BookPDF Available

Zmiešané volebné systémy v praxi: Analýza ich fungovania v Litve a na Novom Zélande

Authors:

Abstract

At the beginning of the 1990s, new kind of electoral system spread significantly into both stable countries as well as those with consolidating democratic systems. The main characteristic for all of these new systems, called a mixed-member systems, is that they offer two distinct votes to each member of an electorate in one election. The first vote is for a specific candidate, and the second is for a political party. The purpose of this kind of electoral system is to expand the voting options for citizens while adjusting the conditions for the operation of political parties as a way of supporting the performance of democratic regimes at any level of development. But the inside mechanism of processing votes is very complicated. This, if it is not understood correctly by voters, can lead to decreasing legitimacy of the entire democratic establishment. The presented work on Lithuania and New Zealand analyzes typical tendencies and trends in both voters and party behavior, with the aim of examining the capability of mixed-member electoral systems to fulfill the optimistic performance expectations within democratic regimes. Using quantitative methods this paper analyses the elections during the 2000-2012 period in both above mentioned systems. The method for choosing the cases followed the most-different cases strategy – in regard to the electoral system mechanism, and the democratic tradition and experience within the said countries. When comparing the activity of political parties in Lithuania and New Zealand, those in the former are more active in nominating candidates into the nominal (individual) part of the electoral competition. Translated into the language of theoretical assumptions, this means that Lithuanian political parties are more consistently following the so called contamination effect. This claims that it is beneficial to nominate as many candidates as possible, because it has a positive implication for the party result in the proportional part of the electoral system. But still in most cases the activity is lower than expected. Staying at the level of theoretical assumptions, we have to mention that the behavior of New Zealand voters is shifting the results of the nominal tier towards a bipartisan system more significantly than is seen in Lithuania. This conclusion opposes the theoretical predictions as well, because the mechanism of the Lithuanian electoral system should amplify the incentives for strategic voting, which leads the nominal race towards a two party competition. However, in both cases the candidates and their personalities are the primary motivation that leads voters to deviate from party consistent voting in both tiers. This conclusion is based on the tendency of voters to support the democratically elected representatives on any of the levels of state government in most of the analyzed elections, which seems to be the comparative advantage for their candidacy in the nominal tier. There are two main empirical conclusions for the future analysis within electoral studies included in the paper. The first is that there are significant differences between estimated theoretical outcomes of various mixed-member electoral systems and their empirical performance. The second conclusion deals with the dominant tendency of an electorate to cast a vote for a party in a proportional tier and a differently affiliated candidate by the nominal vote that is more strongly influenced by the personal characteristics of the candidate rather than by the strategic stimulus coming from the electoral race. Moreover, the work, using the most-different cases selection, offers research incentives for other countries using the same kind of electoral systems with a typically high quality of democracy such as in Germany, those in the process of democratic transition such as in Georgia, those standing between them such as Hungary, as well as many other countries.
Centrum pro studium demokracie akultury
POLITOLOGICKÁ ŘADA
Svazek č. 52
CENTRUM
PRO STUDIUM
DEMOKRACIE A KULTURY
ZMIEŠANÉ VOLEB SYSMY
VPRAXI
Analýza ich fungovania
vLitve ana Novom Zélande
Miroslav NeMčok
© 2015 Centrum pro studium demokracie akultury
© 2015 Masarykova univerzita
© 2015 Miroslav Nemčok
ISBN 978-80-7325-***-* (CDK)
ISBN 978-80-210-****-* (MU)
KATALOGIZACE VKNIZE– NÁRODNÍ KNIHOVNA ČR
Recenzoval: PhDr. Josef Mlejnek, Ph.D.
Kniha byla zpracována vrámci projektu specického výzkumu Katedry politologie
Fakulty sociálních studií Masarykovy univerzity „Aktuální problémy politologického
výzkumu (kód MUNI/A/1342/2014)“.
Palovi
– 7 –
POĎAKOVANIE
Text, ktorý práve držíte vrukách, je síce podpísaný mojím menom apre-
berám zaňho plnú zodpovednosť, jeho podoba ale nie je výhradne mojou
zásluhou. Problematika zmiešaných volebných systémov avzájomného
vplyvu ich dvoch zložiek ma kontinuálne fascinuje už niekoľko rokov,
počas ktorých som mal príležitosť detailne rozobrať moje priebežné
výsledky hneď sniekoľkými veľmi skúsenými českými politológmi. Na
tomto mieste by som tak chcel medzi prvými zmieniť práve ich, pretože
množstvo nimi artikulovaných pripomienok sa nepochybne odrazilo vo
vyššej výslednej kvalite tejto publikácie.
Ako prvého musím uviesť Romana Chytilka, ktorého som obťažoval
nepochybne najčastejšie. Ďakujem za jeho ústretový apohotový prístup
aenormnú dávku expertízy. Bez jeho spätnej väzby by som vtakej miere
nedokázal skonsolidovať vlastnú argumentáciu aveľká časť tohto textu
by bola omnoho menej logicky aštruktúrne prepracovaná. Ešte viac si
ale vážim, že jeho záujem otext neskončil po prvých intenzívnych kon-
zultáciách ohľadom obsahu, alebol mojím konzultantom aj pri mnohých
procedurálnych ťažkostiach až do konca príprav tejto knižnej publikácie.
Ďalej dlžím poďakovanie Jakubovi Šedovi, že ma ktéme rozdeľovania
hlasov vzmiešaných volebných systémoch priviedol ajeho cit pre detail
dokázalnájsť mnohé nedokonalosti vmojom vyjadrovaní opercepcii vo-
lebnej súťaže uvoličov afungovaní litovskej politiky. Josefovi Mlejnkovi
ďakujem za ochotu stať sa recenzentom tejto publikácie aposkytnutú re-
levantnú spätnú väzbu zpozícií, ktoré som mylne pokladal za nedôležité.
Avneposlednom rade vďačím Lubomírovi Kopečkovi za to, že zastrešil
celý publikačný proces aochotne zodpovedal mnoho mojich nie úplne
dôležitých otázok technického charakteru, pri ktorých by asi mnoho ďal-
ších ľudí nemalo takú trpezlivosť.
Okrem nich mi ale pri výskume pre túto publikáciu pomohli aj iní. Pri
zbere litovských municipálnych dát ma významne nasmerovali Karolis
Granickas aNatalija Grafová zTransparency International Lithuania.
– 9 –– 8 –
Na Novom Zélande mi pri rovnakej úlohe asistovali Jack Vowles, Mike
Reid aPatrick Walsh. Všetku ich ochotu si vážim aveľmi za ňuďakujem.
Nesmiem ale zabudnúť ani na podporu vlastnej rodiny, priateľky
akamarátov, ktorým je veľmi pravdepodobne ukradnuté, čo nominálna
zložka vlastne je, aj napriek tomu ma ale dokázali vytrvalo počúvať ato-
lerovať moje premenlivé nálady. Obzvlášť pri priateľke anajbližšej rodine
je cenným pocitom, že zdieľajú všetko nadšenie, aj keď vmojej práci vidia
asi omnoho menej zmyslu ako ja sám. Oto viac si ich vážim.
1. ÚVOD
Zavádzanie zmiešaných volebných systémov na začiatku 90. rokov mi-
nulého storočia výrazne expandovalo. Nedá sa povedať, že by boli poli-
tickou vedou opomínané, kvôli svojej komplexnosti sú ale stále relatívne
málo prebádanou oblasťou politologického výskumu. Vďaka existencii
dvoch zložiek, užívajúcich rozdielne volebné formuly, sú zmiešané vo-
lebné systémy často výsledkom politických kompromisov pri volebných
reformách, ale aj pri budovaní nových politických systémov včerstvých
demokraciách. Sociálna relevancia ich vedeckého skúmania je preto ne-
spochybniteľná as väčšinou nových arelevantných poznatkov okam-
žite pracujú autori akonzultanti volebných reforiem alebo návrhy pri-
pomienkujúci aktéri. Zmiešané volebné systémy sa tak vďaka svojmu
špecifickému vnútornému mechanizmu narábania shlasmi stali často
skloňovaným prvkom, od ktorého si teoretici sľubujú riešenie mnohých
súčasne artikulovaných nedokonalostí akríz demokratického fungova-
nia politiky apolitických strán.
V tejto práci budeme, využívajúc kvantitatívne metodologické po-
stupy, sledovať voličské správanie, konkrétne fenomén rozdeľovania hla-
sov (split-ticket voting alebo vote splitting), v litovských anovozéland-
ských parlamentných voľbách uskutočnených medzi rokmi 2000 a2012.
Naším cieľom bude pozorovať základné tendencie vjednotlivých voľbách
anásledne ich longitudálne porovnanie. Analýzu nakoniec posunieme
ostupeň vyššie apoznatky plynúce zo sledovania Litvy aNového Zé-
landu podrobíme vzájomnej komparácii.
Samotný výskum budeme realizovať natroch úrovniach: (1) na úrovni
jednotlivých volieb, (2) zdlhodobej perspektívy vjednotlivých krajinách
a konečne (3) porovnanie trendov medzi vybranými prípadmi. Práca
si kladie za cieľ zodpovedať tri výskumné otázky. Na národnej úrovni
avkontexte výsledkov volieb vjednotlivých rokoch budeme za pomoci
empirických dát odpovedať na otázku: Má vo vybraných zmiešaných
volebných systémoch napätosť súťaže kandidátov alebo ich osobnosť
– 11 –– 10 –
relevantnými prvkami pri odhadovaní efektov azamýšľanej efektivity
nielen zmiešaných volebných systémov. Pre korektnosť sa ale hodí dodať,
že vplyv týchto fenoménov variuje sohľadom na to, či ide ohorizontálny
alebo vertikálny súbeh hlasovaní. Aj napriek faktu, že Česká republika,
akomnohé ďalšie krajiny, nepoužíva zmiešaný volebný systém, poznatky
z výskumu prezentovaného na nasledujúcich stranách môžu mnoho
napovedať pri paralelne uskutočňovaných voľbách. Napríklad vhodná
kombinácia senátnych, snemovných, prezidentských alebo volieb do Eu-
rópskeho parlamentu môže vytvoriť podmienky silne analogické zmie-
šaným volebným systémom, apreto poznatky omotívoch rozdeľovania
hlasov disponujú relevanciou aj pre Českú republiku aďalšie krajiny.
Navyše sa tento fenomén stáva obzvlášť závažným, pokiaľ pre finálnu dis-
tribúciu mandátov rastie aj dôležitosť voličskej stratégie. Vo väčšinových,
zmiešaných aleboproporčných systémoch snízkou magnitúdou obvo-
dov môžu voliči opúšťať svoje vyššie preferencie vzáujme maximalizácie
váhy vlastného hlasu na povolebné usporiadanie. Vtakých momentoch
je zpohľadu politickej vedy dôležité poznať stimuly podporujúce moti-
váciu strategicky deviovať zhlasovania za najpreferovanejšiu možnosť.
Keďže jednotlivé voľby vkrajine nie je možné vnímať izolovane, práve
skúmanie zmiešaných volebných systémov môže byť pri vzájomných
vplyvoch volebných súťaží na voličské správanie východiskovým bodom
tejto výskumnej agendy.
Práca bude štruktúrovaná do piatich logických celkov. Na začiatku
predstavíme teoretické vymedzenie zmiešaných volebných systémov
adoterajší stav výskumu. Na poli výskumu zmiešaných volebných sys-
témov výrazne absentujú systematizujúce diela avšetky vedomosti sú
roztrúsené po čiastkových článkoch vakademických žurnáloch, preto sa
pokúsime okrátku sumarizáciu doterajších zistení. Vdruhej časti pred-
stavíme metodológiu výskumu azdôvodníme výber prípadov. Následne
bude práca venovať pozornosť analýze efektov zmiešaného volebného
systému na fenomén rozdeľovania hlasov v litovských podmienkach.
Štvrtá časť bude analogicky spracovávať poznatky zanalýzy volieb na
Novom Zélande. Vposlednej kapitole pozorovania zjednotlivých krajín
porovnáme.
v nominálnej zložke vplyv na motiváciu voličov rozdeliť svoj hlas? Vý-
sledky jednotlivých pozorovaní plynúcich z prvej výskumnej otázky
následne podrobíme longitudálnej analýze, stále ale v kontexte jednej
krajiny, aby sme mohli zodpovedať druhú výskumnú otázku: Mení sa
v nami vybraných prípadoch stratégia voličov rozdeľovať svoje hlasy
vplyvom súťaže kandidátov alebo ich osobnosti vnominálnej zložke na-
prieč časom? Vposlednej časti opäť využijeme poznatky zpredošlých
dvoch analýz asledované prípady krajín budeme komparovať, aby sme
mohli odpovedať na poslednú otázku: Líšia sa trendy vstratégii voličov
rozdeľovať svoje hlasy kvôli súboju kandidátov alebo ich osobnosti vno-
minálnej zložke naprieč sledovanými prípadmi?
Výskum prezentovaný vtejto práci sa zameriava na stratégiu volič-
ského rozhodovania vdvoch zložkách používajúcich odlišné volebné
princípy. Ztoho dôvodu jeho relevancia siaha až za hranice samotnej ka-
tegórie zmiešaných volebných systémov. Konkrétne voľby vktorejkoľvek
krajine nemožno sledovať úplne izolovane aaj pokiaľ používajú rozdielne
volebné formuly avolia sa skrz ne úplne odlišné legislatívne orgány, je
na mieste očakávať, že sa budú vzájomne ovplyvňovať (Cox 1997: 21).
Poznatky zo skúmania fenoménu rozdeľovania hlasov, preto nemusia
byť využiteľné iba pri zmiešaných volebných systémoch, ale aj vomnoho
širšom kontexte voličského rozhodovania. Rozdeľovanie hlasov sa to-
tiž môže pohybovať na dvoch dimenziách. (1) Horizontálne, pokiaľ sú
volené orgány na rovnakej úrovni, verzusvertikálne, pokiaľ je úroveň
obsadzovaných mandátov rôzna.1 (2) Zároveň ale môže byť rozdeľovanie
hlasov prítomné vsúbežne anesúbežne organizovaných voľbách2 (Bur-
den aHelmke 2009: 2).
Vzmiešaných volebných systémoch je rozdeľovanie hlasov pozoro-
vateľné najjednoduchšie, pretože sa uskutočňuje vjedinom volebnom
akte. Zpohľadu teoretickej relevancie ale môže poskytnúť mnoho výcho-
diskových poznatkov pre skúmanie tohto fenoménu aj vkontexte ďalších
kombinácií volieb. Osobnostné rysy kandidáta, napätosť volebnej súťaže,
ale aj ďalšie fenomény vplývajúce na štiepenie voličského hlasovania sú
1 Máme na mysli napr. celoštátnu, krajskú, obecnú úroveň apod.
2 Na tejto dimenzii sú voľby rozdeľované podľa toho, či sa odohrávajú vjeden časový bod
alebo nie.
– 13 –
2. ZMIEŠANÉ VOLEBNÉ SYSTÉMY
TEORETICKÉ VYMEDZENIE
Mechanika zmiešaných volebných systémov pozostáva zdvoch zložiek–
nominálnej, vktorej súťažia konkrétni kandidáti, aproporčnej, kde si vo-
lič vyberá zo straníckych kandidátnych listín.3 Volebné systémy, ktoré by
vnútri svojej mechaniky kombinovali rôzne princípy volebných formúl
boli až do začiatku 90. rokov spojené takmer výhradne s Nemeckom.
Práve začiatkom poslednej dekády 21. storočia si vyžiadalo zavádzanie
zmiešaných volebných systémov vmnohých ďalších krajinách zvýšený
záujem akademikov, čo prinieslo do štúdia volebných systémov drama-
tické zmeny (Farrell 2001: 119). Využívanie proporčných volebných sys-
témov vo svete síce stále dominuje, ich zmiešané ekvivalenty sú ale čoraz
častejšie voľbou pre mladé demokracie (Bormann aGolder 2013: 365)
alebo výsledkom politických kompromisov. Reformy zavádzajúce zmie-
šané volebné systémy totiž iba rozširujú fungujúci systém okomponent,
ktorý koriguje inherentné nedostatky identifikované časťou politickej
reprezentácie túžiacej po zmene (Shugart aWattenberg 2003c: 578–579).
Zavádzanie zmiešaných volebných systémov sa stretlo senormným
entuziazmom udvojiceMatthew S. Shugart aMartin P. Wattenberg, ktorí
ich nazvali „volebnou reformou 21. storočia, pretože kombinuje „to naj-
lepšie zoboch svetov“– proporčných aväčšinových volebných systémov
(Shugart aWattenberg 2003a). Čo presne ale mali na mysli? Dovtedajšie
volebné mechanizmy mali svoje pozitíva aj negatíva na dvoch úrovniach
medzistraníckej avnútrostraníckej. Proporčné systémy na medzistraníc-
kej dimenzii síce poskytovali reprezentáciu menším sociálnym skupi-
nám, dohody outváraní kabinetov boli ale zdĺhavými procesmi snejas-
nými výstupmi avoliči mohli pred voľbami iba odhadovať, čo zprogramu
3 Zmiešané volebné systémy budú podrobnejšie rozobraté pri predstavovaní jednotlivých
typológií vtejto kapitole.
– 15 –– 14 –
nimi volených strán bude nakoniec presadené.4 Naopak, väčšinové sys-
témy síce generovali jednofarebné vlády, ktoré pomerne bezproblémovo
presadzovali predvolebné sľuby, potreby akýchkoľvek názorových alebo
sociálnych minorít ale zostávali na pôde legislatívnych zborov nezastú-
pené. Na druhej, vnútrostraníckej, dimenzii generujú väčšinové systémy
reprezentáciu, ktorá má silnú väzbu sdištriktom, zktorého vzchádza.
To síce slúži ako prevencia proti klientelistickým tendenciám, oslabená
väzba so stranou auprednostnenie potrieb obvodu ale môžu mať za ná-
sledok deviáciu počas hlasovania arozštiepenosť parlamentného telesa
pri rozhodovaní ozásadných otázkach. Vpomerných systémoch je síce
podobná deviácia menej pravdepodobná, cenou za ňu sú ale politici za-
strešení silne centralizovanými stranami, navyše ochotnejší podľahnúť
korupčným tlakom (Shugart 2001: 174–177; Shugart 2003: 25–29).
Zmiešané volebné systémy sa stretli snadšením práve preto, že kom-
bináciou rôznych volebných formúl vytvárajú prostredie, vktorom do-
minujú ich výhody. Vďaka existencii proporčnej zložky môžu byť repre-
zentované menšinové záujmy. Ich zastúpenie ale nijako neohrozuje vznik
stabilných vlád afungovanie celoštátnych politických strán. Mandáty
vpomernej zložke sú totiž rozdeľované väčšinou vjedinom obvode po-
krývajúcom celú krajinu. Druhá, nominálna, zložka ale zároveň zabez-
pečuje prítomnosť priamo volených kandidátov sbezprostrednou väz-
bou na jednomandátové obvody. Systém je tak personalizovanejší, stále
vňom ale hrajú politické strany silnú zjednocujúcu rolu zabezpečujúcu
jeho efektívne fungovanie (Shugart aWattenberg 2003c: 584, 590).
Ešte pred pristúpením kpredstaveniu typológií kategorizujúcich tento
typ volebných systémov je vhodné jedno upozornenie: Ani viac ako dve
dekády ich intenzívneho výskumu nestačili, aby sa akademická obec
zjednotila azačala byť terminologicky atypologicky konzistentná. Iba
jedna zjeho verzií využívaná vNemecku sa vodbornej literatúre nazýva
napríklad proporčný zmiešaný (mixed member proportional), personali-
zovaný pomerný (personalized proportional), dodatočných členov (addi-
tional member)5 alebo systém sdvomi hlasmi (two vote system) (Farrell
2001: 97). Práve preto je pre elimináciu nejednoznačností esenciálne, aby
sme ešte pred pristúpením kanalýze nami vybratých prípadov načrtli
teoretické pozadie, zktorého budeme neskôr vychádzať. Vnasledujúcich
častiach tejto kapitoly predstavíme dve typológie, ktoré vsúčasnej polito-
lógii rezonujú najviac, apreto budú pre kategorizáciu využité aj autorom.
Ich predstavenie je pre realizovaný výskum relevantné na niekoľkých
úrovniach. Vprvom rade boli kormidlom pri výbere skúmaných krajín.
Ako bude popísané vmetodologickej kapitole, pri selekcii systémov sme
sa riadili stratégiou najodľahlejších prípadov aich jednotlivé opozitné
kategorické zaradenie do predstavených typológií slúži ako verifikácia
validity nášho výberu. Zároveň ale jednotlivé typológie pochopiteľne ka-
tegorizujú zmiešané systémy na základe ich vybraných špecifík. Tie pre
nás slúžia ako určitý referenčný rámec, aby sme mohli namerané výstupy
výskumu klasifikovať ako štandardné alebo naopak deviujúce. Vnepo-
slednom rade je, ako už bolo načrtnuté, výskum zmiešaných volebných
systémov značne terminologicky inkonzistentný. Napríklad termín pro-
porčný zmiešaný systém je využívaný pre označenie novozélandského,
nemeckého alebo im podobných modelov, zároveň je ale omnoho šir-
šou kategóriou vtypológii podľa výstupov od Shugarta aWattenberga.
Táto práca sa terminologicky striktne pridržiava významov tak, ako sú
predstavené na nasledujúcich riadkoch. Pre prípadného čitateľa preto
predstavenie jednotlivých typológií slúži aj ako explanačné vodítko vne-
raz zmätočnom anekonsolidovanom vyjadrovaní výskumu zmiešaných
volebných systémov.
V poslednej časti práce budeme odpovedať na tretiu výskumnú
otázkuapredstavovať výstupy zkomparatívnej analýzy vybratých prípa-
dov. Pri tom je potrebné dbať na hlbšie špecifiká analyzovaných voleb-
ných systémov, ktoré už typológie nie sú kvôli nutným zjednodušeniam
schopné zachytiť. Práve preto budú predstavené aj základné premenné
zmiešaných volebných systémov, ktoré neskôr vpráci využijeme pri popi-
sovaní charakteristík aidentifikácii rozdielov medzi ich novozélandskou
alitovskou praktickou aplikáciou.
4 Shugart aWattenberg hovoria onízkej čitateľnosti (identifiability) vládnych kabinetov.
5 Anglický názov Additional member system alebo iba skratka AMS sa udomácnili aj včes-
kej politológii (viď. Lebeda 2010; Říchová 2010; Bláha 2011) ajeho preklad ako volebných
systém dodatočných členov je skôr výnimočný.
– 17 –– 16 –
2.1 Typológie zmiešaných volebných
systémov aich vývin
Samotní tvorcovia jednej ztypológií zmiešaných volebných systémov–
Louis Massicotte aAndré Blais– tvrdia, že tieto systémy je možné zmys-
luplne deliť dvomi spôsobmi. Prvým je prihliadať na vnútorné usporia-
danie zložiek, druhým proporcionalita výsledkov, ktoré generujú (Mas-
sicotte aBlais 1999: 344).
2.1.1 Delenie podľa vnútorného nastavenia zložiek–
typológia Massicotteho aBlaisa
Pokiaľ volebný systém do jedného zastupiteľského zboru kombinuje dva
protikladné princípy volebných formúl6 aprostredníctvom každej znich
sa volí minimálne 5% mandátov daného telesa, kvalifikuje sa do skupiny
zmiešaných (Massicotte aBlais 1999: 345). Takéto definičné vymedzenie
ale pochopiteľne nie je dostatočné. Massicotte aBlais si uvedomovali
heterogenitu systémov spĺňajúcich stanovené definičné kritériá, aupo-
zorňovali, že sa zmiešané volebné systémy od seba odlišujú vtroch zá-
kladných veciach: (1) aké volebné formuly sú kombinované, (2) ako sú
kombinované a(3)koľko mandátov je prideľovaných ktorou formulou.
Práve druhá zmienená premenná sa stala aj základom pre ďalšie členenie
volebných systémov do dvoch podskupínzávislé anezávislé kombinácie
(Massicotte aBlais 1999: 346).
Kategória nezávislých kombinácií, teda zmiešaných volebných systé-
mov, ktorých dve zložky nie sú nijako prepojené, obsahuje tri typy– koe-
xistencia, fúzia anavrstvenie. Pokiaľ pri voľbách do rovnakého zastupiteľ-
ského zboru používa časť obvodov väčšinovú ačasť proporčnú techniku,
systém spadá do kategórie nazvanej koexistencia (coexistence). Volebné
obvody používajúce protikladné formuly sa teda nijako neprekrývajú.
Pri fúzii (fusion) sa volebné formuly na úrovni obvodu už prekrývajú,
záleží ale od splnenia dopredu stanovených kritérií, či bude nakoniec
volebný zisk kandidátom prepočítavaný väčšinovou alebo proporčnou
formulou (napr. víťaz získa dopredu určený počet mandátov, ktorý nijako
nereflektuje proporciu jeho výsledku aostatní kandidáti si rozdelia zvy-
šok kresiel proporčne). Posledný ztypov je navrstvenie (superposition).
Od predošlých dvoch kategórií sa zásadne odlišuje vtom, že členovia
elektorátu disponujú dvomi hlasmi, každým vjednej zo zložiek, ktorých
obvody sa prekrývajú (Massicotte aBlais 1999: 347–353). Voliči tak ude-
ľujú svoje hlasy zároveň pod väčšinovými aj proporčnými volebnými
pravidlami, stále ale dopredu vedia, ktorý hlas bude ako zužitkovaný
vnútri volebnej mechaniky. Spomedzi zmiešaných volebných systémov
snezávislou kombináciou je vdemokratických zriadeniach jednoznačne
najvyužívanejšie navrstvenie. Koexistencia sa medzi rokmi 2005–2011
využívala vjednom prípade afúzia dokonca vžiadnom (Bormann aGol-
der 2013: 366).
Prvým typom spadajúcim pod závislé kombinácie je podmienený
(conditional) systém. Vňom sú používané proporčné princípy, kým je-
den zkandidujúcich subjektov nedosiahne zisk, ktorý znamená aktiváciu
6 Massicotte aBlais síce hovoria všeobecne odvoch protikladných (opposed) princípoch,
na mysli majú ale pomerne jednoznačne kombináciu väčšinovej volebnej formuly spro-
porčnou.
Schéma 1. Rozdelenie zmiešaných volebných systémov podľa Massicotteho
aBlaisa.
Zdroj: Massicotte aBlais 1999: 345
Nezávislé kombinácie
Podmienený systém
Korekcia
Fúzia
Navrstvenie
Koexistencia
Závislé kombinácie
– 19 –– 18 –
väčšinových prvkov. Práve táto determinácia predstavuje závislosť me-
dzi zložkami. Najznámejším prvkom je práve väčšinová prémia pripiso-
vaná kandidátovi so ziskom prekračujúcim dopredu stanovenú hranicu.
Druhým typom je korekcia (correction), kde závislosť jednotlivých zlo-
žiek spočíva vtom, že proporčná koriguje zisky plynúce zväčšinovej.
Odstraňuje tak eventuálne nedostatky, ktoré by mohla aplikácia väčšino-
vej formule spôsobiť (Massicotte aBlais 1999: 347). Analogicky snavrs-
tvením sa aj korekcia od podmieneného systému odlišuje tým, že pri jej
použití voliči disponujú dvomi hlasmi pre dve zložky používajúce odlišné
volebné formule. Voliči ale vedia, ktorý hlas bude ovplyvňovať voľbu pod
jednou alebo druhou formulou. Korekcia sa medzi rokmi 2005–2011
využívala pri parlamentných voľbách vdemokratických zriadeniach čas-
tejšie– celkovo sedemkrát. Podmienený systém bol využitý dvakrát (Bor-
mann aGolder 2013: 366).
Pre úplnosť je nutné dodať, že typológia Massicotteho aBlais a je dopl-
nená ešte ojedentyp zmiešaného volebného systému, ktorý už ale nie je
možné zasadiť do vyššie uvedených kategórií. Je totiž kombináciou nie-
koľkých znich. Tento typ sa nazýva superzmiešaný (supermixed) systém
(Massicotte aBlais 1999: 357–361).
2.1.2 Delenie podľa výstupov– typológia
Shugarta aWattenberga
Už zčlánku Massicotteho aBlaisa je implicitne vidieť náznaky, že ich
definícia, na ktorej stojí celá typológia, je možno príliš široká. Sami to-
tiž upozorňujú, že existuje nespočetné množstvo zmiešaných volebných
systémov, apreto je pri ich účinkoch veľmi ťažké vytvárať generalizácie
(Massicotte aBlais 1999: 362). Presne tento aspekt ich typológie bol ter-
čom najväčšej kritiky. Pod príliš širokú definíciu totiž bezproblémovo
spadalo aj niekoľko ďalších semiproporčných techník (Shugart aWat-
tenberg 2003b: 10).
Shugart sWattenbergom sa preto rozhodli priniesť novú typológiu
zmiešaných volebných systémov. Oproti predošlej dvojici si ale ako zák-
lad pre svoje delenie zvolili proporcionalitu výstupov, nie vnútorné me-
chanické nastavenie zložiek. Aj napriek odlišnej ceste je ale možné badať
v predošlom delení výraznú inšpiráciu. Všetky kategórie zmiešaných
volebných systémov Shugarta aWattenberga totiž výrazné pripomínajú
tri zo šiestich podtypov Massicotteho aBlaisa – korekciu, navrstvenie
asuperzmiešaný volebný systém (Cabada aŽeníšek 2003: 35).
Podľa tejto typológie sú zmiešané volebné systémy podskupinou viac
zložkových (multiple-tier), ktoré alokujú mandáty vminimálne dvoch
prekrývajúcich sa obvodoch. Každý volič pritom odovzdáva jeden alebo
viacero hlasov bezprostredne ovplyvňujúcich výsledky vo všetkýchzlož-
kách. Ztejto definície autori explicitne vyraďujú volebné systémy, ktoré
spĺňajú uvedené podmienky iba vďaka existencii väčšieho množstva
skrutínií (Shugart aWattenberg 2003b: 10).
Definičným kritériom pre radenie volebných systémov kzmiešaným
je pre typológiu Shugarta aWattenberga existencia dvoch zložiek: No-
minálnej, vktorej so volič vyberá medzi kandidátmi aproporčnej, kde sú
hlasy rozdeľované kandidátnym listinám.7 Je ale chybou hovoriť, že sú
zmiešané volebné systémy bezvýhradne kombináciou väčšinových apro-
porčných formúl. Síce ide onajčastejší prípad, východiskom ale je na jed-
nej strane voľba kandidáta (preto názov nominálna) ana druhej strane
voľba kandidátnej listiny. To znamená, že vnominálnej zložke môže byť
pokojne použitý systém jedného neprenosného hlasu, čo je semiproporčná
technika, alebo systém jedného prenosného hlasu, radený dokonca kpo-
merným systémom (Shugart aWattenberg 2003b: 11; Cabada aŽeníšek
2003: 42).
Základom pre diferenciáciu je vtejto typológii prítomnosť, resp. ab-
sencia, väzby medzi nominálnou aproporčnou zložkou. Na jednej strane
spektra stoja volebné systémy, ktorých zložky fungujú nezávisle– bez
vzájomného vplyvu akorekcie. Výsledky generované týmito systémami
pripomínajú skôr výsledky plynúce zväčšinových systémov, apreto sú
príznačne nazvané väčšinové zmiešané volebné systémy (Mixed-Member
Majoritarian). Antipódom sú pre nich pomerné zmiešané volebné systémy
(Mixed-Member Proportional), ktorých zložky síce fungujú paralelne, sú
7 Vnajtypickejšom prípade volič disponuje dvomi hlasmi pre každú zo zložiek. Výni-
močne ale môže volebný systém poskytovať voličovi iba jeden hlas, od ktorého sa do-
predu stanoveným prepočtom odvíjajú zisky kandidátov akandidátnych listín voboch
zložkách.
– 21 –– 20 –
ale navzájom prepojené avýsledky produkované proporčnou formulou
slúžia na korekciu väčšinových vlastností výstupov nominálnej zložky.
Predstavená typológia ale disponuje ešte jednou kategóriou, ktorá zastre-
šuje zmiešané volebné systémy generujúce výsledky na pomedzí pred-
stavených typov. Mechanizmy výrazne korigujúce výsledky, na to aby
spadali do väčšinovej odnože, ktoré sú ale zároveň príliš málo proporčné,
spadajú pod označenie väčšinových zmiešaných systémov sčiastočnou
kompenzáciou (Mixed-Member Majoritarian with partial compensation)
(Shugart aWattenberg 2003b: 13).
