Dobrovoľníctvo ako nástroj sociálnej inklúzie a formovania občianskej spoločnosti

Abstract

Príspevok mapuje vývoj dobrovoľníctva na Slovensku, pričom sa zameriava na dva z jeho aspektov, a to na dobrovoľníctvo ako nástroj sociálnej inklúzie a ako nástroj formovania občianskej spoločnosti. Príspevok tiež rieši problematiku uznania dobrovoľníctva spoločnosťou a vládou. Cieľom príspevku je upozorniť na úzky súvis menovaných dvoch nástrojov a analyzovať aktuálny stav uznávania dobrovoľníctva na Slovensku.

Full text

1
DOBROVOĽNÍCTVO AKO NÁSTROJ SOCIÁLNEJ
INKLÚZIE A FORMOVANIA OBČIANSKEJ SPOLOČNOSTI
VOLUNTEERING AS A TOOL FOR SOCIAL INCLUSION AND
BUILDING OF CIVIL SOCIETY
SVIDROŇOVÁ Mária - HRONEC Štefan
Abstract (AJ)
The paper maps the development of volunteering in Slovakia, focusing on two of its aspects:
volunteering as a tool for social inclusion and as a tool for building the civil society.
Contribution also deals with the issue of recognition of volunteering by society and
government. The aim of this paper is to highlight the close link between two named tools and
to analyse the current state of recognition of volunteering in Slovakia.
Abstrakt (SJ)
Príspevok mapuje vývoj dobrovoľníctva na Slovensku, pričom sa zameriava na dva z jeho
aspektov, a to na dobrovoľníctvo ako nástroj sociálnej inklúzie a ako nástroj formovania
občianskej spoločnosti. Príspevok tiež rieši problematiku uznania dobrovoľníctva
spoločnosťou a vládou. Cieľom príspevku je upozorniť na úzky súvis menovaných dvoch
nástrojov a analyzovať aktuálny stav uznávania dobrovoľníctva na Slovensku.
1 DOBROVOĽNÍCTVO A JEHO PRÍNOSY
Termín dobrovoľníctvo nie je v súčasnosti jasne definovaný pojem. Rôzni zahraniční aj
domáci autori (Wilson, 2000, Mydlíková, 2002; McKee, 2003; Tošner, 2006; Brozmanová
Gregorová, 2011; a iní) v odbornej literatúre uvádzajú rôzne definície dobrovoľníctva, pričom
neexistuje zhoda v jednej definícii. Cieľom príspevku nie je nájsť jednotnú definíciu
dobrovoľníctva, ale pre jeho účely zhrňujeme to, čo je vo všetkých definíciách spoločné,
a síce, že dobrovoľníctvo je neplatená aktivita, ktorú dobrovoľník vykonáva slobodne vo
svojom voľnom čase v prospech iných mimo svojej rodiny a blízkych a mimo svojich
pracovných povinností.
Dôvody, pre ktoré sa jednotlivec rozhodne bezodplatne venovať svoj voľný čas možno
objasniť pomocou článku autora McKeeho (2003) a pomocou Všeobecnej deklarácie
o dobrovoľníctve, ktorá bola prijatá Medzinárodnou asociáciou pre dobrovoľnícke úsilie na
11. svetovej konferencii v Paríži v roku 1990. Charakteristiky dobrovoľníctva môžeme
zároveň chápať ako dôvody zapojenia sa do dobrovoľníckej činnosti. Dobrovoľníctvo:

zvyšuje ľudský potenciál – dobrovoľníckymi činnosťami možno získať nové poznatky,
vedomosti a skúsenosti, prípadne prehĺbiť a zlepšiť už poznané;

zvyšuje kvalitu každodenného života – ponúka možnosti pre sebarealizáciu, dobrovoľník
môže vykonávať to, čo ho napĺňa, to, v čom je talentovaný;

posilňuje ľudskú solidaritu a zlepšuje medziľudské vzťahy – zapájaním sa do
dobrovoľníckych činností možno budovať vzťahy, získavať nové kontakty;

2

je založené na osobnej motivácii a slobodnom rozhodnutí – na rozdiel od zamestnania,
dobrovoľník si slobodne vyberá aktivitu, do ktorej sa zapojí, je spokojný so svojím
zadelením. Tento aspekt sa spája aj s vyššou kvalitou práce.
Navyše, dobrovoľníctvo v určitých oblastiach prináša so sebou určitý status, prestíž
v spoločnosti (napr. dobrovoľný hasič či horský záchranár, ktorí riskujú svoje životy a pod.).
Každopádne však dobrovoľníctvo ponúka uspokojenie troch vnútorných motivačných
faktorov: osobný rozvoj, rast sebauznania a sebavedomia a pocit uspokojenia z vykonávanej
činnosti.
Z uvedeného sú zrejmé prínosy pre jednotlivca, ktorý sa rozhodne dobrovoľnícku činnosť
vykonávať. Dobrovoľníctvo však má prínosy aj pre spoločnosť ako celok, pričom tieto
prínosy sú ako ekonomické (hospodárske), tak aj sociálne a politické. Tieto prínosy môžeme
opäť vyvodiť zo spomínanej deklarácie o dobrovoľníctve a zo záverečnej správy
Dobrovoľníctvo v Európskej únii (2010). Dobrovoľníctvo:

má formu skupinovej aktivity, vykonávanej väčšinou v rámci určitej organizácie,

je spôsob podpory aktívnej občianskej participácie a záujmu o rozvoj komunity,

poskytuje odpovede na dôležité výzvy našej súčasnosti a snaží sa prispievať k vytváraniu
lepšieho a pokojnejšieho sveta,

prispieva k životaschopnosti ekonomického života a aj k tvorbe pracovných miest a
nových profesií,

pomáha pri vymedzení sociálnych politík, ktorým sa prispieva k sociálnemu pokroku –
dobrovoľníctvo je nástroj na podporu sociálnej kohézie, sociálnej inklúzie a integrácie (napr. k
získavaniu skúseností potrebných pre integráciu na trh práce),

posilňuje demokraciu a rozvoj občianstva.
Z uvedených prínosov sa zameriame na dva, ktoré sme vymedzili ako kľúčové v rámci nášho
príspevku. Chceme poukázať na prepojenie medzi aspektom budovania aktívneho občianstva
(formovania občianskej spoločnosti) a sociálnou inklúziu.
Dobrovoľníctvo možno vnímať ako nástroj priamej formy aktivizácie ľudí v rámci
komunitného rozvoja a teda podpory občianskej spoločnosti a demokracie (Štúdia
o dobrovoľníctve v Európskej únii, 2010). Hneď prvý uvedený prínos dobrovoľníctva ako
skupinovej aktivity vykonávanej v rámci určitej organizácie naznačuje, že dobrovoľníctvo
spája jednotlivcov, ktorí majú podobné zmýšľanie či vyznávajú určité hodnoty.
Dobrovoľníctvo je fenoménom neziskového sektora, konkrétne mimovládnych organizácií
(MVO). Ide o prirodzené prepojenie: myšlienky a hodnoty, ktoré MVO šíria a oblasti,
v ktorých MVO pôsobia, sú „lákadlom“ pre dobrovoľníkov, ktorí tieto myšlienky a hodnoty
zdieľajú a chcú sa v týchto oblastiach angažovať (napr. práca s mládežou, so starými, so
zdravotne postihnutými, s väzňami, s dlhodobo nezamestnanými, s utečencami, so sociálne
slabšími, s menšinami a pod.). Dobrovoľníci prostredníctvom mimovládnych organizácií
participujú na živote spoločnosti, pričom dobrovoľníci vnímajú túto činnosť ako priestor na
sebarealizáciu a efektívne využívanie voľného času.
Formovanie občianskej spoločnosti tak prebieha aktívnym zapájaním sa dobrovoľníkov do
jednotlivých činností. Prácou s menovanými skupinami sa dobrovoľníci stávajú citlivejší
k celospoločenským problémom. Všeobecne sa tvrdí, že dobrovoľníctvo posilňuje empatiu,
ale v podmienkach SR doteraz nebol zrealizovaný výskum, ktorý by to potvrdil. Rovnako
nebol vykonaný ani výskum dobrovoľníctva a jeho vplyvu na úroveň rasizmu, xenofóbie či
iných negatívnych prejavov správania, ktoré odsudzujú isté skupiny obyvateľstva
a v niektorých prípadoch končia verejnými nenávistnými prejavmi. Môžeme teda podobne
ako pri empatii len predpokladať, že dobrovoľníci prácou v menovaných oblastiach s danými
skupinami obyvateľstva odbúravajú svoje predsudky a z dlhodobého hľadiska menia svoje

3
správanie, čím ovplyvňujú svoje okolie a jeho stereotypy. Dobrovoľníctvo by tak mohlo
napomáhať tlmiť negatívne prejavy správania sa. Uvedený návrh výskumu je jedným
z námetov, ktorí by autori v budúcnosti chceli zrealizovať pri ďalšom štúdiu mimovládnych
organizácií a dobrovoľníctva.
Dobrovoľníctvo podporuje aktívne občianstvo aj cez uplatňovanie mechanizmu „Európskych
rokov“, ktoré slúžia na zdieľanie sociálnych priorít v európskom priestore. Za posledné tri
roky boli za oblasti vyhlásené: boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (Európsky rok
2010), dobrovoľnícke činnosti podporujúce aktívne občianstvo (Európsky rok 2011), aktívne
starnutie a solidarita medzi generáciami (Európsky rok 2012) a na rok 2013 je vyhlásený
Európsky rok občianstva, ktorého misiou by malo byť zvýšenie povedomia obyvateľov
Európy o ich európskych právach a zodpovedajúcich politikách a zvyšovanie výhod z
uplatňovania týchto práv za účelom podpory kohézie v európskom priestore a vzájomného
porozumenia
1
.
Oblasti nie sú nezávislé iniciatívy, ale vedome na seba nadväzujú a snažia sa o synergický
efekt (Repková, 2012). Ako autorka ďalej uvádza dobrovoľníctvo možno vymedziť ako
spojovací článok kľúčových priorít boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, podpory
aktívneho občianstva a presadzovania filozofie aktívneho starnutia v kontexte
medzigeneračnej solidarity. Oporné body, na ktorých sú jednotlivé Európske roky postavené a
ktoré sú prepojené na dobrovoľníctvo, sú nasledovné:

dôstojný život a aktívne zapájanie sa do života spoločnosti sú uznaným právom každého
človeka,

niektoré skupiny osôb, vrátane starších ľudí, výraznejšie ako iné čelia nebezpečenstvu
chudoby a sociálneho vylúčenia a potláčania tohto práva,

problémy chudoby a sociálneho vylúčenia majú mnohorozmerné podoby a súvisia s
množstvom faktorov, okrem iného, aj s prístupom k možnostiam aktívneho občianstva,

dobrovoľníctvo je jedným z kľúčových rozmerov aktívneho občianstva a demokracie; jeho
hospodárskym aspektom je tvorba pracovných miest, sociálnym aspektom je podpora
sociálneho pokroku a politickým – posilňovanie demokracie, občianstva a občianskej
angažovanosti,

podpora vytvárania kultúry aktívneho starnutia ako celoživotného procesu je hlavnou
odpoveďou na otázky starnutia obyvateľstva a jeho vplyvu na európske sociálne modely,

aktívne starnutie znamená, okrem iného, poskytovanie možností pre zapájanie sa do
spoločenského života, a to aj prostredníctvom dobrovoľníctva.
Dobrovoľníctvo nie je len ako „spojovník“ medzi témami Európskych rokov, ale považuje sa
za jeden z kľúčových bodov sociálnej inklúzie, participácie v komunite a na trhu práce
(FUTURAGE, 2011).
V rokoch 2009-2011 bolo Slovensko zapojené do Európskeho projektu INTERLINKS
financovaného v rámci 7. Rámcového programu. Projekt staval na aktívnej pozícii
jednotlivých aktérov dlhodobej starostlivosti, vrátane starších, ktorých nevnímal len ako
pasívnych užívateľov starostlivosti iných osôb ale aj ako jej aktívny článok, napr. formou
dobrovoľníctva starších ľudí.
Brozmanová Gregorová (2005) uvádza, že dobrovoľníctvo pôsobí ako faktor sociálnej
inklúzie a participácie. Pomáha integrovať do spoločnosti ľudí, ktorí sú z nej vylučovaní alebo
marginalizovaní. Zapájanie starších ľudí či ľudí s postihnutím do dobrovoľníctva narúša
negatívne stereotypy a predstavy o ľuďoch s postihnutím ako pasívnych príjemcoch
starostlivosti. Za marginálne skupiny možno tiež považovať nezamestnaných, ktorí
1
Podľa http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/reding/multimedia/news/2011/08/20110811_en.htm

