ABSTRAKT Konfrontácia prísľubov udržateľného rozvoja s dvadsiatimi rokmi reality, ktoré uplynuli od konania summitu Zeme v Riu v roku 1992 nedáva veľa dôvodov k optimizmu. Vízie udržateľnej spoločnosti boli deformované pragmatizmom udržateľného rastu, ktorý vedie k zrýchľujúcej sa dezintegrácii biosféry, prehlbovaniu sociálnej erózie a strate ekonomickej sebestačnosti. Namiesto reflexie tejto skutočnosti bezradné a skorumpované vládne a korporátne elity ťahajú štáty po širokej ceste podľa scenára "biznis ako doposiaľ". Výsledkom je nárast hybných síl deštrukčných procesov a ďalší posun k hrane globálneho kolapsu. Preto je čas zamýšľať sa nad alternatívami k tomuto pohybu. Ich spoločným menovateľom je obrat od téz rastu smerom ku koncepcii udržateľnej spoločnosti. Ku kľúčovým kritériám ich konania patrí rešpektovanie ekologických a sociálnych limitov a ľudskej dôstojnosti. Kľúčové slová: udržateľný rozvoj, ekologické limity, ekologická komplexita a integrita, udržateľná spoločnosť ABSTRACT The confrontation of the promises of sustainable development with the twenty years of reality, which passed since the Earth Summit in Rio in 1992 provides no reasons for optimism. Visions of sustainable society have been deformed by pragmatism of sustainable growth leading to accelerated disintegration of the biosphere, deepened social erosion and loss of economic self-sufficiency. Instead of reflecting this reality, the puzzled and corrupted governmental and corporate elites drag the states along the wide road according to the scenario of "business as usual". The result is a growth of the driving forces of destructive processes and a further shift towards the edge of global collapse. Therefore, it is time to think about alternatives to this move. The key criteria of their activities include respect towards ecological and social limits, human dignity and a quality of life. Keywords: sustainable development, ecological limits, ecological complexity and integrity, sustainable society ÚVOD V roku 2012 uplynulo štyridsať rokov odvtedy ako sa v literatúre, konkrétne v časopise The Ecologist, prvý raz objavil pojem udržateľný (sustainable): "Našou úlohou je vytvoriť spoločnosť, ktorá bude udržateľná a ktorá poskytne možnosti plnej spokojnosti pre jej členov. Z definície takejto spoločnosti vyplýva, že nebude závisieť od expanzie, ale od stability" [29]. Podľa autora tohto pojmu, Edwarda Goldsmitha, je totiž zásadným problémom étosu expanzie a s ním spojeného priemyselného spôsobu života ich ekologická a sociálna neudržateľnosť. V tom istom roku boli publikované "Limity rastu" [72], [81], výsledky počítačového modelovania a simulácie vývoja významných globálnych trendov-rastu ľudskej populácie, zabezpečenia výživy, priemyselného rozvoja, využívania prírodných zdrojov a rastu znečistenia. Prognózy modelov Meadowsovho tímu upozornili na riziko globálneho kolapsu, v prípade, ak budeme ignorovať hranice rastu týchto trendov, dané limitmi prírodných zdrojov Zeme. O dvadsať rokov neskôr tí istí autori varovali, že dominantné trendy nás už posúvajú za hranice limitov: "Ľudský svet sa dostal za svoje hranice. Súčasný spôsob života je neudržateľný. Budúcnosť, ak máme byť životaschopní, musí byť cestou návratu, odľahčujúceho zostupu dole, liečenia" [72]. Ako reakcia na výskum environmentálnych problémov, popularizáciu jeho výsledkov (napr. Carsonovej Tichá jar [6]), ale tiež Ehrlichove práce [19]), aj rastúce vnímanie verejnosťou a časťou decíznej sféry sa v 70. rokoch minulého storočia naštartoval bezprecedentný rozvoj medzinárodného environmentálneho práva. V roku 1987 bol publikovaný návrh koncepcie udržateľného rozvoja [122], ktorú na najvyššej medzinárodnej politickej úrovni potvrdili vládni delegáti na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji v Riu v roku 1992. Táto koncepcia predstavovala nový prísľub šťastia, spočívajúci v spojení ďalšieho ekonomického rozvoja s ochranou prostredia: "V záujme trvalo udržateľného rozvoja musí ochrana životného prostredia tvoriť nedeliteľnú súčasť procesu rozvoja a nemožno ju chápať oddelene"-zásada č. 4 Deklarácie z Ria [75]. Následný vývoj priniesol početné miestne a regionálne zlepšenia stavu zložiek životného prostredia a iniciatívy rozvíjania miestnej a regionálnej Agendy 21. V roku 2012 Konferencia OSN o udržateľnom rozvoji Rio + 20 schválila dokument "Budúcnosť akú chceme" [113], v ktorom potvrdila koncepciu udržateľného rozvoja, ktorú si už osvojila decízna a podnikateľská sféra, ako aj verejnosť [24]. Ako jeden