Bezdetnosť žien na Slovensku a v Česku vo výsledkoch sčítaní 1991 – 2011 (a jej možný vývoj do budúcnosti)

Full text

BEZDETNOSŤ ŽIEN NA SLOVENSKU A V ČESKU VO VÝSLEDKOCH SČÍTANÍ
1991 – 2011 (A JEJ MOŽNÝ VÝVOJ DO BUDÚCNOSTI)1
CHILDLESSNESS OF WOMEN IN SLOVAKIA AND THE CZECH REPUBLIC
ACCORDING TO CENSUS 1991 – 2011 RESULTS (AND ITS POSSIBLE FUTURE
DEVELOPMENT)
Branislav ŠPROCHA, Anna ŠŤASTNÁ, Luděk ŠÍDLO
Abstract:
Population censuses belong to the key sources of information not only for the analysis of population
structures, but contain important information for the assessment of the character and changes in reproductive
behaviour. Especially in connection with the transformation of fertility in Slovakia and in the Czech Republic
they are extremely valuable. The cohort perspective offered by censuses, combined with other population
structures, can identify the key aspects of changes in the realized fertility and structure of women by parity
and brings some opportunities for the construction of projection scenarios.
The aim of this paper is to analyse patterns and changes in the realized fertility in Slovakia and in the Czech
Republic in the context of increasing childlessness. Finally the authors evaluate possible future developments
of this phenomenon in the Slovak and Czech society.
Kľúčové slová: bezdetnosť, Slovensko, Česko, projekcia
Key words: childlessness, Slovakia, Czech Republic, population projection
Úvod
Dramatické a dynamické zmeny, ktorými prechádza reprodukčné správanie od 90. rokov minulého
storočia v Česku ako aj na Slovensku má viacero spoločných znakov. Jedným z najdôležitejších je
starnutie vekového profilu plodnosti ako výsledok odkladania materských štartov do vyššieho
veku. Proces odkladania sa výraznou mierou podpísal aj pod prepad prierezových ukazovateľov
intenzity plodnosti. Napríklad úhrnná plodnosť v oboch populáciách už dve desaťročia nedosahuje
ani hodnotu 1,5 dieťaťa na ženu.2 Dramaticky sa tiež znížila úhrnná plodnosť prvého poradia, ktorá
na konci 90. rokov a na začiatku nového milénia dosahovala dokonca len niečo viac ako 0,5
dieťaťa na ženu. Vývoj v poslednej dekáde síce v oboch krajinách prispel k jej nárastu mierne nad
hranicu 0,7 dieťaťa na ženu, no aj napriek tomu dlhodobejšie zotrvávanie na takto nízkej úrovni
môže ovplyvniť aj hodnoty kohortných ukazovateľov. Ak by k tomu došlo, a úhrnná plodnosť
prvého poradia by sa najbližšie tri dekády pohybovala na spomínanej hladine 0,7 dieťaťa na ženu,
na Slovensku a v Česku by mohla takmer každá tretia žena zostať bezdetná. Je takto vysoká
bezdetnosť v našom priestore reálna? Keďže uvedené ukazovatele sú prierezového charakteru a pri
zmene časovania môže dochádzať k ich skresleniu, je vhodné pracovať s ich očistenými variantmi
alebo použiť generačný koncept. Ten pracuje so skutočnou realizovanou plodnosťou a celkovou
bezdetnosťou. Prvotné signály skutočne naznačujú, že pre Slovensko ako aj Česko je pri poklese
úrovne generačnej plodnosti v mladších generáciách dôležité nielen obmedzovanie rodenia druhých
a ďalších detí, ale aj nárast podielu bezdetných žien. Práve otázke bezdetnosti je pritom
v porovnaní s ďalšími aspektmi transformácie plodnosti venovaná menšia pozornosť. Kľúčovou
otázkou tak zostáva, či a v akej miere sa podarí v mladších generáciách žien „dobehnúť“
a realizovať odložené rodičovské zámery. Môžeme očakávať, že sa Česko a Slovensko zaradia
1 Príspevok je čiastkovým výsledkom projektu VEGA č. 1/0026/14 „Transformácia plodnosti žien Slovenska
v 20. a na začiatku 21. storočia a jej prognóza do roku 2050“ a výskumného projektu GAČR č. 15-09443S
„Rizika odkladu rodičovství: Nová role rodinné politiky?“
2 V Česku ju prelomila až v roku 2014.
152

medzi krajiny s vysokou bezdetnosťou alebo zostanú v pozícii populácií s relatívne nízkym
podielom bezdetných žien?
