ChapterPDF Available

Sexuálne zneužívanie detí: rámce a limity klinicko-psychologických súdnoznaleckých posudkov.

Authors:

Abstract

Príspevok identifikuje a približuje vybrané problémy spojené s psychologickým posudzovaním maloletých poškodených – suspektných obetí sexuálneho zneužívania. Ide o problémy súvisiace s 1. vedomostnou výbavou znalcov, 2. očakávaniami od znaleckého posudku, 3. metodologickými postupmi znaleckých vyšetrení, 4. mierou subjektivity a predpojatosti znalca, a 5. hodnotením kvality posudkov. Uvedené nedostatky majú závažné dopady na možnosti objasňovania týchto trestných činov. Príspevok zároveň naznačuje východiská pre zlepšenie aktuálneho stavu.
MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
2
Autori:
JUDr. Monika Hullová, PhD., JUDr. Radovan Blažek, PhD., JUDr. Bystrík Šramel, PhD., doc.
JUDr. Margita Prokeinová, PhD., Assistant Petya Mitreva, PhD., JUDr. Jana Tadanaiová, doc.
Dr Jacek Dworzecki, PhD., Mgr. Ing. Vladimír Gajdičiar, JUDr. Dominika Strigáčová, PhD., doc.
ThDr. Mgr. Slávka Karkošková, PhD., doc. JUDr. Dušan Korgo, PhD., Mgr. Ing. Ingrid
Dingelstad-Franková, doc. JUDr. Lucia Kurilovská, PhD., plk. Ing. Stanislav Šišulák, PhD., JUDr.
Lýdia Zemandlová, CSc., JUDr. Dominik Škohel, doc. RNDr. Soňa Masnicová, PhD., doc. RNDr.
Radoslav Beňuš, PhD., JUDr. Magdaléna Krajníková, PhD., prof. JUDr. Mgr. Jana Viktoryová,
PhD., JUDr. Jaroslav Blatnický, PhD., JUDr. Ján Palarec, Mgr. Daniela Borzová, JUDr. Miloš
Dankovič, PhD., JUDr. Vladimír Zuščin, PhD., Mgr. Ivan Bacigál, RNDr. Tatiana Hajdúková,
PhD., PhDr. Viera Trusková, PhD., Mgr. Michaela Kiššová
Odborní garanti konferencie:
doc. JUDr. Lucia Kurilovská, PhD.
doc. JUDr. Štefan Kočan, PhD.
prof. JUDr. Mgr. Jana Viktoryová, PhD.
JUDr. Karol Líška
Mgr. Michal Ondrkal
Organizační garanti konferencie:
JUDr. Monika Hullová, PhD. (vedúca autorského kolektívu)
JUDr. Jaroslav Rapčan, PhD.
JUDr. Michal Marko, PhD.
JUDr. Jana Tadanaiová
Recenzenti:
doc. Ing. Pavol Augustín, CSc.
prof. Ing. Miroslav Lisoň, PhD.
Zborník editovala/zostavila:
JUDr. Monika Hullová, PhD.
ISBN 978 - 80 - 8054 - 647 - 2
EAN 9788080546472
MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
3
AKADÉMIA POLICAJNÉHO ZBORU V BRATISLAVE
KATEDRA KRIMINÁLNEJ POLÍCIE
Zborník
vedeckých štúdií a odborných článkov
z medzinárodnej virtuálnej vedeckej konferencie na tému
MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ
FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
Monika HULLOVÁ (ed.)
Bratislava 2015
MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
4
Obsah
Predslov ................................................................................................................................................... 5
EFEKTÍVNOSŤ SYSTÉMU PRÁVNEJ ÚPRAVY KONTROLY DETSKEJ PORNOGRAFIE.................................... 8
DETSKÁ PORNOGRAFIA NA INTERNETE A MOŽNOSTI BOJA PROTI NEJ ................................................ 28
OPATRENIA PROTI MRAVNOSTNEJ KRIMINALITE Z POHĽADU ODPORÚČANIA VÝBORU MINISTROV
ČLENSKÝM ŠTÁTOM RADY EURÓPY Č. R (91) 11 ................................................................................... 44
SANKCIONOVANIE MLADISTVÝCH PÁCHATEĽOV VO SFÉRE MRAVNOSTNEJ KRIMINALITY .................. 53
COMBATING MORALITY CRIMES BASED ON DISCRIMINATORY GROUNDS IN THE EUROPEAN UNION
(CRIMINAL LAW ASPECTS) ..................................................................................................................... 62
OBCHODOVANIE S ĽUĎMI ZA ÚČELOM SEXUÁLNEHO VYKORISŤOVANIA V CELOEURÓPSKOM
MERADLE ............................................................................................................................................... 69
SELECTED INSTITUTIONS AGAINST A HUMAN TRAFFICKING CRIME IN POLAND - INTRODUCTION TO
THE ISSUE .............................................................................................................................................. 76
HMOTNOPRÁVNA ÚPRAVA KOMERČNÉHO SEXUÁLNEHO ZNEUŽÍVANIA A SEXUÁLNEHO
VYKORISŤOVANIA VO VYBRATÝCH KRAJINÁCH ..................................................................................... 91
SEXUÁLNE ZNEUŽÍVANIE DETÍ : SLABINY TRESTNOPRÁVNYCH POSTUPOV A NÁVRHY K ICH ELIMINÁCII
............................................................................................................................................................. 106
TRESTNOPRÁVNE RIEŠENIA OKOLNOSTÍ TÝKAJÚCICH SA PROSTITÚCIE.............................................. 120
LEGALISATION OF PROSTITUTION IN A SOCIETY: DYNAMICS OF A SEX INDUSTRY AND TRAFFICKING IN
HUMAN BEINGS ................................................................................................................................... 126
LIMITY SEXUÁLNEHO SPRÁVANIA V PROSTREDÍ INTERNETU .............................................................. 137
HISTORICKÉ ASPEKTY PROSTITÚCIE ..................................................................................................... 146
MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA A INTERNET .......................................................................................... 154
VYUŽITIE ANTROPOLOGICKÝCH METÓD PRI POSUDZOVANÍ VEKU V PRÍPADOCH DETSKEJ
PORNOGRAFIE ..................................................................................................................................... 161
DOKAZOVANIE MRAVNOSTNÝCH TRESTNÝCH ČINOV - VÝSKUMNÉ PROJEKTY .................................. 169
VÝSLUCH DIEŤAŤA AKO OBETE MRAVNOSTNEJ KRIMINALITY ............................................................ 178
SEXUÁLNE ZNEUŽÍVANIE DETÍ : VZORCE KONTRAINTUITÍVNYCH REAKCIÍ OBETÍ ............................... 191
VYHĽADÁVANIE, DOKUMENTOVANIE A ZAISŤOVANIE VYBRANÝCH DRUHOV KRIMINALISTICKÝCH
STÔP PRE POTREBY OBJASŇOVANIA MRAVNOSTNÝCH TRESTNÝCH ČINOV ....................................... 207
VYUŽITIE VIRTUÁLNEJ KOMUNIKÁCIE CEZ INTERNET AKO PROSTRIEDOK KU SEXUÁLNEMU
ZNEUŽÍVANIU DETÍ .............................................................................................................................. 222
SEXUÁLNE ZNEUŽÍVANIE DETÍ : RÁMCE A LIMITY KLINICKO-PSYCHOLOGICKÝCH SÚDNOZNALECKÝCH
POSUDKOV .......................................................................................................................................... 227
PRÍSTUPY ŠTÁTOV K PROSTITÚCII Z KRIMINOLOGICKÉHO HĽADISKA ................................................. 239
MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
227
Slávka KARKOŠKOVÁ
Viera TRUSKOVÁ
SEXUÁLNE ZNEUŽÍVANIE DETÍ : RÁMCE A LIMITY KLINICKO-
PSYCHOLOGICKÝCH SÚDNOZNALECKÝCH POSUDKOV
Anotácia: Príspevok identifikuje a približuje vybrané problémy spojené s psychologickým posudzovaním
maloletých poškodených - suspektných obetí sexuálneho zneužívania. Ide o problémy súvisiace s 1.
vedomostnou výbavou znalcov, 2. očakávaniami od znaleckého posudku, 3. metodologickými postupmi
znaleckých vyšetrení, 4. mierou subjektivity a predpojatosti znalca, a 5. hodnotením kvality posudkov. Uvedené
nedostatky majú závažné dopady na možnosti objasňovania týchto trestných činov. Príspevok zároveň
naznačuje východiská pre zlepšenie aktuálneho stavu.
Abstract: The paper identifies and explains some problems related to psychological assessments of minors
victims - suspected victims of sexual abuse. These are the problems associated with the 1. knowledge-based
equipment of experts, 2. adequacy of what is expected from expert opinion, 3. methodologies of expert
examination, 4. degree of subjectivity and bias of the expert, and 5. evaluation of the quality of expert evidence.