Schéma 2. Rozdelenie zmiešaných volebných systémov podľa Shugarta aWat-
tenberga.
Zdroj: Chytilek et al. 2009: 240
2.2 Proporčný zmiešaný systém–
kategorická schizofrénia?
Tak ako sme hovorili okategorickej aterminologickej inkonzistencii vý-
skumu zmiešaných volebných systémov, stretávame sa so stále neuzavre-
tými debatami otypologickom radení ich vybraných praktických reali-
zácií. Hlavnou výčitkou niektorých akademikov je najmä radenie nemec-
kého modelu aod neho odvodených proporčných zmiešaných systémov,
medzi ktoré patrí aj novozélandský, pod kategóriu zmiešaných volebných
systémov.8 Táto práca je okrem iného komparatívnou analýzou dvoch
konkrétnych volebných systémov, apreto sa nabáda priestor, aby sme
do tejto debaty prispeli. Zpohľadu prezentovaného sociálno-vedného
výskumu je totiž relevantné vedieť, či hovoríme odvoch odlišných ty-
poch volebných systémov zastrešených jednou kategóriou alebo odvoch
úplne iných kategóriách. Práve korektnosť radenia je totiž východiskovou
determinantou pre správnosť ďalších výskumov, ktoré budú komparo-
vať ich účinky. Porovnávanie dvoch kategoricky odlišných systémov by
mohlo byť nezmyselné aich nesprávne radenie by iba špirálovito zamotá-
valo výskum volebných systémov.
Radenie nemeckého proporčného volebného systému aod neho od-
vodných mutácií medzi zmiešané považuje Giovanni Sartori za úplné
nepochopenie tejto kategórie. Vo svojej mechanike síce kombinujú
pomernú aproporčnú zložku, ich výstup ale rozhodne nie je „zmieša-
ným produktom“ (Sartori 2011: 31–32). Jeho argument rozvíja včes-
kom prostredí Dalibor Čaloud, ktorý tvrdí, že pokiaľ determinuje vý-
slednú proporciu zloženia legislatívneho orgánu proporčná zložka, sys-
tém nespĺňa ani základnú podmienku Massicotteho aBlaisa, aby bolo
prostredníctvom každej zo zložiek volených minimálne 5% mandátov.
Istým disproporčným prvkom síce sú presahujúce mandáty, v praxi
nielenže nemusia dosahovať, ale ani nedosahujú podiel piatich per-
cent. Preto by mali tieto systémy patriť skôr kpomerným, resp. per-
sonalizovaným pomerným systémom (Čaloud 2005: 75, 81; Chytilek
et al. 2009: 212–214, 239–240). Vo výskumoch je ale táto výčitka často
odignorovaná, a tak sa proporčné zmiešané systémy odvodené od
8 Pre korektnosť je na tomto mieste nutné upozorniť na terminologickú nedokonalosť
výskumu zmiešaných volebných systémov vnašom prostredí. Termín proporčné zmie-
šané volebné systémy má totiž dva významy. Prvým je širšie pomenovanie jednej zvyššie
predstavených kategórii vtypologizácii od Shugarta aWattenberga. Druhým, omnoho
užším, je označenie konkrétnej realizácie zmiešaného volebného systému sprepojenými
zložkami použitého vNemecku alebo na nami skúmanom Novom Zélande. Táto pod-
kapitola si kladie za cieľ obhájiť kategorické radenie užšieho významu, teda systémov
užívaných vNemecku, na Novom Zélande aim podobných. Akékoľvek ďalšie systémy
spĺňajúce definičné kritéria proporčných zmiešaných volebných systémov formulova-
ných Shugartom aWattenbergom (napr. Albánsko, Bolívia, Škótsko, Venezuela, Wales
apod.) by preto museli prejsť samostatnou reflexiou, ktorá by hodnoverne obhájila ich
radenie medzi proporčné alebo naopak zmiešané volebné systémy.
Zmiešané volebné systémy
Väčšinové zmiešané systémy s čiastočnou kompenzáciou
Pomerné zmiešané systémyVäčšinové zmiešané systémy
– 23 –– 22 –
nemeckého modelu ocitajú zároveň vdvoch kategóriách– zmiešaných
aj pomerných.
Argument Sartoriho aČalouda sa zakladá na čisto kvantitatívnom po-
súdení výsledného pomeru proporčného zmiešaného systému. Prakticky
ale upozaďujú teoretickú možnosť presahujúcich mandátov za istých
okolností významne disproporčne narušiť výsledné rozdelenie mandá-
tov, čo by ich najzásadnejší argument vyvrátilo. Ak by sme ale aj pripus-
tili, že sú disproporcie spôsobené presahujúcimi mandátmi vempirickej
realite príliš ojedinelými, stále existuje niekoľko ďalších dôvodov, pre
ktoré by napríklad novozélandský model mal byť radený skôr kzmieša-
ným ako proporčným volebným systémom.
Kvantitatívne síce tieto zmiešané systémy generujú proporčné vý-
stupy, kvalitatívne ale ide o iné parlamentné zloženie, ako by vzišlo
zproporčných systémov. Pokiaľ by sme zmechaniky novozélandského
systému úplne odstránili nominálnu zložku, počas nami sledovaného
obdobia štyroch volieb 2002–2011 by sa personálne zloženie parlamentu
zmenilo o17,5 až 22,5 % (bližšie viď. Tabuľka 1).9 Je možné namietať, že
nominálna zložka môže byť vnímaná iba ako istá substitúcia preferenč-
ného hlasovania. Oba tieto inštitúty ale negenerujú kvalitatívne rovnaké
výstupy. Skrz nominálnu zložku totiž mandáty nadobúdajú zástupco-
via, ktorí zvíťazili vjednomandátových dištriktoch. Tým pádom nutne
musia nielen realizovať stranícku politiku, ale aj reflektovať potreby ich
lokálneho elektorátu. Vychádzajúc zpredpokladu, že chcú byť opätovne
zvolení, majú tak výraznejšiu motiváciu deviovať zo stranícky disciplino-
vaného hlasovania, pokiaľ je vrozpore spotrebami ich dištriktu. Zástup-
covia zvolení skrz nominálnu zložku tak pri vhodných štrukturálnych
faktoroch môžu byť menej viazaní straníckou politikou oproti poslan-
com získavajúcim mandát skrz stranícku kandidátku.10
Tabuľka 1. Porovnanie rozdielu vpersonálnom zložení parlamentu na Novom
Zélande pri odstránení nominálnej zložky
2002 2005 2008 2011
Počet % Počet % Počet % Počet %
Kandidáti zvolení
voboch volebných
systémoch
97 80,83 93 77,5 94 78,33 99 82,5
Mandáty obsadené
inými kandidátmi
pri odstránení
nominálnej zložky
23 19,17 27 22,5 26 21,67 21 17,5
Zdroj: autorove výpočty na základe dát The Electoral Commission (New Zealand)
Jednou znajväčších agend výskumu volebných systémov je už od čias
Mauricea Duvergera ich vplyv na systém stranícky. Aj vtomto generujú
proporčné zmiešané systémy odvodené od nemeckého modelu výstupy,
ktoré by sme iba svýhradami mohli radiť medzi proporčné. Indexy
efektívneho počtu strán sú vkrajinách užívajúcich tieto systémy niž-
šie. Vsnahe odocielenie menej fragmentovaného straníckeho systému
sú síce proporčné zmiešané systémy menej úspešné ako ich väčšinový
ekvivalent, stále sa ale jedná ohodnoty na pomedzí zmiešaných apo-
merných systémov (Shugart aWattenberg 2003c: 583; Ferrara, Herrona
aNishikawa 2006: 131). Pri kategorickom zaradzovaní preto empirické
9 Je možné opodstatnene namietať, že žiadna zpoužitých typológií volebných systémov
neoperuje srozmerom „kvality“ zvolených kandidátov. Cieľom tohto argumentu nie je
nabúrať zaužívané kategórie volebných systémov, ale poukázať, že proporčné voleb
systémy používané vNemecku, na Novom Zélande aim podobné, majú svojimi zmie-
šanými stimulmi avýstupmi bližšie kzmiešaným volebným systémom aod pomerných
ich skôr vzďaľujú.
10 Výskum legislatívneho správania vzávislosti od volebných pravidiel tvorí subagendu vý-
skumu zmiešaných volebných systémov. Kým niektoré štúdie načrtávajú dve paradigmy
správania závislé od jednotlivých zložiek (Stratmann aBaur 2002; Lancaster aPatter-
son 1990; Judge aIlonszki 1995; Thames 2001), iné ich závery spochybňujú (Haspel,
Ramington aSmith 1998; Sieberer 2010). Ako ale upozorňujú ďalší, motiváciu deviovať
zo straníckej disciplíny pri legislatívnom hlasovaní nie je možné jednoducho odvodzovať
iba od zložky volebného systému, skrz ktorú aktéri nadobúdajú mandát adeterminujú
ju aj ďalšie incentívy plynúce zmechanických komponentov vnútri jednotlivých zložiek
(Bawn aThies 2003; Ferrara 2004; Herron 2002; Ferrara, Herron a Nishikawa 2006:
99–119; Stoffel 2014). Mechanické nastavenie volebných systémov tak môže vytvárať
priestor, aby boli poslanci ochotnejší hlasovať proti preferencii straníckej centrály, napr.
nemožnosťou duálnej kandidatúry voboch zložkách apod. Napríklad Stoffel (2014) pri
skúmaní Nemecka spozoroval, že poslanci pretláčajú projekty pre dištrikt, vktorom boli
zvolení aopätovne kandidujú, pokiaľ vobvode existujú ďalší im vyrovnaní súperi aich
postavenie na straníckej kandidátke vproporčnej zložke nezaručuje bezproblémový zisk
mandátu.
– 25 –– 24 –
poznatky oich výslednom vplyve na stranícky systém podporujú rov-
nako radenie medzi zmiešané ako ajpomerné systémy.
Ďalším argumentom pre ich radenie je prítomnosť kontaminačného
efektu.11 Proporčné zmiešané systémy, podobne ako ich ďalšie zmiešané
ekvivalenty operujú sdvomi zložkami kombinujúcimi rozdielne princípy
volebných formúl. Voliči zohľadňujú rôzne incentívy pri paralelnom vý-
bere kandidátov astrán. Vtomto ohľade sú svojimi dvomi hlasmi pro-
porčné zmiešané systémy bližšie ostatným zmiešaným modifikáciám ako
rozhodovaniu pod pomernými pravidlami.
Vyššie spomenuté argumenty sú ale stále artikulované na poli, kto
vyhradili tvorcovia jednotlivých typológií aSartori sČaloudom. Na vo-
lebné systémy však môžeme hľadieť mnohými ďalšími optikami. Jednou
znich sú napríklad príležitosti astimuly pre hlasovanie. Kým nemecký,
novozélandský aim podobné modely poskytujú voličom dva hlasy, žia-
den zproporčných systémov tak nečiní. Voliči kombinujú výber indivi-
duálneho kandidáta akandidátnej listiny, pričom prechádzajú celkom
zložitou reflexiou, ktorá je analogická srozhodovaním pod inými typmi
zmiešaných volebných systémov. Ani zďaleka však vo svojej komplex-
nosti nepripomína rozhodovanie vktoromkoľvek zproporčných. Zmie-
šané volebné systémy rôznymi mechanickými možnosťami kombinácie
ich zložiek vytvárajú spektrum stimulov avoličských možností, na kto-
rého jednom konci sú nemecký anovozélandský model. Každopádne
sa Sartori sČaloudom snažia tento „extrém“ vmechanickom nastavení
nominálnej a proporčnej zložky transferovať do skupiny, ktorá s pa-
ralelnou kombináciou dvoch hlasovaní s rozdielnymi stimulmi nemá
nič spoločné. Z pohľadu voličskej stratégie tak nielenže vyberajú istú
mutáciu volebného systému z relatívne homogénnej skupiny, navyše
ju vkladajú do inej, kde sohľadom na základné charakteristiky svojho
nastavenia evidentne nepatrí. Žiaden z proporčných systémov nepo-
skytuje voličom dva hlasy a s tým spojené strategické rozhodovanie
oich udelení. Naopak, ale aj pokiaľ by sme nemecký model proporč-
ného zmiešaného systému začali radiť medzi pomerné, stále tu máme
substantívnu skupinu, vktorej voliči disponujú dvomi hlasmi pre dve
zložky asúvahami oich udeľovaní sa stretávajú. Sohľadom na volič-
ské rozhodovanie je tak nepochybné, že pojednávaný typ systémov patrí
do skupiny zmiešaných, ku ktorej má svojou mechanikou bližšie ako
do kategórie pomerných.
Ferrara, Herron aNishikawa (2006: 142) na základe obsiahlej analýzy
zmiešaných volebných systémov konštatujú, že skutočne predstavujú
nový typ volebnej inštitúcie, ktorý má iba málo spoločné sväčšinovými
alebo proporčnými, aj napriek vzájomnej kombinácii ich prvkov. Kom-
plexný pohľad na kategorizáciu proporčných zmiešaných systémov– ne-
meckej, novozélandskej aim podobných mutácií– nás preto prikláňa
kpreferencii ich radenia medzi ostatné zmiešané systémy. Ich prítomnosť
medzi proporčnými by mohla iba zbytočne kontaminovať kategóriu po-
merných volebných systémov azavádzať pri komparatívnych snahách.
Predchádzajúca krátka analýza pre našu prácu implikuje validitu vo vý-
bere prípadov aich vzájomnom porovnávaní.
2.3 Premenné zmiešaných
volebných systémov
Táto práca vo svojej výskumnej časti ponúkne okrem iného kompa-
ratívnu analýzu zmiešaných volebných systémov využívaných vLitve
a na Novom Zélande. V súčasnej politológii ale pri skúmaní tohto
typu systémov absentuje konceptuálna ačasto aj terminologická jed-
notnosť plynúca pravdepodobne zveľmi sporadických pokusov osys-
tematizáciu doterajších poznatkov. Práve preto ponúkame vnasledu-
júcej časti prehľad základných premenných zmiešaných volebných
systémov.12 Získame tak zjednotený ajednoznačný prehľad atribútov,
ktoré budeme následne identifikovať pri popisovaní nami zvolených
prípadov.
11 Okontaminačnom efekte bližšie pojednávajú kapitoly 3.1 Kandidáti ako prvok vsystéme
a3.2 Kandidáti bez šance na úspech– aký majú zmysel?
12 Premennými rozumieme tie aspekty mechanickej stránky volebných systémov, ktorých
zmena spôsobuje ich odlišné účinky.
– 27 –– 26 –
Tabuľka 2. Základné premenné zmiešaných volebných systémov
Počet hlasov Koľko hlasov môžu udeľovať voliči ači majú právo
hlasovať voboch zložkách.
Volebná formula
vjednotlivých zložkách
Aká volebná formula je použitá pri prerozdeľovaní
mandátov.
Väzba medzi zložkami13 Existuje medzi zložkami väzba, ktorá by vzájomne
korigovala ich výsledky?
Počet apomer
mandátov obsadzovaný
skrz jednotlivé zložky
Koľko mandátov sa obsadzuje skrz hlasovanie
vnominálnej,koľko skrz väčšinovú zložku aaký je
medzi nimi pomer.
Veľkosť volebných
obvodov pre obe zložky
Ako veľké sú volebné obvody– jedná sa opočet
obsadzovaných mandátov ale aj zohľadnenie
veľkosti elektorátu.
Uzatváracia klauzula,
resp. volebný prah
vproporčnej zložke
Ako je upravená podmienka minimálneho
volebného zisku pre zúčastnenie sa na
prerozdeľovaní mandátov vproporčnej zložke.
(Niekedy môže byť upravená aj ziskom vnominálnej
zložke– napr. strany, ktoré získajú aspoň jeden
nominálny mandát sa môžu zúčastniť rozdeľovania
mandátov vzložke proporčnej.)
Veľkosť apodoba
kandidátnych listín
Koľko kandidátov môžu strany nominovať ači môžu
poradie kandidátov vproporčnej zložke ovplyvňovať
voliči preferenčnými hlasmi.
Nastavenie systému pre
kandidátov
Pravidlá upravujúce súťaž pre jednotlivých
kandidátov– napr. či môžu kandidovať voboch
zložkách apod.
Podoba hlasovacieho
lístku
Ako presne sú hlasovacie lístky upravené– napr.
majú voliči kdispozícii viac hárkov papiera alebo iba
jeden; aké pravidlo upravuje poradie kandidátov
alebo strán apod.
Zdroj: Chytilek et al. 2009: 233–236; Shugart aWattenberg 2003b: 18–24; Cabada aŽeníšek
2003: 60–65; Farrell 2001: 112–117; Ferrara, Herron aNishikawa 2006: 17–24
3. ZMIEŠANÉ VOLEBNÉ SYSTÉMY
ČO VIEME OICH ÚČINKOCH?
Najväčšia miera nadšenia zrozširovania zmiešaných volebných systé-
mov pramení práve zočakávania, že budú riešením neefektívneho fun-
govania politických systémov. Proporčné systémy totiž produkovali príliš
fragmentované stranícke obsadenie parlamentných telies, ktoré neboli
schopné sa efektívne zhodnúť na ustanovovaní fungujúcej vlády. Naopak
praktické fungovanie väčšinových systémov absolútne marginalizovalo
akékoľvek menšinové sociálne skupiny bez územne koncentrovanej pod-
pory, pre ktorých potreby sa stal politický systém neresponzívnym. Inými
slovami, zmiešané systémy sú dizajnované so zámerom poskytnúť zastú-
penie malým arozptýleným politickým stranám, zároveň ale utvoriť pro-
stredie pre stabilné vládne väčšiny. Výskumy naznačujú, že sa zmiešaným
volebným systémom skutočne darí byť kompromisným riešením. Indexy
efektívneho počtu strán vkrajinách, ktoré zmiešaný volebný systém vyu-
žívajú sa hodnotovo pohybujú nad indexmi zkrajín sväčšinovými apod
indexmi zkrajín sproporčnými volebnými systémami (Shugart aWat-
tenberg 2003c: 583; Cox aSchoppa 2002: 1041; Ferrara, Herron aNishi-
kawa 2006: 5–7, 129–130). Toto zistenie dokonca platí aj od počiatku
zavádzania tohto typu systémov vmladých postkomunistických demok-
raciách, uktorých je možné očakávať, že voliči astrany budú potrebovať
istý čas na konsolidáciu, kým sa naučia vnových podmienkach efektívne
fungovať (Kostadinova 2002).
Keďže sú ale zmiešané systémy veľmi heterogénnou skupinou, nie-
ktorým sa tento cieľ darí dosahovať lepšie, iným horšie (Ferrara, Herron
aNishikawa 2006: 129–131). Na začiatku tretieho milénia, keď boli ešte
iba veľmi málo preskúmanou oblasťou, od nich teoretici očakávali, že
prinesú do fungovania volebnej súťaže úplne nové prostredie– predpo-
kladali súťaž samostatných strán vproporčnej astraníckych koalícii vno-
minálnej zložke. Ztoho ale pramenili aj obavy, pretože pokiaľ by strany
13 Pre obe vyššie popísané typológie je práve táto premenná najdôležitejším kritériom pri
utváraní kategórií.
– 29 –– 28 –
zisk výhodné. Posilňuje totiž identifikáciu elektorátu so stranou,podpo-
ruje povedomie aimidž strany vo volebnom snažení adokáže efektívne
lákať najmä nerozhodnutých voličov a nestraníkov (Ferrara, Herron
aNishikawa 2006: 68–69, 78–79). Aj pokiaľ by neznamenal vylepšenie
proporčného výsledku, stále môže lokálne veľmi obľúbený kandidát vo-
ličov motivovať, aby svoj hlas rozdelili, vnominálnej zložke hlasovali
preňho, avdruhej zložke za preferovanejšiu kandidátnu listinu. Prípadné
víťazstvo straníckeho nominanta tak znamená pre partaj pochopiteľne
posilnenie na pôde legislatívneho orgánu.
Dopadnúť to ale môže aj opačne. Negatívne vnímaný alebo (vporov-
naní sostatnými) slabý kandidát môže stranu ohlasy dokonca pripraviť.
Zmiešané volebné systémy sú totiž výrazné komplexnými avoliči, aby si
rozhodovanie zjednodušili, môžu voliť tzv. sticky-vote alebo straight ticket
–stranu azároveň ňou nominovaného kandidáta. Pokiaľ teda kandidát
nebude pred voľbami dostatočne výrazný, môže sa stať, že váhaví voliči
uprednostnia iného aautomaticky svoj druhý hlas udelia ním reprezen-
tovanej strane. Niektorí voliči si totiž vyberajú kandidáta aautomaticky
volia aj ním reprezentovanú stranu, pretože je pre nich kognitívne jedno-
duchšie urobiť jedno rozhodnutie ako dve (Gschwand aKolk 2006: 168;
Ferrara, Herron aNishikawa 2006: 68; Karp 2009: 42).
Osobnosť kandidáta má ale sama osebe obmedzený vplyv ajej efekt
ovplyvňuje aj intenzita kampane, ktorú strany vedú. Výskumy zNového
Zélandu, Škótska aWalesu odhalili, že výška prostriedkov investovaných
do kampane má niekoľko pre danú stranu pozitívnych efektov. Čím viac
peňazí strana do kampane investuje, tým (1) je vyššia podpora jej kan-
didáta vnominálnej zložke, (2) menej voličov jej kandidáta volí vpro-
porčnej zložke inú stranu, (3) viac voličov, ktorí rozdeľujú svoje hlasy,
ksebe priláka a(4) menej voličov iných strán volí aj tými istými stranami
nominovaných kandidátov– inými slovami, stúpa počet voličov rozdeľu-
júcich svoje hlasy (Johnston aPattie 2002). Intenzita kampane operacio-
nalizovaná množstvom na ňu vynaložených financií navyše vplýva aj na
volebnú účasť avýsledok. Vobvodoch, kde strany do kampaní investujú
viac peňazí, prichádza kurnám aj viac voličov, pričom tie strany, ktoré
majú kampane drahšie sa zároveň tešia aj vyšším voličským ziskom vpo-
rovnaní so súpermi (Gschwend et al. 2003: 127). Samotná kampaň,jej
intenzita aefektivita, je dôležitým prvkom obzvlášť pri komplexnejších
formovali iba volebné, ale nie politické koalície, stabilita politického sys-
tému by vkonečnom dôsledku nevzrástla (Mudambi aNavarra 2002:
248). Postupom času však realita ukázala, že sa tento predpoklad posta-
vený na relatívne krátkom sledovaní talianskeho straníckeho systému
viných krajinách, adokonca ani vneskoršom Taliansku, nepotvrdzuje.
Politické strany volia omnoho častejšie tzv. go it alone stratégiu– kan-
didujú samostatne voboch zložkách– apokiaľ nastáva vjednomandá-
tových dištriktoch spadajúcich pod nominálnu zložku ich koordinácia,
je vo väčšine prípadov výsledkom iných štrukturálnych okolností, napr.
nedostatku financií na kampaň apod. (Ferrara aHerron 2005: 17–18).
Motivácia strán vytvárať koalície pre súťaž vnominálnej zložke, ale
značne variuje vzávislosti od ďalších premenných– najviac väzby me-
dzi zložkami apoužívanej volebnej formule. Vkompenzačných apro-
porčných zmiešaných volebných systémoch strany využívajú nominácie
kandidátov, aby okrem iného vylepšili svoj výsledok vproporčnej zložke.
Koordinácia do koalícií pre nich výhodná nie je. Voličom by totiž vyslali
zbytočne mätúci signál, ktorý by ich mohol pripraviť ohlas v pomer-
nej zložke determinujúcej výslednú proporciu kresiel. Vnavrstvujúcich
aväčšinových zmiešaných systémoch takéto riziko síce nehrozí, spájanie
strán vsúťaži kandidátov ale zďaleka nie je pravidlom. Vempirickej rea-
lite môžeme síce koaličné stratégie sledovať vuž spomenutom Taliansku,
predvolebné súťaže vJaponsku ale verifikáciu tejto premise neposkytujú,
práve naopak (Cox aSchoppa 2002: 1049–1050). Druhou premennou
vplývajúcou na koordinačné tendencie strán vnominálnej zložke je po-
užívaná volebná formula. Kým systém prvého vcieli(first past the post)
ešte aktérov ku koordinácii posmeľuje, akýkoľvek dvojkolový väčšinový
systém už ale bipartijnu súťaž vnominálnej zložke takmer určite nevy-
produkuje (Ferrara aHerron 2005: 19).
3.1 Kandidáti ako prvok vsystéme
Vzájomný vplyv zložiek zmiešaných volebných systémov sa vliteratúre
nazýva kontaminačným (contamination) alebo interakčným (interaction)
efektom. Pochopiteľne nominovať silného kandidáta je pre stranu ajej
– 31 –– 30 –
volebných systémoch, medzi ktoré sa zmiešané nepochybne radia. Pred-
volebná agitácia je totiž spôsobom, ako kvoličom posunúť správu, atak
vkampani obsiahnutými odporučeniami ovplyvniť ich voľbu.
3.2 Kandidáti bez šance na úspech–
aký majú zmysel?
Efektívny počet kandidátov vjednomandátových obvodoch spadajúcich
pod nominálnu zložku zmiešaných systémov je takmer vždy vyšší ako pri
klasických väčšinových systémoch (Ferrara, Herron aNishikawa 2006:
46). Vysvetlenie by mohla poskytovať relatívne krátka tradícia vich po-
užívaní. Strany môžu racionálnu stratégiu začať aplikovať až ako reakciu
na neúspešné uchádzanie sa onominálne mandáty. Príklad Nemecka
však tento argument vyvracia. Nemeckí voliči hlasujú svojimi dvomi
hlasmi v zmiešanom volebnom systéme sminimálnymi zmenami od
roku 1953, aaj napriek tomu je efektívny počet kandidátov vnemec-
kých nominálnych obvodoch vyšší vporovnaní sväčšinovými systémami
viných krajinách. Pre korektnosť je nutné dodať, že za posledných päť
dekád oniečo poklesol. Jeho hodnota je ale stále stabilne nad indexmi
väčšinových systémov inde vo svete (Cox aSchoppa 2002: 1041–1047;
Ferrara aHerron 2005: 28).
Na mieste je preto otázka, načo strany nominujú kandidátov aj vob-
vodoch, kde nemajú najmenšiu šancu na úspech? Výskumníci sa vo svo-
jich záveroch zhodujú, že motivácia strán spočíva hlavne vsnahe vylepšiť
svoj výsledok vproporčnej zložke. Kvalitná kampaň jednotlivého kandi-
dáta totiž dopĺňa, popularizuje apre daný obvod personalizuje kampaň
stranícku, čo vkonečnom dôsledku vylepšuje výsledok kandidátky vpro-
porčnej zložke (Ferrara, Herron aNishikawa 2006: 37, 68–69). Mizusaki
aMori (1998) porovnávali podobne urbanizované geografické jednotky
vJaponsku so záverom, že zisky politických strán sú vyššie na miestach,
kde nominujú aj kandidátov.14 Navyše za preferenciou strán nominovať
kandidátov včo najvyššom počte obvodov stojí aj fakt, že vstup do pred-
volebnej koalície so sebou automaticky nesie aj stratu istej časti autonó-
mie či už pri kampani, alebo vsnahe opresadzovanie programu skrz
prípadný nadobudnutý mandát (Ferrara aHerron 2005: 19).
3.3 Voličské hlasovanie– výsledok racionality
alebo zmätenia?
Najčastejšou výčitkou odporcov zmiešaných volebných systémov je prí-
lišná zložitosť hlasovania. Samotné dva hlasy akomplikovaná, niekedy
vzájomne sa kompenzujúca, mechanika zložiek môže na voliča pôsobiť
zavádzajúco alebo príliš nezrozumiteľne, aby sa ju vôbec snažil pochopiť.
To, že voliči nedokážu skrz príliš komplexné hlasovanie efektívne vyjadriť
svoju voľbu, môže mať za následok až klesajúcu legitimitu celého režimu
(Cox aSchoppa 2002). VNemecku ana Novom Zélande sa pochopenie
kompenzačného proporčného zmiešaného systému niekoľkokrát opa-
kovane testovalo otázkou, ktorá zložka je dôležitejšia. Počet správnych
odpovedí sa pohyboval vintervale 45–60% (Karp 2006: 717–722).15 Ta-
kýto výsledok je značne neuspokojivým, pretože neschopnosť identifiko-
vať dôležitosť zložky, ktorá determinuje proporciu rozdelenia mandátov
vdolnej komore, môže mať zásadný vplyv na schopnosť komunikovať
svoje preferencie politickému systému. Medzi nesprávnou odpoveďou
na otázku vo výskume verejnej mienky aafektovaným rozhodovaním
vo voľbách nie je bezpochyby interpretovateľná spojitosť. Každopádne
existuje mnoho ďalších zavádzajúcich azložitých volebných systémov
(Shugart aWattenberg 2003c: 592–593).Navyše, miera nepochopenia
systému môže na prvý pohľad pôsobiť alarmujúco, jej hodnota sa ale
nemusí vzďaľovať situácii vostatných krajinách. Pre podobné porovnanie
ale nie sú dostupné adekvátne dáta (Karp 2006: 728).
14 Analogické trendy generujú aj štatistické výpočty zohľadňujúce špecifické rozdiely me-
dzi volebnými obvodmi vďalších krajinách (Ferrara, Herron aNishikawa 2006: 42–46).
15 Na Novom Zélande bola po schválení nového volebného systému vreferende dokonca
rozbehnutá edukatívna kampaň, ktorá voličom fungovanie systému jednoducho vysvet-
ľovala (Banducci et al. 1998: 103).
– 33 –– 32 –
Nakoľko sú teda voliči schopní hlasovať strategicky, tak ako to od nich
teória zmiešaných volebných systémov očakáva? Zmiešané systémy síce
generujú efektívne počty strán pohybujúce sa na pomedzí systémov vyu-
žívajúcich proporčné alebo väčšinové techniky, otázkou ale zostáva, či ide
onásledok rozhodovania voličov alebo iné štrukturálne faktory. Polito-
logický výskum je vhodnotení strategického hlasovania pomerne nejed-
notný, pričom výskumy dávajú za pravdu súhlasnej aj nesúhlasnej strane.
Metodológiu výskumov je totiž príliš náročné objektívne nastaviť, atak si
skutočne strategické možnosti hlasovania vkonkrétnych voľbách určujú
až výskumníci sami. Ich následný výrazný alebo minimálny výskyt je po-
užitý ako empirický dôkaz oschopnosti voličov strategicky hlasovať. Nie
je preto problém naraziť na výskumy, ktoré sledujú rovnaké voľby, ich zá-
very sú ale rozdielne. Jesse (1988) napríklad upozorňuje, že rozdeľovanie
hlasov vnemeckých voľbách môže byť následkom úplne iracionálneho
jednania, azároveň Schoen (1999) označuje víťazstvo kandidátov veľkých
strán vnominálnej zložke skôr za náhodu ako sofistikované taktizovanie.
Bawn (1999: 499, 503–504) si ale všimla tendenciu voličov nemeckých
malých strán hlasovať za ich veľkých koaličných partnerov znemeckých
straníckych blokov. Odmietla však, že by tak silná tendencia koordinovať
svoje hlasy mohla byť následkom zložitosti volebného systému azmä-
tenia voličov afenomén označila za „dôkaz prítomnosti strategického
hlasovania“.16 Gschwend, Johnston aPattie (2003: 112–113) tento po-
znatok pri analýze nemeckých federálnych volieb vroku 1998 dokonca
kvantifikovali. Jeden zich záverov je, že zviac ako pätiny voličov, čo je
vNemecku celkový počet hlasujúcich, ktorí svoje hlasy rozdeľujú, zostáva
okolo 93% obomi svojimi hlasmi vernými straníckym blokom. Zároveň
nemeckým negativistickým záverom jednoznačne oponujú aj výskumy
zNového Zélandu, ktoré strategické hlasovanie vidia ako prevládajúcu
motiváciu pri hlasovaní vtamojšom od nemeckého modelu odvodenom
volebnom systéme (Karp 2006: 722–724).
3.4 Strategické hlasovania
vzmiešaných volebných systémoch
Aj napriek absentujúcemu konsenzu je zjavné, že minimálne istá signifi-
kantná časť elektorátu pri svojej voľbe premýšľa strategicky. Čo ale zna-
mená hlasovať strategicky? Pri úprimnom hlasovaní (sincere vote) volič
absolvuje štyri kroky: (1.) Najskôr zhodnotí všetky strany, (2.) následne
vyberie tú, ktorá najviac reflektuje jeho záujmy, (3.) potom utvorí záujem
ju voliť a(4.) nakoniec danú stranu aj volí (Irwin aHolsteyn 2012: 185).
