(PDF) Finančná analýza v praxi

FINANČNÁ ANALÝZA V PRAXI

Teória – prax – príklady

Darina Matisková, Peter Šebej

2012

2 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Strom je krásny svojou užitočnosťou

a užitočný svojou krásou.

Predložená monografia je určená pre záujemcov o problematiku,

študentov a aplikátorov finančných analýz a jej metód. Prospeje ako základný

študijný zdroj pre začínajúcich, no zároveň je bohato a podrobne spracovaný v

jednotlivých kapitolách. Prameň možno použiť aj pri praktickom riešení širokého

spektra klasických úloh, a tiež špecializovaných noviniek s rôznym zameraním.

Prináša základné nástroje oblasti manažmentu financií, ekonomiky

podnikov, dôležitých teoretických časti a praktických aplikácii. Funkcie a

jednotlivé postupy doplňuje viacerými účelnými, aj nie veľmi frekventovanými

metódami. Popisu teoretických časti je venovaná dostatočná pozornosť. Každá

teoretická časť je ozrejmovaná a doplňovaná praktickými príkladmi. Uvádzané

príklady sú koncipované ako priamy a jednoduchý návod na používanie.

Všetky kapitoly a podkapitoly sú dôsledne a precízne štruktúrované a tak

je vytvorený predpoklad pre ľahkú a prehľadnú orientáciu. Efektívnosť navyše

vylepšuje stručný a účelný všeobecný register.

Prípravu textov významne podporil kolektív, plodnými doplnkami

a pripomienkami z teórie a tiež praktickej stránky. Za vytvorené podmienky,

pochopenie a ochotu im patrí poďakovanie.

Autori: © Darina Matisková, Peter Šebej

Recenzované: Ing. et Bc. Ladislav Mura, PhD.

prof. Ing. Vladimir Blagodarny, DrSc.

Dr.h.c. prof. Ing. Karol Vasilko, DrSc.

ISBN 978–80–971152–1–0

EAN 9788097115210

PREDSLOV

Neustály vývoj a zmeny hospodárskeho prostredia, v ktorom

sa podnikateľské subjekty pohybujú, je príčinou neistoty a z nej

vyplývajúcich rizík. Riziká existujú v závislosti od podnikateľskej

činnosti a nie je možné sa im vyhnúť. Preto je potrebné zdôrazniť

dôležitosť racionálneho vnímania rizika ako súčasť podnikateľskej

činnosti a jeho využívania. Hlavný cieľ

podnikateľských subjektov je tvorba zisku a to

zvyšovaním investičného kapitálu. Všetko toto sa

odráža vo finančnej situácií podniku, ktorá

reprezentuje spoločnosti „navonok“. Úverové

krytie, trhová hodnota, rentabilita

kapitálu, toto všetko sa odráža na finančnej situácií

podniku, ktorú sledujú najmä investori, banky,

spoločníci atď. Aby bola firma prosperujúca musí

mať dobrú a stabilnú finančnú situáciu. Finančno-

ekonomická analýza skúma podnikové ukazovatele,

ktoré sa podieľajú na finančnej situácií a podnikovej

ekonomike. Je vynikajúcim nástrojom na hodnotenie prosperity

firmy a umožňuje na základe súčasných výsledkov odhadovať

budúce postavenie firmy.

Táto teoretická príručka je určená tým, ktorí sa zaoberajú

finančnou analýzou podniku a študentom, ktorí pri záverečných

prácach potrebujú rozanalyzovať finančnú situáciu podniku.

Analýza znamená rozbor, rozkladanie predmetu alebo javu na

jednotlivé zložky, čo umožňuje spoznať ich vzájomnú

podmienenosť. Označuje aj všeobecnú vedecko – výskumnú metódu

založenú na dekompozícii celku na jednotlivé časti. Jej cieľom je

identifikovať podstatné a nutné vlastnosti objektov, a tak spoznať ich

podstatu a zákonitosti.

Finančnou analýzou podľa A. Šlosárovej sa vo všeobecnosti

rozumie analýza akejkoľvek ekonomickej činnosti, kde majú hlavnú

úlohu peniaze a čas t.j. objektom analýzy sú rôzne skutočnosti.

4 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

V prípade podniku sa finančnou analýzou rozumie všestranná

analýza jeho finančnej situácie. Z hľadiska podniku sa rozlišuje

finančná analýza na externú (vychádza zo zverejňovaných údajov)

a internú (vychádza z údajov informačného systému podniku).

Finančnú analýzu podľa E. Kislingerovej môžeme chápať ako

súbor činností, ktorých cieľom je získať a komplexne zhodnotiť

finančnú situáciu podniku. Finančnú analýzu spracúva ekonomický

úsek v podniku.

Podľa I. Kraftovej je finančná analýza prepracovanou

súčasťou finančného riadenia a metódou hodnotenia finančného

hospodárenia firmy, pri ktorom sa spracúvajú údaje zachytávajúce

podnikové činnosti prevažne v peňažných jednotkách.

Táto príručka je určená študentom predmetu Finančný

manažment na osvojenie si učiva pomerových ukazovateľov

finančnej analýzy (autor).

1 Podstata finančnej analýzy

Riziko ako objektívne podmienený jav v hospodárskej

činnosti môže potenciálne jestvovať, ale ako reálny jav sa aj v rámci

podnikateľskej činnosti musí realizovať. Racionálne riskovanie ako

atribút podnikania sa nepresadzuje automaticky len na základe

pôsobenia náhodných javov. Realizácia funkcie racionálneho

riskovania je limitovaná reálnou existenciou či neexistenciou

konštruktívnych prvkov riskovania. Takými prvkami, na základe

ktorých sa riziko transformuje ako atribút do podnikania sú:

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 5

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

a) existencia podniku ako ekonomicky a právne samostatného

subjektu

Prvý predpoklad realizácie podnikateľského rizika spočíva v

existencií podniku, pre ktorý daný okruh výroby, investičná činnosť,

služby, a ich výsledky sú rizikové a za ktoré ekonomicky a právne

zodpovedá.

b) očakávané výsledky podniku

Podnikateľské riziko organicky súvisí s úrovňou očakávaného

výsledku preto, lebo úroveň očakávaného výsledku zvyšuje alebo

znižuje pravdepodobnosť dosiahnutia alebo prekročenia

očakávaného výsledku. Ak z hľadiska výsledkov v podnikaní nič

neočakávame, alebo si úroveň tohto výsledku určíme na hranici

istoty, potom neexistuje ani reálny výsledok, ktorého dosiahnutie by

bolo pre podnik riskantné. Výsledok musí byť vzhľadom na aktuálnu

úroveň a stav techniky, technológie a priebeh ekonomických

procesov neistý. Len na tomto základe môže vzniknúť riziko

očakávaného výsledku.

c) užitočnosť rizika pre subjekt podnikateľa

Tento konštruktívny prvok podnikateľského rizika zistíme

porovnaním pravdepodobnosti zápornej a kladnej odchýlky od

očakávaného výsledku. Základom užitočnosti je teda hodnotenie

možného zisku astraty podľa ich:

odstupu od očakávanej hodnoty výsledku, t.j. miery ich

pravdepodobnosti a s ňou spojených ďalších parametrov,

závažnosti, intenzity účinku rizikového zisku alebo straty na

ekonomiku podniku.

Takýmto spôsobom meraná užitočnosť nepredstavuje iba

užitočnosť zisku, straty alebo konštruktívneho prvku, ale aj postoj

podniku voči riziku (averziu, neutralitu alebo kladný postoj).

d) stav informácií o rizikových faktoroch

6 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Riziko pre daný podnik môže vzniknúť len pri takom stave

získaných informácií, ktoré sú charakterizované mnohoznačnosťou.

Popri informáciách o pravdepodobnosti prichádzajú do úvahy

informácie o rizikových faktoroch a následkoch získané a priori

alebo a posteriori.

Tieto konštruktívne prvky riskovania v podnikateľskej činnosti

tvoria neoddeliteľnú jednotu.

1.1 Delenie podnikateľských rizík

Vzhľadom na variabilitu rizikových zdrojov rozdeľujeme do

dvoch zdrojových úrovní, a to na makroekonomickú a

mikroekonomickú úroveň (Mikolaj J., 2001). Toto rozlíšenie je

potrebné preto, lebo makroekonomická, t.j. národná a nadnárodná

ekonomika vytvára základné, všeobecné hospodárske východiská,

kým mikroekonomická predstavuje podnikovú, výkonnú ekonomiku.

Podniková ekonomika vychádza z makroekonomických

predpokladov, ale má pri tom individuálnu nezávislosť. Z týchto

rozdielnych postavení tej istej ekonomiky vznikajú zodpovedajúce

rozdielne riziká.

1.2 Makroekonomické hľadisko

Riziká z hospodárskej politiky štátu,

Hospodárska politika štátu je založená na programovom

vyhlásení vlády. Štát, a v jeho zastúpení vláda, prostredníctvom

svojich hospodárskych nástrojov reguluje hospodárske konanie

štátnych i súkromných korporácií a podnikov. Ovplyvňuje výkon

hospodárskych odvetví, domáci i zahraničný obchod, príliv a odliv

kapitálu, spoločenské investície, spoločenskú spotrebu, reálnu mzdu,

dôchodky, sociálne zabezpečenie prostredníctvom priamych a

nepriamych nástrojov. Priame nástroje štátneho riadenia sú fiškálna

politika, štátny rozpočet, colná a devízová politika, priame investície,

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 7

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

subvencie a podobne. Nepriamymi nástrojmi sú legislatívne

opatrenia. Hospodárska politika štátu vychádza z vlastných

rozvojových programov a zo záväzkov vyplývajúcich z členstva v

medzinárodných združeniach a z prijatých medzinárodných

zmluvných záväzkov.

Riziko plynúce zo zahraničných investícií,

Investovanie v zahraničí je pre domáceho investora vždy

výhodné, ale spojené s rizikami politického a hospodárskeho vývoja

v krajine, do ktorej sa kapitál vyváža. Z tohto dôvodu exportér často

požaduje štátne záruky za splácanie poskytovaných úverov,

návratnosť vložených prostriedkov v primeranom čase a v primeranej

výške. Veľké korporácie majú veľkú obavu najmä z rizika

vyštátnenia (expropriation risk), kedy sa vyvezený kapitál vyvlastní

alebo prípadne zoštátni.

Riziko vyplývajúce z kurzových zmien valutových hodnôt,

V dôsledku hospodárskych pohybov v národných

ekonomikách, a pohyboch na finančnom a kapitálovom trhu

dochádza k dopadu týchto zmien na medzinárodný obchod

produktov a investícií, ale aj na medzinárodné finančné transakcie. S

rizikom sa investuje v domácej ekonomike a s rizikom sa obchoduje

aj v cudzej krajine. Žiadna krajina nemá tak silnú ekonomiku, ktorá

by nepodliehala inflačným tlakom. Čím je národná ekonomika menej

stabilná, tým je riziko väčšie. Pri pôžičkách sa veľmi často žiadajú

štátne záruky, alebo záruky vedúcich peňažných ústavov.

Spoločensko-kultúrne riziká,

Spájajú sa s historickými, kultúrnymi, náboženskými,

ideovými a sociálnymi tradíciami spoločnosti. Dôsledkom týchto

rozdielov je najmä diferenciácia v spotrebe obyvateľstva v

jednotlivých krajinách. Je zrejmé, že tieto rozdielnosti spôsobujú

v medzinárodných ekonomických vzťahoch neistoty a s nimi spojené

aj riziko.

8 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

1.3 Mikroekonomické hľadisko

Výrobné riziká,

t.j. technické a technologické riziká v procese výroby, rizika

vyplývajúce zo zničenia, alebo poškodenia výrobných prostriedkov

nedodržaním noriem údržby a opráv, škody vznikajúce pri

výrobných zariadeniach, surovinách i zásobách nedodržaním alebo

zanedbaním pracovných povinností, vonkajšie riziká ohrozujúce

výrobu, napr. klimatické, alebo geopolitické a pod.;

rozhodovacie riziká,

každé rozhodnutie zahŕňa v sebe určitú pravdepodobnosť, že nie je

správne. Nesprávne rozhodnutie môže mať potom opačný efekt ako

sa pôvodne očakávalo. Toto riziko nesúvisí iba s rozhodovaním, ale

vôbec s riadiacimi činnosťami vedúcich pracovníkov na všetkých

úrovniach riadenia;

trhové riziká majú viac úrovní:

-umiestnenie výrobkov na relevantných trhoch, vyplývajú z

podstaty trhovej ekonomiky a z konkurenčných vzťahov;

-investície do výrobného kapitálu, investovanie znamená

zvýšenie výroby a toto zvýšenie si vyžaduje vyšší odbyt;

-akosť portfólia, pohyby na finančných trhoch v každom

prípade ovplyvňujú portfólio podniku, každý pohyb môže

vylepšiť, ale aj zhoršiť východiskové pozície;

-riziká práce, produktivita kapitálu vyžaduje istú produktivitu

práce a z nej plynúcu zamestnanosť, pohyb v zamestnanosti

je aj pohyb v nezamestnanosti v absolútnej i reálnej mzde, v

sociálnych fondoch spoločnosti, v životnej úrovni;

finančné riziká

-úverové riziká, impulzom rastu sú investície, zdrojom

investícií sú vlastné, ale hlavne cudzie finančné zdroje.

Vlastné zdroje závisia od likvidity aktív, cudzie zdroje sú

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 9

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

závislé od úverových možností peňažných ústavov,

predovšetkým komerčných bánk. Banky svoje voľné finančné

prostriedky poskytujú podnikom ako obchodné a investičné

úvery. Neistota vyplýva z toho koľko voľných prostriedkov

môžu podnikovej sfére poskytnúť, na aký čas a pri akej

úrokovej miere;

-riziká likvidity, likvidita je schopnosť reprodukovať vlastné

kapitálové prostriedky. Spočíva jednak v schopnosti uplatniť

podnikové aktíva na trhu v primeranej výnosnosti a jednak

získaní platby za obchodný tovar v zmluvnej lehote tak, aby

sa mohli kapitalizovať. Obe tieto činnosti sú späté s rizikom;

-riziká výnosnosti vlastného kapitálu, vyjadrením súčasnej

hodnoty kapitálu a miery zisku z hlavnej činnosti sa dá z

pohľadu kapitalizácie zisku určiť jeho výnosnosť. Riziko

spočíva v jeho znížení, alebo zvýšení vzhľadom na

predpokladané budúce časové obdobie;

-riziká z úrokovej miery, patria k ďalším finančným rizikám.

Sú späté s diskontnou sadzbou, finančnou politikou štátu a

centrálnej banky, s infláciou, cenou peňazí na peňažnom trhu,

s povinným viazaním voľných peňažných prostriedkov

v komerčných bankách, s poskytovaním úverov a ich

úrokovými sadzbami v cudzích bankách, národných

bankových a úverových inštitúciách, stavom peňažných

rezerv v národnej mene a devíz v centrálnej banke a v

komerčných bankách, ohodnotením (rating) úverovej

spoľahlivosti a návratnosti úverových prostriedkov v

nadnárodných finančných inštitúciách, a pod. Rast úrokovej

miery potom znižuje podnikové výnosy a znižuje

investovanie, pokles úrokovej miery uvoľňuje prostriedky pre

ďalší rast;

10 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

-riziká z inflácie, inflácia postihuje úspory, znižuje kúpnu silu

obyvateľstva, znižuje spotrebu a tým má priamy vplyv na

podnikateľskú činnosť;

-riziká z finančných derivátov, celková finančná situácia

podniku má priame zobrazenie v hodnote finančných

derivátov a bezprostredne sa odzrkadlia v podnikových

aktívach

mnoho iných...

(škody spôsobené zamestnancami, škody vonkajšími

nepredvídanými okolnosťami, napr. živelné pohromy...). Jednotlivé

druhy podnikateľských rizík nevystupujú samostatne, izolovane, ale

pôsobia komplexne v rámci podnikateľskej činnosti. Opatrenia proti

rizikám treba analyzovať samostatne a samostatne treba prijímať

i opatrenia.

2 Ciele finančnej analýzy, finančná analýza

teoreticky

„Finančno-ekonomická analýza je materiál, ktorý

rekapituluje a hodnotí výsledky podniku za analyzované obdobie,

identifikuje a kvantifikuje okolnosti (činitele), Ktoré ich

determinovali, doterajší vývoj a dosiahnuté výsledky prolonguje do

budúcnosti a všetko to komprimuje do návrhu opatrení, ktorých

realizácia má zabezpečiť dosiahnutie podnikových cieľov.“ (Zalai,

K., str. 15).

Označenie finančno-ekonomická analýza sa používa pre jej

hĺbkovú podstatu:

ekonomická analýza nám poskytuje celkový obraz riadeného

objektu, odráža najpodstatnejšie príčinné následné väzby a je

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 11

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

základom pre vypracovanie a prijatie riadiacich rozhodnutí s

cieľom regulovať (hospodárske) riadiace procesy;

finančná analýza poskytuje ekonomickú situáciu podniku a

postavenie jej kapitálových aktív na finančných trhoch, t. j.

predstavuje súbor metód, ktoré hodnotia ekonomickú situáciu

podniku pomocou súborov ukazovateľov. Skúmaním

podnikových výsledkov sa oddelili od seba dva pojmy:

finančná situácia podniku apodniková ekonomika.

Najjednoduchšie sa tieto dva pojmy dajú vysvetliť ako

„paralela s plávajúcim ľadovcom“(Zalai, K.) .

Všeobecným cieľom finančnej analýzy je posúdiť finančné

zdravie podniku a na základe toho prijať závery užitočné pre

rozhodovanie manažérov, založené na exaktnosti, nie len na intuícii,

či nepodložených odhadoch. Snaží sa nájsť slabé stránky, ktoré by

v budúcnosti mohli vyvolať problémy aj napriek tomu, že

v súčasnosti sa ešte viditeľne neprejavili, silné stránky, ktoré môže

podnik v budúcnosti využiť vo svoj prospech

(http://www.ef.umb.sk/upload/predmet/1002/PF-P11.pdf).

Hlavným cieľom finančnej analýzy je objasniť, resp. dať čo

najrealistickejší obraz o finančnej situácii podniku, o jeho

efektívnosti hospodárenia, o jeho postavení na trhu v podobe

vhodných výstupov pre všetkých, ktorí tieto informácie potrebujú.

Medzi takéto subjekty patria manažéri podniku, zamestnanci, banky,

reálni alebo potenciálni investori, veritelia, štátne orgány, verejnosť.

Tento cieľ v konečnom dôsledku vedie k trvalému

udržiavaniu stabilnej finančnej situácie.

Finančná analýza predstavuje významnú súčasť podnikového

riadenia. Zaujíma kľúčové postavenie pri hodnotení súčasného stavu

a predvídaní budúceho vývoja nielen podniku, ale aj celého odvetvia

národného hospodárstva.

12 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

2.1 Základná charakteristika

Analýza znamená rozbor, rozkladanie predmetu alebo javu na

jednotlivé zložky, čo umožňuje spoznať ich vzájomnú

podmienenosť. Označuje aj všeobecnú vedecko – výskumnú metódu

založenú na dekompozícii celku na jednotlivé časti. Jej cieľom je

identifikovať podstatné a nutné vlastnosti objektov, a tak spoznať ich

podstatu a zákonitosti.

Finančnou analýzou podľa A. Šlosárovej sa vo všeobecnosti

rozumie analýza akejkoľvek ekonomickej činnosti, kde majú hlavnú

úlohu peniaze a čas t.j. objektom analýzy sú rôzne skutočnosti.

V prípade podniku sa finančnou analýzou rozumie všestranná

analýza jeho finančnej situácie. Z hľadiska podniku sa rozlišuje

finančná analýza na externú (vychádza zo zverejňovaných údajov)

a internú (vychádza z údajov informačného systému podniku).

Finančnú analýzu podľa E. Kislingerovej môžeme chápať ako

súbor činností, ktorých cieľom je získať a komplexne zhodnotiť

finančnú situáciu podniku. Finančnú analýzu spracúva ekonomický

úsek v podniku.

Podľa I. Kraftovej je finančná analýza prepracovanou

súčasťou finančného riadenia a metódou hodnotenia finančného

hospodárenia firmy, pri ktorom sa spracúvajú údaje zachytávajúce

podnikové činnosti prevažne v peňažných jednotkách.

2.2 Finančná politika podniku

Finančná politika podniku je súhrn zásad, opatrení a

nástrojov, ktoré podnik využíva v záujme dosiahnutia základného

cieľa podnikania na ovplyvňovanie hospodárskych procesov. Také

konkrétne uskutočňovanie finančných činností, ktoré podľa vedenia

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 13

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

najlepšie prispieva k dosiahnutiu cieľa. Konkrétny spôsob riadenia a

uskutočňovania jeho finančných činností.

Obsah finančnej politiky podniku :

formulovanie cieľa, ktorý je potrebné dosiahnuť

voľba finančných nástrojov, ktorými sa má zabezpečiť

dosiahnutie finančného cieľa realizácia prijatých opatrení

Finančná politika podnikusystematická analýza účinnosti

nástrojov a opatrení a na jej základe rozhodovanie o

nápravách či zmenách

Obrázok č. 1: Finančná politika podniku [autor]

dividendová – určenie spôsobu na základe ktorého bude

podnik rozdeľovať zisk

dlhová – vychádza z toho, že v podniku existuje dlhové

financovanie, aká je optimálna štruktúra cudzích a

vlastných zdrojov

likvidná – podnik musí likviditu riadiť, t.j. plánovať,

kontrolovať a hodnotiť

úverová

14 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

účtovná a odpisová

Formulovanie základného finančného cieľa podnikateľskej

činnosti je jednou z rozhodujúcich otázok podnikového

hospodárenia. Preto sa o nej dlhodobo diskutuje a názory sa vyvíjajú.

V súčasnosti sa za základný finančný cieľ podnikateľskej

činnosti považuje maximalizácia trhovej hodnoty podniku pre

vlastníkov rešpektujúca obmedzenia dané záujmami ďalších

účastníkov podnikania.

Obrázok č. 2: Typy finančnej politiky podniku [autor]

Za najdôležitejšie čiastkové finančné ciele podniku sa

spravidla považujú:

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 15

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Likvidita – schopnosť premeniť hodnoty na peniaze ako

najlikvidnejšie aktívum.

Platobná schopnosť (solventnosť) – znamená, že podnik

má vždy toľko pohotových platobných prostriedkov, aby

mohol bežne a načas uhrádzať svoje splatné záväzky.

Rentabilita – vyjadruje ziskovosť. Podnik je rentabilný, ak

dosahuje zisk, t.j. ak sú jeho výnosy väčšie ako náklady.

Stabilita – znamená schopnosť – pri stále sa meniacich

vonkajších aj vnútorných podmienkach podnikovej činnosti –

zabezpečovať potrebné financie na zabezpečenie chodu

podniku.

2.3 Metódy finančnej analýzy

Úsilie včas rozpoznať príčiny nestability v podnikovom

organizme a predísť ich akútnemu štádiu, viedlo k vzniku osobitných

metód finančnej analýzy, ktoré sa pre svoje vlastnosti a poslanie

nazývajú „systémy včasného varovania“. Metódy prognózovania

finančnej situácie musia umožniť s primeranou spoľahlivosťou

zaradenie firmy do kategórie prosperujúcich, resp. neprosperujúcich

firiem (Alexy, 2005).