Those weaknesses have serious implications for the possibility of clarification of these crimes. The paper also
suggests bases for current situation improvement.
Kľúčové slová: sexuálne zneužívanie detí (CSA), maloletý poškodený, psychologické znalecké posudzovanie
Key words: child sexual abuse (CSA), minor victim, psychological expert assessment
ÚVOD
V prípadoch podozrenia na sexuálne zneužívanie detí (CSA) je psychologické
súdnoznalecké vyšetrenie maloletého poškodeného bežnou súčasťou zhromažďovania
dôkazov v priebehu trestnoprávneho konania. Avšak súčasná úroveň psychologického
posudzovania suspektných obetí CSA na Slovensku výrazne zaostáva za štandardami,
uplatňovanými v krajinách, kde je problematika CSA intenzívne skúmaná päť desaťročí.
V nasledujúcich kapitolách tohto príspevku postupne priblížime hlavné nedostatky, ktoré
sme v tejto oblasti identifikovali.
VZDELANIE V ODBORE A ODVETVÍ VERZUS ŠPECIALIZÁCIA
Nároky kladené na odborníkov, ktorí kompetentní vyjadrovať sa k prípadom CSA
ako znalci, by mali korešpondovať so skutočnosťou, že problematika CSA je veľmi špecifická
a vo vedeckom svete (ktorého primárnym jazykom je angličtina) intenzívne skúmaná.
V krajinách ako Veľká Británia, USA, Kanada či Nový Zéland súdy v kauzách týkajúcich sa CSA
akceptujú iba vyjadrenia od psychiatrov alebo klinických psychológov špecializujúcich sa na
problematiku zneužívania detí, čo okrem iného znamená, že musia mať rozsiahle poznatky
o tomto fenoméne a prax v terapii obetí CSA.
403
Publikácia vydaná Americkým výskumným ústavom prokurátorov v súvislosti s
výberom znalcov vhodných pre vyjadrovanie sa k prípadom CSA, uvádza, že by malo ísť
o akademikov, ktorí majú prehľad v teórii, alebo o expertov, ktorí v praxi pracujú s obeťami,
alebo o jedincov, u ktorých sa tieto aspekty kombinujú. O miere odbornej kompetencie
vyjadrovať sa k takýmto špecifickým prípadom ako je CSA, by malo rozhodovať nielen
403
Porov. HOYANO, L., KEENAN, C. Child Abuse : Law and Policy Across Boundaries, s. 882, 893, 902.
MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
228
povolanie/pracovisko znalca; ale i to, s koľkými obeťami zneužívania ročne prichádza do
kontaktu; či realizuje interview s obeťami; aké najvyššie dosiahnuté vzdelanie; na čo sa
špecializuje; či realizoval/a nejaký výskum v oblasti CSA; či výsledky štúdií uverejnil/a; s
akými konkrétnymi štúdiami týkajúcimi sa CSA je oboznámený/a; či patrí do nejakej
profesionálnej asociácie, ktorá sa venuje problematike CSA; či absolvoval/a nejaký výcvik
ohľadne problematiky sexuálneho násilia; či sám/a vedie nejaké školenia v tejto oblasti; či sa
(aktívne) zúčastnil konferencií súvisiacich s problematikou.
404
V slovenských podmienkach orgány činné v trestnom konaní (OČvTK) k posúdeniu
suspektných obetí CSA zväčša prizývajú súdnych znalcov z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých. Automaticky (a žiaľ mylne) sa
predpokladá, že daný odbor a odvetvie dostatočnou zárukou kompetencie znalca.
Opomína sa, že ide o pomerne široko definované oblasti, v rámci ktorých nie je možné
dôkladne ovládať každú špecifickú problematiku. Nijakým spôsobom sa neskúma, či daný
znalec skúsenosti s terapiou obetí CSA a či disponuje takými poznatkami o problematike
CSA, ktoré zodpovedajú aktuálnemu stavu poznania tohto fenoménu vo vedeckom svete.
Táto skutočnosť sa nevyhnutne odráža v kvalite produkovaných súdnoznaleckých posudkov,
čo má ďalekosiahle následky na proces objasňovania prípadov CSA.
VHODNÉ VERZUS NEVHODNÉ OČAKÁVANIA
Znalecký posudok má povahu dôkazného prostriedku. V pomere k ostatným druhom
dôkazov nemá privilegované či nadradené postavenie,
405
predsa sa však OČvTK pri
objasňovaní prípadov CSA v značnej miere spoliehajú práve na závery znalca. Medzi
otázkami, na ktoré sa od prizvaného znalca očakáva „smerodajná“ odpoveď, sa často
objavujú otázky typu: Či maloletý/maloletá javí známky sexuálne zneužívaného dieťaťa? Aká
je vierohodnosť výpovede maloletého dieťaťa? Je však otázne, či tieto očakávania nie sú
prehnané, alebo dokonca zavádzajúce.
Hoyano a Keenan, renomované právničky špecializujúce sa na problematiku
zneužívania detí, ktorých rozsiahla publikácia s názvom „Child Abuse : Law and Policy Across
Boundaries“
406
, získala v roku 2008 prestížne ocenenie „Inner Temple Book Prize“,
konštatujú, že znalecký dôkaz ohľadne psychických znakov CSA alebo ohľadne
vierohodnosti obete CSA je kontroverznou témou.
Použitie výsledkov psychologického znaleckého vyšetrenia ako diagnostického
dôkazu“, ktorým by sa malo potvrdiť alebo vyvrátiť, či k CSA došlo, svoje úskalia.
Vychádza totiž z premisy, že obete CSA vykazujú predvídateľné behaviorálne/psychické
charakteristiky, ktoré môžu byť presne profilované. Výskumy ale preukázali, že neexistuje
žiadne správanie alebo symptóm, pozorovateľný u všetkých alebo u väčšiny detských obetí
CSA, neexistuje ani jediná konštelácia psychologických symptómov alebo behaviorálnych
indikátorov, ktorá by mohla potvrdiť, že k CSA došlo. Neexistuje žiadna analógia CSA
k syndrómu bitého dieťaťa, ktorá môže dokázať, že zranenia nie náhodné. Z týchto
dôvodov je aj značne pochybné, ak znalec používa terminológiu syndrómu (ako napr.
„syndróm CSA“) za účelom diagnostikovania zneužívania. Zistilo sa, že viac než tretina
404
Porov. LONG, J. G. Introducing Expert Testimony to Explain Victim Behavior in Sexual and Domestic Violence
Prosecutions, s. 34, 61-63.
405
byť hodnotený tak ako každý iný dôkaz podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov. Porov. ČENTÉŠ, J.
Niekoľko poznámok k znaleckej činnosti v trestnom konaní, s. 40, PROKEINOVÁ, M. Odborníci a znalci v
trestnom konaní, 2007.
406
Porovnávajúca legislatívu Veľkej Británie, USA, Kanady, Austrálie a Nového Zélandu.
MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
229
reálnych obetí CSA prinajmenšom v čase posúdenia nevykazuje žiadne vonkajšie symptómy
traumy.
407
Napriek tomu však prítomnosť určitých správaní a symptómov môže poskytnúť
nejaké dôkazy, kto môžu opodstatňovať klinický úsudok, že dieťa bolo sexuálne
zneužívané. Spoľahlivejšie však také symptómy, ktoré sa častejšie vyskytujú u obetí CSA,
než u obetí iných tráum, najmä sexualizované správanie v kombinácii s ďalšími symptómami.
Treba však pamätať na to, že vo forenznom kontexte môže precenenie prítomnosti alebo
absencie určitého správania vyústiť k mylne pozitívnym (false positive) alebo mylne
negatívnym (false negative) záverom.
408
Zatiaľ čo v angloamerickom prostredí
409
sa názory súdov ohľadne prípustnosti
„diagnostického“ znaleckého dôkazu rôznia, trestné súdy takmer jednomyseľne pripúšťajú
edukačný dôkaz, zameraný na vyvrátenie bežných mýtov o „správnom“ (očakávanom)
správaní sa obete CSA. V tomto prípade svedectvo znalca slúži k rehabilitovaniu
dôveryhodnosti detskej obete. Súdy považujú za potrebné, aby expert objasnil
kontraintuitívne reakcie obetí, bez porozumenia ktorých môžu kompetentné orgány stavať
na nesprávnych predpokladoch a vyvodiť nesprávne závery zo zhromaždených dôkazov.