Rozhodovací proces vymykajúci sa tomuto postupu už nemožno označiť
za úprimnú voľbu, apráve strategické hlasovanie je vtomto smere istou
formou deviácie. Pri ňom totiž voliči takisto odhadujú na základe absor-
bovaných informácií aj proces formovania vlády aúspech jednotlivých
strán akoalícií pri prípadnom budúcom vládnutí. Až po zohľadnení tejto
reflexie sa vo výbere posúvajú ďalej, pričom ich definitívna voľba sub-
jektu je založená na túžbe, čo najefektívnejšie ovplyvniť po voľbách presa-
dzované politiky vo svoj záujem (Gschwend 2001: 3; Meffert aGschwend
2010: 340, 348).
Strategické hlasovanie vzmiešaných volebných systémoch je často ba-
gatelizované na východiskový predpoklad, že vproporčnej zložke voliči
volia úprimne, pričom vo väčšinovej taktizujú, aby predišli prepadnutiu
svojho hlasu. Ten by nastal pri podpore kandidáta, ktorý má vo väčšino-
vej zložke minimálnu šancu uspieť. Inými slovami, voliči sú vproporčnej
zložke ochotní voliť aj slabú stranu, ich ochota podporiť slabého kandi-
dáta ale vnominálnej klesá. Priblížme si ale vkrátkosti viaceré stratégie,
ktoré voliči skutočne uplatňovať môžu.
3.4.1 Stratégie výberu kandidátnej listiny
vproporčnej zložke
Od voličov uplatňujúcich svoje aktívne volebné právo vo voľbách so
zmiešanými volebnými systémami sa očakáva, že budú v pomernej
zložke voliť najpreferovanejšiu možnosť. So zmenšujúcou sa veľkosťou
obvodov ale zpohľadu voličov stúpajú incentívy, ako svoj hlas strategicky
16 Bawn sledovala voľby vrokoch 1969–1987, čo je časť intervalu, ktorý sledovali aj Jesse
alebo Schoen.
– 35 –– 34 –
zužitkovať. Obvody, kde je obsadzovaných päť amenej mandátov podne-
cujú voličov, aby hlasovali strategicky aj napriek využívaniu pomerného
volebného systému (Cox aShugart 1996; Cox 1997: 122). Takto malé
obvody vproporčnej zložke sú pri aplikácii zmiešaných volebných systé-
mov veľmi výnimočné. Aj napriek tomu ale existuje priestor pre voličské
taktizovanie vsnahe omaximalizáciu efektu svojho hlasu na povoleb
prijímanie politík.
Prvou možnou inou ako úprimnou stratégiou pre hlasovanie vpro-
porčnej zložke je snaha pomôcť potenciálnemu koaličnému partnerovi
najpreferovanejšej voľby, ktorý sa pohybuje okolo uzatváracej klauzuly,
aby ju prekročil– tzv. threshold insurance policy17 (Hobolt aKarp 2010:
304). Pokiaľ sa ale koaličný partner pohybuje príliš nízko pod alebo prí-
liš vysoko nad hranicou zvoliteľnosti, motivácia voličov uplatniť takúto
stratégiu klesá. (Meffert aGschwend 2010). Navyše, aj napriek faktu, že
je podobné správanie vurčitých skupinách vnútri elektorátu identifiko-
vateľné, výskumy nedokazujú, že by boli aj strany ochotné vpodobnom
taktizovaní posmeľovať voličov (Gschwend 2007: 6). Druhou stratégiou
je hlasovanie za alternatívu ku svojej prvej preferencii sminimálnymi
šancami na účasť vkoalícii, iba ztoho dôvodu, že je vysoko pravdepo-
dobná práve koaličná účasť volenej alternatívy– tzv. coalition-targeted
Duvergerian voting (Hobolt a Karp 2010: 304). Plauzibilita povolebnej
koaličnej účasti je ale veľmi zriedkavým faktorom vplývajúcim na výber
strán vo voľbách spomerným volebným systémom (Bargsted aKedar
2009) anepotvrdzuje sa ani vprípadovej štúdii Nového Zélandu používa-
júceho zmiešaný volebný systém (Bowler et al. 2010: 354–355). Poslednú,
tretiu stratégiu uplatňujú voliči, ktorí vproporčnej zložke nevolia svoju
prvú možnosť, ale potenciálneho koaličného partnera, uktorého je väč-
šia pravdepodobnosť, že presadí pre voliča zásadné politiky. Motivácia
spočíva hlavne vzmene váhy koaličných partnerov tak, aby proklamátor
voličom preferovanej politiky získal väčšiu silu, apreto sa nazýva tzv.
balancing strategy (Holbot aKarp 2010: 305). Hlasovanie srovnakým
zámerom potvrdili napríklad výskumy vRakúsku (Meffert aGschwend
2010: 348).
Výskum prezentovaný vtejto práci nie je dizajnovaný, aby systema-
ticky odhalil zastúpenie ktorejkoľvek zvyššie načrtnutých stratégií pri
voličskom výbere kandidátnej listiny. Je nutné sa ale ohradiť proti niekedy
až automaticky predpokladanému úprimnému hlasovaniu vproporčnej
časti systému. Jednou zmožných príčin stranícky inkonzistentného hla-
sovania vdvoch zložkách totiž môže byť aj izolovaná aplikácia dvoch
rôznych stratégií, a preto je dôležité na nich pri interpretácii myslieť.
Obzvlášť vprípadoch kedy volič učiní ako prvé kognitívne rozhodnutie
okandidátovi, ktorého bude voliť vnominálnej zložke na základe jeho
osobnosti alebo vyhliadok na víťazstvo, sa pri analýze jeho straníckeho
pozadia môže dostať do slepej uličky. Pokiaľ totiž ide onezávislého kan-
didáta alebo kandidáta nominovaného stranou, ktorá má minimálne
predpoklady na prekročenie uzatváracej klauzuly, ak vproporčnej zložke
vôbec kandiduje, do rozhodovania odruhom hlase vstupujú úplne no
kritériá. Pričom dôvodov pre nevolenie strany nominujúcej vybraného
kandidáta môže byť omnoho viac od straníckej antipatie až po jej ide-
ologické odmietanie. Náš výskumný dizajn však dokáže odhaliť, či je
nominálny výber kandidátov vnútri elektorátu silne personálne oriento-
vaný, apokiaľ áno, toto je práve smer, ktorým budeme adresovať výzvy
pre ďalší výskum.
3.4.2 Stratégie výberu kandidáta vnominálnej zložke
Stratégie, ktoré sa núkajú voličovi pri hlasovaní vnominálnej zložke sú
takisto analogické, tentokrát ale s voľbou vo väčšinových systémoch.
Popísať na tomto mieste generalizujúce postupy je ale problematické.
Môžu byť totiž značne odlišné vzávislosti od zavedenej volebnej for-
muly (Gschwend 2001: 27). Príčina tkvie okrem iného v definícii
zmiešaných volebných systémov Shugarta a Wattenberga (2003b: 11),
ktorí sú ochotní vnominálnej zložke akceptovať akýkoľvek typ voleb-
ného systému ponúkajúci voličom individuálnych kandidátov, nie lis-
tiny. Každopádne praktické aplikácie zmiešaných volebných systémov
vo svete túto definičnú expanziu ignorujú aaž na ojedinelé výnimky
používajú vnominálnej zložke niektorú zväčšinových formúl. Nasle-
dujúce riadky budú preto konzistentné s praktickými trendmi a pri
17 Označovaný tiež threshold-beating voting.
– 37 –– 36 –
približovaní stratégií výberu kandidáta vnominálnej zložke, aj napriek
šírke definície, budeme okrajovo predpokladať využitie väčšinových
formúl. Mnohé spomenuté premisy ale nie sú striktne determinované
ich zavedením.
Pokiaľ sa voliči rozhodnú pre strategické hlasovanie, vnominálnej
zložke najčastejšie využívajú tzv. don’t waste your vote stratégiu kčomu
ich neraz posmeľujú aj predvolebné kampane (Cox a Schoppa 2002:
1031). Ide opostup, sktorým ostatne počíta aj teória hlasovania vzmie-
šaných volebných systémoch najmä pri voličoch menších strán. Tí by
sa totiž vnominálnom hlasovaní mali kvôliobave zprepadnutia svojho
hlasu odpútať od nominanta malej strany ahlasovať za kandidáta slep-
šími vyhliadkami na víťazstvo.
Zaujímavým poznatkom vyprodukovaným doterajším štúdiom je
fakt, že čím napätejšia je súťaž medzi prvými dvomi kandidátmi, tým
viac voličov malých strán rozdeľuje svoje hlasy, aby podporilo nomi-
nantov svýraznejšími šancami na úspech (viď napr. Alvarez a Nagler
2000; Cox 1997: 82–83; Gschwend 2001: 5; Gschwend 2007: 14; Reed
1999: 264–265). Z teoretickej perspektívy je veľmi jednoduché nájsť
dôvody pre vplyv napätosti súťaže na voličskú mobilizáciu. Pokiaľ to-
tiž voliči na základe predvolebnej situácie očakávajú tesný súboj, zvy-
šuje sa psychologická váha ich hlasu apochopiteľne rastie nielen mo-
tivácia, ale aj vnútorný imperatív zúčastniť sa volieb. V zmiešaných
volebných systémoch je tento fenomén ešte oniečo komplexnejší. Sú-
ťaživosť totiž môže mobilizovať elektorát nielen vpristúpení ksamot-
nému hlasovaniu, ale aj vplývať na jeho strategické rozhodovanie najmä
vnominálnej zložke. Kým v jednomandátových obvodoch spomerne
jednoznačným víťazom váha nominálneho hlasu upadá, pri viacerých
vyrovnaných favoritoch naopak rastie. Vysoká súťaživosť tak voličov
malých strán, ktoré nominovali neperspektívnych kandidátov, moti-
vuje, aby svoj hlas rozdelili adopomohli kvíťazstvu najprijateľnejšiemu
zfavoritov.
Napätosť súťaže a jej vplyv na psychologickú váhu hlasu je nepo-
chybne dôležitým aspektom pri voličskom rozhodovaní o prípadnom
rozdelení hlasu, apreto náš dátový súbor podrobíme korelačnej analýze,
ktorá načrtne trendy vnami sledovaných krajinách. Naše partikulárne
zistenia navyše substantívne rozvinú túto podmnožinu výskumu, pre-
tože Litva vtroch zo štyroch prípadov používala dvojkolový absolútne
väčšinový systém, ktorý je vnominálnej zložke zmiešaných mechaník
skôr ojedinelým úkazom.
Niekedy ale môže stáť za výberom kandidáta odlišná motivácia ako
iba objektívne okolnosti posilňujúce váhu hlasu vcelkových výsledkoch.
Často je to práve jeho popularita alebo osobnosť, ktoré voličov motivujú,
aby mu vnominálnej zložke udelili svoj hlas aj napriek preferencii inej
strany vdruhej časti systému. Cox (1997: 81) tvrdí, že osobnosť kandidáta
ainé jeho personálne kvality sú vproporčných zmiešaných systémoch
najvýznamnejšími dôvodmi pre jeho voľbu. Práve vtom majú výhod-
nejšiu pozíciu osoby, ktoré už v predvolebnom čase zastávajú verejný
úrad. Vo svojej kampani totiž môžu využívať nielen mediálny dosah, ale
aj demonštrovať kvality odvedenou prácou, ačasto tak aj činia (Bawn
1999: 491). Zastupovanie úradu vo výskumoch významne koreluje svyš-
šími ziskami kandidátov (Karp 2009: 46; Moser aScheiner 2005: 271),
otázkou ale zostáva samotný kauzálny mechanizmus avariujúca váha
jednotlivých úradov.
Posledná možnosť je čisto na osobnostnej väzbe medzi kandidátom
avoličom. Volič totiž môže zakýchkoľvek subjektívnych dôvodov hla-
sovať za kandidáta nominovaného inou ako jeho najpreferovanejšou
stranou alebo jednoducho túžiť, aby ho reprezentoval politik, sktorým
najvýraznejšie zdieľa ideologické presvedčenie aj napriek faktu, že nie je
nominantom jeho proporčnej voľby (Karp et al. 2002: 6).
Konkrétny typ zmiešaného volebného systému ale taktiež vplýva na
voličské rozhodovanie pri výbere kandidáta. Kompenzačné systémy totiž
voličov menej podnecujú ktomu, aby intenzívnejšie taktizovali pri svojej
voľbe oproti ich paralelným alternatívam, ktorých zložky sa vzájomne
nekompenzujú (Pappi aThurner 2002: 213). Dôsledná vedomosť ofun-
govaní kompenzačného efektu v proporčných zmiešaných volebných
systémoch môže dokonca viesť ktomu, že aj samotní členovia strán volia
iného kandidáta, ak odmietajú nominanta vlastnej strany (Karp et al.
2002: 16).
– 39 –– 38 –
3.5 Aký volič, taký hlas?
Pochopiteľne svoje hlasy častejšie rozdeľujú podporovatelia malých strán
zobavy pred ich prepadnutím vnominálnej zložke. Doterajšie výskumy
ale vyprodukovali aj niekoľko signifikantných zistení pracujúc so so-
cio-demografickýmicharakteristikami voličov, ktoré ale môžu platiť iba
pre sledované voľby, apreto pred ich generalizáciou musia byť dodatočne
opätovne verifikované na ďalších prípadoch.
Prvým zaujímavým poznatkom je približne rovnaké zastúpenie roz-
deľovania hlasov vdvoch skupinách delených podľa toho, či ich členovia
rozumejú kompenzačnému efektu volebného systému alebo nie (Karp et
al. 2002: 16).18 Častejšie sa rozdeľovanie hlasov avoľba strategických kom-
binácií vyskytuje vskupinách voličov svyšším vzdelaním avyšším záuj-
mom opolitiku (Karp 2006: 727; Karp et al. 2002: 16; Gschwend 2007: 17).
Naopak učlenov strán je očakávateľne omnoho preferovanejšou straté-
giou voliť voboch zložkách partaj, do ktorej patria (Gschwend 2007: 17).
Tento záver zo sledovania Nemeckých volieb sa ale nepotvrdil, resp. ne-
bol štatisticky signifikantný na Novom Zélande (Karp et al. 2002: 18).
VJužnej Kórei bolo možné sledovať aj časový predstih, sktorým bolo
uskutočnené definitívne rozhodnutie ovoľbe. Závery ukázali, že voliči
hlasujúci rovnako voboch zložkách sú rozhodnutí skôr. Navyše, spribli-
žujúcimi sa voľbami rastie pravdepodobnosť, že voliči hlasujúci voboch
zložkách inak, sa svojím nestrategickým výberom nakoniec zaradia do
kategórie iracionálnych voličov (Rich 2012: 212–216).
3.6 Čo teda rozdeľuje hlasy?
Predstavenie základných stratégií astimulov pri výbere voľby vjednot-
livých zložkách nám utvorilo priestor, aby sme všeobecne načrtli dô-
vody vedúce voličov krozdeleniu hlasu. Na strane ponuky (politických
strán) to môže byť (1) absencia nominácie kandidáta najpreferovanejšou
stranou kvôli akýmkoľvek dôvodom (napr. nedostatok financií) alebo
(2)výrazne osobnostne orientovaná kampaň, ktorá získava voličov iba
vnominálnej zložke, pretože voliči vďaka najrôznejším dôvodom od-
mietajú voliť aj danú stranu. Na strane dopytu (voličov) sa môže jednať
o(1.) úprimnú preferenciu iného kandidáta, (2.) strategické očakávanie
efektívnejšie vplyvu rozdeleného hlasu na výsledky volieb, (3.) vyjadrenie
preferencie viacerým stranám alebo najpreferovanejším koaličným part-
nerom anakoniec (4.) akékoľvek iné príčiny vrátane zmätku (Gschwend
aKolk 2006: 164–166).
Zmiešané volebné systémy sú tak mimoriadne komplexnými nielen
vo svojom internom fungovaní, ale aj pri incentívach astimuloch vplýva-
júcich na voličov avýber stratégie pre ich rozhodovanie. Pravdepodobne
najrezonovanejšou motiváciou ústiacou do stranícky inkonzistentného
hlasovania avýbere stranícky inak afiliovaného kandidáta je obava zpre-
padnutia nominálneho hlasu. Ďalšími sú tesnosť súťaže vnominálnom
obvode aosobnosť kandidáta. Náš výskumný dizajn je konštruovaný tak,
aby dokázal vo vybraných krajinách identifikovať apotvrdiť náklonnosť
voličov knominantom väčších strán, resp. perspektívnejších kandidá-
tov sohľadom na víťazstvo v obvode. Zároveň, pokiaľ sa tento trend
podľa očakávaní potvrdí, je schopný naznačiť, či vsledovaných prípa-
doch rastie strategické hlasovanie vzávislosti od charakteru nominálnej
súťaže, alebo je to skôr osobnosť kandidátov, ktorá stimuluje voličov, aby
svoj hlas rozdelili medzi dve rôzne politické zoskupenia.
18 Tento poznatok pramení zanalýzy hlasovania vnovozélandských voľbách, vktorých
mechanizme je inkorporovaná kompenzácia medzi zložkami.
– 41 –
4. METODOLÓGIA VÝSKUMU
V zmiešaných volebných systémoch volič disponuje dvomi hlasmi
môže ich udeliť rovnakej strane voboch zložkách alebo rozdeliť medzi
preferovaného kandidáta apreferovanú stranu, zktorej volený kandi-
dát nepochádza. Motivácia vedúca kzvolenej voličskej stratégii rozdeliť
alebo nerozdeliť svoj hlas je práve otáznikom, ktorý politická veda nedo-
káže uspokojivo zodpovedať.
Skúmať motiváciu voličov rozdeľovať svoje hlasy je ambicióznym cie-
ľom– ide oveľmi komplexný fenomén, ktorý trpí okrem iného zložitos-
ťou spojenou so zberom dát. Ideálnym spôsobom realizácie výskumu
by bolo dotazníkové šetrenie voličov priamo pred volebnými miestnos-
ťami. Získať dáta týmto spôsobom pre účely komparatívnej analýzy je
ale časovo19 aj realizačne20 veľmi ťažká úloha. Niektoré volebné komisie
síce disponujú dátami, ktoré rozdeľujú voličov aj do skupín podľa toho,
či svoje hlasy rozdelili alebo nie.21 Problémom pri komparácii takýchto
dát je ale ich rôzny charakter vzávislosti od pravidiel, podľa ktorých ich
organizuje volebná komisia asamozrejme krajiny, kde podobné dáta ab-
sentujú úplne. Stým si ale dokázali poradiť Bawn (1999) aReed (1999).
Vo svojich výskumoch veľmi blízkeho charakteru použili metodológiu,
ktorou sa výrazne inšpirujeme. Zapracujeme do nej ale aj rozšírenia
predstavené Moserom a Scheinerom (2005; 2012: 125–128, 131–132)
pojednávajúce oosobnosti kandidáta.
19 Máme na mysli nielen časovú náročnosť samotného zberu, ale aj fakt, že pre uplynulé
voľby už nie je možné podobné šetrenie uskutočniť ado podobného výskumu by tým
pádom mohli byť zahrnuté iba voľby, ktoré prebehnú vbudúcnosti.
20 Máme na mysli problematickosť zrealizovania dostatočne reprezentatívneho dotazníko-
vého šetrenia voličov vrôznych krajinách, kde sa zmiešané volebné systémy používajú.
21 Príkladom môže byť Nemecko (Schoen 1999: 478).
– 43 –– 42 –
4.1 Konceptualizácia aoperacionalizácia
Predstavený výskum pracuje so štyrmi hlavnými konceptmi: (1) napä-
tosť súťaže kandidátov v nominálnej zložke, (2) osobnosť kandidáta,
(3) mechanika zavedeného volebného systému avplyv všetkých doteraz
vymenovaných konceptov na (4) voličskú stratégiu, ktorú budeme na
konci vyhodnocovať.
Problematickými budú v procese kódovania prípady nezávislých
kandidátov, straníckych koalícií akeď strany v nominálnej zložke ne-
nominovali vlastného kandidáta. Keďže je pre našu prácu nevyhnutné
porovnávať zisky stranícky afiliovaných kandidátov astrán, nezávislých
kandidátov musíme ignorovať. Stranícke koalície nominujúce kandi-
dátov azároveň súťažiace ako koalícia aj vproporčnej zložke vanalýze
ponecháme. Koalície vytvárané iba pre súťaž vnominálnej zložke nao-
pak nezahrnieme. Porovnávať koreláciu koaličných ziskov vnominálnej
zložke aindividuálnych ziskov strán vzložke proporčnej srovnakými
hodnotami plynúcimi od individuálne súťažiacich strán by kontamino-
valo štatistické výpočty. Navyše, zmiešané volebné systémy síce majú
posmeľovať strany vo vytváraní koalícií pre nominálnu súťaž, ich výskyt
je ale veľmi ojedinelý, apreto im nemusíme prispôsobovať metodológiu
výskumu anepripravujeme sa tým ožiadne zásadné zistenia.
4.1.1 Operacionalizácia závislých
anezávislých premenných
Vteoretickej kapitole sme zmienili, že aj samotný charakter nominálnej
súťaže môže mať vplyv nielen na voličskú mobilizáciu, ale aj rozhodova-
nie orozdelení hlasov. Vdištriktoch, ktoré majú dopredu očakávaného
suverénneho víťaza je napätosť súťaže nízka. Naopak, vyrovnanosť kandi-
dátov zvyšuje napätosť súťaže kandidátov sčím, ako sme napísali vyššie,
rastie uvoliča subjektívna psychologická váha hlasu avplyvu na výsledky.
Voliči pri odhadovaní napätosti pracujú iba svlastnými pocitmi, do kto-
rých ešte nezasahujú definitívne volebné výsledky. Ako správnejším sa
preto javí používať predvolebné prieskumy. Ich dostupnosť pre každý
jednomandátový obvod je ale mizivá. Iba veľmi ojedinele sa stane, že
vobvodoch sjasným favoritom prebehne napätá súťaž, alebo pri očaká-
vanom tesnom súboji nakoniec zvíťazí niektorý zkandidátov suverénne.
Preto, podobne ako Cox (1988: 774), považujeme použitie definitívnych
výsledkov ako substitúciu za očakávania ocharaktere súťaže vkontexte
tejto premennej za neproblémové. Napätosť súťaže kandidátov je nezá-
vislá premenná a operacionalizujeme ju rozdielom v percentuálnom
výsledku prvého adruhého kandidáta. Čím menší je výsledok, tým na-
pätejšia súťaž vdištrikte prebehla avice versa. Rozdiel vrelatívnych hod-
notách nám dokáže poskytnúť unifikovanú škálu dôležitú pre potreby
regresného modelovania.22
Už Jeffrey A. Karp (2009: 45–46) spozoroval pri štúdiu Nového Zé-
landu, že zastávanie kresla vlegislatívnom orgáne má pozitívny vplyv na
volebný výsledok. Parlamentné zastúpenie ale nie je jedinou zverejných
funkcií, na ktorých môžu kandidáti demonštrovať svoju profesionálnu
kapacitu avyužívať mediálny dosah. Aby sme dokázali hlbšie preskú-
mať tento trend, bude ďalšia závislá premenná– osobnosť kandidáta
operacionalizovaná prítomnosťou viacerých charakteristík, pričom
každá bude kódovaná samostatne. Sledovaná bude prítomnosť kandi-
dáta vlegislatívnych aexekutívnych zboroch alebo volených funkciách
na celoštátnej anižších úrovniach štátnej správy. Samotnú popularitu,
ktorú sa osobnosť kandidáta snaží podchytiť, je veľmi ťažké objektívne
merať. Obzvlášť pre tak bohatý dátový súbor, ako máme. Stále častejšie
sa totiž do súbojov omandáty zapájajú aj kandidáti– športovci, umelci
acelebrity rôzneho druhu, ktorí ťažia zveľmi ťažko sociálno-vednými
postupmi merateľnej popularity. Každopádne sú tieto osobnosti skôr vý-
nimkou.Politike stále dominujú verejne činné osoby, apreto bude pre
naše potreby operacionalizácia využívajúca práve zastávané posty plne
postačujúca.
Ovplyve samotnej mechaniky volebného systému na voličské rozhodo-
vanie sme pojednali už vteoretickej kapitole. Pri interpretácii výsledkov
22 Sme si vedomí Cox-ových (1988) pripomienok kpoužívaniu relatívnych hodnôt na
výpočet napätosti súťaže. Veľká variabilita vpočte voličov naprieč jednomandátovými
obvodmi nám ale znemožňuje použiť ním proklamované využívanie absolútnych
hodnôt.
– 45 –– 44 –
je ale dôležité mať túto nezávislú premennú neustále na pamäti. Samotné
usporiadanie avzťah zložiek sú vLitve ana Novom Zélande rozdielne
a v celej kategórii zmiešaných volebných systémov môžu jednotlivé
prvky variovať ešte výraznejšie. Novozélandský mechanizmus, kvôli
kompenzačnému inštrumentu avýrazne väčšej váhe pomernej zložky
na proporciu rozdelenia mandátov, voličov tak silne nemotivuje hlaso-
vať strategicky ako je tomu vLitve. Tamojší navrstvujúci systém totiž
výsledky strán vjednotlivých zložkách nijako nekoriguje. Litovský zmie-
šaný volebný systém totiž používa vnominálnej zložke dvojkolový sys-
tém absolútnych väčšín23, apreto vprvom kole, ktoré budeme sledovať,
ešte výzvy, apely alebo motivácia voličov hlasovať strategicky nemusia byť
tak vysoké.
Zároveň musíme poznamenať, že v litovskom prípade volieb
2004–2012 sme výpočty pre analýzu rozdeľovania hlasov uskutočňovali
iba na základe výsledkov prvého nominálneho kola. Zahrnutie druhého
nám nedovoľuje metodológia výskumu. Súbežné proporčné hlasovanie,
absentujúce vdruhom kole, totiž zastupuje indikátor úprimnej možnosti.
Bez neho nedokážeme identifikovať dominujúci trend vo voličskom roz-
hodovaní. Je nutné priznať, že ide olimit kvantitatívneho prístupu. Zá-
roveň ale do druhého kola voľby individuálnych kandidátov vstupujú
ďalšie, vtejto práci nerozoberané, strategické stimuly ajeho zahrnutie
by preto kontaminovalo výsledky. Pri hlasovaní v druhom kole majú
totiž voliči diametrálne zúženú paletu možností adisponujú vedomosťou
ovýsledkoch volieb vproporčnej časti systému. Ich voličské rozhodova-
nie tak prebieha vzásadne odlišných podmienkach.
Veríme, že je vprvom rade podstatné poznať voličské tendencie vpro-
stredí nelimitovanej ponuky strán akandidátov. Pre štúdium voličskej
orientácie aresponzivity voči strategickým stimulom je totiž omnoho
typickejšia. Na základe výsledkov prezentovaných vtejto práci sa otvorí
priestor pre formuláciu očakávaní od druhého kola litovských volieb,
ktoré budú môcť empiricky testovať ďalšie výskumy zohľadňujúce dia-
metrálne odlišné špecifiká v strategických stimuloch tohto o štrnásť
dní neskôr uskutočneného hlasovania. Navyše, aplikácia dvojkolového
väčšinového modelu podobná Litve je medzi zmiešanými volebnými
systémami skôr výnimkou, apreto náš výskum, aj napriek jeho limi-
tom, poskytne relevantné poznatky pre štúdium zmiešaných volebných
systémov.
Vnasledujúcom texte bude okrem iného analyzovaný aj vplyv jed-
notlivých mutácií volebných mechanizmov na fragmentáciu straníckeho
systému aich schopnosť prepúšťať do legislatívneho orgánu lokálne po-
pulárne osobnosti. Pochopiteľne sme vprípade týchto analýz už pracovali
svýsledkami oboch kôl nominálneho hlasovania avyššie uvedené upo-
zornenie sa na nich nevzťahuje.
Pri voličskej stratégii nás budú pochopiteľne najviac zaujímať voliči,
ktorí rozdelili svoje hlasy. Pri vyhodnocovaní budeme pracovať sjedinou
závislou premennou podpora kandidáta. Operacionalizovaná je rozdie-
lom percentuálneho výsledku kandidáta vnominálnej zložke arovnako
percentuálneho zisku jeho strany vzložke proporčnej na úrovni obvodu.24
Kladný výsledok bude indikovať vyššiu podporu kandidáta, záporný na-
opak vyššiu podporu strany. Jej význam je pomerne jednoduchý. Aby
sme spoznali či je dominujúcim motivátorom pre rozdeľovanie hlasov
osobnosť kandidáta alebo naopak charakter súťaže vnominálnej zložke,
potrebujeme vedieť nakoľko voliči svojím nominálnym hlasom stranícky
deviujú. Vyšší zisk kandidáta oproti výsledku jeho strany znamená, že
voliči zaňho kvôli určitým stimulom hlasovali častejšie.Nás bude zaují-
mať, či tento trend koreluje sjeho osobnostnými charakteristikami alebo
napätosťou súťaže vnominálnej zložke. Naopak, vyšší zisk strany zna-
mená, že sa voliči od straníckeho nominanta odkláňali askúmať budeme
prítomnosť rovnakých okolností.
4.1.2 Interpretácia koeficientov
Na základe nami skompletizovaného dátového súboru sme schopní
identifikovať dva typy motivácie vedúcej k rozdeleniu hlasov, ktoré,
vychádzajúc zteoretickej kapitoly, sú aj najčastejšími aobjektívne po-
zorovateľnými. Využívať pri tom budeme práve (1) závislú premennú
podpora kandidáta– teda rozdiel medzi ziskom kandidáta astrany, ktorá
23 Svýnimkou volieb vroku 2000, kedy je použitý jednokolový systém relatívnych väčšín. 24 Voličská účasť na úrovni obvodu bola pre obe zložky vždy približne rovnaká.
– 47 –– 46 –
ho nominovala a(2) nezávislú premennú napätosť súťaže– teda rozdiel
medzi 1. a2. kandidátom vporadí podľa výsledkov volieb.
Ako ale upozorňujú Moser so Scheinerom (2005: 262–264), výsledný
koeficient nie je interpretovateľný rovnako pre všetkých kandidátov. Po-
kiaľ pri prvých kandidátoch vporadí spoločne snapätosťou súťaže (teda
zmenšovaním rozdielu medzi 1. a2. kandidátom) bude rásť aj rozdiel
medzi ziskom kandidáta astrany, chovanie voličov klasifikujeme ako
strategické hlasovanie. Očakávame totiž, že pod vplyvom vyrovnaného
súboja (arastu psychologickej váhy vlastného hlasu) sú aj voliči menších
strán výraznejšie motivovaní, aby deviovali zo stranícky konzistentného
hlasovania, aspomedzi favoritov si vybrali jedného, ktorému dopomôžu
kvíťazstvu. Pri zväčšovaní odstupu 1. kandidáta od ostatných, teda pri
znižovaní napätosti súťaže a jeho vyšším ziskom v nominálnej zložke
oproti výsledku „jeho“ strany vzložke proporčnej, budeme chovanie vo-
ličov klasifikovať ako personálne hlasovanie. Predpokladáme totiž, že ak
voličov krozdeľovaniu hlasu nemotivuje napätosť súťaže, tak to je práve
osobnostná charakteristika kandidáta.25
Zpohľadu sociálnych vied je problematické, že za použitia kvantita-
tívnych výskumných metód dokážeme odhaliť iba dominujúcu ztýchto
stratégií. Vprípade strategického hlasovania totiž môže byť pre mnohých
voličov pri výbere kandidáta relevantná ich osobnostná charakteristika.
Každopádne, pokiaľ sa objavuje pri stúpajúcej napätosti súťaže veríme, že
personálne rysy sú až druhostupňovým kritériom pre výber. Pri druhých
kandidátoch vporadí už nedokážeme medzi personálnym astrategic-
kým hlasovaním rozlišovať, pretože pri konzistentnej logike skúmania
prítomnosť oboch typov odhaľuje negatívna hodnota koeficientu. Perso-
nálne hlasovanie za druhých kandidátov vporadí totiž zvyšuje napätosť
súťaže azároveň rozdiel medzi nominálnym aproporčným výsledkom
strany, čo tlačí koeficient pod nulu. Aj pokiaľ sa nejedná opersonálne hla-
sovanie, ale čisto strategické pod vplyvom napätosti súťaže, tak kandidát
získava viac hlasov ako strana, čo opäť vyúsťuje do zápornej hodnoty ko-
eficientu. Aj napriek tejto nedokonalosti nám ale záporný koeficient do-
káže potvrdiť, či je pre voličské správanie napätosť súťaže alebo osobnosť
kandidáta relevantná. Kladný koeficient túto premisu naopak vyvráti.
