H2020-​REC-RDIS-DISC-AG-2017​ POLROM

Three studies (N=1161) conducted in France and Romania tested the hypotheses that collective action is partly driven by conformity, as people follow what they perceive as normative in the social context. Further, we hypothesized that a contemporaneous affirmation of group identity would amplify such conformity. Consistent with expectations, participants randomly assigned to affirm a value central to their groups tended to conform to salient group norms in their support for collective action, regardless of whether salient norms were discriminatory or non-discriminatory. Participants assigned to self-affirmation condition (Study 1) or to a control condition (Studies 1-3) were less influenced by group norms. The results suggest that group-affirmation increases conformity and, as such, may foster pro-minority collective action when the normative context is non-discriminatory. However, group-affirmation could also foster anti-minority collective action when the normative context is discriminatory. Results are discussed in the context of how to understand motivations for and against collective action on behalf of marginalized groups in society.

Despite numerous efforts of Roma inclusion from various State and non-governmental organisations, segregation and socioeconomic marginalisation of the Roma is still widespread in Slovakia. In this paper, we show what social-psychological factors intervene into the process of intergroup relations change and how they can influence the effectiveness of interventions to reduce antigypsyism. We contend that establishing intergroup harmony between majority and minority may, by creating false assumptions about the absence of structural inequalities, weaken the potential for social change and minority collective action. Based on the theoretical analysis as well as the content analysis of anti-discrimination interventions carried out in the year 2018 and the thematic analysis of interviews with selected stakeholders (NGO representatives, intervention participants, sponsors) we identified four challenges that need to be tackled if the interventions are to succeed in reducing antigypsyism. These are: 1) essentializing vs. empowerment of minorities; 2) tension between the colourblind and multiculturalism approaches; 3) problem of intergroup boundaries and their consequences for generalization of positive intergroup attitudes to the whole outgroup; and 4) societal norms defining the nature of intergroup relations. We discuss how these challenges ought to be addressed in succesful anti-discrimination interventions.

Predchádzajúce výskumy ukázali, že negatívne postoje voči Rómom by sa mali považovať za osobitný typ predsudkov vzhľadom na to, že v tomto prípade medziskupinový kontakt skôr zvyšuje než znižuje predsudky. Navyše, antidiskriminačné intervencie niekedy môžu mať negatívny vplyv na postoje voči znevýhodneným skupinám. Uskutočnili sme obsahovú analýzu dokumentov s cieľom mapovať a analyzovať intervencie, ktoré boli v roku 2018 realizované rôznymi organizáciami. Identifikovali sme 43 intervencií, ktoré boli zamerané na zmierňovanie predsudkov voči Rómom u etnickej majority. Väčšina intervencií vychádzala z implicitného predpokladu, že kontakt, empatia a zaujatie perspektívy iného automatický menia postoje a správanie bez toho, aby explicitne použili teoretické východiská a postupy založené na dôkazoch. Naša vzorka intervencií sa predovšetkým skladala z aktivít, ako sú kultúrne podujatia a vzdelávacie workshopy realizované buď v školskom prostredí, alebo mimo neho. Kultúrne podujatia zahŕňali najmä hudobné, tanečné, spevácke a ďalšie umelecké vystúpenia a festivaly, realizované s implicitným predpokladom, že priamy kontakt s rómskou kultúrou a príslušníkmi rómskej minority bude automaticky viesť k zlepšeniu medziskupinových vzťahov. Kultúrne podujatia zahŕňajúce umelecké vystúpenia však môžu prispieť k posilňovaniu prevládajúceho stereotypného a esencialistického pohľadu na rómsku minoritu ako skupinu hudobníkov a umelcov. Odporúčania smerujú k donorom, aby do aplikačného procesu zakomponovali povinnosť evaluovať účinok aktivít, keďže evaluácia dopadu nie je bežnou praxou organizácii realizujúcich intervencie na zmierňovanie predsudkov.