4
prostredníctvom dobrovoľníckych činností majú príležitosť byť aktívni na trhu práce,
udržiavať si pracovné návyky a získavať nové pracovné skúsenosti, ktoré môžu využiť pri
hľadaní zamestnania. Podobne sú na tom ženy či muži na rodičovskej dovolenke, ktorí tým,
že sa zapoja aj keď len pár hodinami do dobrovoľníckej činnosti, môžu získať nové zručnosti,
resp. neotupia sa ich pracovné návyky.
Dva prínosy dobrovoľníctva, formovanie občianskej spoločnosti a podpora sociálnej inklúzie,
teda spolu úzko súvisia a navzájom sa ovplyvňujú. Dobrovoľník sa stretáva s novými ľuďmi -
spoznáva nový životný štýl, aktívne sa zapája do diania vo svojom okolí a prispieva
k formovaniu občianskej spoločnosti. Na druhej strane, dobrovoľníkom môže byť aj ten,
komu je dobrovoľnícka pomoc prioritne určená, napr. dlhodobo nezamestnaný, starší človek,
mladý človek, príslušník menšiny, atď., čím tento nielen nadobúda zručnosti, ktoré mu môžu
pomôcť zaradiť sa do bežného života, ale vďaka dobrovoľníctvu je aj aktívnou súčasťou
komunity. Keďže do dobrovoľníctva sa môže zapojiť takmer každý dospelý občan (resp.
ktokoľvek nad 15 rokov, so súhlasom zákonného zástupcu a pod dozorom plnoletej osoby,
ako upravuje aktuálna slovenská legislatíva), dobrovoľníctvo tak napomáha k významnej
sociálnej inklúzii, nakoľko sa poskytovateľ i prijímateľ stávajú súčasťou komunity a
nadobúdajú pocit, že sú potrební a akceptovaní. Príkladom môžu byť spomínané Európske
roky, kde môžeme vidieť, že oporné body sú prepojené dobrovoľníctvom a orientujú sa práve
na budovanie aktívneho občianstva a inklúziu.
Dobrovoľníctvo vystupuje ako nástroj formovania občianskej spoločnosti ako aj
nástroj podpory sociálnej inklúzie. Prepojenosť týchto dvoch nástrojov a ich vzájomné
ovplyvňovanie sa by mohlo byť predmetom ďalšieho výskumu, uvedené spojitosti sú
naznačené len v teoretickej rovine a vyplývajú zo základných charakteristík dobrovoľníctva.
2 DOBROVOĽNÍCTVO NA SLOVENSKU
Dobrovoľnícke aktivity majú na území Slovenska hlboké, hoci komunistickým systémom
narušené tradície. Ich formy, funkcie a vzťah k štátu sa v priebehu storočí menili (Nemcová,
2003). Počiatky dobrovoľníctva na Slovensku sú spojené so šírením kresťanstva, ktoré hlása
pomoc blížnym a tak sa aktivity, ktoré z dnešného pohľadu môžeme označiť ako
dobrovoľnícke, zameriavali na pomoc tým, ktorí to najviac potrebovali (chudobní, chorí, starí,
siroty a pod.). Ako uvádzajú Dobríková a Radková (2005) náboženstvo nebolo jedinou
motiváciou a hybnou silou dobrovoľníkov, práve veriaci rôznych vyznaní boli a dodnes sú
aktívni v najrôznejších charitatívnych a misijných organizáciách.
Dobrovoľníctvo sa rozvíjalo v období rozvoja industrializácie hlavne ako odpoveď na rastúci
počet ľudí žijúcich v nedôstojných podmienkach. Činnosť dobrovoľníckych organizácii sa v
tomto období zameriavala najmä na pozdvihnutie národného povedomia a sebavedomia.
Mnohé spolky - vzdelávacie, kultúrne, turistické, zamerané na propagáciu českého a
slovenského povedomia v priebehu minulého storočia, boli založené na dobrovoľnej práci.
Byť súčasťou týchto aktivít bolo považované za česť, inokedy za vlasteneckú povinnosť
(Pohled do historie dobrovolnictví v ČR, 2008).
V období prvej Československej republiky za vlády T. G. Masaryka až do druhej svetovej
vojny dobrovoľnícke činnosti mali národnostný charakter. Ani po skončení vojny a nástupe
socialistickej moci nevznikli podmienky, ktoré by pomohli rozvoju dobrovoľníctva v jeho
pravom zmysle. Myšlienka dobrovoľníctva bola deformovaná do podoby, kedy
dobrovoľníctvo je vnímané ako niečo vnucované. Príčinou bola skutočnosť, že totalitný režim
postavil spoločenské aktivity na dobrovoľnom, ale pritom aj povinnom princípe
socialistického kolektivizmu (www.iuventa.sk).

5
Po roku 1989 dobrovoľníci zakladali a obnovovali radu mimovládnych neziskových
organizácií. Mnohé neoficiálne zoskupenia sa stali oficiálnymi a začali verejne účinkovať a
získavať dobrovoľníkov. Možno pozorovať rozvoj nezávislých združení v oblasti ekológie,
ľudských práv, humanitárnej činnosti, športu, sociálnej oblasti atď. (Nemcová, 2003).
V súčasnosti demokratická spoločnosť registruje ľudí, ktorí sú ochotní pomáhať,
spolupracovať a aktívne pôsobiť v rôznych oblastiach spoločenského života bez nároku na
akúkoľvek odmenu. Hlavne vďaka týmto ľudom sa mení kultúrny a sociálno - politický postoj
verejnosti voči dobrovoľníctvu.
Prehľad legislatívy SR platnej do roku 2008 s výskytom kľúčových slov „dobrovoľník“ a
„dobrovoľnícky“ spracovali Marček a kol. (2008), ktorý uvádzajú vo svojej publikácie
v tabuľkovej forme s uvedením príslušných paragrafov, ktoré sa o dobrovoľníctve zmieňujú.
My len konštatujeme, že na základe ich prehľadu bolo v roku 2008 až 23 zákonov, nariadení
a vyhlášok, ktoré sa dotýkali dobrovoľníctva. Najvýznamnejšie boli dva zákony, ktoré
upravovali špecifické formy dobrovoľníctva, a síce zákon č. 330/2008 Z.z. o službách
zamestnanosti (dobrovoľnícka služba vykonávaná nezamestnanými ako forma aktivačnej
činnosti); a zákon č. 282/2008 Z.z. o podpore práce s mládežou (mládežnícke
dobrovoľníctvo). V roku 2003 bol pripravený návrh na legislatívnu úpravu dobrovoľníctva
ako súčasť zákonníka neziskového práva, ktorý sa stretol s ostrou kritikou zo strany
mimovládnych organizácií. Až v roku 2008 opäť začali diskusie o vytvorení zákona
o dobrovoľníctve, ktoré vyústili do finálnej podoby a v roku 2011 bol schválený zákon o
dobrovoľníctve č. 406/2011. Zákona upravuje právne postavenie dobrovoľníka a právne
vzťahy pri poskytovaní služieb, činností a iných výkonov dobrovoľníka. Stručne
zadefinujeme, kto je dobrovoľník, z hľadiska rozsahu a cieľa príspevku sa nevenujeme bližšie
legislatívnemu vymedzeniu, čo nie je dobrovoľnícka činnosť a kto ju môže/nemôže
vykonávať.
Podľa tohto zákona je dobrovoľníkom fyzická osoba, ktorá na základe svojho slobodného
rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech
alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti
alebo vedomosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, ak dobrovoľnícku činnosť:
a) vykonáva mimo svojich pracovných povinností, služobných povinností a študijných
povinností vyplývajúcich jej zo zákona, z pracovnej zmluvy, zo služobnej zmluvy, zo
študijného poriadku alebo iného z obdobného pre neho záväzného dokumentu,
b) nevykonáva pre orgán alebo funkcionára právnickej osoby, ktorej je členom,
zamestnancom, žiakom alebo študentom,
c) vykonáva mimo svojho podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.“
Aj keď Slovensko existuje ako samostatná republika už 20 rokov, prvý zákon
o dobrovoľníctve bol prijatý až po 18 rokoch samostatnosti. Napriek tomu dobrovoľníctvo na
Slovensku má dlhodobú tradíciu a Slovensko je jedna z mála krajín, ktorá má dobrovoľníctvo
upravené len osobitným zákonom. V ďalšej časti príspevku sa venujeme analýze uznávania
dobrovoľníctva na Slovensku.
3 UZNANIE DOBROVOĽNÍCTVA
Uznanie dobrovoľníctva môžeme rozdeliť na uznanie zo strany verejnosti a na uznanie zo
strany vlády. Na Slovensku bolo po roku 1989 uskutočnených viacero výskumov zameraných
na dobrovoľníctvo z hľadiska participácie, ale len málo sa zameriava na názor verejnosti na
dobrovoľníctvo a na uznanie dobrovoľníctva verejnosťou. V roku 2003 bol realizovaný
výskum IVO, ktorého výsledky uvádzame v nasledujúcej tabuľke:

6
Tabuľka 1 Miera súhlasu, resp. nesúhlasu s jednotlivými tvrdeniami o dobrovoľníctve
Otázka Súhlasím Nesúhlasím Neviem
Ľudia, ktorí vykonávajú dobrovoľnícku činnosť, si
zaslúžia spoločenské uznanie 89 6 5
Prostredníctvom dobrovoľníckej práce môže človek
prispieť k dobrej veci 87 7 6
Keby si štát plnil všetky povinnosti, dobrovoľníci by
neboli potrební 74 23 3
Problémy obce či mesta by mali riešiť úradníci a nie
dobrovoľníci 82 14 4
Prameň: www.ivo.sk
Tento výskum poukazuje na zásadné rozpory. Na jednej strane je 89% respondentov tej
mienky, že ľudia, ktorí vykonávajú dobrovoľnícku činnosť si zaslúžia spoločenské uznanie
a takmer toľko isto opýtaných (87 %) si myslí, že prostredníctvom dobrovoľníckej práce
môže človek prispieť k dobrej veci. Na druhej strane je ale vysoký podiel respondentov (74
%) toho názoru, že keby si štát plnil všetky svoje povinnosti, dobrovoľníci by neboli potrební
a ešte viac opýtaných (82 %) si dokonca myslí, že problémy by mali riešiť úradníci (vláda)
a nie dobrovoľníci.
Ďalší výskum, realizovaný organizáciou S.P.A.C.E. v roku 2010 bol zameraný na stav
dobrovoľníctva a darcovstva vo vybraných 24 krajinách sveta a porovnáva, či obyvatelia
daných krajín preferujú dobrovoľníctvo alebo darcovstvo. Na základe výsledkov tohto
výskumu možno konštatovať, že Slovensko bolo na poslednom mieste, čo sa týka zapojenia
do dobrovoľníctva: iba 10% obyvateľstva by sa zapojilo do dobrovoľníckych aktivít,
zvyšných 90 % uprednostňuje darcovstvo. Priemer 24 krajín bol pri tom 65 % pre
dobrovoľníctvo a 35 % pre darcovstvo. Je zrejmé, že dobrovoľníctvo nemá na Slovensku taký
vysoký spoločenský status a uznanie ako v iných krajinách.
V súčasnosti vznikajú rôzne špeciálne aktivity a projekty, ktorých cieľom zvýšiť počet
dobrovoľníkov zapájajúcich sa do rôznych oblastiach verejného života a dosiahnuť ich
primerané ocenenie verejnosťou. Sú to napríklad Dni dobrovoľníctva, ktoré organizuje
C.A.R.D.O. každú od roku 2009 a zapájajú sa do nich aj známe osobnosti (poslanci, herci,
speváci a pod.). Na aktivizáciu mladých ľudí je zameraný projekt 72 hodín. Ide o trojdňový
maratón dobrovoľníctva organizovaný Radou mládeže Slovenska. Projekt vyše desať rokov
úspešne funguje v Rakúsku, od roku 2010 sa pridalo aj Slovensko. Hneď v tomto roku sa do
projektu zapojilo 5 871 dobrovoľníkov a odpracovali viac ako 65 000 hodín.
Tieto organizácie tiež pripravujú podujatia, na ktorých sú dobrovoľníci oceňovaní za
dobrovoľnícku činnosť v rôznych oblastiach spoločenského života. Podujatia smerujú k
zvýšeniu statusu dobrovoľníctva a k rozvoju dobrovoľníctva na Slovensku. Konkrétne Rada
mládeže Slovenska každoročne udeľuje cenu MOST, ktorá je morálnym ohodnotením
dobrovoľníckej práce s deťmi a mladými ľuďmi. Cena sa udeľuje spätne za predchádzajúci
rok vo viacerých kategóriách, v aktuálnom 8. ročníku je nominovaných vyše 110 projektov.
Od roku 2008 realizuje občianske združenie C.A.R.D.O. oceňovanie dobrovoľníkov v
Bratislavskom kraji s názvom Bratislavskí dobrovoľníci roka, kde sú oceňovaní jednotlivci,
kolektívy aj výnimočné projekty či iné prejavy solidarity a motivovania k službe pre druhých.
V Banskobystrickom samosprávnom kraji je oceňovanie dobrovoľníkov pod gesciou Centra
dobrovoľníctva, ktoré udeľuje ocenenie Srdce na dlani. Tieto iniciatívy sa už dostali do
povedomia verejnosti, existuje ešte mnoho ďalších, ktoré oceňujú dobrovoľníkov na lokálnej
úrovni, čím pomáhajú zvyšovať uznanie dobrovoľníctva verejnosťou.