V prípade, že interpretácia zhromaždených dôkazov smeruje k určitému špecifickému mýtu
alebo nesprávnemu porozumeniu javu, znalci to môžu vysvetliť. Môžu napr. objasniť, prečo
niektoré obete odhaľujú svoje skúsenosti oneskorene, prečo odvolajú výpoveď, poskytujú
nekonzistentnú výpoveď, odkrývajú zážitky postupne, vykazujú pohoršujúce správanie,
utekajú z domu, alebo naopak - želajú si vrátiť sa k zneužívateľovi, prečo môžu chcieť chrániť
zneužívajúceho rodiča, prečo s ním môžu udržiavať kontakt aj po zneužívaní, prečo sa po
útoku javia ako „emočne sploštené“, alebo ako sa v chránenom prostredí môže pamäť obete
zlepšiť. Účelom objasnenia týchto javov nie je stanoviť, či tvrdenia obete sú pravdivé, ale
skôr opísať proces copingu (zvládania záťaže) často identifikovaný u obetí. Objasnenie toho,
že reakcie dieťaťa nie nekonzistentné s tým, že mohlo byť zneužité, môže napomôcť pri
odhaľovaní skutočnosti. Pri objasňovaní správania obete musí expert svoje závery podložiť
odkazmi na výskumy a prax.
410
Treba podotknúť, že zatiaľ čo objasnenie kontraintuitívnych reakcií môže
rehabilitovať veryhodnosť obetí CSA, medzi americkými, kanadskými a novozélandskými
trestnými súdmi panuje silný konsenzus, že znalec nesmie prekročiť hranicu medzi
objasnením ľudského správania a posudzovaním vierohodnosti,
411
nesmie priamo
komentovať vierohodnosť (veracity) detskej obete.
412
Naproti tomu, v slovenskej praxi sa
posúdenie vierohodnosti detskej obete od znalca priamo vyžaduje.
Podľa Čírtkovej vierohodnosť predstavuje mieru súladu výpovede (osoby) so
skutočnosťou. Vierohodná výpoveď reflektuje udalosti tak, ako sa odohrali v skutočnosti, bez
skreslení. Všeobecná vierohodnosť sa vzťahuje na komplexnú psychologickú charakteristiku
osobnosti vypovedá o tom, či daná osoba zodpovedajúcu psychickú spôsobilosť
k objektívnemu vnímaniu skutočnosti a k zapamätaniu a vybavovaniu prežitých udalostí.
407
V tejto súvislosti sa hovorí o tzv. spiacich následkoch traumy (Porov. BRIERE, J. Methodological issues in the
study of sexual abuse effects, s. 196-203.)
408
Porov. HOYANO, L., KEENAN, C. Child Abuse: Law and Policy Across Boundaries, s. 884-885.
409
V ktorom je mimochodom problematika CSA skúmaná najdhšie a najextenzívnejšie.
410
Porov. HOYANO, L., KEENAN, C. Child Abuse: Law and Policy Across Boundaries, s. 886-887, 897-900, 904,
908.
411
Môže objasniť napr. prečo dieťa môže klamať zdravotnému personálu o pôvode svojich zranení, ale nemôže
sa vyjadriť o tom, ktoré tvrdenia obete sú pravdivé.
412
Porov. HOYANO, L., KEENAN, C. Child Abuse: Law and Policy Across Boundaries, s. 897, 900-901, 903.
MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
230
Špecifická vierohodnosť sa vzťahuje na konkrétnu výpoveď. Hovorí o tom, či výpoveď osoby
vo vzťahu k predmetnému prípadu odráža skutočne prežité udalosti.
413
414
Kubík uvádza, že pri posudzovaní vierohodnosti je potrebné posudzovať: a) osobnosť,
b) výpoveď a c) motiváciu.
415
Zdôrazňuje, že posudzovanie vierohodnosti predstavuje
vysoko špecializovanú odbornú činnosť, čím naznačuje, že i klinický psychológ potrebuje
ďalšie špecializované vzdelanie k zvládnutiu takejto úlohy. Zároveň podotýka, že proces
posudzovania vierohodnosti v sebe nesie prvky explicitnosti a implicitnosti, v dôsledku čoho
vyvstáva otázka, nakoľko závery posudzovateľa objektívne.
416
Konštatuje, že „v
podmienkach slovenskej praxe sa expertom ponecháva pomerne veľký priestor pre
psychologické posudzovanie vierohodnosti. Pozornosť sa ale neorientuje na skutočnosti, ako
k takémuto zisteniu (ne)vierohodnosti expert prišiel. (...) kon posudzovateľa zostáva bez
výraznejšej spätnej väzby, čo môže na jednej strane vychádzať z domnienky neomylnosti
experta alebo na strane druhej z časových a ekonomických dôvodov príslušných
rozhodovacích orgánov. (...) Kde máme istotu, že takéto hodnotenie nie je len automatickou
projekciou skúseností alebo implicitným usudzovaním posudzovateľa voči posudzovanému
(...)? Kde máme istotu, že posudzovateľ nedospel k svojmu záveru na základe intuície?“
417
Metóda SVA (z angl. Statement Validity Assessment) a jej časť CBCA (z angl. Criterion-
Based Content Analysis) je podľa Kubíka najpoužívanejšou psychologickou metódou
posudzovania vierohodnosti.
418
Zahraniční autori rozšírenosť tejto metódy spresňujú: Faller
uvádza, že metóda je značne rozšírená v Európe,
419
a Hoyano a Keenan tvrdia, že je rutinne
používaná v Nemecku a Škandinávii.
420
Avšak uznávaní zahraniční experti na problematiku
CSA nešetria kritikou na adresu tejto metódy, ktorá je zameraná na analýzu a posúdenie
validity detskej výpovede o zneužívaní. CBCA skúma vo výpovedi prítomnosť alebo
neprítomnosť 19 indikátorov vierohodnosti, ako napr. logická konzistentnosť, kvantita
detailov, povrchné detaily, zasadenie udalosti do kontextu, nezvyčajné detaily a pod.
Posudzovateľ napokon určuje mieru vierohodnosti výpovede dieťaťa. Hoci vierohodnosť nie
je synonymom pravdivosti, ani nevierohodnosť nie je synonymom lži (nevierohodnosť môže
byť spôsobená napr. aj tým, že dieťa nie je schopné alebo ochotné poskytnúť žiadané
detaily), „konzumenti“ posudku o vierohodnosti si to nie vždy uvedomujú. Každopádne
Anglické a Kanadské súdy neakceptujú SVA ako dôkaz. Hlavným dôvodom je to, že pri SVA
413
Porov. ČÍRTKOVÁ, Ľ. Forenzní psychologie, 2004.
414
Všeobecnú vierohodnosť ovplyvňujú intelektové schopnosti, štruktúra a integrita osobnosti (vrátane
emocionálnych a mravných komponentov a prítomnosť resp. neprítomnosť psychopatológie). Špecifickú
vierohodnosť ovplyvňuje napr. aktuálny emočný stav, citové a príbuzenské vzťahy k osobám, ktorých sa
výpoveď týka, vedomá/nevedomá tendencia poškodiť, či pomôcť týmto osobám, spustenie špecifických
obranných mechanizmov, prostredie výpovede/výsluchu, spôsob vedenia výsluchu, prítomnosť „spojencov“
vypovedajúceho (advokát, u detí tiež psychológ, rodič a i.). (Porov. HERETIK, A. Posudzovanie vierohodnosti u
detí a dospelých, 2014.)
415
Psychologická analýza motivácie sa snaží nájsť odpoveď na otázku, prečo sa človek správa tak ako sa správa.
Jeho motívy pritom môžu byť vedomé ale i nevedomé. Z hľadiska motivácie k všeobecnej vierohodnosti sa
skúma, či má jedinec uspokojené základné fyziologické, vzťahové a sociálne potreby. Z hľadiska motivácie
k špecifickej vierohodnosti sa skúma, nakoľko je jedinec motivovaný vyjadriť sa ku konkrétnym okolnostiam.
Nevierohodným môže byť človek v tom prípade, ak hnacím motorom jeho počínania je strach či úzkosť.
(Porov. KUBÍK, O. Investigatívna psychológia, s. 126-127.
416
Porov. KUBÍK, O. Investigatívna psychológia, s. 210.
417
KUBÍK, O. Investigatívna psychológia, s. 205-206.
418
Porov. KUBÍK, O. Investigatívna psychológia, s. 209.
419
Porov. FALLER, K. C. Interviewing Children about Sexual Abuse : Controversies and Best Practice, s. 232-234,
244.
420
Porov. HOYANO, L., KEENAN, C. Child Abuse: Law and Policy Across Boundaries, s. 887-889.
MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
231
posudzovateľ vyjadruje priamy názor na vierohodnosť dieťaťa, zatiaľ čo väčšina expertov to
vníma ako neprípustné vzhľadom na to, že psychologické dôkazy musia byť založené na
faktoroch nezávislých od výpovede dieťaťa o zneužívaní. Navyše reliabilita výpovede môže
byť narušená neprimeranými technikami či okolnosťami vypočúvania.
