinking.JournalofConsultingandClinicalPsychology.1974,42.787–793s.
[41] ROBERTS, W.  STRAYER, J. Empathy, emotional expressiveness and prosocial
behavior.ChildDevelopment.1996,67.449–470s.
[42] SHAPIRO, L. E. Emoční inteligence dítěte a její rozvoj. 2. vyd. Praha: Portál, 1998. 272
s.ISBN9788026206514.
[43]SHIEMAN, S. Residential Stability and the Social Impact of Neighborhood Disadvantage:
GenderandRaceContingentPatterns.SocialForces.2005,83.S.10311064.
[44] TAYLOR, C. A.  LIANG, B.   ET AL. Genderdifferences in Middle School Adjustment,
PhysicalFighting,andSocial Skills:Evaluationof aSocialCompetencyProgram.TheJournal of
PrimaryPrevention.2002,23.S.259272.
[45]THORNDIKE,E.L.Intelligenceanditsuse.Harper`sMagazine.1920,140.S.227235.
[46] VYMĚTAL, J. Empatie  porozumění vcítěním. Československá
psychologie.1998,42,1.S.4249.
[47] ZELINA, M. Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. 3. doplnené vyd.  IRIS:
Bratislava,2011.241s.ISBN9788089256600.
[48] ZELINA, M. Inkluzívna škola. Rovnaký prístup k vzdelaniu. Učiteľské
noviny.2012,LIX,1.S.67.
Kontaktníinformace/Contactinformation
Mgr.EvaLörinczová
Katedrapedagogiky,UniverzitaKonštantínaFilozofavNitre
Drážovskacesta4
94901Nitra
Slovenskárepublika
eva.lorinczova@ukf.sk
Mgr.RobertTomšik
Katedrapedagogiky,UniverzitaKonštantínaFilozofavNitre
Drážovskacesta4
8/16/2016
PaidagogosJournalPaperLörinczová,EvaTomšik,Robert.Interpohlavnérozdielyžiakovnižšiehosekundárnehovzdelávaniazpoadusociálny
http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=3 15/15
94901Nitra
Slovenskárepublika
robert.tomsik@ukf.sk
Zpětnaobsah/Backtocontent
... Social competence and social skills are considered to be one of the most critical aspects of the school environment (Lörinczová and Tomšik 2016). Let us give several examples of social skills that need to be developed in school, such as collaboration, empathy or assertiveness. ...
Article
Full-text available
The authors present changes in the content and teaching methods of religious education (RE) in the third decade of the 21st century, as proposed by the current curricular reform of compulsory education in Slovakia. First, they analyse the reform documents in terms of social competence development as one of the RE content requirements. Second, they seek a teaching methodology that applies a balanced approach to the use of information and communication technologies (ICT) while protecting RE pupils and their building of healthy human relationships from the potential threat of digital addiction. The authors based their teaching ideas on the findings from their research. To explore the relationship between addictive Internet behaviour and social intelligence, they used a questionnaire including the Internet Addiction Test and the TSIS Scale. The Mann–Whitney U test was used for statistical analysis. Data on 386 adolescent respondents revealed a statistically significant difference between males and females in social awareness, with males performing significantly better. A weak positive relationship (ρ = 0.240) was identified between social awareness and addictive Internet behaviour. In the discussion, the authors suggest teaching methods for developing social competence via RE without resisting the opportunities provided by ICT, while also avoiding an increase in the risk of online social media addiction. They suggest that even denominational RE should prioritize cultivating healthy relationships not only with God but also relationships with other people, the outside world, and oneself.
Article
Full-text available
Social skills are important to the successful social and academic functioning of all students and play a significant role in avoiding or preventing negative responses from others. Social skills also are important aspects of effective schools. In this article, we emphasize the assessment and intervention of the academic side of social skills. That is, we examine the role that social skills play in facilitating individuals' learning and creation of a school environment where others can feel supported and motivated to learn. As a basis for this examination, we first review several key studies documenting interrelations among social skills and academic competence. Next, we briefly review current assessment practices focusing on rating scale methods for documenting students' social skills and perceptions of social support. Finally, we introduce an instructional approach called the Responsive Classroom (Charney, 1992) that has been shown to advance the development of elementary and middle school students' social skills and academic achievement, and result in supportive school environments for learners and teachers. We conclude with recommendations for researchers and practitioners to continue to consider the strong interrelations among social skills, academic functioning, and social support when working with all students in elementary and middle schools.