Z metódy finančnej analýzy delíme podľa teoretického

a metodického základu:

a) Elementárne metódy

Analýza stavových ukazovateľov

Analýzy rozdielových ukazovateľov

Analýzy tokových ukazovateľov

Analýza pomerových ukazovateľov

Analýza modelov na báze pomerových ukazovateľov

Analýza sústav ukazovateľov

16 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

b) Vyššie metódy – zahŕňajú riešenia úloh, kvantifikácie rizík

a príležitostí, atď.

Podstatnú časť tejto skupiny metód tvoria MATEMATICKO –

ŠTATISTICKÉ METÓDY, medzi ktoré patria:

Bodové odhady

Štatistické testy

Korelačné koeficienty

Regresná analýza

Diskriminačná analýza

Analýza rozptylu

2.4 Význam finančnej analýzy

Úlohou finančnej analýzy je posúdiť finančné zdravie

podniku a na základe toho prijať závery užitočné pre rozhodovanie

manažérov, založené na exaktnosti, nie len na intuícii, či

nepodložených odhadoch. Snaží sa nájsť slabé stránky, ktoré by

v budúcnosti mohli vyvolať problémy aj napriek tomu, že

v súčasnosti sa ešte viditeľne neprejavili a slabé stránky, ktoré môže

podnik v budúcnosti využiť vo svoj prospech. Nevyhnutné je tiež

priebežné monitorovanie hlavných finančných parametrov podniku,

ich porovnávanie s prognózovaným stavom a prijímanie opatrení

usmerňujúcich vývoj žiaducim smerom.

Finančná analýza plní šesť základných funkcií:

-analytická a hodnotiaca – umožňuje vhodnými nástrojmi

a metódami analyzovať a hodnotiť finančnú situáciu podniku.

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 17

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

-kvantifikačná – číselne vyjadruje javy a procesy, vývoj,

a tak umožňuje určiť úroveň, objem, odchýlky skúmaných

javov.

-poznávacia – umožňuje na základe výsledkov analýz

a hodnotení spoznať finančnú situáciu, úroveň prebiehajúcich

procesov a postavenie podniku, vlastnosti analyzovaných

veličín, ich vývoj a vzájomné vzťahy.

-informačná – je zdrojom informácií pre manažment,

zamestnancov, veriteľov, investorov, štátne orgány

i verejnosť.

-kontrolná – poskytuje cenné informácie na vykonávanie

kontroly.

-stimulujúca, resp. rozvojová – vedomím o svojom

postavení a úrovni reprodukčného procesu pôsobí motivačne

na zlepšovanie, resp. zefektívnenie podnikovej činnosti

a procesov (Ficzová, Úradníček, Sedláček, 2000).

2.5 Predpoklady uskutočnenia finančnej analýzy

Dôležitým predpokladom správneho fungovania finančnej

analýzy je okrem kvalifikovaného spracovania informácií aj

pravidelnosť prevádzania finančnej analýzy. Iba pri rešpektovaní

týchto zásad sme schopní odhaliť prejavujúce sa nedostatky

podnikového hospodárstva.

Je treba zvážiť takisto tú skutočnosť, že finančná analýza

predstavuje komplexnú činnosť, ktorá v sebe zahrňuje jednotlivé

zložky, ktoré určujú finančnú situáciu podniku. Pri vypracovaní

finančnej analýzy podniku je treba potom zohľadniť zásadu

komplexnosti. Jednotlivé zložky je potrebné vyhodnocovať

18 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

samostatne, avšak pri vyhodnocovaní celkovej situácie podniku je

potrebné, aby boli rešpektované vzájomné väzby medzi týmito

zložkami.

Podniky, orientované na trh by mali vypracovať finančnú

analýzu v dvoch okruhoch. V prvom okruhu je cieľom vysvetliť

globálne výsledky finančného hospodárenia podniku a ich vplyv na

pozíciu podniku na trhu. V druhom okruhu sa jedná o analýzu

parciálnych výsledkov, zameraných hlavne na odkrytie

problémových "úzkych miest" finančného hospodárenia.

Z dôvodu neustále rýchlejších zmien informačných tokov na

trhu je potrebné zrýchľovať interval prevádzania finančnej analýzy

(na začiatku to bol ročný interval, v súčasnosti sa častejšie používa

interval štvrťročný a niekedy dokonca mesačný). Takisto je potrebné

zabezpečiť vykonanie finančnej analýzy takým spôsobom, aby bolo

možné zvýšiť možnosť porovnateľnosti s inými podnikmi.

Z dôvodu uvedených skutočností je potrebné zavádzať

použitie výpočtovej techniky, ktorá je rýchlejšia ako človek, čím sa

zníži aj časová náročnosť spracovania informácií a zníži sa počet

numerických chýb

(http://www.berg.szm.sk/downloads/skriptaFA.doc).

2.6 Využitie výsledkov finančnej analýzy

Informácie, ktoré sa týkajú finančného stavu podniku sú

podľa E. Kislingerovej predmetom záujmu nielen manažmentu

podniku ale aj ďalších subjektov, ktoré s podnikom prichádzajú do

kontaktu. Finančné analýzy v rôznych subjektoch sa líšia od analýz

výrobných podnikov v metodickom postupe v sústave ukazovateľov

a v cieli uskutočnenia finančnej analýzy (Sedláček, 2007).

Medzi používateľov finančnej analýzy patria:

banky a veritelia

manažéri

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 19

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

obchodní partneri

zamestnanci

investori

štát a jeho orgány

iní používatelia, napr. zákazníci, odborári, analytici

a daňoví poradcovia a pod.

Banky a veritelia

Využívajú informácie z finančnej analýzy predovšetkým pre

závery o finančnom stave daného podniku ako potenciálneho, alebo

už existujúceho dlžníka. Veritelia prijímajú rozhodnutia o tom komu

a za akých podmienok poskytnú úver.

Manažéri

Využívajú výstupy finančnej analýzy na operatívne

a strategické finančné riadenie podniku. Znalosť finančnej situácie

podniku umožňuje manažérom správne sa rozhodovať pri získavaní

finančných zdrojov.

Obchodní partneri

Pozornosť dodávateľov sa sústreďuje na schopnosť hradiť

splatné záväzky. Odberatelia majú tiež záujem na priaznivej

finančnej situácii ich dodávateľov.

Zamestnanci

Zamestnanci majú prirodzený záujem na prosperite,

hospodárskej, finančnej stabilite vlastného podniku. Zamestnancom

ide predovšetkým o ich perspektívu a istotu v zamestnaní, ako aj

o zlepšovanie sociálnej a mzdovej oblasti.

Investori

Investori sú pre podnik poskytovateľmi kapitálu, sledujú

informácie o finančnej výkonnosti z dvoch dôvodov. Prvým je

20 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

získanie dostatočného množstva informácií na rozhodovanie

o investíciách podniku. Druhým dôvodom je získanie informácií ako

podnik využíva zdroje, ktoré mu už investori poskytli.

Štát a jeho orgány

Využívajú informácie o podnikoch nielen na kontrolu

správnosti vykázaných daní, ale aj na rôzne štatistické zisťovania,

kontrolu daňových povinností ako aj na rozdeľovanie finančných

výpomocí (dotácie, garancie úverov a podobne).

2.7 Členenie finančnej analýzy

Finančná analýza predstavuje súbor metód potrebných pre

zisťovanie finančnej situácie, kde obsahovou náplňou sú rôzne

predmety skúmania. Finančnú analýzu môžeme členiť z rôznych

hľadísk:

1. z hľadiska podniku:

a) externá analýza – vychádza zo zverejňovaných údajov. Je

uskutočňovaná pre potreby požiadaviek externých subjektov

z okolia.

b) interná analýza – vychádza z údajov informačného

systému podniku, t.j. z finančného

a vnútropodnikového účtovníctva, z podnikových kalkulácií,

rozpočtov, plánu, štatistiky a pod. Slúži ako podklad pre

rozhodovacie procesy vo vnútri podniku ovplyvnená hlavne

potrebou kontroly podnikových aktivít.

2. z hľadiska časovej orientácie:

a) finančná analýza „ex post“ – usiluje sa vysvetliť súčasnú

finančno-ekonomickú situáciu podniku pohľadom do

minulosti, kde hľadá jej príčiny a zároveň formuluje rôzne

opatrenia pre budúcnosť.

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 21

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

b) finančná analýza „ex ante“ – má za úlohu vývoj

podnikových financií predikovať a prognózovať budúcu

finančnú spôsobilosť podniku.

3. z hľadiska miery vykonávania finančnej analýzy:

c) úplná (komplexná) finančná analýza – analyzujú sa všetky

oblasti podniku a všetky vzťahy.

d) čiastočná (parciálna) finančná analýza – analyzuje sa iba

určitá oblasť podnikovej činnosti, v ktorej boli objavené

nedostatky (napr. analýza zásob a pod.).

2.8 Zdroje informácií pre finančnú analýzu

Zdrojom informácií pre finančnú analýzu je každý údaj,

evidencia, dokument, správa, ktoré akýmkoľvek spôsobom obohatia

súbor údajov alebo metód použitých pri finančnej analýze, alebo

ktoré spresnia, či rozšíria výsledky analýzy. Informácie pochádzajú

z vnútropodnikovej údajovej bázy (napr. finančné účtovníctvo,

manažérske účtovníctvo, evidencia o stave a počte zamestnancov,

majetku, atď.). Informácie pochádzajú z mimo podnikových

zdrojov.(napr. prognózy, legislatívne normy, štatistiky atď.) (Baran,

2006).

Najdôležitejším zdrojom informácií pre finančnú analýzu je

súvaha, výkaz ziskov a strát, cash flow podniku.

A Súvaha

Súvaha je výkaz sprostredkujúci informácie o podnikovom

majetku a finančných zdrojoch jeho krytia. Majetok podniku

predstavujú v súvahe jeho aktíva, finančné zdroje sú jeho pasíva.

Aktíva a pasíva sa vnútorne členia a ich štruktúra je východiskom

formulovania rôznych záverov o stave podnikových financií.

22 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Tabuľka č. 1: Súvaha

Strana aktív

Strana pasív

A. Pohľadávky za upísané

vlastné imanie

A. Vlastné imanie

A. I. Základné imanie

A. II. Kapitálové fondy

A. III. Fondy zo zisku

A. IV. Výsledok hospodárenia

minulých rokov

A. V. Výsledok hospodárenia za

účt. obdobie

A. B. Neobežný majetok

B.

B. I. Dlhodobý nehmotný

majetok

B. II. Dlhodobý hmotný

majetok

B. III. Dlhodobý finančný

majetok

B. Záväzky

B. I. Rezervy

B. II. Dlhodobé záväzky

B. III. Krátkodobé záväzky

B. IV. Bankové úvery a výpomoci

C. Obežný majetok

C. I. Zásoby

C. II. Dlhodobé pohľadávky

C. III. Krátkodobé pohľadávky

C. IV. Finančné účty

D. Časové rozdelenie

E. Časové rozlíšenie

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 23

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

B Výkaz ziskov a strát

Výkaz ziskov a strát (výsledovka) je výkaz sprostredkujúci

informácie o podnikových výnosoch a nákladoch. Z ich rozdielu

vyplýva hospodársky výsledok podniku (zisk alebo strata) za

analyzované účtovné obdobie. Výsledovka tak vlastne vypovedá o

priebehu a výsledkoch reprodukčného procesu. Výnosy a náklady

a tiež hospodársky výsledok sú vo výsledovke rozdelené do troch

oblastí - prevádzkovej, finančnej a mimoriadnej. Výsledovka

umožňuje analyzovať činitele, ktoré determinovali tvorbu

hospodárskeho výsledku a má preto pre finančnú analýzu veľký

význam. Údaje uvedené vo výsledovke sú tokové (kumulované).

Rešpektovať to treba najmä v prípadoch, kedy konštruujeme

pomerové finančné ukazovatele kombináciou údajov súvahových

(statických) a výsledovkových (tokových), za rôzne dlhé obdobia

napr. za celý rok 2008 a 1. polrok 2009. Bez osobitnej úpravy by

tieto ukazovatele neboli porovnateľné.

C Prehľad finančných tokov (cash flow)

Prehľad peňažných tokov (výkaz cash flow) je výkaz

informujúci o príjmoch a výdavkoch podniku a tiež o ich rozdiele

(peňažných prostriedkoch). Aj tento výkaz teda charakterizuje

priebeh a výsledky reprodukčného procesu podniku.

Cash flow (peňažný tok, hotovostný tok) je reálny pohyb

(tok) peňazí v podniku.

Tabuľka č. 2: Výkaz ziskov

a strát

Tržby z predaja tovaru

- Náklady vynaložené na

obstaranie predaného tovaru

=Obchodná marža

+ Výroba

- Výrobná spotreba

=Pridaná hodnota

Výnosy z hospodárskej

činnosti

- Náklady na hospodársku

činnosť

=Výsledok hospodárenia

z hospodárskej činnosti

Finančné výnosy

- Finančné náklady

=Výsledok hospodárenia z

finančnej činnosti

Súčet VH z hospodárskej

činnosti a VH z finančnej

činnosti

- Daň z príjmov bežnej

činnosti

=Výsledok hospodárenia z

bežnej činnosti

Mimoriadne výnosy

- Mimoriadne náklady

- Daň z príjmov z mimoriadnej

činnosti

=Výsledok hospodárenia z

mimoriadnej činnosti

Súčet VH z bežnej činnosti a

VH z mimoriadnej činnosti

=Výsledok hospodárenia za

účtovné obdobie

Zdroj: Vlastné spracovanie

Výkaz cash flow vylučuje dôsledky možnej manipulácie so

ziskom, prevádzané výlučne podnikovým manažmentom s cieľom

vykázať žiaducu výšku hospodárskeho výsledku. Zo statického

pohľadu predstavuje cash flow voľnú zásobu peňazí, ktorú má

podnik k dispozícii. V dynamickom pojatí ide o budúce peňažné

toky, ktoré sú akousi súčasťou podnikového plánu.

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 25

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Cieľom výkazu cash flow je poskytovať informácie

investorom, dodávateľom, veriteľom, audítorom, manažmentu

podniku o vývoji finančnej situácii podniku v danom období .

Obrázok č. 3: Cash flow v produkčnom cykle podniku [autor]

Výkaz cash flow poskytuje informácie o :

štruktúre finančných zdrojov získaných podnikom

v danom období

finančno-hospodárskej politike podniku v danom období

štruktúre použitia finančných prostriedkov v danom

období

zmenách finančnej pozície podniku, resp. o zmenách

likvidity podniku

vzťahu finančných zdrojov z vlastnej činnosti k ostatným

finančným zdrojom a k jednotlivým formám požitia

finančných zdrojov

26 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Tabuľka č. 3. Prehľad peňažných tokov (cash flow) za rok 20xx

PEŇAŽNÉ TOKY Z PREVÁDZKOVEJ ČINNOSTI

Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením

daňou z príjmov

Nepeňažné operácie ovplyvňujúce výsledok hospodárenia

Vplyv zmien pracovného kapitálu

Výdavky na daň z príjmov

A. Čisté peňažné toky z prevádzkovej činnosti

PEŇAŽNÉ TOKY Z INVESTIČNEJ ČINNOSTI

príjmy

výdavky

B. Čisté peňažné toky z investičnej činnosti

príjmy

výdavky

C. Čisté peňažné toky z finančnej činnosti

D. Čisté zvýšenie alebo čisté zníženie peňažných

prostriedkov (A+B+C)

E. Stav peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov

na začiatku účtovného obdobia

F. Stav peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov

na konci účtovného obdobia pred zohľadnením kurzových

rozdielov

G. Kurzové rozdiely vyčíslené k peňažným prostriedkom

a peňažným ekvivalentom ku dňu zostavenia účtovnej

závierky

H. Zostatok peňažných prostriedkov a peňažných

ekvivalentov na konci účtovného obdobia, upravený

o kurzové rozdiely

Zdroj : Kráľovič, Vlachynský :Finančný manažment

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 27

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Tabuľka č. 4: Výkaz cash flow

P. Stav peňažných prostriedkov na začiatku

účtovného obdobia

A. Peňažný tok z bežnej a mimoriadnej činnosti

Z. Účtovný hospodársky výsledok (čistý zisk,

strata)

A.1. Nepeňažné operácie (+, -)

A.2. Zmena stavu obežných aktív (+, -)

B. Investičná činnosť

B.1. Nákup stálych aktív (-)

B.2. Výnosy z predaja vlastných aktív (+)

B.3. Komplexný prenájom (+, -)

C. Finančná činnosť

C.1. Zmena stavu dlhodobých záväzkov (+, -)

C.2. Zmena vlastného imania z vyrábaných

operácií (+, -)

D. Rozdiel (R-P-A-B-C),(+, -)

R. Stav peňažných prostriedkov na konci obdobia

3 Postup finančnej analýzy

Štandardný postup finančnej analýzy pozostáva z týchto

logicky a chronologicky súvisiacich a nadväzujúcich krokov:

1. Vypočítajú sa finančné pomerové ukazovatele za

analyzovaný podnik. Izolované posudzovanie hodnôt

ukazovateľov k určitému dátumu nemá praktický význam.

2. Podnikové ukazovatele sa porovnávajú s priemernými

ukazovateľmi za príslušné odvetvie (prípadne s extrémnymi

hodnotami). Porovnávaním môžeme získať informácie

28 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

o postavení podniku v odvetví, či je priemerný,

podpriemerný alebo nadpriemerný.

3. Skúma sa vývoj podnikových ukazovateľov v čase.

Porovnanie v čase znamená porovnanie aktuálnych hodnôt

ukazovateľov s hodnotami ukazovateľov vypočítaných

v tom istom podniku v minulosti. Časové porovnanie je

však spojené aj s niektorými problémami. Je potrebné

využiť trendové analýzy s pomocou grafického zobrazenia

vývoja hodnôt pomerových ukazovateľov, ktorými sa dajú

analyzovať nežiaduce trendy vo vývoji, ale aj

pravdepodobné príčiny.

4. Porovnávajú sa skutočne dosiahnuté hodnoty ukazovateľov

s hodnotami vypočítanými na základe plánovaných údajov.

Analýza je založená na možnosti rozkladu a agregácií

pomerových finančných ukazovateľov a tvorbe tzv.

pyramidálnych sústav ukazovateľov. V pyramidálnej

sústave je vždy určený jeden ukazovateľ ako vrcholový

a cieľom analýzy je identifikovať a kvantifikovať činitele,

ktoré ho ovplyvnili.

5. V závere sa analyzujú vzájomné vzťahy medzi pomerovými

finančnými ukazovateľmi. Navrhujú sa opatrenia, čiže

syntéza a na základe získaných poznatkov sa formuluje

návrh na zlepšenie finančnej situácie podniku a formulujú sa

ciele pre tvorbu finančného plánu na budúce obdobie.

Najvýznamnejším prínosom finančnej analýzy v podniku vo

vzťahu k procesu tvorby finančného plánu by malo byť to, že

finančný manažér musí robiť finančnú analýzu nielen za minulé

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 29

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

obdobie, ale aj analýzu očakávanej skutočnosti východiskového

budúceho obdobia.

3.1 Výber a výpočet ukazovateľov

Na deskripciu finančnej situácie sa používajú relatívne

(pomerové) ukazovatele. Relatívne ukazovatele umožňujú

porovnávať analyzovaný podnik s inými podnikmi resp.

s ukazovateľmi za príslušný odbor. Pri praktických aplikáciách sa

používajú desiatky ukazovateľov, ktoré nie je možné všetky uviesť.

Preto sa vytvárajú súbory vybraných finančných ukazovateľov, ktoré

sa najčastejšie delia do nasledujúcich skupín (Zalai, Kalafutová,

Šnircová, 2000):

a) likvidita, aktivita, zadlženosť, výnosnosť, mimo účtovné

posúdenie finančnej situácie

b) financovanie, likvidita, rentabilita, ukazovatele výsledku

c) trhová hodnota podniku, likvidity, aktivity, zadlženosti

a výnosnosti

3.2 Porovnanie podniku s odvetvovými

ukazovateľmi

Jednou dimenziou objektivizácie predstavuje zaradenie

podniku do „priestoru“ (čím získame jeho predstavu o jeho polohe).

Dosahuje sa to tým, že podnikové ukazovatele sa porovnávajú

(jednotlivo i ako celý súbor) s ukazovateľmi za sektor ekonomiky,

resp. za odbor, alebo s inými podnikmi. Pri takomto postupe si treba

počínať veľmi uvážlivo a porovnávať s porovnateľnými údajmi.

Znamená to ísť do úrovne odborov, ktorých sú materiálne podmienky

porovnateľnosti lepšie, ako na úrovni sektoru. Zabezpečiť

porovnateľnosť formálnu (porovnávať rovnaké a rovnako

30 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

konštruované ukazovatele), ako i časovú (porovnávať výsledky za

rovnaké resp. rovnako dlhé obdobia) je samozrejmým predpokladom

uplatnenia tohto postupu. Porovnáva sa potom najčastejšie

s priemernou hodnotou (lepšie ju vyjadruje medián ako priemer – pre

menšiu citlivosť na extrémne hodnoty), možno však porovnávať tiež

s extrémnymi hodnotami (najlepšou či najhoršou). Vítaná je možnosť

zaradiť podnik do pásma vytvoreného pomocou kvantilov či iných

štatistických metód.

Vhodnou pomôckou pri takejto analýze „polohy“ podniku je

publikácia „Stredné hodnoty finančných ukazovateľov

ekonomických činností v Slovenskej republike“, ktorú vydáva

Bankové zúčtovacie centrum Slovenska a. s. každoročne od r. 1993.

Súbor podnikov v databáze BZCS je členený podľa právnej formy

podnikania, podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností

(OKEC) a tiež podľa veľkosti (Zalai, Kalafutová, Šnircová, 2000).

3.3 Analýza vývoja v čase

Poznanie polohy v priestore poskytuje o finančnej situácii

podniku obraz plochý, jedno dimenziálny. Analýza vývoja v čase sa

nazýva aj trendová analýza, poskytuje druhý veľmi dôležitý

poznatok, ktorý je potrebné zohľadniť. V tomto kroku sa sleduje, aká

bola hodnota ukazovateľa na začiatku a na konci sledovaného

obdobia. Podnik nestačí porovnať iba v odvetví, pretože sa môže

stať, že podnik je síce nadpriemerný v odvetví, ale v časovom vývoji

sa sledovaný ukazovateľ môže zhoršovať. Úroveň ukazovateľov,

poloha podniku v priestore (odvetví) a vývoj v čase sú skutočnosti,

ktoré je potrebné vnímať súčasne. Komplexný hodnotiaci súd,

všestranne posudzujúci finančnú situáciu podniku si však ešte

vyžaduje poznať činitele, ktoré úroveň, polohu a vývoj

determinovali.

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 31

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

3.4 Porovnávanie s plánom

V tomto kroku sa ukazovatele porovnávajú s plánom, za

účelom plnenia plánu, zistenia rozdielu medzi plánom

a skutočnosťou.