Pre tretích a nižšie umiestnených kandidátov je logika koeficientov
opačná ako pre víťazov vjednomandátových obvodoch. Pokiaľ voliči
hlasujú za týchto kandidátov aj napriek zvyšujúcej sa napätosti súťaže,
motivátorom je veľmi pravdepodobne ich osobnostný profil, čo vyústi
do záporného koeficientu. Naopak, pozitívny trend, kedy spoklesom
rozdielu medzi prvým a druhým kandidátom (stúpajúcou napätosťou
súťaže) klesá aj nominálny zisk kandidáta oproti strane, odhaľuje prí-
tomnosť strategického hlasovania. Viac voličov sa totiž odkláňa od voľby
nominanta malej strany asvoj hlas udeľuje perspektívnejšiemu kandidá-
tovi na víťazstvo.
Unikátne regresie pre kandidátov podľa ich umiestnenia by ale mohli
byť skresľujúce. Práve preto sme zaviedli pre jednotlivé úrovne interakčné
premenné (interaction terms) pre prvých, druhých azvyšných kandidá-
tov. Tieto dummy premenné boli vypočítané vektorovým súčinom troch
pomocných binárnych premenných kódovaných 0 alebo 1 podľa toho, či
kandidát skončil na prvom, druhom alebo nižšom mieste anapätosťou
súťaže vkonkrétnom obvode.26
4.1.3 Kontrolné premenné
Aj napriek ekvivalentnej platnosti volebnej legislatívy na všetky obvody
bez výnimky, vkontexte nášho výskumu ich určite charakteristiky va-
riujú. Preto sme do regresného modelu inkorporovali dve kontrolné pre-
menné, ktoré majú za úlohu korigovať nerovnosti medzi jednotlivými
jednomandátovými obvodmi.
25 Vteoretickej kapitole sme upozornili ešte na jeden typ voličskej motivácie pri rozdeľo-
vaní hlasov, ktorou je tzv. threshold insurance policy, kedy voliči chcú jedným zhlasov
podporiť potenciálneho koaličného partnera svojej najpreferovanejšej možnosti apo-
môcť mu prekročiť uzatváraciu klauzulu. Pri realizácii tejto stratégie by volič hlasoval
vo väčšinovej zložke za kandidáta veľkej strany avproporčnej za stranu malú. Tento akt
by vkontexte nášho výskumu podporoval prítomnosť strategického hlasovania, apreto
podobné počínanie nijako nekontaminuje naše závery.
26 Pred spúšťaním regresných modelov sme všetky využívané premenné, vrátane dummy,
vzájomne korelovali. Žiadne nevykazovali významnejšie podobnosti, aby sme na ich
hodnoty museli aplikovať metódu centrovania, resp. mean difference (bližšie viď. napr.
Hamilton 2004: 212).
– 49 –– 48 –
Prvou je pomer kandidátov astrán– Počet kandidátov / Počet strán.
V niektorých prípadoch totiž voliči nevolia kandidáta nominovaného
svojou preferenčnou možnosťou iba preto, že žiadneho nenominovala.
Vkaždých jednotlivých voľbách kandiduje konštantný počet strán. Pokiaľ
ale jednotlivé obvody analyzujeme sohľadom na množstvo kandidátov
zbadáme, že rozdiel medzi straníckym nominálnym aproporčným zis-
kom rastie. Dôvodom však nie je významnejšia prítomnosť strategického
alebo personálneho hlasovania, ale jednoducho počet kandidátov, medzi
ktorých voliči môžu svoje hlasy rozdeľovať. Sklesajúcim počtom nomi-
nantov nepriamo úmerne rastú ich nominálne zisky, pretože sa unich
kumulujú voličské hlasy. Kontrolná premenná Počet kandidátov / Počet
strán koriguje regresný model sohľadom na práve popísanú variabilitu.
Druhou kontrolnou premennou je zisk výhradne nominálnych kandi-
dátov. Náš regresný model pracuje iba sprípadmi kandidátov nomino-
vaných stranami figurujúcimi aj vproporčnej zložke. Vjednomandáto-
výchobvodoch sa ale ovoličské hlasy uchádzajú aj nezávislí kandidáti
alebo straníci, ktorých strany vproporčnej zložke nesúťažia. Ich zisky
tak, vporovnaní so súčtom hlasov pre strany vproporčnej zložke, znižujú
celkový počet hlasov vnominálnej zložke, sktorými operuje náš model,
čo kontaminuje výsledné koeficienty. Zisk výhradne nominálnych kan-
didátov sčítava na úrovni obvodov percentuálny podiel hlasov udelený
pre kandidátov, ktorí nie sú spätí sktoroukoľvek stranou figurujúcou
vproporčnej zložke akoriguje tak tento typ nerovnosti vznikajúci na-
prieč dištriktmi.
4.2 Výber prípadov
Je mnoho krajín využívajúcich volebný systém, ktorý spadá pod ka-
tegóriu zmiešaných. Výber znich pre našu komparatívnu analýzu sme
uskutočnili stratégiou najodľahlejších prípadov (most-different cases)27.
Vnašom prípade sme zvolili dva zmiešané volebné systémy, vktorých
voliči disponujú dvomi hlasmi adochádza v nich kich rozdeľovaniu.
Výber sme uskutočňovali vsúlade sdvomi vteoretickej kapitole prezen-
tovanými typológiami zmiešaných volebných systémov tak, aby voboch
každý znašich prípadov spadal pod odlišné kategórie. Litva vtypológii
podľa vstupov, teda vzájomného nastavenia zložiek, reprezentuje systémy
nezávislej kombinácie, konkrétne navrstvenie, pričom novozélandský
model je zástupcom kategórie závislých kombinácií, konkrétne korek-
cie. V druhom predstavenom delení podľa výstupov spadá Litva pod
väčšinové zmiešané aNový Zéland pod proporčné zmiešané systémy.
Ďalšími kritériami, ktorými sme sa pri výbere riadili, boli dlhšia tradícia
vo využívaní daného volebného systému adostupnosť potrebných dát.28
Tabuľka 3. Prehľad do výskumu zahrnutých volieb
Krajina Sledované voľby
Litva
8. október 2000
10. október 2004
12. október 2008
14. október 2012
Nový Zéland
27. júl 2002
17. september 2005
8. november 2008
26. november 2011
Zdroj: autor
Analýze sme podrobili štyri nedávne voľby do legislatívnych orgánov.
Vpraxi to znamená, že sme sledovali litovské voľby vrokoch 2000 až
27 Pri stratégii výberu najrôznejších prípadov sú zvolené prípady, ktoré sa zhodujú vjed-
nej závislej ajednej nezávislej premennej. Zvyšok nezávislých premenných zahrnutých
do skúmania je rozdielny. Metóda vytvára priestor pre analýzu sledovaného fenoménu
vdvoch rozdielnych prostrediach pri produkovaní ako aj testovaní hypotéz. (Bližšie viď.
Gerring 2008)
28 Ako zástupcu proporčných zmiešaných systémov akorekcie sa ponúkal ešte prípad
Nemecka, ktorý niektoré zo stanovených kritérií spĺňa ešte lepšie. Pre výber Nového
Zélandu ale nakoniec rozhodla ekvivalentne dlhá tradícia vpoužívaní systému, nižšia
miera jeho preskúmania amožnosť naše poznatky vprípadnom ďalšom výskume kom-
parovať snemeckým prípadom. Nemecký volebný systém je, pravdepodobne aj vďaka
svojej dlhšej tradícií, omnoho častejším výberom pre výskumníkov.
– 51 –– 50 –
2012 anovozélandské vintervale rokov 2002 až 2011. Pred začiatkom
nami vybraného intervalu prebehli voboch krajinách ešte dvoje voľby
pod rovnakými pravidlami, ktoré sme do výskumu nezahrnuli. Primár-
nym dôvodom je eliminácia obdobia, kedy si voliči vjednotlivých kraji-
nách iba zvykali na nový volebný systém.
Náš dátový súbor je voboch krajinách kompletizovaný na úrovni
jednomandátových dištriktov, sktorými pracuje nominálna zložka. Pri
výskume budeme používať kvantitatívne metodologické postupy– naj-
skôr základné štatistické výpočty, aby sme spoznali základné trendy
vrozdeľovaní hlasov aneskôrkorelačnú aregresnú analýzu.
5. ZMIEŠANÝ VOLEBNÝ SYSTÉM
VLITOVSKÝCH PODMIENKACH
Občania Litvy starší ako 18 rokov realizovali prvýkrát svoje aktívne vo-
lebné právo prostredníctvom zmiešaného volebného systému v roku
1992. Už vtedy išlo omechaniku, ktorej zložky boli prakticky takmer vy-
rovnané (Šedo 2007: 48). Aj napriek faktu, že je litovská volebná legisla-
tíva jednou znajčastejšie novelizovaných zákonov tohto druhu vEurópe
(Valterová 2009: 91), jej elementárne základy sa radikálne nemenia. Ide
skôr oveľmi marginálne zmeny, pokiaľ ide osamotné fungovanie mecha-
niky systému ajeho účinkov.
Do Seimasu– litovského jednokomorového parlamentu– je volených
141 poslancov na štvorročné obdobie prostredníctvom zmiešaného
volebného systému, ktorý svojimi charakterovými rysmi spadá typovo
pod navrstvenie aväčšinový zmiešaný volebný systém. Sedemdesiatjeden
poslancov je volených prostredníctvom nominálnej zložky pracujúcej
s absolútne väčšinovou technikou v71 jednomandátových obvodoch.
Kandidát môže zvíťaziť už vprvom kole, pokiaľ pri viac ako 40% volebnej
účasti získal nadpolovičnú väčšinou hlasov zúčastnených voličov. Zvíťaziť
vprvom kole môže aj pokiaľ účasť klesla pod 40%. Jeho volebný zisk musí
byť ale stále nadpolovičný, pričom voliči, ktorí ho podporili, musia tvo-
riť aspoň jednu pätinu celého volebného obvodu. Pokiaľ žiadna ztýchto
podmienok nie je splnená, po dvojtýždňovej pauze nasleduje druhé kolo,
vktorom víťazí kandidát snadpolovičným ziskom bez ohľadu na volebnú
účasť (Article 88, Law on Elections to the Seimas). Kandidovať môže
každý litovský občan starší ako 25 rokov, ktorého buď nominuje strana,
alebo podporí svoju kandidatúru tisícom podpisov (Article 32, Law on
Elections to the Seimas). Volebný zákon upravuje veľkosť jednomandá-
tových obvodov, tak aby ich sa od seba populačne nelíšili oviac ako 20%
(do roku 2002 to bolo 10%) (Article 9, Law on Elections to the Seimas).
Vpraxi je ale upravovaná skôr legislatíva, aby tolerovala väčšie rozdiely
– 53 –– 52 –
medzi dištriktmi, namiesto ich hraníc (Office for Democratic Institu-
tions and Human Rights 2013: 4).
Skrz proporčnú zložku je prideľovaných 70 mandátov av nej Litva
predstavuje jeden celoštátny obvod (Article 9, Law on Elections to the
Seimas). Volebný zákon ale stanovuje aj minimálnu účasť pre platnosť vo-
lieb, ktorá je vo výške štvrtiny celého elektorátu. Mandáty sú prideľované
pomocou Hareovej kvóty kombinovanej smetódou najväčších zvyškov
kandidátnym listinám, ktoré získali viac ako 5% vprípade samostatných
strán a7% vprípade koalícií. Efekt uzatváracej klauzuly má kompenzo-
vať prípadné prerozdeľovanie mandátov aj stranám pod hranicou, pokiaľ
za kandidátky nad ňou hlasovalo menej ako 60% zúčastnených voličov
(Article 89, Law on Elections to the Seimas).29
Voliči majú v litovských parlamentných voľbách k dispozícii dva
hlasy– jeden pre každú zo zložiek. Volebná komisia im poskytne dva
hárky papiera– na prvom sú abecedne zoradení kandidáti pre jednoman-
dátové obvody, na druhom všetky stranami zostavené kandidátne listiny
zoradené podľa stranám pridelených čísel (Article 58, Law on Elections
to the Seimas). Vproporčnej zložke môžu voliči navyše zvýhodňovať
nejpreferovanejších kandidátov prostredníctvom piatich preferenčných
hlasov. Jednej osobe môžu udeliť najviac jeden hlas. Pred voľbami 2008
bol inštitút preferenčného hlasovania „demokratizovaný“. Odvtedy sú
práve preferenčné hlasy tým, čo výhradne stanovuje výsledné poradie
kandidátky. Na stranícky rating je prihliadané iba v prípade rovnosti
hlasov. Do volieb 2008 bolo preferenčné hlasovanie málo významné.
Voliči síce disponovali piatimi preferenčnými hlasmi, stranícke poradie
kandidátov malo ale pre výsledné poradie pred skrutíniom väčšiu váhu
(Jurkynas 2009: 330; Jurkynas 2014: 335).
Politické strany môžu v súčte nominovať minimálne 25 a najviac
141 kandidátov, pričom jedna osoba môže figurovať v nominálnej aj
proporčnej zložke. Pokiaľ je daný kandidát zvolený vjednomandátovom
obvode, automaticky je pred skrutíniom vyškrtnutý zkandidátnej listiny
(Article 32 a89, Law on Elections to the Seimas). Súťaže vjednotlivých
29 Pokiaľ je suma ziskov strán, ktoré prekročili uzatváraciu klauzulu nižšia ako 60% všet-
kých zúčastnených voličov, do skrutínia sa priberá aj ďalšia strana. Tento proces sa
opakuje, až do prekročenia hranice 60%.
Tabuľka 4. voj praktickej podoby zmiešaného volebného systému vLitve
Rok volieb
2000 2004 2008 2012
Počet mandátov
141 141 141 141
nominálna
zložka
proporčná
zložka
71 70 71 70 71 70 71 70
Počet obvodov
71 1 71 1 71 1 71 1
Uzatváracia klauzula
5%, 7% 5%, 7% 5%, 7% 5%, 7%
Prevod hlasov na
mandáty
Systém
prvého
vcieli
Hareova
kvóta
anajväčšie
zvyšky
Dvojkolový
systém
absolútnych
väčšín
Hareova
kvóta
anajväčšie
zvyšky
Dvojkolový
systém
absolútnych
väčšín
Hareova
kvóta
anajväčšie
zvyšky
Dvojkolový
systém
absolútnych
väčšín
Hareova
kvóta
anajväčšie
zvyšky
Možnosť preferenčného
hlasovania
5 hlasov
(málo
podstatné)
5 hlasov
(málo
podstatné)
5 hlasov
(veľmi
podstatné)
5 hlasov
(veľmi
podstatné)
Počet hlasov pre voliča
2 hlasy na 2 hárkoch 2 hlasy na 2 hárkoch 2 hlasy na 2 hárkoch 2 hlasy na 2 hárkoch
Pravidlá pre kandidátov
Môžu kandidovať voboch
zložkách
Môžu kandidovať voboch
zložkách
Môžu kandidovať voboch
zložkách
Môžu kandidovať voboch
zložkách
Typ podľa vstupov
Navrstvenie Navrstvenie Navrstvenie Navrstvenie
Typ podľa výstupov
Väčšinový zmiešaný systém Väčšinový zmiešaný systém Väčšinový zmiešaný systém Väčšinový zmiešaný systém
Zdroj: Autor podľa Law on Elections to the Seimas; Fitzmaurice 2003; Jurkynas 2005; Jurkynas 2009; Jurkynas 2014; Mlejnek 2010; Šedo 2007
– 55 –– 54 –
zložkách ale nie sú okrem tohto prvku nijako prepojené. Dokonca ani
zisk nominálneho mandátu neznamená pre stranu prekročenie uzatvá-
racej klauzuly amožnosť uchádzať sa omandáty vproporčnej zložke.
Vlitovských voľbách vroku 2000 sa použitá volebná formula vnomi-
nálnej zložke zásadne odlišuje od ostatných nami sledovaných prípadov.
Použitý bol totiž systém relatívnych väčšín– prvého vcieli (Fitzmaurice
2003: 162). Išlo ale ojednorazové opatrenie prijaté za účelom posilnenia
upadajúcich preferencií vtedajších vládnych strán– konzervatívcov ali-
berálov. Pod tlakom neskoršieho úspechu populistickej Strany práce vo
voľbách do Európskeho parlamentu, ale strany rozhodli onávrate kdo-
vtedy využívanej volebnej formule– dvojkolovému systému absolútnych
väčšín (Mlejnek 2010: 91, 96).
5.1 Individuálna analýza litovských volieb
Na nasledujúcich riadkoch sa budeme snažiť spolovice zodpovedať prvé
dve výskumné otázky pojednávajúce ofungovaní zmiešaného volebného
systému vjednej zvybratých krajín –Litve. Prvé elementárne trendy vo
voličskom správaní asmere rozdeľovania hlasov spoznáme vďaka základ-
ným štatistickým výpočtom. Následne budeme skúmať vplyvy charak-
teristík nominálnej súťaže aosobností kandidátov na motiváciu voličov
rozdeľovať hlasy pomocou korelačných aregresných analýz.
5.1.1 Voľ by 2000
V teórii zmiešaných volebných systémov výrazne rezonuje kontami-
načný efekt, ktorý vysvetľuje motiváciu strán nominovať kandidátov aj
vobvodoch, kde sú predpoklady na zvolenie ich nominanta minimálne.
Už iba jeho prítomnosť skrz kampaň totiž podporuje stranícku značku
avkonečnom dôsledku zvyšuje proporčný výsledok. Litovské politické
strany súťažiace voboch zložkách ale tento teoretický predpoklad nedo-
držiavajú stopercentne. Najviac 12 strán totiž naraz súťažilo na úrovni
jedného obvodu voboch zložkách. Celkovo sa počet kandidátov vyrov-
nal počtu strán iba vjedinom. Najčastejšie– v44 zo 71 obvodov– nomi-
nálna nominácia chýbala šiestim až ôsmym stranám.
Graf 1. Kvantitatívne zastúpenie obvodov vzávislosti od počtu kandidátov
(Litva, 2000)
Zdroj: autorove výpočty na základe dát Lietuvos Respublikos Vyriausioji rinkimų komisija
Litovský volebný mechanizmus užitý vo voľbách vroku 2000 sa zá-
kladným nastavením svojich zložiek veľmi približuje modelu, ktorý by
mal teoreticky vnominálnej zložke výrazne generovať bipartijnú súťaž.
Analýza výsledkov volieb ale naznačuje, že jednorazové použitie jedno-
kolového systému prvého vcieli nijako významne nominálnu súťaž ne-
koncentrovalo okolo menšieho počtu strán. Celorepubliková empíria do-
konca vypovedá oopačnom trende. Kandidáti troch strán, ktorých prie-
merné výsledky vproporčnej zložke boli na úrovni jednomandátových
obvodov najvyššie, dosahovali vpriemere nižší volebný výsledok ako ich
strany (viď. Tabuľka 5). Toto pozorovanie je ešte zaujímavejšie, pokiaľ
si uvedomíme, že sa vo všetkých obvodoch postavilo celkovo 15 strán,
čiže hlasy voliči rozdeľovali, svýnimkou jediného obvodu, medzi väčšie
množstvo listín ako kandidátov. Priemerné nominálne zisky individuálne
Počet obvodov
Výsledok rozdielu kandidáti mínus počet strán
Rozdiel množstva všetkých kandidátov a počtu strán
Rozdiel množstva kandidátov-straníkov a počtu strán
–18 –17 –16 –15 –14 –13 –12 –11 –10 –9 –8 –7 –6 –5 –4 –3 –2 –1 0
26
24
22
20
18
16
14
12
10
8
6
4
2
0
– 57 –– 56 –
súťažiacich kandidátov žiadnej zo strán nie sú významne vysoké, aby
sme mohli identifikovať koncentráciu nominálnej súťaže okolo menšieho
počtu strán. Práve naopak. Najvyšší priemerný nominálny zisk iba tesne
prekračuje hodnotu 20 %.Navyše, vidíme ďalších sedem strán, ktorých
kandidátov priemerne podporilo zhruba 9 až 17 % voličov. Pričom na
základe priemerných výsledkov zproporčnej zložky sú iba tri oniečo
úspešnejšie strany (so ziskom nad 15 %) oproti ostatným.
Vychádzajúc zteórie by mala navyše existencia nominálnej zložky
vo väčšinovýchzmiešaných systémoch napomáhať veľkým stranám zvy-
šovať ich mandátové zisky auľahčovať tak tvorbu povolebných koalícií.
Vlitovských voľbách 2000 ale podobný trend nenastáva adosahuje opač-
ného extrému. Skrz nominálnu zložku sa do Seimasu dostali zástupcovia
až 15 politických strán30, zktorých niektoré dokonca súťaž vproporčnej
zložke úplne vynechali.
V71 jednomandátových obvodoch sa podľa výsledkov po oboch ko-
lách podarilo, popri straníckych kandidátoch, uspieť aj trom nezávislým.
To nasvedčuje, že je litovský volebný systém schopný do Seimasu prepúš-
ťať kandidátov svýraznejšie lokálne koncentrovanou popularitou, čím si
uchováva istú mieru personalizovanosti aschopnosti, artikulovanej už
Shugartom (2001: 176), potlačiť klientelistické tendencie azaviazanosť
straníckej politike vprospech oddanosti kandidáta kvoličom obvodu,
odkiaľ vzchádza.
Vplyv vyššej súťaživosti
Výskumy zNemecka aJaponska spozorovali, že čím napätejšia súťaž vob-
vode prebehla, tým častejšie voliči menších strán hlasovali vnominálnej
zložke za kandidáta nominovaného väčšími stranami (Cox 1997:82–83;
Reed 1999: 264–265). Metodologicky analogickej analýze sme podrobili
aj nami sledované prípady. Trend prvého kola litovských volieb ale od-
poruje vyššie načrtnutým zisteniam. Pearsonov korelačný koeficient roz-
dielu medzi prvým adruhým kandidátom vporadí arozdielu nominál-
neho aproporčného zisku strán vykazuje negatívnu závislosť –0,188 pre
vo výslednom poradí tretích a–0,121 pre tretích avšetkých ďalších nižšie
umiestnených kandidátov. Koeficient nie je veľmi vysoký, ale naznačuje,
že srastúcou napätosťou súťaže rastie aj príklon voličov knominálnemu
kandidátovi nimi preferovanej strany. Na prvý pohľad tento trend od-
poruje teoreticky predpokladanému racionálnemu správaniu litovských
voličov, keďže je vnominálnej zložke využitá jednokolová relatívne väč-
šinová formula. Pokiaľ ho ale zasadíme do širšieho kontextu litovských
volieb, uvedomíme si, že litovský elektorát nemusí jednať striktne iracio-
nálne. Použitie systému prvého vcieli totiž bolo na Litve jednorazové
a voliči sa mu nemuseli už pri prvom hlasovaní prispôsobiť. Typická
existencia druhého kola tak pri zvyšujúcej sa napätosti súťaže podporuje
stranícky konzistentné hlasovanie, aby sa práve nominant strany volenej
Tabuľka 5. Priemerné zisky strán vjednotlivých zložkách vlitovských
voľbách 2000
Strana Priemer
nominálna
zložka
Priemer
proporčná
zložka
1 Sociálnodemokratická koalícia A. Brazauskasa 20,18 31,15
2 Nová únia (sociálni liberáli) 16,60 19,74
3 Litovská liberálna únia 15,36 16,94
4 Volebná akcia litovských Poliakov 13,36 9,11
5 Vlastenecký zväz (Litovskí konzervatívci) 11,89 8,84
6 Litovská roľnícka strana 12,75 6,99
7 Litovský zväz slobody 9,11 5,53
8 Kresťansko-demokratická únia 7,01 5,18
9 Litovská ľudová únia „Za spravodlivú Litvu“ 9,42 4,06
10 Moderná kresťansko-demokratická únia 2,85 3,20
11 Litovská únia stredu 7,67 3,09
12 Umiernená konzervatívna únia 3,47 2,16
13 Únia „Mladých Litovčanov“, nových
nacionalistov apolitických väzňov 3,85 1,84
14 Litovská národná únia 2,80 1,11
15 Sociálna demokracia 2000 3,45 0,61
Zdroj: autorove výpočty na základe dát Lietuvos Respublikos Vyriausioji rinkimų komisija 30 Do tohto počtu nie sú zaradení nezávislí kandidáti.
– 59 –– 58 –
vproporčnej zložke dostal do druhého kola. Vporovnaní sostatnými
v Litve nameranými koeficientmi sa tento výsledok nijako významne
neodlišuje, apreto môžeme konštatovať, že jednorazová zmena vno-
minálnej zložke nijako významne nepremenila všeobecný trend vplyvu
napätosti súťaže na rozdeľovanie hlasov.
Charakter hlasovania avplyv personálnych charakteristík
Regresný model pre prvé sledované litovské voľby počítal s590 prípadmi,
pričom žiadne zpoužitých premenných medzi sebou významne nekore-
lovali. Jeho vysvetľovacia schopnosť je 16,2, resp. 15 %. Kladný koeficient
pri prvých kandidátoch značí, že vnominálnom hlasovaní motivuje vo-
ličov pre rozdeľovanie hlasov najmä osobnosť kandidáta, pretože svoj
hlas inkonzistentne so straníckym udeľujú víťazovi, aj pokiaľ napätosť
súťaže nestimuluje ich don’t waste your vote dojem. Zároveň, podľa
štandardizovaného beta koeficientu, je práve personálne hlasovanie pri
prvých kandidátoch najsilnejším prediktorom pre vysvetlenie rozdiel-
nych ziskov individuálnych kandidátov aich strán. Ako sme zmienili
už vmetodologickej kapitole, pri druhých kandidátoch nie sme schop
medzi personálnym astrategickým hlasovaním na základe výsledného
koeficientu rozlišovať. Aj napriek tomu ale jeho záporná hodnota potvr-
dzuje, že jedno zdvoch typov hlasovaní, ktoré rozlišujeme, je pri druhých
kandidátoch prítomné.
Nie je prekvapením, že všetky verejné funkcie majú na náskok kan-
didáta pred ziskom strany pozitívny vplyv. Najvýznamnejšie ku koncen-
trácii hlasov ale prispieva pozícia starostu jednej zo šesťdesiatich litov-
ských samospráv. Kandidáti, ktorí včase volieb zastávali tento úrad mali
ozhruba 5,5 percentuálneho bodu vyšší rozdiel medzi ich nominálnym
ziskom aziskom strany ako ostatní kandidáti, čo dokazuje, že lokálna po-
pularita je pre úspešnosť vjednomandátových obvodoch komparatívne
zvýhodňujúcou charakteristikou. Pokiaľ bola kampaň vedená zúradu
poslanca Seimasu, náskok pred ziskom strany vporovnaní sostatnými
kandidátmi bol štatisticky približne o2,8 percentuálneho bodu vyšší. Pri
ministroch amunicipálnych poslancoch takisto pozorujeme pozitívne
koeficienty, ich vecná významnosť je ale vzhľadom na vypočítanú signi-
fikanciu nízka.
Tabuľka 6. OLS regresný model pre litovské voľby vroku 2000
Neštandardizované
koeficienty
Štandardizované
koeficienty
Signifikancia
B Smerodajná
odchýlka
Beta
Konštanta 1,501 1,564 0,337
Prví x Napätosť 0,367 0,060 0,252 0,000
Druhí x Napätosť –0,167 0,057 –0,117 0,004
Nižší x Napätosť –0,037 0,029 –0,052 0,199
Poslanci 2,787 0,831 0,136 0,001
Členovia vlády 1,792 2,949 0,024 0,544
Poslanci na nižšej úrovni 0,469 0,580 0,032 0,418
Starostovia 5,466 2,204 0,096 0,013
Kontrolné premenné
Počet kandidátov /
Počet strán –1,969 2,110 –0,037 0,351
Zisk výhradne
nominálnych kandidátov –0,071 0,023 –0,119 0,002
Počet prípadov 590
R
2
0,162
Adjustované R
2
0,149
Zdroj: autorove výpočty na základe dát Lietuvos Respublikos Vyriausioji rinkimų komisija
5.1.2 Voľby 2004
Vo voľbách 2004 o mandáty opäť súťažilo 15 politických strán, ale iba
13znich aj nominovalo vaspoň jednom jednomandátovom obvode aj kan-
didáta. Strany boli vnominálnych nomináciách striedmejšie adokonca
priemerný počet kandidátov na obvod klesol zhodnoty 9,89 na 8,48.31
Strany teda častejšie rezignovali na vedenie kandidátskej kampane vpre
31 Časť vplyvu je ale nutné prisúdiť aj už spomenutému poklesu vpočte strán zapájajúcich
sa do oboch zložiek.
– 61 –– 60 –
nich beznádejných obvodoch, očom svedčí aj vysoký minimálny po-
čet piatich chýbajúcich nominácii. Najčastejšie– v47 prípadoch– 9 až
11strán rezignovalo na nominálnu nomináciu. Správanie strán, oproti
prechádzajúcim voľbám, ešte viac kontradikovalo kontaminačnému
efektu. Medzivolebne síce došlo kštrukturálnej zmene volebného mecha-
nizmu vnominálnej zložke– jednokolovú relatívne väčšinovú formulu
nahradila dvojkolová absolútne väčšinová– touto zmenou ale nedoká-
žeme spozorovaný trend nijako dôveryhodne vysvetliť.
Graf 2.Kvantitatívne zastúpenie obvodov vzávislosti od počtu kandidátov
(Litva, 2004)
Zdroj: autorove výpočty na základe dát Lietuvos Respublikos Vyriausioji rinkimų komisija
Spomenutá zmena nominálnej formule vzásade znamenala iba návrat
k modelu volebného systému užívaného na Litve pred voľbami 2000.
Striktne teoreticky by mal tento posun znamenať zníženie stimulov
kstrategickému hlasovaniu vnominálnej zložke, ktoré by boli odsunuté
až do druhého kola. Vývin litovskej volebnej súťaže ale ukázal, že psy-
chologické efekty volebných systémov sú výsledkom omnoho komplex-
nejšej kombinácie štrukturálnych faktorov avpraxi zostali predpoklady
nenaplnené. Priemerné voličské preferencie boli vnominálnom hlaso-
vaní koncentrované okolo štyroch strán, ktorých priemerný nominálny
zisk prekročil 12 %. Vproporčnej zložke sa nad rovnakou hranicou síce
pohybovali iba tri strany, štvrtá ale skončila tesne pod hodnotou 10 %.
Stále tak nemôžeme konštatovať, že by litovská praktická aplikácia zmie-
šaného volebného systému generovala na úrovni nominálnej zložky me-
nej fragmentovanú stranícku súťaž. Potvrdzuje to opäť aj vysoký počet–
osem32– strán, ktorých kandidáti zvíťazili vjednomandátových. Je treba
podotknúť, že sa významne znížil počet strán, ktoré vnominálnej zložke
získali iba jeden alebo dva mandáty zdesiatich na dve strany. Pohľad na
Počet obvodov
Výsledok rozdielu kandidáti mínus počet strán
Rozdiel množstva všetkých kandidátov a počtu strán
Rozdiel množstva kandidátov-straníkov a počtu strán
–18 –17 –16 –15 –14 –13 –12 –11 –10 –9 –8 –7 –6 –5 –4 –3 –2 –1 0
26
24
22
20
18
16
14
12
10
8
6
4
2
0
32 Deväť, pokiaľ rátame aj skupinu nezávislých kandidátov.
Tabuľka 7. Priemerné zisky strán vjednotlivých zložkách vlitovských
voľbách 2004
Strana Priemer
nominálna
zložka
Priemer
proporčná
zložka
1 Strana práce 22,74 28,75
2Vlastenecký zväz (konzervatívci, politickí
väzni adeportovaní, kresťanskí demokrati) 18,31 15,71
3 Volebná akcia litovských Poliakov 12,68 12,26
4 Liberálna únia stredu 15,26 9,73
5Únia Litovskej roľníckej strany
aStrany novej demokracie 8,86 6,88
6 Kresťansko-konzervatívna sociálna únia 6,60 2,60
7 Litovskí kresťanskí demokrati 5,57 2,00
8 Národná strana stredu 1,54 0,78
9 Republikánska strana 2,61 0,65
10 Litovská sociálnodemokratická únia 2,65 0,42
11 Národná strana „Litovská cesta“ 1,18 0,39
12 Litovská národná únia 2,02 0,38
13 Litovský zväz slobody 1,19 0,36
Zdroj: autorove výpočty na základe dát Lietuvos Respublikos Vyriausioji rinkimų komisija
– 63 –– 62 –
priemerné celorepublikové výsledky ale opäť naznačuje, že vjednotli-
vých zložkách litovského volebného systému neprebiehajú dve významne
kvalitatívne či kvantitatívne rozdielne volebné súťaže, ale skôr podobné.
