Archived project

Slovakia: Studying and protecting large carnivores and chamois in the Carpathian mountains

Goal: Slovakia: Studying and protecting large carnivores and chamois in the Carpathian mountains. OUTCOME: From 2004-2017 Biosphere Expeditions worked in various locations and seasons in Slovakia, monitoring chamois, wolf, lynx and bear populations and helping to establish protection regimes and resolve human-wildlife conflicts.

Date: 15 August 2004 - 18 February 2017

Updates
0 new
0
Recommendations
0 new
0
Followers
0 new
4
Reads
2 new
146

Project log

Matthias Hammer
added a research item
Abstract This report covers the sixth year of field research in northern Slovakia’s Veľká Fatra National Park with the support of citizen scientists and the aim of collecting biological information to improve management practices for bears (Ursus arctos), wolves (Canis lupus), lynx (Lynx lynx) and wildcat (Felis silvestris) in the park. Fieldwork was conducted from 6 to 17 February 2017 and concentrated on the Ľubochnianska valley. The study was a collaboration between Biosphere Expeditions and Environmental Society LENS. It used a cell-based occupancy approach and recorded signs (such as footprints, animal trails of footprints, scats, feeding remains, marking points) of large carnivores and their prey. Samples such as scats and urine were also collect for batch DNA analysis. Camera traps were also used. The different recording methods showed that snow-tracking can yield a substantially higher amount of distribution information on lynx, wolf, bear and wildcat range than any other observation technique employed. The survey area was divided into cells of 2.5 x 2.5 km size. During the expedition 27 transects were surveyed with a total length of 344,56 km, covering 22 cells. The average length of a transect was 12.76 km and the total area surveyed was 137.5 km2. Signs of target species were recorded in 17 out of the 22 cells surveyed. In terms of frequency, it was the best year in the history of the expedition. A total of 219 trails and tracks left by target species were recorded, of which 23 were identified as being left by lynx (11%), 75 by wolf (34%), 110 by bear (50%) and 11 by wildcat (5%). Twenty camera traps were placed in a total of 23 positions and took 4290 photographs. Three camera trap recorded wolf (Canis lupus), two recorded lynx (Lynx lynx) and one wildcat (Felis silvestris). Fox (Vulpes vulpes), red deer (Cervus elaphus), roe deer (Capreolus capreolus), wild boar (Sus scrofa), pine martin (Martes martes) and squirrel (Sciurus vulgaris) were also photographed. Eight samples (3 scats and 5 urine samples) were collected for DNA analysis, four of which (50%) were assumed, from footprints, to be from wolf, two urine samples from lynx (25%) and two scats sample (25%) from bear. All samples are currently awaiting DNA analysis to confirm species and enable identification of individuals. Survey results since 2012 suggest that the lynx population in Veľká Fatra National Park is relatively stable. During normal winters, the lynx’s main prey, the deer, concentrate in the valleys where they are fed at feeding stations by hunters and foresters to ensure an artificially high deer population for hunting purposes. This abundant food supply is likely to be one important reason for the lynx’s stable population in the park, as is the high protection status of the species in Slovakia. In 2017 wolf signs scored their second highest frequency since 2012, but were detected in the second lowest number of cells (n=10), probably associated with normal winter conditions, which meant that prey animals were concentrated in valley bottoms and for that reason wolf signs were found predominantly in the central and lower parts of the valley. The correlation between winter severity and the distribution of prey, and therefore wolves, in the valley is strong, corroborating findings from previous years. Here too artificially high deer prey populations, combined with the wolf’s relatively high protection status in Slovakia, appears to contribute to a relatively stable presence of wolves in Veľká Fatra National Park. A record log of 110 bear footprints found indicate that they were not hibernating and able to feed on the very high amount of beech fruits (Fagus silvaticus) present. This corroborates findings of the mild winter of 2014. In any case, bear presence too appears to be relatively stable in Veľká Fatra National Park. Finally, the wildcat population appears to be stable, if small, as well as