En utilisant une approche fondée sur la théorie de l'auto-affirmation, nous examinons le lien entre les normes sociales et l’engagement des individus dans l’action collective en faveur des Roms. Quelles sont les intentions des individus - se conforment-ils davantage aux normes sociales - lorsque différents niveaux du concept de soi (identité personnelle vs. identité sociale) sont affirmés expérimentalement ?

The Roma have been and still are a target of prejudice, marginalization, and social exclusion across Europe, especially in East-Central European countries. This paper focuses on a set of stereotypical, emotional, and behavioral evaluative responses toward Roma people selected as representing the underlying components of anti-Roma bias. Employing network analysis, we investigated if attitude strength is associated with stronger connectivity in the networks of its constituent elements. The findings from representative surveys carried out in Hungary, Romania, Slovakia, France, and Ireland supported our assumption, as high attitude strength toward the Roma resulted in stronger connectivity in all pairs of high- versus low-attitude-strength networks. Our finding yields a solid theoretical framework for targeting the central variables—those with the strongest associations with other variables—as a potentially effective attitude change intervention strategy. Moreover, perceived threat to national identity, sympathy, and empathy were found to be the most central variables in the networks.

Identifying evidence-based methods to effectively combat discrimination of the Roma in the changing political climate of Europe Národná správa WP 3 "Politický diskurz" TÉMY, ZDROJE A MOŽNÉ DÔSLEDKY POLITICKÉHO DISKURZU O RÓMOCH: SLOVENSKO výskum zrealizoval Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV www.kvsbk.sav.sk v rámci projektu DG JUST PolRom • Politickému diskurzu o Rómoch v roku 2018 dominovali témy potláčania kriminality v rómskych osadách a neprimeraného policajného zásahu v rómskej osade Budulovská v Moldave nad Bodvou z roku 2013. • V textoch reprezentujúcich tieto mediálne udalosti boli nositeľmi negatívneho (tzv. pseudopaternalistického) politického diskurzu predovšetkým predstavitelia silových rezortov (vrátane vtedajšieho ministra vnútra) a polície, poslanci extrémistických a antisystémových opozičných strán, ale aj poslanci vládnych strán SMER a SNS, či vtedajší premiér. • Témami, ktoré sa spájali s pozitívnym politickým diskurzom o Rómoch (paternalistickým, ale aj spojeneckým), boli školská inklúzia a integrácia Rómov na trhu práce a oslavy pamätného dňa rómskeho holokaustu. • Nositeľmi pozitívneho politického diskurzu boli predovšetkým prezident, ministerka spravodlivosti, vládny splnomocnenec pre rómske komunity, verejná ochrankyňa práv, poslanci a poslankyne demokratickej opozície a predstavitelia občianskej spoločnosti. • V prípade negatívneho diskurzu okolo návrhu zákona o potláčaní kriminality rómskych osád a policajného zásahu v rómskej osade v Moldave nad Bodvou boli Rómovia konštruovaní v pozícii pasívneho objektu, bolo im upierané aktérstvo. • Nositelia negatívneho politického diskurzu konštruovali Rómov ako príslušníkov nečlenskej skupiny ("oni") a zdôrazňovali potrebu kontrolovať a disciplinovať ich, keďže ich opisovali inherentne odlišných od majority svojou mentalitou aj spôsobom života. • Prezentovanie kriminality ako esenciálnej charakteristiky Rómov silové rezorty používali na legitimizovanie násilia voči Rómom.

Hlavným cieľom výskumu prezentovaného v tejto správe bolo identifikovať príklady dobrej praxe antidiskriminačných intervencií a zistiť, aké metodické postupy sú ich realizátormi a účastníkmi považované za najúčinnejšie na zmierňovanie predsudkov a zlepšovanie vzťahov medzi majoritou a rómskou minoritou. S využitím poznatkov sociálnej psychológie, konkrétne kontaktnej teórie (Allport, 1954 a iní) bolo cieľom zhodnotiť, či intervencie majú potenciál na zlepšenie medziskupinových vzťahov a povzbudenie spoločenských zmien (napríklad zlepšenie postavenia rómskej menšiny v spoločnosti). Pod intervenciou rozumieme akúkoľvek aktivitu, ktorej explicitným cieľom bolo zlepšiť postoje majority voči rómskej minorite, alebo zlepšiť vzťahy medzi majoritou a minoritou. Výskum prebiehal v rámci projektu DG Justice 808062—PolRom—REC-AG-2017/REC-RDIS-DISC-AG-2017.