Obrázok č. 4: Pyramídový rozklad rentability [Zdroj: Vlastné spracovanie]

3.5 Analýza vzťahov medzi jednotlivými

ukazovateľmi

Ukazovatele rentability (ROA) a rentability vlastného

kapitálu (ROE) môžeme považovať za syntetické ukazovatele

efektívnosti podnikovej činnosti, pretože ich výška je determinovaná

hodnotami ostatných ukazovateľov. Preto je vhodné ako súčasť

analýzy rentability urobiť tzv. DU-PONT analýzu, pri ktorej sú

ukazovatele rentability rozložené na čiastkové ukazovatele, pričom

sa skúmajú vzájomné vzťahy a súvislosti medzi nimi.

32 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Táto analýza sa označuje ako pyramídový rozklad rentability

(www.kramar.sk/dtb/1mikro/Belej_%20Financna%20analyza.doc).

Z obrázku, ktorý znázorňuje pyramídový rozklad rentability

vidíme, že ROA (Return on Assets) (na báze čistého zisku) môžeme

vyjadriť ako súčin:

čistej rentability tržieb (vyjadruje schopnosť podniku

dosahovať z tržieb zisk, označuje sa ako čistá mzdová

marža, resp. čisté ziskové rozpätie) a

rýchlosti obratu celkových aktív (udáva, koľkokrát sa

celkove aktíva obrátili v tržbách počas jedného roka)

Z toho je zrejmé, že podnik môže určitú úroveň ROA

dosahovať rôznymi kombináciami.

Cieľ zvyšovania ROA môže teda podnik v podmienkach

vymedzených trhom a konkurenciou v podstate dosiahnuť dvoma

spôsobmi :

zvyšovanie rentability tržieb, t.j. zvyšovaním ziskového

rozpätia (vysoké predajné ceny, obmedzovanie nákladov),

ktoré je spravidla spojené s nižším obratom majetku. Typické

je to najmä pre kapitálovo náročné podniky (napr. hotely,

podniky z odvetví ťažkého priemyslu) s vysokým podielom

neobežného majetku, hlavne dlhodobého hmotného majetku.

zvyšovaním obratu majetku, t.j. zvyšovaním objemu

predaja a to najmä prostredníctvom udržiavania relatívne

nízkej cenovej hladiny, čo je charakteristické najmä pre

podniky z odvetví spotrebného priemyslu. Zisk pripadajúci na

jednotku predaja je síce nižší (nižšia ziskovosť tržieb), ale

zvyšovaním objemu odbytu celkový zisk (a tým aj ROA)

rastie.

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 33

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Podobne môžeme ukazovateľ ROE (Return on Equity)

rozložiť na súčin:

ROA ( na báze čistého zisku) a

pomeru celkove aktíva / vlastný kapitál, ktorý predstavuje

obrátenú hodnotu samofinancovania a označuje sa ako finančná

páka (alebo na súčin čistej rentability tržieb, rýchlosti obratu

celkových aktív a finančnej páky, prípadne je možné ďalším

rozkladom zájsť do ešte detailnejších súvislostí).

Finančná páka sa ako jedna z možných foriem vyjadrenia

zadlženosti podniku využíva pre zhodnotenie účinku cudzieho

kapitálu na rentabilitu vlastného kapitálu. Nakoľko však od podielu

cudzieho kapitálu závisí aj výška ukazovateľa ROA (vypočítaného

na báze čistého zisku), má zvyšovanie zadlženosti pozitívny vplyv na

ROE (tzv. pákový efekt), len ak dosiahnutý výnos z použitia

cudzieho kapitálu je vyšší ako náklady spojené z jeho získaním, t.j.

ROA (na báze zisku z hospodárskej činnosti) > úroková miera.

4 Pomerové finančné ukazovatele

Ukazovateľov pre finančnú analýzu je veľké množstvo. Preto

sa uvádzajú v skupinách, do ktorých podľa ich obsahu a metodiky

výpočtu logicky patria. Niektoré ukazovatele, resp. skupiny

ukazovateľov sa používajú často, iné zriedkavejšie, pri hlbších

(parciálnych) analýzach. V literatúre poznáme päť základných skupín

ukazovateľov:

1. ukazovatele likvidity

2. ukazovatele aktivity

3. ukazovatele zadlženosti

4. ukazovatele rentability

34 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

5. ukazovatele trhovej hodnoty

4.1 Ukazovatele likvidity (liquidity rations)

Veľmi spoľahlivú výpoveď o finančnej situácii podniku

možno získať analýzou jeho schopnosti hradiť svoje záväzky. Platí,

že podnik finančne stabilný je schopný hradiť svoje záväzky, podnik

s finančnými ťažkosťami s tým má problémy. Schopnosť hradiť

záväzky je ovplyvnená mnohými skutočnosťami, no dve sú

mimoriadne dôležité:

a) štruktúra majetku

b) primeraný tok peňažných prostriedkov

a) Pri analýze tejto stránky finančnej situácie podniku je potrebné

vysvetliť obsah pojmov likvidnosť, likvidita a solventnosť.

Likvidnosť je schopnosť premeny majetkových súčastí na peňažné

prostriedky alebo ekvivalenty peňažných prostriedkov, ktorá je

daná časom a nákladmi potrebnými na jej realizáciu. Podľa

likvidnosti môžeme jednotlivé položky majetku zaradiť do

štyroch skupín.

Likvidita je schopnosť podniku uhrádzať svoje záväzky. Likvidita

sa viaže na dlhšie obdobie.

Solventnosť je momentálna schopnosť úhrady záväzkov. Ak je

podnik trvalo nelikvidný hovoríme o platobnej neschopnosti

(insolventnosti).

Majetok možno zaradiť do niekoľkých tried:

1. Najlikvidnejšie – peniaze, ceniny, krátkodobé cenné papiere

(krátkodobý finančný majetok)

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 35

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

2. Majetkové súčasti realizovateľné v krátkej dobe – splatné

krátkodobé pohľadávky

3. Menej likvidné – zásoby

4. Dlhodobo likvidné – obligácie, dlhodobé pohľadávky,

termínované vklady

5. Nelikvidné (takmer nelikvidné) – hmotný investičný

majetok

Toto členenie majetku podľa likvidnosti bude východiskom

pre vytvorenie prvotného obrazu o úrovni likvidity. Tento obraz však

môže byť skreslený tým, že východiskové údaje sú statické,

vypovedajú o zložení majetku v určitom okamihu.

b) Tok peňažných prostriedkov je veľmi sledovanou oblasťou

v podniku.

Pomerové ukazovatele likvidity vyjadrujú stupeň krytia

krátkodobých cudzích zdrojov viac či menej likvidným obežným

majetkom. Sú teda meradlom schopnosti podniku včas splatiť

krátkodobé záväzky. Čím vyššia je hodnota týchto ukazovateľov,

tým vyššia je pravdepodobnosť zachovania platobnej schopnosti

podniku. Najčastejšie sa používajú tieto ukazovatele:

Bežná likvidita ( Current Ratio):

bežná likvidita = obežné aktíva

krátkodobé záväzky

Pohotová likvidita (Quick AsseT Ratio):

pohotová likvidita = obežné aktíva – zásoby

krátkodobé záväzky

36 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Hotovostná likvidita (Cash Position Ratio):

hotovostná likvidita = peňažné prostriedky

krátkodobé záväzky

Solventnosť = finančné účty / okamžité splatné záväzky

Hodnota solventnosti okolo 0,3 predstavuje minimum, za

ideálnu sa považuje hodnota blížiaca sa ku 1.

4.2 Ukazovatele aktivity (activity ratios)

Ukazovatele aktivity vypovedajú o viazanosti kapitálu

v rôznych formách majetku, snažia sa kvantifikovať efektívnosť

hospodárenia podniku so svojím majetkom, resp. ako účinne podnik

využíva svoj majetok, svoje aktíva.

Na vyjadrenie aktivity slúžia ukazovatele vypovedajúce

o dobe obratu majetku ako celku a jeho jednotlivých častí.

Ukazovateľ doba splatnosti pohľadávok vyjadruje úroveň

riadenia pohľadávok a ukazovateľ doba splatnosti záväzkov

serióznosť voči partnerom a platobnú disciplínu.

Obrat aktív (Total Assets Turnover Ratio):

obrat aktív = tržby

aktíva

Obrat zásob (Inventory Turnover Ratio):

obrat zásob = tržby

zásoby

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 37

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Doba splatnosti pohľadávok (Average Collection Period):

Doba splatnosti pohľadávok = pohľadávky

tržby/360

Doba splatnosti záväzkov(Creditors Payment Period):

Doba splácania záväzkov = krátkodobé záväzky

tržby/360

K prvej skupine ukazovateľov aktivity patria ukazovatele

doby obratu. Vyjadrujú, koľko dní trvá, kým sa príslušná položka

majetku speňaží vo forme tržieb a je tržbami obnovená. Ukazovateľ

doby obratu charakterizuje, za akú dobu sa výraz v čitateli

pomerného čísla obráti (Kotulič, Király, Rajčániová, 2007).

doba obratu zásob = zásoby x 365 / tržby

Doba obratu zásob vypovedá o tom, koľko dní trvá jedna

obrátka zásob. Inak povedané, udáva dobu, ktorá je nutná na prechod

peňažných prostriedkov cez výrobnú tovarovú podobu späť do

peňažnej formy.

doba obratu pohľadávok = pohľadávky x 365 / tržby

Ukazovateľ doba obratu zásob vyjadruje priemernú dobu,

ktorú musí podnik čakať od okamihu predaja po obdŕžaní platby.

Udáva priemernú dobu, na ktorú podnik poskytuje obchodný úver

svojim odberateľom.

38 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

doba obratu majetku = majetok x 365 / tržby

Doba obratu majetku je ukazovateľ vyjadrujúci, koľkokrát sa

majetok obráti za dané obdobie.

doba obratu neobežného majetku = neobežný majetok x

365 / tržby

doba splácania záväzkov z obchodného styku = záväzky

z obchodného styku x 365 / náklady

Doba splácania záväzkov z obchodného styku vyjadruje

priemernú dobu od vzniku záväzku (dodania tovaru alebo služby) po

jeho splatenie. V tomto prípade ide o obchodný úver poskytnutý zo

strany dodávateľa resp. veriteľa. Vyjadruje, koľko dní v priemere

trvá kým od realizácie dôjde k zaplateniu.

Druhú podskupinu ukazovateľov aktivity tvoria ukazovatele

obratu. Sú to ukazovatele aktivity, vypočítané ako pomer niektorej

položky majetku (čitateľ) a tržieb, resp. výnosov (menovateľ).

Udávajú, koľkokrát sa príslušný majetok obráti v ročných tržbách,

čiže je tržbami obnovený.

Obrat zásob udáva, koľkokrát sa priemerne jedna peňažná

jednotka zásob otočí za sledované obdobie. Vysoké číslo môže

znamenať nielen rýchly obrat, ktorý by bol výsledkom efektívneho

riadenia zásob, ale aj dosť malý objem zásob a možnosť výpadku

výroby. Na druhej strane nízky obrat zásob môže byť spôsobený

vysokým objemom zásob, alebo ich zastaraním.

obrat majetku = tržby / majetok

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 39

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

obrat neobežného majetku = tržby / neobežný majetok

4.3 Ukazovatele zadlženosti (leverage ratios)

Hodnotia finančnú štruktúru podniku a schopnosť splácať

dlhy. Ukazovatele zadlženosti slúžia na monitorovanie štruktúry

finančných zdrojov podniku t.j. rozsahu použitia vlastného

a cudzieho kapitálu. Podiel vlastných a cudzích zdrojov ovplyvňuje

finančnú stabilitu podniku. Vysoký podiel vlastných zdrojov robí

podnik stabilným, nezávislým, pri ich nízkom podiele je podnik

labilný, výkyvy na trhu a zneistenie veriteľov môže mať vážne

dôsledky.

Zadlženosť nie je vždy negatívna charakteristika podniku.

Platí však, že čím je vyššia zadlženosť tým je väčšie riziko

podnikania a ťažšie získanie cudzích zdrojov financovania.

Dlhový pomer (Debt Ratio): dlhový pomer = celkový dlh

aktíva

Pomer vlastného kapitálu k aktívam (Equity Ratio):

pomer vlastného kapitálu k aktívam = vlastný kapitál

aktíva

Celkový dlh k vlastnému kapitálu (Debt-Equity Ratio):

celkový dlh k vlastnému kapitálu = celkový dlh

vlastný kapitál

40 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Úrokové krytie (Times Interest Earned Ratio):

úrokové krytie = zisk pred zdanením + úroky

úroky

ďalšie ukazovatele zadlženosti:

Celková zadlženosť = cudzí kapitál x 100 / celkový kapitál

Celková zadlženosť vyjadruje rozsah použitia cudzieho

kapitálu vo vzťahu k celkovým zdrojom podniku. Odporúčaná

hodnota by nemala prekročiť 50% a v rozvinutých ekonomikách sa

za krajnú hodnotu považuje 70 až 80 %.

Miera samostatnosti (stupeň samofinancovania) = vlastný

kapitál x 100 / celkový kapitál

Stupeň samofinancovania vyjadruje rozsah použitia vlastného

kapitálu vo vzťahu k celkovým zdrojom podniku. Jeho hodnota by

nemala klesnúť pod 20 až 30 %. Súčet hodnôt celkovej zadlženosti

a stupňa samofinancovania sa rovná jednej (resp. 100 %).

Multiplikátor imania akcionárov = celkový kapitál /

vlastný kapitál

Multiplikátor imania akcionárov vypovedá o vzťahu

celkového a vlastného kapitálu. Optimálna hodnota by mala byť 3.

To znamená, že podiel cudzieho kapitálu by nemal byť väčší ako

70 %. V niektorých odborných publikáciách sa zvykne označovať

tento termín aj iným termínom (finančná páka).

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 41

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Dlh na vlastné imanie = cudzí kapitál / vlastný kapitál

Dlhy na vlastné imanie by mal nadobúdať hodnotu menšiu

ako 1. Za optimálnu sa v krajinách strednej Európy považuje hodnota

menšia ako 2, čo v zásade znamená, že cudzí kapitál má

dvojtretinový podiel na celkovom kapitáli.

Úverová zadlženosť = bankové úvery a výpomoci x 100 /

celkový kapitál

Úverová zadlženosť vyjadruje podiel úverov na celkových

zdrojoch podniku.

Keďže bankové úvery a finančné výpomoci sú súčasťou

cudzieho kapitálu, táto hodnota by mala byť menšia ako 50 %.

Úrokové krytie = výsledok hospodárenia pred úrokmi

a zdanením / nákladové úroky

Úrokové krytie je jedným z kritérií pri rozhodovaní o čerpaní

úveru. Vyjadruje koľkokrát prevyšuje zisk hodnotu úrokov, ktoré

musí podnik splatiť.

Podnik musí v týchto prípadoch dosahovať úrokové krytie

aspoň na úrovni 1. Odporúčaný interval je 3 – 5.

V prípade, že úrokové krytie nedosahuje uvedenú kritickú

hranicu 1, môžeme vyčísliť modifikovaný ukazovateľ úrokového

krytia pripočítaním odpisov v čitateli.

42 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Úrokové zaťaženie = nákladové úroky x 100 / výsledok

hospodárenia pred úrokmi a zdanením

Úrokové zaťaženie je prevrátený ukazovateľ k ukazovateľu

úrokového krytia. Vyjadruje podiel úrokov platených podnikom na

vytvorenom zisku. V prípade zápornej hodnoty tohto ukazovateľa

konštatujeme stratu, ktorá predstavuje riziko, pretože z nej nemožno

uhradiť úroky.

4.4 Ukazovatele rentability (výnosnosti)

Veľmi spoľahlivú výpoveď o finančnej situácii podniku

možno získať analýzou jeho schopnosti hradiť svoje záväzky.

Vyjadrujú schopnosť manažmentu využívať zdroje a aktíva podniku

na tvorbu zisku. Používajú sa najmä tieto ukazovatele:

Rentabilita celkového kapitálu (ROI –Return on

Investment):

ROI = čistý zisk + úrok

celkový kapitál

Rentabilita aktív (ROA – Return on Asset)

ROA = čistý zisk

aktíva

Rentabilita vlastného kapitálu( ROE – Return on Equity)

ROE = čistý zisk

vlastný kapitál

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 43

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Rentabilita investovaného kapitálu (ROCE – Return on Capital

Employd)

ROCE = čistý zisk + úroky

vlastný kapitál + dlhodobé cudzie zdroje

Rentabilita tržieb (ROS –Return on Sales):

ROS = čistý zisk

tržby

alebo :

Rentabilita aktív = výsledok hospodárenia z hospodárskej

činnosti / celkové aktíva

Rentabilita aktív (return on assets – ROA. Resp. rentabilita

celkového vloženého kapitálu) charakterizuje celkovú výnosnosť

podniku. Určuje výnosnosť celkových aktív podniku bez ohľadu na

zdroje ich financovania. Rentabilita aktív by nemala byť nižšia ako

bežná úroková miera, inak je financovanie cudzím kapitálom pre

akcionárov nevýhodné.

Jednotlivé ukazovatele rentability môžu byť rôzne

modifikované v závislosti od vyjadrenia čitateľa – formy zisku. Vo

finančnej analýze (nielen pri ukazovateľoch rentability) vo

finančnom riadení vôbec sa možno stretnúť s rôznymi formami zisku

v závislosti od stupňa jeho tvorby:

Zisk po zdanení (čistý zisk) (EAT –Earnings after Taxes),

v podmienkach SR je to výsledok hospodárenia za účtovné

obdobie. Táto úroveň zisku predstavuje výsledný efekt

podnikateľskej činnosti. Je to zisk určený na rozdelenie medzi

vlastníkov (akcionárov) a podnik (reinvestovaný zisk –

Retained Earnings)

44 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Zisk pred zdanením (EBT –Earnings before Taxes) je

dôležitý pri porovnávaní výnosnosti podnikov s rôznou

úrovňou zdanenia a pri trendovej analýze, keď sa zdanenie

zisku môže meniť v čase.

Zisk pred odpočítaním úrokov a úhradou daní (EBIT –

Earnings before Interest and Taxes) meria efekt

podnikateľskej činnosti z hľadiska zapojenia rozhodujúcich

subjektov v podnikaní (štát – daň, veriteľ – úrok, vlastník –

čistý zisk).

Zisk pred odpočítaním úrokov, zdanením a odpismi

(EBITDA Earnings before Intererst Taxes, Depreciation and

Amortization) táto forma zisku abstrahuje do finančnej,

daňovej a odpisovej politiky podniku.

Čistý prevádzkový zisk po zdanení (NOPAD Net Operating

Profit after Taxes) sa používa pri výpočte moderného

ukazovateľa výkonnosti podniku – ekonomickej pridanej

hodnoty (EVA –Economic Value Added).

Rentabilita aktív sa niekedy počíta aj podľa vzťahu:

Rentabilita aktív = [čistý zisk + úrok x (1 – sadzba dane zo

zisku)] / celkové aktíva,

resp.

Rentabilita aktív = výsledok hospodárenia z hospodárskej

činnosti x (1 – sadzba dane zo zisku) / celkové aktíva

alebo

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 45

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Rentabilita vlastného kapitálu = čistý zisk, resp. EAT /

vlastný kapitál

Rentabilita vlastného kapitálu (Return on Equity – ROE) vyjadruje

výnosnosť vlastných zdrojov vložených do podniku, preto je

poznanie jej výšky dôležité najmä z hľadiska vlastníka.

Rentabilita tržieb (čistá) = čistý zisk, resp. EAT / tržby,

resp.

Rentabilita tržieb (prevádzková) = výsledok hospodárenia

z hospodárskej činnosti / tržby

Rentabilita celkových nákladov = čistý zisk, resp. NI /

celkové náklady,

resp.

Rentabilita nákladov na hospodársku činnosť = čistý zisk,

resp. NI / náklady na hospodársku činnosť

Rentabilita nákladov predstavuje mieru zhodnotenia

spotrebovaných výrobných vstupov.

Mzdová rentabilita = čistý zisk, resp. NI / mzdové náklady

Mzdová rentabilita udáva, koľko zisku pripadá na 1 euro

vyplatených miezd.

Najznámejšími ukazovateľmi rentability sú ROA (Return on

Assets) a ROE (Return on Equity).

46 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

EAT

ROA (rentabilita majetku) = –––––––––– x100

majetok

ROA vyjadruje rentabilitu celkových aktív podniku, čiže aká

časť zisku pripadá na jednotku aktív.

EAT

ROE (rentabilita vlastného kapitálu) = –––––––––––––– x 100

vlastný kapitál

Ukazovateľ ROE vyjadruje zase rentabilitu vlastného kapitálu

(aká časť zisku pripadá na jednotku vlastného kapitálu, resp. koľko

zisku vyprodukuje 1 € vloženého vlastného kapitálu ročne).

Ak by bol podnik financovaný výlučne z vlastných zdrojov,

hodnota ROA by sa rovnala hodnote ROE.

Pri financovaní podniku s využitím cudzieho aj vlastného

kapitálu je ukazovateľ ROE číselne väčší ako ROA, ale podstatné je,

aby jeho dynamika bola vyššia ako pri ROE.

Len v takom prípade je použitie cudzieho kapitálu pre podnik

prospešné.

Vzťah medzi ROA a ROE

1. Du Pontova rovnica:

čistý zisk čistý zisk tržby

ROA = ––––––––––––– = ––––––––––––– * –––––––––––––

celkové aktíva tržby celkové aktíva

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 47

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

2. Du Pontova rovnica:

celkové aktíva

ROE = ROA * –––––––––––––

vlastný kapitál

čistý zisk tržby celkové aktíva čistý zisk

ROE = ––––––– * ––––––––––– * –––––––––– = ––––––––––

tržby celkové aktíva vlastný kapitál vlastný kapitál

Podiel celkových aktív a vlastného kapitálu je už spomínaná

finančná páka. Finančná páka má tú vlastnosť, že aj pomerne malá

zmena ukazovateľa ROA sa prejaví v podstatne väčšej zmene ROE.

Čím je väčší podiel cudzieho kapitálu, tým je účinok finančnej páky

väčší. Z uvedeného vyplýva, že použitím cudzieho kapitálu sa

zvyšuje rentabilita vlastného kapitálu. V skutočnosti to platí iba po

určitú hranicu, pretože nadmerným zadlžením podniku vznikajú

zvýšené náklady na cudzí kapitál a náklady finančných ťažkostí, čo

sa prejavuje na klesajúcej rentabilite. Zmena rentability vlastného

kapitálu môže byť spôsobená:

zmenou veľkosti zisku

zmenou podielu vlastného a cudzieho kapitálu

kombináciou predchádzajúcich dvoch možností

Ukazovatele rentability dávajú najčastejšie do pomeru hospodársky

výsledok podniku k viazaným alebo spotrebovaným vstupom,

poprípade k objemu podnikovej činnosti.

48 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

4.5 Ukazovatele trhovej hodnoty podniku

Ukazovatele trhovej hodnoty podniku sa počítajú pre akciové

spoločnosti, ktorých akcie sú voľne obchodovateľné. Tieto

ukazovatele obohacujú finančnú analýzu o pohľad subjektov zvonku,

teda investorov, resp. potenciálnych investorov. Títo hodnotia podnik

nielen na základe minulých výsledkov, ale tiež jeho budúcnosti

a rizikovosti podnikania. Tieto skutočnosti sa premietajú do trhovej

ceny akcií.

Na vyjadrenie trhovej hodnoty sa používajú najmä tieto

ukazovatele:

Vzťah kurzu a zisku = trhová cena akcie / čistý zisk na 1 akciu

Vzťah kurzu a zisku je známy pod skratkou P/E

(Price/Earning Ratio) a vyjadruje, koľko sú investori ochotní zaplatiť

za 1 euro dosiahnutého zisku.