421
Ďalšie námietky voči spoliehaniu sa na SVA/CBCA vyplývajú z rozporuplných
výsledkov, ku ktorým dospeli výskumy overujúce validitu a reliabilitu tejto metódy.
422
Skoršie
výskumy vystríhali pred forenznou aplikáciou CBCA metódy, odporúčali opatrnosť pri
používaní CBCA k robeniu rozhodnutí o pravdepodobnosti CSA,
423
a novšie výskumy viac
istoty nepriniesli. Miera chybovosti (error rate) je v laboratórnych podmienkach príliš vysoká
(cca 30%) a v reálnych situáciách je miera chybovosti neznáma. Miera subjektivity pri
posudzovaní môže byť znížená, ak jednotlivé indikátory vierohodnosti vo výpovedi hodnotí
viac než jeden expert. Z výskumov vyplýva, že SVA/CBCA metóda nie je dostatočne
spoľahlivá na to, aby bola prípustná ako vedecký dôkaz v trestnom konaní pred súdom, ale
môže byť užitočná pri policajnom vyšetrovaní, nakoľko dokáže detekovať pravdivé
a vymyslené príbehy s viac než 50 %-nou pravdepodobnosťou (above the level of chance). V
tých krajinách, kde sú posudky opierajúce sa o SVA metódu akceptované ako dôkaz pred
súdom, experti by mali v každom prípade súd oboznámiť s limitmi svojich posudkov, aby si
sudcovia mohli sami urobiť informovaný úsudok o validite výsledkov SVA analýzy.
424
425
Faller
uvádza, že posudzovatelia, ktorí majú v konkrétnom prípade určiť pravdepodobnosť CSA, by
sa nemali spoliehať na SVA/CBCA metódu, ale na proces systematického zberu dát
z viacerých zdrojov.
426
RÔZNORODÉ METODIKY VERZUS JEDNOTNÝ POSTUP (PROTOKOLY)
Nedostatočný prehľad o problematike CSA a prepiate očakávania od znaleckého
vyšetrenia najmä očakávania, že psychológ môže „diagnostikovať“, či dieťa bolo alebo
nebolo sexuálne zneužité, sa často prejavujú aj v nejednotnosti a neadekvátnosti
metodologických postupov.
Základným kritériom pri výbere a použití testovej batérie musí byť validita (platnosť)
a reliabilita (použiteľnosť) testovacieho materiálu.
427
Pri metodologickej analýze nejedného
znaleckého posudku sa ukazuje, že znalec nevhodne vybral testovaciu batériu, čím už v
prvom kroku eliminoval možnosť relevantne odpovedať na otázky subjektu, ktorý o znalecký
posudok požiadal. Na ilustráciu nemôžeme nespomenúť komentár PhDr. Tomáša Nováka,
skúseného psychológa a súdneho znalca, autora publikácie „Znalecké posudky dětí pod
drobnohledem“
428
, ktorého sme požiadali o nezávislú analýzu pochybného znaleckého
posudku, vyhotoveného v priebehu trestného konania v prípade, kde išlo o podozrenie
z CSA. Záver jeho metodologickej analýzy znel: „V souhrnu se domnívám, že použitá testová
421
Porov. HOYANO, L., KEENAN, C. Child Abuse : Law and Policy Across Boundaries, s. 887-889.
422
Porov. FALLER, K. C. Interviewing Children about Sexual Abuse: Controversies and Best Practice, s. 232-234,
244.
423
Porov. LAMB, M.E. et al. Criterion-Based Content Analysis: A Field Validation Study, s. 255-264.
424
Porov. VRIJ, A. Criteria-Based Content Analysis: A Qualitative Review of the First 37 Studies, 2005, s. 3-4.
425
Heretik upozorňuje, že závery znalca ohľadne vierohodnosti výpovede konktérnej osoby majú byť
pravdepodobnostné. O pravdivosti výpovede vždy rozhoduje súd nie znalec! (Porov. HERETIK, A.
Posudzovanie vierohodnosti u detí a dospelých, 2014.)
426
Porov. FALLER, K. C. Interviewing Children about Sexual Abuse : Controversies and Best Practice, s. 232-234,
244.
427
Porov. FERJENČÍK, J. Úvod do metodologie psychologického výzkumu, s. 196-198.
428
NOVÁK, T. Znalecké posudky dětí pod drobnohledem, 2013.
MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
232
baterie by snad obstála např. při zjišťování připravenosti dítěte do školy. Pro verifikaci
podezření na sexuální zneužívání je zcela nedostatečná“.
429
Nie je prekvapujúce, že v angloamerickom prostredí, v ktorom je fenomén CSA
intenzívne vedecky skúmaný už päť desaťročí, je metodologickej korektnosti znaleckých
posudkov pripisovaný zásadný význam. Americké súdy pripúšťajú ako dôkaz iba také
posudky znalcov, ktoré vykazujú reliabilitu použitej metodológie a používajú takú vedeckú
teóriu alebo metódu, ktorá získala širokú akceptáciu v rámci relevantnej vedeckej
komunity.
430
Pri posudzovaní suspektných obetí CSA sa používajú tri skupiny
štandardizovaných testových nástrojov, ktoré zisťujú možné dôsledky sexuálneho
zneužívania:
431
1. Testy, majúce povahu kontrolného zoznamu správania detí, ale sú vyplňované rodičmi, ak
je posudzované dieťa príliš malé na to, aby podalo výpoveď o sebe samé.
Najpoužívanejšie sú: Trauma Symptom Checklist for Young Children (TSCYC™ - autor John
Briere, PhD)
432
, Child Sexual Behavior Inventory (CSBI™ - autor William N. Friedrich, PhD,
ABPP)
433
a Child Dissociative Checklist (CDC, Version 3 - autor Frank W. Putnam, MD).
434
2. Testy, majúce povahu kontrolného zoznamu správania, ktoré sú vyplňované dieťaťom.
Najpoužívanejšie sú: Trauma Symptom Checklist for Children (TSCC - autor John Briere,
PhD.)
435
, Multidimensional Anxiety Scale for Children 2nd Edition™ (MASC 2™ - autor John
S. March, M.D., MPH)
436
, Adolescent Dissociative Experiences Scale (A-DES - autori Judith
Armstrong, Ph.D., Frank W. Putnam, M.D. a Eve Bernstein Carlson, Ph.D.),
437
Beck
Depression Inventory®-II (BDI®-II - autori Aaron T. Beck, Robert A. Steer, Gregory K.
Brown), Children’s Depression Inventory 2 (CDI 2 - autorka Maria Kovacs, Ph.D.)
438
3. Projektívne nástroje/testy, ktoré môžu byť užitočné u detí, ktoré sa počas interview
vyhýbajú otázkam súvisiacim so zneužívaním. Avšak nálezy z týchto projektívnych
nástrojov by mali byť používané opatrne a nemali by byť samé o sebe základom pre
stanovenie záverov o CSA. Napr. pokiaľ ide o kresbu ľudskej postavy, výskumy ukázali, že
hoci deti s históriou CSA pravdepodobnejšie kreslia genitálie než detí bez skúsenosti CSA,
len malý podiel detských obetí CSA kreslí genitálie.
429
NOVÁK, T. 2014 - 02 - 24. Psychologické posouzení znaleckého posudku č. 09/2013 (...), vyhotovené Mgr.
Zuzanou Tomáškovou dne 3. 4. 2013 v případě CVS ORP 2148 1 - OVK B2 - 2012.
430
Porov. HOYANO, L., KEENAN, C. Child Abuse : Law and Policy Across Boundaries, s. 896.
431
Porov. FALLER, K. C. Interviewing Children about Sexual Abuse: Controversies and Best Practice, s. 207-208.
432
Ide o 90 - položkový zoznam symptómov týkajúci sa detí vo veku 3 - 12 rokov. Má 8 klinických škál:
posttraumatický stres – intrúzie, posttraumatický stres - vyhýbanie, posttraumatický stres - nabudenie
(arousal), posttraumatický stres - celkovo, sexuálne obavy, disociácia, úzkosť, depresia, a zlosť/agresia.
433
Obsahuje 38 položiek, ku ktorým sa vyjadruje rodič dieťaťa vo veku 2 - 12 rokov. Test je zameraný na
zisťovanie symptómov sexualizovaného správania, ktoré majú tendenciu byť špecifické vo vzťahu k sexuálne
zneužívaným deťom. Test existuje v niekoľkých jazykoch: anglický, francúzsky, nemecký, španielsky,
holandský, švédsky, lotyšský, litovský, moldavský, poľský.