Cieľom príspevku je prostredníctvom výsledkov posledných troch sčítaní poukázať na zmeny
v procese plodnosti v spojitosti s rastúcou bezdetnosťou žien v Česku a na Slovensku. Zasadiť ich
do širšieho historického a tiež európskeho rámca a v kombinácii s niektorými ďalšími údajmi sa
pokúsiť tiež načrtnúť možné vývojové scenáre bezdetnosti najmladších generácií žien v oboch
sledovaných populáciách.
1 Zdroje údajov a metodika práce
Kohortnú analýzu bezdetnosti môžeme v našich dátových podmienkach oprieť o dva základné
zdroje údajov. Prvým a najdôležitejším sú výsledky sčítania obyvateľov z rokov 1991, 2001
a 2011. Ich integrálnou súčasťou bola v Česku ako aj na Slovensku otázka na počet narodených
detí. V spojitosti s vekom a najmä rokom narodenia predstavuje nenahraditeľný zdroj údajov
o realizovanej plodnosti všetkých žien a ich štruktúre podľa parity. Určitou nevýhodou je, že tieto
informácie máme k dispozícii len raz za desať rokov.
Niektoré kohortné ukazovatele je možné konštruovať aj vhodnou úpravou prierezových každoročne
získavaných údajov v rámci štatistického zisťovania prirodzeného pohybu obyvateľstva.
Nespornou výhodou tohto prístupu je predovšetkým aktuálnosť informácií, ktoré sú dostupné aj
v intercenzálnom období, čím vieme postupne hodnotiť vývoj realizovanej plodnosti a bezdetnosti
aj u generácií, ktoré v čase posledného sčítania ešte nemali svoju plodnosť ukončenú. Určitou
nevýhodou je, že v československom priestore momentálne okrem veku, generácie a parity
nevieme použiť pri analýze žiadne iné ďalšie triediace kritériá, ktoré by nám umožňovali hlbší
pohľad na proces generačnej plodnosti a bezdetnosti.
V súvislosti so sčítaním sa ešte pozastavíme pri otázke zvyšujúceho sa počtu a podielu žien, ktoré
neodpovedali na otázku o počte narodených detí. V sčítaní 1991 v oboch populáciách predstavovali
zanedbateľné percento. V roku 2001 ich podiel vzrástol na 6 % v Česku a na takmer 11 % na
Slovensku vo veku 15 a viac rokov. Posledný cenzus ukazuje na mierne zníženie v Česku (na
približne 4 %) a zotrvanie nad hranicou 10 % na Slovensku. Podrobnejšia analýza však ukázala, že
v drvivej miere ide o veľmi mladé a mladé ženy (do 25 rokov), a preto táto skupina nemôže
výraznejšie ovplyvniť hodnoty konečnej bezdetnosti. Vo všetkých použitých sčítaniach sme sa
preto rozhodli s touto skupinou nepracovať a analyzujeme tak len realizovanú plodnosť žien, ktoré
na predmetnú otázku v cenzoch reflektovali. Okrem toho je potrebné tiež ešte upozorniť na dve
drobnosti. Prvou je skutočnosť, že údaje za Česko z roku 2011 sú za ženy s obvyklým pobytom,
kým na Slovensku pracujeme s konceptom trvalého pobytu. Druhú predstavuje čiastočne meniaca
sa formulácia otázky.