Vysoká hodnota tohto ukazovateľa môže znamenať, že:

-investori očakávajú v budúcnosti vysoký rast ziskov (čím sa

zároveň zvýši aj hodnota vytváraná pre akcionárov v podobe

dividend) a tieto očakávania sa odrážajú v trhovej cene akcií.

-akcie sú málo rizikové, a preto sú investori ochotní za ne zaplatiť

vyššiu cenu.

-podnik prevezme iná spoločnosť a to sa odráža v trhovej cene

akcii.

Nízka hodnota je naopak charakteristická pre podniky

v stagnujúcich odvetviach, v ktorých sa nedá predpokladať budúci

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 49

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

rast, ako aj pre podniky s vysokým rizikom. Nízka hodnota môže

znamenať, že príslušná akcia je dočasne podhodnotená.

Kurz akcie = trhová cena akcie / nominálna hodnota akcie

Čím je hodnota ukazovateľa > 1, tým je jeho pozícia na trhu

stabilnejšia a investori pozitívnejšie hodnotia príslušný podnik.

Dividendový výnos = dividenda na 1 akciu / trhová cena akcie

Tento ukazovateľ vypovedá o výnosnosti podniku pre

investorov.

Market – to – Book Ratio = súčet trhových cien všetkých

akcií / účtovná hodnota vlastného imania

Hodnota > 1 znamená, že podnik je prosperujúci s dobrou

budúcnosťou. Hodnota < 1 vypovedá o tom, že investori posudzujú

budúcnosť ako rizikovú a reprodukčnú schopnosť aktív ako

nedostatočnú.

Trhová kapitalizácia = trhová cena akcie x počet

emitovaných akcií

Trhová kapitalizácia predstavuje súčet trhových cien všetkých

akcií emitovaných podnikom na kapitálovom trhu.

Medzi ďalšie ukazovatele ktorých výpočet síce nevychádza

z trhových veličín, ale z hľadiska ich dôležitostí pre investorov s už

uvedenými ukazovateľmi veľmi úzko súvisia:

50 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Výplatný pomer = dividenda na 1 akciu / čistý zisk na 1 akciu,

resp.

Výplatný pomer = celkové dividendy / čistý zisk

Uvedený ukazovateľ udáva, aký podiel čistého zisku je

vyplácaný akcionárom v podobe dividend, čiže vypovedá

o dividendovej politike podniku.

- Krytie dividendy predstavuje obrátenú hodnotu výplatného

pomeru. Pomocou tohto ukazovateľa možno odhadnúť stupeň istoty

vzhľadom na výšku budúcich dividend.

Aktivačný pomer = 1 – výplatný pomer

Aktivačný pomer (doplnkový ukazovateľ k výplatnému pomeru)

vyjadruje, aká časť čistého zisku nebola vyplatená v dividendách.

g = ROE x (1 – výplatný pomer) = ROE x aktivačný

pomer

Uvedený ukazovateľ g, označovaný ako udržateľná miera

rastu, predstavuje ročnú mieru rastu investovaného kapitálu

v dôsledku toho, že časť dosiahnutého čistého zisku je reinvestovaná.

Ak sa ROE a výplatný pomer v nasledujúcom období nezmenia,

zvýši sa rovnakou mierou aj čistý zisk a dividenda pripadajúca na 1

akciu. Uvedený vzťah predstavuje jeden z možných spôsobov

určenia miery rastu dividend, potrebnej pri oceňovaní akcií.

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 51

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

4.6 Rozdielové ukazovatele likvidity, zlaté

bilančné pravidlo

Jedným zo základných vzťahov skúmaných pri finančnej

analýze je zlaté bilančné pravidlo.

Zlaté bilančné pravidlo vyžaduje, aby zdrojom krytia

dlhodobého majetku boli dlhodobé zdroje krytia, t.j. aby finančný

zdroj nebol k dispozícii kratšie ako je viazanosť majetkovej súčasti,

na krytie ktorej slúži.

Vzťah medzi dlhodobým majetkom a dlhodobými zdrojmi

môže byť trojaký:

DM < DZ, resp. DM – DZ < 0 podnik je prekapitalizovaný

DM > DZ, resp. DM - DZ > 0 podnik je podkapitalizovaný

DM = DZ, resp. DM - DZ = 0 majetok podniku je optimálne

financovaný

Z bilančnej rovnováhy, ktorá musí byť v súvahe zachovaná,

vyplýva, že tieto vzťahy majú vplyv aj na krátkodobý majetok a jeho

financovanie. Krátkodobý majetok by mal byť krytý najmä

krátkodobými zdrojmi. Rozdiel medzi KM a KZ sa nazýva čistý

pracovný kapitál (ďalej len ČPK).

Hodnota ČPK v podniku nie je ustálená. Súvisí to s činnosťou

podniku, ktorou sa objem KM a KZ stále mení. Pozitívne sa hodnotí

kladná hodnota ČPK, pretože v podniku existuje časť obežného

majetku, ktorá sa síce obmieňa, ale tým, že v čase vykazuje stále

určitý objem, je výhodné aby bola krytá dlhodobými zdrojmi.

Nekrytý dlh predstavuje z dlhodobého hľadiska riziko s možnými

dôsledkami na prevádzku podniku. V prípade ohrozenia likvidity by

52 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

podnik nebol schopný splatiť svoje záväzky bez predaja dlhodobého

majetku, čo by znamenalo vážny zásah do reprodukčného procesu.

V súvislosti s ČPK sa môžeme stretnúť s pojmami:

Pracovný kapitál (Working Capital) je tvorený zásobami,

pohľadávkami a finančným majetkom, ktorý tvoria položky

hotovostného cyklu podniku a vo všeobecnosti sa ním myslí

obežný majetok (OM).

Nefinančný pracovný kapitál (Noncash Working Capital) je

tvorený zásobami Pracovný kapitál (Working Capital) je

tvorený zásobami, pohľadávkami a finančným majetkom, ktorý

tvoria položky hotovostného cyklu podniku a vo všeobecnosti

sa ním myslí obežný majetok (OM).

Nefinančný pracovný kapitál (Noncash Working Capital) je

tvorený zásobami a pohľadávkami. Predstavuje časť

pracovného kapitálu bez finančných účtov.

Čistý pracovný kapitál (Net Working Capital) predstavuje

pracovný kapitál očistený o všetky krátkodobé záväzky

podniku (Kotulič, Király, Rajčániová, 2007).

4.7 Altmanova analýza

V tejto časti sa pokúsime podnik ohodnotiť pomocou

Altmanovej analýzy. Je to sústava piatich ukazovateľov, ktoré sa

násobia rôznymi váhami podľa dôležitosti a potom sa všetky sčítajú.

Výsledná hodnota by mala načrtnúť celkovú finančnú kondíciu

podniku.

Model má nasledujúci tvar:

Z= 1,2

1

X

+ 1,4

2

X

+3,3

3

X

+0,6

4

X

+1,0

5

X

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 53

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

kde:

X1 - čistý pracovný kapitál / celkové aktíva,

X2 - nerozdelený zisk / celkové aktíva,

X3 - zisk pred úrokmi a zdanením (EBIT) / celkové aktíva,

X4 - účtovná hodnota vlastného kapitálu / nominálna hodnota

dlhov,

X5 - tržby / celkové aktíva.

Hodnotenie sa uskutočňuje na základe vypočítanej hodnoty Z

faktoru.

Kriteriálne hodnoty Z faktoru

Podniky bezprostredne ohrozené bankrotom Z < 1,79

Tzv. šedá zóna - nedá sa jednoznačne určiť 1,79 < Z < 2,99

Podniky s vysokou pravdepodobnosťou prežitia Z > 3,00

Altmanov Z – faktor v sebe zahŕňa všetky podstatné zložky

finančnej analýzy, t.j. rentabilitu, likviditu, zadlženosť i štruktúru

kapitálu.

Najviac je jednotlivým ukazovateľom priradená váha, ktorá

vyjadruje významnosť v danom súbore. Váhy a výber jednotlivých

ukazovateľov sa opierajú o zovšeobecnenie veľmi rozsiahleho

empirického prieskumu v USA. Výsledky získané týmto modelom

nemôžeme považovať za vždy a všade platné, ale aj napriek tomu

môže byť použitý pre aspoň čiastočnú a rýchlu orientáciu o finančnej

situácii skúmaného podniku.

4.8 Index IN

Altmanova analýza bola však vypracovaná pre podmienky

rozvinutého kapitálového trhu a jej aplikácia v podmienkach

Slovenskej republiky môže niekedy viesť k mylným záverom.

54 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Prispôsobením Altmanovej analýzy na slovenské pomery sú

tzv. indexy IN. Boli vytvorené Inkou a Ivanom Neumaierovými. Ich

cieľom bolo nájdenie nástroja, ktorý by umožňoval rýchle

hodnotenie výkonnosti podniku a zistenie, či podnik tvorí

ekonomicky pridanú hodnotu. V praktickej časti bola použitá verzia

indexu z roku 2000. Základný vzorec má nasledujúci tvar:

IN 20000,017

kapitálcudzí

aktíva

4,573

aktíva

EBIT

0,481

aktíva

výnosy



0,015

záväzkykrátkodobé

aktívaobežné



Pokiaľ dosahuje index IN 2000 hodnotu väčšiu ako 2,07,

daná firma dosahuje kladné hodnoty ekonomického zisku - to

znamená, že tvorí pridanú hodnotu.

Hodnoty pod 0,684 sú pre podnik veľmi nepriaznivé. Index je

vhodný v prípadoch, keď si posudzovateľ firmy netrúfne odhadnúť

jej alternatívny náklad na vlastný kapitál, ktorý je základnou

podmienkou pre výpočet ekonomického zisku. Index IN 2000 je

schopný vystihnúť situáciu firmy s úspešnosťou vyššou než 85%.

5 Analýza pomerových ukazovateľov

na konkrétnom prípade

Ukazovateľom je každá číselná charakteristika ekonomickej

činnosti podniku spolu s takými atribútmi údajov, ktoré postačujú na

daný účel analýzy, ako aj z takejto charakteristiky odvodené údaje.

Ukazovateľom je každá informácia, je to veličina, ktorá

kvantitatívne opisuje určitú skutočnosť staticky alebo dynamicky.

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 55

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

V nasledujúcich kapitolách podrobne opíšeme hodnoty

ukazovateľov likvidity, aktivity, zadlženosti a rentability.

Budeme popisovať rok 2011 a potom porovnanie rokov 2009

a 2010 s rokom 2011.

Pomocou súvahy a výkazu ziskov a strát boli vypočítané

jednotlivé hodnoty ukazovateľov.

Pre uľahčenie pohľadu sú hodnoty z tabuliek premietnuté do

grafov.

Na základe vypočítaných hodnôt pomerových ukazovateľov,

grafického a tabuľkového zhodnotenia je v závere vyhodnotený

vývojový popis podniku.

5.1 Ukazovatele likvidity

Pohotová likvidita

Pohotová likvidita v sledovaných rokoch bola najvýhodnejšia

len v roku 2011, kedy predstavovala 0,509. Táto hodnota sa

nachádzala v intervale (0,2-0,8).

Podnik teda bol schopný splácať krátkodobý cudzí kapitál

okamžite z ľahko speňažiteľných zdrojov.

Bežná likvidita

Bežná likvidita v roku 2011 s hodnotou 2,523 značne

prevyšovala odporúčaný interval (1,0-1,5) tzn., že podnik by bol

solventný v prípade, že krátkodobý cudzí kapitál by bol splácaný

z najlikvidnejších prostriedkov a krátkodobého majetku okrem

zásob.

56 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Bolo to vyvolané nízkou hodnotou KCK (krátkodobého

cudzieho kapitálu), čo mohlo viesť aj k riziku. Na druhej strane firma

nemusela pristupovať k transformácii menej likvidného majetku na

hotovosť.

Tabuľka č. 5: Ukazovatele likvidity

Ukazovatele likvidity

Rok

2009

Rok

2010

Rok

2011

Pohotová likvidita

0,080

0,006

0,510

Bežná likvidita

0,774

1,338

2,523

Celková likvidita

1,026

2,578

2,810

Platobná neschopnosť

0,664

1,371

1,103

Pomer obežného majetku

k cudziemu kapitálu

1,001

1,036

1,086

Kvóta vlastného imania

1,025

1,214

1,505

Krytie neobežného majetku

dlhodobým

0,084

3,593

3,600

Krytie neobežného majetku

dlhodobými zdrojmi

1,109

4,807

5,105

Zdroj: Vlastné spracovanie

Do odporúčaného intervalu 1,0 až 1,5 patrila bežná likvidita

z roku 2010 so sumou 1,338. Práve tento rok bol hodnotený

pozitívne, pretože krátkodobé cudzie záväzky boli pri tejto výške

bežnej likvidity primerané. Aby tento stav vznikol, musela firma

v predchádzajúcom roku 2009 zrejme pristúpiť k transformácii menej

likvidného majetku. Iba týmto spôsobom by bola schopná splatiť

svoje záväzky, čo predpokladáme, že viedlo k pozitívnemu výsledku

v roku 2010. V roku 2011 bežná likvidita prekročila hranicu, čo

označujeme ako negatívny efekt.

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 57

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Ukazovatele likvidity

0

1

2

3

4

5

6

Rok 2009 Rok 2010 Rok 2011

Pohotová likvidita

Bežná likvidita

Celková likvidita

Platobná neschopnosť

Pomer obežného majetku

kcudziemu kapitálu

Kvóta vlastného imania

Krytie neobežného majetku

dlhodobým

Krytie neobež. majetku

dlhodobými zdrojmi

Graf č. 1: Ukazovatele likvidity

Celková likvidita

Celková likvidita bola 2,810 (je to viac ako interval 1,5-2,5).

Vyjadrovala, že podnik nemal dostatok krátkodobých prostriedkov

na riadenie svojej bežnej prevádzky, pretože krátkodobý cudzí

kapitál (1773) presahoval 40% (1993,2) z hodnoty krátkodobého

majetku.

Celková likvidita nebola ani v jednom roku v intervale 1,5 až

2,5. Najviac sa tomuto rozsahu približuje celková likvidita z roku

2010.

Kladné je to, že v sledovaných obdobiach neklesla pod

úroveň 1,0. Postupne z roka na rok rástla. To znamená, že firma bola

stále schopná uhrádzať svoje krátkodobé dlhy transformovaním

58 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

zásob na hotovosť. Nebola teda nútená predať svoj dlhodobý

majetok.

Platobná neschopnosť

Podnik vo väčšej miere využíval dodávateľský úver, pretože

platobná neschopnosť bola vyššia ako 1,0. Objem pohľadávok

neprevýšil objem záväzkov, teda obchodný partneri firmy boli

dostatočne solventní, ale hrozilo riziko možnosti primárnej platobnej

neschopnosti spôsobenej insolventnosťou samotnej firmy.

Platobná neschopnosť v roku 2009 bola menšia ako jedna,

z čoho vyplýva, že išlo o dobrú platobnú disciplínu podniku, ale

hrozilo riziko druhotnej insolventnosti (na strane obchodných

partnerov). V nasledujúcich rokoch je už hodnota vyššia ako jeden,

čiže objem záväzkov prevýšil objem pohľadávok, čo je mnohokrát

pre podnik výhodnejšie z hľadiska cash flow. Na druhej strane však

upozorňuje, na vznik prvotnej insolvencie (platobnej neschopnosti

samotnej firmy).

Pomer obežného majetku k cudziemu kapitálu

Tento ukazovateľ vyjadruje, že na jedno euro cudzieho

kapitálu pripadá 1,086 eura obežného majetku v roku 2011, čo je

v týchto rokoch najviac.

Kvóta vlastného imania

Kvóta vlastného imania postupne v sledovanom období rástla

a teda v roku 2011 dosiahla hodnotu 1,505. Takže 1,505 eura z

vlastných zdrojov sa použilo na financovanie neobežného majetku v

roku 2011.

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 59

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Krytie neobežného majetku dlhodobým cudzím kapitálom

Tento ukazovateľ bol v rokoch 2010 a 2011 skoro rovnaký.

V poslednom roku mal hodnotu 3,600.

To znamená, že 3,600 eura z dlhodobého cudzieho kapitálu sa

použilo na financovanie neobežného majetku.

Krytie neobežného majetku dlhodobými zdrojmi

Hodnota prevyšovala 1,0 tzn., že podnik bol

prekapitalizovaný. Na objem 3992 dlhodobých zdrojov pripadá

objem neobežného majetku v hodnote 782.

Krytie neobežného majetku dlhodobými zdrojmi kvantifikuje

mieru prekapitalizovanosti vo všetkých troch rokoch (prevyšuje 1,0).

Najviac však v roku 2011 kedy bol ukazovateľ 5,105. A práve

tento koeficient vyjadroval vyšší objem dlhodobých zdrojov a nižší

objem neobežného majetku.

5.2 Ukazovatele aktivity

Ukazovateľ naznačuje, že majetok sa jedenkrát obrátil za 155

dní.

Doba obratu majetku vyjadruje koľko dní trvá jedna obrátka

majetku. V roku 2011 to bola najkratšia obrátka 155 dní a najdlhšia

obrátka bola v roku 2010 a trvala 189 dní.

Doba obratu neobežného majetku

Neobežný majetok sa obrátil každých približne 21 dní.

60 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Doba obratu neobežného majetku vyjadruje koľko dní trvá

jedna obrátka neobežného majetku.

Tabuľka č. 6: Ukazovatele aktivity

Ukazovatele aktivity

Rok

2009

Rok

2010

Rok

2011

Doba obratu majetku (v dňoch)

187

189

155

Doba obratu neobežného

majetku (v dňoch)

35

27

21

Doba obratu zásob (v dňoch)

38

79

14

Doba inkasa pohľadávok

z obchodného styku (v dňoch)

102

84

96

Doba splácania záväzkov

z obchodného styku (v dňoch)

79

24

31

Obrat majetku

1,474

1,936

2,369

Obrat neobežného majetku

7,859

13,975

17,463

Obrat zásob

7,388

4,669

26,776

Zdroj: Vlastné spracovanie

Doba obratu majetku

Kým v roku 2009 sa neobežný majetok vo firme obrátil

každých 35 dní, v roku 2011 jedna obrátka trvala už iba 21 dní.

Doba obratu zásob

Ukazovateľ vykazoval skutočnosť, že jedna obrátka zásob

trvala 14 dní.

Doba obratu zásob bola v rokoch 2009 a 2010 negatívna, lebo

stúpala z 38 na 79 dní, avšak z roka 2010 na 2011 sa hodnotila

pozitívne.

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 61

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Klesla zo 79 na 14 dní. V poslednom roku jedna obrátka

zásob trvala už len 14 dní.

Ukazovatele aktivity

0

20

40

60

80

100

120

140

160

180

200

Rok 2009 Rok 2010 Rok 2011

Doba obratu majetku (v dňoch)

Doba obratu neobežného

majetku (v dňoch)

Doba obratu zásob (v dňoch)

Doba inkasa pohľadávok

zobchodného styku (v dňoch)

Doba splácania záväzkov

zobchodného styku (vdňoch)

Obrat majetku

Obrat neobežného majetku

Obrat zásob

Graf č. 2: Ukazovatele aktivity

Doba inkasa pohľadávok z obchodného styku

Tento ukazovateľ ukazoval, že 96 dní trvalo, kým od

realizácie došlo k inkasu.

Doba inkasa pohľadávok z obchodného styku a jeho hodnoty

boli vysoké.

Firma iba raz za 102 dní v roku 2009 inkasovala pohľadávky

z obchodného styku, v roku 2010 to bolo raz za 84 dní.

Bol to pozitívny pokles. V ďalšom roku 2011 sa inkasovalo

každých 96 dní, čo je oproti roku 2010 negatívne.

62 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Doba splácania záväzkov z obchodného styku

Ukazovateľ vyjadruje, že 31 dní trvalo, kým došlo od

realizácie k zaplateniu. Firma splácala svoje záväzky z obchodného

styku rýchlejšie ako inkasovala pohľadávky.

Doba splácania záväzkov z obchodného styku počas

sledovaných rokoch nebola vysoká, ale primeraná. Vyjadrovala, že

v roku 2009 trvalo 79 dní, kým došlo od realizácie záväzku

k zaplateniu. V roku 2010 to trvalo 24 dní a v 2011 už len 31 dní.

Oproti dobe inkasa pohľadávok by bolo lepšie ak by tieto

hodnoty boli vyššie. Teda aby firma rýchlejšie inkasovala

pohľadávky ako by splácala vlastné záväzky voči obchodným

partnerom.

Obrat majetku

Celkový majetok firmy sa v roku 2011 obrátil 2,369-krát, čiže

približne každých 154 dní (365/2,3687).

Obrat majetku môžeme hodnotiť pozitívne, keďže z roku

2010 na rok 2011 sa obrátka majetku zrýchlila z 1,93 (365/189) na

2,36 (365/155) obrátok za rok, t.j. o 34 dní.

Obrat neobežného majetku

Neobežný majetok firmy sa v roku 2011 obrátil 17,463-krát,

čiže približne každých 21 dní.

Kým v roku 2009 sa neobežný majetok vo firme obrátil

7,859-krát, v roku 2011 sa obrátil 17,463-krát ročne, čiže jedna

obrátka trvala už iba 21 dní.

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 63

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Obrat zásob

Jedna obrátka zásob trvala asi 14 dní. Dosiahnutá hodnota

znamenala pozitívny vývoj, zrýchlenie obratu zásob.

Zásoby v roku 2009 sa vo firme obrátili 7,388-krát, čo je

oproti roku 2010 4,669-krát hodnotené negatívne. V roku 2011 sa

obrátili až 26,776-krát, čo je pozitívny vývoj v oblasti obratu zásob.

5.3 Ukazovatele zadlženosti

Tabuľka č. 7: Ukazovatele zadlženosti

Celková zadlženosť

Hodnota tohto ukazovateľa značne presahovala 50%. V tomto

roku sa na celkovom kapitáli až 80% podieľal cudzí kapitál.

Celková zadlženosť vo všetkých rokoch prekročila

odporúčanú hranicu zadlženosti 50%. Pohybuje sa v intervale od

Ukazovatele zadlženosti

Rok

2009

Rok

2010

Rok

2011

Celková zadlženosť

80,768%

83,187%

79,587%

Miera samostatnosti

19,23%

16,813%

20,416%

Multiplikátor imania akcionárov

5,199

5,948

4,898

Dlh na vlastné imanie

4,199

4,948

3,898

Úverová zadlženosť

44,354%

22,119%

11,292%

Úrokové krytie

0

Úrokové krytie (modifikovane)

0

Úrokové zaťaženie

0

64 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

79,587% do 83,187%. V roku 2010 sa na celkovom kapitáli až

83,187% podieľal cudzí kapitál. V roku 2011 to bolo síce najmenej

79,587%, ale aj tak ich podiel na celkovom kapitáli je ešte stále

vysoký.