434
Test slúži ako klinický nástroj k identifikovaniu disociatívnej patológie u detí.
435
54 položkový nástroj, pre deti 8 a viacročné. Má 6 subškál: úzkosť, depresia, posttraumatický stres, sexuálne
obavy, disociácia a zlosť.
436
Používa sa pri podozrení na úzkosť, je určený deťom vo veku 8 - 19 rokov.
437
Určený pre deti od 10 rokov.
438
BDI®-II je použiteľný u detí od 13 rokov. CDI 2 je použiteľný u detí od 7 rokov. Hoci depresia nie je
špecifickým symptómom k CSA, depresia je jedným z najčastejších dôsledkov. Navyše oploštenosť myšlienok
a afektov, ktoré charakterizujú ťažkú depresiu, môže ovplyvňovať kapacitu dieťaťa svedčiť. Validita oboch
testovacích nástrojov na depresiu závisí od schopnosti a ochoty dieťaťa alebo adolescenta odhaliť svoje
vnútorné stavy.
MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
233
Vyššie uvedené štandardizované testovacie nástroje obsahovo pokrývajú oblasti, na
ktoré je potrebné pri verifikácii podozrenia na CSA venovať osobitnú pozornosť. Škála
možných reakcií obete na traumu CSA je veľmi široká - od normálneho pozitívneho
fungovania v každodennom živote, ktoré nevykazuje nijaké varovné signály, cez málo
výrazné signály až po očividné, extrémne negatívne signály. Mnohé symptómy sa môžu
potenciálne vzťahovať na rôzne druhy tráum. Existujú však symptómy, ktoré vo vzťahu
k CSA špecifickejšie. Pri posudzovaní možného CSA sa doporučuje sústrediť na tieto oblasti:
(1) sexualizované správanie - je najčastejším markerom sexuálnej viktimizácie, hoci sa
objavuje iba z 40% detí s históriou CSA, (2) disociácia - nie je častá, ale bola spoľahlivo
hlásená u detí a tínedžerov, zvlášť u tých s históriou vážneho, dlhodobého zlého
zaobchádzania, (3) posttraumatická stresová porucha (PTSD) - u sexuálne zneužívaných detí
sa vyskytuje častejšie než disociácia, ale pravdepodobne väčšina detských obetí CSA nebude
mať žiadnu z týchto porúch,
439
(4) hanba a pocity zodpovednosti za zneužívanie - sú jasne
súvisiace so zneužívaním a traumou. Zatiaľ však neexistuje žiadny štandardizovaný nástroj na
meranie tohto fenoménu u obetí CSA.
440
Za nanajvýš znepokojujúce považujeme zistenie, že
psychodiagnostické testovacie nástroje ponúkané prostredníctvom Psychodiagnostika a.s.
nepokrývajú vyššie uvedené kľúčové oblasti. V ponuke iba testy zamerané na úzkostnosť
a depresivitu u detí.
441
Niektoré dotazníky z oblasti psychotraumatológie uverejnili Hašto a
Vojtová v knihe Posttraumatická stresová porucha,
442
vzťahujú sa však iba na dospelú
populáciu a nie sú štandardizované. Dlhodobo nevyhovujúci stav psychodiagnostiky v SR
priznáva aj Slovenská komora psychológov.
443
Otázkou teda je, čo sa vlastne dosiaľ zisťovalo,
resp. aktuálne zisťuje pri psychologickom súdnoznaleckom vyšetrení maloletých -
suspektných obetí CSA? A nakoľko boli/sú výsledky aplikovaných testovacích nástrojov
prezentované v súdnoznaleckých posudkoch relevantné vo vzťahu k problematike CSA?
Aj keď je zvolená validná a reliabilná testovacia batéria, stále platí, že akékoľvek
psychologické testovanie v prípadoch suspektného CSA svoje limity: niekedy je výpoveď
dospelého zaujatá, interpretácia nálezov môže byť neprimeraná, mnoho detí dokáže len
chabo popisovať svoje vnútorné stavy (zvlášť tie deti u ktorých sa v reakcii na traumu
zaktivizovali také zvládacie mechanizmy, ako vyhýbanie, popieranie a znecitlivenie),
a nezanedbateľný je aj kontextuálny vplyv (tam, kde existuje ohrozenie bezpečnosti, tam je
pravdepodobnosť nedostatočného odhalenia nielen zo strany detí ale aj dospelých.
444
Okrem
uvedených limitov psychologického posudzovania možného CSA, je základným obmedzením
to, že CSA nie je stav (condition) ako je napr. depresia. Neexistuje teda žiadny štandardný
zoznam symptómov, ktorých posúdením by bolo možné dospieť k stanoveniu diagnózy
CSA.
445
Žiaden z dosiaľ vyvinutých psychologických testov nie je diagnostický. Psychologické
testy nie sú teda ani nevyhnutné, ani postačujúce pre rozhodnutie, či dieťa bolo alebo
439
Iba približne 30 - 50% detí má plné alebo čiastočné znaky PTSD.
440
Porov. FALLER, K. C. Interviewing Children about Sexual Abuse : Controversies and Best Practice, s. 217-224.
441
Sebaposudzovacia škála depresivity pre deti - CDI (autor - M. Kovacs (C), upr. M. Preiss), použiteľná pre deti
vo veku 7 - 17 rokov. Vznikla inšpiráciou z Beckovej sebaposudzovacej škály depresivity pre dospelých. Škála
zjavnej anxiety pre deti - CMAS (autor - A. Castaneda, B. R. McCandless, D. S. Palermo (USA), upr. I. Ruisel, N.
Snopková). Dotazník zisťuje predispozíciu, t. j. relatívne stabilný sklon k anxiete u detí vo veku 9 - 14 rokov.
442
HAŠTO, J., VOJTOVÁ, H. Posttraumatická stresová porucha: bio-psycho-sociálne aspekty, 2012.
443
MILER, M., VANKO, Š., HERETIK, A., ZÁSKALAN, J. Žiadosť o pomoc/spätnú väzbu/názor ohľadom aktuálneho
stavu v praxi používania psychodiagnostických metód (prieskum), 2015.
444
Porov. FALLER, K. C. Interviewing Children about Sexual Abuse: Controversies and Best Practice, 2007.
445
Porov. FRIEDRICH, W. N. Psychological assessment of sexually abused children and their families, 2002.
MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
234
nebolo sexuálne zneužívané.
446
Testy však môžu byť použité na forenzné účely, aby doplnili
informácie získané prostredníctvom (výsluchového) interview - a tak pomohli dospieť
k zisteniu pravdepodobnosti CSA.
447
Údaje z psychologického vyšetrenia dieťaťa teda
predstavujú „dielik do skladačky“ informácií, ktoré by mali byť pri objasňovaní prípadu
zhromažďované a zvažované.
Za účelom objasnenia prípadu a stanovenia miery pravdepodobnosti CSA zahranič
experti odporúčajú používať jasný a jednotný metodologický postup, ktorý podobu
štruktúrovaného protokolu, kde sú prehľadne zaznamenávané údaje získané z interview
s dieťaťom, a taktiež z iných zdrojov, vrátane psychologického vyšetrenia dieťaťa.
448
Protokol
predstavuje systematický proces zberu a vyhodnocovania dát. V záujme odstránenia
rôznorodosti postupov pri objasňovaní prípadov CSA ako i pri súdnoznaleckom
psychologickom vyšetrovaní maloletých poškodených, je nanajvýš žiaduce zaviesť používanie
takýchto štruktúrovaných protokolov aj do slovenskej praxe.
JEDNOTLIVEC VERZUS TÍM
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je otázne, nakoľko je proces zberu
a vyhodnocovania dát v predmetných kauzách na Slovensku realizovaný systematicky, alebo
nakoľko je odrazom subjektívnych dojmov, absentujúcich vedomostí a predsudkov. Pri
analýze nejedného znaleckého posudku možno zistiť, že obsahuje množstvo voľných
interpretácií subjektívnych pocitov psychológa a odvážnych tvrdení, u ktorých nie je zrejmé,
ako k nim znalec vlastne dospel. Objektívne totiž nemôžu vyplývať z výsledkov zvolenej
testovej batérie, a nie podložené ani solídnymi vedeckými faktami (referenciami). Neraz
možno v znaleckých posudkoch naraziť dokonca na tvrdenia, ktoré sú v príkrom rozpore s
aktuálnym stavom poznania predmetnej problematiky vo vedeckom a odbornom svete.
Takéto nedostatky by mohol eliminovať tímový a multidisciplinárny prístup.