Medzivolebné porovnanie priemerných ziskov strán poskytuje ešte
jedno zaujímavé pozorovanie: Aj napriek poklesu ich množstva vzrástol
počet tých, ktorých kandidátna listina získala vpriemere veľmi nízky po-
čet hlasov– vtomto prípade dokonca menej ako 1 %. Nie je ho ale možné
interpretovať tak, že by si voliči viac uvedomovali zásadnosť uzatváracej
klauzuly ahlasovali za perspektívnejšie strany. Vnasledujúcich voľbách
2008 a2012 sa totiž tento trend už neobjavuje.
Opätovne ale väčšinový zmiešaný systém vlitovských podmienkach
podľa výsledkov po oboch kolách potvrdil, že je schopný do parlamentu
prepustiť lokálne populárne osobnosti skrz nominálnu zložku. Vdru-
hom kole hlasovania to bolo dokonca 6 nezávislých kandidátov, ktorí
nakoniec nadobudli mandáty vSeimase.
Vplyv vyššej súťaživosti
Voľby 2004 znamenali, ako už bolo poznamenané, opätovný návrat no-
minálnej zložky k dvojkolovému väčšinovému systému. Smer vplyvu
napätosti súťaže na rozdeľovanie hlasov vprvom kole ale podľa Pearso-
novho korelačného koeficientu zostal nezmenený. Musíme poznamenať,
že ide onízke koeficienty, ktoré ale, keďže pracujú skompletnou sumou
vo voľbách udelených hlasov, sú pre určovanie trendov smerodajné. Vý-
sledok pracujúci so ziskami kandidátov na 3. mieste je –0,079 apre zisky
všetkých kandidátov od 3. miesta nižšie činí –0,091. Trend je tak stále
konzistentný alitovských voličov zvyšujúca sa napätosť súťaže mobili-
zuje, aby častejšie hlasovali za kandidáta strany, ktorej dali hlas vpro-
porčnej zložke apomohli mu postúpiť do druhého kola.
Charakter hlasovania avplyv personálnych charakteristík
Regresný model pre analýzu rozdeľovania hlasov vlitovských voľbách
2004 pracoval s387 prípadmi ajeho vysvetľovacia schopnosť prevyšovala
30 %, čo je na sociálno-vedný výskum uspokojivo vysoké číslo. Opako-
vane boli motívom pre deviáciu zo stranícky konzistentného hlasovania
persóny nominantov skôr ako stratégia voliť perspektívnejšieho kandi-
dáta pod tlakom napätosti súťaže. Koeficient pre kandidátov finišujúcich
na druhom mieste je záporný aešte oniečo vecne významnejší ako vpre-
došlých voľbách. Aj pri druhých vporadí teda vo voličskom rozdeľovaní
hrá rolu stratégia, či už pod vplyvom tesného súboja alebo osobnosti.
Litovské voľby 2004 potvrdili trend, že osoby zastávajúce iné volené
funkcie sú na hlasovacích lístkoch vindividuálnom súboji oseimaské
Tabuľka 8. OLS regresný model pre litovské voľby 2004
Neštandardizované
koeficienty
Štandardizované
koeficienty
Signifikancia
B Smerodajná
odchýlka
Beta
Konštanta 5,463 1,558 0,001
Prví x Napätosť 0,280 0,055 0,238 0,000
Druhí x Napätosť –0,210 0,052 –0,180 0,000
Nižší x Napätosť –0,045 0,030 –0,068 0,133
Poslanci 4,940 0,940 0,238 0,000
Členovia vlády* – –
Poslanci na nižšej úrovni 2,974 0,676 0,201 0,000
Starostovia 5,366 2,009 0,116 0,008
Kontrolné premenné
Počet kandidátov /
Počet strán –3,977 1,808 –0,104 0,028
Zisk výhradne
nominálnych kandidátov –0,083 0,020 –0,186 0,000
Počet prípadov 387 
R
2
0,317 
Adjustované R
2
0,302 
* Vo voľbách síce kandidovali členovia vlády A. Brazauskasa, ich strany– Litovská sociálno-
demokratická strana aNová únia (sociálni liberáli)– ale vytvorili vproporčnej zložke spoločnú
koalíciu, apreto nemohli byť do výskumu zahrnutí. Zpiatich vnominálnej zložke kandidujúcich
ministrov ale dvaja zvíťazili vprvom kole, jeden vdruhom azvyšní dvaja sa do druhého dostali,
preto je možné predpokladať pozitívny vplyv tejto premennej na nominálny výsledok.
Zdroj: autorove výpočty na základe dát Lietuvos Respublikos Vyriausioji rinkimų komisija
– 65 –– 64 –
mandáty zaškrtávané častejšie. Predikcia voličskej podpory starostov
samosprávnych dištriktov, u ktorých môžeme očakávať lokálne kon-
centrovanú voličskú základňu, prekonávala zisky ich strán vporovnaní
sostatnými kandidátmi oviac ako 5 percentuálnych bodov. Tentokrát sa
ale nedá hovoriť, že by bola iba „starostovská“ popularita charakteristi-
kou najvýznamnejšie dopomáhajúcou kprekonávaniu percentuálneho
výsledku strán na úrovni jednomandátového obvodu. Pokiaľ totiž kan-
didát včase volieb zastával parlamentné kreslo, predikcia jeho podpory
prekonáva zisk nominujúcej strany o bezmála 5 percentuálnych bodov
výraznejšie vporovnaní sostatnými kandidátmi. Navyše je mandát vSei-
mase pre vysvetľovanie rozdielov vpodpore kandidátov astrán význam-
nejší ako starostovský, preto sa nedá jednoznačne povedať, že bezpros-
tredný kontakt sobvodom skrz komunálnu politiku zvyšuje kandidátovu
perspektívu na víťazstvo. Veľmi analogicky totiž činí aj celorepublikový
poslanecký mandát.
Aby sme boli ale úplne vyčerpávajúci musíme zmieniť, že aj iné sle-
dované volené funkcie boli pre voličov vroku 2004 príťažlivou charak-
teristikou. Ešte aj kandidujúci poslanci municipalít boli na hlasovacích
lístkoch zaškrtávaní častejšie ako ich strany, čo dokazuje, že vprípade
rozdeľovania hlasov boli častejšou voľbou ako nominanti bez tejto cha-
rakteristiky. V porovnaní snimi totiž rozdiel vich predikovanom vý-
sledku aziskuich strán bol otakmer 3 percentuálne body vyšší.
5.1.3Voľby 2008
Trend vznižovaní počtu stranami nominovaných kandidátov sa vo voľ-
bách nezopakoval. Priemerný počet ašpirantov na nominálny mandát
dokonca stúpol na hodnotu 11,13, čím vysoko presiahol aj hodnotu spred
ôsmich rokov. Úplne vymizli obvody, kde by onominálny mandát súperil
menší počet kandidátov– najmenej ich bolo osem aaž v55 obvodoch zo
71 súperilo 10 až 12 kandidátov.
Stratégia v distribúcii kandidátov do obvodov čoraz menej odpo-
ruje kontaminačnému efektu. Priemerný počet absentujúcich straníc-
kych nominácii vroku 2008 klesol na hodnotu 4,87– priemerne toľko
strán vobvode nenominovalo svojich kandidátov. Analogicky so vše-
obecným kvantitatívnym vývojom vnominálnej súťaži sa posunula aj
jeho partijná odnož. Strany vporovnaní sminulými voľbami vysielali
do jednomandátových obvodov viac kandidátov, čo potvrdzuje iba
šesť obvodov, kde zostalo vtomto smere pasívnych 8 až 9 strán. Vmi-
nulosti boli tieto hodnoty veľmi blízko stredu grafu, tentokrát ho iba
ohraničujú.
Zvýšený počet súťažiacich kandidátov sa ale nijako významne nepre-
mietol do dekoncentrácie voličskej podpory vktorejkoľvek zo zložiek.
Vzhľadom na teoretické východiská sa vnominálnej súťaži stále stretá-
vame svyšším počtom– 4 až 5– strán, za ktoré voliči hlasujú najčastejšie.
Vzhľadom na výsledky od roku 2000 sa ale rozhodne nejedná ovývoj
vymykajúci sa litovskej doterajšej tradícii. Rovnako, zpohľadu straníc-
kej fragmentácie volebnej súťaže, si jednotlivé zložky systému rozhodne
„nežijú vlastným životom, ale je medzi nimi možné badať významné po-
dobnosti. Redukcia strán schopných nadobudnúť mandát vnominálnej
zložke oproti proporčnej nenastáva.
Graf 3. Kvantitatívne zastúpenie obvodov vzávislosti od počtu kandidátov
(Litva, 2008)
Zdroj: autorove výpočty na základe dát Lietuvos Respublikos Vyriausioji rinkimų komisija
Počet obvodov
Výsledok rozdielu kandidáti mínus počet strán
Rozdiel množstva všetkých kandidátov a počtu strán
Rozdiel množstva kandidátov-straníkov a počtu strán
–18 –17 –16 –15 –14 –13 –12 –11 –10 –9 –8 –7 –6 –5 –4 –3 –2 –1 0
26
24
22
20
18
16
14
12
10
8
6
4
2
0
– 67 –– 66 –
Kým pri sledovaní priemernej podpory nie je možné badať radikálne
zmeny, distribúcia mandátov skrz nominálnu zložku už tak konzistentná
nie je. Do Seimasu sa síce cez jednomandátové obvody po oboch ko-
lách dostalo desať politických zoskupení33, až 42 mandátov ale pripadlo
iba dvom stranám. Zvyšných deväť nami rozpoznaných kandidujúcich
skupín získalo iba 1 až 6 kresiel, čo je oproti predošlým voľbám významný
posun smerom kteoretickým predpokladom ofungovaní zmiešaných
volebných systémov.
Tabuľka 9. Priemerné zisky strán vjednotlivých zložkách vlitovských
voľbách 2008
Strana Priemer
nominálna
zložka
Priemer
proporčná
zložka
1Vlastenecký zväz– Litovskí kresťanskí
demokrati 19,33 19,52
2 Strana národnej obrody 9,83 15,38
3 Poriadok aspravodlivosť 11,79 12,76
4 Volebná akcia litovských Poliakov 12,83 12,46
5 Litovská sociálnodemokratická strana 15,07 12,04
6 Liberálne hnutie Litovskej republiky 6,65 5,80
7 Liberálna únia stredu 7,75 5,22
8 Nová únia (sociálni liberáli) 5,02 3,87
9 Litovská ľudová roľnícka únia 5,51 3,80
10 Strana „Front“ 3,11 3,21
11 Litovský zväz Rusov 4,60 3,14
12 Mladí Litovčania 4,47 2,85
13 Občianska demokratická strana 5,22 2,34
14 Litovská strana stredu 1,69 0,97
15 Litovská sociálnodemokratická únia 2,24 0,95
Zdroj: autorove výpočty na základe dát Lietuvos Respublikos Vyriausioji rinkimų komisija
Voľby 2008 naďalej konzistentne potvrdili personalizovanosť litov-
ského volebného systému víťazstvom štyroch nezávislých kandidátov
po oboch kolách hlasovania. Ich úspech potvrdzuje otvorenosť systému
osobnostiam spopularitou viazanou na určitý obvod resp. lokalitu.
Vplyv vyššej súťaživosti
Konzistentný trend vo vplyve napätosti súťaže na rozdeľovanie hlasov
je pozorovateľný aj vo voľbách 2008. Pearsonov korelačný koeficient je
pre 3. kandidáta –0,184 apre 3. azvyšok nižšie umiestnených kandidá-
tov –0,116. Aj ďalšie litovské voľby teda potvrdzujú častejšiu tendenciu
voličov pod vplyvom intenzívnej súťaže vnominálnej zložke hlasovať za
rovnakú stranu aňou nominovaného kandidáta.
Charakter hlasovania avplyv personálnych charakteristík
Regresný model pre litovské voľby 2008 dosiahol pri 701 prípadoch vy-
svetľovaciu schopnosť 37 %. Konzistentne sdoterajšími analýzami je pri
rozdeľovaní hlasov pre prvých kandidátov rozhodujúca ich osobnosť.
Stále to nie je napätosť súťaže, ktorá by voličov stimulovala, aby svoje
nominálne hlasy udeľovali perspektívnejšiemu kandidátovi. Vecná vý-
znamnosť koeficientu pre kandidátov finišujúcich na treťom anižšom
mieste dosahuje konečne hodnoty, ktoré si môžeme dovoliť interpreto-
vať. Výsledkom regresnej analýzy je relatívne nízky koeficient (–0,049),
ktorý ale naznačuje, že aj vhlasovaní za menej perspektívnych kandi-
dátov je podstatná práve ich osobnosť, pretože im voliči udeľujú hlas, aj
pokiaľ sa napätosť nominálnej súťaže zvyšuje.
Premennú Starostovia budeme musieť kvôli hodnotám jej signifikan-
cie zinterpretácie vynechať. Aj napriek tomu ale kontinuálne vidíme,
že verejné funkcie sú stále zvýhodňujúcou charakteristikou. Vtýchto
voľbách výrazne vzrástol predikovaný náskok kandidátov zastávajúcich
celorepublikové funkcie oproti ich stranám vporovnaní so zvyškom skú-
maných osôb vnominálnej zložke (poslanci Seimasu 3,5 percentuálneho
bodu aministri 4,1 percentuálneho bodu).
33 Nezávislí kandidáti sú jedenástou skupinou.
– 69 –– 68 –
5.1.4 Voľby 2012
Najvyšší počet– 18– strán sa zapojil do litovských volieb práve vroku
2012, pričom každá znich minimálne do jedného nominálneho obvodu
aj nominovala svojho kandidáta. Trend vpribližovaní sa strán k, podľate-
órie kontaminačného efektu, najvhodnejšej stratégii naďalej pokračoval,
čo dokazuje aj doteraz najmenší priemerný počet absentujúcich straníc-
kych nominácii– 4,23.Vjedinom prípade nominovala kandidátov „iba
polovica zosemnástich strán, vo zvyšných obvodoch vždy súperilo desať
aviac individuálnych nominantov.
Ani tentoraz priemerné zisky strán v jednotlivých zložkách nena-
svedčujú, že by nominálna súťaž v Litve tendovala k bipartizmu. Síce
sa koncentrovala okolo menšieho počtu strán aj napriek ich vyššej cel-
kovej početnosti, môže ale ísť iba ojednorazový úkaz. Voliči vo voľbách
2012 distribuovali skrz nominálnu zložku volebného systému mandáty
siedmym zoskupeniam34, čo opäť popiera koncentráciu volebnej súťaže
vnominálnej časti okolo menšieho počtu strán.
Zaujímavejší je skôr fakt, že dokonca priemerné zisky najúspešnejších
strán vproporčnej časti systému pomerne často prevýšia zisky rovna-
kými stranami nominovaných kandidátov vnominálnej súťaži. Ešte viac
pozoruhodné je toto sledovanie, pokiaľ si uvedomíme, že do súťaže za-
pojených kandidátov je vkaždom obvode menej ako strán, medzi ktoré
môžu voliči svoje hlasy rozdeľovať. Pri vyššom počte súťažiacich elemen-
Tabuľka 10. OLS regresný model pre litovské voľby 2008
Neštandardizované
koeficienty
Štandardizované
koeficienty
Signifikancia
B Smerodajná
odchýlka
Beta
Konštanta 3,073 1,315 0,020
Prví x Napätosť 0,327 0,032 0,361 0,000
Druhí x Napätosť –0,047 0,030 –0,049 0,119
Nižší x Napätosť –0,049 0,014 –0,117 0,001
Poslanci 3,510 0,488 0,254 0,000
Členovia vlády 4,095 1,363 0,092 0,003
Poslanci na nižšej úrovni 1,278 0,375 0,106 0,001
Starostovia 0,338 0,850 0,012 0,691
Kontrolné premenné
Počet kandidátov /
Počet strán –4,029 1,744 –0,073 0,021
Zisk výhradne
nominálnych kandidátov –0,044 0,013 –0,105 0,001
Počet prípadov 701
R
2
0,378
Adjustované R
2
0,370
Zdroj: autorove výpočty na základe dát Lietuvos Respublikos Vyriausioji rinkimų komisija
34 Opäť predstavujú nezávislí kandidáti ôsmu skupinu ahovoríme odefinitívnom výsledku
volieb po dvoch kolách.
Počet obvodov
Výsledok rozdielu kandidáti mínus počet strán
Rozdiel množstva všetkých kandidátov a počtu strán
Rozdiel množstva kandidátov-straníkov a počtu strán
–18 –17 –16 –15 –14 –13 –12 –11 –10 –9 –8 –7 –6 –5 –4 –3 –2 –1 0
26
24
22
20
18
16
14
12
10
8
6
4
2
0
Graf 4. Kvantitatívne zastúpenie obvodov vzávislosti od počtu kandidátov
(Litva, 2012)
Zdroj: autorove výpočty na základe dát Lietuvos Respublikos Vyriausioji rinkimų komisija
– 71 –– 70 –
tov vzložke sú ale priemerné výsledky obzvlášť pri tých vyššie umiestne-
ných nakoniec koncentrovanejšie.
Priemerné výsledky strán vjednotlivých zložkách sa vzájomne nijako
významne nevzďaľujú. Akékoľvek významnejšie rozdiely sú počas všetkých
štyroch nami sledovaných volieb veľmi sporadické. Na základe rozdielov
vo výsledkoch ale môžeme vprvom rade predpokladať, že sa fenomén
rozdeľovania hlasov vLitve určite vyskytuje. Vdruhom rade ale typicky
malé rozdiely naznačujú, že podobne ako vďalších krajinách užívajúcich
zmiešané systémy, je skupina voličov aplikujúca túto stratégiu menšinová.
Opäť konzistentne sdoterajšími zisteniami prepustil litovský volebný
systém po dvoch kolách do Seimasu 3 z25 nezávislých kandidátov. To do-
kazuje, že je nominálna zložka stále prvkom podporujúcim prítomnosť
lokálne populárnych kandidátov.
Vplyv vyššej súťaživosti
Aj štvrté sledované voľby vLitve, tretie sdvojkolovým absolútne väč-
šinovým systémom vnominálnej zložke, naznačujú analogický trend.
Hodnoty Pearsonovho korelačného koeficientu pre prvé kolo ukazujú
negatívnu závislosť medzi rozdielom prvých dvoch kandidátov vobvode
arozdielom vnominálnom aproporčnom výsledku strán. Pri kandidá-
toch na treťom mieste ide opresnú hodnotu –0,107 autretích azvyšku
–0,076. Vžiadnych voľbách tak výška významne neposkočila akorelácia
napätosti súťaže arozdeľovanie hlasov je počas celého obdobia konzis-
tentná nielen svojím smerom, ale aj štatistickou váhou.
Charakter hlasovania avplyv personálnych charakteristík
Pri poslednom unikátnom litovskom regresnom modeli operujeme s929
prípadmi, jeho vysvetľovacia schopnosť je naúrovni zhruba 18 %. Kaž-
dopádne konzistentne sdoterajšími zisteniami pri víťazoch vjednoman-
dátových obvodoch dominuje personálne hlasovanie. Udruhých aniž-
šie umiestnených kandidátoch sa stretávame smálo vecne významnými
koeficientmi.
Verejné funkcie sú vnominálnej súťaži stále komparatívnou výhodou,
tentokrát ale štatistické výpočty hovoria jednoznačnejšie pri celorepub-
likových funkciách. Vporovnaní spredchádzajúcimi voľbami sa už ale
vo všetkých prípadoch nejedná otak priepastné rozdiely, čo môže byť
spôsobené celým spektrom faktorov, ktoré sprevádzajú odklon voličov
od tradičných politických strán. Každopádne, medzivolebne znižujúci sa
príklon voličov kaktuálnym zástupcom na iných volených funkciách by
mohol byť zaujímavým námetom pre hlbšie skúmanie litovskej volebnej
problematiky.
Tabuľka 11. Priemerné zisky strán vjednotlivých zložkách vlitovských
voľbách 2012
Strana Priemer
nominálna
zložka
Priemer
proporčná
zložka
1 Strana práce 17,32 21,28
2 Litovská sociálnodemokratická strana 17,81 19,76
3Vlastenecký zväz– Litovskí kresťanskí
demokrati 16,21 15,34
4 Volebná akcia litovských Poliakov 9,16 9,41
5 Liberálne hnutie Litovskej republiky 7,33 8,67
6 Cesta odvahy 7,81 8,50
7 Poriadok aspravodlivosť 8,63 7,85
8 Litovský zväz roľníkov azelených 5,06 4,28
9 Mladí Litovčania 7,91 2,71
10 Socialistický ľudový front 2,70 2,30
11 Liberálna únia stredu 4,60 2,22
12 Únia ÁNO– Národná obroda aperspektíva 2,45 1,68
13 Kresťanská strana 1,68 1,42
14 Národné združenie „Za Litovskú Litvu“ 2,17 1,01
15 Strana emigrantov 1,27 0,62
16 Litovská ľudová strana 0,99 0,39
17 Zjednotená demokratická strana práce 0,67 0,35
18 Republikánska strana 0,70 0,33
Zdroj: autorove výpočty na základe dát Lietuvos Respublikos Vyriausioji rinkimų komisija
– 73 –– 72 –
5.2 Longitudálne skúmanie Litvy
Už vpredchádzajúcich riadkoch sme postrehli, že počet kandidátov no-
minovaných stranami vLitve medzivolebne rastie. Síce je dôležité zohľad-
ňovať, že rastie aj počet strán vstupujúcich do volebnej súťaže, priemerný
počet tých, ktoré kandidátov nenominovali, ale dokazuje vyššiu aktivitu
partají. Motiváciu je potrebné hľadať pravdepodobne vkontaminačnom
efekte.Strany si stále viac uvedomujú, žeaj neúspešná individuálna kam-
paň kandidáta znamená vyššie proporčné zisky kandidátnej listiny.
Tabuľka 13. Základné údaje ovývine vpočte kandidátov vobvodoch (Litva)
Celkovo 2000 2004 2008 2012
Priemerný počet kandidátov 10,82* 9,89 8,48 11,13 13,77
Počet strán 16* 15 15 16 18
Priemerný rozdiel vpočte
strán akandidátov –5,18 –5,11 –6,52 –4,87 –4,23
Maximálny počet kandidátov 17 15 15 15 17
Minimálny počet kandidátov 3 5 3 8 9
* Hodnoty sú celkovým priemerom
Zdroj: autorove výpočty na základe dát Lietuvos Respublikos Vyriausioji rinkimų komisija
Analýza straníckych nominácií odhalila ešte jedno, síce sporadické,
ale poznámky hodné pozorovanie. Litovské strany občasne vjednom ob-
vode nominujú dvoch rôznych kandidátov. Duálna nominácia sa navyše
objavuje vo viacerých nami analyzovaných voľbách.35
Jednou zartikulovaných výhod zmiešaných volebných systémov je
vďaka väčšinovým prvkom zabezpečená čiastočná personalizovanosť.
Voliči volia nielen stranícke kandidátky, ale aj lokálne populárne osob-
nosti somnoho slabšími záväzkami voči straníckej politike. Jedným zin-
dikátorov naznačujúcich, že volebné systémy dokážu túto funkciu plniť,
je úspešnosť nezávislých kandidátov aich schopnosť po dvoch kolách
hlasovania nadobudnúť mandát. Vkaždých voľbách znich bolo skutočne
3 až 5 úspešných, pričom je ale možné badať klesajúcu tendenciu vich
celkovom počte abez ohľadu na to, či hovoríme oabsolútnych hodnotách
alebo podielovom zastúpení mimo strán stojacich kandidátov. Každo-
pádne môžeme úspechy nezávislých generalizovať asčasti potvrdiť, že si
nominálna zložka zmiešaného volebného systému vLitve spĺňa očaká-
vanú personalizujúcu funkciu.
Už individuálne analýzy priemerných volebných výsledkov jednotli-
vých volieb naznačili, že aj litovskí voliči praktizujú rozdeľovanie hlasov.
Síce sa nejedná odominantnú stratégiu, môže byť ale rozhodujúcou pre
konečného víťaza nominálneho hlasovania. Obzvlášť pri tak malej po-
Tabuľka 12. OLS regresný model pre litovské voľby 2012
Neštandardizované
koeficienty
Štandardizované
koeficienty
Signifikancia
B Smerodajná
odchýlka
Beta
Konštanta 0,456 0,846 0,590
Prví x Napätosť 0,199 0,026 0,254 0,000
Druhí x Napätosť –0,048 0,024 –0,062 0,046
Nižší x Napätosť –0,012 0,010 –0,037 0,249
Poslanci 1,648 0,348 0,161 0,000
Členovia vlády 2,552 1,001 0,079 0,011
Poslanci na nižšej úrovni 0,002 0,251 0,000 0,994
Starostovia 1,395 1,029 0,041 0,175
Kontrolné premenné
Počet kandidátov / Počet
strán –0,620 1,028 –0,019 0,547
Zisk výhradne nominál-
nych kandidátov –0,066 0,013 –0,148 0,000
Počet prípadov 929 
R
2
0,182 
Adjustované R
2
0,174 
Zdroj: autorove výpočty na základe dát Lietuvos Respublikos Vyriausioji rinkimų komisija
35 Pre korektnosť je ale nutné uviesť, že sa môže jednať ovýsledok nezhody vlokálnej
straníckej organizácii.
– 75 –– 74 –
četnosti voličov rozdeľujúcich svoje dva hlasy. Racionálny volič by mal
svoj nominálny hlas udeliť kandidátovi, uktorého existuje pravdepo-
dobnosť, že vobvode zvíťazí. Ztoho dôvodu by sme mali ukandidátov
na čele výsledkovej listiny badať vyššie voličské zisky ako uich strán
vproporčnej zložke. Vnímavý volič malej strany by mal totiž zobavy pred
prepadnutím svojho hlasu voliť radšej nominanta strany s výraznejšou
podporou. Kandidáti finišujúci na prvých miestach získavajú vpriemere
iba výnimočne viac hlasov ako ich strana. Podobne je tomu aj na nižších
miestach, apokiaľ kandidáti skutočne prekonajú zisk vlastnej strany, iba
ojedinele sa vzdialia skutočne významne.36Ani na žiadnom zostatných
miest nie je možné spozorovať významnýrozdiel v zisku nominálnej
aproporčnej zložky. Minimálne rozdiely skutočne naznačujú menšinový
výskyt stratégie rozdeľovania hlasov.
Fakt, že stranícki kandidáti mávajú v priemere nižšie zisky ako ich
strany je zaujímavý ešte z jedného dôvodu. Počet kandidátov je totiž
vkaždom skúmanom jednomandátovom obvode nižší ako počet politic-
kých strán. Tento nerovný pomer implikuje, že podporovatelia subjektov,
ktoré kandidátov nenominovali, museli, pokiaľ chceli svoj nominálny
hlas využiť, voliť iného kandidáta azvýšiť jeho náskok pred výsledkom
st rany.37 Ako už bolo povedané, kandidáti sa ale na základe celorepubli-
kového priemeru vyšším ziskom netešia.
Celkovo môžeme konštatovať, že sa celoštátne nominálna súťaž ne-
koncentrovala okolo menšieho počtu strán aak tendovala kbipartizmu,
tak jedine na úrovni konkrétnych obvodov. Celorepublikovo je ale pod-
pora kandidátov sohľadom na ich stranícku príslušnosť roztrieštená,
apreto nominálna zložka distribuuje mandáty väčšiemu množstvu strán,
čo odporuje niektorým všeobecným teoretickým predpokladom zmieša-
ných systémov ovýstupoch jednotlivých zložiek. Na druhú stranu ale aj
tieto výsledky dokážu nájsť oporu všpecifickejšie orientovanej literatúre.
Od dvojkolových väčšinových systémov (Duverger 1986: 70) alebo ich
použitia vzmiešanom mechanizme (Ferrara aHerron 2005: 19) sa jed-
noducho generácia bipartíjnej súťaže neočakáva. Litovská empíria tak
potvrdzuje, že použitie dvojkolového väčšinového systému vnominálnej
zložke zmiešaných volebných systémov kbipartizmu ani vzdialene ne-
vedie aje jedno, či hovoríme osúťaži dvoch konkrétnych strán, ktoré by
vnominálnej zložke získavali významnejšiu podporu alebo odvoch voľ-
nejšie prepojených straníckych blokoch alebo koalíciách. Zcelorepub-
likového pohľadu sa nepotvrdzuje ani jedna zo zmienených možností.
Odhliadnuc od straníckej fragmentácie súťaže nám ale priemerný
zisk kandidátov vzávislosti od ich finálneho umiestnenia odhaľuje smer,
akým litovskí voliči rozdeľujú svoje hlasy. Prví kandidáti vporadí zís-
kavajú vpriemere viac hlasov ako ich strany38 (viď. Tabuľka 15). Ztoho
Tabuľka 14. Základné údaje onezávislých kandidátoch vlitovských voľbách
Celkovo 2000 2004 2008 2012
Počet nezávislých kandidátov 34
*
48 47 16 25
Priemerný počet nezávislých
kandidátov na obvod 0,48 0,68 0,66 0,23 0,35
Podiel nezávislých kandidátov
(zo všetkých kandidátov) 4,81 6,84 7,81 2,03 2,56
Počet víťazov znezávislých kandidátov
**
3,75
*
3 5 4 3
Podiel nezávislých víťazov
(zpočtu nezávislých kandidátov)
**
11,03 % 6,25 % 10,64 % 25 % 12 %
*
Hodnoty sú celkovým priemerom
**
Jedná sa ovýsledky po oboch kolách nominálneho hlasovania
Zdroj: autorove výpočty na základe dát Lietuvos Respublikos Vyriausioji rinkimų komisija
36 Pre korektnosť je dôležité upozorniť, že nižšie zisky straníckych kandidátov v no-
minálnej zložke sú čiastočne spôsobené aj „kradnutím“ podielu hlasov nezávislými
kandidátmi alebo kandidátmi, ktorých nominuje strana neúčastniaca sa proporčnej
súťaže. Ich odstránenie by ale vytvorilo falošný dojem, že sa kandidáti vnominál-
nej súťaži vysoko prekonávajú hlasy svojich strán, čo by vcelkovom pomere nebola
ani zďaleka pravda. Navyše iné štúdie (napr. Reed 1999) používajú rovnaký výpo-
čet viných systémoch arozdielnu koncentráciu súťaže v oboch zložkách skutočne
nachádzajú.
37 Približne rovnaká volebná účasť na úrovni obvodu voboch zložkách dokazuje, že voliči
svoj nominálny hlas využívali.
38 Na prvý pohľad sa môže zdať, že toto tvrdenie odporuje na riadkoch vyššie popísaným
trendom. Nie je to ale tak. Predchádzajúca analýza rozoberala koordináciu voličského
hlasovania na úrovni celoštátnej straníckej súťaže. Teda, či sú voliči schopní takej stra-
tegickej koordinácie, aby bola celoštátna stranícka súťaž vnominálnej zložke koncen-
trovaná okolo menšieho počtu strán ako súťaž vzložke proporčnej. Táto analýza, ktorej
– 77 –– 76 –
môžeme usudzovať, že sú litovskí voliči schopní identifikovať kandidátov
svyššou pravdepodobnosťou uspieť askutočne im aj svoje nominálne
hlasy, zobavy pred ich prepadnutím, udeľujú.