evidenced by consistent sign records noted by the expeditions, once each in 2016, 2015 and 2013, six times in 2014 and eleven times in 2017. This research project had to wind down after the 2017 expedition, because our permit expired and was not renewed by the National Park. The second editor (MH) believes this is due to widespread corruption and destructive practices in Slovakian parks, which authorities did not want to be documented. Súhrn Súhrnná správa zo šiesteho ročníka terénneho monitoringu na severe Slovenska v Národnom parku Veľká Fatra s podporou domáceho výskumníka s cieľom získať biologické informácie a prispieť k zlepšeniu menežmentových opatrení pre medveďa hnedého (Ursus arctos), vlka dravého (Canis lupus), rysa ostrovida (Lynx lynx) a mačky divej (Felis silvestris). Terénny monitoring sa sústredil na Ľubochniansku dolinu v období od 6. februára do 17. februára 2017. Táto správa je spoluprácou medzi organizáciami Biosphere Expeditions a Environmentálnou spoločnosťou LENS. Využíva metódu prezencie/absencie v EEA sieti štvorcov a zaznamenáva pobytové znaky (stopy, stopové dráhy, exkrementy, zbytky potravy a značkovacie miesta) predátorov a ich koristi. Vzorky ako exkrementy, chlpy a moč sú zhromažďované za účelom DNA analýzy. Využívané sú aj fotopasce. Tieto rôzne metódy zaznamenávania pobytových znakov naznačujú, že zimné stopovanie môže priniesť podstatne väčšie množstvo informácií o rysoch, vlkoch, medveďoch a mačke divej, než akékoľvek iné metódy pozorovania v teréne. Záujmové územie bolo rozdelené na kvadranty o veľkosti 2,5 x 2,5 km. Počas terénneho výskumu bolo monitorovaných 27 transektov v celkovej dľžke 344,56 km, zahŕňajúcich 22 kvadrantov. Priemerná dĺžka transektu bola 12,76 km. Pobytové znaky záujmových druhov sme zaznamenali v 17 z 22 preskúmaných kvadrantov, z hľadiska zaznamenávania stop to bol najlepší rok v histórii expedície. Identifikovaných bolo 219 nálezov stôp a stopových dráh záujmových druhov: 23 patrilo rysovi ostrovidovi (Lynx lynx) (11%), 75 vlkovi dravému (34%), 110 medveďovi hnedému (50%) a 11 stôp patrilo mačke divej (5%). Dvadsať fotopascí bolo umiestnených na 23 miestach v záujmovom území. Získali sme 4290 fotografií. Tri fotopasce zaznamenali vlka dravého (Canis lupus), dve zachytili rysa ostrovida (Lynx lynx) a jedna mačku divú (Felis silvestris). Ďalšie fotografované druhy boli: líška hrdzavá (Vulpes vulpes), jeleň lesný (Cervus elaphus), srnec hôrny (Capreolus capreolus), diviak lesný (Sus scrofa), kunalesná (Martes martes) a vevericu hrdzavú (Sciurus vulgaris). Nájdených bolo 8 vzoriek na DNA analýzu (3x trus, 5x moč). Na základe stôp pri vzorke boli zaistené 4 vzorky (50%) vlka dravého, dve vzorky moču patrili rysovi ostrovidovi (25%) a dve vzorky (25%) trusu patrili medveďovi hnedému. Vzorky zatiaľ čakajú na DNA analýzu, ktorá by mala potvrdiť predpokladané druhy zvierat a identifikovať jednotlivé individuá. Prieskum, ktorý sa uskutočňuje od roku 2012 poukazuje na fakt, že populácia rysa ostrovida v Národnom Parku Veľká Fatra je viac menej stabilná. Počas štandardných zimných podmienok, hlavná potrava rysa – srnčia zver je koncentrovaná v dolinách, kde sú prikrmované lesníkmi a poľovníkmi za účelom udržania stavu raticovej zvery a na poľovné účely. Bohatá potravná ponuka je jedným z hlavných dôvodov stabilnej populácie rysa ostrovida, tak ako aj jeho celoročná ochrana na území Slovenska. V roku 2017 boli pobytové znaky vlkov zaznamené v najvyššej miere od roku 2012, ale boli detekované v druhom najmenšom počte kvadrantov (n=10), pravdepodobne kvôli štandardným zimným podmienkam, kedy je korisť vlkov sústredená v doline, a tak ich pobytové znaky sme v prevažnej miere zaznamenali v centrálnych a nižších častiach doliny. V skutočnosti zaznamenávame silný vzťah medzi zimnými podmienkami a distribúciou vlčej koristi a následne vlkov v údolných častiach doliny. Dostatočná potravná ponuka jelenej zvery a relatívne vysoká zákonná ochrana vlka na Slovensku prispieva ku konzistentnej prítomnosti vlka dravého v Národnom parku Veľká Fatra. 110 stopových dráh medveďa hnedého naznačuje, že nehibernovali a boli si schopné nájsť potravu v podobe veľkého množstva bukvíc (Fagus silvaticus). Podobná situácia nastala počas miernej zimy v roku 2014. V každom prípade, môžeme konštatovať, že populácia medveďa hnedého v Národnom parku Veľká Fatra je taktiež stabilná. Populácia mačky divej vyzerá byť malá a stabilná. Tento fakt potvrdzujú nálezy pobytových znakov raz v rokoch 2016, 2015 a 2013 a šesťkrát v roku 2014 a jedenásť krát v roku 2017.
