ArticlePDF AvailableLiterature Review

Abstract

Introduction: Therapeutic procedures performed during cardiopulmonary resuscitation on patients in cardiac arrest or unconsciousness from any other cause can have serious adverse effects. Scale of injuries scale is very wide - from simple skin lacerations up to serious injuries which can even thwart possibility of successful resuscitation and cause death. Materials and methods: Comprehensive review of current literature aimed at injuries associated with cardiopulmonary resuscitation. Results: Authors of this paper offer up-to-date review of possible cardiopulmonary resuscitation associated injuries, which are discussed depending on the method of performed resuscitation - airway management, chest compressions without tools or with automated mechanical devices, and defibrillation. Airway management is frequently associated with subcutaneous hematomas of the neck and head, mucosal membrane lacerations, teeth fractures and airway aspiration. Autopsy findings after cardiac massage are: rib and sternal fractures (very frequent); pleura, lung and cardiac injuries (frequent); cervical spine injuries, pericardial tamponades due to cardiac or aorta rupture, liver, spleen or stomach lacerations (rare). Defibrillation can create skin burns, cardiac or renal injuries due to rhabdomyolysis. Conclusion: Forensic pathologists as well as clinical practitioners should be aware of the relevance of possible injuries associated with cardiopulmonary resuscitation. The injuries should be avoided if possible, or distinguished from injuries of other origin if they cannot be prevented.
28 SOUDNÍ LÉKAŘSTVÍ 3 I2014
Poranenia asociované
skardiopulmonálnou resuscitáciou
Lucie Ihnát Rudinská1, Petr Hejna2, Peter Ihnát3,4, Margita Smatanová1, Igor Dvořáček1, Anatolij Truhlář5,6
1 Ústav soudního lékařství FN Ostrava
2 Ústav soudního lékařství LF UK aFN Hradec Králové
3 Chirurgická klinika FN Ostrava, Česká republika
4 Katedra chirurgických oborů, LF OU Ostrava, Česká republika
5 Zdravotnická záchranná služba Královéhradeckého kraje, Hradec Králové
6 Klinika anesteziologie, resuscitace aintenzivní medicíny, LF UK aFN Hradec Králové
SÚHRN
Techniky apostupy využívané pri poskytovaní kardiopulmonálnej resuscitácie môžu viesť kvzniku vedľajších poranení. Autori ponúkajú prehľad problematiky
poranení asociovaných so zabezpečovaním priechodnosti dýchacích ciest, resuscitáciou dýchania aresuscitáciou obehu. Poranenia sú analyzované vzávislosti
na type aplikovaných resuscitačných techník - spôsob zaistenia dýchacích ciest, nepriama masáž srdca bez pomôcok, alebo svyužitím mechanických resusci-
tačných prístrojov adebrilácia.
Kľúčové slová: kardiopulmonálna resuscitácia – poranenia – zaistenie dýchacích ciest – nepriama masáž srdca – debrilácia
Injuries associated with cardiopulmonary resuscitation
SUMMARY
Introduction: Therapeutic procedures performed during cardiopulmonary resuscitation on patients in cardiac arrest or unconsciousness from any other cause
can have serious adverse eects. Scale of injuries scale is very wide – from simple skin lacerations up to serious injuries which can even thwart possibility of
successful resuscitation and cause death.
Materials and methods: Comprehensive review of current literature aimed at injuries associated with cardiopulmonary resuscitation.
Results: Authors of this paper oer up-to-date review of possible cardiopulmonary resuscitation associated injuries, which are discussed depending on the
method of performed resuscitation – airway management, chest compressions without tools or with automated mechanical devices, and debrillation. Airway
management is frequently associated with subcutaneous hematomas of the neck and head, mucosal membrane lacerations, teeth fractures and airway aspi-
ration. Autopsy ndings after cardiac massage are: rib and sternal fractures (very frequent); pleura, lung and cardiac injuries (frequent); cervical spine injuries,
pericardial tamponades due to cardiac or aorta rupture, liver, spleen or stomach lacerations (rare). Debrillation can create skin burns, cardiac or renal injuries
due to rhabdomyolysis.
Conclusion: Forensic pathologists as well as clinical practitioners should be aware of the relevance of possible injuries associated with cardiopulmonary re-
suscitation. The injuries should be avoided if possible, or distinguished from injuries of other origin if they cannot be prevented.
Keywords: cardiopulmonary resuscitation – injury – airway management – chest compressions – debrillation
Soud Lek 2014; 59(3): 28-33
PŮVODNÍ
PRÁCE
Adresa pre korešpondenciu:
MUDr. Lucia Ihnát Rudinská
Ústav soudního lékařství FN Ostrava, 17. listopadu 1790,
Ostrava, 708 52
Tel. +420597371 710
Fax: +420597371 706
e-mail : dr.rudinska@seznam.cz
Náhla zástava obehu postihuje vEurópe približne pol milióna
osôb ročne, pričom jej najčastejšou príčinou (82,4 %) vdospe-
losti je ochorenie srdca (1). Rozhodujúcim faktorom pre záchra-
nu života takto postihnutých osôb je neodkladné zahájenie kar-
diopulmonálnej resuscitácie (KPR).
Pojem „resuscitácia“ je odvodený zlatinského slova resusci-
to, čo v preklade znamená znovu zobudiť, vzkriesiť. Zahŕňa
vsebe súbor liečebných postupov, ktoré prispievajú kzáchra-
ne ľudského života scieľom obnoviť základné životné funkcie
– vedomie, dýchanie akrvný obeh (2). Podľa rozsahu uskutočňo-
vaných úkonov rozlišujeme neodkladnú resuscitáciu základnú
(BLS – basic life support) a neodkladnú resuscitáciu rozšírenú
(ALS – advanced life support). BLS je vykonávaná laikmi, alebo
zdravotníckym personálom bez vybavenia apomôcok (svýnim-
kou automatizovaného externého debrilátoru), zatiaľ čo ALS je
poskytovaná zdravotníckymi teamami, ktoré sú vybavené špe-
ciálnymi pomôckami,prístrojmi aliekmi. Algoritmus ALS zahŕ-
ňa množstvo rôzne invazívnych výkonov ako je napr. zaistenie
dýchacích ciest, umelá pľúcna ventilácia, debrilácia, zaistenie
vstupu do cievneho riečišťa (žilný alebo intraoseálny vstup),
punkcia perikardu, dekompresia hrudníka apod. (3-5).
Zaistenie dýchacích ciest je prvým krokom správne vykoná-
vanej KPR (4-6). Cieľom takéhoto postupu je najmä odstránenie
obštrukcie voblasti horných ciest dýchacích, ochrana dýchacích
ciest pred aspiráciou žalúdočného obsahu, možnosť realizácie
umelej pľúcnej ventilácie pozitívnym pretlakom pre zaistenie
výmeny dýchacích plynov vpľúcach avneposlednej rade mož-
nosť toalety dýchacích ciest (laváž, odsávanie sekrétu).