Aj keď sa v našej štúdii zameriavame predovšetkým na bezdetnosť mladších generácií žien
(narodených od konca 60. do polovice 80. rokov), pre širšie rámcovanie jej úrovne bol potrebný aj
kratší historický exkurz. Za týmto účelom boli využité údaje o parite žien aj zo starších sčítaní
(1950 a 1970). Keďže publikovaná štruktúra žien podľa počtu detí je kombinovaná len s vekom,
bolo potrebné tieto previesť do kohortnej podoby.
2 Vývoj bezdetnosti na Slovensku a v Česku
Z historického hľadiska Slovensko patrilo medzi populácie nachádzajúce sa na východ od tzv.
Hajnalovej línie (pozri Hajnal 1953, 1965), kým Česko bolo radené do skupiny krajín s európskym
typom sobášneho správania. Ten sa vyznačoval neskorším vstupom do manželstva a vyšším
podielom trvalo slobodných osôb. Keďže väčšina koncepcií sa odohrávala v manželstve, časovanie
a celková intenzita sobášnosti predstavovali nielen dôležitý faktor celkovej reprodukcie, ale
výrazne ovplyvňovali aj samotný podiel bezdetných žien v populácii. Nešlo pritom len o vyššiu
mieru bezdetnosti v mladšom veku ako dôsledok neskoršieho manželského debutu, ale aj o častejší
výskyt trvalo bezdetných v súvislosti s absenciou skúseností s manželským životom. Na druhej
153

strane populácie na východ od Hajnalovej línie (s tzv. neeurópskym typom sobášneho správania) sa
vyznačovali skorším vstupom do manželstva a celkovo vyšším podielom aspoň raz vydatých žien.
Ako uvádza Rowland (1997, 2008) i Sobotka (2006) vo viacerých krajinách západnej a severnej
Európy sa bezdetnosť žien narodených na začiatku 20. storočia pohybovala významne nad hranicou
20 %. Veľmi podobný podiel bezdetných žien nachádzame aj v Česku. Naopak krajiny východnej
a juhovýchodnej Európy sa vyznačovali nižšou bezdetnosťou. Napríklad na Slovensku sa
v generáciách zo začiatku 80. rokov 19. storočia pohybovala tesne nad hranicou 10 %. Relatívne
nízke hodnoty môžeme u žien narodených na začiatku 20. storočia nájsť aj v Poľsku (10 – 12 %), v
bývalej Juhoslávii (15 %) alebo v Bulharsku, kde bezdetnosť dokonca neprekračovala hranicu 10
%.3 Do tejto skupiny je možné zaradiť aj niektoré juhoeurópske krajiny. Napríklad v Španielsku
sa konečná bezdetnosť aspoň raz vydatých žien udržiavala na hranici 14 % (Rowland 2007).
Vo všetkých európskych krajinách však platilo, že podiel žien, ktoré sa matkami nestali sa
v kohortách z konca 19. a začiatku 20. storočia pomerne výrazne zvýšil. Išlo o generácie, ktoré
najviac zasiahli nepriaznivé okolnosti prvej svetovej vojny a hospodárskej krízy na začiatku 30.
rokov. V Česku napríklad historicky najvyšší známy podiel bezdetných žien dosahovali kohorty
1889 – 1902, kde viac ako pätina z nich sa ani raz nestala matkou. Na Slovensku síce tento rastúci
trend nebol tak výrazný, no aj tu platilo, že najvyššiu bezdetnosť (približne 14 %) zaznamenali
generácie narodené v rokoch 1893 – 1901. Len pre porovnanie ešte doplníme, že v Maďarsku
podiel bezdetných žien narodených na začiatku 20. storočia dosahoval jednu pätinu a v Rakúsku
a Nemecku dokonca dosahoval jednu tretinu4 (Sobotka 2007, Kreyenfeld a Konietzka 2007).