Matthias Hammer
added 8 research items
Abstract This report covers the fifth year of field research in northern Slovakia’s Veľká Fatra National Park with the support of citizen scientists and the aim of collecting biological information to improve management practices for bears (Ursus arctos), wolves (Canis lupus), lynx (Lynx lynx) and wildcat (Felis silvestris) in the park. Fieldwork was conducted from 7 to 18 February 2016 and concentrated on the Ľubochnianska valley. The study was a collaboration between Biosphere Expeditions and Environmental Society LENS. It used a cell-based occupancy approach and recorded signs (such as footprints, animal trails of footprints, scats, feeding remains, marking points) of large carnivores and their prey. Samples such as hair and urine were also collect for batch DNA analysis. Camera traps were also used. The different recording methods showed that snow-tracking can yield a substantially higher amount of distribution information on lynx, wolf, bear and wildcat range than any other observation technique employed. The survey area was divided into cells of 2.5 x 2.5 km size. During the expedition 33 transects were surveyed with a total length of 462 km, covering 27 cells. The average length of a transect was 14 km and the total area surveyed was 169 km2. Signs of target species were recorded in 19 out of the 27 cells surveyed. In terms of frequency, a total of 115 trails and tracks left by target species were recorded, of which 13 were identified as being left by lynx (11%), 90 by wolf (78%), 11 by bear (10%) and one by wildcat (1%). Eight camera traps were placed in a total of 11 positions in the study area and 444 photographs were taken. One camera trap recorded wolf (Canis lupus) on a forestry road. Fox (Vulpes vulpes), red deer (Cervus elaphus), roe deer (Capreolus capreolus), otter (lutra lutra), wild boar (Sus scrofa) and European robin (Erithacus rubecula) were also photographed. Twelve samples (8 scats and 4 urine samples) were collected for DNA analysis, eleven of which (92%) were assumed, from footprints, to be from wolf and one sample (8%) from bear. All samples are currently awaiting DNA analysis to confirm species and enable identification of individuals. Survey results since 2012 suggest that the lynx population in Veľká Fatra National Park is relatively stable. During normal winters, the lynx’s main prey, the deer, concentrate in the valleys where they are fed at feeding stations by hunters and foresters to ensure an artificially high deer population for hunting purposes. This abundant food supply is likely to be one important reason for the lynx’s stable population in the park, as is the high protection status of the species in Slovakia. In 2016 wolf signs scored their highest frequency since 2012, and were detected in the highest number of cells (n=17), probably associated with mild winter conditions, which meant that prey animals were not concentrated in valley bottoms and therefore that wolf signs were found valley-wide. Indeed, the correlation between winter severity and the distribution of wolves in the valley is strong, with mild winters resulting in a greater valley-wide distribution as prey are not forced into the valley bottoms, and normal and harsh winters forcing prey and predators into the valley bottoms and towards artificial feeding stations. Overall, here too, as for the lynx, artificially high deer prey populations, combined with the wolf’s relatively high protection status in Slovakia, appears to contribute to a relatively stable presence of wolves in Veľká Fatra National Park. The 11 bear footprint found indicated that not all the bears present in Veľká Fatra National Park were hibernating. This is similar to the very mild winter of 2014, when many bear signs of non-hibernating individuals were also found. A correlation between winter severity and hibernation appears to exist. Mild winters can prevent hibernation due to food availability making hibernation unnecessary, as can harsh winters, such as the winter of 2012, when extremely low temperatures are likely to have disturbed the hibernation, especially of young and inexperienced bears, who are unable to build sufficiently warm dens. In any case, bear presence too appears to be relatively stable in Veľká Fatra National Park. The wildcat population also seems to be stable, if small, as evidenced by consistent