Tabuľka 15. Priemerný percentuálny rozdiel vhlasoch pre kandidátov aich
strán podľa konečnej pozície vo výsledkoch nominálnej zložky (Litva)
Celkovo 2000 2004 2008 2012
1. miesto 5,14 2,79 6,59 8,00 3,20
2. miesto –0,80 –1,65 –1,61 0,64 –0,57
3. miesto –0,46 –1,50 0,85 –0,01 –1,18
4. miesto –0,89 –1,44 1,01 –1,75 –1,37
5. miesto 0,14 –0,48 2,12 –0,46 –0,62
6. miesto 0,00 1,06 0,32 –0,83 –0,57
Zdroj: autorove výpočty na základe dát Lietuvos Respublikos Vyriausioji rinkimų komisija
Tabuľka 16. Počet obvodov, vktorých kandidáti na základe výsledného pora-
dia získali nižší podiel hlasov ako ich strana
*
Priemer 2000 2004 2008 2012
1. miesto
31,41% (19,5) 47,76% (32) 32,65% (16) 13,33% (8) 31,88% (22)
2. miesto
58,84% (37,25) 66,15% (43) 69,81% (37) 42,86% (30) 56,52% (39)
3. miesto
53,63% (34) 52,38% (33) 38,78% (19) 56,72% (38) 66,67% (46)
4. miesto
55,38% (34,5) 49,18% (30) 33,33% (14) 66,15% (43) 72,86% (51)
5. miesto
48,11% (27,25) 45,00% (27) 33,33% (10) 55,00% (33) 59,09% (39)
6. miesto
45,67% (25,5) 26,67% (16) 45,16% (14) 50,00% (30) 60,87% (42)
* čísla vzátvorkách predstavujú absolútnu hodnotu počtu daných obvodov
Pozn.: Pri výsledkoch na nižších miestach je potrebné zohľadňovať výraznejší vplyv
typicky menšieho počtu kandidátov oproti počtu strán. Pri nižších hodnotách sa mohlo
ľahko stať, že kandidát prekonal výsledok svojej strany iba vďaka oproti množstve strán
nižšiemu počtu kandidátov, medzi ktorých voliči rozdeľovali svoje hlasy.
Zdroj: autorove výpočty na základe dát Lietuvos Respublikos Vyriausioji rinkimų komisija
Toto správanie litovských voličov je badateľné aj pri pohľade na
počty obvodov, vktorých kandidáti finišujúci na prvých alebo druhých
miestach neprekonali svojím výsledkom proporčný zisk vlastnej strany
(viď. Tabuľka 16). Kandidáti zprvého miesta, oproti zvyšným, častejšie
prekonávajú vlastným ziskom počet hlasov udelený ich strane. Oniečo
menej badateľný je tento trend vo voľbách 2000 a2004. Vnasledujúcej
dvojici hlasovaní už môžeme pozorovať vzrastajúcu tendenciu vpočte ta-
kýchto obvodov najmä na prvých štyroch miestach. So stúpajúcou prav-
depodobnosťou víťazstva, tak voliči častejšie rozdelili svoj hlas audelili
ho víťazovi vjednomandátovom obvode.
Tabuľky 15 a16 ukazujú, že časť litovských voličov je skutočne schopná
opustiť svoju proporčnú voľbu avnominálnom obvode hlasovať za naj-
perspektívnejších kandidátov. Prečo potom ale predchádzajúce výpočty
ukazujú, že litovská celoštátna súťaž vnominálnej zložke netenduje kbi-
partizmu? Najpravdepodobnejšie vysvetlenie spočíva vjej roztrieštenosti.
Kým na úrovni obvodov ešte sú voliči schopní identifikovať favoritov, na
celoštátnej rovine už stranícka súťaž nie je koncentrovaná natoľko, aby
im poskytla jednoznačné vodítko pre nominálne hlasovanie. Absencia
dvoch jednoznačne acelorepublikovo najsilnejších strán, ktorých kan-
didáti by naprieč obvodmi dominovali, tak prispieva kdekoncentrácii
nominálnej súťaže, aj napriek schopnosti litovských voličov identifikovať
avoliť najperspektívnejších kandidátov vobvodoch.
5.2.1 Longitudálna analýza vplyvu napätosti súťaže
na rozdeľovanie hlasov
Korelačná analýza vplyvu napätosti súťaže na rozdeľovanie hlasov vy-
generovala kontinuálne avýznamnosťou relatívne konštantné výsledky.
Korelačné koeficienty síce nie sú závratne vysoké, načrtávajú ale ten-
denciu litovského elektorátu pod vplyvom napätosti súťaže v jedno-
mandátovom obvode hlasovať stranícky konzistentne. Výsledky jed-
notlivých analýz síce odporujú trendom z Nemecka alebo Japonska,
svysokou pravdepodobnosťou je ale dôvodom práve užívanie dvojko-
lového systému absolútnych väčšín. Voliči tak pod tlakom vyššej súťa-
živosti nerozdeľujú hlasy, ale práve naopak, volia nominantov strán, za
výsledky sú prezentované vTabuľkách 15 a16, pojednáva ostrategickej koordinácii voli-
čov na úrovni nominálnych jednomandátových obvodov. Teda, či sú voliči schopní iden-
tifikovať perspektívnejších kandidátov avprípade rozdeľovania hlasov voliť práve ich.
– 79 –– 78 –
ktoré hlasovali vproporčnej zložky, aby im dopomohli k postupu do
druhého kola.
Výška korelačného koeficientu má stabilne približne rovnako vysoké
hodnoty počas celého sledovaného obdobia, teda aj vo voľbách 2000,
kedy nominálna zložka litovského volebného systému aplikovala jedno-
kolovú relatívne väčšinovú formulu. Žiaden signifikantný výkyv ztrendu
nie je možné spozorovať pravdepodobne práve kvôli jednorazovosti
tohto opatrenia. Všetky ostatné litovské voľby od roku 1992 využívali
zmiešaný volebný systém vnominálnej zložke užívajúci dvojkolovú ab-
solútne väčšinovú formulu. Voliči sa tak na zmenu nestihli adaptovať
dostatočne rýchlo, aby sa odrazila aj vštatistických výpočtoch vtomto
ohľade jediných unikátnych volieb.
Tabuľka 17. Pearsonove korelačné koeficienty pre vplyv napätosti súťaže
na rozdeľovanie hlasov vLitve
Celkovo Voľby
2000
Voľby
2004
Voľby
2008
Voľby
2012
Koeficient pre kandidáta
na 3. mieste –0,119 –0,188 –0,079 –0,184 –0,107
Koeficient pre kandidátov
od 3. miesta nižšie –0,103 –0,121 –0,091 –0,116 –0,076
Zdroj: autorove výpočty na základe dát Lietuvos Respublikos Vyriausioji rinkimų komisija
Teoretické predpoklady ohlasovaní vprvom kole dvojkolových abso-
lútne väčšinových systémov hovoria ovysokej miere úprimnosti (Sartori
2011: 75). Odhliadnuc od prostredia zmiešaných volebných systémov,
je analogický trend potvrdený aj vnašom výskume. Pokiaľ zisk kandi-
dátov na tretích anižších miestach koreluje srastúcou napätosťou sú-
ťaže, znamená to, že vprvom kole sú voliči ochotní hlasovať aj za menej
perspektívne, ateda úprimnejšie, alternatívy. Inkorporácia dvojkolového
hlasovania do nominálnej zložky vLitve tak naznačuje presunutie vý-
znamnej časti stimulov kstrategickému hlasovaniu až do oštrnásť dní
neskôr uskutočnenej voľby.
5.2.2 Zhodnotenie vývinu
vstrategickom apersonálnom hlasovaní
Asi prvou otázkou, ktorá nás opäť pri longitudálnom skúmaní Litvy zau-
jíma, je odlišnosť výsledkov pre voľby 2000 vporovnaní sostatnými prí-
padmi. Výstupy analýz sa však nijako významne neodlišujú, čo znamená,
že jednorazová zmena vnominálnej zložke nemala na voličské vzorce
správania výraznejší vplyv. Počas všetkých štyroch volieb ulitovských
voličov dominovala vmotivácii rozdeliť svoje hlasy personálna príťaž-
livosť namiesto strategických stimulov vyplývajúcich znapätosti súťaže.
Neprekvapivým zistením je, že zastupovanie ďalších verejných funkcií
pozitívne koreluje svyššími ziskami kandidáta oproti nominujúcej strane
vporovnaní sosobami nedisponujúcimi týmito charakteristikami. Zau-
jímavým je však trend, sakým si jednotlivé premenné vymieňali svoju
vecnú významnosť. Kým spočiatku boli najvyššie koeficienty prítomné
pri starostoch mestských samospráv, uktorých sa dajú jednoducho in-
terpretovať ich lokálnou popularitou odvodzovanou od zastupovaného
úradu apreukázanou už vkomunálnych voľbách, neskôr sa presunuli
na celorepublikovú politickú reprezentáciu, aby ku koncu sledovaného
obdobia poklesli aj tam. Na základe týchto posunov by sme mohli formu-
lovať mnoho domnienok ovývine litovskej politiky. Omnoho rigoróznej-
šie ale bude podobnú úlohu prenechať výskumu hlbšie analyzujúcemu
zaznamenané trendy. Každopádne vieme jednoznačne povedať, že hie-
rarchia do analýzy zahrnutých verejných úradov nekoreluje so silou, kto-
rou zvýhodňuje kandidáta vnominálnej súťaži. Inými slovami, neplatia
vzorce, že napríklad poslanci Seimasu mávajú vporovnaní sposlancami
alebo starostami samosprávnych municipalít vždy výraznejší rozdiel
oproti ziskom vlastnej strany alebo naopak. Tieto rozdiely od volieb
kvoľbám variujú apočas nami sledovaného obdobia apovrchnosti ply-
núcej zkvantitatívneho charakteru výskumu nebolo možné vo vývoji
postrehnúť opakujúce sa vzorce.
– 81 –
6. ZMIEŠANÝ VOLEBNÝ
SYSTÉM VNOVOZÉLANDSKÝCH
PODMIENKACH
Občania Nového Zélandu rozhodli vreferende vroku 1993 onahradení
138 rokov používaného relatívne väčšinového volebného systému proporč-
ným zmiešaným. Jednou zjeho artikulovaných výhod je práve schopnosť
generovať stabilné aakcieschopné vládne väčšiny. Nový Zéland bol do-
vtedy označovaný ako „najdokonalejší príklad westministerského modelu
vládnutia“ (Lijphart 1987: 97), kde najsilnejšie politické strany sbohatým
parlamentným zastúpením mohli ľahko ovládať jednofarebný kabinet.
Práve tento atribút vládnutia spojený sväčšinou jeho teoretických výčitiek
sa ale stal aj najrezonovanejším dôvodom, pre ktorý prebehlo referendum
anásledná zmena volebnej legislatívy (Denemark 2003: 70). Sotázkou
volebného systému bolo spojené ešte jedno novozélandské referendum
v roku 2011, v ktorom takmer 60% voličov potvrdilo túžbu zachovať
proporčný zmiešaný systém (New Zealand Electoral Commission 2011).
Súčasné nastavenie novozélandského proporčného zmiešaného vo-
lebného systému vychádza aje veľmi podobné známejšiemu astaršiemu
nemeckému ekvivalentu. Členovia parlamentu sú volení do jeho jedinej
komory House of Representatives na trojročné funkčné obdobie. Legisla-
tívne dokumenty síce hovoria o120 kreslách, tento počet ale môže čias-
točne smerom nahor kolísať kvôli inštitútu tzv. presahujúcich mandátov,
ktoré vysvetlíme omalú chvíľu. Volebný systém Nového Zélandu radíme
kategoricky medzi korekciu aproporčné zmiešané volebné systémy.
Vnominálnej zložke sú vďaka tzv. electorate votes volení konkrétni
kandidáti prostredníctvom jednokolového systému prvého vcieli, pri-
čom časť dištriktov je špecificky vyhradená pre voľbu pôvodného obyva-
teľstva Maori. Počet dištriktov nie je presne určený aupravuje ho výpoč-
tovým vzorcom volebná legislatíva, pričom ich hranice sú upravované
Volebnou komisiou každých päť rokov podľa aktuálneho populačného
– 83 –– 82 –
cenzu (Section 35, Electoral Act 1993). Aj práve preto bol Nový Zéland
do volieb 2005 (vrátane) rozdelený na 69 jednomandátových volebných
dištriktov, pričom od roku 2008 ide opočet 70 (porovnaj Geddis 2006:
810 aVowles 2009: 507). Jedinou podmienkou, ktorú musia kandidáti
splniť, aby získali parlamentný mandát, je najvyšší počet hlasov. Pokiaľ
sú vnominálnej súťaži na úrovni dištriktu jediní, mandát nadobúdajú
automaticky (Section 148, Electoral Act 1993).
Nominálna zložka má ale na výslednú proporciu zloženia parlamentu
iba veľmi malý dopad. Omnoho zásadnejšie je pre jej určovanie práve
hlasovanie vproporčnej. Vnej predstavuje Nový Zéland jeden celoštátny
volebný obvod, vktorom sú mandáty rozdeľované pomocou deliteľa Sa-
inte-Laguë39. Pre výpočty výslednej proporcie zastúpenia sa operuje so
všetkými teoretickými 120 mandátmi. Od výslednej sumy pre jednotlivé
kandidátne listiny sa ale odčítava počet kresiel, ktoré strany získali vno-
minálnej zložke. Práve kvôli tomuto efektu sa novozélandský, a ďalšie
od nemeckého modelu odvodené volebné systémy, nazýva kompenzačný
alebo korekčný. Personálne stranícke zastúpenie je teda sumou všetkých
zvolených kandidátov vjednomandátových obvodoch, atakým počtom
nominantov zo začiatku kandidátky, ktoré stranám zostalo po odčítaní
nominálnych mandátov od proporčných.40 Pri podobných pravidlách sa
pochopiteľne môže stať, že strana získa viac nominálnych mandátov ako
proporčných. Vtakom prípade sa absolútne neprihliada na stranícku
kandidátku. Všetci víťazi vjednomandátových dištriktoch nadobúdajú
mandáty azloženie parlamentu sa rozširuje opočet– tzv. presahujúce
mandáty –, ktorý je nad proporciou plynúcou zdelenia radom čísel podľa
metódy Sainte-Laguë (Section 192, Electoral Act 1993).
Prepojenie zložiek je na Novom Zélande prítomné aj vinštitúte uza-
tváracej klauzule. Aby sa strany mohli zúčastniť rozdeľovania mandátov
vpomernej zložke potrebujú získať buď viac ako 5% proporčných hlasov
39 Postupné delenie celočíselným radom nepárnych čísel až do vyčerpania počtu mandátov.
40 Uveďme si príklad. Pokiaľ strana získala 20 mandátov vnominálnej zložke a40 vpro-
porčnej, na pôde parlamentu ju bude reprezentovať 20 víťazov znominálnych dištriktov
a20 kandidátov zprvých 20 miest kandidátky. Kandidáti ale môžu na Novom Zélande
súťažiť paralelne voboch zložkách. Pokiaľ pripadne proporčný mandát na kandidáta,
ktorý zvíťazil vjednomandátovom obvode, jeho kreslo získa ďalší vporadí (Section 192,
Electoral Act 1993).
Tabuľka 18. voj praktickej podoby zmiešaného volebného systému na Novom Zélande
Rok volieb 2002 2005 2008 2011
Počet mandátov
a
120 120 (+1) 120 (+2) 120 (+1)
nominálna
zložka
b
proporčná
zložka 69 51 69 51 70 50 70 50
Počet obvodov
c
69 1 69 1 70 1 70 1
Uzatváracia klauzula
5% alebo
nominálny
mandát
5% alebo
nominálny
mandát
5% alebo
nominálny
mandát
5% alebo
nominálny
mandát
Prevod hlasov
na mandáty
Systém
prvého
vcieli
Deliteľ
Sainte-Laguë
Systém
prvého
vcieli
Deliteľ
Sainte-Laguë
Systém
prvého
vcieli
Deliteľ
Sainte-Laguë
Systém
prvého
vcieli
Deliteľ
Sainte-Laguë
Možnosť preferenčného
hlasovania – – – – – – – –
Počet hlasov pre voliča 2 hlasy na 1 hárku 2 hlasy na 1 hárku 2 hlasy na 1 hárku 2 hlasy na 1 hárku
Pravidlá pre kandidátov Môžu kandidovať voboch
zložkách
Môžu kandidovať voboch
zložkách
Môžu kandidovať voboch
zložkách
Môžu kandidovať voboch
zložkách
Typ podľa vstupov Korekcia Korekcia Korekcia Korekcia
Typ podľa výstupov Väčšinový zmiešaný systém Väčšinový zmiešaný systém Väčšinový zmiešaný systém Väčšinový zmiešaný systém
a
Počet mandátov vnovozélandskom parlamente variuje kvôli inštitútu presahujúcich mandátov.
b
Časť nominálnych obvodov je vyhradená pre voľbu zastupiteľov pôvodného obyvateľstva Nového Zélandu tzv. Maori.
c
Počet obvodov sa nemení kvôli legislatívnym zmenám, ale kvôli vzorcu, podľa ktorého je počet nominálnych obvodov počítaný vzávislosti od popu-
lačných zmien aposunov.
Zdroj: autor podľa Electoral Act 1993; Geddis 2004; Geddis 2006; Vowles 2009; Tan, Miller-McTaggart aBorthwick 2014
– 85 –– 84 –
(tzv. party votes), alebo minimálne jeden nominálny mandát (Section 191,
Electoral Act 1993).
Vo volebnej miestnosti dostávajú voliči jeden hárok, na ktorom je vy-
hradený priestor, aby mohli využiť oba svoje hlasy pre každú zo zložiek.41
Samozrejme je ale iba na vôli voliča, či využije oba alebo jeden hlas (Section
168, Electoral Act 1993). Vproporčnej zložke úplne absentuje možnosť
prednostného hlasovania. Prideľovanie mandátov sa deje výhradne na
tzv. top-up báze, teda mandáty sú prideľované najvrchnejšie postaveným
kandidátom na listinách. Oich poradí rozhodujú iba stranícke orgány,
ktoré kompletné poradie dodávajú Volebnej komisii (Vowles 2009: 507).
Novozélandský volebný systém sa od jeho schválenia v roku 1993
aprvého použitia vroku 1996 veľmi nezmenil. Jeho jedinou dynamickou
súčasťou, ktorá ale predstavuje skôr kozmetickú úpravu ako relevantný
vplyv na účinky je premena hraníc jednomandátových obvodov vzávis-
losti od aktuálneho populačného cenzu, ktorá nastala napríklad medzi
voľbami 2005 a2008.
6.1 Individuálna analýza
novozélandských volieb
Vnasledujúcej podkapitole najskôr individuálne analyzujeme všetky skú-
mané novozélandské voľby anásledne longitudálne analyzujeme spozoro-
vané zmeny. Postupne začneme jednoduchými štatistickými výpočtami,
ktoré nám odhalia špecifiká vpraktickej aplikácii daného systému oproti
teoretickým predpokladom, zároveň ale spoznáme aj základné trendy
vhlasovaní arozdeľovaní hlasov na Novom Zélande. Následne budeme
za pomoci korelačných aregresných analýz skúmať rôzne charakteristiky
nominálnej súťaže na motiváciu voličov udeliť svoj hlas kandidátovi neafi-
liovanému so stranou zaznačenou vproporčnej časti hlasovacieho lístku.
6.1.1 Voľ by 20 02
Vroku 2002 sa na Novom Zélande do volebnej súťaže zapojilo celkovo
14 politických strán, iba dvanásť znich ale aspoň vjednom obvode aj
nominovalo kandidáta pre nominálnu súťaž. Najvyšší počet kandidátov,
ktorí súperili vnútri jedinéhojednomandátového obvodu, je jedenásť,
pričom ide ojediný dištrikt. Vo všetkých ostatných bol počet kandidá-
tov nižší. Novozélandský volebný systém, oproti napríklad litovskému,
nemá vyrovnanú váhu jednotlivých zložiek. Ako sme spomenuli už vyš-
šie, proporčná zväčšej časti determinuje výsledný pomer pri rozdeľovaní
mandátov, čo môže katalyzovať neochotu strán vstupovať do nominálnej
súťaže prameniacu možno aj ziných štrukturálnych faktorov, napr. ne-
dostatku financií, nízkej podpory strany vobvode alebo absencii lokálne
populárneho kandidáta. Každopádne, priemerný počet absentujúcich
straníckych nominácií reprezentuje hodnota 5,41.
41 Vľavej časti hárku sú vabecednom poradí zoradení kandidáti. Pokiaľ ich nominácia
plynie od strany, vpríslušnom riadku je možnosť dať jej hlas vproporčnej zložke. Pokiaľ
strany nenominovali žiadnych kandidátov, sú zoradené pod ostatnými opäť vabeced-
nom poradí (Section 150, electoral Act 1993).
Počet obvodov
Výsledok rozdielu kandidáti mínus počet strán
Rozdiel množstva všetkých kandidátov a počtu strán
Rozdiel množstva kandidátov-straníkov a počtu strán
–18 –17 –16 –15 –14 –13 –12 –11 –10 –9 –8 –7 –6 –5 –4 –3 –2 –1 0
26
24
22
20
18
16
14
12
10
8
6
4
2
0
Graf 5. Kvantitatívne zastúpenie obvodov vzávislosti od počtu kandidátov
(Nový Zéland, 2002)
Zdroj: autorove výpočty na základe dát The Electoral Commission (New Zealand)
– 87 –– 86 –
Výsledky priemerných ziskov strán vjednotlivých zložkách nazna-
čujú, že trendy vo voličskom správaní sa budú na Novom Zélande od
Litvy odlišovať. Kandidáti prvých dvoch strán snajvyšším priemerným
proporčným ziskom zvyčajne dosiahli ešte oniečo lepší výsledok ako
ich strany. Pokiaľ sa vproporčných výsledkoch posunieme nižšie, zba-
dáme, že uzvyšných politických strán srelevantným ziskom (viac ako
2 %) je tento trend inverzný. Môžeme teda usudzovať, že minimálne časť
novozélandských voličov je skutočne responzívna kvolebnému systému
apodporovatelia malých strán aplikujú don’t waste your vote stratégiu
–zobavy pred prepadnutím hlasu volia kandidátov väčších strán. Jedinú
deviáciu z tohto trendu predstavuje Mana Maori Movement (MMM),
ktorá je ľahko vysvetliteľná. Priemerný nominálny zisk hnutia je vyšší
vďaka existencii špeciálne vyhradených nominálnych obvodov pre pô-
vodné obyvateľstvo Nového Zélandu– Maori, kde pochopiteľne najčas-
tejšie dominujú práve kandidáti MMM.
Tabuľka 19. Priemerné zisky strán vjednotlivých zložkách vnovozélandských
voľbách 2002
Strana Priemer
nominálna zložka
Priemer
proporčná zložka
1 Labour Party 46,33 42,34
2 National Party 29,25 20,01
3 New Zealand First 10,88 12,88
4 ACT New Zealand 4,05 7,55
5 United Future 4,93 6,74
6 Green Party 5,69 6,48
7 Mana Maori Movement* 10,63 4,07
8 Jim Anderton’sProgressive Coalition 2,08 1,77
9 Alliance 2,33 1,40
10 Christian Heritage Party 2,11 1,37
11 Aotearoa Legalise Cannabis Party 1,44 0,64
12 OneNZ Party 1,07 0,33
* významne vyšší priemerný nominálny zisk je spôsobený vyhradením niekoľkých
jednomandátových obvodov pre Maori kandidátov
Zdroj: autorove výpočty na základe dát The Electoral Commission (New Zealand)
Novozélandská volebná komisia na rozdiel od tej litovskej organi-
zuje dáta aj vzávislosti od toho, či voliči svoje hlasy rozdelili alebo oba
odovzdali strane aňou nominovanému kandidátovi. Aj tieto údaje po-
tvrdzujú vpredošlom odseku učinené závery. Udvoch najväčších strán
dominujúcich novozélandskému straníckemu systému je najmenší po-
diel tých voličov, ktorí im neboli verní obomi svojimi hlasmi. Interpre-
tácia je jednoduchá. Ich kandidáti sú najčastejšie favoritmi, apreto sú
im ich podporovatelia verní obomi hlasmi. Uostatných strán sa viac
ako polovica voličov rozhodne pre kandidáta inej strany. Výnimkou je
iba Christian Heritage Party, ktorej podiel podporovateľov rozdeľujúcich
hlasy spolovicou tesne hraničí. Voličov tejto strany, ktorí rozdeľujú svoje
hlasy, je ale stále významne viac ako vprípade dvoch najúspešnejších
strán– Labour aNational Party.
Distribúcia mandátov skrz nominálnu zložku ale na Novom Zé-
lande, oproti Litve, omnoho výraznejšie tenduje kdvojstraníckej súťaži.
Tabuľka 20. Hlasy pre strany podľa toho, či ich voliči rozdelili (Nový Zéland, 2002)
Strana Voliči nerozdeľujúci
hlasy
Voliči rozdeľujúci
hlasy
Hlasy % Hlasy %
Labour Party 670 674 80,01 167 545 19,99
National Party 347 846 81,79 77 464 18,21
New Zealand First 48 336 22,92 165 576 78,50
ACT New Zealand 34 613 23,86 110 465 76,14
Green Party 56 311 39,59 84 939 59,71
United Future 44 503 32,74 91 415 67,26
Jim Anderton’sProgressive Coalition 9 691 28,06 24 851 71,94
Christian Heritage Party 14 693 53,44 12 799 46,56
Alliance 7 638 29,50 18 145 70,09
Aotearoa Legalise Cannabis Party 820 6,31 12 167 93,69
Mana Maori Movement 1 914 38,43 3 066 61,57
OneNZ Party 382 21,44 1 400 78,56
Celkovo 1 238 526 60,96 793 091 39,04
Zdroj: The Electoral Commission (New Zealand)
– 89 –– 88 –
Z dvanástich strán síce až päť nominovalo konečných víťazov, až utroch
strán ale ide ojediný prípad. (Výrazne) viac ako jeden mandát získali iba
dve zoskupenia.
Otázkou stále zostáva, či je novozélandský volebný systém skutočne
schopný do dolnej parlamentnej komory dosadzovať politikov so silnej-
šou väzbou na vlastný obvod ako nominujúcu stranu. Nielen vtýchto, ale
ani vžiadnych ďalších nami sledovaných voľbách, nebol vjednomandá-
tovom obvode zvolený nezávislý kandidát. Tento aspekt volieb na Novom
Zélande preto ponecháme ako námet pre ďalšie výskumy aopäť sa mu
budeme venovať až vkomparatívnej kapitole.
Vplyv vyššej súťaživosti
Novozélandský proporčný zmiešaný systém je odvodený od nemeckého
modelu, apreto nie je až tak prekvapivým zistením, že súťaživosť vno-
minálnej zložke stimuluje elektorát kanalogickým trendom. Hodnoty
koeficientov namerané pre rok 2002 sú 0,023 pre kandidátov na treťom
mieste a 0,15 pre kandidátov na treťom mieste anižšie. Oproti Litve
tak pozitívna závislosť znamená, že čím menej je súťaž napätá, tým viac
hlasov získavajú kandidáti na tretích anižších miestach vporovnaní so
svojimi stranami. Pokiaľ je ale súťaž tesnejšia, časť podporovateľov men-
ších strán, ktorých kandidáti končia na tretej anižšej priečke, opúšťajú
rovnako stranícky afiliovaného kandidáta avolia víťaza alebo druhého
vporadí. Podobne ako na Litve sa nejedná ozávratne vysoké koeficienty,
keďže ale pracujeme skompletným súborom volebných výsledkov, ide
osmerodajné ukazovatele.
Charakter hlasovania avplyv personálnych charakteristík
Pri prvých sledovaných novozélandských voľbách naša štatistika počítala
s545 prípadmi ajej vysvetľovacia schopnosť iba tesne nedosiahla 45 %.
Kladný koeficient pri prvých kandidátoch znamená, že rozdeľovanie hla-
sov nekorelovalo so stúpajúcou napätosťou súťaže, apreto boli hlavným
motivátorom nominálneho hlasovania s vysokou pravdepodobnosťou
osobnostné atribúty. Udruhých kandidátov sa takisto stretávame spozi-
tívnym koeficientom, ktorý je ale vkontexte nášho výskumu atypickým
a z pohľadu teórie nepredpokladaným. Kandidáti totiž významnejšie
prekonávali zisky vlastných strán vprípadoch, kedy ich od prvého kan-
didáta vporadí delil ešte markantný rozdiel alebo naopak, keď súťaživosť
stúpala, rozdiel vich astraníckych výsledkoch už nebol tak veľký. Pri
istej miere interpretačnej flexibility by sme mohli tvrdiť, že aj pri hlaso-
vaní za druhých kandidátov vporadí zohráva rolu personálne hlasova-
nie– kandidáti totiž nepriamo úmerne prekonávajú zisky strán, aj keď
ktomu súťaživosť vdištrikte nestimuluje. Táto partikulárna otázka je ale
omnoho komplexnejšia a súvisí napríklad aj s existenciou niekoľkých
nominálnych obvodov vyhradených pre obyvateľstvo Maori. Vnich totiž
zpohľadu straníckej fragmentácie prebieha kvalitatívne aj kvantitatívne
výrazne odlišná súťaž, anutne sa preto musí odraziť aj vštatistických
výpočtoch. Koeficient je ale relatívne nízky (0,065), apreto ho nepokla-
dáme za významné spochybnenie našich teoretických predpokladov.
Individuálne sledované charakteristiky kandidátov oich pozíciách
vrámci štátnej správy dokazujú, že poslanci, oproti ostatným kandidá-
tom, získavajú významne viac hlasov ako ich strany. Regresný model
predikuje až oviac ako 7 percentuálnych bodov vyšší zisk uposlancov
oproti ich strane vporovnaní smimoparlamentnými kandidátmi. Zaují-
mavé je, že učlenov kabinetu je trend opačný, zároveň ale aj zhruba o4,75
percentuálnych bodov nižší. Na Novom Zélande nie je zavedený kĺzavý
mandát, ani žiaden podobný inštrument vylučujúci paralelnú účasť
vexekutíve aj legislatíve, atak sú členovia vlády často aj parlamentnými
zastupiteľmi.42Je preto veľmi pozoruhodné, že regresný model predikuje
poslancom aministrom zároveň odva apol percentuálneho bodu nižší
zisk oproti výsledku ich strán vporovnaní skandidátmi, ktorí touto cha-
rakteristikou nedisponujú. Novozélandskí voliči tak vroku 2000 omnoho
zriedkavejšie volili kandidátov aktuálne sa podieľajúcich aj na výkone
exekutívnej moci. Pokiaľ ale išlo iba oposlancov vHouse of represen-
tatives, ich podpora plynúca zrozdeľovania hlasov bola výrazne vyššia.
Žiaden zo starostov na nižšej úrovni štátnej správy sa do parlament-
ných volieb vnominálnych obvodoch nezapojil. Niekoľko municipál-
nych poslancov áno. Ich výsledok vregresnej tabuľke je ale príliš málo
42 Vnami sledovaných voľbách bol každý jeden kandidát kódovaný ako člen vlády zároveň
aj poslancom.
– 91 –– 90 –
vecne významný. Každopádne prepojenie celoštátnej a nižšej štátnej
správy je značne limitované, očom svedčí aj veľmi malý počet kandi-
dátov, ktorí by zastupovali niektorý znovozélandských samosprávnych
úradov. Omnoho častejšie sa oposty vsamosprávach uchádzajú bývalí
poslanci zdolnej komory aiba zriedkavo sa komunálni poslanci uchá-
dzajú omandáty vHouse of Representatives (Vowles 2014).
Tabuľka 21. OLS regresný model pre novozélandské voľby 2002
Neštandardizované
koeficienty
Štandardizované
koeficienty
Signifikancia
B Smerodajná
odchýlka
Beta
Konštanta 3,740 1,801 0,038
Prví x Napätosť 0,204 0,027 0,324 0,000
Druhí x Napätosť 0,065 0,022 0,103 0,003
Nižší x Napätosť –0,006 0,014 –0,015 0,696
Poslanci 7,256 0,746 0,418 0,000
Členovia vlády –2,544 1,870 –0,046 0,174
Poslanci na nižšej úrovni –0,148 1,587 –0,003 0,926
Starostovia* – –
Kontrolné premenné
Počet kandidátov /
Počet strán –7,425 2,784 –0,086 0,008
Zisk výhradne
nominálnych kandidátov 0,084 0,065 0,041 0,200
Počet prípadov 545 
R
2
0,456 
Adjustované R
2
0,448 
* Vo voľbách nekandidoval žiaden starosta, preto bola premenná Starostovia zanalýzy
vylúčená
Zdroj: autorove výpočty na základe dát The Electoral Commission (New Zealand)
6.1.2 Voľby 2005
Počet strán, ktoré úspešne splnili všetky stanovené procedúry, aby mohli
kandidovať, narástol oproti minulým voľbám na hodnotu devätnásť.