Smerom k mladším kohortám môžeme vidieť klesanie bezdetnosti. Platilo to aj pre populáciu
Slovenska a predovšetkým Česka. Najnižšie zastúpenie žien, ktoré sa nestali matkami v európskom
priestore môžeme nájsť v generáciách narodených v 40. rokoch. Sobotka (2004) ešte dodáva, že
spomínaný pokles bol v prípade východnej a strednej Európy výraznejší a dlhodobejší. Minimálnu
úroveň na Slovensku môžeme nájsť u žien narodených v rokoch 1933 – 1944, keď podiel trvalo
bezdetných sa pohyboval v intervale 6 – 8 %. Ešte nižšiu bezdetnosť nachádzame v Česku (5 – 6
%). Navyše na takto nízkej úrovni sa v Česku udržala oveľa dlhšie (generácie 1941 – 1959), kým
na Slovensku už v kohortách z druhej polovice 40. rokov môžeme vidieť mierny nárast.
Nízku úroveň bezdetnosti v týchto kohortách môžeme pripísať viacerým skutočnostiam. V prípade
žien Slovenska a Česka je potrebné si uvedomiť, že väčšina z nich svoju reprodukčnú kariéru
začínala už resp. ešte v období reálneho socializmu. Po druhej svetovej vojne najmä v Česku došlo
k postupnému presunu maximálnej plodnosti prvého poradia do mladšieho veku, priemerný vek pri
prvom pôrode klesol na historicky nízku úroveň (dokonca nižšiu ako na Slovensku) a v takejto
podobe sa reprodukčný model udržal v podstate až do pádu bývalého režimu na konci 80. rokov.
Určitá stabilita formujúcich mechanizmov (napr. veľmi obmedzené možnosti ďalšieho vzdelávania,
plná zamestnanosť, postupne sa vytvárajúca silná podpora mladých rodín s deťmi, minimum
alternatív k manželstvu a rodičovstvu, vysoká normativita materstva, nízka dostupnosť moderných
kontracepčných prostriedkov najmä pre mladé bezdetné ženy a pod.) prispela k spomínanej
dlhodobej medzigeneračne nízkej bezdetnosti. Z pohľadu krajín západného bloku boli hlavnými
mechanizmami nízkeho podielu bezdetných žien návrat k rodine v rámci tzv. zlatého veku (najmä
jednopríjmovej) rodiny, postupné budovanie sociálneho štátu v súvislosti s nástupom ekonomickej
prosperity. Rovnako aj v tejto časti Európy v povojnovom období bola vnímaná dobrovoľná
bezdetnosť ako niečo neprirodzeného, sebeckého (Kiernan 1989) a v podstate nemysliteľného
(Toulemon 1996). Mať deti sa chápalo ako nevyhnutný dôsledok rozhodnutia žiť v manželstve
(Kiernan 1989).
3 Na tomto mieste je potrebné upozorniť, že uvedené historické údaje sa dotýkajú v niektorých prípadoch do
určitej miery odlišných skupín žien. Kým v Česku a na Slovensku ide o všetky ženy, v Poľsku a Bulharsko
údaje reprezentujú aspoň raz vydaté ženy a v Juhoslávii sa zisťovali len žijúce deti.
4 Podobne vysokú bezdetnosť dosiahli ženy z týchto kohort napríklad aj v Austrálii (Rowland 2007).
154

Obrázok 1: Vývoj bezdetnosti žien Slovenska a Česka narodených v rokoch 1880 – 1970
Zdroj údajov: ČSÚ, ŠÚ SR SLDB 1950, 1961, 1991, 2001, 2011 a SODB 2001, 2011
Nástup zmien v charaktere a intenzite plodnosti v súvislosti s posunmi v rodinných vzorcoch,
odklone od života v manželstve, náhradou manželstvom založenej rodiny rôznymi formami
kohabitácií a neformálnych partnerských zväzkov, zvyšovaním podielu slobodných osôb a osôb
dlhodobo bez partnera, zmenami na trhu práce, vyššou participáciou žien v zamestnaní
(presadzovanie dvojpríjmových rodín), predlžovaním vzdelanostných dráh (najmä u žien),
rozširovaním možností účinného bránenia sa neželanému počatiu, ako aj zvyšujúcou sa krehkosťou
existujúcich manželských zväzkov, určitou postupnou akceptáciou bezdetnosti v spoločnosti spolu
s ďalšími faktormi5 prispeli vo viacerých populáciách bývalého západného bloku k dynamickému
nárastu konečnej bezdetnosti. Nepriaznivá situácia bola predovšetkým v niektorých nemecky
hovoriacich krajinách (Rakúsko, býv. SRN), ďalej v Holandsku, Anglicku a Walese, ale tiež vo
Fínsku, kde sa podiel bezdetných žien dostal v generáciách z polovice 50. rokov nad hranicu 15 %
(pozri Sobotka 2005). Na druhej strane v krajinách východného bloku sa bezdetnosť žien
narodených v 40. a na začiatku 50. rokov udržala na úrovni do 10 %.