sign records noted by the expeditions, once each in 2016, 2015 and 2013, and six times in 2014. Súhrn Súhrnná správa z piateho ročníka terénneho monitoringu na severe Slovenska v Národnom parku Veľká Fatra s podporou domáceho výskumníka s cieľom získať biologické informácie a prispieť k zlepšeniu menežmentových opatrení pre medveďa hnedého (Ursus arctos), vlka dravého (Canis lupus), rysa ostrovida (Lynx lynx) a mačky divej (Felis silvestris). Terénny monitoring sa sústredil na Ľubochniansku dolinu v období od 7. februára do 18. februára 2016. Táto správa je spoluprácou medzi organizáciami Biosphere Expeditions a Environmentálnou spoločnosťou LENS. Využíva metódu prezencie/absencie v EEA sieti štvorcov a zaznamenáva pobytové znaky (stopy, stopové dráhy, exkrementy, zbytky potravy a značkovacie miesta) predátorov a ich koristi. Vzorky ako exkrementy, chlpy a moč sú zhromažďované za účelom DNA analýzy. Využívané sú aj fotopasce. Tieto rôzne metódy zaznamenávania pobytových znakov naznačujú, že zimné stopovanie môže priniesť podstatne väčšie množstvo informácií o rysoch, vlkoch, medveďoch a mačke divej, než akékoľvek iné metódy pozorovania v teréne. Záujmové územie bolo rozdelené na kvadranty o veľkosti 2,5 x 2,5 km. Počas terénneho výskumu bolo monitorovaných 33 transektov v celkovej dľžke 462 km, zahŕňajúcich 27 kvadrantov. Priemerná dĺžka transektu bola 14 km. Pobytové znaky záujmových druhov sme zaznamenali v 19 z 27 preskúmaných kvadrantov. Identifikovaných bolo 115 nálezov stôp a stopových dráh záujmových druhov: 13 patrilo rysovi ostrovidovi (Lynx lynx) (11%), 90 vlkovi dravému (78%), 11 medveďovi hnedému (10%) a 1 stopa patrila mačke divej (1%). Osem fotopascí bolo umiestnených na 11 miestach v záujmovom území. Získali sme 444 fotografií. Jedna fotopasca zaznamenala vlka dravého (Canis lupus) na zvážnici. Daľšie fotografované druhy boli: líška hrdzavá (Vulpes vulpes), jeleň lesný (Cervus elaphus), srnec hôrny (Capreolus capreolus), vydra riečna (lutra lutra), diviak lesný (Sus scrofa) a červienka obyčajná (Erithacus rubecula). Nájdených bolo 12 vzoriek na DNA analýzu (8x trus, 4x moč). Na základe stôp pri vzorke bolo zaistených 11 vzoriek (92%) vlka dravého a jedna vzorka (8%) patrila medveďovi hnedému. Vzorky zatiaľ čakajú na DNA analýzu, ktorá by mala identifikovať jednotlivé individuá. Prieskum, ktorý sa uskutočňuje od roku 2012 poukazuje na fakt, že populácia rysa ostrovida v Národnom Parku Veľká Fatra je viac menej stabilná. Počas štandardných zimných podmienok, hlavná potrava rysa – srnčia zver je koncentrovaná v dolinách, kde sú prikrmované lesníkmi a poľovníkmi za účelom udržania stavu raticovej zvery a na poľovné účely. Bohatá potravná ponuka je jedným z hlavných dôvodov stabilnej populácie rysa ostrovida, tak ako aj jeho celoročná ochrana na území Slovenska. V roku 2016 boli pobytové znaky vlkov zaznamené v najvyššej miere od roku 2012. Zaznamenané boli v najväčšom počte 17 kvadrantov, pravdepodobne kvôli miernej zime, kedy korisť vlkov nebola sústredená v doline, hoci pobytové znaky sme v prevažnej miere zaznamenali v centrálnych a nižších častiach doliny. V skutočnosti zaznamenávame silný vzťah medzi zimnými podmienkami a distribúciou vlkov v doline. Počas miernych zím je distribúcia vlkov omnoho väčšia, kvôli faktu, že musia loviť na väčšom území, kedže korisť nie je stiahnutá do údolia. Počas normálných a studených zím sa korisť sťahuje do údolia ku kŕmelcom. Podobne ako u rysa ostrovida aj tu platí, že dostatočná potravná ponuka jelenej zvery a relatívne vysoká zákonná ochrana vlka na Slovensku prispieva ku konzistentnej prítomnosti vlka dravého v Národnom parku Veľká Fatra. 11 pobytových znakov medveďa hnedého naznačuje, že nie celá populácia vo Veľkej Fatre hibernovala. Podobná situácia nastala počas miernej zimy v roku 2014, kedy sme zaznamenali množstvo nehibernujúcich medveďov. Mierna zima predchádza hibernácii medveďov, vďaka dostupnej potrave, tak ako aj studená zima v roku 2012, kedy extrémne nízke teploty prerušili zimný spánok najmä mladých, nedostatočne skúsených medveďov, ktoré si neboli schopné nájsť vhodné miesto pre hibernáciu. V každom prípade, môžeme konštatovať, že populácia medveďa hnedého v Národnom parku Veľká Fatra je taktiež stabilná. Populácia mačky divej vyzerá byť malá a stabilná. Tento fakt potvrdzujú nálezy pobytových znakov raz v rokoch 2016, 2015 a 2013 a šesťkrát v roku 2014.