Resuscitácia obehu je možná pomocou priamej, alebo ne-
priamej masáže srdca. Priama masáž srdca je síce historicky
staršia, avšak vteréne sa prakticky nevykonáva. Jej využitie je
vsúčasnosti úzko vymedzené na zriedkavé prípady urgentnej
29
SOUDNÍ LÉKAŘSTVÍ 3 I2014
thorakotómie a v priebehu kardiochirurgických zákrokov. Ne-
priama masáž srdca bola po prvýkrát úspešne použitá učloveka
vroku 1960 (7). Od 60-tych rokov minulého storočia sa stala zá-
kladným (apre prežitie najdôležitejším) postupom vrámci celej
KPR (8). Masáž srdca môže byť vykonávaná bez pomôcok, alebo
svyužitím špeciálnych masážnych prístrojov.
VČeskej a Slovenskej republike sú komerčne dostupné dva
typy prístrojov masážnych prístrojov: AutoPulse [ZOLL Medical
Corp., Chelmsford, MA, USA] aLucas I alebo II [Physio-Control
Inc., Redmond, WA, USA]. AutoPulse pracuje mechanizmom pra-
dozadného stláčania hrudníka pomocou širokého špeciálneho
pasu, zatiaľ čo pri systéme Lucas dochádza knepriamej masáže
srdca pomocou pumpy spiestom umiesteným na oblasť sterna
(9). Ďalšou pomôckou používanou na zvýšenie kvality masáže
srdca je kardiopumpa [Ambu, Ballerup, Dánsko]. Mechanické
resuscitačné prístroje umožňujú vykonávať kompresie hrudníku
sdokonale rovnakou hĺbkou apravidelnosťou, čo má pozitívny
vplyv na kvalitu aefekt poskytovanej nepriamej masáže srdca.
Vsúvislosti sich rozšírením ačastejším využívaním sa však vli-
teratúre objavujú práce akazuistiky popisujúce rôzne závažné
komplikácie, najmä poranenia hrudných a brušných orgánov
(9,10).
Techniky vykonávané vrámci KPR môžu viesť k obnoveniu
životných funkcií azáchrane života, zároveň však môžu spôso-
biť poranenie resuscitovanej osoby, tzv. CPR associated injuries.
Škála poranení vznikajúcich pri KPR je veľmi široká – od banál-
nych poranení, vo forme drobných poranení kože či slizníc, až
po poranenia nezlučiteľné so životom ako je napr. tamponáda
srdca, ruptúra aorty, alebo krvácanie z parenchymatóznych
orgánov. Charakter azávažnosť poranení vznikajúcich pri KPR
závisí od množstva faktorov– pohlavie, vek, komorbidita, teles-
nákonštitúcia pacienta, intenzita adoba trvania samotného oži-
vovacieho procesu, skúsenosti záchranárov atď.
Poranenia vznikajúce pri zaisťovaní dýchacích ciest
technikami základnej kardiopulmonálnej resuscitácie
Na zaistenie priechodnosti dýchacích ciest sa vrámci BLS po-
užívajú jednoduché úkony, ktoré sú zamerané na odstránenie
najčastejšej prekážky obštrukcie – zapadnutého jazyka. Aktu-
álne odporúčanie Európskej resuscitačnej rady denuje jedno-
duchý záklon hlavy so zdvihnutím brady smerom nahor ako
základný spôsob zaistenia priechodnosti dýchacích ciest bez
pomôcok. Profesionálni zdravotníci môžu tiež použiť predsunu-
tie dolnej čeľuste najmä vsituáciách kde je jednoduchý záklon
hlavy neefektívny (napr. obezita) (6).
Je zrejmé, že aj tieto jednoduché techniky môžu viesť kpo-
škodeniu pacienta akvzniku poranení, ktoré sú významné zfo-
renzného hľadiska. Poranenia voblasti krku boli pozorované
predovšetkým vo forme podkožných hematómov, zlomenín
jazylky aštítnej chrupavky smasívnym prekrvácaním mäkkých
tkanív vokolí týchto štruktúr (11). Ďalšími zaujímavými nález-
mi ľahko zameniteľnými sinými patologickými procesmi sú aj
drobné krvné výrony voblasti tváre, retinálne krvácanie asu-
barachnoidálne krvné výrony vznikajúce v dôsledku prudkej
extenzie krku počas KPR (12). Raven zaznamenal výskyt pe-
techií na spojovkách u21 % a na tvári u6 % resuscitovaných
zomrelých (13).
Vdôsledku prudkej extenzie krku môže dôjsť ikďalším poten-
cionálnym zraneniam anásledným komplikáciám. Medzi tieto
zranenia možno zaradiť lézie krčnej chrbtice, natrhnutie drob-
Obr. 1. Zmliaždenie sliznice priedušnice.
Obr. 3. Ruptúra pravej siene. Obr. 4. Subkapsulárny hematóm pečene.
Obr. 2. Tamponáda srdca.
30 SOUDNÍ LÉKAŘSTVÍ 3 I2014
ných cievok, čo môže iniciovať embolizáciu mozgových ciev ate-
romovými hmotami zaterosklerotických plátov (14). Zriedkavo
boli pozorované násilné pokusy laikov ootvorenie úst rôznymi
predmetmi (vrátane príborových nožov) snásledným porane-
ním pier, ďasien, alebo zubov. Extrémnym prípadom nesprávne
poskytnutej prvej pomoci je xovanie jazyka kdolnej pere za-
tváracím špendlíkom (15). Uosôb vbezvedomí sdostatočným
spontánnym dýchaním sa vsúčasnosti odporúča ich otočenie
do zotavovacej polohy na bok (tzv. Rautekova poloha), ktorá
nahradila stabilizovanú polohu používanú vminulosti. Negatív-
nym dôsledkom zotavovacej resp. stabilizovanej polohy môže
byť polohová trauma (napr. paréza brachiálneho plexu, alebo
otlaky od okuliarov či predmetov umiestnených vo vreckách
osoby).
Poranenia vznikajúce pri zaisťovaní dýchacích ciest
technikami rozšírenej kardiopulmonálnej resuscitácie
Pri zaisťovaní dýchacích ciest vrámci ALS sú využívané rôzne
špecializované pomôcky aprístroje. Ústne anosné vzduchovo-
dy sú najjednoduchšie pomôcky na zaistenie dýchacích ciest.
Orofaryngeálny vzduchovod (Guedel´stube - ústny vzducho-
vod) bráni zapadnutiu jazyka azahryznutiu do jazyka. Jepou-
žívaný najmä u pacientov vyžadujúcich ventiláciu samorozpí-
nacím vakom stvárovou maskou, alebo upacientov vhlbokom
bezvedomí so spontánnym dýchaním (16). Ústny vzduchovod
môže pri nedostatočnej poruche vedomia vyvolať kašeľ, dávivý
reex, zvracanie snáslednou aspiráciou. Pri nešetrnom zavádza-
ní vzduchovodu môžu vznikať drobné poranenia sliznice ústnej
dutiny apharyngu skrvácaním či slizničnými ulceráciami (2).