0,00%

200,00%

400,00%

600,00%

800,00%

1000,00%

1200,00%

1400,00%

Rok 2009 Rok 2010 Rok 2011

Ukazovatele zadlženosti

Úrokové zaťaže nie

Úrokové krytie

(modifikovane )

Úrokové krytie

Úverová zadlženosť

Dlh na vlastné imanie

Multiplikátor imania

akcionárov

Miera samostatnosti

Celková zadlženosť

Graf č. 3: Ukazovatele zadlženosti

Miera samostatnosti

Vyjadruje, že rozsah využitia vlastného kapitálu vo vzťahu

k celkovým zdrojom bol 20,416%, čo bolo na hranici odporúčanej

hodnoty samofinancovania 20%.

Miera samostatnosti v rokoch 2009 a 2010 klesla pod 20%.

Tento ukazovateľ je inverzným k predchádzajúcemu, preto taktiež

nie je hodnotený pozitívne. Rozsah využitia vlastného kapitálu

k celkovým zdrojom podniku je najlepší v roku 2011 a to 20,416%.

Spadá do intervalu od 20 do30%.

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 65

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Multiplikátor imania akcionárov

Podiel vlastného kapitálu na celkovom kapitáli bol pomerne

vysoký 4,898. Odporúčaná hodnota je 3.

Multiplikátor imania akcionárov bol v rokoch 2009 až 2011

nad optimálnou hodnotou 3,0. To znamená, že podiel cudzieho

kapitálu bol väčší ako 70%.

Dlh na vlastné imanie

Koeficient je väčší ako sa odporúča (menej ako 2).

Dlh na vlastné imanie opäť v sledovaných rokoch prekračoval

odporúčanú hodnotu 1. To v zásade znamenalo, že napríklad v roku

2010 mal cudzí kapitál päťtretinový podiel na celkovom kapitáli.

Úverová zadlženosť

Podiel úverov na celkových zdrojoch bol 11,292%, čo bol

priaznivý stav úverovej základne (menej ako 50%), a to priaznivo

vplývalo na dosahovanie výsledku hospodárenia.

Firma hodnotí priaznivý vývoj tohto ukazovateľa, pretože od

roku 2009 do 2011 klesol z 44,354% na 11,292%, čo spadalo pod

50%. Hodnoty vypovedajú o znižovaní podielu úverov na celkových

zdrojoch firmy. Tento pokles úverovej základne vplýva kladne na

výsledky hospodárenia v sledovaných rokoch, teda rast zisku.

Úrokové krytie

Nulová hodnota úrokového krytia vypovedala o tom, že

podnik nemá dostatok zisku na splácanie úrokov (kritická hranica je

1 a viac).

66 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Úrokové krytia boli na nulovej úrovni. Bolo by výhodnejšie,

ak by prevyšovali aspoň hodnotu 1. Situácia bola teda vážna, firma

nevytvorila dostatok zisku vzhľadom na hodnotu úrokov, ktoré

musela splatiť.

Úrokové krytie (modifikované)

Nulovú hodnotu dosahoval ukazovateľ aj po pripočítaní

odpisov. Bola to vážna situácia.

Úrokové krytia (modifikovane) boli na nulovej úrovni. Bolo

by taktiež výhodnejšie, ak by prevyšovali aspoň hodnotu 1. Situácia

je teda vážna, firma nevytvorila dostatok zisku vzhľadom na hodnotu

úrokov, ktoré musela splatiť.

Úrokové zaťaženie

Prevrátená hodnota úrokového krytia bola logicky taktiež

nulová.

Úrokové zaťaženie podobne ako úrokové krytie bolo nulové.

Podiel úrokov platených podnikom na vytvorenom zisku bol nula.

5.4 Ukazovatele rentability

Rentabilita celkového kapitálu (ROI) použitím EBIT, základná

produkčná sila

Ukazovateľ vyjadroval, že z jedného eura vloženého kapitálu

dokázal podnik vygenerovať 0,026 eura zisku pred úrokmi a

zdanením, alebo 2,637%-tnú mieru zhodnotenia celkového kapitálu

podnikaním. Podľa noriem je dôležité, aby jeho hodnota bola čo

najvyššia.

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 67

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Tabuľka č. 8: Ukazovatele rentability

Ukazovatele rentability

Rok

2009

Rok

2010

Rok

2011

Rentabilita celkového kapitálu

použitím EBIT

1,836%

1,585%

2,637%

Rentabilita celkového kapitálu

použitím EBIAT

1,487%

1,283%

1,000%

Rentabilita celkového kapitálu

použitím EBT

1,836%

9,426%

2,637%

Rentabilita vlastného kapitálu

0

7,684%

10,450%

Rentabilita základného imania

0

57,692%

58,571%

Rentabilita tržieb

0

0,667%

0,901%

Rentabilita výnosov

0

0,666%

0,876%

Rentabilita nákladov

0

0,666%

0,876%

Rentabilita miezd

0

5,102%

9,639%

Rentabilita majetku

0

1,292%

2,133%

Rentabilita dlhodobého

hmotného majetku

0

9,328%

1,573%

Podiel pridanej hodnoty na

výrobe a obchode

24,634%

21,627%

13,108%

Podiel pridanej hodnoty na

výnosoch

24,514%

21,592%

12,748%

Miera obchodnej marže

0

Rentabilita celkového kapitálu (ROI) použitím EBIT,

základná produkčná sila je ukazovateľom intenzity, s akou sa

reprodukuje celkový kapitál vložený do firmy na podnikanie.

V posledných dvoch rokoch bol zaznamenaný rast tohto ukazovateľa.

Inými slovami povedané podnik dokázal v roku 2011 vygenerovať

68 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

2,637% zisku z jedného eura vloženého kapitálu. Táto rentabilita má

v čitateli použitý zisk pred zdanením.

0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00%

100,00%

120,00%

140,00%

Rok 2009 Rok 2010 Rok 2011

Ukazovatele rentability

Miera obchodnej ma rže

Podiel prida nej hodnoty na

výnosoch

Podiel prida nej hodnoty na

výrobe aobchode

Rentabilita dlhodobého

hmotného majetku

Rentabilita maje tku

Rentabilita miezd

Rentabilita ná kladov

Rentabilita výnosov

Rentabilita tržieb

Graf č. 4: Ukazovatele rentability

Rentabilita celkového kapitálu (ROI) použitím EBIAT

Tento ukazovateľ obsahuje v čitateli zisk po zdanení. Teda,

že z jedného eura vloženého kapitálu firma vygenerovala asi 1 euro

zisku. Miera zhodnotenia celkového kapitálu podnikaním bola

100,021%-tná.

Rentabilita celkového kapitálu (ROI) použitím EBIAT

v čitateli vyjadruje zisk po zdanení.

Teda napríklad v roku 2011 podnik vygeneroval 1% zisku

z jedného eura vloženého kapitálu.

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 69

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

EBIAT = výsledok hospodárenia z bežnej činnosti pred

odpočítaním nákladov na cudzie zdroje (nákladové úroky) a po

odčítaní dane z príjmov

EBIAT = EBIT . (1 - tr)

kde : tr je sadzba dane z príjmov (tax rate)

Rentabilita celkového kapitálu (ROI) použitím EBT

Hodnota ukazovateľa rentability celkového kapitálu (ROI)

použitím EBIT je totožná s ukazovateľom rentability celkového

kapitálu (ROI) použitím EBT.

Rentabilita celkového kapitálu (ROI) použitím EBT v čitateli

vyjadruje hospodársky výsledok pred zdanením. Napríklad v roku

2010 dokázala firma z jedného eura vloženého kapitálu vygenerovať

9,426%-tný podiel hospodárskeho výsledku.

Rentabilita vlastného kapitálu (ROE)

Vklad vlastníka sa podnikaním zhodnotil o 10,450%.

Rentabilita vlastného kapitálu (ROE) v pozorovanom období

stúpla od roku 2009 do 2011 z nuly na 10,450%. Vyjadruje, o koľko

percent sa zhodnotil vklad spoločníkov.

Rentabilita základného imania

Základné imanie sa podnikaním zhodnotilo o 58,571%.

Rentabilita základného imania vyjadruje výnosnosť vkladov

tvoriacich základné imanie podniku. Taktiež postupne narastala

z nuly na 58,571%.

70 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Rentabilita tržieb (ROS)

Jedno euro tržieb prinieslo podniku 0,009 eura zisku. Alebo

zisk predstavuje 0,9% z tržieb.

Rentabilita tržieb (ROS) vyjadruje, koľko percent tržieb

predstavuje zisk. Najvyššia rentabilita tržieb bola dosiahnutá v roku

2011 a to 0,901%.

Rentabilita výnosov

Podnik získal z jedného eura výnosov 0,0088 eura zisku.

Rentabilita výnosov vyjadruje, že z jedného eura výnosov

podnik získal 0,876% zisku v roku 2011, čo predstavovalo najvyššiu

hodnotu počas troch rokov.

Rentabilita nákladov

Na jednotku vynaložených nákladov pripadalo 0,00887 eura

zisku.

Rentabilita nákladov naznačuje, že na jednotku vynaložených

nákladov pripadalo 0,876% zisku v roku 2011, ktorý je z hľadiska

tohto ukazovateľa najúspešnejší.

Rentabilita miezd

Jedno euro miezd vygenerovalo 0,096 eura zisku.

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 71

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Rentabilita miezd v sledovanom období stúpala. Na jedno

euro miezd pripadalo 9,639% zisku v roku 2011. Opäť bol tento rok

najvydarenejší.

Rentabilita majetku (ROA)

Na jedno euro majetku pripadalo 0,021 eura zisku, teda

podnik bol schopný vytvoriť 2,13% zisku využitím svojho majetku.

Vývoj hodnôt rentability majetku vypovedá o efektívnom

využití celkového majetku firmy. V roku 2011 nám jedno euro

majetku vygenerovalo 2,133% zisku.

Rentabilita dlhodobého hmotného majetku

Euro dlhodobého majetku prinieslo podniku 0,0157 eura

zisku.

Rentabilita dlhodobého hmotného majetku je opäť

vyjadrením ziskovosti dlhodobého hmotného majetku. Jedno euro

dlhodobého hmotného majetku nám v roku 2011 vygenerovalo

9,328% zisku.

Podiel pridanej hodnoty na výrobe a obchode

Hodnota tohto ukazovateľa bola viac ako 10%. Podiel marže

na dosahovaných tržbách podniku bol približne 13,11%.

Podiel pridanej hodnoty na výrobe a obchode rokmi klesá, ale

stále sa drží nad odporúčanou hodnotou 10%. Zachytáva podiel

marže na dosahovaných tržbách podniku. Najviac to bolo v roku

2009.

72 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Podiel pridanej hodnoty na výnosoch

Podiel marže na celkových dosahovaných výnosoch podniku

bol 12,77%.

Podiel pridanej hodnoty na výnosoch vyjadruje podiel marže

na celkových dosahovaných výnosoch podniku. Najpriaznivejší stav

bol v roku 2009, 24,514%

Miera obchodnej marže

Celková miera výnosnosti obchodných transakcií, ktoré

podnik za sledované obdobie uskutočnil je 0%.

Celková miera výnosnosti obchodných transakcií bola

v každom sledovanom roku nulová.

6 Celkové zhodnotenie

Končiacou časťou finančnej analýzy je formulácia opatrení.

Rozdiel medzi zistenou hodnotou a hodnotou štandardnou

upozorňuje, že niečo nie je v poriadku.

Finančný analytik na základe diagnostikovania podnikovej

situácie predvída vývoj a navrhnutými opatreniami i prostredníctvom

finančného plánu sa usiluje o korekciu jeho negatívnych stránok.

Výsledky, ktoré získame na základe finančnej analýzy je

potrebné porovnať s primeranou úrovňou finančných ukazovateľov.

To si vyžaduje analyzovať príčiny, ktoré vyvolali zistený stav.

Na základe vypočítaných hodnôt pomerových ukazovateľov

v rokoch 2009-2011, je možné prijať opatrenia na zlepšenie finančnej

disciplíny spoločnosti v jednotlivých oblastiach. Vychádzajúc zo

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 73

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

zistených skutočností sa odporúčajú firme vykonať hlavne

nasledujúce opatrenia.

Ukazovatele likvidity

udržiavať dostatočnú výšku likvidných prostriedkov (aspoň

takú, ako na súčasnej úrovni), čím si spoločnosť môže

zabezpečiť celkovú stabilitu a solventnosť

sledovať ukazovatele v kratšom časovom horizonte, pretože

častejšie sledovanie vývoja pomôže objektívnejšie vyhodnotiť

celkovú likvidnú situáciu

snažiť sa znižovať krátkodobé záväzky

Podnik vo väčšej miere využíva dodávateľský úver, pretože

platobná neschopnosť je vyššia ako 1,0.

Je to spôsobené vysokými krátkodobými cudzími zdrojmi

vzhľadom na nižšie finančné prostriedky.

Navrhujeme zvýšiť odbyt predaných výrobkov, znížením cien

tovaru (cenovou politikou), alebo nejakou akciou formou vhodných

nástrojov marketingu a zvýšiť či rozšíriť výrobu, čím by sa aj zvýšili

tržby.

Tak by dosiahla firma dostatok finančných prostriedkov,

a následne by ich mohla využiť na platbu miesto využitia

dodávateľského úveru.

Rozšírenie výroby úzko súvisí s marketingom, kde by

obchodný zástupca mohol za účelom vycestovania do krajín EU

propagovať vlastné výrobky a naviazať tak obchodné styky s inými

firmami. Tu by sa rysovala ďalšia možnosť zákaziek.

Ukazovatele aktivity

74 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

naďalej udržiavať nízku úroveň zásob, čím spoločnosť môže

efektívnejšie využiť voľné finančné prostriedky

zamerať sa na logistickú činnosť v súvislosti s nákupom

materiálu

prehodnotiť doby splatnosti pohľadávok, zlepšiť finančnú

disciplínu odberateľov na základe vzájomnej dohody

snažiť sa o zvýšenie tržieb z predaja vlastných výrobkov a

služieb zlepšením marketingových stratégií na prezentáciu

spoločnosti

zamerať sa na záväzky z hľadiska doby ich splatnosti

Ukazovatele zadlženosti

sledovať pomer vlastných a cudzích zdrojov; vyšší pomer

vlastného kapitálu zvyšuje finančnú stabilitu podniku

aj naďalej udržiavať nižší objem záväzkov než pohľadávok za

účelom eliminácie platobnej neschopnosti

zabezpečiť krytie dlhodobého majetku dlhodobými zdrojmi

Ukazovatele rentability

zabezpečiť vyššie hodnoty ukazovateľov rentability - snažiť

sa maximalizovať výnosy, dbať na minimalizáciu nákladov,

čím spoločnosť môže dosiahnuť vyšší zisk, a to sa prejaví aj

v hodnotách ukazovateľov rentability

zamerať sa na obrat aktív, ktorý v najväčšej miere ovplyvňuje

rentabilitu

 snaha o zvýšenie odbytu výrobkov a služieb

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 75

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

7 Zhodnotenie riešenej úlohy

Z finančnej analýzy spoločnosti v roku 2011 vyplývajú

nasledovné skutočnosti. Pohotová likvidita je v akceptovateľnom

intervale (0,2-0,8), tzn. že podnik je schopný splácať svoje záväzky

z ľahko speňažiteľných zdrojov. Bežná likvidita značne prevyšuje

odporúčaný interval, čo znamená, že podnik je solventný. Celková

likvidita vyjadruje, že podnik má dostatok krátkodobých

prostriedkov na riadenie svojej bežnej prevádzky. Podnik vo väčšej

miere využíva dodávateľský úver, pretože platobná neschopnosť je

vyššia ako 1,0. Objem pohľadávok neprevýšil objem záväzkov.

Pomer obežného majetku k cudziemu kapitálu vyjadruje, že na jedno

euro cudzieho kapitálu pripadá 1,086 eura obežného majetku.

Neobežný majetok je financovaný 1,505 eura z vlastných zdrojov.

Neobežný majetok je financovaný 3,600 eura z dlhodobého cudzieho

kapitálu. Ďalej sme zistili, že podnik je prekapitalizovaný.

Ukazovateľ doby obratu majetku naznačuje, že majetok sa

jedenkrát obráti za 155 dní, neobežný majetok sa obráti každých

približne 21 dní a jedna obrátka zásob trvá 14 dní. Ďalej firma spláca

svoje záväzky z obchodného styku rýchlejšie ako inkasuje

pohľadávky. Celkový majetok firmy sa v roku 2011 obrátil 2,369-

krát, čiže približne každých 154 dní. Neobežný majetok firmy sa v

roku 2011 obrátil 17,463-krát, čiže približne každých 21 dní. Jedna

obrátka zásob trvá asi 14 dní. Dosiahnutá hodnota znamená pozitívny

vývoj, zrýchlenie obratu zásob.

Hodnota tohto ukazovateľa značne presahuje 50%. V tomto

roku sa na celkovom kapitáli až v 80% podieľal cudzí kapitál. Miera

samostatnosti vyjadruje, že rozsah využitia vlastného kapitálu vo

vzťahu k celkovým zdrojom je na hranici 20,416%. Odporúčaná

hodnota samofinancovania je 20%. Podiel vlastného kapitálu na

celkovom kapitáli je pomerne vysoký 4,898. Odporúčaná hodnota je

3. Koeficient dlhu na vlastné imanie dosahuje viac ako 3%, odporúča

76 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

sa menej ako 2%. Podiel úverov na celkových zdrojoch je 11,292%,

čo je priaznivý stav úverovej základne (menej ako 50%), čo

priaznivo vplýva na dosahovanie výsledku hospodárenia. Nulová

hodnota úrokového krytia vypovedá o tom, že podnik nemá dostatok

zisku na splácanie úrokov (kritická hranica je 1 a viac). Nulovú

hodnotu dosahuje ukazovateľ aj po pripočítaní odpisov. Je to vážna

situácia. Prevrátená hodnota úrokového krytia je logicky taktiež

nulová.

Ukazovateľ rentability celkového kapitálu použitím EBIT

vyjadruje, že z jedného eura vloženého kapitálu dokáže podnik

vygenerovať 0,026366 eura zisku pred úrokmi a zdanením, alebo

2,637%-tnú mieru zhodnotenia celkového kapitálu podnikaním.

Podľa noriem je dôležité, aby jeho hodnota bola čo najvyššia.

Ukazovateľ rentability celkového kapitálu použitím EBIAT obsahuje

v menovateli zisk po zdanení. Teda, že z jedného eura vloženého

kapitálu firma vygeneruje asi 1 euro zisku. Miera zhodnotenia

celkového kapitálu podnikaním je 100,021%-tná. Hodnota

ukazovateľa rentability celkového kapitálu (ROI) použitím EBIT je

totožný s ukazovateľom rentability celkového kapitálu (ROI)

použitím EBT, čo predstavuje hodnotu 2,637%.

Rentabilita vlastného kapitálu vyjadruje, že vklad vlastníka sa

podnikaním zhodnotil o 10,45%. Základné imanie sa podnikaním

zhodnotilo o 58,571%. Rentabilita tržieb predstavuje, že jedno euro

tržieb prinieslo podniku 0,009 eura zisku. Alebo zisk predstavuje

0,9% z tržieb. Podnik získal z jedného eura výnosov 0,0088 eura

zisku. Na jedno euro miezd pripadá 0,096 eura zisku. Na jedno euro

majetku (rentabilita majetku) pripadá 0,021 eura zisku, teda podnik

je schopný vytvoriť 2,13% zisku využitím svojho majetku. Euro

dlhodobého majetku (rentabilita dlhodobého majetku) priniesla

podniku 0,0157 eura zisku.

Hodnota podielu pridanej hodnoty na výrobe a obchode je

viac ako 10%. Podiel marže na dosahovaných tržbách podniku je

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 77

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

približne 13,11%. Podiel marže na celkových dosahovaných

výnosoch podniku je 12,77%. Celková miera výnosnosti obchodných

transakcií, ktoré podnik za sledované obdobie uskutočnil je 0%.

Ďalej boli analyzované jednotlivé pomerové ukazovatele za

roky 2009 a 2010. Takto bolo možné porovnať vývoj ukazovateľov

už za tri roky a to 2009, 2010 a 2011. Tento vývoj je rozpracovaný

v podkapitolách a následne je graficky znázornený.

FINANČNÝ PLÁN

8 Finančné plánovanie PODNIKU

Finančné plánovanie – proces zahŕňajúci tvorbu finančných

cieľov a súhrn opatrení, činností na ich dosiahnutie. Je integrujúcou

súčasťou komplexného podnikového plánu a významným nástrojom

finančného riadenia. Jeho výsledkom je finančný plán.

Finančný plán – dokument, v ktorom proti sebe stojí súčasná

a budúca potreba finančných prostriedkov a momentálne existujúce a

budúce očakávané zdroje na ich krytie.

Prostredníctvom finančného plánu verifikuje finančné

dôsledky prijatých rozhodnutí v ostatných čiastkových plánoch a

zároveň pôsobí na efektívne využívanie výrobných činiteľov.

Aktívna funkcia finančného plánu v procese tvorby plánu je založená

na vzájomnej väzbe vecnej a hodnotovej stránky transformačného

procesu.

Z hľadiska časového horizontu je finančný plán súčasťou

všetkých subsystémov plánu podniku.

Dlhodobý finančný plán – obsahuje finančné rozhodnutia o

dlhodobých aktivitách alebo plánoch, ktoré nie vždy možno ľahko

78 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

zrušiť a ktoré môžu zaväzovať plán k istému smeru činnosti na

niekoľko rokov.

Krátkodobý finančný plán – obsahuje finančné rozhodnutia

o krátkodobých aktivitách a plánoch. Tieto rozhodnutia súvisia

s uskutočnením výrobných, obchodných a ostatné činností plánoch.

Sú jednoduchšie ako dlhodobé rozhodnutia, no nie sú menej dôležité.

Časové dimenzie a finančný plán

Z hľadiska časových dimenzií ide o dva momenty. Jeden z nich sa

vzťahuje na časový horizont plánovania a druhý na časové

rozplánovanie aktivít plánovania – plánovací kalendár.

Horizont plánovania

Horizont plánovania berie do úvahy časovú periódu do

budúcnosti, v ktorej by mal manažment plánovať. Vyvinuli sa 2

základné koncepcie časového plánovania

-periodické plánovania – vyplýva z nevyhnutnosti plánovať,

kontrolovať a hodnotiť P a jeho vnútropodnikové jednotky v

pomerne krátkych a súvislých časových periódach. Do

periodických plánov patria 2 subsystémy – dlhodobý

finančný plán a ročný finančný plán

-projektové plánovanie – manažment plánovania stojí často

pred nevyhnutnosťou plánovať špecifické a identifikovateľné

projekty, pričom každý z nich má svoj vlastný časový

rozmer. Úroveň a kvalita finančného plánu závisí od

prepojenia jednotlivých projektov s periodickými plánmi a

ich časťami v celom časovom horizonte plánu.

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 79

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Finančné plánovanie je proces zahrňujúci tvorbu finančných

cieľov podniku a súhrn opatrení, činností na ich dosiahnutie.

Finančné plánovanie je integrujúcou súčasťou komplexného

podnikového plánu a významným nástrojom finančného riadenia

(Kráľovič 1998).

Z časového hľadiska rozlišujeme finančné plánovanie

nasledovne (Petřík 2005):

krátkodobé (časový horizont do 1 roku)

strednodobé (časový horizont 1-5 rokov)

dlhodobé (časový horizont 5 rokov a viac)

Medzi časovým horizontom a veľkosťou podniku je veľmi

úzka spojitosť. Menšie podniky spravidla plánujú na kratší časový

horizont, ich plánovací systém nemusí obsahovať všetky zložky,

ktoré obsahuje plánovací systém veľkých koncernov.