D2.9 Národná správa POSTOJE, POLITICKÝ DISKURZ A KOLEKTÍVNE SPRÁVANIE MAJORITY VOČI RÓMOM NA SLOVENSKU Výsledky reprezentatívneho prieskumu výskum zrealizoval Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV www.kvsbk.sav.sk v rámci projektu DG JUST PolRom • Ľudia na Slovensku vo všeobecnosti považujú za prijateľnejšie, keď politici hovoria o Rómoch negatívne a nepriateľsky, než keď o nich hovoria pozitívne-napríklad keď tvrdia, že ľudia majú Rómom pomáhať, alebo keď tvrdia, že Nerómovia by sa mali s Rómami spojiť v boji proti diskriminácii. • Až 80% respondentov verí, že väčšina ľudí na Slovensku nemá rada Rómov a myslí si, že Rómovia majú negatívne vlastnosti. Napriek tomu si len menej ako polovica respondentov myslí, že Rómovia na Slovensku sú diskriminovaní. Čím viac sú respondenti presvedčení o tom, že Rómovia na Slovensku majú nezaslúžené výhody, tým menej si zároveň myslia, že Rómovia sú diskriminovaní. • Respondenti, ktorí sa domnievajú, že Rómovia predstavujú hrozbu pre národnú identitu, a že na Slovensku nie sú diskriminovaní, zároveň vo väčšej miere vnímajú Rómov prostredníctvom negatívnych stereotypov (tzv. anticiganizmus). • Respondenti, ktorí uznávajú hodnotu rómskej kultúry zároveň prejavujú aj väčšiu empatiu a súcit voči Rómom. Títo respondenti sú súčasne motivovaní nielen pomáhať Rómom, ale aj postaviť sa za ich práva a bojovať proti ich diskriminácii.

Image by Slavoj Raszka from Pixabay. https://pixabay.com/photos/children-girls-smile-transcarpathia-1531938/ Despite various NGO and state-level efforts for Roma inclusion, the Roma remain the most segregated minority in Slovakia. As the second largest ethnic minority, they represent approx. 7.45% of the total population of Slovakia (Mušinka et al., 2014) and they still suffer from structural inequalities, socioeconomic marginalization and widespread prejudice (Lášticová & Findor, 2016). Recent findings showed that anti-Roma attitudes should be treated as a unique form of prejudice (Kende, Hadarics, & Lášticová, 2017), seeing that intergroup contact in this case increases rather than reduces prejudice. Moreover, anti-discrimination interventions can sometimes have a negative effect on attitudes towards disadvantaged groups (Legault, Gutsell, & Inzlicht, 2011). Inducing harmony among groups that have historically unequal status can also have a sedative effect on social change (Dixon et al., 2010). Our pilot research aims to map, analyse and evaluate whether interventions conducted outside of academia have the potential to improve intergroup relations and promote social change.

Despite various NGO and state-level efforts for Roma inclusion, the Roma remain the most segregated minority in Slovakia. As the second largest ethnic minority, they represent approx. 7.45% of the total population of Slovakia (Mušinka et al., 2014) and they still suffer from structural inequalities, socioeconomic marginalization and widespread prejudice (Lášticová & Findor, 2016). Recent findings showed that anti-Roma attitudes should be treated as a unique form of prejudice (Kende, Hadarics, & Lášticová, 2017), seeing that intergroup contact in this case increases rather than reduces prejudice. Moreover, anti-discrimination interventions can sometimes have a negative effect on attitudes towards disadvantaged groups (Legault, Gutsell, & Inzlicht, 2011). Inducing harmony among groups that have historically unequal status can also have a sedative effect on social change (Dixon et al., 2010). Our pilot research aims to map, analyse and evaluate whether interventions conducted outside of academia have the potential to improve intergroup relations and promote social change.