Nasopharyngeálny vzduchovod (Wendl´stube – nosný vzdu-
chovod) je vporovnaní sústnym vzduchovodom lepšie tolero-
vaný pacientmi, ktorí nie sú vhlbokom bezvedomí. Využíva sa aj
upacientov sobmedzenou prístupnosťou ústnej dutiny – napr.
pri poranení maxillofaciálnej oblasti, alebo vdôsledku bolesti-
vého spazmu musculus masseter. Kritickým aspektom využíva-
nia ústnych anosných vzduchovodov je fakt, že na rozdiel od
endotracheálnej intubácie nedokážu zabrániť aspirácií do dý-
chacích ciest. Aspirácia do dýchacích ciest totiž môže výrazným
spôsobom skomplikovať celkový stav resuscitovaného aviesť až
kúmrtiu. Upacientov so zlomeninami spodiny lebečnej je po-
trebné brať do úvahy, že pri jeho použití, môžu vzniknúť závaž-
né komplikácie ako je únik cerebrospinalného moku, krvácanie
čiotorrhea (17).
Laryngeálna maska je považovaná za jednoduchú alternatí-
vu endotracheálnej intubácie, pretože na jej zavedenie adobré
fungovanie nie sú potrebné žiadne ďalšie pomôcky ako napr.
laryngoskop. Keďže je zavádzaná do supraglottickej oblasti, za-
isťuje vysokú ochranu proti aspirácií, aje vhodná pre pacientov
pri podozrení na traumatické poškodenie voblasti krčnej chrb-
tice. Kontraindikáciou použitia je obštrukcia dýchacích ciest cu-
dzím telesom alebo opuchom. Ďalšími supraglotickými pomôc-
kami na zaistenie dýchacích ciest sú laryngeálna kanyla, či I-gel.
Jednou znajčastejšie používaných pomôcok vprednemocnič-
nej neodkladnej starostlivosti je tzv. Combitube (kombirúrka,
kombitubus). Retrospektívna štúdia realizovaná vQuebec(ku)
preukázala, že používanie Combitube je na rozdiel od endo-
tracheálnej intubácie spojené srizikom vniku (20,7 %) rôznych
komplikácií. Medzi komplikácie zavádzania Combituby patrí
krvácanie z horných dýchacích ciest, opuch jazyka, poranenie
hlasiviek, lacerácia aperforácia pažeráka, mediastinitída, pora-
nenie priedušnice, pneumomediastinum avneposlednom rade
aj aspirácia aaspiračná pneumónia (18).
Dýchacie cesty sú najspoľahlivejšie zaistené pomocou endo-
tracheálnej intubácie, ktorá prestavuje zlatý štandard vrámci
rozšírenej neodkladnej resuscitácií. Závažné komplikácie in-
tubácie sú spojené snajhorším klinickým výsledkom v zmysle
úmrtia alebo hypoxického poškodenia mozgu (19). Už pri sa-
motnej priamej laryngoskopii je pacient vystavený možnosti
vzniku poranení. Vústnej dutine sú to zlomeniny zubov, povrch-
né ahlboké poranenia sliznice, krvácanie, krvné výrony, zlome-
niny dolnej ihornej čeľuste, lézie priľahlých nervových štruktúr
(8). V oblasti laryngu vznikajú poranenia sliznice charakteru
krvných podliatin, tržných raniek, kožných odrenín. Menej časté
sú zlomeniny jazylky aštítnej chrupavky (11). Veľmi často pora-
neným orgánom pri zavádzaní endotracheálnej kanyly je tra-
chea – pri intubácii dochádza kporaneniu až u6 z20 pacientov
(20). Závažnosť poranenia trachei je rôzna – tržné rany sliznice,
hematómy, ruptúry, perforácie au dlhodobo zaintubovaných
pacientov tlakové ulcerácie aperforácie so vznikom pneumo či
hemomediastina (Obr. 1).
Nerozpoznaná intubácia do pažeráka je najzávažnejšou kom-
plikáciou endotracheálnej intubácie. VNemecku bola pri kon-
trole intubácií vykonaných lekármi rýchlej lekárskej pomoci
zistená nepoznaná intubácia do pažeráka v7 % prípadov sleta-
litou celých 80 %! (19). Pri nesprávnom zavedení endotracheál-
nej kanyly do pažeráku boli pozorované poranenia sliznice pa-
žeráku ažalúdku. Zriedkavo boli dokonca zaznamenané ruptúry
sliznice žalúdka snásledným zakrvácaním do zažívacieho traktu,
alebo kompletné ruptúry steny žalúdku skrvácaním do dutiny
brušnej (21). Hulewicz (22) popisuje incidenciu takýchto prípa-
dov vrozmedzí 2 – 12 %.
Do rozšíreného algoritmu zaistenia priechodnosti dýchacích
ciest patrí aj chirurgické zabezpečenie dýchacích ciest formou
koniotómie alebo koniopunkcie. Tieto chirurgické zákroky sú
samozrejme tiež zaťažené možnosťou vzniku závažných ime-
nej závažných poranení: poranenia mäkkých tkanív krku, štítnej
žľazy, zlomeniny jazylky, tržné rany sliznice hltana apriedušnice
skrvácaním aaspiráciou, ruptúru priedušnice, krvácanie, vzdu-
chovú embóliu, tenzný pneumothorax apneumomediastinum
pri nekorektnej inzercii do mäkkých tkanív krku (16). Tracheotó-
mia používaná nazaistenie dlhodobej umelej pľúcnej ventilá-
cie vintenzívnej nemocničnej starostlivosti nepatrí medzi život
zachraňujúce výkony amala by byť vždy vykonávaná elektívne.
Poranenia vznikajúce pri umelej pľúcnej ventilácii
Najjednoduchším spôsobom umelej pľúcnej ventilácie je
v rámci základnej neodkladnej resuscitácie dýchanie zúst do
úst, resp. zúst do úst anosu umalých detí (6). Zranenia, ku kto-
rým môže dôjsť počas poskytovania umelého dýchania, majú
najmä povrchový charakter vpodobe drobných kožných odre-
nín akrvných podliatin. Môže však dôjsť aj kinsuácii žalúdku, či
zriedkavo kbarotraumatickému poškodeniu pľúc.
Vrámci rozšírenej neodkladnej resuscitácie je umelá pľúcna
ventilácia vykonávaná s využitím rôznych pomôcok resp. prí-
strojov. Ventilácia spomocou tvárovej masky a samorozpína-
cieho vaku (tzv. ambuvak) predstavuje najjednoduchší spôsob
ventilácie. Prístrojová ventilácia automatickým ventilátorom
je jediná metóda pri resuscitácii, ktorá umožňuje ventilovať
pacienta 100% kyslíkom (4,5). Pri správnom nastavení venti-
lačných parametrov zabraňuje škodlivej hyperventilácií, ktorá
obmedzuje srdcový výdaj generovaný srdečnou masážou. Pri
používaní mechanických ventilátorov, sú vliteratúre popisova-
né patologické pitevné nálezy najmä na pľúcach vpodobe prí-
tomnosti atelektáz, alebo pneumothoraxu (ako následok ruptú-
ry pľúcnych búl) (2).
