ÚVOD
„Premýšľam, či medicína je aj moje poslanie. Cítim, že potrebujem byť celý život v kontakte s ľuďmi a pomáhať im. Zaujíma ma biológia, ľudské telo. Bola som na DOD a bola som uchvátená anatomickým múzeom. Ale stále to zvažujem, lebo ako vieme, nie je to sranda a ja sa obávam či by som to zvládala. Také náročné povolanie. Či to ozaj je moja cesta, stále ma to mučí, som hrozne nerozhodná a chcem mať istotu. Každý večer sa modlím, aby mi Pán naznačil, že čo je moja cesta, pretože moje srdce túži naplniť jeho dielo, nech je akékoľvek. Ďakujem za každú rozumnú odpoveď a úprimnú snahu poradiť.“ (Mccaffe, 2016, neupravené)
Spokojnosť jednotlivca s jeho kariérou je jedným z dôležitých aspektov osobného šťastia. Rozhodovanie sa ohľadom kariéry je pre adolescentov príležitosťou k nasmerovaniu svojho života k potencionálnej životnej spokojnosti. Podľa štatistík OECD za rok 2011 strávi priemerný Slovák 36% dňa prácou. Práca a spokojnosť s prácou sú dôležitými aspektmi celkovej životnej spokojnosti. Pre adolescentov predstavuje kariérové rozhodovanie dôležitú výzvu. Majú za sebou prvé rozhodnutie z konca štúdia na základnej škole. Toto rozhodovanie je často silnejšie vedené druhými významnými ľuďmi (najmä rodičmi), prípadne je rozhodnutie o špecializácii odložené prostredníctvom výberu gymnázia. Adolescenti sú opätovne konfrontovaní s kariérovým rozhodovaním počas stredoškolského štúdia. Významným obdobím, najmä u žiakov gymnázií súvisiace s kariérovým rozhodovaním, sú posledné dva ročníky stredoškolského štúdia, kedy si vyberajú profiláciu maturitných predmetov a následne zvažujú svoje budúce smerovanie v štúdiu či prechod na trh práce. Podľa štatistiky Centra vedecko-technických informácií SR ukončilo v roku 2017 gymnaziálne štúdium 12 086 absolventov a 32 071 absolvovalo štúdium na stredných odborných školách a konzervatóriách (Štatistická ročenka, 2018). Z týchto štatistík vyplýva, že až 44 157 adolescentov mohlo byť v uplynulom roku v nejakom rozsahu konfrontovaných s rozhodnutím ohľadom ich kariéry. Z absolventov gymnázia pokračovalo vo vysokoškolskom štúdiu od akademického roka 2017/18 10 499 žiakov. Z absolventov stredných odborných škôl a konzervatórií pokračovalo vo vysokoškolskom štúdiu 10 647 žiakov (Štatistická ročenka, 2018). 87% absolventov gymnázií a 33% absolventov stredných odborných škôl a konzervatórií pokračovalo v tom istom roku vo vysokoškolskom štúdiu. Celkovo je to približne 48% absolventov stredoškolského štúdia, ktorí si realizovali kariérové rozhodnutia ohľadom ich vysokoškolského štúdia.
S kariérovým rozhodovaním adolescentov sa môže spájať viacero ťažkostí i napriek tomu, že možnosť voľby sa spája so slobodou. Veľa ľudí uprednostňuje situáciu, kedy majú k dispozícii veľký počet možností. Napriek tomu platí, že ak majú ľudia k dispozícii veľa možností, je menej pravdepodobné, že sa budú vedieť rozhodnúť. A ak sa rozhodnú, budú so svojou voľbou menej spokojní (Iyengar & Lepper, 2000). Čím viac možností majú na výber, tým väčšie budú mať očakávania, že sa im podarí nájsť dokonalé rozhodnutie. Taktiež však platí, že čím viac možností majú jednotlivci na výber, tým menšia je pravdepodobnosť, že sa im podarí vybrať tú najlepšiu alternatívu. Po rozhodnutí, keď bol k dispozícii veľký počet možností, sa často zvyšuje neistota ohľadom správnosti voľby nasledovaná pocitom sklamania a uvažovaním o nevybraných možnostiach (Schwartz, 2004). Náročnosť rozhodovania sa dotýka i kariérového rozhodovania adolescentov.