7
Uznanie dobrovoľníctva vládou môžeme chápať z hľadiska vplyvu legislatívy na
dobrovoľníctvo – či existuje samostatný právny predpis upravujúci dobrovoľníctvo, aký má
vplyv na participáciu obyvateľstva, či pôsobí podporne alebo či naopak, odrádza od zapájania
sa do dobrovoľníckej činnosti.
Analýzy uskutočnené v dvadsiatich európskych krajinách ukazujú, že nepriaznivé právne
prostredie môže predstavovať závažnú prekážku pre dobrovoľníctvo. Mnoho národných
zákonov
buď priamo bráni dobrovoľníctvu, alebo ho nepodporuje. Toto platí najmä v
stredo-
-
a
východoeurópskych krajinách, kde dobrovoľníctvo nie je štandardnou súčasťou danej
kultúry (Marček a kol., 2008)
Prijatím zodpovedajúcej legislatívy sa zaoberá aj uznesenie č. 56/38 Valného zhromaždenia
OSN, ktoré odporúča prijať také zákony, ktorých cieľom je povzbudiť a inšpirovať občanov k
dobrovoľníctvu, ale ponechať rozhodnutie na danej osobe alebo organizácii a takisto
umožňovať dobrovoľnícku činnosť zamestnancom. Štát môže poskytnúť daňové úľavy a
finančnú podporu organizáciám alebo ochranu proti prípadným rizikám v rozsahu
prijateľnom pre danú spoločnosť. Niektoré zákony vytvárajú stimuly, a tak podporujú
rozšírenie dobrovoľníctva. Napríklad v Portugalsku majú dobrovoľníci nárok na zľavy na
verejnú dopravu podľa ustanovení platných zákonov. Prehľad vybraných krajín, ktoré boli
z volené podľa dostupnosti informácií a zákonov, uvádzame v tabuľke 2.
Tabuľka 2 Uznanie dobrovoľníctva vo vybraných krajinách
Krajina Samostatný zákon Sociálne/zdravotné
zabezpečenie Iné uznanie
Česká
republika
Áno, od roku 2002 (zákon
č. 198/2002 Sb. o
dobrovolnické službě)
dobrovoľníci majú nárok
na zdravotné poistenie
štátom
čas sa započítava do
dôchodkového
zabezpečenia štátom
Francúzsko
Upravené vo viacerých
zákonoch podľa toho, či sa
jedná o dobrovoľnícku
službu na plný úväzok
alebo o dobrovoľnícku
občiansku službu
sociálne poistenie
čas sa započítava do
dôchodkového
zabezpečenia štátom
Maďarsko
Áno, od r. 2005 (zákon č.
LXXXVIII. o
verejnoprospešných
dobrovoľníckych
aktivitách)
uzatvorenie zmluvy o
životnom a zdravotnom
poistení a hradenie
poistného plynúceho
z týchto zmlúv
vyplatenie bonusu
dobrovoľníkovi za
verejnoprospešnú činnosť
(ročne nemôže byť väčší
ako 20 % minimálnej mzdy)
Poľsko
Nie, postavenie
dobrovoľníctva je od r.
2003 súčasťou Zákona o
verejnoprospešnej činnosti
a o dobrovoľníctve
nárok na všeobecné
národné poistenie
poistenie voči následkom
nešťastných udalostí a
nehôd
Rakúsko
Nie, upravené vo
viacerých zákonoch a
vyhláškach jednotlivých
spolkových krajín
sociálne poistenie
dobrovoľníci pôsobiaci v
dobrovoľnom hasičskom
zbore, Červenom kríži,
záchrannej horskej službe
a podobne majú
zabezpečené pripoistenie
voči nehodám počas
tréningu, denného výcviku
a prevádzky