Ventilácia pacienta môže byť vážne kompromitovaná či do-
konca znemožnená vznikom tenzného pneumothoraxu napr.
ostrým koncom zlomeného rebra, zlomenej hrudnej kosti, ale-
bo príliš vysokým inspiračným tlakom. Riešenie tenzného pne-
umothoraxu patrí medzi techniky ALS, ato pomocou punkcie
adrenáže príslušnej pohrudnicovej dutiny. Pri zavádzaní hrud-
ného drénu môže dôjsť kporaneniam hrudnej steny, hrudných
31
SOUDNÍ LÉKAŘSTVÍ 3 I2014
orgánov, alebo aj kporaneniam brušných orgánov (najmä brá-
nice, pečene asleziny) ak je drén zavádzaný príliš nízko. Naj-
častejšou komplikáciou nesprávne zavedeného hrudného dré-
nu je poranenie nervovo-cievnych štruktúr v medzirebrovom
priestore (najma intercostálnej artérie), s následným vznikom
hemothoraxu alen zriedkavo boli pozorované poranenia pľúc,
srdca či veľkých cievnych štruktúr mediastina (23).
Poranenia vznikajúce pri poskytovaní
nepriamej masáže srdca
Pri poskytovaní nepriamej masáže srdca vrámci KPR (manuál-
ne, prístrojom alebo spomocou kardiopumpy) je najväčšie nási-
lie smerované proti strednej časti hrudníku, kedy je hrudná kosť
stláčaná rytmicky proti chrbtici. Je preto potrebné brať do úva-
hy, že pri poskytovaní nepriamej masáže srdca je veľmi náročné
zvoliť adekvátnu intenzitu kompresie hrudníku. Na jednej stra-
ne je totiž nevyhnutné vykonávať kompresie čo najefektívnejšie
(väčšia kompresia znamená zvýšenie produkovaného minúto-
vého srdečného objemu), na druhej strane silnejšie kompresie
vedú k proporcionálnemu zvyšovaniu rizika vzniku poranení,
ktoré môžu byť až nezlučiteľné so životom (napr. ruptúra aorty
či tamponáda srdca).
Medzi nevýznamné poranenia, ktoré však musí súdny lekár
alebo patológ rozpoznať, patria povrchové tlakové zmeny, he-
matómy alebo exkoriácie vzniknuté použitím rôznych pomôcok
vpriebehu resuscitácie. Mechanický resuscitačný prístroj Auto-
Pulse vykonáva kompresie hrudníka pomocou širokého pásu,
ktorý obopína celý hrudník a navíja sa do dosky pod pacien-
tom. Uobéznych pacientov resp. pacientov sväčším priemerom
hrudníka preto môže masážny pás spôsobiť šmykové odreniny
alebo popáleniny kože hrudníka najčastejšie po jeho laterál-
nych stranách. Pri použití prístroja Lucas Inebo II je tlak vyvíjaný
len predozadne prostredníctvom kruhovej podtlakovej hlavice
(zhodnej stvarom hlavice kardiopumpy). Kompresívny piest je
vstrednej časti hlavice vystužený, takže maximum povrchových
traumatických zmien bude lokalizovaných do oblasti hrudnej
kosti. Mechanické resuscitačné prístroje môžu taktiež spôsobiť
kruhové, alebo obdĺžnikové obtlačky vmieste kontaktu s pa-
cientom, najčastejšie na úrovni hrudnej kosti.
Zlomeniny rebier predstavujú najčastejšiu komplikáciu ne-
priamej masáže srdca. Početnosť zlomenín rebier sa vjednotli-
vých štúdiách pohybuje od 13 do 55 %. Vdetailne skúmanom
súbore 96 autopsií po KPR pozoroval Hashimoto (23) zlomeni-
ny rebier v52 % prípadov. Ztoho boli zlomeniny lokalizované
na pravej strane v43 %, na ľavej strane v48 % aobojstranné
fraktúry boli pozorované až v39 % prípadov. Priemerný počet
bol 7,3 zlomených rebier na osobu. Najčastejšie zlomené 3. až
5. rebro na ľavej strane hrudníku vmedioklavikulárnej čiare. Na-
proti tomu Buschmann uvádza, že najčastejšie pri KPR dochádza
kzlomeninám 2. až 7. rebra vmedioklavikulárnej čiare. Vžiadnej
štúdií neboli pozorované poresuscitačné zlomeniny 11. a12.
rebra, ku ktorým obvykle dochádza pri iných úrazových mecha-
nizmoch (14,16,23,24). Po nepriamej masáži srdca boli zazname-
nané aj transverzálne zlomeniny hrudnej kosti, najčastejšie vjej
strednej tretine. Početnosť zlomenín sterna sa vjednotlivých
štúdiách pohybuje od 14 až 43 % (23). Zatiaľ čo množstvo vznik-
nutých zlomenín rebier sa zvyšuje svekom resuscitovaného (77
% zlomenín je uosôb vo veku nad 50 rokov), vznik zlomenín
hrudnej kosti sa zdá byť na veku nezávislý. Kroner vo svojej štú-
dií opisuje aj veľmi ojedinelý výskyt zlomenín krčných ahrud-
ných stavcov pri KPR (24).
Nepriama masáž srdca vedie nielen kporaneniam skeletu (zlo-
meniny rebier, hrudnej kosti, chrbtice), ale veľmi často aj krôz-
nym poraneniam orgánov hrudnej dutiny. Pozorované boli
poranenia pleury apľúc (hemorrhagie, kontúzie, lacerácie), srd-
ca (epikardiálne, myokardiálne hemorrhagie akontúzie, ruptúry
steny srdca, tamponády) (Obr. 2,3), bránice (kontúzie, ruptúry)
a veľkých ciev mediastina (23). Tamponáda srdca vznikajúca
vpriebehu nepriamej masáže srdca obvykle vzniká vdôsledku
ruptúry steny srdca – najčastejšie ľavej komory. Ako predispo-
nujúci faktor ruptúry srdca bola identikovaná predchádzajúca
lézia vsvalovine charakteru infarktu myokardu (25). Bode aJo-
achim opisujú ismrteľné prípady poranenia vzostupného úseku
aorty ako následok KPR ato až v1 % resuscitovaných prípadov,
pričom pozorovali častejší výskyt tohto poranenia bol pozorova-
ný pri použití kardiopúmp (26).
Štúdia zameraná na porovnanie poranení hrudníku vznikajú-
cich pri manuálnej aprístrojovej masáži srdca preukázala zvýše-
ný výskyt poranení pri použití resuscitačných prístrojov. Porane-
nia boli zaznamenané u87,5 % osôb resuscitovaných pomocou
resuscitačného mechanického prístroja LUCAS, u72,7 % osôb
resuscitovaných pomocou AutoPulsu, aiba u 27,3 % osôb po
manuálnej nepriamej srdečnej masáži. Jednalo sa predovšet-
kým ozlomeniny hrudnej kosti, viacpočetné zlomeniny rebier,
krvné výrony v prednom a zadnom medzihrudí (1). Zvýšený
výskyt poranení (u20 – 80 % prípadov) vznikajúcich vdôsled-
ku použitia mechanických prístrojov uvádzajú aj ďalší autori
(27-31). Popri zlomeninách boli pozorované aj závažnejšie pora-
nenia ako napr. tenzný pneumothorax, hemothorax, tampo-
náda srdca, lacerácia pečene, ruptúra aorty či dolnej dutej žily.