Ťažkosti v kariérovom rozhodovaní často vytvárajú prekážky pre optimálne rozhodovanie sa adolescentov. Predstavujú neželanú súčasť riešenia kariérového problému a môžu viesť k zlyhaniu v procese kariérového rozhodovania. Technické, sociologické a ekonomické zmeny posledných rokov vytvorili zložitý svet, v ktorom sa sťažuje schopnosť adolescentov zodpovedať si otázky o tom, kým chcú byť v oblasti sveta práce a čo budú robiť v meniacom sa svete práce (Di Fabio, Palazzeschi, Levin & Gati, 2015).
V predkladanej monografii sa zameriavam na kariérové rozhodovanie adolescentov. Napriek tomu, že sa môže javiť ako prirodzené popisovať a analyzovať kariérové rozhodovanie adolescentov z perpektívy teórií rozhodovania, tento prístup nebol adoptovaný v kariérovom poradenstve ako dominantný teoretický rámec. V oblasti kariérového poradenstva dominujú teórie kariérového vývinu, ktoré sa zameriavajú na vývinové okolnosti, v rámci ktorých sa kariérové rozhodovanie uskutočňuje. Tieto vývinové okolnosti zahrňujú zmeny, ktoré nástávajú v preferenciách jednotlivca, kariérovú zrelosť a adaptabilitu, a dopady týchto zmien na kariérové rozhodovanie. Druhý dominujúci prístup v kariérovom poradenstve reprezentuje model zhody medzi osobnosťou a prostredím („Person-Environment Fit“). Tento prístup sa zameriava na zhodu medzi jednotlivcom a jeho prostredím, a teda na dôsledky procesu kariérového rozhodovania (Gati & Tal, 2008). Cieľom predkladanej monografie je poskytnúť čitateľovi informácie objasňujúce proces kariérového rozhodovania adolescentov, a tým rozšíriť poznanie o jedinečných črtách rozhodovacieho procesu v oblasti kariéry u adolescentov. Na proces kariérového rozhodovania budem nahliadať z dvoch dominantných perspektív. Prvou perspektívou budú ťažkosti, ktoré sa u adolescentov spájajú s kariérovým rozhodovaním. Druhou perspektívou budú strátegie, ktoré adolescenti používajú pri realizácii kariérových rozhodnutí. Porozumenie procesuálnej stránke kariérového rozhodovania adolescentov predstavuje z môjho pohľadu dôležitý faktor pri kariérovom poradenstve. Identifikovanie jedinečnej konštelácie ťažkostí z hľadiska aktuálnej fázy kariérového rozhodovania, ako i identifikovanie adaptívnych a maladaptívnych stratégií používaných pri kariérových rozhodnutiach, môže vytvárať priestor pre zacielenejšie a efektívnejšie intervencie kariérových poradcov a psychológov. Druhým cieľom monografie je zdôrazniť relatívne silný podiel osobnostných a emočných faktorov pri realizácii kariérových rozhodnutí adolescentmi. Budem predkladať argumenty podložené výskumnými zisteniami, že niektoré temperamentové osobnostné črty môžu vytvárať predispozíciu k ťažkostiam v kariérovom rozhodovaní a k používaniu adaptívnych, ale i maladaptívnych stratégií kariérového rozhodovania. Zároveň však vyzdvihnem význam viacerých osobnostných čŕt a kompetencií, ktoré pod strešným označením ako emočná inteligencia, môžu facilitovať využívanie adaptívnych stratégií kariérového rozhodovania. Adolescenti sú v procese rozhodovania citliví voči emočným vplyvom a vplyvom sociálneho prostredia. Výskum emočných a sociálnych kompetencií vytvára významný príspevok k rozvoju adaptívneho kariérového rozhodovania. Monografia prináša analýzu zahraničných výskumných zistení, ako i prezentáciu vlastných výskumných zistení na vzorkách žiakov slovenských stredných a vysokých škôl ohľadom ich ťažkostí v kariérovom rozhodovaní, preferovaných stratégiách kariérového rozhodovania, ako i viacerých osobnostných a emočných korelátov procesu rozhodovania sa adolescentov.
V prvej kapitole po zadefinovaní kľúčových konceptov týkajúcich sa kariérového rozhodovania adolescentov priblížim špecifiká rozhodovania sa adolescentov z ontogenetického hľadiska vzhľadom na charakteristiky ich spôsobov myslenia, formovania identity, hodnoty, ale i ich vnímanie rizika, toleranciu k neistote a najmä ovplyvniteľnosť ich rozhodovania emočnými stavmi a vrstovníkmi.