Article
Full-text available
Serious evaluation of preschool instruments has been limited in part by the lack of standard technical adequacy criteria. This article suggests minimal levels of technical adequacy for subtest and total test internal consistency, stability, floors, subtest item gradients, and validity. Ten commonly used preschool instruments (5 used for placement purposes and 5 used for general skills testing) were evaluated according to the proposed criteria, and suggestions were made that concerned the use of the instruments. The principal recommendation made is that practitioners carefully select instruments for preschool assessment according to the instruments' technical adequacy.
Article
Social competence is particularly salient for students who are classified into one of the high-incidence disability groups such as specific learning disabilities, mental retardation, emotional disturbance, or attention deficit/hyperactivity disorder. Among the most popular of the instructional approaches for these students has been social skills training (SST). Various meta-analyses of the literature suggest that SST has not produced large, socially important, long-term, or generalized changes in social competence of students with high-incidence disabilities. Probable explanations for the weak effects in some meta-analyses are discussed and specific recommendations are offered for designing and producing more effective SST interventions.
Article
Objective. —To determine if a commonly used violence prevention curriculum, Second Step: A Violence Prevention Curriculum, leads to a reduction in aggressive behavior and an increase in prosocial behavior among elementary school students.Design. —Randomized controlled trial.Setting. —Urban and suburban elementary schools in the state of Washington.Participants. —Six matched pairs of schools with 790 second-grade and third-grade students. The students were 53% male and 79% white.Intervention. —The curriculum uses 30 specific lessons to teach social skills related to anger management, impulse control, and empathy.Main Outcome Measures. —Aggressive and prosocial behavior changes were measured 2 weeks and 6 months after participation in the curriculum by parent and teacher reports (Achenbach Child Behavior Checklist and Teacher Report Form, the School Social Behavior Scale, and the Parent-Child Rating Scale) and by observation of a random subsample of 588 students in the classroom and playground/ cafeteria settings.Results. —After adjusting for sex, age, socioeconomic status, race, academic performance, household size, and class size, change scores did not differ significantly between the intervention and control schools for any of the parent-reported or teacher-reported behavior scales. However, the behavior observations did reveal an overall decrease 2 weeks after the curriculum in physical aggression (P=.03) and an increase in neutral/prosocial behavior (P=.04) in the intervention group compared with the control group. Most effects persisted 6 months later.Conclusions. —The Second Step violence prevention curriculum appears to lead to a moderate observed decrease in physically aggressive behavior and an increase in neutral and prosocial behavior in school.
Article
The transition from elementary to middle school has been characterized as one of many “normative life crises” that involves both an increased opportunity for psychological growth and a heightened vulnerability to psychological disturbance. In the present study, students evincing a poor academic transition to middle school were placed into one of two 15-week treatment conditions. The “full-treatment” condition consisted of group support (including training in problem-solving and social skills, goal-setting, self-monitoring, and incentives), parental support, and increased teacher support; the “partial-treatment” condition consisted of heightened teacher support only. A contrast group of good academic transition students was included in the study for comparative purposes. Measures of depression, anxiety, stress, and self-esteem were administered to students at pretreatment, posttreatment, and follow-up, and behavior problem checklists were completed by teachers at the same points in time. At pretreatment, important differences were found between treatment and comparison students, most notably along behavioral and academic dimensions. Following treatment, the full-treatment group showed a significant improvement in grade point average (GPA), depression, and teacher-reported behavior problems (e.g., socialized aggression). The results of the present study are discussed relative to the findings of other prevention efforts, and directions for future research are considered.
Article
Primary prevention continues to be shackled by an implicit "magic bullet" perspective and an inoculationist mentality. The proliferation of short-term, uncoordinated programs co-exists with data showing that large segments of our teenage-and-younger population are exposed to conditions that are likely to harm their psychosocial growth. The status of primary prevention in the schools is shown pictorially as a jumbled confusion. An argument is made that coordination of interventions, centered around the goal of promotion of health and social competence, is necessary to achieve more successful primary prevention. Skills comprising social competence as life skills for adaptation to diverse environments are outlined. A representation of schools with programming organized by a shared prevention/promotion skills/set of strategies is provided. Primary prevention is discussed as emergent from the promotion of health and social competence; the latter are ends in themselves, reflecting children's inalienable, developmental "rights". Persons concerned with primary prevention-and therefore with the education and the socialization of children-are called upon to examine their efforts and determine the extent to which they are addressing focal skills and doing so in a coherent, developmental, and cross-culturally sensitive manner, accompanied by the commitment of resources, time, and focused professional development activity guided by the tenets of knowledge in the primary prevention field.