Abstract This report covers the fourth year of field research in northern Slovakia’s Veľká Fatra National Park with the support of citizen scientists and the aim of collecting biological information to improve management practices for bears (Ursus arctos), wolves (Canis lupus), lynx (Lynx lynx) and wildcat (Felis silvestris) in the park. Fieldwork was conducted from 1 February to 14 February 2015 and concentrated on the Ľubochnianska Valley. The study was a collaboration between Biosphere Expeditions and Environmental Society LENS. It used a cell-based presence/absence approach and recorded signs (such as footprints, animal trails of footprints, scats, feeding remains, marking points) of large carnivores and their prey. Samples such as scats, hair and urine were also collected for batch DNA analysis. Camera traps were also used. The different recording methods showed that snow-tracking can yield a substantially higher amount of information on lynx, wolf, bear and wildcat range than any other observation technique employed. During the expedition 34 transects were surveyed with a total length of 438 km. The average length of a transect was 13 km and the total area surveyed was 150 square km. The survey area was divided into 24 cells of 2.5 x 2.5 km size, in 13 of which signs of target species were recorded. In total, 74 signs were recorded, of which 23 were identified as being left by lynx (32%), 49 by wolf (66%), one by bear (1%) and one by wildcat (1%). Ten camera traps were placed in the study area and 1,989 photographs were taken. One camera trap recorded one individual lynx multiple times as it repeatedly visited the carcass of a red deer. Fox (Vulpes vulpes), marten (Martes martes), red deer (Cervus elaphus), roe deer (Capreolus capreolus) and wild boar (Sus scrofa) were also photographed. Twenty-nine samples (11 scats and 18 urine samples) were collected for DNA analysis. Fifteen samples (52%) were assumed, from footprints, to be from lynx, thirteen samples (45%) from wolf and one sample (3%) from wildcat. All samples are currently awaiting DNA analysis (to be conducted in 2016) to confirm species and enable identification of individuals. Survey results since 2012 suggest that the lynx population in Veľká Fatra National Park is more or less stable. During normal winters the lynx’s main prey, the roe deer, concentrate in the valleys where they are fed at feeding stations by hunters and foresters to ensure an artificially high ungulate population for hunting purposes. This abundant food supply is likely to be one important reason for the lynx’s stable population in the park, as is the high protection status of the species in Slovakia. In 2015, wolf signs were as frequent as in 2014, but were detected in fewer cells, a result that is shared with lynx. Wolf was detected in 12 cells, especially in the central and lower parts of the valley, because of higher concentrations of food around deer feeding stations, as evidenced by the expedition finding three carcasses of red deer and wild boar in the vicinity of the feeding stations. Here too, as for the lynx, artificially high deer prey populations, combined with the relatively high protection status in Slovakia of the wolf, appear to contribute to a consistent presence of wolves in Veľká Fatra National Park. The winter conditions in 2015 were normal and the expedition found only one older bear footprint, indicating that the bear population of Veľká Fatra National Park was hibernating. This is in contrast to the very mild winter of 2014, when many bear signs of non-hibernating individuals were found, or the very harsh winter of 2012 when extremely low temperatures are likely to have disturbed the hibernation, especially of young and inexperienced bears. In any case, a consistent bear presence is evident in Veľká Fatra National Park. At present the Veľká Fatra habitat appears suboptimal for wildcat. Wildcat signs, nonetheless, have been recorded consistently by the expeditions in Veľká Fatra National Park, once