Nominálna zložka ale opäť nebola ich primárnym objektom záujmu. Aj
napriek faktu, že oproti dvom stranám, ktoré súťažili výhradne vpro-
porčnej zložke, máme tentokrát iba jednu, boli strany vkandidátskych
nomináciách striedmejšie. Dokazuje to hodnota 10,35, reprezentujúca
priemerný počet strán, ktorých stranícka nominácia kandidáta do nomi-
nálnej zložky absentuje. Jedná sa otakmer dvojnásobnú hodnotu oproti
výsledku spred troch rokov.
Na priemerných ziskoch strán vjednotlivých zložkách už síce nevi-
díme tak jasne smerovanie nominálnych hlasov ku kandidátom veľkých
strán, vidíme ale ako je nielen okolo ich nominantov, ale aj proporčných
kandidátok, koncentrované celé hlasovanie. Rast celkového počtu do
volieb zapojených zoskupení ani vroku 2005, ani otri roky neskôr vo
Počet obvodov
Výsledok rozdielu kandidáti mínus počet strán
Rozdiel množstva všetkých kandidátov a počtu strán
Rozdiel množstva kandidátov-straníkov a počtu strán
–18 –17 –16 –15 –14 –13 –12 –11 –10 –9 –8 –7 –6 –5 –4 –3 –2 –1 0
26
24
22
20
18
16
14
12
10
8
6
4
2
0
Graf 6. Kvantitatívne zastúpenie obvodov vzávislosti od počtu kandidátov
(Nový Zéland, 2005)
Zdroj: autorove výpočty na základe dát The Electoral Commission (New Zealand)
– 93 –– 92 –
voľbách 2008, nijako významne nenarušil proporciu rozdelenia hlasov
medzi strany. Uzatváracia klauzula splnila svoj účel asväčším počtom
zapojených strán nevzrástla fragmentácia parlamentu. Stúpol iba podiel
kandidátnych listín, ktoré skončili pod ňou.
Nominálna súťaž bola opäť oproti proporčnej výrazne koncentrova-
nejšia okolo dvoch najväčších strán. Zôsmich zoskupení, ktoré sa na-
koniec dostali do parlamentu, síce šesť nominovalo aj konečného víťaza
vniektorom zjednomandátových obvodov, iba dve znich mali skutočne
významný počet víťazov– po 31. Zvyšné získali, podobne ako vpredo-
šlých voľbách iba jedno kreslo. Výnimku predstavuje jedine Maori Party
spodobne málo významným ziskom štyroch mandátov.
Oproti predošlým voľbám síce poklesol počet voličov rozdeľujúcich
svoje hlasy oviac ako desať percentuálnych bodov (z39,04% na 28,71%),
trendy vhlasovaní ale zostali analogické. Zhruba štyri pätiny voličov
Tabuľka 22. Priemerné zisky strán vjednotlivých zložkách vnovozélandských
voľbách 2005
Strana Priemer
nominálna zložka
Priemer
proporčná zložka
1 Labour Party 40,83 41,95
2 National Party 42,12 41,07
3 New Zealand First 5,58 6,40
4 Green Party 5,23 5,71
5 Mâori Party* 9,01 5,17
6 United Future 2,98 2,80
7 ACT New Zealand 2,27 1,66
8 Jim Anderton Progressive Party 2,11 1,26
9 Destiny New Zealand 1,69 0,93
10 Aotearoa Legalise Cannabis Party 1,47 0,38
11 Christian Heritage New Zealand 0,78 0,31
12 New Zealand Family Rights Protection Party 0,50 0,29
13 OneNZ Party 0,67 0,16
14 Alliance 0,36 0,13
15 Democrats for Social Credit 0,34 0,13
16 Libertarianz 0,20 0,07
17 Direct Democracy Party 0,18 0,06
18 The Republic of New Zealand Party 0,13 0,03
* významne vyšší priemerný nominálny zisk je spôsobený vyhradením niekoľkých jednomandá-
tových obvodov pre Maori kandidátov
Zdroj: autorove výpočty na základe dát The Electoral Commission (New Zealand)
Tabuľka 23. Hlasy pre strany podľa toho, či ich voliči rozdelili (Nový Zéland, 2005)
Strana Voliči
nerozdeľujúci hlasy
Voliči
rozdeľujúci hlasy
Hlasy % Hlasy %
Labour Party 729 573 78,00 205 746 22,00
National Party 748 583 84,13 141 230 15,87
New Zealand First 40 084 30,81 90 031 69,19
Green Party 30 397 25,22 90 124 74,78
United Future New Zealand 20 798 34,17 40 062 65,83
Mâori Party 35 318 73,18 12 945 26,82
ACT New Zealand 7 934 23,02 26 535 76,98
Jim Anderton Progressive Party 7 111 26,89 19 330 73,11
Destiny New Zealand 7 708 54,24 6 502 45,76
Aotearoa Legalise Cannabis Party 368 6,40 5 380 93,60
Christian Heritage NZ 336 11,91 2 485 88,09
Alliance 255 15,54 1 386 84,46
New Zealand Family Rights Protection Party 357 30,31 821 69,69
Democrats for Social Credit 154 14,27 925 85,73
Libertarianz 166 17,55 780 82,45
Direct Democracy Party 376 48,08 406 51,92
OneNZ Party 16 3,35 462 96,65
The Republic of New Zealand Party 12 3,49 332 96,51
Celkovo 1 629 745 71,29 656 445 28,71
Zdroj: The Electoral Commission (New Zealand)
– 95 –– 94 –
veľkých strán zostávajú voboch zložkách verní svojej proporčnej prefe-
rencii. Ostatní majú tendenciu nominálny hlas udeliť kandidátovi inej
strany. Pri malých stranách tento pomer značne variuje, každopádne vo
väčšine prípadov, až na ojedinelé výnimky, často aj veľmi výrazne pre-
kračuje hranicu 60 %.
Vplyv vyššej súťaživosti
Novozélandské voľby 2005 vykazujú spomedzi všetkých sledovaných prí-
padov najnižšiu mieru závislosti– pre kandidátov na treťom mieste je
výška koeficientu 0,027 a0,051 pre kandidátov od tretieho miesta (vrá-
tane) nižšie. Aj napriek nízkej hodnote ale koeficienty vykazujú pozi-
tívnu závislosť, čo konzistentne potvrdzuje voličský trend, pod vplyvom
napätosti súťaže rozdeliť svoje hlasy apodporovať vnominálnej zložke
jedného zdvoch kandidátov, pri ktorých je vyššia pravdepodobnosť ich
víťazstva.
Charakter hlasovania avplyv personálnych charakteristík
Vo novozélandských voľbách 2005 kandidovalo celkovo 560 nominan-
tov strán, ktoré sa zúčastnili aj proporčnej súťaže, a boli tak zahrnutí
do regresného modelu vysvetľujúceho 22,5 % fenoménu rozdeľovania
hlasov. Koeficient pri prvých kandidátoch je opäť kladný azároveň ešte
vyšší ako vpredošlých voľbách, pričom je aj najvýraznejším prediktorom
celého modelu. Na Novom Zélande tak môžeme už po druhýkrát hovoriť
oprevládajúcej personálnej motivácii vrozdeľovaní hlasov oproti strate-
gickej. Pri druhých kandidátoch síce personálne astrategické hlasovanie
nedokážeme odlišovať, oproti minulým sledovaným novozélandským
voľbám nám ale model generuje negatívny koeficient, čiže potvrdzuje
prítomnosť jedného alebo druhého typu hlasovania identifikovaného
vmetodologickej kapitole.
Poslanci dolnej komory síce získavali vporovnaní svlastnými stra-
nami viac hlasov oproti iným kandidátom, tentokrát ale ide iba omini-
málny rozdiel 0,3 percentuálneho bodu. Medzivolebne tak obľúbenosť
poslancov oproti ich stranám vporovnaní sostatnými kandidátmi klesla
otakmer 7 percentuálnych bodov, čo je veľmi výrazný pokles. Analogickú
hodnotu spredošlými voľbami ale naopak generuje premenná Členovia
vlády. Byť zástupcom kabinetu ministrov naďalej zostáva pri kandidatúre
vnominálnom obvode nevýhodou aukandidátov disponujúcich touto
charakteristikou aich stranou je rozdiel ozhruba 2,8 percentuálneho
bodu nižší ako uostatných.
Do volieb sa podobne ako pred tromi rokmi nezapojil žiaden zo sta-
rostov niektorého znovozélandských dištriktov. To síce neplatí omunici-
pálnych poslancoch, ktorých náskok pred ziskom strany bol oniečo málo
ako 2 percentuálne body vyšší oproti ostatným kandidátom, pri interpre-
tácii vkomunálnej politike aktívnych nominantov ale musíme byť opatrní.
Tabuľka 24. OLS regresný model pre novozélandské voľby 2005
Neštandardizované
koeficienty
Štandardizované
koeficienty
Signifikancia
B Smerodajná
odchýlka
Beta
Konštanta 2,483 0,987 0,012
Prví x Napätosť 0,281 0,035 0,402 0,000
Druhí x Napätosť –0,141 0,029 –0,202 0,000
Nižší x Napätosť –0,014 0,019 –0,035 0,468
Poslanci 0,316 0,699 0,021 0,651
Členovia vlády –2,778 2,404 –0,045 0,248
Poslanci na nižšej úrovni 2,057 1,581 0,049 0,194
Starostovia* – –
Kontrolné premenné
Počet kandidátov / Počet
strán –4,614 2,051 –0,089 0,025
Zisk výhradne
nominálnych kandidátov –0,065 0,096 –0,025 0,498
Počet prípadov 560 
R
2
0,236 
Adjustované R
2
0,225 
* Vo voľbách nekandidoval žiaden starosta, preto bola premenná Starostovia zanalýzy vylúčená.
Zdroj: autorove výpočty na základe dát The Electoral Commission (New Zealand)
– 97 –– 96 –
Ako sme spomenuli už vyššie, komunálna aceloštátna politika sú málo
personálne prepojené anízky počet kandidátov spĺňajúcich istú charak-
teristiku môže spôsobovať zavádzajúce hodnoty generované modelom.
6.1.3 Voľby 2008
Medzi voľbami 2005 a2008 prebehol na Novom Zélande populačný cen-
zus, na základe ktorého boli čiastočne prekreslené hranice jednomandá-
tových obvodov aich počet stúpol zo 69 na 70. Zpohľadu volebného sys-
tému sa ale jedná omarginálnu zmenu. Základné kvantitatívne výstupy
sa oproti minulým voľbám nijako významne nemenili. Preto môžeme
aj naďalej hodnotiť početnosť nominácií plynúcich od novozélandských
strán do jednomandátových obvodov ako konzistentnú sdoterajšími zis-
teniami azmena vpočte jednomandátových dištriktov nijako významne
strany kzmene nominačnej stratégie nestimulovala. Pri celkovom množ-
stve osemnástich strán ani pokles priemerného počtu kandidátov z8,65
na 7,46 nepredstavuje radikálnu zmenu. Vo voľbách 2005 sme ale za-
znamenali výrazný pokles vaktivite strán pri nomináciách individuál-
nych kandidátov, ktorá vtomto roku ďalej klesala na priemernú úroveň
11,5chýbajúcich nominácií.
Priemerné zisky novozélandských strán síce už neposkytujú tak jed-
noznačné výsledky ako vprípade volieb 2002, stále je znich ale badateľná
Počet obvodov
Výsledok rozdielu kandidáti mínus počet strán
Rozdiel množstva všetkých kandidátov a počtu strán
Rozdiel množstva kandidátov-straníkov a počtu strán
–18 –17 –16 –15 –14 –13 –12 –11 –10 –9 –8 –7 –6 –5 –4 –3 –2 –1 0
26
24
22
20
18
16
14
12
10
8
6
4
2
0
Graf 7. Kvantitatívne zastúpenie obvodov vzávislosti od počtu kandidátov
(Nový Zéland, 2008)
Zdroj: autorove výpočty na základe dát The Electoral Commission (New Zealand)
Tabuľka 25. Priemerné zisky strán vjednotlivých zložkách vnovozélandských
voľbách 2008
Strana Priemer
nominálna zložka
Priemer
proporčná zložka
1 National Party 49,08 46,94
2 Labour Party 35,22 35,04
3 Mâori Party* 57,78 28,89
4 Green Party 6,35 6,81
5 New Zealand First Party 5,04 4,56
6 ACT New Zealand 3,36 3,86
7 New Zealand Pacific Party 4,74 2,88
8 Jim Anderton Progressive Party 2,91 1,32
9 United Future 1,43 0,97
10 Family Party 2,62 0,69
11 Kiwi Party 1,23 0,67
12 Aotearoa Legalise Cannabis Party 1,63 0,48
13 Alliance 0,37 0,14
14 Democrats for Social Credit 0,37 0,12
15 Workers Party 0,35 0,09
16 Libertarianz 0,31 0,08
17 RAM– Residents Action Movement 0,33 0,05
18 The Republic of New Zealand Party 0,11 0,04
* významne vyšší priemerný nominálny zisk je spôsobený vyhradením niekoľkých jednoman-
dátových obvodov pre Maori kandidátov
Zdroj: autorove výpočty na základe dát The Electoral Commission (New Zealand)
– 99 –– 98 –
responzívnosť voličov voči volebnému systému. Zaujímavým sledova-
ním ale je, že svýnimkou Mâori Party sa priemerné zisky strán vjednot-
livých zložkách významne neodlišujú. Najväčší rozdiel– oniečo málo
viac ako dve percentá– je medzi ziskami strany, ktoré boli najvyššie
voboch častiach volebného systému. Je treba odmietnuť, že by menšie
rozdiely medzi nominálnou aproporčnou zložkou boli spôsobené men-
šou mierou rozdeľovania hlasov. Pohľad na individuálne obvody skôr na-
povedá, že vniektorých znich sa aj marginálnejším stranám darilo nájsť
kandidátov schopných získať vyššiu mieru voličskej podpory. Na základe
výslednej distribúcie mandátov načrtnutej vďalšom odseku môžeme
konštatovať, že títo kandidáti nakoniec neboli víťazmi. Práve načrtnutý
záver je ale predbežný, ato akým smerom sa uberalo hlasovanie vnútri
jednotlivých obvodov by malo byť zaujímavým podnetom pre ďalší
výskum.
Zpohľadu definitívnych výsledkov sastranícka fragmentácia nomi-
nálnej súťaže vyvíjala konzistentne. Vjednomandátových obvodoch sa
podarilo uspieť šiestim zo siedmich strán, ktoré prekročili stanovenú
uzatváraciu klauzulu. Iba dve strany získali výrazne vyšší výsledok oproti
ostatným– 21 a41 mandátov. Ostatným sa podarilo zvíťaziť vjedinom
obvode, pričom tradičnú výnimku predstavuje Maori party so ziskom
piatich mandátov v obvodoch vyhradených tradičnému obyvateľstvu
Nového Zélandu.
Údaje novozélandskej volebnej komisie čiastočne potvrdzujú náš
predbežný záver o medzivolebne vyššom počte lokálne populárnych
kandidátov menších strán. Podiely voličov rozdeľujúcich svoje hlasy sa
v celoštátnom priemere významne neodlišujú od výsledkov zpredo-
šlých volieb. Práve preto môžeme predpokladať, že priemerné hodnoty
uvedené v Tabuľke 25 sú kontaminované zriedkavými vysokými no-
minálnymi výsledkami malých strán. Hodnoty zTabuľky 26 totiž stále
dosvedčujú, že voliči dvoch veľkých strán sú konzistentne omnoho ná-
chylnejší odovzdať im oba svoje hlasy, kým podporovatelia menších svoj
nominálny hlas omnoho častejšie udeľujú stranícky inak afiliovanému
kandidátovi.
Vplyv vyššej súťaživosti
Voľby 2008 prinášajú pri sledovaní vplyvu súťaživosti vobvode na roz-
deľovanie hlasov prvý posun. Pearsonov korelačný koeficient pre tretích
kandidátov vporadí je 0,198 a od tretích miest po koniec výsledkovej
listiny 0,097. Prvá zmienená hodnota už začínať byť zo sociálno-ved-
ného pohľadu zaujímavá azároveň zľahka prekračuje aj najvyššie litovské
koeficienty. V dlhodobejšom kontexte Nového Zélandu ale naznačuje
čoraz častejšiu pozitívnu koreláciu medzi stúpajúcou súťaživosťou aroz-
dielom vzisku medzi kandidátom ajeho stranou vjednotlivých zložkách.
Tabuľka 26. Hlasy pre strany podľa toho, či ich voliči rozdelili (Nový Zéland, 2008)
Strana Voliči
nerozdeľujúci hlasy
Voliči
rozdeľujúci hlasy
Hlasy % Hlasy %
National Party 900 567 85,49 152 831 14,51
Labour Party 617 276 77,46 179 604 22,54
Green Party 52 491 33,30 105 122 66,70
New Zealand First Party 17 221 18,06 78 135 81,94
ACT New Zealand 13 987 16,36 71 509 83,64
Maori Party 34 002 60,74 21 978 39,26
Jim Anderton’sProgressive 4 756 22,39 16 485 77,61
United Future 4 962 24,21 15 535 75,79
Kiwi Party 4 817 37,77 7 938 62,23
Aotearoa Legalise Cannabis Party 681 7,16 8 834 92,84
New Zealand Pacific Party 4 494 52,01 4 146 47,99
Family Party 1 675 20,49 6 501 79,51
Alliance 287 15,03 1 622 84,97
Democrats for Social Credit 391 32,37 817 67,63
Libertarianz 298 25,34 878 74,66
Workers Party 75 8,05 857 91,95
RAM– Residents Action Movement 115 24,73 350 75,27
The Republic of New Zealand Party 31 9,90 282 90,10
Total Party Votes 1 658 407 70,37 698 129 29,63
Zdroj: The Electoral Commission (New Zealand)
– 101 –– 100 –
Môžeme teda konštatovať, že popri zvyšujúcej sa súťaživosti vjednoman-
dátovom obvode novozélandskí voliči menších strán častejšie rozdeľujú
svoje dva hlasy aten nominálny udeľujú kandidátom na prvých dvoch
priečkach, aj pokiaľ je ich stranícka afiliácia inkonzistentná sich proporč-
ným hlasovaním.
Charakter hlasovania avplyv personálnych charakteristík
Vo voľbách 2008 kandidovalo voboch zložkách 486 elementov, ktoré
sme zahrnuli do regresného modelu svygenerovanou vysvetľovacou
schopnosťou presahujúcou 26 %. Aj tretie skúmané novozélandské
voľby potvrdzujú prevažujúce personálne tendencie pri hlasovaní za
prvých kandidátov. Záporný koeficient pri druhých síce potvrdzuje
teoretické premisy výskumu, oaký typ hlasovanie sa jedná už ale ne-
dokážeme rozlíšiť. Naďalej ale kvôli nízkej vecnej významnosti asigni-
fikancii z interpretácie vynechávame tretích a nižšie umiestnených
kandidátov.
Celoštátny poslanecký mandát naďalej zvýhodňoval kandidátov vno-
minálnej súťaži, ktorí sa častejšie ako ostatní stávali cieľom pri rozde-
ľovaní hlasov, čo potvrdzuje typicky vyšší zisk oproti ich nominujúcim
stranám. Podobný trend nastáva aj pri členoch vlády, aj keď pri tomto
výsledku musíme kvôli signifikancii zohľadňovať istú mieru opatrnosti.
Každopádne, sohľadom na to, že naše výpočty počítali skompletným
dátovým súborom, oba výsledky sú minimálne smerodajné pre nami sle-
dované trendy.
Voľby 2008 prebehli opäť sabsenciou ktoréhokoľvek zmunicipálnych
starostov. Poslanecký zastupiteľský mandát vniektorom zparlamentných
telies na nižšej štátnej úrovni síce predurčuje kistej výhode – zhruba
o0,6 % vyšší náskok pred ziskom strany oproti ostatným kandidátom–
opäť ale musíme upozorniť, že ide o predbežné závery, sktorými by
malo byť vzhľadom na personálnu neprepojenosť rôznych úrovní štátnej
správy opatrne zachádzané.
6.1.4 Vby 2011
Vposledných nami sledovaných voľbách celkom priepastne poklesol po-
čet zapojených strán– z19 vroku 2008 až na 13. Oproti doterajším po-
zorovaniam sa ale prvýkrát stalo, že kompletne všetky kandidátne listiny
boli aspoň včasti jednomandátových obvodov doplnené onominálnych
kandidátov. Už druhýkrát sa na Novom Zélande stretávame sradikálnym
skokom vnominačnej aktivite strán, tentokrát ale smerom nahor. Zprie-
merného počtu 11,5 absentujúcich nominácií sa dostávame na hodnotu
6,53. Vprípade Nového Zélandu sa síce jedná opomerne vysokú aktivitu,
vširšom kontexte nášho výskumu sa ale iba približuje knajpasívnejšiemu
prístupu litovských strán vo voľbách 2004.
Tabuľka 27. OLS regresný model pre novozélandské voľby 2008
Neštandardizované
koeficienty
Štandardizované
koeficienty
Signifikancia
B Smerodajná
odchýlka
Beta
Konštanta 2,768 1,196 0,021
Prví x Napätosť 0,204 0,034 0,305 0,000
Druhí x Napätosť –0,135 0,030 –0,203 0,000
Nižší x Napätosť –0,028 0,020 –0,066 0,166
Poslanci 2,799 0,890 0,163 0,002
Členovia vlády 1,632 2,480 0,027 0,511
Poslanci na nižšej úrovni 0,585 2,638 0,009 0,825
Starostovia
*
- - - -
Kontrolné premenné
Počet kandidátov / Počet
strán –5,417 2,260 –0,096 0,017
Zisk výhradne
nominálnych kandidátov 0,678 0,590 0,045 0,251
Počet prípadov 486 
R
2
0,273 
Adjustované R
2
0,261 
*
Vo voľbách nekandidoval žiaden starosta, preto bola premenná Starostovia zanalýzy vylúčená
Zdroj: autorove výpočty na základe dát The Electoral Commission (New Zealand)
– 103 –– 102 –
Priemerné stranícke výsledky vjednotlivých zložkách nám opäť na-
značujú konzistentné správanie novozélandského elektorátu. V tomto
prípade síce priemerný nominálny zisk najsilnejšej National Party nepre-
vyšuje proporčný, hodnota približne 48,6 ale naznačuje, že jej kandidáti
boli voličmi vyberaní oniečo častejšie. Pri Labour Party je už viditeľný
klasický trend– voliči jej, ako veľkej strane, odovzdávali viac nominál-
nych ako proporčných hlasov. Uostatných strán srelevantným ziskom
(nad 3 %) badáme opäť inverzný trend, ktorý potvrdzuje prítomnosť
strategického hlasovania pri voľbe silnejších individuálnych kandidátov
vnominálnej zložke.
Stranícka fragmentácia nominálnej súťaže je takisto naďalej konzis-
tentná. Zastúpenie vdolnej komore získalo osem strán, zktorých udvoch
absentuje víťaz vjednomandátovom obvode. Dve vpredošlom odseku
zmienené strany získali významne viac mandátov– 22 a42. Zvyšné zo-
skupenia po jednom. Vybočenie z tohto trendu predstavuje tentokrát
už nielen Maori Party ale aj Mana, ktoré združujú hlavne kandidátov
pôvodného obyvateľstva, apreto sa aj sústreďujú na pre nich vyhradené
obvody, kde sú úspešnejší.
Tabuľka 28. Priemerné zisky strán vjednotlivých zložkách vnovozélandských
voľbách 2011
Strana Priemer
nominálna zložka
Priemer
proporčná zložka
1 National Party 48,57 49,22
2 Labour Party 35,09 28,64
3 Green Party 8,06 11,58
4 Mâori Party* 19,32 10,17
5 New Zealand First Party 3,73 7,07
6 Mana* 7,23 4,67
7 Conservative Party 2,96 2,85
8 ACT New Zealand 1,78 1,16
9 United Future 2,59 0,79
10 Aotearoa Legalise Cannabis Party 1,31 0,60
11 Alliance 0,77 0,19
12 Democrats for Social Credit 0,48 0,17
13 Libertarianz 0,47 0,12
* významne vyšší priemerný nominálny zisk je spôsobený vyhradením niekoľkých jednoman-
dátových obvodov pre Maori kandidátov
Zdroj: autorove výpočty na základe dát The Electoral Commission (New Zealand)
Dáta poskytnuté novozélandskou volebnou komisiou rovnako kon-
zistentne potvrdzujú nami už vyššie artikulované trendy. Podiel voličov
rozdeľujúcich svoje hlasy sa už tretie voľby pohybuje na úrovni 30 %.
Síce omálo rastie počet straight-ticket voličov uveľkých strán anaopak
split-ticket voličov utých malých, nejedná sa ale onijak signifikantné
posuny, aby sme ich klasifikovali ako zmenu vnastolenom trende. Práve
naopak, miera alebo trendy vrozdeľovaní hlasov sa na Novom Zélande
javia na základe nami prezentovaných súhrnných štatistík viac-menej
ako statické akonzistentné vpriebehu času.
Počet obvodov
Výsledok rozdielu kandidáti mínus počet strán
Rozdiel množstva všetkých kandidátov a počtu strán
Rozdiel množstva kandidátov-straníkov a počtu strán
–18 –17 –16 –15 –14 –13 –12 –11 –10 –9 –8 –7 –6 –5 –4 –3 –2 –1 0
26
24
22
20
18
16
14
12
10
8
6
4
2
0
Graf 8. Kvantitatívne zastúpenie obvodov vzávislosti od počtu kandidátov
(Nový Zéland, 2011)
Zdroj: autorove výpočty na základe dát The Electoral Commission (New Zealand)
– 105 –– 104 –
Charakter hlasovania avplyv personálnych charakteristík
Posledný regresný model pre novozélandské voľby 2011 počíta so
423prípadmi ajeho vysvetľovacia schopnosť je na úrovni 13 %. Pre pr-
vých kandidátov je stále generovaný pozitívny koeficient, ktorý je ale
zlongitudálneho hľadiska nižší ako predošlé sledované voľby. Vzhľadom
na fakt, že regresný model počíta skompletným dátovým súborom mô-
žeme minimálne konštatovať silnú prítomnosť personálnej motivácie
pri rozdeľovaní hlasov. Vecná významnosť klesla aj pri zvyšných dvoch
skupinách kandidátov, pri nich sa ale aj vzhľadom na signifikanciu inter-
pretácii vyhneme.
Tabuľka 29. Hlasy pre strany podľa toho, či ich voliči rozdelili (Nový Zéland, 2011)
Strana Voliči nerozdeľujúci hlasy Voliči rozdeľujúci hlasy
Hlasy % Hlasy %
National Party 889 628 84,04 169 008 15,96
Labour Party 500 986 81,47 113 951 18,53
Green Party 83 122 33,60 164 250 66,40
New Zealand First Party 28 033 19,00 119 511 81,00
Conservative Party 23 530 39,72 35 707 60,28
Mâori Party 15 414 48,20 16 568 51,80
Mana 13 744 56,87 10 424 43,13
ACT New Zealand 4 784 20,03 19 105 79,97
United Future 1 975 14,69 11 468 85,31
Aotearoa Legalise Cannabis Party 1 706 14,53 10 032 85,47
Democrats for Social Credit 471 27,48 1 243 72,52
Libertarianz 246 15,42 1 349 84,58
Alliance 162 13,40 1 047 86,60
Celkovo 1 564 225 69,30 693 111 30,70
Zdroj: The Electoral Commission (New Zealand)
Vplyv vyššej súťaživosti
Posledné sledované novozélandské voľby potvrdzujú čoraz významnejšiu
koreláciu vsúťaživosti arozdeľovaní hlasov. Korelačný koeficient pre tre-
tích umiestnených kandidátov je až 0,476 apre tretích anižšie umiestne-
ných 0,226. Ide už opomerne vysoké hodnoty, ktoré kontinuálne pokra-
čujú vrastúcom trende pozitívnej závislosti spozorovanej vpredošlých
voľbách. Novozélandskí voliči menších strán tak vroku 2011 suverénne
najčastejšie zcelého výskumu rozdeľovali svoje hlasy a v nominálnej
zložke podporovali nominanta inej strany, ktorý mal ale v porovnaní
sich kandidátom lepšie vyhliadky na víťazstvo.
Tabuľka 30. OLS regresný model pre novozélandské voľby 2011
Neštandardizované
koeficienty
Štandardizované
koeficienty
Signifikancia
B Smerodajná
odchýlka
Beta
Konštanta 2,179 1,406 0,122
Prví x Napätosť 0,075 0,032 0,133 0,021
Druhí x Napätosť 0,004 0,029 0,007 0,892
Nižší x Napätosť –0,022 0,020 –0,061 0,285
Poslanci 3,629 0,925 0,236 0,000
Členovia vlády –0,148 1,492 –0,005 0,921
Poslanci na nižšej úrovni –1,138 1,950 –0,028 0,560
Starostovia 2,507 6,429 0,019 0,697
Kontrolné premenné
Počet kandidátov /
Počet strán –4,398 2,443 –0,084 0,073
Zisk výhradne
nominálnych kandidátov 0,975 0,801 0,056 0,224
Počet prípadov 423 
R
2
0,148 
Adjustované R
2
0,13 
Zdroj: autorove výpočty na základe dát The Electoral Commission (New Zealand)
– 107 –– 106 –
Prítomnosť vparlamente bola naďalej nielen veľmi silným predik-
torom pre celý model, ale aj potvrdením, že celoštátny mandát je cha-
rakteristikou zvýhodňujúcou kandidátov, keďže poslanci získavali oviac
ako 3,5percentuálneho bodu vyššie zisky vporovnaní so svojimi stra-
nami oproti iným kandidátom. Pri členoch vlády pozorujeme síce zá-
porný koeficient, jeho hodnota je ale blízka nule, čiže sa nedá konštato-
vať, že by mala prítomnosť vexekutívnom zbore všeobecne významný
vplyv.
Tieto voľby sú prvými na Novom Zélande, v ktorých nachádzame
medzi nominálnymi kandidátmi so straníckym pozadím aj niektorého
zaktuálnych starostov vsamosprávnych dištriktoch. Zdá sa, že staros-
tovský mandát je pozitívnou charakteristikou pre víťazstvo, keďže podľa
modelu kandidát stouto charakteristikou získava o2,5 percentuálneho
bodu vyšší podiel hlasov oproti strane vporovnaní sostatnými kandi-
dátmi. Uposlancov je koeficient naopak záporný. Aj tentokrát ale mu-
síme zdôrazniť, že ide oveľmi hrubé štatistické odhady, keďže sú obe
práve zmienené skupiny iba veľmi občasne zastúpené medzi nominál-
nymi kandidátmi, sktorými náš výskum operuje.
6.2 Longitudálne skúmanie Nového Zélandu
Vyššie bolo už niekoľkokrát spomenuté, že v mechanike novozéland-
ského modelu zmiešaného volebného systému významnejšie determi-
nuje výslednú proporciu mandátov proporčná zložka. Možno práve preto
sú novozélandské politické strany striedmejšie vkandidátskych nomi-
náciách, aj napriek faktu, že vteórii ich počínaniu odporuje napríklad
kontaminačný efekt. Vaktivite strán ale nie je možné badať lineárnu
tendenciu. Počet absentujúcich nominácií od politických strán je najvyšší
vrokoch 2005 a2008 a najnižší vo zvyšku prípadov, pričom v oboch
pároch sú hodnoty približne vyrovnané. Pohľad na Tabuľku 31 ukazuje,
že toto konanie významne koreluje spočtom do volieb zapojených strán.
Môžeme preto usudzovať, že práve nové strany boli vo vstupovaní do
nominálnej súťaže pasívne aspôsobili tento výkyv. Každopádne je tento
záver iba predbežný.