2.1 Bezdetnosť mladších generácií žien
Podiel žien, ktoré sa do konca svojho reprodukčného veku nestali matkami, začal na Slovensku
postupne medzigeneračne rásť už od kohort zo začiatku 40. rokov. Aj preto približne desatina žien
narodených v polovici 60. rokov bola bezdetná a v generácii žien z roku 1970 to bolo už približne
11,5 %. V Česku rast bezdetnosti začal neskôr (až v generáciách z konca 50. rokov), pričom
iniciačná úroveň v porovnaní so Slovenskom bola o niečo nižšia. Miera konečnej bezdetnosti sa
preto v kohortách z polovice 60. rokov pohybovala na úrovni 6,5 % a v generácii 19706 dosiahla
len približne 7,6 %.
Porovnanie výsledkov sčítaní 1991 – 2011 poukazuje na postupné prehlbovanie sa podielu mladých
bezdetných žien v oboch krajinách. Kým na začiatku 90. rokov sa viac ako polovica žien na
Slovensku i v Česku stala matkou už do veku 22 rokov, v roku 2011 ešte vo veku 28 rokov bolo
v Česku bezdetných viac ako 54 % žien a na Slovensku viac ako 53 %. Obrázky 2 a 3 tiež
poukazujú na skutočnosť, že prehlbovanie bezdetnosti v mladších vekoch prebiehalo v Česku v 90.
5 Celý konštrukt zmien, ktoré prispeli k dramatickým a dynamickým zmenám v charaktere reprodukčného
správania dostal zastrešujúce pomenovanie druhý demografický prechod (pozri napr. van de Kaa 1987)
6 Úroveň plodnosti prvého poradia vo veku 40 a viac rokov je v populácii Česka i Slovenska veľmi nízka,
preto môžeme predpokladať, že k výrazným zmenám v úrovni bezdetnosti v prípade generácií z konca 60.
a na začiatku 70. rokov do konca ich reprodukčného veku nedôjde.
155

rokoch o niečo rýchlejšie. Dramatický nárast bezdetnosti vo veku do 35 rokov tak Slovensko zažilo
predovšetkým v poslednom intercenzálnom období.
Okrem toho výsledky posledných dvoch cenzov tiež poukázali vo veku do 28 rokov na vyššiu
bezdetnosť žien Česka, kým v staršom veku je bezdetnosť vyššia na Slovensku. Zdá sa, že do
materstva vstupuje na Slovensku stále určitá časť žien skôr a vo väčšej miere ako je tomu v Česku.
Na druhej strane v druhej polovici reprodukčného veku zase na Slovensku sa väčšia časť
bezdetných žien z rôznych dôvodov nestáva matkou.
Dramatické zmeny v charaktere reprodukčného správania, ktoré v oboch populáciách nastúpili na
začiatku 90. rokov, ovplyvnili predovšetkým charakter a intenzitu plodnosti žien narodených v 70.
rokoch. Tieto kohorty sa stali prvými nositeľkami transformácie reprodukčného modelu.
Potvrdzujú to aj nasledujúce obrázky 4 – 7 znázorňujúce priebeh generačných pravdepodobností
narodenia prvého dieťaťa bezdetným ženám podľa veku a porovnanie ich úrovne s referenčnou
kohortou žien 1965.7 Je zrejmé, že proces odkladania vstupov do materstva vo veku do 27 sa
postupne medzigeneračne prehlboval a zdá sa, že vyvrcholil v kohortách z prvej polovice 80.
rokov.