in 2015, six times in 2014 and once in 2013. Súhrn Report zo štvrtého ročníku terénneho monitoringu na severe Slovenska v Národnom parku Veľká Fatra s podporou domáceho výskumníka a s cieľom získať biologické informácie a prispieť k zlepšeniu menežmentových opatrení pre medveďa hnedého (Ursus arctos), vlka dravého (Canis lupus), rysa ostrovida (Lynx lynx) a mačky divej (Felis silvestris). Terénny monitoring sa sústredil na Ľubochniansku dolinu v období od 1. februára do 14. februára 2015. Terénny monitoring je spoluprácou medzi organizáciami Biosphere Expeditions a Environmentálnou spoločnosťou LENS. Využíva metódu prezencie/absencie v EEA sieti štvorcov a zaznamenáva pobytové znaky (stopy, stopové dráhy, exkrementy, zbytky potravy a značkovacie miesta) predátorov a ich koristi. Vzorky ako exkrementy, chlpy a moč sú zhromažďované za účelom DNA analýzy. Využívané sú aj fotopasce. Tieto rôzne metódy zaznamenávania pobytových znakov naznačujú, že zimné stopovanie môže priniesť podstatne väčšie množstvo informácií o rysoch, vlkoch, medveďoch a mačke divej než akékoľvek iné metódy pozorovania v teréne. Počas terénneho výskumu bolo monitorovaných 34 transektov v celkovej dľžke 438 km. Priemerná dĺžka transektu bola 13 km. Záujmové územie bolo rozdelené na kvadranty o veľkosti 2,5 x 2,5 km. V 13 kvadrantoch sa zaznamenali záujmové druhy veľkých šeliem. Identifikovaných bolo 74 nálezov stôp a stopových dráh záujmových druhov: 23 patrilo rysovi ostrovidovi (Lynx lynx) (32%), 49 vlkovi dravému (66%), 1 medveďovi hnedému (1%) a 1 stopa patrila mačke divej (1%). V záujmovom území boli na 10 miestach nainštalované fotopasce, ktoré zaznamenali 1989 fotografií. Na fotopasci č.10 sa podarilo zachytiť fotografie rysa ostrovida, ktorý sa opakovane vracial ku kadáveru jeleňa. Ďaľšie záznamy z fotopascí zachytili líšku hrdzavú, kunu lesnú (Martes martes), jeleňa lesného (Cervus elaphus), srnca hôrneho (Capreolus capreolus) a diviaka lesného (Sus scrofa). Nájdených bolo 29 vzoriek na DNA analýzu (11x trus, 18x moč). 15 vzoriek (52%) patrili rysovi ostrovidovi (určené na základe stôp pri vzorke), 13 vzoriek (45%) bol vlk dravý a jedna vzorka (3%) patrila mačke divej. Vzorky zatiaľ čakajú na DNA analýzu, ktorá by mala identifikovať jednotlivé individuá. Prieskum, ktorý sa uskutočňuje od roku 2012 poukazuje na fakt, že populácia rysa ostrovida v Národnom Parku Veľká Fatra je viac menej stabilná. Počas štandardných zimných podmienok, hlavná potrava rysa – srnčia zver je koncentrovaná v dolinách, kde sú prikrmované lesníkmi a poľovníkmi za účelom udržania stavu raticovej zvery aj na poľovné účely. Bohatá potravná ponuka je jedným z hlavných dôvodov stabilnej populácie rysa ostrovida, tak ako aj jeho celoročná ochrana na území Slovenska. V roku 2015 boli pobytové znaky vlkov zaznamené v rovnakej miere ako v roku 2014, avšak v menšom počte štvorcov. Vlk dravý bol detekovaný v 12 štvorcoch, najmä v centrálnej a dolnej časti doliny, kvôli vyššej koncentrácii koristi v okolí krmelcov, čo bolo potvrdené aj nálezom troch kadáverov jeleňa a diviaka lesného v blízkosti krmelcov. Podobne ako u rysa ostrovida aj tu platí, že dostatočná potravná ponuka a relatívne vysoká zákonná ochrana vlka na Slovensku prispieva ku konzistentnej prítomnosti vlka dravého v Národnom parku Veľká Fatra. V roku 2015 populácia medveďa hnedého v Národnom parku Veľká Fatra hibernovala aj vďaka klasickému zimnému počasiu. Počas expedície sa zaznamenala iba jedna stopa medveďa. Na rozdiel od veľmi teplej zimy 2014, kedy sa zaznamenalo množstvo nehibernujúcich medveďov, alebo veľmi chladnej zimy v roku 2012, kedy extrémne nízke teploty prebrali zo zimného spánku mladé a menej skúsené medvede. V každom prípade, môžeme konštatovať, že populácia medveďa hnedého v Národnom parku Veľká Fatra je taktiež stabilná. V súčasnosti je centrálne územie Veľkej Fatry suboptimálne na výskyt mačky divej. Napriek tomu je počas Biosphere Expeditions zaznamenaný aj výskyt tohto druhu. Raz v roku 2015, šesťkrát v roku 2014 a raz v roku 2014.