Naopak, vo veľkých koncernoch je prístup k časovému

rozpätiu ich plánov opačný, a plánovacie horizonty sú tu podstatne

dlhšie (Kráľovič 1998). Všeobecne platí, že čím je plánovací

horizont kratší, tým vyšší je stupeň istoty a presnosti plánu (Kráľovič

1998). Výsledkom finančného plánovania je finančný plán. Finančný

plán je dokument, v ktorom sú proti sebe postavené súčasná a budúca

potreba finančných prostriedkov a momentálne existujúce a budúce

očakávané zdroje na ich krytie (Kráľovič 1998).

Na finančné plánovanie, tak ako na celý proces firemného

plánovania sa nedá pozerať ako na diskrétny jednorazový proces.

Jedná sa o kontinuálny proces, lebo plánovaná projekcia sa nemôže

nikdy považovať za finálny a posledný produkt. Musí sa revidovať

podľa toho, ako sa menia podmienky, plnia úlohy a ciele plánu.

Informácie tohto charakteru poskytuje kontrolná činnosť, ktorá je

úzko spätá s plánovacím procesom. Úlohou kontroly v plánovacej

činnosti je hodnotenie návrhu plánu, sledovanie a vyhodnocovanie

80 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

priebehu a stavu plnenia úloh a cieľov plánu. Kontrola v procese

plánovania je teda nevyhnutná, pretože plní nielen funkciu

poznávaciu, ale ovplyvňuje aj ďalšie plánové rozhodnutia v procese

tvorby plánu (Kráľovič 1998).

Odporúčaný postup zostavovania finančného plánu

Zostavovanie finančného plánu si vyžaduje pomerne veľkú

dávku zručnosti. Ak budete postupovať v odporúčaných krokoch,

nemalo by sa vám stať, že sa pri plánovaní "zacyklíte" a nedotiahnete

svoju snahu do úspešného konca. Jednotlivé zložky plánu totiž spolu

súvisia a každá chyba sa prejaví tým, že plánované výkazy medzi

sebou nebudú sedieť :

Analýza finančného zdravia podniku

Definovanie finančných cieľov a východiskových

predpokladov

Zostavenie plánovaného výkazu ziskov a strát za pomoci

parciálnych plánov :

-Investičný a odpisový plán

-Plán financovania investičných potrieb

-Plán tržieb

-Plán nákladov (agreguje v sebe niektoré funkčné plány

ako napr. marketingový plán, ale aj plán potreby

zamestnancov a naň nadväzujúci plán osobných nákladov

podniku).

Zostavenie plánovanej súvahy

Zostavenie plánu peňažných tokov

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 81

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Prečo plánované výkazy medzi sebou musia "sedieť"?

Finančné výkazy neexistujú nezávisle od seba, naopak sú

prepojené a vytvárajú logický systém. Ak urobíte chybu v jednom,

pravdepodobne vám nebudú sedieť ani ďalšie. Ako vidíme na

obrázku, prehľad peňažných tokov vysvetľuje zmenu peňažných

prostriedkov v podniku a výkaz ziskov a strát objasňuje tvorbu zisku

v podniku. Hovoríme, že údaje v prehľade peňažných tokov a výkaze

ziskov a strát sú tokové (sú vždy kumulované za určité obdobie) a

údaje v súvahe stavové (zachytávajú zostatok vždy k určitému

obdobiu).

Obrázok č. 5: Sústava finančných výkazov

Viete stanoviť cieľový (primeraný) zisk. Sú zisky našich firiem

primerané, nízke alebo je to už úžera?

Často sa pýtame, prečo je všetko také drahé? Je na to mnoho

odpovedí, ale môže byť aj pravdou, že vyrábame ešte stále lacno

a ceny sú príliš nízke. Tým sa ekonomika dostáva do stále väčších

a väčších ťažkostí, pretože klesá kúpna sila. Toto by malo dať

odpoveď na otázku, či zisk, ktorý firma dosahuje je primeraný jej

imaniu, alebo je nízky, či neprimerane vysoký. Poznanie tejto

82 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

skutočnosti môže viesť k náprave zdeformovaných ekonomických

vzťahov v hospodárstve.

Každá obchodná spoločnosť, ale v súčasnosti už aj iné typy

organizácií, si tvoria svoje ročné plány a práve tieto by mali byť

východiskom pre stanovenie výšky primeraného zisku. Problémom

ale je, ktorý zisk je pre firmu primeraný, ktorý je už priveľmi nízky

alebo priveľmi vysoký.

Primeraným ziskom môžeme nazvať zisk, pri ktorom firma

efektívne využíva kapitál, t. z., že náklady na jeho využitie sú nižšie

ako ekonomický zisk, pričom tento nepresahuje hodnotu bežnú na

trhu, ktorá by sa mohla pohybovať od 15 do 30 % v závislosti od

odvetvia, v ktorom firma podniká. Tieto hodnoty sú orientačné

a mali by byť spracované štatisticky na základe výročných správ

z obchodných spoločností pre dané odvetvie. Možno povedať, že

firmy operujúce v tomto rozpätí zisku zachovávajú korektné

správanie sa voči svojim zákazníkom. Vzhľadom na marketingové

skutočnosti a správanie sa trhu, je možné, že toto rozpätie bude aj

niekoľkonásobne vyššie. Veľmi dôležitú úlohu pri stanovení výšky

zisku zohráva aj riziko, ktoré chce firma podstúpiť so svojim

produktom na trhu. Tým vzniká závislosť na troch premenných:

využívanie vlastného imania, výška zisku a prémia za riziko. Firma,

ktorá podstupuje vyššie riziko by mala svoje správanie orientovať aj

na zisk primeraný tomuto riziku.

Výpočet primeraného zisku

Pre výpočet primeraného zisku je vhodné použiť ukazovateľ

ekonomickej pridanej hodnoty EVA – (Economic Value Added),

a nasledovnú metodiku výpočtu. Musím podotknúť, že to je len jeden

zo spôsobov, ako pristúpiť k riešeniu tohto problému.

EVA = (EBIT / Vlastné imanie – re) x vlastné imanie

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 83

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Alebo

EVA = NOPAD –WACC.K

kde EBIT - je zisk pred zdanením a úrokmi, túto hodnotu je

možné nahradiť aj čistým ziskom, čím sa ale požiadavky na výšku

EVA zvýšia, EVA- (Economic Value Added) ekonomická pridaná

hodnota, re – riziková prémia.

NOPAT – (Net Operating Profit After Taxes) ,zisk

z operačnej činnosti podniku, K je kapitál, ktorý je potrebný pre

hlavnú činnosť podniku označovaný špeciálnym termínom NOA

(Net operating Assets), WACC (Weighted Average Costs of Capital)

priemerné vážené náklady kapitálu.

re-koeficient, ktorý možno nazvať prémia za riziko, pre

naše výpočty možno uvažovať s hodnotou na úrovni úrokovej sadzby

bánk (cca 7 %) plus rizikové prirážky. Čím bude tento koeficient

vyšší, tým aj nároky na výšku EVA budú vyššie.

Obrázok č. 6: Zobrazenie pomerov zisku firmy

V prípade, že sa vám zdá postup náročný, môžete uvažovať

iným spôsob a to tak, že si stanovíte veľkosť prípustného rizika,

84 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

ktoré ešte firma môže akceptovať. A čím bude toto riziko väčšie, tým

bude aj priestor pre firmu manévrovateľnejší. Je rozdiel, či mám

maximálne prípustné riziko 5 %, alebo môžem ísť až na hranicu

50 %, čo podstatne zlepšuje manévrovaciu schopnosť firmy.

Tabuľka č. 9 Varianty cieľového zisku firmy

Ukazovateľ

Variant

1

Variant

2

Variant

3

Variant

4

Zisk v tis. €

500

1 000

2 000

3 000

Vlastné imanie v tis. €

2 000

ROE

0,25

0,5

1,0

1,5

EVA

-500

0,0

1 000

2 000

re = 50%

0,5

Obrázok č. 7: Stanovenie cieľového zisku firmy

Z grafu možno stanoviť variant, ktorý je pre firmu

najvýhodnejší. K tvorbe ekonomickej pridanej hodnoty dochádza od

variantu 2, kde firma dosahuje zisk 1 mil. € pri danom vlastnom

imaní a stanovenej prémie za riziko. Odtiaľto je možné stanoviť aj

cieľový zisk, na ktorý by sa mala firma orientovať. Pri výpočtoch je

vhodnejšie nahradiť čistý zisk hodnou EBIT, ktorá je očistená od

vplyvu daňovej politiky štátu a bánk na činnosť firmy. Úlohou je

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 85

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

posúdiť, či aj zisk pri variante 4 je primeraný, alebo už je

neprimerane vysoký.

Postup výpočtu: Uvažujme, že podnik dosahuje nasledovné

výsledky (v tis. €):

Tabuľka č. 10 Náklady a zisk

Por.

č.

Text

Rok

2008

Rok

2009

Rok

2010

1.

2.

3.

Čistý zisk

Nákladové

úroky

Daň z príjmu

19%(20%)

5 000,00

20,00

1 172,84

5 500,00

22,00

1 290,12

6 000,00

23,00

1 407,41

4.

EBIT

6 192,84

6 812,12

7 430,41

5.

Vlastné

imanie

2 000,00

2 100,00

2 200,00

Nech hodnota re (prémie za riziko) je stanovená napríklad pre

jednotlivé obdobia nasledovne:

Tabuľka č. 11 Prémia za riziko

Por.

č.

text

Rok

2008

Rok

2009

Rok

2010

6.

Re

(50%)

50,00%

Potom hodnoty EVA budú nasledovné:

86 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Tabuľka č. 12 Ekonomická pridaná hodnota

Por. č.

text

Rok 2008

Rok 2009

Rok 2010

7.

EVA

5 192,84

5 762,12

6 330,41

Urobme teraz prepočet EBIT pre EVA = 0 a vypočítajme

odchýlky:

Tabuľka č. 13 Zisk a ekonomická pridaná hodnota

Por.

č.

text

Rok

2008

Rok

2009

Rok

2010

8.

9.

EVA =0

EBIT pre

EVA=0

0,00

1 000,00

0,00

1 050,00

0,00

1 100,00

10.

Odchýlka od

EBIT 1 v tis €

5 192,84

5 762,12

6 330,41

Z tabuľky v riadku 10 vidíme, že firma oproti EVA = 0

dosahuje zisk o 119,26 % vyšší ako je efektívny zisk pre EVA = 0.

Keď urobíme korekciu na hodnotu 30% zisku dostávame nasledovné

hodnoty:

Tabuľka č. 14 Stanovenie primeraného zisku

Por.

č.

Text

Rok

2008

Rok

2009

Rok

2010

11.

Percento zisku

30, 00 %

30,00%

12.

Primeraný zisk

(30%)

1 300,00

1 365,00

1 430,00

Aby podnik dosiahol primeraný zisk je potrebné stanoviť

hranice EVA, kedy je podnik na hranici ziskovosti. Platí to pre

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 87

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

hodnotu EVA = 0. V prípade, že EVA je väčšie ako nula podnik

dobre využíva kapitál, ktorým disponuje. V prípade, že EVA je

menšie ako nula, podnik má vážne problémy v oblasti vlastného

imania a tvorby EBIT (príp. čistého zisku) a mal by to čo najskôr

riešiť.

Z tabuľky vidíme, že EBIT, ktorý dosiahla firma je príliš

vysoký vo vzťahu k výpočtom ukazovateľa EVA. Je namieste

otázka: Nepredáva táto firma draho? Týmto spôsobom si môže

vlastne zákazník na základe výročných správ obchodných

spoločností zistiť, či tie nákupy, ktoré robí, nie sú nadhodnotené

alebo ako efektívne mu funguje nákupný marketing. Marketing alebo

ešte lepšie strategický controlling z takéhoto poznatku môže zistiť

mnoho informácií. Tu sú niektoré z nich:

1. Nenakupujeme príliš draho?

2. Firma veľmi efektívne využíva svoj vlastný kapitál.

3. Ciele, ktoré si firma stanovuje sú príliš náročné.

4. Firma si môže dovoliť ísť do väčších rizík, lebo má väčší

operačný priestor.

5. Firma má dobrý rating, ale jej správanie sa k zákazníkom je

neprimerané ba až nekorektné.

6. .... atď

Treba si však uvedomiť, že to je len jeden z pohľadov na

činnosť firmy a pohľad napríklad na vybraného zákazníka alebo

dodávateľa.

88 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Vo vzťahu k firme je potrebné skúmať aj ďalšie stránky tohto

procesu, ako napríklad či firma efektívne využíva svoje fixné

náklady, či sú efektívne vynaložené, alebo je ich potrebné znížiť?

Na základe tohoto prepočtu si firmy môžu sledovať vývoj

zisku a porovnávať ho zo ziskom na hranici efektivity. Je to veľmi

dobrý nástroj na riadenie efektivity v činnosti firmy a kontrolu

správnosti zostavených plánov. Tým sa jej vývoj stane prehľadnejší

a ľahšie bude možné monitorovať jej činnosť a v správny čas urobiť

potrebné korekcie. Zároveň tento prepočet je aj vhodným

motivačným nástrojom pre strategický rozvoj firmy, ako aj

odmeňovanie pracovníkov.

Príklad č. 1: Podnikateľská činnosť študentskej organizácie

Tabuľka č. 15 Predpokladaný počet predaných kalendárov 450 ks

Vlastné

výrobky

Počet

kusov

Náklady na

kus

Predajná cena

Predpokladané

náklady

Očakávaný výnos

Kalendár

450

80

€ 2,66

90

€ 2,99

36 000 Sk

€ 1 194,98

40 500 Sk

€ 1

344,35

Foto. tried

670

10

€ 0,33

20

€ 0,66

6 700 Sk

€ 222,40

13 400 Sk

€ 444,80

Tričká

30

120

€ 3,98

200

€ 6,64

3 600 Sk

€ 119,50

6 000 Sk

€ 199,16

Výukové

CD

80

6

€ 0,20

50

€ 1,66

480 Sk

€ 15,93

4 000 Sk

€ 132,78

Tematické

CD

50

12

€ 0,40

50

€ 1,66

600 Sk

€ 19,92

2 500 Sk

€ 82,98

Spolu

47 380 Sk

€ 1 572,73

66 400 Sk

€ 2

204,08

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 89

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Tabuľka č. 16 Náklady a výnosy služieb

Služby

Náklady

Výnosy

Kopírovacie služby

900,-SK

29,8745,-€

2500,-SK

82,9847,-€

Bufety

3000,-SK

99,5817,-€

3600,-SK

119,4981,-€

Mikuláš

1500,-SK

49,7908,-€

1700,-SK

56,429,-€

Disko

14000,-SK

464,7148,-€

16000,-SK

531,1027,-€

Valentín

2000,-SK

66,3878,-€

2300,-SK

76,3460,-€

Charita

1000,-SK

33,1939,-€

0,-SK

0,-€

DOD

1000,-SK

33,1939,-€

0,-SK

0,-€

Čajovňa

7000,-SK

232,3574,-€

9000,-SK

298,7452,-€

Spolu

30400,-SK

1009,0951,-€

35100,-SK

1165,1065,-€

Tabuľka č. 17 Náklady a výnosy tovarov

Tovary

Poče

t

kuso

v

Náklady na

kus

Predajná

cena

Predpokladané

náklady

Predpokladané

výnosy

Odznak

y

80

2O,

-SK

0,6638,-

€

30,-

SK

0,9958,-

€

1600,-

SK

53,1102,-

€

2400,-

SK

79,6654

,-€

Spolu

20,

-SK

0,6638,

-€

30,

-SK

0,9958,

-€

1600,

-SK

53,1102

,-€

2400,

-SK

79,6654

,-€

Kalkulácie a rozpočet nákladov

Rozpočet ostatných nákladov:

spotreba papiera, kancelárske potreby 1 200,-SK / 39,8327,-€

školenia, účastnícke poplatky 650,-SK / 21,5760,-€

poštovné 800,-SK / 26,5551,-€

reklama, propagácia 3 000,-SK / 99,5817,-€

vývoj nových výrobkov 200,-SK / 6,6387,-€

ostatné nepriame náklady 2 400,-SK / 79,6654,-€

spolu 8 250,-SK / 273,8498,-€

90 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Tabuľka č. 18 Predpokladané náklady

Predpokladané náklady spolu

Vlastné výrobky

47 380 Sk

€ 1 572,73

Tovary

1 600 Sk

€ 53,11

Služby

30 400 Sk

€ 1 009,10

Mzdové náklady

14 000 Sk

€ 464,71

Ostatné

8 250 Sk

€ 273,85

Spolu

101 630 Sk

€ 3 373,50

Tabuľka č. 19 Očakávané výnosy

Očakávane výnosy spolu

Vlastné výrobky

66 400 Sk

€ 2 204,08

Tovary

2 400 Sk

€ 79,67

Služby

35 100 Sk

€ 1 165,11

Ostatné

0 Sk

€ 0,00

Spolu

103 900 Sk

€ 3 448,85

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 91

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Tabuľka č. 20 Disponibilný čistý zisk

Celková bilancia

Očakávané výnosy

103 900 Sk

3 448,85 €

Očakávané náklady

101 630 Sk

3 373,50 €

Zisk pred zdanením

2 270 Sk

75,35 €

Daň z príjmu

431 Sk

14,32 €

Disponibilný čistý zisk

1 839 Sk

61,03 €

Výpočet režijnej prirážky (RP)

-rozvrhovou základňou sú priame mzdy

% RP = rozpočtové spoločné náklady

priame mzdy

% RP = 8250/14000 = 0,5892 * 100 = 58,92%

92 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Tabuľka č. 21 Výpočet hodnoty vlastného výrobku

Kalkulácia vlastného výrobku: Kalendár

Priamy materiál

52,-SK

1,7260,-€

Priame mzdy

10,-SK

0,3319,-€

Ostatné priame

náklady

10,-SK

0,3319,-€

Prevádzková réžia

58,92%

6,-SK

0,1991,-€

Úplné vlastné náklady

výroby

78,-SK

2,5891,-€

Pridaná hodnota

12,-SK

0,3983,-€

Predajná cena

90,-SK

2,9874,-€

Študentská spoločnosť má finančný majetok, ktorý je umiestnený na

osobnom študentskom účte v Slovenskej sporiteľni.

PRO FORMA metóda denných predajov

Príklad č. 2: Podnik mal v roku 2010 takúto bilanciu – súvahu:

Tabuľka č. 22 Vybrané ukazovatele z bilancie podniku1

Neobežný

majetok

Obežný

majetok

48 000 000

12 000 000

Vlastné imanie

-základné imanie

-VH za minulé

obdobie

Dlhodobé záväzky

Krátkodobé záväzky

20 000 000

10 000 000

Spolu:

60 000 000

Spolu:

60 000 000

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 93

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Podnik uvažuje o zakúpení novej výrobnej linky. Pri jej

využití očakáva, že tržby vzrastú z 36 mil. € na 39,6 mil.€ t.j.

o 10 %. Očakáva sa , že objem aktív a pasív sa bude meniť priamo

úmerne s objemom tržieb. Ziskovosť tržieb je 10 %, dividendy budú

predstavovať 50 % čistého zisku. Kapacity daného objemu DHM sa

v minulom roku plne využili, preto objem výroby (predaja ) možno

zabezpečiť len zmenou položky DHM v bilancii PRO FORMA.

Riešenie:

Denný objem predajov : 36 000 000 = 100 000 €

360

48 000 000/100 000 = 480 denných predajov je viazaných

v neobežnom majetku

12 000 000/100 000 = 120 denných predajov je viazaných

v obežnom majetku

10 000 000/100 000 = 100 denných predajov je viazaných

v dlhodobých záväzkoch

100 000

10 000 000 = 100 denných predajov je viazaných v krátkodobých

záväzkoch

Čistý majetok sa nezmení.

10% nárast tržieb = 36 600 000/360 = 110 000 €, čo je priemerný

denný objem predajov v plánovanom období

94 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Bilancia PRO FORMA:

Neobežný majetok (110 000 * 480) 52 800 000 €

Obežný majetok (110 000 * 120) 13 200 000 €

AKTÍVA spolu : 66 000 000 €

Štruktúra zdrojov krytia :

-Základné imanie 20 000 000 €

- Nerozdelený zisk (+ čistý zisk po výplate dividend) 21 980 000 €

- Dlhodobé záväzky (110 000*100) 11 000 000 €

- Krátkodobé záväzky (110 000 * 100) 11 000 000 €

Pasíva spolu 63 980 000 €

Čistý zisk – dividendy = zmena nerozdeleného zisku

0,1 . 39 600 000 -0,5 + 0,1 . 39 600 000 = 1 980 000 €

66 000 000 (aktíva) – 63 980 000 (pasíva) = 2 020 000 € ( potreba

dodatočných zdrojov)

Dodatočné zdroje možno vypočítať aj podľa vzťahu :

   

Dpr

BB

PTZT

T

P

T

A























1....

.

(1)

Kde :

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 95

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

B

T

- tržby v bežnom roku

T

- zmena tržieb

D

P

- podiel vyplatených dividend

r

Z

- ziskovosť tržieb

p

T

- plánované tržby

P – pasíva

V našom príklade

60 000 000 = 1,666 20 000 000 = 0,555

36 000 000 36 000 000

(1, 666 . 3,6 mil.) – (0, 55.3,6 mil.) – (0,1.39,6 mil. ) * (1 – 0,5) =

2,0196 mil. €,čo je p otreba dodatočných zdrojov.

Zostavovanie bilancie PRO FORMA metódou

percentuálneho podielu na tržbách

Príklad č. 2a: Použijeme údaje z predchádzajúceho príkladu:

Tabuľka č. 23 Bežná bilancia v % podielu na tržbách

96 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Predpoklad, že tržby vzrastú o 10 % t.j. celkovo budú 39 600 000 €.

PRO FORMA bilancia

Neobežný majetok 52 800 000 (133,3 % z 39 600 000 €)

Obežný majetok 13 200 000 ( 33,3 % z 39 600 000 €)

AKTÍVA spolu : 66 000 000 €

Základný kapitál 20 000 000

Nerozdelený zisk 21 980 000 (z predchádzajúceho príkladu)

Dlhodobé záväzky 11 000 000 (27,7 % z 39 600 000)

Bežná bilancia v €

% podiel na tržbách (18 mil. €)

Neobežný majetok

Obežný majetok

Zdroje krytia:

-základné imanie

- nerozdelený zisk

Dlhodobé záväzky

Krátkodobé záväzky

48 000 000

12 000 000

20 000 000

10 000 000

133,3 % z tržieb

33,3 % u tržieb

konštantný

+ čistý zisk po výplate dividend

27,7 % z tržieb

Spolu:

60 000 000

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 97

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Krátkodobé záväzky 11 000 000 ( 27,7 % z 39 600 000)

PASÍVA spolu : 63 980 000 €

+ 2 020 000 € (potreba dodatočných zdrojov)

VH – výsledok hospodárenia

Príklad č. 4: Podnik mal v roku 2009 takúto bilanciu(v €):

Tabuľka č. 24 Vybrané ukazovatele bilancie majetku

Neobežný

majetok

Obežný

majetok

20 000 000

4 000 000

Zdroje krytia

majetku :

- základné

imanie

- VH

minulých

rokov

- Dlhodobé

záväzky

- Krátkodobé

záväzky

4 000 000

8 000 000

4 000 000

8 000 000

Spolu:

24 000 000

Spolu:

24 000 000

Ročný objem predajov za minulý rok predstavoval 18 mil. €.