Izolované posudzovanie jedným znalcom z klinického odboru nie je úplné a vyčerpávajúce
a navyše je späté s množstvom vyššie spomenutých rizík. Dodatočné odstraňovanie
prípadných nedostatkov v znaleckom posudku formou kontrolného znaleckého posudku
prispieva nielen k prieťahom v konaniach, ale môže vytvárať aj dôkazný chaos. Vyššie
zmieňovaný štruktúrovaný protokol predstavuje metodológiu, podľa ktorej môže postupovať
samostatný posudzovateľ, alebo viacero nezávislých posudzovateľov, ktorí môžu mať odlišné
pohľady, stále však zasadené do jednotného rámca. Ideálne ale je, ak sa protokol používa
v tíme viacerých odborníkov, ktorí sa na vec pozerajú v tom istom čase a môžu si prípadné
nejasnosti, rozpory a otázky vzájomne vydiskutovať, dôkladne zvážiť rôzne alternatívy
a napokon dospieť ku konsenzuálnemu záveru o pravdepodobnosti CSA. Potreba
štruktúrovaných protokolov a tímového, multidisciplinárneho posudzovania prípadov CSA
opakovane zaznieva aj na rôznych odborných stretnutiach a diskusiách, ktoré sa týkajú
aktuálneho stavu riešenia prípadov CSA.
449
446
Porov. AMERICAN ACADEMY OF CHILD AND ADOLESCENT PSYCHIATRY. Practice parameters for the forensic
evaluation of children and adolescents who may have been physically or sexually abused, 1997, AMERICAN
PROFESSIONAL SOCIETY ON THE ABUSE OF CHILDREN. Guidelines for psychosocial evaluation of suspected
sexual abuse in children, 1997.
447
Porov. FALLER, K. C. Interviewing Children about Sexual Abuse : Controversies and Best Practice, s. 225.
448
Bližšiemu popisu tohto protokolu sme sa venovali v článku: KARKOŠKOVÁ, S. Problematika
podozrení/obvinení zo sexuálneho zneužívania detí v kontexte rozhodovania o úprave styku rodičov a
maloletých detí, 2014.
449
Jedným z takýchto podujatí bolo napr. aj 2. Odborné stretnutie k problematike sexuálneho zneužívania detí
(dňa 22. 10. 2014), ktoré organizovalo Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na
MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
235
Tímový prístup k posudzovaniu suspektného CSA by mohol v nemalej miere prispieť
aj k zníženiu rizika možnej korupcie a predpojatosti vyplývajúcej z faktu známosti medzi
posudzovateľom a osobami, pre ktorých by potvrdenie podozrení mohlo mať neblahé
následky. Neopomenuteľným etickým princípom vykonávania súdnoznaleckej činnosti, je aj
zásada vykonávať činnosť nezaujato a objektívne. V tomto ohľade nestačí, že znalec sa
subjektívne cíti byť nestranný, ale sa musí taký aj objektívne javiť. Aby súdnoznalecký úkon
mohol byť považovaný za objektívny a nestranný, nesmie existovať medzi znalcom a hlavnou
podozrivou osobou alebo jej príbuznými, resp. inými osobami súvisiacimi s posudzovaným
prípadom, žiadny vzťah známosti. Použitie znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný
zaujatým znalcom je potrebné považovať za neprípustný dôkaz.
450
Akýkoľvek vzťah známosti
a obdŕžanie informácií k prípadu v rámci tohto vzťahu, môže u znalca navodzovať
predpojatosť: znalec môže celý prípad posudzovať optikou danej osoby, na základe
informácií, ktoré od nej obdŕžal, pričom (neuvedomovane alebo i cielene) opomenie vziať do
úvahy celý rad informácií, ktoré by mohli viesť k takým záverom, ktoré pre danú osobu
nežiaduce.
451
V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že podľa základných etických princípov znaleckej
činnosti psychológov, znalec zachovať „poctivosť a komplexnosť pri vyjadrovaní
odborných záverov, ktoré sú založené výlučne na adekvátnych zdrojoch informácií“ a je tiež
povinný „poctivo uviesť všetky alternatívy“.
452
Expert na problematiku vyšetrovania prípadov
CSA, forenzný psychológ L. D. Reed uvádza, že najefektívnejší spôsob, ako sa vyhnúť
predpojatým záverom je brať do úvahy viacero teórií (alternatív) a preskúmať
opodstatnenosť každej z nich.
453
V inštrukciách k vyššie spomínanému štruktúrovanému
protokolu sa uvádza, že pri každej zistenej informácii je potrebné zvážiť alternatívne
vysvetlenia prítomnosti či absencie danej informácie, a následne označiť, ktorá interpretácia
sa zdá byť najpravdepodobnejšia.
454
Zvažovanie alternatívnych vysvetlení jednotlivých
zhromaždených dát sa považuje za veľmi dôležitú súčasť celého procesu a jeho objektivitu
možno nepochybne zvýšiť pri tímovom multidiscipinárnom prístupe.
deťoch (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) za účasti zástupcov všetkých
rezortov a tiež niektorých mimovládnych organizácii, majúcich skúsenosti s riešením prípadov CSA. Táto téma
rezonovala aj v súvislosti s prípravou nového zákona o znalcoch, v rámci diskusie, ktorú vo februári 2015
koordinoval Ladislav Križan, PhD., riaditeľ odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti
(Ministerstvo spravodlivosti SR).
450
Porov. ŠAMKO, P. Nezákonné a nepoužiteľné dôkazy, 2014.
451
Tieto poznámky na tomto mieste uvádzame aj z toho dôvodu, že sme sa s takýmto prípadom reálne stretli.
452
HERETIK, A Forenzná psychológia, s. 44-45.
453
REED, L.D. Guiding principles in assessing cases of suspected child sexual abuse, 2013.
454
Nálezy súvisiace s obvineniami z CSA môžu byť otvorené množstvu interpretácií, napr.: (a) skutočné CSA, (b)
iný páchateľ, (c) nesprávna interpretácia benígnej (neškodnej) aktivity, napr. starostlivosti o dieťa, (d)
komunikačný problém, (e) programovanie zo strany iných, (f) sexuálne poznatky z iného zdroja, (g) klamanie,
(h) fantazírovanie dieťaťa, (i) preháňanie zo strany dieťaťa alebo dospelého, (j) minimalizácia skutočného CSA.
Okrem toho je užitočné zvážiť aj možné vysvetlenia pre popieranie CSA: (a) dieťa CSA popiera, pretože sa
reálne nestalo, (b) dieťa bolo tlačené páchateľom alebo členom rodiny k tomu, aby výpoveď odvolalo, (c)
dieťa chráni páchateľa alebo člena rodiny bez toho aby bolo priamo tlačené, (d) dieťa je vystrašené alebo
rozrušené procesom vyšetrovania, (e) dieťa nechce svedčiť kvôli pocitom hanby a viny, (f) dieťa sa domnieva,
že je zodpovedné za zneužívanie, (g) dieťa sa vedome alebo nevedome „prispôsobuje“ páchateľovi, (h)
vypočúvajúci spustil mechanizmus falošného popierania
454
tým, že umožnil páchateľovi byť v miestnosti
(Porov. AMERICAN ACADEMY OF CHILD AND ADOLESCENT PSYCHIATRY. Practice parameters for the forensic
evaluation of children and adolescents who may have been physically or sexually abused, 1997).
MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
236
AUTOMATICKÁ AKCEPTÁCIA VERZUS HODNOTENIE KVALITY POSUDKU
OČvTK pristupujú k znaleckým posudkom často nekriticky a bezmedzne im dôverujú.
Takýto postoj nie je správny a vedie k nežiaducim dôsledkom.
455
Niektoré znalecké posudky
sú odrazom erudovanosti a poctivého prístupu znalca, iné sú kontroverzné a pochybnej
reliability. Nakoľko je v stávke príliš veľa na to, aby sa vo svojich rozhodnutiach OČvTK
opierali o znalecké posudky, ktoré nie reliabilné, je potrebné všetky znalecké posudky
kriticky preskúmať.
V pomere k ostatným druhom dôkazov nemá znalecký posudok privilegované
postavenie.
456
„Znalecký posudok je nutné hodnotiť rovnako dôsledne ako každý iný dôkaz,
(...) nepožíva žiadnu väčšiu dôkaznú silu a musí byť podrobovaný všestrannej previerke
nielen právnej korektnosti, ale tiež vecnej správnosti. Hodnotiť je potrebné celý proces
utvárania znaleckého dôkazu, vrátane prípravy znaleckého skúmania, (...) priebeh
znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje
svoje závery, spoľahlivosť metód použitých znalcom a spôsob vyvodzovania záverov znalca.