8
Slovensko
Áno, od r. 2011
(zákon č. 406/2011 Z.z.
o dobrovoľníctve)
náklady na zdravotné
poistenie, ak vznikli pri
výkone dobrovoľníckej
činnosti a sú upravené
v zmluve medzi
organizáciou a
dobrovoľníkom
len dobrovoľné
nemocenské, dobrovoľné
dôchodkové poistenie
a dobrovoľné poistenie v
nezamestnanosti, po
dohode zakotvené v zmluve
medzi organizáciou a
dobrovoľníkom
Švédsko Nie žiadne poistenie dobrovoľníci zo zahraničia
majú zaručenú zdravotnú
starostlivosť ako Švédi
Veľká
Británia Nie bezplatná sociálna
a zdravotná starostlivosť
dobrovoľníkom zo
zahraničia sú udeľované
„dobrovoľnícke víza“, čo
definuje ich status a
zjednodušuje administratívu
Prameň: vlastné spracovanie podľa Štúdia o dobrovoľníctve v Európskej únii, 2010 a podľa príslušných zákonov
jednotlivých krajín.
Z tabuľky to nie je zrejmé, nakoľko daný fakt o podiele populácie zapojenej do
dobrovoľníctva neuvádzame v tabuľkovom prehľade, preto by sme radi poukázali, že vo
Švédsku a Veľkej Británii, aj napriek tomu, že tieto krajiny nemajú samostatný zákon
upravujúci dobrovoľníctvo, je vysoká miera zapojenia sa do dobrovoľníckych činností (44 %
obyvateľstva vo Veľkej Británii v roku 2005, 48 % obyvateľov Švédska v roku 2009).
V týchto krajinách môžeme hovoriť, že dobrovoľníctvo je bežnou súčasťou života ľudí a
tradíciou, ktorá sa odovzdáva z rodičov na deti. Dobrovoľníctvo je tu prirodzené, čo je
v kontraste s postkomunistickými krajinami, kde boli počas obdobia komunizmu rôzne
aktivity vynútené. Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo krajiny V4 majú samostatnú právnu
úpravu dobrovoľníctva (SR, ČR, Maďarsko, čiastočne Poľsko), nakoľko tieto krajiny sa
snažia posilniť status dobrovoľníka a zvýšiť uznanie dobrovoľníctva cez ich jasné
vymedzenie v legislatíve.
Právny rámec je však iba časťou sociálneho a inštitucionálneho kontextu tvoriaceho
dobrovoľníctvo v danej krajine. Úroveň dobrovoľníctva záleží aj od takých faktorov, ako je
ekonomická a politická situácia, stupeň rozvoja neziskového sektora a jeho reputácia, kultúra
dobrovoľníctva a trh práce (Marček a kol., 2008).
V závere môžeme zhrnúť, že význam dobrovoľníctva v stredo- a východoeurópskych
krajinách, vrátane Slovenska, narastá. O podporu pre dobrovoľníkov a väčšie uznanie
dobrovoľníctva usilujú rôzne iniciatívy, ktoré realizujú neziskové organizácie a samotní
dobrovoľníci, ale aj vláda prijatím zákona, ktorý zadefinoval základné pojmy na Slovensku.
Problémom však stále ostáva nízke povedomie obyvateľov, mnohí z nich vykonávajú
dobrovoľnícku činnosť, ale nepovažujú sa za dobrovoľníkov, nakoľko nevedia, čo tento
pojem znamená. Odporúčame preto pokračovať v osvetových aktivitách rôznych
dobrovoľníckych centier, ktoré sú na Slovensku sformované a venujú sa výskumu a rozvoju
dobrovoľníctva už niekoľko rokov (C.A.R.D.O., IUVENTA, Centrum dobrovoľníctva
v Banskej Bystrici, Prešovské dobrovoľnícke centrum, a iné). Tieto organizácie vhodne
využívajú spomínané Európske roky na zvýšenie povedomia o dobrovoľníctve, ktoré
postupne nadobúda prestíž.
Predpokladáme, že význam dobrovoľníctva bude rásť aj v kontexte formujúcej sa sociálnej
ekonomiky. Tento pojem označuje novú oblasť sociálnych inovácií, založenú na prepájaní
podnikateľských prístupov pri realizácii sociálnych cieľov. Označuje sa ako tretí pilier