Obrázok 2 a 3: Podiel bezdetných žien v Česku a na Slovensku podľa veku (15 – 50 rokov) v sčítaniach 1991, 2001 a
2011 Zdroj údajov: ČSÚ, ŠÚ SR SLDB 1991, 2001, 2011 SODB 2001, 2011
Obrázok 4 a 5: Pravdepodobnosti narodenia prvého dieťaťa bezdetným ženám v Česku a na Slovensku, vybrané
generácie Zdroj údajov: Human Fertility Database
7 Za referenčnú kohortu sme zvolili takú, od ktorej sa v nasledujúcich piatich po sebe idúcich generáciách
priemerný vek pri prvom pôrode stabilne zvyšoval.
156

Na druhej strane môžeme tiež vidieť, že vo veku 28 a viac rokov dochádza k zvyšovaniu
pravdepodobností narodenia prvého dieťaťa, a to pomerne výrazne nad hodnoty, ktoré dosahovala
referenčná kohorta. Okrem toho je zrejmé, že proces rekuperácie o niečo dynamickejšie prebieha
zatiaľ v Česku ako na Slovensku.
Predlžovanie obdobia bezdetnosti v reprodukčnom veku môže so sebou priniesť aj riziko rastu
podielu trvalo bezdetných žien. Kumulatívne rozdiely generačných mier prvého poradia
sledovaných generácií (1966 – 1985) s referenčnou kohortou (1965) naznačujú, že generačná
plodnosť prvého poradia žien narodených v polovici 80. rokov poklesla až na 40 – 45 %. Ak by sa
týmto ženám nepodarilo vo vyššom veku žiadnu časť z týchto odložených materských štartov
realizovať, konečná bezdetnosť by sa v Česku a na Slovensku priblížila k hranici 60 %.
Obrázok 6 a 7: Zmeny v úrovni pravdepodobností narodenia prvého dieťaťa bezdetným ženám v Česku a na Slovensku
medzi vybranými generáciami a referenčnou kohortou (1965) Zdroj údajov: Human Fertility Database
Hodnota konečnej bezdetnosti generácií žien transformujúcich svoje reprodukčné správanie
odkladaním materských štartov tak závisí nielen od úrovne tohto odkladania, ale aj od intenzity s
akou budú odložené reprodukčné zámery vo vyššom veku realizované. Ako ukazujú niektoré
analýzy (napr. Sobotka a kol. 2011, Šprocha 2014) v Česku ako aj na Slovensku hlavné slovo
z pohľadu transformácie plodnosti má odkladanie prvých detí, no zároveň platí, že prevažná časť
z nich sa ženám zo začiatku 70. rokov vo vyššom veku narodila. Zdá sa, že inak tomu nebude aj
v mladších kohortách, keďže aj v ich prípade index rekuperácie dosahoval už úroveň 70 %8 (pozri
Šprocha 2014).
Pre projekciu konečnej bezdetnosti žien narodených od konca 60. do polovice 80. rokov je preto
kľúčovou celková úroveň odkladania materských štartov a nadväzujúca intenzita s akou túto
plodnosť prvého poradia realizujú vo vyššom veku. Kým rozdiely v kumulatívnych generačných
mierach plodnosti prvého poradia medzi sledovanými kohortami a referenčnou (1965) poznáme až
do generácie 1985, index rekuperácie9 bolo potrebné modelovať. Celkovo sme pracovali s
niekoľkými projekčnými scenármi. Pomyselné mantinely predstavuje 100 % a 0 % rekuperácia,
teda situácie, keď všetky resp. žiadny z odložených reprodukčných zámerov nie je realizovaný vo
fáze rekuperácie. Ide o najmenej pravdepodobné scenáre. Ďalej pracujeme s konštantným scenárom
využívajúci úroveň rekuperácie poslednej kohorty, u ktorej tento údaj sme vedeli vyčísliť.