Ponechávať bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku, slepo dôverovať záverom
znalca, by znamenalo vo svojich dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov,
privilegovať znalecký dôkaz a prenášať zodpovednosť za skutkovú správnosť (...)
rozhodovania na znalca.“
457
Preto ešte pred vlastným využitím výsledkov znaleckého skúmania v procese
dokazovania je OČvTK povinný znalecký posudok preskúmať. Okrem iného je potrebné
zhodnotiť jeho vnútornú jednotu, logiku a skĺbenosť argumentov, taktiež preskúmať, či
znalec použil na skúmanie len dovolené metódy, ktoré vychádzajú z najnovších vedeckých
poznatkov a či uviedol kompletné výsledky testov.
458
Medzi základné etické princípy
znaleckej činnosti patrí aj požiadavka presného formulovania výsledkov a záverov, čo si
vyžaduje aj „uvádzanie kompletných testových výsledkov a skóre v znaleckom posudku. (...)
Skladba posudku musí byť taká, aby umožňovala v celom rozsahu jeho obsah preskúmať
a overiť postupy, či sú zdôvodnené. Znalec tým dáva konzumentom posudku i prípadným
ďalším znalcom možnosť posúdiť primeranosť svojich interpretácií a záverov.“
459
Požiadavka, aby OČvTK hodnotil aj odbornú správnosť znaleckého posudku je veľmi
náročná. OČvTK nemôže sám nahradiť odborné závery znalca svojimi laickými názormi,
predsa však je potrebné trvať na povinnosti OČvTK hodnotiť znalecký posudok aj z hľadiska
jeho odbornej správnosti. Prof. Musil konštatuje, že v prípade, že OČvTK chýbajú špecifické
vedomosti, potrebné pre hodnotenie posudku, môže si ich doplniť ad hoc, v priebehu
konkrétneho trestného konania. Napríklad prostredníctvom „nahliadnutia do odbornej
literatúry alebo konzultáciami s odborníkmi, ktorí síce nie sú pribraní ako znalci, neskúmajú
konkrétne skutkové okolnosti trestnej veci a ich zistenia nemajú povahu dôkazov, môžu však
poskytnúť poznatky abstraktného rázu. Môžu sa napr. vyjadriť k tomu, či určitá metóda
použitá znalcom, je v príslušnej odbornej disciplíne všeobecne uznávaná, či voči nej nie
vznášané námietky a či neexistujú metódy lepšie.“
460
Vzhľadom na kritický význam
455
Porov. MUSIL, J. Hodnocení znaleckého posudku, 2010.
456
Porov. PROKEINOVÁ, M. Odborníci a znalci v trestnom konaní. 2007, MUSIL, J. Hodnocení znaleckého
posudku, 2010.
457
Nález Ústavního soudu ČR, sp. zn. III. ÚS 299/06.
458
Porov. VIKTORYOVÁ, J. a BLATNICKÝ, J. Teoreticko-právna analýza problematiky hodnotenia znaleckého
posudku v prípravnom konaní v kontexte jeho praktickej realizácie, s. 257, 263.
459
Heretik, A Forenzná psychológia, s. 44-45.
460
MUSIL, J. Hodnocení znaleckého posudku, 2010.
MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
237
hodnotenia znaleckých posudkov ako i vzhľadom na náročnosť tejto úlohy Viktoryová
a Blatnický odporúčajú pravidelne organizovať školenia pre OČvTK, v rámci ktorých by sa za
účasti skúsených vyšetrovateľov a znalcov, okrem teoretickej prípravy vykonali aj praktické
modelové ukážky hodnotenia znaleckého posudku s dôrazom na okolnosti ovplyvňujúce jeho
prípustnosť a vierohodnosť.
461
ZÁVER
V príspevku sme priblížili významné problémy spojené so psychologickým znaleckým
posudzovaním suspektných obetí CSA. Odstránenie nedostatkov v tejto oblasti vyžaduje
prehodnotenie kritérií na výber znalcov, ktorých OČvTK budú k prípadom CSA prizývať,
zreálnenie očakávaní ohľadne toho, čo znalci môžu a nemôžu OČvTK ponúknuť,
štandardizáciu chýbajúcich testovacích nástrojov a zavedenie jednotných metodologických
postupov (protokolov) pri posudzovaní pravdepodobnosti CSA, elimináciu subjektivizmu
a predpojatosti cez preferovanie tímového multidisciplinárnych prístupu k posudzovaniu
prípadov CSA, a v neposlednom rade aj dôslednejšie uplatňovanie povinnosti OČvTK
preskúmať validitu a reliabilitu znaleckého dôkazu.
LITERATÚRA
AMERICAN ACADEMY OF CHILD AND ADOLESCENT PSYCHIATRY. Practice parameters for the forensic
evaluation of children and adolescents who may have been physically or sexually abused. In Journal of
the American Academy of Child and Adolescent Psychiatry, 36 (1997), 375-565.
AMERICAN PROFESSIONAL SOCIETY ON THE ABUSE OF CHILDREN. Guidelines for psychosocial
evaluation of suspected sexual abuse in children (2nd ed.). Elmhurst, IL.
http://www.apsac.org/practice-guidelines.
BRIERE, J. 1992. Methodological issues in the study of sexual abuse effects. Journal of Consulting &
Clinical Psychology, 60 (1997), 196-203.
ČENTÉŠ, J. Niekoľko poznámok k znaleckej činnosti v trestnom konaní. In: Teoretické a praktické
problémy dokazovania. Bratislava: Bratislavská vysoká škola práva, 2008, s. 33-46.
ČÍRTKOVÁ, Ľ. Forenzní psychologie. Plzeň: Vyd. Aleš Čeněk, 2004.
FALLER, K. C. Interviewing Children about Sexual Abuse: Controversies and Best Practice. New York :
Oxford University Press, 2007.
FERJENČÍK, J. Úvod do metodologie psychologického výzkumu. Praha: Portál s.r.o., 2000.
FRIEDRICH, W. N. Psychological assessment of sexually abused children and their families. Thousand
Oaks, CA: Sage Publications, 2002.
HAŠTO, J. a VOJTOVÁ, H. Posttraumatická stresová porucha: bio-psycho-sociálne aspekty. Trenčín:
Vydavateľstvo F, 2012.
HERETIK, A. Posudzovanie vierohodnosti u detí a dospelých. Kurz forenznej psychológie FF MU Brno,
2014. Dostupné na:
https://is.muni.cz/el/1421/podzim2014/PSF_A1/um/FP_kurz_Brno_vierohodnost_2014.txt.
HERETIK, A. Forenzná psychológia. Bratislava : SPN, 2004.
HOYANO, L., KEENAN, C. Child Abuse: Law and Policy Across Boundaries. New York: Oxford University
Press, USA, 2010.
KARKOŠKOVÁ, S. Problematika podozrení / obvinení zo sexuálneho zneužívania detí v kontexte
rozhodovania o úprave styku rodičov a maloletých detí. In: Justičná revue, 66 (2014), 8-9, 957-979.
KUBÍK, O. Investigatívna psychológia. Bratislava: Eurokódex, 2012.
LAMB, M.E., STERNBERG, K.J., ESPLIN, P.W., HERSHKOWITZ, I., ORBACH, Y. a HOVAV, M. Criterion-
Based Content Analysis: A Field Validation Study. In: Child Abuse & Neglect, 21 (1997), (3), 255-264.
461
Porov. VIKTORYOVÁ, J. a BLATNICKÝ, J. Teoreticko-právna analýza problematiky hodnotenia znaleckého
posudku v prípravnom konaní v kontexte jeho praktickej realizácie, 2014, s. 272.
MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
238
LONG, J.G. Introducing Expert Testimony to Explain Victim Behavior in Sexual and Domestic Violence
Prosecutions. Alexandria, VA : American Prosecutors Research Institute, the research and
development division of the National District Attorneys Association, 2007.
MILER, M., VANKO, Š., HERETIK, A. A ZÁSKALAN, J. Žiadosť o pomoc/spätnú väzbu/názor ohľadom
aktuálneho stavu v praxi používania psychodiagnostických metód (prieskum). 7. april 2015. Dostupné
na:
http://www.komorapsychologov.sk/skp/index.php?option=com_content&view=article&id=1036:stav-
psychodiagnostiky-na-slovensku&catid=44:tandardizacia-testov&Itemid=99.
MUSIL, J. Hodnocení znaleckého posudku. In: Kriminalistika 42 (2010), 3. Dostupné na:
http://www.mvcr.cz/clanek/hodnoceni-znaleckeho-posudku.aspx?q=cHJuPTE%3d.
NOVÁK, T. Znalecké posudky dětí pod drobnohledem. Praha: Linde, 2013.
NOVÁK, T. 2014 -02-24. Psychologické posouzení znaleckého posudku č. 09/2013 (...), vyhotovené Mgr.
Zuzanou Tomáškovou dne 3.4.2013 v případě CVS ORP 2148 1 OVK B2 2012.