Abstract There are indications that bear, wolf and lynx population numbers in the Slovak Republic as published by official sources, and based on counts by hunters, may be unreliable. As harvesting quotas for bears and wolves are based on these estimates, they have a very significant conservation impact. With the aim of collecting biological information to improve management practices for bears (Ursus arctos), wolves (Canis lupus) and lynx (Lynx lynx), fieldwork was conducted in Veľká Fatra National Park and concentrated on the Ľubochnianska valley in northern Slovakia from 2 February to 15 February 2014. The study was a collaboration between the organisations Biosphere Expeditions and Protection of Carpathian Wilderness. During this expedition, 36 transects were surveyed, with a total length of 548 km (the best result in three years). The average length of a transect was 15 km. The sampled area was divided into 29 cells of 2.5 x 2.5 km size, 22 of which had species recorded in them. In total, 133 tracks and snow-tracked trails were recorded, of which 27 were identified as being left by lynx (20%), 50 by wolf (38%), 50 by bear (38%) and 6 by wildcat (Felis silvestris) (4%). Ten camera traps were placed in the study area in 12 different locations and 660 photos were taken. All target species, the lynx, wolf and bear, were recorded. Fox (Vulpes vulpes), marten (Martes martes), badger (Meles meles), red deer (Cervus elaphus) and roe deer (Capreolus capreolus) were also photographed. Twenty-one samples (scat and urine) were collected for DNA analysis. Three samples (14%) were assumed, from tracks, to be from lynx, 5 samples (24%) were assumed to be from bear and 13 samples (62%) were assumed to be from wolf. All are awaiting DNA analysis, which will identify species and individuals. Samples assumed to be from bear were given to the State Forestry Centre to aid their research into bear populations in Slovakia. The expedition was record-breaking because of the length of monitored transects, as well as the amount of tracks and track paths of target species recorded. In comparison with previous years (2012 and 2013), during which fieldwork took place in both Veľká Fatra and Malá Fatra national parks, there was a surprising increase in the findings of bear track paths, but also of wolf and wildcat track paths. In 2012 and 2013, the amount of tracks and track paths of wolves was half (25 and 20 findings) that of 2014. The difference is even more obvious for bears: 9 tracks and track paths in 2012 and no trace in 2013, while there were 50 findings in 2014. It seems that a very warm winter without snow in 2014 caused the bears to miss their usual winter hibernation. They appear to have been able to find enough food in the woods. The warm winter also changed the usual concentration of hoofed animal in valleys, enabling them to stay at higher elevations. This could have led to the increased presence of wolves, since they had to forage in a bigger area. Temperature changes and mild winters, most likely due to climate change, are therefore undoubtedly having an effect on the large carnivore ecosystem in Slovakia. Súhrn Existujú náznaky, že odhady početnosti populácie medveďa, vlka a rysa na Slovensku, vydávané oficiálnymi zdrojmi na základe údajov ščítania zvery poľovníkmi môžu byť nespoľahlivé. To môže mať vážne dôsledky v rámci ochrany veľkých šeliem, pretože kvóty na odstrel medveďov a vlkov sú založené na týchto odhadoch. Terénny monitoring s cieľom získať biologické informácie a prispieť k