V podstate jeho určitou obdobou sú aj nasledujúce scenáre. Priemerný scenár pracuje s priemerom
indexu rekuperácie posledných troch generácií, pre ktoré bolo možné indikátor konštruovať. Práve
priemerný a konštantný scenár sú vzhľadom na súčasné poznatky a znalosť rekuperácie aj v iných
8 Navyše ide o kohorty 1974 – 1977, v ktorých je možné očakávať ešte určitý nárast realizovanej plodnosti.
9 Bližšie k tejto problematike pozri Sobotka a kol. 2011. Pre populáciu Česka a Slovenska bol tento koncept
aplikovaný v prácach Šprochu 2014, 2015.
157

krajinách Európy, ktoré prešli a prechádzajú transformáciou plodnosti odkladaním, ako
najpravdepodobnejšie. Tri percentuálne scenáre: 25 %, 50 % a 75 %, ukazujú ako by sa bezdetnosť
vyvíjala v sledovaných kohortách, ak by úroveň rekuperácie stabilne dosahovala príslušné hodnoty.
Prvé dva menej pravdepodobné scenáre ukazujú ako by sa mohla bezdetnosť vyvíjať, ak by proces
rekuperácie plodnosti prvého poradia bol v oboch populáciách výrazne poddimenzovaný. Tretia
úroveň sa významne približuje súčasným pozorovaným hodnotám a patrí tak medzi
pravdepodobnejšie scenáre. Výsledky projekcie znázorňujú 8 a 9.
Obrázok 8: Projekcia konečnej bezdetnosti žien Česka narodených v rokoch 1966 – 1985, rôzne scenáre
Zdroj údajov: výpočty autorov
Ako je z nich zrejmé, ak by platil scenár bez akejkoľvek rekuperácie odloženej plodnosti prvého
poradia, v Česku ako aj na Slovensku by sa konečná bezdetnosť postupne vyšplhala až k hranici 60
% v kohortách z polovice 80. rokov. Pri štvrtinovej náhrade vo vyššom veku by postupne
prekročila 45 %. Ak by rekuperovaná bola presne polovica z odložených detí prvého poradia, zo
žien narodených v polovici 80. rokov, by viac ako tretina zostala bezdetná. Posledné tri scenáre
(konštantný, priemerný a 75 %) v prípade Česka hovoria o postupnom náraste bezdetnosti na
hranicu 15 – 20 %, kým na Slovensku by sa pri ich naplnení podiel trvalo bezdetných mohol do
generácie z roku 1985 zvýšiť až na 20 – 23 %.
Obrázok 9: Projekcia konečnej bezdetnosti žien Slovenska narodených v rokoch 1966 – 1985, rôzne scenáre
Zdroj údajov: výpočty autorov
158

Záver
Generácie žien Česka a Slovenska realizujúcich svoju reprodukciu alebo aspoň jej časť v období
minulého politického režimu mali v európskom priestore pomerne nízku úroveň konečnej
bezdetnosti. Matkou sa nestalo v generáciách z konca 30. – 60. rokov približne 5 – 7 % žien
Česka a 7 – 10 % žien Slovenska. Celospoločenská transformácia po roku 1989 v dôsledku
odkladania materských štartov priniesla výrazný nárast podielu bezdetných žien v prvej polovici
reprodukčného obdobia. Podľa údajov z posledného sčítania ešte vo veku 28 rokov bola
v oboch populáciách viac ako polovica žien bezdetných, kým na začiatku 90. rokov to bolo
len približne 12 – 15 % žien. Takýto dramatický nárast bezdetnosti môže vyvolávať obavy, či sa
ešte podarí väčšine z nich stať matkou alebo celková bezdetnosť generácií žien narodených v 70.
a prvej polovici 80. rokov nadobudne dramaticky vysokú úroveň. Vzhľadom na pozorovanú mieru
rekuperácie prvých pôrodov, ako aj znalosti transformácie plodnosti odkladaním z krajín severnej
a západnej Európy, však môžeme predpokladať, že značná časť z týchto odložených materských
štartov sa zrealizuje.