PROKEINOVÁ, M. Odborníci a znalci v trestnom konaní. In: EPI Odborné články, 2007. Dostupné na:
http://www.epi.sk/odborny-clanok/Odbornici-a-znalci-v-trestnom-konani.aspx?Template=print.
REED, L. D. Guiding principles in assessing cases of suspected child sexual abuse. NSU Center for
Psychological Studies, 2013. Dostupné na:
http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CDcQFjAB&url=http%3A
%2F%2Fwww.denreed.com%2Fdocuments%2F2aNSUHOGUIDINGPRINCIPLES.ppt&ei=HQNQUurBGITJt
QagqYGgCA&usg=AFQjCNH6JZTRo8cMJflAZESClZbEMxreRw&bvm=bv.53537100,d.bGE
ŠAMKO, P. Nezákonné a nepoužiteľné dôkazy, 2014. Dostupné na:
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a321-nezakonne-a-nepouzitelne-dokazy.
VIKTORYOVÁ, J. a BLATNICKÝ, J. Teoreticko-právna analýza problematiky hodnotenia znaleckého
posudku v prípravnom konaní v kontexte jeho praktickej realizácie. In: MARKOVÁ, V. (ed.) Zborník
príspevkov z zmedzinárodnej virtuálnej interdisciplinárnej vedeckej konferencie na tému „Aktuálne
otázky trestného práva v teórii a praxi“ (2. ročník). Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 2014, s.
253-274.
VRIJ, A. Criteria-Based Content Analysis: A Qualitative Review of the First 37 Studies. In Psychology,
Public Policy, and Law, 2005, 11 (1), 3-41.
doc. ThDr. Mgr. Slávka Karkošková, PhD.
Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdica v Prešove
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n.o. Bratislava
slavka.karkoskova@gmail.com
PhDr. Viera Trusková, PhD.
VieMon n.o., ALFA OMEGA- ambulancia klinickej psychológie
ltruska@upcmail.sk
MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ KONTROLY
244
Názov: Zborník vedeckých štúdií a odborných článkov z medzinárodnej virtuálnej vedeckej
konferencie na tému MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA AKO SPOLOČENSKÝ FENOMÉN A MOŽNOSTI JEJ
KONTROLY
Recenzenti: prof. Ing. Miroslav Lisoň, PhD., doc. Ing. Pavol Augustín, CSc.
Zborník editovala/zostavila: JUDr. Monika Hullová, PhD.
Vydala: Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Tlač: Centrum polygrafických služieb
Účel: zborník z konferencie
Rozsah: 244 strán
Formát: B 5
Náklad: 62 výtlačkov
Rok a poradie vydania: 2015, I.
Jazyková úprava: JUDr. Monika HULLOVÁ, PhD.
Grafická úprava: Mgr. Ľuboš HULLA, Šimon Hulla
ISBN 978 - 80 - 8054 - 647 - 2
EAN 9788080546472
ResearchGate has not been able to resolve any citations for this publication.
Article
Full-text available
Statement Validity Assessment (SVA) is used to assess the veracity of child witnesses' testimony in trials for sexual offences. The author reviewed the available SVA research. Issues addressed include the accuracy of Criteria-Based Content Analysis (CBCA; part of SVA), interrater agreement between CBCA coders, frequency of occurrence of CBCA criteria in statements, the correlations between CBCA scores and (i) interviewer's style and (ii) interviewee's age and social and verbal skills, and issues regarding the Validity Checklist (another part of SVA). Implications for the use of SVA assessments in criminal courts are discussed. It is argued that SVA evaluations are not accurate enough to be admitted as expert scientific evidence in criminal courts but might be useful in police investigations. (PsycINFO Database Record (c) 2012 APA, all rights reserved)
Article
Full-text available
Transcripts of forensic interviews with 98 alleged victims of child sexual abuse were scored for the presence or absence of certain criteria believed to be more characteristic of accounts concerning experienced than nonexperienced events. Other information regarding the events was independently evaluated by individuals unfamiliar with the children's accounts. As predicted, more of the CBCA criteria were present in accounts independently rated as Likely or Very Likely to have occurred (M = 6.74) than in accounts of events deemed Unlikely or Very Unlikely to have occurred (M = 4.85). In addition, several of the criteria were helpful in distinguishing between plausible and implausible accounts. The group differences were not as dramatic as those reported in earlier studies, however, and the results suggest caution regarding forensic application of the CBCA system.
Article
Interviewing children who may have been sexually abused is a daunting task fraught with far-reaching consequences for the children, families, institutions, and professionals involved. With no room for error, forensic and clinical interviewers must navigate the complex and often contradictory evidence that informs their decision making. This book critically analyzes the research on assessing child sexual abuse. Noting that issues such as memory and suggestibility, questioning techniques, the use of media, and false allegations remain hotly contested, the chapters advise on applying available research to professional judgment while drawing also on best practice guidelines and conceptual, clinical, and consensus-based writings. The book covers the entire interview process, showing professionals how to structure, document, and follow up on children's responses in interviews; work with children who are very young, have special needs, or come from diverse backgrounds; use standardized tests and measures; formulate conclusions about sexual abuse; and defend those decisions in a courtroom or clinical setting.
Book
Whilst there may be universal agreement that 'something must be done' about child abuse, there is much less clarity about what qualifies as child abuse and what should be done about it. Policy makers often invoke the law at times of crisis which are seen to demand a societal response. The presence of legislation on the statute book or the creation of rules and protocols which professionals must follow is one socially acceptable sign that the problem has been recognised and that an effective response has been implemented. In the last two decades of the twentieth century, the numerous controversies about the response of public agencies and the courts to allegations of child abuse, as well as campaigns to reform the treatment of child witnesses in adversarial trial systems, provided the impetus for legal reform in both criminal and civil proceedings in England and Wales. These legal initiatives were ad hoc responses to specific problems, and not part of a coherent and integrated programme of reform across the criminal and civil systems. Legislators and the courts in family, criminal, and tort proceedings have constructed different liability and evidential rules in parallel rather than in tandem with the other courts adjudicating the same issues, and often regarding the same child. Similarly reforms in other common law jurisdictions have often been only partially understood by lawmakers in England and Wales. This book looks across the legal and geographical boundaries within which the legal discussion of child abuse is usually confined. It considers the themes and policy considerations driving each form of legal response to the problem of child abuse. It also provides a detailed discussion of the law governing the trial of allegations of child abuse in the key areas of family, criminal and tort law in English law, and compares this with the approaches in other common law jurisdictions using the adversarial mode of trial, in particular in Canada, the United States, New Zealand and Australia. In its breadth and depth, Child Abuse Law and Policy Across Boundaries marks a significant contribution to the rapidly evolving field of child protection law. The book was awarded the Inner Temple Book Prize 2008.
  • A Heretik
  • Forenzná Psychológia
Heretik, A Forenzná psychológia. Bratislava : SPN, 2004, s. 44-45. 58 MUSIL, J. Hodnocení znaleckého posudku, 2010.
Practice parameters for the forensic evaluation of children and adolescents who may have been physically or sexually abused
  • American Literatúra
  • Of
  • And
  • Psychiatry
Literatúra AMERICAN ACADEMY OF CHILD AND ADOLESCENT PSYCHIATRY. Practice parameters for the forensic evaluation of children and adolescents who may have been physically or sexually abused. In Journal of the American Academy of Child and Adolescent Psychiatry, 36 (1997), 375-565.
Guidelines for psychosocial evaluation of suspected sexual abuse in children Elmhurst, IL. http://www.apsac.org/practice-guidelines BRIERE, J. 1992. Methodological issues in the study of sexual abuse effects
  • American Professional
  • On
  • Abuse
  • Children
AMERICAN PROFESSIONAL SOCIETY ON THE ABUSE OF CHILDREN. Guidelines for psychosocial evaluation of suspected sexual abuse in children (2nd ed.). Elmhurst, IL. http://www.apsac.org/practice-guidelines BRIERE, J. 1992. Methodological issues in the study of sexual abuse effects. Journal of Consulting & Clinical Psychology, 60 (1997), 196–203.
Posttraumatická stresová porucha: bio-psycho-sociálne aspekty
  • J Vojtová
HAŠTO, J. a VOJTOVÁ, H. Posttraumatická stresová porucha: bio-psycho-sociálne aspekty. Trenčín: Vydavateľstvo F, 2012.
Problematika podozrení / obvinení zo sexuálneho zneužívania detí v kontexte rozhodovania o úprave styku rodičov a maloletých detí
KARKOŠKOVÁ, S. Problematika podozrení / obvinení zo sexuálneho zneužívania detí v kontexte rozhodovania o úprave styku rodičov a maloletých detí. In: Justičná revue, 66 (2014), 8-9, 957-979.
  • O Investigatívna Psychológia
KUBÍK, O. Investigatívna psychológia. Bratislava: Eurokódex, 2012.