Poranenie pľúc mechanizmom barotraumy vzniká najčastejšie
pri súčasnom použití mechanického prístroje sautomatickým
ventilátorom kzaisteniu umelej pľúcnej ventilácie, pokiaľ dôjde
kvdýchnutiu veľkého dychového objemu do pacienta vokam-
žikuintenzívnej mechanickej kompresie. Následkom môže byť
pneumothorax, alebo krvácanie do dýchacích ciest.
V súvislosti s nepriamou masážou srdca sa stretávame aj
sporanením brušných orgánov – najmä sporanením sleziny
apečene (Obr. 4). Vzhľadom kanatomickým pomerom sú ob-
vykle poranené orgány vhornej polovici brušnej dutiny. Najčas-
tejšie býva poranený ľavý lalok pečene, menej často pravý lalok,
slezina a žalúdok (1,32). Krischer vo svojej štúdií zaznamenal
úrazové zmeny na pečeni charakteru ruptúr alebo subkapsu-
lárneho hematómu v2,1 % prípadov, naproti tomu pozoroval
poranenie žalúdku len v1 % prípadov (33). Poranenie žalúdku
(ruptúra so vznikom hemato apneumoperitonea) býva obvykle
vdôsledku insuácie žalúdku pri nesprávnej intubácii (34). Vsú-
časnosti nie je kdispozícii relevantná štúdia početnosti takýchto
poranení uresuscitovaných osôb. Vitello však na podklade mož-
ných závažných následkov takýchto poranení odporúča aktívne
pátranie po potenciálnom poranení sleziny uvšetkých pacien-
tov, ktorí prežijú KPR (35).
Pri vonkajšej obhliadke tela po KPR sa súdny lekár stretáva aj
sďalšími možnými patologickými nálezmi – časté sú petechie
adrobné krvné výrony voblasti tváre akrku (13). Tomuto nálezu
je nutné venovať zvýšenú pozornosť, pretože petechie voblas-
ti tváre sú pozorované aj uobetí násilných úmrtí (strangulácia,
úrazy hlavy), alebo aj unáhlych úmrtí zapríčinených ochorením
CNS či sepsou. Vrámci diferenciálnej diagnostiky je potrebné
brať do úvahy aj možnosť vzniku petechií voblasti tváre pri zly-
hávaní srdca na podklade hypoxie anásledného zvýšeného in-
trakapilárneho tlaku.
Vznik subarachnoidálného krvácania pri KPR pozoroval
Saukko, ktorý pokladá za mechanizmus vzniku tohto porania
hyperextenziu krku počas KPR, kedy prudkým pohybom hlavy
dorzálnym smerom dochádza k natrhnutiu vertebrálnej artérie
(11). Krvácanie do CNS však môže byť kauzálnou príčinou náhlej
zástavy obehu, alebo vzniknúť traumaticky následkom pádu
vokamžiku zastavenia mozgovej perfúzie.
Významný nálezom, ktorý nachádzame pri pitve resp. pri his-
tologickom vyšetrení osôb ktorým bola pred smrťou poskyt-
nutá KPR, je embolizácia kostnej drene. Baringen uvádza, že až
32 SOUDNÍ LÉKAŘSTVÍ 3 I2014
v 13% prípadov bola mikroskopicky diagnostikovaná emboli-
zácia kostnej drene v periférnych tepnách s predominanciou
koronárnych a pulmonárnych artérií (36). Okrem embolizácie
kostnou dreňou je pri nepriamej masáži srdca možný aj vznik
tukovej embólie. Šteiner vo svojej štúdii potvrdil, že po nepria-
mej masáži srdca sa tuková embólia vyskytuje v42 % všetkých
resuscitovaných prípadov, adokonca až u67 % resuscitovaných
osôb, uktorých došlo kzlomeninám kostí hrudníka (37). Vzťah
výskytu tukovej embólie azavádzania intraoseálnych vstupov
(s následnou intraoseálnou infúznou liečbou) nebol doposiaľ
popísaný.
Poranenia vznikajúce vdôsledku debrilácie
Analýza EKG sprípadným použitím automatického externého
debrilátora, patrí medzi základné prvky algoritmu rozšírenej
KPR (8). Elektrický výboj má za cieľ zrušiť nekoordinovanú elek-
trickú aktivitu srdca aumožniť nástup srdcovej automacie (4,7).
Na debriláciu je používaný elektrický výboj bifázický (v roz-
medzí 120 až 360 J podľa odporúčania konkrétneho výrobcu),
alebo monofázický (vždy 360 J), ktorý je aplikovaný prostred-
níctvom debrilačných elektród. Po aplikovaní debrilačného
výboja sú takmer vždy pozorované povrchové poranenia kože
vmieste pripojenia elektród (vzorované erytémy apovrchové
popáleniny). Po použití debrilátora však boli zaznamenané aj
závažnejšie poranenia vo forme rhabdomyolýzy s následnou
myoglobinúriou aeventuálnym renálnym zlyhaním (38,39). Po
opakovaných elektrických výbojoch bola vmyokarde mikrosko-
picky preukázaná prítomnosť izolovaných nekróz (11).
ZÁVER
Spektrum poranení vznikajúcich pri kardiopulmonálnej re-
suscitácií je veľmi široké afrekvencia ich výskytu pomerne častá.
Ak poranenia vzniknú, je veľmi dôležité správne určiť ich príči-
nu amechanizmus. Súdny lekár má vtomto smere principiálnu
úlohu – zistiť a objasniť jednotlivé zranenia, vylúčiť artefakty
pri hodnotení všetkých nálezov zistených pri pitve pacienta,
uktorého bola pred smrťou zahájená KPR. Je nutné zhodnotiť
celkový obraz získaný pri pitve vkorelácii so záznamami zdra-
votníckej záchrannej služby či zdravotníckou dokumentáciou
zo zdravotníckeho zariadenia. Precízna analýza poranení aso-
ciovaných sKPR je pri pitve nevyhnutná, pretože je základným
predpokladom pre ich správnu interpretáciu avyvodenie rele-
vantných záverov. Ztýchto dôvodov je preto potrebné venovať
problematike poranení asociovaných s KPR veľkú pozornosť
ainiciovať vznik štúdií, ktoré by detailne skúmali túto problema-
tiku aanalyzovali poranenia vznikajúce pri KPR.
1. Truhlář A, Hejna P, Žabka L et al. Injuries
caused by the AutoPulse and LUCAS II resusci-
tationsystems compared to manual chest com-
pressions. Resuscitation 2010; 81: 62.
2. Počta J, et al. Kompendium neodkladné péče.
Praha: GradaPublishing; 1996: 48-61.