Druhá kapitola predstavuje náčrt vývoja prístupu k rozhodovaniu ako k fenoménu medziodborového záujmu. Od päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa stala problematika rozhodovania predmetom skúmania matematikov, štatistikov a ekonómov. Vznikali tzv. normatívne teórie rozhodovania, ktoré sa snažili nastaviť etalón logicky optimálneho rozhodovania. Reálne experimentálne pokusy však spozorovali, že ľudia sa pri rozhodovaní neriadia prísnymi zákonmi logiky. I keď nie sú ľudia pri rozhodovaní primárne iracionálni, ich racionalita je obmedzená (Simon, 1955). Pod vplyvom výskumu pôsobenia heuristík boli popísané viaceré sklony ku kognitívnym omylom v procese posudzovania a rozhodovania. Priblížim vybrané heuristiky a zasadím ich do kontextu kariérového rozhodovania. Poznanie kognitívnych omylov, ktorých sa ľudia systematicky v procese rozhodovania dopúšťajú pod vplyvnom automatických procesov spracovávania informácií, pokladám za podstatnú súčasť poznania odborníkov venujúcich sa kariérovému poradenstvu. Približujem i alternatívny prístup k nazeraniu na význam heuristík v procese rozhodovania. Adaptívne heuristiky môžu slúžiť k efektívnejšiemu rozhodovaniu ohľadom kariéry. Vychádzajúc z princípu „menej je viac“ vytvárajú adaptívne heuristiky priestor pre realizáciu dostatočne dobrých (i keď možno nie úplne ideálnych) rozhodnutí spôsobom, ktorý rešpektuje kognitívne a iné limity bežného človeka. V oblasti aplikácie poznatkov heuristík a sklonov ku kognitívnym chybám do kariérového rozhodovania aktuálne absentuje empirický výskum. Verím, že v tejto oblasti bude nadväzovať ďalší výskum kognitívnych omylov v procese kariérového rozhodovania, ako i vytváranie postupov pre kariérové rozhodovanie využívajúce adaptívne heuristiky. Jedným z nich, ktorý predstavím, je model Preskríning-Hĺbková explorácia-Voľba (PIC- Prescreening, In-depth exploration, and Choice), ktorý ponúka preskriptívny pohľad na kariérové rozhodovanie.
V tretej kapitole sa zameriavam na ťažkosti v kariérovom rozhodovaní sa adolescentov. Prezentujem dva prístupy, ktoré odlišujú vývinovú nerozhodnutosť a nerozhodnosť ako osobnostnú črtu. Vývinovú nerozhodnutosť približujem prostredníctvom Taxonómie ťažkostí v kariérovom rozhodovaní pochádzajúcu od Gatiho, Krauszovej a Osipowa (1996), ktorá odlišuje ťažkosti v kariérovom rozhodovaní charakterizované nepripravenosťou na kariérovú voľbu, nedostatočné informácie a nekonzistentné informácie ako výsledok konfliktov. K tejto problematike prezentujem výsledky vlastného výskumu výskytu ťažkostí v kariérovom rozhodovaní žiakov slovenských stredných škôl. Následne sa zaoberám emočnými a osobnostnými aspektami ťažkostí v kariérovom rozhodovaní. Sakaová, Gati a Kelly (2008) vypracovali Taxonómiu emočných a osobnostných aspektov ťažkostí v kariérovom rozhodovaní, ktorá odlišuje pesimistické pohľady, úzkosť a identitu a sebaobraz ako kľúčové osobnostné a emočné zdroje ťažkostí v kariérovom rozhodovaní.
V štvrtej kapitole presuniem pozornosť na štýly a stratégie kariérového rozhodovania. Vychádzam z procesného prístupu k rozhodovaniu, kde sa nenahliada na kariérové rozhodovanie z hľadiska jeho dôsledkov. Za kľúčový determinant pozitívnych dôsledkov kariérového rozhodovania je považovaný adaptívny proces kariérového rozhodovania. Stručne povedané, ak sa adolescenti budú rozhodovať adaptívnymi spôsobmi, zvyšujú si pravedepodobnosť pozitívnych dôsledkov rozhodovania. Podrobnejšie predstavím Profil kariérového rozhodovania Gatiho, Landmanovej, Davidovitchovej, Asulin-Peretzovej a Gadassiovej (2012), výsledky nášho výskumu o preferovaných stratégiách kariérového rozhodovania sa slovenských žiakov stredných škôl a podporím tento model výsledkami vlastného výskumu vzhľadom na spokojnosť a prežívanú ľútosť nad kariérovým rozhodovaním sa adolescentov.