Tabuľka 31. Základné údaje ovývine vpočte kandidátov vobvodoch
(Nový Zéland)
Celkovo 2002 2005 2008 2011
Priemerný počet kandidátov 7,79* 8,59 8,65 7,46 6,47
Počet strán 16,25* 14 19 19 13
Priemerný rozdiel vpočte
strán akandidátov –8,46 –5,41 –10,35 –11,54 –6,53
Maximálny počet kandidátov 14 11 14 14 12
Minimálny počet kandidátov 26323
* Hodnoty sú celkovým priemerom
Zdroj: autorove výpočty na základe dát The Electoral Commission (New Zealand)
Priemerne sa na Novom Zélande vpribližne každom druhom vo-
lebnom obvode omandát uchádza aj nezávislý kandidát. Pri istej miere
generalizácie ide očíslo zľahka presahujúce hodnoty namerané vLitve
(viď. Tabuľka 14). Aj napriek tomu sa ale ani jedinému nezávislému kan-
didátovi vposledných štyroch voľbách nepodarilo uspieť a nadobud-
núť kreslo vdolnej komore. Vynára sa teda otázka, či nominálna zložka
na Novom Zélande skutočne spĺňa svoju teoretickú personalizujúcu
funkciu, alebo je novozélandská politika prílišne stranícky orientovaná
a voliči o politikov so silnejšou väzbouna lokálne vymedzený elektorát
Tabuľka 32. Základné údaje onezávislých kandidátoch vnovozélandských
voľbách
Celkovo 2002 2005 2008 2011
Počet nezávislých kandidátov 38,25
*
50 37 36 30
Priemerný počet nezávislých
kandidátov na obvod 0,55 0,72 0,54 0,51 0,43
Podiel nezávislých kandidátov
(zo všetkých kandidátov) 7,04 8,43 6,2 6,9 6,62
Počet víťazov znezávislých kandidátov 0
*
0 0 0 0
Podiel nezávislých víťazov
(zpočtu nezávislých kandidátov) 0 0 0 0 0
*
Hodnoty sú celkovým priemerom
Zdroj: autorove výpočty na základe dát The Electoral Commission (New Zealand)
– 109 –– 108 –
ani nemajú záujem. Náš výskum nedisponuje dátami, ktoré by mohli
verifikovať alebo zamietnuť ktorékoľvek ztýchto tvrdení.
Na Novom Zélande je badateľná responzivita voličov ksystému. Už
individuálne analýzy dát zozbieraných novozélandskou volebnou komi-
siou ukázali, že približne traja zdesiatich voličov svoje hlasy skutočne
rozdeľujú. Táto hodnota je vnútri elektorátu medzi rokmi 2005 až 2011
veľmi stabilná avnami sledovaných prípadoch predstavujú výnimku iba
úplne prvé sledované voľby zroku 2002, kedy bol podiel voličov oešte10
percentuálnych bodov vyšší. Rovnaké dáta potvrdili opäť vpostupnosti
času veľmi stabilnú tendenciu zhruba štyroch zpiatich voličov veľkých
strán hlasovať za ne voboch zložkách. Uvoličov menších strán nie je
kvôli ich väčšiemu počtu a heterogénnym výsledkom možné bezvý-
hradne kvantifikovať aplikáciu straight ticket stratégie. Vo väčšine prípa-
dov ale až nadpolovičná väčšina ich podporovateľov volí vnominálnej
zložke odlišne afiliovaného kandidáta.
Výsledky uvedené vTabuľke 33 nám však naznačujú aj smer, ktorým
sa práve spomenuté nominálne hlasy uberajú. Naastejšie ide okandi-
dátov veľkých strán, ktorí vo väčšinejednomandátových obvodov víťazia.
Motivácia je jednoduchá avtejto práci už niekoľkokrát popísaná– voliči
si vzáujme maximalizácie váhy svojho hlasu vyberajú kandidátov svyš-
šou šancou uspieť. Zaujímavé je, že by trend vyššej nominálnej podpory
vporovnaní sproporčnou mal byť pozorovateľný aj ukandidátov kon-
čiacich na druhom mieste. Viditeľné to je ale iba vrokoch 2002 a2011.
Vo zvyšných voľbách strany svojimi priemernými výsledkami predbehli
individuálne súťažiacich kandidátov. Fenomén odpozorovaný vrokoch
2005 a2008 je ešte zaujímavejší pokiaľ si uvedomíme, že vúplne všetkých
novozélandských obvodoch počas sledovaného obdobia kandidovalo
stále viac elementov vproporčnej ako nominálnej zložke. Celková suma
hlasov bola teda na úrovni obvodu rozdeľovaná medzi viacero strán, čo
by mohlovporovnaní snimi posilniť výsledky kandidátov. Nestalo sa
tak, apreto zostáva otázkou, či novozélandský volič skutočne najčastejšie
volí individuálneho kandidáta, uktorého sme aj na základe definitívnych
výsledkov ochotní priznať jeho predvolebnú pravdepodobnosť víťazstva,
alebo uprednostňuje iný druh informácie.
Podiel obvodov, v ktorých kandidáti podľa finálneho umiestnenia
prekonali výsledky svojich strán, takisto potvrdzuje tendencie artiku-
lované vpredošlom odseku. Tabuľka 34 v zásade iba replikuje rovnaké
trendy pozorované už vpredošlej. Z perspektívy nášho výskumu ale
nedokážeme uspokojivo vysvetliť ich rozdielnosť vrokoch 2002 a2011
oproti zvyšným dvom voľbám, rolu ale nepochybne zohrávala aj roz-
dielna nominačná aktivita strán. Každopádne vieme povedať, že vnich
chýba akákoľvek kontinuálna tendencia avysvetlenie bude nutné hľadať
vhlbšom kontexte individuálnych volieb.
Tabuľka 33. Priemerný percentuálny rozdiel vhlasoch pre kandidátov aich
strán podľa konečnej pozície vo výsledkoch nominálnej zložky (Nový Zéland)
Celkovo 2002 2005 2008 2011
1. miesto 9,45 12,53 7,98 9,32 7,96
2. miesto 0,52 3,34 –2,25 –0,84 1,82
3. miesto –1,76 –0,70 –1,73 –1,23 –3,37
4. miesto –1,12 –2,08 –0,59 –0,69 –1,14
5. miesto –0,72 –1,93 –0,30 –0,40 –0,25
6. miesto –0,31 –0,82 –0,07 –0,09 –0,26
Zdroj: autorove výpočty na základe dát The Electoral Commission (New Zealand)
Tabuľka 34. Počet obvodov, vktorých kandidáti na základe výsledného pora-
dia získali nižší podiel hlasov ako ich strana
*
Priemer 2002 2005 2008 2011
1. miesto 9,35 (6,5) 4,35 (3) 13,04 (9) 10,00 (7) 10,00 (7)
2. miesto 49,06 (34) 33,82 (23) 68,12 (47) 55,71 (39) 38,57 (27)
3. miesto 64,75 (43,75) 67,65 (46) 56,06 (37) 53,85 (35) 81,43 (57)
4. miesto 68,88 (45) 79,10 (53) 68,75 (44) 63,49 (40) 64,18 (43)
5. miesto 58,36 (36,5) 73,13 (49) 57,81 (37) 54,24 (32) 48,28 (28)
6. miesto 52,25 (29,5) 53,03 (35) 54,10 (33) 46,30 (25) 55,56 (25)
* čísla vzátvorkách predstavujú absolútnu hodnotu počtu daných obvodov
Pozn.: Pri výsledkoch na nižších miestach je potrebné zohľadňovať výraznejší vplyv typicky
menšieho počtu kandidátov oproti počtu strán. Pri nižších hodnotách sa mohlo ľahko stať,
že kandidát prekonal výsledok svojej strany iba vďaka oproti množstve strán nižšiemu počet
kandidátov, medzi ktorých voliči rozdeľovali svoje hlasy.
Zdroj: autorove výpočty na základe dát The Electoral Commission (New Zealand)
– 111 –– 110 –
6.2.1 Longitudálna analýza vplyvu napätosti súťaže
na rozdeľovanie hlasov
Pohľad na Tabuľku 35 ukazuje rastúcu tendenciu vpozitívnej korelačnej
závislosti medzi napätosťou súťaže arozdielom ziskov strán vjednotli-
vých zložkách. Inými slovami, čím napätejšia je súťaž, tým menej hlasov
získavajú vnominálnej zložke kandidáti na treťom alebo treťom anižšom
mieste oproti výsledku ich strán. Nominálny hlas týchto voličov najčas-
tejšie menších strán totiž končí ukandidátov svyššou pravdepodobnos-
ťou víťazstva, ktorí sa vkonečnom poradí umiestnia prví alebo druhí
vporadí. Tento trend je navyše čoraz častejší.
Otázkou zostáva, čo spôsobuje jeho rast. Je to čoraz lepšia strategická
orientácia voličov vsystéme plynúca zjeho opakovaného využívania?
Novozélandská volebná komisia až do roku 2008 kontinuálne monito-
rovala vedomosť voličov ovyužívanom volebnom systéme prostredníc-
tvom opakovaného dotazníkového šetrenia. Tie vykazovali celkovo čoraz
vyššiu mieru porozumenia vnútri elektorátu, ktorá ale čiastkovo kolísala
vzávislosti od približujúcich sa volieb (Electoral Commission 2008: 14).
Kvôli ukončeniu šetrení vroku 2008 nedokážeme hodnoverne posúdiť,
či zlepšujúca sa orientácia voličov vsystéme koreluje srastúcou mierou
strategického rozdeľovania hlasov popri stúpajúcej súťaživosti vobvode.
Pokiaľ by ale podiely respondentov naďalej sledovali nastolený trend,
okorelácii by sme mohli celkom určite hovoriť.
Tabuľka 35. Pearsonove korelačné koeficienty pre vplyv napätosti súťaže
na rozdeľovanie hlasov na Novom Zélande
Celkovo Voľby
2002
Voľby
2005
Voľby
2008
Voľby
2011
Koeficient pre kandidáta
na 3. mieste 0,178 0,023 0,027 0,198 0,476
Koeficient pre kandidátov
od 3. miesta nižšie 0,119 0,15 0,051 0,097 0,226
Zdroj: autorove výpočty na základe dát The Electoral Commission (New Zealand)
Analýza štyroch novozélandských volieb tak potvrdila prítomnosť
analogických vzorcov voličského správania, ktoré boli vminulosti od-
pozorované vNemecku alebo Japonsku. Zároveň ale ide oopozitné vý-
sledky oproti druhej nami sledovanej krajine. Reflexiu onačrtnutej roz-
dielnosti ajej možných príčinách rozvinieme vkomparatívnej kapitole.
6.2.2 Zhodnotenie vývinu
vstrategickom apersonálnom hlasovaní
Štatistické modely pracujúce svolebnými výsledkami Nového Zélandu
kontinuálne generovali koeficienty, ktoré vkontexte nášho výskumu in-
terpretujeme ako personálne hlasovanie. Vpraxi novozélandskí voliči
svoje hlasy pri rozdeľovaní udeľovali kandidátovi bez ohľadu na zvyšo-
vanie súťaživosti vobvode alebo iné nami sledované stimuly kstrategic-
kému hlasovaniu. Preto predpokladáme, že práve osobnosť nominantov
bola najzásadnejším hnacím motorom pre udelenie nominálneho hlasu
inkonzistentne sproporčným. Výstupy kvantitatívnych výpočtov boli pri
druhých anižšie umiestnených kandidátoch občas zpohľadu sociálnych
vied problematické. Komplexný pohľad ale jasne naznačuje prevládajúcu
motiváciu riadenú osobnostnými charakteristikami. Tento výsledok nie je
vkontexte Nového Zélandu nijako prekvapivým. Hlasovanie si tak zacho-
valo silne personálny charakter pozorovateľný už vprvých voľbách pod
zmiešanými volebnými pravidlami vroku 1996 aplynúci zpredchádzajúcej
dlhodobej skúsenosti so systémom prvého vcieli (Barker et al. 2003: 307).
Iné funkcie vo verejnej správe už ale nominantom neposkytovali jed-
noznačnú komparatívnu výhodu vporovnaní sostatnými kandidátmi
ako tomu bolo napríklad na Litve. Síce bol poslanecký mandát vjedi-
nej parlamentnej komore viac či menej prospešný kbudovaniu náskoku
vjednomandátovom obvode, paralelné zastávanie ministerského kabi-
netu, keďže na Novom Zélande absentuje inštitút kĺzavých mandátov, už
spôsoboval odklon voličov od kandidáta aj napriek tomu, že vproporčnej
zložke hlasovali za práve jeho nominujúcu stranu. Hodnoty ale pochopi-
teľne kolíšu asledovanie štyroch volieb 2002 až 2011 nevyprodukovalo
žiadnu tendenciu, ktorú by sme boli ochotní označiť za kontinuálny vý-
vin alebo konštantne silnú prítomnosť istého fenoménu.
Nový Zéland je pre skúmanie vplyvu nižšej úrovne štátnej správy
na celoštátne voľby problematickým. Personálne prepojenie je totiž
– 113 –– 112 –
minimálne aiba veľmi zriedkavo sa komunálni politici uchádzajú oman-
dáty vHouse of Representatives. Dôkazmi sú až troje zo štyroch volieb,
ktorých sa nezúčastnil žiaden zo samosprávnych starostov anajvyšší
počet 12 municipálnych poslancov kandidujúcich vnominálnej zložke
vroku 2002, čo predstavuje zhruba iba 2 % zcelkového počtu kandidá-
tov. Vo všetkých zvyšných voľbách bol počet ešte oniečo nižší. Celkovo
sa počas celého skúmaného obdobia podarilo zvíťaziť iba dvom znich.
Vyvodzovať akékoľvek generalizácie by vtejto partikulárnej oblasti odpo-
rovalo rigoróznym postupom typickým pre akademické bádanie, apreto
radi zostaneme pri vyššie načrtnutých postrehoch vpodkapitolách indi-
viduálne sa venujúcich jednotlivým voľbám.
7. KOMPARÁCIA
SLEDOVANÝCH PRÍPADOV
Výber Litvy aNového Zélandu bol riadený stratégiou najodľahlejších prí-
padov, apreto nie je nijako prekvapivé, že aj napriek kategoricky rovna-
kému– zmiešanému– volebnému systému sa voboch jeho praktických
aplikáciách objavujú odlišné trendy. Vrámci vnútornej diferenciácie kto-
rejkoľvek vyššie predstavenej typológie totiž obe krajiny animi užívaný
volebný systém reprezentujú inú skupinu. Na nasledujúcich riadkoch
odpovieme na poslednú, tretiu, výskumnú otázku aporovnáme trendy
typické pre jednotlivé prípady vsledovanom období 2000–2012.
7.1 Nominačná aktivita
vnominálnych obvodoch
Prvým zásadným rozdielom je nominačná aktivita do volieb zapojených
politických strán vnominálnej zložke. Kým litovské politické strany no-
minujú svojich kandidátov svyššou razanciou, miestami dokonca dvoch
vjedinom jednomandátovom obvode, novozélandské strany sú omnoho
pasívnejšie. Priemerný počet absentujúcich nominácií sa na Litve po-
hyboval v intervale 4,2–6,5, kým novozélandský ohraničujú hodnoty
5,4–11,5. Vysvetlenie rozdielu vnominačnej aktivite môže spočívať práve
vzavedenom volebnom mechanizme. Vo vnútornom nastavení zložiek
totiž na Novom Zélande nominálna nehrá pre výslednú proporciu roz-
delenia mandátov zásadnú rolu. Strany sa tak môžu častejšie vzdať túžby
po personálnej nominácii kvôli akýmkoľvek faktorom, pokiaľ sa spo-
liehajú, že to významne neovplyvní ich proporčný výsledok. Víťazstvo
vjednomandátovom obvode pre nich má totiž pridanú hodnotu iba po-
kiaľ celoštátny súčet všetkých nominálnych víťazstiev prevyšuje pride-
– 115 –– 114 –
lený počet mandátov na základe výsledkov proporčnej zložky. Vtedy tzv.
presahujúce mandáty zvyšujú zastúpenie strany vparlamente. Vopač-
nom prípade však ide iba ourčitú substitúciu preferenčného hlasovania,
ktorá ovplyvňuje len personálne obsadenie kresiel, ale nie ich výsledný
počet. Litovský prípad väčšinového zmiešaného systému je vpodstate
opačný. Každé jedno víťazstvo kandidáta vjednomandátovom obvode
totiž znamená navýšenie parlamentného zastúpenia konkrétnej strany
ojedno kreslo. Samotná mechanika volebného systému tak môže byť
zásadnou nezávislou premennou, ktorá ovplyvňuje nominačnú aktivitu
politických strán. Síce tomu odporuje niekoľko teoretických konceptov,
najmarkantnejšie veľakrát zmienený kontaminačný efekt, podľa ktorého
personálna nominácia vnominálnej zložke zvyšuje proporčný výsledok
strany vrovnakom obvode43, zdá sa ale, že sú buď nedostatočne rozšírené
medzi volebnými manažérmi alebo ich váhu ľahko prevážia iné štruk-
turálne faktory. Novozélandský trend môže byť navyše podporovaný aj
edukatívnou kampaňou volebnej komisie, ktorá akcentuje vyššiu rele-
vanciu proporčnej zložky pre kvantitatívnu distribúciu mandátov.
Odhliadnuc od pragmatického vysvetlenia môžeme vliteratúre po-
merne jednoducho nájsť aj teoretické. Dvojkolový systém absolútnych
väčšín totiž podporuje multipartizmus (Duverger 1986: 70; Ferrara
aHerron 2005: 19). Politické strany (obzvlášť vzmiešaných volebných
systémoch, kde už vedú kampaň pre proporčnú zložku), nemajú mo-
tiváciu nevstupovať do nominálnej súťaže, pretože vidina postupu do
druhého kola je výrazne bližšie aj pre malé astredné strany ako víťazstvo
vnovozélandskomsystéme prvého vcieli.
7.2 Charakter nominálnej súťaže
Teoretické predpoklady zmiešaných volebných systémov hovoriaodvoch
kvalitatívne rozdielnych súťažiach, ku ktorým by mali opozitné volebné
formule stimulovať. Kým vproporčnej by sa malo aj strategicky zmýšľa-
júcim voličom oplatiť hlasovať za malé zoskupenia, vnominálnej už po-
dobné počínanie plauzibilné nie je, pretože pod väčšinovými pravidlami
volič pri voľbe slabého kandidáta riskuje prepadnutie hlasu. Tento argu-
ment rozvinutý aaplikovaný do kontextu Litvy znamená, že striktne od-
delená nominálna zložka by mala strategické stimuly zvýrazňovať, pre-
tože bez ohľadu na proporčný výsledok sa vnominálnej časti volebného
systému prerozdeľuje polovica parlamentných mandátov aracionálny
volič chce ich distribúciu ovplyvniť. Na druhú stranu ale novozélandský
model proporčného zmiešaného systému relevanciu nominálnej súťaže
degraduje ajej výsledky prehovárajú do finálnej proporcie dolnej ko-
mory iba v ojedinelých amarginálnych prípadoch. Práve preto by sa
mal novozélandský volič primárne zmýšľať nad udeľovaním svojho pro-
porčného hlasu anominálnu súťaž vnímať skôr ako možnosť čiastkovo
ovplyvniť personálne zloženie parlamentu, resp. zvoliť si regionálneho
zástupcu vlastného dištriktu. Každopádne vporovnaní sLitvou, sú stra-
tegické stimuly priamoúmerne nižšej váhe nominálneho hlasovania
postavené do úzadia.
Ako rozdielne sú súťaže vjednotlivých zložkách sme merali hneď
niekoľkými spôsobmi. Priemerné celoštátne zisky strán vjednotlivých
zložkách ale prvýkrát naznačili, že situácia astrategické hlasovanie budú
vedené opačnou logikou oproti tej, predstavenej vpredchádzajúcom od-
seku. Litovské dve volebné súťaže vnútri jedného systému sú viac zrkad-
lovou kópiou ako kvôli rôznym strategickým stimulom nepodobajúcimi
sa priestormi. Priemerné celorepublikové výsledky novozélandských
strán slabo naznačujú, že nominálna súťaž tenduje kbipartizmu, otáz-
kou ale zostáva, či to je vďaka strategickým stimulom volebného systému
alebo skôr dedičstvom volebného systému prvého vcieli používaného
do roku 1993. Každopádne sa nedá na základe týchto výsledkov ani na
Novom Zélande konštatovať významná podobnosť steoretickými pred-
pokladmi o celkom zásadnej rozdielnosti straníckej fragmentácie jed-
notlivých súťaží.
Celorepublikové priemerné nominálne zisky strán ale môžu byť ľahko
kontaminované vysokými ziskami malých strán slokálne koncentrova-
nou podporou vmalom počte obvodov. Preto je vhodné ich aditívne
podrobiť ďalším analýzam. Otom nakoľko je nominálna súťaž koncen-
trovaná okolo rozdielneho počtu strán nám môže mnoho napovedať aj
43 Bližšie viď.podkapitoly 3.1 Kandidáti ako prvok vsystéme a3.2 Kandidáti bez šance na
úspech– aký majú zmysel?
– 117 –– 116 –
množstvo subjektov, ktorým boli distribuované vkonečnom dôsledku
mandáty, resp. zvíťazili aspoň vniektorých nominálnych obvodoch. Kým
vLitve svýnimkou jediných volieb každá jedna zo strán zastúpených vpo-
volebnom parlamente zvíťazila po dvoch kolách vminimálne jednom no-
minálnom obvode, na Novom Zélande vkaždých voľbách existuje jedna
ačastejšie dve strany, ktoré mandáty načerpali výhradne skrz proporčnú
zložku. Navyše, pokiaľ sa pozrieme aj na kvantitatívne výsledky– koľko
nominálnych víťazstiev získali jednotlivé strany– uvidíme, že na Novom
Zélande sa markantným ziskom vpočte víťazných jednomandátových
obvodov tešia len dve politické strany.Zvyšné víťazia iba vminimálnom
počte dištriktov, ktorý iba zriedkavo prekročí hodnotu jedna. Výnimkou
sú jedine Maori strany najčastejšie víťaziace vobvodoch vyhradených pre
pôvodné obyvateľstvo Nového Zélandu. Litva je vtomto ohľade značne
rozdielna. Ani zďaleka sa nedá povedať, že by víťazstvami vnominálnych
obvodoch jedna alebo dve strany dominovali. Kvantitatívna proporcia
získaných mandátov plynúcich z jednomandátových dištriktov pripo-
mína skôr výsledky vopačnej zložke systému.
Tabuľka 36. Porovnanie množstva strán, ktoré získali mandáty vnominálnej
zložke acelkovo
*
2000 2004 2008 2012
Litva
Počet strán, ktoré zvíťazili aspoň
vjednom nominálnom obvode 15 + 1 8 + 1 10 + 1 7 + 1
Celkový počet strán, ktoré
vo voľbách získali mandáty 15 + 1 8 + 1 10 + 1 8 + 1
Nový
Zéland
Počet strán, ktoré zvíťazili aspoň
vjednom nominálnom obvode 5 6 6 6
Celkový počet strán, ktoré
vo voľbách získali mandáty 7 8 7 8
2002 2005 2008 2011
* + 1 značí distribúciu mandátov pre nezávislých kandidátov, ktorí nie sú zarátavaní
do celkového počtu strán
Zdroj: autorove výpočty na základe dát The Electoral Commission (New Zealand) aLietuvos
Respublikos Vyriausioji rinkimų komisija
7.3 Vplyv súťaživosti
na voličské rozhodovanie
Napätosť súťaže je vkontexte psychológie voliča nepochybne dôležitým
stimulom, ktorý má vplyv na rôzne atribúty voličského rozhodovania.
Ako už bolo vysvetlené vyššie, nepriamo úmerne sklesajúcim odstupom
medzi kandidátmi stúpa psychologická váha hlasu avoličov subjektívny
pocit, že významnejšie ovplyvňuje výsledok volieb. Voboch zložkách
volič hľadá preferenciu so šancou uspieť. Kým ale v proporčnej časti
systému zohľadňuje iba uzatváraciu klauzulu akdispozícii tak má ši-
roké spektrum možností, vnominálnej zložke je už výber kandidátov so
šancou na úspech radikálne užší. Základné štatistické výpočty potvrdili,
že litovskí ako aj novozélandskí voliči rozdeľovanie hlasov praktizujú.
Naším výskumom sme sa ale snažili zodpovedať aj otázku, ako vplýva
napätosť nominálnej súťaže na aplikáciu alebo naopak ustúpenie od tejto
stratégie.
Voboch sledovaných prípadoch nám korelačné analýzy vygenero-
vali síce hodnotovo opozitné, ale pre konkrétnu krajinu konzistentné,
korelačné koeficienty. Preto môžeme konštatovať, že sú počas obdobia
štyroch volieb spozorované trendy pre Nový Zéland, resp. Litvu, typické.
Novozélandskí podporovatelia menších strán44 so vzrastajúcou napätos-
ťou súťaže častejšie opúšťajú svoje proporčné voľby avolia prvého alebo
druhého kandidáta podľa výsledného poradia. Zjednodušene povedané,
stúpajúca súťaživosť na úrovniobvodu je stimulom preudelenie nomi-
nálneho hlasu kandidátovi sperspektívnejšími vyhliadkami na víťazstvo
vdištrikte. Srastúcim napätím súťaže je totiž počet nominálnych hlasov
pre kandidátov menších strán vporovnaní smnožstvom voličov ich strany
vproporčnej zložke nižší. Litovský trend je presne opačný. Čím vyššia je
napätosť súťaže, tým viac voličov vnominálnej zložke krúžkuje stranícky
konzistentne afiliovaného kandidáta sproporčným hlasovaním, aj pokiaľ
jeho finálne poradie napovedá, že pred voľbami nemal veľké vyhliadky
na úspech. Prečo je ale tento trend opačný? Najpravdepodobnejším
44 Máme na mysli strany, ktorých nominálni kandidáti sa vo finálnom poradí umiestnili
na treťom anižšom mieste.
– 119 –– 118 –
vysvetlením je litovská inkorporácia druhého kola do nominálnej zložky
volebného mechanizmu. Snapätosťou súťaže tak voliči zostávajú vpr-
vom kole litovských volieb verní stranícky konzistentnému hlasovaniu,
aby zvýšili šance nominanta ich strany na postup do kola druhého.
Druhé kolo sa tak, aj keď neprekvapivo, javí ako zásadný determinant
pre stratégiu vnominálnom hlasovaní. Kým novozélandský jednokolový
relatívne väčšinový systém podporuje stimuly pre strategické hlasovanie
atendenciu kbipartíjnej súťaži, litovská dvojkolová absolútne väčšinová
modifikácia naopak odsúva významnú časť strategických stimulov až do
druhého kola, aotvára tak sohľadom na proporčné hlasovanie priestor
pre úprimnejšiu prvokolovú voľbu.
Správanie litovských a novozélandských voličov sa podľa tendencie
na Grafe 9 odlišuje ešte vjednom ohľade. Kým Litva generujehodno-
tovo málo premenlivé koeficienty, na Novom Zélande spostupom času
stále viac voličov pod tlakom napätosti volí sofistikovanejšiu straté-
giu– opúšťa stranícky konzistentné hlasovanie avolí perspektívnejšieho
kandidáta. Možným vysvetlením tohto fenoménu by mohla byť opako-
vaná edukačná kampaň, organizovaná až do roku 2008 novozélandskou
volebnou komisiou, ktorána Litve absentovala. Náš výskum ale takýto
predbežný záver nedokáže uspokojivo verifikovať, apreto ho nechávame
otvorený aponúkame pre ďalšie prípadné skúmanie.
7.4 Personalizovanosť systému
Vysoká miera personalizovanosti je typická pre volebné systémy, vkto-
rých voliči vyberajú konkrétnych kandidátov. Tí sú totiž nútení viesť
kampaň vbezprostrednom kontakte sľuďmi, čo buduje pocit, že občanov
nereprezentuje anonymná stranícka značka, ale konkrétna osoba. Aj to
je okrem iného účelom nominálnej zložky zmiešaných volebných systé-
mov– budovať väzbu medzi voličmi apolitickým systémom aposilňovať
tak jeho legitimitu. Náš výskum nie je primárne dizajnovaný, aby dokázal
potvrdiť alebo vyvrátiť personálnu previazanosť voličov spolitickým sys-
témom skrz volených zástupcov. Isté náznaky prispievajúce kverifikácii
alebo falzifikácii tohto predpokladu sú ale pozitívnou externalitou ply-
núcou znami realizovaných štatistických výpočtov.
Jedným zprvkov, ktoré dokážu potvrdiť personalizovanosť systému,
je úspech nezávislých kandidátov. Absencia straníckej značky na ich po-
zadí totiž dokazuje, že voliči sú skutočne responzívni ku kandidujúcim
osobnostiam anie je rozhodujúca ich stranícka príslušnosť, ale dôvera
vschopnosť kandidáta reprezentovať daného voliča ajeho potreby na
pôde legislatívneho orgánu. Aj vtomto ohľade sú však nami sledované
prípady značne rozdielne. VLitve sa totiž vždy podarilo vnominálnej
súťaži uspieť 3 až 6 kandidátom, kým na Novom Zélande počas celého
sledovaného obdobia ani jedinému. Nedá sa pritom konštatovať, že by
novozélandskí nezávislí kandidáti nemali ozvolenie záujem. Ich počet
miestami prevyšuje množstvo litovských ašpirantov onominálny mandát,
všetci ale zostávajú neúspešní. Vysvetlení môže byť hneď niekoľko– od
silne straníckeho charakteru novozélandskej politiky až po najrôznejšie
štrukturálne faktory. Ako sme už ale upozornili, je iba pozitívnou exter-
nalitou nášho výskumu, že dokážeme sledovať počty úspešných nezávis-
lých kandidátov aindikovať tak personalizovanosť systému. Jeho dizajn
ale nie je navrhnutý, aby dokázal našu vedomosť priblížiť kvysvetleniu
tohto fenoménu, apreto ho ponecháme ako návrh pre ďalšie skúmanie.
Graf 9. Porovnanie pearsonových koeficientov vplyvu súťaživosti na voľbu
stranícky konzistentne afiliovaného kandidáta
Zdroj: autorove výpočty na základe dát The Electoral Commission (New Zealand) aLietuvos
Respublikos Vyriausioji rinkimų komisija
1,00
0,75
0,50
0,25
0,00
–0,25
–0,50
–0,75
–1,00
Litva – koeficient pre
kandidáta na 3. mieste
Litva – koeficient pre
kandidátov od 3. miesta
Nový Zéland – koeficient
pre kandidáta na 3. mieste
Nový Zéland – koeficient
pre kandidátov od 3. miesta
1. voľby 2. voľby 3. voľby 4. voľby
– 121 –– 120 –
Tabuľka 37. Základné údaje okvantite nezávislých kandidátov aich úspešnosti
2000 2004 2008 2012
Litva
Počet nezávislých kandidátov 48 47 16 25
Priemerný počet nezávislých kandidátov
na obvod 0,676 0,662 0,225 0,352
Počet víťazov znezávislých kandidátov* 3 6 4 3
Nový
Zéland
Počet nezávislých kandidátov 50 37 36 30
Priemerný počet nezávislých kandidátov
na obvod 0,725 0,536 0,514 0,429
Počet víťazov znezávislých kandidátov 0 0 0 0
2002 2005 2008 2011
* Hodnoty sú výsledkom po oboch kolách nominálneho hlasovania
Zdroj: autorove výpočty na základe dát The Electoral Commission (New Zealand) aLietuvos
Respublikos Vyriausioji rinkimų komisija
7.5 Aký motív stojí za rozdeľovaním hlasu?
Vmotivácii, ktorá stojí za rozdeľovaním hlasu sú oba prípady nápadne
podobné. VLitve ako aj na Novom Zélande nekorelujú vyššie nominálne
zisky kandidátov srastom stimulov kstrategickému hlasovaniu. Na zák-
lade toho usudzujeme, že za voličským rozdeľovaním hlasov stojí najmä
osobnosť kandidáta. Tento záver sa nám vzásade potvrdil takmer vkaž-
dom regresnými modelmi vygenerovanom koeficiente. Primárnym mo-
tivátorom pre rozdeľovanie hlasov tak nie sú strategické stimuly acha-
rakter nominálnej súťaže, ale volič zo stranícky konzistentného hlasova-
nia voboch zložkách upustí, pokiaľ ho otom, či už aktívne alebo pasívne,
presvedčí konkrétny kandidát bez ohľadu na jeho finálne umiestnenie,
resp. vyhliadky na víťazstvo. Samotný charakter nominálnej súťaže môže
byť katalyzátorom podobného rozhodovania, pravdepodobne ale menej
významným ako osoba kandidáta.
Litovské koeficienty sú oproti novozélandským oniečo vyššie. Zna-
mená to vyššiu dominanciu personálneho hlasovania nad strategickým.
Príčinu môžeme hľadať vpodstatne kratšom fungovaní demokratického
hlasovania anižšej miere konsolidácie politického systému vLitve oproti
Novému Zélandu. Voliči tak nie sú naučení responzívne sa rozhodo-
vať s ohľadom na charakter nominálnej súťaže a častejšie uprednost-
ňujú osobnú príťažlivosť kandidáta. Vporovnaní sobyvateľmi Nového
Zélandu unich navyše absentuje aj dlhoročná skúsenosť so systémom
prvého vcieli, ktorý jeešte náročnejším na strategickú koordináciu pri
hlasovaní.
Pre korektnosť je ale nutné upozorniť na fakt, ktorý je iba implicitne