3. Larsen R. Kardiopulmonale Reanimation. In:
Larsen R (eds). Anasthesie, (8th ed). Urban and
Fischer PublishingHouse, Munchen Jena; 2002:
851-900.
4. Nolan JP, Soar J, Zideman DA et al. on behalf
of the European Resuscitation Council Guide-
lines Writing Group. European Resuscitation
Council Guidelines for Resuscitation 2010. Sec-
tion 1. Executive summary. Resuscitation 2010;
81: 1219–1276.
5. Truhlář A, Kasal E, Černý V. Přehled nej-
významnějších změn v doporučených po-
stupech pro neodkladnou resuscitaci. Aneste-
ziologie aintenzivní medicína 2011; 22: 115–123.
6. Koster RW, Baubin MA, Bossaert LL et al. on
behalf of the European Resuscitation Council
Guidelines Writing Group. European Resuscita-
tion Council Guidelines for Resuscitation 2010.
Section 2. Adult basic life support and use of
automated external debrillators. Resuscitation
2010; 81: 1277–1292.
7. Kouwenhoven WB, Jude JR, Knickerbocker
GG. Closed-chest cardiac massage. JAMA 1960;
173: 1064-1067.
8. Larsen R et al. Anestezie. Kardiopulmonální re-
suscitace vpraxi. Grada Publishing, 1998: 854-
866.
9. Koudela M, Grossová I, Strejc P. Úrazové změ-
ny nitrohrudních orgánů vzniklé při externí
machanické kardiopulmonální resuscitaci. Ka-
zuistiky. Soud Lek 2013; 3: 42-44.
10. Truhlář A, Hejna P, Žabka L et al. Poranění
hrudníku při mechanické srdeční masáži – pi-
lotní studie. Urgentní medicína 2011; 14: 14–19.
11. Saukko P, Knight B. Knight´sforensic patholo-
gy (3rd ed). London: Arnold; 2004: 40-41.
12. Hood I, Ryan D, Spitz WU. Resuscitation and
petechiae. Am J Forensic Med Pathol 1988; 9: 35-
37.
13. Raven KP, Rey DT, Harru RC. Artifactual in-
juries od the larynx produced by resuscitative
intubation. Am J Forensic Med Pathol 1999; 20:
31-36.
14. Bushmann C.,Tsokos M.. Frequent and rare
complications of resuscitation attemps. Int Care
Med 2009; 35: 397-404.
15. Uhlíř M. Často kladené dotazy kzákladní neod-
kladné resuscitaci. Urgentní medicína 2011; 1:
31-32.
16. Buschmann C, Schulz T, Tsokos M et al. Emer-
gency medicine techniques and the forensic
autopsy. Forensic Sci Med Pathol 2013; 9: 48-67.
17. Muzzi DA, Losasso TJ, Cucchiara RF. Compli-
cation from anasopharyngeal airway in a pa-
cient whit abasilar skull fracture. Anesthesiolo-
gy 1991; 74: 366-368.
18. Vézina MC, Trépanier CA, Nicole PC et al.
Copmlications associated whit the esophage-
al-tracheal combitube in the pre-hospital set-
ting. Can J Anaesth 2007; 54: 124-128.
19. Russo SG, Zink W, Her H et al. Tod durch (k)
einen Atemwweg: Trauma durch die präkli-
nische Atemwegssicherung? [Death due to
(no) airway: Adverse events by out-of-hospital
airway management?]. Anaesthesist 2010; 59:
929–939.
20. Schonfelder K, Thieme V, Oltho D. Iatroge-
nic injuries of the trachea. Anesthesiol Reanim
2004; 29: 8-11.
21. Piardi T, D´Adda F, Palmieri F et al. Shock and
dyspnea after cardiopulmonary resuscitation:
a case of inatrogenic gastric rupture. Chir Ital
2000; 52: 593-596.
22. Hulewicz B. Gastric trauma following car-
diopulmonary resuscitation. Med Sci Law 1990;
30: 149-152.
23. Hashimoto Y, Moriya F, Furumiya J. Forensic
aspects of complications resulting from car-
diopulmonary resuscitation. Legal Med 2007; 9:
94-99.
24. Kroner C, Maissen P, Reichenstein D et al.
Pathologische Wirbelkorperfractur nach kar-
diopulmonaler Reanimation. Notfall+Rettun-
gsmed 2011; 14: 488-490.
25. Baldvin JJ, Edwards JE. Rupture of right ven-
tricle complicating closed chest cardiac massa-
ge. Circulation 1976; 53: 562-564.
26. Bode G, Joachim H. Zur Dierentialdiagnose
von Unfall – und Reanimationstraumen. Recht-
smed 1987;98: 19-32.
27. Austlid I, Vikenes B, Heradsteit B et al. Expe-
rience with two mechanical chest compression
devices on out-of-hospital cardiac arrests. ERC
2006 Scientic Congrese, Bergen, Norway.
28. DeRooij PP, Wiendels DR, Snellen JP. Fatal
complication secondary to mechanical chest
compression device. Resuscitation 2009; 80:
1214-1215.
29. Hutchings AC, Darcy KJ, Cumberbatch GL.
Tension pneumothorax secondary to automa-
tic mechanical compression-decompression
device. Emerg Med J 2009; 26: 145-146.
30. Rubertsson S, Huzevka T, Smekal D et al. Me-
chanical chest compressions with the LUCAS
device does not increase the incidence of inju-
ries in cardiac arrest victims. Circulation 2007;
116.
31. Kongstad PC, Englund E. Pre-hospital CPR,
mechanical compressions and autopsy ndin-
gs. Scand J Trauma Resusc Emerg Med 2005; 13:
87-88.
32. Meron G, Kurkciyan I, Sterz F et al. Cardiopul-
monary resuscitation – associated major liver
injury. Resuscitation 2007; 75: 445-453.
33. Krischer JP, Fine EG, Davis JH et al. Compli-
cations of cardiac resuscitation. Chest 1987; 92;
287-291.
34. Schvadron E, Moses Y, Weissberg D. Gastric
rupture complicating inadvertent intubation of
the oesophagus. Can J Surg 1996; 39: 487-489.
LITERATURA
33
SOUDNÍ LÉKAŘSTVÍ 3 I2014
35. Vitello JM, Hartung R. Splenic laceration se-
condary to closed chest massage: succesful
recognition and management-case report. J
Trauma 1991; 31: 426-428.
36. Baringer JR, Salzman EW, Jones WA et al.
External cardiac massage. New Eng J Med 1961;
265: 62-65.
37. Šteiner I, Klempířová A. Nepřímá masáž srd-
ce jako příčina tukové embolie plic. Cesk Patol
1990; 26: 109-111.
38. Hojs R, Sinkovic A, Hojs-Fabjan T. Rabdo-
myolysis and acute renal failure following car-
dioversion and cardiopulmonary resuscitation.
Ren Fail 1995; 17: 765-768.
39. Minor RL Jr, Chandran PK, Williams CL. Rab-
domyolysis and myoglobinuric renal failure
following cardioversion and CPR fo racute MI.