Piata kapitola je venovaná osobnostným korelátom kariérového rozhodovania. Vychádzam z modelu osobnosti podľa Veľkej päťky, ktorý je relatívne akceptovaným modelom zoskupenia piatich osobnostných čŕt. Sumarizujeme výskumné zistenia o vzťahu osobnostných čŕt – Neurotizmu, Extraverzie, Otvorenosti, Prívetivosti a Svedomitosti – k rozličným aspektom rozhodovania. Následne výskumne overujem súvislosť uvedených osobnostných čŕt k ťažkostiam v kariérovom rozhodovaní, ako i k používaniu adaptívnych a maladaptívnych stratégií kariérového rozhodovania žiakmi stredných škôl. Mojím cieľom je poukázať na dispozíciu emočne labilnejších, introvertnejších a menej svedomitých adolescentov k prežívaniu viacerých ťažkostí v kariérovom rozhodovaní, ako i ich tendenciu k používaniu maladaptívnych štýlov kariérového rozhodovania. Tieto výsledky zároveň zdôrazňujú výrazný podiel emócií pri (nielen) kariérovom rozhodovaní.
Šiesta kapitola predstavuje problematiku emočnej inteligencie v kontexte kariérového rozhodovania. Aktuálne sa vďaka neuropsychologickým výskumom dozvedáme viac o pôsobení emócií na rozhodovanie (viac napr. v našich predchádzajúcich publikáciách Jurišová & Pilárik, 2012; Pilárik, 2016; Jurišová, 2016; Šlepecký, Kotianová, Chupáčová, & Pavlov, 2016; Gallová, 2016). Tieto poznatky zasadzujeme do kontextu kariérového rozhodovania prostredníctvom konceptu emočnej inteligencie. V prvom rade popisujem viaceré pohľady na emočnú inteligenciu a výskumné zistenia ohľadom súvislosti emočnej inteligencie ku kariérovému rozhodovaniu. Prezentujem výsledky výskumov, ktoré podporujú významnú rolu vnímanej a črtovej emočnej inteligencie v kariérovom rozhodovaní.
V záverečnej siedmej kapitole ponúkam niekoľko námetov vyplývajúcich z predchádzajúcich poznatkov a výskumných zistení pre kariérové poradenstvo. Zameriavam sa na potrebu rozvíjať programy na predchádzanie kognitívnym chybám v kariérovom rozhodovaní. Poukazujem na možnosť identifikovať adolescentov so zvýšeným rizikom k ťažkostiam v kariérovom rozhodovaní prostredníctvom poznania štruktúry ich osobnostných čŕt. Podrobnejší rozbor emočných a osobnostných zdrojov ťažkostí v kariérovom rozhodovaní, ako i posúdenie individuálneho profilu stratégií kariérového rozhodovania ponúkajú informácie pre presnejšie zacielenie kariérových intervencií a psychologického poradenstva. V neposlednom rade poukazujem na koncept emočnej inteligencie, ktorý vytvára prostredníctvom rozvoja emočných a sociálnych kompetencií základňu pre zvyšovanie kvality rozhodovacieho procesu pri kariérových voľbách.
Verím, že nasledujúce riadky ponúknu čitateľovi nové informácie o procese kariérového rozhodovania sa adolescentov. Zároveň si uvedomujem limity predkladaných tém, ktoré sú primárne zamerané na osobnostné a emočné aspekty kariérového rozhodovania adolescentov. Toto užšie zameranie považujem za prirodzený dôsledok toho, že svoje závery zakladám na svojich (prip. realizovaných v spoluautorstve) výskumných štúdiách. Dúfam, že si monografia nájde svojich priaznivcov u odbornej verejnosti, ale inšpirácie môžu nachádzať i kariéroví poradcovia, poradenskí psychológovia, pedagógovia poskytujúci poradenstvo žiakom, ako i rodičia a samotní adolescenti zažívajúci ťažkosti pri svojom rozhodovaní.