Podnik očakáva, že v budúcom roku sa zvýšia tržby o 10 % a že

objem aktív a pasív sa bude priamo úmerne meniť s objemom tržieb.

98 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Dividendy budú predstavovať 50% čistého zisku. Kapacity

dané objemom DHM sa v uplynulom roku plne využili, preto vyšší

objem výroby (predajov) možno zabezpečiť len zmenou položky

DHM v bilancii PRO FORMA.

Zostavte bilanciu PRO FORMA:

- metódou denných predajov

- metódou percentuálneho podielu na tržbách

INVESTÍCIE A FINANČNÁ ANALÝZA

9 Meranie stredného výnosu portfólia aktív

Portfólio aktív je skupina aktív, ktoré má v držbe investor.

Pre investora je dôležité poznať stredný výnos portfólia aktív.

Výpočet strednej hodnoty relatívneho bohatstva (bohatstva) je:

 





n

i

RiiR WwWE

1

.

 

R

WE

je stredná hodnota relatívneho bohatstva,

Ri

W

je relatívne bohatstvo aktíva i,

ni ,,2,1 

.

i

w

podiel zdrojov investovaných do itého aktíva,

ni ,,2,1 

Výpočet výnosu portfólia je :

     

 

 n

i

ii

n

i

RiiR RwWwWERE

11

.1.1

kde

 

RE

je stredná hodnota výnosu portfólia.

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 99

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

i

R

je výnos aktíva i,

ni ,,2,1 

.

Príklad č. 5: Hodnotenie stredného výnosu portfólia aktív

Tabuľka č. 25 Výnosy portfólia podniku

Aktívum

Investícia (v Sk)

i

w

Ri

W

A

100

100/1000 = 0,1

1,15

B

650

650/1000 = 0,65

1,04

C

250

250/1000 = 0,25

0,93

 

0235,193,0.25,004,1.65,015,1.1,0.

1

 



n

i

RiiR WwWE

 

0235,007,0.25,004,0.65,015,0.1,0 RE

Diverzifikácia portfólia

Investor musí pri investovaní akceptovať určitú úroveň rizika,

pretože budúce peňažné toky jednotlivých aktív sú neisté.

Je veľa zdrojov rizika, ale za základné je možné považovať:

Úrokové riziko: v dôsledku zmien hladiny úrokových mier sa

menia výnosy aktív. Pri raste úrokových mier ceny aktív

klesajú, ceteris paribus.

Trhové riziko: v dôsledku kolísania samotného trhu sa menia

výnosy aktív. Trhovému riziku sú vystavené všetky aktíva,

hoci primárne ovplyvňuje ceny akcií.

100 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Inflačné riziko: ovplyvňuje reálny výnos jednotlivých aktív.

Vysoká inflácia môže myť za následok záporné miery

výnosu.

Podnikateľské riziko: je dôsledkom špecifických problémov

jednotlivých odvetví alebo podnikov.

Finančné riziko: je spojené s využívaním cudzieho kapitálu pri

financovaní podnikateľských aktivít.

Vo všeobecnosti rozlišujeme dva druhy rizika:

a) Systematické riziko: vyplýva z celkového vývoja ekonomiky

a jednotlivých makroekonomických veličín. Za jeho

najdôležitejšie prvky sa považuje riziko zmeny úrokových

sadzieb, trhové riziko a inflačné riziko

b) Nesystematické riziko: Za nesystematické riziko sa považuje

podnikateľské riziko alebo finančné riziko. Ide o riziko, ktoré

priamo vyplýva z hospodárenia a činnosti.

Trh neodmeňuje investora za znášanie nesystematického

rizika, pretože na rozdiel od systematického rizika, ho možno

eliminovať vhodnou alokáciou investície do portfólia aktív.

Portfólio je skladba aktív v držbe investora. Pod pojmom

diverzifikácia rozumieme alokáciu investičných prostriedkov do

variety aktív s cieľom znížiť rizikovosť spojenú s jednotlivými

cennými papiermi.

Portfólio dvoch aktív

Uvažujme nad tým, že máme portfólio dvoch aktív, pričom pre

váhy aktív v portfóliu

i

w

, pre

2,1i

platí

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 101

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

I

wi

i

,

1

21  ww

,

Ihodnota celkovej investície

i

I

časť celkovej investície alokovanej do nákupu aktíva i,

ni ,,2,1 

.

Očakávaný výnos portfólia je

       

22112211 .... REwREwRwRwERE P

,

čo je vážený súčet očakávaných výnosov individuálnych

aktív, kde váhami sú príslušné podiely počiatočného bohatstva

alokované do jednotlivých aktív.

Rozptyl portfólia dostaneme ako

    

 

    

 

      

 

           

 

 

 

 

 

     

 

221121

2

22

2

11

2

1

2

22

2

2221121

2

11

2

1

2

222111

2

22112211

2

....2..

....2.

..

....

RERREREwwREREwREREw

RERwRERRERwwRERwE

RERwRERwE

REwREwRwRwERERER PPP











Prvé dve zložky sú rozptyly individuálnych aktív a tretia

zložka vyjadruje kovarianciu

12



medzi výnosmi prvého a druhého

aktíva, t.j.:

     

 

22112112 .),cov( RERRERERR 



,

ktorá meria, ako tesne sa obidva výnosy individuálnych aktív

pohybujú voči sebe navzájom.

102 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Ak je kovariancia kladná, potom pri tendencii jedného aktíva

dosahovať nadpriemerné výnosy vykazuje rovnakú tendenciu

k nadpriemerným hodnotám aj druhé aktívum.

Pri zápornej kovariancii nadpriemerný výkon jedného aktíva

sprevádza tendencia druhého aktíva nachádzať sa pod svojím

priemerom.

Príklad č. 6:Majme výnosy dvoch aktív

Tabuľka č. 26 Pravdepodobnosť výnosov aktív

Pravdepodobnosť

Výnos

aktíva A

(%)

Výnos

aktíva B

(%)

0,2

11

-3

0,2

9

15

0,2

25

2

0,2

7

20

0,2

-2

6

 

10,0

1RE

,

 

08,0

2RE

,

 

0076,0

1

2R



,

 

00708,0

2

2R



,

0024,0

12 



.

Záporná kovariancia vyjadruje, že výnosy aktív majú

tendenciu protismerného pohybu. Ak investor investuje do obidvoch

aktív, potom prípadné straty aktíva Asú do určitej miery

kompenzované ziskom z aktíva B.

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 103

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Predpokladajme, že

5,0

21  ww

, potom pre očakávaný výnos

a riziko portfólia platí

     

09,008,0.5,010,0.5,0.. 2211  REwREwRE P

   

0024,0.5,0.5,0.200708,05,00076,0.5,0 222 

P

R



.

V dôsledku diverzifikácie došlo k zníženiu rizika.

Portfólio n aktív

Nech investor investuje podiel

i

w

, pre

ni ,,2,1 

do portfólia P,

potom výnos portfólia je

Rw .

1

2211

T

n

i

iinnP RwRwRwRwR  





,

kde R je n- rozmerný vektor výnosov aktív a w je n- rozmerný

vektor váh aktív v portfóliu.

Pre očakávaný výnos portfólia platí

   

Ew .

11

T

n

i

ii

n

i

iiP REwRwERE 













 

,

kde E je n– rozmerný vektor očakávaných výnosov jednotlivých

aktív.

Rozptyl výnosov aktív tohto portfólia je

104 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

      

  

    

wCw ....

,cov.....

...

1 1

1 11 1

2

1

2

11

2

T

ij

n

i

j

n

j

i

ji

n

i

j

n

j

ijjii

n

i

j

n

j

i

ii

n

i

n

i

ii

n

i

iiP

ww

RRwwRERRERwwE

RERwEREwRwER



































































 

  





Kde C je kovariančná matica















nnnn

n









21

22221

11211

C

Rastom počtu aktív v portfóliu sa zmenšuje rozptyl výnosov

portfólia a blíži sa k priemernej kovariancii aktív.

Tá časť rizika ktorú môžeme eliminovať diverzifikáciou sa

nazýva diverzifikovateľné, jedinečné alebo nesystematické riziko.

Zostávajúca časť rizika, ktorú nemožno odstrániť a ktorá zaťažuje

pozíciu investora sa nazýva nediverzifikovateľné, trhové, portfóliové

alebo systematické riziko.

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 105

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

PROCES INVESTIČNÉHO MANAŽMENTU

Proces investičného manažmentu môžeme zhrnúť do nasledujúcich

krokov:

1. Určenie investičných cieľov (účelov).

2. Určenie investičnej politiky.

3. Výber portfóliovej stratégie.

4. Výber konkrétnych aktív.

5. Meranie a ohodnotenie investičnej výkonnosti.

Určenie investičných cieľov:

Táto časť začína dôkladnou analýzou investičných cieľov

(účelov) jednotiek, ktorých prostriedky sú spravované. Tieto

jednotky delíme na individuálnych investorov a inštitucionálnych

investorov .

Investičné účely individuálnych investorov môžu byť

akumulovanie prostriedkov na kúpu domu, sporenie na vzdelanie

detí. Individuálny investor sa môže obrátiť na finančných poradcov

pri určovaní investičných účelov.

Inštitucionálnych investorov delíme na:

penzijné fondy,

depozičné inštitúcie (komerčné banky, ...)

poisťovacie spoločnosti,

regulované investičné spoločnosti (podielové fondy),

nadácie a fondy

finančná správa mestských zastupiteľstiev, miestnej správy

a vládnych agentúr.

106 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Ak je stanovený investičný účel, potom môžeme stanoviť

benchmarking, podľa ktorého sa ohodnocuje výkonnosť investičného

manažéra a ohodnocuje alternatívu investičnú stratégiou, ktorá slúži

na porovnanie potenciálu pre realizáciu konkrétneho investičného

cieľa.

Určenie investičnej politiky

Na dosiahnutie investičných cieľov slúži stanovenie

investičnej politiky. Určenie politiky začína rozhodnutím o alokácii

aktív. Zaujíma nás ako rozdeliť prostriedky medzi jednotlivé skupiny

aktív. Pod pojmom skupina aktív rozumieme určité kategórie

investičných produktov. Vo všeobecnosti rozlišujeme nasledujúce

tradičné skupiny aktív: akcie, dlhopisy, pokladničné poukážky

a nehnuteľnosti.

Pokladničné poukážky:

Akcie sa ďalej delia na:

akcie s veľkou trhovou kapitalizáciou (large capitalization

stocks, large cap),

akcie so strednou trhovou kapitalizáciou (middle

capitalization stocks, middle cap),

akcie s malou trhovou kapitalizáciou (small capitalization

stocks, small cap),

rastové akcie (growth stocks)

hodnotové akcie (value stocks)

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 107

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Pod pojmom kapitalizácia rozumieme trhovú kapitalizáciu

kmeňových akcií firmy. Rovná sa celkovej trhovej hodnote

všetkých kmeňových akcií firmy, ktoré sú v obehu. Predpokladajme,

že firma má v obehu 100 mil. podielov kmeňových akcií a každý

podiel má trhovú hodnotu 10$. Potom kapitalizácia firmy je 1

miliarda $ (100 mil*10). Trhová kapitalizácia sa označuje aj ako

„market cap“ alebo „cap“.

Vzhľadom na tradičné triedy aktív rozlišujeme alternatívne

investičné nástroje: najobľúbenejšie sú zaisťovacie fondy a „private

equity“.

V súvislosti so skupinami aktív vzniká ukazovateľ, ktorý

slúži na kvantifikáciu výkonnosti – rizika, výnosy a korelácie medzi

skupinami aktív s inými skupinami aktív, ktorý je označovaný ako

index, benchmark, alebo trhový index (S&P, DJ, EUROXX50,...).

Snahou investora môže byť alokácia prostriedkov do aktív v rámci

indexu, ale v iných množstvách, čím môže prekonať index, ale nie je

to jednoduchý proces.

Podobným investičným prostriedkom sú podielové fondy.

Dôležité je vedieť, že existujú podielové fondy, ktoré investujú do

určitých skupín aktív. Tieto fondy poskytujú manažérovi príležitosť

získať, bez toho, že by mal znalosti z manažmentu individuálnych

aktív.

Výber portfóliovej stratégie

Má byť v súlade s investičnými cieľmi a investičnou

politikou. Rozlišujeme aktívnu stratégiu a pasívnu stratégiu.

Aktívna portfóliová stratégia využíva dostupné informácie

a prognózovacie techniky na dosiahnutie lepšej výkonnosti než

108 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

zoširoka diverzifikované portfólio. Pri aktívnych stratégiách sú

dôležité očakávania o faktoroch, ktoré ovplyvňujú danú skupinu

aktív.

Pasívna portfóliová stratégia sa spolieha na diverzifikáciu

trhového indexu. Predpokladá, že trh odráža všetky informácie

v cene, ktorú zaplatíte za cenný papier (aktívum).

Existujú stratégie, ktoré sú kombináciou týchto dvoch

extrémov, napríklad jadro (podstata) portfólia je riadená pasívne

a zvyšok je riadený aktívne.

Stratégie štruktúrovaných produktov: portfólio je vytvorené

tak, aby sa dosiahla výkonnosť nejakého vopred určeného záväzku,

ktorý musí byť splatený.

Výber konkrétnych aktív

V tejto fáze sa investor snaží nájsť efektívne portfólio.

Efektívne portfólio poskytuje najväčší očakávaný výnos pre danú

úroveň rizika, alebo najnižšie riziko pre danú úroveň očakávaného

výnosu. Na nájdenie efektívnej hranice investor potrebuje informácie

o očakávanom výnose, riziku aktív a korelácii medzi aktívami.

Na odhad očakávaného výnosu sa môžu použiť:

rôzne modely oceňovania aktív,

historické priemerné výnosy,

investor môže modifikovať historické priemerné výnosy

vzhľadom na posúdenie budúcnosti,

investor môže využívať intuíciu.

Na odhad rizika sa používa rozptyl výnosov aktív.

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 109

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Kovariancia (alebo korelácia) výnosov meria ako sa výnosy dvoch

aktív menia navzájom.

Konštrukcia efektívneho portfólia na základe očakávaného

výnosu portfólia (ktorý závisí od očakávaného výnosu všetkých aktív

v portfóliu) a rozptylu portfólia (ktorý závisí od rozptylov všetkých

aktív v portfóliu a kovariancií medzi nimi) sa nazýva priemer –

rozptyl analýza (angl. mean – variance, disperzia). Tento prístup

umožňuje zaviesť ďalšie ohraničenia, napríklad: horné a dolné

ohraničenie podielu konkrétneho aktíva v portfóliu, alebo aktív

v nejakom odvetví. Výsledkom tejto analýzy je množina efektívnych

portfólií – ide o alternatívne portfólia, z ktorých si investor môže

vybrať také, ktoré ponúka najvyšší očakávaný výnos pre danú úroveň

rizika portfólia.

Meranie a ohodnotenie investičnej výkonnosti.

Tento krok zahŕňa meranie výkonnosti portfólia a nakoniec

ohodnotenie výkonnosti vzhľadom na nejaký benchmarking. To, že

manažér portfólia prekoná index nemusí znamenať, že uspokojil

investorove investičné ciele.

Investície a rozšírený pohľad na celú problematiku

investičnej činnosti výrobných podnikov bude predmetom ďalšej

publikácie.

110 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Literatúra:

[1] ALEXY, J.: Finančná a ekonomická analýza. 1. vyd.

Bratislava: Iris, 2005. 121s. ISBN 80-89018-90-4.

[2] BARAN, P.: Finančno-ekonomická analýza podniku

v praxi. 1.vyd. Bratislava: Iris, 2006. 132s. ISBN 80-

89238-09-2.

[3] BEDNÁROVÁ, Ľ.: Účtovníctvo I. 1. vyd. Prešov: PU

FM, 2009. 132s. ISBN 978-80-8068-946-9.

[4] FEDÁK, M. - RAGAN, E. - SKOK, P. - PAVEL, J.:

Influence of automation in die casting working with

regard to saving of workers, In: Journal of Engineering

Annals of Faculty of Engineering Hunedoara. Vol. 7, no.

1 (2009), p. 171-174. - ISSN 1584-2673, Spôsob

prístupu: http://annals.fih.upt.ro/issues.html...

[5] FETISOVÁ, E. a kol. Podnikové financie 2009, ISBN

978-80-878-367-9, vyd. JURA EDITION, s.r.o., edícia

Ekonómia.

[6] FICZOVÁ, I. – ÚRADNÍČEK, V. – SEDLÁČEK, J.:

Finančná analýza podniku I.. Banská Bystrica:

Rekvalifikačné centrum podnikových finančníkov, 2000.

169s.

[7] FLIMEL, M.: Complex ergonomic subsystem

management on workplaces from point of light climate

view, In: Przegląd Elektrotechniczny. Vol. 87, no. 1

(2011), p. 300-302. - ISSN 0033-2097,

http://pe.org.pl/last.php?lang=0&PHPSESSID=74a15474

3b6c2012d9889644baa6ba43...

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 111

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

[8] HRICOVÁ, R.: Application of simulation means in

computer aid of manufacturing systems control. In: TSO

2009 Proceedings - New Trends in Technical Systems

Operation, 9. ročník, TU Košice, KPVP Prešov, 5. -6.

novembra 2009, str. 114/117. ISBN 978-80-553-0312-3

[9] IRELAND, N. J., Law, P. J., The Economics of Labor-

Managed Enterprises, St. Martin’s Press, USA, 1982.

[10] JENČOVÁ, S. – RÁKOŠ, J.: Podnikové financie. 1. vyd.

Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2009. 199s.

ISBN 978-80-8068-944-5.

[11] KNAPČÍKOVÁ, L. - LAZÁR, I. - HUSÁR, J.: Využitie

počítačovej simulácie pri výbere optimálnej metódy

dočistenia, In: ATP Journal. Č. 8 (2011), s. 38-40. -

ISSN 1336-233X,

http://www.atpjournal.sk/buxus/docs/atp%20journal%20

8%202011%20str%2038-40.pdf...

[12] KOTULIČ, R.: Finančná analýza podniku. 1. vyd.

Bratislava: IURA Edition, 2007. 206s. ISBN 978-80-

8078-117-0.

[13] KRÁĽOVIČ, J., VLACHYNSKÝ, K.,: Finančný

manažment, druhé vydanie 2006, ISBN 8-8078-042-0

vyd. JURA EDITION, spol. s r.o. Bratislava

[14] LEŠČIŠIN, J.: Firemné financie. 1. vyd. Košice: Elfa,

2005. 202s. ISBN 80-8073-195-0.

[15] LEŠČIŠIN, J. : Financie a mena, Prešov , vyd. Media

Group, s.r.o.2007, ISBN 978-80-8073-708-5.

[16] MAŘÍK M., MAŘÍKOVÁ P. : Moderní metódy

hodnocení výkonnosti a oceňovaní podniku, vyd.

EKOPRESS 2009.

112 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

[17] MATISKOVÁ, D. : Economic Reasons for Automatic

of Component Production - 2011. In: Manufacturing

Engineering. N. 3 (2011), s. 56-58. - ISSN 1335-7972

[18] MODRÁK, V.: Functionalities and integration

possibilities of manufacturing execution systems, 2009.

In: Annals of Faculty of engineering Hunedoara - journal

of engineering. Vol. 7, no. 1 (2009), p. 51-56. - ISSN

1584-2665 , http://annals.fih.upt.ro/ANNALS-2009-

1.html

[19] MOORE, J. L. (1994) Research methods and data

analysis Hull: Institute of Education, University of Hull

UK. October; 9-11.

[20] MURA, L. : The network approach of

internationalization – study case of SME segment. In:

Scientific Papers of the University of Pardubice – Series

D, No. 19, Vol. XVI č. 1/2011, s. 155-161, ISSN 1211-

555X, http://www.upce.cz/fes/veda-vyzkum/fakultni-

casopisy/scipap/posledni-obsah.pdf

[21] Panda A., et al.,: Manufacturing strategy of the company,

In: Satori v publicznym bezpeczeństwie : Public safety -

PS´12 Poznań, Poland, 14-16 May 2012. - Poznaň :

IBEN Gorzow Wlkp., 2012 pp. 302-304. - ISBN 978-83-

935309-0-8

[22] PERŽEL, V. et al.: Comparative analysis of abrasive

waterjet (AWJ) technology with selected unconventional

manufacturing processes, In: International Journal of the

Physical Sciences. Vol. 6, no. 24 (2011), p. 5587-5593. -

ISSN 1992-1950,

http://www.academicjournals.org/IJPS/contents/2011con

t/16%20Oct.htm...

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 113

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

[23] PETŘÍK, T. : EKONOMICKÉ A FINANČNÍ ŘÍZENÍ

FIRMY, VYD. GRADA PUBLISHING, A.S. PRAHA

2005, ISBN 80-247-1046-3

[24] SEBEJ, P., HRUBINA, K., WESSELY, E. :Creation of

production planning using the mathematical model and

multi-criterion optimalisation In: Annals of DAAAM for

International, 2004 P. 413-414. - ISBN 3901509429

[25] SEDLÁČEK, J.: Finanční analýza podniku. 1. vyd. Brno:

Computer Press, 2007. 154s. ISBN 978-80-251-1830-6.

[26] SEDLÁK, M.: Podniková ekonomika. 1. vyd. Bratislava:

ELITA, 1995. 256s. ISBN 80-85323-73-7.

[27] SIVÁK, R. – MIKÓCZIOVÁ, J.: Teória a politika

kapitálovej štruktúry podnikateľských subjektov. 1. vyd.

Bratislava: Sprint, 2006. 273s. ISBN 80-89085-56-3.

[28] SYNEK, M. a kol. : Manažérska ekonomika, 2007 ISBN

978-80-247-1992-4, vyd. Grada Publishing, a.s. Praha 7.

[29] ŠLOSÁROVA, A. a kol.: Analýza účtovnej závierky. 1.

vyd. Bratislava: Iura Edition, 2006. 478s. ISBN 80-8078-

070-6.

[30] VASILKO, K., BOKUČAVA, G.: Technológia

automatizovanej strojárskej výroby.Bratislava, ALFA,

1991, 275 s., ISBN 80-05-00806-6

[31] VASILKO, K.: Analysis of the Impact of Cutting on

Machining Process, Manufacturing Engineering, issue 1,

year IX, 2010, pp 5-9

[32] World Bank, 2001. Global Economic prospects.

Washington. D.C.

114 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

[33] ZALAI, K. – KALAFUTOVÁ, Ľ. – ŠNIRCOVÁ, J.:

Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava:

Sprint vfra, 2000. 333 s. ISBN 80-88848-61-X.

[34] http://www.berg.szm.sk/downloads/skriptaFA.doc

[35] (www.kramar.sk/dtb/1mikro/Belej_%20Financna%20ana

lyza.doc).

[36] (http://www.ef.umb.sk/upload/predmet/1002/PF-

P11.pdf).