zlepšeniu menežmentových opatrení veľkých šeliem ako medveď, vlk a rys, bol uskutočnený v Národnom parku Veľká Fatra. Sústredil sa na Ľubochniansku dolinu na severnom Slovensku v období od 2. februára do 15. februára 2014 ako spolupráca medzi organizáciami Biosphere Expeditions a Ochrana karpatskej divočiny. Počas terénneho výskumu bolo monitorovaných 36 transektov v celkovej dľžke 547,6 km, čo bol najlepší výsledok za tri roky. Priemerná dĺžka transektu bola 15,19 km. Záujmové územie bolo rozdelené na 29 kvadrantov veľkosti 2,5 x 2,5 km, v 22 kvadrantoch sa zaznamenali záujmové druhy veľkých šeliem. Identifikovaných bolo 133 nálezov stôp a stopových dráh záujmových druhov: 27 patrilo rysovi ostrovidovi (Lynx lynx) (20,3%), 50 vlkovi dravému (37,6%), 50 medveďovi hnedému (37,6%) a 6 stopových dráh patrilo mačke divej (4,5%). V záujmovom území boli na 12 miestach nainštalované fotopasce, ktoré zaznamenali 660 fotografií. Na fotopasci č.3 sa podarilo zachytiť tri fotografie rysa ostrovida(Lynx lynx). Fotopasce zaznamenali aj vlka dravého (Canis lupus) na fotopasci č.3 a č.7 a medveďa hnedého (Ursus arctos) na fotopasci 4. umiestnenej pri kadáveri jelenice strhnutej vlkmi. Ďaľšie záznamy z fotopascí zachytili líšku hrdzavú (Vulpes vulpes), kunu lesnú (Martes martes), jazveca (Meles meles), jeleňa lesného (Cervus elaphus), srnca hôrneho (Capreolus capreolus). Nájdených bolo 21 vzoriek na DNA analýzu (11x trus, 10x moč). 3 vzorky (14,3%) patrili rysovi ostrovidovi (Lynx lynx) (určené na základe stôp pri vzorke), 5 vzoriek (23,8%) pochádzalo od medveďa hnedého a 13 vzoriek (61,9%) bol vlk dravý (Canis lupus). Vzorky zatiaľ čakajú na DNA analýzu, ktorá by mala identifikovať jednotlivé individuá. Vzorky DNA medveďa hnedého boli poskytnuté Národnému lesníckemu centru na ďalšie spracovanie v rámci ich monitoringu populácie medveďa hnedého na Slovensku Rok 2014 bol rekordný nielen dĺžkou zmonitorovaných transektov, ale aj počtom nájdených stôp a stopových dráh záujmových druhov zvierat ako rys ostrovid (Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus), medveď hnedý (Ursus arctos) a mačky divej (Felis sivestris). V provnaní s predchádzajúcimi rokmi 2012 a 2013, počas ktorých sa konal terénny výskum na území Veľkej a Malej Fatry je veľmi prekvapujúci nárast nálezov stopových dráh medveďa hnedého, ale aj vlka dravého či mačky divej. Kým v roku 2012 a 2013 bola prezencia nálezov stôp a stopových dráh u vlkov polovičná (25 a 20 nálezov) ako v roku 2014 u medveďa je tento rozdiel ešte markantnejší: 9 stôp a stopových dráh v roku 2012 a žiadna v roku 2013 k 50 nálezom v roku 2014. Zdá sa, že veľmi teplá zima bez snehovej pokrývky v roku 2014 zapríčinila, že sa medvede neodobrali na zimnú hibernáciu a v lese nachádzali stále dostatok potravy. Raticová zver sa neskoncentrovala a nestiahla sa do dolín, tak ako to býva zvykom počas zimných mesiacov, ale ostávala na svojich stanovištiach aj vo vyšších polohách, čo mohlo mať za následok zvýšený nález prezencie vlka dravého, kedže v rámci zaobstarávania potravy musel loviť na väčšom území. Klimatické zmeny sa začínajú nepochybne prejavovať aj v rámci ekosystému veľkých šeliem na Slovensku.
Matthias Hammer
added a project goal
Slovakia: Studying and protecting large carnivores and chamois in the Carpathian mountains. OUTCOME: From 2004-2017 Biosphere Expeditions worked in various locations and seasons in Slovakia, monitoring chamois, wolf, lynx and bear populations and helping to establish protection regimes and resolve human-wildlife conflicts.