Chest 1990; 97: 485-486.
Doc. MUDr. František Longauer, CSc. - in memoriam
Dňa 23. 2. 2014 vo veku 73 rokov nás navždy opustil doc. MUDr. František Longauer, CSc., bývalý pred-
nosta Ústavu súdneho lekárstva UPJŠ Lekárskej fakulty v Košiciach a významná osobnosť slovenského
aeurópskeho súdneho lekárstva.
Doc. MUDr. František Longauer, CSc. sa narodil 5. 12. 1940 vmaďarskom Debrecíne. Odbor všeobecné
lekárstvo študoval na Lekárskej fakulte UPJŠ vKošiciach, štúdium ukončil promóciou vroku 1963. Od au-
gusta uvedeného roku pracoval ako cirkulujúci lekár vodbore chirurgia avnútorné lekárstvo, anásledne
ako sekundárny lekár na Oddelení patológie Fakultnej nemocnice vKošiciach. Od septembra 1964 bol
asistentom na Ústave patológie Lekárskej fakulty, vroku 1981 úspešne obhájil kandidátsku dizertačnú
prácu týkajúcu sa histochemickej štúdie enzýmov vnádoroch prsníka. Vpriebehu svojho pôsobenia získal
špecializácie vodbore patológia asúdne lekárstvo avroku 1989 bol vymenovaný za docenta. Od roku
1990 pôsobil vo funkcii prednostu Ústavu súdneho lekárstva Lekárskej fakulty vKošiciach. Túto funkciu
zastával do roku 2006. Vtomto období pôsobil aj ako krajský odborník MZ SR pre súdne lekárstvo. Veľkým
prínosom pre Lekársku fakultu UPJŠ vKošiciach, ako aj celú Univerzitu bolo jeho pôsobenie vo funkcii
prorektora pre zahraničné styky vrokoch 1991 až 1994 a následne vo funkcii dekana uvedenej fakulty
vrokoch 1994 až 1997. Jeho odborné, pedagogické, vedecko-výskumné aorganizačné schopnosti boli
mimoriadne rozsiahle. Viedol prednášky asemináre zo súdneho lekárstva, medicínskeho práva alekárskej etiky na Lekárskej aPrávnickej
fakulte UPJŠ, podieľal sa na výučbe forenznej antropológie na Prírodovedeckej fakulte ana výučbe súdneho lekárstva na Strednej od-
bornej škole Policajného zboru SR vKošiciach. Docent Longauer bol riešiteľom aspoluriešiteľom viacerých vedecko-výskumných gran-
tových projektov Ministerstva školstva SR, vspolupráci sUniverzitou vSzegede (Maďarsko) bol spoluriešiteľom Multicentrickej európskej
štúdie týkajúcej sa drogovej problematiky. Aktívne vystupoval na odborných fórach na Slovensku avzahraničí. Je autorom 135-tich
vedeckých aodborných prác, ktoré boli 126 krát citované najmä vzahraničných odborných časopisoch.
Docent Longauer sa významnou mierou pričinil orozvoj súdneho lekárstva na Slovensku. Bol členom viacerých slovenských aeu-
rópskych medicínskych odborných spoločností. Vrokoch 2002 až 2006 bol predsedom výboru Slovenskej súdnolekárskej spoločnosti.
Počas svojej praxe sa vnemalej miere podieľal aj na predatestačnej príprave lekárov ana výchove doktorandov. Jeho práca bola ocenená
viacerými vyznamenaniami vrátane Zlatej medaily Slovenskej lekárskej spoločnosti aZlatej medaily Lekárskej fakulty UPJŠ vKošiciach.
Docent Longauer bol veľkým vzorom apríkladom mimoriadnych odborných vedomostí, profesijných zručností aosobnej zodpoved-
nosti. Odchodom docenta Longauera stráca odborná verejnosť nielen poprednú osobnosť forenznej medicíny, ale aj človeka vysokých
morálnych aetických kvalít.
Svojim dielom, zásadami anázormi doc. MUDr. František Longauer, CSc. postavil pevný základ atrvalé hodnoty pre ďalšie generácie
súdnych lekárov. Budeme si ho pripomínať súctou avďakou. Česť jeho pamiatke.
Kolektív Ústavu súdneho lekárstva UPJŠ LF
aSúdnolekárskeho apatologickoanatomického pracoviska ÚDZS vKošiciach
Adresa korešpondujúceho autora:
MUDr. Silvia Farkašová Iannaccone, PhD.
Ústav súdneho lekárstva UPJŠ LF
Trieda SNP č. 1, 040 11 Košice
tel.: +421 55 234 3448
e-mail: silvia.iannaccone@gmail.com
OSOBNÍ SDĚLENÍ
... Reported CPR-associated injuries vary from simple skin abrasions and bruises through skeletal chest fractures to severe life threatening injuries such as cardiac tamponade, cardiac rupture or liver lacerations. 1,5,6 The total incidence of CPR-related injuries ranges from 21% to 97%. 3,6 Skeletal chest fractures present the vast majority of identified injuries -rib fractures are reported in 60-85%, sternal fractures in 15-58% of patients. ...
... Major intra-thoracic injuries (ITI) occur in up to 3-5% of persons. [5][6][7][8][9][10][11][12] Although skeletal chest injuries are very common, their clinical relevance in future patient management is usually very low. In contrast, reported incidence of ITI is not very http://dx.doi.org/10.1016/j.resuscitation.2016.04.002 0300-9572/© 2016 Elsevier Ireland Ltd. ...
... The total incidence of CPR-associated thoracic injuries in our study population (93.7%) is comparable with outcomes of previously published studies. 3,[5][6][7]10 In the vast majority of our cases, thoracic injuries were multiple. Besides many skeletal chest fractures, high number of CPR-associated ITI was revealed (41.2% of included persons). ...
Article
Aim of the study: The aim of the study was to evaluate prevalence, seriousness and risk factors of intra-thoracic injuries (ITI) injuries associated with CPR in non-survivors after out-of-hospital cardiac arrest. Methods: This was a prospective forensic autopsy cohort study conducted in a single institution. Pathologists recorded autopsy data using standardized protocol which contained data from external and internal examination of the body focused on ITI. Results: In total, 80 persons were included in this study. CPR-associated injuries were found in 93.7% of cases; majority of injuries were skeletal chest fractures (rib fractures in 73.7%, sternal fractures in 66.3%). ITI were identified in 41.2% of cases. Contusion of at least one lung lobe was found in 31.2%, lung laceration in 2.5%, and hemothorax in 5.0% of cases. Transmural heart contusion was identified in 17.5% of cases; hemopericard on the grounds of right atrium rupture of aortic rupture was revealed in 8.7% of cases. Risk factor analysis did not show any statistically significant correlation between ITI and any of general data (age, gender, BMI, cause of death, season of the year or location where the body was found) or CPR specifications (type and duration of CPR, manner of chest compressions). A strong correlation between ITI and skeletal chest fractures was proven. Conclusion: ITI present frequent and serious complications of unsuccessful CPR. ITI could contribute to the death only provided the fact that ROSC had been achieved. Correct performance of chest compressions according to guidelines is the best way to avoid ITI.