Zoznam obrázkov a grafov

Obrázok č. 1: Finančná politika podniku [autor]..............................13

Obrázok č. 2: Typy finančnej politiky podniku [autor].................... 14

Obrázok č. 3: Cash flow v produkčnom cykle podniku [autor] .......25

Obrázok č. 4: Pyramídový rozklad rentability [Zdroj: Vlastné

spracovanie]...................................................................................... 31

Graf č. 1: Ukazovatele likvidity........................................................ 57

Graf č. 2: Ukazovatele aktivity......................................................... 61

Graf č. 3: Ukazovatele zadlženosti ................................................... 64

Graf č. 4: Ukazovatele rentability..................................................... 68

Obrázok č. 5: Sústava finančných výkazov...................................... 81

Obrázok č. 6: Zobrazenie pomerov zisku firmy ............................... 83

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 115

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Obrázok č. 7: Stanovenie cieľového zisku firmy ............................. 84

Zoznam tabuliek

Tabuľka č. 1: Súvaha ........................................................................ 22

Tabuľka č. 2: Výkaz ziskov a strát ...................................................24

Tabuľka č. 3. Prehľad peňažných tokov (cash flow) za rok 20xx .... 26

Tabuľka č. 4: Výkaz cash flow......................................................... 27

Tabuľka č. 5: Ukazovatele likvidity .................................................56

Tabuľka č. 6: Ukazovatele aktivity................................................... 60

Tabuľka č. 7: Ukazovatele zadlženosti............................................. 63

Tabuľka č. 8: Ukazovatele rentability ..............................................67

Tabuľka č. 9 Varianty cieľového zisku firmy................................... 84

Tabuľka č. 10 Náklady a zisk .......................................................... 85

Tabuľka č. 11 Prémia za riziko.........................................................85

Tabuľka č. 12 Ekonomická pridaná hodnota................................... 86

Tabuľka č. 13 Zisk a ekonomická pridaná hodnota.......................... 86

Tabuľka č. 14 Stanovenie primeraného zisku ................................86

Tabuľka č. 15 Predpokladaný počet predaných kalendárov 450 ks .88

Tabuľka č. 16 Náklady a výnosy služieb.........................................89

116 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Tabuľka č. 17 Náklady a výnosy tovarov......................................... 89

Tabuľka č. 18 Predpokladané náklady............................................. 90

Tabuľka č. 19 Očakávané výnosy.................................................. 90

Tabuľka č. 20 Disponibilný čistý zisk .............................................91

Tabuľka č. 21 Výpočet hodnoty vlastného výrobku......................... 92

Tabuľka č. 22 Vybrané ukazovatele z bilancie podniku1................ 92

Tabuľka č. 23 Bežná bilancia v % podielu na tržbách ....................95

Tabuľka č. 24 Vybrané ukazovatele bilancie majetku.................... 97

Tabuľka č. 25 Výnosy portfólia podniku........................................ 99

Tabuľka č. 26 Pravdepodobnosť výnosov aktív............................. 102

Zoznam príkladov

Príklad č. 1: Podnikateľská činnosť študentskej organizácie ...........88

Príklad č. 2: Podnik mal v roku 2010 takúto bilanciu – súvahu:...... 92

Príklad č. 2a: Použijeme údaje z predchádzajúceho príkladu: ......... 95

Príklad č. 4: Podnik mal v roku 2009 takúto bilanciu(v €):............. 97

Príklad č. 5: Hodnotenie stredného výnosu portfólia aktív ..............99

Príklad č. 6:Majme výnosy dvoch aktív........................................ 102

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 117

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Abecedný register pojmov a autorov

a posteriori........................... 6

a priori ................................. 6

A. Šlosárovej................... 3, 12

Akcie ................................. 106

akosť portfólia....................... 8

Aktivačný pomer............... 50

Aktívna portfóliová stratégia

...................................... 107

alokácia prostriedkov........ 107

alternatívne portfólia......... 109

analytici............................... 19

Analýza3, 12, 15, 16, 30, 31,

54, 80

Analýza rozptylu................. 16

Average Collection Period . 37

banky................. 3, 11, 18, 105

Baran................................... 21

benchmark......................... 107

Bežná bilancia..................... 96

Bežná likvidita. 35, 55, 56, 75

Bilancia............................... 94

Bodové odhady ...................16

cash flow21, 23, 24, 25, 26,

27, 58

Cash Position Ratio ............36

Celková likvidita ...56, 57, 75

celkový dlh........................... 39

cenou peňazí.......................... 9

centrálnej banke ....................9

centrálnej banky .................... 9

Creditors Payment Period ..37

cudzej krajine ........................ 7

cudzie finančné zdroje ..........8

Current Ratio ......................35

časová náročnosť................. 18

Časové dimenzie ................ 78

118 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

čiastočná (parciálna) finančná

analýza ............................ 21

činitele..................... 10, 23, 30

Čisté peňažné toky ............ 26

čistej rentability .......... 32, 33

Čistý pracovný kapitál ..... 52

Daň................................ 24, 91

daňoví poradcovia............... 19

Debt Ratio........................... 39

Debt-Equity Ratio ............... 39

Depreciation and

Amortization ................... 44

devízová politika................... 6

diferenciácia v spotrebe ........ 7

Diskriminačná analýza........ 16

disperzia............................ 109

DIVERZIFIKÁCIA

PORTFÓLIA................. 99

diverzifikácie .................... 103

dividendová ....................... 13

Dividendový výnos ............49

Dlh na vlastné imanie41, 63,

65

Dlhodobý finančný plán.... 77

dlhová ................................. 13

dlhový pomer.......................39

Doba inkasa .................60, 61

Doba splácania. 37, 38, 60, 62

dobrý rating......................... 87

DU-PONT analýzu.............. 31

E. Kislingerovej ........4, 12, 18

Earnings after Taxes ........... 43

Earnings before Intererst

Taxes ...............................44

Earnings before Interest...... 44

Earnings before Interest and

Taxes ...............................44

Earnings before Taxes ........44

EAT ..............................43, 45

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 119

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

EBIT44, 66, 67, 69, 76, 82,

83, 84, 86, 87

EBITDA............................. 44

EBT .................. 44, 67, 69, 76

Economic Value Added....... 44

Efektívne portfólio ............ 108

ekonomická analýza........... 10

ekonomických vzťahoch....... 7

Elementárne metódy......... 15

Equity Ratio ........................ 39

EVA............ 44, 82, 83, 86, 87

exaktnosti...................... 11, 16

expropriation risk.................. 7

externá analýza ................. 20

Ficzová................................ 17

finančná analýza4, 11, 12, 17,

20, 21

finančná analýza ............... 20

finančná analýza ............... 21

finančná páka ..............33, 40

Finančná politika podniku.. 12,

13

finančná správa .................105

Finančné náklady ................24

Finančné plánovanie ... 77, 79

Finančné riziko ................100

Finančné výnosy .................24

finančné zdroje.................... 21

finančného hospodárenia4, 12,

18

finančného zdravia............ 80

finančnej analýzy4, 10, 11, 15,

16, 17, 18, 19, 20, 21, 27,

72, 75

Finančno-ekonomická analýza

.....................................3, 10

finančný majetok.....22, 34, 92

Finančný manažment ......4, 26

Finančný plán................ 77, 79

120 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

finančných nástrojov ........ 13

fiškálna politika .................... 6

fondy......................... 105, 107

Fondy zo zisku.................... 22

formulovanie cieľa............ 13

growth stocks.................... 106

historické priemerné výnosy

...................................... 108

hlavnej činnosti..................... 9

hmotný majetok .................. 22

hodnota relatívneho bohatstva

........................................ 98

hodnotové akcie................ 106

hodnoty kapitálu ................... 9

Hotovostná likvidita.......... 36

hotovostný tok .................... 23

I. Kraftovej...................... 4, 12

identifikovať ................... 3, 12

identifikuje .......................... 10

impulzom rastu ..................... 8

index.......................... 107, 109

individuálnych investorov .105

infláciou ................................9

Inflačné riziko ..................100

inflačným tlakom ..................7

informačná......................... 17

inkasa.................................. 62

inštitucionálnych investorov

.......................................105

interná analýza .................. 20

Inventory Turnover Ratio....36

investičná činnosť .................5

Investičné účely................. 105

Investičný............................ 80

investičný účel................... 106

investičných potrieb ............ 80

investor98, 102, 103, 105,

108, 109

investori... 3, 11, 19, 20, 48, 49

investovanie ......................8, 9

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 121

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Kalafutová..................... 29, 30

Kalkulácie.......................... 89

kapitalizovať ......................... 9

Kapitálové fondy ................ 22

Király ............................ 37, 52

kontrolná ..................... 17, 79

korelácia............................ 109

Korelačné koeficienty......... 16

Kotulič .......................... 37, 52

Kovariancia....................... 109

kovariancia kladná............ 102

kovariancii aktív. .............. 104

kovariančná matica ........... 104

Krátkodobý finančný plán78

Krytie dividendy ............... 50

Kurzové rozdiely............... 26

kurzových zmien ................. 7

kvantifikačná..................... 17

kvantifikuje.................... 10, 59

Kvóta vlastného imania ... 56,

58

legislatívne normy...............21

legislatívne opatrenia ............7

leverage ratios .....................39

likvidita ...9, 29, 34, 35, 56, 57

Likvidita ....................... 15, 34

likvidná............................... 13

Likvidnosť ......................... 34

Majetok .........................21, 34

Majetok podniku ................. 21

Makroekonomické hľadisko .6

makroekonomických

predpokladov..................... 6

manažéri........................ 11, 18

Market – to – Book Ratio . 49

mean.................................. 109

medián................................. 30

122 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Meranie a ohodnotenie

investičnej výkonnosti . 105,

109

Miera samostatnosti40, 63,

64, 75

miery zisku............................ 9

miestnej správy ................. 105

Mikolaj J ............................... 6

mikroekonomickú úroveň... 6

Mimoriadne náklady........... 24

Mimoriadne výnosy............ 24

Multiplikátor imania40, 63,

65

Multiplikátor imania

akcionárov........... 40, 63, 65

Mzdová rentabilita............ 45

nadácie .............................. 105

nadnárodná ekonomika......... 6

Náklady................... 24, 88, 89

národná ekonomika............... 7

Nefinančný pracovný kapitál

.........................................52

Nelikvidné........................... 35

Neobežný majetok22, 59, 62,

75, 92, 94, 96, 97

neoddeliteľnú jednotu............ 6

Nepeňažné operácie ......26, 27

nepriamych nástrojov ..........6

Nesprávne rozhodnutie .........8

Nesystematické riziko........ 100

Net Operating Profit after

Taxes ...............................44

Net Working Capital ........... 52

Noncash Working Capital... 52

NOPAD ..............................44

NOPAT ...............................83

numerických chýb............... 18

Obežný majetok22, 92, 94,

96, 97

Obchodná marža .................24

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 123

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

obchodní partneri................ 19

obchodný tovar ..................... 9

Obrat aktív ........................ 36

obrat neobežného majetku39

Obrat zásob ..... 36, 38, 60, 63

obstaranie............................ 24

odborári............................... 19

odhadoch....................... 11, 16

odpisová.............................. 14

odpisový plán...................... 80

opačný efekt.......................... 8

P/E....................................... 48

Pasívna portfóliová stratégia

...................................... 108

peňažnom trhu ...................... 9

peňažný tok......................... 23

peňažných rezerv .................. 9

penzijné fondy .................. 105

periodické plánovania ...... 78

Plán nákladov...................... 80

Plán tržieb ...........................80

Platobná neschopnosť. 56, 58

Platobná schopnosť........... 15

podielové fondy................. 107

Podnikateľské riziko ....5, 100

podnikateľského rizika.......... 5

podnikateľskej činnosti3, 4, 6,

10, 14, 43, 44

Podniková ekonomika...........6

podnikové aktíva................... 9

podnikové činnosti .......... 4, 12

podnikovú, výkonnú

ekonomiku......................... 6

Pohotová likvidita35, 55, 56,

75

poisťovacie spoločnosti..... 105

Pokladničné poukážky.......106

portfólia98, 100, 101, 103,

104, 108, 109

Portfólio aktív .....................98

124 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Portfólio dvoch aktív ...... 100

Portfólio n aktív .............. 103

postoj podniku..................... 5

používatelia......................... 19

povinným viazaním .............. 9

poznávacia ......................... 17

Pracovný kapitál ............... 52

priame investície................... 6

Price/Earning Ratio............. 48

Pridaná hodnota ............ 24, 92

pridanej hodnoty44, 67, 71,

72, 76, 84

priemer........................ 30, 109

príjmy.................................. 26

primeraného zisku ............ 82

primeranej výnosnosti........... 9

private equity .................... 107

PRO FORMA92, 93, 94, 95,

96, 98

Proces investičného

manažmentu .................. 105

prognózovacie techniky ....107

prognózy.............................. 21

prolonguje ...........................10

pyramídový rozklad ............32

Quick AsseT Ratio............... 35

Racionálne riskovanie ........... 4

Rajčániová..................... 37, 52

rastové akcie...................... 106

rating..................................... 9

re- koeficient..................... 83

Regresná analýza................. 16

regulované investičné

spoločnosti (podielové

fondy)............................ 105

reinvestovaný zisk...............43

rekapituluje .........................10

relatívne bohatstvo .............. 98

relevantných trhoch............... 8

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 125

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

rentabilita 3, 29, 43, 68, 70, 76

Rentabilita15, 42, 43, 44, 45,

66, 67, 68, 69, 70, 71, 76

Rentabilita celkového kapitálu

................ 42, 66, 67, 68, 69

Rentabilita tržieb43, 45, 67,

70, 76

Rentabilita vlastného kapitálu

................ 42, 45, 67, 69, 76

rentability31, 32, 33, 43, 55,

69, 71, 74, 76

rentability tržieb ............... 32

reprodukčného procesu17, 23,

52

Retained Earnings .............. 43

Return on Asset................... 42

return on assets ................... 43

Return on Capital Employd 43

Return on Equity........... 42, 45

Return on Investment .......... 42

Return on Sales................... 43

riadiacimi činnosťami ...........8

riziká likvidity........................ 9

riziká práce ...........................8

riziká výnosnosti.................... 9

riziká z finančných derivátov

.........................................10

riziká z inflácie.................... 10

Riziko........................ 4, 6, 7, 9

rizikových faktoroch....... 5, 6

ROA ...... 31, 32, 33, 42, 43, 71

ROE....... 31, 33, 42, 45, 50, 69

ROI........42, 66, 67, 68, 69, 76

ROS ..............................43, 70

rozbor .............................. 3, 12

Rozdielové ukazovatele

likvidity ........................... 51

rozhodnutie............................ 8

rozhodovacie riziká............. 8

rozptyl ...............104, 108, 109

rozvojová............................17

126 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

rýchlosti obratu........... 32, 33

Sedláček........................ 17, 18

skupina aktí................. 98, 106

slabé stránky ................. 11, 16

sociálnymi tradíciami............ 7

solventnosť ............ 15, 34, 73

splatnosti pohľadávok36, 37,

74

splatnosti záväzkov ..... 36, 37

Spoločensko-kultúrne riziká

.......................................... 7

spracovania informácií.. 17, 18

správa miestna .................. 105

Stabilita.............................. 15

stabilnej finančnej situácie.. 11

stav informácií..................... 5

Stav peňažných prostriedkov

.................................. 26, 27

stimulujúca ........................ 17

Stratégie štruktúrovaných

produktov ......................108

straty............................. 5, 102

stredného výnosu portfólia.98,

99

stupeň samofinancovania .40

súčasť podnikového riadenia

.........................................11

súčet trhových cien............49

systematická analýza......... 13

systematické riziko............ 104

Systematické riziko............ 100

škody ...............................8, 10

Šnircová ........................29, 30

štát a jeho orgány ................19

Štatistické testy ...................16

štatistiky ........................ 20, 21

štátny rozpočet ......................6

štruktúra majetku................. 34

Times Interest Earned Ratio40

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 127

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Total Assets Turnover Ratio 36

trhové riziká ........................ 8

Trhové riziko ...................... 99

trhové, portfóliové ............ 104

trhovej hodnoty....... 14, 34, 48

trhový index ...................... 107

Tržby................................... 24

Typy finančnej politiky....... 14

účtovná......................... 14, 49

udržateľná miera rastu .... 50

Ukazovatele aktivity36, 59,

60, 61, 73

ukazovatele doby obratu .. 37

ukazovatele likvidity... 33, 35

Ukazovatele likvidity34, 55,

56, 57, 73

Ukazovatele rentability31, 42,

66, 67, 68, 74

Ukazovatele trhovej hodnoty

podniku ........................... 48

Ukazovatele zadlženosti..... 39,

63, 64, 74

umiestnenie výrobkov............ 8

úplná (komplexná) finančná

analýza ............................21

Úradníček ............................ 17

Určenie investičnej politiky

...............................105, 106

Určenie investičných cieľov

(účelov) .........................105

úroková miera .............33, 43

Úrokové krytie40, 41, 63, 65,

66

Úrokové riziko ....................99

Úrokové zaťaženie 42, 63, 66

úverová............................... 14

Úverová zadlženosť41, 63,

65

úverové riziká........................ 8

úverových inštitúciách ..........9

úzkych miest .......................18

128 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

užitočnosť ............................ 5

užitočnosť rizika ................. 5

value stocks....................... 106

variance ............................ 109

vedúcich pracovníkov........... 8

veritelia ................... 11, 18, 19

vlastného kapitálu9, 31, 33,

39, 40, 64, 65, 74, 75

vlastný kapitál33, 39, 40, 41,

42, 43, 45, 87

voľných peňažných

prostriedkov ...................... 9

Výber kokrétnych aktív .... 105

Výber portfóliovej stratégie

.............................. 105, 107

výdavky............................... 26

výnosnosť ..... 9, 29, 43, 45, 69

výnosnosti29, 42, 44, 49, 72,

77

výnosu portfólia.......... 98, 109

Výnosy z hospodárskej

činnosti............................ 24

Výplatný pomer.................50

Výroba................................. 24

Výrobná spotreba ................ 24

Výrobné riziká.....................8

výrobného kapitálu................ 8

Výsledok hospodárenia22, 24,

26

výsledovka ..........................23

Vyššie metódy .................... 16

Working Capital.................. 52

zadlženosť ......... 29, 39, 40, 63

zaisťovacie fondy.............. 107

zákazníci.............................. 19

Základné imanie 22, 69, 76, 94

Zalai ..................10, 11, 29, 30

zamestnanci................... 11, 19

Záporná kovariancia.......... 102

zápornej kovariancii.......... 102

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 129

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Zásoby........................... 22, 63

Zdroje informácií................ 21

získaní platby........................ 9

zisku3, 5, 9, 32, 33, 42, 43,

44, 45, 48, 50, 65, 66, 68,

70, 71, 76, 81, 82, 86, 87,

88, 93, 94, 98

Zlaté bilančné pravidlo........ 51

zmluvnej lehote..................... 9

živelné pohromy.................. 10

130 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

Obsah

PREDSLOV........................................................................................ 3

1 Podstata finančnej analýzy ......................................................... 4

1.1 Delenie podnikateľských rizík............................................ 6

1.2 Makroekonomické hľadisko............................................... 6

1.3 Mikroekonomické hľadisko................................................ 8

2 Ciele finančnej analýzy, finančná analýza teoreticky...............10

2.1 Základná charakteristika...................................................12

2.2 Finančná politika podniku ................................................ 12

2.3 Metódy finančnej analýzy.................................................15

2.4 Význam finančnej analýzy ...............................................16

2.5 Predpoklady uskutočnenia finančnej analýzy................... 17

2.6 Využitie výsledkov finančnej analýzy.............................. 18

2.7 Členenie finančnej analýzy............................................... 20

2.8 Zdroje informácií pre finančnú analýzu ...........................21

A Súvaha................................................................................... 21

B Výkaz ziskov a strát .............................................................. 23

C Prehľad finančných tokov (cash flow).................................. 23

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 131

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

3 Postup finančnej analýzy .......................................................... 27

3.1 Výber a výpočet ukazovateľov......................................... 29

3.2 Porovnanie podniku s odvetvovými ukazovateľmi .......... 29

3.3 Analýza vývoja v čase ...................................................... 30

3.4 Porovnávanie s plánom..................................................... 31

3.5 Analýza vzťahov medzi jednotlivými ukazovateľmi .......31

4 Pomerové finančné ukazovatele ...............................................33

4.1 Ukazovatele likvidity (liquidity rations)........................... 34

4.2 Ukazovatele aktivity (activity ratios)................................36

4.3 Ukazovatele zadlženosti (leverage ratios) ........................ 39

4.4 Ukazovatele rentability (výnosnosti)................................42

4.5 Ukazovatele trhovej hodnoty podniku.............................. 48

4.6 Rozdielové ukazovatele likvidity, zlaté bilančné pravidlo51

4.7 Altmanova analýza ........................................................... 52

4.8 Index IN............................................................................ 53

5 Analýza pomerových ukazovateľov na konkrétnom prípade ... 54

5.1 Ukazovatele likvidity..........................................................55

5.2 Ukazovatele aktivity..................................................... 59

5.3 Ukazovatele zadlženosti ...............................................63

5.4 Ukazovatele rentability....................................................... 66

132 strana F i n a n č n á a n a l ý z a v p r a x i

.

W o r t h i n g t o n E u r o p a , L L C

6 Celkové zhodnotenie ................................................................ 72

7 Zhodnotenie riešenej úlohy....................................................... 75

FINANČNÝ PLÁN .......................................................................... 77

8 Finančné plánovanie PODNIKU .............................................. 77

Odporúčaný postup zostavovania finančného plánu ................80

Prečo plánované výkazy medzi sebou musia "sedieť"?............ 81

9 Meranie stredného výnosu portfólia aktív ................................ 98

Literatúra: ...................................................................................110

Zoznam obrázkov a grafov ......................................................... 114

Zoznam tabuliek .........................................................................115

Zoznam príkladov....................................................................... 116

Abecedný register pojmov a autorov.......................................... 117

Obsah .............................................................................................. 130

T e ó r i a – p r a x – p r í k l a d y strana 133

S o u r c e o f g o o d i d e a s .

Názov : FINANČNÁ ANALÝZA V PRAXI

Teória – prax – príklady, vybrané časti

Recenzenti : Ing. et Bc. Ladislav Mura, PhD.

prof. Ing. Vladimir Blagodarny, DrSc.

Dr.h.c. prof. Ing. Karol Vasilko, DrSc.

Vydal : Tribun EU s.r.o., Cejl 892/32, Brno 602 00

Zodpovedný reaktor : Darina Matisková

Technický redaktor : Peter Šebej

Grafické úprava : Darina Matisková, Peter Šebej

Určené : odborníkom, špecialistom a pre študentov

Vydanie : prvé

Náklad : 110

Tlač : vlastná

Formát : A5

AH/VH : 3,2

Druh tlače : štandardná

Obálka : Darina Matisková, Peter Šebej

Vydavateľ : Tribun EU s.r.o., Cejl 892/32, Brno 602 00

Rukopis neprešiel jazykovou ani grafickou úpravou vydavateľa.

Za odbornú, grafickú a jazykovú stránku zodpovedajú autori.

ISBN 978–80–971152–1–0

EAN 9788097115210

Finančná analýza v praxi

Abstract

Recommended publications

Modelling Conflict Management in Design: an explicit approach

Analyze punch-through and reach-through breakdown voltage in N+PN+ and N+P+NN+ sandwich structures

Urban forests - analyzing the influence on psychological well-being

Superconvergence of a Finite Element Approximation to the Solution of a Sobolev Equation in a Single...