Sexuálne zneužívanie detí: slabiny trestnoprávnych postupov a návrhy k ich eliminácii.

Abstract

Príspevok približuje identitu niektorých problémov spätých s objasňovaním, vyšetrovaním a stíhaním prípadov sexuálneho zneužívania detí - zvlášť pokiaľ ide o tie prípady, kde páchateľom je osoba, ktorá je vo vzťahu k dieťaťu osobou blízkou. Za kľúčové determinanty možných zlyhaní v riešení predmetnej problematiky autorka považuje: 1. absenciu špecializovaného vzdelávania dotknutých profesií, 2. fokus na vyšetrovanie vierohodnosti obetí bez náležitého zohľadnenia tzv. kontraintuitívnych reakcií, 3. nedostatočnú ochranu práv (a absentujúce právne zastúpenie) maloletých obetí incestu, 4. legislatívne limity pre možnosť využitia mediácie medzi obeťami a páchateľmi aj pri takto závažných deliktoch.

Full text

MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
2
Autori:
JUDr. Monika Hullová, PhD., JUDr. Radovan Blažek, PhD., JUDr. Bystrík Šramel, PhD., doc.
JUDr. Margita Prokeinová, PhD., Assistant Petya Mitreva, PhD., JUDr. Jana Tadanaiová, doc.
Dr Jacek Dworzecki, PhD., Mgr. Ing. Vladimír Gajdičiar, JUDr. Dominika Strigáčová, PhD., doc.
ThDr. Mgr. Slávka Karkošková, PhD., doc. JUDr. Dušan Korgo, PhD., Mgr. Ing. Ingrid
Dingelstad-Franková, doc. JUDr. Lucia Kurilovská, PhD., plk. Ing. Stanislav Šišulák, PhD., JUDr.
Lýdia Zemandlová, CSc., JUDr. Dominik Škohel, doc. RNDr. Soňa Masnicová, PhD., doc. RNDr.
Radoslav Beňuš, PhD., JUDr. Magdaléna Krajníková, PhD., prof. JUDr. Mgr. Jana Viktoryová,
PhD., JUDr. Jaroslav Blatnický, PhD., JUDr. Ján Palarec, Mgr. Daniela Borzová, JUDr. Miloš
Dankovič, PhD., JUDr. Vladimír Zuščin, PhD., Mgr. Ivan Bacigál, RNDr. Tatiana Hajdúková,
PhD., PhDr. Viera Trusková, PhD., Mgr. Michaela Kiššová
Odborní garanti konferencie:
doc. JUDr. Lucia Kurilovská, PhD.
doc. JUDr. Štefan Kočan, PhD.
prof. JUDr. Mgr. Jana Viktoryová, PhD.
JUDr. Karol Líška
Mgr. Michal Ondrkal
Organizační garanti konferencie:
JUDr. Monika Hullová, PhD. (vedúca autorského kolektívu)
JUDr. Jaroslav Rapčan, PhD.
JUDr. Michal Marko, PhD.
JUDr. Jana Tadanaiová
Recenzenti:
doc. Ing. Pavol Augustín, CSc.
prof. Ing. Miroslav Lisoň, PhD.
Zborník editovala/zostavila:
JUDr. Monika Hullová, PhD.
ISBN 978 - 80 - 8054 - 647 - 2
EAN 9788080546472

MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
3
AKADÉMIA POLICAJNÉHO ZBORU V BRATISLAVE
KATEDRA KRIMINÁLNEJ POLÍCIE
Zborník
vedeckých štúdií a odborných článkov
z medzinárodnej virtuálnej vedeckej konferencie na tému
MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ
FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
Monika HULLOVÁ (ed.)
Bratislava 2015

MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
4
Obsah
Predslov ................................................................................................................................................... 5
EFEKTÍVNOSŤ SYSTÉMU PRÁVNEJ ÚPRAVY KONTROLY DETSKEJ PORNOGRAFIE.................................... 8
DETSKÁ PORNOGRAFIA NA INTERNETE A MOŽNOSTI BOJA PROTI NEJ ................................................ 28
OPATRENIA PROTI MRAVNOSTNEJ KRIMINALITE Z POHĽADU ODPORÚČANIA VÝBORU MINISTROV
ČLENSKÝM ŠTÁTOM RADY EURÓPY Č. R (91) 11 ................................................................................... 44
SANKCIONOVANIE MLADISTVÝCH PÁCHATEĽOV VO SFÉRE MRAVNOSTNEJ KRIMINALITY .................. 53
COMBATING MORALITY CRIMES BASED ON DISCRIMINATORY GROUNDS IN THE EUROPEAN UNION
(CRIMINAL LAW ASPECTS) ..................................................................................................................... 62
OBCHODOVANIE S ĽUĎMI ZA ÚČELOM SEXUÁLNEHO VYKORISŤOVANIA V CELOEURÓPSKOM
MERADLE ............................................................................................................................................... 69
SELECTED INSTITUTIONS AGAINST A HUMAN TRAFFICKING CRIME IN POLAND - INTRODUCTION TO
THE ISSUE .............................................................................................................................................. 76
HMOTNOPRÁVNA ÚPRAVA KOMERČNÉHO SEXUÁLNEHO ZNEUŽÍVANIA A SEXUÁLNEHO
VYKORISŤOVANIA VO VYBRATÝCH KRAJINÁCH ..................................................................................... 91
SEXUÁLNE ZNEUŽÍVANIE DETÍ : SLABINY TRESTNOPRÁVNYCH POSTUPOV A NÁVRHY K ICH ELIMINÁCII
............................................................................................................................................................. 106
TRESTNOPRÁVNE RIEŠENIA OKOLNOSTÍ TÝKAJÚCICH SA PROSTITÚCIE.............................................. 120
LEGALISATION OF PROSTITUTION IN A SOCIETY: DYNAMICS OF A SEX INDUSTRY AND TRAFFICKING IN
HUMAN BEINGS ................................................................................................................................... 126
LIMITY SEXUÁLNEHO SPRÁVANIA V PROSTREDÍ INTERNETU .............................................................. 137
HISTORICKÉ ASPEKTY PROSTITÚCIE ..................................................................................................... 146
MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA A INTERNET .......................................................................................... 154
VYUŽITIE ANTROPOLOGICKÝCH METÓD PRI POSUDZOVANÍ VEKU V PRÍPADOCH DETSKEJ
PORNOGRAFIE ..................................................................................................................................... 161
DOKAZOVANIE MRAVNOSTNÝCH TRESTNÝCH ČINOV - VÝSKUMNÉ PROJEKTY .................................. 169
VÝSLUCH DIEŤAŤA AKO OBETE MRAVNOSTNEJ KRIMINALITY ............................................................ 178
SEXUÁLNE ZNEUŽÍVANIE DETÍ : VZORCE KONTRAINTUITÍVNYCH REAKCIÍ OBETÍ ............................... 191
VYHĽADÁVANIE, DOKUMENTOVANIE A ZAISŤOVANIE VYBRANÝCH DRUHOV KRIMINALISTICKÝCH
STÔP PRE POTREBY OBJASŇOVANIA MRAVNOSTNÝCH TRESTNÝCH ČINOV ....................................... 207
VYUŽITIE VIRTUÁLNEJ KOMUNIKÁCIE CEZ INTERNET AKO PROSTRIEDOK KU SEXUÁLNEMU
ZNEUŽÍVANIU DETÍ .............................................................................................................................. 222
SEXUÁLNE ZNEUŽÍVANIE DETÍ : RÁMCE A LIMITY KLINICKO-PSYCHOLOGICKÝCH SÚDNOZNALECKÝCH
POSUDKOV .......................................................................................................................................... 227
PRÍSTUPY ŠTÁTOV K PROSTITÚCII Z KRIMINOLOGICKÉHO HĽADISKA ................................................. 239

MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
106
Slávka KARKOŠKOVÁ
SEXUÁLNE ZNEUŽÍVANIE DETÍ : SLABINY TRESTNOPRÁVNYCH
POSTUPOV A NÁVRHY K ICH ELIMINÁCII
Anotácia: Príspevok približuje identitu niektorých problémov spätých s objasňovaním, vyšetrovaním a stíhaním
prípadov sexuálneho zneužívania detí - zvlášť pokiaľ ide o tie prípady, kde páchateľom je osoba, ktorá je vo
vzťahu k dieťaťu osobou blízkou. Za kľúčové determinanty možných zlyhaní v riešení predmetnej problematiky
autorka považuje: 1. absenciu špecializovaného vzdelávania dotknutých profesií, 2. fokus na vyšetrovanie
vierohodnosti obetí bez náležitého zohľadnenia tzv. kontraintuitívnych reakcií, 3. nedostatočnú ochranu práv (a
absentujúce právne zastúpenie) maloletých obetí incestu, 4. legislatívne limity pre možnosť využitia mediácie
medzi obeťami a páchateľmi aj pri takto závažných deliktoch.
Abstract: The paper points to identity of some of the problems associated with the detection, investigation and
prosecution of cases of child sexual abuse - especially as regards the cases where the perpetrator is a person
closely related to the child. As key determinants of possible failures in addressing the issues the author
considers: 1. lack of specialized training of the professionals, 2. focus on investigating victim’s credibility without
sufficient regard to so called counterintuitive reactions, 3. absent legal representation and lack of protection of
rights of underage victims of incest, 4. legislative limits regarding the possibility of using mediation between
victims and offenders even in such serious offenses.
Kľúčové slová: sexuálne zneužívanie detí (CSA), špecializované vzdelávanie, kontraintuitívne reakcie obetí, práva
maloletého poškodeného, restoratívna justícia
Key words: child sexual abuse (CSA), specialized education, counterintuitive reactions of victims, rights of child
victim, restorative justice
ÚVOD
Sexuálne zneužívanie detí (ďalej len „CSA“, z angl. Child Sexual Abuse) sa zaradzuje
medzi obzvlášť závažné sociálno-patologické javy. Z hľadiska porušenia právnych noriem je
CSA trestným činom, zatiaľ čo z hľadiska intenzity psychickej záťaže ide o špecifickú traumu,
pri ktorej je proces psycho-sociálneho zotavovania obetí obzvlášť náročný. Spôsob, akým sa
laické i profesionálne okolie s prípadmi CSA vysporiadáva, neraz napĺňa atribúty sekundárnej
viktimizácie obetí. Vzhľadom na tieto skutočnosti obetiam CSA prináleží status zvlášť
zraniteľných obetí
174
, z ktorého im vyplýva nárok na osobitnú úroveň ochrany a podpory vo
všetkých štádiách trestnoprávneho konania, ako i po jeho skončení. V nasledujúcich častiach
príspevku sa budeme podrobnejšie zaoberať vybranými faktormi, ktoré sa spolupodieľajú na
sekundárnej viktimizácii obetí CSA a zároveň načrtneme východiská prevencie.
ABSENCIA ŠPECIALIZOVANÉHO VZDELÁVANIA ZAANGAŽOVANÝCH PROFESIÍ
V každej pomáhajúcej profesii platí, že základným predpokladom naplnenia etického
princípu nepoškodiť klienta je profesionálna kompetencia.
175
Zároveň platí, že čím
závažnejším problémom jedinec trpí, tým väčšmi stúpajú nároky na profesionálnu
kompetenciu pracovníkov, ktorí s danou problematikou prichádzajú do kontaktu. Nie je
preto prekvapivé, že viaceré medzinárodné dokumenty apelujú na to, aby všetci pracovníci,
174
Porovnaj: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ, bod 38, 55-57, čl. 22. Do novembra 2015 je
SR povinná túto smernicu implementovať do svojho právneho systému a do praxe.
175
Porovnaj: GRADY, M. D. a STROM-GOTTFRIED, K. No Easy Answers : Ethical Challenges Working with Sex
Offenders, s. 20.

MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
107
ktorí prichádzajú do styku s obeťami CSA absolvovali špecializované vzdelávanie
v predmetnej problematike.
176
Cossins konštatuje, že je ťažké konceptualizovať všetky konkrétne problémy a črty
súvisiace s odpoveďou systému trestnej justície voči CSA a pochopiť ako je v porovnaní s
inými zločinmi tento zločin unikátny. Pravdou však je, že výskumy odhalili množstvo
špecifických čŕt tohto zločinu a traumy
177
a preto je potrebné, aby došlo k užšiemu
prepojeniu medzi touto poznatkovou základňou a trestným stíhaním zločinov CSA. Špecifické
črty CSA vyžadujú jedinečne odlišnú odpoveď (uniquely different response) systému trestnej
justície – takú, ktorá reflektuje a nie ignoruje tieto črty.
178
Medzi hlavné črty prípadov CSA
možno zaradiť najmä:
1. Obeť je zvyčajne jediným svedkom a navyše svedkom, ktorý je spravidla vystavený
masívnej manipulácii (a umlčiavaniu) zo strany páchateľa i zo strany okolia.
2. Nízky vek obete, ktorý môže byť zneužitý na podkopanie dôveryhodnosti jej
výpovede napriek tomu, že dieťa je práve kvôli svojmu veku zraniteľnejším voči
sexuálnej viktimizácii a má právo na osobitnú úroveň ochrany.
3. Nedostatok forenzných dôkazov - dokonca i v prípadoch, kde došlo k penetrácii
nemusia byť prítomné medicínske dôkazy (vzhľadom na pružnosť tkanív a rýchle
hojenie).
4. Kontraintuitívne reakcie (primárnych i sekundárnych) obetí - teda reakcie, ktoré
nezodpovedajú očakávaniam priemerného človeka ohľadne toho, ako by obeť mala
správne alebo logicky reagovať. Reakcie obetí CSA sú vzhľadom na kontext situácie a
mechanizmy traumy nanajvýš opodstatnené, no priemerný človek (z radov laikov i
profesionálov) nemá vedomosti o špecifikách traumy CSA a preto hodnotí správanie
obetí predpojato.
5. Viacnásobné útoky, teda skutočnosť, že CSA sa môže odohrávať v priebehu dní,
týždňov, mesiacov, rokov. Kvôli množstvu útokov môže byť pre dieťa ťažké pamätať si
presné detaily každého individuálneho útoku.
6. Dôraz na dôveryhodnosť dieťaťa - kombinácia kontraintuitívnych reakcií, chýbajúci
svedkovia a/alebo forenzné dôkazy, vedie k tomu, že spochybňovanie
dôveryhodnosti poškodeného je jadrom obrany obvineného.
179
Nedostatočná vedomostná výbava a predsudky bývajú kameňom úrazu v riešení
prípadov CSA. V rámci SR dosiaľ neexistuje žiadne systematické vzdelávanie vyšetrovateľov,
prokurátorov, sudcov, súdnych znalcov ani sociálnych pracovníkov (pôsobiacich
na oddeleniach sociálnoprávnej ochrany v rámci úradu práce sociálnych vecí a rodiny - ďalej
len „ÚPSV aR“), ktoré by sa zameriavalo špecificky na problematiku CSA, a ktoré by dávalo
predpoklad tomu, že postupy aplikované v praxi nie sú v rozpore s aktuálnym stavom
poznania predmetnej problematiky vo vedeckom a odbornom svete.
Absentujúce špecializované vzdelávanie zaangažovaných profesií sa premieta do
procesu zhromažďovania i vyhodnocovania dôkazov. Najmä hodnota najdôležitejšieho
dôkazu (výsluchu maloletej obete) je mnohokrát zmarená preto, že boli uplatnené
176
Porovnaj: Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním,
2007, čl. 34, Smernica Európskeho parlamentu a rady 2011/92/EÚ, čl. 23 ods. 3.
177
Vo vedeckom svete (ktorého pracovným jazykom je angličtina) je problematika CSA kontinuálne skúmaná už
štyri desaťročia.
178
Porovnaj: COSSINS, A. Prosecuting Child Sexual Assault Cases, čl. 10.
179
Porovnaj: COSSINS, A. Prosecuting Child Sexual Assault Cases, 2006; Porovnaj tiež: The Crown Prosecution
Service : Guidelines on Prosecuting Cases of Child Sexual Abuse, 2013.

MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
108
neadekvátne postupy vypočúvania. V niektorých prípadoch je dokonca maloletým obetiam
odopierané právo vypovedať. Vzhľadom na absentujúcu metodiku postupov (chýbajúce
protokoly) nie sú dôkazy k predmetným kauzám vyhľadávané systematicky a komplexne.
Kritériá kladené na ustanovovanie súdnych znalcov v prípadoch CSA sú veľmi všeobecné,
znalci nešpecializujúci sa na predmetnú problematiku môžu byť sami nositeľmi predsudkov
a produkovať posudky, ktoré k objektívnemu objasneniu jednotlivých prípadov nepomôžu.
180
Nedostatočné vedomosti o problematike CSA, zvlášť neznalosť kontraintuitívnych reakcií
môže byť živnou pôdou pre predpojaté posudzovanie jednotlivých prípadov.
FOKUS NA VYŠETROVANIE VIEROHODNOSTI OBETÍ BEZ NÁLEŽITÉHO ZOHĽADNENIA TZV.
KONTRAINTUITÍVNYCH REAKCIÍ
Ku kontraintuitívnym reakciám obetí patrí predovšetkým: a) „pasivita“ obetí, b)
oneskorené oznámenia, c) nekonzistentná výpoveď, d) odvolanie výpovede, e) pozitívne
postoje k páchateľovi, f) absentujúce symptómy traumy a g) nekonzistentné reakcie
protektívneho rodiča. Pre náležité objasnenie týchto fenoménov nestačí ich stručný výpočet
ani strohá charakteristika. Podrobnému popisu kontraintuitívnych reakcií sa venujeme v
nasledujúcom príspevku (na ktorý čitateľa týmto odporúčame).
Na tomto mieste si dovolíme iba zdôrazniť, že vzorce kontraintuitívnych reakcií
181
môžu byť pri nesprávnom nazeraní zneužité ako dôkaz o nedôveryhodnosti primárnej obete
CSA, resp. oznamovateľa trestného činu (ako sekundárnej obete). Avšak vzorce
kontraintuitívnych reakcií môžu vskutku poukazovať na opak a môžu byť vnímané ako
podpora podozrení z CSA, v neposlednom rade preto, že tieto vzorce sú u obetí CSA
pomerne časté. Pri posudzovaní prípadu by polícia a prokurátori mali sústrediť pozornosť
skôr na celkovú dôveryhodnosť obvinenia, než sústrediť sa primárne na dôveryhodnosť a
reliabilitu dieťaťa. Experti na problematiku CSA by mali byť prizvaní ako konzultanti, aby
vysvetlili orgánom činných v trestnom konaní (ďalej len „OČvTK“) reakcie obete. Pri
opomenutí tohto kroku môže OČvTK chýbať náležitý kontext pre posúdenie dôveryhodnosti
obete a budú pristupovať k dôkazom zo strany obete s neopodstatneným skepticizmom.
182
Jednou z prekážok úspešného stíhania prípadov CSA je prechovávanie mýtov
(predpokladov nezakladajúcich sa na realite). Primárnym cieľom svedectva experta je preto
vyvrátenie týchto mýtov.
183
Svedectvo experta o kontraintuitívnych reakciách má kritický
význam - môže zohrať dôležitú rolu v rehabilitovaní dôveryhodnosti dieťaťa.
184
185
Pre tých,
ktorí posudzujú prípad CSA je dôležité počuť z viacerých zdrojov, že správanie obete je
180
Porovnaj: KARKOŠKOVÁ, S. Problematika podozrení/obvinení zo sexuálneho zneužívania detí v kontexte
rozhodovania o úprave styku rodičov a maloletých detí, s. 957-979.
181
Zoznam vzorcov kontraintuitívnych reakcií uvedený v texte vyššie nie je vyčerpávajúci.
182
Porovnaj: LONG, J. G. Introducing Expert Testimony to Explain Victim Behavior in Sexual and Domestic
Violence Prosecutions, 2007; Porovnaj tiež: MYERS, J. E. B. Expert Testimony in Child Sexual Abuse Litigation,
2010; The Crown Prosecution Service : Guidelines on Prosecuting Cases of Child Sexual Abuse, 2013.
183
Porovnaj: LONG, J. G. Introducing Expert Testimony to Explain Victim Behavior in Sexual and Domestic
Violence Prosecutions, 2007, s. 61-63.
184
Porovnaj: MYERS, J. E. B. Expert Testimony in Child Sexual Abuse Litigation, 2010, s. 46-47.
185
Myers zdôrazňuje, že expert nešpekuluje o tom, či dieťa bolo zneužívané.Vskutku, expert ani nemusí dieťa
stretnúť. Expert zotrváva v bezpečnej vzdialenosti od konečných záležitostí (ultimate issue). Všetko, čo expert
potrebuje urobiť je zosumarizovať literatúru o kontraintuiívnych reakciách obete (Porovnaj: MYERS, J. E. B.
Expert Testimony in Child Sexual Abuse Litigation, s. 46-47).

MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
109
vskutku normálne. Neexistujú žiadne „správne“ alebo „nesprávne“ reakcie detskej obete na
sexuálne zneužívanie. Túto skutočnosť je nevyhnutné zdôrazňovať počas celého procesu.
186
ABSENTUJÚCE PRÁVNE ZASTÚPENIE A NEDOSTATOČNÁ OCHRANA PRÁV MALOLETÝCH
OBETÍ INCESTU
Osobe, ktorá je v trestnom konaní v pozícii poškodeného, prináleží celý súbor práv.
Okrem iných práv aj právo na náležité zaobchádzanie v súlade s účelom trestného konania,
rešpektovanie jeho dôstojnosti a Ústavou zaručených základných práv a slobôd, ďalej právo
byť poučený o svojich právach a možnosti ich uplatnenia, právo byť zastúpený a nechať sa
zastupovať, právo na náhradu škody/odškodnenie, právo aktívne vystupovať pri zisťovaní
skutkového stavu veci (právo robiť návrhy na vykonanie dôkazov, alebo na ich doplnenie
a právo predkladať dôkazy, právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, právo preštudovať
spis po skončení vyšetrovania a podávať návrhy na doplnenie tohto vyšetrovania), právo
v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora o preskúmanie postupu policajta, právo nazerať
do spisu, robiť si z neho výpisky a poznámky a zaobstarávať si na svoje trovy kópie spisu
a jeho častí, právo na záverečnú reč), právo byť informovaný o stave veci a právo podávať
opravné prostriedky (vrátane práva podať sťažnosť proti uzneseniu o zastavení trestného
stíhania), právo vzdať sa svojich procesných práv.
187
Pokiaľ ide o povinnosť OČvTK poučiť poškodeného o jeho právach, ako aj
o možnostiach, ako tieto svoje práva v trestnom konaní uplatňovať, dôležité je aby osoba
nebola „informovaná len formálne, ale aby jej bol dostatočným spôsobom objasnený obsah
jednotlivých oprávnení.“
188
Podľa princípov justície priateľskej k deťom (child friendly
justice), deti by mali byť ihneď a primerane informované okrem iného aj o ich právach v
predmetnom konaní, o systéme a postupe, s prihliadnutím na konkrétne miesto a úlohu,
ktoré dieťa bude v ňom mať a rôznych procesných krokoch. Informácie by sa mali deťom
poskytovať priamo, spôsobom prispôsobeným ich veku a zrelosti, v jazyku, ktorému môžu
rozumieť. Poskytnutie informácií zákonnému zástupcovi by nemalo byť alternatívou
oznamovania informácií dieťaťu.
189
Úroveň dodržiavania tejto povinnosti avšak v súčasnej
aplikačnej praxi OČvTK nemožno považovať za uspokojivú.
V kontexte problematiky CSA si osobitnú pozornosť vyžaduje právo byť zastúpený
a taktiež právo dať sa zastupovať (v súlade s § 48 ods.1 a 2 Trestného poriadku) (ďalej len
„TP“). Zmyslom a cieľom týchto oprávnení je nepochybne riadne a odborné uplatnenie práv
poškodeného v trestnom konaní, „a to najmä za situácie, kedy poškodený z rôznych dôvodov
nemôže uplatňovať a hájiť svoje práva samostatne alebo úplne sám (...). Spoločným znakom
práva byť zastúpený a práva nechať sa zastupovať je to, že procesné práva poškodeného
zaňho v trestnom konaní vykonáva iná splnomocnená či určená osoba.“
190
Právo poškodeného byť zastúpený sa uplatní najmä v prípadoch, kedy je poškodená
186
Porovnaj: LONG, J., WILKINSON, J.,KAYS, J. 10 Strategies for Prosecuting Child Sexual Abuse at the Hands of a
Family Member, 2011.
187
Zákon č. 301/2005 Z. .z Trestný poriadok § 46, § 48 ods. 1 a 2, § 49, § 55 ods. 1, § 50 - 52, § 69, § 197 ods. 3,
199 ods.1, 206 ods. 2, § 208, § 210, 215 ods. 6, § 247 ods.2, 364 ods.1 písm. c); Zákon č. 215/2006 Z. z. o
odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi.
188
IVOR, J. a kol. Od zločinu k trestu (Sprievodca občana trestným konaním), s. 108.
189
Porovnaj: Výbor ministrov Rady Európy. Nové usmernenia Rady Európy o súdnictve priateľskom k deťom.
Štrasburg, 17.11.2010, IV. Súdnictvo priateľské k deťom pred, počas a po súdnom konaní, A). Všeobecné prvky
súdnictva priateľského k deťom 1.) Informácie a rady/1.
190
IVOR, J. a kol. Od zločinu k trestu (Sprievodca občana trestným konaním), s. 109.

MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
110
osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony
obmedzená (§ 48 ods. 1 TP). V týchto prípadoch práva poškodeného v trestnom konaní
vykonáva jeho zákonný zástupca (...).“
191
Dieťa nemá spôsobilosť na všetky právne úkony,
a teda je potrebné jeho zastupovanie v konaní. Za normálnych okolností je zákonným
zástupcom dieťaťa jeho rodič, osvojiteľ alebo poručník. Pri možnej kolízii záujmov medzi
maloletým dieťaťom a jeho zákonným zástupcom avšak zákonný zástupca nemôže vykonávať
svoje oprávnenia. Takou situáciou je nepochybne i to, ak sa rodič ako zákonný zástupca voči
maloletému dieťaťu dopustil sexuálnych trestných činov, alebo ak takýto trestný čin spáchal
maloletý páchateľ na svojom súrodencovi či súrodencoch (a teda rodičia by súčasne
zastupovali obvineného i poškodeného, čo je neprípustné).
192
V takýchto prípadoch príslušný
súd maloletej osobe ustanoví opatrovníka, ktorým bude najmä štátny orgán alebo poverený
zástupca organizácie na pomoc poškodeným.
193
Ide tu o tzv. procesné opatrovníctvo, teda
„dočasné zastúpenie na vopred určený účel, nie o trvalú náhradu za skutočného zákonného
zástupcu, ktorého rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované.“
194
Postavenie opatrovníka v trestnom konaní je veľmi významné a nezastupiteľné.
Opatrovníkovi sú doručované všetky uznesenia, ktoré vyšetrovateľ vyhotoví v priebehu
trestného konania. Sú to najmä uznesenia o vznesení obvinenia páchateľovi podľa § 206 TP,
o pribratí znalca podľa § 142 TP, o postúpení veci inému orgánu podľa § 214 TP, o zastavení
trestného stíhania podľa § 215 a iné. Proti týmto uzneseniam je možné podať sťažnosť do
troch dní od ich doručenia orgánu, ktorý ich vydal. Sťažnosť za maloletého poškodeného
a v jeho prospech, má právo podať práve opatrovník. Žiaľ z praxe je zrejmé, že tieto (a ďalšie)
svoje oprávnenia využívajú opatrovníci len minimálne. V tejto súvislosti sa vynárajú otázky,
čo je dôvodom nevyužívania týchto oprávnení a aké sú dôsledky nevyužitia týchto oprávnení
z hľadiska úrovne vymožiteľnosti práva pre maloletého poškodeného?
Zákon neurčuje, akú odbornú kvalifikáciu má mať opatrovník, ktorý má v trestnom
konaní hájiť práva maloletého dieťaťa - poškodeného. V súdnej praxi sa ustálilo
ustanovovanie pracovníkov z ÚPSVaR ako opatrovníkov. Je zrejmé, že pre kvalitné
zastupovanie práv a záujmov akéhokoľvek účastníka v súdnom konaní, teda aj maloletého
dieťaťa, ktorého práva sú v kolízii s právami jeho zákonných zástupcov, je potrebná znalosť
procesného aj hmotného práva, ktorým sa príslušné konanie riadi.
195
V slovenskom systéme
vysokoškolského vzdelávania neexistuje v rámci odboru sociálna práca špecializácia na
forenznú sociálnu prácu, ani iná špecializácia v rámci pregraduálneho alebo postgraduálneho
vzdelávania v oblasti sociálnej práce, ktorá by dávala predpoklady pre kvalitný výkon funkcie
opatrovníka maloletého poškodeného v trestnom konaní. Sociálny pracovník bez právnickej
kvalifikácie môže sotva plnohodnotne zastupovať práva a právne záujmy dieťaťa v
trestnoprávnom konaní. Navyše značná personálna poddimenzovanosť oddelení
sociálnoprávnej ochrany ÚPSVaR (na jedného zamestnanca pripadá viac než 200 prípadov,
z ktorých značná časť sú živé spisy)
196
taktiež významne prispieva k redukovaniu funkcie
opatrovníka na formálne zastupovanie „nekomplikujúce“ priebeh konania. Za zmienku stojí
191
IVOR, J. a kol. Od zločinu k trestu (Sprievodca občana trestným konaním), s. 109.
192
„Vážnym dôvodom, ktorý bráni zastupovaniu dieťaťa vlastným rodičom je napr. i kolízia záujmov vyvolaná
trestným stíhaním druha matky maloletého dieťaťa, ktoré bolo poškodené trestným činom.“ (ČENTÉŠ, J.,
KOLCUN, J. K postaveniu zákonného zástupcu maloletého poškodeného v trestnom konaní, s. 112).
193
Porovnaj IVOR, J. a kol. Od zločinu k trestu (Sprievodca občana trestným konaním), s. 109-110.
194
ČENTÉŠ, J., KOLCUN, J. K postaveniu zákonného zástupcu maloletého poškodeného..., s. 111.
195
Porovnaj: Kancelária verejného ochrancu práv. Správa verejnej ochrankyne práv o napĺňaní povinností štátu
poskytovať dieťaťu ochranu jeho práv a záujmov v prípade stretu právnych záujmov..., s. 31-32.
196
Porovnaj: Kancelária verejného ochrancu práv. Správa verejnej ochrankyne práv..., s. 31-32.

MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
111
i skutočnosť, že súdy spravidla za opatrovníka ustanovujú štátny orgán, napr. ÚPSVaR bez
toho, aby sa uviedlo meno jeho konkrétneho pracovníka. Tento fakt „bráni účinnému
a efektívnemu uplatneniu práv maloletého poškodeného. V praxi sa totiž zúčastňujú
procesných úkonov toho istého trestného konania striedavo rôzni pracovníci úradu podľa
toho, ako im to dovoľujú ich ostatné služobné povinnosti, nezriedka sú pasívni
a k zastupovaniu pristupujú formálne.“
197
V takom prípade sa dieťaťu v situácii kolízie jeho
práv v skutočnosti nedostáva plnohodnotného zastúpenia. Namiesto ochrany jeho práv, mu
nedbanlivým vykonávaním funkcie opatrovníka môže byť spôsobená aj ujma na jeho
právach.
198
Pritom v kontexte popisovanej problematiky je zrejmé, že pri výkone práv maloletého
poškodeného v trestnom konaní nevyhnutná súčinnosť a aktívna pomoc opatrovníka „keďže
poškodený sám nie je schopný a spôsobilý obstarávať svoje záležitosti a hájiť či využívať svoje
práva“
199
a ani protektívny rodič jeho práva účinne chrániť nedokáže, pretože nie je
účastníkom konania. V praxi neraz dochádza k situáciám, keď rodič, ktorý oficiálne
nevystupuje v trestnom konaní ako zákonný zástupca vykoná v mene svojho dieťaťa niektorý
z procesných úkonov (napr. podá sťažnosť voči uzneseniu o zastavení trestného stíhania
proti obvinenému) a tento jeho úkon je a priori odmietnutý ako úkon osoby neoprávnenej.
Takýto postup orgánov možno považovať za nesprávny, nakoľko sú povinné v plnej miere
sledovať záujem maloletého poškodeného.
200
Pre priblíženie právnej absurdity, ktorá v oblasti ochrany práv maloletého
poškodeného niekedy vzniká, si dovolíme popísať nasledovnú situáciu z praxe: Trestné
konanie bolo zastavené a napriek tomu, že počas konania došlo k hrubým pochybeniam,
opatrovník nevyužil v prospech maloletého poškodeného žiadne opravné prostriedky. Keď sa
o týchto pochybeniach dozvedel pracovník organizácie na pomoc poškodeným a žiadal
opatrovníka o udelenie splnomocnenia na zastupovanie maloletého, opatrovník tejto
žiadosti nevyhovel argumentujúc tým, že konanie bolo právoplatne skončené a jeho mandát
teda uplynul. Keď rodič podal v mene svojho dieťaťa ústavnú sťažnosť, ústavný súd ju
zamietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou
201
. A tak vzniká akési právne vákuum,
kde niet toho, kto by bol kompetentný v mene dieťaťa využiť opravné prostriedky:
opatrovník už neurobí nič, lebo mu vraj mandát uplynul, a rodič ako sťažovateľ nie je
akceptovaný.
Hoci popri zákonnom zastúpení na základe súdneho rozhodnutia (tzv. procesné
opatrovníctvo) je možné a opodstatnené i zmluvné zastúpenie maloletého (splnomocnenie),
v praxi je aplikované len zriedka a niektoré ÚPSVaR sa žiadostiam o udelenie takéhoto
splnomocnenia dokonca bránia, akoby išlo o útok na súdom im zverený mandát.
V skutočnosti opatrovník (a jedine on) môže splnomocniť inú osobu na zastupovanie
maloletého v takom rozsahu, v akom je sám opatrovník oprávnený konať.
202
„V trestnom
197
ČENTÉŠ, J., KOLCUN, J. K postaveniu zákonného zástupcu maloletého poškodeného ..., s. 113.
198
Porovnaj: Kancelária verejného ochrancu práv. Správa verejnej ochrankyne práv..., s. 6.
199
IVOR, J. a kol. Od zločinu k trestu (Sprievodca občana trestným konaním), s. 109.
200
„Orgány štátu sú povinné zabezpečovať efektívnu ochranu práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky
a príslušnými medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Tejto povinnosti musí
zodpovedať aj výklad a uplatňovanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.“ (ČENTÉŠ, J.,
KOLCUN, J. K postaveniu zákonného zástupcu maloletého poškodeného v trestnom konaní, s. 110).
201
Porovnaj: I. ÚS 471/2014-31, podpísaný Peter Brňák, predseda senátu.
202
„Splnomocniť inú osobu na zastupovanie maloletého poškodeného v trestnom konaní môže výlučne jeho
zákonný zástupca (nie maloletý). Predpokladom je, že splnomocniteľ je skutočne zákonným zástupcom
maloletého, (...) nebol mu pozastavený či obmedzený výkon rodičovských práv a povinností a nehrozí kolízia

MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
112
konaní je splnomocnenec oprávnený vykonať za poškodeného (v jeho mene) tieto úkony:
robiť návrhy na vykonanie dôkazov, podávať žiadosti a opravné prostriedky, zúčastniť sa
všetkých úkonov, ktorých sa môže zúčastniť poškodený, uplatňovať konkrétne návrhy na
účely uzavretia zmieru alebo dohody s obvineným o náhrade škody.“
203
Ak opatrovník zvolí
dieťaťu splnomocnenca v trestnom konaní, jeho vlastné oprávnenia dané mu v § 48 ods. 2 TP
nie sú nijako dotknuté. Opatrovník má rovnaké oprávnenia ako poškodený v trestnom
konaní, ktorého zastupuje. Nie je vylúčené, aby v trestnom konaní, kde poškodeným je
maloleté dieťa, súbežne vedľa seba vystupovali opatrovník, ako aj splnomocnenec
poškodeného v trestnom konaní. Nakoľko je v aplikačnej praxi takýto prístup k ochrane práv
maloletého poškodeného ojedinelý, domnievame sa, že jeho právo nechať sa zastupovať je
masívne porušované.
Pritom „právo poškodeného nechať sa v trestnom konaní zastupovať je jedným zo
základných a všeobecných práv poškodeného v trestnom konaní. Toto právo je zaručené aj
Ústavou Slovenskej republiky, podľa ktorej každý má právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to už od začiatku konania.
Občan - poškodený, v trestnom konaní väčšinou nemá potrebné odborné právnické
vzdelanie, a teda sa nevie dostatočne orientovať v množstve práv a povinností, ktoré mu
z jeho postavenia v trestnom konaní vyplývajú, keďže presne nepozná ich obsah ani možnosť
ich využitia. Z tohto dôvodu má poškodený právo dať sa zastupovať tzv. splnomocnencom,
ktorým môže byť len dospelá osoba, ktorá má plnú spôsobilosť na právne úkony. Takouto
osobou bude najčastejšie advokát, avšak môže ním byť aj poverený zástupca organizácie na
pomoc poškodeným (§ 53 TP). (...) Osoba poškodeného má teda právo využiť odborné
právne služby advokáta, ktorého úlohou je poskytnúť poškodenému potrebnú právnu pomoc
a hájiť jeho záujmy tak, aby mu jeho neznalosť právnych predpisov nebola na škodu či
ujmu.“
204
Napriek tomu, že neexistuje žiadny legitímny dôvod redukovať toto právo
u maloletých - poškodených, sme toho názoru, že súčasná aplikačná prax nezabezpečuje
maloletým obetiam incestu adekvátne právne zastúpenie v podobe advokáta.
Podľa princípov justície priateľskej k deťom „zásada právneho štátu má platiť v plnom
rozsahu pre deti, ako platí pre dospelých. Prvky náležitého procesu, ako zásady zákonnosti a
primeranosti, (...) práva na spravodlivý proces, práva na právne poradenstvo, právo na
prístup k súdom a právo na odvolanie, by mali byť zaručené pre deti tak, ako pre dospelých a
nemali by byť minimalizované alebo odopierané pod zámienkou najlepších záujmov dieťaťa.
(...) Deti majú mať právo na prístup k vhodným nezávislým a účinným mechanizmom
podávania sťažností.“ (...) Deti by mali mať právo na vlastné právne poradenstvo a
zastupovanie vo vlastnom mene, v konaní tam, kde je, alebo by mohol byť konflikt záujmov
medzi dieťaťom a rodičmi alebo inými zainteresovanými stranami. Deti by mali mať prístup k
bezplatnej právnej pomoci za rovnakých alebo miernejších podmienok ako dospelí. Advokáti,
ktorí zastupujú deti, by mali byť vyškolení a vybavení znalosťami o detských právach a
súvisiacich otázkach, dostávať priebežné a dôkladné školenia a byť schopní komunikovať s
deťmi na ich úrovni chápania. Deti by mali byť považované za plnoprávnych klientov s ich
vlastnými právami a advokáti, zastupujúci deti by mali predniesť stanovisko dieťaťa.
205
záujmov.“ (ČENTÉŠ, J., KOLCUN, J. K postaveniu zákonného zástupcu maloletého..., s. 114-115).
203
ČENTÉŠ, J., KOLCUN, J. K postaveniu zákonného zástupcu maloletého poškodeného..., s.115.
204
IVOR, J. a kol. Od zločinu k trestu (Sprievodca občana trestným konaním), s. 110-111.
205
Výbor ministrov Rady Európy. Nové usmernenia Rady Európy o súdnictve priateľskom k deťom. Štrasburg,
17. 11. 2010, III. Základné princípy , E. Právny štát, čl. 2-3., IV. Súdnictvo priateľské k deťom pred, počas a po
súdnom konaní , čl. 37-40.

MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
113
Úlohou štátu v prípade, ak nastane kolízia práv dieťaťa a jeho zákonných zástupcov,
je zabezpečiť dieťaťu ochranu jeho práv v materiálnom zmysle, to znamená, že ochrana práv
dieťaťa nesmie byť vykonávaná iba formálne, ale má byť vykonávaná riadne a kvalifikovaným
spôsobom. Vzhľadom na vyššie zmienené nedostatky pri výkone funkcie opatrovníka, by
bolo žiaduce upraviť legislatívu tak, aby v konaniach, v ktorých dochádza ku kolízii práv
dieťaťa a jeho zákonných zástupcov, popri ustanovení sociálneho pracovníka, ktorý bude mať
na starosti pomoc rodine v kríze, súd dieťaťu ustanovil na ochranu jeho práv a oprávnených
záujmov, právne zastúpenie v konaní.
206
LATENCIA, NEDOSTATOK DÔKAZOV A NEAPLIKOVANIE MODELOV RESTORATÍVNEJ
SPRAVODLIVOSTI
Podľa údajov uvádzaných v rámci kampane Rady Európy zameranej na zastavenie
sexuálneho násilia na deťoch je v Európe 20 % detí obeťou nejakej formy sexuálneho
násilia.
207
Výsledky vybraných štúdií pochádzajúcich z 11 krajín Európy (ktoré boli
publikované medzi rokmi 2002 - 2010 a vykazovali vysoké metodologické kvality) ukazujú, že
penetratívne formy CSA zažilo 2,9 - 10,5 % dievčat a 0,6 - 5,5 % chlapcov. Pri použití širšej
definície kontaktných foriem CSA sa ich výskyt pohyboval v rozpätí 10 - 39,8 % u dievčat a 6 -
16,2 % u chlapcov.
208
Predpokladať, že by Slovensko bolo voči výskytu CSA imúnnejšie, považujeme za
značne naivné a z hľadiska možných dopadov na obete aj za nebezpečné. Dosiaľ sa realizovali
len dva výskumy, ktoré by zreálňovali odhad o výskyte CSA v slovenskej populácii, pričom
obe boli realizované na vzorke detských, nie dospelých respondentov. Podľa výsledkov
prieskumu na viac ako 5200 deťoch vo veku 15 a 16 rokov, ktorý v roku 1999 urobilo
občianske združenie SLONAD, bolo obeťou CSA viac ako 12 % z nich. Výsledky výskumu, ktorý
realizoval Inštitút pre výskum práce a rodiny v roku 2013 na vzorke 1560 detí z 8. a 9.
ročníkov základných škôl, bolo nejakej forme CSA vystavených 7,1% detí vo vzorke. Treba
však podotknúť, že reprezentatívny výskum, aj keď nám dáva dobrý základný obraz o výskyte
násilia v detskej populácii, stále je to len obraz základný, obraz o určitej vekovej skupine detí
a výsledky výskumu nemožno zovšeobecniť.
209
Pri akýchkoľvek úvahách o miere výskytu CSA,
je nutné pamätať na to, že presný počet obetí nie je možné zistiť ani z policajných štatistík -
vzhľadom na vysokú mieru latencie tohto trestného činu, ani z výskumných štúdií
retrospektívneho charakteru - nakoľko napr. oslovení respondenti môžu účasť na výskume
odmietnuť, nemusia prípadnú skúsenosť s CSA subjektívne vnímať ako zločin, alebo dokonca
nemusia byť schopní rozpamätať sa.
210
Ako približujeme v ďalšom príspevku (zameranom na
objasnenie kontraintuitívnych reakcií obetí), existuje celý rad faktorov podieľajúcich sa na
umlčiavaní obetí CSA, pričom masívna tabuizácia CSA je v značnej miere determinovaná
skutočnosťou, že väčšina (podľa odhadov 70 až 85 %) prípadov CSA je spáchaná niekým,
koho dieťa pozná a komu dôveruje.
211
Podľa štatistík z Českej republiky približne v 63 % je
206
Porovnaj: Kancelária verejného ochrancu práv. Správa verejnej ochrankyne práv..., s. 7, 50.
207
Porovnaj: COUNCIL OF EUROPE. One in Five : Council of Europe campaign to stop sexual ..., 2012.
208
Porovnaj: LALOR, K. a McELVANEY, R. Overview of the nature and extent of child sexual abuse in Europe,
2011.
209
Porovnaj: Národná stratégia na ochranu detí pred násilím (návrh), 2013, s. 6, 9.
210
Porovnaj: RYCHTÁRIK, J. K. metodologickým problémom viktimačného výskumu, s. 215-216.
211
Porovnaj: COUNCIL OF EUROPE. One in Five: Council of Europe campaign to stop sexual violence, 2012.
Porovnaj tiež: CHEUNG, M. Child Sexual Abuse: best Practices for Interviewing and Treatment, 2012.

MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
114
podozrivým páchateľom príbuzná osoba, v 23 % prípadov nepríbuzná, ale dieťaťu známa
osoba a v približne 13 % prípadoch je podozrivým celkom cudzia osoba.
212
Experti na problematiku CSA zdôrazňujú, že vzhľadom na silnú tabuizáciu CSA je
nemožné zistiť presnú mieru výskytu tohto zločinu.
213
„Vždy budú prípady, ktoré nebudú
odhalené, ba ani tušené. CSA je veľmi privátny, dobre utajovaný zločin, zvyčajne zahŕňajúci
iba páchateľa a obeť, bez akýchkoľvek svedkov. Pokiaľ ide o odhad výskytu, sme odkázaní na
súčasné alebo retrospektívne verbálne odhalenia. Verbálne odhalenie, učinené zo strany
dieťaťa alebo dospelého, je typicky primárnym a vskutku často aj jediným dôkazom, že
k zneužívania došlo; potvrdzujúce dôkazy, ktoré by indikovali, či dieťa bolo vskutku
zneužívané, sú skôr výnimkou než normou“.
214
O väčšine prípadov CSA kompetentné orgány ani nie sú upovedomené. Podľa zistení
vyplývajúcich z retrospektívnych výskumov, iba 4 – 10 % (4 až 10 zo 100) prípadov CSA je
oznámených nejakej autorite, resp. orgánom ČvTK.
215
Vzhľadom na tieto skutočnosti je
dôvodné sa domnievať, že systém trestnej justície nie je vhodný na riešenie väčšiny
sexuálnych zločinov: Mnoho obetí CSA nechce vstúpiť do tohto systému (nechce podať
formálnu žalobu na páchateľa), pretože nechce, aby ich rodič, súrodenec, strýko či iný
príbuzný skončil vo väzení. To, čo obete chcú, je uistiť sa, že už žiadne iné dieťa nie je
zneužívané, chcú aby rodina uznala enormné utrpenie, ktoré zakúsili a napokon chcú od
páchateľa aj ospravedlnenie.
216
Sociálne okolie obetí CSA zväčša nerešpektuje zákonnú
povinnosť ohlásiť dôvodné podozrenie z tohto trestného činu orgánom ČvTK, čo je do
značnej miery determinované tým, že páchateľmi sú zväčša osoby, ktoré dieťa a jeho okolie
bližšie pozná a má k nim istú citovú väzbu
217
a dôveru. Ohlasovaciu povinnosť masívne
zanedbávajú dokonca aj profesionáli.
218
Formálny systém trestnej justície je v samej svojej povahe limitovaný pokiaľ ide
o odpoveď na sexuálne zločiny. Tento systém môže prinajlepšom dúfať, že sa
efektívne vysporiada s tými páchateľmi, ktorí sa dostali do pozornosti orgánov ČvTK. V praxi
to však predstavuje veľmi malý počet páchateľov.
219
Proces vyšetrovania obsahuje priveľa
zradných miest. Podľa zahraničných údajov v 50 - 75 % týchto prípadov zhromaždené dôkazy
nepostačujú na to, aby prokurátor vzniesol obžalobu, resp. aby páchateľovi mohla byť
212
Porovnaj: ROBERT, J. Nenech si to líbit! : Ochrana dítěte před sexuálním zneužitím, s. 27.
213
Porovnaj LALOR, K. a McELVANEY, R. Overview of the nature and extent of child sexual abuse in Europe,
2011; Porovnaj tiež: PIPE, M.E. et al. Seeking Resolution in the Disclosure Wars: An Overview, 2007; LAMB, M.
E. et al. Tell Me What Happened : Structured Investigative Interviews of Child Victims and Witnesses, 2008.
214
PIPE, M. E. et al. Seeking Resolution in the Disclosure Wars : An Overview, s. 5.
215
Porovnaj: KELLOGG, N. The evaluation of sexual abuse in children, 2005. Porovnaj tiež: CHEIT, R. E., FREYD, J.
J. Let's have an honest fight against child sex abuse, 2005; LONDON, K. et al. Disclosure of Child Sexual Abuse:
A Review of the Contemporary Empirical Literature, 2007; BOTTOMS, B. L. et al. A Retrospective Study of
Factors Affecting the Disclosure of Childhood Sexual and Physical Abuse, 2007; LYON, T.D. a AHERN, E.C.
Disclosure of child sexual abuse, 2011.
216
Porovnaj MAEVE Lewis In: GARTLAND, F. Restorative justice urged to deal with sexual crimes, 2009.
217
Porovnaj: MITLÖHNER, M. Právní aspekty zneužívání dětí, s. 19-24.
218
Z praxe sú známe napr. skúsenosti rodičov, ktorým psychológ či psychoterapeut medzi štyrmi očami síce
povie o svojom dôvodnom podozrení, avšak odmietne toto podozrenie „dať na papier“. Argumentuje zväčša
tým, že so „systémom“ nemá dobré skúsenosti, prípadne že bol v minulosti „vláčený po súdoch“, ak sa dôvodné
podozrenie nepreukázalo. Podotýkame, že v slovenskej legislatíve neexistuje dostatočná právna ochrana pre
profesionálov, ktorí sú povinní oznamovať podozrenia z tohto trestného činu (mandatory reporters), na rozdiel
od niektorých iných krajín, kde táto problematika je ošetrená (Immunity from liability).
219
Porovnaj: McALINDEN, A. M. Restorative Justice as a Response to Sexual Offending, 2008.

MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
115
dokázaná vina.
220
Darmo, že sa skutok reálne stal! Súčasné trestnoprávne postupy
neposkytujú záruku toho, že spravodlivosti bude zadosťučinené.
Podľa Brichcína, ak spoločnosť prostredníctvom autority súdu jasne deklaruje obeť
ako obeť a vinníka ako vinníka, potom je rozsudok terapeutickým aktom.
221
Aký akt a s akým
dopadom však činí spoločnosť, ak zaznie rozsudok, ktorý páchateľa oslobodí, alebo ak je
trestnoprávne konanie zmarené a predčasne skončené? Vskutku absurdné situácie (s
ďalekosiahlymi negatívnymi dôsledkami na život obetí CSA) vznikajú vtedy, keď sa štátny
systém, ktorý je zodpovedný za ochranu detí pred všetkými formami násilia, vysporiada so
situáciou jednostranne – tak, že páchateľa chráni skrz princíp prezumpcie neviny, no
opomína chrániť obeť skrz princíp prezumpcie statusu obete. Princíp prezumpcie statusu
obete
222
vyplýva z ustanovenia obsiahnutého v Smernici Európskeho parlamentu a rady
2012/29/ EÚ podľa ktorého „osoba by sa mala považovať za obeť bez ohľadu na skutočnosť,
či bol páchateľ identifikovaný, zaistený, stíhaný alebo odsúdený, a bez ohľadu na rodinný
vzťah medzi nimi.“
223
Predlžovanie premlčacej doby alebo zvyšovanie trestnej sadzby pri trestných činoch,
ktoré sú tak masívne tabuizované a spojené s vysokou mierou sociálnej stigmatizácie,
nemožno považovať za funkčný nástroj prevencie a intervencie voči CSA. Súčasťou zrelého
postoja spoločnosti by malo byť (okrem iného aj) uvedomenie, že kriminalizácia CSA nie je
jediným a vždy najlepším riešením
224
. V tejto súvislosti viacerí autori upozorňujú na potenciál
restoratívnej justície. Za najrozšírenejší model uplatňovania restoratívnej spravodlivosti sa
považuje mediácia medzi obeťami a páchateľmi trestných činov (ďalej len „VOM“, z ang.
Victim-Offender Mediation), alebo jej rozšírené ekvivalenty, ako sú rodinné konferencie alebo
trestné kruhy, ktoré do riešenia situácie navodenej zločinom zapájajú okrem obete
a páchateľa aj dotknutých členov komunity. VOM sa odlišuje od bežného modelu mediácie.
Cieľom VOM je vytvoriť priestor na to, aby obeť mohla vypovedať o tom, ako ju zločin
ovplyvnil, aby mohla položiť páchateľovi otázky, ktoré dosiaľ neboli zodpovedané, aby
páchateľ prejavil ľútosť nad spáchaným zločinom a prijal zaň zodpovednosť tým, že sa
aktívne pričiní o nápravu a nahradí spôsobené škody.
VOM sa na princípe dobrovoľnosti aplikuje v prípadoch rôznorodých trestných činov.
Legislatíva týkajúca sa VOM sa však v rôznych štátoch líši, trebárs aj tým, že stanovuje hornú
hranicu trestnej sadzby, do akej je možné využiť mediáciu ako možnosť odklonu od
trestného stíhania páchateľa. V praxi to však často znamená, že pri závažnejších trestných
činoch sa využitie VOM opomína i ako možnosť paralelného procesu popri trestnom stíhaní
páchateľa, respektíve ako príležitosť k intervencii v období počas výkonu trestu odňatia
slobody, alebo po jeho uplynutí. Niekedy sa argumentuje tým, že závažné trestné činy
(najmä z kategórie násilných trestných činov či trestných činov proti ľudskej dôstojnosti) sú
na VOM nevhodné, pretože ich obete sú príliš zraniteľné (mohli by byť v priebehu VOM
sekundárne viktimizované) a páchateľov treba tak či tak tvrdo potrestať.) Avšak napriek
všeobecnému očakávaniu ľudí, že obete tých najzávažnejších zločinov si želajú predovšetkým
220
Porovnaj: MURPHY, W. J. The Overlapping Problems of Prosecution Sample Bias and Systematic Exclusion of
Familial Child Sex Abuse Victims from the Criminal Justice System, s. 129-132.
221
Porovnaj: BRICHCÍN, S. Kněží jako svůdci svých svěrenců? In AUGUSTYN, J. et al. Hluboce zraněni : Církev
a fenomén sexuálního zneužívání, 2003.
222
Porovnaj: JELÍNEK, J., GŘIVNA, T. a kol. Poškozený a oběť trestného činu z trestněprávního a
kriminologického pohledu, s. 26.
223
Smernica Európskeho parlamentu a rady 2012/29/ EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne
normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, bod 19.
224
Porovnaj: COHEN, T. Child sexual abuse: social attitudes and professional questions, 2003.

MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
116
tvrdé potrestanie páchateľa, ukazuje sa, že ak sú im ponúknuté aj alternatívne možnosti,
prikláňajú sa skôr k modelu restoratívnej spravodlivosti, pretože trestajúci prístup voči pá-
chateľom sám o sebe, neprináša obetiam adekvátne riešenie ich situácie.
225
Podľa expertov
na VOM s účasťou detí, proces restoratívnej justície vo väčšej miere zodpovedá právam
a psycho-sociálnym potrebám detských obetí než proces trestnej justície.
226
V usmerneniach
pre justíciu v záležitostiach týkajúcich sa detských obetí a svedkov trestnej činnosti sa (okrem
iného) uvádza, že vek by nemal byť prekážkou v uplatnení práva dieťaťa na participáciu
v procese hľadania spravodlivosti; deti majú právo byť chránené pred útrapami spôsobenými
právnym procesom; reparácia by sa mala kombinovať s takou trestnou, neformálnou či
komunitne založenou procedúrou smerujúcou k nastoleniu spravodlivosti, ako je napr.
restoratívna justícia.
227
Využitie potenciálu VOM aj v prípadoch závažných trestných činov - dokonca i pri CSA
- má svoje opodstatnenie nielen vzhľadom na skutočnosť, že obete týchto trestných činov
bývajú neraz sekundárne traumatizované i samotným systémom trestnej justície, ale
i z dôvodu vysokej latencie CSA. V tomto kontexte je vhodné spomenúť, že výskumníci
identifikovali tri hlavné kategórie páchateľov: (1) známi a vysoko rizikoví; (2) známi ale
s nízkou mierou rizika; a (3) neznámi rizikoví.
228
Restoratívna justícia ponúka praktické
spôsoby manažovania rizika u všetkých troch kategórií páchateľov: Prvá kategória môže byť
naďalej stíhaná tradičným trestným systémom, a následne reintegrovaná do komunity
prostredníctvom mechanizmov podpory a dohľadu. Vo vzťahu k druhej kategórii páchateľov
môžu byť mechanizmy podpory a kontroly využité ako efektívna alternatíva k tradičnému
spôsobu sankcionovania. Riziko obsiahnuté v tretej kategórii páchateľov (ktorí sú silne
podozriví zo sexuálnych zločinov, ale neboli oficiálne stíhaní) môže byť zmiernené cez
odstraňovanie verejnej stigmatizácie a zníženie hrozby trestnej sankcie, čo môže povzbudiť
anonymné obete a páchateľov k tomu, aby vystúpili z anonymity a hľadali zmysluplné
psychosociálne riešenia situácie prostredníctvom VOM.
229
Medzi argumentmi, ktoré sa javia
ako relevantné (ak ide o aplikáciu restoratívnej spravodlivosti mimo systému trestnej
justície) možno zdôrazniť predovšetkým to, že restoratívny prístup s väčšou
pravdepodobnosťou povzbudí priznanie viny u páchateľov.
230
Takýmto prístupom sa
popieranie (ktoré je bežné v trestnoprávnom procese), rovnako ako aj verejné ponižovanie
obete cez útoky na jej charakter a správanie (za účelom zdiskreditovať jej svedectvo) stanú
zbytočnými.
231
232
Hlavné premisy, z ktorých vychádza aplikácia VOM na prípady CSA sú: zlyhanie
súčasného trestného systému a vyhliadky na reálnejšie riešenia pre obete, rodiny a komunity
225
Porovnaj: TABACHNICK, J., KLEIN, A. A reasoned approach : Reshaping sex offender policy to prevent child
sexual abuse, s. 31.
226
Porovnaj: GAL, T. Child Victims and Restorative Justice : A Needs-Rights Model, 2011.
227
Guidelines on Justice in Matters Involving Child Victims and Witnesses of Crime, 2005.
228
Porovnaj: SOOTHILL, K. et al. What is the Future Repeat Danger from Sexual Offenders Against Children?
Implications for Policing, s. 37-45.
229
Porovnaj: McALINDEN, A. M. Restorative Justice as a Response to Sexual Offending, 2008.
230
Porovnaj: McGLYNN, C., WESTMORELAND, N., GODDEN, N. I just wanted him to hear me : Sexual violence
and the possibilities of restorative justice, s. 213-240.
231
Porovnaj: WAGER, N. M. A scoping review considering the applicability of restorative justice to cases of
sexual assault, 2013.
232
Psychologické výskumy preukázali, že jedinci sú silne motivovaní klamať, ak odhalením môžu veľa straniť, ale
neodhalením veľa získať. (Porovnaj: FRANK, M.G. a EKMAN, P. The Ability to Detect Deceit Generalizes Across
Different Types of High-Stake Lies, 1997). Tam, kde páchateľovi hrozí trestnoprávna sankcia, nemožno očakávať
ochotu priznať sa.

MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
117
ovplyvnené zločinmi CSA. Proces VOM vo všeobecnosti predpokladá, že páchateľ už uznal
zodpovednosť za trestný čin. Nejde teda o proces hľadania faktov, ktoré majú slúžiť k
stanoveniu viny, ale o proces, ktorý sa sústredí skôr na rozvinutie primeranej reakcie voči už
priznanému zločinu.
233
Aplikácia VOM v prípadoch CSA nie je utópiou, svedčia o tom napr. veľmi pozitívne
skúsenosti z Kanady či Austrálie. V našich podmienkach sú hlavnou prekážkou aplikácie VOM
v prípadoch CSA predovšetkým legislatívne obmedzenia a nedostatok vyškolených
odborníkov, ktorí by dokázali participujúce strany na VOM pripraviť tak, aby sa
minimalizovalo riziko sekundárnej viktimizácie.
234
V kontexte vyššie uvedeného sú potrebné
nielen legislatívne úpravy, ale i vyškolenie odborníkov (najmä mediátorov) pre prácu
s páchateľmi a s primárnymi a sekundárnymi obeťami CSA.
ZÁVER
CSA je zločin, ktorý je spätý s obrovskou mierou predsudkov, je v nedostatočnej
miere ohlasovaný a stíhaný, je páchaný jedincami, ktorí sú náchylní k recidíve a v obetiach
zanecháva dôsledky, ktoré niekedy pretrvávajú po celý život. Doterajšia podoba odpovede
trestnej justície na tento zločin nie je uspokojivá a vyžaduje reformu. Jej súčasťou by mohli
byť aj opatrenia, ktoré zvýšia úroveň špecifických vedomostí u pracovníkov prichádzajúcich
do kontaktu s obeťami CSA, eliminujú predpojatosť a zvýšia efektivitu vyšetrovania,
zabezpečia maloletým poškodeným adekvátne právne zastúpenie v konaní, a vytvoria
podmienky pre aplikáciu mediácie, ak si ju zúčastnené strany po zrelej úvahe a príprave
zvolia ako zmysluplnejšiu cestu k spravodlivosti.
LITERATÚRA
 BOTTOMS, B.L., RUDNICKI, A.G. a EPSTEIN, M. A. A Retrospective Study of Factors Affecting the Disclosure
of Childhood Sexual and Physical Abuse. In PIPE, M. E., LAMB, M. E., ORBACH, Y., CEDERBORG, A. C. Child
Sexual Abuse : Disclosure, Delay and Denial. New York : Routledge, Psychology Press, Taylor & Francis
Group, 2007, p. 175- 94.
 BRICHCÍN, S. Kněží jako svůdci svých svěrenců? In: AUGUSTYN, Józef et al. Hluboce zraněni : Církev
a fenomén sexuálního zneužívání. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, s.r.o., 2003.
 COHEN, T. Child sexual abuse: social attitudes and professional questions. Paper presented at the IXth
ISPCAN European Conference on CAN : Promoting Interdisciplinary Approaches to Child Protection,
Warsaw, Poland, August 29-31, 2003.
 COSSINS, A. Prosecuting Child Sexual Assault Cases : Are vulnerable witness protections enough? In
Current Issues in Criminal Justice, 2006, 18(2).
 COUNCIL OF EUROPE, One in Five: Council of Europe campaign to stop sexual violence against children.
[cit. 2015-03-20]. Dostupné na internete:
http://www.coe.int/t/dg3/children/1in5/Source/Campaign%20outline_28042012_en.pdf.
 ČENTÉŠ, J., KOLCUN, J. K postaveniu zákonného zástupcu maloletého poškodeného v trestnom konaní. In
Obete kriminality - Victims of Crime. Bratislava : Eurokódex, s. r. o., 2010.
 Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, 2007.
 FRANK, M.G. a EKMAN, P. The Ability to Detect Deceit Generalizes Across Different Types of High-Stake
Lies. In Journal of Personality and Social Psychology, 1997, 72 (6), p. 1429-1439.
 GAL, T. Child Victims and Restorative Justice : A Needs-Rights Model. New York : Oxford University Press,
2011.
233
Porovnaj: McALINDEN, A. M. Restorative Justice as a Response to Sexual Offending, 2008.
234
Pre bližší popis problematiky VOM v prípadoch CSA pozri: KARKOŠKOVÁ, S. Sociálna práca s páchateľmi
a obeťami sexuálneho zneužívania detí, s. 131 - 135.

MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
118
 GRADY, M.D., STROM-GOTTFRIED, K. No Easy Answers: Ethical Challenges Working with Sex Offenders. In
Clin Soc Work J, 2011, 39, p. 18-27.
 Guidelines on Justice in Matters Involving Child Victims and Witnesses of Crime. United Nations
(E/CN.15/2005/20), 2005.
 CHEIT, R.E. a FREYD, J.J. 2005. Let's have an honest fight against child sex abuse. In Brown University Child
& Adolescent Behavior Letter, 2005, 21 (6), p. 8.
 CHEUNG, M. Child Sexual Abuse: best Practices for Interviewing and Treatment. Chicago, Il : Lyceum
Books, Inc., 2012.
 IVOR, J. a kol. Od zločinu k trestu (Sprievodca občana trestným konaním). Bratislava : Eurokódex, 2012.
 JELÍNEK, J., GŘIVNA, T. a kol. Poškozený a oběť trestného činu z trestněprávního a kriminologického
pohledu. Praha : Leges, 2012.
 Kancelária verejného ochrancu práv. Správa verejnej ochrankyne práv o napĺňaní povinností štátu
poskytovať dieťaťu ochranu jeho práv a záujmov v prípade stretu právnych záujmov - kolízie práv. 2013, s.
31-32.
 KARKOŠKOVÁ, S. Sociálna práca s páchateľmi a obeťami sexuálneho zneužívania detí. Veľký Šariš - Kanaš :
Ascend, 2013.
 KARKOŠKOVÁ, S. Problematika podozrení/obvinení zo sexuálneho zneužívania detí v kontexte
rozhodovania o úprave styku rodičov a maloletých detí. In Justičná revue, 2014, roč. .66, č. 8-9, s. 957-979.
 KELLOGG, N. 2005. The evaluation of sexual abuse in children. In Pediatrics, 25, p. 506-512.
 LALOR, K. a McELVANEY, R. Overview of the nature and extent of child sexual abuse in Europe. In:
Protecting children from sexual violence - A comprehensive approach. Strasbourg : Council of Europe,
2011, p. 13-43.
 LAMB, M. E., HERSHKOWITZ, I., ORBACH, Y. a ESPLIN, P. W. Tell Me What Happened: Structured
Investigative Interviews of Child Victims and Witnesses (Wiley Series in The Psychology of Crime, Policing
and Law). Chichester, UK : John Wiley & Sons, Ltd., 2008.
 LONDON, K., BRUCK, M., CECI, S. J. a SHUMAN, D. W. Disclosure of Child Sexual Abuse: A Review of the
Contemporary Empirical Literature. In PIPE, M. E., LAMB, M. E., ORBACH, Y. a CEDERBORG, A. C. Child
Sexual Abuse: Disclosure, Delay and Denial. New York : Routledge, Psychology Press, Taylor & Francis
Group, 2007. p. 11-39.
 LONG, J. G. Introducing Expert Testimony to Explain Victim Behavior in Sexual and Domestic Violence
Prosecutions. Alexandria, VA : American Prosecutors Research Institute, the research and development
division of the National District Attorneys Association, 2007.
 LONG,J., WILKINSON, J. a KAYS, J. 10 Strategies for Prosecuting Child Sexual Abuse at the Hands of a
Family Member. In Strategies : The Prosecutors’ Newsletter on Violence Against Women. Washington, DC.,
2011.
 LYON, T. D. a AHERN, E. C.. Disclosure of child sexual abuse. In J. E. B. MYERS, ed. The APSAC handbook on
child maltreatment (3rd. ed.) Newbury park, CA : Sage, 2011, p. 233-252.
 GARTLAND, F. Restorative justice urged to deal with sexual crimes. In Irish Times.com (0ct 01, 2009).
[online]. [citované 2013-10-03]. Dostupné na internete:
http://www.restorativejustice.org/RJOB/restorative-justice-urged-to-deal-with-
sexualcrimes/?searchterm=sexual
 McALINDEN, A. M. Restorative Justice as a Response to Sexual Offending - Addressing the Failings of
Current Punitive Approaches. In Sexual Offender Treatment, 2008, Volume 3, Issue 1. [citované 2015-03-
20]. Dostupné na internete: <http://www.sexual-offender-treatment.org/1-2008_03.html>.
 McGLYNN, C., WESTMORELAND, N., GODDEN, N. I just wanted him to hear me : Sexual violence and the
possibilities of restorative justice. In Journal of Law and Society, 2012, 39(2), p. 213-240.
 MITLÖHNER, Miroslav. Právní aspekty zneužívání dětí. In: Komerční sexuální zneužívání dětí : Násilí na
dětech. Sborník z 1. národní konference. Praha : Humanitas - Profes, o. p. s., 2001, s. 19-24.
 MURPHY, W. J. The Overlapping Problems of Prosecution Sample Bias and Systematic Exclusion of Familial
Child Sex Abuse Victims from the Criminal Justice System. In Journal of Child Sexual Abuse, 2003, 12(2), p.
129-132.
 MYERS, J. E. B. Expert Testimony in Child Sexual Abuse Litigation : Consensus and Confusion. In UC Davis
Journal of Juvenile Law & Policy, 2010, 14(1). [citované 2015-03-20]. Dostupné na internete:
http://jjlp.law.ucdavis.edu/archives/vol-14-no-1/Myers.pdf .
 Národná stratégia na ochranu detí pred násilím (návrh). [citované 2015-03-20]. Dostupné na internete:
http://www.employment.gov.sk/navrh-narodnej-strategie-na-ochranu-deti-pred-nasilim.html.

MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
119
 PIPE, M. E., ORBACH, Y., LAMB, M. E. a CEDERBORG, A. C. Seeking Resolution in the Disclosure Wars: An
Overview. In PIPE, M.E., LAMB, M.E., ORBACH, Y. a CEDERBORG, A.C. Child Sexual Abuse: Disclosure, Delay
and Denial. New York: Routledge, Psychology Press, Taylor & Francis Group, 2007, p. 3-10.
 ROBERT, J. Nenech si to líbit! : Ochrana dítěte před sexuálním zneužitím. Praha : Portál, 2013.
 RYCHTÁRIK, J. K metodologickým problémom viktimačného výskumu In Obete kriminality - Victims of
Crime. Bratislava : Eurokódex, s. r. o., 2010, s. 211-220.
 Smernica Európskeho parlamentu a rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu
zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii.
 Smernica Európskeho parlamentu a rady 2012/29/ EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne
normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, bod 19.
 SOOTHILL, K., HARMAN, J., FRANCIS, B., KIRBY, S. What is the Future Repeat Danger from Sexual Offenders
Against Children? Implications for Policing. In The Police Journal, 2005, 78, p. 37-45.
 TABACHNICK, J., KLEIN, A. 2011. A reasoned approach: Reshaping sex offender policy to prevent child
sexual abuse. Beaverton Oregon : Association for the Treatment of Sexual Abusers, 2011, p. 31.
 THE CROWN PROSECUTION SERVICE. 2013. Guidelines on Prosecuting Cases of Child Sexual Abuse. London
SE1 9HS : Rose Court, 2 Southwark Bridge. [citované 2015-03-20]. Dostupné na internete:
http://www.cps.gov.uk/legal/a_to_c/child_sexual_abuse/#content.
 Výbor ministrov Rady Európy. Nové usmernenia Rady Európy o súdnictve priateľskom k deťom. Štrasburg,
17. 11. 2010.
 WAGER, N. M. 2013. A scoping review considering the applicability of restorative justice to cases of sexual
assault. International Psychological Applications Conference and Trends. Madrid: Spain (26th - 28th April).
[citované 2015-03-20]. Dostupné na internete:
http://www.academia.edu/3842448/Wager_N._2013_A_scoping_review_considering_the_applicability_o
f_restorative_justice_to_cases_of_sexual_assault._International_Psychological_Applications_Conference
_and_Trends._Madrid_Spain_26th-28th_April.
 Zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi.
 Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
doc. ThDr. Mgr. Slávka Karkošková, PhD.
Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča v Prešove
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n.o. Bratislava
slavka.karkoskova@gmail.com

MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
244
Názov: Zborník vedeckých štúdií a odborných článkov z medzinárodnej virtuálnej vedeckej
konferencie na tému MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ
KONTROLY
Recenzenti: prof. Ing. Miroslav Lisoň, PhD., doc. Ing. Pavol Augustín, CSc.
Zborník editovala/zostavila: JUDr. Monika Hullová, PhD.
Vydala: Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Tlač: Centrum polygrafických služieb
Účel: zborník z konferencie
Rozsah: 244 strán
Formát: B 5
Náklad: 62 výtlačkov
Rok a poradie vydania: 2015, I.
Jazyková úprava: JUDr. Monika HULLOVÁ, PhD.
Grafická úprava: Mgr. Ľuboš HULLA, Šimon Hulla
ISBN 978 - 80 - 8054 - 647 - 2
EAN 9788080546472