9
ekonomiky, formujúci sa na rozhraní trhovej a verejnej ekonomiky (Korimová, G., 2007).
Sociálna ekonomika a sociálne podnikanie sú výrazne spojené s tretím sektorom (dôraz na
jeho charakteristiku ako súkromného a neziskového sektora) a jeho princípom
dobrovoľníctva. Preto by mali byť podporené mimovládne organizácie, napr. formou
daňových úľav a mali by sa vytvárať a posilňovať reprezentatívne platformy dobrovoľníckych
organizácií (centrá dobrovoľníctva) na všetkých úrovniach (národné, krajské, lokálne centrá).
Na základe odporúčania Platformy dobrovoľníckych centier a organizácií sa prikláňame k ich
názoru, že by mal byť zriadený „Národný inštitút dobrovoľníctva“, ktorý by sa orientoval
hlavne na zber údajov o dobrovoľníctve, analýza dopadu dobrovoľníctva a výskumy týkajúce
sa dobrovoľníctva.
P
Po
ou
už
ži
it
tá
á
l
li
it
te
er
ra
at
tú
úr
ra
a
1. BROZMANOVÁ GREGOROVÁ, A. 2009. Analýza dobrovoľníctva na Slovensku. 1.
vyd. Banská Bystrica: PF UMB, OZ Pedagóg, PDCS, o. z., PANET., 2009. 113 s. ISBN
978-80-8083-844-7
2. BROZMANOVÁ GREGOROVÁ, A. 2011. Dobrovoľníctvo - keď pomoc baví a zábava
pomáha. ŠEVT, a.s. pre úrad vlády Slovenskej republiky., 2011. 52 s. ISBN 978-80-8106-
049-6.
3. DOBRÍKOVÁ, P., RADKOVÁ, L. 2005. Dobrovoľníci v starostlivosti o ťažko chorýcha
zomierajúcich v hospicoch i v nemocniciach. In DOBRÍKOVÁ, P. a kolektív.
Nevyliečiteľne chorí v súčasnosti. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2005. ISBN 80-
7162-581-7, s. 253-267.
4. KORIMOVÁ, G. a kol. 2007. Sociálne podnikanie. Banská Bystrica: OZ Kopernikus,
2007. ISBN 978-80-89288-14-4.
5. MARČEK, E. a kol. 2008. Dobrovoľníctvo a právna úprava. Bratislava: Nadácia
otvorenej spoločnosti, 2008. ISBN: 978-80-969271-6-6.
6. MYDLÍKOVÁ, E. 2002. Dobrovoľníctvo na Slovensku ale „Čo si počať s
dobrovoľníkom“. Bratislava: Ipera, s.r.o, 2002. 55 s. ISBN 80-968713-0-7.
7. NEMCOVÁ, L. 2003. Historický prierez dobrovoľným združovaním na Slovensku. In
HRONCOVÁ, J. et al. 2003. Dobrovoľníctvo v meste Banská Bystrica. Banská ystrica :
Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela, 2003. ISBN 80-8055-750-0,s. 61 – 63.
8. Pohled do historie dobrovolnictví v ČR. [online]. [cit. 2013-04-30]. Dostupné na internete
http://www.dobrovolnik.cz/d_hist.shtml
9. Štúdia o dobrovoľníctve v Európskej únii 2010. [online]. Educational, Audiovisual &
Culture Executive Agency, 2010. [cit. 2013-04-30]. Dostupné na internete:
<http://ec.europa.eu/citizenship/pdf/doc1018_en.pdf>
10. TOŠNER, J. 2006. Dobrovoľníci a metodika práce s nimi v organizáciách. Praha: Portál,
2006. 148 s. ISBN 80-7367-178-6.
11. Všeobecná deklarácia o dobrovoľníctve prijatá Medzinárodnou asociáciou pre
dobrovoľnícke úsilie na 11. svetovej konferencii v Paríži v roku 1990.
12. WILSON, J. 2000. Volunteering. Annual Review of Sociology. Vol. 26, 2000, s. 215-
240. ISSN: 03600572.
13. Zákon č. 406/2011 Z.z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 21.
októbra 2011.
14. McKEE, T. W. 2003. The Top Three Reasons People Volunteer. [online]. 2003. [cit.
2013-04-30]. Dostupné na internete: http://files.asme.org/Events/LTC11/25029.pdf
15. Dobrovoľníctvo vo svetle výskumu. 2002. S.P.A.C.E., Edícia Tretí sektor a
dobrovoľníctvo, Bratislava 8/2002.

10
16. FUTURAGE. A Road Map for European Ageing Research. Sheffield. October 2011.
17. REPKOVÁ, K. 2012. Europeizácia ako otázka zdieľaných sociálnych priorít. In: Zborník
príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v dňoch 26.-27. apríla 2012
v Prešove. ISBN 978-80-555-0613-5.
18. www.ivo.sk
19. www.iuventa.sk
K
Ko
on
nt
ta
ak
kt
tn
né
é
ú
úd
da
aj
je
e
Mária Svidroňová, Ing., PhD., Štefan Hronec, doc. Ing, PhD.
Ekonomická fakulta
Univerzita Mateja Bela
Tajovského 10
975 90 Banská Bystrica
Slovensko
maria.svidronova@umb.sk, stefan.hronec@umb.sk