... First, the procedure involved in providing chest compression (including manual or device-assisted compression) might not only force circulation but also induce secondary injury of the heart [29]. Some previous studies further demonstrated that myocardial damage, caused by direct physical force, was the second most common CPR-related injury [30][31][32]. This myocardial damage could influence cardiac contractility, which would increase the chances of heart failure [33][34][35]. ...
... The first key factor associated with early pneumonia was brain hypoxic-ischemic injury, which presented early, and reasonably impaired swallowing function and gag reflex (resulting in aspiration pneumonia). In addition, rib fracture was the most common complication of chest compression [30]. These OHCA survivors might suffer from painful breathing and coughing, which would make it difficult to maintain respiratory tract hygiene. ...
Article
Full-text available
The outcome of patients suffering from out-of-hospital cardiac arrest (OHCA) is very poor, and postresuscitation comorbidities increase long-term mortality. This study aims to analyze new-onset postresuscitation comorbidities in patients who survived from OHCA for over one year. The Taiwan National Health Insurance (NHI) Database was used in this study. Study and comparison groups were created to analyze the risk of suffering from new-onset postresuscitation comorbidities from 2011 to 2012 (until December 31, 2013). The study group included 1,346 long-term OHCA survivors; the comparison group consisted of 4,038 matched non-OHCA patients. Demographics, patient characteristics, and risk of suffering comorbidities (using Cox proportional hazards models) were analyzed. We found that urinary tract infections ( n=225 , 16.72%), pneumonia ( n=206 , 15.30%), septicemia ( n=184 , 13.67%), heart failure ( n=111 , 8.25%) gastrointestinal hemorrhage ( n=108 , 8.02%), epilepsy or recurrent seizures ( n=98 , 7.28%), and chronic kidney disease ( n=62 , 4.61%) were the most common comorbidities. Furthermore, OHCA survivors were at much higher risk (than comparison patients) of experiencing epilepsy or recurrent seizures (HR = 20.83; 95% CI: 12.24–35.43), septicemia (HR = 8.98; 95% CI: 6.84–11.79), pneumonia (HR = 5.82; 95% CI: 4.66–7.26), and heart failure (HR = 4.88; 95% CI: 3.65–6.53). Most importantly, most comorbidities occurred within the first half year after OHCA.
Article
Full-text available
In this study, bodily injuries related to chest compression were examined in non-traumatic death cases that underwent autopsy. This study aimed to evaluate factors that can affect these injuries. Data were collected retrospectively, and injuries related to chest compression during cardiopulmonary resuscitation were determined over a 10-year period. Age, gender and cause of death were determined, and when cardiopulmonary resuscitation was performed, cardiopulmonary resuscitation duration, intubation and the injury that occurred due to chest compression were also determined. The study included data from 203 cases. The most frequent injuries were a single fracture in the left ribs (19.7%). Only the duration of cardiopulmonary resuscitation was determined to be associated with injuries. Ventricle rupture in 1 case and liver laceration in 2 cases were the most significant injuries. It has been shown that during cardiopulmonary resuscitation, severe injuries can occur due to thoracic compression. Only a positive correlation with the duration of cardiopulmonary resuscitation was found in our study.
Book
In this third edition, Knight's Forensic Pathology continues to be the definitive international postgraduate textbook for forensic pathologists, covering all aspects of the medico-legal autopsy, including the cause and time of death, interpretation of wounds and every other facet of the investigation of a fatality. The emphasis is on the practical application of knowledge and research findings, and the new edition continues the often praised traditions of clarity and succinct presentation. This book will be an essential text for all pathologists in training, and remains a standard text to those in practice.
Article
In individuals not surviving prehospital cardiopulmonary resuscitation (CPR), pathologists at the University Hospital of Lund, Sweden, have observed injuries related to mechanical CPR. Several rib and sternal fractures were seen, some mediastinal bleedings and a few aortic rifts. In achieving better results from prehospital mechanical CPR, we have used an automatic mobile compression-decompression device. This has prolonged resuscitation times and effi cacy. With this new method, however, more CPR related injuries seem to occur and may be anticipated. It is essential to evaluate possible complaints from surviving patients as well as to consequently perform autopsies on patients not rescued.
Article
Zusammenfassung Eine 78-jährige, multimorbide Patientin erlitt bei einer 6-minütigen kardiopulmonalen Reanimation (CPR) ohne Elektrotherapie eine Fraktur des 10. Brustwirbels. Vorbestehend war eine schwere Osteoporose mit einer Kyphose der Brustwirbelsäule. An diese seltene Komplikation sollte bei älteren Patienten insbesondere mit Osteoporose gedacht werden. Die Reanimationsleitlinien sehen außer einem Röntgen-Thorax keine erweiterte Diagnostik nach CPR vor, um schwerwiegende Verletzungen nach CPR standardmäßig zuverlässig zu erkennen. An eine Abdomensonographie, Echokardiographie und ein Röntgen der Wirbelsäule sollte im Bedarfsfall nach CPR gedacht werden.
Emergency medicine measures often have to be carried out under suboptimal conditions in emergency situations and require invasive patient treatment. In the case of a fatal outcome these measures have to be evaluated at autopsy, regarding indications, correct implementation and possible complications. As well, alongside the more familiar procedures-such as endotracheal intubation, insertion of chest drains, external cardiac massage and cannulation of central and peripheral veins-there are alternative techniques being increasingly applied, that include new tools for the management of hemorrhagic shock, drug delivery and alternative airway management devices. On the one hand, all of these measures are essential for the survival and appropriate treatment of the injured and/or sick patient, but on the other hand they can damage the patient and thus contain a significant risk of both medical and forensic relevance for the patient and the physician. In the following review we provide an overview of established, new and alternative techniques for emergency airway management, administration of drugs and management of hemorrhagic shock. The aim is to facilitate the understanding and autopsy evaluation of current emergency medicine techniques.
Article
The purpose of this paper is to define the criteria for the differential diagnosis of trauma following resuscitation and road accidents. To this end, 311 cases of thoracic and epigastric trauma were selected from the 2893 medico-legal autopsies carried out between 1979 and 1982 at the Institute of Forensic Medicine of the University of Heidelberg. Cardiopulmonary resuscitation had to be considered as the cause of trauma in 140 of these, but 45 of this group were excluded from further evaluation as they had been the victims of blunt trauma and no clear-cut distinction was possible between trauma resulting from an accident and trauma resulting from resuscitation. Thus, we were left with 95 cases of internal injury that presented as emergencies and in whom death followed resuscitation, as a group for comparison with 171 road accident victims who had not received cardiopulmonary resuscitation. Rib fractures, predominantly on the left side, were established in half the cases resuscitated, sternal fractures also being found in one-third of these victims. Bleeding at various sites, including hematothorax, was rare, with an incidence of 15%, thus making it highly unlikely that serious traumas caused by resuscitation were a major factor in the cause of death. This paper encompasses an extensive discussion on serious injuries, such as aortic and gastric ruptures, in this connection.