Podľa výsledkov z nášho pohľadu najpravdepodobnejších scenárov projekcie (konštantný,
priemerný, 75 %) by konečná bezdetnosť v Česku mohla do generácie žien narodených v roku
1985 postupne vzrásť na úroveň 15 – 20 % (v závislosti od scenára) a na Slovensku by sa mohla
pohybovať v rozpätí 20 – 23 %. Z týchto údajov je zrejmé, že bezdetnosť v oboch populáciách ani
zďaleka nedosiahne tak dramatické rozmery, ako ukazovali niektoré prierezové ukazovatele
intenzity plodnosti, no určite sa musíme zmieriť s tým, že integrálnou súčasťou životných dráh
pomerne dôležitej časti žien v oboch krajinách sa stane bezdetnosť a materstvo už nebude tak
univerzálnym javom ako tomu bolo v kohortách žien z 30. – 60. rokov. V prípade, že by sa tieto
scenáre naplnili Česko aj Slovensko by sa v európskom priestore zaradili do skupiny krajín
s priemernou úrovňou konečnej bezdetnosti.
Bibliografia
HAJNAL, J., 1953. Age at Marriage and Proportion Marrying. Population Studies 5, 2, pp. 111 –
136.
HAJNAL, J., 1965. European marriage patterns in perspective. In: Glass D. V., Eversley D. E. C.
(eds.) Population in History. London.
KIERNAN, K. 1989. Who remains childless? Journal of Biosocoal Science. 21, pp. 387 – 398.
KONIETZKA D. – KREYENFELD M. 2007. Ein Leben ohne Kinder. Kinderlosigkeit in
Deutschland. Wiesbaden: VS Verlag für Sozialwissenchften.
ROWLAND T. D. 1998. Cross-National Trends in Childlessness. Working Papers in Demography
No. 73., Canberra: Demography and sociology program. Research School of Social Science. The
Australian National University.
ROWLAND T. D. 2007. Historical Trends in Childlessness. Journal of Family Issues. Vol. 28, 10,
pp 1311 – 1337.
SOBOTKA T. 2004. Postponement of childbearing and low fertility in Europe. Amsterdam: Dutch
University Press.
SOBOTKA, T. 2005. Childlessness societes? Trends and projections of childlessness in Europe
and the United States. In: Population Association of America 2005 Annual Meeting Program.
Philadelphia, Pennsylvania March 31 – April 2, 2005.
159

SOBOTKA, T. 2006. Bezdětnost v České republice. In: Hamplová Dana, Šalamounová Petra,
Šamanová Gabriela (eds.): Životní cyklus. Sociologické a demografické perspektivy. Praha:
Sociologický ústav AV ČR, s. 60 – 78.
SOBOTKA, T., ZEMAN, K., LESTHAEGHE, R., FREJKA, T. 2011. Postponement and
recuperation in cohort fertility: New analytical and projection methods and their application. In.
European Demographic Research Papers 2‒2011. Vienna: Vienna Institute of Demography. 86 pp.
ŠPROCHA, B. 2015. Transformácia generačnej plodnosti na Slovensku. Odkladanie a rekuperácia
pôrodov v generačnej perspektíve. Slovenská štatistika a demografia, 25, 2, s. 14 - 32
ŠPROCHA, B. 2014. Odkladanie a rekuperácia plodnosti v kohortnej perspektíve v Českej
republike a na Slovensku. Demografie, 56, 3, s. 219 – 233.
TOULEMON, L. 1996. Very few couples remain voluntarily childless. Population: An English
Selection, 8, pp. 1 – 28.
VAN DE KAA, D. J. 1987. Europe´s second demographic transition. Population Bulletin 42, 1.
Autori
RNDr. Branislav Šprocha, Ph.D.
INFOSTAT – Výskumné demografické centrum v Bratislave
branislav.sprocha@gmail.com
PhDr. Anna Šťastná, Ph.D.
Katedra demografie a geodemografie
Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy v Praze
anna.stastna@natur.cuni.cz
RNDr. Luděk Šídlo, Ph.D.
Katedra demografie a geodemografie
Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy v Praze
ludek.sidlo@gmail.com
160